|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2025/1720 |
7.8.2025 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2025/1720
zo 6. augusta 2025,
ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,
keďže:
1. POSTUP
1.1. Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia
|
(1) |
Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 217/2013 (2) Európska komisia uložila antidumpingové clá na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“. |
|
(2) |
Európska komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/915 (3) opätovne uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Po prešetrovaní obchádzania Komisia prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/1475 (4) rozšírila opatrenia na dovoz z Thajska. |
|
(3) |
V súčasnosti platné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) majú sadzby v rozpätí od 14,2 % do 15,6 % na dovoz od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, sadzbu 14,6 % pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky a colnú sadzbu 35,6 % pre všetky ostatné spoločnosti z ČĽR. |
1.2. Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti
|
(4) |
Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (5) antidumpingových opatrení na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“) bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. |
|
(5) |
Žiadosť o revízne prešetrovanie predložili 4. marca 2024 traja výrobcovia z Únie, ALEURO Converting Sp. z o. o., CeDo Sp. z.o.o. a ITS B.V. (ďalej len „žiadatelia“), ktorí predstavujú 33 % celkovej výroby určitých hliníkových fólií vo zvitkoch v Únii. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. |
1.3. Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti
|
(6) |
Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 3. júna 2024 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v ČĽR (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila 3. júna 2024 oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“). |
1.4. Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie
|
(7) |
Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa bude vzťahovať na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“). |
1.5. Zainteresované strany
|
(8) |
V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Komisia okrem toho osobitne informovala o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti žiadateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány v ČĽR a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili. Všetky zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zainteresovaná strana nepredložila pripomienky a/ani nepožiadala o vypočutie. |
1.6. Výber vzorky
|
(9) |
V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán. |
1.6.1. Výber vzorky výrobcov z Únie
|
(10) |
Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe reprezentatívnosti z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku, ktorú bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 33 % odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky a Komisia potvrdila predbežne vybranú vzorku, ktorá je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie. |
1.6.2. Výber vzorky dovozcov
|
(11) |
S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. |
|
(12) |
Žiadny neprepojený dovozca sa neprihlásil a neposkytol požadované informácie. |
1.6.3. Používatelia
|
(13) |
Komisia v oznámení o začatí konania vyzvala používateľov a ich zastupujúce združenia, odborové združenia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov, aby sa prihlásili a spolupracovali. Neprihlásili sa žiadni používatelia v Únii ani ich združenia. |
1.6.4. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR
|
(14) |
Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky, aby identifikovalo a/alebo oslovilo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. |
|
(15) |
Žiaden vyvážajúci výrobca v dotknutej krajine neposkytol požadované informácie a nesúhlasil so zaradením do vzorky. |
1.7. Vyplnené dotazníky
|
(16) |
Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. |
|
(17) |
Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie. Rovnaké dotazníky boli v deň začatia revíznych prešetrovaní sprístupnené aj online. (7) |
|
(18) |
Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. |
|
(19) |
Vyplnený dotazník nepredložila ani čínska vláda, ani žiadny výrobca alebo vyvážajúci výrobca v Číne. Komisia informovala vyvážajúcich výrobcov a čínsku vládu o dôsledkoch nedostatočnej spolupráce pri prešetrovaní. |
1.8. Overovanie
|
(20) |
Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto výrobcov z Únie:
|
1.9. Ďalší postup
|
(21) |
Komisia 16. mája 2025 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. |
|
(22) |
Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté. |
2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK
2.1. Prešetrovaný výrobok
|
(23) |
Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, konkrétne hliníková fólia s hrúbkou 0,007 mm alebo viac, ale menej ako 0,021 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej neupravená, tiež potlačená, vo zvitkoch nízkej hmotnosti s hmotnosťou nepresahujúcou 10 kg, ktorá v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 7607 11 11 a ex 7607 19 10 (kódy TARIC 7607 11 11 11, 7607 11 11 19, 7607 19 10 11 a 7607 19 101 9), (ďalej len „prešetrovaný výrobok“). |
|
(24) |
Prešetrovaný výrobok sa vo všeobecnosti používa ako spotrebný výrobok na balenie a iné potreby v domácnosti či gastronomickom odvetví (ďalej len „hliníková fólia pre domácnosť“ alebo „HFD“). |
2.2. Dotknutý výrobok
|
(25) |
Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorý v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 7607 11 11 a ex 7607 19 10 (kódy TARIC 7607 11 11 11, 7607 11 11 19, 7607 19 10 11 a 7607 19 10 19). |
2.3. Podobný výrobok
|
(26) |
Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:
|
|
(27) |
Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. |
3. DUMPING
3.1. Predbežné poznámky
|
(28) |
Počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR do Únie pokračoval, hoci na podstatne nižších úrovniach ako počas obdobia prešetrovania v pôvodnom prešetrovaní. Podľa Eurostatu predstavoval dovoz HFD z ČĽR v období revízneho prešetrovania približne 1,02 % (640 ton) trhu Únie v porovnaní s 13,4 % podielom na trhu (12 994 ton) počas pôvodného prešetrovania a podielom 1,8 % (1 519 ton) počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Hoci dovoz z ČĽR pokračoval, jeho objem bol výrazne nižší ako počas pôvodného prešetrovania, čo naznačuje, že opatrenia na ochranu obchodu ovplyvnili úroveň dovozu. |
|
(29) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 19, v rámci prešetrovania nespolupracoval žiadny z výrobcov ani vývozcov z ČĽR. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tomto ohľade neboli doručené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie. |
|
(30) |
V dôsledku toho boli v súlade s článkom 18 základného nariadenia zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach. Tieto informácie zahŕňali najmä informácie obsiahnuté v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a kombinované s inými zdrojmi verejne dostupných informácií, ktoré sa považovali za vhodné, ako sú oficiálne webové sídla spoločností a oficiálne štatistiky, najmä databáza Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (8) a Eurostat. |
3.2. Dumping
3.2.1. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia pre dovoz HFD s pôvodom v ČĽR
|
(31) |
Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. |
|
(32) |
Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. |
|
(33) |
V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt ako vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vzhľadom na dostupné dôkazy predbežne vybrala Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma iné možné vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia. |
|
(34) |
Komisia 20. februára 2025 prostredníctvom záznamu (ďalej len „záznam o VF“) informovala zainteresované strany o relevantných výrobných faktoroch, ktoré sa identifikovali v žiadosti o revízne prešetrovanie, a zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. V uvedenom zázname Komisia na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Turecko. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe finančnej správy za rok 2023 od spoločnosti Sedat Tahir A.Ş., ktorá je výrobcom HFD v reprezentatívnej krajine. Strany nepredložili žiadne pripomienky. |
3.2.2. Normálna hodnota
|
(35) |
Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“. |
|
(36) |
Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. |
|
(37) |
Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané. |
3.2.3. Existencia výrazných deformácií
|
(38) |
Komisia preskúmala dôkazy v spise s cieľom rozhodnúť, či v ČĽR existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ktoré spôsobujú, že použitie cien a nákladov na domácom trhu v uvedenej krajine je nevhodné. Daná analýza zahŕňala tieto dôkazové prvky týkajúce sa rôznych kritérií relevantných pre stanovenie existencie výrazných deformácií. |
|
(39) |
Po prvé dôkazy obsiahnuté v žiadosti obsahovali tieto prvky poukazujúce na existenciu výrazných deformácií. |
|
(40) |
Žiadateľ tvrdí, že trh s malými zvitkami HFD je do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány ČĽR. V tejto súvislosti žiadateľ uviedol, že vláda a Komunistická strana Číny udržiavajú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v štátom vlastnených podnikoch, pričom sa odvoláva na štúdiu OECD z januára 2019 o štátom vlastnených podnikoch v odvetví hliníka, z ktorej vyplýva, ako štátne vlastníctvo ovplyvňuje príslušné priemyselné politiky a ako sa toto štátne vlastníctvo premieta do vládnej podpory. Okrem toho sa vo výročnej správe spoločnosti China Aluminium International Engineering Corporation Limited (ďalej len „Chalieco“) za rok 2021 vysvetľuje, že spoločnosť je kontrolovaná Komisiou Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „komisia SASAC“). Žiadateľ ďalej uvádza, že na základe zistení ministerstva obchodu USA v rámci jeho antisubvenčného prešetrovania v súvislosti s určitými hliníkovými výrobkami z Číny sa preukázalo, že 37 % domácej spotreby hliníka v Číne pochádza od štátom vlastnených podnikov. Napokon sa v žiadosti uvádza odkaz na správu zástupcu straníckeho výboru Čínskeho združenia odvetvia neželezných kovov, ktorá dokazuje, že rozvoj čínskej výroby hliníka sa uskutočňuje v súlade so všeobecnými politickými usmerneniami. |
|
(41) |
V žiadosti sa takisto uvádza, že prítomnosť čínskeho štátu vo firmách v odvetví malých zvitkov HFD umožňuje štátu zasahovať do cien alebo nákladov. Podľa žiadateľa si čínska vláda zachováva svoj vplyv v štátom vlastnených podnikoch prostredníctvom vymenúvania a odvolávania kľúčových riadiacich pracovníkov, za čo je zodpovedná najmä komisia SASAC. V štátom vlastnených podnikoch aj súkromných čínskych spoločnostiach pôsobia aj interné stranícke výbory, ktoré môžu uplatňovať vplyv vlády a strany na riadenie spoločností a ich obchodné rozhodnutia, ako sa výslovne uvádza v článku 19 čínskeho zákona o obchodných spoločnostiach. Takisto sa uvádza, že v posledných rokoch Komunistická strana Číny podnikla kroky na zvýšenie sily a prítomnosti straníckych výborov v spoločnostiach. Okrem toho sa čínski výrobcovia hliníka preskupili v rámci Čínskeho združenia odvetvia neželezných kovov, na ktorým vykonáva dohľad Stranícky úrad pre výstavbu komisie SASAC a oddelenie odvetvia surovín ministerstva priemyslu a informačných technológií. |
|
(42) |
Žiadateľ ďalej tvrdí, že čínska vláda zachováva diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu. V tejto súvislosti je odvetvie hliníka predmetom početných plánov, usmernení, smerníc a iných politických dokumentov vydávaných na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. Žiadateľ sa opiera najmä o správu vypracovanú pre WVMetalle, nemecké združenie odvetvia neželezných kovov, z ktorej vyplýva, že „[odvetvie neželezných kovov] predstavuje kľúčový prvok vládneho plánovania v kontexte iniciatívy zameranej na strategický rozvoj priemyslu (spustenej v roku 2009), plánu Made in China 2025 (spusteného v roku 2015), ako aj iných programov na vysokej úrovni“ a že čínska vláda „priamo zasahuje do tvorby cien kapitálu, práce, pôdy, surovín a základných vstupov do výrobného procesu“. V uvedenej správe sa uvádzajú tieto zásahy čínskej vlády do odvetvia hliníka:
|
|
(43) |
Okrem toho žiadateľ odkazuje na tieto politiky platné počas obdobia revízneho prešetrovania:
|
|
(44) |
Vládne zasahovanie do predmetného odvetvia sa uskutočňovalo popri uvedených plánoch aj inými formami, okrem iného opatreniami súvisiacimi s vývozom, ako sú napríklad vývozné clá, vývozné kvóty, požiadavky na vývoznú výkonnosť a požiadavky v súvislosti s minimálnou vývoznou cenou rôznych surovín na výrobu hliníka. |
|
(45) |
Napokon je podľa žiadateľa cena kľúčových vstupov, napríklad energií a elektrickej energie, zjavne ovplyvňovaná rôznymi druhmi vládneho zasahovania. Spomedzi iných druhov vládneho zasahovania vedúcich k deformáciám trhu možno uviesť politiku vytvárania zásob prostredníctvom Úradu pre štátne rezervy a úlohu Šanghajskej burzy pre termínované obchody. Okrem toho sa v rámci niekoľkých prešetrovaní na ochranu obchodu zistilo, že čínska vláda trvalo udeľovala rôzne druhy štátnej podpory výrobcom hliníka. Rozsiahle zásahy čínskej vlády do odvetvia hliníka viedli k nadmernej kapacite, čo možno považovať za najlepší príklad dôsledkov politík čínskej vlády a vyplývajúcich deformácií. |
|
(46) |
Ďalej žiadateľ zdôrazňuje neexistenciu, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva, pričom uvádza, že pokiaľ ide o pravidlá konkurzného konania, čínsky systém konkurzného konania dostatočne neplní svoje hlavné ciele, ako je napríklad spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a ochrana práv veriteľov a dlžníkov. Žiadateľ konštatuje, že podobne ako iné odvetvia čínskeho hospodárstva, aj výrobcovia malých zvitkov HFD podliehajú čínskym prepisom v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva, a preto sú takisto vystavení deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania týchto právnych predpisov. |
|
(47) |
Žiadateľ v žiadosti takisto tvrdí, že dochádza k deformácii mzdových nákladov. V tejto súvislosti sa v žiadosti uvádza, že systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Na podporu tohto tvrdenia sa v žiadosti uvádza, že existuje iba jedno odborové združenie, ktoré je zákonom uznané a ktoré podlieha vedeniu Komunistickej strany Číny, ako aj skutočnosť, že vedúce pozície v odborovom združení sú zastávajú vysokí stranícki funkcionári v štátom vlastnených podnikoch alebo manažéri v neštátnych podnikoch, čím sa obmedzuje ich schopnosť účinne zastupovať záujmy pracovníkov. Okrem toho ČĽR stále neratifikovala viacero významných medzinárodných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a mobilitu čínskej pracovnej sily ovplyvňuje systém registrácie domácností, v ktorom sa stanovuje, že len miestni obyvatelia danej administratívnej oblasti majú prístup k celej škále dávok sociálneho zabezpečenia a k celému rozsahu verejnej starostlivosti. |
|
(48) |
Navyše sa v žiadosti zdôrazňuje, že výrobcovia malých zvitkov HFD majú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu. Medzi uvedené rôzne deformácie patrí silná prítomnosť vlády vo finančných inštitúciách, ako aj umelo udržiavané nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky s cieľom stimulovať rast investícií, z čoho vyplýva situácia, ktorá je neporovnateľná s inými trhovými hospodárstvami. Čínsky finančný systém sa vyznačuje silným trhovým postavením štátom vlastnených bánk, ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Žiadateľ takisto zistil, že náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v úsilí podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. |
|
(49) |
Po druhé pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia výroby hliníka v ČĽR (9), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (10). Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v odvetví hliníka nielen pretrváva podstatná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (11), ale že čínska vláda je takisto schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (12). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú odvetviam, ktoré čínska vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (13). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (14). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví hliníka deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (15), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (16). |
|
(50) |
Po tretie v poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti týkajúcom sa prešetrovaného výrobku (17) Komisia dospela k záveru, že sú prítomné výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisii nie sú známe žiadne významné štrukturálne zmeny v ČĽR vo všeobecnosti a/alebo konkrétne v príslušnom odvetví, ktoré by mohli ovplyvniť uvedený záver. |
|
(51) |
Po štvrté dodatočné dôkazy dostupné v správe o výrazných deformáciách v hospodárstve Číny (ďalej len „správa“) (18), ktorú vypracovala Komisia podľa článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, poukázali na existenciu výrazných deformácií aj počas obdobia revízneho prešetrovania. |
|
(52) |
Po piate čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak. |
|
(53) |
Vzhľadom na uvedené z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
3.2.4. Reprezentatívna krajina
3.2.4.1.
|
(54) |
Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:
|
|
(55) |
Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 34, Komisia vydala 20. februára 2025 do spisu záznam o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty. V tomto zázname sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá a príslušné zdroje. V uvedenom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. |
3.2.4.2.
|
(56) |
V uvedenom zázname Komisia identifikovala Turecko ako krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, t. j. Svetová banka klasifikuje obe krajiny ako krajiny s „vyššími strednými príjmami“ na základe hrubého národného dôchodku, pričom je o nich známe, že sa v nich vyrába prešetrovaný výrobok. |
|
(57) |
V súvislosti s krajinami určenými v uvedenom zázname neboli predložené žiadne pripomienky. |
3.2.4.3.
|
(58) |
Komisia v zázname uviedla, že v prípade Turecka sú verejne dostupné finančné údaje výrobcu HFD, ako aj údaje o dovoze príslušných surovín a informácie týkajúce sa energie a práce. |
|
(59) |
Komisia vyhľadala v systéme Orbis dostupné finančné údaje o výrobnej spoločnosti v Turecku. Boli nájdené ľahko dostupné údaje za finančný rok 2023 v prípade výrobcu HFD v Turecku: Sedat Tahir A.Ş. Turecko má okrem toho k dispozícii údaje o dovoze relevantných výrobných faktorov, elektrickej energii a nákladoch práce. |
|
(60) |
Komisia v zázname informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a údaje uvedenej spoločnosti v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty. |
|
(61) |
Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny a k použitiu údajov od výrobcu HFD v reprezentatívnej krajine. |
|
(62) |
Komisia po uverejnení záznamu nedostala žiadne pripomienky. |
3.2.4.4.
|
(63) |
Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. |
3.2.4.5.
|
(64) |
Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu sa zistilo, že Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. |
3.2.5. Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov a referenčných hodnôt
|
(65) |
Komisia v zázname uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré sa používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku podľa metodiky vysvetlenej žiadateľom a odrážajúcej výrobný proces používaný v Únii. Komisia takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA (21) na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce využije Turecký štatistický úrad (22) a na stanovenie nedeformovaných nákladov na energiu turecký regulačný úrad pre trh s energiou (23). |
|
(66) |
Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách jednotlivých výrobných faktorov uvedených v danom zázname. Komisia po uverejnení záznamu nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa zoznamu výrobných faktorov. |
3.2.5.1.
|
(67) |
Na základe všetkých informácií zo žiadosti a následných informácií (uvedených ďalej v tabuľke), ktoré analyzovala Komisia, boli určené tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia: Tabuľka 1 Výrobné faktory týkajúce sa prešetrovaného výrobku
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3.2.5.2.
|
(68) |
Zvitky HFD sa vyrábajú prevíjaním a rezaním veľkých zvitkov HFD na zvitky s hmotnosťou do 10 kg a ich následným balením. Výrobok je základnou komoditou určenou na balenie do priameho obalu. |
|
(69) |
S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcu z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (26). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 36 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny. |
|
(70) |
Nebola vykonaná žiadna úprava o náklady na dopravu alebo dovozné clo. Turecko neuplatňuje dovozné clo na dovoz hliníkovej fólie vo veľkých zvitkoch z iných krajín ako z ČĽR. Pokiaľ ide o náklady na vnútroštátnu dopravu materiálov, neboli k dispozícii žiadne údaje z dôvodu nedostatočnej spolupráce čínskych výrobcov. Keďže existencia dumpingu bola stanovená aj bez takýchto úprav a akákoľvek úprava normálnej hodnoty smerom nahor z dôvodu vnútroštátnej dopravy by len zvýšila dumpingové rozpätie, takáto úprava sa nepovažovala za potrebnú. |
3.2.5.3.
|
(71) |
Turecký štatistický inštitút uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia stanovila referenčnú hodnotu pre obdobie prešetrovania na základe priemerných hodinových nákladov práce na ekvivalent plného pracovného času za rok 2022 v ekonomickej činnosti „Výroba a spracovanie kovov“ (kód NACE 24 podľa klasifikácie NACE Rev. 2). Priemerné hodinové náklady práce na ekvivalent plného pracovného času (27) dosahujú 7,04 eura za osobohodinu (28). |
3.2.5.4.
|
(72) |
Komisia má v úmysle použiť najnovšie dostupné údaje o cenách elektriny pre priemyselných odberateľov platné v Turecku od Tureckého štatistického úradu (TurkStat), ktoré zverejnila vláda Turecka (29). Z týchto údajov vyplýva priemerná priemyselná tarifa na rok 2023 vo výške 0,13 eura za kWh. |
3.2.5.5.
|
(73) |
Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch uvedených predtým v texte. |
|
(74) |
Vzhľadom na to, že v žiadosti o revízne prešetrovanie neboli k dispozícii informácie o režijných nákladoch, Komisia sa rozhodla konzervatívne nezahrnúť tieto náklady do výpočtu normálnej hodnoty. |
|
(75) |
Na stanovenie nedeformovaných hodnôt režijných nákladov spojených s výrobou, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku a z dôvodu nespolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. |
|
(76) |
Na základe údajov tureckého výrobcu hliníkových fólií pre domácnosť, spoločnosti Sedat Tahir A.Ş. (30), Komisia vypočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady (23,3 %) a zisk (8,8 %) ako percentuálny podiel z nákladov na predaný tovar. |
3.2.6. Výpočet normálnej hodnoty
|
(77) |
Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
|
(78) |
Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o použití každého výrobného faktora (materiálov a práce) pri výrobe HFD, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie. Komisia vynásobila jednotkovú spotrebu nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine Turecko, ako sa opisuje v bode 3.3.2. |
|
(79) |
Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov prirátala Komisia predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v bode 3.3.5.5:
|
|
(80) |
Na základe toho Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
3.2.7. Vývozná cena
|
(81) |
Keďže vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, vývozná cena sa určila podľa údajov o cene CIF (Eurostat (31)) upravených na úroveň ceny zo závodu. Cena CIF sa teda znížila o náklady na námornú nákladnú dopravu, náklady na poistenie a náklady na vnútroštátnu dopravu. |
3.2.8. Porovnanie
|
(82) |
Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. |
|
(83) |
Po započítaní nákladov na námornú nákladnú prepravu, poistenie a vnútroštátnu dopravu, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie na úrovni ceny zo závodu, sa vývozná cena mohla porovnať s normálnou hodnotou. Vzhľadom na nespoluprácu sa nevykonali úpravy vzhľadom na rozdiely vo faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdilo alebo sa preukázalo, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. |
3.2.9. Dumpingové rozpätie
|
(84) |
Na základe toho vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavoval 28 %. Dospelo sa tak k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval. Objem dotknutého dovozu bol však veľmi obmedzený, zodpovedal podielu 1,02 % na trhu Únie, a preto sa ceny považovali za nereprezentatívne. Komisia preto prešetrovala aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu. |
3.3. Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu
|
(85) |
V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Okrem toho, vzhľadom na to, že počas obdobia revízneho prešetrovania bol dovoz HFD z Číny nízky, s podielom na trhu Únie na úrovni 1,02 %, Komisia analyzovala aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu. |
|
(86) |
Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, možná absorpčná kapacita trhov tretích krajín a atraktívnosť trhu Únie. |
3.3.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne
|
(87) |
Vzhľadom na nespoluprácu čínskych výrobcov sa zistenia o výrobnej kapacite a voľnej kapacite v Číne zakladali na informáciách poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. Keďže presné údaje o kapacite v súvislosti s malými zvitkami HFD nie sú k dispozícii, nadmerná kapacita v prípade veľkých zvitkov sa považovala za relevantný ukazovateľ nadmernej kapacity v súvislosti s malými zvitkami HFD. Ako je uvedené v odôvodnení 68, na výrobu zvitkov HFD je potrebné len narezanie veľkých zvitkov z hliníka. |
|
(88) |
Žiadateľ predložil dôkazy o tom, že výrobná kapacita HFD v Číne sa neustále zvyšuje. Medzi významné rozšírenia patrí zvýšenie kapacity spoločnosti Shenhuo Aluminium zo 451 000 ton na 900 000 ton v provincii Yunnan a otvorenie nového závodu spoločnosti Longding Aluminium s kapacitou 100 000 ton so zameraním na výrobu fólií pre batérie a fólií s malou hrúbkou. Túto pretrvávajúcu nadmernú kapacitu uznala aj Komisia USA pre medzinárodný obchod (US ITC), ktorá v roku 2023 dospela k záveru, že zrušenie obchodných opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu ujmy, a Čínske združenie odvetvia neželezných kovov, ktoré uviedlo, že v roku 2016 mala Čína viac zariadení na spracovanie hliníka ako zvyšok sveta dohromady. |
|
(89) |
Nárast výroby aj výrobnej kapacity bol výrazne vyšší než nárast domácej spotreby v Číne. |
|
(90) |
Podľa informácií uvedených v žiadosti bola odhadovaná spotreba fólií pre domácnosť v Číne v roku 2022 približne 322 000 ton, pričom výroba predstavovala spolu 450 000 ton a kapacita dosiahla 516 000 ton, čo viedlo k voľnej kapacite na úrovni 66 000 ton, čo je o niečo viac ako spotreba v Únii, ktorá bola v období revízneho prešetrovania stanovená na 62 625 ton. |
|
(91) |
Komisia na základe toho zistila, že v ČĽR sú k dispozícii značné nadmerné kapacity, a preto existuje veľká pravdepodobnosť, že objem dovozu sa výrazne zvýši a bude sa vyvíjať zvýšený tlak na ceny, ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili. |
3.3.2. Možná absorpčná kapacita trhov tretích krajín
|
(92) |
V súčasnosti platia antidumpingové opatrenia na dovoz HFD s pôvodom v Číne v rôznych krajinách, ako je Argentína, Mexiko, Taiwan a Spojené štáty. Spojené kráľovstvo po brexite prevzalo existujúce opatrenia Únie s cieľom zachovať uvedené clá. Existencia týchto obchodných prekážok znamená, že vývozcovia z ČĽR pravdepodobne nebudú vyvážať významné množstvá HFD na tieto hlavné trhy. |
|
(93) |
India zrušila svoje antidumpingové clá v roku 2022 a odvtedy sa dovoz čínskych hliníkových fólií výrazne zvýšil. Tento nárast vyvolal v indickom domácom odvetví obavy z opätovného výskytu dumpingových praktík a poukázal na možné predátorské správanie čínskych vývozcov po zrušení opatrenia. Indické ministerstvo financií 17. marca 2025 oznámilo predbežné antidumpingové clo vo výške 619 USD – 873 USD za tonu na dovoz hliníkových fólií z Číny (32). |
|
(94) |
Vzhľadom na ťažkosti čínskych vývozcov pri predaji na týchto trhoch v dôsledku opatrení uložených týmito inými tretími krajinami na dovoz HFD s pôvodom v Číne, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti súčasných opatrení, trh Únie by sa stal ešte atraktívnejším pre čínskych vývozcov, ktorí sa usilujú vyvážať svoju nadbytočnú výrobu a využiť voľnú kapacitu. |
3.3.3. Atraktívnosť trhu Únie
|
(95) |
Trh Únie je pre čínskych vývozcov atraktívny, o čom svedčí skutočnosť, že od uloženia antidumpingových opatrení sa čínski vývozcovia pokúšajú tieto obmedzenia obchádzať. V roku 2021 sa antidumpingové opatrenia platné pre čínsky dovoz rozšírili na Thajsko na základe prešetrovania obchádzania, ktoré viedlo k záveru, že dcérske spoločnosti čínskych výrobcov vykonávajú montážne činnosti, ktorých cieľom je obchádzať platné opatrenia. |
|
(96) |
Táto atraktívnosť je celkom zrejmá vzhľadom na predajné ceny na trhu Únie. Na základe čínskych vývozných štatistík uvedených v databáze GTA je priemerná predajná cena na trhu Únie o 77 % vyššia ako priemerná čínska predajná cena na trhy iných tretích krajín. To naznačuje, že trh Únie je atraktívny z hľadiska úrovne cien, keďže vývoz do Únie by prinášal väčší zisk. V dôsledku toho je pravdepodobné, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, trh Únie by sa stal pre čínskych vývozcov ešte atraktívnejším. |
|
(97) |
Okrem toho z dôkazov vyplýva, že podiel čínskeho dovozu hliníkových fólií do Únie na trhu sa výrazne znížil z 13,4 % počas obdobia pôvodného prešetrovania iba na 1,02 % počas obdobia revízneho prešetrovania. Tento prudký pokles poukazuje na vplyv antidumpingových opatrení EÚ. V prípade uplynutia platnosti uvedených opatrení je pravdepodobné, že čínski výrobcovia by mali kapacitu aj motiváciu zvýšiť svoj vývoz na trh Únie, čo by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingových praktík. |
3.4. Pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu
|
(98) |
Okrem pokračovania dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania analyzovaného v bode 3.3 a vzhľadom na nízky podiel čínskeho dovozu na trhu na úrovni 1,02 % Komisia analyzovala aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu. Komisia v tejto súvislosti analyzovala cenový model čínskeho vývozu do tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania. |
|
(99) |
Keďže neboli k dispozícii podrobnejšie verejne dostupné informácie o čínskom vývoze do tretích krajín a čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z údajov z databázy GTA. Údaje sa získali pomocou čínskych číselných znakov KN 7607 11 10 , 7607 11 20 a 7607 11 90 , ktoré sa vzťahujú na dotknutý výrobok, ako aj na iné výrobky, ktoré nepatria do rozsahu prešetrovania (HFD s hrúbkou pod 0,007 mm a do 0,2 mm). Tieto štatistiky predstavovali najvhodnejšie dostupné údaje a považovali sa za dostatočne reprezentatívne na posúdenie pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu. |
|
(100) |
Podľa tohto súboru údajov boli počas obdobia revízneho prešetrovania hlavnými miestami určenia čínskeho vývozu India (88 344 ton), Mexiko (65 635 ton) a Thajsko (57 916 ton). Vývozné ceny na uvedené trhy sa analyzovali s cieľom určiť ceny zo závodu a ceny CIF, pričom sa použili rovnaké úpravy týkajúce sa dopravy, dodržiavania colných predpisov a iné úpravy, ktoré sa použili na vývoznú cenu v EÚ. |
|
(101) |
Takéto ceny sa porovnali s normálnou hodnotou stanovenou v bodoch 3.2.2 až 3.2.6 a vyjadrili sa ako percentuálny podiel priemernej hodnoty CIF. V prípade Indie bol cenový rozdiel 112 %, v prípade Indonézie 111 % a v prípade Thajska 112 %. Výrazné cenové rozdiely naznačujú model správania medzi čínskymi výrobcami, podľa ktorého na vývozných trhoch predávajú za nižšie ceny. Ak by sa teda platnosť opatrení nechala uplynúť, je pravdepodobné, že čínsky dovoz do Únie by sa výrazne zvýšil a na trh Únie by vstupoval za dumpingové ceny. |
3.5. Záver
|
(102) |
Z prešetrovania vyplynulo, že čínsky dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny. Vzhľadom na súčasný nízky podiel tohto dovozu na trhu Komisia posúdila aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu analýzou čínskeho vývozu na významné trhy tretích krajín. Zistilo sa, že tento vývoz bol takisto dumpingový, pričom dumpingové rozpätia v prípade Indie, Mexika a Thajska presahovali 111 %. |
|
(103) |
Na základe zistení uvedených v bodoch 3.3.1 (výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne), 3.3.2 (možná absorpčná kapacita trhov tretích krajín) a 3.3.3 (atraktívnosť trhu Únie) Komisia dospela k záveru, že je veľmi pravdepodobné, že čínski výrobcovia by pokračovali vo vývoze dotknutého výrobku do Únie za dumpingové ceny a dokonca by ho výrazne zvýšili, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť. |
|
(104) |
Preto existujú presvedčivé dôkazy, ktoré poukazujú na pokračujúcu prax dumpingu a v každom prípade na vysokú pravdepodobnosť jeho opätovného výskytu, ak by sa platnosť existujúcich opatrení nechala uplynúť. |
4. UJMA
4.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii
|
(105) |
Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia 31 známych výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. |
|
(106) |
Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 65 540 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, overené vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a makrodotazník predložený žiadateľom, ktorý obsahoval údaje z výrobného odvetvia Únie. |
|
(107) |
Ako sa uvádza v bode 1.2, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 33 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. |
4.2. Spotreba v Únii
|
(108) |
Komisia stanovila spotrebu v Únii spočítaním objemu predaja výrobného odvetvia Únie v Únii a celkového dovozu do Únie oznámeného Eurostatom. |
|
(109) |
Spotreba v Únii sa vyvíjala takto: Tabuľka 2 Spotreba v Únii (v tonách)
|
||||||||||||||||||||||
|
(110) |
Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii vzrástla o 5 %. V roku 2021 sa prudko zvýšila o 18 %, najmä v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19. Počas tohto obdobia maloobchodníci uprednostňovali tovar vyrobený v EÚ s cieľom zmierniť narušenia dodávateľského reťazca a kompenzovať pozastavenie dovozu z Číny. Okrem toho, keďže ľudia zostávali doma a častejšie varili, výrazne sa zvýšil dopyt po výrobkoch súvisiacich s potravinami vrátane hliníkovej fólie vo zvitkoch. Od roku 2022 – vrátane obdobia revízneho prešetrovania (ORP) – však spotreba začala klesať. V porovnaní s rokom 2021 klesla spotreba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania o 13 %. |
4.3. Dovoz z ČĽR
4.3.1. Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu
|
(111) |
Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe porovnania medzi objemom dovozu a spotrebou na trhu Únie, ako sa uvádza v tabuľke 2. |
|
(112) |
Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto: Tabuľka 3 Objem dovozu a jeho podiel na trhu
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(113) |
Napriek nízkemu podielu na trhu dovoz z Číny v posudzovanom období pokračoval a mal rastúci trend. Od roku 2020, keď bol dovoz z Číny takmer zanedbateľný, sa dovoz v roku 2021 výrazne zvýšil, pričom tento trend pretrvával počas roku 2022 a obdobia revízneho prešetrovania, čo viedlo k celkovému zvýšeniu objemu predaja zo 6 ton na 640 ton počas posudzovaného obdobia, čo v období revízneho prešetrovania predstavuje podiel na trhu na úrovni 1,02 %. |
4.4. Dovozné ceny z dotknutej krajiny
|
(114) |
Komisia stanovila dovozné ceny na základe štatistických údajov Eurostatu, keďže Čína s ňou nespolupracovala. Cenové podhodnotenie v prípade dovozu sa určilo na rovnakom základe. |
|
(115) |
Priemerná dovozná cena z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto: Tabuľka 4 Dovozné ceny (v EUR/t)
|
||||||||||||||||||||||
|
(116) |
Priemerné ceny čínskeho dovozu sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 38 %. Ceny sa najprv znížili v roku 2021 o 15 % a potom sa od roku 2022 až do obdobia revízneho prešetrovania zvýšili o 53 %. |
|
(117) |
Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia mohla stanoviť priemernú cenu za tonu rôznych druhov výrobku len na základe štatistických údajov Eurostatu. |
|
(118) |
Takto stanovená čínska vývozná cena sa porovnala s váženým priemerom predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky pre zákazníkov na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, upraveným na úroveň cien zo závodu. |
|
(119) |
Z výsledku tohto porovnania vyjadreného ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania vyplynulo, že čínske vývozné ceny do Únie boli v priemere približne o 21 % nižšie ako priemerné ceny výrobného odvetvia Únie. |
|
(120) |
Ako sa však uvádza v odôvodnení 113, vzhľadom na zanedbateľný objem dovozu HFD do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania sa ceny tohto predaja nepovažovali za reprezentatívne. |
|
(121) |
Komisia vzala na vedomie skutočnosť, že objemy dovozu z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania boli veľmi nízke. Na základe nízkeho objemu dovozu spolu s rizikom obnovenia praktík stanovovania cien, ktoré spôsobujú ujmu, v prípade zrušenia opatrení sa však podporuje záver, že pokračovanie existujúcich opatrení je naďalej vhodné. |
4.5. Dovoz z iných tretích krajín ako ČĽR
|
(122) |
Dovoz hliníkovej fólie vo zvitkoch z iných tretích krajín ako Čína pochádzal najmä z Turecka. |
|
(123) |
Objem dovozu (súhrnný) do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu hliníkových fólií vo zvitkoch z iných tretích krajín sa vyvíjali takto: Tabuľka 5 Dovoz z tretích krajín
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(124) |
Objem dovozu z iných tretích krajín ako Čína sa výrazne zvýšil z 88 ton v roku 2020 na 4 892 ton počas obdobia revízneho prešetrovania. |
|
(125) |
Keďže sa celková spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia znížila, uvedené zvýšenie sa premietlo do zvýšenia podielu dovozu z tretích krajín na trhu počas rovnakého obdobia z 0,1 % v roku 2020 na 8 % počas obdobia revízneho prešetrovania. |
|
(126) |
Priemerná dovozná cena z iných tretích krajín ako ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 83 %, zostala však pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v tabuľke 9. |
|
(127) |
Dovoz prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín pochádzal najmä z Turecka, Indonézie a Indie a zvýšil sa z 51 ton na 2 703 ton počas posudzovaného obdobia, z 0 ton v roku 2020 na 427 ton počas obdobia revízneho prešetrovania a z 13 ton na 189 ton počas obdobia revízneho prešetrovania. |
4.6. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie
4.6.1. Všeobecné poznámky
|
(128) |
Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. |
|
(129) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 14, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky. |
|
(130) |
Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré jej poskytli žiadatelia. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. |
|
(131) |
Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu. |
|
(132) |
Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál. |
4.6.2. Makroekonomické ukazovatele
4.6.2.1.
|
(133) |
Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 6 Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(134) |
Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 16 % a nasledoval pokles spotreby v Únii. Od roku 2020 do roku 2021 došlo k nárastu, ktorý sa pripisuje pozitívnym účinkom pandémie COVID-19. Počas tohto obdobia maloobchodníci uprednostňovali zabezpečenie dostupnosti výrobkov v rámci reakcie na narušenie dodávateľských reťazcov a pozastavenie dovozu z Číny. |
|
(135) |
Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 8 %. Od roku 2020 do roku 2021 došlo k nárastu (v dôsledku zvýšenia počtu zmien), ktorý sa pripisuje pozitívnym účinkom zotavenia po pandémii COVID-19. |
|
(136) |
Využitie kapacity sa počas posudzovaného obdobia znížilo o 9 %. |
4.6.2.2.
|
(137) |
Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Tabuľka 7 Objem predaja a podiel na trhu
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(138) |
Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 5 %, čo zodpovedalo trendu spotreby v Únii. Predaj v Únii sa najprv zvýšil o 12 % v roku 2021 z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 111 a 136 a od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania sa znížil o 17 %. |
|
(139) |
Počas posudzovaného obdobia sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil o 9 percentuálnych bodov zo 100 % na 91 %. |
4.6.2.3.
|
(140) |
Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila o 5 %, zatiaľ čo výroba výrobného odvetvia Únie klesla o 16 %, predaj výrobného odvetvia Únie klesol o 5 % a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o 8 %. |
4.6.2.4.
|
(141) |
Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 8 Zamestnanosť a produktivita
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(142) |
Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila o 14 %, čo odzrkadľovalo výraznú koreláciu medzi počtom zamestnancov zapojených do výroby prešetrovaného výrobku a objemom výroby v Únii. Počas tohto časového rámca došlo najprv k nárastu o 11 % od roku 2020 do roku 2021, po ktorom nasledoval pokles od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania o 15 percentuálnych bodov. |
|
(143) |
Produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie, ktorá sa meria z hľadiska objemu výroby (v tonách) na zamestnanca, vykazovala v posudzovanom období klesajúci trend. |
4.6.2.5.
|
(144) |
Všetky dumpingové rozpätia stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania boli výrazne nad úrovňou de minimis. Zároveň bola úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania výrazne obmedzená a predstavovala iba 1 % podielu na trhu. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí vo výrobnom odvetví Únie bol preto pomerne obmedzený. V dôsledku toho došlo k posunu zamerania prešetrovania tak, aby sa posúdila pravdepodobnosť opätovného výskytu a pokračovania dumpingu, ako aj pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v prípade zrušenia alebo zmeny existujúcich antidumpingových opatrení. Tento prístup bol potrebný na posúdenie možného budúceho vplyvu na domáce výrobné odvetvie a na zabezpečenie pretrvávajúcej účinnosti opatrení na ochranu obchodu. |
4.6.2.6.
|
(145) |
Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto: Tabuľka 9 Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/tona)
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(146) |
Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia vzrástli o 63 %. Najprv sa v období od roku 2020 do roku 2021 zvýšili mierne o 4 % a potom v období revízneho prešetrovania vzrástli v porovnaní s rokom 2021 výrazne o 59 %. |
|
(147) |
Jednotkové výrobné náklady sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 55 %, pričom sledovali podobný trend ako predajná cena. Od roku 2020 do roku 2021 sa výrobné náklady zvýšili o 13 %. Nárast jednotkových výrobných nákladov v období revízneho prešetrovania bol spôsobený prudkým zvýšením cien energií a komodít v dôsledku oživenia svetového dopytu po pandémii COVID-19 a vojenskej agresie na Ukrajine. Hoci sa výrobné náklady v posudzovanom období výrazne zvýšili, výrobné odvetvie Únie bolo s výnimkou roku 2021 schopné primerane zvýšiť svoje predajné ceny, aby zostalo ziskové. |
4.6.2.7.
|
(148) |
Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 10 Priemerné náklady práce na zamestnanca
|
||||||||||||||||||||||
|
(149) |
Počas posudzovaného obdobia priemerné náklady práce vzrástli o 24 %. Zatiaľ čo počet zamestnancov v období revízneho prešetrovania klesol, ako sa uvádza v odôvodnení 142, priemerné náklady na zamestnanca sa v porovnaní s rokom 2020 zvýšili. |
4.6.2.8.
|
(150) |
Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto: Tabuľka 11 Zásoby
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(151) |
Počas posudzovaného obdobia sa zásoby HFD výrobného odvetvia Únie znížili o 38 %. Zásoby dosiahli v roku 2022 najvyšší nárast o 18 % a počas obdobia revízneho prešetrovania prudko klesli o 56 percentuálnych bodov. Je to v súlade s poklesom výroby a výrobnej kapacity. |
4.6.2.9.
|
(152) |
Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Tabuľka 12 Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(153) |
Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. |
|
(154) |
Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie celkovo zvýšila o dva percentuálne body, zo 6 % na 8 %. V roku 2021 sa najprv znížila zo 6 % na –2 % a potom sa v roku 2022 zvýšila na 5 % a v období revízneho prešetrovania na 8 %. |
|
(155) |
Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend čistého peňažného toku sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 99 %. Od roku 2020 do roku 2021 sa najprv znížil o 112 % a odvtedy sa zvyšoval až do obdobia revízneho prešetrovania. |
|
(156) |
Od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania sa investície znížili o 46 %. Vo všeobecnosti boli investície zamerané na zlepšenie kvality a ekologizáciu výroby. Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia výrazne kolísala. Od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania sa výkyvy pohybovali od –114 % do 189 %. Od roku 2020 do roku 2021 výrazne klesala a potom v období revízneho prešetrovania nasledoval výrazný nárast až na úroveň 110 percentuálnych bodov nad východiskovým bodom posudzovaného obdobia z roku 2020. |
4.6.2.10.
|
(157) |
Platné opatrenia zabezpečili výrobnému odvetviu Únie ochranu, ktorá mu umožnila získať väčší podiel na trhu, zvýšiť ceny v súlade so zvýšenými nákladmi a dosiahnuť na konci posudzovaného obdobia ziskovú úroveň a kladnú návratnosť investícií. |
|
(158) |
Na druhej strane výrobné odvetvie Únie zaznamenalo pokles výroby, výrobnej kapacity a klesajúce využitie kapacity. |
|
(159) |
Okrem toho čínski vývozcovia napriek platným opatreniam pokračovali počas posudzovaného obdobia vo vývoze dotknutého výrobku v rastúcich objemoch, a to od zanedbateľných množstiev v roku 2020 po 640 ton počas obdobia revízneho prešetrovania, a rozširovali svoj podiel na trhu, ktorý sa v tomto období zvýšil z takmer 0 % na 1 %. |
|
(160) |
Zároveň sa počas posudzovaného obdobia zvýšil objem dovozu z tretích krajín aj v absolútnom vyjadrení, aj z hľadiska jeho podielu na trhu. Hoci priemerné ceny tohto dovozu boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, Komisia, ako sa uvádza v odôvodnení 127, dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Vzhľadom na cenové podhodnotenie a rastúci objem takéhoto dovozu však existuje riziko, že v prípade neexistencie opatrení by tento dovoz mohol v budúcnosti spôsobiť výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu |
|
(161) |
Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia. |
5. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY
|
(162) |
Komisia v odôvodnení 161 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobný opätovný výskyt ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR. |
|
(163) |
Napriek existujúcim opatreniam sa potvrdilo, že trh Únie je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej atraktívnym trhom z hľadiska veľkosti a cien. Čínsky dovoz dotknutého výrobku naďalej vstupoval na trh Únie za výrazne dumpingové ceny. Značná voľná kapacita v Číne v kombinácii s opatreniami na ochranu obchodu, ktoré sa uplatňujú na niekoľkých trhoch tretích krajín voči čínskym vyvážajúcim výrobcom, čo poukazuje na opakujúci sa vzorec dumpingu, podporuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť. V takom prípade by bola vysoká pravdepodobnosť, že čínsky vývoz do Únie by rýchlo získal podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré by čelilo okamžitému poklesu objemu svojho predaja a nárastu svojich fixných jednotkových nákladov. Zvýšením fixných nákladov v kombinácii s poklesom predajných cien na zmenšujúcom sa trhu by sa okamžite zhoršila situácia výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie by sa v dôsledku toho stalo stratovým, celková hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by bola negatívne ovplyvnená a došlo by k opätovnému výskytu značnej ujmy v súvislosti s dumpingovým/so subvencovaným dovozom. |
5.1. Dovoz z tretích krajín
|
(164) |
Objem dovozu z iných tretích krajín ako Čína sa výrazne zvýšil z 88 ton v roku 2020 na 4 892 ton počas obdobia revízneho prešetrovania. |
|
(165) |
Keďže sa celková spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia znížila, uvedené zvýšenie sa premietlo do podielu dovozu z tretích krajín na trhu počas rovnakého obdobia od 0,1 % v roku 2020 do 8 % počas obdobia revízneho prešetrovania. |
|
(166) |
Hoci čínske dovozné ceny vykazovali počas posudzovaného obdobia rastúci trend, zostávali trvalo pod cenami výrobného odvetvia Únie. Ešte významnejšie je, že pri porovnaní s cieľovou cenou v Únii je rozdiel ešte výraznejší. Počas obdobia revízneho prešetrovania bola priemerná cena čínskeho dovozu 5 246 EUR za tonu, zatiaľ čo priemerná predajná cena v Únii bola 5 674 EUR za tonu a cieľová cena bola stanovená na 5 708 EUR za tonu. Toto pretrvávajúce cenové podhodnotenie, najmä vo vzťahu k cieľovej cene, naznačuje, že čínskym dovozom sa naďalej vyvíja tlak na znižovanie cien na trhu Únie. Vzhľadom na tento cenový rozdiel a v prípade neexistencie opatrení na ochranu obchodu existuje jasné riziko, že takéto cenové podhodnotenie by mohlo v budúcnosti viesť k značnej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. |
|
(167) |
Komisia analyzovala aj to, či čínske vážené vývozné ceny pri vývoze do iných tretích krajín ako do Únie, upravené na úroveň frankoceny na hranici Únie po preclení, podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie v porovnaní s cieľovou cenou výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Keďže čínski vývozcovia nespolupracovali, Komisia vo svojej analýze vychádzala z údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. V analýze určila štyri tretie krajiny, do ktorých čínski vyvážajúci výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania predávali dotknutý výrobok za ceny približne o 35 % nižšie ako priemerná cieľová cena výrobného odvetvia Únie. |
|
(168) |
Ako je vysvetlené v bode 3.3.1, v ČĽR sú značné nadmerné kapacity, ktoré značne presahujú celkovú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho nezistila žiadne prvky, ktoré by mohli naznačovať prípadný výrazný nárast domáceho dopytu po prešetrovanom výrobku v ČĽR alebo na trhu niektorej inej tretej krajiny v blízkej budúcnosti. Komisia preto dospela k záveru, že domáci dopyt v ČĽR ani na trhoch iných tretích krajín nebude schopný absorbovať dostupnú kapacitu v ČĽR. |
|
(169) |
Na záver, analýzou sa na základe dostupných skutočností preukázalo, že čínski vyvážajúci výrobcovia boli schopní predávať za výrazne nižšie ceny, ako je cieľová cena v Únii. Vzhľadom na významnú voľnú kapacitu dostupnú v Číne sa takisto konštatovalo, že by prípadne bolo možné vyrobiť veľký objem hliníkových fólií vo zvitkoch určených na predaj na trhu v EÚ. Komisia preto dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínski vývozcovia boli schopní vyvinúť značný cenový tlak, a tak spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie. |
|
(170) |
Ďalším ukazovateľom atraktívnosti trhu Únie je skutočnosť, že od začiatku zavádzania opatrení dochádzalo zo strany čínskych vývozcov k pokusom o ich obchádzanie, ktoré boli odhalené a neutralizované v roku 2021. Vo svojom prešetrovaní obchádzania (33) Komisia zistila, že všetci thajskí výrobcovia, o ktorých je známe, že vyvážajú svoje výrobky do Únie, boli dcérskymi spoločnosťami čínskych výrobcov hliníkových fólií pre domácnosť, na ktorých sa pri vývoze z ČĽR vzťahovali antidumpingové clá. |
|
(171) |
Priemerná cena dovozu z tretích krajín iných ako ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 83 %, zostala však pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v tabuľke 9. |
|
(172) |
Počas posudzovaného obdobia dovoz prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín pochádzal najmä z Turecka, Indonézie a Indie. |
|
(173) |
Priemerné ceny dovozu z ČĽR sa od roku 2020 do roku 2021 znížili o 15 %, v roku 2022 a počas obdobia revízneho prešetrovania sa výrazne zvýšili. |
|
(174) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 113, v dôsledku zanedbateľného objemu dovozu HFD do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania sa ceny takéhoto predaja nepovažovali za reprezentatívne a nemohli sa použiť na vypracovanie záverov týkajúcich sa cien dovozu z ČĽR do Únie a správania vyvážajúcich výrobcov v oblasti stanovovania cien. |
|
(175) |
Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z ČĽR za cenu spôsobujúcu ujmu. Ak by sa umožnilo, aby platnosť opatrení uplynula, zotavenie výrobného odvetvia Únie by bolo zmarené. |
5.2. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie
|
(176) |
Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto: Tabuľka 13 Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(177) |
Počas posudzovaného obdobia sa vývoz výrobcov z Únie zaradených do vzorky znížil o 40 % a priemerné ceny sa zvýšili o 60 %. Vývoz výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom sa výrazne znížil, pričom sa vyvíjal podobne ako celková výroba v Únii, ktorá sa znížila o 16 %. |
|
(178) |
Celkovo sa dospelo k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie bola záporná. |
6. ZÁUJEM ÚNIE
|
(179) |
V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov. |
6.1. Záujem výrobného odvetvia Únie
|
(180) |
Hoci antidumpingové opatrenia utlmili objem dumpingového dovozu vstupujúceho na trh Únie, ako sa uvádza v bode 4.6.2.9, výrobné odvetvie Únie zostalo v nestabilnej situácii, čo potvrdzujú negatívne trendy ukazovateľov ujmy, ako je výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, zamestnanosť, predaj na vývoz a investície. |
|
(181) |
Ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, je pravdepodobné, že prílev veľkého objemu dumpingového dovozu z dotknutej krajiny by spôsobil výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu. Tento prílev by zrejme okrem iného spôsobil stratu podielu na trhu Únie, pokles predajných cien v Únii, nižšie využitie kapacity Únie a celkové vážne zhoršenie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie. |
|
(182) |
Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie platných antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie. |
6.2. Záujem používateľov a neprepojených dovozcov
|
(183) |
Komisia sa obrátila na všetkých známych používateľov a neprepojených dovozcov. Neprihlásili sa žiadni používatelia ani neprepojení dovozcovia, ktorí by na tomto prešetrovaní spolupracovali a predložili vyplnený dotazník. Vzhľadom na neprejavený záujem zo strany používateľov a neprepojených dovozcov a keďže neexistovali žiadne náznaky, že by sa závery, ku ktorým sa dospelo v predchádzajúcich prešetrovaniach, zmenili, usúdilo sa, že pokračovanie opatrení by nebolo v rozpore so záujmom používateľov a dovozcov. |
6.3. Záver o záujme Únie
|
(184) |
Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by hovorili v neprospech pokračovania existujúcich opatrení na dovoz hliníkových fólií vo zvitkoch z ČĽR. |
|
(185) |
Po poskytnutí informácií žiadatelia predložili pripomienky k rozhodnutiu Európskej komisie zachovať antidumpingové clá na hliníkové fólie vo zvitkoch z Číny, pričom uviedli, že pokračovaním opatrení sa zachová spravodlivá hospodárska súťaž, zabráni sa deformáciám trhu a podporí sa ďalšie zotavenie a udržateľnosť výrobcov z Únie. Komisia vzala túto pripomienku na vedomie. |
7. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA
|
(186) |
Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pokračovaním a opätovným výskytom dumpingu, opätovným výskytom ujmy a so záujmom Únie, by sa mali antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v ČĽR zachovať. |
|
(187) |
S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 5 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“. |
|
(188) |
Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla a oslobodenie od cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 5 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby alebo oslobodenie od cla je odôvodnené v súlade s colnými predpismi. |
|
(189) |
Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu. |
|
(190) |
Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb. |
|
(191) |
Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (34). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu. |
|
(192) |
Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla v súčasnosti uplatniteľného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa na neho vzťahovala sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatniteľného na jeho vývoz, ii) nie je prepojený so spoločnosťou, ktorá v uvedenom období dotknutý výrobok do Únie vyvážala a na ktorú sa preto vzťahujú antidumpingové clá, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku. |
|
(193) |
Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (35), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca. |
|
(194) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz hliníkových fólií vo zvitkoch v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7607 11 11 a ex 7607 19 10 (kódy TARIC 7607 11 11 11, 7607 11 11 19, 7607 19 10 11 a 7607 19 10 19) s pôvodom v ČĽR.
2. Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:
|
Spoločnosť |
Clo (v %) |
Doplnkový kód TARIC |
|
CeDo (Shanghai) Ltd., Šanghaj |
14,2 |
B299 |
|
Ningbo Times Aluminium Foil Technology Co. Ltd., Ningbo |
15,6 |
B300 |
|
Ningbo Favored Commodity Co. Ltd., Yuyao City |
14,6 |
B301 |
|
Able Packaging Co. Ltd, Šanghaj |
14,6 |
B302 |
|
Guangzhou Chuanlong Aluminium Foil Product Co. Ltd., Guangzhou |
14,6 |
B303 |
|
Ningbo Ashburn Aluminium Foil Products Co. Ltd., Yuyao City |
14,6 |
B304 |
|
Shanghai Blue Diamond Aluminium Foil Manufacturing Co. Ltd., Šanghaj |
14,6 |
B305 |
|
Weifang Quanxin Aluminum Foil Co. Ltd., Linqu |
14,6 |
B306 |
|
Zhengzhou Zhuoshi Tech Co. Ltd., Zhengzhou City |
14,6 |
B307 |
|
Zhuozhou Haoyuan Foil Industry Co. Ltd., Zhouzhou City |
14,6 |
B308 |
|
Zibo Hengzhou Aluminium Plastic Packing Material Co., Ltd., Zibo |
14,6 |
B309 |
|
Yuyao Caelurn Aluminium Foil Products Co. Ltd., Yuyao |
14,6 |
B310 |
|
Všetky ostatné spoločnosti |
35,6 |
B999 |
3. Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ako sa uvádza v odseku 2, sa týmto rozširuje so sadzbou 35,6 % na dovoz tých istých určitých hliníkových fólií vo zvitkoch zasielaných z Thajska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Thajsku (kódy TARIC 7607 11 11 11 a 7607 19 10 11).
4. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 a oslobodenie od rozšírenia opatrení v nadväznosti na prešetrovania obchádzania uvedených v odseku 3 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný (-á), potvrdzujem, že (objem) (prešetrovaného výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Kým sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.
5. Článok 1 ods. 2 možno zmeniť tak, že sa doplní o nových vyvážajúcich výrobcov z Čínskej ľudovej republiky, pre ktorých sa stanoví primeraná vážená priemerná sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Nový vyvážajúci výrobca poskytne dôkazy, že:
|
a) |
nevyvážal tovar opísaný v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v období od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „pôvodné obdobie prešetrovania“); |
|
b) |
nie je prepojený s vývozcom ani výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením a ktorý spolupracoval alebo mohol spolupracovať pri prešetrovaní vedúcom k uloženiu cla, a |
|
c) |
po uplynutí pôvodného obdobia prešetrovania skutočne vyvážal prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku. |
6. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 6. augusta 2025
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1036/oj.
(2) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 217/2013 z 11. marca 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2013, s. 11, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2013/217/oj).
(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/915 zo 4. júna 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 5.6.2019, s. 63, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2019/915/oj).
(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1475 zo 14. septembra 2021, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/915 na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch odosielaných z Thajska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Thajsku (Ú. v. EÚ L 325, 15.9.2021, s. 24, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2021/1475/oj).
(5) Ú. v. EÚ C 317, 7.9.2023, s. 6.
(6) Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C, C/2024/3498, 3.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/3498/oj).
(7) https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2731.
(8) https://connect.ihsmarkit.com/gta/home/.
(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2661 zo 14. októbra 2024, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz hliníkových radiátorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L, 2024/2661, 15.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/2661/oj); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/112 z 18. januára 2023, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 18, 19.1.2023, s. 66, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2023/112/oj).
(10) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2661, bod 3.3, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/112, bod 3.3.1.
(11) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2661, odôvodnenia 45 až 52, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/112, odôvodnenie 45.
(12) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2661, odôvodnenia 53 až 55, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/112, odôvodnenia 46 až 50.
(13) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2661, odôvodnenia 56 až 63, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/112, odôvodnenia 51 až 63.
(14) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2661, odôvodnenie 64, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/112, odôvodnenie 64.
(15) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2661, odôvodnenie 65, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/112, odôvodnenie 65.
(16) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2661, odôvodnenie 66, a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/112, odôvodnenie 66.
(17) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/915, bod 3.3.1.
(18) Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 10. apríla 2024 [SWD(2024) 91 final].
(19) Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem (https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income).
(20) Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo z rovnakého odvetvia, ako je prešetrovaný výrobok.
(21) http://www.gtis.com/gta/secure/default.cfm.
(22) https://data.tuik.gov.tr/Bulten/Index?p=Labour-Cost-Statistics-2022-49571.
(23) https://data.tuik.gov.tr/Bulten/Index?p=Electricity-and-Natural-Gas-Prices-Period-I:-January-June,-2022-45567&dil=2#:~:text = TURKSTAT%20Corporate&text = In%20the%.
(24) https://data.tuik.gov.tr/Bulten/Index?p=Labour-Cost-Statistics-2022-49571.
(25) https://data.tuik.gov.tr/Bulten/Index?p=Electricity-and-Natural-Gas-Prices-Period-I:-January-June,-2022-45567&dil=2#:~:text=TURKSTAT%20Corporate&text=In%20the%.
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2015/755/oj). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.
(27) Zamestnanosť v ekvivalente plného pracovného času.
(28) https://data.tuik.gov.tr/Bulten/Index?p=Labour-Cost-Statistics-2022-49571.
(29) https://data.tuik.gov.tr/Bulten/Index?p=Electricity-and-Natural-Gas-Prices-Period-I:-January-June,-2022-45567&dil=2#:~:text = TURKSTAT%20Corporate&text = In%20the%.
(30) K dispozícii na adrese: https://orbis.bvdinfo.com/.
(32) https://news.metal.com/newscontent/103232729/India-Imposes-Provisional-Anti-Dumping-Duty-on-Chinese-Aluminum-Foil-Imports?utm_source=chatgpt.com, stránka navštívená 23. apríla 2025.
(33) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32021R1475&from=SK.
(34) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.
(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj).
ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/1720/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)