Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
DEAN SPIELMANN
prednesené 8. septembra 2026(1)
Vec C‑671/24 P
BAWAG P.S.K. Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií
„ Odvolanie – Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností – Jednotný fond na riešenie krízových situácií – Rozhodnutie o výpočte príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2023 – Článok 264 druhý odsek ZFEÚ – Časové obmedzenie účinkov zrušenia “
Úvod
1. Tieto návrhy sa týkajú odvolania, ktorým sa BAWAG P.S.K. Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG (ďalej len „BAWAG“) domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. augusta 2024, BAWAG PSK/SRB (T‑410/23, EU:T:2024:534) (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Všeobecný súd týmto uznesením zrušil rozhodnutie SRB SRB/ES/2023/23 z 2. mája 2023 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2023 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) (ďalej len „rozhodnutie SRB z roku 2023“) v rozsahu, v akom sa týka banky BAWAG, a zachoval účinky tohto rozhodnutia, až kým SRB neprijme potrebné opatrenia na vykonanie tohto rozsudku, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Súdny dvor má v prejednávanej veci určiť, či Všeobecný súd mohol platne pozastaviť časové účinky napadnutého uznesenia.
Okolnosti predchádzajúce sporu
4. Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 2 až 4 napadnutého uznesenia a dajú sa zhrnúť takto.
5. BAWAG je rakúska úverová inštitúcia. SRB svojím rozhodnutím z roku 2023 v súlade s článkom 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014(2) stanovila príspevky ex ante do SRF (ďalej len „príspevky ex ante“) na rok 2023 (ďalej len „príspevkové obdobie 2023“) platné pre inštitúcie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 2 v spojení s článkom 67 ods. 4 tohto nariadenia, medzi ktoré patrí BAWAG.
6. Príslušný vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 3 nariadenia o SRM platobným výmerom uložil banke BAWAG povinnosť zaplatiť príspevok ex ante za príspevkové obdobie 2023, ako ho stanovila SRB.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie
7. Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. júla 2023 podala BAWAG žalobu, ktorou navrhuje, aby Všeobecný súd na základe článku 263 ods. 4 ZFEÚ zrušil rozhodnutie SRB z roku 2023 v rozsahu, v akom sa jej týka. BAWAG uviedla na podporu svojej žaloby osem žalobných dôvodov.
8. Napadnutým uznesením Všeobecný súd vyhovel žalobe spoločnosti BAWAG na základe toho, že vzhľadom na jeho rozhodnutie v rozsudku Dexia/SRB (Príspevky ex ante 2022)(3) je zjavne dôvodná, a zrušil rozhodnutie SRB z roku 2023 v rozsahu, v akom porušuje článok 70 ods. 2 nariadenia o SRM v dôsledku toho, že výška príspevkov ex ante za príspevkové obdobie 2023 prekračuje 12,5 % cieľovej úrovne.(4)
9. Všeobecný súd ďalej vyhovel návrhu SRB zachovať účinky jej rozhodnutia z roku 2023 v rozsahu, v akom sa týka banky BAWAG, až kým SRB neprijme potrebné opatrenia na vykonanie napadnutého uznesenia, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.(5)
Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania
10. Odvolaním podaným na Súdny dvor BAWAG navrhuje, aby Súdny dvor:
– čiastočne zrušil napadnuté uznesenie v rozsahu, v akom napriek zrušeniu rozhodnutia SRB z roku 2023 boli účinky tohto rozhodnutia dočasne zachované, až kým SRB neprijme potrebné opatrenia na vykonanie tohto uznesenia, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia,
– rozhodol vo veci samej a nezachoval účinky rozhodnutia SRB z roku 2023 v rozsahu, v akom sa týka banky BAWAG,
– subsidiárne zachoval účinky rozhodnutia SRB z roku 2023 iba v rozsahu, v akom je BAWAG povinná uhradiť príspevky v súlade s hornou hranicou 12,5 % stanovenou v článku 70 ods. 2 nariadenia o SRM,
– uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
11. SRB, ktorú v jej návrhoch podporuje Rada Európskej únie a Európsky parlament, navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– uložil spoločnosti BAWAG povinnosť nahradiť trovy konania.
12. Účastníci konania boli vypočutí na spoločnom pojednávaní pre veci C‑454/24 P, C‑529/24 P, C‑536/24 P, C‑537/24 P, C‑585/24 P, C‑671/24 P a C‑705/24 P zo 17. marca 2026.
O odvolaní
Tvrdenia účastníkov konania
13. BAWAG na podporu svojho odvolania uvádza jediný dôvod založený na tom, že dočasným zachovaním účinkov rozhodnutia SRB z roku 2023 Všeobecný súd porušil článok 264 druhý odsek ZFEÚ.
14. V tejto súvislosti BAWAG tvrdí, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora(6) účinky aktu môžu byť podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ zachované len vtedy, ak by bezprostredné dôsledky jeho zrušenia viedli k vážnym negatívnym dôsledkom a zákonnosť napadnutého aktu je spochybňovaná nie z dôvodu jeho účelu alebo obsahu, ale z dôvodu nedostatku právomoci jeho autora alebo porušenia podstatných formálnych náležitostí.
15. V prvom rade je však tvrdené porušenie hornej hranice 12,5 % stanovenej v článku 70 ods. 2 nariadenia o SRM vecným dôvodom smerujúcim proti obsahu rozhodnutia SRB z roku 2023, takže zachovanie tohto rozhodnutia nie je odôvodnené vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora.
16. Ďalej na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bodoch 42 a 43 napadnutého uznesenia, vrátenie príspevkov úverovým inštitúciám v prípade zrušenia rozhodnutia SRB z roku 2023 s okamžitým účinkom by nemalo za následok zbavenie SRF finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie jeho cieľov a neohrozilo by ciele finančnej stability a vytvorenia Hospodárskej a menovej únie. Vrátenie by bolo navyše obmedzené na tie inštitúcie, ktoré podali žalobu proti rozhodnutiu SRB z roku 2023.
17. Akékoľvek iné rozhodnutie než zrušenie rozhodnutia SRB z roku 2023 s okamžitou účinnosťou by bolo v rozpore s duchom článku 70 ods. 2 nariadenia o SRM, ktorého cieľom je chrániť inštitúcie pred nadmernou finančnou záťažou každý rok úvodného obdobia, a pripravilo by ich o účinnú súdnu ochranu.
18. Nakoniec, keďže výber príspevkov v sume presahujúcej hornú hranicu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne odhadovanej v roku 2023 nemá právny základ, bolo by nesprávne vychádzať z toho, ako to urobil Všeobecný súd v bode 42 napadnutého uznesenia, že rozhodnutie SRB z roku 2023 nie je postihnuté nesprávnym posúdením týkajúcim sa samotnej povinnosti zaplatiť sporné príspevky. Z rovnakého dôvodu Všeobecný súd rozšíril rozsah zachovania účinkov rozhodnutia SRB z roku 2023 nad rámec toho, čo umožňuje zásada proporcionality. Zachovanie časových účinkov rozhodnutia SRB z roku 2023 by sa malo týkať nanajvýš časti príspevkov nepresahujúcej uvedenú hornú hranicu.
19. SRB podporovaná Parlamentom a Radou najprv poukázala na to, že ak bude rozsudok Všeobecného súdu na základe jej odvolania vo veci C‑705/24 P, SRB/BAWAG P.S.K., zrušený, odvolanie spoločnosti BAWAG sa stane bezpredmetným, a následne tvrdila, že zachovanie časových účinkov rozhodnutia SRB z roku 2023 je odôvodnené a v súlade s článkom 264 druhým odsekom ZFEÚ. V tejto súvislosti v prvom rade poukazuje na to, že judikatúra Súdneho dvora neobmedzuje prípady, v ktorých môžu byť účinky zrušeného aktu zachované, len na situácie, keď je zrušenie založené na nedostatku právomoci alebo na porušení podstatných formálnych náležitostí, ale umožňuje to aj v prípade vážnych negatívnych dôsledkov pre dotknuté osoby vrátane zrušenia na základe vecných nezákonností.
20. Bolo by tiež nesprávne domnievať sa, že vrátenie finančných prostriedkov spôsobené zrušením rozhodnutia SRB z roku 2023 s okamžitou účinnosťou by nemalo vplyv na finančnú stabilitu bankovej únie, ktorej význam už Súdny dvor napokon uznal.(7) Nakoniec zachovanie časových účinkov tohto rozhodnutia by nespochybňovalo povinnosť úverových inštitúcií platiť príspevky za príspevkový rok 2023 ani povinnosť SRB dosiahnuť cieľovú úroveň na konci úvodného obdobia a bolo by nevyhnutné na to, aby SRB mohla prijať spoločnú pozíciu pre príspevkové cykly 2022 a 2023.
21. Parlament navyše tvrdí, že keďže BAWAG bola úspešná vo svojich hlavných výhradách v prvostupňovom konaní, nie je oprávnená podať odvolanie proti napadnutému uzneseniu, takže toto odvolanie je neprípustné.
Posúdenie
22. Na úvod chcem zdôrazniť, že keďže BAWAG čiastočne neuspela vo svojich návrhoch na Všeobecnom súde, má právo podať odvolanie, ktorým sa domáha čiastočného zrušenia napadnutého uznesenia v rozsahu, v akom dočasne zachováva účinky rozhodnutia SRB z roku 2023, takže tvrdenia Parlamentu založené na neprípustnosti odvolania musia byť zamietnuté.
23. Pripomínam, že podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Súdny dvor, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré účinky aktu vyhláseného za neplatný sa musia považovať za konečné. Pri výkone právomoci, ktorú mu priznáva tento článok, súd Únie berie do úvahy dodržiavanie zásady právnej istoty a iných verejných alebo súkromných záujmov.(8)
24. Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vzhľadom na dôvody súvisiace s právnou istotou možno účinky aktu Únie, ktorý bol zrušený, zachovať najmä v prípade, že by okamžité účinky jeho zrušenia mali závažné negatívne následky a zákonnosť aktu nie je napadnutá z dôvodov jeho cieľa alebo obsahu, ale z dôvodov nedostatku právomoci jeho autora alebo pre porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré zahŕňajú najmä pochybenie týkajúce sa právneho základu sporného aktu.(9) Chcem však zdôrazniť, že ako veľmi správne uviedol generálny advokát Tančev v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Komisia/Švédsko,(10) z pozorného skúmania judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci tento prvok bol okrem iného v rozsudkoch Parlament a Komisia/Rada a Nemecko/Parlament a Rada považovaný za prekážku, ktorá bráni Súdnemu dvoru nariadiť zachovanie účinkov aktu Únie,(11) v iných prípadoch, akými sú rozsudky Španielsko/Rada ako aj Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, Súdny dvor zachoval účinky aktu Únie, ktorý bol zrušený z dôvodov súvisiacich s jeho vecnou zákonnosťou.(12) Na rozdiel od toho, čo tvrdí BAWAG, tento prvok nie je požiadavkou, ktorú je potrebné splniť v každom prípade, ale skôr závisí od konkrétnej situácie.(13)
25. V prejednávanej veci sa domnievam, že zrušenie rozhodnutia SRB z roku 2023 bez zachovania jeho účinkov až do jeho nahradenia novým aktom by mohlo narušiť uplatňovanie nariadenia o SRM, ktoré je nevyhnutnou súčasťou Bankovej únie, ktorá prispieva k stabilite eurozóny.(14)
26. Na jednej strane totiž nie je spochybňovaná samotná povinnosť SRB, uvedená v článku 69 ods. 1 toho nariadenia o SRM, zabezpečiť, že dostupné finančné prostriedky SRF dosiahnu aspoň 1 % z výšky krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených vo všetkých zúčastnených členských štátoch, ani následná povinnosť príslušných úverových inštitúcií vrátane odvolateľky platiť príspevky ex ante v súlade s ustanoveniami článku 70 uvedeného nariadenia o SRM.
27. Na druhej strane súhlasím s obavami Všeobecného súdu, keď v bodoch 42 a 43 napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že okamžité vrátenie dotknutých príspevkov by mohlo zbaviť SRF finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie jeho cieľov finančnej stability a vytvorenia hospodárskej a menovej únie. Nezachovanie účinkov rozhodnutia SRB z roku 2023 totiž môže ohroziť integritu jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, narušiť jeho fungovanie v prípade finančného zásahu SRF a ohroziť všeobecný verejný záujem na poskytnutí dostatočnej finančnej kapacity SRF. Podľa môjho názoru je to dostatočný dôvod na zachovanie účinkov tohto rozhodnutia, kým nebude nahradené novým aktom.
28. Okrem toho, pokiaľ sa Súdny dvor rozhodne zamietnuť odvolania vo veciach C‑454/24 P, C‑529/24 P, C‑536/24 P, C‑537/24 P, C‑585/24 P a C‑705/24 P, ako navrhujem, rozhodnutie SRB z roku 2023 bude okrem vecnej nezákonnosti, ktorá sa týka výšky požadovaných príspevkov, postihnuté dôvodmi neplatnosti súvisiacimi s nezákonnosťou článku 70 ods. 7 nariadenia o SRM a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81.(15) V každej z týchto vecí bude teda SRB môcť prijať nové rozhodnutia až po prijatí novej právnej úpravy. Keďže upravená metodika výpočtu príspevkov ex ante je ovplyvnená touto nezákonnosťou, bude na SRB, aby v prípade potreby použila novú metodiku výpočtu, takže presnú výšku príspevkov, ktoré môže v konečnom dôsledku požadovať od dotknutých inštitúcií vrátane odvolateľky za príspevkové roky 2022 a 2023, nemožno určiť okamžite.
29. V tejto súvislosti vo veciach C‑529/24 P, C‑536/24 P, C‑537/24 P, C‑585/24 P a C‑705/24 P SRB a Rada, podporované Parlamentom a Európskou komisiou, tvrdili, že je potrebná lehota 30 mesiacov na uskutočnenie troch konaní, a to po prvé legislatívneho postupu týkajúceho sa odôvodnenia článku 70 ods. 7 nariadenia o SRM, po druhé postupu prijatia nového vykonávacieho nariadenia a po tretie postupu na prijatie nových rozhodnutí SRB určujúcich príspevky, ktoré sa majú uhradiť.
30. Za týchto okolností navrhujem zamietnuť jediný odvolací dôvod spoločnosti BAWAG, a aby sa predišlo diskontinuite v systéme príspevkov za príspevkové obdobia 2022 a 2023, navrhujem, aby Súdny dvor zachoval účinky rozhodnutia SRB z roku 2023 v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti BAWAG, a to v primeranej lehote, ktorá nemôže presiahnuť 30 mesiacov odo dňa vyhlásenia rozsudkov, ktoré budú vydané vo veciach C‑454/24 P, C‑529/24 P, C‑536/24 P, C‑537/24 P, C‑585/24 P, C‑671/24 P a C‑705/24 P, až do nadobudnutia účinnosti nového rozhodnutia SRB, ktoré stanoví príspevky ex ante tejto inštitúcie do SRF.
O trovách
31. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že odvolanie musí byť zamietnuté. Súdny dvor preto rozhodne o trovách v súlade s článkom 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
32. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže BAWAG nemala vo veci úspech, treba jej uložiť povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy, ktoré vznikli SRB, v súlade s návrhmi SRB.
33. Podľa článku 140 ods. 1 a 3 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. V dôsledku toho Parlament a Rada znášajú vlastné trovy konania.
Návrh
34. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Účinky rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií SRB/ES/2023/23 sú zachované v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka spoločnosti BAWAG P.S.K. Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG, až do nadobudnutia účinnosti nového aktu, ktorý ho nahradí, a to najneskôr v lehote 30 mesiacov od vyhlásenia rozsudkov vo veciach C‑454/24 P, C‑529/24 P, C‑536/24 P, C‑537/24 P, C‑585/24 P, C‑671/24 P a C‑705/24 P.
3. BAWAG P.S.K. Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií.
4. Európsky parlament a Rada Európskej únie znášajú vlastné trovy konania.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1, ďalej len „nariadenie o SRM“) („SMR“ je skratka pre „jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií“).
3 Rozsudok z 10. apríla 2024 (T‑411/22, EU:T:2024:216).
4 Napadnuté uznesenie (body 26 až 37).
5 Napadnuté uznesenie (body 38 až 45).
6 V tejto súvislosti odkazuje na rozsudky z 26. novembra 2014, Parlament a Komisia/Rada (C‑103/12 a C‑165/12, EU:C:2014:2400, bod 92); z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada (C‑124/13 a C‑125/13, EU:C:2015:790, bod 89) (ďalej len „rozsudok Parlament a Komisia/Rada“); zo 7. septembra 2016, Nemecko/Parlament a Rada (C‑113/14, EU:C:2016:635, bod 84), ako aj z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 175) (ďalej len „rozsudok Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB“).
7 SRB odkazuje najmä na rozsudok Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (bod 177).
8 Pozri okrem iného rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks (C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 122); z 25. februára 2021, Komisia/Švédsko (C‑389/19 P, EU:C:2021:131, bod 72, ako aj citovaná judikatúra), a z 20. apríla 2023, Parlament/Komisia (Povolenie látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy) (C‑144/21, EU:C:2023:302, bod 136 a citovaná judikatúra).
9 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2014, Parlament a Komisia/Rada (C‑103/12 a C‑165/12, EU:C:2014:2400, bod 90 a citovaná judikatúra), Parlament a Komisia/Rada (bod 86) a Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (bod 175 a citovaná judikatúra).
10 C‑389/19 P, EU:C:2020:874, bod 129.
11 Pozri rozsudky Parlament a Komisia/Rada (bod 89) a zo 7. septembra 2016, Nemecko/Parlament a Rada (C‑113/14, EU:C:2016:635, bod 84).
12 Pozri rozsudky zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada (C‑310/04, EU:C:2006:521, body 138 až 141 v spojení s bodmi 135 až 137), a z 3. septembra2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461, body 373 až 376 v spojení s bodmi 333 až 372).
13 V rozsudku z 25. februára 2021, Komisia/Švédsko (C‑389/19 P, EU:C:2021:131), tak Súdny dvor rozhodol o zachovaní účinkov sporného rozhodnutia zrušeného z dôvodov súvisiacich s jeho vecnou zákonnosťou vzhľadom na riziko vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre ľudské zdravie a životné prostredie.
14 Pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (bod 177).
15 Nariadenie Rady z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).