<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><ORDER xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.ORDER><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-272/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019TO0272</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2020:361">EU:T:2020:361</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>9</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>9</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.ORDER><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Uznesenie z <DATE ISO="20200731">31. 7. 2020</DATE> – Vec T-272/19</HT></P><P>TO/SEAE</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Uznesenie Všeobecného súdu</HT> (ôsma rozšírená komora)</P><P>z <DATE ISO="20200731">31. júla 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Žaloba o neplatnosť a žaloba o náhradu škody</KEYWORD><KEYWORD>Verejná služba</KEYWORD><KEYWORD>Zmluvní zamestnanci</KEYWORD><KEYWORD>Odmietnutie prijatia do zamestnania z dôvodu nespôsobilosti na výkon funkcie</KEYWORD><KEYWORD>Lehoty na podanie žaloby</KEYWORD><KEYWORD>Kogentný charakter</KEYWORD><KEYWORD>Omeškanie</KEYWORD><KEYWORD>Počítanie lehôt</KEYWORD><KEYWORD>Určenie dátumu, od ktorého sa dotknutá osoba mohla oboznámiť s obsahom rozhodnutia</KEYWORD><KEYWORD>Zjavná neprípustnosť</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><ORDER.INIT><P>Vo veci T‑272/19,</P></ORDER.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">TO</HT>, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: É. Boigelot, avocat,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)</HT>, v zastúpení: S. Marquardt a R. Spac, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><P>ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ jednak na zrušenie po prvé rozhodnutia ESVČ z <DATE ISO="20180615">15. júna 2018</DATE>, ktorým bola žalobkyňa informovaná, že nespĺňa všetky podmienky prijatia do zamestnania stanovené v článku 82 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie a nemôže byť prijatá do ESVČ ako zmluvná zamestnankyňa, a po druhé rozhodnutia toho istého orgánu zo <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> o zamietnutí jej sťažnosti zo <DATE ISO="20180914">14. septembra 2018</DATE>, a jednak na dosiahnutie náhrady škody, ktorú žalobkyňa údajne utrpela,</P><PREAMBLE.GEN><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),</P><P>v zložení: predseda komory J. Svenningsen, sudcovia R. Barents, C. Mac Eochaidh, T. Pynnä (spravodajkyňa) a J. Laitenberger,</P><P>tajomník: E. Coulon,</P></PREAMBLE.INIT><PREAMBLE.FINAL>vydal toto</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE.GEN><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.ORDER><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Uznesenie</HT></P></TI></TITLE></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20180615">15. júna 2018</DATE> orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>OOUPZ<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) informoval žalobkyňu, ktorá sa uchádzala o pracovné miesto zmluvného zamestnanca ESVČ, že nespĺňa všetky podmienky prijatia do zamestnania stanovené v článku 82 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>PZOZ<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) a že nemôže byť prijatá ako zmluvná zamestnankyňa. ESVČ zaslala toto rozhodnutie žalobkyni na jej osobnú e‑mailovú adresu <DATE ISO="20180615">15. júna 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180914">14. septembra 2018</DATE> podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>služobný poriadok<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>). Uvedená sťažnosť bola podaná elektronicky z pracovnej e‑mailovej adresy právneho zástupcu žalobkyne, pričom kópia tejto sťažnosti bola zaslaná na osobnú e‑mailovú adresu žalobkyne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Rozhodnutím zo <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> OOUPZ ESVČ zamietol sťažnosť žalobkyne. ESVČ zaslala toto rozhodnutie žalobkyni a jej právnemu zástupcovi najprv <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> o 17.46 hod. prostredníctvom programu Ares, systému správy dokumentov, ktorý umožňuje odosielanie e‑mailov príjemcom, ktorí nie sú zamestnancami ESVČ, a následne e‑mailom v ten istý deň o 17.52 a o 18.05 hod.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20190115">15. januára 2019</DATE> o 8.40 hod. odoslala žalobkyňa svojmu právnemu zástupcovi e‑mail týkajúci sa tohto rozhodnutia z rovnakej e‑mailovej adresy ako bola adresa, ktorú použila ESVČ na zaslanie uvedeného rozhodnutia a rozhodnutia z <DATE ISO="20180615">15. júna 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>ESVČ viackrát e‑mailom žiadala žalobkyňu, aby potvrdila riadne prijatie tohto rozhodnutia, a to <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> o 17.52 a 18.05 hod., a potom <DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE>. Tieto žiadosti zostali bez odpovede.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20190425">25. apríla 2019</DATE> podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>ESVČ predložila vyjadrenie k žalobe <DATE ISO="20190916">16. septembra 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu zo <DATE ISO="20191017">17. októbra 2019</DATE> bola táto vec pridelená novej sudkyni spravodajkyni zasadajúcej v ôsmej komore.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20191105">5. novembra 2019</DATE> žalobkyňa doručila do kancelárie Všeobecného súdu repliku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20200124">24. januára 2020</DATE> ESVČ predložila dupliku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20200214">14. februára 2020</DATE> Všeobecný súd (ôsma komora) na návrh sudkyne spravodajkyne a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu položil účastníkom konania písomné otázky, pričom ich vyzval, aby na ne písomne odpovedali.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20200302">2. marca 2020</DATE> účastníci konania predložili svoje odpovede na otázky Všeobecného súdu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20200421">21. apríla 2020</DATE> na základe návrhu predsedu Všeobecného súdu rozhodol Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20200428">28. apríla 2020</DATE> žalobkyňa požiadala o nariadenie pojednávania. ESVČ v stanovenej lehote nezaujala stanovisko ku konaniu pojednávania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil rozhodnutie z <DATE ISO="20180615">15. júna 2018</DATE>, ktorým ju OOUPZ ESVČ informoval, že nespĺňa všetky podmienky prijatia do zamestnania stanovené v článku 82 PZOZ a nemôže byť prijatá do ESVČ ako zmluvná zamestnankyňa,</P></ITEM><ITEM><P>zrušil rozhodnutie zo <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>, ktorým ten istý orgán zamietol jej sťažnosť podanú <DATE ISO="20180914">14. septembra 2018</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>),</P></ITEM><ITEM><P>uložil ESVČ povinnosť zaplatiť jej rôzne odškodnenia,</P></ITEM><ITEM><P>uložil ESVČ povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>ESVČ navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol žalobu ako sčasti neprípustnú a sčasti nedôvodnú,</P></ITEM><ITEM><P>uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>ESVČ okrem toho v duplike tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu oneskoreného podania žaloby.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Podľa článku 126 rokovacieho poriadku, ak je žaloba zjavne neprípustná, Všeobecný súd môže na návrh sudcu spravodajcu kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania. Keďže sa Všeobecný súd domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, rozhodol, že vydá rozhodnutie bez ďalšieho konania, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa požiadala Všeobecný súd o nariadenie pojednávania (pozri v tomto zmysle uznesenia z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080924">24. septembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Van Neyghem/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑105/08 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2008:402">EU:T:2008:402</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101202">2. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Apostolov/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑73/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2010:495">EU:T:2010:495</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>ESVČ bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 130 rokovacieho poriadku, v duplike po prvýkrát tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni oznámené <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> a že lehota troch mesiacov na podanie žaloby v súlade s článkom 91 ods. 3 služobného poriadku, predĺžená o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť, začala plynúť <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> a uplynula <DATE ISO="20190424">24. apríla 2019</DATE>. Žaloba podaná <DATE ISO="20190425">25. apríla 2019</DATE> je preto neprípustná, keďže bola podaná oneskorene.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Treba pripomenúť, že podľa článku 91 ods. 3 služobného poriadku musí byť žaloba na Všeobecný súd podaná v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia prijatého na základe sťažnosti. Podľa článku 60 rokovacieho poriadku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>k procesným lehotám sa pripočíta desaťdňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>V prvom rade treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého dôvod neprípustnosti, ktorý ESVČ uviedla v duplike, je novým žalobným dôvodom, ktorý je podľa článku 84 rokovacieho poriadku neprípustný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry sú totiž lehoty na podanie sťažnosti a žaloby, uvedené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, kogentné a nemožno ich ponechať k dispozícii účastníkom konania ani súdu, ktorému prináleží overiť, a to aj bez návrhu, či boli dodržané. Tieto lehoty zodpovedajú požiadavke právnej istoty a nevyhnutnosti zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo akémukoľvek svojvoľnému<?PAGE NO="4"?> zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19710707">7. júla 1971</DATE>, <NAME.CASE>Müllers/CES</NAME.CASE>, <NO.CASE>79/70</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1971:79">EU:C:1971:79</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130130">30. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Wahlström/Frontex</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑87/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2013:10">EU:F:2013:10</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; pozri tiež uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140114">14. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Lebedef/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑60/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2014:6">EU:F:2014:6</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>V druhom rade treba poznamenať, že žalobkyňa v žalobe nespochybňuje, že napadnuté rozhodnutie bolo <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> doručené do jej e‑mailovej schránky a do schránky jej právneho zástupcu. V žalobe uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/><DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> menovací orgán ESVČ oznámil žalobkyni a jej právnemu zástupcovi svoje rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti podanej <DATE ISO="20180914">14. septembra 2018</DATE><QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>. Vo svojich pripomienkach v rámci odpovede na otázky Všeobecného súdu žalobkyňa tvrdí, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>ide len o informáciu týkajúcu sa dátumu, ktorý je uvedený v samotnom rozhodnutí…, a nie dátumu jeho prijatia a oboznámenia sa s týmto rozhodnutím<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>. Žalobkyňa v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, ktorou bola vyzvaná, aby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>spresnila, kedy a akým spôsobom dostala [napadnuté rozhodnutie]<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>, však uvádza, že toto rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>jej bolo zaslané e‑mailom… <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> o 18:04:43<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>ESVČ sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni platne oznámené <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>, takže lehota na podanie žaloby uplynula <DATE ISO="20190424">24. apríla 2019</DATE>, zatiaľ čo žalobkyňa vo svojich pripomienkach v rámci odpovede na otázky Všeobecného súdu tvrdí, že lehota uplynula <DATE ISO="20190425">25. apríla 2019</DATE>, teda v deň podania žaloby. Podľa žalobkyne totiž <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>ak má mať [článok 58 ods. 1 písm. a) rokovacieho poriadku] účinky a zmysel, treba z neho vyvodiť, že na účely výpočtu lehoty na podanie žaloby sa akt považuje za uskutočnený dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bol zaslaný úradníkovi<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>v prejednávanej veci je preto prvým relevantným dňom 15. január 2019, a nie 14. január 2019<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Z pripomienok žalobkyne v rámci odpovede na otázky Všeobecného súdu je zrejmé, že jej výpočet lehoty na podanie žaloby sa zakladá na nesprávnom výklade článku 58 ods. 1 rokovacieho poriadku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Článok 58 ods. 1 písm. a) rokovacieho poriadku na jednej strane stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch… viaže na určitú udalosť alebo úkon, deň, keď táto udalosť nastala alebo keď bol tento úkon urobený, sa do lehoty nezapočítava<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>. Článok 58 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku na druhej strane stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch… sa končí uplynutím dňa, ktorý má v poslednom týždni, mesiaci… rovnaké pomenovanie alebo číslo ako deň, keď nastala udalosť alebo keď bol urobený úkon určujúci počiatok plynutia lehoty<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Z judikatúry zavedenej Súdnym dvorom v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19870115">15. januára 1987</DATE>, <NAME.CASE>Misset/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>152/85</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:10">EU:C:1987:10</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, neexistuje rozpor medzi článkom 58 ods. 1 písm. a) a článkom 58 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku. Je pravda, že lehota začína plynúť až na konci dňa, v ktorom došlo k oznámeniu. Nič to však nemení na tom, že ak je lehota na podanie žaloby vyjadrená v mesiacoch, táto lehota uplynie na konci dňa, ktorý má v mesiaci určenom lehotou rovnaké číslo ako deň, v ktorom došlo k oznámeniu (uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090512">12. mája 2009</DATE>, <NAME.CASE>CHEMK a KF/Rada a Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑190/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2009:154">EU:T:2009:154</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Pokiaľ by v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie platne oznámené žalobkyni <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>, trojmesačná lehota na podanie žaloby by začala plynúť 15. januára o 00.00 hod. a skončila by 14. apríla o polnoci. Lehota na podanie žaloby predĺžená o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť by teda mala uplynúť 24. apríla o polnoci. Z toho by vyplývalo, že žaloba podaná <DATE ISO="20190425">25. apríla 2019</DATE> bola podaná oneskorene.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>V treťom rade je teda potrebné preskúmať, či je preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni platne oznámené <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba poznamenať, že žalobkyňa pre prípad, že by pochybila pri výpočte lehoty na podanie žaloby, spochybňuje, že k oznámeniu platne došlo <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>. Podľa žalobkyne by na určenie dátumu oznámenia mal byť rozhodujúci okamih, keď sa oboznámila s napadnutým rozhodnutím zaslaným e‑mailom. Zároveň tvrdí, že s predmetným e‑mailom sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>pravdepodobne<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> oboznámila až ráno <DATE ISO="20190115">15. januára 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Okrem judikatúry uvedenej v bode 22 vyššie treba pripomenúť, že prináleží účastníkovi konania, ktorý sa dovoláva prekročenia lehoty, konkrétne v prejednávanej veci ESVČ, aby predložil dôkaz týkajúci sa dňa, keď uvedená lehota začala plynúť (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19800605">5. júna 1980</DATE>, <NAME.CASE>Belfiore/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>108/79</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1980:146">EU:C:1980:146</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130130">30. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Wahlström/Frontex</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑87/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2013:10">EU:F:2013:10</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Ak tento účastník konania nemôže v tomto ohľade predložiť úplný dôkaz, pochybnosť, ktorá pretrváva v súvislosti s okamihom začatia plynutia lehoty na podanie žaloby, musí byť na prospech žalobcovi (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19800605">5. júna 1980</DATE>, <NAME.CASE>Belfiore/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>108/79</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1980:146">EU:C:1980:146</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200709">9. júla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/HM</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑70/19 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:544">EU:C:2020:544</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0123">123</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Dôkaz o tom, že osoba, ktorej bolo rozhodnutie určené, sa s ním mohla účinne oboznámiť, však môže vyplývať z rôznych okolností, napríklad ak sa dotknutá inštitúcia opiera nie o jednoduché indície, ale o skutočnosti, vrátane tých predložených dotknutou osobou, ktoré svedčia o tom, že tejto osobe ako adresátovi bol na jej e-mailovú adresu doručený e‑mail a že ho s najväčšou pravdepodobnosťou mohla otvoriť a oboznámiť sa tak s týmto rozhodnutím (pozri v tomto zmysle uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140114">14. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Lebedef/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑60/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2014:6">EU:F:2014:6</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Podľa judikatúry totiž skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že druhému účastníkovi konania vznikne povinnosť poskytnúť vysvetlenie alebo odôvodnenie, a ak tak neurobí, možno dospieť k záveru, že dôkazné bremeno bolo unesené (pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161117">17. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Fedtke/EHSV</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑157/16 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2016:666">EU:T:2016:666</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Vzhľadom na už vyššie uvedené teda prináleží Všeobecnému súdu, aby overil, či je preukázané, že v čase podania žaloby v prejednávanej veci, teda <DATE ISO="20190425">25. apríla 2019</DATE>, lehota na podanie žaloby ešte neuplynula, k čomu by však došlo, pokiaľ by napadnuté rozhodnutie bolo platne oznámené žalobkyni <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>V tejto súvislosti predstavuje oznámenie doporučeným listom s doručenkou upravené v článku 26 treťom odseku služobného poriadku platný spôsob oznámenia. V prejednávanej veci sa ESVČ rozhodla tento spôsob nepoužiť. Tento spôsob však nie je jediným možným spôsobom oznamovania administratívnych rozhodnutí (pozri v tomto zmysle uznesenia zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101216">16. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>AG/Parlament</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑25/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2010:171">EU:F:2010:171</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140114">14. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Lebedef/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑60/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2014:6">EU:F:2014:6</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Najmä v situácii, keď administratíva prijme elektronické podanie sťažnosti v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, v prejednávanej veci z pracovnej e‑mailovej adresy právneho zástupcu sťažovateľky, pričom kópia bola zaslaná na osobnú e‑mailovú adresu sťažovateľky, je vzhľadom na výber spôsobu komunikácie, ktorý si zvolila samotná dotknutá osoba, legitímne, aby táto administratíva mohla v rámci uplatnenia zásady paralelnosti foriem oznámiť dotknutej osobe svoju odpoveď tiež prostredníctvom e‑mailu odoslaného z e‑mailovej adresy menovacieho orgánu alebo z jej programu správy elektronickej pošty, v prejednávanej veci prostredníctvom programu Ares, na e‑mailovú adresu uvedenej sťažovateľky a jej právneho zástupcu (pozri v tomto zmysle uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140114">14. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Lebedef/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑60/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2014:6">EU:F:2014:6</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Okrem toho zo zásady zastupovania vyplýva, že ak je sťažnosť podaná advokátom v mene osoby, ktorú zastupuje, oznámenie odpovede tomuto advokátovi sa považuje za oznámenie tejto osobe (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090506">6. mája 2009</DATE>, <NAME.CASE>Sergio a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑137/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2009:46">EU:F:2009:46</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0125">125</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Na to, aby bolo rozhodnutie platne oznámené v zmysle ustanovení služobného poriadku, je však potrebné nielen to, aby bolo oznámené osobe, ktorej je určené, ale aj to, aby táto osoba mala tiež možnosť účinne sa oboznámiť s jeho obsahom (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19760615">15. júna 1976</DATE>, <NAME.CASE>Jänsch/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>5/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:92">EU:C:1976:92</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0010">10</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130130">30. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Wahlström/Frontex</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑87/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2013:10">EU:F:2013:10</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Treba konštatovať, že zaslanie e‑mailu samo osebe nezaručuje jeho skutočné prijatie adresátom. Môže sa totiž stať, že e‑mail mu nebude doručený z technických dôvodov. Okrem toho, aj keď je e‑mail skutočne doručený adresátovi, je možné, že prijatie sa neuskutoční v deň odoslania [rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081008">8. októbra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Sogelma/EAO</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑411/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2008:419">EU:T:2008:419</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131128">28. novembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Gaumina/EIGE</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑424/12</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2013:617">EU:T:2013:617</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181207">7. decembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>GE.CO.P./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑280/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:889">EU:T:2018:889</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> (neuverejnený)].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>V prejednávanej veci ESVČ preukázala, že napadnuté rozhodnutie zaslala žalobkyni a jej právnemu zástupcovi e‑mailom a prostredníctvom programu Ares <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Z dôkazov predložených zo strany ESVČ tiež vyplýva, že jej útvary použili na zaslanie napadnutého rozhodnutia rovnakú e‑mailovú adresu žalobkyne, aká bola predtým použitá na zaslanie rozhodnutia z <DATE ISO="20180615">15. júna 2018</DATE>, ktoré bolo predmetom sťažnosti žalobkyne, a že neurobili chybu pri zadávaní uvedenej adresy. ESVČ navyše použila rovnakú e‑mailovú adresu právneho zástupcu žalobkyne, ako bola adresa, z ktorej tento právny zástupca podal v mene žalobkyne sťažnosť zo <DATE ISO="20180914">14. septembra 2018</DATE>. Z toho vyplýva, že e‑mailové adresy, ktoré ESVČ použila na zaslanie napadnutého rozhodnutia, boli platnými adresami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Ako už bolo uvedené v bode 23 vyššie, žalobkyňa nespochybňuje, že k prijatiu napadnutého rozhodnutia došlo v tomto prípade okamžite, a teda sa zhodovalo s jeho odoslaním <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> do e‑mailovej schránky žalobkyne a jej právneho zástupcu. Žalobkyňa tak v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, ktorou bola vyzvaná, aby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>spresnila, kedy a akým spôsobom dostala [napadnuté rozhodnutie]<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, uviedla, že toto rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>jej bolo zaslané e‑mailom… <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> o 18:04:43<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Z judikatúry pripomenutej v bode 37 vyššie vyplýva, že na to, aby bolo rozhodnutie platne oznámené v zmysle služobného poriadku, nie je potrebné, aby sa osoba, ktorej je určené, skutočne oboznámila s jeho obsahom, ale postačuje, aby mala možnosť sa s ním účinne oboznámiť. V tejto súvislosti môže dôkaz o tom, že osoba, ktorej je rozhodnutie určené, ho nielen dostala, ale sa s ním mohla aj účinne oboznámiť, vyplynúť z rôznych okolností (uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140114">14. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Lebedef/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑60/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2014:6">EU:F:2014:6</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>V uznesení zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140114">14. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Lebedef/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑60/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2014:6">EU:F:2014:6</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súd pre verejnú službu poznamenal, že bolo preukázané, že žalobca mal možnosť pozrieť sa do svojej pracovnej e‑mailovej schránky, že dostal predmetný e‑mail a že ho mohol otvoriť a účinne sa s ním oboznámiť, aj keď sa rozhodol neotvoriť ho v danom okamihu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>V prejednávanej veci treba poznamenať, že rozhodnutie OOUPZ ESVČ z <DATE ISO="20180615">15. júna 2018</DATE>, ktoré bolo predmetom sťažnosti žalobkyne, bolo tiež zaslané žalobkyni e‑mailom na rovnakú e‑mailovú adresu. Žalobkyňa použila túto e‑mailovú adresu ešte aj na zaslanie e‑mailu svojmu právnemu zástupcovi <DATE ISO="20190115">15. januára 2019</DATE> o 8.40 hod., v ktorom uvádza, že sa oboznámila s napadnutým rozhodnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Dokumenty, ktoré účastníci konania predložili Všeobecnému súdu, teda preukazujú, že žalobkyňa nielenže neuvádza technickú prekážku prijatia alebo prezerania dotknutých e-mailov od ESVČ, ale tiež, že mala možnosť nahliadnuť do svojej osobnej e‑mailovej schránky a že pred a po oznámení napadnutého rozhodnutia použila túto e‑mailovú schránku v rámci svojej komunikácie s ESVČ a s jej právnym zástupcom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že ESVČ uviedla dostatok skutkových okolností, ktoré preukazujú, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni a jej právnemu zástupcovi oznámené <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> a že od tohto dátumu mala žalobkyňa možnosť oboznámiť sa s obsahom uvedeného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Konkrétne žalobkyňa nespochybňuje, že ona alebo jej právny zástupca mali možnosť oboznámiť sa s napadnutým rozhodnutím <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>. Tvrdí však, že jej nemožno vytýkať, že nekontrolovala svoju e‑mailovú schránku v priebehu večera <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>, alebo jej právnemu zástupcovi, že nereagoval na tento e‑mail v ten istý večer, čím pripúšťa, že takáto možnosť existovala.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Na druhej strane tvrdí, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>pravdepodobne ráno 15. januára o 8.40 hod. sa oboznámila (s časťou, a to poslednou stranou dokumentu) s e‑mailom, ktorý jej bol zaslaný do jej súkromnej e‑mailovej schránky na konci predchádzajúceho dňa<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Skutočnosť, ktorú uvádza žalobkyňa, že sa s predmetným e‑mailom skutočne oboznámila pravdepodobne až <DATE ISO="20190115">15. januára 2019</DATE> ráno, však nie je rozhodujúca na určenie začiatku plynutia lehoty, ako bolo pripomenuté v bode 42 vyššie. Z odpovede žalobkyne vyplýva, že vychádzala z nesprávneho výkladu judikatúry, podľa ktorého je na stanovenie dátumu oznámenia rozhodujúci dátum skutočného oboznámenia sa s rozhodnutím. Ako však bolo pripomenuté v bode 42 vyššie, na to, aby bolo rozhodnutie platne oznámené v zmysle služobného poriadku, nie je potrebné, aby sa osoba, ktorej je určené, skutočne oboznámila s jeho obsahom, ale postačuje, aby mala možnosť sa s ním účinne oboznámiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Ak by sa mala totiž prijať argumentácia žalobkyne, viedlo by to k uznaniu toho, že v prípade oznámenia rozhodnutia bez žiadosti o potvrdenie jeho prijatia má osoba, ktorej je určené, právo zvoliť si deň, kedy sa mohla účinne oboznámiť s jeho obsahom (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181129">29. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>WL/ERCEA</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑493/17</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:852">EU:T:2018:852</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Zásada právnej istoty však bráni tomu, aby rozhodnutie o začatí plynutia lehôt na podanie žaloby mohlo byť ponechané na jednom z účastníkov konania (uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101216">16. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>AG/Parlament</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑25/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2010:171">EU:F:2010:171</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že ona alebo jej právny zástupca nemali v čase údajného oznámenia, teda <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> o 18.05 hod., žiadnu povinnosť kontrolovať svoje e‑mailové schránky, treba konštatovať, že neexistuje všeobecne uplatniteľný časový úsek, v ktorom môže byť rozhodnutie platne oznámené a mimo ktorého by oznámenie nebolo platné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Po prvé podľa judikatúry uvedenej v bode 37 vyššie sa oznámenie rozhodnutia vyznačuje práve samotnou okolnosťou, že osoba, ktorej je určené, má možnosť sa účinne oboznámiť s obsahom rozhodnutia, ktoré jej bolo oznámené. Podľa tohto vymedzenia nie je teda relevantná skutočnosť, že k takémuto oznámeniu došlo ráno, napoludnie, večer alebo dokonca v noci. Ak má osoba, ktorej je rozhodnutie určené, možnosť účinne sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia, ktoré jej bolo oznámené neskoro večer, rozhodnutie je jej oznámené v tomto okamihu. Ak sa osoba, ktorej je rozhodnutie určené, môže účinne oboznámiť s obsahom rozhodnutia až nasledujúci deň alebo neskôr, rozhodnutie je jej oznámené až v tomto čase.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Po druhé Všeobecný súd poznamenáva, že nie je možné s požadovanou právnou istotou stanoviť časové úseky, počas ktorých by sa oznámenie považovalo za platne vykonané, a iné časové úseky vylúčiť. Disponibilita potenciálnych príjemcov rozhodnutia a ich možnosti prístupu na internet sa totiž môžu značne líšiť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že normotvorca sa rozhodol vyjadriť lehoty na podanie žaloby v dňoch, týždňoch a mesiacoch, a nie v hodinách, čo potvrdzuje, že normotvorca nepokladal za dôležité, aby sa oznámenie uskutočnilo v určitom časovom úseku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Po tretie by nebolo koherentné stanoviť takýto časový úsek pre oznámenia e‑mailom, zatiaľ čo oznámenie doporučeným listom možno v zásade vykonať kedykoľvek počas dňa. Čas doručenia doporučenej pošty totiž závisí predovšetkým od organizácie poštových služieb. Aby sa maximalizovali šance na skutočné doručenie doporučeného listu, nie je neobvyklé, aspoň v dnešnej dobe, že k doručeniu dochádza skoro ráno alebo na konci dňa. Otázka, či ide o vhodný čas alebo nie, nie je rozhodujúca na určenie, či je oznámenie platné, pokiaľ príjemca dostane dokument, ktorý má byť oznámený.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z článku 58 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku vyplýva, že pokiaľ ide o akty, ktoré majú byť oznámené, lehota na podanie žaloby začína plynúť od konca dňa, v ktorom došlo k oznámeniu, bez ohľadu na hodinu oznámenia napadnutého aktu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19870115">15. januára 1987</DATE>, <NAME.CASE>Misset/Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>152/85</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:10">EU:C:1987:10</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200611">11. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>GMPO/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑575/19 P</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:448">EU:C:2020:448</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Napokon a vzhľadom na to, že prijatie napadnutého rozhodnutia je v prejednávanej veci preukázané (pozri body 23, 40 vyššie a nasl.), len prekážky súvisiace so situáciou žalobkyne a jej právneho zástupcu, ktoré by im zabránili oboznámiť sa s napadnutým rozhodnutím <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>, po tom, čo ho dostali, by mohli spochybniť záver, že mali možnosť sa s ním v tento deň účinne oboznámiť. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré predložila ESVČ vo vzťahu k oznámeniu napadnutého rozhodnutia žalobkyni a jej právnemu zástupcovi e‑mailami a prostredníctvom programu Ares, ako aj skutočnosť, že prijatie napadnutého rozhodnutia je v prejednávanej veci preukázané, mala teda žalobkyňa uviesť prípadné dôvody, pre ktoré sa ona ani jej právny zástupca nemohli účinne oboznámiť s napadnutým rozhodnutím prijatým <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161117">17. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Fedtke/EHSV</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑157/16 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2016:666">EU:T:2016:666</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>V tejto súvislosti však žalobkyňa napriek otázkam položeným zo strany Všeobecného súdu neposkytla žiadne spresnenie. Naopak sa obmedzila na konštatovanie, že sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>pravdepodobne<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> oboznámila s e‑mailami od ESVČ až <DATE ISO="20190115">15. januára 2019</DATE> a že sa domnieva, že skoršie nebola povinná kontrolovať svoju e‑mailovú schránku. Navyše nespochybnila, že v tom čase bola zastúpená právnym zástupcom, ktorý dostal e‑mail od ESVČ tiež <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>V dôsledku toho a vzhľadom na skutočnosti pripomenuté v bodoch 31 a 32 vyššie Všeobecný súd dospel k záveru, že na základe informácií poskytnutých zo strany ESVČ a skutočnosti, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že jej a jej právnemu zástupcovi bolo zabránené účinne sa oboznámiť s e‑mailami prijatými <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>, treba konštatovať, že ESVČ uniesla dôkazné bremeno. Bolo teda preukázané, že žalobkyňa nielenže dostala napadnuté rozhodnutie <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>, ale mala tiež možnosť sa s ním v tento deň účinne oboznámiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Je potrebné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 37 vyššie platne oznámené žalobkyni <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Za týchto podmienok a podľa spôsobu výpočtu lehoty vysvetleného v bodoch 26 až 28 vyššie bola žaloba podaná <DATE ISO="20190425">25. apríla 2019</DATE> podaná oneskorene.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá ako zjavne neprípustná.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ESVČ.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)</P><P>nariadil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná.</HT></TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="9"?><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">TO je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.ORDER><SIGNATURE.CASE><P>V Luxemburgu <DATE ISO="20200731">31. júla 2020</DATE></P><SIGNATORY><P>Tajomník</P><P>E. Coulon</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Predseda</P><P>J. Svenningsen</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></ORDER>