27.1.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/1


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 108/2006

z 11. januára 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú niektoré medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 pokiaľ ide o Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) 1, 4, 6 a 7, Medzinárodné účtovné štandardy (IAS) 1, 14, 17, 32, 33, a 39 a interpretáciu 6 Výboru pre interpretáciu medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRIC)

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1725/2003 (2) boli prijaté niektoré medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 14. septembru 2002.

(2)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) vydala 30. júna 2005 zmeny a doplnenia k IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva a základ pre závery IFRS 6 Prieskum a hodnotenie nerastných zdrojov s cieľom objasniť znenie výnimky udelenej prvým užívateľom štandardov IFRS, ktorí sa rozhodnú prijať IFRS 6 pred 1. januárom 2006.

(3)

Rada IASB uverejnila 18. augusta 2005 štandard IFRS 7 Finančné nástroje: Poskytovanie informácií. Zavádzajú sa ním nové požiadavky na zlepšenie informácií o finančných nástrojoch, ktoré sú uvedené vo finančných výkazoch predmetných subjektov. Nahrádza sa ním štandard IAS 30 Poskytovanie informácií vo finančných výkazoch bánk a podobných finančných inštitúcií a niektoré požiadavky v IAS 32 Finančné nástroje: Poskytovanie a predkladanie informácií.

(4)

Rada IASB rovnako vydala 18. augusta 2005 zmenu a doplnenie k štandardu IAS 1 Predloženie finančných výkazov — Kapitálové údaje, ktorým sa zavádzajú požiadavky na poskytovanie informácií o kapitále subjektu.

(5)

Rada IASB vydala 18. augusta 2005 zmeny a doplnenia k štandardu IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie a štandardu IFRS 4 Poistné zmluvy — zmluvy o finančnom zabezpečení. Zmeny a doplnenia sú zamerané na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia zmlúv o finančnom zabezpečení zahrnuli vyplývajúce záväzky vo svojich súvahách.

(6)

Výbor pre interpretáciu medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRIC) uverejnil 1. septembra 2005 Interpretáciu 6 výboru IFRIC Záväzky vyplývajúce z pôsobenia na osobitnom trhu — odpad z elektrických a elektronických zariadení, ďalej ako „IFRIC 6“. Výbor IFRIC 6 objasňuje účtovanie záväzkov za náklady na riadenie odpadu.

(7)

Konzultácia s technickými odborníkmi v tejto oblasti potvrdzuje, že štandardy IFRS 1, IFRS 4, IFRS 7, IAS 1, IAS 39 a IFRIC 6 spĺňajú technické požiadavky na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002.

(8)

V dôsledku toho, uplatnenie IFRS 7 so sebou prináša zmeny a doplnenia ostatných medzinárodných účtovných štandardov, aby sa medzi medzinárodnými účtovnými štandardmi zabezpečila konzistencia. Tieto následné zmeny a doplnenia majú vplyv na IFRS 1, IFRS 4, IAS 14, IAS 17, IAS 32, IAS 33, a IAS 39.

(9)

Nariadenie (ES) č. 1725/2003 by sa preto malo zodpovedajúco zmeniť a doplniť.

(10)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1725/2003 sa mení a dopĺňa takto:

(1)

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1 Prvé uplatnenie IFRS sa mení a dopĺňa v súlade so zmenami a doplneniami IFRS 1 a východiskom pre závery štandardu IFRS 6 Prieskum a hodnotenie nerastných zdrojov, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu,

(2)

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 30 Poskytovanie informácií vo finančných výkazoch bánk a podobných finančných inštitúcií sa nahrádza štandardom IFRS 7 Finančné nástroje: Poskytovanie informácií, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu,

(3)

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 1 Predkladanie finančných výkazov — kapitálové údaje sa mení a dopĺňa v súlade so zmenou a doplnením štandardu IAS 1, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu,

(4)

IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie a IFRS 4 Poistné zmluvy sa menia a dopĺňajú v súlade so zmenami a doplneniami IAS 39 a IFRS 4, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu,

(5)

Interpretácia 6 Výboru pre interpretáciu medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRIC) Záväzky vyplývajúce z pôsobenia na osobitnom trhu - odpad z elektrických a elektronických zariadení je zahrnutá tak, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu,

(6)

V dôsledku toho, uplatnenie štandardov IFRS 7 so sebou prináša zmeny a doplnenia štandardov IFRS 1 a 4 a štandardov IAS 14, IAS 17, IAS 32, IAS 33 a IAS 39 v súlade s dodatkom C štandardu IFRS 7, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu,

(7)

IAS 32 sa mení a dopĺňa v súlade so zmenami a doplneniami IAS 39 a IFRS 4, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

(1)   Každá spoločnosť uplatňuje zmenu a doplnenie IFRS 1 a zmeny a doplnenia IAS 39 a IFRS 4, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu najneskôr od dátumu začiatku svojho finančného roku 2006.

(2)   Každá spoločnosť uplatňuje IFRS 7 a zmenu a doplnenie IAS 1, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu najneskôr od dátumu začiatku svojho finančného roku 2007.

(3)   Každá spoločnosť uplatňuje IFRIC 6, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu najneskôr od dátumu začiatku svojho finančného roku 2006.

Spoločnosti s dátumom začiatku v decembri uplatňujú štandard IFRIC 6 najneskôr od dátumu začiatku svojho finančného roku 2005.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. januára 2006

Za Komisiu

Charlie McCREEVY

člen Komisie


(1)   Ú. v. EÚ L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)   Ú. v. EÚ L 261, 13.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2106/2005 (Ú. v. EÚ L 337, 22.12.2005, s. 16).


PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ ŠTANDARDY FINANČNÉHO VÝKAZNÍCTVA

IFRS 1

Zmeny a doplnenia IFRS 1 Prvé uplatnenie IFRS a Východisko pre závery IFRS 6 Prieskum a hodnotenie nerastných zdrojov

IFRS 7

IFRS 7 Finančné nástroje: Poskytovanie informácií

IAS 1

Zmena a doplnenie IAS 1 Predkladanie finančných výkazov — kapitálové údaje

IAS 39

IFRS 4

Zmeny a doplnenia IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie a IFRS 4 Poistné zmluvy — zmluvy o finančnom zabezpečení

IFRIC 6

IFRIC Interpretácia 6 Záväzky vyplývajúce z pôsobenia na osobitnom trhu — odpad elektrických a elektronických zariadení

Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukcie na účely osobného použitia alebo iného riadneho zaobchádzania. Ďalšie informácie môžete získať od IASB na adrese www.iasb.org

Zmeny a doplnenia MŠFV 1 Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

Tento dokument stanovuje zmeny a doplnenia MŠFV 1 Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Zmeny a doplnenia uzatvárajú návrhy, ktoré sa nachádzajú v konzultačnej správe navrhovaných zmien a doplnení k týmto MŠFV uverejnenej 29. apríla 2005.

Zmeny a doplnenia k MŠFV 1

Odsek 36B a predchádzajúci nadpis sa menia a dopĺňajú takto.

Oslobodenie od požiadavky predložiť porovnávacie informácie pre MŠFV 6

36B

Jednotka, ktorá uplatňuje MŠFV pred 1. januárom 2006 a rozhodne sa uplatniť MŠFV 6 Prieskum a hodnotenie nerastných zdrojov pred 1. januárom 2006 nemusí uplatňovať požiadavky MŠFV 6 na porovnávacie informácie predložené vo svojom prvom finančnom výkaze zostavenom podľa MŠFV.

MEDZINÁRODNÝ ŠTANDARD FINANČNÉHO VÝKAZNÍCTVA 7

Finančné nástroje: Zverejňovanie

ÚČEL

1

Účelom tohto štandardu IFRS je vyžadovať, aby subjekty poskytli vo svojich finančných výkazoch informácie, ktoré umožnia užívateľom hodnotiť:

(a)

význam finančných nástrojov pre finančnú situáciu a výkonnosť subjektu,

a

(b)

charakter a rozsah rizík vyplývajúcich z finančných nástrojov, ktorým je subjekt vystavený počas účtovného obdobia a k dátumu vykazovania a spôsob, akým subjekt tieto riziká riadi.

2

Princípy v tomto IFRS dopĺňajú princípy pre vykazovanie, oceňovanie a prezentovanie finančných aktív a finančných záväzkov v IAS 32 Finančné nástroje: Prezentácia a IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie.

ROZSAH

3

Tento IFRS uplatňujú všetky subjekty na všetky druhy finančných nástrojov, okrem:

(a)

tých podielov v dcérskych podnikoch, pridružených podnikoch a v spoločnom podnikaní, ktoré sa účtujú v súlade so štandardom IAS 27 Konsolidované a individuálne účtovné závierky, IAS 28 Investície v pridružených podnikoch alebo IAS 31 Podiely v spoločnom podnikaní. V niektorých prípadoch však štandardy IAS 27, IAS 28 alebo IAS 31 umožňujú subjektu účtovať podiel v dcérskom podniku, pridruženom podniku alebo v spoločnom podnikaní podľa štandardu IAS 39, v týchto prípadoch subjekty uplatňujú požiadavky na zverejňovanie v štandardoch IAS 27, IAS 28 alebo IAS 31, okrem štandardov v tomto IFRS. Subjekty rovnako uplatňujú tento IFRS na všetky deriváty súvisiace s podielmi v dcérskych podnikoch, pridružených podnikoch alebo v spoločnom podnikaní, pokiaľ derivát nespĺňa definíciu majetkového nástroja v IAS 32.

(b)

práv a povinností zamestnávateľov vyplývajúcich z plánov požitkov pre zamestnancov, na ktoré sa vzťahuje štandard IAS 19 Zamestnanecké požitky.

(c)

zmlúv na podmienené zváženie v obchodnej kombinácii (pozri IFRS 3 Obchodné kombinácie). Táto výnimka sa týka iba nadobúdateľa.

(d)

poistných zmlúv definovaných v rámci IFRS 4 Poistné zmluvy. Tento IFRS sa však vzťahuje na deriváty uvedené v poistných zmluvách vtedy, ak sa v IAS 39 vyžaduje, aby ich subjekt účtoval samostatne.

(e)

finančných nástrojov, zmlúv a povinností v rámci platobných transakcií na základe podielov, na ktoré sa vzťahuje štandard IFRS 2 Platba na základe podielu, okrem toho sa tento IFRS sa vzťahuje na zmluvy v pôsobnosti odsekov 5-7 štandardu IAS 39.

4

Tento IFRS sa vzťahuje na vykázané a nevykázané finančné nástroje. Vykázané finančné nástroje zahŕňajú finančné aktíva a finančné záväzky v rámci pôsobnosti štandardu IAS 39. Nevykázané finančné nástroje zahŕňajú niektoré finančné nástroje, ktoré, hoci nepatria do pôsobnosti štandardu IAS 39, sú zahrnuté v rámci tohto IFRS (ako niektoré úverové záväzky).

5

Tento IFRS sa týka zmlúv na nákup a predaj nefinančnej položky, ktoré spadajú do pôsobnosti štandardu IAS 39 (pozri odseky 5-7 štandardu IAS 39).

TRIEDY FINANČNÝCH NÁSTROJOV A ZVEREJŇOVANIE

6

Ak sa v tomto IFRS vyžaduje zverejňovanie podľa druhu finančného nástroja, subjekt zoskupí finančné nástroje do tried, ktoré sú primerané charakteru poskytnutých informácií a sú odrazom charakteristických vlastností týchto finančných nástrojov. Subjekt poskytne dostačujúce informácie na to, aby bolo možné porovnať rozdiely položiek riadku uvedeného v súvahe.

VÝZNAM FINANČNÝCH NÁSTROJOV PRE FINANČNÚ SITUÁCIU A VÝKONNOSŤ

7

Subjekt poskytne informácie, ktoré užívateľom ich účtovných závierok umožnia zhodnotiť význam finančných nástrojov pre finančnú situáciu a výkonnosť subjektu.

Súvaha

Kategórie finančných aktív a finančných záväzkov

8

Účtovná hodnota všetkých nasledujúcich kategórií, ako sú definované v IAS 39, sa uvedie buď v samotnej súvahe alebo v poznámkach:

(a)

finančné aktíva v reálnej hodnote v zisku alebo strate, pričom osobitne sa uvádzajú (i) finančné aktíva takto označené na základe prvotného vykázania a (ii) finančné aktíva klasifikované ako držané na obchodovanie v súlade s IAS 39,

(b)

investície držané do splatnosti,

(c)

pôžičky a pohľadávky,

(d)

finančné aktíva k dispozícii na predaj,

(e)

finančné záväzky v reálnej hodnote v zisku alebo strate, pričom osobitne sa uvádzajú (i) finančné záväzky takto označené na základe prvotného vykázania a (ii) finančné záväzky klasifikované ako držané na obchodovanie v súlade s IAS 39,

a

(f)

finančné záväzky oceňované pri amortizovaných cenách.

Finančné aktíva alebo finančné záväzky v reálnej hodnote v zisku alebo strate

9

Ak subjekt označil pôžičku alebo pohľadávku (alebo skupinu pôžičiek alebo pohľadávok) v reálnej hodnote v zisku alebo strate, zverejní:

(a)

maximálna expozícia voči kreditnému riziku (pozri odsek 36 písm. a)) pôžičky alebo pohľadávky (alebo skupiny pôžičiek alebo pohľadávok) k dátumu vykazovania.

(b)

hodnotu, ktorou akékoľvek kreditné deriváty alebo podobné nástroje znižujú toto maximálna expozícia voči kreditnému riziku.

(c)

výšku zmeny, počas účtovného obdobia a kumulatívne, v reálnej hodnote pôžičky alebo pohľadávky (alebo skupiny pôžičiek alebo pohľadávok), ktorú možno spájať so zmenami v kreditnom riziku finančného aktíva, ktoré sú určené buď:

(i)

ako výška zmeny v reálnej hodnote, ktorú nemožno spájať so zmenami trhových podmienok, z ktorých vyplýva trhové riziko,

alebo

(ii)

použitím alternatívneho spôsobu, ktorému subjekt viac dôveruje, že predstavuje výšku zmeny v reálnej hodnote, ktorú možno spájať so zmenami v kreditnom riziku aktíva.

Zmeny trhových podmienok, z ktorých pramení trhové riziko sú zmeny príslušnej základnej úrokovej sadzby, komoditnej ceny, výmenného kurzu alebo indexu cien alebo sadzieb.

(d)

výšku zmeny v reálnej hodnote akýchkoľvek súvisiacich kreditných derivátov alebo podobných nástrojov, ktoré sa vyskytli počas účtovného obdobia a kumulatívne od označenia pôžičky alebo pohľadávky.

10

Ak subjekt označil finančný záväzok v reálnej hodnote v zisku alebo strate v súlade s odsekom 9 štandardu IAS 39, zverejní:

(a)

výšku zmeny, počas účtovného obdobia a kumulatívne, v reálnej hodnote finančného záväzku, ktorú možno spájať so zmenami v kreditnom riziku tohto záväzku určeného buď:

(i)

ako výška zmeny v reálnej hodnote, ktorú nemožno spájať so zmenami trhových podmienok, z ktorých vyplýva trhové riziko (pozri Dodatok B, odsek B4),

alebo

(ii)

použitím alternatívnej metódy, ktorej subjekt viac dôveruje, že predstavuje výšku zmeny reálnej hodnoty, ktorá súvisí so zmenami v kreditnom riziku záväzku.

Zmeny trhových podmienok, z ktorých pramení trhové riziko sú zmeny základnej úrokovej sadzby, ceny ďalšieho finančného nástroja subjektu, komoditnej ceny, výmenného kurzu alebo indexu cien alebo sadzieb. V prípade zmlúv, ktoré obsahujú vzájomné prepojené nástroje, zmeny trhových podmienok zahŕňajú zmeny vo výnosnosti súvisiaceho interného alebo externého investičného fondu.

(b)

rozdiel medzi účtovnou hodnotou finančného záväzku a sumou, ktorú by subjekt mal zmluvne zaplatiť pri splatnosti držiteľovi záväzku.

11

Subjekt zverejní:

(a)

metódy použité na splnenie požiadaviek v odseku 9 písm. c) a odseku 10 písm. a).

(b)

ak sa subjekt domnieva, že informácie, ktoré zverejnil, aby splnil požiadavky v odseku 9 písm. c) alebo odseku 10 písm. a) nezodpovedajú v plnej miere zmene v reálnej hodnote finančného aktíva alebo finančného záväzku, ktorú je možné spájať so zmenami v jeho kreditnom riziku, dôvody, na základe ktorých dospel k tomuto záveru a činitele, … sú relevantné.

Preklasifikovanie

12

Ak subjekt preklasifikoval finančné aktíva na aktíva ocenené:

(a)

v cene alebo amortizovanej cene, nie v reálnej hodnote,

alebo

(b)

v reálnej hodnote, nie v cene alebo amortizovanej cene,

zverejní hodnotu preklasifikovanú do a z každej kategórie a dôvod takéhoto preklasifikovania (pozri odseky 51-54 štandardu IAS 39).

Ukončenie vykazovania

13

Subjekt mohol previesť finančné aktíva takým spôsobom, že časť finančných aktív alebo všetky finančné aktíva nespĺňajú podmienky na ukončenie vykazovania (pozri odseky 15-37 štandardu IAS 39). Subjekt zverejní pri každej triede týchto finančných aktív:

(a)

charakter týchto aktív,

(b)

charakter rizík a odmien týkajúcich sa vlastníctva, ktorým je subjekt naďalej vystavený,

(c)

ak subjekt pokračuje vo vykazovaní všetkých aktív, zverejní účtovnú hodnotu aktív a pridružených záväzkov,

a

(d)

ak subjekt pokračuje vo vykazovaní týchto aktív do rozsahu svojej pokračujúcej angažovanosti, zverejní celkovú sumu aktív, sumu aktív, ktorú naďalej vykazuje a účtovnú hodnotu pridružených záväzkov.

Kolaterál

14

Subjekt zverejní:

(a)

účtovnú sumu finančných aktív založených ako kolaterál za záväzky alebo podmienené záväzky, vrátane hodnôt preklasifikovaných v súlade s odsekom 37 písm. a) štandardu IAS 39;

a

(b)

podmienky týkajúce sa aktív založených ako kolaterál.

15

Ak subjekt má v držbe kolaterál (ktorý tvoria finančné alebo nefinančné aktíva) a je mu povolené predať alebo opätovne zastaviť kolaterál v prípade, že nedôjde k zlyhaniu zo strany vlastníka kolaterálu, zverejní:

(a)

reálnu hodnotu držaného kolaterálu,

(b)

reálnu hodnotu akéhokoľvek kolaterálu predaného alebo opätovne založeného ako aj skutočnosť, či subjekt má povinnosť kolaterál vrátiť,

a

(c)

podmienky súvisiace s použitím kolaterálu subjektom.

Opravný účet pre kreditné straty

16

Ak je hodnota finančných aktív znížená úverovými stratami a subjekt radšej zaznamená znehodnotenie na osobitnom účte (napr. na opravnom účte používanom na zaznamenanie individuálnych znehodnotení alebo na podobnom účte používanom na zaznamenanie spoločného znehodnotenia aktív), než priamo zníži účtovnú hodnotu aktíva, zverejní porovnanie zmien na tomto účte počas účtovného obdobia pre každú triedu finančných aktív.

Zložené finančné nástroje s viacerými vloženými derivátovými nástrojmi

17

Ak subjekt vydal nástroj, ktorý obsahuje záväzkový a majetkový komponent (pozri odsek 28 štandardu IAS 32) a nástroj má viaceré vložené derivátové nástroje, hodnoty ktorých sú vzájomne závislé (napr. konvertibilný dlhový nástroj s možnosťou jeho kúpy), zverejní existenciu týchto prvkov.

Zlyhania a porušenia

18

V prípade splatných pôžičiek vykázaných k dátumu vykazovania, subjekt zverejní:

(a)

podrobnosti o akýchkoľvek zlyhaniach počas účtovného obdobia v prípade istiny, úrokov, umorovacieho fondu alebo podmienok splatenia týchto splatných pôžičiek,

b)

účtovnú hodnotu splatných pôžičiek v prípade zlyhania k dátumu vykazovania,

a

(c)

skutočnosť, či zlyhanie bolo odstránené alebo či podmienky splatných pôžičiek boli prerokované, a to pred povolením vydať finančné výkazy.

19

Ak počas účtovného obdobia došlo k porušeniu podmienok úverovej zmluvy, ktoré nie sú uvedené v odseku 18, subjekt zverejní rovnaké informácie ako tie, ktoré sa vyžadujú v odseku 18, ak toto porušenie podmienok umožnilo veriteľovi vyžadovať zrýchlené zaplatenie (pokiaľ porušenie podmienok nebolo odstránené alebo nedošlo k prerokovaniu podmienok pôžičky v deň alebo pred dátumom vykazovania).

Výkaz ziskov a strát a vlastné imanie

Položky príjmov, výdavkov, ziskov alebo strát

20

Subjekt zverejní tieto položky príjmov, výdavkov, ziskov alebo strát buď v samotných finančných výkazoch alebo v poznámkach:

(a)

čisté zisky alebo čisté straty z:

(i)

finančných aktív alebo finančných záväzkov v reálnej hodnote v zisku alebo strate, pričom osobitne sa uvádzajú položky na strane finančných aktív alebo finančných záväzkov takto označených na základe prvotného vykázania a položky na strane finančných aktív alebo finančných záväzkov, ktoré sú klasifikované ako držané na obchodovanie v súlade so štandardom IAS 39,

(ii)

finančných aktív k dispozícii na predaj, pričom osobitne sa uvádza hodnota ziskov a strát vykázaná priamo vo vlastnom imaní počas účtovného obdobia a hodnota odstránená z vlastného imania a vykázaná v zisku alebo strate za obdobie,

(iii)

investície držané do splatnosti,

(iv)

pôžičky a pohľadávky,

a

(v)

finančné záväzky oceňované pri amortizovaných cenách,

(b)

celkové úrokové výnosy a celkové úrokové náklady (vypočítané použitím metódy efektívnej úrokovej sadzby) finančných aktív alebo finančných záväzkov, ktoré nie sú v reálnej hodnote v zisku alebo strate,

(c)

výnosy z poplatkov a náklady (iné, než hodnoty zahrnuté pri stanovení efektívnej úrokovej sadzby) vyplývajúce z:

(i)

finančných aktív alebo finančných záväzkov, ktoré nie sú v reálnej hodnote v zisku alebo strate,

a

(ii)

zvereneckú spoločnosť a iné zmocnenecké činnosti, ktoré majú za následok držanie alebo investíciu aktív v zastúpení jednotlivcov, trustov, penzijných programov a iných inštitúcií,

(d)

úrokové výnosy akumulované v rámci finančných aktív so zníženou hodnotou v súlade s odsekom AG93 štandardu IAS 39,

a

(e)

veľkosť každej straty zo zníženia hodnoty vykázanej pre každú triedu finančného aktíva.

Ostatné údaje

Účtovné zásady

21

V súlade s odsekom 108 štandardu IAS 1 Prezentácia finančných výkazov, subjekt, v súhrne dôležitých účtovných zásad, zverejní základ pre oceňovanie (alebo základy) použitý pri zostavovaní finančných výkazov a ostatné použité účtovné zásady, ktoré sú závažné pre porozumenie finančným výkazom.

Účtovanie hedgingu

22

Subjekt zverejní, osobitne pre každý druh hedgingu uvedený v štandarde IAS 39 (t. j. hedging reálnej hodnoty, hedging peňažných tokov a hedging čistých investícií do zahraničných operácií):

(a)

opis každého druhu hedgingu,

(b)

opis finančných nástrojov označených ako hedgingové nástroje a ich reálne hodnoty k dátumu vykazovania,

a

(c)

charakter hedgovaných rizík.

23

V prípade hedgingu peňažných tokov, subjekt zverejní:

(a)

obdobie, kedy sa očakáva výskyt peňažných tokov a kedy sa očakáva, že ovplyvnia zisk alebo stratu,

(b)

opis akejkoľvek predpokladanej transakcie, v prípade ktorej bolo predtým uplatnené účtovanie hedgingu, avšak jej výskyt sa už ďalej neočakáva,

(c)

sumu, ktorá bola takto vykázaná vo vlastnom imaní počas účtovného obdobia,

(d)

sumu, ktorá bola odstránená z vlastného imania a zahrnutá v zisku a strate za účtovné obdobie, pričom sa uvádza hodnota zahrnutá v každej položke riadku vo výkaze ziskov,

a

(e)

sumu, ktorá bola odstránená z vlastného imania počas účtovného obdobia a zahrnutá v počiatočných nákladoch alebo inej účtovnej hodnote nefinančného aktíva alebo nefinančného záväzku, ktorého nadobudnutie alebo vznik bolo v rámci hedgovanej veľmi pravdepodobnej predpokladanej transakcie.

24

Subjekt zverejní osobitne:

(a)

v reálnej hodnote hedging, zisky alebo straty:

(i)

o hedgingovom nástroji,

a

(ii)

o hedgovanej položke súvisiacej s hedgovaným rizikom.

(b)

neefektivitu vykázanú v zisku alebo strate vyplývajúcu z hedgingu peňažných tokov,

a

(c)

neefektivitu vykázanú v zisku alebo strate vyplývajúcu z hedgingu čistých investícií do zahraničných operácií.

Reálna hodnota

25

Okrem uvedeného v odseku 29, v prípade každej triedy finančných aktív a finančných záväzkov (pozri odsek 6), subjekt zverejní reálnu hodnotu tejto triedy aktív a záväzkov spôsobom, ktorý umožňuje jej porovnanie s jej účtovnou hodnotou.

26

Pri zverejňovaní reálnych hodnôt, subjekt zoskupí finančné aktíva a finančné záväzky do tried, ale kompenzuje ich iba do tej miery, aby účtovné hodnoty boli kompenzované v súvahe.

27

Subjekt zverejní:

(a)

metódy a, pri použití metódy oceňovania, predpoklady uplatnené pri určovaní reálnych hodnôt každej triedy finančných aktív alebo finančných záväzkov. Napríklad, ak je to uplatniteľné, subjekt zverejní údaje o predpokladoch súvisiacich so sadzbami preddavkov, sadzbami odhadovaných úverových strát a úrokovými sadzbami alebo diskontnými sadzbami.

(b)

či sa reálne hodnoty stanovujú vcelku alebo sčasti a to priamo odkazom na publikované cenové kotácie na aktívnom trhu alebo či sa odhadujú prostredníctvom metódy oceňovania (pozri odseky AG71-AG79 štandardu IAS 39).

(c)

či sa reálne hodnoty vykázané alebo zverejňované vo finančných výkazoch stanovujú vcelku alebo po častiach prostredníctvom metódy oceňovania vychádzajúcou z predpokladov, ktoré nie sú podporované cenami zo zistiteľných aktuálnych trhových transakcií v rámci toho istého nástroja (t. j. bez modifikácie alebo iných úprav) a nie sú založené na dostupných zistiteľných trhových údajoch. V prípade reálnych hodnôt vykázaných vo finančných výkazoch, ak by zmena jedného alebo viacerých týchto predpokladov na primerane možnú alternatívu vyústila do zásadne odlišnej reálnej hodnoty, subjekt uvedie túto skutočnosť a zverejní vplyv týchto zmien. S týmto cieľom sa význam posudzuje s ohľadom na zisk alebo stratu a celkové aktíva alebo celkové záväzky, alebo ak zmeny reálnej hodnoty sú vykázané vo vlastnom imaní, s ohľadom na vlastné imanie.

(d)

ak je bod c) uplatniteľný, celkovú výšku zmeny reálnej hodnoty odhadovanej použitím takejto metódy oceňovania, ktorá bola vykázaná vo výkaze ziskov a strát počas účtovného obdobia.

28

Ak trh nie je pre finančný nástroj aktívnym, subjekt stanoví svoju reálnu hodnotu použitím metódy oceňovania (pozri odseky AG74-AG79 štandardu IAS 39). Najlepším dôkazom reálnej hodnoty pri prvotnom vykázaní je predsa len transakčná cena (t. j. reálna hodnota ponúkaného alebo prijatého zmluvného protiplnenia), pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v odseku AG76 štandardu IAS 39. Medzi reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní a hodnotou, ktorá by bola stanovená k tomuto dátumu použitím metódy oceňovania by mohol byť rozdiel. Ak takýto rozdiel existuje, subjekt, podľa triedy finančného nástroja, zverejní:

(a)

svoju účtovnú zásadu na vykazovanie tohto rozdielu s cieľom vyjadriť zmenu faktorov (vrátane času), ktoré by účastníci trhu zvažovali pri stanovovaní ceny (pozri odsek AG76A štandardu IAS 39),

a

(b)

celkový rozdiel, ktorý sa má vykázať vo výkaze ziskov a strát na začiatku alebo konci účtovného obdobia a rekonciliáciu zmien v zostatku tohto rozdielu.

29

Zverejňovanie reálnej hodnoty sa nevyžaduje:

(a)

ak účtovná hodnota je primeraným odhadom reálnej hodnoty, napríklad, pre finančné nástroje ako krátkodobé obchodné pohľadávky a záväzky,

(b)

pre investície do majetkových nástrojov, ktoré nemajú kótovanú trhovú cenu na aktívnom trhu, alebo pre derivátové nástroje súvisiace s týmito majetkovými nástrojmi, ktoré sú oceňované v cene v súlade so štandardom IAS 39, pretože ich reálna cena nemôže byť spoľahlivo určená,

alebo

(c)

pre zmluvu, ktorá zahŕňa vlastnosť ľubovoľnej účasti (uvedenej v IFRS 4), ak reálna cena tejto vlastnosti nemôže byť spoľahlivo určená.

30

V prípadoch uvedených v odseku 29 písm. b) a c), subjekt zverejní údaje s cieľom pomôcť užívateľom finančných výkazov vytvoriť si svoj vlastný úsudok o rozsahu možných rozdielov medzi účtovnou hodnotou týchto finančných aktív alebo finančných záväzkov a ich reálnou hodnotou, vrátane:

(a)

skutočnosti, že táto reálna hodnota nebola vykázaná pre tieto nástroje z dôvodu ich reálna hodnota nemôže byť spoľahlivo určená,

(b)

opisu finančných nástrojov, ich účtovnej hodnoty a vysvetlenia toho, prečo reálnu hodnotu nemožno spoľahlivo určiť,

(c)

údajov o trhu pre nástroje,

(d)

údajov o tom, či a ako sa subjekt plánuje vzdaťfinančných nástrojov,

a

(e)

ak finančné nástroje, ktorých reálnu cenu nebolo možné predtým spoľahlivo určiť nie sú vykázané, túto skutočnosť, ich účtovnú hodnotu v čase nevykázania a vykázanú hodnotu zisku alebo straty.

CHARAKTER A ROZSAH RIZÍK VYPLÝVAJÚCICH Z FINANČNÝCH NÁSTROJOV

31

Subjekt zverejní údaje, ktoré užívateľom jeho finančných výkazov umožnia posúdiť charakter a rozsah rizík vyplývajúcich z finančných nástrojov, ktorým je subjekt vystavený k dátumu vykazovania.

32

Zverejňovanie, ktoré sa požaduje v odsekoch 33 až 42 je zamerané na riziká vyplývajúce z finančných nástrojov a na spôsob, akým sú riadené. Tieto riziká spravidla zahŕňajú kreditné riziko, riziko likvidity a trhové riziko. Nie sú však obmedzené na tieto riziká.

Kvalitatívne údaje

33

Pre každý druh rizika vyplývajúceho z finančných nástrojov, subjekt zverejní:

(a)

expozície riziku a ako expozície vznikajú,

(b)

svoje ciele, postupy a procesy riadenia rizika a metódy používané na meranie rizika,

a

(c)

akékoľvek zmeny v bode a) alebo b) z predchádzajúceho obdobia.

Kvantitatívne údaje

34

Pre každý druh rizika vyplývajúceho z finančných nástrojov, subjekt zverejní:

(a)

súhrnné kvantitatívne údaje o svojej expozícii tomuto riziku k dátumu vykazovania. Toto zverejňovanie je založené na informáciách poskytnutých na vnútrosubjektovej úrovni členom kľúčového manažmentu subjektu (v súlade s IAS 24 Zverejňovanie spriaznených osôb), napríklad správnej rade a výkonnému riaditeľovi subjektu.

(b)

údaje, ktoré sa vyžadujú v odsekoch 36 až 42, v rozsahu neustanovenom v bode a), pokiaľ riziko nie je významné (pozri odseky 29 až 31 štandardu IAS 1 kvôli významnosti).

(c)

koncentrácie rizika, ak to nevyplýva z bodov a) a b).

35

Ak kvantitatívne údaje zverejňované k dátumu vykazovania nezodpovedajú dostatočne expozícii riziku subjektu počas obdobia, subjekt poskytne ďalšie informácie, ktoré expozícii zodpovedajú.

Kreditné riziko

36

Subjekt zverejní podľa triedy finančného nástroja:

(a)

sumu, ktorá najvernejšie odráža jeho maximálnu expozíciu voči kreditnému riziku k dátumu vykazovania, neberúc do úvahy reálnu hodnotu akéhokoľvek držaného kolaterálu alebo iné zníženie kreditného rizika (napr. dohody o vzájomnom započítavaní, ktoré sa nekvalifikujú na kompenzáciu v súlade so štandardom IAS 32),

(b)

pokiaľ ide o zverejnenú hodnotu v bode a), opis kolaterálu držaného ako záruka a iné zníženie kreditného rizika,

(c)

informácie o kreditnej kvalite finančných aktív, ktoré nie sú po termíne splatnosti a nemajú ani zníženú hodnotu,

a

(d)

účtovnú hodnotu finančných aktív, ktoré by inak boli po termíne splatnosti alebo mali zníženú hodnotu, a ktorých podmienky boli prerokované.

Finančné aktíva, ktoré sú buď po termíne splatnosti alebo majú zníženú hodnotu

37

Subjekt zverejní podľa triedy finančného nástroja:

(a)

analýzu veku finančných aktív, ktoré sú po termíne splatnosti k dátumu vykazovania, ale nemajú zníženú hodnotu,

(b)

analýzu finančných aktív, ktoré sú samostatne označené za aktíva so zníženou hodnotou k dátumu vykazovania, vrátane faktorov ktoré subjekt zvažoval pri určovaní toho, či je hodnota finančných aktív znížená,

a

(c)

pre hodnoty zverejnené v bodoch (a) a (b), opis kolaterálu držaného subjektom ako záruka a iné zníženia kreditného rizika a, pokiaľ to je možné, odhad ich reálnej hodnoty.

Kolaterál a zníženie kreditného rizika

38

Ak subjekt získa finančné alebo nefinančné aktíva počas účtovného obdobia tým, že nadobudne kolaterál, ktorý drží ako záruku alebo tým, že vyvolá iné zníženie kreditného rizika (napr. zábezpeky), a tieto aktíva spĺňajú kritériá vykazovania v iných štandardoch, subjekt zverejní:

(a)

povahu a účtovnú hodnotu získaných aktív,

a

(b)

ak aktíva nie sú ľahko konvertibilné na hotovosť, svoje postupy na zbavenie sa takýchto aktív alebo na ich využitie v rámci svojich operácií.

Riziko likvidity

39

Subjekt zverejní:

(a)

analýzu splatnosti finančných záväzkov, ktorá ukáže zostávajúce zmluvné splatnosti,

a

(b)

opis riadenia rizika likvidity v bode (a).

Trhové riziko

Analýza citlivosti

40

Pokiaľ subjekt nespĺňa podmienky v odseku 41, zverejní:

(a)

analýzu citlivosti na každý druh trhového rizika, ktorému je subjekt vystavený k dátumu vykazovania, pričom uvedie to, ako by boli zisk alebo strata a vlastné imanie ovplyvnené k tomuto dátumu odôvodnene možnými zmenami v príslušnej premennej rizika,

(b)

metódy a predpoklady použité pri príprave analýzy citlivosti,

a

(c)

zmeny oproti predchádzajúcemu obdobiu použitých metód a predpokladov a dôvody týchto zmien.

41

Ak subjekt pripravuje analýzu citlivosti, ako napríklad hodnoty v riziku, ktorá odzrkadľuje vzájomnú závislosť medzi premennými rizika (napr. úrokové sadzby a devízové kurzy) a používa analýzu na riadenie finančných rizík, môže využiť túto analýzu citlivosti namiesto analýzy stanovenej v odseku 40. Subjekt zverejní:

(a)

vysvetlenie metódy použitej pri príprave tejto analýzy citlivosti a vysvetlenie hlavných parametrov a predpokladov, ktoré tvoria základ poskytnutých údajov,

a

(b)

vysvetlenie cieľa použitej metódy a obmedzení, ktoré môžu mať za následok to, že informácie nebudú v plnej miere zodpovedať reálnej hodnote príslušných aktív a záväzkov.

Ostatné údaje týkajúce sa trhového rizika

42

Ak analýzy citlivosti zverejnené v súlade s odsekom 40 alebo 41 nie sú reprezentatívne v súvislosti s rizikom spojeným s finančným nástrojom (napríklad expozícia na konci roka nezodpovedá expozícii v priebehu roka), subjekt zverejní túto skutočnosť a dôvod, na základe ktorého sa domnieva, že analýzy citlivosti nie sú reprezentatívne.

DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODU

43

Subjekt uplatňuje tento štandard IFRS pre ročné obdobia počínajúc 1. januárom 2007 alebo po tomto dátume. Podporuje sa skoršie uplatňovanie. Ak subjekt uplatňuje tento IFRS v skoršom období, zverejňuje túto skutočnosť.

44

Ak subjekt uplatňuje tento IFRS pre ročné obdobia, ktoré začínajú pred januárom 2006, nemusí prezentovať porovnateľné informácie pre zverejňovanie požadované v odsekoch 31 až 42 o charaktere a rozsahu rizík vyplývajúcich z finančných nástrojov.

STIAHNUTIE ŠTANDARDU IAS 30

45

Tento IFRS nahrádza štandard IAS 30 Poskytovanie informácií vo finančných výkazoch bánk a podobných finančných inštitúcií.

DODATOK A

Definované pojmy

Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou IFRS.

Kreditné riziko

Riziko, že jedna strana finančného nástroja spôsobí finančnú stratu inej strane tým, že zlyhá pri plnení záväzku.

menové riziko

Riziko, že reálna hodnota alebo budúce peňažné toky finančného nástroja budú kolísať z dôvodu zmien devízových kurzov.

riziko úrokovej sadzby

Riziko, že reálna hodnota alebo budúce peňažné toky finančného nástroja budú kolísať z dôvodu zmien trhových úrokových sadzieb.

riziko likvidity

Riziko, že subjekt bude mať ťažkosti pri plnení záväzkov súvisiacich s finančnými záväzkami.

splatné pôžičky

Splatné pôžičky sú finančné záväzky, iné než krátkodobé obchodné záväzky za obvyklých kreditných podmienok.

trhové riziko

Riziko, že reálna hodnota alebo budúce peňažné toky finančného nástroja budú kolísať z dôvodu zmien trhových cien. Trhové riziko pozostáva z troch druhov rizika: menové riziko, riziko úrokovej sadzby a iné cenové riziko.

iné cenové riziko

Riziko, že reálna cena alebo budúce peňažné toky finančného nástroja budú kolísať z dôvodu zmien trhových cien (iné než zmeny vyplývajúce z rizika úrokovej sadzby alebo menového rizika), bez ohľadu na to, či tieto zmeny sú spôsobené faktormi, ktoré sú špecifické pre individuálny finančný nástroj alebo faktormi, ktoré majú vplyv na všetky podobné finančné nástroje obchodované na trhu.

po termíne splatnosti

Finančné aktíva sú po termíne splatnosti vtedy, ak protistrana neuskutočnila platbu v dátume dohodnutom podľa zmluvy.

Tieto podmienky sú definované v odseku 11 štandardu IAS 32 alebo odseku 9 štandardu IAS 39 a sú použité v IFRS v zmysle uvedenom v štandardoch IAS 32 a IAS 39.

—

umorovacia cena finančného aktíva alebo finančného záväzku

—

finančné aktíva k dispozícii na predaj,

—

ukončenie vykazovania

—

derivát

—

metóda efektívneho úroku

—

majetkový nástroj

—

reálna hodnota

—

finančné aktíva

—

finančný nástroj

—

finančný záväzok

—

finančné aktíva alebo finančné záväzky v reálnej hodnote v zisku alebo strate

—

finančné aktíva alebo finančné záväzky držané na obchodovanie

—

predpokladaná transakcia

—

hedgingový nástroj

—

investície držané do splatnosti,

—

pôžičky a pohľadávky,

—

nákup alebo predaj obvyklým spôsobom

DODATOK B

Aplikačné usmernenie

Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou IFRS.

TRIEDY FINANČNÝCH NÁSTROJOV A ÚROVEŇ ZVEREJŇOVANIA (ODSEK 6)

B1

V odseku 6 sa od subjektu požaduje, aby zoskupil finančné nástroje do tried, ktoré sú primerané charakteru zverejnených informácií, a ktoré sú zohľadnením charakteristických prvkov týchto finančných nástrojov. Triedy opísané v odseku 6 vymedzuje subjekt, a preto sú odlišné od kategórií finančných nástrojov podrobne uvedených v štandarde IAS 39 (v ktorom je stanovený spôsob oceňovania finančných nástrojov a vykázané zmeny reálnej ceny).

B2

Pri vymedzovaní tried finančného nástroja, subjekt prinajmenšom:

(a)

rozlíši nástroje ocenené v umorovacej cene od nástrojov ocenených v reálnej hodnote.

(b)

s nástrojmi mimo tohto IFRS zaobchádza ako s osobitnou triedou alebo osobitnými triedami.

B3

Subjekt rozhoduje, na základe okolností, nakoľko podrobné údaje poskytuje, aby vyhovel požiadavkám v rámci tohto IFRS, aký dôraz kladie na rozdielne aspekty požiadaviek a ako zhromažďuje informácie s cieľom poskytnúť celkový obraz bez toho, aby spájal informácie rozdielnej povahy. Je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi preťažením finančných výkazov neprimerane podrobnými údajmi, ktoré nemôžu ich užívatelia využiť a zastieraním dôležitých informácií v dôsledku príliš komplikovaného zhrnutia. Subjekt napríklad nezastrie dôležité informácie tým, že ich nezahrnie do veľkého množstva bezvýznamných podrobností. Podobne subjekt nezverejní informácie, ktoré sú zhrnuté do takej miery, že to zastiera dôležité rozdiely medzi individuálnymi transakciami alebo súvisiacimi rizikami.

VÝZNAM FINANČNÝCH NÁSTROJOV PRE FINANČNÚ SITUÁCIU A VÝKONNOSŤ

Finančné záväzky v reálnej cene v zisku alebo strate (odseky 10 a 11)

B4

Ak subjekt označí finančný záväzok v reálnej hodnote v zisku alebo strate, v odseku 10 písm. a) sa od neho vyžaduje, aby vykázal výšku zmeny v reálnej hodnote finančného záväzku, ktorá súvisí so zmenami v kreditnom riziku záväzku. V odseku 10 písm. a) a i) sa subjektu umožňuje stanoviť túto hodnotu ako výšku zmeny v reálnej hodnote záväzku, ktorá nie je daná zmenami trhových podmienok, ktoré spôsobujú trhové riziko. Ak jedinými relevantnými zmenami trhových podmienok v prípade záväzku sú zmeny príslušnej (základnej) úrokovej sadzby, výšku zmeny je možné odhadnúť nasledovne:

(a)

Subjekt najprv vypočíta vnútornú mieru návratnosti na začiatku obdobia pomocou dodržanej trhovej ceny záväzku a zmluvné peňažné toky záväzku na začiatku daného obdobia. Z tejto miery návratnosti odpočíta subjekt príslušnú (základnú) úrokovú sadzbu na začiatku daného obdobia, čím dostane špecifický nástrojový komponent vnútornej miery návratnosti.

(b)

Subjekt ďalej vypočíta aktuálnu hodnotu peňažných tokov spojených so záväzkom pomocou zmluvných peňažných tokov záväzku na konci daného obdobia a diskontnú sadzbu rovnajúcu sa sume (i) príslušnej (základnej) úrokovej sadzby na konci daného obdobia a (ii) špecifický nástrojový komponent vnútornej miery návratnosti uvedený v bode (a).

(c)

Rozdiel medzi zistenou trhovou cenou záväzku na konci obdobia a hodnotou stanovenou v bode (b) predstavuje zmenu reálnej hodnoty, ktorá nesúvisí so zmenou príslušnej (základnej) úrokovej sadzby. Táto hodnota sa musí zverejniť.

V tomto príklade sa predpokladá, že zmeny reálnej hodnoty, ktoré nie sú výsledkom zmien kreditného rizika daného nástroja alebo zmien úrokových sadzieb, nie sú podstatné. Ak nástroj v uvedenom príklade obsahoval vložený derivát, zmena reálnej hodnoty vloženého derivátového nástroja sa pri stanovení výšky zmeny, ktorá sa má vykázať v súlade s odsekom 10(a) nezapočítava.

Ostatné údaje — účtovné zásady (odsek 21)

B5

V odseku 21 sa vyžaduje zverejniť základ (alebo základy) oceňovania použitý pri zostavovaní finančných výkazov a iné použité účtovné zásady, ktoré sú dôležité pre pochopenie finančných výkazov. V prípade finančných nástrojov tieto údaje môžu zahŕňať:

(a)

pre finančné aktíva alebo finančné záväzky označené v reálnej hodnote v zisku alebo strate:

(i)

povahu finančných aktív alebo finančných záväzkov, ktoré subjekt označil v reálnej hodnote v zisku alebo strate,

(ii)

kritéria pre označenie týchto finančných aktív alebo finančných záväzkov pri prvotnom vykázaní,

a

(iii)

spôsob, akým subjekt splnil podmienky v odseku 9, 11A alebo 12 štandardu IAS 39 pre toto označenie. Pre nástroje označené v súlade s odsekom (b)(i) definície finančného aktíva alebo finančného záväzku v reálnej hodnote v zisku alebo strate v štandarde IAS 39 skutočnosť, že zverejňovanie obsahuje slovný opis okolností, ktoré vyvolávajú premenlivosť v oceňovaní alebo vykazovaní, ktorá by inak vyvstala. Pre nástroje označené v súlade s odsekom (b)(ii) definície finančného aktíva alebo finančného záväzku v reálnej hodnote v zisku alebo strate v štandarde IAS 39 skutočnosť, že zverejňovanie obsahuje slovný opis toho, ako označenie v reálnej hodnote v zisku alebo strate zodpovedá písomne vypracovanej stratégii riadenia rizika alebo investičnej stratégii subjektu.

(b)

kritériá pre označenie finančných aktív k dispozícii na predaj.

(c)

skutočnosť, či nákupy alebo predaj finančných aktív obvyklým spôsobom sa uplatňujú ku dňu transakcie alebo ku dňu zúčtovania (pozri odsek 38 štandardu IAS 39).

(d)

ak sa používa opravný účet na zníženie účtovnej hodnoty finančných aktív, ktorých hodnota bola znížená kreditnými stratami:

(i)

kritériá na stanovenie toho, kedy účtovná hodnota finančných aktív so zníženou hodnotou je znížená priamo (alebo, v prípade obratu zníženej hodnoty, zvýšená priamo) a kedy je použitý opravný účet,

a

(ii)

kritéria pre odpis súm účtované na opravnom účte proti účtovnej hodnote finančných aktív so zníženou hodnotou (pozri odsek 16).

(e)

spôsob určovania čistých ziskov alebo čistých strát v každej kategórii finančného nástroja (pozri odsek 20(a)), napríklad skutočnosť, či čisté zisky alebo čisté straty v položkách v reálnej hodnote v zisku alebo strate zahŕňajú príjem z úrokov alebo dividend.

(f)

kritériá, ktoré subjekt používa na stanovenie existencie objektívneho dôkazu toho, že došlo k strate zo zníženej hodnoty (pozri odsek 20(e)).

(g)

ak boli podmienky finančných aktív, ktoré by inak boli po termíne splatnosti alebo mali zníženú hodnotu prerokované, účtovné zásady pre finančné aktíva, ktoré sú predmetom prerokovaných podmienok (pozri odsek 36(d)).

V odseku 113 štandardu IAS 1 sa rovnako vyžaduje, aby subjekty vykázali, v zhrnutí dôležitých účtovných zásad alebo iných poznámkach, posúdenia, okrem tých, ktoré zahŕňajú odhady, ktoré manažment vykonal v procese uplatňovania účtovných zásad subjektu, a ktoré majú najvýznamnejší dosah na hodnoty označené vo finančných výkazoch.

CHARAKTER A ROZSAH RIZÍK VYPLÝVAJÚCICH Z FINANČNÝCH NÁSTROJOV (ODSEKY 31 AŽ 42)

B6

Zverejňovania vyžadované v odsekoch 31 až 42 sa uvádzajú buď vo finančných výkazoch, alebo sa zahrnú prostredníctvom krížového odkazu z finančných výkazov do nejakého iného výkazu, ako napríklad stanoviska manažmentu alebo správe o riziku, ktorá je užívateľom finančných výkazov dostupná za rovnakých podmienok a za rovnaký čas ako finančné výkazy. Bez informácie zahrnutej prostredníctvom krížového odkazu sú finančné výkazy neúplné.

Kvantitatívne údaje (odsek 34)

B7

V odseku 34 písm. a) sa vyžadujú zverejňovania súhrnných kvantitatívnych údajov o expozícii subjektu voči rizikám na základe informácií poskytnutých na vnútropodnikovej úrovni kľúčovému manažmentu subjektu. Ak subjekt používa niekoľko metód na riadenie miery rizika, subjekt zverejní informácie použitím metódy alebo metód, ktoré umožňujú poskytnutie najdôležitejších a najspoľahlivejších informácií. V štandarde IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby sa rozoberá dôležitosť a spoľahlivosť.

B8

V odseku 34 písm. c) sa vyžadujú zverejňovania o koncentráciách rizika. Koncentrácie rizika vyplývajú z finančných nástrojov, ktoré majú podobné charakteristické vlastnosti a sú ovplyvnené podobným spôsobom zmenami hospodárskych alebo iných podmienok. Identifikácia koncentrácií rizika si vyžaduje odhad, pričom sa vezmú do úvahy okolnosti subjektu. Zverejňovanie koncentrácií rizika zahŕňa:

(a)

opis spôsobu, akým manažment koncentrácie určuje,

(b)

opis spoločnej charakteristiky, na základe ktorej je identifikovaná každá koncentrácia (napr. protistrana, zemepisná oblasť, mena alebo trh),

a

(c)

hodnotu miery rizika spojenú so všetkými finančnými nástrojmi, ktoré majú túto charakteristiku spoločnú.

Maximálna miera kreditného rizika (odsek 36 písm. a))

B9

V odseku 36 písm. a) sa vyžaduje zverejňovanie hodnoty, ktorá najviac zodpovedá maximálnej miere kreditného rizika subjektu. Pre finančné aktíva je to spravidla hrubá účtovná hodnota, bez:

(a)

akejkoľvek hodnoty, ktorá je predmetom kompenzácie v súlade so štandardom IAS 32;

a

(b)

akéhokoľvek zníženia hodnoty vykázaného v súlade so štandardom IAS 39.

B10

Činnosti, ktoré spôsobujú kreditné riziko a súvisiaca maximálna expozícia voči kreditnému riziku zahŕňajú, ale nie sú obmedzené na:

(a)

poskytovanie pôžičiek a pohľadávky voči zákazníkom a umiestňovanie vkladov v iných subjektoch. V týchto prípadoch je maximálna expozícia voči kreditnému riziku účtovnou hodnotou súvisiacich finančných aktív.

(b)

uzavretie zmlúv o deriváte, napr. devízových zmlúv, swapy úrokových mier a kreditné deriváty. Ak sú výsledné aktíva oceňované v reálnej hodnote, maximálna expozícia voči kreditnému riziku k dátumu vykazovania sa bude rovnať účtovnej hodnote.

(c)

udeľovanie finančných záruk. V tomto prípade, maximálna expozícia voči kreditnému riziku je maximálna hodnota, ktorú by subjekt musel zaplatiť, ak je požiadané o záruku, čo môže byť hodnota podstatne vyššia, než hodnota vykázaná ako záväzok.

(d)

vytvorenie úverového záväzku, ktorý je neodvolateľný počas existencie facility alebo je odvolateľný iba v reakcii na vážnu nepriaznivú zmenu. Ak emitent nemôže vyrovnať úverový záväzok v hotovosti alebo iným finančným nástrojom, maximálna miera kreditného rizika predstavuje celú hodnotu záväzku. Z toho dôvodu je neisté to, či hodnota akejkoľvek nečerpanej časti môže byť čerpaná v budúcnosti. Tá môže byť podstatne vyššia než hodnota vykázaná ako záväzok.

Analýza zmluvnej splatnosti (odsek 39 písm. a))

B11

Pri príprave analýzy zmluvnej splatnosti pre finančné záväzky požadovanej v odseku 39 písm. a), subjekt uplatní svoj odhad na určenie primeraného počtu časových pásiem. Subjekt môže napríklad ako primerané stanoviť tieto obdobia:

(a)

nie neskôr než jeden mesiac,

(b)

neskôr než jeden mesiac a nie neskôr než tri mesiace,

(c)

neskôr než tri mesiace a nie neskôr než jeden rok,

a

(d)

neskôr než jeden rok a nie neskôr než päť rokov.

B12

Ak si protistrana môže vybrať čas splatenia hodnoty, záväzok sa zahrnie na základe najskoršieho dátumu, kedy môže byť subjekt požiadaný o zaplatenie. Napríklad, finančné záväzky, vyrovnanie ktorých sa od subjektu môže vyžadovať na požiadanie (napr. vklady na bežný účet) sú zahrnuté v najskoršom období.

B13

Ak je subjekt viazaný k tomu, aby hodnoty sprístupnil v splátkach, každá splátka je pridelená k najskoršiemu obdobiu, v ktorom môže byť subjekt požiadaný o zaplatenie. Nečerpaný úverový záväzok je napríklad zahrnutý v období s najskorším dátumom, kedy môže byť čerpaný.

B14

Hodnoty vykázané v analýze splatnosti sú zmluvné peňažné toky pred odpočtom, napríklad:

(a)

brutto povinnosti z finančného nájmu (pred odpočtom finančných platieb),

(b)

ceny špecifikované v termínových dohodách na nákup finančných aktív za hotovosť,

(c)

čisté sumy pre „pay-floating/receive-fixed“ úrokové swapy, za ktoré sa vymieňajú čisté peňažné toky,

(d)

zmluvné sumy, ktoré sa majú vymeniť v rámci derivátového finančného nástroja (napr. menového swapu), za ktorý sa vymieňajú hrubé peňažné toky,

a

(e)

hrubé úverové záväzky.

Tieto peňažné toky pred odpočtom sa líšia od hodnoty zahrnutej v súvahe, pretože hodnota v súvahe je založená na peňažných tokoch pred odpočtom.

B15

Ak je to vhodné, subjekt zverejní analýzu derivátových finančných nástrojov osobitne od analýzy nederivátových finančných nástrojov v zmluvnej splatnosti v prípade finančných záväzkov požadovaných v odseku 39 písm. a). Bolo by napríklad vhodné odlíšiť peňažné toky od derivátových finančných nástrojov a nederivátoých finančných nástrojov, ak peňažné toky vyvstávajúce z derivátových finančných nástrojov sú vyrovnané brutto. Je to z toho dôvodu, že hrubý výstupný peňažný tok môže byť sprevádzaný súvisiacim vstupným peňažným tokom.

B16

Ak splatná suma nie je pevne stanovená, vykázaná hodnota je určená odkazom na podmienky k dátumu vykazovania. Napríklad, ak sa splatná suma mení so zmenami indexu, vykázaná hodnota môže byť založená na úrovni indexu k dátumu vykazovania.

Trhové riziko — analýzy citlivosti (odseky 40 a 41)

B17

V odseku 40 písm. a) sa vyžaduje analýza citlivosti pre každý druh trhového rizika, ktorému je subjekt vystavený. V súlade s odsekom B3, subjekt rozhoduje o spôsobe zhromažďovania informácií s cieľom poskytnúť celkový obraz bez toho, aby kombinoval informácie s rozdielnymi charakteristickými črtami súvisiacim s expozíciou voči rizikám z výrazne odlišných hospodárskych prostredí. Napríklad:

(a)

subjekt, ktorý obchoduje s finančnými nástrojmi by mohol vykázať túto informáciu osobitne pre finančné nástroje držané na obchodovanie a pre finančné nástroje, ktoré nedrží na obchodovanie.

(b)

subjekt by nezoskupoval svoju expozíciu voči trhovým rizikám z oblastí s nadmernou infláciou s expozíciou tým istým trhovým rizikám z oblastí s veľmi nízkou infláciou.

Ak je subjekt vystavený iba jednému druhu trhového rizika iba v jednom hospodárskom prostredí, neuviedol by nezhromaždené informácie.

B18

V odseku 40 písm. a) sa vyžaduje analýza citlivosti s cieľom objasniť vplyv odôvodnene možných zmien na zisk alebo stratu a vlastné imanie v príslušnej premennej rizika (napr. prevládajúce trhové úrokové sadzby, devízové kurzy, ceny akcií alebo komodít). S týmto cieľom:

(a)

od subjektov sa nevyžaduje stanoviť zisk alebo stratu za obdobie, keby príslušné premenné rizika boli odlišné. Namiesto toho, subjekty vykazujú vplyv na zisk alebo stratu a vlastné imanie k súvahovému dňu, pričom predpokladajú, že k odôvodnene možnej zmene v premennej rizika došlo k súvahovému dňu a táto zmena bola uplatnená na existujúce miery rizika k tomuto dňu. Napríklad, ak má subjekt záväzok s plávajúcou sadzbou ku koncu roka, vykázal by vplyv na zisk alebo stratu (napr. úrokové výdavky) za bežný rok vtedy, ak sa úrokové sadzby menili podľa odôvodnene možných hodnôt.

(b)

Od subjektov sa nevyžaduje, aby vykázali vplyv na zisk alebo stratu a vlastné imanie pre každú zmenu v rozsahu odôvodnene možných zmien príslušnej premennej rizika. Vykázanie vplyvov zmien v limitoch odôvodnene možných zmien by postačovalo.

B19

Pri určovaní toho, čo je odôvodnene možná zmena v príslušnej premennej rizika, subjekt zváži:

(a)

hospodárske prostredie, v ktorom pôsobí. Odôvodnene možná zmena by nemala zahŕňať nepravdepodobné alebo „najhoršie“ scenáre alebo „stresové testovanie“. Navyše, ak je miera zmeny v príslušnej premennej rizika stabilná, subjekt nemusí pozmeniť zvolenú odôvodnene možnú zmenu v premennej rizika. Napríklad, pri predpoklade, že úrokové sadzby sú na úrovni 5 percent a subjekt určí, že fluktuácia úrokových sadzieb na úrovni ±50 bázických bodov je odôvodnene možná. Vykázal by sa tým vplyv na zisk alebo stratu a vlastné imanie, ak by sa úrokové sadzby mali zmeniť na 4,5 percenta alebo 5,5 percenta. V nasledujúcom období sa úrokové sadzby zvýšili na 5,5 percenta. Subjekt sa naďalej domnieva, že úrokové sadzby môžu kolísať o ±50 bázických bodov (t. j. že miera zmeny v úrokových sadzbách je stabilná). Subjekt by vykázal vplyv na zisk alebo stratu a vlastné imanie, ak by sa úrokové sadzby mali zmeniť na 5 percent alebo 6 percent. Od subjektu by sa nevyžadovalo, aby revidoval svoj predpoklad týkajúci sa toho, že úrokové sadzby mohli odôvodnene kolísať o ±50 bázických bodov, pokiaľ by neexistoval dôkaz, že úrokové sadzby sa stali významne nestabilné.

(b)

časový rámec, v ktorom predpoklad vytvára. V analýze citlivosti sa uvádzajú vplyvy zmien, ktoré sa považujú za odôvodnene možné počas obdobia, pokiaľ subjekt znova neprezentuje tieto údaje, k čomu obvykle dochádza v jeho ďalšom ročnom období vykazovania.

B20

V odseku 41 sa povoľuje, aby subjekt použil analýzu citlivosti, ktorá odzrkadľuje vzájomnú závislosť medzi premennými rizika, ako napríklad metodiku hodnoty v riziku v prípade, že používa túto analýzu na riadenie svojej expozície voči finančným rizikám. Uplatňuje sa to aj vtedy, ak sa takouto metodikou oceňuje potenciál pre stratu a nie potenciál pre zisk. Tento subjekt by mohol vyhovovať podmienkam v odseku 41 písm. a) vykazovaním druhu modelu hodnoty v riziku (napr. či model ráta so simuláciami Monte Carlo), vysvetlenia fungovania modelu a hlavných predpokladov (napr. obdobie držby a úroveň spoľahlivosti). Subjekty by tiež mohli vykázať historické obdobie pozorovania a váhy uplatňované na pozorovania v rámci tohto obdobia, uviesť vysvetlenie toho, ako sa zaobchádza s možnosťami pri výpočte, a ktoré volatility a korelácie (alebo simulácie Monte Carlo týkajúce sa distribúcie pravdepodobnosti) sú použité.

B21

Subjekt poskytne analýzy citlivosti pre všetky obchodné aktivity, ale môže poskytnúť rôzne druhy analýz citlivosti pre rôzne triedy finančných nástrojov.

Riziko úrokovej sadzby

B22

Riziko úrokovej sadzby vzniká na úročených finančných nástrojoch vykázaných v súvahe (napr. pôžičky a pohľadávky a emitované dlhové nástroje) a niektorých finančných nástrojoch nevykázaných v súvahe (napr. niektoré úverové záväzky).

Menové riziko

B23

Menové riziko (alebo devízové riziko) vzniká na finančných nástrojoch denominovaných v cudzej mene, t. j. v mene inej než funkčná mena, v ktorej sú oceňované. Na účely tohto IFRS, menové riziko nevzniká z finančných nástrojov, ktoré sú nepeňažné položky alebo z finančných nástrojov denominovaných vo funkčnej mene.

B24

Analýza citlivosti je vykazovaná pre každú menu, voči ktorej má subjekt významnú expozíciu.

Iné cenové riziko

B25

Iné cenové riziko vzniká na finančných nástrojoch z dôvodu zmien, napríklad, v cenách komodít alebo cenách akcií. S cieľom vyhovieť podmienkam v odseku 40 by subjekt mohol vykazovať vplyv zníženia špecifického indexu trhu cenných papierov, ceny komodít alebo inú premennú rizika. Ak napríklad subjekt poskytne garancie zvyškovej hodnoty, ktoré sú finančnými nástrojmi, subjekt vykazuje nárast alebo pokles hodnoty aktív, na ktoré sa garancia vzťahuje.

B26

Dva príklady finančných nástrojov, ktoré vyvolávajú cenové riziko vlastného imania sú držba vlastného imania v inom subjekte a investícia do zvereneckej spoločnosti, ktorá následne má v držbe investície v majetkových nástrojoch. Ostatné príklady zahŕňajú termínové zmluvy a opcie na nákup alebo predaj špecifikovaných množstiev majetkového nástroja a swapov indexovaných podľa cien akcií. Reálne hodnoty týchto finančných nástrojov sú ovplyvnené zmenami trhovej ceny príslušných majetkových nástrojov.

B27

V súlade s odsekom 40 písm a), citlivosť zisku alebo straty (ktorá vzniká, napríklad, z nástrojov klasifikovaných v reálnej hodnote v zisku alebo strate a straty hodnoty finančných aktív dostupných na predaj) sa vykazuje osobitne od citlivosti majektu (ktoré vzniká, napríklad, z nástrojov klasifikovaných ako dostupné na predaj).

B28

Finančné nástroje, ktoré subjekt klasifikuje ako majetkové nástroje sa opätovne neoceňujú. Ani zisk alebo strata, ani majetok nebudú ovplyvnené cenovým rizikom majetku týchto nástrojov. V súlade s uvedeným sa nevyžaduje analýzy citlivosti.

DODATOK C

Zmeny a doplnenia iných štandardov IFRS

Zmeny a doplnenia v tomto dodatku sa uplatňujú na ročné obdobie začínajúce 1. januárom 2007 alebo neskôr. Ak subjekt uplatňuje IFRS v rámci skoršieho obdobia, tieto zmeny a doplnenia sa uplatňujú na toto skoršie obdobie. V zmenených a doplnených odsekoch, nové znenie je podčiarknuté a vymazaný text je preškrtnutý.

C1

V medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva, vrátane medzinárodných účtovných štandardov a interpretácií, odkazy na štandard IAS 32 Finančné nástroje: Zverejňovanie a prezentácia sú nahradené odkazmi na štandard IAS 32 Finančné nástroje: Prezentácia, pokiaľ ďalej nie je stanovené inak.

C2

IAS 32 Finančné nástroje: Zverejňovanie a prezentácia (revidované v roku 2003) sa mení a dopĺňa tak, ako je uvedené ďalej.

Názov sa mení a dopĺňa ako „IAS 32 Finančné nástroje: Prezentácia “.

Odsek 1 sa vypúšťa a odseky 2 až 4 písm. a) sa menia a dopĺňajú takto:

2

Cieľom tohto štandardu je ustanoviť zásady pre prezentáciu finančných nástrojov ako záväzky alebo vlastný majetok a zásady pre započítanie finančných aktív a finančných záväzkov. Týka sa klasifikácie finančných nástrojov, z pohľadu emitenta, do finančných aktív, finančných záväzkov a majetkových nástrojov, klasifikácie súvisiacich úrokov, dividend, strát alebo ziskov, a okolností, za ktorých by mali byť finančné aktíva a finančné záväzky započítané.

3

Zásady v tomto štandarde dopĺňajú zásady pre vykazovanie a oceňovanie finančných aktív a finančných záväzkov v štandarde IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie, a zásady pre zverejňovanie informácií o finančných aktívach a pasívach v štandarde IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejňovanie

PÔSOBNOSŤ

4

Tento štandard uplatňujú všetky subjekty na všetky typy finančných nástrojov s výnimkou:

a)

tých podielov v dcérskych podnikoch, pridružených podnikoch a v spoločnom podnikaní, ktoré sa účtujú v súlade so štandardom IAS 27 Konsolidované a oddelené finančné výkazy, štandardom IAS 28 Investície do pridružených podnikov alebo štandardom IAS 31 Podiely v spoločnom podnikaní. Avšak v niektorých prípadoch štandardy IAS 27, IAS 28 alebo IAS 31 povoľujú subjektu účtovať podiel v dcérskom podniku, pridruženom podniku alebo v spoločnom podnikaní pri použití štandardu IAS 39; v spomínaných prípadoch subjekty okrem požiadaviek na zverejňovanie uvedených v tomto štandarde uplatňujú aj požiadavky na zverejňovanie uvedené v štandardoch IAS 27, IAS 28 alebo IAS 31. Subjekty tento štandard takisto uplatňujú na všetky deriváty súvisiace s podielmi v dcérskych podnikoch, pridružených podnikoch a v spoločnom podnikaní.

Odseky 5 a 7 sa vypúšťajú.

Druhá veta odseku 40 sa mení a dopĺňa takto:

40

… Okrem požiadaviek tohto štandardu, zverejňovanie podielu a dividend podlieha požiadavkám štandardu IAS 1 a štandardu IFRS 7.

Posledná veta odseku 47 sa mení a dopĺňa takto:

47

… V prípade, že subjekt má právo na započítanie pohľadávky, ale nemá v úmysle uskutočniť vyrovnanie na netto základe alebo realizovať pohľadávku a vyrovnať záväzok súbežne, účinok práva na expozíciu kreditného rizika subjektu sa zverejní v súlade s odsekom 36 štandardu IFRS 7.

Posledná veta odseku 50 sa mení a dopĺňa takto:

50

… V prípade, že finančný majetok a finančné záväzky podliehajúce rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní nie sú vyrovnané, účinok dohody na expozíciu voči kreditnému riziku subjektu sa zverejní v súlade s odsekom 36 štandardu 7.

Odseky 51-95 sa vypúšťajú.

Odsek 98 sa dopĺňa o poznámku pod čiarou takto:

 

Rada IASB v auguste 2005 všetky zverejňovania súvisiace s finančnými nástrojmi premiestnila do štandardu IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejňovanie.

V prílohe (Aplikačné usmernenie), odseky AG24 a AG40 a posledná veta odseku AG39 sa vypúšťajú.

C3

Štandard IAS Prezentácia finančných výkazov sa mení a dopĺňa tak, ako sa to uvádza nižšie.

Odsek 4 sa vypúšťa.

V odseku 56 sa „IAS 32“ nahrádza „IFRS 7“ Finančné nástroje: „Zverejňovanie “a v odseku 105 písm. d) bod ii) sa „IAS 32“ nahrádza „IFRS 7“.

Posledná veta odseku 71 písm. b) sa mení a dopĺňa takto:

71 b)

… Finančná inštitúcia môže napríklad zmeniť a doplniť uvedené opisy s cieľom poskytnúť informácie, ktorá sú relevantné pre operácie finančných inštitúcií.

Štvrtá veta odseku 84 sa mení a dopĺňa takto:

84

… Finančná inštitúcia môže napríklad zmeniť a doplniť opisy s cieľom poskytnúť informácie, ktorá sú relevantné pre operácie finančných inštitúcií.

C4

IAS 14 Vykazovanie o segmentoch sa mení a dopĺňa tak, ako sa to uvádza nižšie.

V odseku 27 písm. a) a b), v odsekoch 31, 32, 46 a 74 sa výraz „správna rada a výkonný(-ému) riaditeľ(-ovi) podniku“ sa nahrádza výrazom „členovia kľúčového manažmentu“.

V odseku 27 písm. b), odseku 30 a 32 sa výraz „riaditelia a manažment“ nahrádza výrazom „členovia kľúčového manažmentu“.

Prvá veta odseku 27 sa mení a dopĺňa takto:

27

Vnútorná organizačná a riadiaca štruktúra subjektu a jeho systém vnútorného finančného výkazníctva určený členom kľúčového manažmentu (napríklad správnej rade a výkonnému riaditeľovi podniku) sú zvyčajne východiskom pre identifikáciu prevládajúceho zdroja a charakteru rizík a rozdielnej miery návratnosti, ktorým je subjekt vystavený a preto, aby sa dalo určiť, ktorý formát vykazovania je primárny a ktorý sekundárny s výnimkou prípadov ustanovených v pododsekoch a) a b) ďalej: …

Tretia veta odseku 28 sa mení a dopĺňa takto:

28

… Preto okrem výnimočných prípadov subjekt vykáže informácie o segmentoch vo svojich finančných výkazoch na tom istom základe ako vykazuje členom kľúčového manažmentu na vnútropodnikovej úrovni. …

Prvá veta odseku 33 sa mení a dopĺňa takto:

33

Väčšina subjektov v zmysle tohto štandardu určí svoje obchodné a geografické segmenty na úrovni organizačných jednotiek, o čom podá správu členom kľúčového manažmentu alebo vyššiemu výkonnému riadiacemu subjektu, čo môže v niektorých prípadoch predstavovať skupinu ľudí, na účely hodnotenia výkonnosti v minulosti jednotlivých jednotiek a na účely rozhodovania o budúcom pridelení zdrojov. …

C5

V odseku 31 štandardu IAS 17 Lízingy, „IAS 32 Finančné nástroje: Zverejňovanie a prezentácia“ sa nahrádza štandardom „IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejňovanie“ a v odsekoch 35, 47 a 56 sa „IAS 32“ nahrádza „IFRS 7“.

C6

V odseku 72 štandardu IAS 33 Zisk na akciu sa „IAS 32“ nahrádza „IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejňovanie“.

C7

IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie (doplnený a zmenený v apríli 2005) sa mení a dopĺňa tak, ako sa to uvádza nižšie.

Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

1

Cieľom tohto štandardu je stanoviť zásady vykazovania oceňovania finančného majetku, finančných záväzkov a určitých zmlúv o kúpe alebo predaji nefinančných položiek. Požiadavky na prezentovanie informácií o finančných nástrojoch sú uvedené v štandarde IAS 32 Finančné nástroje: Prezentácia. Požiadavky na zverejňovanie informácií o finančných nástrojoch sú uvedené v štandarde IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejňovanie.

V odseku 45 sa „IAS 32“ nahrádza „IFRS 7“.

Odsek 48 sa mení a dopĺňa takto:

48

Pri určovaní reálnej hodnoty finančného majetku alebo finančného záväzku na účely uplatnenia tohto štandardu, štandardu IAS 32 alebo štandardu IFRS 7, subjekt uplatňuje odseky AG69-AG82 prílohy A.

C8

IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie (doplnený a zmenený v júni 2005) sa mení a dopĺňa tak, ako sa to uvádza nižšie.

V odseku 9 sa definícia finančného majetku alebo finančného záväzku v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate mení a dopĺňa takto:

 

V odsekoch 9 až 11 a odseku B4 štandardu IFRS 7 sa vyžaduje, aby subjekt poskytol informácie o finančných aktívach alebo finančných záväzkoch, ktoré určil v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate.

C9

Odsek 36A štandardu IFRS 1 Prvé použitie štandardov finančného výkazníctva sa mení a dopĺňa a názov a odsek 36C sa dopĺňajú takto:

36A

Subjekt, ktorý prijme štandardy IFRS pred 1. januárom 2006 vo svojom prvom finančnom výkaze podľa štandardu IFRS uvedie porovnávacie informácie aspoň za jeden rok, avšak tieto porovnávacie informácie nemusia byť v súlade s štandardmi IAS 32, IAS 39 alebo štandardom IFRS 4. Subjekt, ktorý si vyberie na poskytnutie porovnávacie informácie, ktoré nie sú v súlade so štandardom IAS 32, IAS 39 alebo štandardom IFRS 4 vo svojom prechodnom prvom roku:

a)

uplatňuje požiadavky na vykazovanie a oceňovanie svojich predchádzajúcich všeobecne prijatých účtovných zásad (GAAP) v rámci porovnateľných informácií pre finančné nástroje v rozsahu štandardov IAS 32 a IAS 39 a pre poistné zmluvy v rozsahu štandardu IFRS 4;

…

V prípade, že subjekt si vyberie na poskytnutie porovnávacie informácie, ktoré nie sú v súlade so štandardmi IAS 32, IAS 39 a IFRS 4, odkazy na „dátum prechodu na štandardy IFRS“ v prípade týchto štandardov znamenajú začiatok prvého obdobia vykazovania podľa štandardov IFRS. V súlade s odsekom 15 písm. c) štandardu IAS 1 sa od týchto subjektov vyžaduje, aby poskytli dodatočné informácie v prípade, že dodržiavanie osobitných požiadaviek štandardov IFRS nepostačuje nato, aby užívatelia mohli pochopiť dosah konkrétnych transakcií, ostatných udalostí a podmienok na finančnú situáciu subjektu a jeho finančnú výkonnosť.

Oslobodenie od požiadavky poskytovať porovnávacie informácie na účely štandardu IFRS 7

36C

Subjekt, ktorý štandardy IFRS prijme pred 1. januárom 2006 a vyberie si prijať štandard IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejňovanie vo svojich prvých finančných výkazoch IFRS nemusí uviesť porovnávacie informácie, ktoré v spomínaných finančných výkazoch štandard IFRS 7 vyžaduje.

C10

Štandard IFRS 4 Poistné zmluvy sa mení a dopĺňa tak, ako sa to uvádza nižšie.

Odsek 2 písm. b) sa mení a dopĺňa takto:

b)

finančné nástroje, ktoré emituje s vlastnosťou ľubovoľnej účasti (pozri odsek 35). Štandard IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejňovanie vyžaduje poskytnutie informácií o finančných nástrojoch vrátane finančných nástrojov, ktoré takéto vlastnosti obsahujú.

Odsek 35 písm. d) sa mení a dopĺňa takto:

d)

napriek tomu, že sú tieto zmluvy finančnými nástrojmi, emitent na zmluvy s vlastnosťou ľubovoľnej účasti pri uplatnení odseku 19 písm. b) štandardu IFRS 7 zverejní celkové úrokové výdavky vykázané v zisku alebo strate, ale nemusí takéto úrokové výdavky vypočítať pomocou metódy efektívneho úroku.

Názov a odseky 38 a 39 nasledujúce po odseku 37 sa menia a dopĺňajú a odsek 39A sa dopĺňa takto:

Charakter a rozsah rizík vznikajúcich z poistných zmlúv

38

Poisťovateľ zverejní informácie, ktoré užívateľom svojich finančných výkazov umožnia zhodnotiť charakter a rozsah rizík vznikajúcich z poistných zmlúv.

39

Na účely dodržiavania ustanovení odseku 38 poisťovateľ poskytne informácie o:

a)

svojich cieľoch, postupoch a procesoch riadenia rizík vznikajúcich z poistných zmlúv a metódach používaných na riadenie týchto rizík.

b)

[vypúšťa sa]

c)

o poistnom riziku (pred aj po zmiernení rizika prostredníctvom zaistenia) vrátane informácií o:

i)

citlivosti na poistné riziko (pozri odsek 39A).

ii)

koncentráciách poistného rizika vrátane opisu toho, ako manažment určuje koncentrácie a opis spoločných charakteristík, ktorými sa každá koncentrácia vyznačuje (napr. typ poistnej udalosti, zemepisná oblasť alebo mena).

iii)

skutočných nárokoch v porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi (t. j. vývoj nárokov). Zverejňovanie o vývoji nárokov sa týka aj obdobia, keď vznikol prvý významný nárok, v prípade ktorého je stále neistá suma a časový rozvrh splatenia nárokov, avšak nemusí byť starší ako desať rokov. Poisťovateľ nemusí poskytnúť informácie o nárokoch, v prípade ktorých neistota o sume a časovom rozvrhu splatenia nárokov sa typicky vyrieši do jedného roka.

d)

informácie o kreditnom riziku, riziku likvidity a trhovom riziku, ktoré by si vyžadovali odseky 31 až 42 štandardu IFRS 7, ak by poistné zmluvy boli v rozsahu štandardu IFRS 7. Avšak:

i)

poisťovateľ nemusí poskytnúť analýzu splatnosti požadovanú v odseku 39 písm. a) štandardu 7, ak namiesto toho poskytne informácie o odhadovanom časovom rozvrhu čistého výstupného peňažného toku v dôsledku vykázaného poistného záväzku. Môže to byť v podobe analýzy súm vykázaných v súvahe prostredníctvom odhadu časového rozvrhu.

ii)

ak poisťovateľ používa alternatívnu metóda riadenia citlivosti na trhové podmienky, ako napríklad analýzu vloženej hodnoty, môže použiť analýzu citlivosti na to, aby splnil požiadavku odseku 40 písm. a) štandardu IFRS 7. Takýto poisťovateľ poskytne informácie, ktoré vyžaduje odsek 41 štandardu IFRS 7.

e)

informácie o expozícii voči trhovému riziku vznikajúcemu z vložených derivátových nástrojov, ktoré sú súčasťou hromadnej poistnej zmluvy, ak sa od poisťovateľa nevyžaduje, aby oceňoval vložené derivátové nástroje v reálnej hodnote a poisťovateľ tieto vložené derivátové nástroje v reálnej hodnote neoceňuje.

39A

Na účely dodržiavania ustanovení odseku 39 písm. b) bod i) poisťovateľ poskytne informácie a) alebo b) takto:

a)

analýzu citlivosti, ktorá uvádza ako by zisk alebo strata a vlastné imanie boli ovplyvnené, ak by sa primerane možné zmeny v príslušnej premennej rizika vyskytli k dátumu súvahy; metódy a predpoklady použité pri príprave analýzy citlivosti; a akékoľvek zmeny z predchádzajúceho obdobia v použitých metódach a predpokladoch. Avšak, ak poisťovateľ používa alternatívnu metóda riadenia citlivosti na trhové podmienky, ako napríklad analýzu vloženej hodnoty, môže splniť požiadavky poskytnutím informácií alternatívnej analýzy citlivosti a informácií požadovaných podľa odseku 41 písm. a) štandardu IFRS 7.

b)

kvalitatívne informácie o citlivosti a informácie o tých podmienkach poistných zmlúv, ktoré majú významný účinok na sumu, časový rozvrh a neistotu budúcich tokov finančných prostriedkov subjektu.

DODATOK D

Zmeny a doplnenia štandardu IFRS 7, ak neboli uplatnené zmeny a doplnenia štandardu IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie — Možnosť účtovania v reálnej hodnote

Rada v júni 2005 uverejnila Zmeny a doplnenia štandardu IAS 39: Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie — Možnosť účtovanie v reálnej hodnote, ktorá sa bude uplatňovať na ročné obdobia so začiatkom od 1. januára 2006 alebo po tomto dátume. Ak subjekt štandard IFRS 7 uplatní na ročné obdobia so začiatkom od 1. januára 2006 a a neuplatní tieto zmeny a doplnenia štandardu IAS 39, štandard IFRS 7 pre toto obdobie zmení a doplní takto. Nový text v zmenených a doplnených odsekoch je podčiarknutý a vypustený text je prečiarknutý.

D1

Názov nad odsekom 9 a odsekom 11 sa mení a dopĺňa takto a odsek 9 sa vypúšťa.

Finančné záväzky v reálnej hodnote v zisku alebo strate

11

Subjekt zverejní:

a)

metódy použité na splnenie požiadaviek v odseku 10 písm. a).

b)

ak sa podnik domnieva, že informácie, ktoré zverejnil, aby splnil požiadavku v odseku 10 písm. a) nezodpovedajú v plnej miere zmene v reálnej hodnote finančného záväzku, ktorú je možné spájať so zmenami v jeho kreditnom riziku, dôvody, na základe ktorých dospel k tomuto záveru, a činitele, ktoré považuje za relevantné.

Odsek B5 písm. a) sa mení a dopĺňa takto:

a)

kritériá na označenie počiatočného vykázania, finančného majetku alebo finančných záväzkov v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate.

Zmeny a doplnenia IAS 1 Prezentácia finančných výkazov

Tento dokument stanovuje zmeny a doplnenia IAS 1 Prezentácie finančných výkazov. Zmeny a doplnenia uzatvárajú niektoré z návrhov, ktoré sa nachádzajú v konzultačnej správe 7 (ED 7) Finančné nástroje: Údaje (ED 7) uverejnené v júli 2004. Zvyšné návrhy v ED 7 boli uzatvorené v MŠFV 7 Finančné nástroje: Údaje.

Subjekty uplatňujú zmeny a doplnenia v tomto dokumente pre ročné obdobia počínajúc 1. januárom 2007 alebo po tomto dátume. Podporuje sa skoršie uplatňovanie.

V štandarde sa dopĺňajú nadpis a odseky 124A-124C takto.

Kapitál

124A

Jednotka uvedie informácie, ktoré umožňujú užívateľom finančných výkazov posúdiť ciele, politiky a postupy spravovania kapitálu danej jednotky.

124B

Na účely dodržania odseku 124A, jednotka uvádza toto:

(a)

kvalitatívne informácie o svojich cieľoch, politikách a postupoch spravovania kapitálu, vrátane (ale nie s obmedzením na):

(i)

opis toho, čo spravuje ako kapitál;

(ii)

keď jednotka podlieha externe stanoveným kapitálovým požiadavkám, povahu týchto požiadaviek a to, ako sú tieto požiadavky zapracované do spravovania kapitálu;

a

(iii)

ako napĺňa svoje ciele pre spravovanie kapitálu.

(b)

zhrnutie kvantitatívnych údajov o tom, čo spravuje ako kapitál. Niektoré jednotky považujú niektoré finančné záväzky (napr. niektoré formy podriadeného dlhu) za súčasť kapitálu. Podľa iných jednotiek sa za kapitál nepovažujú niektoré časti vlastného majetku (napr. časti pochádzajúce z hedgingu peňažných tokov).

(c)

akékoľvek zmeny v (a) a (b) z predchádzajúceho obdobia.

(d)

či počas obdobia boli dodržané akékoľvek externe stanovené kapitálové požiadavky, ktorým podlieha.

(e)

keď jednotka nedodržala takéto externe stanovené kapitálové požiadavky, dôsledky takéhoto nedodržania.

Tieto údaje sa zakladajú na informáciách poskytnutých interne kľúčovým riadiacim pracovníkom jednotky.

124C

Jednotka môže spravovať kapitál niekoľkými spôsobmi a podliehať viacerým rôznym kapitálovým požiadavkám. Napríklad konglomerát môže zahŕňať jednotky, ktoré vykonávajú poistnú činnosť a bankovú činnosť a tieto jednotky môžu tiež fungovať v niekoľkých jurisdikciách. Keď súhrnné údaje o kapitálových požiadavkách a o tom, ako je kapitál spravovaný, nezabezpečia užitočné informácie alebo narušia chápanie užívateľa finančného výkazu týkajúceho sa kapitálových zdrojov jednotky, jednotka predloží osobitné informácie pre každú kapitálovú požiadavku, ktorej daná jednotka podlieha.

Zmeny a doplnenia Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

Finančné nástroje IAS 39: vykazovanie a oceňovanie

Poistné zmluvy IFRS 4

Zmluvy o finančnom zabezpečení

ZMENY A DOPLNENIA ŠTANDARDOV

Tento dokument vymedzuje zmeny a doplnenia Finančných nástrojov IAS 39: vykazovanie a oceňovanie a Poistné zmluvy IFRS 4 a následné zmeny a doplnenia Finančných nástrojov IAS 32: zverejňovanie a prezentácia a Finančné nástroje IFRS 7: zverejňovanie. Tento dokument obsahuje zmeny a doplnenia Základu pre závery pre IAS a IFRS 4, Návodu na uplatňovanie IFRS 4 a prílohy C k Rezervám, podmieneným záväzkom a podmieneným pohľadávkam IAS 37. Zmeny a doplnenia sú výsledkom návrhov, ktoré boli súčasťou Konzultačnej správy navrhovaných zmien a doplnení k IAS 39 a IFRS 4 — Zmluvy o finančnom zabezpečení a úverové poistenie, ktorá bola uverejnená v júli 2004.

Subjekty tieto zmeny a doplnenia uplatňujú na ročné obdobia so začiatkom 1. januára 2006 alebo po tomto dátume. Skoršie uplatňovanie sa odporúča. V prípade, že subjekty tieto zmeny a doplnenia uplatnia na skoršie obdobie, musia túto skutočnosť oznámiť.

ZMENY A DOPLNENIA IAS 39

V štandarde sa vypúšťa odsek 3 a menia a dopĺňajú odseky 2 e), 2 h), 4 a 47. V odseku 9 sa mení a dopĺňa definícia finančného záväzku v jeho reálnej hodnote v zisku alebo strate a okamžite za definíciou finančného majetku k dispozícii na predaj sa dopĺňa nová definícia. Číslovanie odseku AG4 sa mení na AG3A a odsek AG4A sa mení a dopĺňa a jeho číslovanie sa mení na AG4. Dopĺňajú sa nové odseky AG4A a 103B.

Z dôvodu uľahčenia sa odsek 43 uvádza nižšie, ale sa nemení ani nedopĺňa.

Zmeny a doplnenia odsekov 2 h) a 47 d) presúvajú požiadavky oceňovania určitých úverových záväzkov z rozsahu tejto časti štandardu do časti venovanej oceňovaniu, ale tieto požiadavky nemenia.

2

Tento štandard uplatňujú všetky subjekty na všetky typy finančných nástrojov s výnimkou:

…

e)

práv a povinností vznikajúcich (i) z poistnej zmluvy definovanej v štandarde IFRS 4 Poistné zmluvy iné než sú práva a povinnosti emitenta vznikajúce z poistnej zmluvy, ktorá spĺňa definíciu zmluvy o finančnom zabezpečení v článku 9 alebo (ii) zo zmluvy, ktorá spadá do rozsahu štandardu IFRS 4, keďže obsahuje prvok účasti na základe voľného uváženia. Tento štandard sa však vzťahuje na derivát, ktorý je súčasťou zmluvy v rámci rozsahu štandardu IFRS 4, v prípade, že tento derivát nie je zmluvou v rozsahu štandardu IFRS 4 (pozri odseky 10-13 a prílohu A, odseky AG27-AG33). Navyše, ak emitent zmluvy o finančnom zabezpečení predtým vyslovene prehlásil, že takéto zmluvy považuje za poistné zmluvy a použil účtovníctvo, ktoré sa uplatňuje na poistné zmluvy, emitent si môže na takéto zmluvy o finančnom zabezpečení vybrať buď tento štandard alebo štandard IFRS 4 (pozri odseky AG4 a AG4A). Emitent môže tento výber uskutočniť podľa jednotlivých zmlúv, ale výber v prípade každej jednej zmluvy je neodvolateľný.

…

h)

iné úverové záväzky než sú úverové záväzky uvedené v odseku 4. Emitent úverových záväzkov uplatňuje štandard IAS 37 na úverové záväzky, ktoré nie sú v rozsahu tohto štandardu. Avšak všetky úverové záväzky sú predmetom ukončenia vykazovania ustanovení tohto štandardu (pozri odseky 15-42 a prílohu A, odseky AG36-AG63).

4

Tieto úverové záväzky sú v rozsahu tohto štandardu:

a)

úverové záväzky, ktoré subjekt označí za finančné záväzky v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate. Subjekt, ktorý už uskutočnil predaj aktív v dôsledku svojich úverových záväzkov krátko po ich vzniku, tento štandard uplatňuje na všetky svoje úverové záväzky v rovnakej kategórii.

b)

úverové záväzky, ktoré môžu byť vyrovnané v hotovosti alebo dodaním alebo emitovaním ďalšieho finančného nástroja. Tieto úverové záväzky sú derivátmi. Úverový záväzok sa nepovažuje za vyrovnaný iba z toho dôvodu, že úver bol splatený v splátkach (napríklad stavebný hypotekárny úver, ktorý je splatený v splátkach v súlade s napredovaním stavby).

c)

záväzky poskytnúť úver pri úrokovej sadzbe pod úrovňou trhových sadzieb. Odsek 47 písm. d) určuje následné oceňovanie záväzkov vzniknutých z úverových záväzkov.

9

…

Definície štyroch kategórií finančných nástrojov

Finančný majetok alebo finančný záväzok v jeho reálnej hodnote v zisku alebo strate predstavuje finančný majetok alebo finančný záväzok, ktorý spĺňa niektorú z uvedených podmienok.

a)

Klasifikuje sa ako držaný na účely obchodovania. Finančný majetok alebo finančný záväzok sa klasifikuje ako držaný na účely obchodovania, ak je to:

…

iii)

derivát (okrem derivátu, ktorý je zmluvou o finančnom zabezpečení alebo označený a účinný hedgingový nástroj.

…

Definícia zmluvy o finančnom zabezpečení

Zmluva o finančnom zabezpečení je zmluvou, ktorá od emitenta vyžaduje uskutočniť určené platby s cieľom nahradiť držiteľovi stratu vzniklú v dôsledku toho, že určitý dlžník neuskutočnil platbu v rámci doby splatnosti v súlade s pôvodnými alebo upravenými podmienkami dlhového nástroja.

…

Počiatočné ocenenie finančného majetku a finančných záväzkov

43

V prípade, že je finančný majetok alebo finančný záväzok pôvodne vykázaný, subjekt vykoná jeho ocenenie pri prijateľnej cene plus, v prípade finančného majetku alebo finančného záväzku nie v jeho reálnej hodnote v zisku alebo strate, náklady na transakciu, ktoré je možné priamo pripísať akvizícii alebo emisii finančného majetku alebo finančného záväzku.

Následné ocenenie finančných záväzkov

47

Po pôvodnom vykázaní subjekt vykoná ocenenie všetkých finančných záväzkov pri amortizovaných nákladoch pomocou efektívnej úrokovej metódy, s výnimkou:

a)

finančných záväzkov v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate. Takéto záväzky, vrátane derivátov, ktoré predstavujú záväzky, sa ocenia v ich reálnej hodnote s výnimkou derivátového záväzku, ktorý súvisí s dodávkou nástroja nekótovaného majetku a musí byť touto dodávkou vyrovnaný, a ktorého prijateľnú cenu nemožno spoľahlivo oceniť, čo by malo byť ocenené v nákladoch.

b)

finančné záväzky, ktoré vzniknú v dôsledku prevodu finančného majetku, nespĺňajú podmienky na ukončenie vykazovania alebo v prípade uplatňovania prístupu pokračujúcej účasti. Odseky 29 a 31 sa vzťahujú na oceňovanie takýchto finančných záväzkov.

c)

zmluvy o finančnom zabezpečení tak, ako ich definuje odsek 9. Po pôvodnom vykázaní emitent takejto zmluvy vykoná (pokiaľ sa na to vzťahuje odsek 47 písm. a) alebo b)) jeho ocenenie pri vyššej:

i)

sume určenej v súlade so štandardom IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené pohľadávky;

a

ii)

sume pôvodne vykázanej (pozri odsek 43) mínus kumulatívna amortizácia vykázaná v súlade so štandardom IAS 18 Príjmy tam, kde je to vhodné.

d)

záväzky poskytnúť úver pri úrokovej sadzbe pod úrovňou trhových sadzieb. Po pôvodnom vykázaní emitent takéhoto záväzku vykoná (pokiaľ sa na to vzťahuje odsek 47 písm. a)) jeho ocenenie pri vyššej:

i)

sume určenej v súlade so štandardom IAS 37;

a

ii)

sume pôvodne vykázanej (pozri odsek 43) mínus kumulatívna amortizácia vykázaná v súlade so štandardom IAS 18 tam, kde je to vhodné.

Finančné záväzky, ktoré sú označené ako hedgingové položky sú predmetom požiadaviek na účtovanie hedgingu uvedených v odsekoch 89-102.

AG4

Zmluvy o finančnom zabezpečení môžu mať rôznu právnu podobu, ako je napríklad záruka, určité typy akreditívov, zmluva o kreditnom zlyhaní alebo poistná zmluva. Ich účtovanie nezávisí od ich právnej formy. Nasledujú príklady primeraného účtovania (pozri odsek 2 písm. e)):

a)

Napriek tomu, že zmluva o finančnom zabezpečení spĺňa podmienky poistnej zmluvy definovanej v štandarde IFRS 4, v prípade, že prenášané riziko je značné, emitent uplatní tento štandard. Napriek tomu, ak emitent predtým vyslovene prehlásil, že takúto zmluvu považuje za poistnú zmluvu a použil účtovníctvo, ktoré sa uplatňuje na poistné zmluvy, emitent si môže vybrať, či na takúto zmluvu o finančnom zabezpečení uplatní tento štandard alebo štandard IFRS 4. Ak sa uplatní tento štandard, odsek 43 vyžaduje, aby emitent zmluvu o finančnom zabezpečení pôvodne vykázal v jej reálnej hodnote. Ak bola zmluva o finančnom zabezpečení emitovaná nezávislej strane v rámci samostatnej a nezávislej transakcie, jej reálna hodnota pri vzniku sa rovná prijatému poistnému, pokiaľ neexistujú dôkazy o opaku. Následne, pokiaľ bola zmluva o finančnom zabezpečení pri vzniku označená v jej reálnej hodnote v zisku alebo strate alebo pokiaľ sa na ňu vzťahujú odseky 29-37 a odseky AG47-AG52 (v prípade, keď prevod finančného majetku nespĺňa podmienky na ukončenie vykazovania alebo v prípade uplatňovania pokračujúcej účasti), emitent vykoná jej ocenenie pri vyššej:

i)

sume určenej v súlade so štandardom IAS 37;

a

ii)

sume pôvodne vykázanej mínus kumulatívna amortizácia vykázaná v súlade so štandardom IAS 18 (pozri odsek 47 písm. c)) tam, kde je to vhodné.

b)

Určité úverové záruky, ako predbežná podmienka platby, si nevyžadujú, aby bol držiteľ vystavený neschopnosti dlžníka uhradiť garantovanú pohľadávku v dobe splatnosti a vznikla mu v dôsledku toho strata. Príkladom takejto záruky je záruka, ktorá vyžaduje platby v reakcii na zmeny v určitom úverovom ratingu alebo úverovom ukazovateli. Takéto záruky nie sú zmluvami o finančnom zabezpečení, ako to definuje štandard, ani nie sú poistnými zmluvami v zmysle definície v štandarde IFRS 4. Takéto záruky sú derivátmi a emitent na ne uplatňuje tento štandard.

c)

Ak bola zmluva o finančnom zabezpečení emitovaná v súvislosti s predajom tovarov, emitent pri určovaní, kedy vykáže príjmy zo záruky a z predaja tovarov, uplatňuje štandard IAS 18.

AG4A

Prehlásenia o tom, že emitent považuje zmluvy za poistné zmluvy sa typicky vyskytujú v celej korešpondencii emitenta so zákazníkmi a kontrolórmi, v zmluvách, obchodnej dokumentácii a finančných výkazoch. Poistné zmluvy okrem toho často podliehajú účtovným požiadavkám, ktoré sa odlišujú od požiadaviek na ostatné typy transakcií, ako napríklad zmluvy emitované bankami alebo obchodnými spoločnosťami. Emitent finančných výkazov v takýchto prípadoch typicky uvedie prehlásenie o tom, že emitent uplatnil spomínané účtovné požiadavky.

103B

Zmluvy o finančnom zabezpečení (zmeny a doplnenia štandardu IAS 39 a štandardu IFRS 4), uverejnené v auguste 2005, zmenili a doplnili odsek 2 písm. e) a h), odseky 4, 47 a AG4, doplnili odsek AG4A, doplnili novú definíciu zmlúv o finančnom zabezpečení v odseku 9 a vypustili odsek 3. Subjekty tieto zmeny a doplnenia uplatňujú na ročné obdobia so začiatkom 1. januára 2006 alebo po tomto dátume. Skoršie uplatňovanie sa odporúča. Ak subjekt tieto zmeny uplatní v skoršom čase, túto skutočnosť oznámi a v tom istom čase uplatní súvisiace zmeny a doplnenia štandardu IAS 32 a štandardu IFRS 4.

ZMENY A DOPLNENIA IFRS 4

Odsek 4 písm. d), odsek B18 písm. g) a odsek B19 písm. f) sa menia a dopĺňajú, vkladá sa odsek 41A ako aj definícia zmluvy o finančnom zabezpečení do prílohy A po definícii reálnej hodnoty a pred definíciu finančného rizika, a to takto.

4

Subjekt tento štandard IFRS neuplatní na:

…

d)

zmluvy o finančnom zabezpečení, pokiaľ emitent predtým vyslovene prehlásil, že takéto zmluvy považuje za poistné zmluvy a použil účtovníctvo, ktoré sa uplatňuje na poistné zmluvy, pričom v takomto prípade emitent si môže vybrať, či pri takýchto zmluvách o finančnom zabezpečení použije štandardy IAS 39 a IAS 32 alebo tento štandard. Emitent môže tento výber uskutočniť podľa jednotlivých zmlúv, ale výber v prípade každej jednej zmluvy je neodvolateľný.

41A

Zmluvy o finančnom zabezpečení (zmeny a doplnenia štandardu IAS 39 a štandardu IFRS 4) uverejnené v auguste 2005, menia a dopĺňajú odsek 4 písm. d), odsek B18 písm. g) a odsek B19 písm. f). Subjekty tieto zmeny a doplnenia uplatňujú na ročné obdobia so začiatkom 1. januára 2006 alebo po tomto dátume. Skoršie uplatňovanie sa odporúča. Ak subjekt spomínané zmeny a doplnenia uplatní v skoršom čase, túto skutočnosť oznámi a v tom istom čase uplatní súvisiace zmeny a doplnenia štandardu IAS 39 a štandardu IAS 32.

PRÍLOHA A

Definované pojmy

Zmluvy o finančnom zabezpečení

Zmluva, ktorá od emitenta vyžaduje uskutočniť určené platby s cieľom nahradiť držiteľovi stratu vzniklú v dôsledku toho, že určitý dlžník neuskutočnil platbu v rámci doby splatnosti v súlade s pôvodnými alebo upravenými podmienkami dlhového nástroja.

PRÍLOHA B

B18

Nasledujú príklady zmlúv, ktoré sú poistnými zmluvami, ak je prevod poistného rizika značný:

…

g)

poistenie úverov, ktoré ustanovuje uskutočnenie určených platieb s cieľom nahradiť držiteľovi stratu vzniklú v dôsledku toho, že určitý dlžník neuskutočnil platbu v rámci doby splatnosti v súlade s pôvodnými alebo upravenými podmienkami dlhového nástroja. Tieto zmluvy môžu mať rôznu právnu podobu, ako je napríklad záruka, určité typy akreditívov, úverový derivát, zmluva o kreditnom zlyhaní alebo poistná zmluva. Aj keď tieto zmluvy spĺňajú podmienky definície poistnej zmluvy, takisto spĺňajú podmienky definície zmluvy o finančnom zabezpečení v štandarde IAS 39 a sú v rozsahu štandardov IAS 32 a IAS 39, nie však tohto štandardu (pozri odsek 4 písm. d)). Napriek tomu, ak emitent zmlúv o finančnom zabezpečení predtým vyslovene prehlásil, že takéto zmluvy považuje za poistné zmluvy a použil účtovníctvo, ktoré sa uplatňuje na poistné zmluvy, emitent si môže vybrať, či pri takýchto zmluvách o finančnom zabezpečení použije štandardy IAS 39 a IAS 32 alebo tento štandard.

B19

Nasledujú príklady položiek, ktoré nie sú poistnými zmluvami:

…

f)

úverová záruka (alebo akreditív, zmluva o kreditnom zlyhaní alebo zmluva o poistení úveru), ktorá si vyžaduje platby aj v prípade, že držiteľovi nevznikla strata v dôsledku neschopnosti dlžníka uskutočniť platby v rámci doby splatnosti (pozri štandard IAS 39).

ZMENY A DOPLNENIA OSTATNÝCH ŠTANDARDOV

Subjekty uplatnia tieto výsledné zmeny a doplnenia štandardu IAS 32 (a štandardu IFRS 7, ak už uplatňujú štandard IFRS 7), keď uplatnia súvisiace zmeny a doplnenia štandardov IAS 39 a IFRS 4.

Finančné nástroje IAS 32: Zverejňovanie a prezentácia

Odsek 4 písm. d) a odsek 12 sa mení a dopĺňa takto:

4

Tento štandard uplatňujú všetky subjekty na všetky typy finančných nástrojov s výnimkou:

…

d)

poistných zmlúv definovaných v časti Poistné zmluvy v štandarde IFRS 4. Tento štandard sa však uplatňuje na deriváty, ktoré sú súčasťou poistných zmlúv, ak štandard IAS 39 vyžaduje, aby subjekt za ne zodpovedal osobitne. Emitent okrem toho tento štandard uplatňuje na zmluvy o finančnom zabezpečení, ak emitent vo vykazovaní a oceňovaní zmlúv uplatní štandard IAS 39, ale uplatňuje štandard IFRS 4, ak si emitent vyberie na ich vykazovanie a oceňovanie uplatňovanie štandardu IFRS 4, v súlade s odsekom 4 písm. d) štandardu IFRS 4.

12

Nasledujúce pojmy sú definované v odseku 9 štandardu IAS 39 a používajú sa v tomto štandarde vo význame určenom v štandarde IAS 39.

…

—

finančný majetok alebo finančný záväzok v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate

—

zmluva o finančnom zabezpečení

—

záväzná dohoda

…

Finančné nástroje IFRS 7: Zverejňovanie

Odsek 3 písm. d) štandardu IFRS 7 a zoznam definovaných pojmov v prílohe A štandardu IFRS 7 sa mení a dopĺňa rovnako ako štandard IAS 32, a to takto.

3

Štandard IFRS uplatňujú všetky subjekty na všetky typy finančných nástrojov s výnimkou:

…

d)

poistných zmlúv definovaných v časti Poistné zmluvy v štandarde IFRS 4. Štandard IFRS sa však uplatňuje na deriváty, ktoré sú súčasťou poistných zmlúv, ak štandard IAS 39 vyžaduje, aby subjekt za ne zodpovedal osobitne. Emitent okrem toho štandard IFRS uplatňuje na zmluvy o finančnom zabezpečení, ak emitent vo vykazovaní a oceňovaní zmlúv uplatní štandard IAS 39, ale uplatňuje štandard IFRS 4, ak si emitent vyberie na ich vykazovanie a oceňovanie uplatňovanie štandardu IFRS 4, v súlade s odsekom 4 písm. d) štandardu IFRS 4.

PRÍLOHA A

Definované pojmy

…

Tieto pojmy sú definované v odseku 11 štandardu IAS 32 alebo v odseku 9 štandardu IAS 39 a sú použité v štandarde IFRS v zmysle určenom v štandardoch IAS 32 a IAS 39.

…

—

finančný majetok alebo finančný záväzok v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate

—

zmluva o finančnom zabezpečení

—

finančný majetok alebo finančný záväzok držaný na účely obchodovania

…

Odkazy, ktoré je treba aktualizovať po prijatí štandardu IFRS subjektom

Ak subjekt uplatní štandard IFRS 7, odkazy na štandard IAS 32 sa nahrádzajú odkazmi na štandard IFRS 7 v tých odsekoch, o ktoré bol tento dokument doplnený a ktoré boli zmenené a doplnené.

—

IAS 39, odsek 103B

—

IFRS 4, odsek 4 písm. d) a odsek 41A, a odsek B18 písm. g) prílohy B (dva odkazy)

INTERPRETÁCIA IFRIC 6

Záväzky pochádzajúce z pôsobenia na osobitnom trhu — odpad z elektrických a elektronických zariadení

ODKAZY

—

IAS 8 Účtovné politiky, Zmeny v účtovných odhadoch a chybách

—

IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva

SÚVISLOSTI

1

V odseku 17 štandardu IAS 37 sa upresňuje, že udalosť zakladajúca záväzok je minulou udalosťou, ktorá vedie k súčasnému záväzku, pre vysporiadanie ktorého nemá účtovná jednotka žiadnu realistickú alternatívu.

2

V odseku 19 IAS 37 sa uvádza, že „uznať možno rezervy len na záväzky pochádzajúce z minulých udalostí existujúcich nezávisle od budúcej činnosti účtovnej jednotky“.

3

Na základe smernice Európskej únie o odpade z elektrických a elektronických zariadení (smernica o OEEZ), ktorá upravuje zber, spracovávanie, zhodnocovanie a voči životnému prostrediu šetrné likvidovanie odpadu, vyvstávajú otázky o tom, kedy sa má vykázať záväzok na odstránenie OEEZ. Smernica rozlišuje medzi „novým“ a „historickým“ odpadom a medzi odpadom z domácností a odpadom z iných zdrojov. Nový odpad sa vzťahuje na výrobky predané po 13. auguste 2005. Na účely tejto smernice, všetky zariadenia domácností predané pred týmto dátumom sa pokladajú za tie, ktoré prispejú k historickému odpadu.

4

Smernica stanovuje, že náklady na riadenie historického odpadu domácich zariadení by mali znášať výrobcovia takéhoto druhu zariadení, ktoré sú na trhu v období, ktoré bude upresnené v príslušných uplatniteľných právnych predpisoch jednotlivých členských štátov (rozhodné obdobie). Smernica stanovuje, že každý členský štát zavedie mechanizmus na to, aby výrobcovia prispievali k nákladom úmerne, „napr. úmerne k ich príslušnému podielu na trhu podľa druhu zariadenia.“

5

Viaceré termíny ako napríklad „podiel na trhu“ a „rozhodné obdobie“ použité v interpretáciách môžu byť definované rôzne v uplatniteľných právnych predpisoch jednotlivých členských štátov. Dĺžka rozhodného obdobia môže byť napríklad rok alebo len jeden mesiac. Podobne, oceňovanie podielu na trhu a vzorec na výpočet záväzku sa môže líšiť v rôznych vnútroštátnych právnych predpisoch. Všetky tieto príklady však ovplyvňujú len ocenenia záväzku, ktorý nepatrí do oblasti pôsobnosti interpretácie.

PÔSOBNOSŤ

6

Táto interpretácia stanovuje usmernenie k uznávaniu zodpovednosti za nakladanie s odpadom vo finančných výkazoch výrobcov podľa smernice EÚ o OEEZ v súvislosti s predajom historických zariadení domácností.

7

Interpretácia sa nezaoberá ani novým odpadom ani historickým odpadom, ktorý nepochádza z domácností. Zodpovednosť za nakladanie s takýmto odpadom je adekvátne upravená v štandarde IAS 37. Ak sa však podľa vnútroštátnych právnych predpisov nový odpad z domácností poníma podobne ako historický odpad z domácností, uplatňujú sa zásady Interpretácie podľa hierarchie v bodoch 10-12 štandardu IAS 8. Hierarchia štandardu IAS 8 sa vzťahuje aj na iné úpravy, ktoré ukladajú záväzky spôsobom, ktorý pripomína model rozdelenia nákladov podľa smernice EÚ.

PREDMET

8

Výbor IFRIC bol požiadaný, aby v kontexte likvidácie OEEZ určil, čo tvorí záväznú udalosť v súlade s článkom 14 ods. a) štandardu IAS 37 na účely uznania rezerv na náklady spojené s nakladaním s odpadom:

—

je to výroba alebo predaj historických zariadení domácností?

—

je to pôsobenie na trhu počas rozhodného obdobia?

—

je to vznik nákladov pri činnostiach týkajúcich nakladania s odpadom?

KONSENZUS

9

Udalosťou zakladajúcou záväzok je podľa odseku 14 písm. a) štandardu IAS 37 pôsobenie na trhu počas rozhodného obdobia. Vzhľadom na to nedochádza k záväzkom za náklady spojené s likvidáciou historického odpadu zariadení domácností ani v okamihu výroby ani v okamihu predaja. Keďže záväzok za historické zariadenia domácností je spojený s pôsobením na trhu počas rozhodného obdobia a nie s výrobou či predajom týchto vecí, ktoré sa majú likvidovať, záväzok nevznikne dovtedy a pokiaľ počas rozhodného obdobia neexistuje podiel trhu. Doba vzniku udalosti zakladajúcej záväzok môže byť taktiež nezávislá na tom konkrétnom období, kedy sa nakladá s odpadom a keď vznikli príslušné náklady.

DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI

10

Účtovná jednotka použije túto Interpretáciu v ročnom účtovacom období počínajúc 1. decembrom 2005 alebo neskôr. Podporuje sa skoršie uplatňovanie. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto Interpretáciu v období, ktoré začalo pred 1. decembrom 2005, musí túto skutočnosť uviesť.

PRECHOD

11

Zmeny v účtovných politikách sa uplatňujú v súlade so štandardom IAS 8.