<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-681/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CC0681</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:300">EU:C:2020:300</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>14</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálnej advokátky – E. Sharpston – Vec C‑681/18</HT></P><P><HT TYPE="SC">KG (nadväzujúce pridelenia v kontexte dočasnej agentúrnej práce)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Eleanor Sharpston</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20200423">23. apríla 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑681/18</HT></P><P>JH</P><P>proti</P><P>KG</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale ordinario di Brescia (súd v Brescii, Taliansko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Sociálna politika</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2008/104</KEYWORD><KEYWORD>Dočasná agentúrna práca</KEYWORD><KEYWORD>Nadväzujúce zmluvy s rovnakým užívateľským podnikom</KEYWORD><KEYWORD>Článok 5 ods. 5</KEYWORD><KEYWORD>Rovnosť zaobchádzania</KEYWORD><KEYWORD>Obchádzanie ustanovení smernice</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Súdny dvor má v prejednávanej veci prvýkrát príležitosť uskutočniť výklad článku 5 ods. 5 smernice o dočasnej agentúrnej práci<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z <DATE ISO="20081119">19. novembra 2008</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="327" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 327, 2008, s. 9</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>. Konkrétne vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor, aby objasnil, či v prípade, že pracovníka zamestnala agentúra dočasného zamestnávania a tento pracovník bol ako dočasný agentúrny pracovník pridelený do rovnakého užívateľského podniku na základe ôsmich nadväzujúcich zmlúv o dočasnom pridelení pracovníka a 17 predĺžení týchto zmlúv, ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>nadväzujúce pridelenia v snahe obísť ustanovenia tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Charta základných práv Európskej únie</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 31 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P><REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2007">Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 1</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> stanovuje:</TXT></NP.ECR><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="031.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="031.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Každý pracovník má právo na stanovenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času, denný a týždenný odpočinok, ako aj každoročnú platenú dovolenku.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2008/104</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Smernica 2008/104 v odôvodnení 1 vysvetľuje, že sa v nej dodržiavajú základné práva a zásady uznané Chartou, pričom jej cieľom je zabezpečiť úplné dodržiavanie článku 31 Charty. Smernica vytvára ochranný rámec pre dočasných agentúrnych pracovníkov, ktorý je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>nediskriminačný, transparentný a primeraný a zároveň rešpektuje rôznorodosť pracovných trhov a pracovnoprávnych vzťahov<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Odôvodnenie 12.</P></NOTE>. V tomto rámci by <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania, ktoré sa vzťahujú na dočasných agentúrnych pracovníkov… mali byť minimálne také, aké by sa na takýchto pracovníkov vzťahovali, ak by ich na také isté pracovné miesto prijal užívateľský podnik<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Odôvodnenie 14.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>V odôvodnení 15 sa vysvetľuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>pracovné zmluvy na dobu neurčitú sú všeobecnou formou zamestnaneckého vzťahu. V prípade pracovníkov, ktorí majú so svojou agentúrou dočasného zamestnávania zmluvu na dobu neurčitú, by sa teda na účely osobitnej ochrany, ktorú takáto zmluva poskytuje, mali vypracovať ustanovenia, ktoré by umožnili výnimky z pravidiel, ktoré sa vzťahujú na užívateľský podnik<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Odôvodnenie 21 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>členské štáty by mali ustanoviť správne alebo súdne postupy na zabezpečenie dodržiavania práv dočasných agentúrnych pracovníkov a mali by ustanoviť účinné, odrádzajúce a primerané sankcie v prípade nedodržania povinností ustanovených v tejto smernici<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 1 definuje pôsobnosť smernice:</TXT></NP.ECR><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa vzťahuje na pracovníkov s pracovnou zmluvou alebo zamestnaneckým vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, ktorí sú pridelení do užívateľského podniku na dočasný výkon práce pod ich [jeho – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] dohľadom a vedením.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa vzťahuje na verejné a súkromné podniky, ktoré sú agentúrami dočasného zamestnávania alebo užívateľskými podnikmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť, bez ohľadu na to, či pracujú s cieľom dosiahnuť zisk alebo nie.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>V zmysle článku 2 smernice 2008/104 je jej účelom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>zabezpečiť ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov a zlepšiť kvalitu dočasnej agentúrnej práce zabezpečením toho, aby sa na dočasných agentúrnych pracovníkov vzťahovala zásada rovnakého zaobchádzania, ako sa uvádza v článku 5, a uznaním agentúr dočasného zamestnávania za zamestnávateľov, pričom sa zohľadní potreba vytvorenia vhodného rámca pre využívanie dočasnej agentúrnej práce s cieľom účinne prispieť k vytváraniu pracovných miest a rozvoju pružných foriem práce<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 definuje niekoľko výrazov, ktoré sú relevantné pri uplatňovaní tejto smernice:</TXT></NP.ECR><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>a)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>pracovník<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="2018" ID="QE0011"/> je každá osoba, ktorá je v dotknutom členskom štáte podľa vnútroštátneho pracovného práva chránená ako pracovník;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>agentúra dočasného zamestnávania<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/> je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi uzatvára pracovné zmluvy alebo zamestnanecké vzťahy s dočasnými agentúrnymi pracovníkmi na účely ich pridelenia do užívateľských podnikov na dočasný výkon práce pod ich dohľadom a vedením;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>dočasný agentúrny pracovník<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="2018" ID="QE0013"/> je pracovník s pracovnou zmluvou alebo zamestnaneckým vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania na účely jeho pridelenia do užívateľského podniku na dočasný výkon práce pod jeho dohľadom a vedením;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>užívateľský podnik<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, pre ktorú a pod ktorej dohľadom a vedením dočasne pracuje dočasný agentúrny pracovník;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>pridelenie<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="2018" ID="QE0015"/> je lehota, počas ktorej je dočasný agentúrny pracovník pridelený do užívateľského podniku na výkon dočasnej práce pod jeho dohľadom a vedením;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="2018" ID="QE0016"/> sú pracovné podmienky a podmienky zamestnávania ustanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch, správnych opatreniach, kolektívnych zmluvách a/alebo iných všeobecne záväzných ustanoveniach platných pre užívateľský podnik a týkajúcich sa:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>dĺžky pracovného času, nadčasov, prestávok, odpočinku, práce v noci, dovolenky a sviatkov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>mzdy.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>zákazy alebo obmedzenia využívania dočasnej agentúrnej práce sú odôvodnené len všeobecným záujmom v súvislosti s ochranou dočasných agentúrnych pracovníkov, požiadavkami zdravia a bezpečnosti pri práci alebo potrebou zabezpečiť riadne fungovanie trhu práce a predchádzanie zneužívaniu<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 1 uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dočasných agentúrnych pracovníkov musia byť počas ich pridelenia do užívateľského podniku aspoň také, aké by sa uplatňovali, ak by pracovníkov uvedený podnik priamo prijal na to isté pracovné miesto. …<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Podľa článku 5 ods. 5 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>členské štáty prijmú vhodné opatrenia v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo postupmi s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania tohto článku a predovšetkým zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe obísť ustanovenia tejto smernice. Komisiu o takýchto opatreniach informujú<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 6 stanovuje:</TXT></NP.ECR><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="006.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Dočasní agentúrni pracovníci musia byť informovaní o všetkých voľných miestach v užívateľskom podniku, aby mali rovnakú možnosť získať trvalé zamestnanie ako iní pracovníci zamestnaní v tomto podniku. Takéto informácie sa môžu poskytovať formou všeobecného oznamu na vhodnom mieste v podniku, pre ktorý a pod ktorého dohľadom dočasní agentúrni pracovníci pracujú.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="006.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Pokiaľ ide o akékoľvek doložky, ktoré zakazujú uzavretie pracovnej zmluvy alebo zamestnaneckého vzťahu medzi užívateľským podnikom a dočasným agentúrnym pracovníkom po jeho pridelení alebo ich uzavretiu zabraňujú, členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili neplatnosť týchto doložiek alebo možnosť vyhlásiť ich za neplatné od začiatku.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Podľa článku 10 ods. 1 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>členské štáty prijmú primerané opatrenia pre prípad, že agentúry dočasného zamestnávania alebo užívateľské podniky nedodržiavajú túto smernicu. Zabezpečia najmä primerané správne alebo súdne postupy, ktoré umožnia vynútenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Talianske právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd spresňuje, že prejednávaná vec sa týka Decreto legislativo 10 settembre 2003, No 276 (legislatívny dekrét č. 276 z <DATE ISO="20030910">10. septembra 2003</DATE> o vykonaní právomocí zverených v oblasti zamestnanosti a trhu práce v súlade so zákonom č. 30 zo <DATE ISO="20030214">14. februára 2003</DATE>, v znení zákonného dekrétu č. 34/2014, zmeneného na zákon, v upravenom znení, prostredníctvom zákona č. 78/2014, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>legislatívny dekrét č. 276/2003<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Zmenami a doplneniami vyplývajúcimi zo zákona č. 78/2014 sa z článku 20 ods. 4 legislatívneho dekrétu č. 276/2003 vypustilo jednak ustanovenie, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>poskytovanie pracovnej sily na dobu určitú sa povoľuje z technických dôvodov alebo z dôvodov zohľadňujúcich požiadavky výroby, organizácie alebo zastupovania zamestnancov aj v prípade, že sú spojené s bežnou činnosťou užívateľského zamestnávateľa<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>, a jednak sa odstránila povinnosť uviesť tieto dôvody písomne v zmluve.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Článok 22 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 276/03 stanovuje, že v prípade poskytnutia pracovnej sily na dobu určitú podlieha zamestnanecký vzťah medzi agentúrou a pracovníkom ustanoveniam legislatívneho dekrétu č. 368/01 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>s výnimkou ustanovení článku 5 ods. 3 a nasl. tohto legislatívneho dekrétu<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>. Pôvodnú dobu platnosti pracovnej zmluvy možno so súhlasom pracovníka písomne predĺžiť v prípadoch stanovených v Contratto collettivo nazionale di lavoro (národná kolektívna zmluva pre kategóriu agentúr poskytujúcich prácu, podpísaná <DATE ISO="20140227">27. februára 2014</DATE>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>CCNL<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>) na čas stanovený v tejto kolektívnej zmluve, ktorá je pre agentúru záväzná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Článok 27 legislatívneho dekrétu č. 276/03 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>Neoprávnené poskytovanie pracovnej sily<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> stanovuje, že pokiaľ pridelenie pracovníkov nedodržiava obmedzenia a nespĺňa podmienky stanovené v tomto legislatívnom dekréte, môže pracovník prostredníctvom žaloby, ktorú možno podať iba proti užívateľskému podniku, navrhnúť vyhlásenie vzniku zamestnaneckého vzťahu medzi ním a týmto užívateľským podnikom s účinkami od začiatku pridelenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 3 až 4a Decreto legislativo 6 settembre 2001, n. 368 (legislatívny dekrét č. 368 zo <DATE ISO="20010906">6. septembra 2001</DATE>, ktorým sa preberá smernica Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Smernica Rady 1999/70/ES z <DATE ISO="19990628">28. júna 1999</DATE> o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="175" PAGE.FIRST="43" DATE.PUB="1999">Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/003, s. 368).</P></NOTE> v znení vzťahujúcom sa na prejednávanú vec z hľadiska časovej pôsobnosti, stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.003"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>… 3.</NO.PARAG><ALINEA>V prípade opakovaného prijatia zamestnanca do pracovného pomeru na dobu určitú podľa článku 1, a to do desiatich dní od skončenia platnosti zmluvy na najviac šesť mesiacov alebo do 20 dní od skončenia platnosti zmluvy na viac ako šesť mesiacov, sa druhá pracovná zmluva považuje za zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. …</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>V prípade vzniku dvoch po sebe nasledujúcich pracovných pomerov na dobu určitú, t. j. pracovných pomerov, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú, sa zamestnanecký vzťah považuje za uzatvorený na neurčitý čas odo dňa uzatvorenia prvej zmluvy na dobu určitú.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.004A"><NO.PARAG>4a</NO.PARAG><ALINEA>Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy týkajúce sa uzatvárania nadväzujúcich zmlúv uvedené v predchádzajúcich odsekoch a bez toho, aby boli dotknuté odlišné ustanovenia kolektívnych zmlúv…, ak na základe uzatvárania nadväzujúcich zmlúv na dobu určitú na vykonávanie rovnakých prác trvá zamestnanecký vzťah medzi tým istým zamestnávateľom a tým istým pracovníkom viac ako 36 mesiacov vrátane predĺženia a obnovenia, bez ohľadu na prerušenie, ku ktorému dochádza v období medzi uzatvorením jednotlivých zmlúv, zamestnanecký vzťah sa považuje za pracovný pomer na dobu neurčitú…<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>.</ALINEA></PARAG></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Článok 47 CCNL stanovuje, že na predĺženie zmlúv sa vzťahuje výhradne CCNL. Podľa článku 22 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 276/03 sa zmluva na dobu určitú môže predĺžiť najviac šesťkrát. Každá zmluva, vrátane jej predĺženia, môže byť uzatvorená najviac na 36 mesiacov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>V článkoch 1344 a 1421 talianskeho Codice civile (Občiansky zákonník) sa stanovuje neplatnosť zmlúv uzatvorených s cieľom obísť uplatňovanie kogentných právnych predpisov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav, konanie a prejudiciálna otázka</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>JH je pracovník zamestnaný v agentúre dočasného zamestnávania. Ako dočasný agentúrny pracovník bol pridelený do užívateľského podniku KG, kde pracoval ako robotník pri strojoch a sústruhu v období od <DATE ISO="20140303">3. marca 2014</DATE> do <DATE ISO="20161130">30. novembra 2016</DATE>, a to na základe nadväzujúcich zmlúv o dočasnej agentúrnej práci (spolu osem zmlúv) a príslušných predĺžení platnosti týchto zmlúv (spolu 17 predĺžení).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>JH podal <DATE ISO="20170221">21. februára 2017</DATE> na Tribunale ordinario di Brescia (súd v Brescii, Taliansko) žalobu proti podniku KG. Navrhuje, aby vnútroštátny súd: a) preskúmal a konštatoval nezákonnosť a/alebo neplatnosť zmlúv o dočasnom poskytovaní pracovnej sily, na základe ktorých pracoval pre KG; b) vyhlásil, že medzi ním a podnikom KG vznikol od <DATE ISO="20140303">3. marca 2014</DATE> zamestnanecký vzťah na dobu neurčitú; c) uložil podniku KG povinnosť prijať žalobcu späť do pracovného pomeru a primerane mu nahradiť ujmu a príslušné odvody na sociálne zabezpečenie, ako aj dane. JH tiež požiadal vnútroštátny súd, aby Súdnemu dvoru položil prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu smernice 2008/104, a najmä jej článku 5 ods. 5.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd poukazuje na to, že právna úprava, ktorá bola platná v relevantnom čase (pozri bod 15 vyššie), nestanovuje: i) povinnosť uvádzať v zmluvách technické dôvody alebo dôvody zohľadňujúce požiadavky výroby, organizácie alebo zastupovania zamestnancov, pokiaľ ide o využitie dočasného pridelenia pracovníkov; ii) požiadavku dočasného charakteru uvedených dôvodov; iii) ani akékoľvek obmedzenie vo vzťahu k nadväzujúcim prideleniam pracovníkov do rovnakého užívateľského podniku. Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že CCNL (pozri bod 19 vyššie) sa neuplatňuje, pretože sa vzťahuje iba na vzťahy medzi dočasnými agentúrnymi pracovníkmi a agentúrami dočasného zamestnávania, a nie medzi dočasnými agentúrnymi pracovníkmi a užívateľskými podnikmi. Vnútroštátny súd poukazuje na to, že uvedené pravidlá v znení platnom v relevantnom čase nevyžadujú, aby sa v zmluve uvádzali dôvody využitia dočasného pridelenia pracovníkov, ani nezakazujú bezprostredné uzatvorenie novej zmluvy hneď po uplynutí šiesteho predĺženia platnosti predchádzajúcej zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd má pochybnosti o súlade tejto vnútroštátnej právnej úpravy a smernice 2008/104, najmä jej odôvodnenia 15 v spojení s jej článkom 5 ods. 5, keďže uvedená právna úprava neumožňuje súdne preskúmanie dôvodov využitia dočasného pridelenia pracovníkov a nestanovuje obmedzenia nadväzujúcich pridelení toho istého dočasného agentúrneho pracovníka do toho istého užívateľského podniku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>V tomto kontexte vnútroštátny súd žiada v rámci prejudiciálneho konania odpoveď na nasledujúcu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>Má sa článok 5 ods. 5 [smernice 2008/104] vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu legislatívneho dekrétu č. 276/2003, v znení zákonného dekrétu č. 34/2014, ktorý: a) nestanovujú obmedzenia, pokiaľ ide o nadväzujúce pridelenia toho istého pracovníka do toho istého užívateľského podniku; b) nepodmieňuje zákonnosť využívania poskytnutia pracovnej sily na dobu určitú uvedením technických dôvodov alebo dôvodov zohľadňujúcich požiadavky výroby, organizácie alebo zastupovania zamestnancov; c) nestanovuje dočasnú povahu požiadavky zohľadňujúcej výrobu užívateľského podniku ako podmienku zákonnosti využívania uvedenej formy pracovnej zmluvy?<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/></P></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili JH, talianska vláda a Európska komisia. Napriek tomu, že JH požiadal, aby sa uskutočnilo pojednávanie a uviedol na to svoje dôvody, Súdny dvor v súlade s článkom 76 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol, že pojednávanie nenariadi.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Prípustnosť</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Talianska vláda tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný. Po prvé uvádza, že vnútroštátna právna úprava, na ktorú poukazuje vnútroštátny súd, sa vzťahuje iba na pracovné zmluvy na dobu určitú, pričom uvedený súd neposkytol nijakú informáciu o povahe pracovnej zmluvy (teda, či je na dobu určitú alebo neurčitú) uzavretej medzi JH a agentúrou dočasného zamestnávania. Po druhé spor, o ktorom vnútroštátny súd rozhoduje, je sporom medzi súkromnými osobami a smernica 2008/104 nemá horizontálny priamy účinok. Odpoveď na prejudiciálnu otázku tak nijako neovplyvní výsledok sporu, o ktorom vnútroštátny súd rozhoduje: jediný možný pozitívny výsledok by mohol spočívať v tom, že JH by mohol od Talianska získať náhradu škody v prípade zistenia, že tento členský štát neúplne alebo nesprávne prebral smernicu 2008/104.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť návrh vnútroštátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Della Rocca</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑290/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:235">EU:C:2013:235</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Súdny dvor tiež môže <HT TYPE="ITALIC">zamietnuť</HT> návrh na začatie prejudiciálneho konania na základe posledného z uvedených dôvodov: pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120216">16. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Varzim Sol</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑25/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:94">EU:C:2012:94</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o posledný uvedený predpoklad, nevyhnutnosť dospieť k takému výkladu práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, vyžaduje, aby vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec otázok, ktoré položil, alebo aby aspoň objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa uvedené otázky zakladajú. Súdny dvor je totiž oprávnený rozhodnúť o výklade alebo platnosti ustanovenia práva Únie len na základe skutkového stavu, ktorý mu opíše vnútroštátny súd. Vnútroštátny súd musí tiež uviesť presné dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby požiadal Súdny dvor o výklad určitých ustanovení práva Únie, a na základe ktorých považuje predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru za nevyhnutné. Je tiež nevyhnutné, aby vnútroštátny súd aspoň v minimálnej miere objasnil dôvody výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na spor, o ktorom rozhoduje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190502">2. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Asendia Spain</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑259/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:346">EU:C:2019:346</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, že vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o usmernenie pri výklade článku 5 ods. 5 smernice 2008/104. Vnútroštátny súd vysvetlil, že toto usmernenie je dôležité, aby mohol vyriešiť spor, o ktorom rozhoduje. V tomto kontexte sú tvrdenia talianskej vlády, že ustanovenia smernice nemožno priamo uplatniť na spor medzi súkromnými osobami, irelevantné. Z judikatúry Súdneho dvora totiž jasne vyplýva, že Súdny dvor má v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania právomoc rozhodovať o výklade ustanovení práva Únie bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú priamy účinok na účastníkov sporu vo veci samej.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Praxair MRC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑486/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:379">EU:C:2019:379</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že skutkové okolnosti, na ktorých je založená prejudiciálna otázka, sú v návrhu na začatie prejudiciálneho konania opísané dostatočne, aby Súdny dvor mohol poskytnúť na položenú otázku užitočnú odpoveď.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Preto som dospela k záveru, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Prejudiciálna otázka</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa vo svojej prejudiciálnej otázke pýta, či článok 5 ods. 5 smernice 2008/104 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá: a) nestanovuje obmedzenia, pokiaľ ide o nadväzujúce pridelenia toho istého dočasného agentúrneho pracovníka do toho istého užívateľského podniku; b) nepodmieňuje zákonnosť využívania prideľovania pracovníkov na dobu určitú uvedením technických dôvodov alebo dôvodov zohľadňujúcich požiadavky výroby, organizácie alebo zastupovania zamestnancov; c) ako podmienku zákonnosti využívania uvedenej formy pracovnej zmluvy nestanovuje požiadavku dočasného charakteru požiadaviek výroby užívateľského podniku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>V záujme poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu sa tiež zameriam na širší kontext, konkrétne na otázku, či dochádza k obchádzaniu ustanovení smernice 2008/104.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Vyžaduje si to preskúmanie cieľa a pôsobnosti smernice 2008/104, a tiež účelu, znenia a kontextu jej článku 5 ods. 5.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Smernica 2008/104 je založená na niekdajšom článku 137 ods. 1 a 2 ES (teraz článok 153 ZFEÚ), z ktorého pre inštitúcie vyplývala právomoc <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na… postupné uskutočňovanie<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> opatrení, okrem iného v oblasti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>pracovných podmienok<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>. Uvedená smernica bola prijatá s cieľom doplniť dve skoršie smernice o atypickej práci, ktoré upravujú pracovné vzťahy pri práci na kratší pracovný čas a pri príležitostnej práci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Ide o smernicu Rady 97/81/ES z <DATE ISO="19971215">15. decembra 1997</DATE> týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="014" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 14, 1998, s. 9</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/003, s. 267) a smernicu Rady 1999/70, citované v poznámke pod čiarou č. 6 vyššie.</P></NOTE> Všeobecný cieľ aktivity Európskej únie v tejto oblasti spočíva vo vytváraní flexibilných foriem práce, a zároveň v snahe o vyšší stupeň harmonizácie práva sociálneho zabezpečenia, ktoré sa na tieto formy práce uplatňuje. Regulačný model, z ktorého uvedené aktivity vyplývajú a ktorý je vytvorený tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi flexibilitou a istotou na trhu práce, sa nazýva flexiistota.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri odôvodnenie 9 a Spoločné zásady flexiistoty prijaté Radou <DATE ISO="20071205">5.</DATE> a <DATE ISO="20071206">6. decembra 2007</DATE> a schválené Európskou radou v Bruseli <DATE ISO="20071214">14. decembra 2007</DATE> (dokument Rady č. 16201/07), ako aj oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, nazvané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>K spoločným zásadám flexiistoty: Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> [KOM(2007) 359 v konečnom znení z <DATE ISO="20070627">27. júna 2007</DATE>]. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>AKT</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑533/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2392">EU:C:2014:2392</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Smernica 2008/104 preto vytvára rovnováhu medzi cieľom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>flexibility<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, o ktorú sa snažia podniky, a cieľom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>istoty<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>, ktorý zodpovedá ochrane pracovníkov. Odôvodnenie 11 smernice v tomto zmysle stanovuje, že jej cieľom je spĺňať nielen potreby podnikov týkajúce sa pružnosti, ale aj potrebu zamestnancov zosúladiť svoj pracovný a súkromný život, pričom smernica tak prispieva k vytváraniu pracovných miest a k účasti a integrácii na trhu práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Smernica 2008/104 vytvára ochranný rámec pre dočasných agentúrnych pracovníkov, ktorý je nediskriminačný, transparentný a primeraný, a zároveň rešpektuje rôznorodosť pracovných trhov a pracovnoprávnych vzťahov. Článok 2 smernice stanovuje, že jej účelom je zabezpečiť ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov a zlepšiť kvalitu dočasnej agentúrnej práce prostredníctvom<?PAGE NO="8"?> uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania na dočasných agentúrnych pracovníkov, a uznania agentúr dočasného zamestnávania za zamestnávateľov, pričom sa zohľadní potreba vytvorenia vhodného rámca pre využívanie tohto typu práce s cieľom účinne prispieť k vytváraniu pracovných miest a rozvoju pružných foriem práce.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161117">17. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Betriebsrat der Ruhrlandklinik</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑216/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:883">EU:C:2016:883</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, v skrátenom znení).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Smernica 2008/104 teda pokrýva tak pracovné podmienky dočasných agentúrnych pracovníkov, ako aj podmienky využitia dočasnej agentúrnej práce. Tento jej dvojitý zámer sa odráža aj v jej štruktúre. Odhliadnuc od úvodných ustanovení (rozsah pôsobnosti, cieľ, vymedzenie pojmov) a od záverečných ustanovení, je smernica 2008/104 rozdelená do dvoch častí. Článok 4, ktorým sa uzatvára kapitola I (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>Všeobecné ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>), je zameraný na obmedzenia použitia dočasnej agentúrnej práce. Kapitola II (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>Podmienky zamestnávania a pracovné podmienky<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>) obsahuje články 5 až 8 a týka sa rovnakého zaobchádzania, prístupu k zamestnaniu, kolektívnych zariadení a odbornej prípravy, ako aj zastupovania a informovania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri návrhy, ktoré preniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>AKT</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑533/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2392">EU:C:2014:2392</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Aj keď tieto ustanovenia približujú dočasnú agentúrnu prácu k <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>bežnému<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> zamestnaneckému vzťahu, je jasné,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Odôvodnenie 15.</P></NOTE> že smernica 2008/104 vychádza z predpokladu, že všeobecnou formou zamestnaneckého vzťahu sú (a ja dodávam, že by aj mali byť) pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Smernica má teda za cieľ podporiť prístup dočasných agentúrnych pracovníkov k zamestnaniu v užívateľskom podniku na dobu neurčitú, čo je cieľ, ktorý sa odráža najmä v článku 6 ods. 1 a 2 tejto smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri ENGEL, C.: Regulating temporary work in the European Union: The Agency Directive. In: <HT TYPE="ITALIC">Temporary work in the European Union and the United States</HT>. Bulletin of comparative labour relations, 2013, č. 82, s. 19.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Smernica 2008/104 sa vzťahuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>pracovníkov s pracovnou zmluvou alebo zamestnaneckým vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, ktorí sú pridelení do užívateľského podniku na dočasný výkon práce pod ich [jeho – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] dohľadom a vedením<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> (článok 1 ods. 1) a na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>verejné a súkromné podniky, ktoré sú agentúrami dočasného zamestnávania alebo užívateľskými podnikmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť, bez ohľadu na to, či pracujú s cieľom dosiahnuť zisk alebo nie<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> (článok 1 ods. 2). Súdny dvor vykladá pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>pracovník<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> v tom zmysle, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré vykonávajú prácu, t. j. plnia počas určitej doby v prospech inej osoby a pod jej vedením úlohy, za ktoré je im vyplácaná odmena, a ktoré sú z tohto dôvodu chránené v danom členskom štáte, a to bez ohľadu na právnu kvalifikáciu ich pracovného vzťahu vo vnútroštátnom práve, povahu právneho vzťahu medzi týmito dvoma osobami a formu tohto vzťahu<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>; a pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>hospodárska činnosť<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> v tom zmysle, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>hospodársku povahu má akákoľvek činnosť spočívajúca v ponúkaní tovarov alebo služieb na danom trhu<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161117">17. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Betriebsrat der Ruhrlandklinik</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑216/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:883">EU:C:2016:883</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Dôležitým prvkom smernice 2008/104 je zásada rovnosti zaobchádzania. Preto v zmysle článku 5 ods. 1 tejto smernice musia byť základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dočasného agentúrneho pracovníka počas jeho pridelenia do užívateľského podniku aspoň také, aké by sa uplatňovali, ak by pracovníka uvedený podnik priamo prijal na to isté pracovné miesto.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>, ktorý určuje rozsah, v akom sa zásada rovnosti zaobchádzania má uplatňovať na dočasných agentúrnych pracovníkov, je definovaný v článku 3 ods. 1 písm. f). Zo správy, ktorú vypracovala skupina expertov vytvorená Komisiou, vyplýva, že podľa Komisie nie je zoznam podmienok v článku 3 ods. 1 písm. f) bodoch i) a ii) taxatívny.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Európska komisia, Správa – Skupina expertov – Prebratie smernice 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci, august 2011, s. 21.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Tomuto prístupu rozumiem. Smernica 2008/104 je vytvorená tak, aby sa zabezpečilo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>úplné dodržiavanie<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> (pozri odôvodnenie 1) článku 31 Charty, ktorý odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>pracovné podmienky<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> vo všeobecnejšom zmysle. Z vysvetliviek k Charte<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P><REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="17" DATE.PUB="2007">Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> vyplýva, že uvedený výraz sa má vnímať v súlade s článkom 156 ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Článok 156 ZFEÚ stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>vzhľadom na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 151, a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv, Komisia podporuje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčuje koordináciu ich činnosti vo všetkých oblastiach sociálnej politiky podľa tejto kapitoly, najmä v záležitostiach, ktoré sa týkajú: – zamestnanosti, – pracovného práva a pracovných podmienok, – základného a vyššieho odborného vzdelávania, – sociálneho zabezpečenia, – prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania, – ochrany zdravia pri práci, – práva združovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>.</P></NOTE> Tento článok uvádza <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>pracovné podmienky<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> ako jednu z oblastí, v ktorej Komisia môže zasiahnuť s cieľom podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčiť koordináciu ich činnosti. Uvedený článok však neobsahuje definíciu tohto výrazu. Podľa môjho názoru zo skutočnosti, že smernica sľubuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>úplné dodržiavanie<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> článku 31 Charty, a navyše sa v nej proklamuje jej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>ochranný<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> cieľ, vyplýva, že výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>pracovné podmienky<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> nemá byť príliš reštriktívny,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri ROBIN‑OLIVIER, S.: Article 31: conditions de travail justes et équitables. In: PICOD, F., RIZCALLAH, C., van DROOGHENBROECK, S.: <HT TYPE="ITALIC">Charte des droits fondamentaux de l’Union européenne</HT>. Bruxelles: Bruylant, 2019, s. 789 – 805.</P></NOTE> bez ohľadu na zdanlivo taxatívnu povahu zoznamu uvedeného v dotknutom článku smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Podľa článku 5 ods. 5 smernice 2008/104 majú členské štáty prijať vhodné opatrenia s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania článku 5 a predovšetkým zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe obísť ustanovenia tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Toto ustanovenie ukladá členským štátom dve samostatné povinnosti. <HT TYPE="ITALIC">Prvou</HT> je zabrániť zneužívaniu uplatňovania samotného článku 5. <HT TYPE="ITALIC">Druhou</HT> je zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe obísť ustanovenia smernice 2008/104 <HT TYPE="ITALIC">v celom jej rozsahu</HT>. Výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>a predovšetkým<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> nevnímam tak, že by obe povinnosti prepájal v tom zmysle, že druhá je automaticky a v celom rozsahu podriadená prvej. Obe uvedené povinnosti sa vzťahujú na odlišné aspekty zamestnania v užívateľskom podniku. Prvá sa týka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>zneužívania uplatňovania<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> článku 5 (pričom ide výhradne o tento článok). Druhá povinnosť je formulovaná širšie a má za cieľ zabrániť nadväzujúcim prideleniam, ktorých snahou je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>obísť ustanovenia tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> (pričom tu ide o smernicu v celom rozsahu).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že nesúhlasím s písomným vyjadrením Komisie, že článok 5 ods. 5 sa vzťahuje výlučne na zneužitie zásady rovnosti zaobchádzania zakotvenej v článku 5 ods. 1 až 4. Takýto zúžený výklad prehliada skutočnosť, že článok 5 ods. 5 má dve časti, pričom druhá má <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe obísť ustanovenia tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>. Uvedený výklad tiež nie je v súlade s výslovným cieľom smernice, ktorým je ochrana dočasných agentúrnych pracovníkov a zlepšenie kvality dočasnej agentúrnej práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že povinnosť zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>obísť ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> smernice 2008/104, ktorú členským štátom ukladá článok 5 ods. 5, sa musí vnímať v tom zmysle, že sa vzťahuje na <HT TYPE="ITALIC">všetky</HT> ustanovenia tejto smernice vykladané z hľadiska jej štruktúry a cieľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Ukladá teda vzhľadom na vyššie uvedené článok 5 ods. 5 smernice 2008/104 členským štátom povinnosť zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>obísť ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> tejto smernice, s cieľom zabezpečiť, aby sa z dočasnej agentúrnej práce u rovnakého užívateľského podniku príliš ľahko nestala trvalá situácia, v ktorej sa dočasní agentúrni pracovníci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>zaseknú<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/>?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Na úvod chcem pripomenúť, hoci sa možno opakujem, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>dočasný agentúrny pracovník<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> je v článku 3 ods. 1 písm. c) definovaný ako pracovník na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>dočasný<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> výkon práce pod dohľadom a vedením užívateľského podniku, do ktorého bol pridelený.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Samotný názov smernice 2008/104 jasne vyjadruje, že smernica sa týka zamestnaneckých vzťahov, ktoré sú (a zo svojej podstaty majú byť) <HT TYPE="ITALIC">dočasné</HT>. Tento výraz sa okrem iného používa v ustanoveniach, ktoré definujú rozsah pôsobnosti smernice (článok 1), jej cieľ (článok 2), ako aj v definíciách kľúčových výrazov smernice v článku 3 ods. 1 písm. b), c), d) a e). Slovo dočasný znamená <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>trvajúci iba istý čas<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>; <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>nestály<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri <HT TYPE="ITALIC">Oxford Dictionary of English</HT>. Vo francúzštine sa v názve smernice, v ustanoveniach stanovujúcich rozsah jej pôsobnosti, cieľ, a tiež jej kľúčové definície, používa vo význame <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>dočasný<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> slovo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>intérimaire<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/>, ktoré sa opisuje ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>travailler de manière temporaire<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/> [v článku 1 ods. 1, článku 3 ods. 1 písm. b), c), d) a e)]. Slovo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>intérimaire<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/> definuje <HT TYPE="ITALIC">Petit Robert de la langue française</HT> ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>dočasný<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>prechodný<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/> a slovo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>temporaire<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>časovo obmedzený<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/>. V taliančine, teda v jazyku konania, sa používajú výrazy ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>interinale<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> and <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>temporaneamente<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/>.</P></NOTE> Smernica navyše uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>pracovné zmluvy na dobu neurčitú<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> (teda trvalé zamestnanecké vzťahy) sú všeobecnou formou zamestnaneckého vzťahu, pričom dočasní agentúrni pracovníci musia byť informovaní o všetkých voľných miestach v užívateľskom podniku, aby mali rovnakú možnosť získať trvalé zamestnanie ako iní pracovníci (pozri odôvodnenie 15 a článok 6 ods. 1 a 2).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>V prípadoch, ktoré sa týkajú doložky 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70, poznamenávam (pričom netvrdím, že odôvodnenie možno ako také uplatniť na tento prípad: pozri bod 66 nižšie), že Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>obnovovanie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú s cieľom pokryť potreby, ktoré v skutočnosti nemajú prechodnú, ale naopak trvalú a dlhodobú povahu, totiž nie je odôvodnené v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody, keďže takéto využívanie pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú <HT TYPE="ITALIC">je priamo v rozpore s predpokladom, ktorý vychádza z tejto rámcovej dohody, a to že pracovné zmluvy na dobu neurčitú predstavujú všeobecnú formu pracovnoprávnych vzťahov</HT>, hoci pracovné zmluvy na dobu určitú sú charakteristickou vlastnosťou zamestnania v určitých odvetviach a pre určité zamestnania a činnosti<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/> (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C-103/18 a C-429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Súhlasím s talianskou vládou a Komisiou, že smernica 2008/104 nedefinuje nijaké konkrétne opatrenia, ktoré musia členské štáty prijať, aby zabránili nadväzujúcim prideleniam tých istých dočasných agentúrnych pracovníkov do tých istých užívateľských podnikov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>v snahe obísť<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/> ustanovenia smernice. Preto (napríklad) smernica 2008/104 nezaväzuje členské štáty, aby použitie uvedených nadväzujúcich pridelení podmienili výslovnou povinnosťou vysvetliť dôvody uzavretia alebo obnovenia predmetných zmlúv. Tým však nechcem povedať, že by článok 5 ods. 5 bol vo svojej podstate len teoretický alebo povedané priamo, že by nebol dosť dôrazný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Znenie prvej vety článku 5 ods. 5 smernice 2008/104 (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>Členské štáty prijmú vhodné opatrenia v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo postupmi s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania tohto článku a predovšetkým zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe obísť ustanovenia tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/>) je jasné, presné a nepodmienečné. Bez ťažkostí sa pri ňom vybavuje klasický test priameho účinku. V tomto kontexte je potrebné <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>vnútroštátne právne predpisy a/alebo postupy<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> vnímať ako <HT TYPE="ITALIC">prostriedok</HT>, ktorým si členský štát splní svoju povinnosť; nezmenšuje sa tým jasnosť, presnosť ani nepodmienenosť povinnosti ako takej. Členské štáty musia zabezpečiť – samozrejme v rámci parametrov určených smernicou –, aby k nežiaducemu správaniu <HT TYPE="ITALIC">nedošlo</HT>. Vo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>vertikálnom<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> kontexte, v ktorom je žalovaným štát alebo jeho predstaviteľ,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Klasickým príkladom tejto formulácie týkajúcej sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>vertikálneho<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/> priameho účinku je rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900712">12. júla 1990</DATE>, <NAME.CASE>Foster/British Gas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑188/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:313">EU:C:1990:313</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Pozri aktuálnejší rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171010">10. októbra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Farrell</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑413/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:745">EU:C:2017:745</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a tiež moje návrhy v tejto veci (<REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:492">EU:C:2017:492</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> by sa dočasný agentúrny pracovník mohol významne oprieť o samotnú smernicu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Plne si pritom uvedomujem, že smernica 2008/104 je smernicou obsahujúcou minimálne požiadavky, ako to vyplýva z jej právneho základu (pozri bod 36 vyššie). Jej formulácia ani jej štruktúra naozaj neumožňujú vytvárať dômyselné, konkrétne povinnosti, ktoré jej znenie neobsahuje. To však <HT TYPE="ITALIC">neznamená</HT>, že možno ignorovať alebo prehliadať tie povinnosti, ktoré smernica členským štátom ukladá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Je vhodné ešte poukázať na niekoľko ďalších súvislostí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Po prvé, keďže smernica 2008/104 je smernicou obsahujúcou minimálne požiadavky, je jasné, že členské štáty majú priestor na to, aby takúto osobitnú právnu úpravu prijali. Je samozrejme potrebné uviesť, že článok 4 ods. 1 smernice 2008/104 uvádza, že vnútroštátna právna úprava obsahujúca zákazy alebo obmedzenia využívania dočasnej agentúrnej práce musí byť odôvodnená všeobecným<?PAGE NO="11"?> záujmom najmä v súvislosti s ochranou dočasných agentúrnych pracovníkov, požiadavkami zdravia a bezpečnosti pri práci alebo potrebou zabezpečiť riadne fungovanie trhu práce a predchádzanie zneužívaniu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150317">17. marca 2015</DATE>, <NAME.CASE>AKT</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑533/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:173">EU:C:2015:173</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak nadväzujúce pridelenia toho istého dočasného agentúrneho pracovníka do toho istého užívateľského podniku vedú k pracovnému intervalu v tomto podniku (výrazne) presahujúcemu dobu, ktorú možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>dočasnú<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/>, dochádza podľa mňa práve k uvedenému zneužívaniu. Aj keď vnútroštátne opatrenie, ktoré by zabraňovalo vzniku takejto situácie, by nepochybne bolo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>obmedzením využívania dočasnej agentúrnej práce<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/>, takéto obmedzenie by bolo možné jednoducho podložiť jedným z dôvodov všeobecného záujmu výslovne uvedených v článku 4 ods. 1, konkrétne ochranou dočasných agentúrnych pracovníkov a predchádzaním zneužívaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Po druhé nadväzujúce pridelenia, ktoré sa často opakujú a týkajú sa toho istého dočasného agentúrneho pracovníka prideleného do toho istého podniku obchádzajú samotnú podstatu ustanovení smernice a sú zneužitím tejto formy zamestnaneckého vzťahu. Uvedené pridelenia takisto (zjavne) menia rovnováhu vyplývajúcu zo smernice, medzi <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>flexibilitou<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/> pre zamestnávateľov a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>istotou<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/> pre pracovníkov (pozri body 36 a 37 vyššie), pričom narušujú práve istotu pracovníkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Po tretie sa mi zdá, že vnútroštátny súd musí byť osobitne ostražitý v prípade, keď v konkrétnom prípade nie je uvedené <HT TYPE="ITALIC">nijaké</HT> objektívne vysvetlenie, prečo užívateľský podnik využíva nadväzujúce zmluvy o pridelení dočasných agentúrnych pracovníkov. (O takýto prípad ide <HT TYPE="ITALIC">hlavne</HT>, ak je <HT TYPE="ITALIC">ten istý</HT> dočasný agentúrny pracovník pridelený užívateľskému podniku na základe súboru predmetných zmlúv.) <HT TYPE="ITALIC">Bez toho</HT>, aby vnútroštátny súd šiel nad rámec vytvorený smernicou, by preto tento súd mal v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy a pri zohľadnení okolností každej veci preskúmať, či použitie takýchto nadväzujúcich pridelení znamená obchádzanie <HT TYPE="ITALIC">akéhokoľvek</HT> ustanovenia smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Pri preskúmaní, či bola povinnosť stanovená v článku 5 ods. 5 smernice 2008/104 dodržaná, by mal vnútroštátny súd brať ohľad nielen na zásadu rovnosti zaobchádzania v súvislosti s <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/> zakotvenými v článku 5 ods. 1, ale aj na ostatné ustanovenia, ako sú článok 6 ods. 1 a 2, ktoré umožňujú prístup dočasných agentúrnych pracovníkov k trvalému zamestnaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Teraz je užitočné preskúmať odôvodnenie Súdneho dvora vo veci Sciotto<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, na ktorú sa JH do veľkej miery odvoláva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Pani Sciottová bola ako baletka zamestnaná vo Fondazione Teatro dell’Opera di Roma na základe viacerých zmlúv na dobu určitú, ktoré boli obnovené v súvislosti s rôznymi umeleckými vystúpeniami počas obdobia od roku 2007 do roku 2011. V jej pracovných zmluvách sa neuvádzali osobitné technické, organizačné alebo produkčné požiadavky odôvodňujúce použitie pracovných zmlúv na dobu určitú, a nie zmluvy na dobu neurčitú. V rámci svojej žaloby žiadala o konštatovanie nezákonnosti týchto zmlúv, nariadenie zmeny zamestnaneckého vzťahu na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a náhradu spôsobenej ujmy.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>V uvedenej veci sa ako príslušné právo Únie uplatňovala rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70. Doložka 5 tejto rámcovej dohody obsahovala konkrétne opatrenia na zabránenie zneužívania vyplývajúceho z používania opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70, v bode 1 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>v úsilí zabrániť nezákonnému konaniu [zneužitiu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi právom, kolektívnymi dohodami alebo zaužívanými postupmi a/alebo sociálni partneri v prípade, že neexistujú ekvivalentné zákonné opatrenia na zamedzenie nezákonného konania [zneužitia – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], prijmú spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby príslušných rezortov [odvetví – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] alebo kategórií pracovníkov, jedno alebo viacero z týchto opatrení: a) na základe objektívnych dôvodov predĺžiť platnosť [určia objektívne dôvody vedúce k opodstatnenému predĺženiu platnosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov; b) urči[a] maximálne prípustné celkové obdobie platnosti opakovane uzatvorených pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú; c) urči[a], koľkokrát možno platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov predĺžiť<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>.</P></NOTE> Ako výslovne uviedol Súdny dvor, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/><HT TYPE="ITALIC">doložka 5 bod 1</HT> rámcovej dohody preto s cieľom predísť zneužívaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo zakladaní pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, <HT TYPE="ITALIC">ukladá</HT> členským štátom povinnosť prijať jedno alebo viaceré opatrenia, ktoré vymenováva, ak rovnocenné zákonné opatrenia neobsahuje ich vnútroštátne právo. Tri opatrenia vymenované v bode 1 písm. a) až c) tejto doložky sa postupne týkajú objektívnych dôvodov na obnovovanie takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov…<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), kurzívou zvýraznila generálna advokátka.</P></NOTE>. Súdny dvor pripomenul, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>objektívne dôvody<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="2018" ID="QE0088"/> [treba] chápať tak, že označuje presné a konkrétne okolnosti charakterizujúce určenú činnosť, a preto v tomto osobitnom kontexte môže odôvodniť použitie opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú. Tieto okolnosti môžu vyplývať najmä z osobitného charakteru úloh, na ktorých plnenie boli takéto zmluvy uzatvorené, a z charakteristických vlastností, ktoré sú s nimi spojené, prípadne zo sledovania legitímneho cieľa sociálnej politiky členského štátu<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>. bod 39).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>V tomto rámci tvorenom uvedenou právnou úpravou a judikatúrou Súdny dvor konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>vnútroštátne ustanovenie, ktoré sa obmedzuje na to, že <HT TYPE="ITALIC">všeobecne a abstraktne</HT> na základe zákonnej alebo podzákonnej normy povoľuje opakované uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú, nie je v súlade s [týmito] požiadavkami. Takéto ustanovenie, ktoré je čisto formálne, neumožňuje zistiť objektívne a transparentné kritériá s cieľom overiť, či predĺženie platnosti takýchto zmlúv vskutku zodpovedá skutočnej potrebe, či je spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a nevyhnutné na tento účel. Takéto ustanovenie prináša reálne riziko zneužívania tohto typu zmlúv, a preto nie je zlučiteľné s cieľom a potrebným účinkom [rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70]<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Súdny dvor preto konštatoval, že doložka 5 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa právne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy a zamerané na sankcionovanie zneužívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú automatickou zmenou zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú, ak pracovný pomer trvá aj po určitom dátume, neuplatňujú na odvetvie činnosti hudobno-divadelných nadácií, ak neexistuje žiadne iné účinné opatrenie vo vnútroštátnom právnom poriadku, ktoré sankcionuje zneužitia zistené v tomto odvetví.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a výrok).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Vo svojich písomných pripomienkach JH tvrdí, že vec Sciotto možno <HT TYPE="ITALIC">v celom rozsahu preniesť</HT> na prejednávanú vec.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Takéto tvrdenie odmietam. Ja zjavné, že záver, ku ktorému Súdny dvor dospel vo veci Sciotto vyplýva z ustanovenia práva Únie, ktoré sa svojou povahou odlišuje od článku 5 ods. 5 smernice 2008/104.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Z judikatúry Súdneho dvora tiež jasne vyplýva, že smernica 1999/70 a smernica 2008/104 majú odlišnú pôsobnosť. Zamestnanecký vzťah na dobu určitú dočasného agentúrneho pracovníka prideleného do užívateľského podniku agentúrou dočasného zamestnávania preto nepatrí do pôsobnosti smernice 1999/70. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Della Rocca</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑290/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:235">EU:C:2013:235</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70, stanovuje <HT TYPE="ITALIC">konkrétne povinnosti</HT> zamerané na zabránenie zneužívania vyplývajúceho z používania<?PAGE NO="13"?> opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú. Článok 5 ods. 5 smernice 2008/104 upravuje <HT TYPE="ITALIC">všeobecnú povinnosť</HT> zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe obísť ustanovenia tejto smernice. Okrem toho, keďže smernica 2008/104 stanovuje len minimálne požiadavky, nemožno do nej vpísať podrobné a konkrétne povinnosti, ako je maximálne celkové obdobie platnosti nadväzujúcich pracovných zmlúv alebo (maximálny) počet obnovení takýchto zmlúv, teda povinnosti výslovne stanovené v doložke 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Rovnako je však potrebné pripomenúť tie časti rozsudku vo veci Sciotto, ktoré majú všeobecnejšiu povahu. Súdny dvor v nich zdôraznil, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>ak právo Únie nestanovuje osobitné sankcie pre prípad, že by bolo zistené zneužitie, je povinnosťou vnútroštátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré musia byť nielen primerané, ale tiež dostatočne účinné a odstrašujúce na to, aby sa zabezpečila úplná účinnosť noriem prijatých na vykonanie [príslušného ustanovenia práva Únie]. Pokiaľ došlo k zneužívaniu opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo zakladania pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, musí byť možné uplatniť opatrenie predstavujúce účinné a rovnocenné záruky ochrany pracovníkov určené na riadne sankcionovanie tohto zneužívania a odstránenie následkov porušenia práva Únie<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Podľa ustálenej judikatúry <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>povinnosť členských štátov vyplývajúca z určitej smernice, a to dosiahnuť výsledok stanovený touto smernicou, ako aj ich povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpečenie plnenia tejto povinnosti podľa článku 4 ZEÚ sa vzťahuje na všetky orgány členských štátov, vrátane súdnych orgánov, v rozsahu ich právomocí<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer a i./Deutsches Rotes Kreuz, Kreisverband Waldhut eV (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0092" REF.END="QE0092"/>Pfeiffer<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/>)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Na tomto základe Súdny dvor konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0093" REF.END="QE0093"/>vnútroštátnemu súdu prináleží <HT TYPE="ITALIC">v maximálnej možnej miere</HT> v prípade, že došlo k <HT TYPE="ITALIC">zneužitiu</HT> opakovane uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú, vykladať a uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva tak, aby toto zneužitie riadne sankcionoval a odstránil následky porušenia práva Únie<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Pripomínam tiež, že vo veci Pfeiffer<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0107">107</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0119">119</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> veľká komora Súdneho dvora poskytla vnútroštátnym súdom užitočné usmernenie v súvislosti so správnym prístupom pri posudzovaní dosahu ustanovenia smernice, ktorá má priamy účinok, v kontexte sporu medzi súkromnými osobami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>V tomto zmysle sa v uvedenom rozsudku predovšetkým konštatovalo, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0094" REF.END="QE0094"/>zásada výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom [Únie] sa síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok, a posúdil, do akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0115">115</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Jednoducho povedané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0095" REF.END="QE0095"/>zásada výkladu v súlade s právom [Únie] [vyžaduje], aby vnútroštátny súd zohľadnil vnútroštátne právo ako celok a urobil všetko, čo je v jeho právomoci, na zabezpečenie plnej účinnosti [dotknutej smernice]<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0118">118</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>AKT</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑533/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2392">EU:C:2014:2392</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) týkajúcej sa článku 4 ods. 1 smernice 2008/104 v bode 134. V bode 135 týchto návrhov generálny advokát Szpunar zdôraznil, že neexistencia konkrétnych opatrení na prebratie článku 4 ods. 1 smernice 2008/104 nebráni vnútroštátnemu súdu, aby preveril, pričom zohľadní celé vnútroštátne právo, či výklad, ktorý podá, môže viesť k riešeniu, ktoré je v súlade s právom Únie.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Uvedené úvahy po ich uplatnení <HT TYPE="ITALIC">mutatis mutandis</HT> na vec spadajúcu do pôsobnosti článku 5 ods. 5 smernice 2008/104 znamenajú, že: i) je úlohou členského štátu, aby v rámci pôsobnosti smernice 2008/104 zabezpečil, aby jeho vnútroštátny právny poriadok obsahoval vhodné opatrenia na zaistenie plnej účinnosti práva Únie s cieľom zabrániť používaniu nadväzujúcich pridelení v snahe obísť<?PAGE NO="14"?> dočasnú povahu zamestnaneckých vzťahov upravených v smernici 2008/104, a ii) zásada výkladu v súlade s právom Únie vyžaduje, aby vnútroštátny súd, zohľadňujúc vnútroštátne právo ako celok, urobil všetko, čo je v jeho právomoci, na zabezpečenie plnej účinnosti smernice 2008/104 uložením sankcií za dotknuté zneužitie a odstránením následkov porušenia práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky uvedené úvahy som dospela k záveru, že článok 5 ods. 5 smernice 2008/104 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá: a) nestanovuje obmedzenia, pokiaľ ide o nadväzujúce pridelenia pracovníka do toho istého užívateľského podniku; b) nepodmieňuje zákonnosť využívania prideľovania pracovníkov na dobu určitú uvedením technických dôvodov alebo dôvodov zohľadňujúcich požiadavky výroby, organizácie alebo zastupovania zamestnancov; c) ako podmienku zákonnosti využívania uvedenej formy pracovnej zmluvy nestanovuje požiadavku dočasného charakteru požiadaviek výroby užívateľského podniku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Nadväzujúce pridelenia toho istého pracovníka do toho istého podniku, ktoré kumulatívne presahujú dobu, ktorú možno primerane považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0096" REF.END="QE0096"/>dočasnú<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/>, a netýkajú sa pracovnej zmluvy na dobu neurčitú medzi dočasným agentúrnym pracovníkom a agentúrou dočasného zamestnávania, však obchádzajú samotnú podstatu ustanovení smernice 2008/104 a sú zneužitím tejto formy zamestnaneckého vzťahu. Tieto okolnosti musí posúdiť vnútroštátny súd. Ak došlo k zneužitiu nadväzujúcich pridelení, zásada lojálnej spolupráce a zásada výkladu v súlade s právom Únie vyžadujú, aby vnútroštátny súd, zohľadňujúc vnútroštátne právo ako celok, urobil všetko, čo je v jeho právomoci, na zabezpečenie plnej účinnosti smernice 2008/104 uložením sankcií za dotknuté zneužitie a odstránením následkov porušenia práva Únie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú mu položil Tribunale ordinario di Brescia (súd v Brescii, Taliansko) takto:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>Článok 5 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z <DATE ISO="20081119">19. novembra 2008</DATE> o dočasnej agentúrnej práci nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá: a) nestanovuje obmedzenia, pokiaľ ide o nadväzujúce pridelenia pracovníka do toho istého užívateľského podniku; b) nepodmieňuje zákonnosť využívania poskytnutia pracovnej sily na dobu určitú uvedením technických dôvodov alebo dôvodov zohľadňujúcich požiadavky výroby, organizácie alebo zastupovania zamestnancov; a c) nestanovuje dočasnú povahu požiadavky zohľadňujúcej výrobu užívateľského podniku ako podmienku zákonnosti využívania uvedenej formy pracovnej zmluvy.</P></ITEM><ITEM><P>Nadväzujúce pridelenia toho istého pracovníka do toho istého podniku, ktoré kumulatívne presahujú dobu, ktorú možno primerane považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0097" REF.END="QE0097"/>dočasnú<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/>, a netýkajú sa pracovnej zmluvy na dobu neurčitú medzi dočasným agentúrnym pracovníkom a agentúrou dočasného zamestnávania, obchádzajú samotnú podstatu ustanovení smernice 2008/104 a sú zneužitím tejto formy zamestnaneckého vzťahu. Existenciu týchto okolností v konkrétnom prípade musí posúdiť vnútroštátny súd.</P></ITEM><ITEM><P>Ak došlo k zneužitiu nadväzujúcich pridelení, zásada lojálnej spolupráce a zásada výkladu v súlade s právom Únie vyžadujú, aby vnútroštátny súd, zohľadňujúc vnútroštátne právo ako celok, urobil všetko, čo je v jeho právomoci na zabezpečenie plnej účinnosti smernice 2008/104 uložením sankcií za dotknuté zneužitie a odstránením následkov porušenia práva Únie.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>