02012L0029 — SK — 20.07.2026 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, (Ú. v. ES L 315 14.11.2012, s. 57) |
Zmenená a doplnená:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2026/1472 zo 17. júna 2026, |
L 1472 |
1 |
30.6.2026 |
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2012/29/EÚ
z 25. októbra 2012,
ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV
KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Ciele
Členské štáty zabezpečia, aby obete boli uznané a aby sa s nimi zaobchádzalo s rešpektom, citlivo individuálne, profesionálne a bez diskriminácie pri každom kontakte so službami na podporu obetí alebo službami restoratívnej spravodlivosti, alebo s príslušným orgánom činným v rámci trestného konania. Práva stanovené v tejto smernici sa vzťahujú na obete bez diskriminácie, a to aj vo vzťahu k povahe ich pobytu.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„obeť“ je:
fyzická osoba, ktorej bola v priamom dôsledku trestného činu spôsobená ujma vrátane fyzickej, mentálnej alebo emocionálnej ujmy alebo majetkovej škody;
rodinní príslušníci osoby, ktorá v priamom dôsledku trestného činu zomrela, ktorým bola v dôsledku smrti danej osoby spôsobená ujma;
„rodinní príslušníci“ sú manžel(-ka), osoba, ktorá žije s obeťou trvalo a stabilne v pevnom intímnom zväzku v spoločnej domácnosti, príbuzní v priamom rade, súrodenci a osoby závislé od obete;
„dieťa“ je každá osoba mladšia ako 18 rokov;
„restoratívna spravodlivosť“ je akýkoľvek proces, v rámci ktorého sa obeti a páchateľovi umožní – v prípade ich dobrovoľného súhlasu – aktívne sa zúčastniť na vyriešení záležitostí vyplývajúcich z trestného činu prostredníctvom pomoci nestrannej tretej strany.
Členské štáty môžu zaviesť postupy:
ktorými sa po zohľadnení okolností každého jednotlivého prípadu obmedzí počet rodinných príslušníkov, ktorí môžu uplatniť práva stanovené v tejto smernici, a
vo vzťahu k odseku 1 písm. a) bodu ii) na určenie toho, ktorí rodinní príslušníci majú prednosť v súvislosti s uplatnením práv stanovených v tejto smernici.
KAPITOLA 2
POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ A PODPORY
Článok 3
Právo rozumieť a byť pochopený
Článok 3a
Linky pomoci pre obete
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zriadenie prístupných, používateľsky ústretových, bezpečných, bezplatných a dôverných liniek pomoci pre obete. Tieto linky pomoci:
poskytujú obetiam informácie uvedené v článku 4 ods. 1;
ponúkajú emocionálnu podporu;
v prípade potreby sprostredkujú obetiam príslušné služby vrátane služieb všeobecnej a špecializovanej podpory alebo špecializované linky pomoci.
Článok 4
Právo na poskytnutie informácií od prvého kontaktu s príslušným orgánom
Členské štáty zaistia, aby sa obetiam od prvého kontaktu s príslušným orgánom bez zbytočného odkladu poskytli nasledujúce informácie s cieľom umožniť im uplatniť si práva stanovené v tejto smernici:
druh podpory, ktorá sa im môže poskytnúť a kto im ju môže poskytnúť, prípadne aj základné informácie o prístupe k lekárskej starostlivosti, akejkoľvek špecializovanej podpore vrátane psychologickej podpory a o náhradnom ubytovaní;
postupy týkajúce sa podania trestného oznámenia a ich úloha v súvislosti s týmito postupmi;
ako a za akých podmienok môžu získať ochranu vrátane ochranných opatrení;
ako a za akých podmienok môžu získať prístup k právnemu poradenstvu, právnej pomoci a akémukoľvek inému druhu poradenstva;
ako a za akých podmienok môžu získať náhradu škody;
ako a za akých podmienok majú nárok na tlmočenie a preklad;
ak majú pobyt v inom členskom štáte ako štáte, v ktorom bol spáchaný trestný čin, všetky osobitné opatrenia, postupy alebo dojednania, ktoré sú k dispozícii na ochranu ich záujmov v členskom štáte, v ktorom prišlo k prvému kontaktu s príslušným orgánom;
dostupné postupy na podávanie sťažností v prípade porušenia ich práv príslušným orgánom činným v trestnom konaní;
kontaktné údaje na komunikáciu v súvislosti s ich prípadom;
dostupné služby restoratívnej spravodlivosti;
ako a za akých podmienok sa im môžu uhradiť výdavky, ktoré im vznikli v dôsledku ich účasti na trestnom konaní.
Článok 5
Práva obetí pri podávaní oznámení
Článok 5a
Oznamovanie trestných činov
Okrem metód osobného oznamovania trestných činov členské štáty zabezpečia, aby sa trestné činy mohli oznamovať príslušným orgánom prostredníctvom bezplatných, prístupných, bezpečných a používateľsky ústretových informačných a komunikačných technológií aspoň v nenaliehavých prípadoch a pri nenásilných trestných činoch, ak je takéto oznamovanie v najlepšom záujme obetí.
Ak členský štát umožní oznamovať trestné činy prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, táto možnosť zahŕňa, ak je to možné, predloženie dôkazov.
Oznamovaním trestných činov prostredníctvom informačných a komunikačných technológií nie sú dotknuté vnútroštátne procesné pravidlá týkajúce sa formalizácie takéhoto oznamovania a predkladania dôkazov.
Členské štáty zabezpečia, aby každá osoba, ktorá je pozbavená osobnej slobody alebo ktorej sloboda je obmedzená, mohla účinne oznámiť trestný čin spáchaný v zariadeniach určených na zaistenie a zadržanie alebo v pobytových zariadeniach, ktoré táto osoba nesmie opustiť alebo ktoré nemôže svojvoľne opustiť, alebo na miestach, kde je obmedzená jej sloboda pohybu. Takéto zariadenia zahŕňajú aspoň:
ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústavy na výkon väzby a cely policajného zaistenia pre podozrivé a obvinené osoby;
osobitné zariadenia určené na zaistenie a zadržanie a pobytové zariadenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území dotknutého členského štátu, a to aj na účely prípravy ich návratu a vyhostenia;
zariadenia pre žiadateľov a osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana;
akúkoľvek inú formu verejnej alebo súkromnej inštitúcie, ktorú obeť nesmie opustiť alebo nemôže svojvoľne opustiť, ako sú špecializované pobytové zariadenia pre osoby so zdravotným postihnutím, deti a starších ľudí.
Ak má na trestnom čine účasť nositeľ rodičovských práv a povinností a ak medzi detskou obeťou a nositeľom rodičovských práv a povinností existuje konflikt záujmov, členské štáty zaistia, aby schopnosť dieťaťa oznámiť trestný čin nebola podmienená súhlasom nositeľa rodičovských práv a povinností. Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány pred informovaním nositeľa rodičovských práv a povinností o tom, že bol oznámený trestný čin, prijali potrebné opatrenia na ochranu bezpečnosti dieťaťa.
Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom kedykoľvek udeliť samostatné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie poskytujúce právo na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území.
Členské štáty zabezpečia, aby obete v čase oznámenia trestného činu:
boli informované o tom, že ich osobné údaje môžu byť poskytnuté páchateľovi v súlade s článkom 21 ods. 3 s cieľom umožniť páchateľovi uplatniť si právo na obhajobu, a
dostali možnosť vyjadriť svoj názor na túto možnosť.
Článok 6
Právo na informácie o svojom prípade
Členské štáty zaistia, aby obete boli bez zbytočného odkladu poučené o svojom práve získať nasledujúce informácie o trestnom konaní začatom v dôsledku oznámenia trestného činu spáchaného voči obeti a aby sa im na ich žiadosť poskytli tieto informácie:
akékoľvek rozhodnutie prerušiť alebo zastaviť vyšetrovanie alebo nestíhať páchateľa;
miesto a čas súdneho pojednávania a povaha obvinení voči páchateľovi;
akékoľvek rozhodnutie stíhať páchateľa;
informácie o dostupnosti ochranných opatrení vrátane ochranných príkazov;
informácie o úlohe obete v trestnom konaní v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a v príslušných prípadoch aj o možnosti stať sa účastníkom takéhoto konania;
informácie o platných pravidlách týkajúcich sa uplatňovania nároku na náhradu škody a jej získania.
Členské štáty zaistia, aby obete boli v súlade so svojím postavením v príslušnom systéme trestného súdnictva bez zbytočného odkladu poučené o svojom práve na nasledujúce informácie o trestnom konaní začatom v dôsledku oznámenia trestného činu spáchaného voči nim a aby sa im na ich žiadosť poskytli tieto informácie:
akýkoľvek konečný rozsudok v súdnom konaní;
informácie, ktoré obeti umožnia zistiť stav trestného konania, okrem výnimočných prípadov, keď by mohol byť ohrozený riadny priebeh veci takýmto oznámením.
Článok 7
Právo na tlmočenie a preklad
Článok 8
Právo na prístup k službám na podporu obetí
Článok 9
Podpora, ktorú poskytujú služby na podporu obetí
Služby na podporu obetí uvedené v článku 8 ods. 1 poskytujú aspoň:
informácie, poradenstvo a podporu v súvislosti s právami obetí, a to aj v súvislosti s prístupom k vnútroštátnym systémom náhrady škôd spôsobených trestnými činmi, prístupom k právnemu poradenstvu vrátane poradenstva o právnej pomoci a v súvislosti s ich úlohou v trestnom konaní vrátane prípravy na účasť na konaní;
informácie o všetkých príslušných existujúcich špecializovaných službách podpory alebo ich priame sprostredkovanie;
emocionálnu podporu;
psychologickú podporu alebo, ak psychologická podpora nie je k dispozícii, sprostredkovanie služieb, ktoré môžu poskytnúť psychologickú podporu;
poradenstvo týkajúce sa finančných a praktických záležitostí vzniknutých v dôsledku trestného činu;
pokiaľ ho neposkytujú iné verejné alebo súkromné služby, poradenstvo týkajúce sa rizika a predchádzania sekundárnej a opakovanej viktimizácii, zastrašovaniu a pomste.
Na účely prvého pododseku písm. ca), ak sa na základe individuálneho posúdenia uvedeného v článku 22 zistí, že existuje osobitná potreba psychologickej podpory, obeti, ktorá takúto podporu potrebuje, sa poskytne dodatočná psychologická podpora tak dlho, ako to bude potrebné, v súlade s individuálnymi potrebami obete a príslušnými vnútroštátnymi systémami zdravotnej starostlivosti alebo sociálnymi systémami, ktorými sa riadi prístup k psychologickej podpore.
Pokiaľ ich neposkytujú iné verejné alebo súkromné služby, služby špecializovanej podpory uvedené v článku 8 ods. 3 pripravujú a poskytujú:
prístrešie alebo akékoľvek iné prechodné ubytovanie obetiam, ktoré potrebujú bezpečné miesto z dôvodu bezprostredného rizika sekundárnej a opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty;
cielenú a integrovanú podporu, ako aj informácie o službách a vo vhodných prípadoch sprostredkovanie služieb poskytujúcich lekárske a súdnolekárske vyšetrenie, ktoré môže zahŕňať služby komplexnej lekárskej starostlivosti vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v súlade s vnútroštátnym právom, ako aj informácie o sociálnom a psychologickom poradenstve a vo vhodných prípadoch sprostredkovanie takéhoto poradenstva vrátane posttraumatickej starostlivosti pre obete s osobitnými potrebami, ako sú obete sexuálneho násilia, obete rodovo motivovaného násilia vrátane násilia na ženách a domáceho násilia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1385 ( 1 ), obete obchodovania s ľuďmi, obete organizovanej trestnej činnosti, obete so zdravotným postihnutím, obete vykorisťovania, obete trestných činov z nenávisti, obete terorizmu, obete mučenia, obete nedobrovoľného zmiznutia a obete genocídy, trestných činov proti ľudskosti, vojnových zločinov alebo trestného činu agresie v zmysel vymedzenia v článkoch 6, 7, 8 a 8a Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.
Článok 9a
Cielené a integrované služby podpory pre detské obete
Cielené a integrované služby podpory pre detské obete uvedené v odseku 1 sú poskytované na základe koordinovaného multiinštitucionálneho mechanizmu, ktorý zahŕňa tieto služby:
poskytovanie informácií uvedených v článku 4;
lekárske vyšetrenia;
emocionálna, sociálna a psychologická podpora;
administratívna pomoc;
oznamovanie trestných činov;
individuálne posúdenie uvedené v článku 22;
zhotovovanie videozáznamov z vypočutí uvedených v článku 24 ods. 1 písm. a).
KAPITOLA 3
ÚČASŤ NA TRESTNOM KONANÍ
Článok 10
Právo byť vypočutý
Článok 10a
Právo na pomoc v priestoroch súdu
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby obete dostali emocionálnu podporu a praktické informácie o organizačných aspektoch trestného súdneho konania v priestoroch súdu a v súlade s ich individuálnymi potrebami.
Článok 10b
Právo na informácie týkajúce sa rozhodnutí vydaných počas súdneho konania a právo na preskúmanie
Členské štáty zabezpečia, aby mali obete v súlade s ich postavením v trestnom konaní podľa vnútroštátneho práva právo v súlade s vnútroštátnym právom požiadať aspoň o preskúmanie akéhokoľvek rozhodnutia prijatého počas súdnych pojednávaní, pokiaľ ide o ich:
právo na tlmočenie alebo preklad podľa článku 7 ods. 1 a 3;
právo byť vypočutý podľa článku 10 a
právo na právnu pomoc podľa článku 13.
Členské štáty môžu obetiam poskytnúť možnosť požiadať o preskúmanie rozhodnutí prijatých podľa článku 18 a článku 23 ods. 3.
Procesné pravidlá týkajúce sa preskúmania rozhodnutí podľa tohto odseku vrátane toho, či má takéto preskúmanie odkladný účinok, sa stanovia vo vnútroštátnom práve. Akékoľvek zváženie takéhoto preskúmania nesmie neprimerane predĺžiť trestné konanie. Uvedené preskúmanie sa môže vykonať na tom istom stupni a tým istým orgánom, a to aj ústne počas súdneho konania.
Článok 11
Práva v prípade rozhodnutia skutok nestíhať
Článok 12
Právo na záruky v súvislosti so službami restoratívnej spravodlivosti
Členské štáty prijmú opatrenia na ochranu obete pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním a pomstou, ktoré sa uplatňujú pri poskytovaní ktorýchkoľvek služieb restoratívnej spravodlivosti. Takýmito opatreniami sa zabezpečí, aby obete, ktoré sa rozhodnú zúčastniť na procese restoratívnej spravodlivosti, mali prístup k bezpečným a kompetentným službám restoratívnej spravodlivosti, pričom spĺňajú aspoň tieto požiadavky:
služby restoratívnej spravodlivosti sa využijú len vtedy, ak je to v záujme obete, po zvážení všetkých bezpečnostných hľadísk a na základe dobrovoľného a informovaného súhlasu obete, ktorý sa môže kedykoľvek odvolať;
obeti sa pred poskytnutím súhlasu s účasťou na konaní restoratívnej spravodlivosti poskytnú úplné a nestranné informácie o konaní a jeho možných výsledkoch, ako aj informácie o postupoch dohľadu nad vykonávaním akejkoľvek dohody;
páchateľ uznal základné skutkové okolnosti prípadu;
k dohode sa dospeje dobrovoľne, pričom sa smie zohľadniť v akomkoľvek ďalšom trestnom konaní;
diskusie v rámci procesov restoratívnej spravodlivosti, ktoré sa nekonajú verejne, sú dôverné a následne sa nesprístupnia okrem prípadu, keď s tým strany súhlasia alebo ak to vyžaduje vnútroštátne právo z dôvodu vyššieho verejného záujmu.
Článok 13
Právo na právnu pomoc
Členské štáty môžu na určenie toho, či sa má právna pomoc poskytnúť, vykonať preskúmanie majetkových pomerov, preskúmanie skutkových okolností alebo oboje.
Ak členský štát vykoná preskúmanie majetkových pomerov, zohľadní všetky relevantné a objektívne faktory, ako napríklad príjem, majetkovú a rodinnú situáciu dotknutej osoby, náklady na pomoc právnika a životnú úroveň v tomto členskom štáte, ako aj závislosť obete od páchateľa.
Ak členský štát vykoná preskúmanie skutkových okolností, zohľadní závažnosť trestného činu, zložitosť prípadu a závažnosť ujmy, ktorú obeť utrpela.
Procesné pravidlá upravujúce prístup obete k právnej pomoci sa stanovia vo vnútroštátnom práve.
Článok 14
Právo na náhradu výdavkov
Členské štáty poskytnú obetiam, ktoré sa zúčastňujú na trestnom konaní, možnosť náhrady výdavkov, ktoré im vznikli v dôsledku ich aktívnej účasti na trestnom konaní, a to v súlade s postavením obetí v príslušnom systéme trestného súdnictva. Podmienky alebo procesné pravidlá, ktoré upravujú náhradu výdavkov obete, sa stanovia vo vnútroštátnom práve.
Článok 15
Právo na vrátenie vecí
Členské štáty zabezpečia, aby sa veci, ktoré boli zaistené v priebehu trestného konania a môžu sa vrátiť, na základe rozhodnutia príslušného orgánu bezodkladne vrátili obetiam, pokiaľ nie sú potrebné na účely trestného konania. Podmienky alebo procesné pravidlá, ktoré upravujú vrátenie takýchto vecí obetiam, sa stanovia vo vnútroštátnom práve.
Článok 16
Právo na rozhodnutie o náhrade škody páchateľom v rámci trestného konania
Článok 17
Práva obete s pobytom v inom členskom štáte
Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány prijali vhodné opatrenia na minimalizáciu ťažkostí, ktorým obeť čelí, keď má pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom bol trestný čin spáchaný, najmä pokiaľ ide o organizáciu konania. Na tento účel majú orgány členského štátu, v ktorom bol trestný čin spáchaný, možnosť:
vypočuť obeť ihneď po podaní trestného oznámenia príslušnému orgánu;
vypočuť obeť, ktorá má pobyt v inom členskom štáte, prostredníctvom videokonferencie alebo iného audiovizuálneho prenosu v súlade s Dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaným Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii a ktorý bol podpísaný 29. mája 2000 ( 2 ), a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ ( 3 );
uľahčiť účasť obetí, ktoré majú pobyt v inom členskom štáte, na trestnom konaní prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie v rozsahu, v akom to umožňuje právo Únie a vnútroštátne právo, a v súlade s úlohou obete v trestnom konaní.
KAPITOLA 4
OCHRANA OBETÍ A UZNANIE OBETÍ S OSOBITNÝMI POTREBAMI OCHRANY
Článok 18
Právo na ochranu
Bez toho, aby bolo dotknuté právo na obhajobu, členské štáty zabezpečia, aby boli dostupné opatrenia na ochranu obetí a ich rodinných príslušníkov pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním a pomstou vrátane ochrany pred rizikom emocionálnej alebo psychickej ujmy spôsobenej obetiam a na ochranu ich dôstojnosti počas výsluchu a svedeckej výpovede. V prípade potreby zahŕňajú takéto opatrenia aj postupy ustanovené vo vnútroštátnom práve, ktoré sú zamerané na fyzickú ochranu obetí a ich rodinných príslušníkov.
Článok 18a
Dodatočné právo na ochranu
Členské štáty zabezpečia, aby sa prístup k podporným a ochranným opatreniam podľa tejto smernice mohol poskytnúť obetiam, ktoré utrpeli dodatočnú ujmu, napríklad boli zbavené dôstojnosti v dôsledku glorifikácie závažných trestných činov v zmysle vymedzenia vo vnútroštátnom práve, ako je verejné podnecovanie k páchaniu trestných činov terorizmu v zmysle vymedzenia v článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 ( 6 ) alebo vzdávanie pocty páchateľom.
Článok 19
Právo na zamedzenie kontaktu s páchateľom
Článok 20
Právo obetí na ochranu počas vyšetrovania trestného činu
Bez toho, aby boli dotknuté práva na obhajobu, a v súlade so zásadami voľnej úvahy justičných orgánov členské štáty zabezpečia, aby počas vyšetrovania:
sa výsluch obetí uskutočnil bez zbytočného odkladu po podaní trestného oznámenia príslušnému orgánu;
bol počet výsluchov obetí čo najmenší a aby sa uskutočňovali iba vtedy, ak je to nevyhnutné na účely vyšetrovania trestného činu;
obete mohol sprevádzať ich právny zástupca a osoba, ktorú si vyberú, pokiaľ sa neprijalo odôvodnené rozhodnutie, ktoré by to znemožňovalo;
lekárske vyšetrenie bolo minimálne a aby sa uskutočňovalo iba vtedy, ak je to nevyhnutné na účely trestného konania.
Článok 21
Právo na ochranu súkromia a nezverejnenie osobných údajov
Článok 22
Individuálne posúdenie obetí s cieľom identifikovať osobitné potreby v oblasti podpory a ochrany
Praktické opatrenia týkajúce sa organizácie individuálneho posúdenia obetí stanovia členské štáty.
Individuálne posúdenie vykonávajú náležite vyškolené osoby v najlepšom záujme obete, pričom osobitná pozornosť sa venuje potrebe vyhnúť sa sekundárnej alebo opakovanej viktimizácii.
Príslušné orgány, inštitúcie, orgány a služby podpory reagujú na potreby obetí v oblasti podpory a ochrany bez zbytočného odkladu a koordinovane.
Pri individuálnom posúdení sa prihliada na:
osobnú charakteristiku obete vrátane príslušných skúseností s diskrimináciou vrátane diskriminácie založenej na prierezových dôvodoch, ako je pohlavie vrátane rodovej identity, vek, zdravotné postihnutie, pobytový status, náboženstvo alebo viera, jazyk, rasový, sociálny alebo etnický pôvod a sexuálna orientácia;
druh alebo povahu trestného činu;
okolnosti spáchania trestného činu;
vzťah obete k páchateľovi a riziká, ktoré hrozia zo strany páchateľa.
V rámci individuálneho posúdenia sa osobitná pozornosť venuje:
obetiam, ktoré z dôvodu závažnosti trestného činu alebo jeho opakovania utrpeli značnú ujmu;
obetiam trestného činu spáchaného s motívom zaujatosti alebo diskriminácie, ktorý by mohol súvisieť najmä s ich osobnou charakteristikou;
obetiam, ktoré sú v dôsledku vzťahu k páchateľovi a závislosti od neho obzvlášť zraniteľné.
Na účely prvého pododseku sa berie náležitý ohľad na obete terorizmu, obete organizovanej trestnej činnosti, obete obchodovania s ľuďmi, obete rodovo motivovaného násilia vrátane násilia na ženách a domáceho násilia, obete sexuálneho násilia vrátane sexuálneho zneužívania detí, obete vykorisťovania, obete trestných činov z nenávisti, obete mučenia, obete nedobrovoľného zmiznutia, obete so zdravotným postihnutím a obete genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov alebo zločinu agresie v zmysle vymedzenia v článkoch 6, 7, 8 a 8a Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Osobitná pozornosť sa v príslušných prípadoch venuje obetiam online foriem týchto trestných činov a obetiam, ktoré patria do viac ako jednej z týchto kategórií.
V relevantných a náležitých prípadoch sa v individuálnom posúdení zohľadnia osobitné potreby rodinných príslušníkov obete.
V rámci individuálneho posúdenia sa osobitná pozornosť venuje riziku, ktoré predstavuje samotný páchateľ, ako sa uvádza v odseku 2 písm. d), napríklad:
riziku násilného správania;
riziku ublíženia na zdraví;
riziku použitia zbrane;
napojeniu na organizovanú zločineckú skupinu alebo účasti v takejto skupine;
užívaniu drog alebo alkoholu;
zneužívaniu detí;
duševným problémom;
nebezpečnému prenasledovaniu alebo
vyhrážaniu alebo nenávistným prejavom.
Článok 23
Právo obetí s osobitnou potrebou ochrany počas trestného konania
Obetiam s osobitnou potrebou ochrany identifikovaným v súlade s článkom 22 ods. 1 sú počas vyšetrovania trestného činu k dispozícii tieto opatrenia:
výsluch obete sa uskutoční v priestoroch určených alebo prispôsobených na tento účel;
výsluch obete vedú odborníci, ktorí sú na tento účel vyškolení, alebo sa uskutoční s ich účasťou;
všetky výsluchy obete vedú tie isté osoby, pokiaľ to nie je v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti;
všetky výsluchy obetí sexuálneho násilia alebo rodovo motivovaného násilia vrátane násilia na ženách a domáceho násilia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2024/1385, pokiaľ ich nevedie prokurátor alebo sudca, vedie osoba rovnakého pohlavia ako obeť, ak si to obeť želá a ak sa tým nenaruší priebeh trestného konania.
Obete s osobitnou potrebou ochrany identifikované v súlade s článkom 22 ods. 1 majú počas súdneho konania k dispozícii tieto opatrenia:
opatrenia na zamedzenie vizuálnemu kontaktu medzi obeťami a páchateľmi, a to aj počas vykonávania dôkazov prostredníctvom vhodných prostriedkov vrátane využitia komunikačných technológií;
opatrenia na výsluch obete v súdnej sieni bez toho, aby bola osobne prítomná, najmä s využitím vhodných komunikačných technológií;
opatrenia na zamedzenie zbytočnému kladeniu otázok týkajúcich sa súkromného života obete, ktoré nesúvisia s trestným činom, vrátane sexuálnej orientácie obete, pohlavia vrátane rodovej identity alebo sexuálneho správania v minulosti, a
opatrenia, ktoré umožnia, aby súdne pojednávanie bolo neverejné.
Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mali právomoc prijímať vhodné opatrenia počas trestného konania a tak dlho, ako je to potrebné na poskytnutie fyzickej ochrany obetiam s osobitnými potrebami ochrany identifikovanými v súlade s článkom 22, vrátane týchto opatrení:
nepretržitej alebo dočasnej prítomnosti orgánov presadzovania práva alebo iných orgánov poskytujúcich fyzickú ochranu v súlade s vnútroštátnym právom;
zákazov, obmedzujúcich opatrení alebo ochranných príkazov na zabezpečenie ochrany obetí pred akýmikoľvek násilnými činmi v súlade s vnútroštátnym právom;
prístupu k zariadeniam núdzového bývania a inému náležitému dočasnému ubytovaniu v súlade s vnútroštátnym právom.
Článok 24
Právo detských obetí na ochranu počas trestného konania
Ak je obeťou dieťa, členské štáty okrem opatrení ustanovených v článku 23 zaistia:
aby sa počas vyšetrovania trestného činu mohli zhotoviť zvukovo-obrazové záznamy všetkých výsluchov detskej obete a aby tieto záznamy výsluchov bolo možné použiť ako dôkaz v trestnom konaní;
aby príslušné orgány v rámci vyšetrovania trestného činu a v konaní v súlade s postavením obetí v príslušnom systéme trestného súdnictva vymenovali osobitného zástupcu pre detské obete, ak podľa vnútroštátneho práva nesmú nositelia rodičovských práv a povinností zastupovať detskú obeť z dôvodu konfliktu záujmov medzi nimi a detskou obeťou alebo ak je detská obeť bez sprievodu, alebo je oddelená od rodiny;
v prípade, že má detská obeť právo na právneho zástupcu, má dieťa právo na právne poradenstvo a zastúpenie vo svojom mene v konaní, v ktorom existuje alebo by mohol vzniknúť konflikt záujmov medzi detskou obeťou a nositeľmi rodičovských práv a povinností;
aby bolo pri vyšetrovaní trestných činov a trestných konaniach zaistené právo dieťaťa byť vypočuté a najlepší záujem dieťaťa v súlade s článkom 10.
Procesné pravidlá vzťahujúce sa na zhotovovanie záznamov, uvedené v písmene a) prvého pododseku, a ich používanie sa stanovia vo vnútroštátnom práve.
KAPITOLA 5
ĎALŠIE USTANOVENIA
Článok 25
Odborná príprava odborníkov z praxe
Článok 25a
Zvyšovanie povedomia a informovanie o právach obetí
Členské štáty zabezpečia, aby bol obsah informácií poskytovaných verejnosti v relevantných prípadoch vypracovaný v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti, aby nebol protichodný a aby sa pravidelne aktualizoval v záujme zabezpečenia presnosti.
Článok 26
Spolupráca a koordinácia služieb
Členské štáty prijímajú vhodné opatrenia na uľahčenie vzájomnej spolupráce s cieľom zlepšiť prístup obetí k právam ustanoveným v tejto smernici a vo vnútroštátnom práve. Takáto spolupráca by sa mala zamerať aspoň na:
výmenu najlepších postupov;
konzultáciu v individuálnych prípadoch a
pomoc európskym sieťam činným v oblastiach, ktoré sú priamo relevantné pre práva obetí.
Článok 26a
Protokoly alebo usmernenia na koordináciu a spoluprácu v členských štátoch
Protokoly alebo usmernenia poskytujú minimálne všeobecné pokyny k tomu, ako:
poskytovať obetiam všetky potrebné informácie prispôsobené ich potrebám v súlade s touto smernicou;
majú príslušné orgány uplatňovať článok 5a tejto smernice;
sa vykonáva individuálne posúdenie podľa článku 22 a poskytovanie služieb podpory pre obete s osobitnými potrebami s prihliadnutím na individuálne potreby obetí v rôznych fázach trestného konania;
sa uskutočňuje spolupráca medzi službami všeobecnej a špecializovanej podpory vrátane cielených a integrovaných služieb podpory pre detské obete, ako sa uvádza v článku 9a.
Článok 26b
Použitie informačných a komunikačných technológií
Členské štáty zabezpečia, aby sa obetiam na základe toho, že majú pobyt v inom členskom štáte, nebránilo vo výkone ich práv uvedených v odseku 2 prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, ak sú takéto technológie v členských štátoch dostupné.
Článok 26c
Práva obetí so zdravotným postihnutím
Členské štáty zabezpečia, aby boli obetiam so zdravotným postihnutím na požiadanie poskytnuté primerané úpravy a procesné úpravy.
KAPITOLA 6
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 27
Transpozícia
Článok 28
Poskytovanie údajov a štatistík
Do štatistík sú minimálne zahrnuté tieto údaje dostupné na ústrednej úrovni a rozčlenené podľa pohlavia a vekovej skupiny (dieťa/dospelá osoba) obete a, ak je to možné a relevantné, vzťahu medzi obeťou a páchateľom a druhu trestného činu:
počet obetí;
počet a druh oznámených trestných činov.
Do štatistík sa zahŕňajú aj údaje dostupné na ústrednej úrovni o tom, ako si obete uplatňujú práva stanovené v tejto smernici. Na účely tohto odseku môžu členské štáty použiť údaje získané na základe príslušných aktov Únie.
Článok 28b
Zdroje
Bez toho, aby bola dotknutá rozpočtová autonómia členských štátov, členské štáty zabezpečia dostatočné ľudské a finančné zdroje na účinné uplatňovanie opatrení stanovených v tejto smernici.
Článok 29
Podávanie správ Komisiou a preskúmanie
Komisia do 2. júla 2032 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. V správe sa posúdi, v akom rozsahu prijali členské štáty opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou vrátane ich technickej realizácie, a najmä spôsob, akým členské štáty vykonávajú článok 9a ods. 3. Komisia v tejto správe zohľadní zistenia Agentúry Európskej únie pre základné práva a Eurostatu.
K správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.
Článok 30
Nahradenie rámcového rozhodnutia 2001/220/SVV
Týmto sa vo vzťahu k členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na prijatí tejto smernice, nahrádza rámcové rozhodnutie 2001/220/SVV bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva.
Vo vzťahu k členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na prijímaní tejto smernice, sa odkazy na uvedené rámcové rozhodnutie považujú za odkazy na túto smernicu.
Článok 31
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 32
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1385 zo 14. mája 2024 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (Ú. v. EÚ L, 2024/1385, 24.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1385/oj).
( 2 ) Ú. v. EÚ C 197, 12.7.2000, s. 3.
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/41/oj).
( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1727/oj).
( 5 ) Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2008/976/oj).
( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2017/541/oj).
( 7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2012/13/oj).
( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/99/oj).
( 9 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/606/oj).
( 10 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/910/oj).
( 11 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/882/oj).