|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2024/6868 |
28.11.2024 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Komunitné služby v oblasti duševného zdravia
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
(C/2024/6868)
Spravodajca:
Pietro Vittorio BARBIERI|
Poradkyňa |
Gisella TRINCAS (za spravodajcu) |
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia |
18. 1. 2024 |
|
Postup podľa RP |
článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku |
|
Príslušná sekcia |
sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo |
|
Prijaté v sekcii |
4. 9. 2024 |
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
76/1/0 |
|
Prijaté na plenárnom zasadnutí |
18. 9. 2024 |
|
Plenárne zasadnutie č. |
590 |
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
204/1/3 |
1. Závery a odporúčania
|
1.1. |
EHSV sa stotožňuje so zámermi a cieľmi komplexného prístupu Európskej komisie k duševnému zdraviu, najmä s kapitolou o opatreniach: integrácia duševného zdravia do všetkých politík; podpora služieb prevencie a včasnej diagnostiky problémov duševného zdravia; zlepšenie duševného zdravia detí, mladých a starších ľudí; pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú; odstránenie a prevencia psychosociálnych rizík v práci; posilnenie systémov duševného zdravia a zlepšenie prístupu k liečbe a starostlivosti; skoncovanie so stigmatizáciou a predsudkami a podpora duševného zdravia na celom svete. |
|
1.2. |
EHSV sa domnieva, že v oblasti duševného zdravia je potrebné rozvíjať gramotnosť celej spoločnosti. V skutočnosti musia byť stratégie prevencie také, aby sa využil celý ich na zlepšenie informovanosti obyvateľstva, pôsobilo sa tak proti stigmatizácii v otvorených komunitách a umožnilo sa včasné rozpoznávanie a diagnostika duševných porúch na účely včasnej intervencie. |
|
1.3. |
EHSV považuje za kľúčovú spoluprácu jednotlivých odvetví s cieľom zabezpečiť, aby sa v odvetviach vzdelávania, zamestnanosti, sociálnej starostlivosti a starostlivosti o duševné zdravie konalo spoločne a pomáhalo sa ľuďom prežiť ich život naplno. Cieľom politík by malo byť zavedenie integrovaného systému v oblasti duševného zdravia. Život človeka nepatrí do kompetencií konkrétneho odvetvia. Cieľom je rozvinúť celý potenciál človeka a podporiť ho v úsilí o dosiahnutie šťastia, ktoré zažívajú ostatní. |
|
1.4. |
EHSV presadzuje zlepšenie postavenia a podporu sebaprezentácie ako kľúč k zabezpečeniu plnej účasti ľudí na tom, čo sa ich týka, a k spoluvytváraniu stratégií a programov na podporu osôb trpiacich duševnými poruchami. Zahŕňa to plánovanie, prípravu, poskytovanie a posudzovanie starostlivosti. To by si nevyhnutne vyžadovalo zavedenie programu technickej a finančnej podpory pre samosprávne formy, ktorými sú zvyčajne neziskové organizácie. |
|
1.5. |
EHSV nabáda členské štáty, miestne spoločenstvá, odborníkov, organizácie občianskej spoločnosti (vrátane sociálnych partnerov) a všetky štátne a neštátne subjekty, aby v celej Európe vybudovali ekosystém komunitných služieb na podporu ľudí trpiacich duševnými poruchami. Poukazuje predovšetkým na základy prostredia, ktoré sa majú budovať podľa pokynov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO): zníženie počtu hospitalizácií v psychiatrických liečebniach (k čomu v Taliansku už došlo); zrušenie donucovacích praktík; zmena nerovnováhy vo výkone služieb; smerovanie k transformácii segregačných služieb na individualizované postupy; sprístupnenie služieb a zabezpečenie odborníkov schopných interpretovať potrebnú transformáciu založenú na ľudských právach, počnúc dôstojnosťou každého človeka; zmena osudu tisícov osôb trpiacich týmito poruchami (a ich rodín) a boj proti stigmatizácii s cieľom spustiť pozitívny mechanizmus orientovaný na sociálne začlenenie a účasť na spoločenskom živote. |
|
1.6. |
Podľa EHSV je nevyhnutné, aby toto prostredie zodpovedalo presným usmerneniam: osobný rozpočet ako hnacia sila výdavkov štátov a obcí; diagnostické a liečebné služby poskytované čo najbližšie k bydlisku osoby a na mieste, ktoré pôsobí príjemným dojmom; právo osoby vybrať si možnosť bývania v nesegregačnom prostredí, ktoré nedisponuje viac ako tromi až piatimi lôžkami; služby zamestnanosti, vzdelávania a celoživotného vzdelávania, pri ktorých sa používajú primerané a individualizované stratégie a nástroje; odborníci s primeranou odbornou prípravou vrátane príspevkov k najpokročilejšiemu výskumu; služby vzájomného poradenstva, keďže ľudia sa viac naučia od tých, ktorí prežili podobnú skúsenosť. EHSV sa domnieva, že stanovenie jasných usmernení má zásadný význam pre určenie referenčných noriem. |
|
1.7. |
EHSV je presvedčený, že je potrebné získavať rozčlenené údaje a hospodárske štatistiky, aby členské štáty a spoločenstvá mohli realizovať plány na národnej a komunitnej úrovni. |
|
1.8. |
Najväčšiu výzvu predstavuje problematika zdrojov. Je potrebné zohľadniť nákladovú efektívnosť. V súčasnosti sa vychádza z konsolidovanej medzinárodnej literatúry, podľa ktorej absencia opatrení alebo segregačné služby zreteľne spôsobujú oveľa vyššie náklady ako úsilie o zabezpečenie inkluzívnych služieb. Tento proces je zdĺhavý a zložitý. Ak sa však Charta základných práv vníma ako základný prvok EÚ, EHSV považuje za povinnosť, aby sa uskutočnil. Z toho dôvodu sa realizácia investícií na všetkých úrovniach využíva na komunitnú podporu, a nie na podporu inštitúcií. |
|
1.9. |
EHSV vyzýva európske a medzinárodné inštitúcie, členské štáty, miestne komunity a organizovanú občiansku spoločnosť (vrátane sociálnych partnerov), aby urýchlene podnikli kroky na realizáciu transformácie. Má v úmysle podporovať všetky iniciatívy, ktoré vedú k dosiahnutiu širokého konsenzu, ktorý môže prekonať pretrvávajúcu stigmatizáciu v rozhodovacom procese. Úlohu protagonistov musia zohrávať ľudia, ktorí trpia duševnými poruchami, a organizácie, ktoré ich zastupujú. Je potrebné vytvoriť štruktúrovaný postup charakteristický pre tzv. konsenzuálnu konferenciu, ktorá sa bude vzťahovať aj na inštitúcie. |
2. Všeobecné pripomienky
|
2.1. |
Údaje Eurobarometra poukazujú na rastúci vplyv a znepokojenie občanov, pokiaľ ide o duševné zdravie: 46 % respondentov uvádza, že malo za posledných 12 mesiacov emocionálny alebo psychosociálny problém, 89 % respondentov súhlasí s tým, že je dôležité podporovať duševné zdravie a 25 % respondentov uvádza, že niektorý z ich rodinných príslušníkov mal problémy s dostupnosťou služieb v oblasti duševného zdravia (1). |
|
2.2. |
V komplexnom prístupe Európskej komisie k duševnému zdraviu (2) sa uvádza, že:
|
|
2.3. |
Právo na prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti je zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom pilieri sociálnych práv, v ktorom sa uvádza, že využívanie tohto práva sa musí zabezpečiť vysokokvalitnými službami pri dodržiavaní ľudských práv a so zapojením bezprostredne zainteresovaných osôb. |
|
2.4. |
Oznámenie Európskej komisie sa zakladá na troch zásadách: dostupnosť primeranej a účinnej prevencie; prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti a pomoci; opätovné začlenenie do spoločnosti po vyzdravení. |
|
2.5. |
EHSV vo svojom stanovisku na tému Opatrenia na zlepšenie duševného zdravia (4):
|
3. Osobitné pripomienky
|
3.1. |
Druhým stanoviskom na túto tému sa EHSV usiluje vyvolať diskusiu a priniesť návrhy na zmenšenie dlhodobého rozdielu medzi tým, čo sa hovorí, a tým, čo sa skutočne robí, pokiaľ ide o poskytovanie starostlivosti v oblasti duševného zdravia a sociálnych služieb. |
|
3.2. |
Hlavnou iniciatívou č. 1 je Európska iniciatíva na budovanie kapacít v oblasti duševného zdravia. Projektom v hodnote 11 miliónov EUR, ktorý sa v súčasnosti realizuje v spolupráci s WHO, bude Európska komisia podporovať členské štáty pri budovaní kapacít s cieľom posilniť a zreformovať ich systémy duševného zdravia. |
|
3.3. |
V rámci hlavnej iniciatívy č. 9 s názvom Prvá hlavná iniciatíva zameraná na mládež Komisia v spolupráci s organizáciou UNICEF v súčasnosti spolupracuje s Cyprom, Slovinskom, Talianskom a Španielskom (konkrétne Andalúziou) na posilnení ich administratívnych kapacít a podpore vzájomnej spolupráce národných orgánov verejnej správy. Cieľom iniciatívy je zlepšiť celkovú kvalitu služieb v oblasti duševného zdravia, pričom je podporovaná z Nástroja technickej podpory. |
|
3.4. |
V hlavnej iniciatíve č. 16 Európska komisia uvádza svoj zámer ponúknuť členským štátom technickú podporu, ktorá im môže pomôcť pri zavádzaní reforiem v oblasti duševného zdravia vo viacerých odvetviach s cieľom zlepšiť dostupnosť medziodvetvových služieb v oblasti duševného zdravia v celej EÚ. V rámci výzvy Nástroja technickej podpory na rok 2024 bolo vybraných päť projektov členských štátov, ktoré sa majú podporiť pri realizácii reforiem v oblasti duševného zdravia. EHSV navrhuje prístup k službám a viaceré riešenia založené na Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s cieľom určiť najlepšie postupy, ktoré je možné zozbierať a reprodukovať na základe prístupu k duševnému zdraviu založenému na ľudských právach. |
|
3.5. |
WHO zdôrazňuje potrebu reformy právnych predpisov, ktoré nie sú v súlade s týmito zásadami. Odporúča uskutočniť revíziu politík a organizácie existujúcich služieb v oblasti duševného zdravia a sociálnych služieb, aby sa zabezpečili vysokokvalitné služby a uspokojili potreby ľudí s problémami duševného zdravia. |
|
3.6. |
Dostupnosť a kvalita komunitných služieb majú zásadný význam a je potrebné sa nimi bezodkladne zaoberať. Táto situácia je až príliš často poznačená nejednoznačným nesúladom medzi teoretickými výrokmi a skutočnou praxou, medzi zásadami a organizačnými modelmi a medzi dostupnými zdrojmi a skutočnými možnosťami liečby a zotavenia, ako sú viditeľné zmeny v životných podmienkach a pohode jednotlivca, ako aj v jeho každodennom živote. Komunitné služby by sa mali plánovať na základe štatistických údajov, ktoré musia byť dostupné. |
|
3.7. |
V reakcii na to by malo byť cieľom zlepšiť postavenie príjemcov služieb, pomôcť im zohrávať aktívnu úlohu pri spoluvytváraní služieb a pri vlastnej liečbe, zvyšovať informovanosť a zodpovednosť a zároveň neustále monitorovať normy kvality a dodržiavanie ľudských práv pri poskytovaní služieb (súbor nástrojov WHO QualityRights tool kit (6), EQUAS atď.). |
|
3.8. |
Koncepciou prístupu zameraného na jednotlivca a jeho skutočné potreby musia odborníci a poskytovatelia služieb podporovať ľudí a pomôcť im získať späť kontrolu nad svojím životom, a to v čo najväčšej možnej miere a s ohľadom na osobnú situáciu, avšak bez toho, aby títo ľudia boli nútení opustiť územie, z ktorého pochádzajú, a svojich blízkych, a znovu ich spojiť s reálnym svetom vzťahov, príležitostí a možností, ktoré im pomôžu k zmysluplnému zotaveniu. Hmatateľné objekty, ako je dom, peňažný príjem, nevyhnutné predmety či ľudské telo, sa samotnou liečbou opätovne nezhmotňujú. Naopak, umožňujú, aby liečba mala zmysel, smerovanie a krásu. To sa označuje ako „osobný rozpočet“ (7). Tento osobný rozpočet by sa mal stať hnacou silou verejných výdavkov na duševné zdravie. |
|
3.9. |
Komunitné služby v oblasti duševného zdravia by sa mali poskytovať v dostatočnom množstve a mali by byť fyzicky aj cenovo dostupné. Malo by sa predísť riziku, že sa budú poskytovať len v špecializovaných klinikách s výlučne ambulantnou starostlivosťou a dlhými poradovníkmi a že budú otvorené len v pracovných dňoch na niekoľko hodín a oddelené od zvyšku miestnej komunity. Mali by sa kultúrne orientovať na ľudské práva. Okrem toho sa nesmú budovať a formovať na účely zisku, ani sa vyznačovať sterilnými priestormi a sterilným zariadením, ktoré niekedy pôsobia zanedbane, často prázdno, chladne a neosobne. Nemali by spôsobovať dojem, že vytvárajú len akúsi ilúziu poskytovania starostlivosti, že sa povrchne zameriavajú na „takmer normálne“ stavy alebo sa dištancujú od „pacientov s vážnymi stavmi, ktorých liečba je náročná“ a ktorí majú problém s dostupnosťou liečby a sú promptne posielaní do schválených súkromných zariadení. |
|
3.10. |
Naopak, mali by byť otvorené každý deň a byť prístupnými, prívetivými a atraktívnymi miestami – miestami vytvárania vzťahov a sprostredkovania, ktoré podporujú a usmerňujú ľudí pri liečbe a sociálnom začleňovaní v miestnych komunitách prostredníctvom jedinečných, individuálnych a zložitých procesov potrebných na obnovu zmyslu života, väzieb a vyjednávacej sily, a tým aj pohody. Mali by byť navrhnuté tak, aby poskytovali úctivú a dôstojnú starostlivosť, stali sa „domovom“ a miestom otvoreným 24 hodín denne, sedem dní v týždni, boli východiskovým bodom pre vykonávanie činnosti v danej oblasti s vymedzenou spádovou oblasťou (nie viac ako 80 000 obyvateľov), dávali možnosť privítať formálne aj neformálne skupiny, umožniť stretávanie s nimi a uskutočňovanie zmien, a aby poskytovali miesto, kde by osoby v krízových situáciách mohli nájsť odpovede a v prípade potreby tu nejaký čas zotrvať, a to aj v noci. |
|
3.11. |
Vzhľadom na krízu existuje riziko, že by mohlo dôjsť k potrebe rozšírenia ubytovacích zariadení, čo by si vyžiadalo obrovské množstvo finančných prostriedkov. Existujúce modely sa navyše zdajú byť predimenzované, pokiaľ ide o kapacitu (viac ako 40 používateľov), sú vzdialené od každodenného života v mestách a štvrtiach, sú anonymné, chýbajú v nich predmety a aj naďalej sa spravujú ako azylové domy so zamykanými dverami a autoritárskymi pravidlami. Často sú funkčne oddelené od miestnych služieb územia, v ktorom sa nachádzajú, v niektorých prípadoch s úplne oddelenými tímami a neadekvátnymi profilmi pracovných miest. Pôsobia ako úplne uzavreté do seba. Vo väčšine prípadoch sú to miesta, z ktorých nie je možné uniknúť k nezávislejším formám života či spolužitia, v ktorých by ľudia v prípade potreby mohli nájsť na dostatočný čas oporu a začleniť sa do komunity. Mnohé pozitívne skúsenosti ukazujú, že je to možné, a to dokonca s veľmi udržateľnými nákladmi. |
|
3.12. |
Prílišný dôraz, ktorý sa v poslednom čase kladie na rezidenčné zariadenia, je znepokojujúci. Akoby psychiatri, správcovia a politici neustále potrebovali miesta a vymedzené priestory, v ktorých by namiesto poskytovania starostlivosti mohli upevňovať svoju kontrolu a moc a na neurčito zatvárať ľudí. Svetové spoločenstvo psychiatrických lekárov zaujalo v tejto oblasti jasné stanovisko a vydalo osobitný dokument (8). |
|
3.13. |
Podľa prieskumu Európskej sociálnej siete 65 % miestnych komunít, ktoré s ňou spolupracujú, tvrdí, že zdroje na deinštitucionalizáciu a budovanie komunitných služieb nie sú dostatočné (9). Uvádza sa, že tento proces je zdĺhavý a nákladný a že sa líši spôsob, akým sa jednotlivé miestne komunity rozhodujú investovať svoje zdroje. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že často existujú rozdiely medzi mestami a vidieckymi oblasťami. |
|
3.14. |
Na základe voľby jednotlivca by sa v obytných domoch v obciach alebo prímestských štvrtiach mali v čoraz väčšej miere ako už odskúšané a možné riešenie zriaďovať spoločné formy bývania, ktoré zahŕňajú poskytovanie všeobecných služieb, ako je sociálne ubytovanie pre menší počet užívateľov (1 – 5) a rodinné centrá (3 – 5 užívateľov), kde možno žiť každodenný život, kde ľudia môžu slobodne vychádzať von a zúčastňovať sa na spoločenskom živote, kde si v normálnosti každodenného života môžu vytvárať spomienky, budovať dôveru, schopnosť prijímať vlastné rozhodnutia a možnosť vlastniť predmety, ako aj obnoviť schopnosť správne vnímať čas a priestor, a znásobiť príležitosti. Čiže žiť normálny život ako každý iný občan. Zároveň to prispeje k posilneniu vzájomnej podpory, a to nielen ako spôsobu, ktorý umožňuje spolužitie, ale aj v záujme uľahčenia výmeny skúseností, povzbudenia a podpory zmysluplnej a kvalitnej účasti na živote komunity a spoločnosti ako celku a umožnenia ľuďom, aby sa v čo najväčšej miere zapájali s vlastnými finančnými prostriedkami. |
|
3.15. |
Medzi opatrenia na zlepšenie postavenia patrí aj možnosť pestúnskych rodín, pri ktorej sa osôb s duševnými chorobami ujmú hostiteľské rodiny, pričom táto možnosť je uvedená v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. |
|
3.16. |
V rámci politík v oblasti duševného zdravia by sa mali zohľadňovať osobitné potreby detí a dospievajúcich vrátane osobitných výziev a tlakov, ktorým čelia (možno navrhnúť špecializované služby a systémy podpory vo vzdelávacích inštitúciách). |
|
3.17. |
Mali by sa presadzovať prispôsobené prístupy pre rôzne kultúrne a ohrozené skupiny, ako sú staršie osoby, utečenci, komunita LGBTQ+ a ľudia so zdravotným postihnutím, teda prístupy, ktorými by sa reagovalo na špecifické potreby rôznych spoločenských skupín. |
|
3.18. |
Mal by sa podporiť prebiehajúci výskum účinných intervencií v oblasti duševného zdravia a vývoj nových terapeutických techník, aby sa zabezpečilo, že poskytovanie služieb bude založené na najnovších vedeckých poznatkoch. O to potrebnejšie je zabezpečiť prípravu odborníkov na transformáciu na všetkých úrovniach, ktorá musí byť v súlade so stanovenými cieľmi. |
|
3.19. |
EHSV je okrem toho znepokojený nedostatkom odborníkov na duševné zdravie. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť systémom postupných krokov, do ktorého môžu byť v rôznom čase zapojení rôzni odborníci v závislosti od stavu užívateľa, pričom by sa účinnejšie a efektívnejšie mohol využívať terajší personál. Tomuto personálu treba poskytovať neustálu psychologickú a fyzickú podporu, aby sa predišlo riziku prepracovanosti. |
|
3.20. |
Mala by sa podrobnejšie rozpracovať úloha technológií pri zlepšovaní služieb v oblasti duševného zdravia, najmä v odľahlých oblastiach alebo v oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou takýchto služieb (digitálne služby by nemali nahrádzať služby poskytované osobne, avšak za určitých okolností môžu uľahčovať ich dostupnosť). |
|
3.21. |
K duševnému zdraviu je potrebné pristupovať komplexne, ako k súčasti bežného života jednotlivca, zaistiť prevenciu, ochranu, podporu a najprísnejšie dosiahnuteľné normy v oblasti duševného zdravia a zabezpečiť, aby jednotlivci žili naplno život, ktorý chcú žiť. Predovšetkým je v oblasti duševného zdravia potrebné rozvíjať gramotnosť celej spoločnosti. V tomto smere je nevyhnutné prijať stratégie na podporu sebaprezentácie. |
|
3.22. |
Je nevyhnutné vypracovať spoločne navrhnuté usmernenia, ktorými sa určia jasné normy založené na ľudských právach a ukazovateľoch každej jednej spomenutej témy. Mal by sa zaviesť proces systematického skúmania, ktorý by umožňoval nepretržité posudzovanie a prispôsobovanie služieb v oblasti duševného zdravia na základe výsledkov a meniacich sa spoločenských potrieb. |
|
3.23. |
Štatistické a rozčlenené údaje vrátane investovaných zdrojov sú základom zdôraznenia homogenity výdavkov na rôznych územiach a súladu s cieľom deinštitucionalizácie a budovania komunitných služieb. Je preto potrebné vytvoriť rámec užitočný pre členské štáty a miestne komunity a posúdiť tak nákladovú efektívnosť a prípadnú potrebu ďalších zdrojov. |
V Bruseli 18. septembra 2024
Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Oliver RÖPKE
(1) https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3032.
(2) https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/promoting-our-european-way-life/european-health-union/comprehensive-approach-mental-health_en.
(3) The consequences of the COVID-19 pandemic on mental health and implications for clinical practice .
(4) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Opatrenia na zlepšenie duševného zdravia ( Ú. v. EÚ C 349, 29.9.2023, s. 100
(5) Plány obnovy a odolnosti: https://commission.europa.eu/business-economy-euro/economic-recovery/recovery-and-resilience-facility_sk.
(6) WHO QualityRights Tool Kit.
(7) https://arts.units.it/handle/11368/3029760.
(8) https://www.wpanet.org/_files/ugd/842ec8_e2e8fbfb2d7a4a168f0df4726c528543.pdf.
(9) https://socialserviceworkforce.org/wp-content/uploads/2024/03/Enhancing-Community-Care_0.pdf.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6868/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)