Právny rámec

1

Článok 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94), znie:

2

§ 28a ods. 1 Gesetz über die Elektrizitäts‑ und Gasversorgung (Energiewirtschaftsgesetz – EnWG) (nemecký zákon o zásobovaní elektrinou a plynom) zo 7. júla 2005 (BGBl. 2005 I, s. 1970, 3621, ďalej len „EnWG“), v znení uplatniteľnom na skutkový stav v prejednávanej veci, oprávňuje Bundesnetzagentur (BNetzA, spolkový úrad pre siete, Nemecko) okrem iného na stanovenie výnimiek z ustanovení týkajúcich sa prístupu tretích osôb k prepojeniam medzi Spolkovou republikou Nemecko a inými štátmi. Podmienky uplatňovania § 28a EnWG v podstate zodpovedajú podmienkam uplatňovania článku 36 ods. 1 smernice 2009/73.

Okolnosti predchádzajúce sporu

3

Rozhodnutím K(2009) 4694 z 12. júna 2009 Komisia Európskych spoločenstiev požiadala BNetzA na základe článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230), aby zmenil svoje rozhodnutie z 25. februára 2009, ktorým rozhodol, že na prepravné kapacity projektu plynovodu Ostseepipeline‑Anbindungsleitung (OPAL), ktorý je na východe pozemnou časťou plynovodu Nord Stream 1, ktorého vstupný bod sa nachádza v blízkosti lokality Lubmin pri Greifswalde v Nemecku a výstupný bod v lokalite Brandov v Českej republike, sa nevzťahujú pravidlá prístupu tretích osôb, stanovené v článku 18 uvedenej smernice, a tarifné pravidlá uvedené v jej článku 25 ods. 2 až 4.

4

Rozhodnutie K(2009) 4694 stanovovalo tieto podmienky:

5

Dňa 7. júla 2009 BNetzA svoje rozhodnutie z 25. februára 2009 zmenil tak, že ho prispôsobil vyššie uvedeným podmienkam, stanoveným v rozhodnutí K(2009) 4694. Výnimka z pravidiel bola zo strany BNetzA priznaná na obdobie 22 rokov.

6

Plynovod OPAL bol uvedený do prevádzky 13. júla 2011 a má kapacitu asi 36,5 miliardy m³. Na základe rozhodnutia K(2009) 4694 a rozhodnutia BNetzA z 25. februára 2009 v znení jeho rozhodnutia zo 7. júla 2009 boli kapacity plynovodu OPAL úplne vyňaté z uplatnenia pravidiel týkajúcich sa regulovaného prístupu tretích osôb a tarifných pravidiel na základe smernice 2003/55.

7

Pri súčasnej technickej konfigurácii sa môže zemný plyn do tohto bodu vstupu poskytovať iba plynovodom Nord Stream 1, ktorý využíva skupina Gazprom na prepravu plynu pochádzajúceho z ruských nálezísk. Keďže Gazprom nerealizovala program uvoľňovania plynu, upravený v rozhodnutí K(2009) 4694, 50 % nerezervovanej kapacity tohto plynovodu nebolo nikdy využitých, takže sa zrejme a priori využívalo iba 50 % prepravnej kapacity plynovodu OPAL.

8

Dňa 13. mája 2016 oznámil BNetzA Komisii na základe článku 36 smernice 2009/73 svoj zámer v nadväznosti na žiadosť, ktorú predložili Opal Gastransport GmbH & Co. KG (spoločnosť prevádzkujúca plynovod OPAL, ďalej len „OGT“), OAO Gazprom a Gazprom Eksport LLC, zmeniť určité ustanovenia výnimky priznanej v roku 2009, týkajúcej sa úseku plynovodu OPAL spravovaného spoločnosťou OGT.

9

Dňa 28. októbra 2016 Komisia prijala na základe článku 36 ods. 9 smernice 2009/73 rozhodnutie K(2016) 6950 final o zmene podmienok na to, aby sa na plynovod OPAL z dôvodu výnimky nevzťahovali pravidlá týkajúce sa prístupu tretích osôb a tarifných predpisov, stanovené smernicou 2003/55 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom toto rozhodnutie je určené BNetzA. Postup upravený v článku 36 smernice 2009/73 zodpovedá postupu podľa článku 22 smernice 2003/55, ktorý bol právnym základom rozhodnutia K(2009) 4694, zmeneného napadnutým rozhodnutím.

10

V napadnutom rozhodnutí Komisia ponechala výnimku z pravidiel prístupu tretích osôb, priznanú plynovodu OPAL na úsek medzi vstupným bodom nachádzajúcim sa pri Greifswalde a výstupným bodom nachádzajúcim sa v Brandove, pre maximálne 50 % kapacity, ktorú už schválila vo svojom rozhodnutí K(2009) 4694. Zvyšných 50 % kapacity na tomto úseku – doposiaľ nevyužívaných z dôvodu, že Gazprom nerealizovala program uvoľňovania plynu, – sa však naopak oslobodilo, to znamená podriadilo pravidlám prístupu tretích osôb. Toto oslobodenie sa má uskutočniť v podobe rozdelenia prepravných kapacít, ktoré je správca plynovodu povinný prideliť v rámci transparentnej a nediskriminačnej aukcie.

11

Vzhľadom na to, že toto nediskriminačné a transparentné sprístupnenie prepravných kapacít, ktoré boli takto oslobodené, môže tiež de facto viesť k ich využívaniu zo strany spoločnosti Gazprom Eksport, Komisia s cieľom zabezpečiť, aby tretie osoby mohli mať skutočne prístup k „oslobodeným“ kapacitám, zvýšila strop navrhovaný zo strany BNetzA, týkajúci sa kapacít prepojenia typu FZK (feste frei zuordenbare Kapazitäten, pevné kapacity, ktoré možno slobodne prideľovať) vo výstupnom bode plynovodu. Správca plynovodu OPAL tak bude povinný v rámci aukcie sprístupniť iným užívateľom, než je dominantná spoločnosť na českom trhu so zemným plynom, kapacitu prepojenia FZK v počiatočnom objeme vo výške 3,2 milióna kWh. Ak sa však pri každoročnej aukcii ukáže, že dopyt po kapacitách typu FZK vo výstupnom bode Brandov je o 90 % vyšší než ponúkané kapacity, OGT je povinná pri nasledujúcej každoročnej aukcii zvýšiť množstvo dostupných kapacít FZK o 1,6 milióna kWh. Dostupné kapacity FZK môžu v konečnom dôsledku dosiahnuť objem vo výške 6,4 milióna kWh.

12

Komisia navyše vzhľadom na to, že aukcia je založená na zásade zvyšovania ponúk, a s cieľom zabrániť tomu, aby dominantný podnik na českom trhu predkladal ponuky prevyšujúce najvyššie ponuky, zaviedla dodatočnú podmienku, podľa ktorej môže takáto spoločnosť v rámci aukcie týkajúcej sa kapacít FZK predložiť svoju ponuku len v základnej cene kapacít, čo tak znamená, že ponúkaná cena nesmie presiahnuť priemernú základnú cenu regulovanej tarify v prepravnej sieti obchodnej zóny od Gaspoolu v Nemecku po Českú republiku za porovnateľné produkty v tom istom roku.

13

Dňa 28. novembra 2016 BNetzA zmenil v súlade s napadnutým rozhodnutím výnimku, ktorá bola priznaná správcovi plynovodu OPAL na základe jeho rozhodnutia z 25. februára 2009, pričom so spoločnosťou OGT uzavrel verejnoprávnu zmluvu, ktorá podľa nemeckého práva nahrádza správne rozhodnutie.

Konanie a návrhy účastníkov konania

14

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. decembra 2016 podala žalobkyňa PGNiG Supply & Trading GmbH žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

15

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň predložila žalobkyňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol uznesením z 21. júla 2017, PGNiG Supply & Trading/Komisia (T‑849/16 R, EU:T:2017:544), zamietnutý. Podľa tohto uznesenia sa o trovách konania rozhodne neskôr.

16

Podaniami, ktoré boli doručené do kancelárie Všeobecného súdu 19. januára, 16. februára a 1., 9. a 22. marca 2017, Spolková republika Nemecko, Rada Európskej únie, Európsky parlament, OGT a Gazprom Eksport požiadali o vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie.

17

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. februára 2017 Naftogaz Ukrainy SA požiadala o vstup do tohto konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov žalobkyne.

18

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 13. marca 2017 žalobkyňa predložila vyjadrenie obsahujúce „doplnenie“ žaloby, v ktorom uviedla nové žalobné dôvody na podporu žaloby.

19

Komisia vo svojich pripomienkach predložených kancelárii Všeobecného súdu 8. mája 2017 vzniesla námietku neprípustnosti dodatočného vyjadrenia z 13. marca 2017.

20

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. marca 2017 podala Komisia námietku neprípustnosti žaloby.

21

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. mája 2017 predložila žalobkyňa svoje pripomienky k námietke neprípustnosti.

22

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú,

–

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

23

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol námietku neprípustnosti,

–

subsidiárne spojil konanie o otázke prípustnosti žaloby s konaním vo veci samej,

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Právny stav

24

Podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu môže tento súd, ak o to žalovaný požiada, rozhodnúť o neprípustnosti alebo nepríslušnosti pred prejednaním veci samej. V prejednávanej veci sa Všeobecný súd považuje za dostatočne oboznámený so spisovým materiálom a prijme rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné pokračovať v konaní.

25

Komisia na podporu svojej námietky neprípustnosti uvádza, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Podľa názoru Komisie napadnuté rozhodnutie nie je regulačným aktom a žalobkyne sa nedotýka ani priamo, ani osobne. Komisia navyše pochybuje o tom, že má žalobkyňa záujem na konaní.

26

Napadnuté rozhodnutie je určené BNetzA v súlade s článkom 36 ods. 9 smernice 2009/73. Nie je teda určené žalobkyni, spoločnosti činnej v oblasti dovozu,a vývozu, uskladňovania, predaja a distribúcie zemného plynu a tekutých palív, a spôsobilosť žalobkyne podať žalobu môže byť založená iba na druhej alebo tretej časti článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

27

Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku tohto článku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

28

Keďže v prejednávanom prípade napadnuté rozhodnutie nie je určené žalobkyni, jej aktívna legitimácia by mohla byť založená iba na druhej alebo tretej časti článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ. V nasledujúcom texte sa tak postupne preskúma, či sa napadnuté rozhodnutie týka priamo žalobkyne, či sa jej týka osobne a či ide o regulačný akt.

O priamej dotknutosti žalobkyne napadnutým rozhodnutím

29

Komisia tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa žalobkyne priamo nedotýka, a to najmä preto, že bezprostredne neovplyvňuje jej právne postavenie.

30

Žalobkyňa tvrdí, že priamy vplyv napadnutého rozhodnutia na jej právne postavenie spočíva najmä v tom, že jej bráni v prístupe k aukciám týkajúcim sa kapacít plynovodu OPAL. Zdôrazňuje, že tak Komisia, ako aj nemecké úrady tvrdia, že napadnuté rozhodnutie bude mať pre ňu pozitívne účinky, a z toho vyvodzuje, že v rovnakej miere bude priamo dotknutá jej negatívnymi vplyvmi. Žalobkyňa navyše usudzuje, že ako konkurentka spoločností zo skupiny Gazprom, ktorých priama dotknutosť napadnutým rozhodnutím je nesporná, treba usudzovať, že aj žalobkyňa je priamo dotknutá, a to na základe analogického uplatnenia judikatúry v oblasti štátnej pomoci.

31

Podľa ustálenej judikatúry kritérium priamej dotknutosti vyžaduje, aby napadnuté opatrenie bezprostredne ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu adresátom tohto opatrenia povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej napadnutej právnej úpravy bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení. Rovnako to platí aj v prípade, keď možnosť adresátov nevykonať akt Únie je čisto hypotetická, pričom ich vôľa vyvodiť dôsledky, ktoré sú v súlade s týmto aktom, je nepochybná (pozri rozsudok z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C‑386/96 P, EU:C:1998:193, body 43 a 44 a citovaná judikatúra).

32

Druhá z týchto dvoch podmienok, týkajúca sa neexistencie priestoru na voľnú úvahu, ktorý by bol ponechaný adresátom, pritom v prejednávanej veci nie je splnená. Rozhodnutie vnútroštátneho úradu, ktorým sa vykonáva napadnuté rozhodnutie, totiž nebolo automatické. Článok 36 smernice 2009/73 nezaväzoval BNetzA na takéto vykonanie, pretože tento úrad sa mohol rozhodnúť, že upúšťa od svojho návrhu na zmenu podmienok prevádzkovania plynovodu OPAL. Okrem toho táto možnosť BNetzA nevykonať napadnuté rozhodnutie nebola v prejednávanej veci čisto hypotetická. V tejto súvislosti treba pripomenúť jednak to, že Komisia v napadnutom rozhodnutí naviazala svoj súhlas s opatrením, ktoré navrhla BNetzA, na splnenie dodatočných podmienok nad rámec podmienok navrhovaných zo strany BNetzA (pozri body 11 a 12 vyššie). Hoci tak BNetzA nemohol rozhodnúť o zmene podmienok prevádzkovania plynovodu OPAL bez toho, aby zohľadnil uvedené dodatočné podmienky, mohol v rámci voľnej úvahy, na ktorú ho oprávňoval § 28a EnWG, opätovne zvážiť vhodnosť prijatia opatrenia s ohľadom na tieto podmienky, a prípadne od navrhovaného opatrenia upustiť. Ďalej, konanie na vnútroštátnej úrovni bolo začaté na základe návrhu predloženého spoločnosťou OGT, ktorá je prevádzkovateľom plynovodu OPAL (pozri bod 8 vyššie). Za týchto okolností mala OGT možnosť vziať svoj návrh späť, a tak zabrániť vykonaniu napadnutého rozhodnutia, či už prostredníctvom rozhodnutia, alebo zmluvy, ak dodatočné podmienky stanovené Komisiou považovala za nevhodné alebo nepatričné.

33

Žalobkyňa preto nemôže byť napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá v zmysle judikatúry citovanej v bode 31 vyššie.

34

V tejto súvislosti treba dodať, že aj za predpokladu, že by sa dalo usudzovať, že právne postavenie žalobkyne bolo dotknuté, bolo by dotknuté vnútroštátnymi opatreniami prijatými zo strany BNetzA, ktoré prináleží žalobkyni v prípade potreby napadnúť na vnútroštátnom súde, s tým, že bude namietať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s cieľom dosiahnuť podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania za podmienok článku 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle uznesenie z 8. apríla 2008, Saint‑Gobain Glass Deutschland/Komisia, C‑503/07 P, EU:C:2008:207, bod 78).

O osobnej dotknutosti žalobkyne napadnutým rozhodnutím

35

Komisia tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa žalobkyne osobne netýka.

36

Žalobkyňa tvrdí, že napadnutým rozhodnutím je osobne dotknutá vzhľadom na jej osobitné vlastnosti a špecifické okolnosti umožňujúce ju individualizovať obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je uvedené rozhodnutie určené. V tejto súvislosti poukazuje po prvé na povahu trhu s vývozom zemného plynu do Poľska, ako aj trhu s prepravou zemného plynu, po druhé na ujmu, ktorá jej v dôsledku napadnutého rozhodnutia vznikne, a po tretie na oslabenie jej konkurenčného postavenia vo vzťahu k skupine Gazprom.

37

Podľa ustálenej judikatúry môžu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri rozsudok z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, C‑125/06 P, EU:C:2008:159, bod 70 a citovanú judikatúru).

38

Z judikatúry Súdneho dvora rovnako vyplýva, že pokiaľ sa napadnutý akt dotýka skupiny osôb, ktoré boli určené alebo ich bolo možné určiť v čase prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných členom tejto skupiny, môžu tieto osoby byť osobne dotknuté týmto aktom, pokiaľ tvoria súčasť úzkeho okruhu hospodárskych subjektov (pozri rozsudok z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, C‑125/06 P, EU:C:2008:159, bod 71 a citovanú judikatúru).

39

V tejto súvislosti treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie sa týka podmienok, za ktorých OGT ako prevádzkovateľ plynovodu OPAL musí tretím osobám sprístupniť plyn vo výstupnom bode plynovodu OPAL na území Českej republiky v Brandove. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tá je činná v oblasti obchodovania so zemným plynom a jeho prepravy na nemecký trh a v oblasti vývozu plynu do Poľska. Je pravda, že sa nedá vylúčiť, že zmena podmienok prevádzkovania plynovodu OPAL môže mať ekonomické dôsledky na tieto činnosti žalobkyne, najmä v nadväznosti na zvýšenie prietoku plynu vedeného cez tento plynovod.

40

Pokiaľ ide o tento aspekt, po prvé žalobkyňa sa obáva značného zvýšenia prepravných kapacít pre skupinu Gazprom, ako aj obmedzenia využívania prepravných kapacít plynovodu Yamal‑Europe, ktorý vedie plyn z Ruska do Poľska cez Bielorusko, od roku 2020, ba až jeho úplnej deaktivácie po roku 2022, čím by sa posilnilo dominantné postavenie skupiny Gazprom, a tým oslabilo jej vlastné postavenie na trhu. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bude viesť k náhlemu zvýšeniu taríf prepravy plynu pochádzajúceho z nemeckého trhu do Poľska v dôsledku poklesu objemu prepravy plynu plynovodom Yamal‑Europe, čo obmedzí jej možnosti uzavrieť zmluvy o vývoze plynu z Nemecka do Poľska. Po tretie žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie znižuje jej konkurencieschopnosť vo vzťahu k podnikom, ktoré sú prepojené so skupinou Gazprom, na veľkoobchodných a maloobchodných trhoch s plynom v Nemecku. Po štvrté žalobkyňa uvádza, že keďže dôjde k zvýšeniu regulovaného využívania plynovodu OPAL, napadnuté rozhodnutie bude mať za dôsledok obmedzenie, ba až zamedzenie prístupu k plynovodu OPAL pre tých hráčov na veľkoobchodnom trhu, ktorí nepatria do skupiny Gazprom a medzi ktorých patrí aj ona samotná.

41

Táto údajná ujma je však jednak stále z veľkej časti špekulatívna a v každom prípade závisí od mnohých neistých faktorov, ktoré nastanú v budúcnosti. Vznik dôsledkov, ktoré môžu vyplynúť z prípadného budúceho zníženia využívania prepravných kapacít plynovodu Yamal‑Europe od roku 2020, ba dokonca z jeho úplnej deaktivácie od roku 2022, tak závisí od otázky, či platnosť zmluvy o dodávkach medzi materskou spoločnosťou žalobkyne a spoločnosťou Gazprom bude predĺžená, alebo nie. Aj keby som chcel na účely posúdenia dôsledkov napadnutého rozhodnutia postaviť žalobkyňu na roveň jej materskej spoločnosti Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., ktorá je hlavným distribútorom poľského plynu, odpoveď na túto otázku závisí najmä od budúcej obchodnej politiky skupiny Gazprom, budúceho konkurenčného postavenia materskej spoločnosti žalobkyne a všeobecného budúceho vývoja trhov s plynom. Túto ujmu tak v súčasnosti nemožno seriózne predvídať.

42

Po druhé žalobkyňa nepreukázala, že by údajná ujma mala určitú vlastnosť, ktorá by ju charakterizovala vo vzťahu k akýmkoľvek iným hospodárskym subjektom činným v oblasti obchodu, prepravy, dovozu a vývozu plynu v Nemecku alebo Poľsku, a tým ju individualizovala obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené. Takže za predpokladu, že by napadnuté rozhodnutie mohlo na veľkoobchodných a maloobchodných trhoch s plynom v Nemecku znížiť konkurencieschopnosť žalobkyne vo vzťahu k podnikom prepojeným so skupinou Gazprom, malo by sa to dotknúť všetkých hospodárskych subjektov činných v tomto sektore, a nielen žalobkyne. Napokon, pokiaľ ide o údajnú ujmu vyplývajúcu zo skutočnosti, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia má dôjsť k obmedzeniu, ba až zabráneniu prístupu konkurentov skupiny Gazprom k plynovodu OPAL, treba uviesť, že odhliadnuc od skutočnosti, že takáto ujma by sa dotkla aj ostatných hospodárskych subjektov činných v danom sektore, toto tvrdenie je nepodložené.

43

Konkrétne, tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého „z dôvodu, že [napadnuté rozhodnutie] zaviedlo dodatočnú výnimku z uplatňovania [zásady prístupu tretích osôb] pre plynovod OPAL, právne postavenie žalobkyne sa zmení tak, že žalobkyňa nebude mať slobodný prístup k tomuto plynovodu, v rozpore so zásadami vnútorného trhu s plynom, stanovenými smernicou 2009/73“, je nesprávne. V rámci pôvodného režimu výnimiek, schváleného rozhodnutím K(2009) 4694 (pozri body 3 a 4 vyššie), totiž žalobkyňa vôbec nemala slobodný prístup k plynovodu OPAL, pretože uvedený režim vylučoval všetky prepravné kapacity tohto plynovodu, medzi Greifswaldom a Brandovom, z uplatňovania pravidiel prístupu tretích osôb. Naopak, podľa napadnutého rozhodnutia podlieha prístupu tretích osôb 50 % kapacít na uvedenom úseku, prostredníctvom uskutočnenia transparentnej a nediskriminačnej aukcie (pozri bod 10 vyššie), takže získať kapacity budú mať príležitosť aj ostatné podniky, medzi ktoré patrí aj žalobkyňa. V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, tak napadnuté rozhodnutie nezavádza dodatočnú výnimku, ale práve naopak, čiastočne zrušuje existujúcu výnimku.

44

Napokon žalobkyňu nemožno považovať za subjekt patriaci do skupiny osôb, ktoré boli určené alebo ich bolo možné určiť v čase prijatia napadnutého rozhodnutia a v závislosti od kritérií vlastných členom tejto skupiny, v zmysle judikatúry citovanej v bode 38 vyššie. Na základe skutočnosti, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, t. j. že patrí do údajného uzatvoreného okruhu hráčov na trhu s obchodovaním s plynom a prepravou plynu v Nemecku, totiž žalobkyňu nemožno individualizovať vo vzťahu k podmienkam prevádzkovania plynovodu OPAL, vedúceho plyn cez Nemecko do Českej republiky, tak ako sú tieto podmienky stanovené napadnutým rozhodnutím. Nad rámec nevyhnutne potrebného treba rovnako ako Komisia uviesť, že žalobkyňa neuviedla ani totožnosť, ba ani počet členov, ktorí sú podľa jej názoru súčasťou tejto skupiny.

45

Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré žalobkyňa zakladá na zaangažovanosti v konaní na BNetzA, stačí poznamenať, že skutočnosť, že žalobkyňa v súvislosti s konaním na vnútroštátnej úrovni, ktoré predchádzalo oznámeniu z 13. mája 2016, zaslala BNetzA listy, nepostačuje na to, aby sa dospelo k záveru, že žalobkyňa bola zaangažovaná v konaní predchádzajúcom prijatiu napadnutého rozhodnutia, ktoré sa uskutočnilo na úrovni Únie.

46

V dôsledku uvedeného treba konštatovať, že žalobkyňa nie je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá.

O tom, či je napadnuté rozhodnutie regulačným aktom

47

Komisia tvrdí, že napadnuté rozhodnutie, ako individuálny právny akt, nie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti ZFEÚ.

48

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie má účinky vo vzťahu ku kategórii osôb definovaných len podľa povahy činností, ktoré vykonávajú. Keďže teda neexistuje žiadna individualizácia, pokiaľ ide o širokú kategóriu subjektov na trhu s plynom, toto rozhodnutie je všeobecne záväzné a jeho rozsah je abstraktný.

49

Podľa judikatúry treba na účely určenia rozsahu aktu zisťovať, či sa daný akt týka individuálne určitých konkrétnych subjektov. V tejto súvislosti sa súd Únie nemôže uspokojiť s oficiálnym názvom aktu, ale musí zohľadniť v prvom rade jeho predmet a jeho obsah (rozsudok zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada, 16/62 a 17/62, EU:C:1962:47, s. 901, 918). Rozhodnutie adresované jednému členskému štátu je tak všeobecne záväzné, ak sa uplatňuje na objektívne určené situácie a má právne účinky voči kategórii osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom [pozri, vo vzťahu k smernici 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), uznesenie z 8. apríla 2008, Saint‑Gobain Glass Deutschland/Komisia, C‑503/07 P, EU:C:2008:207, bod 71].

50

V prejednávanej veci, tak ako to vyplýva z článku 1 napadnutého rozhodnutia, sa toto rozhodnutie obmedzuje na to, že s výhradou určitých doplnení schvaľuje zmenu rozhodnutia o udelení výnimky z 25. februára 2009, navrhnutú zo strany BNetzA 13. mája 2016. Predmetom samotnej tejto zmeny pôvodného rozhodnutia o udelení výnimky, ku ktorej došlo 28. novembra 2016 (pozri bod 13 vyššie), je za predpokladu splnenia určitých podmienok zmeniť výnimku z uplatňovania určitých ustanovení smernice 2009/73, ktorú má plynovod OPAL. Napadnuté rozhodnutie sa teda týka iba jednotlivého a presne určeného prípadu, a to konkrétne podmienok prevádzkovania časti kapacity plynovodu OPAL spoločnosťou OGT. Predovšetkým, prípadné ekonomické dôsledky, ktoré by toto rozhodnutie mohlo mať pre iné subjekty zo sektora prepravy a obchodovania s plynom, než je OGT, nepredstavujú právne účinky voči kategórii osôb vymedzenej všeobecným a abstraktným spôsobom v zmysle judikatúry citovanej v bode 49 vyššie.

51

Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je „svojou povahou príbuzné rozhodnutiu v oblasti [štátnej] pomoci“ a že Všeobecný súd rozhodol, že „rozhodnutie v oblasti [štátnej] pomoci je všeobecne záväzné“, aj keď je určené iba jednému jedinému subjektu.

52

Na to, aby som toto tvrdenie odmietol, a bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadriť k údajnej príbuznosti napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím v oblasti štátnej pomoci z hľadiska jeho povahy, stačí uviesť, že v judikatúre, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, Všeobecný súd nekonštatoval všeobecne, že rozhodnutia v oblasti pomoci sú všeobecne záväzné. Tento súd naopak s poukázaním na ustálenú judikatúru podmienil uvedené konštatovanie tým, že sa takéto rozhodnutie uplatňuje na objektívne určené situácie a že má právne účinky voči kategórii osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom (rozsudok z 15. septembra 2016, Ferracci/Komisia, T‑219/13, EU:T:2016:485, bod 52). Ako sa však uvádza v bode 50 vyššie, v prejednávanej veci tomu tak nie je.

53

V dôsledku uvedeného na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, napadnuté rozhodnutie nemôže byť všeobecne záväzným aktom, a teda nie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

54

Napokon treba pripomenúť, že pojem „regulačn[é] akt[y], ktoré [sa priamo týkajú akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby] a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“, v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti ZFEÚ, sa má vykladať s ohľadom na cieľ tohto ustanovenia, ktorý, ako vyplýva z jeho genézy, spočíva v snahe vyhnúť sa tomu, aby jednotlivec, ktorého právne postavenie je predsa len aktom priamo zmenené, bol zbavený v súvislosti s týmto aktom účinnej súdnej ochrany. S ohľadom na tento cieľ je pritom zrejmé, že tretia časť článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ sa má uplatniť len v prípade, že napadnutý akt sám osebe, to znamená nezávisle od akéhokoľvek vykonávacieho opatrenia, mení právne postavenie žalobcu. V dôsledku uvedeného v prípade, že tomu tak nie je, toto konštatovanie postačuje na to, aby sa dospelo k záveru, že tretia časť článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ sa neuplatňuje, a to bez toho, aby bolo v tomto prípade potrebné preveriť, či tento akt vo vzťahu k žalobcovi vyžaduje vykonávacie opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2015, Federcoopesca a i./Komisia, T‑312/14, EU:T:2015:472, body 27 až 43).

55

V prejednávanej veci malo pritom k prípadnému zásahu do práv žalobkyne, ktorý žalobkyňa namieta, dôjsť v dôsledku vykonávacieho opatrenia, ktorým je zmluva medzi BNetzA a spoločnosťou OGT ako prevádzkovateľom plynovodu OPAL.

56

V dôsledku uvedeného sa v súlade s judikatúrou citovanou v bode 54 vyššie tretia časť článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ neuplatňuje.

57

Z uvedeného vyplýva, že žalobu treba zamietnuť ako neprípustnú, pričom nie je potrebné sa vyjadriť k prípustnosti dodatočného vyjadrenia podaného žalobkyňou 13. marca 2017.

O návrhoch na vstup vedľajších účastníkov do konania

58

Podľa článku 142 ods. 2 rokovacieho poriadku vedľajšie účastníctvo má vo vzťahu k hlavnému konaniu vedľajšiu povahu a stane sa bezpredmetným okrem iného v prípade, že je žaloba vyhlásená za neprípustnú.

59

Preto už viac nie je potrebné rozhodnúť o návrhoch na vstup Spolkovej republiky Nemecko, Parlamentu, Rady, spoločnosti Naftogaz Ukrainy, spoločnosti OGT a spoločnosti Gazprom Eksport do konania ako vedľajších účastníkov.

O trovách

60

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

61

Keďže žalobkyňa nemala v konaní na základe svojej žaloby úspech, je opodstatnené jej v súlade s návrhom Komisie uložiť povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou vrátane trov konania vynaložených v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia.

62

Podľa článku 138 ods. 1 členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Preto Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace s konaním o nariadení predbežného opatrenia.

63

Napokon na základe článku 144 ods. 10 rokovacieho poriadku, ak sa hlavné konanie skončí predtým, ako sa rozhodne o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, tento navrhovateľ a hlavní účastníci konania znášajú vlastné trovy konania spojené s návrhom.

64

V prejednávanej veci tak žalobkyňa, Komisia, Spolková republika Nemecko, Parlament, Rada, Naftogaz Ukrainy, OGT a Gazprom Eksport znášajú každý svoje vlastné trovy konania súvisiace s návrhmi na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

1.

Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.

Nie je už viac potrebné rozhodnúť o návrhoch na vstup vedľajších účastníkov do konania.

3.

Spoločnosť PGNiG Supply & Trading GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou vrátane trov týkajúcich sa konania o nariadení predbežného opatrenia.

4.

Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania týkajúce sa konania o nariadení predbežného opatrenia.

5.

Spoločnosť PGNiG Supply & Trading, Komisia, Spolková republika Nemecko, Európsky parlament, Rada Európskej Únie, Naftogaz Ukrainy SA, OPAL Gastransport GmbH & Co. KG a Gazprom Eksport LLC znášajú každý svoje vlastné trovy konania súvisiace s návrhmi na vstup vedľajšieho účastníka do konania.