<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-590/17</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62017CJ0590</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:232">EU:C:2019:232</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>7</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>7</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20190321">21. 3. 2019</DATE> – Vec C‑590/17</HT></P><P><HT TYPE="SC">Pouvin a Dijoux</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok súdneho Dvora</HT> (tretia komora)</P><P>z <DATE ISO="20190321">21. marca 2019</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 93/13/EHS</KEYWORD><KEYWORD>Pôsobnosť</KEYWORD><KEYWORD>Článok 2 písm. b) a c)</KEYWORD><KEYWORD>Pojmy <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>spotrebiteľ<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/> a <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>predajca alebo dodávateľ<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="2018" ID="QE0002"/></KEYWORD><KEYWORD>Financovanie na účely kúpy hlavného obydlia</KEYWORD><KEYWORD>Úver na nadobudnutie nehnuteľnosti dohodnutý medzi zamestnávateľom a zamestnancom a jeho manželským partnerom ako solidárnym spolupríjemcom úveru</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑590/17,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) zo <DATE ISO="20171004">4. októbra 2017</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20171012">12. októbra 2017</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Henri Pouvin,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Marie Dijoux</HT>, vydatá Pouvin,</P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Électricité de France (EDF),</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (tretia komora),</P><P>v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras, vykonávajúci funkciu predsedu tretej komory, sudcovia J. Malenovský, L. Bay Larsen, M. Safjan (spravodajca) a D. Šváby,</P><P>generálny advokát: M. Bobek,</P><P>tajomník: R. Șereș, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20180912">12. septembra 2018</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>H. Pouvin a M. Dijoux, vydatá Pouvin, v zastúpení: J. Buk Lament, avocate,</P></ITEM><ITEM><P>Électricité de France (EDF), v zastúpení: E. Piwnica, avocat,</P></ITEM><ITEM><P>francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas, J. Traband a A.‑L. Desjonquères, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>grécka vláda, v zastúpení: M. Tassopoulou, D. Tsagkaraki, C. Fatourou a K. Georgiadis, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><?PAGE NO="2"?><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: N. Ruiz García a C. Valero, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20181115">15. novembra 2018</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. b) a c) smernice Rady 93/13/EHS z <DATE ISO="19930405">5. apríla 1993</DATE> o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="095" PAGE.FIRST="29" DATE.PUB="1993">Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/002, s. 288).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pánom Henrim Pouvinom a pani Marie Dijouxovou, vydatou Pouvin, na jednej strane a spoločnosťou Électricité de France (EDF) na druhej strane, ktorý sa týka zaplatenia zostávajúcej sumy úveru dlžnej v rámci úveru na nehnuteľnosť, ktorý uvedená spoločnosť poskytla týmto manželom.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Deviate, desiate a štrnáste odôvodnenie smernice 93/13 uvádzajú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>keďže… nadobúdatelia tovaru a služieb by mali byť chránení proti zneužitiu právomocí zo strany predajcu alebo dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách;</P><P>keďže účinnejšia ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť prijatím jednotných právnych pravidiel v záležitostiach nekalých podmienok; keďže tieto pravidlá by mali platiť na všetky zmluvy uzatvorené medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi; keďže medzi iným, zmluvy týkajúce sa zamestnania, zmluvy týkajúce sa nástupníckych práv, zmluvy týkajúce sa rodinného práva a zmluvy týkajúce sa dohôd o včlenení a organizácii spoločností alebo partnerstve sa musia vylúčiť z rozsahu platnosti tejto smernice;</P><P>…</P><P>keďže táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo povolania verejného charakteru<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</P></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Podľa článku 1 ods. 1 tejto smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa [týkajú – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Na účely tejto smernice:</P><P>…</P><?PAGE NO="3"?><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>spotrebiteľ<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="2018" ID="QE0006"/> znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho [jej – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>predajca alebo dodávateľ<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="2018" ID="QE0007"/> znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho [jej – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Francúzske právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článkom L. 132‑1 Code de la consommation (Spotrebiteľský zákonník), v znení uplatniteľnom na vec samu, sa do francúzskeho práva prebrala smernica 93/13.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Podľa prvého odseku tohto článku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>V zmluvách uzatvorených medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi sú nekalé tie zmluvné podmienky, ktoré majú za cieľ alebo za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor osoby, ktorá nie je predajcom ani dodávateľom, alebo spotrebiteľa.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19950403">3. apríla 1995</DATE> EDF poskytla pánovi Pouvinovi, zamestnancovi tejto spoločnosti, a jeho manželke (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>dlžníci<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>) úver v rámci pomoci v prístupe k vlastníctvu nehnuteľností, na financovanie kúpy ich hlavného obydlia, vo výške <FT TYPE="DECIMAL">57625,73</FT> eura, ktorý bol splatný v 240 mesačných splátkach rozdelených na dve desaťročné obdobia splácania s úrokovou sadzbou 4,75 % a 8,75 % (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>zmluva o úvere<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Podľa článku 7 tejto zmluvy o úvere sa táto zmluva mala automaticky ukončiť v deň, keď dlžník z akéhokoľvek dôvodu prestane byť zamestnancom spoločnosti EDF. V dôsledku toho sa v prípade skončenia pracovnej zmluvy stala suma poskytnutého úveru okamžite splatnou, aj keď si dlžníci plnili všetky povinnosti, ktoré im z nej vyplývali.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Pán Pouvin podal v spoločnosti EDF výpoveď <DATE ISO="20020101">1. januára 2002</DATE> a dlžníci následne úver prestali splácať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>EDF uplatnila ustanovenie o automatickom ukončení zmluvy o úvere v prípade skončenia pracovnoprávneho pomeru a <DATE ISO="20120405">5. apríla 2012</DATE> podala voči dlžníkom návrh o zaplatenie zostávajúcej dlžnej sumy k <DATE ISO="20020101">1. januáru 2002</DATE> vo výške <FT TYPE="DECIMAL">50238,37</FT> eura pozostávajúcej z istiny a úrokov, ako aj zmluvnej pokuty vo výške <FT TYPE="NUMBER">3517</FT> eur.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Rozsudkom z <DATE ISO="20130329">29. marca 2013</DATE> Tribunal de grande instance de Saint Pierre (Krajský súd Saint Pierre, Réunion, Francúzsko) konštatoval, že doložka o automatickom ukončení zmluvy o úvere v prípade ukončenia pracovnoprávneho pomeru v spoločnosti EDF bola nekalým ustanovením. Zamietol žalobu spoločnosti EDF, prostredníctvom ktorej sa domáhala určenia automatického ukončenia tejto zmluvy. Uvedený súd súčasne vyhlásil ukončenie zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver a nariadil solidárnym dlžníkom povinnosť zaplatiť spoločnosti EDF sumu <FT TYPE="DECIMAL">44551,84</FT> eura zvýšenú o úroky vo výške 6 % od <DATE ISO="20120405">5. apríla 2012</DATE>, ako aj sumu <FT TYPE="DECIMAL">3118,63</FT> eura zvýšenú o 6 % úrokovú sadzbu odo dňa vyhlásenia rozsudku z dôvodu škody vzniknutej spoločnosti EDF nečinnosťou dlžníkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Rozsudkom z <DATE ISO="20140912">12. septembra 2014</DATE> Cour d’appel de Saint Denis (Odvolací súd Saint Denis, Francúzsko) zrušil rozsudok z <DATE ISO="20130329">29. marca 2013</DATE> a konštatoval, že automatické ukončenie predmetnej zmluvy nastalo <DATE ISO="20020101">1. januára 2002</DATE>. V dôsledku toho uložil dlžníkom povinnosť zaplatiť spoločnosti EDF sumu <FT TYPE="DECIMAL">50238,37</FT><?PAGE NO="4"?> eura zvýšenú o úroky vo výške 6 % od <DATE ISO="20020101">1. januára 2002</DATE>, pričom neskôr uhradené sumy sa odpočítajú. Okrem toho uložil dlžníkom povinnosť zaplatiť spoločnosti EDF aj sumu <FT TYPE="NUMBER">3517</FT> eur ako zmluvnú pokutu zvýšenú o zákonom stanovené úroky od <DATE ISO="20020101">1. januára 2002</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Uvedený súd totiž usudzoval, že článok L. 132‑1 spotrebiteľského zákonníka sa v prejednávanej veci neuplatňuje, pretože EDF uzavrela zmluvu o úvere v postavení zamestnávateľa, a nemožno ju preto považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>predajcu alebo dodávateľa<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> v zmysle tohto článku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Dlžníci podali proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok, pričom tvrdili, že konali v postavení spotrebiteľa, a odvolávali sa na judikatúru Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), podľa ktorej je ustanovenie, ktoré stanovuje splatnosť úveru z dôvodu nezávislého od zmluvy, nekalé.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) zastáva názor, že otázky vznesené týmto žalobným dôvodom, od ktorých závisí výsledok odvolacieho konania, si vyžadujú jednotný výklad článku 2 smernice 93/13.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 2 smernice 93/13… vykladať v tom zmysle, že ak spoločnosť, akou je spoločnosť EDF, poskytne zamestnancovi úver na nehnuteľnosť v rámci mechanizmu pomoci v prístupe k bývaniu, o ktorý sa môžu uchádzať len zamestnanci spoločnosti, koná táto spoločnosť ako predajca alebo dodávateľ?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má sa článok 2 smernice [93/13] vykladať v tom zmysle, že keď taká spoločnosť, akou je spoločnosť EDF, poskytne úver na nehnuteľnosť manželskému partnerovi svojho zamestnanca, ktorý nie je zamestnancom spoločnosti, ale solidárnym spolupríjemcom úveru, koná ako predajca alebo dodávateľ?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Má sa článok 2 smernice [93/13] vykladať v tom zmysle, že zamestnanec takej spoločnosti, akou je spoločnosť EDF, ktorý si od tejto spoločnosti vezme úver na nehnuteľnosť, koná ako spotrebiteľ?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Má sa článok 2 smernice [93/13] vykladať v tom zmysle, že manželský partner tohto zamestnanca, ktorý si vezme ten istý úver, nie však ako zamestnanec spoločnosti, ale ako solidárny spolupríjemca úveru, koná ako spotrebiteľ?<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Svojimi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. b) a c) smernice 93/13 má vykladať v tom zmysle, že zamestnanec spoločnosti a jeho manželský partner, ktorí uzavreli s uvedenou spoločnosťou zmluvu o úvere vyhradenú v prvom rade pre zamestnancov tejto spoločnosti, určenú na financovanie nadobudnutia nehnuteľného majetku na súkromné účely, sa majú považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>spotrebiteľov<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> v zmysle tohto článku 2 písm. b), a či, pokiaľ ide o poskytnutie tohto úveru, sa táto spoločnosť má považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>predajcu alebo dodávateľa<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> v zmysle článku 2 písm. c).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Na úvod treba pripomenúť, že ako stanovuje desiate odôvodnenie smernice 93/13, jednotné právne pravidlá v záležitostiach nekalých podmienok musia platiť na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>všetky zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> uzatvorené medzi <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>predajcami alebo dodávateľmi<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>spotrebiteľmi<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>, ktorí sú definovaní v článku 2 písm. b) a c) tejto smernice (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑147/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:320">EU:C:2018:320</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Súčasne sa v desiatom odôvodnení smernice 93/13 uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>zmluvy týkajúce sa zamestnania… sa musia [z tejto smernice] vylúčiť<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Za týchto podmienok treba overiť, či skutočnosť, že zmluvné strany zmluvy o úvere, dotknutej vo veci samej, sú viazané aj pracovnou zmluvou, má vplyv na ich postavenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>spotrebiteľa<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>predajcu alebo dodávateľa<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> v zmysle článku 2 písm. b) a c) smernice 93/13, pokiaľ ide o túto zmluvu o úvere.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je podľa tohto ustanovenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>spotrebiteľ<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>Predajcom alebo dodávateľom<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> je zase akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich smernici 93/13 koná s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, smernica 93/13 teda definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán podľa toho, či konajú s cieľom vzťahujúcim sa na ich obchody, podnikanie alebo povolanie (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑147/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:320">EU:C:2018:320</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Po prvé, pokiaľ ide o pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>spotrebiteľ<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13, má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať, alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150903">3. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Costea</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑110/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:538">EU:C:2015:538</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150903">3. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Costea</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑110/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:538">EU:C:2015:538</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je pri zohľadnení všetkých dôkazov a najmä podmienok zmluvy povinný overiť, či dotknutá osoba, ktorá je zmluvnou stranou tejto zmluvy, môže byť považovaná za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>spotrebiteľa<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> v zmysle smernice 93/13. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci a najmä povahu tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom posudzovanej zmluvy a môžu odhaliť účel nadobudnutia tovaru alebo služby (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150903">3. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Costea</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑110/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:538">EU:C:2015:538</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Súdny dvor už rozhodol, že aj advokáta, hoci možno predpokladať, že má vysokú úroveň odborných zručností, možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>spotrebiteľa<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13, ak uzatvorí zmluvu, ktorá sa netýka jeho profesijnej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150903">3. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Costea</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑110/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:538">EU:C:2015:538</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Toto široké chápanie pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>spotrebiteľ<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 umožňuje zabezpečiť ochranu priznanú touto smernicou všetkým fyzickým osobám, ktoré sa nachádzajú v slabšom postavení, ako je uvedené v bode 25 tohto rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že skutočnosť, že fyzická osoba uzavrie inú ako pracovnú zmluvu so svojím zamestnávateľom, nebráni sama osebe tomu, aby sa táto osoba považovala za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>spotrebiteľa<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, skutočnosť, že niektoré druhy spotrebiteľských zmlúv sú vyhradené pre niektoré skupiny spotrebiteľov, nezbavuje tieto osoby postavenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>spotrebiteľa<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Vylúčenie mnohých zmlúv uzatvorených spotrebiteľmi s ich zamestnávateľmi z pôsobnosti tejto smernice by pritom všetkých týchto spotrebiteľov zbavilo ochrany priznanej uvedenou smernicou (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150115">15. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Šiba</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑537/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:14">EU:C:2015:14</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vylúčenie pracovných zmlúv z pôsobnosti smernice 93/13, je nutné konštatovať, ako uviedol aj generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, že zmluva o úvere, o akú ide vo veci samej, neupravuje ani pracovnoprávny vzťah, ani podmienky zamestnania, a preto nemôže byť kvalifikovaná ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>pracovná zmluva<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Po druhé, pokiaľ ide o pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>predajca alebo dodávateľ<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13, treba pripomenúť, že normotvorca Únie mal v úmysle priznať tomuto pojmu široké poňatie (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑147/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:320">EU:C:2018:320</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>V prvom rade použitie výrazu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>akákoľvek<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> v uvedenom ustanovení svedčí o tom, že každá fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca činnosť súvisiacu s jej obchodom, podnikaním alebo povolaním, sa má považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>predajcu alebo dodávateľa<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> v zmysle smernice 93/13 (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑147/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:320">EU:C:2018:320</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>V druhom rade sa uvedený pojem týka akejkoľvek činnosti súvisiacej s obchodom, podnikaním alebo povolaním, a to <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>. Článok 2 písm. c) smernice 93/13 sa preto môže uplatniť na subjekty, ktorých cieľom je alebo nie je dosiahnutie zisku, bez vylúčenia subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑147/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:320">EU:C:2018:320</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>predajca alebo dodávateľ<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13 predstavuje funkčný pojem vyžadujúci si posúdenie, či zmluvný vzťah patrí do rámca takých činností, ktoré osoba vykonáva ako obchod, podnikanie alebo povolanie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑147/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:320">EU:C:2018:320</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Súdny dvor už rozhodol, že vzdelávacie zariadenie, ktoré poskytne študentovi plnenie spočívajúce v podstate v zmluve o úvere, v rámci svojej činnosti, ktorá je doplnková a vedľajšia vo vzťahu k jeho hlavnej činnosti, možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>predajcu alebo dodávateľa<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13, pokiaľ ide o toto plnenie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑147/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:320">EU:C:2018:320</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>V takom prípade totiž v zásade existuje nerovnosť medzi vzdelávacím zariadením a študentom, daná asymetriou informácií a odborných znalostí na strane týchto zmluvných strán, keďže zariadenie má k dispozícii trvalú organizačnú štruktúru a odborné znalosti, ktorými nevyhnutne nedisponuje študent konajúci so súkromným zámerom a ktorý sa s takouto zmluvou stretáva príležitostne (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑147/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:320">EU:C:2018:320</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Tieto úvahy možno uplatniť v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej zamestnávateľ, právnická osoba, uzatvorí s jedným zo svojich zamestnancov, fyzickou osobou, a prípadne s jej manželským partnerom, zmluvu o úvere určenú na financovanie kúpy nehnuteľného majetku na súkromné účely.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Aj napriek tomu, že hlavná činnosť zamestnávateľa, akým je EDF, nespočíva v poskytovaní finančných nástrojov, ale v dodávke energie, má totiž tento zamestnávateľ k dispozícii informácie a odborné zručnosti, ľudské a hmotné zdroje, o ktorých sa usudzuje, že ich fyzická osoba, teda druhá zmluvná strana, nemôže mať.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Tak ako pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>spotrebiteľ<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13, aj pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>predajca alebo dodávateľ<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> v zmysle článku 2 písm. c) tejto smernice má objektívnu povahu a nezávisí od toho, čo sa predajca alebo dodávateľ rozhodne spravovať v rámci svojej hlavnej činnosti alebo činnosti doplnkovej a vedľajšej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 43 až 46 svojich návrhov, ponúknutie takých úverových zmlúv svojim zamestnancom, prostredníctvom ktorých majú možnosť nadobudnúť nehnuteľnosť, slúži na prilákanie a udržanie kvalifikovanej a kompetentnej pracovnej sily a podporuje vykonávanie profesijnej činnosti zamestnávateľa. V tejto súvislosti existencia alebo neexistencia akéhokoľvek priameho príjmu pre tohto zamestnávateľa podľa tejto zmluvy nemá vplyv na uznanie tohto zamestnávateľa ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>predajcu alebo dodávateľa<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13. Extenzívny výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>predajca alebo dodávateľ<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> v zmysle uvedeného ustanovenia slúži na realizáciu cieľa tejto smernice, ktorým je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvy uzavretej s predajcom alebo dodávateľom a obnovenie rovnováhy medzi stranami (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180531">31. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sziber</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑483/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:367">EU:C:2018:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>článok 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zamestnanec podniku a jeho manželský partner, ktorí uzavreli s týmto podnikom zmluvu o úvere vyhradenú v prvom rade pre zamestnancov tohto podniku, určenú na financovanie nadobudnutia nehnuteľného majetku na súkromné účely, sa majú považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>spotrebiteľov<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> v zmysle tohto ustanovenia,</P></ITEM><ITEM><P>článok 2 písm. c) smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že uvedený podnik sa má považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>predajcu alebo dodávateľa<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> v zmysle tohto ustanovenia, ak uzavrie zmluvu o úvere v rámci svojej profesijnej činnosti, hoci poskytovanie úverov nepredstavuje jeho hlavnú činnosť.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z <DATE ISO="19930405">5. apríla 1993</DATE> o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že zamestnanec podniku a jeho manželský partner, ktorí uzavreli s týmto podnikom zmluvu o úvere vyhradenú v prvom rade pre zamestnancov tohto podniku, určenú na financovanie nadobudnutia nehnuteľného majetku na súkromné účely, sa majú považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>spotrebiteľov<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> v zmysle tohto ustanovenia.</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Článok 2 písm. c) smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že uvedený podnik sa má považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>predajcu alebo dodávateľa<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> v zmysle tohto ustanovenia, ak uzavrie zmluvu o úvere v rámci svojej profesijnej činnosti, hoci poskytovanie úverov nepredstavuje jeho hlavnú činnosť.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>