<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-819/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019CJ0819</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:904">EU:C:2021:904</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>16</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>16</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20211111">11. 11. 2021</DATE> – Vec C-819/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho Dvora</HT> (druhá komora)</P><P>z <DATE ISO="20211111">11. novembra 2021</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: holandčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Články 81, 84 a 85 ES</KEYWORD><KEYWORD>Článok 53 Dohody o EHP</KEYWORD><KEYWORD>Kartelové dohody</KEYWORD><KEYWORD>Konanie podnikov v odvetví leteckej dopravy medzi Európskym hospodárskym priestorom (EHP) a tretími krajinami, ku ktorému došlo počas účinnosti článkov 84 a 85 ES</KEYWORD><KEYWORD>Žaloba o náhradu škody</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc vnútroštátnych súdov uplatniť článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑819/19,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko) z <DATE ISO="20190918">18. septembra 2019</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20191106">6. novembra 2019</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Stichting Cartel Compensation,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Equilib Netherlands BV</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Martinair Holland NV,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Deutsche Lufthansa AG,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Lufthansa Cargo AG,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">British Airways plc,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Air France SA,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Singapore Airlines Ltd,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Singapore Airlines Cargo Pte Ltd,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Swiss International Air Lines AG,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Air Canada,</HT></P><?PAGE NO="2"?><P><HT TYPE="BOLD">Cathay Pacific Airways Ltd,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Scandinavian Airlines System Denmark‑Norway‑Sweden,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">SAS AB,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">SAS Cargo Group A/S,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (druhá komora),</P><P>v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, sudcovia I. Ziemele, T. von Danwitz, P. G. Xuereb a A. Kumin,</P><P>generálny advokát: M. Bobek,</P><P>tajomníčka: M. Ferreira, hlavná referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20210121">21. januára 2021</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>Stichting Cartel Compensation, v zastúpení: J. van den Brande a J. T. Verheij, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>Equilib Netherlands BV, v zastúpení: J. W. Fanoy, M. H. J. van Maanen a T. Raats, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV, v zastúpení: S. L. Boersen, M. Smeets, J. S. Kortmann, T. Heikens, S. Goldstein a T. M. Welling, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>Martinair Holland NV, v zastúpení: S. L. Boersen, M. Smeets, J. S. Kortmann, T. Heikens a S. Goldstein, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>Deutsche Lufthansa AG, v zastúpení: P. N. Malanczuk, A. Koeman, J. P. van der Klein a J. Schaufeli, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>Lufthansa Cargo AG a Swiss International Air Lines AG, v zastúpení: P. N. Malanczuk a J. P. van der Klein, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>British Airways plc, Air Canada a Cathay Pacific Airways Ltd, v zastúpení: J. K. de Pree a S. J. The, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>Air France SA, v zastúpení: D. A. M. H. W. Strik a T. M. Welling, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>Singapore Airlines Ltd a Singapore Airlines Cargo Pte Ltd, v zastúpení: I. VerLoren van Themaat, M. van Heezik, N. T. Dempsey, L. N. M. van Uden a V. E. J. Dijkstra, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>Scandinavian Airlines System Denmark‑Norway‑Sweden, SAS AB a SAS Cargo Group A/S, v zastúpení: E. Pijnacker Hordijk, W. Heemskerk a S. R. Kingma, advocaten,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: A. Dawes, T. Franchoo, F. van Schaik a C. Zois, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><P>Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: C. Simpson, I. O. Vilhjálmsdóttir, C. Zatschler, M. Sánchez Rydelski, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>nemecká vláda, v zastúpení: E. Sandaa a H. Kolderup, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20210506">6. mája 2021</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 81, 84 a 85 ES, článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z <DATE ISO="19920502">2. mája 1992</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="001" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="1994">Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Dohoda o EHP<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), ako aj článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo <DATE ISO="20021216">16. decembra 2002</DATE> o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 [ES] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="001" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2003">Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 08/002, s. 205).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Stichting Cartel Compensation (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>SCC<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>), Equilib Netherlands BV (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Equilib<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) na jednej strane a spoločnosťami Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV, Martinair Holland NV, Deutsche Lufthansa AG, Lufthansa Cargo AG, British Airways plc, Air France SA, Singapore Airlines Ltd, Singapore Airlines Cargo Pte Ltd, Swiss International Air Lines AG, Air Canada, Cathay Pacific Airways Ltd, Scandinavian Airlines System Denmark‑Norway‑Sweden, SAS AB et SAS Cargo Group A/S, žalovanými vo veci samej, na druhej strane vo veci náhrady škody vyplývajúcej z porušenia článku 81 ES, ktorého sa mali dopustiť tieto letecké spoločnosti.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Nariadenia č. 17 a 141</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 1 nariadenia Rady č. 17 zo <DATE ISO="19620206">6. februára 1962</DATE> Prvého nariadenia implementujúceho články [81 a 82 ES] (<REF.DOC.OJ COLL="X" NO.OJ="013" PAGE.FIRST="204" DATE.PUB="1962">Ú. v. ES 13, 1962, s. 204</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Druhy dohôd, rozhodnutí a dohodnutých postupov, ktoré sú popísané v článku [81] (1) [ES], ktoré existujú v dobe nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a v ktorých strany žiadajú použitie článku [81] (3) [ES], budú oznámené Komisii pred 1. augustom 1962.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Podľa článku 6 tohto nariadenia:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="006.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Kedykoľvek Komisia prijme rozhodnutie na základe článku [81] (3) [ES], bude v ňom stanovený dátum, od ktorého nadobudne účinnosť. Taký dátum nebude predchádzať dátumu oznámenia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="006.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Druhá veta odseku 1 sa nebude vzťahovať na dohody, rozhodnutia alebo dohodnuté postupy spadajúce pod… článok 5 (1), ktoré boli oznámené v rámci časového limitu, ktorý je uvedený v článku 5 (1).<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 1 nariadenia Rady č. 141 z <DATE ISO="19621126">26. novembra 1962</DATE>, ktoré vyníma dopravu z použitia nariadenia č. 17 (<REF.DOC.OJ COLL="X" NO.OJ="124" PAGE.FIRST="2751" DATE.PUB="1962">Ú. v. ES 124, 1962, s. 2751</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd.), zmenené nariadením Rady č. 1002/67/EHS zo <DATE ISO="19671214">14. decembra 1967</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="X" NO.OJ="306" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1967">Ú. v. ES 306, 1967, s. 1</REF.DOC.OJ>) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>nariadenie č. 141<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>), stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Nariadenie č. 17 sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v odvetví dopravy, ktorých predmetom alebo účelom je stanovenie cien a podmienok dopravy, obmedzovanie alebo kontrola poskytovania dopravy alebo rozdeľovania dopravných trhov, ani na dominantné postavenie na dopravnom trhu podľa článku [82 ES].<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 3 tohto nariadenia stanovoval:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Pokiaľ ide o železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu, ustanovenie článku [1] tohto nariadenia platí do <DATE ISO="19680630">30. júna 1968</DATE>.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Nariadenia (EHS) č. 3975/87 a 3976/87</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3975/87 zo <DATE ISO="19871214">14. decembra 1987</DATE> stanovujúceho postup pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky leteckej dopravy (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="374" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1987">Ú. v. ES L 374, 1987, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 07/001, s. 262), zmeneného nariadením Rady (EHS) č. 2410/92 z <DATE ISO="19920723">23. júla 1992</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="240" PAGE.FIRST="18" DATE.PUB="1992">Ú. v. ES L 240, 1992, s. 18</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 07/001, s. 430) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>nariadenie č. 3975/87<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>), znel takto:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Toto nariadenie stanovuje podrobné pravidlá na uplatnenie článkov [81] a [82 ES] v oblasti služieb v leteckej doprave.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Toto nariadenie sa vzťahuje len na leteckú dopravu medzi letiskami [Európskej únie].<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3976/87 zo <DATE ISO="19871214">14. decembra 1987</DATE> o uplatňovaní článku [81] ods. 3 [ES] na určité kategórie dohôd a zosúladených postupov v odvetví leteckej dopravy (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="374" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="1987">Ú. v. ES L 374, 1987, s. 9</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 07/001, s. 270), zmeneného nariadením Rady (EHS) č. 2411/92 z <DATE ISO="19920723">23. júla 1992</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="240" PAGE.FIRST="19" DATE.PUB="1992">Ú. v. ES L 240, 1992, s. 19</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 07/001, s. 431) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>nariadenie č. 3976/87<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>), stanovoval:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Toto nariadenie sa vzťahuje na leteckú dopravu medzi letiskami [Únie].<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></ALINEA></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie č. 1/2003</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 6 nariadenia č. 1/2003 uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Vnútroštátne súdy majú právomoc na uplatňovanie článkov 81 a 82 [ES].<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 16 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>1. Keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 81 alebo článku 82 [ES], ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Musia sa vyhnúť takým rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, o ktorom uvažuje Komisia v postupe, ktorý iniciovala [s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýšľa prijať v konaní, ktoré začala – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]. …<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Článok 32 uvedeného nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Výnimky z rozsahu platnosti [pôsobnosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Toto nariadenie sa nevzťahuje na:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>leteckú dopravu medzi letiskami spoločenstva a tretími štátmi.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 43 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="043.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Nariadenie č. 17 sa ruší s výnimkou článku 8 ods. 3, ktorý naďalej platí pre rozhodnutia prijaté podľa článku 81 ods. 3 [ES] pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, až do konca platnosti takýchto rozhodnutí.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="043.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Nariadenie č. 141 sa ruší.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Článok 45 prvý a druhý odsek nariadenia č. 1/2003 znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Toto nariadenie nadobúda účinnosť 20. deň odo dňa jeho uverejnenia v <HT TYPE="ITALIC">Úradnom vestníku</HT> [<HT TYPE="ITALIC">Európskej únie</HT>].</ALINEA><ALINEA>Bude sa uplatňovať od <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE>.<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie (ES) č. 411/2004</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 411/2004 z <DATE ISO="20040226">26. februára 2004</DATE>, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 3975/87 a menia a dopĺňajú sa nariadenia (EHS) č. 3976/87 a (ES) č. 1/2003 v súvislosti s leteckou dopravou medzi [Úniou] a tretími štátmi (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="068" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 68, 2004, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 07/008, s. 17), stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>Nariadenie [č. 3975/87] sa zrušuje s výnimkou článku 6 ods. 3, ktorý naďalej platí na rozhodnutia prijaté podľa článku 81 ods. 3 [ES] pred dňom uplatňovania nariadenia (ES) č. 1/2003 až do dátumu skončenia platnosti týchto rozhodnutí.<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Článok 2 nariadenia č. 411/2004 znie:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>V článku 1 nariadenia [č. 3976/87] sa vypúšťajú slová <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>medzi letiskami [Únie]<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="2018" ID="QE0021"/>.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></ALINEA></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Článok 3 nariadenia č. 411/2004 uvádza:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>V článku 32 nariadenia (ES) č. 1/2003 sa vypúšťa písmeno c).<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/></ALINEA></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Článok 4 prvý a druhý odsek nariadenia č. 411/2004 znie:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretí deň po jeho uverejnení v <HT TYPE="ITALIC">Úradnom vestníku Európskej únie</HT>.</ALINEA><ALINEA>Bude sa uplatňovať od <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE>.<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></ALINEA></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 2 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, podpísanej <DATE ISO="19990621">21. júna 1999</DATE> v Luxemburgu, schválenej v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom o dohode o vedeckej a technologickej spolupráci zo <DATE ISO="20020404">4. apríla 2002</DATE> o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="114" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 114, 2002, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/041, s. 89), stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>[Na tento účel – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] sa uplatňujú ustanovenia tejto dohody ako aj nariadenia a smernice uvedené v prílohe za nižšie uvedených podmienok. …<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Príloha tejto dohody znela takto:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>S cieľom [Na účely – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] tejto dohody platí toto:</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>vo všetkých prípadoch, v ktorých sa v tejto prílohe nachádza odkaz na členské krajiny [Únie] alebo požiadavka na prepojenie s týmto odkazom musí byť tento odkaz s cieľom tejto dohody vykladaný tak, že znamená Švajčiarsko alebo požiadavku na prepojenie so Švajčiarskom;</P></ITEM></LIST></P><P>…</P><P>2. Pravidlá hospodárskej súťaže</P><P>Odkazy na článok 81 a 82 [ES] o založení ES, ktoré sú obsiahnuté v týchto textoch, znamenajú odkazy na článok 8 a 9 tejto dohody.</P><P>…</P><P>č. 3975/87</P><P>Nariadenie Rady z[o] <DATE ISO="19871214">14. decembra 1987</DATE> stanovujúce postup pre uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na podniky leteckej dopravy, pozmenené a upravené nariadením (EHS) č. 1284/91 a nariadením (EHS) č. 2410/92 (pozri nižšie).</P><P>(Člán[ky] 1 – 7, 8 ods. 1, 8 ods. 2, 9 – 11, 12 ods. 1, 12 ods. 2, 12 ods. 4, 12 ods. 5, 13 ods[.] 1, 13 ods[.] 2, 14 – 19)</P><P>…</P><P>č. 3976/87</P><P>Nariadenie Rady zo <DATE ISO="19871214">14. decembra 1987</DATE> o použití článku 81 ods. 3 [ES] na niektoré kategórie dohôd a dohodnutých postupov v leteckej doprav[e], zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 2344/90 a nariadením (EHS) č. 2411/92 (pozri nižšie).</P><P>([Články] 1 – 5, 7)</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></P></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Podľa jej článku 36 ods. 1 a oznámenia o nadobudnutí účinnosti siedmich dohôd uzavretých so Švajčiarskou konfederáciou v oblasti voľného pohybu osôb, leteckej a cestnej dopravy, verejného obstarávania, vedeckej a technologickej spolupráce, vzájomného uznávania hodnotení zhody a obchodovania s poľnohospodárskymi výrobkami (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="114" PAGE.FIRST="480" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 114, 2002, s. 480</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/041, s. 94), nadobudla Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave účinnosť <DATE ISO="20020601">1. júna 2002</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že rozhodnutím z <DATE ISO="20101109">9. novembra 2010</DATE> K(2010) 7694 v konečnom znení v konaní podľa článku 101 [ZFEÚ], článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (Vec COMP/39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>rozhodnutie z roku 2010<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>) Európska komisia konštatovala, že 21 právnických osôb v odvetví leteckej dopravy porušilo článok 101 ZFEÚ a/alebo článok 53 Dohody o EHP a článok 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave tým, že koordinovali svoje cenové politiky v oblasti služieb nákladnej leteckej dopravy, pokiaľ ide o palivový príplatok, bezpečnostný príplatok a uhradenie provízií z týchto príplatkov, a uložila týmto právnickým osobám pokuty za konanie, ku ktorému došlo:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>v období od <DATE ISO="19991207">7. decembra 1999</DATE> do <DATE ISO="20060214">14. februára 2006</DATE> v prípade služieb nákladnej leteckej dopravy pri letoch medzi letiskami v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP),</P></ITEM><ITEM><P>v období od <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE> do <DATE ISO="20060214">14. februára 2006</DATE> v prípade služieb nákladnej leteckej dopravy pri letoch medzi letiskami v rámci Únie a letiskami mimo EHP, keďže sa Komisia domnievala, že pred <DATE ISO="20040501">1. májom 2004</DATE> jej nariadenie č. 3975/87 v súvislosti s týmito službami nepriznávalo právomoc uplatňovať článok 81 ES,</P></ITEM><ITEM><P>v období od <DATE ISO="20050519">19. mája 2005</DATE> do <DATE ISO="20060214">14. februára 2006</DATE> v prípade služieb nákladnej leteckej dopravy pri letoch medzi letiskami v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ale nie sú členskými štátmi, a tretími krajinami, keďže sa Komisia domnievala, že pred <DATE ISO="20050519">19. májom 2005</DATE> sa nariadenie č. 1/2003 v súvislosti s týmito službami ešte neuplatňovalo na účely vykonávania Dohody o EHP,</P></ITEM><ITEM><P>v období od <DATE ISO="20020601">1. júna 2002</DATE> do <DATE ISO="20060214">14. februára 2006</DATE> v prípade služieb nákladnej leteckej dopravy pri letoch medzi letiskami v rámci Únie a letiskami vo Švajčiarsku, keďže sa Komisia domnievala, že pred 1. júnom 2002 nariadenie č. 3975/87 ešte nebolo zahrnuté do dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Rozsudkami zo <DATE ISO="20151216">16. decembra 2015</DATE> Všeobecný súd Európskej únie zrušil z dôvodu procesnej vady rozhodnutie z roku 2010 v rozsahu, v akom sa týkalo niektorých právnických osôb, ktorým bola uložená pokuta.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Komisia obnovila konanie a rozhodnutím C(2017)1742 final zo <DATE ISO="20170317">17. marca 2017</DATE> v konaní podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou (Vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>rozhodnutie z roku 2017<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>), uložila pokuty 19 z 21 právnických osôb uvedených v bode 21 tohto rozsudku, medzi ktorými sa nachádzajú žalované vo veci samej.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>SCC a Equilib, právnické osoby so sídlom v Holandsku a založené na účely vymáhania náhrady škody vyplývajúcej z porušenia práva hospodárskej súťaže súdnou cestou, podali na vnútroštátny súd žaloby, ktorými sa v podstate domáhali toho, aby tento súd jednak konštatoval, že žalované vo veci samej tým, že v rokoch 1999 až 2006 koordinovali svoje cenové politiky týkajúce sa služieb leteckej nákladnej dopravy, konali protiprávne vo vzťahu k zasielateľom tovarov, ktorí odberali tieto služby, a jednak, aby týmto leteckým spoločnostiam uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu škody spolu s úrokmi, ktorá týmto zasielateľom vznikla z dôvodu toho konania, pričom uvedení zasielatelia skutočne postúpili svoje pohľadávky na náhradu tejto škody spoločnostiam SCC a Equilib.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd v podstate uvádza, že spory vo veci samej sa týkajú najmä otázky, či má právomoc uplatniť zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES na konanie žalovaných vo veci samej pred <DATE ISO="20040501">1. májom 2004</DATE> pri letoch medzi letiskami v rámci Únie a letiskami mimo EHP, pred <DATE ISO="20050519">19. májom 2005</DATE> pri letoch medzi letiskami v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ale nie sú členskými štátmi, a tretími krajinami, a pred 1. júnom 2002 pri letoch medzi letiskami v rámci Únie a letiskami vo Švajčiarsku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>SCC a Equilib pred vnútroštátnym súdom predovšetkým tvrdia, že tento súd má právomoc uplatniť článok 81 ES na toto konanie z dôvodu, že počas celého obdobia trvania kartelovej dohody malo toto ustanovenie priamy horizontálny účinok. SCC a Equilib subsidiárne tvrdia, že vnútroštátny súd sa podľa článku 6 nariadenia č. 1/2003 v každom prípade v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stal príslušným na retroaktívne uplatnenie článku 81 ES na konanie vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Žalované vo veci samej v podstate namietajú nedostatok právomoci vnútroštátneho súdu, pričom tvrdia, že článok 81 ES nemal priamy účinok v obdobiach, počas ktorých došlo k dotknutému konaniu vo veci samej, a že v prejednávanej veci chýba predchádzajúce rozhodnutie Komisie alebo vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže v zmysle článkov 84 a 85 ES týkajúce sa tohto konania. Domnievajú sa, že priznanie retroaktívneho účinku článku 81 ES by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty a nemohlo by sa zakladať na znení, cieli alebo štruktúre nariadenia č. 1/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa domnieva, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zákazy stanovené v článku 81 ods. 1 a článku 82 ES môžu mať na základe svojej povahy priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivcami a že tieto ustanovenia tak zakladajú priamo práva osobám podliehajúcim súdnej právomoci, ktoré sú vnútroštátne súdy povinné chrániť bez ohľadu na vykonanie týchto ustanovení orgánmi členských štátov alebo Komisiou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Právomoc vnútroštátnych súdov uplatniť článok 81 ods. 1 a článok 82 ES v spore medzi jednotlivcami tak vyplýva z priameho účinku týchto ustanovení. Táto právomoc je nezávislá od správneho vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 84 a 85 ES a nezávisí od existencie predchádzajúceho rozhodnutia vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže alebo Komisie o dotknutej dohode alebo postupe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Právomoc vnútroštátnych súdov uplatniť článok 81 ES je obmedzená len v situáciách, v ktorých je ešte možné udeliť výnimku podľa článku 81 ods. 3 ES. Toto obmedzenie je nevyhnutné z dôvodu rizika pre právnu istotu, ktorá je spojená s rozhodnutím vnútroštátneho súdu, ktorým sa vyhlási za neplatnú dohoda, ktorá by následne mohla byť predmetom správneho rozhodnutia prijatého na základe tohto posledného uvedeného ustanovenia, v ktorom sa konštatuje, že článok 81 ods. 1 ES na ňu nemožno uplatniť.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd môže a musí preskúmať dohody alebo postupy z hľadiska článku 81 ES, ak už uplatnenie článku 81 ods. 3 ES nie je sporné. O takýto prípad pritom ide podľa neho v tejto veci. Je totiž nesporné, že žalované vo veci samej počas trvania kartelovej dohody nepožiadali vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže alebo Komisiu o uplatnenie článku 81 ods. 3 ES a že tieto spoločnosti tak už nemôžu urobiť, keďže nariadenie č. 1/2003 túto možnosť neupravuje. Za týchto podmienok už v súvislosti s týmto konaním neexistuje riziko, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu bude v rozpore so správnym rozhodnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že má právomoc rozhodovať <HT TYPE="ITALIC">a posteriori</HT> o konaní vo veci samej. Opačné stanovisko by totiž malo podľa jeho názoru za následok, že žiadny orgán by už nemohol posúdiť uplatnenie článku 81 ES na toto konanie, čo by odmeňovalo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>nezverejnenie<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> podobného konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd však uvádza, že vo svojom rozhodnutí zo <DATE ISO="20171004">4. októbra 2017</DATE> ([2017] EWHC 2420 [Ch]), ktoré potvrdil Court of Appeal (England and Wales) [Odvolací súd (Anglicko a Wales), Spojené kráľovstvo], High Court of Justice (England &amp; Wales), Chancery Division [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery, Spojené kráľovstvo], ktorý prejednával žalobu týkajúcu sa náhrady škody vyplývajúcej z kartelovej dohody dotknutej vo veci samej, rozhodol, že v prípade neexistencie rozhodnutia vnútroštátnych orgánov alebo Komisie konštatujúceho porušenie, nemal v súvislosti s konaním dotknutým vo veci samej právomoc rozhodnúť o žalobe. Vnútroštátny súd sa domnieva, že v tejto situácii je vzhľadom na cieľ zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva Únie potrebné obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Za týchto okolností Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>Majú vnútroštátne súdy v spore medzi poškodenými (v tomto prípade zasielatelia, odberatelia leteckých nákladných služieb) a leteckými spoločnosťami právomoc – či už na základe priameho účinku článku 101 ZFEÚ, alebo v každom prípade článku 53 Dohody o EHP, alebo na základe (priameho účinku) článku 6 nariadenia č. 1/2003 – neobmedzene uplatniť článok 101 ZFEÚ, alebo v každom prípade článok 53 Dohody o EHP na dohody, resp. zosúladené postupy leteckých spoločností týkajúce sa nákladných služieb pri letoch uskutočnených pred <DATE ISO="20040501">1. májom 2004</DATE> medzi letiskami v rámci [Únie] a letiskami mimo EHP, resp. pri letoch uskutočnených pred <DATE ISO="20050519">19. májom 2005</DATE> medzi Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom a letiskami mimo EHP, resp. pri letoch uskutočnených pred 1. júnom 2002 medzi letiskami v rámci EÚ a Švajčiarskom, aj keď ide o obdobie, v ktorom platila prechodná úprava stanovená v článkoch 104 a 105 ZFEÚ, alebo tomu táto prechodná úprava bráni?<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 81, 84 a 85 ES, ako aj článok 53 Dohody o EHP vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd má právomoc uplatniť článok 81 ES alebo článok 53 Dohody o EHP v súkromnoprávnom spore týkajúcom sa žaloby o náhradu škody, o ktorej rozhoduje po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1/2003, na konanie podnikov v odvetví leteckej dopravy medzi členským štátom a inou treťou krajinou, ako je Švajčiarsko, ku ktorému došlo pred <DATE ISO="20040501">1. májom 2004</DATE>, na konanie podnikov v odvetví leteckej dopravy medzi členským štátom a Švajčiarskom, ku ktorému došlo pred 1. júnom 2002, a na konanie podnikov v odvetví leteckej dopravy medzi krajinou EHP, ktorá nie je členským štátom,<?PAGE NO="10"?> a treťou krajinou, ku ktorému došlo pred <DATE ISO="20050519">19. májom 2005</DATE>, aj keď by v súvislosti s týmto konaním orgány členských štátov alebo Komisia neprijali žiadne rozhodnutie na základe článku 84 ES alebo článku 85 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o výklad ustanovení Zmluvy ES, treba pripomenúť, že podľa článku 87 Zmluvy o EHS (teraz článok 83 ods. 1 ES) nariadenia alebo smernice potrebné na uplatňovanie zásad uvedených v článkoch 81 a 82 ES stanoví Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Rada na základe tejto právomocí prijala najprv nariadenie č. 17, následne prijatím nariadenia č. 141 vyňala z pôsobnosti tohto nariadenia obmedzenia hospodárskej súťaže priamo ovplyvňujúce trh služieb dopravy (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20021024">24. októbra 2002</DATE>, <NAME.CASE>Aéroports de Paris/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑82/01 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:617">EU:C:2002:617</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180201">1. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Deutsche Bahn a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑264/16 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:60">EU:C:2018:60</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Hoci Rada prijatím nariadení č. 3975/87 a č. 3976/87 stanovila podrobné pravidlá na uplatnenie článkov 85 a 86 Zmluvy o EHS (teraz články 81 a 82 ES) na činnosti týkajúce sa priamo poskytovania služieb leteckej dopravy, tieto nariadenia sa uplatňovali len na leteckú dopravu medzi letiskami Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19890411">11. apríla 1989</DATE>, <NAME.CASE>Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro</NAME.CASE>, <NO.CASE>66/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1989:140">EU:C:1989:140</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Nakoniec Rada prijala jednak nariadenie č. 1/2003, ktorého článok 43 v spojení s jeho článkom 45 s účinnosťou od <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE> čiastočne zrušil nariadenie č. 17 a úplne nariadenie č. 141, ako aj jednak nariadenie č. 411/2004, ktorého článok 1 v spojení s jeho článkom 4 s účinnosťou k tomu istému dátumu čiastočne zrušil nariadenie č. 3975/87 a ktorého články 2 a 3 v spojení s jeho článkom 4 s účinnosťou k uvedenému dátumu viedli k rozšíreniu pôsobnosti nariadenia č. 3976/87 a nariadenia (ES) č. 1/2003 na leteckú dopravu medzi letiskami Únie a letiskami tretích štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré priamo ovplyvňujú trh služieb leteckej dopravy medzi letiskami Únie a letiskami v tretích krajinách, ustanovenia prijaté na základe článku 83 ods. 1 ES nadobudli účinnosť až <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>V prípade neexistencie takýchto ustanovení sa preto na tieto služby pred týmto dátumom uplatňovala iba úprava vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže upravených v článkoch 84 a 85 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860430">30. apríla 1986</DATE>, <NAME.CASE>Asjes a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>209/84 až 213/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:188">EU:C:1986:188</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19890411">11. apríla 1989</DATE>, <NAME.CASE>Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro</NAME.CASE>, <NO.CASE>66/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1989:140">EU:C:1989:140</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>V prejednávanej veci v rozsahu, v akom sa konanie dotknuté vo veci samej, ku ktorému došlo medzi rokom 1999 a <DATE ISO="20040501">1. májom 2004</DATE> priamo týkalo služieb leteckej dopravy medzi letiskami Únie a tretími krajinami a mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 81 ods. 1 ES, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, nevzťahovali sa na toto konanie ustanovenia prijaté na základe článku 83 ES, ale len úprava vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže upravených v článkoch 84 a 85 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>To isté platí pre konanie vo veci samej, ku ktorému došlo medzi rokom 1999 a dátumom nadobudnutia účinnosti Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, teda 1. júnom 2002, v rozsahu, v akom sa priamo týkalo služieb leteckej dopravy medzi letiskami Únie a letiskami vo Švajčiarsku a mohlo ovplyvniť obchod medzi<?PAGE NO="11"?> členskými štátmi, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ako totiž vyplýva zo znenia článku 1 ods. 2 tejto dohody v spojení s jej prílohou, až po nadobudnutí účinnosti uvedenej dohody k vyššie citovanému dátumu sa letiská nachádzajúce sa na švajčiarskom území považovali za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>letiská [Únie]<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 3975/87 a článku 1 nariadenia č. 3976/87 a už nie za letiská tretích krajín.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Žalované vo veci samej tak vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, ako aj na pojednávaní v podstate tvrdili, že odvetvie leteckej dopravy zostalo vylúčené z uplatňovania článku 81 ES až do nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1/2003, teda do <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE>. Títo účastníci konania a Komisia tiež uviedli, že počas účinnosti článkov 84 a 85 ES nemá článok 81 ods. 1 ES v žiadnom prípade priamy účinok, pretože vnútroštátne súdy nemohli uplatniť toto posledné uvedené ustanovenie v prípade neexistencie rozhodnutia príslušných vnútroštátnych orgánov alebo Komisie konštatujúceho porušenie uvedeného ustanovenia. Nariadenie č. 1/2003 tým, že vo svojom článku 6 stanovilo, že vnútroštátne súdy môžu teraz neobmedzene uplatniť články 81 a 82 ES, zaviedlo novú hmotnoprávnu úpravu, ktorá sa nemôže uplatňovať retroaktívne na také konanie, aké je dotknuté vo veci samej, ku ktorému došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a počas účinnosti článkov 84 a 85 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že letecká doprava podliehala rovnako ako ostatné spôsoby dopravy všeobecným zmluvným pravidlám, vrátane pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže, od nadobudnutia ich účinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860430">30. apríla 1986</DATE>, <NAME.CASE>Asjes a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>209/84 až 213/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:188">EU:C:1986:188</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 72 až 77 svojich návrhov, Rada nevyužila svoju právomoc vyplývajúcu z článku 83 ods. 2 písm. c) ES na obmedzenie vecnej pôsobnosti článku 81 ES v odvetví leteckej dopravy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Po druhé treba zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry právo Únie neukladá jednotlivcom len povinnosti, ale im tiež priznáva práva, ktoré sa stávajú súčasťou ich právneho dedičstva. Tieto práva vznikajú nielen vtedy, keď ich výslovne uvádzajú Zmluvy, ale aj z dôvodu povinností, ktoré Zmluvy riadne vymedzeným spôsobom ukladajú tak jednotlivcom, ako aj členským štátom a inštitúciám Únie (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20010920">20. septembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Courage a Crehan</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑453/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:465">EU:C:2001:465</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130606">6. júna 2013</DATE>, <NAME.CASE>Donau Chemie a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑536/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:366">EU:C:2013:366</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>V tomto kontexte už Súdny dvor rozhodol, že článok 81 ods. 1 ES vyvoláva priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútroštátne súdy povinné ochraňovať (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191212">12. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Otis Gesellschaft a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑435/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1069">EU:C:2019:1069</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211006">6. októbra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Sumal</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑882/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:800">EU:C:2021:800</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Akákoľvek osoba má totiž právo súdnou cestou namietať porušenie článku 81 ods. 1 ES a z tohto dôvodu na základe tohto ustanovenia namietať aj neplatnosť kartelovej dohody alebo nedovoleného postupu, ako je stanovené v článku 81 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060713">13. júla 2006</DATE>, <NAME.CASE>Manfredi a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑295/04 až C‑298/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:461">EU:C:2006:461</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj domáhať sa náhrady spôsobenej škody, ak existuje príčinná súvislosť medzi uvedenou škodou a touto kartelovou dohodou alebo týmto postupom (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191212">12. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Otis Gesellschaft a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑435/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1069">EU:C:2019:1069</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Pokiaľ ide ďalej konkrétne o žaloby o náhradu škody za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie podané na vnútroštátne súdy, Súdny dvor rozhodol, že tieto žaloby zabezpečujú úplnú účinnosť článku 81 ES, a najmä potrebný účinok zákazu uvedeného v jeho odseku 1, a posilňujú tak operatívnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a svojou povahou odrádzajú od často utajených dohôd alebo postupov, ktoré môžu obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190314">14. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Skanska Industrial Solutions a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑724/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:204">EU:C:2019:204</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191212">12. decembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Otis Gesellschaft a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑435/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1069">EU:C:2019:1069</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20211006">6. októbra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Sumal</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑882/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:800">EU:C:2021:800</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Vnútroštátne súdy tak majú právomoc uplatniť článok 81 ES najmä v súkromnoprávnych sporoch, keďže táto právomoc vyplýva z priameho účinku tohto článku (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19740130">30. januára 1974</DATE>, <NAME.CASE>BRT a Société belge des auteurs, compositeurs et éditeurs</NAME.CASE>, <NO.CASE>127/73</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1974:6">EU:C:1974:6</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry, úlohou vnútroštátnych súdov poverených v rámci ich právomocí uplatňovaním ustanovení práva Únie je nielen zabezpečenie úplnej účinnosti týchto noriem, ale aj ochrana práv, ktoré poskytujú jednotlivcom (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130606">6. júna 2013</DATE>, <NAME.CASE>Donau Chemie a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑536/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:366">EU:C:2013:366</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra). Práve týmto súdom je zverená úloha zabezpečiť právnu ochranu vyplývajúcu pre osoby podliehajúce súdnej právomoci z priameho účinku ustanovení práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19761216">16. decembra 1976</DATE>, <NAME.CASE>Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral</NAME.CASE>, <NO.CASE>33/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:188">EU:C:1976:188</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0005">5</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Po tretie treba zdôrazniť, že, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 43 a 44 svojich návrhov, právomoc vnútroštátnych súdov uvedená v bode 51 tohto rozsudku nie je dotknutá uplatňovaním článkov 84 a 85 ES, pretože žiadne z týchto dvoch ustanovení, ktoré sa týkajú správneho vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže Únie orgánmi členských štátov a Komisiou, neobmedzuje uplatňovanie článku 81 ES vnútroštátnymi súdmi, najmä v súkromnoprávnych sporoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Z úvah uvedených v bodoch 45 až 53 tohto rozsudku vyplýva, že sa nemožno domnievať, že nariadenie č. 1/2003 tým, že vo svojom článku 6 stanovilo, že vnútroštátne súdy majú právomoc uplatňovať články 81 a 82 ES, zaviedlo novú hmotnoprávnu úpravu uplatniteľnú na odvetvia hospodárstva, v ktorých pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia neexistovali ustanovenia prijaté na základe článku 83 ES. Uvedený článok 6 totiž len pripomína právomoc, ktorou tieto súdy disponujú na základe priameho účinku článkov 81 a 82 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Vzhľadom na to treba spresniť, že výkon právomoci takto priznanej vnútroštátnym súdom môže byť obmedzený najmä zásadou právnej istoty, konkrétne potrebou vyhnúť sa tomu, aby tieto súdy a subjekty poverené správnym vykonávaním pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže vydávali protichodné rozhodnutia, ako aj potrebou zachovať rozhodovaciu alebo zákonodarnú právomoc inštitúcií Únie poverených vykonávaním týchto pravidiel, najmä článku 81 ods. 3 ES, a zabezpečiť záväzný účinok ich aktov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Súdny dvor vzhľadom na tieto úvahy najmä rozhodol, že vnútroštátne súdy, keď rozhodujú o dohodách alebo postupoch, o ktorých ešte môže rozhodovať aj Komisia, sa musia vyhnúť tomu, aby prijali také rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýšľa prijať, na uplatnenie článku 81 ods. 1 ES, článku 82 ES, ako aj článku 81 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910228">28. februára 1991</DATE>, <NAME.CASE>Delimitis</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑234/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:91">EU:C:1991:91</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20001214">14. decembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Masterfoods a HB</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑344/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:689">EU:C:2000:689</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a že <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT>, keď<?PAGE NO="13"?> rozhodujú o dohodách alebo postupoch, ktoré už boli predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s uvedeným rozhodnutím (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20001214">14. decembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Masterfoods a HB</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑344/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:689">EU:C:2000:689</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Táto judikatúra je navyše v súčasnosti kodifikovaná v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121106">6. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Otis a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑199/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:684">EU:C:2012:684</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201209">9. decembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Groupe Canal +/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑132/19 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:1007">EU:C:2020:1007</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0112">112</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Keďže však Komisia tak vo svojom rozhodnutí z roku 2010, ako aj v rozhodnutí z roku 2017 v podstate zastávala názor, že nemá právomoc uplatniť článok 81 ods. 1 ES na konanie vo veci samej, nemôžu sa žalované vo veci samej odvolávať na existenciu rizika, že vnútroštátny súd prijme v prejednávanej veci rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou, alebo s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýšľa prijať v konaní, ktoré začala v zmysle článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Úvahy pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku tiež viedli Súdny dvor k obmedzeniu možnosti vnútroštátnych súdov konštatovať absolútnu neplatnosť určitých dohôd a rozhodnutí podľa článku 81 ods. 2 ES v situácii, keď tieto dohody a rozhodnutia existovali pred nadobudnutím účinnosti ustanovení uvedených v článku 83 ods. 1 ES, ktoré sa na ne neskôr stali uplatniteľné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Súdny dvor totiž rozhodol, že dohody, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 17 a ktoré boli oznámené Komisii v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, majú dočasnú platnosť, z ktorej vyplýva, že vnútroštátne súdy nemôžu v prípade neexistencie rozhodnutia Komisie alebo orgánov členských štátov prijatého v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia konštatovať absolútnu neplatnosť týchto dohôd na základe článku 81 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19620406">6. apríla 1962</DATE>, <NAME.CASE>de Geus</NAME.CASE>, <NO.CASE>13/61</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1962:11">EU:C:1962:11</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 105; zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19730206">6. februára 1973</DATE>, <NAME.CASE>Brasserie de Haecht</NAME.CASE>, <NO.CASE>48/72</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1973:11">EU:C:1973:11</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0009">9</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19800710">10. júla 1980</DATE>, <NAME.CASE>Lancôme a Cosparfrance Nederland</NAME.CASE>, <NO.CASE>99/79</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1980:193">EU:C:1980:193</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910228">28. februára 1991</DATE>, <NAME.CASE>Delimitis</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑234/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:91">EU:C:1991:91</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Treba zdôrazniť, že táto dočasná platnosť bola nevyhnutná na základe skutočnosti, že článok 5 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 2 nariadenia č. 17 stanovovali možnosť Komisie retroaktívne vyhlásiť článok 85 ods. 1 Zmluvy o EHS (teraz článok 81 ods. 1 ES) neuplatniteľný na uvedené dohody podľa článku 85 ods. 3 Zmluvy o EHS (teraz článok 81 ods. 3 ES) a že by bolo v rozpore so všeobecnou zásadou právnej istoty, keby sa tieto isté dohody stali absolútne neplatnými ešte predtým, než bolo možné určiť, či sa na ne uplatňuje článok 85 Zmluvy o EHS alebo nie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19620406">6. apríla 1962</DATE>, <NAME.CASE>de Geus</NAME.CASE>, <NO.CASE>13/61</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1962:11">EU:C:1962:11</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 104).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>V prejednávanej veci však také úvahy, aké sú uvedené v bode 55 tohto rozsudku, nevyžadujú analogicky k judikatúre uvedenej v bode 60 tohto rozsudku obmedziť možnosť vnútroštátnych súdov uplatniť článok 81 ES na konanie podnikov, ku ktorému, ako vo veci samej, došlo pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 1/2003 a počas účinnosti článkov 84 a 85 ES bez toho, aby boli prípadne dotknuté uplatniteľné pravidlá premlčania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Nariadenie č. 1/2003, ktoré sa stalo uplatniteľným v odvetví, v ktorom došlo ku konaniu dotknutému vo veci samej, totiž neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo retroaktívne schválenie dohôd alebo postupov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Navyše článok 34 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že oznámenia dohôd podané Komisii, najmä<?PAGE NO="14"?> podľa nariadenia č. 17, strácajú účinnosť od <DATE ISO="20040501">1. mája 2004</DATE>. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žalované vo veci samej v každom prípade neoznámili konanie, o ktoré ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>Úvahy pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku okrem toho viedli Súdny dvor k tomu, aby obmedzil možnosti vnútroštátnych súdov vyhlásiť niektoré dohody za neplatné pred nadobudnutím účinnosti ustanovení uvedených v článku 83 ods. 1 ES, ktoré sa na ne mali uplatniť. V rozsudkoch z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860430">30. apríla 1986</DATE>, <NAME.CASE>Asjes a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>209/84 až 213/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:188">EU:C:1986:188</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19890411">11. apríla 1989</DATE>, <NAME.CASE>Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro</NAME.CASE> (<NO.CASE>66/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1989:140">EU:C:1989:140</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), na ktoré sa odvolávajú žalované vo veci samej, tak Súdny dvor v podstate rozhodol, že až do nadobudnutia účinnosti právnej úpravy stanovenej v článku 83 ods. 1 ES vnútroštátne súdy nemohli z vlastnej iniciatívy konštatovať nezlučiteľnosť dohody alebo postupu s článkom 81 ods. 1 ES a absolútnu neplatnosť podľa článku 81 ods. 2 ES mohli vyhlásiť len v súvislosti s dohodami a postupmi, ktoré orgány členských štátov na základe článku 84 ES považujú za spadajúce do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES a ktoré nemôžu podliehať zrušeniu zákazu v zmysle článku 81 ods. 3 ES alebo vo vzťahu ku ktorým Komisia konštatovala porušenie upravené v článku 85 ods. 2 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Z bodov 20 a 32 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19890411">11. apríla 1989</DATE>, <NAME.CASE>Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro</NAME.CASE> (<NO.CASE>66/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1989:140">EU:C:1989:140</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), však vyplýva, že toto obmedzenie možnosti vnútroštátnych súdov uplatniť článok 81 ES má svoje jediné odôvodnenie v potrebe zachovať právomoc inštitúcií, ktoré mali byť vyhlásené za príslušné podľa vykonávacích pravidiel, ktoré mali byť prijaté na základe článku 83 ES na účely vypracovania politiky hospodárskej súťaže tým, že udelia alebo neudelia výnimky na základe článku 81 ods. 3 ES. Vzhľadom na to, že ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku normotvorca Únie ešte totiž nevykonal právomoc, ktorou disponoval podľa článku 83 ES a článku 85 ods. 3 ES vo vzťahu k odvetviu služieb leteckej dopravy medzi letiskami Únie a letiskami tretích krajín, prijatie úpravy retroaktívneho vyhlásenia neuplatniteľnosti článku 81 ods. 1 ES na určité dohody podľa článku 81 ods. 3 ES, podobnej úprave zavedenej nariadením č. 17, nebolo možné vylúčiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Na rozdiel od judikatúry uvedenej v bode 64 tohto rozsudku, ktorá sa týka možnosti vnútroštátnych súdov vyhlásiť niektoré dohody za neplatné pred nadobudnutím účinnosti ustanovení uvedených v článku 83 ods. 1 ES, ktoré sa na ne mali uplatniť, sa však konania vo veci samej týkajú, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, preskúmania, po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1/2003, zlučiteľnosti konania, ku ktorému došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a počas účinnosti článkov 84 a 85 ES, s článkom 81 ods. 1 ES. V čase podania žalôb vo veci samej tak normotvorca Únie prijatím uvedeného nariadenia a nariadenia č. 411/2004 už vykonal svoju právomoc uvedenú v bode 65 tohto rozsudku vo vzťahu k odvetviu služieb leteckej dopravy medzi letiskami Únie a letiskami tretích krajín, takže obmedzenie možnosti vnútroštátneho súdu uplatniť článok 81 ods. 1 ES na konanie vo veci samej nemožno odôvodniť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Za týchto podmienok okolnosť uvádzaná vnútroštátnym súdom, podľa ktorej v súvislosti s týmto konaním nebolo prijaté žiadne rozhodnutie počas účinnosti článkov 84 alebo 85 ES, nebráni tomu, aby tento súd mohol uplatniť článok 81 ES na uvedené konanie na účely posúdenia existencie porušenia tohto posledného uvedeného článku a prípadne nariadiť náhradu škody, ktorá z toho vyplýva.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>Pokiaľ ide v druhom rade o výklad článku 53 Dohody o EHP, treba pripomenúť, že tento článok zakazuje, v rovnakom znení ako článok 81 ES, dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami tejto dohody a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci EHP.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>Okrem toho treba zdôrazniť, že Dohoda o EHP je neoddeliteľnou súčasťou práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200402">2. apríla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Ruska Federacija</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑897/19 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:262">EU:C:2020:262</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Táto dohoda opätovne potvrdzuje privilegované vzťahy založené na blízkosti, dlhodobých spoločných hodnotách a európskej identite, ktoré spájajú Úniu, jej členské štáty a štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). So zreteľom na tieto privilegované vzťahy treba chápať jeden zo základných cieľov Dohody o EHP, a to cieľ rozšírenia vnútorného trhu vytvoreného na území Únie na štáty EZVO. Z tohto hľadiska sa viaceré ustanovenia tejto dohody snažia zaručiť, aby jej výklad bol, pokiaľ je to možné, jednotný na celom území EHP. V tomto rámci vykonáva Súdny dvor dozor nad tým, aby sa pravidlá Dohody o EHP, ktoré sú v podstate zhodné s pravidlami Zmluvy o FEÚ, vykladali v členských štátoch jednotne (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200402">2. apríla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Ruska Federacija</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑897/19 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:262">EU:C:2020:262</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že článok 53 Dohody o EHP je v podstate totožný s článkom 81 ES, treba ho vykladať rovnako ako tento článok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>Okrem toho nariadenia č. 1/2003 a 411/2004 sa stali uplatniteľnými v rámci Dohody o EHP po tom, čo <DATE ISO="20050519">19. mája 2005</DATE> nadobudlo účinnosť rozhodnutie Spoločného výboru EHP č. 130/2004 z <DATE ISO="20040924">24. septembra 2004</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV (Hospodárska súťaž), protokol 21 (O vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky) a protokol 23 (O spolupráci medzi orgánmi dohľadu) k Dohode o EHP (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="064" PAGE.FIRST="57" DATE.PUB="2005">Ú. v. EÚ L 64, 2005, s. 57</REF.DOC.OJ>), a rozhodnutie č. 40/2005 Spoločného výboru EHP z <DATE ISO="20050311">11. marca 2005</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIII (Doprava) a protokol 21 (O vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky) k Dohode o EHP (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="198" PAGE.FIRST="38" DATE.PUB="2005">Ú. v. EÚ L 198, 2005, s. 38</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73</NO.P><TXT>Za týchto podmienok, keďže konanie dotknuté vo veci samej môže ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, úvahy uvedené v bodoch 47 až 67 tohto rozsudku sa uplatňujú <HT TYPE="ITALIC">mutatis mutandis</HT> na výklad článku 53 tejto dohody vo veciach samých.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74</NO.P><TXT>V tejto súvislosti, ako v podstate uviedla nórska vláda a Dozorný úrad EZVO a ako uviedol generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, neexistencia ustanovenia rovnocenného článku 84 ES v Dohode o EHP nemôže spochybniť tento záver, keďže, ako bolo spresnené v bode 53 tohto rozsudku, toto ustanovenie nemá vplyv na právomoc, ktorú majú vnútroštátne súdy na základe priameho účinku článku 81 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75</NO.P><TXT>S prihliadnutím na všetky uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že články 81, 84 a 85 ES, ako aj článok 53 Dohody o EHP sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd má právomoc uplatniť článok 81 ES a článok 53 Dohody o EHP v súkromnoprávnom spore týkajúcom sa žaloby o náhradu škody, o ktorej rozhoduje po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1/2003, na konanie podnikov v odvetví leteckej dopravy medzi členským štátom a inou treťou krajinou, ako je Švajčiarsko, ku ktorému došlo pred <DATE ISO="20040501">1. májom 2004</DATE>, na konanie podnikov<?PAGE NO="16"?> v odvetví leteckej dopravy medzi členským štátom a Švajčiarskom, ku ktorému došlo pred 1. júnom 2002, a na konanie podnikov v odvetví leteckej dopravy medzi krajinou EHP, ktorá nie je členským štátom, a treťou krajinou, ku ktorému došlo pred <DATE ISO="20050519">19. májom 2005</DATE>, aj keď by v súvislosti s týmto konaním nebolo prijaté žiadne rozhodnutie na základe článku 84 ES alebo článku 85 ES, pokiaľ uvedené konanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Články 81, 84 a 85 ES, ako aj článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z <DATE ISO="19920502">2. mája 1992</DATE> sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd má právomoc uplatniť článok 81 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore v súkromnoprávnom spore týkajúcom sa žaloby o náhradu škody, o ktorej rozhoduje po nadobudnutí účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo <DATE ISO="20021216">16. decembra 2002</DATE> o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 [ES], na konanie podnikov v odvetví leteckej dopravy medzi členským štátom a inou treťou krajinou, ako je Švajčiarsko, ku ktorému došlo pred <DATE ISO="20040501">1. májom 2004</DATE>, na konanie podnikov v odvetví leteckej dopravy medzi členským štátom a Švajčiarskom, ku ktorému došlo pred 1. júnom 2002, a na konanie podnikov v odvetví leteckej dopravy medzi krajinou Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorá nie je členským štátom, a treťou krajinou, ku ktorému došlo pred <DATE ISO="20050519">19. májom 2005</DATE>, aj keď by v súvislosti s týmto konaním nebolo prijaté žiadne rozhodnutie na základe článku 84 ES alebo článku 85 ES, pokiaľ uvedené konanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>