<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><ORDER xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.ORDER><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-186/21 PPU</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62021CO0186</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:447">EU:C:2021:447</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>8</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>8</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.ORDER><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Uznesenie z <DATE ISO="20210603">3. 6. 2021</DATE> – Vec C-186/21 PPU</HT></P><P><HT TYPE="SC">Republika Slovenija (Zaistenie žiadateľa o medzinárodnú ochranu)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Uznesenie Súdneho dvora</HT> (prvá komora)</P><P>z <DATE ISO="20210603">3. júna 2021</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: slovinčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora</KEYWORD><KEYWORD>Prisťahovalecká a azylová politika</KEYWORD><KEYWORD>Medzinárodná ochrana</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2013/33/EÚ</KEYWORD><KEYWORD>Článok 8 ods. 3 prvý pododsek písm. d)</KEYWORD><KEYWORD>Zaistenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu</KEYWORD><KEYWORD>Žiadateľ zaistený v rámci konania o návrate podľa smernice 2008/115/ES, v prípade ktorého existuje odôvodnené podozrenie, že podal žiadosť o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate</KEYWORD><KEYWORD>Objektívne kritériá, na ktorých možno založiť takéto dôvody</KEYWORD><KEYWORD>Žiadateľ, ktorý už mal možnosť prístupu ku konaniu o azyle</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><ORDER.INIT><P>Vo veci C‑186/21 PPU,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Upravno sodišče (Správny súd, Slovinsko) z <DATE ISO="20210315">15. marca 2021</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20210325">25. marca 2021</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></ORDER.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">J. A.</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Republika Slovenija,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE.GEN><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (prvá komora)</P><P>v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia L. Bay Larsen, C. Toader, M. Safjan (spravodajca) a N. Jääskinen,</P><P>generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vydal toto</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE.GEN><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.ORDER><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Uznesenie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 3 prvého pododseku písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE>, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="180" PAGE.FIRST="96" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi J. A. a Republika Slovenija (Slovinská republika) vo veci jeho administratívneho zaistenia v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú ochranu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2008/115/ES</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo <DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE> o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="348" PAGE.FIRST="98" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98</REF.DOC.OJ>), stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>Touto smernicou sa ustanovujú spoločné normy a postupy, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so základnými právami ako všeobecnými zásadami práva Spoločenstva a medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ochrany utečencov a ľudských práv.<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 1 tejto smernice znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>Členské štáty vydajú rozhodnutie o návrate každého štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v odsekoch 2 až 5.<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Podľa článku 15 ods. 1 uvedenej smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>existuje riziko úteku, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2013/33</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Odôvodnenia 15 a 20 smernice 2013/33 uvádzajú:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>(15)</NO.P><TXT>Zaistenie žiadateľov by sa malo uplatňovať v súlade s hlavnou zásadou, podľa ktorej osobu nemožno zaistiť len z toho dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu, a to najmä v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami členských štátov a článkom 31 Ženevského dohovoru. Žiadatelia môžu byť zaistení len za veľmi jasne vymedzených výnimočných okolností stanovených v tejto smernici a v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality, pokiaľ ide o spôsob a účel takéhoto zaistenia. Zaistený žiadateľ by mal mať skutočný prístup k potrebným procesným zárukám, akými sú opravné prostriedky pred vnútroštátnym súdnym orgánom.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(20)</NO.P><TXT>S cieľom lepšie zabezpečiť fyzickú a psychickú integritu žiadateľov, zaistenie by malo byť krajným opatrením a môže sa uplatňovať len potom, ako sa riadne preskúmajú všetky alternatívne opatrenia k zaisteniu, ktoré nezahŕňajú pozbavenie osobnej slobody. Akékoľvek alternatívne opatrenie k zaisteniu musí rešpektovať základné ľudské práva žiadateľov.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 8 tejto smernice, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Zaistenie<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty nesmú zaistiť osobu len z toho dôvodu, že táto osoba je žiadateľom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany [(<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="180" PAGE.FIRST="60" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60</REF.DOC.OJ>)].</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak je to nevyhnutné, členské štáty môžu na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu žiadateľa zaistiť, ak nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie alternatívne opatrenia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Žiadateľa možno zaistiť iba:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>ak je žiadateľ zaistený a vzťahuje sa na neho konanie o návrate podľa smernice [2008/115], s cieľom pripraviť návrat a/alebo výkon vyhostenia a príslušný členský štát môže na základe objektívnych kritérií vrátane skutočnosti, že žiadateľ už mal prístup ku konaniu o azyle, doložiť, že existuje odôvodnené podozrenie, že žiadateľ žiada o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť vykonanie rozhodnutia o návrate;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><P>Dôvody zaistenia sa stanovia vo vnútroštátnom práve.</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Slovinské právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Z § 84 ods. 1 tretej zarážky Zakon o mednarodni zaščiti (zákon o medzinárodnej ochrane) zo <DATE ISO="20160304">4. marca 2016</DATE> (Uradni list RS, č. 16/17, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>ZMZ‑1<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>) vyplýva, že príslušný orgán môže voči žiadateľovi o medzinárodnú ochranu prijať opatrenie spočívajúce v povinnom zaistení v priestoroch prijímacieho centra pre žiadateľov o azyl, ak už bol administratívne zaistený podľa Zakon o tujcih (zákon o cudzincoch) zo <DATE ISO="20110616">16. júna 2011</DATE> (Uradni list RS, č. 1/18) s cieľom uplatniť a vykonať konanie o návrate alebo konanie o vyhostení a ak existuje odôvodnené podozrenie, že tento žiadateľ podal svoju žiadosť len preto, aby oddialil alebo zmaril vyhostenie, keďže už mal možnosť takúto žiadosť podať v skoršej fáze konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>J. A. je štátny príslušník Bosny a Hercegoviny, ktorý v presne neurčenom dátume podal v Slovinsku žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím z <DATE ISO="20200224">24. februára 2020</DATE>, ktoré nadobudlo právoplatnosť <DATE ISO="20210111">11. januára 2021</DATE> a stalo sa vykonateľným <DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>V priebehu konania o tejto žiadosti bol J. A. odsúdený rozsudkom Okrožno sodišče v Ljubljani (Krajský súd Ľubľana, Slovinsko) zo <DATE ISO="20181106">6. novembra 2018</DATE> na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka za skutky vyhrážania sa, útoku a poškodenia cudzieho majetku. V odvolacom konaní Višje sodišče v Ljubljani (Odvolací súd Ľubľana, Slovinsko) rozsudkom z <DATE ISO="20190523">23. mája 2019</DATE> odsúdil J. A. na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a troch mesiacov, ako aj na vedľajší trest zákazu pobytu na území štátu na obdobie troch rokov. J. A. si ešte odpykával trest odňatia slobody vo väzenskom zariadení, keď sa <DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE> stalo vykonateľným rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Po výkone trestu odňatia slobody si J. A. prevzali slovinské policajné orgány, ktorým oznámil svoje želanie podať novú žiadosť o medzinárodnú ochranu. Podľa úradného záznamu vypracovaného týmito orgánmi <DATE ISO="20210227">27. februára 2021</DATE> sa J. A. v tomto kontexte zmienil o vyhrážkach smrťou, ktorým je vystavený v krajine pôvodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>J. A. bol umiestnený do prijímacieho centra pre žiadateľov o azyl v Ľubľane (Slovinsko) a po podaní novej žiadosti o medzinárodnú ochranu mu bolo ústne oznámené jeho administratívne zaistenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20210301">1. marca 2021</DATE> Ministrstvo za notranje zadeve Republike Slovenije (Ministerstvo vnútra Slovinskej republiky, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>ministerstvo vnútra<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>) formálne prijalo na základe § 84 ods. 1 tretej zarážky ZMZ‑1 rozhodnutie, ktorým bolo nariadené zaistenie J. A. v priestoroch zariadenia na zaistenie cudzincov v Postojnej (Slovinsko) na obdobie od <DATE ISO="20210227">27. februára 2021</DATE> do zániku dôvodov na zaistenie, najneskôr však do <DATE ISO="20210527">27. mája 2021</DATE> bez toho, aby bola dotknutá možnosť predĺženia o jeden mesiac. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že J. A. už bol zaistený na základe zákona o cudzincoch z dôvodu konania o návrate, ktoré bolo proti nemu začaté, a že existuje odôvodnené podozrenie, že nová žiadosť o medzinárodnú ochranu bola podaná výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho vyhostenie, keďže J. A. mal možnosť podať takúto žiadosť v skoršom štádiu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>V tejto poslednej uvedenej súvislosti ministerstvo vnútra zastávalo názor, že J. A. vyjadril svoj úmysel podať novú žiadosť o medzinárodnú ochranu až od okamihu, keď bolo zrejmé, že sa začne konanie o vyhostení jeho osoby zo slovinského územia na účely výkonu vedľajšieho trestu zákazu pobytu na štátnom území. J. A. totiž mohol vyjadriť svoj úmysel podať takúto žiadosť už pred<?PAGE NO="5"?> zamestnancami väzenského zariadenia, v ktorom vykonával svoj trest odňatia slobody, a to hneď po tom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí jeho prvej žiadosti o medzinárodnú ochranu stalo vykonateľným. Ministerstvo vnútra tak dospelo k záveru, že J. A. podal svoju žiadosť výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho vyhostenie zo slovinského územia, čo potvrdzuje skutočnosť, že J. A. na podporu svojej novej žiadosti neuviedol nijaké nové skutočnosti alebo dôkazy v porovnaní s tými, ktoré boli predložené v rámci prvej žiadosti o medzinárodnú ochranu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>J. A. podal proti rozhodnutiu ministerstva vnútra žalobu na Upravno sodišče (Správny súd, Slovinsko). Domnieva sa, že jeho zaistenie nemôže byť založené na § 84 ods. 1 tretej zarážke ZMZ‑1, pretože toto ustanovenie neurčuje objektívne kritériá umožňujúce posúdiť, či vyjadril svoj úmysel podať novú žiadosť o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť výkon svojho vyhostenia zo slovinského územia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20210311">11. marca 2021</DATE> vnútroštátny súd, ktorý podal tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, na žiadosť J. A. nariadil predbežné opatrenie, že až do vyhlásenia konečného rozhodnutia vo veci samej o žalobe alebo najneskôr do uplynutia lehoty uvedenej v rozhodnutí ministerstva vnútra sa zaistenie dotknutej osoby vykoná v prijímacom centre pre žiadateľov o azyl v Ľubľane.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd, ktorý žiada Súdny dvor, aby bola vec prejednaná v naliehavom prejudiciálnom konaní podľa článku 107 rokovacieho poriadku, vysvetľuje, že výsledok konania o žalobe J. A. závisí od výkladu článku 8 ods. 3 prvého pododseku písm. d) smernice 2013/33, ktorý do vnútroštátneho práva prebral § 84 ods. 1 tretia zarážka ZMZ‑1.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či § 84 ods. 1 tretí pododsek ZMZ‑1 tým, že stanovuje, že osoba nachádzajúca sa v situácii J. A., už musela mať možnosť požiadať o medzinárodnú ochranu, stanovuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>objektívne kritérium<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> v zmysle článku 8 ods. 3 prvého pododseku písm. d) smernice 2013/33.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>V tomto rámci vnútroštátny súd uvádza, že vzhľadom na výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>vrátane<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> použitý v článku 8 ods. 3 prvom pododseku písm. d) smernice 2013/33 možno tvrdiť, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>skutočnos[ť], že žiadateľ už mal prístup ku konaniu o azyle<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, uvedená v tomto ustanovení, predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>objektívne kritérium<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> v zmysle uvedeného ustanovenia, ktoré zodpovedá kritériu stanovenému v § 84 ods. 1 tretej zarážke ZMZ‑1. Za týchto podmienok nemôže mať podľa jeho názoru skutočnosť, že slovinský zákonodarca v tomto poslednom citovanom ustanovení nestanovil ďalšie objektívne kritériá, žiadny vplyv vo veci, v ktorej, ako v tomto prípade, vnútroštátne orgány uvádzajú na odôvodnenie rozhodnutia o zaistení výlučne existenciu tohto objektívneho kritéria.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Ak by takýto výklad nebolo možné prijať, vnútroštátny súd sa pýta, či pri preberaní smernice 2013/33 nemal vnútroštátny zákonodarca z dôvodov právnej predvídateľnosti a dodržiavania zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania, ako aj vzhľadom na odôvodnenie 15 smernice 2013/33, stanoviť v rámci záväzného, jasného a všeobecného ustanovenia objektívne kritériá, na základe ktorých môžu vnútroštátne orgány okrem predchádzajúceho zistenia, že dotknutá osoba mala možnosť podal žiadosť o medzinárodnú ochranu, dospieť k záveru o existencii odôvodneného podozrenia umožňujúceho domnievať sa, že žiadateľ podal žiadosť o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť rozhodnutie o návrate. Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v súlade s týmto prístupom by rozhodnutie ministerstva vnútra, o ktoré ide vo veci samej, malo byť zrušené z dôvodu, že ZMZ‑1 osobitne nevymedzuje objektívne kritériá, ktoré musia vnútroštátne orgány zohľadniť.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Upravno sodišče (Správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 8 ods. 3 [prvý pododsek] písm. d) smernice [2013/33] vykladať v tom zmysle, že výraz <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>vrátane<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> výslovne zaraďuje medzi objektívne kritériá okolnosť, že <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>žiadateľ už mal prístup ku konaniu o azyle<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="2018" ID="QE0015"/>?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na túto otázku, má sa článok 8 ods. 3 [prvý pododsek] písm. d) smernice [2013/33] vykladať v tom zmysle, že za opísaných okolností je zaistenie prípustné len na základe vopred stanovených objektívnych kritérií a predchádzajúceho zistenia, že žiadateľ už mal príležitosť požiadať o medzinárodnú ochranu, na základe čoho by bolo možné dospieť k záveru, že existuje odôvodnené podozrenie, že žiadateľ podal uvedenú žiadosť výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate?<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O naliehavom prejudiciálnom konaní</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd navrhol prejednať tento návrh na začatie prejudiciálneho konania v rámci naliehavého konania upraveného v článku 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Na podporu tohto návrhu tento súd uvádza, že J. A. je administratívne zaistený a že trvanie zaistenia závisí od výsledku sporu vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba v prvom rade konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice 2013/33, ktorá patrí do pôsobnosti hlavy V tretej časti Zmluvy o FEÚ týkajúcej sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V dôsledku toho je prípustné prejednať tento návrh v naliehavom prejudiciálnom konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Pokiaľ ide v druhom rade o podmienku týkajúcu sa naliehavosti, treba zdôrazniť, že táto podmienka je splnená najmä vtedy, keď je dotknutá osoba v súčasnosti pozbavená slobody a jej ponechanie vo väzbe závisí od vyriešenia sporu vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť situáciu dotknutej osoby v stave, v akom existovala ku dňu preskúmania návrhu, na základe ktorého sa požaduje, aby bol návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednaný v naliehavom konaní (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200514">14. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:367">EU:C:2020:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0099">99</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry pritom umiestnenie štátneho príslušníka tretej krajiny do zariadenia určeného na zaistenie, či už v priebehu jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu alebo na účely odsunu, predstavuje opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200514">14. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:367">EU:C:2020:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žalobca vo veci samej je od svojho zaistenia, ktoré bolo nariadené v súvislosti s jeho žiadosťou o medzinárodnú ochranu, pozbavený osobnej slobody a že trvanie jeho zaistenia závisí od vyriešenia sporu vo veci samej, keďže zrušenie rozhodnutia ministerstva vnútra by mohlo toto zaistenie ukončiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto úvahy treba vyhovieť návrhu vnútroštátneho súdu na prejednanie tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania v rámci naliehavého prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na takúto otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 3 prvý pododsek písm. d) smernice 2013/33 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu už mal možnosť prístupu ku konaniu o azyle, predstavuje objektívne kritérium v zmysle tohto ustanovenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 8 ods. 1 smernice 2013/33 členské štáty nesmú zaistiť osobu len z toho dôvodu, že podala žiadosť o medzinárodnú ochranu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Okrem toho článok 8 ods. 2 uvedenej smernice stanovuje, že k zaisteniu môže dôjsť len vtedy, ak je to nevyhnutné, na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu a ak nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie alternatívne opatrenia. Z toho vyplýva, že vnútroštátne orgány môžu zaistiť žiadateľa o medzinárodnú ochranu až po tom, ako v každom jednotlivom prípade overia, či je takéto zaistenie primerané na účely, ktoré sleduje, pričom toto overenie vyžaduje najmä uistenie sa o tom, že sa zaistenie použije len ako posledná možnosť [pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201217">17. decembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Maďarsko (Prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑808/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:1029">EU:C:2020:1029</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0175">175</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200514">14. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:367">EU:C:2020:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0258">258</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Okrem toho z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že článok 8 ods. 3 prvý pododsek smernice 2013/33 taxatívne vymenúva jednotlivé dôvody, ktoré môžu odôvodniť zaistenie, a že každý z týchto dôvodov zodpovedá špecifickej potrebe a má autonómny charakter [rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201217">17. decembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Maďarsko (Prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑808/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:1029">EU:C:2020:1029</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0168">168</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Pokiaľ ide konkrétne o dôvod zaistenia uvedený v článku 8 ods. 3 prvom pododseku písm. d) smernice 2013/33, toto ustanovenie stanovuje, že žiadateľa o medzinárodnú ochranu možno zaistiť na základe tejto smernice, ak je už zaistený v rámci konania o návrate podľa smernice 2008/115, s cieľom pripraviť jeho návrat a/alebo výkon vyhostenia a ak príslušný členský štát môže na základe objektívnych kritérií vrátane skutočnosti, že žiadateľ už mal možnosť prístupu ku konaniu o azyle, doložiť, že existuje odôvodnené podozrenie, že žiadateľ žiada o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť vykonanie rozhodnutia o návrate.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Dôvod zaistenia uvedený v článku 8 ods. 3 prvom pododseku písm. d) smernice 2013/33 tak podlieha dvom odlišným kumulatívnym podmienkam. Na jednej strane je nevyhnutné, aby bol žiadateľ o medzinárodnú ochranu už zaistený na účely odsunu podľa kapitoly IV smernice 2008/115, a na druhej strane, aby existovalo odôvodnené podozrenie, založené na objektívnych kritériách, domnievať sa, že žiadateľ podal žiadosť o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o objektívne kritériá, na ktorých musia príslušné orgány členských štátov založiť svoje odôvodnené podozrenie podľa článku 8 ods. 3 prvého pododseku písm. d) smernice 2013/33, treba konštatovať, že hoci toto ustanovenie nevymedzuje pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>objektívne kritériá<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, poskytuje príklad kritéria, na ktoré sa môžu tieto orgány odvolávať, a to skutočnosť, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu už mal možnosť prístupu ku konaniu o azyle.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Použitie výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>vrátane<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> v tomto ustanovení, ktorý je v bežnom jazyku synonymom výrazov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>ako<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>napríklad<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>okrem iného<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>najmä<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>podobne ako<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>obdobne ako<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>, totiž jednoznačne naznačuje, že normotvorca Únie chcel uviesť príklad objektívneho kritéria, ktoré môžu príslušné vnútroštátne orgány uplatniť na odôvodnenie toho, že existuje odôvodnené podozrenie, že žiadateľ podal žiadosť o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Preto treba dospieť k záveru, že skutočnosť, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu už mal možnosť prístupu ku konaniu o azyle, predstavuje jedno z objektívnych kritérií, ktoré môžu príslušné vnútroštátne orgány uplatniť na odôvodnenie toho, že existuje odôvodnené podozrenie, že žiadateľ podal žiadosť o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 3 prvý pododsek písm. d) smernice 2013/33 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu už mal možnosť prístupu ku konaniu o azyle, predstavuje objektívne kritérium v zmysle tohto ustanovenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Keďže druhá otázka bola položená pre prípad zápornej odpovede na prvú otázku, nie je potrebné na ňu odpovedať.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Článok 8 ods. 3 prvý pododsek písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE>, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu už mal možnosť prístupu ku konaniu o azyle, predstavuje objektívne kritérium v zmysle tohto ustanovenia.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.ORDER><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></ORDER>