Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
TAMARA ĆAPETA
prednesené 16. júla 2026(1)
Vec C‑273/24 [Naski](i)
X.Y.
za účasti:
Prokurator Generalny,
Rzecznik Praw Obywatelskich
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 267 ZFEÚ – Právomoc – Prípustnosť – Právny štát – Nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý na Súdny dvor podalo rozhodovacie zloženie občianskoprávneho senátu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) – Zmena zloženia tohto rozhodovacieho zloženia po tom, čo Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku “
I. Úvod
1. Roky úpadku v oblasti právneho štátu v Poľsku zanechali ranu, ktorá sa ťažko hojí napriek vôli tohto členského štátu situáciu napraviť.
2. Prejednávaná vec je znepokojivým príkladom týchto ťažkostí.
3. Súdny dvor v nej má, nie prvýkrát, rozhodnúť o otázkach týkajúcich sa výkladu požiadaviek EÚ na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom, ktoré sú zakotvené v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ vykladanom z hľadiska článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Zároveň má Súdny dvor formulovať prostriedky nápravy v prípade porušenia týchto požiadaviek v situácii, keď je porušenie systémové a zasiahlo veľkú časť súdnictva v Poľsku, ale zatiaľ nebolo úspešne riešené a napravené demokratickými procesmi priamo v tomto členskom štáte.
4. Ťažkosti sú ešte výraznejšie v dôsledku špecifických okolností prejednávanej veci, ktorá, ako podrobnejšie vysvetlím nižšie, vychádza zo žaloby podanej vtedajším sudcom, ktorý napadol rozhodnutie o svojom preradení z jedného senátu krajského súdu v Poľsku do druhého a ktorý je teraz ministrom spravodlivosti tohto členského štátu.
5. Hoci je určite úlohou Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní vykladať požiadavky vyplývajúce zo zásad právneho štátu, konkretizované v článku 19 ods. 1 ZEÚ a článku 47 Charty, aby vnútroštátny súd usmernil pri určovaní, či určité pravidlá alebo situácie vo vnútroštátnom súdnictve sú v rozpore s týmito požiadavkami, podľa môjho názoru nie je v právomoci Súdneho dvora rozhodnúť, ako riešiť takéto možné porušenia. Naopak, je zodpovednosťou každého členského štátu zabezpečiť súlad súdnictva s týmito požiadavkami.
6. Súdny dvor to v podstate vyjadril vo svojom nedávnom rozsudku z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu).(2) Odkazujúc na pilotný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) Wałęsa v. Poľsko(3) Súdny dvor rozhodol, že systémové problémy, ktoré pretrvávajú v poľskom súdnom systéme, si vyžadujú vhodné legislatívne a iné opatrenia zo strany poľského štátu.(4) Toto konštatovanie chápem tak, že zároveň obsahuje posolstvo, podľa ktorého Súdnemu dvoru neprináleží poskytovať riešenia pretrvávajúcich systémových nezrovnalostí.
7. S prihliadnutím na tieto úvodné poznámky najskôr čo najstručnejšie a najjednoduchšie vysvetlím zložité okolnosti prejednávanej veci. Následne uvediem, prečo podľa môjho názoru tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prekračuje právomoc Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní. Nakoniec pre prípad, že by Súdny dvor napriek tomu považoval za potrebné rozhodnúť v prejednávanej veci, analyzujem prejudiciálnu otázku.
II. Pozadie sporu
A. Širší kontext
8. Širší kontext, poznačený zhoršovaním nezávislosti súdnictva v Poľsku po legislatívnych zmenách zavedených predchádzajúcou vládou, sudcovia Súdneho dvora dobre poznajú. Súdny dvor rozhodoval o zlučiteľnosti rôznych prvkov týchto zmien s právom EÚ vo viacerých konaniach o nesplnení povinnosti začatých Európskou komisiou a v ešte väčšom počte prejudiciálnych konaní vykladal právo EÚ relevantné na posúdenie platnosti týchto zmien. Tieto zmeny boli tiež predmetom viacerých rozsudkov ESĽP, vyvolali širokú medzinárodnú kritiku a dokonca viedli k tomu, že Komisia po prvý raz začala konanie podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ.(5)
9. Zdá sa, že od sporných legislatívnych zmien bolo vymenovaných viac ako 3 000 sudcov.(6)
10. Napriek tomu sa zdá, že Poľsko od zmeny vlády v decembri 2023 doteraz neprijalo všeobecné opatrenia na riešenie nezákonného vymenovania týchto sudcov. Nedávno napríklad Poľsko navrhlo rozdeliť sudcov do troch kategórií – zelenej (približne 1 200 novovymenovaných), žltej (približne 1 100 osôb) a červenej [približne 350 osôb na bežných súdoch a 80 osôb na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko, ďalej len „Najvyšší súd“) a Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko, ďalej len „Najvyšší správny súd“)] – a vyriešiť ich nezákonné vymenovanie odlišne, pričom v prípade niektorých by išlo o legalizovanie na základe zákona, iní by sa museli podrobiť novému postupu vymenovania a určité osoby by boli odvolané z funkcie, do ktorej boli vymenované. Tento návrh bol predložený Benátskej komisii, ktorá reagovala stanoviskom č. 1238/2025 v marci 2026,(7) doteraz však poľský štát neprijal nijaké konkrétne legislatívne ani iné opatrenia.
11. Toto je pozadie prejednávanej veci. Súčasná situácia sa dá opísať ako inštitucionálna paralýza, ako poznamenal X.Y. na pojednávaní na Súdnom dvore. Sudcovia vymenovaní podľa postupov pred legislatívnymi zmenami nechcú zasadať v senátoch s osobami vymenovanými za sudcov podľa postupov po legislatívnych zmenách, čím by sa ich vymenovanie legitimizovalo. Zároveň si občania a účastníci súdnych konaní v Poľsku nemôžu byť istí, či vo veciach rozhoduje nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom a či budú vydané rozsudky platné.
B. Okolnosti predchádzajúce sporu
12. Na pochopenie prejednávanej veci je potrebné vrátiť sa do leta 2018.
13. X.Y., predtým známy ako W.Ż., bol sudcom na krajskom súde v Poľsku. Rozhodnutím z 27. augusta 2018 predseda tohto súdu preradil X.Y. bez jeho súhlasu z oddelenia súdu, kde pôsobil, na iné oddelenia toho istého súdu.
14. Na základe príslušného vnútroštátneho práva X.Y. podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Krajowa Rada Sadownictwa (Štátna súdna rada, Poľsko) (ďalej len „KRS“), ktorá rozhodla o zastavení konania o tejto sťažnosti (ďalej len „rozhodnutie KRS“).
15. Dňa 14. novembra 2018 podal X.Y. proti tomuto rozhodnutiu KRS odvolanie na Najvyšší súd. Jeho preskúmanie prináležalo Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych (Senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné, Poľsko) (ďalej len „mimoriadny senát“).
16. X.Y. k tomuto odvolaniu pripojil návrh na vylúčenie všetkých sudcov tvoriacich mimoriadny senát založený na tom, že vzhľadom na spôsob svojho vymenovania nespĺňajú požiadavky na nezávislosť a nestrannosť súdnictva. Preskúmanie tohto návrhu na vylúčenie prináležalo občianskoprávnemu senátu Sąd Najwyższy (Izba Cywilna) [Najvyšší súd (občianskoprávny senát)] (ďalej len „občianskoprávny senát“), zasadajúcemu v zložení troch sudcov.
17. Napriek tomu medzičasom uznesením z 8. marca 2019 mimoriadny senát, zasadajúci v jednočlennom zložení ako samosudca BD, zamietol odvolanie X.Y. proti rozhodnutiu KRS (ďalej len „uznesenie BD“), hoci spis bol v držbe trojčlenného rozhodovacieho zloženia Civilného senátu a X.Y. nebol vypočutý.
18. Uznesením BD by sa ukončilo odvolacie konanie a spolu s ním konanie o nariadení predbežného opatrenia, v ktorom malo rozhodnúť trojčlenné rozhodovacie zloženie občianskoprávneho senátu. Trojčlenné rozhodovacie zloženie sa však domnievalo, že uznesenie BD bolo vydané v rozpore so zákonom, a rozhodlo o postúpení určitých otázok rozšírenému sedemčlennému zloženiu občianskoprávneho senátu. Tieto otázky sa týkali okrem iného právnych účinkov uznesenia BD v súvislosti so spôsobom vymenovania BD za sudcu.
19. Toto sedemčlenné rozhodovacie zloženie občianskoprávneho senátu sa zas rozhodlo podať v tejto veci návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor.
20. O návrhu bol vydaný rozsudok zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie),(8) v ktorom Súdny dvor poskytol výklad práva EÚ, z ktorého v podstate vyplýva, že vzhľadom na okolnosti vymenovania BD nemožno vychádzať z toho, že jeho uznesenie vydal nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom.(9) Súdny dvor preto konštatoval, že sedemčlenné rozhodovacie zloženie musí vo svojej odpovedi trojčlennému rozhodovaciemu zloženiu dospieť k záveru, že v súlade so zásadou prednosti práva EÚ treba uznesenie BD vyhlásiť za neplatné.(10)
C. Prejednávaná vec, prejudiciálna otázka a konanie na Súdom dvore
21. Po vydaní rozsudku W.Ż. malo sedemčlenné rozhodovacie zloženie občianskoprávneho senátu odpovedať trojčlennému rozhodovaciemu zloženiu, že jednočlenné zloženie mimoriadneho senátu nespĺňa požiadavky na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom, v dôsledku čoho by mohlo trojčlenné rozhodovacie zloženie vyhlásiť uznesenie BD za neplatné.
22. V období medzi podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania (21. mája 2019) a vydaním rozsudku Súdneho dvora vo veci W.Ż. (6. októbra 2021) však traja sudcovia sedemčlenného rozhodovacieho zloženia občianskoprávneho senátu odišli do dôchodku.
23. Uznesením z 26. januára 2022 MB ako predseda Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) riadiaci činnosť občianskoprávneho senátu (ďalej len „predseda občianskoprávneho senátu“) vymenoval nové sedemčlenné zloženie, v ktorom boli traja odchádzajúci sudcovia nahradení novými osobami spolu so sudcom, ktorý predtým predsedal tomuto zloženiu.
24. Členmi nového rozhodovacieho zloženia sú: JK, prvý predseda Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorý je predsedajúcim sudcom, spolu s KS, CV a RX, ktorí boli všetci štyria novovymenovaní za sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) po legislatívnych zmenách v poľskom súdnom systéme. Ďalší traja sudcovia zasadali v pôvodnom zložení: KW, ktorý je naďalej sudcom spravodajcom, ako aj PW a WZ. Títo traja sudcovia boli vymenovaní na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) pred legislatívnymi zmenami.
25. Dá sa to zhrnúť do nasledujúcej tabuľky:
|
|
Staré zloženie |
Nové zloženie |
|
1. |
TN, predsedajúci |
JK, prvý predseda Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), predsedajúci – nový |
|
2. |
A – na dôchodku |
KS – nový |
|
3. |
B – na dôchodku |
CV – nový |
|
4. |
C – na dôchodku |
RX – nový |
|
5. |
KW, sudca spravodajca |
KW, sudca spravodajca – ten istý |
|
6. |
PW |
PW – ten istý |
|
7. |
WZ |
WZ – ten istý |
26. KW, sudca spravodajca v sedemčlennom rozhodovacom zložení, sa rozhodol podať tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, lebo sa domnieva, že zmena zloženia je v rozpore s právom EÚ.
27. Tento sudca okrem iného zdôrazňuje, že zmena zloženia rozhodovacieho zloženia nastala bez objektívnych dôvodov a v rozpore s doterajšou praxou občianskoprávneho senátu, podľa ktorej by bolo zloženie doplnené, a nie nanovo vymenované v celom rozsahu. Navyše zloženie tvorí väčšina nových osôb, ktoré boli vymenované za rovnakých okolností, za akých bol BD vymenovaný za sudcu. To naznačuje, že takéto opatrenia môžu byť považované za zamerané na ovplyvnenie rozhodnutia rozhodovacieho zloženia. Tento dojem posilňuje skutočnosť, že zmenu vykonal MB ako predseda občianskoprávneho senátu, ktorý bol tiež vymenovaný za sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) za rovnakých okolností ako BD, a že predmetom posúdenia, ktoré má zloženie vykonať, sú práve okolnosti vymenovania BD. V dôsledku toho by akékoľvek rozhodnutie rozhodovacieho zloženia bolo postihnuté rovnakými vadami, ako sú tie, ktoré postihli uznesenie BD.
28. Okrem toho v návrhu na začatie prejudiciálneho konania je ďalej uvedené, že X.Y. podal návrhy na vylúčenie štyroch nových členov rozhodovacieho zloženia, ktoré ešte v čase podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania neboli preskúmané.(11)
29. Za týchto okolností sa KW ako sudca spravodajca v sedemčlennom rozhodovacom zložení rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„1. Ak súd posledného stupňa členského štátu [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko)] po tom, čo mu Súdny dvor Európskej únie poskytol výklad práva Únie, pokiaľ ide o právne dôsledky porušenia základných pravidiel práva tohto štátu týkajúcich sa vymenovania sudcov na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), rozhodol o:
a) vydaní listín o vymenovaní do funkcie sudcu Najvyššieho súdu prostredníctvom prezidenta Poľskej republiky napriek predchádzajúcemu napadnutiu uznesenia KRS vrátane žiadosti o vymenovanie do funkcie na príslušnom vnútroštátnom súde [(Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko)], pozastaveniu výkonu tohto uznesenia zo strany Najvyššieho správneho súdu v súlade s vnútroštátnym právom a neukončeniu odvolacieho konania, po ktorom Najvyšší správny súd právoplatne zrušil napadnuté uznesenie KRS z dôvodu jeho nezákonnosti, čím ho natrvalo odstránil z právneho poriadku, čím akt vymenovania do funkcie sudcu Najvyššieho súdu zbavil základu podľa článku 179 Konstytucja Rzeczypospolitej Polskiej (Ústava Poľskej republiky) vo forme návrhu KRS na vymenovanie do funkcie sudcu,
b) vedení predvýberového konania v rozpore so zásadami transparentnosti a spravodlivosti vnútroštátnym orgánom (KRS), ktorý vzhľadom na okolnosti svojho vzniku (výber sudcov) a spôsob svojej činnosti nespĺňa požiadavky ústavného orgánu, ktorý zabezpečuje dohľad nad nezávislosťou súdov a nezávislosťou sudcov, ktorý bol zriadený v súlade s ustanoveniami ustawa z 8 grudnia 2017 r. o zmianie ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa oraz niektórych innych ustaw (zákon z 8. decembra 2017, ktorým sa mení zákon o KRS a niektoré ďalšie zákony) (Dz. U. z roku 2018, položka 3),
– má rozhodnúť o právnej otázke predloženej tomuto súdu za použitia výkladu práva Únie podaného Súdnym dvorom EÚ, majú sa ustanovenia článku 2, článku 6 ods. 1 a 3 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku [ZEÚ] a článku 267 ZFEÚ v spojení s článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa na rozhodovacom zložení Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o tejto právnej otázke, podieľali osoby vymenované za sudcov Najvyššieho súdu v rozpore s pravidlami vnútroštátneho práva členského štátu opísanými v bode 1 písm. a) alebo b) vyššie, a teda v tom zmysle, že bránia vykonaniu zmien v rozhodovacom zložení súdu členského štátu, ktorý predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, pokiaľ k takýmto zmenám došlo po vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ v odpovedi na túto otázku a neboli odôvodnené objektívnymi dôvodmi (napríklad úmrtie, odchod do dôchodku sudcu rozhodovacieho zloženia, ktoré položilo prejudiciálnu otázku),
– a bránia prijatiu akéhokoľvek rozhodovacieho úkonu vo veci, ktorý zahŕňa vyriešenie tejto právnej otázky, vrátane prijatia uznesení týkajúcich sa najmä rozhodovacieho zloženia Najvyššieho súdu alebo termínu pojednávania vo veci osobou vymenovanou za predsedu Najvyššieho súdu povereného riadením činnosti občianskoprávneho senátu, ktorá bola zároveň vymenovaná za sudcu Najvyššieho súdu v rozpore s pravidlami vnútroštátneho práva členského štátu opísanými v bode 1 písm. a) a b) vyššie, alebo akoukoľvek inou osobou vymenovanou za sudcu Najvyššieho súdu tiež v rozpore s pravidlami vnútroštátneho práva členského štátu opísanými v bode 1 písm. a) alebo b) vyššie, takže takéto uznesenia alebo rozhodovacie úkony sa musia považovať za právne neúčinné,
– a to v tom zmysle, že sudca Najvyššieho súdu, pri ktorého vymenovaní nedošlo k žiadnym z pochybení opísaných v bode 1 písm. a) alebo b) vyššie, má právo a povinnosť – s cieľom zabrániť tomu, aby o veci rozhodoval súd, ktorý nie je nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom v zmysle práva Únie – odmietnuť účasť v kolegiálnom rozhodovacom zložení Najvyššieho súdu, v ktorom väčšinu sudcov tvoria osoby vymenované do funkcie sudcu Najvyššieho súdu v rozpore s pravidlami vnútroštátneho práva členského štátu opísanými v bode 1 písm. a) alebo b) vyššie, a v prípade kladnej odpovede na uvedenú otázku aj v tom zmysle, že v prípade vymenovania do funkcie sudcu Najvyššieho súdu bez pochybení uvedených v bode 1 písm. a) alebo b) vyššie sudca tohto súdu, ktorý je sudcom spravodajcom vo veci týkajúcej sa predmetnej právnej otázky, je oprávnený určiť rozhodovacie zloženie Najvyššieho súdu, ktoré má o tejto otázke rozhodnúť, bez ohľadu na ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré zverujú predsedovi Najvyššieho súdu, ktorý predsedá občianskoprávnemu senátu, právomoc určiť rozhodovacie zloženie, ktoré bude rozhodovať vo veciach prejednávaných občianskoprávnym senátom Najvyššieho súdu, na účely vykonania práva Európskej únie a jeho výkladu prijatého Súdnym dvorom EÚ, ako aj v tom zmysle, že bránia tomu, aby osoba vymenovaná za sudcu Najvyššieho súdu v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu uvedenými v bode 1 písm. a) alebo b) vyššie alebo iná osoba vymenovaná za sudcu Najvyššieho súdu v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu uvedenými v bode 1 písm. a) alebo b) vyššie vykonávala akúkoľvek riadiacu funkciu na Najvyššom súde [okrem iného funkciu predsedu tohto súdu vrátane funkcie prvého predsedu tohto súdu alebo predsedu oddelení v senátoch Najvyššieho súdu a akúkoľvek funkciu v orgánoch Najvyššieho súdu [napr. funkciu člena alebo zástupcu člena kolégia Najvyššieho súdu alebo funkciu disciplinárneho ombudsmana senátov Najvyššieho súdu], ktoré môžu vykonávať len riadne vymenovaní sudcovia Najvyššieho súdu, a vylučujú vykonávanie akýchkoľvek úkonov uvedenými osobami patriacich do právomoci sudcov Najvyššieho súdu vykonávajúcich uvedené funkcie z dôvodu ich možného vecného alebo právneho vplyvu na výkon jurisdikčných funkcií Najvyššieho súdu?“
30. Asi mesiac po podaní návrhu v prejednávanej veci na Súdny dvor bol X.Y. opäť vymenovaný do svojej predchádzajúcej funkcie sudcu a 24. júla 2025 bol vymenovaný za ministra spravodlivosti, v dôsledku čoho sa v ten istý deň vzdal funkcie sudcu.(12)
31. Súdny dvor sa rozhodol požiadať vnútroštátny súd o niekoľko dodatočných vysvetlení,(13) ktoré uvedený súd poskytol 9. apríla 2025.
32. Písomné pripomienky v prejednávanej veci podal na Súdny dvor X.Y., Prokurator Generalny (Generálny prokurátor, Poľsko), Poľská republika a Komisia.
33. Dňa 16. marca 2026 sa konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočuté všetky tieto strany okrem Poľskej republiky. Rzecznik Praw Obywatelskich (Ombudsman, Poľsko) sa tiež zúčastnil.
III. Analýza
A. Predbežné poznámky
34. Na účely prejednávanej veci je dôležité pripomenúť, že Súdny dvor vo svojej judikatúre rozhodol, že proces menovania sudcov nevyhnutne predstavuje prvok vlastný pojmu „súd [vopred] zriadený zákonom“ v zmysle článku 47 druhého odseku Charty. Nezávislosť súdu v zmysle tohto ustanovenia sa teda meria najmä spôsobom, akým boli jeho členovia vymenovaní.(14) Postup menovania má vplyv nielen na nezávislosť súdu ako takého, ale aj na zloženie senátu v každom prípade.(15)
35. V Poľsku sú sudcovia menovaní rozhodnutím prezidenta republiky na návrh KRS, poverenej zabezpečením nezávislosti súdov a sudcov.(16) Od legislatívnych zmien zavedených zákonom z 8. decembra 2017(17) Súdny dvor považuje za oprávnené pochybnosti o nezávislosti KRS v jej úlohe pri menovaní sudcov.(18)
36. Súdny dvor však tiež konštatoval, že skutočnosť, že sudca bol vymenovaný na základe návrhu KRS v novom zložení, sama osebe nestačí na vyvodenie záveru o porušení požiadaviek vyplývajúcich z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty.(19)
37. Namiesto toho je potrebné pri rozhodovaní o nezávislosti konkrétneho sudcu zohľadniť všetky okolnosti jeho vymenovania.(20)
38. Navyše nie každá vada v postupe vymenovania vedie k neplatnosti zloženia súdu; relevantné sú len také nezrovnalosti, ktoré majú takú povahu a závažnosť, že vyvolávajú v mysli osôb podliehajúcich súdnej právomoci legitímnu pochybnosť, že tento sudca je pod vonkajším vplyvom najmä zo strany ostatných zložiek moci.(21)
39. Dôležité je, že na základe takéhoto holistického posúdenia Súdny dvor konštatoval, že okolnosti, za akých boli sudcovia vymenovaní v postupoch založených na uzneseniach KRS 330/2018(22) a 331/2018,(23) vyvolávajú u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vážne a oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti osôb vymenovaných na základe týchto uznesení.
40. Tieto okolnosti v podstate spočívali v tom, že účinky uznesení KRS, ktorými boli tieto osoby navrhnuté na vymenovanie za sudcov prezidentom Poľskej republiky, pozastavil Najvyšší správny súd, kým Súdny dvor nerozhodne vo veci A.B.,(24) že prezident nepočkal na právoplatné rozhodnutie tohto súdu a týchto sudcov vymenoval a že Najvyšší správny súd zrušil sporné uznesenia KRS po vydaní rozsudku Súdneho dvora vo veci A.B.(25)
41. V tomto bode je užitočné pripomenúť, že v súvislosti s rozhodovaním, či senát zložený zo sudcov vymenovaných v konaniach vyvolávajúcich pochybnosti o nezávislosti je „súdnym orgánom“ oprávneným podať návrh na Súdny dvor podľa článku 267 ZFEÚ, Súdny dvor v rozsudku Krajowa Rada Sądownictwa(26) konštatoval, že mimoriadny senát, do ktorého boli všetky osoby vymenované na základe uznesenia KRS 331/2018, nemožno považovať za spĺňajúci túto podmienku, čím vyvrátil domnienku, že vnútroštátny súd spĺňa požiadavky „súdneho orgánu“ na účely článku 267 ZFEÚ.(27)
42. V rozsudku Prezes Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów(28) Súdny dvor považoval túto domnienku za vyvrátenú v súvislosti s osobou vymenovanou na základe uznesenia KRS 330/2018. Súdny dvor konštatoval, že aj keď na rozdiel od mimoriadneho senátu nie je občianskoprávny senát novozriadeným senátom, postup vymenovania sudcov do mimoriadneho senátu (na základe uznesenia KRS 331/2018) a postup vymenovania sudcov do občianskoprávneho senátu (na základe uznesenia KRS 330/2018) je postihnutý rovnakými vadami, ktoré „samy osebe postačujú na vznik oprávnených a vážnych pochybností u osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť tohto sudcu“.(29)
43. Tieto postupy budem označovať ako „postupy uznané za nezákonné“, lebo možno konštatovať, že z pohľadu Súdneho dvora sudcovia vymenovaní v postupoch na základe uznesení KRS 330/2018 a 331/2018 nespĺňajú požiadavky práva EÚ na nezávislosť.
44. Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, štyri osoby vymenované do nového sedemčlenného rozhodovacieho zloženia, a to JK, KS, CV a RX, ako aj MB, ktorý ich vymenoval do tohto zloženia, boli vymenované za sudcov občianskoprávneho senátu na základe uznesenia KRS 330/2018.
45. Za týchto okolností vnútroštátny súd svojou otázkou v podstate žiada usmernenie v nasledujúcich troch kľúčových otázkach: po prvé, či právo EÚ bráni tomu, aby osoby vymenované v postupoch uznaných za nezákonné boli členmi rozhodovacieho zloženia, ktoré má uplatňovať právo EÚ v zmysle výkladu Súdneho dvora (v rozsudku W.Ż.), po druhé, či rozhodnutie vydané osobou vymenovanou za predsedu občianskoprávneho senátu v postupe uznanom za nezákonný má byť považované za rozhodnutie bez právnych účinkov, a po tretie, aké sú dôsledky takýchto nezrovnalostí pre ostatných sudcov v rozhodovacom zložení, a konkrétnejšie, či títo sudcovia môžu odmietnuť zasadnúť v takomto rozhodovacom zložení a či je sudca spravodajca oprávnený vymenovať ďalších sudcov do rozhodovacieho zloženia.
46. Podľa môjho názoru Súdny dvor nemá v prejednávanej veci právomoc odpovedať na tieto otázky (B). Aby som však Súdnemu dvoru pomohla, ak by rozhodol inak, tieto otázky podrobím aj analýze (C).
B. Procesné námietky
47. V prejednávanej veci ombudsman a Komisia v podstate vzniesli dve procesné námietky.
48. Prvá námietka sa týka právomoci Súdneho dvora. Títo účastníci konania tvrdia, že Súdny dvor nemusí v tejto veci vydať rozhodnutie vzhľadom na vplyv následných udalostí týkajúcich sa opätovného vymenovania X.Y. za sudcu a jeho následného vymenovania za ministra spravodlivosti.
49. Druhá námietka sa týka prípustnosti prejudiciálnej otázky vzhľadom na pochybnosti Komisie o tom, či vnútroštátny súd môže zohľadniť rozsudok, ktorý Súdny dvor vydá.
1. Právomoc
50. Podľa článku 267 ZFEÚ má Súdny dvor právomoc odpovedať iba na otázky potrebné na vyriešenie prebiehajúcich sporov. Inými slovami, musí existovať spor, v ktorom má vnútroštátny súd rozhodnúť. Súdny dvor nemá právomoc formulovať poradné názory na všeobecné alebo hypotetické otázky, aj keď by takéto otázky mohli byť užitočné v iných prípadoch.(30)
51. V prejednávanej veci, ako vidieť v bodoch 12 až 29 vyššie, je otázka položená v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia, ktoré prebieha popri spore vo veci samej. V tomto konaní o nariadení predbežného opatrenia má sedemčlenné rozhodovacie zloženie poskytnúť trojčlennému rozhodovaciemu zloženiu stanovisko k právnej existencii uznesenia BD, ktorým bolo ukončené konanie vo veci samej a s ním aj konanie o nariadení predbežného opatrenia.
52. Spor vo veci samej sa týka návrhu na zrušenie rozhodnutia KRS. Ak by bolo toto konanie úspešné, viedlo by k opätovnému prijatiu X.Y. do príslušného oddelenia krajského súdu, v ktorom pôsobil. Medzičasom však bol X.Y. opäť prijatý na svoju predchádzajúcu pozíciu na tomto súde a po vymenovaní za ministra spravodlivosti Poľskej republiky sa vzdal funkcie sudcu. Návrh je preto bezpredmetný, ako v podstate tvrdí ombudsman a Komisia.
53. V odpovedi na otázky zaslané Súdny dvorom (pozri bod 31 vyššie) však vnútroštátny súd vysvetlil, že nevykonal nijaké konštatovania o tom, či bol X.Y. opätovne zaradený do oddelenia krajského súdu, z ktorého bol presunutý, lebo takéto konštatovania nepatria do jeho právomoci. Podľa tohto súdu, pokiaľ odvolanie, ktoré podal X.Y. proti rozhodnutiu KRS, nebolo vzaté späť, jeho úloha, ktorou je rozhodnúť o návrhu na vylúčenie, aby sa zabezpečilo, že konanie vo veci samej prejedná riadne zriadené rozhodovacie zloženie, zostáva nedotknutá bez ohľadu na skutkové zmeny v konaní vo veci samej. Inými slovami, návrh X.Y. na vylúčenie sudcov mimoriadneho senátu zostáva platný, a preto je stále potrebné tento návrh prejednať a vyriešiť všetky právne otázky, ktoré vyvoláva. Na pojednávaní X.Y. potvrdil, že návrh na zrušenie rozhodnutia KRS nebol späťvzatý.
54. Je pravda, že Súdny dvor už rozhodol, že tvrdenie vnútroštátneho súdu, podľa ktorého konanie vo veci samej stále prebieha, Súdny dvor zaväzuje a účastníci konania vo veci samej ho v zásade nemôžu spochybniť.(31)
55. To však nič nemení na tom, že Súdnemu dvoru v prípade potreby prináleží preskúmať okolnosti, za ktorých mu vnútroštátny súd predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, aby posúdil, či má právomoc.(32)
56. Ako uviedol Súdny dvor, „pokiaľ je zrejmé, že položená otázka už zjavne nie je relevantná na vyriešenie tohto sporu, Súdny dvor rozhodne o zastavení konania“.(33)
57. V prejednávanej veci na jednej strane spor vo veci samej, s ktorým súvisí konanie o nariadení predbežného opatrenia týkajúce sa vylúčenia sudcov, formálne stále prebieha. To by mohol byť argument v prospech toho, aby Súdny dvor v tomto prípade rozhodol.
58. Na druhej strane je však jasné a nesporné, že X.Y. už nemôže byť znovu prijatý do bývalej funkcie sudcu na krajskom súde v Poľsku.(34) Preto spor vo veci samej už nemá význam pre X.Y. ako sudcu a žalobcu v danej veci.
59. X.Y. na pojednávaní v podstate tvrdil, že stále existuje záujem pokračovať v konaní vo veci samej z hľadiska ochrany všeobecného záujmu občanov podľa práva EÚ. Odvolal sa na širší kontext a vysvetlil, že pretrvávanie situácie, v ktorej nezákonne vymenovaní sudcovia naďalej zasadajú v rozhodovacích zloženiach súdov, predstavuje riziko vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre účastníkov konania a vedie k porušeniu zásady účinnej súdnej ochrany.
60. Podľa môjho chápania a na základe týchto tvrdení sa zdá, že X.Y. ako minister spravodlivosti sa skutočne rozhodol nestiahnuť žalobu, ktorú podal ako sudca, aby získal od Súdneho dvora výklad práva EÚ, ktorý by bol vo všeobecnom záujme na účely riešenia problémov, ktoré stále pretrvávajú v poľskom súdnom systéme.
61. Súdny dvor však nemá právomoc vykladať právo EÚ v prejudiciálnom konaní tým, že poskytne poradné stanovisko, aj keby odpoveď bola prospešná pre všeobecný záujem.(35)
62. Podobne ani potenciálna budúca žaloba o náhradu škody nemôže byť základom na vydanie rozhodnutia Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní. Takéto konanie neprebieha,(36) takže Súdny dvor by odpovedal na hypotetickú otázku,(37) ktorá sa možno nikdy nedostane na súd.(38)
63. Zhrniem to tak, že za okolností prejednávanej veci skutočnosť, že konanie stále formálne prebieha, nemôže prevážiť nad pravidlom, že Súdny dvor nemá právomoc poskytovať poradné alebo hypotetické stanoviská v prejudiciálnom konaní, a to najmä v situácii, keď Súdny dvor vie o tom, že spor vo veci samej je už bezpredmetný.(39)
64. Podľa môjho názoru je úloha Súdneho dvora pri poskytovaní usmernení vnútroštátnym súdom prostredníctvom výkladu práva EÚ v konkrétnych prípadoch nevyhnutná na zachovanie legitímnosti prejudiciálneho konania a súdnej, nie poradnej funkcie Súdneho dvora v tomto konaní.
65. Preto sa domnievam, že Súdny dvor nemá právomoc v prejednávanej veci, lebo by bolo prekročením jeho súdnej funkcie, keby vydal prejudiciálne rozhodnutie v spore, ktorý sa stal bezpredmetným.
2. Prípustnosť
66. Subsidiárne, ak by Súdny dvor konštatoval, že konanie stále prebieha, je potrebné zaoberať sa procesnou námietkou týkajúcou sa prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci.
67. V tomto ohľade Komisia, odkazujúc na rozsudok G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku),(40) má pochybnosti o tom, či vnútroštátny súd môže podľa pravidiel vnútroštátneho práva zohľadniť rozhodnutie Súdneho dvora.
68. V rozsudku G. a i.(41) Súdny dvor považoval za neprípustný návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný sudcom spravodajcom v trojčlennom rozhodovacom zložení krajského súdu v Poľsku. Uvedený sudca spravodajca sa svojou otázkou pýtal, či sudca, ktorý je členom toho istého rozhodovacieho zloženia a bol vymenovaný na tento súd za určitých špecifických okolností, spĺňa požiadavky na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom podľa práva EÚ.
69. Súdny dvor zdôraznil, že to, aby bolo poskytnutie výkladu, o ktorý je Súdny dvor požiadaný, nevyhnutné v zmysle článku 267 ZFEÚ, si vyžaduje, aby samotný vnútroštátny súd, ktorý sa rozhodne obrátiť na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, mohol vyvodiť dôsledky z tohto výkladu tak, že s ohľadom na tento výklad posúdi zákonnosť vymenovania iného sudcu toho istého rozhodovacieho zloženia a prípadne navrhne vylúčenie tohto sudcu. Súdny dvor však konštatoval, že nie je zjavné, že by podľa noriem vnútroštátneho práva tento sudca spravodajca mohol takto konať sám.(42)
70. Podľa môjho názoru možno prejednávanú vec ľahko odlíšiť od rozsudku G. a i. V uvedenom rozsudku nezávislosť sudcu spochybneného sudcom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ešte nebola vecou súdneho rozhodnutia príslušného vnútroštátneho súdu, ktorý by mohol posúdiť regulárnosť postupu, podľa ktorého bol sudca vymenovaný.
71. Naopak, prejednávaná vec sa týka osôb, ktoré boli vymenované do občianskoprávneho senátu v postupe (na základe uznesenia KRS 330/2018), ktorého nezákonnosť už Súdny dvor konštatoval, pričom zohľadnil rozsudky Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) a ESĽP (pozri bod 42 vyššie), pričom táto nezákonnosť bola taká zásadná, že bola v rozpore s požiadavkami EÚ na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom. Preto sudca, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci, na rozdiel od sudcu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci G. a i., nemusí sám posudzovať zákonnosť vymenovania určitých členov sedemčlenného rozhodovacieho zloženia, ale v podstate sa pýta na dôsledky, ktoré vyplývajú z práva EÚ, keď je osoba vymenovaná v postupe uznanom za nezákonný.
72. Preto sa domnievam, že ak Súdny dvor dospeje k záveru, že spor stále prebieha, návrh na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci je prípustný.
C. O veci samej
1. Účasť osôb vymenovaných do rozhodovacieho zloženia v postupoch uznaných za nezákonné
73. Prvou časťou svojej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či požiadavky na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom, zaručené článkom 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, vylučujú účasť osôb vymenovaných za sudcov v postupoch uznaných za nezákonné v zloženiach, ktoré majú rozhodovať vo veciach, v ktorých sa uplatňuje právo EÚ.
74. V prejednávanej veci sedemčlenné rozhodovacie zloženie musí uplatniť rozsudok Súdneho dvora vo veci W.Ż., aby mohlo pre trojčlenné rozhodovacie zloženie vydať stanovisko o právnych účinkoch uznesenia, ktorým BD zamietol odvolanie X.Y. proti rozhodnutiu KRS.
75. Podľa môjho názoru samotný rozsudok W.Ż. poskytuje odpoveď na prvú časť otázky vnútroštátneho súdu.
76. V odpovedi na prejudiciálnu otázku vo veci W.Ż. Súdny dvor vysvetlil, že uznesenie BD treba vyhlásiť za neplatné, ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že dotknutý sudca bol vymenovaný v postupe, ktorý porušuje základné procesné pravidlá členského štátu pri menovaní sudcov. Súdny dvor uviedol, že osoba vymenovaná v postupe uznanom za nezákonný nespĺňa požiadavky na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom obsiahnuté v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ. Priamy účinok článku 19 ods. 1 ZEÚ a zásada prednosti práva EÚ následne znamenajú povinnosť vnútroštátneho súdu neuplatniť uznesenie BD.(43)
77. Aj keby Súdny dvor nepoužil takéto znenie, podľa môjho názoru je najjednoduchšie chápať rozhodnutie Súdneho dvora v tom zmysle, že uznesenie BD nemôže vyvolávať právne účinky podľa práva EÚ, lebo podľa práva EÚ daná osoba nie je sudcom. Druhý pododsek článku 19 ods. 1 ZEÚ predovšetkým požaduje, aby všetci sudcovia, ktorí môžu uplatňovať právo EÚ, boli nezávislí. Nezávislosť okrem iného zaručujú postupy menovania sudcov, ktoré musia byť také, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nevyvolali dôvodné a vážne pochybnosti, že osoby vymenované do funkcie sudcu môžu byť kontrolované zvonka, najmä inými zložkami moci. Osoby vymenované za sudcov v postupe, ktorý nedodržuje základné pravidlá procesu menovania sudcov vo vnútroštátnom práve a ktorý sám osebe vyvoláva pochybnosti o kontrole zákonodarnou a výkonnou mocou, nie sú sudcami. Keďže súdne rozhodnutia môžu prijímať iba sudcovia, rozhodnutia osôb vymenovaných v postupoch uznaných za nezákonné nemôžu vyvolávať právne účinky.
78. Kým rozsudok W.Ż. sa týkal rozhodnutia prijatého samosudcom tvoriacim rozhodovacie zloženie, v prejednávanej veci rozhodovacie zloženie pozostáva zo siedmich sudcov, z ktorých štyria boli vymenovaní v postupe odporujúcom článku 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. V tomto smere v rozsudku AW „T“(44) Súdny dvor uviedol, že „už rozhodol, že prítomnosť čo len jediného sudcu vymenovaného za rovnakých okolností, o aké išlo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok [rozsudok Krajowa Rada Sądownictwa], postačuje na to, aby tento orgán nemal postavenie nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty“.
79. Z toho vyplýva, že zmiešané rozhodovacie zloženie, zložené z riadne a nezákonne vymenovaných sudcov, nie je nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom, a preto nespĺňa požiadavky článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.
80. Ako som už vysvetlila (pozri bod 37 vyššie), rozhodnutie, že postup vymenovania bol nezákonný, ktoré vedie k záveru, že vymenovaná osoba nie je sudcom, závisí od všetkých okolností vymenovania, ktoré musia posúdiť vnútroštátne súdy. Súdnemu dvoru neprináleží vykonať takéto posúdenie, hoci môže vnútroštátnym súdom poskytnúť usmernenia o tom, ktoré skutočnosti treba zohľadniť.(45)
81. Navyše, aj keď konkrétne menovania Súdny dvor nemá posudzovať, najmä nie v prejudiciálnom konaní, ako som už vysvetlila (pozri body 41 a 42 vyššie), Súdny dvor uznal, že určité postupy, v ktorých boli osoby vymenované za sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), boli nezákonné, lebo to určili vnútroštátne súdy a ESĽP.
82. Podľa môjho názoru teda osoby, ktoré boli vymenované do sedemčlenného rozhodovacieho zloženia v jeho novom zložení, ktoré boli vymenované za sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v konaní na základe uznesenia KRS 330/2018 alebo 331/2018, čo musí overiť vnútroštátny súd, nie sú sudcami a nemôžu zasadať v rozhodovacom zložení, ktoré má uplatňovať právo EÚ podľa výkladu Súdneho dvora a ktoré má byť podľa vnútroštátneho práva zložené zo sudcov.
83. Okrem toho súhlasím s tvrdením X.Y., že okrem problému nezávislosti existuje aj otázka nestrannosti sudcov v prejednávanej veci. Tieto osoby, vymenované rovnakým postupom ako BD na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), by vlastne rozhodovali vo svojom vlastnom prípade. Ak by zistili, že postup, ktorým bol BD vymenovaný, bol nezákonný, ovplyvnilo by to ich vlastné postavenie sudcov. Ako totiž Súdny dvor rozhodol, sudcovia, ktorí sú vyzvaní rozhodnúť v konkrétnom prípade, musia byť nielen nezávislí, ale aj nestranní v tom zmysle, že nemajú osobný záujem na vyriešení sporu.(46) Ak by boli dotknuté osoby považované za sudcov a mohli by byť vymenované do rozhodovacieho zloženia (quod non), ich účasť na tomto konkrétnom konaní by bola znemožnená požiadavkou nestrannosti.
84. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú časť otázky tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že vylučuje účasť v rozhodovacom zložení v prípade osôb vymenovaných za sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v rozpore so základnými pravidlami vnútroštátneho práva upravujúcimi menovanie sudcov, čo u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvoláva vážne a oprávnené pochybnosti o nezávislosti týchto osôb.
2. Právne účinky rozhodnutí predsedu občianskoprávneho senátu
85. Druhou časťou svojej otázky sa sudca, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že rozhodnutia predsedu občianskoprávneho senátu o zložení rozhodovacieho zloženia Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) nevyvolávajú právne účinky, ak ich vydala osoba vymenovaná za sudcu v postupe uznanom za nezákonný.
86. Na začiatku považujem za dôležité poukázať na to, že predseda občianskoprávneho senátu bol vymenovaný za sudcu tohto súdu v postupe založenom na uznesení KRS 330/2018. Ako som už uviedla, tento postup už Súdny dvor uznal za dostatočne nezákonný na to, aby vznikli vážne pochybnosti o nezávislosti vymenovaných osôb.
87. V skutočnosti má táto časť otázky dva aspekty: po prvé, či rozhodnutie osoby nezákonne vymenovanej za sudcu vyvoláva právne účinky, a po druhé, či potenciálna nezákonnosť takéhoto rozhodnutia automaticky ovplyvňuje platnosť takto vymenovaného zloženia rozhodovacieho zloženia a jeho rozhodnutí. Väčšina účastníkov konania na Súdnom dvore sa zaoberala druhým aspektom tejto otázky.
88. V rozsudku Daka(47) Súdny dvor rozlišoval medzi rozhodnutiami o vnútornej organizácii súdu a súdnymi rozhodnutiami, ktorými sa ukončuje konanie. Následne dospel k záveru, že prvý typ rozhodnutia, aj keď je prijaté osobou vymenovanou za sudcu v postupe uznanom za nezákonný, „[sám] osebe nepostačuje na odôvodnenie toho, aby aj vo vzťahu k takto vytvoreným rozhodovacím zloženiam, ktoré majú prejednávať tieto veci, bolo potrebné konštatovať, že nie sú nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom v zmysle práva Únie“.(48) V rozsudku Daka teda Súdny dvor poskytol výklad, ktorý je relevantný pre druhý aspekt prejudiciálnej otázky.
89. Toto konštatovanie je totiž v súlade s ďalšími rozhodnutiami Súdneho dvora, v ktorých zdôraznil, že posúdenie zákonnosti zloženia súdu alebo rozhodovacieho zloženia nemôže závisieť od jedného faktora, ale musí byť vykonané na základe všetkých relevantných okolností.(49) V tomto zmysle, ako uviedol ombudsman, samotný fakt, že rozhodovacie zloženie vzniklo z rozhodnutia osoby, ktorá bola vymenovaná za sudcu v postupe uznanom za nezákonný, síce môže byť považovaný za jeden prvok, nemal by však rozhodovacie zloženie zbaviť postavenia nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom. Ak by všetci sudcovia v takomto rozhodovacom zložení boli sudcami a rozhodovali by nezávisle v súlade so zákonom, rozhodnutie takéhoto zloženia, aj keď by ho vymenovala osoba nezákonne vymenovaná za sudcu, by nebolo neplatné.
90. To je však otázka odlišná od otázky, či rozhodnutie osoby vymenovanej za sudcu v postupe uznanom za nezákonný môže byť z právneho hľadiska považované za platné.
91. Podľa môjho názoru odpoveď na túto otázku závisí od toho, či podľa vnútroštátneho práva určité rozhodnutia, ktoré samy osebe nie sú rozhodnutiami vo veci samej, ale ktoré organizujú spôsob, akým sa má vo veci rozhodovať, sú zverené sudcom, alebo či ich môžu, naopak, prijať osoby vykonávajúce na súde administratívnu funkciu.
92. Ak vnútroštátne právo stanovuje, že o rozhodovacích zloženiach má rozhodovať sudca vykonávajúci na súde určitú funkciu, napríklad predseda súdu alebo senátu, rozhodnutie o rozhodovacom zložení nevyvoláva právne účinky, ak osoba, ktorá ho prijala, nie je sudcom z dôvodu uznaných nezrovnalostí v procese svojho vymenovania za sudcu. Vnútroštátne právo však môže stanoviť automatické zloženie senátov napríklad na základe algoritmov alebo iných systémov prideľovania, ktoré sa jednoducho pretavia do rozhodnutia osoby vykonávajúcej na súde určitú funkciu. V takom prípade nezáleží na tom, či osoba prijímajúca rozhodnutie je alebo nie je sudcom.
93. Ak vnútroštátne právo zveruje určité typy rozhodnutí o vnútornej organizácii súdu osobe, ktorá je sudcom, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie nezávislosti a nestrannosti sudcov, takéto rozhodnutie prijaté osobou, ktorá nie je sudcom, nie je z právneho hľadiska platné.
94. Týmto spôsobom chápem argumentáciu X.Y., s ktorou v podstate súhlasím a podľa ktorej norma, ktorá sa má uplatniť na rozhodnutie predsedu občianskoprávneho senátu v prejednávanej veci, nevychádza z rozsudku Daka, ale skôr z rozsudku Komisia/Poľsko (Preskúmanie judikatúry Súdneho dvora ultra vires – Prednosť práva Únie).(50) V uvedenom rozsudku Súdny dvor okrem iného posudzoval funkciu predsedu Trybunał Konstytucyjny (Ústavný súd, Poľsko). Súdny dvor zdôraznil, že organizačné rozhodnutia predsedu uvedeného súdu môžu mať nesporne vplyv na činnosť tohto súdu, čo znamená, že takéto rozhodnutia musí prijať osoba, ktorá bola vymenovaná na základe pravidiel neumožňujúcich vznik akýchkoľvek oprávnených pochybností, pokiaľ ide o využívanie výsad a funkcií predsedu ako nástroja na ovplyvňovanie súdnej činnosti uvedeného súdu alebo ako nástroja politickej kontroly tejto činnosti.(51)
95. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú časť prejudiciálnej otázky tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že zbavuje rozhodnutia o vnútornej organizácii súdu právoplatnosti, ak sú takéto rozhodnutia na základe vnútroštátneho práva zverené sudcovi, pričom osoba, ktorá takéto rozhodnutie prijíma, bola vymenovaná za sudcu v postupe, ktorý je v rozpore s článkom 19 ods. 1 ZEÚ. Nedostatok právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, ktoré stanovuje zloženie rozhodovacieho zloženia, však nemôže automaticky viesť k záveru, že zloženie rozhodovacieho zloženia je neplatné alebo že rozhodnutie rozhodovacieho zloženia nevyvoláva právne účinky.
3. Dôsledky
96. Treťou časťou svojej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že konštatovanie, podľa ktorého rozhodovacie zloženie siedmich sudcov nie je nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom, umožňuje sudcom, ktorí ho tvoria, odmietnuť zasadať v tomto rozhodovacom zložení, a či v takom prípade môže sudca spravodajca sám určiť zloženie rozhodovacieho zloženia.
97. V rozsudku W.Ż. Súdny dvor s odkazom na svoj rozsudok A.B. uviedol, že „v prípade preukázaného porušenia článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ sa zásada prednosti práva Únie má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladá povinnosť vylúčiť uvedené ustanovenia v prospech uplatnenia vnútroštátnych ustanovení, ktoré boli predtým účinné, pričom sám vykoná preskúmanie stanovené týmito poslednými uvedenými ustanoveniami“.(52)
98. Takže zatiaľ čo priamy účinok článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení so zásadou prednosti práva EÚ môže viesť k vylúčeniu uplatnenia vnútroštátnych pravidiel, ktoré sú v rozpore s týmto ustanovením, vyplnenie medzier, ktoré takéto vylúčenie vytvára, závisí od vnútroštátneho práva.
99. Podľa môjho názoru môžu traja riadne vymenovaní sudcovia odmietnuť zasadnúť v sedemčlennom rozhodovacom zložení. Na základe prednosti práva EÚ môžu konštatovať, že rozhodovacie zloženie bolo vytvorené nezákonne, a v prípade potreby neuplatniť akékoľvek pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré by n/aznačovalo iný záver. Nezdá sa však, že by existovalo pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré by týmto sudcom zakazovalo odmietnuť účasť na rozhodovaní, kým sa rozhodovacie zloženie nevytvorí. Preto nie je potrebné vylúčiť uplatnenie pravidla vnútroštátneho práva. Navyše možnosť, aby títo sudcovia odmietli zasadnúť v takomto rozhodovacom zložení, nie je právom priznaným právom EÚ, ale skôr vyplýva z toho, že sporné rozhodovacie zloženie netvoria siedmi sudcovia a vymenovaní sudcovia v ňom nemôžu zasadať, kým nebude riadne zložené.
100. Hoci na základe zásady prednosti môžu sudcovia považovať rozhodovacie zloženie za neexistujúce, táto zásada nemôže vyriešiť otázku, ako by malo byť rozhodovacie zloženie platne vytvorené. Túto otázku má rozhodnúť vnútroštátne právo, ktoré samo musí byť v súlade s právom EÚ. Preto pokiaľ vnútroštátne právo neumožňuje, aby sudca spravodajca vytvoril rozhodovacie zloženie, v situácii, keď chýba predseda občianskoprávneho senátu, ktorý by bol riadne vymenovaný za sudcu a ktorý by mal vymenovať sudcov rozhodovacieho zloženia, právo EÚ takéto právo nezakladá.
101. Inými slovami, hoci druhý pododsek článku 19 ods. 1 ZEÚ môže byť dostatočne jasný na to, aby nastal priamy účinok tohto ustanovenia, ktoré umožňuje vyvodiť záver, že podmienka nezávislosti sudcov je porušená,(53) nemožno ho považovať za dostatočne jasný na to, aby stanovil pravidlá týkajúce sa organizácie súdnictva v členskom štáte, a tým udelil sudcovi spravodajcovi právo vytvoriť rozhodovacie zloženie.
102. Článok 19 ods. 1 ZEÚ môže slúžiť ako meradlo na posúdenie zákonnosti a vylúčenie uplatnenia existujúcich vnútroštátnych pravidiel (negatívne rozhodnutie), ale nesmie nahradiť alebo vytvoriť chýbajúce vnútroštátne pravidlá (pozitívne rozhodnutie).
103. Vytvorenie rozhodovacích zložení preto treba vyriešiť na základe výkladu vnútroštátneho práva,(54) ktoré zas musí byť v súlade s právom EÚ.(55) Ak sa takéto riešenie nenájde vo vnútroštátnom práve, môže to byť signál pre zákonodarcu, že takáto medzera, ktorú nemožno vyplniť súdnym výkladom, musí byť vyplnená legislatívnymi opatreniami.
104. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu časť prejudiciálnej otázky tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje sudcom odmietnuť zasadať v rozhodovacom zložení, ktoré tvoria aj osoby vymenované za sudcov v postupe, ktorý je sám osebe v rozpore s druhým pododsekom článku 19 ods. 1 ZEÚ, kým rozhodovacie zloženie nebude platne vytvorené. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ však sudcu spravodajcu za takýchto okolností neoprávňuje vytvoriť rozhodovacie zloženie.
IV. Návrh
105. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že nemá právomoc odpovedať na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) v prejednávanej veci.
Subsidiárne navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na uvedenú otázku takto:
1. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že vylučuje účasť v rozhodovacom zložení v prípade osôb vymenovaných za sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) v rozpore so základnými pravidlami vnútroštátneho práva upravujúcimi menovanie sudcov, čo u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvoláva vážne a oprávnené pochybnosti o nezávislosti týchto osôb.
2. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv
sa má vykladať v tom zmysle, že zbavuje rozhodnutia o vnútornej organizácii súdu právoplatnosti, ak sú takéto rozhodnutia na základe vnútroštátneho práva zverené sudcovi, pričom osoba, ktorá takéto rozhodnutie prijíma, bola vymenovaná za sudcu v postupe, ktorý je v rozpore s článkom 19 ods. 1 ZEÚ. Nedostatok právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, ktoré stanovuje zloženie rozhodovacieho zloženia, však nemôže automaticky viesť k záveru, že zloženie rozhodovacieho zloženia je neplatné alebo že rozhodnutie rozhodovacieho zloženia nevyvoláva právne účinky.
3. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv
sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje sudcom odmietnuť zasadať v rozhodovacom zložení, ktoré tvoria aj osoby vymenované za sudcov v postupe, ktorý je sám osebe v rozpore s druhým pododsekom článku 19 ods. 1 ZEÚ, kým rozhodovacie zloženie nebude platne vytvorené. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ však sudcu spravodajcu za takýchto okolností neoprávňuje vytvoriť rozhodovacie zloženie.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
2 C‑521/21, Rzecznik Praw Obywatelskich, EU:C:2026:242.
3 Rozsudok ESĽP, 23. novembra 2023 (CE:ECHR:2023:1123JUD005084921).
4 Pozri rozsudok Rzecznik Praw Obywatelskich (najmä bod 62).
5 Po zmene vlády v decembri 2023 a vzhľadom na zámer novej vlády obnoviť právny štát v Poľsku Komisia 29. mája 2024 stiahla svoj odôvodnený návrh na začatie konania podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ.
6 Pozri napríklad rozsudok Rzecznik Praw Obywatelskich (bod 58).
7 Pozri naliehavé spoločné stanovisko Benátskej komisie a Generálneho riaditeľstva pre ľudské práva a právny štát (DGI) Rady Európy k návrhu zákona týkajúceho sa postavenia sudcov vymenovaných alebo povýšených medzi rokmi 2018 a 2025 a ďalších súvisiacich záležitostí [CDL‑AD(2026)002], 12. marec 2026. Poľsko tiež navrhlo alternatívny prístup, ktorý sa stretol s kritikou. Pozri spoločné stanovisko Benátskej komisie a Generálneho riaditeľstva pre ľudské práva a právny štát (DGI) Rady Európy č. 1276/2026 k návrhu zákona „o obnovení práva na spravodlivý proces a prejednanie veci bez zbytočného odkladu“, ktorý predložil prezident republiky [CDL‑AD(2026)020, 16. júna 2026]. Pokiaľ ide o ďalšie stanoviská týkajúce sa iných relevantných otázok súvisiacich s Poľskom, pozri webovú stránku Benátskej komisie, dostupnú na adrese: https://www.coe.int/en/web/venice‑commission/poland.
8 C‑487/19, rozsudok W.Ż., EU:C:2021:798.
9 Pozri rozsudok W.Ż. (najmä body 138 až 154 a 161).
10 Pozri rozsudok W.Ż. (bod 155).
11 X.Y. však uviedol, že medzičasom jeho návrhy na vylúčenie týchto štyroch osôb zamietol sudca, ktorý bol podľa jeho tvrdenia tiež vymenovaný v hrubom rozpore so zákonom.
12 X.Y. tieto skutočnosti potvrdil na pojednávaní.
13 Vysvetlenia sa v podstate týkali po prvé toho, či bol X.Y. opätovne ustanovený za sudcu a aké to má dôsledky pre jednotlivé začaté konania, a po druhé toho, či má vnútroštátny súd podľa poľského práva právomoc posudzovať súlad s právom EÚ v prípade vymenovania iného sudcu za člena toho istého rozhodovacieho zloženia, ako aj svoju právomoc podľa poľského práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí predsedu Najvyššieho súdu, ktorými vymenoval sudcov, a dostupné prostriedky nápravy proti takýmto rozhodnutiam.
14 Pozri napríklad rozsudok Rzecznik Praw Obywatelskich (bod 75 a citovaná judikatúra).
15 Pozri napríklad rozsudok Rzecznik Praw Obywatelskich (bod 73 a citovaná judikatúra).
16 Stanovuje to článok 186 ods. 1 Ústavy Poľskej republiky. Je článok 179 navyše stanovuje: „Prezident republiky vymenúva sudcov na návrh [KRS] na dobu neurčitú.“
17 Tieto zmeny zahŕňali predčasné ukončenie funkčného obdobia sudcov pôsobiacich v danom orgáne a úpravu pravidiel vymenovania nových členov, z ktorých väčšina bola predtým menovaná sudcami, zatiaľ čo nové pravidlá zverili túto právomoc parlamentu. Tieto zmeny zasadené do príslušného kontextu, akým sú paralelné zmeny zákona o Najvyššom súde, vyvolali vážne pochybnosti, že proces vymenovania sudcov v Poľsku je riadený zákonodarnou a výkonnou mocou. Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) (C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 143). Pozri tiež rozsudok ESĽP, 8. novembra 2021, Dolińska‑Ficek a Ozimek v. Poľsko (CE:ECHR:2021:1108JUD004986819, body 309 až 312 a 320).
18 Pozri napríklad rozsudky z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov) (C‑791/19, EU:C:2021:596, body 101 až 108), a W.Ż. (bod 150).
19 Pozri napríklad rozsudok Rzecznik Praw Obywatelskich (bod 83 a citovaná judikatúra). Podobne Súdny dvor rozhodol, že neexistencia práva účastníkov dotknutého postupu vymenovania na účinný súdny prostriedok nápravy sama osebe nepostačuje na konštatovanie, že súd alebo senát zložený zo sudcov nie je vopred „zriadený zákonom“ v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty (pozri bod 88 tohto rozsudku).
20 Pozri napríklad rozsudok Rzecznik Praw Obywatelskich (body 78 a 91 a citovaná judikatúra).
21 Pozri napríklad rozsudky z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia (C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 75), a MJ (body 76 a 77).
22 Uznesenie KRS č. 330/18 z 28. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie KRS 330/2018“) odporučilo sedem kandidátov na pozíciu sudcov občianskoprávneho senátu vrátane piatich osôb, ktorých sa týka prejednávaná vec (MB, JK, KS, CV a RX).
23 Uznesenie KRS č. 331/18 z 28. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie KRS 331/2018“) odporučil 20 kandidátov na pozíciu sudcov mimoriadneho senátu vrátane BD, pričom jeho účinky sú základom prejednávanej veci.
24 Rozsudok z 2. marca 2021, A.B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie) (C‑824/18, EU:C:2021:153) (ďalej len „rozsudok A.B.“).
25 Pozri napríklad rozsudok z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii) (C‑718/21, EU:C:2023:1015, body 50 až 54) (ďalej len „rozsudok Krajowa Rada Sądownictwa“).
26 Pozri rozsudok Krajowa Rada Sądownictwa (body 40 až 78). Pozri tiež napríklad uznesenia z 9. apríla 2024, T. (Audiovizuálne programy pre deti) (C‑22/22, EU:C:2024:313), a z 21. júna 2024, Kancelaria B. (C‑810/23, EU:C:2024:543).
27 Takáto domnienka bola potvrdená v rozsudku z 29. marca 2022, Getin Noble Bank (C‑132/20, EU:C:2022:235, najmä body 69 a 72), v ktorom Súdny dvor tiež vysvetlil, že domnienka môže byť vyvrátená, ak právoplatné rozhodnutie vydané vnútroštátnym alebo medzinárodným súdnym orgánom vedie k záveru, že sudca tvoriaci vnútroštátny súd nie je nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom na účely článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty.
28 Pozri rozsudok zo 7. novembra 2024 (C‑326/23, EU:C:2024:940, body 20 až 37). V uvedenej veci Súdny dvor zohľadnil rozsudok ESĽP z 3. februára 2022, Advance Pharma sp. z. o.o. v. Poľsko (CE:ECHR:2022:0203JUD00146920). Pozri tiež uznesenie z 3. marca 2025, Rabal a Drałka (C‑586/24 a C‑605/24, EU:C:2025:206).
29 Rozsudok zo 7. novembra 2024, Prezes Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (C‑326/23, EU:C:2024:940, bod 35).
30 Pozri rozsudok zo 16. júla 1992, Meilicke (C‑83/91, EU:C:1992:332, bod 25). Súdny dvor to zopakoval mnohokrát. Pozri napríklad rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie) (C‑508/19, EU:C:2022:201, body 60 a 62).
31 Pozri napríklad rozsudok z 2. februára 2023, Towarzystwo Ubezpieczeń Ż (Klamlivé vzorové poistné zmluvy) (C‑208/21, EU:C:2023:64, bod 45 a citovaná judikatúra).
32 Pozri rozsudok zo 16. decembra 1981, Foglia (244/80, EU:C:1981:302, body 18 až 21); pozri tiež napríklad rozsudok z 22. júna 2023, État belge (Okolnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia o návrate) (C‑711/21 a C‑712/21, EU:C:2023:503, bod 31).
33 Rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) (C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 70 a citovaná judikatúra) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
34 Ombudsman poukázal na to, že X.Y. už nemôže byť znovu zaradený do pôvodného oddelenia súdu, kde pôsobil, keďže už nie je sudcom.
35 Pozri v tejto súvislosti napríklad rozsudok z 24. novembra 2022, Banco Cetelem (C‑302/21, EU:C:2022:919, najmä body 30 až 34), a uznesenie z 29. januára 2020, Zakład Ubezpieczeń Społecznych (C‑522/18, EU:C:2020:42, najmä body 26 až 35).
36 X.Y. na pojednávaní potvrdil, že po nástupe do funkcie ministra stiahol návrh na náhradu škody. Príslušné konanie teda momentálne neprebieha.
37 Pozri v tomto ohľade uznesenie z 10. júna 2011, Mohammad Imran (C‑155/11 PPU, EU:C:2011:387, body 19 a 20).
38 Ombudsman navyše vysvetlil, že podľa poľského práva by súd rozhodujúci o žalobe o náhradu škody mal právomoc posúdiť zákonnosť rozhodnutia KRS na účely danej veci. Preto nie je potrebné zrušiť rozhodnutie KRS na to, aby civilný súd mohol v budúcnosti rozhodnúť o žalobe o náhradu škody podanej zo strany X.Y.
39 V tomto zmysle ombudsman uviedol, že ak predmet sporu už nie je platný, je praxou Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) takéto konanie zastaviť.
40 Pozri rozsudok z 9. januára 2024 (C‑181/21 a C‑262/21, EU:C:2024:1) (ďalej len „rozsudok G. a i.“).
41 Pozri rozsudok G. a i. (body 66 až 73).
42 Pozri rozsudok G. a i. (body 69 a 70).
43 Pozri rozsudok W.Ż. (body 152 až 155).
44 Rozsudok zo 4. septembra 2025 (C‑225/22, EU:C:2025:649, bod 57). Pozri napríklad aj rozsudok zo 16. júla 2026, Rzecznik Dyscyplinarny Sądu Najwyższego (C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24, bod 84).
45 Súdny dvor totiž poskytol takéto usmernenie vnútroštátnemu súdu v bodoch 134 až 155 rozsudku W.Ż.
46 Pozri napríklad rozsudok zo 14. novembra 2024, S. (Zmena zloženia súdu) (C‑197/23, EU:C:2024:956, bod 60). Pozri tiež aktuálne rozsudky zo 16. júla 2026, Gekus (C‑748/23, najmä body 50 až 62), a zo 16. júla 2026, Rzecznik Dyscyplinarny Sądu Najwyższego (C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24, najmä body 67 až 79), v ktorých Súdny dvor v súvislosti so zásadou nestrannosti rozhodol, že členovia senátu, ktorý má rozhodnúť o tom, či samotná účasť sudcu v konkrétnom konaní je v rozpore s požiadavkami na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom, nemôžu byť v situácii, ktorá je zhodná so situáciu dotknutého sudcu.
47 Pozri rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i. (C‑422/23, C‑455/23, C‑459/23, C‑486/23 a C‑493/23, EU:C:2025:592, bod 86) (ďalej len „rozsudok Daka“).
48 Rozsudok Daka (bod 87).
49 Pozri v tomto smere rozsudok Rzecznik Praw Obywatelskich (body 78 a 91 a citovaná judikatúra).
50 Rozsudok z 18. decembra 2025 (C‑448/23, EU:C:2025:975).
51 Pozri rozsudok z 18. decembra 2025, Komisia/Poľsko (Preskúmanie judikatúry Súdneho dvora ultra vires – Prednosť práva Únie) (C‑448/23, EU:C:2025:975, body 278 a 279).
52 Rozsudok W.Ż. (bod 144).
53 Ako Súdny dvor nedávno uviedol v rozsudku Rzecznik Praw Obywatelskich (bod 51): „Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ukladá členským štátom jasnú a presnú povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorá nie je spojená s nijakou podmienkou, pokiaľ ide o nezávislosť charakteristickú pre súdy, ktoré majú vykladať a uplatňovať právo Únie.“ (Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.)
54 Pozri v tomto smere rozsudok Rzecznik Praw Obywatelskich (body 63 až 65).
55 Ombudsman a Komisia v tejto súvislosti poukázali na článok 16 ods. 4 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu zo 14. júla 2022, ktorý by sa mohol analogicky uplatniť. X.Y. v odpovedi na otázku položenú na pojednávaní uviedol, že existuje zvykové pravidlo, podľa ktorého je vymenovaný nasledujúci sudca v zozname, pokiaľ tento sudca už nemá príliš veľkú pracovnú záťaž. Či sa niektoré z týchto pravidiel dajú použiť na riešenie spôsobu, ako vytvoriť senát, keď osoba vymenovaná do tejto funkcie bola vymenovaná nezákonne, musí overiť vnútroštátny súd.