T-119/1062010TO0119EU:T:2017:6220001111212T

Uznesenie z 13. 9. 2017 – Vec T‑119/10

Holandsko/Komisia

<TI><P><HT TYPE="UC">Uznesenie Všeobecného súdu</HT> (piata komora)</P><P>z <DATE ISO="20170913">13. septembra 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: holandčina.</P></NOTE></P><P>[Znenie opravené uznesením z <DATE ISO="20171027">27. októbra 2017</DATE>]</P></TI>Žaloba o neplatnosťEFRRZníženie finančnej pomociProgram Interreg II/C ,Záplavy na riekach Rýn a Maas‘Nedodržanie lehoty na prijatie rozhodnutiaPorušenie podstatných formálnych náležitostíZjavne dôvodná žaloba

Vo veci T‑119/10,

Holandské kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne Y. de Vries, J. Langer a C. Wissels, neskôr J. Langer, M. Bulterman a B. Koopman, splnomocnení zástupcovia,

žalobca,

ktoré v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne M. Jacobs a T. Materne, neskôr M. Jacobs a J.‑C. Halleux, splnomocnení zástupcovia,

a

Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues a B. Messmer, neskôr J. Bousin a D. Colas, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,proti

[V znení opravného uznesenia z 27. októbra 2017] Európskej komisii, v zastúpení: W. Roels a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2009) 10712 z 23. decembra 2009 o znížení finančnej pomoci z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) priznanej v prospech programu iniciatívy Spoločenstva Interreg II/C Záplavy na riekach Rýn a Maas v Belgickom kráľovstve, Spolkovej republike Nemecko, vo Francúzskej republike, v Luxemburskom veľkovojvodstve a v Holandskom kráľovstve na základe rozhodnutia Komisie č. K(97) 3742 z 18. decembra 1997 (EFRR č. 970010008),

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a I. Ulloa Rubio,

tajomník: E. Coulon,

vydal toto<TI><P><HT TYPE="BOLD">Uznesenie</HT></P></TI><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI>1Pre programové obdobia 1989 – 1993 a 1994 – 1999 boli stanovené pravidlá v oblasti štrukturálnych fondov (vrátane pravidiel týkajúcich sa cieľov, tvorby programov, platieb, riadenia a kontroly a finančných opráv), a to najmä v nariadení Rady (EHS) č. 2052/88 z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych fondov a ich efektívnosti, ako aj o vzájomnej koordinácii ich činností a koordinácii ich činností s činnosťami Európskej investičnej banky a ostatnými európskymi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 185, 1988, s. 9), ktoré bolo zmenené najmä nariadením Rady (EHS) č. 2081/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, 1993, s. 5) a nariadením Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia č. 2052/88, pokiaľ ide o vzájomnú koordináciu činností jednotlivých štrukturálnych fondov a ich činností s činnosťami Európskej investičnej banky a ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, 1988, s. 1), zmeneným nariadením Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, 1993, s. 20).2Článok 24 nariadenia č. 4253/88 stanovuje:

1.Ak je zjavné, že vykonávanie akcie alebo opatrenia neodôvodňuje celú poskytnutú finančnú pomoc ani jej časť, Komisia vykoná v rámci spolupráce na základe partnerstva náležité preskúmanie prípadu, pričom predovšetkým vyzve členský štát alebo ním určené orgány, aby v stanovenej lehote predložili svoje pripomienky.2.Po tomto preskúmaní môže Komisia znížiť alebo pozastaviť pomoc na príslušnú akciu alebo opatrenie, pokiaľ sa preskúmaním potvrdili nezrovnalosti alebo významná zmena dotýkajúca sa povahy alebo podmienok vykonávania akcie alebo opatrenia, v prípade ktorého nebola Komisia požiadaná o súhlas.… [neoficiálny preklad]

3Nariadenia č. 2052/88 a č. 4253/88 boli s účinnosťou k 1. januáru 2000 nahradené nariadením Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, 1999, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31).4Podľa článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1260/1999 týmto nariadením nie sú dotknuté pokračovanie alebo úpravy pomoci schválenej Radou alebo Komisiou na základe nariadení Rady č. 2052/88 a č. 4253/88 a nejakého iného právneho predpisu uplatniteľného na túto pomoc 31. decembra 1999 vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia.5Nariadenie č. 1260/99 bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25).6Článok 100 nariadenia č. 1083/2006 s názvom Postup stanovuje:

1.Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia začne konanie tým, že informuje členský štát o svojich predbežných záveroch a požiada ho, aby do dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky.Ak Komisia navrhne nejakú finančnú opravu na základe extrapolácie alebo paušálne, členský štát dostane príležitosť preukázať prostredníctvom preskúmania príslušnej dokumentácie, že skutočný rozsah nezrovnalosti bol menší ako v posudku hodnotení Komisie. Po dohode s Komisiou môže členský štát obmedziť rozsah tohto preskúmania na primeraný podiel alebo vzorku dokumentácie. S výnimkou riadne odôvodnených prípadov nesmie čas povolený na takéto preskúmanie prekročiť ďalšie dvojmesačné obdobie po dvojmesačnej lehote uvedenej v prvom pododseku.2.Komisia zohľadní akékoľvek dôkazy predložené členským štátom v lehote uvedenej v odseku 1.3.Keď členský štát neprijme predbežné závery Komisie, Komisia ho pozve na pojednávanie, pri ktorom obe strany na základe spolupráce založenej na partnerstve vyvinú úsilie na dosiahnutie dohody o zisteniach a záveroch, ktoré sa z nich majú vyvodiť.4.V prípade dohody môže členský štát opätovne použiť dotknuté prostriedky Spoločenstva v súlade s druhým pododsekom článku 98 ods. 2.5.Ak sa dohoda nedosiahne, Komisia prijme rozhodnutie o finančnej oprave do šiestich mesiacov od dátumu vypočutia pri zohľadnení všetkých informácií a zistení predložených v priebehu postupu. Ak sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace od dátumu listu pozvania, ktorý poslala Komisia.

7Článok 105 nariadenia č. 1083/2006 s názvom Prechodné ustanovenia v odseku 1 stanovuje:

Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia pomoci spolufinancovanej zo štrukturálnych fondov alebo projektu spolufinancovaného Kohéznym fondom, schválených Komisiou na základe nariadení (EHS) č. 2052/88…, (EHS) č. 4253/88…, (ES) č. 1164/94… a (ES) č. 1260/1999, alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc k 31. decembru 2006, ktoré sa následne uplatňujú na uvedenú pomoc alebo príslušné projekty až do ich ukončenia.

8Článok 108 nariadenia č. 1083/2006 s názvom Nadobudnutie účinnosti stanovuje:

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.Ustanovenia v článkoch 1 až 16, 25 až 28, 32 až 40, 47 až 49, 52 až 54, 56, 58 až 62, 69 až 74, 103 až 105 a 108 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia len na programy na obdobie rokov 2007 – 2013. Ostatné ustanovenia sa uplatňujú od 1. januára 2007.

9Nariadenie č. 1083/2006 bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde… (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320, a oprava Ú. v. EÚ L 200, 2016, s. 140).10Pokiaľ ide o finančné opravy, článok 145 nariadenia č. 1303/2013 stanovuje:

1.Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia začne konanie tým, že informuje členský štát o predbežných záveroch svojho skúmania a požiada ho, aby do dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky.2.Ak Komisia navrhne finančnú opravu na základe extrapolácie alebo paušálnej sadzby, členský štát dostane príležitosť preukázať prostredníctvom preskúmania príslušnej dokumentácie, že skutočný rozsah nezrovnalosti bol menší ako podľa hodnotenia Komisie. Po dohode s Komisiou môže členský štát obmedziť rozsah tohto preskúmania na primeraný podiel alebo vzorku príslušnej dokumentácie. Okrem riadne odôvodnených prípadov, čas povolený na uvedené preskúmanie nepresiahne ďalšiu lehotu dvoch mesiacov po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1.3.Komisia zohľadní akékoľvek dôkazy poskytnuté zo strany členského štátu v lehote stanovenej v odsekoch 1 a 2.4.Keď členský štát neprijme predbežné závery Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie s cieľom zabezpečiť dostupnosť všetkých relevantných informácií a zistení, ktoré tvoria základ pre závery Komisie týkajúce sa žiadosti o finančnú opravu.5.V prípade dohody a bez toho, aby bol dotknutý odsek 7 tohto článku, môže členský štát opätovne použiť príslušné fondy alebo [Európsky námorný a rybársky fond (ENRF)] v súlade s článkom 143 ods. 3.6.S cieľom uplatniť finančné opravy Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie do šiestich mesiacov od dátumu vypočutia alebo od dátumu prijatia dodatočných informácií, ak členský štát po vypočutí odsúhlasí predloženie takýchto dodatočných informácií. Komisia zohľadní všetky informácie a pripomienky predložené v priebehu konania. Ak sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace od dátumu pozývacieho listu na vypočutie, ktorý poslala Komisia.7.Ak Komisia pri vykonávaní svojich zodpovedností podľa článku 75 alebo Európsky dvor audítorov zistia nezrovnalosti preukazujúce závažné nedostatky v účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly, výsledná finančná oprava zníži podporu z fondov alebo z ENRF na operačný program.

Prvý pododsek sa nepoužije v prípade závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly, ktoré pred dátumom ich zistenia zo strany Komisie alebo Európskeho dvora audítorov:

a)boli zistené vo vyhlásení hospodáriaceho subjektu, výročnej kontrolnej správe alebo audítorovom stanovisku predložených Komisii v súlade s článkom 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo v iných audítorských správach orgánu auditu predložených Komisii a ak sa príjmu [prijmú – neoficiálny preklad] príslušné opatrenia;b)boli predmetom náležitých nápravných opatrení zo strany členského štátu.Hodnotenie závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly sa zakladá na uplatniteľnom práve, keď boli predložené príslušné vyhlásenia hospodáriaceho subjektu, výročné kontrolné správy a audítorské stanoviská.

Pri rozhodovaní o finančnej oprave Komisia:

a)dodržiava zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu a závažnosť závažných nedostatkov v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly a ich finančné dôsledky pre rozpočet Únie;b)na účely uplatňovania paušálnej sadzby alebo extrapolovanej opravy vylúči neoprávnené výdavky, ktoré predtým zistil členský štát a ktoré boli predmetom úpravy v účtoch v súlade s článkom 139 ods. 10, a výdavky, ktoré podliehajú prebiehajúcemu hodnoteniu ich oprávnenosti a správnosti v zmysle článku 137 ods. 2;c)zohľadní paušálnu sadzbu alebo extrapolované opravy, ktoré v súvislosti s výdavkami vykonal členský štát z dôvodov iných závažných nedostatkov zistených týmto členským štátom pri určovaní reziduálneho rizika pre rozpočet Únie.8.Pravidlá pre jednotlivé fondy týkajúce sa ENRF môžu ustanoviť dodatočné pravidlá konania pre finančné opravy uvedené v článku 144 ods. 7

11Podľa článku 152 nariadenia č. 1303/2013:

1.Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani na úpravu vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1083/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na túto pomoc k 31. decembru 2013. Uvedené nariadenie alebo takéto iné uplatniteľné právne predpisy sa po 31. decembri 2013 naďalej uplatňujú na túto pomoc alebo na príslušné operácie až do ich skončenia. Na účely tohto odseku sa pomoc týka operačných programov a veľkých projektov.2.Žiadosti o pomoc, predložené alebo schválené na základe nariadenia (ES) č. 1083/2006, zostávajú v platnosti.3.Ak členský štát využije možnosť uvedenú v článku 123 ods. 3, môže Komisii predložiť žiadosť o to, aby odchylne od článku 59 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1083/2006 funkcie certifikačného orgánu v súvislosti so zodpovedajúcimi operačnými programami, ktoré sa vykonávajú na základe uvedeného nariadenia, vykonával riadiaci orgán. K žiadosti sa priloží posúdenie vypracované orgánom auditu. Ak je Komisia na základe informácií poskytnutých orgánom auditu a na základe vlastného auditu presvedčená o tom, že systémy riadenia a kontroly týchto operačných programov fungujú účinne a že ich fungovanie nebude dotknuté riadiacim orgánom vykonávajúcim funkcie certifikačného orgánu, informuje o svojom súhlase členský štát do dvoch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti.

12Článok 153 nariadenia č. 1303/2013 stanovuje:

1.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 152, nariadenie (ES) č. 1083/2006 sa týmto s účinnosťou od 1. januára 2014 zrušuje.2.Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XIV.

13Článok 154 nariadenia č. 1303/2013 stanovuje:

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.Články 20 až 24, článok 29 ods. 3, článok 38 ods. 1 písm. a), články 58, 60, 76 až 92, 118, 120, 121 a 129 až 147 sa uplatňujú s účinnosťou od 1. januára 2014.Článok 39 ods. 2 siedmy pododsek, druhá veta a článok 76 piaty odsek sa uplatňujú s účinnosťou od dátumu nadobudnutia účinnosti zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúcej sa zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov.

<TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI>14Komisia Európskych spoločenstiev rozhodnutím C(97) 3742 z 18. decembra 1997 schválila jednotný programový dokument o poskytnutí pomoci z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) operačnému programu v rámci iniciatívy Spoločenstva Interreg II/C v prospech oblastí, ktoré spadajú pod ciele č. 1, 2 a 5 b), ako aj ďalších oblastí v Belgickom kráľovstve, Spolkovej republike Nemecko, Francúzskej republike, Luxemburskom veľkovojvodstve a v Holandskom kráľovstve, stanovujúci maximálnu sumu pre EFRR vo výške 137118000 eur.15Rozhodnutím Komisie K(2000) 300 z 25. februára 2000 sa táto maximálna suma zvýšila na 141077000 eur.16Listom z 21. marca 2003 poslali holandské orgány žiadosť o záverečnú platbu.17Komisia v období od júna 2004 do júna 2005 uskutočnila niekoľko kontrolných návštev v rámci záverečnej kontroly programov spolufinancovaných z EFRR v priebehu programového obdobia 1994 – 1999.18Listami zo 7. septembra 2005 a 24. januára 2006 Komisia predložila svoju audítorskú správu. Znenie správy v holandskom jazyku, v ktorom boli uvedené určité nedostatky, bolo odovzdané holandským orgánom 7. februára 2006.19Holandské orgány k audítorskej správe predložili svoje pripomienky a oznámili nové skutočnosti.20Listom zo 14. mája 2008 Komisia predložila holandským orgánom záverečnú audítorskú správu v súlade s článkom 24 nariadenia č. 4253/88. Holandské znenie im bolo zaslané 15. septembra 2008.21V nadväznosti na vypočutie, ktoré sa konalo 23. februára 2009, uviedli holandské orgány nové skutočnosti.22Rozhodnutím K(2009) 10712 z 23. decembra 2009 o znížení finančnej pomoci z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) priznanej v prospech programu v rámci iniciatívy Spoločenstva Interreg II/C Záplavy na riekach Rýn a Maas v Belgickom kráľovstve, Spolkovej republike Nemecko, vo Francúzskej republike, v Luxemburskom veľkovojvodstve a v Holandskom kráľovstve na základe rozhodnutia Komisie č. K(97) 3742 z 18. decembra 1997 (EFRR č. 970010008), Komisia znížila celkovú pomoc priznanú z EFRR o 7066643 eur (ďalej len napadnuté rozhodnutie).<TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI>23Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. marca 2010 podalo Holandské kráľovstvo prejednávanú žalobu.24Všeobecný súd 11. augusta 2010 vypočul účastníkov konania, pokiaľ ide o možnosť prerušiť konanie v prejednávanej veci buď do okamihu uplynutia lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, ktorými sa ukončuje konanie vo veciach T‑265/08, Nemecko/Komisia, a T‑270/08, Nemecko/Komisia, alebo do vynesenia rozhodnutí Súdneho dvora o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam v uvedených veciach.25Uznesením predsedu štvrtej komory Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 sa rozhodlo o prerušení konania v prejednávanej veci buď do okamihu uplynutia lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, ktorými sa ukončuje konanie vo veciach T‑265/08, Nemecko/Komisia, a T‑270/08, Nemecko/Komisia, alebo do vyhlásenia rozhodnutí Súdneho dvora o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam v uvedených veciach.26Dňa 24. júna 2015 vyhlásil Súdny dvor rozsudok Nemecko/Komisia (C‑549/12 P a C‑54/13 P, ďalej len rozsudok o odvolaní, EU:C:2015:412), ktorým zrušil rozhodnutia o finančnej oprave, o ktoré ide v uvedených veciach týkajúcich sa programu financovania spred roka 2000, keď aj bez návrhu rozhodol o porušení šesťmesačnej lehoty stanovenej v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006 zo strany Komisie.27Rozsudkom o odvolaní sa zrušili aj rozsudky z 19. septembra 2012, Nemecko/Komisia (T‑265/08, EU:T:2012:434), a z 21. novembra 2012, Nemecko/Komisia (T‑270/08, neuverejnený, EU:T:2012:612), v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol žaloby podané Spolkovou republikou Nemecko.28Dňa 2. júla 2015 Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k vplyvu rozsudku o odvolaní na prejednávanú vec.29Holandské kráľovstvo predložilo svoje pripomienky 13. júla 2015 a Komisia 15. júla 2015.30Vo svojich pripomienkach Holandské kráľovstvo tvrdí, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, lebo Komisia porušila šesťmesačnú lehotu stanovenú v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006.31Komisia upozornila Všeobecný súd na odvolania podané proti rozsudkom z 20. januára 2015, Španielsko/Komisia (T‑111/12, neuverejnený, EU:T:2015:28), a z 20. januára 2015, Španielsko/Komisia (T‑109/12, neuverejnený, EU:T:2015:29), ktorými Všeobecný súd zrušil rozhodnutia o dotknutých finančných opravách týkajúcich sa programov financovania spred roka 2000 z dôvodu, že Komisia porušila šesťmesačnú lehotu stanovenú v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006.32Podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 20. mája 2015 a 28. mája 2015 Belgické kráľovstvo a Francúzska republika podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Holandského kráľovstva. Rozhodnutiami zo 4. augusta 2015 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu vyhovel týmto návrhom.33Belgické kráľovstvo a Francúzska republika predložili svoje vyjadrenia vedľajších účastníkov a hlavní účastníci k nim predložili svoje pripomienky v stanovených lehotách.34Dňa 16. decembra 2015 Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k vplyvu odvolaní podaných Komisiou proti rozsudkom z 20. januára 2015, Španielsko/Komisia (T‑111/12, neuverejnený, EU:T:2015:28); z 20. januára 2015, Španielsko/Komisia (T‑109/12, neuverejnený, EU:T:2015:29), a z 15. júla 2015, Portugalsko/Komisia (T‑314/13, neuverejnený, EU:T:2015:493), na prejednávanú vec so zreteľom na prípadné prerušenie konania.35Listami z 22. decembra 2015 a zo 4. januára 2016 Komisia a Holandské kráľovstvo v uvedenom poradí uviedli, že nemajú žiadne výhrady k prerušeniu konania v prejednávanej veci do vynesenia rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach C‑139/15 P a C‑140/15 P, Komisia/Španielsko, a C‑495/15 P, Komisia/Portugalsko.36Rozhodnutím z 12. januára 2016 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu rozhodol prerušiť konanie v prejednávanej veci dovtedy, kým Súdny dvor nevydá rozhodnutia vo veciach C‑139/15 P a C‑140/15 P, Komisia/Španielsko, a C‑495/15 P, Komisia/Portugalsko.37Rozsudkami z 21. septembra 2016, Komisia/Španielsko (C‑139/15 P, EU:C:2016:707), a z 21. septembra 2016, Komisia/Španielsko (C‑140/15 P, EU:C:2016:708), Súdny dvor zamietol odvolania podané proti rozsudkom z 20. januára 2015, Španielsko/Komisia (T‑111/12, neuverejnený, EU:T:2015:28), a z 20. januára 2015, Španielsko/Komisia (T‑109/12, neuverejnený, EU:T:2015:29).38Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.39Listom z 27. októbra 2016 Holandské kráľovstvo podalo na Všeobecný súd návrh na pokračovanie v konaní, v rámci ktorého zopakovalo svoje stanovisko vyjadrené v liste z 13. júla 2015 a vyzvalo Všeobecný súd, aby svoje rozhodnutie v tejto veci založil na článku 132 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.40Uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. novembra 2016, Komisia/Portugalsko (C‑495/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:907), bola vec C‑495/15 P vyčiarknutá z registra Súdneho dvora v dôsledku späťvzatia odvolania zo strany Komisie.41Komisia 11. novembra 2016 informovala Všeobecný súd, že proti pokračovaniu v konaní nemá žiadne námietky.42Predseda piatej komory Všeobecného súdu rozhodnutím z 1. decembra 2016 informoval účastníkov konania o pokračovaní v konaní.43Dňa 20. decembra 2016 Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k vplyvu rozsudkov z 21. septembra 2016, Komisia/Španielsko (C‑139/15 P, EU:C:2016:707), a z 21. septembra 2016, Komisia/Španielsko (C‑140/15 P, EU:C:2016:708), na prejednávanú vec.44Komisia v liste z 22. decembra 2016 uviedla v rámci svojich pripomienok, že Všeobecný súd má k dispozícii všetky potrebné informácie na vydanie rozsudku v prejednávanej veci.45Listom doručeným v ten istý deň Holandské kráľovstvo jednak informovalo Všeobecný súd, že nepožaduje, aby boli v rámci pojednávania vypočuté jej ústne pripomienky, a jednak opätovne vyzvalo Všeobecný súd, aby svoje rozhodnutie v prejednávanej veci založil na článku 132 rokovacieho poriadku a rozhodol, že Komisia nedodržala šesťmesačnú lehotu stanovenú v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006.46Listami z 5. a 9. januára 2017 Belgické kráľovstvo a Francúzska republika uviedli, že Komisia nedodržala stanovenú lehotu, a teda napadnuté rozhodnutie musí byť na tomto základe zrušené.47Dňa 10. marca 2017 Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k tomu, aby Všeobecný súd aj bez návrhu v rámci článku 132 rokovacieho poriadku rozhodol o žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí Komisiou.48Holandské kráľovstvo a Komisia predložili svoje pripomienky 21. marca 2017.49Komisia tvrdí, že Všeobecný súd môže uznesením vyhlásiť žalobu za zjavne opodstatnenú podľa článku 132 rokovacieho poriadku. Holandské kráľovstvo tiež tvrdilo, že Všeobecný súd môže rozhodnúť uznesením podľa článku 132 rokovacieho poriadku tak, že žalobu vyhlási za zjavne opodstatnenú.50V ten istý deň Belgické kráľovstvo uviedlo, že Všeobecný súd musí aj bez návrhu rozhodnúť o žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí Komisiou.51Francúzska republika 22. marca 2017 predložila svoje pripomienky a uviedla, že Všeobecný súd v tomto prípade môže založiť svoje rozhodnutie na článku 132 rokovacieho poriadku a uznesením vyhlásiť žalobu za zjavne opodstatnenú.52Holandské kráľovstvo, podporované Belgickým kráľovstvom a Francúzskou republikou, navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

53Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu ako nedôvodnú,

zaviazal Holandské kráľovstvo na náhradu trov konania.

<TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI>54Predovšetkým treba vychádzať z toho, že návrhy Holandského kráľovstva smerujú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka, lebo žalobné dôvody Holandského kráľovstva sa týkajú jeho vlastnej situácie.55Podľa článku 132 rokovacieho poriadku, ak Súdny dvor alebo Všeobecný súd už rozhodol o právnej otázke alebo otázkach zhodných s otázkami vychádzajúcimi z právnych dôvodov žaloby a ak Všeobecný súd konštatuje, že skutočnosti sú dokázané, môže s odkazom na príslušnú judikatúru po skončení písomnej časti konania a po vypočutí účastníkov konania rozhodnúť odôvodneným uznesením, že žaloba je zjavne opodstatnená.56V prejednávanej veci Všeobecný súd usúdil, že podmienky uplatnenia článku 132 rokovacieho poriadku sú splnené, a rozhodol vydať rozhodnutie bez ďalšieho konania.57V prvom rade Holandské kráľovstvo, podporované Belgickým kráľovstvom a Francúzskou republikou, tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť, lebo bolo prijaté po uplynutí šesťmesačnej lehoty stanovenej v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006.58Komisia sa zas najskôr domnieva, že nariadenie č. 1083/2006 nepredstavuje relevantný právny rámec na posúdenie procesných pravidiel upravujúcich rozhodnutia o finančnej oprave pre programy spred obdobia rokov 2007 – 2013.59Komisia tvrdí, že relevantným nariadením na posúdenie otázky dodržania podstatných formálnych náležitostí je v prejednávanej veci nariadenie č. 4253/88, ktorého článok 24 nestanovuje žiadnu lehotu na prijatie rozhodnutia o finančnej oprave.60Pre prípad, že by sa v prejednávanej veci uplatnilo nariadenie č. 1083/2006, Komisia ďalej spresňuje, že lehoty stanovené v článku 100 ods. 5 uvedeného nariadenia sa vzťahujú len na programy uskutočnené po 1. januári 2007 a nemožno ich uplatniť na programy z obdobia pred uvedeným dátumom.61Dodáva, že z článku 105 nariadenia č. 1083/2006 vyplýva, že spolufinancované projekty schválené v rámci predchádzajúcej schémy patria aj naďalej do tejto schémy, a to až do ich ukončenia.62Rovnako tak procesné pravidlá predstavujú podľa Komisie nedeliteľný celok s hmotnoprávnymi pravidlami a nemožno ich spätne uplatniť na lehoty stanovené v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006.63V tejto súvislosti treba uviesť, že Holandské kráľovstvo neuviedlo dôvod založený na porušení článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006 v žalobe, ale v rámci svojich pripomienok k vplyvu rozsudku o odvolaní na prejednávanú vec, takže je tento dôvod potrebné považovať za nový.64Bez ohľadu na otázku prípustnosti takéhoto dôvodu je však potrebné zdôrazniť, že podľa judikatúry nedodržanie procesných pravidiel týkajúcich sa prijatia aktu spôsobujúceho ujmu predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré má súd Únie zohľadniť aj ex offo (pozri rozsudky zo 4. septembra 2014, Španielsko/Komisia, C‑192/13 P, EU:C:2014:2156, bod 103 a citovanú judikatúru, a zo 4. septembra 2014, Španielsko/Komisia, C‑197/13 P, EU:C:2014:2157, bod 103 a citovanú judikatúru).65V tejto súvislosti treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej súd Únie nemôže s výnimkou osobitných prípadov, ako sú najmä prípady stanovené v rokovacích poriadkoch súdu Únie, založiť svoje rozhodnutie na právnom dôvode uplatnenom ex offo, aj keď sa týka verejného poriadku, bez toho, aby predtým vyzval účastníkov konania predložiť k uvedenému dôvodu svoje pripomienky (pozri rozsudok o odvolaní bod 93 a citovanú judikatúru).66V prejednávanej veci však po prvé, pokiaľ ide o otázku lehoty, v ktorej má byť prijaté rozhodnutie o finančnej oprave, Všeobecný súd vypočul účastníkov konania v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijatého po vyhlásení rozsudku o odvolaní, ktorým Súdny dvor zrušil dotknuté rozhodnutia o finančnej oprave týkajúce sa programov financovania spred roka 2000, pričom ex offo zohľadnil porušenie šesťmesačnej lehoty stanovenej v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006 zo strany Komisie.67Po druhé Všeobecný súd prijal druhé opatrenie na zabezpečenie priebehu konania po vyhlásení rozsudkov z 21. septembra 2016, Komisia/Španielsko (C‑139/15 P, EU:C:2016:707), a z 21. septembra 2016, Komisia/Španielsko (C‑140/15 P, EU:C:2016:708).68Možno teda konštatovať, že účastníci konania mali možnosť predložiť svoje pripomienky týkajúce sa uplatnenia lehoty stanovenej v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006.69V druhom rade, pokiaľ ide o právnu úpravu uplatniteľnú v prejednávanej veci, treba pripomenúť, že nariadenie č. 4253/88 bolo s účinnosťou od 1. januára 2000 zrušené nariadením č. 1260/1999. Posledné uvedené nariadenie bolo s účinnosťou od 1. januára 2007 zrušené nariadením č. 1083/2006, ktoré bolo s účinnosťou od 1. januára 2014 zrušené nariadením č. 1303/2013.70Na jednej strane preto treba zdôrazniť, že nariadenie č. 1303/2013 sa v prejednávanej veci nemôže uplatniť, lebo napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v roku 2009.71Na druhej strane, pokiaľ ide o nariadenie č. 1083/2006, hoci z článku 108 druhého odseku uvedeného nariadenia skutočne vyplýva, že niektoré z jeho ustanovení sa uplatňujú na programy financovania na obdobie rokov 2007 – 2013, nič to nemení na skutočnosti, že toto ustanovenie takisto stanovuje, že článok 100 predmetného nariadenia upravujúci procesné lehoty sa uplatňuje od 1. januára 2007, a to bez akéhokoľvek spresnenia, čo sa týka príslušného obdobia financovania.72Treba dodať, že článok 100 nariadenia č. 1083/2006 sa uplatní tiež na programy spred obdobia rokov 2007 – 2013, a to v súlade so zásadou, podľa ktorej sa procesné pravidlá uplatnia bezprostredne po tom, ako nadobudnú účinnosť (rozsudky zo 4. septembra 2014, Španielsko/Komisia, C‑192/13 P, EU:C:2014:2156, bod 98; zo 4. septembra 2014, Španielsko/Komisia, C‑197/13 P, EU:C:2014:2157, bod 98; z 22. októbra 2014, Španielsko/Komisia, C‑429/13 P, EU:C:2014:2310, bod 31; zo 4. decembra 2014, Španielsko/Komisia, C‑513/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:2412, bod 48, a z 24. júna 2015, Španielsko/Komisia, C‑263/13 P, EU:C:2015:415, bod 53; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok o odvolaní, bod 84).73Táto judikatúra bola navyše potvrdená rozsudkami z 21. septembra 2016, Komisia/Španielsko (C‑139/15 P, EU:C:2016:707, bod 89), a z 21. septembra 2016, Komisia/Španielsko (C‑140/15 P, EU:C:2016:708, bod 89), čo Komisia nespochybňuje.74V prejednávanej veci správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia upravujúceho finančnú pomoc priznanú Holandskému kráľovstvu na obdobie financovania 1994 – 1999, prebiehalo od roku 2004 do roku 2009.75Komisia mala teda pri prijímaní napadnutého rozhodnutia povinnosť dodržať šesťmesačnú lehotu stanovenú v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006.76V tejto súvislosti treba spresniť, že na základe tohto ustanovenia mala Komisia prijať rozhodnutie o finančnej oprave do šiestich mesiacov odo dňa vypočutia zástupcov dotknutého členského štátu za predpokladu, že by tento členský štát neprijal jej predbežné závery. Ak sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace od dátumu listu pozvania, ktorý poslala Komisia.77Ak teda členský štát neprijme predbežné závery Komisie, zaslanie pozvánky na vypočutie alebo prípadne dátum konania vypočutia predstavuje začiatok plynutia lehoty.78Zo spisu v prejednávanej veci pritom vyplýva, že 23. februára 2009 Komisia v Bruseli (Belgicko) vypočula zástupcov Holandského kráľovstva.79Ďalej treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 23. decembra 2009, teda desať mesiacov po vypočutí, čo Komisia nepopiera.80Komisia teda nedodržala šesťmesačnú lehotu stanovenú v článku 100 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006.81V dôsledku toho je potrebné vyhlásiť túto žalobu za zjavne opodstatnenú a zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka Holandského kráľovstva.<TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI>82Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.83Belgické kráľovstvo a Francúzska republika znášajú svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto:

1.Rozhodnutie Komisie K(2009) 10712 z 23. decembra 2009 o znížení finančnej pomoci z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) priznanej v prospech programu iniciatívy Spoločenstva Interreg II/C Záplavy na riekach Rýn a Maas v Belgickom kráľovstve, Spolkovej republike Nemecko, vo Francúzskej republike, v Luxemburskom veľkovojvodstve a v Holandskom kráľovstve na základe rozhodnutia Komisie č. K(97) 3742 z 18. decembra 1997 (EFRR č. 970010008) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka Holandského kráľovstva.2.Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Holandského kráľovstva.3.Belgické kráľovstvo a Francúzska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

V Luxemburgu 13. septembra 2017

Tajomník

E. Coulon

Predseda

D. Gratsias