z článkov 4, 7 a 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 883/2004 z z článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z
…
…
…
…
BGBl. 376/1967, ďalej len
… …
BGBl. 400/1988, ďalej len Prispôsobene rodinného prídavku a daňového bonusu na vyživované dieťa bolo zavedené s účinnosťou od
Daňové bonusy sa musia odpočítať od [sumy dane] vyplývajúce z uplatnenia odseku 1 v nasledujúcom poradí: Daňovníci, ktorí poberajú rodinný prídavok na základe [FLAG], majú súbežne s vyplácaním rodinného prídavku nárok na daňový bonus vo výške 58,40 eura mesačne na každé dieťa. Inak je to v nasledujúcich prípadoch: … V prípade dieťaťa, na ktoré sa poskytuje rodinný prídavok podľa [FLAG] a ktoré sa trvalo zdržiava v členskom štáte [Únie] alebo na území inej zmluvnej strany Dohody [o EHP] alebo Švajčiarska, sa na základe žiadosti prizná rodinný bonus Prispôsobenie rodinného bonusu …
…
Okrem toho, ak sa dieťa trvalo zdržiava v členskom štáte [Únie] alebo na území inej zmluvnej strany Dohody [o EHP] alebo Švajčiarska, uplatňujú sa tieto daňové bonusy:
v prípade jedného dieťaťa (§ 106 ods. 1) 494 eur, v prípade dvoch detí (§ 106 ods. 1) 669 eur. Táto suma sa za tretie a každé ďalšie dieťa (§ 106 ods. 1) zvýši o 220 eur. … v prípade jedného dieťaťa (§ 106 ods. 1) 494 eur, v prípade dvoch detí (§ 106 ods. 1) 669 eur. Táto suma sa za tretie a každé ďalšie dieťa (§ 106 ods. 1) zvýši o 220 eur. Rodičia samoživitelia sú daňovníci, ktorí žijú aspoň s jedným dieťaťom (§ 106 ods. 1) viac ako šesť mesiacov v kalendárnom roku bez toho, aby žili s (manželským) partnerom.
…
Ak je splatná daň z príjmu podľa odseku 1 nižšia ako 250 eur a ak vznikne nárok na daňový bonus pre domácnosť s jediným príjmom alebo na daňový bonus pre rodiča samoživiteľa, v prípade dieťaťa (§ 106 ods. 1) sa uplatnia nasledujúce ustanovenia:
…
Táto suma sa za každé ďalšie dieťa (§ 106 ods. 1) zvýši o sumu 250 eur alebo o sumu, ktorá sa uplatní namiesto nej.
…
právo Únie stanovuje mechanizmy porovnateľné s mechanizmom, ktorý zaviedla, vzhľadom na to, že článok 67 nariadenia č. 883/2004 nestanovuje, že suma dávok vyplácaných na deti, ktoré majú bydlisko v inom členskom štáte, musí zodpovedať sume vyplácanej na deti, ktoré majú bydlisko v Rakúsku, prispôsobenie sumy rodinnej dávky v závislosti od miesta bydliska dieťaťa je dovolené, a nedochádza k nepriamej diskriminácii z dôvodov, že prispôsobenie paušálnych súm dávok alebo výhody v závislosti od cenovej úrovne v mieste bydliska dieťaťa je objektívne odôvodnené a vyplýva z koherentnosti porovnateľného zníženia výdavkov pre všetkých pracovníkov.
určil, že Rakúska republika si tým, že zaviedla prispôsobovací mechanizmus týkajúci sa z článkov 7 a 67 nariadenia č. 883/2004, ako aj z článku 4 nariadenia č. 883/2004 a z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011; určil, že Rakúska republika si tým, že zaviedla prispôsobovací mechanizmus týkajúci sa uložil Rakúskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
zamietol žalobu a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Pokiaľ ide o koeficienty uplatňované na jednotlivé dotknuté členské štáty, pozri poznámky pod čiarou 7 a 8, ako aj bod 84 druhú zarážku nižšie ako ilustráciu rozdielnosti týchto koeficientov, ktoré platia pre členské štáty susediace s Rakúskou republikou.
Rakúska republika poskytuje osobám, ktoré pracujú v Rakúsku, na ich deti rodinnú dávku a sociálnu výhodu, ktorými sú rodinný prídavok a daňový bonus na vyživované dieťa, formou jednotných paušálnych súm, podľa dôkazov, ktoré predložila Rakúska republika, a v rozpore s názorom, ktoré vyjadrili Dánske kráľovstvo a Nórske kráľovstvo, rakúsky zákonodarca stanovil tieto sumy len podľa veku detí, ako aj ich počtu, bez ohľadu na ich skutočné potreby, a teda bez ohľadu na ich sociálne pomery a od
je nesporné, že rodinný prídavok a daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sú peňažnými dávkami vyplácanými štátom a ktorých cieľom je znížiť výdavky spojené s výživou detí, predstavujú rodinné dávky v zmysle článku 1 písm. z) a článku 3 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004, tieto dávky sa priznávajú bez akéhokoľvek individuálneho a diskrečného posúdenia osobných potrieb, na základe zákonom stanovenej situácie Komisia poukazuje na rozsudok z hoci Rakúska republika tvrdí, že rakúsky zákonodarca vychádzal zo štandardných výdavkov potrebných na zabezpečenie výživy detí, nepredložila dôkaz o existencii súvislosti medzi výškou rakúskeho rodinného prídavku a štandardnými nákladmi na výživu dieťaťa, tak je to aj v prípade prídavkov poskytovaných na školské výdavky a pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, v prípade ktorých Rakúska republika tiež nepreukázala, že tieto paušálne sumy sú spojené so sociálnymi pomermi detí, a to o to viac, že uvádza, že tieto výdavky sú založené na povinnej školskej dochádzke v Rakúsku a nie na povinnej školskej dochádzke stanovenej v členskom štáte, v ktorom dieťa navštevuje školu. Príplatok za školské výdavky teda nezávisí od skutočného navštevovania školy, ale len od veku dieťaťa, naopak výživné, ktoré musí rodič platiť v peniazoch dieťaťu podľa rakúskych súkromnoprávnych predpisov, sa vypočítava konkrétne a individuálne podľa životných podmienok rodičov a potrieb dieťaťa, Komisia tiež potvrdila svoje stanovisko v reakcii na opačné tvrdenie, ktoré uviedlo Nórske kráľovstvo, založené na príklade náhrady nákladov na kočík vo výške 50 % jeho ceny prostredníctvom rodinnej dávky, ktorej výška by mohla byť v jednotlivých členských štátoch rôzna (pozri tiež poznámku pod čiarou 20 nižšie). Komisia zdôraznila, že v takom prípade, pokiaľ ide o migrujúceho pracovníka, výška prídavku závisí od ceny C‑32/18, ďalej len ustanovenia týchto článkov 7 a 67 boli prijaté po tom, čo Súdny dvor vydal rozsudok z 41/84, ďalej len Nariadenie Rady zo Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mancini vo veci v článku 67 tohto nariadenia nie je uvedené nič, čo by odôvodňovalo odlišné uplatnenie článku 7 uvedeného nariadenia, na rozdiel od článku 63 a článku 70 ods. 3 toho istého nariadenia, ktoré sa týkajú dávok v nezamestnanosti a osobitných nepríspevkových peňažných dávok, cieľom, ktorý sleduje normotvorca Únie, je zabrániť tomu, aby bol pracovník, ktorý pochádza z iného členského štátu, odradený od uplatnenia svojho práva na voľný pohyb, ako ho Súdny dvor opísal v rozsudku Pinna, a keďže Rakúska republika zaviedla mechanizmus na prispôsobenie rodinných dávok, v dôsledku ktorého sa ich výška mení podľa toho, v ktorom členskom štáte majú deti bydlisko, nezaobchádza s týmito dávkami,
Pozri prílohu I oddiel D bod 2 písm. a) výňatku zo záverov Európskej rady z
Pozri bod 56 nižšie.
Komisia poukazuje na posúdenie vplyvu SWD(2016) 460 final/2, časť 1/6, s. 135, bod 7.3.2.
rodinné prídavky sa vždy vypočítavali na základe kritéria štandardných výdavkov potrebných na zabezpečenie živobytia detí v Rakúsku, ich výška je paušálna, pričom nie je potrebné preukazovať konkrétne výdavky, tento systém spočíva na myšlienke, že skutočnosť, že dávky sa vypočítavajú v závislosti od skutočných potrieb dieťaťa a nákladov na výživu, ktoré úzko súvisia s jeho ekonomickými a sociálnymi pomermi Rakúska republika, ako aj Nórske kráľovstvo sa domnievajú, že súvislosť medzi rodinnými dávkami a životnými nákladmi je potvrdená v správe FreSsco s názvom Rakúska republika zdôrazňuje, že kritérium týkajúce sa počtu detí a ich veku nie je samo osebe rozhodujúce pre posúdenie povahy dávky a konkrétnych charakteristík, ktoré sa berú do úvahy. V tejto súvislosti považuje za
výdavky na rodinné prídavky znáša Ausgleichsfonds für Familienbeihilfen (kompenzačný fond pre rodinné prídavky, Rakúsko) Pozri § 39 ods. 1 FLAG. zdroje tohto fondu pochádzajú najmä Rakúska republika uvádza, že kompenzačný fond pre rodinné prídavky sa navyše v podstate financuje z pevne stanovenej sumy z dane z príjmu, z podielov na dani z príjmu právnických osôb a na dani z príjmu, ako aj z príspevkov poľnohospodárskych a lesníckych podnikov a z kompenzácií rôznych spolkových ministerstiev. Pozri § 39 ods. 2 písm. b) až h) FLAG. Pozri § 39 ods. 2 písm. a) FLAG. Pozri § 41 ods. 1 FLAG. samostatne zárobkovo činné osoby platia tieto príspevky len ako zamestnávatelia, pričom tieto príspevky sa nevypočítavajú na základe ich príjmov, ale podľa miezd vyplácaných ich zamestnancom, tento typ príspevku je koncipovaný ako určitá forma osobitnej dane, ktorá je vypočítaná na základe súčtu miezd všetkých pracovníkov Pozri § 41 ods. 3 FLAG. na rozdiel od príspevkov na sociálne zabezpečenie sa nevykonáva zrážka z hrubej mzdy každého pracovníka a vyplácanie rodinných prídavkov nie je viazané na výkon zárobkovej činnosti v Rakúsku podľa § 2 ods. 1 FLAG ani na sumu príspevkov zamestnávateľa alebo samostatne zárobkovo činných osôb.
Pozri bod 34 vyššie.
Pozri bod 83 prvú a druhú zarážku nižšie.
Pozri na ilustráciu bod 53 nižšie.
v prejednávanom prípade sa uplatní len článok 67 nariadenia č. 883/2004, keďže obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa exportu rodinných dávok v prípade rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, zatiaľ čo predmetom článku 7 tohto nariadenia sú všetky dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré upravuje toto nariadenie, znenie tohto článku 67 nebráni zohľadneniu konkrétnej povahy, účelu, ako aj formy predmetnej rodinnej dávky a Nórske kráľovstvo správne uvádza, že povinnosť exportovať vo všetkých prípadoch absolútne sumy by bola v rozpore s týmto ustanovením, ako aj s článkom 7 nariadenia č. 883/2004, a suma rodinných prídavkov a daňového bonusu na vyživované dieťa z
odôvodnenie 16 nariadenia č. 883/2004, v ktorom sa uvádza, že v prípade dávok spätých s ekonomickými a sociálnymi pomermi danej osoby možno zohľadniť miesto bydliska Podľa Rakúskej republiky sa odôvodnenie 16 nariadenia č. 883/2004 nevzťahuje na článok 70 tohto nariadenia z dôvodu, že účelom tohto článku je vyňať z pravidla exportovateľnosti osobitné dávky financované z dane, ktoré zabezpečujú náhradný príjem alebo osobitnú ochranu osobám so zdravotným postihnutím a ktoré sa výslovne vyplácajú v mieste bydliska ich príjemcov. rozsudok z návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Slynn vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Lenoir Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Slynn vo veci rozsudok Moser, najmä body 53 a 54, z ktorých podľa jej názoru vyplýva, že rozhodujúci je Rakúska republika, ktorá sa stotožnila s vyjadrením vedľajšieho účastníka konania, ktoré predložilo Nórske kráľovstvo, tiež tvrdí, že článok 67 nariadenia č. 883/2004 a judikatúra Súdneho dvora potvrdzujú, že treba zohľadniť konkrétnu povahu, účel a formu dávok a napríklad tiež skutočnosť, že ide o dávku, ktorá je zameraná na potreby dieťaťa alebo ktorá sa vypočítava podľa príjmov rodičov. Povinnosť exportovať vo všetkých prípadoch dávky v absolútnych sumách by preto bola v rozpore s ustanoveniami článku 67 – ako aj článku 7 – nariadenia č. 883/2004.
Dánsko – tiež s cieľom zdôrazniť význam prispôsobenia vzhľadom na cenovú úroveň v Dánsku, kde sú spotrebné ceny najvyššie v rámci Únie – uvádza ako príklad porovnanie s Bulharskom, ktoré má najnižšie spotrebné ceny v rámci Únie. V prípade pracovníka, ktorý je občanom Únie, s dieťaťom vo veku jedného roka by teda dánsky mesačný prídavok bol desaťkrát vyšší než ten, ktorý je stanovený v Bulharsku. Po prispôsobení v závislosti od cenovej úrovne v Bulharsku (približne index 40, ak sa vychádza z toho, že Dánsko má úroveň 100) by dánsky prídavok predstavoval štvornásobok sumy bulharského prídavku.
Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mancini vo veci
Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mancini vo veci
Pozri bod 40 vyššie.
Kurzívou zvýraznila Rakúska republika vo svojom vyjadrení k žalobe.
Rakúska republika poukazuje na
Tento mechanizmus sa uplatňuje aj medzi Rakúskou republikou a každou zo zmluvných strán Dohody o EHP, ako aj Švajčiarskom.
V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že výraz
Pozri rozsudok z
Pozri najmä článok 70 nariadenia č. 883/2004, ktorý upravuje osobitné nepríspevkové peňažné dávky.
Pozri rozsudok z
Pozri rozsudky zo
V tejto súvislosti poukazujem na to, že od plánovaného návrhu v prospech Spojeného kráľovstva počas roka 2016 nedošlo k zmene. Pozri body 40 a 56 vyššie.
Pokiaľ ide o zhrnutie podmienok, za ktorých sa uplatní pravidlo zákazu súbehu dávok, ak dávky vyplácajú viaceré členské štáty na rovnakom základe, pozri rozsudok Moser (bod 41).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo
Pozri rozsudok Moser (body 42 a 46).
Pozri rozsudok z
Pozri bod 54 vyššie.
Pozri bod 51 tretiu zarážku vyššie.
Pozri bod 51 štvrtú zarážku vyššie.
Pozri rozsudky Pinna (bod 21) a Lenoir (bod 14).
Pozri rozsudok Pinna (body 10, 11 a 14).
Pozri rozsudok Lenoir (bod 16).
Pozri rozsudok Lenoir (bod 9), pokiaľ ide o zhrnutie legislatívneho vývoja, a rozsudok Pinna (body 9 a 18).
Pozri rozsudky zo
Pozri odôvodnenie 16 nariadenia č. 883/2004. V tejto súvislosti je logické, že normotvorca Únie si vybral toto kritérium z dôvodu účelu dávok, ktorým je zabezpečiť minimálne životné minimum, ktoré možno určiť len na základe ekonomických a sociálnych pomerov v mieste bydliska.
Pozri rozsudok Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) (body 36 a 37).
Treba poznamenať, že správa FreSsco, na ktorú sa – tak ako Nórske kráľovstvo –odvolala Rakúska republika (pozri poznámku pod čiarou 19 vyššie), pokiaľ ide o situáciu v rokoch 2016 a 2017, neobsahuje nijaké spresnenie v tomto zmysle a je v nej spomenutá len úprava v závislosti od miery inflácie.
Tak je to aj v prípade školského príspevku alebo príspevku spojeného so zdravotným postihnutím dieťaťa, ako to vyplýva z dokumentov predložených na posúdenie Súdnemu dvoru. Pozri bod 38 štvrtú zarážku a bod 42 štvrtú zarážku vyššie.
Pozri poznámku pod čiarou 11 vyššie. Príklad, ktorý uviedlo Nórske kráľovstvo, v tejto súvislosti preukazuje, že sa neberie do úvahy práve výška skutočných nákladov v závislosti od miesta nákupu. Platí to aj pre rozličné faktory, ktoré by sa mali zohľadniť v rámci situácie migrantov, vrátane dodatočných finančných nákladov najmä z dôvodu, že o dieťa sa stará len jeden rodič, ako to zdôraznilo Rumunsko.
cieľom článku 4 nariadenia č. 883/2004 je v súlade s článkom 45 ods. 2 ZFEÚ zabezpečiť v prospech dotknutých pracovníkov rovnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia bez rozdielu štátnej príslušnosti odstránením akejkoľvek diskriminácie, ktorá v tejto súvislosti vyplýva z vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov Komisia poukazuje na rozsudok z článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 tiež konkretizuje zásadu rovnakého zaobchádzania uvedenú v článku 45 ods. 2 ZFEÚ, ktorý chráni migrujúcich pracovníkov nielen pred priamou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, ale aj pred všetkými nepriamymi formami diskriminácie, a toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky – tak sociálne, ako aj daňové – výhody, ktoré či už sú, alebo nie sú spojené s pracovnou zmluvou, sa vo všeobecnosti priznávajú pracovníkom, ktorí sú vlastnými štátnymi príslušníkmi, a to v zásade z dôvodu ich objektívneho postavenia ako pracovníkov alebo na základe samotnej skutočnosti, že majú pobyt na štátnom území Komisia poukazuje na rozsudok z
rodinný prídavok a daňový bonus na vyživované dieťa sú rodinnými dávkami, na ktoré sa vzťahuje zásada rovnakého zaobchádzania uvedená v článku 4 nariadenia č. 883/2004, a zároveň sociálnymi výhodami, ktoré upravuje článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 Komisia poukazuje na rozsudok Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) (bod 45 a citovaná judikatúra). rodinný bonus prispôsobenie paušálnej sumy rodinných dávok, ako aj sociálnych a daňových výhod len v závislosti od kritéria miesta bydliska detí od
podľa prípravných dokumentov týkajúcich sa zákona, ktorým sa zavádza tento mechanizmus na prispôsobenie týchto dávok a výhod, Rakúska republika sledovala cieľ spočívajúci v znížení rozpočtových výdavkov štátu, pričom predpokladala, že počet detí, ktoré majú bydlisko v členských štátoch, v ktorých je cenová úroveň nižšia než cenová úroveň v Rakúsku, je väčší než počet detí, ktoré majú bydlisko v členských štátoch, v ktorých je cenová úroveň vyššia než cenová úroveň v Rakúsku, a z rakúskej právnej úpravy totiž vyplýva, že – pokiaľ ide o členské štáty susediace s Rakúskou republikou – prispôsobovací koeficient predstavuje pre Českú republiku 0,619, pre Nemecko 0,974, pre Taliansko 0,948, pre Maďarsko 0,562, pre Slovinsko 0,79 a pre Slovensko 0,641. Len v prípade Švajčiarska a Lichtenštajnska z prispôsobenia vyplýva vyššia alebo rovnaká paušálna suma ako v Rakúsku.
Komisia poukazuje na rozsudok z
Pozri bod 98 nižšie.
Pozri poznámku pod čiarou 79 nižšie.
Pokiaľ ide o toto tvrdenie uvedené v rámci konania pred podaním žaloby, pozri bod 25 vyššie.
Komisia odkazuje na rozsudok z
Komisia poukazuje na správu Rechnungshof (Dvor audítorov) nazvanú
Komisia poukazuje na správu Rechnungshof (Dvor audítorov) (bod 15.1, s. 42 až 45, bod 19.2, s. 53, a body 23 až 29, s. 59 až 69).
Podpísanej v Turíne
Rakúska republika cituje dokument Rady Európy nazvaný
Rakúska republika uvádza článok 64 a článok 67 ods. 4 služobného poriadku úradníkov Európskej Únie, ako aj štvrté odôvodnenie nariadenia Rady (ES, ESUO, Euratom) č. 2594/98 z
Rakúska republika odkazuje na dokument Komisie nazvaný
Dokument 11721/2/20 REV 2, dostupný na tejto internetovej adrese: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑11721‑2020‑REV‑2/fr/pdf.
Rakúska republika uviedla tento príklad:
Rakúska republika cituje rozsudok z
Rakúska republika cituje rozsudky zo
Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/99/EÚ z
Ide o návrhy zákonov, na základe ktorých boli prijaté spolkové zákony uvedené v poznámkach pod čiarou 7 a 8 vyššie, ako aj vysvetlenia vlády týkajúce sa týchto návrhov, ktoré sa nachádzajú v dokumentoch uvedených pod číslami 111 a 190 príloh k rýchlopisným zápisniciam zo zasadnutí Nationalrat (Národná rada, Rakúsko) týkajúcich sa XXVI. legislatívneho obdobia, ktoré sú dostupné na týchto internetových adresách: https://www.parlament.gv.at/PAKT/VHG/XXVI/I/I_00111/fname_692212.pdf a https://www.parlament.gv.at/PAKT/VHG/XXVI/I/I_00190/fname_698479.pdf.
Rakúska republika poukazuje na dokumenty uvedené pod číslami 111 a 190 príloh k rýchlopisným zápisniciam zo zasadnutí Nationalrat (Národná rada) týkajúcich sa XXVI. legislatívneho obdobia, s. 3, ako aj s. 8 a nasl.
Rakúska republika poukazuje na rozsudok z
V tejto súvislosti Rakúska republika odkazuje na vysvetlenia, ktoré sa nachádzajú v dokumente uvedenom pod číslom 111 príloh k rýchlopisným zápisniciam zo zasadnutí Nationalrat (Národná rada) týkajúcich sa XXVI. legislatívneho obdobia, s. 1 a nasl (pozri poznámku pod čiarou 84 vyššie).
Pozri bod 46 vyššie.
z dôvodu, že poskytovanie daňových bonusov v závislosti od rodinnej situácie je spojené s daňovým bonusom na vyživované dieťa a z tohto dôvodu s rodinnými prídavkami, na vyplácanie ktorých je potrebné zistiť, v ktorom štáte sa nachádza miesto bydliska dotknutého dieťaťa, dodatočné administratívne výdavky vyplývajúce z mechanizmu na prispôsobenie v závislosti od štátu bydliska sú veľmi nízke a bolo konštatované, že počet detí, ktoré majú bydlisko v iných členských štátoch a v prípade ktorých existuje nárok na rodinné prídavky, sa zvýšil z
Pozri bod 95 vyššie.
Tento dohovor bol uzavretý vo Viedni
Tento dohovor bol uzavretý vo Viedni
Rakúska republika uvádza, že ak je migrujúci pracovník poistený v rakúskom systéme sociálneho zabezpečenia podľa článku 11 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004, rakúsky úradník vyslaný do iného členského štátu zostáva poistený v rakúskom systéme sociálneho zabezpečenia podľa písmena b) toho istého ustanovenia. Tak je to aj v prípade úradníkov, ktorí sú zamestnaní vo vedľajšom zamestnaní alebo ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť podľa článku 13 ods. 4 nariadenia č. 883/2004.
Rakúska republika poukazuje na rozsudok zo
Rakúska republika cituje rozsudky z
Rakúska republika poukazuje na rozsudok z
Rakúska republika poukazuje na rozsudok z
pojem Pozri rozsudok Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) (body 24 a 25, ako aj citovaná judikatúra). článok 7 ods. 2 tohto nariadenia sa môže uplatňovať na sociálne výhody, ktoré súčasne spadajú do oblasti osobitnej pôsobnosti nariadenia č. 883/2004 Pozri rozsudok Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) (body 44 a 46, ako aj citovaná judikatúra).
zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá je stanovená v článku 4 nariadenia č. 883/2004 Pozri tiež – ako osobitný výraz všeobecnej zásady zákazu diskriminácie – článok 5 písm. b) tohto nariadenia, v ktorom je zakotvená zásada rovnakého zaobchádzania s faktami, ako to Súdny dvor pripomenul v rozsudku z Pozri analogicky rozsudok z tento zákaz vyplýva aj z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 Pozri rozsudok Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) (bod 54 a citovaná judikatúra). Pozri rozsudok Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) (body 24 a 70, ako aj citovaná judikatúra). tento článok 7 ods. 2 sa má vykladať rovnako ako článok 45 ZFEÚ Pozri rozsudok Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) (bod 70 a citovaná judikatúra).
Pozri analogicky rozsudok z
Pozri rozsudok Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) (bod 44 a citovaná judikatúra).
Pozri analogicky rozsudok z
Pozri rozsudky z
Pozri rozsudok z
Pozri poznámku pod čiarou 9 vyššie.
Pozri bod 15.1, príklad 6, s. 45, správy Rechnungshof (Dvor audítorov).
Pozri dokument uvedený pod číslom 190 príloh k rýchlopisným zápisniciam zo zasadnutí Nationalrat (Národná rada) týkajúcich sa XXVI. legislatívneho obdobia, s. 2 (pozri poznámku pod čiarou 84 vyššie).
Pozri bod 15.1, príklad 5, s. 44, a bod 15.2, s. 45, správy Rechnungshof (Dvor audítorov). V tejto súvislosti je v poznámke pod čiarou 34 tejto správy uvedené, že Česká republika, Estónska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarsko, Maltská republika, Poľská republika, Slovinská republika a Slovenská republika pristúpili k Únii
Pozri rozsudok Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) (bod 56).
Pozri rozsudok z
Pozri body 66 a 67 vyššie, ako aj analogicky rozsudok zo
Pozri v tejto súvislosti bod 127 vyššie.
Pozri najmä rozsudok zo
Treba poznamenať, že Rakúska republika popiera, že jej cieľom bolo dosiahnuť rozpočtové úspory, ako to tvrdí Komisia. Z listín predložených Komisiou totiž vyplýva posúdenie poklesu výdavkov, ktoré však nepotvrdzuje taký zámer.
Pozri body 77 až 79 vyššie.
Komisia v bode 44 svojej žaloby odkazuje na tabuľku klasifikácie rakúskych spolkových krajín v roku 2019, ktorá je dostupná na tejto internetovej adrese: https://cdn2.hubspot.net/hubfs/2405078/cms‑pdfs/fileadmin/user_upload/dyna_content/de/documents/news/20190508_news_kaufkraft_dach_dfin.pdf, s. 3.
Komisia vysvetľuje, že napríklad kúpna sila dosahuje v Dolnom Rakúsku 104,7 % rakúskeho priemeru, ale v Korutánsku predstavuje len 97,6 % tohto priemeru. Na základe rakúskej právnej úpravy týkajúcej sa sociálnych a daňových výhod v Rakúsku teda pracovník poberá na dieťa, ktoré má bydlisko napríklad v obci Arnoldstein v Korutánsku, príspevok na výdavky spojené s výživou svojho dieťaťa vo výške 100 % paušálnych súm, ktorý je o 7,1 % vyšší než príspevok, ktorý poberá pracovník, ktorého dieťa má bydlisko v Dolnom Rakúsku.
V nadväznosti na predchádzajúci príklad Komisia ilustruje účinky rakúskeho prispôsobovacieho mechanizmu, pričom uvádza, že osoby, ktoré pracujú v Rakúsku, ale ktorých deti majú bydlisko v Arnoldsteine v Korutánsku, v Tarvisiu (Taliansko) alebo v Kranjskej Gore (Slovinsko), dostávajú tri rôzne paušálne sumy, konkrétne 100 %, 94,8 % a 79 % sumy dávky. Paušálna suma je pritom vyššia než priemerné životné náklady v Rakúsku a treba vychádzať z toho, že v týchto troch susediacich obciach – aj keď sa nachádzajú v troch rôznych členských štátoch – sú životné náklady na každodenné potreby objektívne úplne porovnateľné práve z dôvodu voľného pohybu tovaru a služieb, ktorý zaručuje Únia.
Podľa Slovenskej republiky sú napríklad životné náklady odlišné na východe krajiny a v regióne meste Bratislava, kde sú dokonca oveľa vyššie než v regióne mesta Viedeň.
Rakúska republika uvádza, že kúpna sila v Bulharsku predstavovala v roku 2019 52 % priemernej kúpnej sily 27 členských štátov Únie, zatiaľ čo kúpna sila v Rakúsku predstavovala 113 % tejto priemernej kúpnej sily (pozri poznámku pod čiarou 79 vyššie). Pozri tiež bod 53 vyššie.
Pozri bod 18.2, s. 51, správy Rechnungshof (Dvor audítorov).
Pozri bod 23.2, s. 60 a 61, bod 23.4, s. 62, ako aj bod 25, s. 62 až 65, správy Rechnungshof (Dvor audítorov).
Pozri bod 15.1, tabuľku 8, správy Rechnungshof (Dvor audítorov).
Pozri bod 97 vyššie.
Pozri článok 28 ods. 2 Dohody o EHP, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky, tak ako článok 45 ods. 2 ZFEÚ.
Pozri odôvodnenie 17 nariadenia č. 883/2004.
Pozri rozsudok zo
Dozorný úrad EZVO zhrnul túto zásadu takto:
z článkov 7 a 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 883/2004 z z článku 4 nariadenia č. 883/2004 a z článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z