1.

Prejednávanými odvolaniami sa viacerí prevádzkovatelia prenosových sústav (ďalej len „PPS“) ( 2 ) domáhajú zrušenia dvoch rozsudkov Všeobecného súdu z 15. februára 2023, Austrian Power Grid a i./ACER ( 3 ) a Austrian Power Grid a i./ACER ( 4 ) (ďalej len „napadnuté rozsudky“).

2.

Uvedenými rozsudkami Všeobecný súd zamietol žaloby o neplatnosť podané niektorými PPS proti dvom rozhodnutiam odvolacej rady Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zo 16. júla 2020, ktorými bola potvrdená platnosť nasledujúcich rozhodnutí tejto agentúry:

–

rozhodnutie 02/2020 z 24. januára 2020 o rámci vykonania európskej platformy na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s automatickou aktiváciou (ďalej len „platforma aFRR“) ( 5 ),

–

rozhodnutie 03/2020 z 24. januára 2020 o rámci vykonania európskej platformy na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s manuálnou aktiváciou (ďalej len „platforma mFRR“) ( 6 ).

3.

Odvolania vyvolávajú v súhrne dve otázky, pričom jedna má všeobecnejší charakter a druhá má mimoriadne technickú povahu. Ich cieľom je objasniť, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávnych právnych posúdení:

–

pri rozhodovaní o intenzite (úplného alebo obmedzeného) preskúmania, ktoré vykonala odvolacia rada vo vzťahu k rozhodnutiam ACER 02/2020 a 03/2020,

–

pri výklade článkov 20 a 21 nariadenia (EÚ) 2017/2195 ( 7 ), ktoré upravujú platformy mFRR a aFRR, na jednej strane a článku 37 tohto nariadenia, ktorý upravuje „výpočet medzioblastnej kapacity“ na druhej strane.

I.

Právny rámec

A.

Nariadenie 2017/2195

4.

V článku 20 („Európska platforma na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s manuálnou aktiváciou“) sa uvádza:

5.

Článok 21 („Európska platforma na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s automatickou aktiváciou“) je sformulovaný podobne ako článok 20.

6.

Článok 37 („Výpočet medzioblastnej kapacity“) stanovuje:

B.

Nariadenie (EÚ) 2019/942 ( 8 )

7.

Článok 6 („Úlohy agentúry ACER týkajúce sa regulačných orgánov“) v odseku 10 stanovuje:

II.

Okolnosti predchádzajúce sporom

8.

V bodoch 2 až 18 napadnutých rozsudkov sú okolnosti predchádzajúce obom sporom opísané tak, ako to zhrniem nižšie.

9.

Po nadobudnutí účinnosti nariadenia 2017/2195 18. decembra 2017 všetci PPS vypracovali v súlade s článkom 20 ods. 1 tohto nariadenia návrh metodiky mFRR a na základe jeho článku 21 ods. 1 návrh metodiky aFRR.

10.

Dňa 18. decembra 2018 PPS v súlade s článkom 5 ods. 1 a článkom 5 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/2195 predložili všetkým vnútroštátnym regulačným orgánom (ďalej len „VRO“) na schválenie návrhy metodík aFRR a mFRR.

11.

ACER oznámila, že nesúhlasí s týmito prvými návrhmi, a PPS jej predložili ešte druhý a tretí návrh, ktoré obsahovali určité varianty.

12.

PPS 18. decembra 2019 v reakcii na e‑mail ACER zo 17. decembra 2019 zaslali ACER zmenenú a doplnenú verziu tretieho návrhu aFRR a tretieho návrhu mFRR. Potvrdili, že jediný subjekt (jeden PPS alebo jedna spoločnosť vo vlastníctve PPS) bude zodpovedný za vykonávanie funkcií osobitne potrebných na prevádzku platforiem aFRR a mFRR, konkrétne optimalizáciu aktivácie a zúčtovanie medzi PPS, a že pokiaľ ide o vykonávanie riadenia kapacity, ktoré je funkciou viacerých platforiem, mohlo by byť zverené inému jedinému subjektu (jednému PPS alebo jednej spoločnosti vo vlastníctve PPS).

13.

ACER vypracovala 20. decembra 2019 konečnú verziu svojich návrhov rozhodnutia o metodikách aFRR a mFRR, ktoré oznámila PPS.

14.

Dňa 24. januára 2020 ACER prijala rozhodnutie 02/2020 o metodike aFRR a rozhodnutie 03/2020 o metodike mFRR.

15.

Austrian Power Grid, ČEPS, a.s., Polskie sieci elektroenergetyczne S.A., Red Eléctrica de España, S. A., RTE Réseau de transport d’électricité a Svenska kraftnät podali 23. marca 2020 podľa článku 28 nariadenia 2019/942 na odvolaciu radu ACER odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu 02/2020, ktoré bolo pôvodne zapísané pod číslom A‑001‑2020. TenneT TSO BV aTenneT TSO GmbH podali na odvolaciu radu ACER odvolanie, ktoré smerovalo najmä proti rozhodnutiu 02/2020 a ktoré bolo pôvodne zapísané pod číslom A‑004‑2020. Keďže tieto odvolania mali rovnaký predmet, odvolacia rada ich spojila pod číslo veci A‑001‑2020 (konsolidované znenie).

16.

Dňa 16. júla 2020 odvolacia rada potvrdila rozhodnutie 02/2020 a zamietla odvolania vo veci A‑001‑2020 (konsolidované znenie).

17.

Tí istí PPS podali proti rozhodnutiu 03/2020 o metodike mFRR dve odvolania na odvolaciu radu ACER, ktoré boli spojené a zapísané pod číslom A‑002‑2020 (konsolidované znenie).

18.

Dňa 16. júla 2020 odvolacia rada potvrdila rozhodnutie 03/2020 a zamietla odvolania vo veci A‑002‑2020 (konsolidované znenie).

III.

Konanie na Všeobecnom súde

19.

Viacerí PPS podali 30. septembra 2020 dve žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiam odvolacej rady ACER A‑001‑2020 a A‑002‑2020 zo 16. júla 2020, ktorými boli potvrdené rozhodnutia ACER 02/2020 a 03/2020.

20.

Všeobecný súd 15. februára 2023 napadnutými rozsudkami zamietol tieto žaloby o neplatnosť.

IV.

Odvolanie na Súdny dvor

21.

Odvolateľky (Polskie sieci elektroenergetyczne, RTE Réseau de transport d’électricité, Svenska kraftnät a TenneT TSO) navrhujú, aby Súdny dvor:

–

v celom rozsahu alebo čiastočne zrušil napadnuté rozsudky,

–

v celom rozsahu alebo čiastočne zrušil rozhodnutia odvolacej rady ACER A‑001‑2020 a A‑002‑2020 zo 16. júla 2020,

–

uložil ACER povinnosť nahradiť odvolateľkám trovy odvolacieho konania a prvostupňového konania na Všeobecnom súde.

22.

ACER navrhuje, aby Súdny dvor:

–

určil, že odvolania sú v celom rozsahu alebo čiastočne neprípustné a v každom prípade zjavne nedôvodné, a v celom rozsahu ich zamietol,

–

rozhodol, že odvolatelia znášajú svoje vlastné trovy konania, a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli ACER v tomto konaní.

23.

Odvolateľky vo svojich odvolaniach uvádzajú dva dôvody na zrušenie napadnutých rozsudkov:

–

Všeobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, že odvolacia rada ACER si splnila povinnosť vykonať úplné a neobmedzené preskúmanie zjavne nesprávnych posúdení, ktoré obsahujú sporné rozhodnutia ACER,

–

Všeobecný súd nesprávne uplatnil články 20 a 21, ako aj článok 37 nariadenia 2017/2195 pri posudzovaní právnych základov, ktoré sa uplatnia pri prevádzke platforiem aFRR a mFRR. Pri rozhodovaní sa priklonil k názoru ACER a jej odvolacej rady, pričom podal výklad, ktorý neprimerane uprednostňuje právomoci ACER na úkor samotných PPS a VRO.

24.

Skôr než preskúmam oba tieto odvolacie dôvody, vyjadrím sa k námietkam týkajúcim sa prípustnosti odvolaní.

V.

O prípustnosti

25.

ACER tvrdí, že odvolania sú neprípustné, lebo

–

v odvolacích dôvodoch sa opakujú tvrdenia, ktoré PPS už uviedli v konaní na Všeobecnom súde. Odvolacie dôvody vyžadujú opätovné preskúmanie otázok, o ktorých Všeobecný súd už rozhodol, čo v odvolacom konaní nie je možné; ( 9 )

–

pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, nemá praktické dôsledky, lebo odlišné právne posúdenie sa týka poznámky pod čiarou v rozhodnutí odvolacej rady, v ktorej odvolacia rada tvrdí, že vykonala preskúmanie obmedzené na zjavne nesprávne posúdenie týkajúce sa technických prvkov tohto rozhodnutia. PPS uznávajú, že odvolacia rada napriek tomu vykonala de facto úplné preskúmanie. V takom prípade by bol odvolací dôvod hypotetický, nemal by praktické dôsledky a odvolateľky by z neho nemali žiadny prospech. ( 10 )

26.

Tieto dve námietky týkajúce sa neprípustnosti treba zamietnuť.

27.

Ak odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie, ktoré vykonal Všeobecný súd, je prípustné, aby sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednali v rámci odvolania. Ak by odvolanie nemohlo byť založené na dôvodoch a tvrdeniach už uplatnených na Všeobecnom súde, čiastočne by stratilo svoj zmysel. ( 11 ) Súdny dvor opakovane rozhodol, že sa môže podať odvolanie, v rámci ktorého sa uvedú odvolacie dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť. ( 12 )

28.

Tak je to v tejto veci: odvolateľky pri opise odvolacích dôvodov týkajúcich sa zrušenia, ktoré uvádzajú, označujú (údajné) nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustil Všeobecný súd. Pripomínam, že uvedenie nesprávnych právnych posúdení týkajúcich sa právnych otázok, ktoré už boli skúmané na prvom stupni, zodpovedá logike, z ktorej vychádzajú odvolania.

29.

Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, ak by sa mu vyhovelo, malo by to za následok zrušenie tak rozsudkov, ako aj prípadne rozhodnutí odvolacej rady a rozhodnutí ACER, čo by malo vplyv na právne postavenie odvolateliek. Odvolateľky teda majú právny záujem na tom, aby sa vyhovelo ich prvému odvolaciemu dôvodu, ktorý nie je hypotetický. O tom, či mu treba vyhovieť, možno rozhodnúť len na základe vecného preskúmania.

VI.

Prvý odvolací dôvod: intenzita preskúmania odvolacej rady vo vzťahu k rozhodnutiam ACER

A.

Tvrdenia účastníkov konania

30.

Odvolateľky sa domnievajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že odvolacia rada ACER vykonala úplné preskúmanie sporných rozhodnutí.

31.

Podľa ich názoru sa Všeobecný súd dopustil uvedeného nesprávneho posúdenia tým, že nezohľadnil posúdenie samotnej odvolacej rady týkajúce sa intenzity preskúmania, ktoré sama uplatňuje, a skúmal, či toto preskúmanie bolo alebo nebolo úplné. Všeobecný súd tým, že postupoval takto, nedodržal judikatúru Súdneho dvora sformulovanú v rozsudku ACER/Aquind ( 13 ).

32.

ACER spochybňuje tieto tvrdenia.

B.

Posúdenie

33.

Súdny dvor v rozsudku ACER/Aquind rozhodol, že odvolacia rada ACER musí vykonať úplné preskúmanie týkajúce sa nielen právnych posúdení, ale aj komplexných technických, vedeckých alebo ekonomických posúdení, ktoré vykonala ACER vo svojich rozhodnutiach. Odvolacia rada sa nemôže obmedziť na vykonanie obmedzeného preskúmania, ktoré sa zameriava len na existenciu zjavne nesprávnych posúdení. ( 14 )

34.

Na tomto mieste nie je potrebné podrobnejšie opisovať úvahy, na základe ktorých Súdny dvor rozhodol, že odvolacia rada ACER ( 15 ) je povinná vykonať také preskúmanie, a to po tom, čo vyložil články 18 a 19 nariadenia (ES) č. 713/2009 ( 16 ). Judikatúra sformulovaná v rozsudku ACER/Aquind v týchto odvolacích konaniach nie je sporná.

35.

Keď odvolacia rada ACER prijala rozhodnutia, ktoré sú predmetom tohto konania (16. júla 2020), ešte nebol vydaný rozsudok ACER/Aquind. V tom čase sa odvolacia rada riadila svojou obvyklou praxou, teda vykonávala obmedzené preskúmanie komplexných technických, vedeckých alebo ekonomických posúdení. Jej preskúmanie bolo obmedzené na overenie, či rozhodnutia ACER neobsahujú zjavne nesprávne posúdenia.

36.

Podľa Všeobecného súdu z rozhodnutí ( 17 ), ktoré napadli PPS, vyplývalo, že „odvolacia rada v súlade so svojou vtedajšou rozhodovacou praxou uskutočnila v [rozhodnutiach] úplné preskúmanie len v prípade právnych posúdení agentúry ACER, vykonala však len obmedzené preskúmanie jej komplexných technických posúdení skutkového stavu, ktoré sa obmedzilo na hľadanie zjavne nesprávnych posúdení, pričom v tejto súvislosti priznala agentúre ACER určitú mieru voľnej úvahy“. ( 18 )

37.

Všeobecný súd však uviedol, že

–

„odvolacia rada v podstate preskúmala právne posúdenia, ktoré vykonala ACER [vo svojich sporných rozhodnutiach], vo vzťahu ku ktorým vykonala úplné preskúmanie“ (bod 203 napadnutých rozsudkov),

–

„v zriedkavých prípadoch, keď mala odvolacia rada… preskúmať komplexné technické posúdenia, v praxi vykonala preskúmanie, ktoré prekračovalo rámec jednoduchého obmedzeného preskúmania, takže si de facto splnila svoje povinnosti, pokiaľ ide o intenzitu preskúmania, ktoré mala vykonať v súvislosti s [rozhodnutiami ACER]“ (bod 204 napadnutých rozsudkov).

38.

Postup Všeobecného súdu v konaní o týchto dvoch žalobách o neplatnosť sa líši od postupu, ktorý Všeobecný súd použil vo veci T‑735/18 ( 19 ), ktorá je predmetom rozsudku ACER/Aquind.

39.

Vo veci T‑735/18 Všeobecný súd akceptoval pripomienku odvolacej rady ACER podobnú tej, ktorá bola uvedená vyššie, a neoveril, či táto odvolacia rada de facto vykonala úplné preskúmanie komplexných technických posúdení.

40.

Napriek tomu, že ACER vo veci ACER/Aquind tvrdila, že odvolacia rada v skutočnosti vykonala úplné preskúmanie komplexných technických otázok, Súdny dvor potvrdil, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, lebo z bodu 52 rozhodnutia odvolacej rady výslovne vyplývalo, že odvolacia rada zamýšľala obmedziť svoje preskúmanie (rozhodnutia č. 05/2018) na zjavne nesprávne posúdenie. ( 20 )

41.

Všeobecný súd teraz naopak použil odlišný prístup. Všeobecný súd namiesto toho, aby predpokladal, že – ako tvrdila samotná odvolacia rada – preskúmanie komplexných technických otázok, ktoré vykonala, bolo obmedzené, podrobne preskúmal sporné rozhodnutia s cieľom overiť, či odvolacia rada urobila to, čo podľa svojich tvrdení neurobila.

42.

Všeobecný súd po uvedenom overení dospel k záveru, že odvolacia rada de facto bez obmedzenia a úplne preskúmala komplexné technické posúdenia ACER. Najmä konštatoval, že odvolacia rada overila, či proces priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity v centralizovanej alebo decentralizovanej forme predstavuje funkciu, ktorá je z technického hľadiska potrebná na prevádzku platforiem aFRR a mFRR. ( 21 )

43.

Podľa môjho názoru sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezohľadnil vyhlásenie, ktoré urobila odvolacia rada. Ak odvolacia rada uzná, že vykonáva obmedzené a okrajové preskúmanie napadnutých rozhodnutí ACER týkajúce sa komplexných technických otázok, nie je mi jasné, ako sa toto vyhlásenie môže ignorovať a nahradiť opačným vyhlásením.

44.

Ako som uviedol v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci ACER/Aquind ( 22 ), a ako Súdny dvor potvrdil vo svojom rozsudku ( 23 ), ak odvolacia rada tvrdí, že vykonala obmedzené preskúmanie, ktoré je obmedzené na posúdenie zjavných nesprávnych posúdení v rozhodnutiach ACER v súvislosti s komplexnými technickými otázkami, Všeobecný súd nemá overiť, či odvolacia rada „v skutočnosti“ vykonala úplné preskúmanie týchto otázok.

45.

Vychádzajúc z tohto predpokladu, v prejednávanom prípade Všeobecný súd mal akceptovať vyhlásenie odvolacej rady, ktorá je najkvalifikovanejšia na to, aby vedela, ktorý typ preskúmania uplatnila vo svojich vlastných rozhodnutiach.

46.

Ak – ako je to v tomto prípade – odvolacia rada tvrdí, že uplatnila obmedzené a okrajové preskúmanie, je automaticky opodstatnené, aby Všeobecný súd zrušil rozhodnutia uvedenej odvolacej rady na základe uplatnenia judikatúry ACER/Aquind. Po tomto zrušení bude musieť odvolacia rada vypracovať nové rozhodnutia, v ktorých uplatní úplné preskúmanie týkajúce sa komplexných technických otázok. ( 24 )

47.

Ak odvolacia rada naopak v rozhodnutí konštatuje, že vykonala úplné preskúmanie právnych posúdení a komplexných technických posúdení obsiahnutých v rozhodnutí ACER, Všeobecný súd bude musieť analyzovať rozsah tohto preskúmania, ak sa žalobcovia domnievajú, že toto preskúmanie nemá náležitý rozsah alebo že je nedostačujúce. Pokiaľ by to Všeobecný súd neurobil a akceptoval posúdenie odvolacej rady, porušil by právo žalobcov na účinnú súdnu ochranu.

48.

Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem vyhovieť prvému odvolaciemu dôvodu.

VII.

Druhý odvolací dôvod: Všeobecný súd nesprávne uplatnil články 20, 21 a 37 nariadenia 2017/2195 pri posudzovaní právnych základov funkcií potrebných na prevádzku platforiem aFRR a mFRR

49.

V rámci tohto odvolacieho dôvodu sa Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že podľa nariadenia 2017/2195 je takzvaná „funkcia riadenia medzioblastnej prenosovej kapacity regulačnej energie“ funkciou potrebnou na prevádzku platforiem aFRR a mFRR.

50.

V rámci dvoch sporných názorov, ktoré vyjadrujú protichodné stanoviská, sa tvrdí, že

–

uvedenú funkciu musia plniť európske platformy na prideľovanie regulačnej energie (názor ACER, ktorý podporuje odvolacia rada a Všeobecný súd),

–

uvedená funkcia prislúcha PPS (názor odvolateliek, ktorý sa zhoduje s názorom, ktorý zastávali a zastávajú všetci PPS pred a po prijatí rozhodnutí ACER 02/2020 a 03/2020). ( 25 )

51.

Z technického hľadiska je pravdepodobné, že zverenie uvedenej funkcie európskym platformám na prideľovanie regulačnej energie by bolo vhodnou voľbou. Z dôvodov, ktoré uvediem nižšie, sa však domnievam, že to nebolo voľbou normotvorcu Únie, ktorá je vyjadrená v článkoch 20, 21 a 37 nariadenia 2017/2195.

52.

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil články 20, 21 a 37 nariadenia 2017/2195 pri posudzovaní právnych základov funkcií potrebných na prevádzku platforiem mFRR a aFRR. Podľa ich názoru:

–

Všeobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, že riadenie kapacity ako koordinovaný a centralizovaný proces na úrovni viacerých platforiem zameraný na priebežnú aktualizáciu dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity je funkciou potrebnou na prevádzku platforiem mFRR a aFRR v zmysle článku 20 ods. 3 písm. c) a článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195;

–

článok 37 nariadenia 2017/2195 vyžaduje, aby PPS riadili medzioblastnú kapacitu na prenos elektriny, ale nevyžaduje, aby sa táto kapacita zahrnula ako potrebná funkcia pri vypracúvaní platforiem mFRR a aFRR. Tieto platformy sa vypracúvajú v rámci odlišných postupov, ktoré sú upravené v článkoch 20 a 21 uvedeného nariadenia.

53.

Odvolateľky delia tento odvolací dôvod na dve časti, ktoré sú úzko prepojené:

–

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že výpočet medzioblastnej kapacity, ktorý je upravený v článku 37 nariadenia 2017/2195, treba považovať za funkciu potrebnú na prevádzku platforiem mFRR a aFRR, ktoré sú upravené v článkoch 20 a 21 tohto nariadenia. Týmto odôvodnením Všeobecný súd podľa odvolateliek rozšíril právnu úpravu stanovenú v článkoch 20 a 21 na funkciu stanovenú v článku 37, ktorý obsahuje odlišnú právnu úpravu;

–

Všeobecný súd sa dopustil ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článkov 20 a 21 nariadenia 2017/2195, pričom zamenil právne povinnosti PPS s právami, ktoré môžu PPS uplatniť v súvislosti s funkciami platforiem mFRR a aFRR.

54.

ACER spochybňuje tieto tvrdenia.

55.

Skôr než rozoberiem obe časti, na ktoré odvolateľky delia tento druhý odvolací dôvod, vzhľadom na jeho mimoriadne technickú povahu považujem za užitočné vysvetliť fungovanie vyrovnávacieho trhu s elektrinou a európskych platforiem zriadených na podporu cezhraničných prepojení medzi vnútroštátnymi vyrovnávacími trhmi s elektrinou.

A.

Úvodné poznámky: vyrovnávacie trhy s elektrinou a európske platformy na výmenu regulačnej energie

56.

Vzhľadom na ich fyzické charakteristiky existujú štyri typy veľkoobchodných trhov s elektrinou, ktoré sú spomenuté v článkoch 6 až 9 nariadenia (EÚ) 2019/943 ( 26 ):

–

denné trhy, na ktorých sa výroba môže plánovať a môže sa s ňou obchodovať s denným predstihom,

–

vnútrodenné trhy, na ktorých sa plánovaný dopyt môže upraviť s malým predstihom v závislosti od zmien, ktoré sa vyskytnú pri výrobe elektriny, najmä vzhľadom na rastúci podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná a slnečná energia,

–

forwardové trhy, ktorými sa má zmierniť volatilita spotových cien. Na týchto trhoch sú účastníci trhu vrátane vlastníkov zariadení na výrobu elektriny využívajúcich obnoviteľné zdroje energie zaistení proti rizikám vyplývajúcim z tejto volatility,

–

vyrovnávacie trhy zavedené s cieľom, aby dopyt a ponuka v sústave boli vždy vyrovnané a neutralizovalo sa riziko výpadkov dodávky elektriny. Aby sa dosiahol tento cieľ, musia existovať trhy, na ktorých PPS môžu nakúpiť energiu potrebnú na zachovanie rovnováhy sústavy ( 27 ) v okamihu blízkom okamihu fyzického dodania.

57.

Pokiaľ ide o posledné uvedené trhy, nariadením 2017/2195 sa zriaďuje „súbor technických, prevádzkových a trhových pravidiel [pravidiel pre celú EÚ – neoficiálny preklad] upravujúcich fungovanie vyrovnávacích trhov s elektrinou“. ( 28 )

58.

Nariadením 2017/2195 sa má konkrétne – s cieľom prispieť k rozvoju vnútorného trhu s elektrinou v Únii – dosiahnuť, aby sa prideľovanie energie z vyrovnávacích trhov, ktoré bolo predtým obmedzené na vnútroštátne územie, postupne vykonávalo v súlade s harmonogramom, ktorý je v ňom stanovený, na európskej úrovni.

59.

Nariadenie 2017/2195 na tento účel využíva štyri európske platformy na prideľovanie regulačnej energie ( 29 ), jednu pre každý z vymedzených štandardných regulačných produktov ( 30 ):

–

európska platforma na výmenu regulačnej energie z nahradzujúcich rezerv, ktorá je známa ako platforma RR (Replacement Reserve Platform). Je stanovená v článku 19 nariadenia 2017/2195 a PPS ju vypracovali s cieľom vykonať postup nahradenia rezervy podľa časti IV nariadenia 2017/1485. ( 31 ) Táto platforma bola vyvinutá v rámci projektu TERRE (Trans‑European Replacement Reserves Exchange), založeného na riešení LIBRA, ktoré je spoločným IT systémom. ( 32 ) Táto platforma je v prevádzke od januára 2020 a jej fungovanie je stanovené v implementačnom rámci Replacement Reserve Implementation Framework ( 33 );

–

platforma mFRR, ktorá je stanovená v článku 20 nariadenia 2017/2195, bola vyvinutá v rámci projektu Manually Activated Reserves Initiative (MARI) a bola upravená rozhodnutím ACER 03/2020. Je v prevádzke od 5. októbra 2022 a postupne sa k nej pripájajú PPS členských štátov;

–

platforma aFRR, ktorá je stanovená v článku 21 nariadenia 2017/2195, bola vyvinutá v rámci projektu PICASSO (Platform for the International Coordination of Automated Frequency Restoration and Stable System Operation) a bola upravená rozhodnutím ACER 02/2020. Je v prevádzke od 1. júna 2022 a postupne sa k nej pripájajú PPS členských štátov;

–

európska platforma pre postup imbalance netting, ktorá je známa ako Imbalance Netting Platform alebo IN Platform. Je stanovená v článku 22 nariadenia 2017/2195 a bola zriadená 24. júna 2021 na základe projektu International Grid Control Cooperation. ( 34 ) PPS sa rozhodli používať ten istý IT systém a komunikačné kanály pre platformu aFRR a pre platformu IN.

60.

PPS určili spoločnosti Amprion GmbH a TransnetBW GmbH za subjekty zodpovedné za vývoj, údržbu a riadenie platforiem mFRR a aFRR/IN. ( 35 ) Ako ACER uviedla na pojednávaní, PPS sa mali počas prechodného obdobia do 24. júna 2024 postupne začleniť do týchto platforiem, ale v praxi došlo k omeškaniam v tomto procese. ( 36 )

61.

Rozdiel medzi platformami mFRR a aFRR spočíva – ako sa uvádza v ich názvoch – v tom, „… či je regulačná energia aktivovaná manuálnym pokynom technika alebo automaticky uzavretou slučkou“. ( 37 )

B.

Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu: zámena právnych povinností uložených článkom 37 nariadenia 2017/2195 na jednej strane a článkami 20 a 21 tohto nariadenia na druhej strane

62.

Odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že konštatoval, že výpočet medzioblastnej kapacity treba považovať za funkciu potrebnú na prevádzku platforiem mFRR a aFRR. Všeobecný súd tým podľa odvolateliek rozšíril právnu úpravu stanovenú v článkoch 20 a 21 nariadenia 2017/2195 na funkciu stanovenú v článku 37, ktorý obsahuje odlišnú právnu úpravu.

63.

Podľa Všeobecného súdu odvolacia rada správne dospela k záveru, že funkcia riadenia kapacity je jednou z funkcií potrebných na prevádzku platforiem aFRR a mFRR. Úvahy Všeobecného súdu uvedené v tejto súvislosti možno zhrnúť takto: ( 38 )

–

návrhy metodík, ktoré predložili PPS, musia zahŕňať vymedzenie funkcií potrebných na prevádzkovanie platforiem aFRR a mFRR,

–

z nariadenia 2017/2195 vyplýva, že tieto platformy musia obsahovať prinajmenšom funkciu optimalizácie aktivácie ( 39 ) a funkciu zúčtovania medzi PPS, ale nie je vylúčené, aby ich súčasťou boli iné funkcie,

–

konkrétne funkcia „výpočtu medzioblastnej prenosovej kapacity“ je jednou z funkcií potrebných na prevádzkovanie platforiem aFRR a mFRR. Je to tak najmä, ak sa pridanie takej funkcie javí ako nevyhnutné na zabezpečenie celkového usporiadania uvedených platforiem, ktoré spĺňa spoločné zásady riadenia a obchodné postupy;

–

výklad pojmu „funkcia potrebná na prevádzkovanie platforiem aFRR a mFRR“ musí byť v súlade s kontextom a s cieľom sledovanými nariadením 2017/2195. Podľa týchto kritérií ide o funkcie, ktoré sa technicky, ako aj právne javia ako nevyhnutné na účinné a bezpečné vytvorenie a prevádzkovanie týchto platforiem;

–

z právneho hľadiska článok 37 ods. 1 nariadenia 2017/2195 stanovuje, že PPS musia priebežne aktualizovať dostupnosť medzioblastnej kapacity na účely výmeny regulačnej energie alebo postupu imbalance netting;

–

z technického hľadiska, ako vyplýva z návrhov metodík aFRR a mFRR, ktoré vypracovali PPS, je neustála aktualizácia uvedenej kapacity, ktorá je základom funkcie riadenia kapacity, podstatným vstupom pre optimalizáciu aktivácie. Optimalizácia aktivácie je sama osebe nevyhnutnou funkciou platforiem, ktorej cieľom je optimalizácia aktivácie najvyššie hodnotených ponúk regulačnej energie (podľa spoločného výsledkového poradia) pri zohľadnení dostupných medzioblastných prenosových kapacít;

–

navyše samotní PPS pridali funkciu riadenia kapacity k platformám, aby platformy zodpovedali požiadavkám celkového usporiadania, pokiaľ ide o efektívnosť a bezpečnosť, ktoré vyžaduje nariadenie 2017/2195.

64.

Na základe týchto predpokladov Všeobecný súd dospel k záveru, že „… funkciu, ktorá umožňuje priebežný výpočet a aktualizáciu dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity podľa harmonizovanej metodiky pre všetkých PPS, z hľadiska cieľa zabezpečiť efektívnu a bezpečnú prevádzku platformy…, ktorý sleduje nariadenie 2017/2195, [treba] z technického i právneho hľadiska považovať za funkciu potrebnú na prevádzku platformy, ktorá, ako pripomína článok 21 ods. 3 písm. a) [článok 20 ods. 3 písm. a)] nariadenia 2017/2195, musí mať celkové usporiadanie a byť v súlade so spoločnými zásadami riadenia a obchodnými postupmi“. ( 40 )

65.

Toto konštatovanie sa opakuje v podobnom znení v iných častiach napadnutých rozsudkov. Konkrétne v ich bode 122 sa uvádza, že „… funkciu priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity, ktorá je základom funkcie riadenia kapacity, a teda samotnú funkciu riadenia kapacity treba vo všeobecnosti považovať za funkcie potrebné na prevádzku platformy…“.

66.

Môj výklad vzťahov medzi článkom 37 a článkami 20 a 21 nariadenia 2017/2195 sa odlišuje od výkladu Všeobecného súdu. Budem sa samostatne zaoberať jednak článkom 37 a jednak článkami 20 a 21 a potom zhrniem svoje argumenty týkajúce sa výkladu týchto ustanovení vo vzájomnej súvislosti.

1.

Článok 37 nariadenia 2017/2195

67.

Článok 37 nariadenia 2017/2195 stanovuje právnu úpravu na priebežnú aktualizáciu dostupnej medzioblastnej kapacity. Podľa uvedenej právnej úpravy článok 37 nariadenia 2017/2195:

–

vyžaduje, aby PPS po uzávierke vnútrodenného medzioblastného trhu priebežne aktualizovali dostupnosť medzioblastnej kapacity na výmenu regulačnej energie alebo na prevádzkovanie postupu imbalance netting (odsek 1),

–

vyžaduje, aby do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia všetci PPS v regióne výpočtu kapacity vypracovali metodiku výpočtu medzioblastnej kapacity v časovom rámci zabezpečovania rovnováhy na výmenu regulačnej energie alebo prevádzkovanie postupu imbalance netting (odsek 3),

–

stanovuje, že pred uplatnením metodiky výpočtu kapacity podľa odseku 3 musia PPS použiť medzioblastnú kapacitu, ktorá zvýšila po uzávierke vnútrodenného medzioblastného trhu (odsek 2).

68.

Ustanovenia článku 37 nariadenia 2017/2195 sú pritom určené pre PPS a neobsahujú žiadny odkaz na európske platformy na prideľovanie regulačnej energie (články 19 až 22 tohto nariadenia).

69.

Podľa môjho názoru, ktorý sa zhoduje s názorom odvolateliek, je potrebné rozlišovať medzi povinnosťami uloženými PPS a funkciami zverenými platformám. Nariadenie 2017/2195 upravuje tieto povinnosti a funkcie zo systematického hľadiska v odlišných súboroch ustanovení:

–

v kapitole 2 („Európske platformy na výmenu regulačnej energie“) hlavy II („Vyrovnávací trh s elektrinou“) sa nachádzajú články 20 a 21, ktoré upravujú platformy mFRR a aFRR,

–

naopak v kapitole 1 („Výmena regulačnej energie alebo postup imbalance netting“) hlavy IV („Medzioblastná kapacita pre regulačné služby“) je stanovené, ako PPS majú používať (článok 36) a vypočítať (článok 37) dostupnú medzioblastnú kapacitu.

70.

Toto rozlišovanie sa netýka len systematického umiestnenia v rámci nariadenia 2017/2195. Zo znenia článku 37 vyplýva, že sa v ňom nenachádza žiadny odkaz ani krížový odkaz na články 20 a 21. Z článku 37 konkrétne nemožno vyvodiť, že riadenie medzioblastnej kapacity je potrebné na fungovanie platforiem mFRR a aFRR. Tieto platformy potrebujú údaje o kapacite dostupnej medzioblastnej regulačnej energii na účely výmeny medzi PPS, aby sa spustila funkcia optimalizácie aktivácie.

71.

Pojem „funkcie potrebné na prevádzkovanie… platformy“ sa nenachádza medzi 45 pojmami vymedzenými v článku 2 nariadenia 2017/2195. Tento pojem sa objavuje len v článkoch 20 a 21 uvedeného nariadenia, podľa ktorých bude potrebné zistiť jeho význam.

2.

Články 20 a 21 nariadenia 2017/2195

72.

Prvý odsek týchto článkov stanovuje, že PPS musia predložiť návrh implementačných rámcov platforiem mFRR a aFRR. Druhý odsek konkretizuje nasledujúce charakteristiky oboch platforiem: i) musí ich prevádzkovať PPS alebo subjekt, ktorý zriadili PPS; ii) musia byť založené na spoločných zásadách riadenia a obchodných postupoch; iii) musia zahŕňať prinajmenšom funkciu optimalizácie aktivácie a funkciu zúčtovania medzi PPS a iv) na výmenu všetkých ponúk regulačnej energie zo všetkých štandardných produktov pre rezervy na obnovenie frekvencie s (manuálnou alebo automatickou) aktiváciou musia uplatňovať multilaterálny model PPS‑PPS so spoločnými zoznamami prednostného poradia.

73.

Návrh PPS musí byť v súlade s uvedenými charakteristikami platforiem a zahŕňať aspoň prvky špecifikované v článku 20 ods. 3 a článku 21 ods. 3 nariadenia 2017/2195. Medzi týmito prvkami sa nachádzajú „a) celkové usporiadanie európskej platformy“ a „c) vymedzenie funkcií potrebných na prevádzkovanie európskej platformy“.

74.

Funkciami platforiem mFRR a aFRR sú nevyhnutne funkcie optimalizácie aktivácie a zúčtovania medzi PPS. Obe tieto funkcie sú preto potrebné na prevádzkovanie platforiem mFRR a aFRR. V tom istom rozsahu musia byť ako také zahrnuté v návrhoch, ktoré predložili PPS.

75.

Diskusia sa zamerala na výklad pojmu „prinajmenšom“, ktorý je uvedený v článku 20 ods. 2 a článku 21 ods. 2 nariadenia 2017/2195. Podľa Všeobecného súdu odkaz na (minimálne) funkcie optimalizácie aktivácie a zúčtovania medzi PPS v oboch ustanoveniach nebráni tomu, aby ACER stanovila, že platformy musia v tej istej kategórii potrebných funkcií zahŕňať iné než tieto dve funkcie.

76.

Podľa môjho názoru však tento výklad nie je správny. Normotvorca chcel stanoviť, aby mali platformy určitý minimálny obsah funkcií, pričom sa domnieval, že len dve sú nevyhnutné („potrebné“) pre ich fungovanie. Samozrejme, nič nebráni tomu, aby sa pridali ďalšie, ako je funkcia riadenia medzioblastnej kapacity, ale rozhodnutie o ich pridaní alebo nepridaní musia prijať PPS, pričom ACER nie je oprávnená rozhodnúť namiesto nich.

77.

PPS, ktorí sú odvolateľkami, nepopierajú, že údaje o medzioblastnej kapacite sú nevyhnutné pre efektívne fungovanie vyrovnávacích platforiem. ( 41 ) Z tohto predpokladu však nemožno vyvodiť, že výpočet týchto údajov musí vykonať – ako nevyhnutnú funkciu – subjekt určený na prevádzkovanie platformy alebo samotná platforma.

78.

Podľa článku 37 nariadenia 2017/2195 majú v skutočnosti výpočet medzioblastnej kapacity vykonávať PPS (a nie platformy). Postupom výpočtu a aktualizácie údajov o dostupnosti tejto kapacity sú poverení PPS.

79.

Pripomínam, že to, že také údaje sú nevyhnutné pre primerané fungovanie platforiem mFRR a aFRR (čo medzi účastníkmi konania nie je sporné), neznamená, že výpočty medzioblastnej kapacity a ich priebežnú aktualizáciu musia na základe rozhodnutia ACER nevyhnutne vykonávať tieto platformy. Zdôrazňujem, že výpočet medzioblastnej kapacity sa nemusí nevyhnutne vykonávať ako potrebná funkcia platforiem a nemusia ju nevyhnutne vykonávať subjekty poverené jej prevádzkovaním.

80.

Z otázok, ktoré Súdny dvor položil na pojednávaní, vyplynulo, že článok 37 nariadenia 2017/2195 priznáva PPS pod dohľadom VRO funkciu vytvárania údajov o medzioblastnej kapacite regulačnej energie a priebežnej aktualizácie týchto údajov. Len PPS majú technické prostriedky a sú schopné vytvárať tieto údaje, a preto nie je možné preniesť funkciu vytvárania týchto údajov na algoritmus platformy. V opačnom prípade by mohla byť ohrozená bezpečnosť dodávok elektriny, za ktorú sú PPS zodpovední na svojich príslušných územiach.

81.

Preto zastávam názor, že je nesprávne domnievať sa, že funkcia vytvárania a aktualizácie údajov o medzioblastnej regulačnej energii sa má považovať za jednu z funkcií potrebných na prevádzkovanie platforiem aFRR a mFRR. Obe platformy nemôžu riadiť medzioblastnú kapacitu regulačnej energie ani jej aktualizáciu, aj keď potrebujú tieto údaje na svoje fungovanie. PPS sú povinní poskytovať také údaje platformám individuálne alebo – ak to považujú za vhodnejšie – centralizovane prostredníctvom spoločného počítačového modulu.

3.

Argumenty, ktoré svedčia v prospech záveru, že prvej časti druhého odvolacieho dôvodu treba vyhovieť

82.

V prvom rade, ako uznal Všeobecný súd, ( 42 ) platformy mFRR a aFRR pôvodne fungovali bez funkcie riadenia medzioblastnej kapacity.

83.

K tejto okolnosti došlo, lebo PPS museli v súlade s článkom 37 ods. 3 nariadenia 2017/2195 najprv vypracovať metodiku výpočtu medzioblastnej prenosovej kapacity v časovom rámci zabezpečovania rovnováhy. PPS rozhodli, že uvedenú funkciu bude koordinovaným a centralizovaným spôsobom vykonávať počítačový modul na úrovni viacerých platforiem, a na tento účel museli tento modul najprv vytvoriť a zorganizovať jeho riadenie. ( 43 )

84.

V druhom rade, ako som už uviedol, článok 37 nariadenia 2017/2195 stanovuje právnu úpravu na priebežnú aktualizáciu dostupnej medzioblastnej kapacity a na vytvorenie metodiky výpočtu tejto kapacity. Táto právna úprava je odlišná od právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na štyri európske platformy na prideľovanie regulačnej energie (články 19 až 22 tohto nariadenia). Sú to odlišné právne úpravy, ktoré vyjadrujú rozhodnutie normotvorcu priznať im samostatný obsah.

85.

V treťom rade rozhodovací postup, ktorý sa vzťahuje na zriadenie platforiem mFRR a aFRR, sa odlišuje od rozhodovacieho postupu použitého v článku 37 nariadenia 2017/2195. Podľa článku 5 ods. 2 tohto nariadenia prináleží regulačným orgánom schvaľovať návrhy, ktoré predložili PPS, týkajúce sa: „a) rámc[ov] pre zriadenie európskych platforiem podľa článku 20 ods. 1, článku 21 ods. 1…“ a „b) úpra[v] rámcov pre zriadenie európskych platforiem podľa článkov 20 ods. 5 a 21 ods. 5“. Preto ACER na návrh PPS rozhoduje o implementačných rámcoch a ich úpravách v prípade platforiem mFRR a aFRR/IN.

86.

Naopak je úlohou PPS navrhovať a VRO dotknutého regiónu schvaľovať podľa článku 5 ods. 3 písm. f) nariadenia 2017/2195 metodiku výpočtu medzioblastnej kapacity za každý región výpočtu podľa článku 37 ods. 3 ( 44 ) Zásah ACER je možný v týchto prípadoch, ak VRO nie sú schopné dospieť k dohode alebo požiadajú túto agentúru, aby rozhodla, v súlade s článkom 5 ods. 7 nariadenia 2017/2195 a článkom 6 ods. 10 písm. b) druhým pododsekom nariadenia 2019/942.

87.

Užitočnosť a vyššia efektívnosť zahrnutia riadenia medzioblastnej kapacity regulačnej energie do európskych platforiem podľa môjho názoru neodôvodňuje priznanie implicitnej právomoci ACER označiť ju za funkciu potrebnú na fungovanie platforiem aFRR a mFRR. PPS disponujú technickými prostriedkami na výpočet a aktualizáciu medzioblastnej kapacity a nie je zrejmé, že platformy aFRR a mFRR môžu vykonávať túto činnosť efektívnejšie. Táto implicitná právomoc by bola navyše v rozpore s článkom 37 nariadenia 2017/2195. ( 45 )

88.

V štvrtom rade článok 37 ods. 1 nariadenia 2017/2195 vyžaduje, aby PPS priebežne aktualizovali dostupnosť medzioblastnej kapacity na výmenu regulačnej energie. Preto sa každému PPS ukladá povinnosť riadiť výmennú kapacitu, ktorá je nevyhnutná na umožnenie medzioblastnej výmeny energie. V článku 37 sa neuvádza, či je táto funkcia pridelená európskym platformám na prideľovanie regulačnej energie.

89.

Z článku 37 ods. 1 nariadenia 2017/2195 teda možno vyvodiť, že informácie o regulačnej energii, ktorá môže byť predmetom medzioblastnej výmeny, poskytuje každý PPS. Ako som už uviedol, PPS disponujú technickými prostriedkami na poskytovanie údajov o dostupnej medzioblastnej regulačnej kapacite. Tento argument je rozvinutý v článku 37 ods. 2, v ktorom sa uvádza, že PPS musia použiť medzioblastnú kapacitu, ktorá zvýšila po uzávierke vnútrodenného medzioblastného trhu, kým sa nesformuluje a neuplatní metodika výpočtu kapacity podľa odseku 3.

90.

V piatom rade článok 37 ods. 3 nariadenia 2017/2195 upravuje postupné zavedenie harmonizovaného riadenia funkcie riadenia medzioblastnej prenosovej kapacity regulačnej energie. Konkrétne stanovuje, že v lehote piatich rokov PPS v regióne výpočtu kapacity vypracujú metodiku výpočtu medzioblastnej kapacity regulačnej energie. Túto metodiku teda vypracúvajú PPS a VRO ju schvaľujú. PPS sú rovnako povinní zachovať súlad s metodikou výpočtu medzioblastnej kapacity uplatňovanou vo vnútrodennom časovom rámci v zmysle nariadenia (EÚ) 2015/1222 ( 46 ).

91.

V rozpore s tým, čo tvrdí Všeobecný súd, sa mi nezdá logické, aby sa funkcia riadenia medzioblastnej prenosovej kapacity pridelila európskym platformám a aby naopak vypracovanie tejto medzioblastnej kapacity bolo úlohou PPS a jej schválenie bolo úlohou VRO. Musí existovať súlad medzi odsekmi 1 a 3 článku 37 nariadenia 2017/2195, ktorý podľa môjho názoru napadnuté rozsudky nerešpektujú.

92.

Všeobecný súd náležite nezohľadnil vzťah medzi článkom 37 ods. 3 nariadenia 2017/2195 a nariadením 2015/1222. Ako som už spomenul, prvé uvedené ustanovenie vyžaduje, aby existoval súlad medzi metodikou výpočtu medzioblastnej kapacity, ktorú vytvorili PPS, pre regulačnú energiu a metodikou výpočtu medzioblastnej kapacity uplatňovanou v dennom a vnútrodennom časovom rámci. Nariadenie 2015/1222 v článku 15 ods. 1 stanovuje, všetci PPS spoločne vypracujú spoločný návrh týkajúci sa určenia regiónov výpočtu kapacity, a v článku 20 ods. 2 stanovuje, že všetci PPS v každom regióne výpočtu kapacity predložia návrh spoločnej metodiky koordinovaného výpočtu kapacity pre príslušný región.

93.

Nariadenie 2015/1222 teda neupravuje spoločnú metodiku pre všetkých PPS ( 47 ) na účely výpočtu medzioblastnej kapacity v dennom a vnútrodennom časovom rámci, ale viaceré odlišné regionálne metodiky. Výpočet medzioblastnej kapacity regulačnej energie sa nemusí vykonávať prostredníctvom jedinej harmonizovanej metodiky, ktorá je záväzná pre všetkých PPS.

94.

V šiestom rade systematický a teleologický výklad nariadenia 2017/2195, ktorý podal Všeobecný súd, nie je rozhodujúci pre klasifikáciu riadenia medzioblastnej kapacity regulačnej energie ako funkcie potrebnej na prevádzkovanie platforiem mFRR a aFRR.

95.

Na dosiahnutie cieľov, ktoré stanovuje nariadenie 2017/2195 v odôvodneniach 1, 6, 7 a 10, ako aj v článku 3, postačuje, aby PPS vo vhodnej forme poskytovali európskym platformám údaje o medzioblastnej kapacite regulačnej energie.

96.

Prvej časti druhého odvolacieho dôvodu preto treba vyhovieť.

C.

Druhá časť druhého odvolacieho dôvodu: porušenie právnych povinností PPS a práv, ktoré im priznávajú články 20 a 21 nariadenia 2017/2195

97.

V rámci druhej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie spočívajúce v nerozlišovaní medzi povinnosťami, ktoré majú ako PPS, pokiaľ ide o funkcie „potrebné“ na prevádzkovanie platforiem mFRR a aFRR, na jednej strane a ich právami navrhnúť zahrnutie dodatočných funkcií do týchto platforiem na druhej strane. Tvrdia, že ACER im nemôže uložiť povinnosť zahrnúť žiadnu dodatočnú funkciu, na rozdiel od toho, čo uznali odvolacia rada a Všeobecný súd.

98.

ACER spochybňuje toto tvrdenie a domnieva sa, že výklad podaný v napadnutých rozsudkoch je z právneho hľadiska správny.

99.

Stanovisko Všeobecného súdu vychádza okrem iného z nasledujúcich predpokladov:

–

„… zmenený a doplnený tretí návrh mFRRIF [aFRRIF], ktorý ACER napokon zohľadnila, stanovoval určenie jediného subjektu zodpovedného za dve funkcie požadované na prevádzku platformy mFRR [aFRR] v zmysle článku 20 ods. 3 písm. c) nariadenia 2017/2195, ktoré sú výslovne uvedené v článku 20 ods. 2 [článku 21 ods. 2] tohto nariadenia, konkrétne optimalizáciu aktivácie a zúčtovanie medzi PPS. Riadenie kapacity bolo tiež zohľadnené v treťom návrhu mFRRIF [FRRIF] ako funkcia viacerých platforiem, ktorej vykonávanie je nevyhnutné na fungovanie platformy mFRR [aFRR], hoci v rámci tejto platformy nebolo považované za funkciu potrebnú na jej prevádzku v zmysle článku 20 ods. 3 písm. c) [článku 21 ods. 3 písm. c)] nariadenia 2017/2195…“; ( 48 )

–

„… PPS v zmenenom a doplnenom treťom návrhu mFRRIF [aFRRIF] sami navrhli na účely zlepšenia koordinácie medzi vyrovnávacími platformami určiť jediný subjekt, ktorý by vykonával riadenie kapacity ako funkciu viacerých platforiem. Je pravda, že PPS na rozdiel od ACER tvrdili, že riadenie kapacity nie je funkciou požadovanou na prevádzku každej platformy…“ ( 49 ).

100.

Všeobecný súd v konečnom dôsledku potvrdil rozhodnutie odvolacej rady, ktorým zasa boli potvrdené rozhodnutia ACER, ktoré boli v rozpore so stanoviskom PPS. Konštatoval, že riadenie medzioblastnej kapacity, ktoré je stanovené v článku 37 nariadenia 2017/2195, treba „vo všeobecnosti považovať“ ( 50 ) za funkciu potrebnú na prevádzkovanie platforiem mFRR a aFRR.

101.

Podľa môjho názoru so zreteľom na to, že obsah tejto časti druhého odvolacieho dôvodu sa do veľkej miery prekrýva s obsahom prvej časti, nesprávne právne posúdenie obsiahnuté v napadnutých rozsudkoch opäť spočíva v tom, že Všeobecný súd nekonštatoval, že funkciami, ktoré sú potrebné – z dôvodu, že sú nevyhnutné podľa článkov 20 a 21 nariadenia 2017/2195 – na fungovanie platforiem mFRR a aFRR, sú – ako sa uvádza v týchto ustanoveniach – funkcie optimalizácie aktivácie a zúčtovania medzi PPS.

102.

Pripomínam, že funkcia riadenia a priebežnej aktualizácie dostupnej medzioblastnej prenosovej kapacity nie je funkciou, ktorá je potrebná na fungovanie vyrovnávacích platforiem, ale sa na ňu vzťahuje odlišná právna úprava, ktorá sa nachádza v článku 37 nariadenia 2017/2195.

103.

Ak ACER – v rozpore so stanoviskom PPS – pridelí funkciu riadenia a priebežnej aktualizácie medzioblastnej prenosovej kapacity platformám mFRR a aFRR, PPS a VRO v skutočnosti stratia právo, ktoré im priznáva článok 37 nariadenia 2017/2195. Je im odňatá právomoc spoločne rozhodovať o najlepšom spôsobe riadenia tejto funkcie, ktorým bolo podľa ich návrhu určiť jediný subjekt poverený riadením kapacity ako funkcie viacerých platforiem.

104.

PPS v návrhoch týkajúcich sa platforiem mFRR a aFRR, ktoré predložili ACER, na základe spoločnej dohody uviedli, že funkcia riadenia kapacity je v skutočnosti funkciou viacerých platforiem, ktorú musia vykonávať všetky tieto platformy koordinovane a centralizovane. Výpočet medzioblastnej prenosovej kapacity by sa vykonával u všetkých dotknutých PPS prostredníctvom „počítačového modulu riadenia kapacity“, ktorý by získané výsledky vkladal priamo do funkcie optimalizácie aktivácie týchto platforiem.

105.

PPS vo svojich návrhoch uviedli, že chcú v plnom rozsahu zachovať možnosť zveriť riadenie kapacity v koordinovanej a centralizovanej forme inému subjektu než jedinému subjektu zodpovednému za vykonávanie optimalizácie aktivácie a zúčtovanie medzi PPS. PPS sa domnievali, že až do zavedenia funkcie riadenia kapacity v tejto koordinovanej a centralizovanej podobe by teoreticky jediný subjekt zodpovedný za vykonávanie optimalizácie aktivácie a zúčtovanie medzi PPS mohol zabezpečovať aj riadenie kapacity tak, že by do funkcie optimalizácie aktivácie vkladal údaje, ktoré poskytne každý z dotknutých PPS. ( 51 )

106.

Ako som už vysvetlil, je nesporné, že platformy mFRR a aFRR potrebujú údaje o medzioblastnej kapacite regulačnej energie. Tieto údaje však môžu poskytovať týmto platformám PPS a nemusia sa spravovať priamo v týchto platformách.

107.

Nič nebráni tomu, aby PPS na základe spoločnej dohody rozhodli, že navrhnú zahrnutie riadenia kapacity do platforiem mFRR a aFRR ako doplnkovej funkcie, ak sa tým zvýši efektívnosť. Podľa článku 37 nariadenia 2017/2195 však toto rozhodnutie musia prijať oni a VRO a nemôže ho namiesto nich prijať ACER na základe článkov 20 a 21 tohto nariadenia.

108.

Domnievam sa teda, že treba vyhovieť aj druhej časti druhého odvolacieho dôvodu.

VIII.

Rozhodnutie o žalobách o neplatnosť na Všeobecnom súde

109.

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

110.

Navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel odvolaniam PPS a aby v dôsledku toho zrušil napadnuté rozsudky. Nezdá sa mi možné čiastočne zrušiť napadnuté rozsudky, lebo body poznačené nesprávnymi právnymi posúdeniami sú v nich kľúčové. Je teda potrebné zrušiť ich v celom rozsahu.

111.

Navyše sa domnievam, že Súdny dvor má k dispozícii údaje potrebné na to, aby sám vydal konečný rozsudok o žalobách o neplatnosť proti rozhodnutiam napadnutým v konaní na Všeobecnom súde.

112.

Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné vyhovieť tretiemu žalobnému dôvodu týkajúcemu sa neplatnosti uvedenému v konaní na Všeobecnom súde, pokiaľ ide o nesplnenie povinnosti odvolacej rady vykonať úplné preskúmanie rozhodnutí ACER, ako aj štvrtej až ôsmej časti druhého žalobného dôvodu týkajúceho sa neplatnosti. V dôsledku toho je potrebné zrušiť obe sporné rozhodnutia odvolacej rady ACER v celom rozsahu.

IX.

O trovách

113.

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

114.

V zmysle článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa podľa jeho článku 184 ods. 1 použije na konanie o odvolaní, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

115.

Odvolateľky navrhli uložiť ACER povinnosť nahradiť trovy konania. Ak, ako navrhujem, sa vyhovie ich odvolaniam, bude potrebné uložiť ACER povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a prvostupňových konaní na Všeobecnom súde.

X.

Návrh

116.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor:

–

vyhovel odvolaniam a zrušil rozsudky Všeobecného súdu z 15. februára 2023, Austrian Power Grid a i./ACER (T‑606/20, EU:T:2023:64) a Austrian Power Grid a i./ACER (T‑607/20, EU:T:2023:65),

–

zrušil rozhodnutie odvolacej rady Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zo 16. júla 2020, ktorým sa potvrdzuje rozhodnutie ACER 02/2020 z 24. januára 2020 o rámci vykonania európskej platformy na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s automatickou aktiváciou a zamietol odvolanie prevádzkovateľov prenosových sústav podané vo veci A‑001‑2020 (konsolidované znenie),

–

zrušil rozhodnutie odvolacej rady Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zo 16. júla 2020, ktorým sa potvrdzuje rozhodnutie ACER 03/2020 z 24. januára 2020 o rámci vykonania európskej platformy na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s manuálnou aktiváciou a zamietol odvolanie prevádzkovateľov prenosových sústav podané vo veci A‑002‑2020 (konsolidované znenie),

–

uložil Agentúre Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) povinnosť nahradiť trovy konania.