(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 16. novembra 2023 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Indii (ďalej len „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 3. októbra 2023 podal Europacable (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho káble z optických vlákien v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 3 a 4 vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Indii (3) (ďalej len „predbežné nariadenie“), registrácia dovozu dotknutého výrobku sa nezaviedla. Žiadna strana nepredložila v tejto súvislosti pripomienky.

(4)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 14. júna 2024 poskytla stranám súhrn navrhovaných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany boli vyzvané, aby do troch pracovných dní predložili pripomienky k presnosti výpočtov. Pripomienky boli doručené od skupiny MP Birla (ďalej len „skupina Birla“) (4).

(5)

Po poskytnutí súhrnu navrhovaných ciel uvedeného v odôvodnení 4 skupina STL tvrdila, že dokument o skorom predbežnom poskytnutí informácií je neúplný, keďže Komisia neposkytla podrobné vysvetlenia týkajúce sa zamietnutia vylúčenia zisku v rámci skupiny. V danom štádiu konania Komisia zohľadňovala len pripomienky týkajúce sa chýb v písaní vo výpočte dumpingu. Tvrdenie skupiny STL sa netýkalo takýchto chýb v písaní. Komisia okrem toho poskytla podrobné vysvetlenia, prečo zamietla tvrdenie týkajúce sa vylúčenia zisku v rámci skupiny, v odôvodnení 74 predbežného nariadenia. Komisia preto usúdila, že dokument o skorom predbežnom poskytnutí informácií a predbežné poskytnutie informácií obsahovali úplný súbor informácií v súlade s článkom 19a základného nariadenia, ktoré spoločnosti umožnili predložiť pripomienky k predbežnému poskytnutiu informácií.

(6)

Komisia 12. júla 2024 v predbežnom nariadení uložila predbežné antidumpingové clá na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Indii.

(7)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých boli uložené predbežné antidumpingové opatrenia (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), navrhovateľ, ako aj vyvážajúci výrobcovia skupina Birla, skupina STL (5), APAR, Aberdare Technologies Private Limited (ďalej len „Aberdare“) a Finolex Cables Limited (ďalej len „Finolex“) a indická vláda v lehote stanovenej v článku 2 ods. 1 predbežného nariadenia poskytli písomné podania, v ktorých vyjadrili svoje stanoviská.

(8)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Vypočutia sa uskutočnili so skupinami STL a Birla.

(9)

Po predbežnom poskytnutí informácií Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v náležitých prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery.

(10)

Ako sa uvádza v odôvodnení 81 predbežného nariadenia, Komisia ďalej prešetrila predaj skupiny STL na vývoz prostredníctvom jej druhého prepojeného podniku s cieľom určiť vytvorenú vývoznú cenu v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.

(11)

Na tento účel podľa článku 16 základného nariadenia Komisia vykonala overovanie na mieste v priestoroch spoločnosti Metallurgica Bresciana (Dello, Taliansko), aby si overila predložené údaje.

(12)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Indii do Únie (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(13)

Po konečnom poskytnutí informácií boli doručené pripomienky od dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov, konkrétne od skupiny Birla a skupiny STL.

(14)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Vypočutia sa uskutočnili so skupinou Birla a skupinou STL.

(15)

Komisia 30. októbra 2024 dodatočne poskytla informácie týkajúce sa pripomienok doručených od indickej vlády po predbežnom poskytnutí informácií, ktoré sa neriešili v konečnom poskytnutí informácií. K dodatočnému poskytnutiu informácií neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky.

(16)

Keďže po uložení predbežných opatrení neboli predložené žiadne pripomienky k začatiu prešetrovania, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 7 až 39 predbežného nariadenia.

(17)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výberu vzorky výrobcov z Únie, dovozcov a vyvážajúcich výrobcov v Indii, Komisia potvrdila svoje zistenia a závery uvedené v odôvodneniach 40 až 46 predbežného nariadenia.

(18)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania (ďalej len „OP“) a posudzovaného obdobia, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 50 predbežného nariadenia.

(19)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Europacable zopakovalo svoj nesúhlas s tvrdením indických vyvážajúcich výrobcov, že optické vlákna, „ktoré nie sú jednotlivo oplášťované“, by sa mali vyňať z vymedzenia výrobku. Komisiu upozornilo na riziko nesprávneho deklarovania dovozu pod chybným číselným znakom KN a požiadalo ju, aby informovala colné orgány EÚ o takomto potenciálnom riziku. Komisia vzala túto pripomienku na vedomie.

(20)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa prešetrovaného výrobku, dotknutého výrobku, podobného výrobku a vymedzenia výrobku, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 51 až 61 predbežného nariadenia.

(21)

Po predbežnom poskytnutí informácií boli Komisii doručené písomné pripomienky od indických orgánov, dvoch vyvážajúcich skupín výrobcov zaradených do vzorky (skupiny Birla a skupiny STL), troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky a od navrhovateľa.

(22)

Po predbežnom poskytnutí informácií skupina Birla predložila štyri pripomienky týkajúce sa výpočtu normálnej hodnoty, konkrétne v súvislosti s určitými prvkami relevantnými pre stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov týkajúcich sa podobného výrobku počas obdobia prešetrovania. Komisia akceptovala jednu pripomienku, keďže sa zistilo, že je odôvodnená, a zvyšné tri tvrdenia zamietla. Pokiaľ ide o zamietnuté pripomienky, Komisia konštatovala, že samotné pripomienky, ako aj príslušná analýza a odôvodnenie majú dôvernú povahu. Podrobné vysvetlenia sa skupine Birla poskytli len v poskytnutí osobitných informácií.

(23)

Po predbežnom poskytnutí informácií skupina STL a indická vláda zopakovali tvrdenie opísané v odôvodnení 74 predbežného nariadenia, že výrobné náklady na káble z optických vlákien by nemali zahŕňať zisk prevedený medzi prepojenými stranami alebo medzi obchodnými divíziami, ktoré vyrábajú medziprodukty (napríklad preformované sklenené a/alebo optické vlákna) používané pri výrobe káblov z optických vlákien. Skupina STL ani indická vláda však v porovnaní s overovaním na mieste neposkytli žiadne nové prvky. Komisia preto zotrvala na svojich predbežných záveroch a toto tvrdenie zamietla.

(24)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Birla predložila dve pripomienky týkajúce sa výpočtu normálnej hodnoty, konkrétnejšie zaobchádzania s určitými finančnými výdavkami a zdroja predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pri vytváraní normálnej hodnoty. Komisia obe tvrdenia zamietla. Komisia ďalej konštatovala, že samotné pripomienky, ako aj príslušná analýza a odôvodnenie majú dôvernú povahu. Skupine Birla sa poskytli podrobné vysvetlenia.

(25)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina STL zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia by mala zohľadniť vylúčenie zisku medzi obchodnými divíziami na základe účtovných záznamov spoločností, čiže indických všeobecne uznávaných účtovných zásad (GAAP) a IFRS. Skupina STL okrem toho tvrdila, že zisky vylúčené v rámci spoločnosti nie sú nákladmi súvisiacimi s výrobou a predajom dotknutého výrobku v zmysle článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Skupina STL ďalej uviedla, že Komisia nevysvetlila, prečo použila súbor údajov obchodných divízií, a nie konsolidované finančné výkazy dvoch spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny STL. Napokon skupina STL tvrdila, že Komisia odmietnutím konsolidovaných výkazov nezohľadnila všetky dostupné dôkazy týkajúce sa správneho rozdelenia nákladov v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a článkom 2 ods. 5 základného nariadenia.

(26)

Na účely výpočtu dumpingového rozpätia sa výrobné náklady stanovujú podľa druhu výrobku, t. j. PCN, čo platí aj pre výšky dumpingu, ktoré sa následne používajú na výpočet dumpingových rozpätí. V interných účtovných záznamoch spoločností (STL a STCS) sa zaznamenávajú na úrovni „čísla materiálu“, ktoré možno prepojiť s PCN stanoveným v tomto prešetrovaní. Konsolidované výkazy spoločností neumožnili stanoviť výrobné náklady podľa PCN, a preto ich nebolo možné použiť.

(27)

Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 74 predbežného nariadenia, Komisia použila výrobné náklady tak, ako boli zaúčtované a vykázané spoločnosťami v ich systéme účtovníctva a overené Komisiou. Tieto zaúčtované náklady obchodných divízií správne odrážali náklady vo vzťahu k medziproduktom používaným pri výrobe káblov z optických vlákien. Počas overovania na mieste Komisia požiadala spoločnosti, aby poskytli podrobné vysvetlenia týkajúce sa zisku prevedeného medzi obchodnými divíziami. Komisia konštatovala, že skupina STL poskytla rozličné odhady teoretických ziskov obchodných divízií bez poskytnutia akýchkoľvek podporných dôkazov, pričom nepreukázala súvislosť medzi konsolidovaným ziskom (vypočítaným na základe vylúčenia zisku medzi obchodnými divíziami) a výrobnými nákladmi káblov z optických vlákien na úrovni čísla materiálu.

(28)

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia nezohľadnila všetky dostupné dôkazy týkajúce sa správneho rozdelenia nákladov, Komisia poznamenala, že v článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa nerieši otázka toho, ako zaobchádzať so ziskami v rámci spoločnosti. V uvedených článkoch sa stanovuje, že náklady sa musia spravidla vypočítať na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania. Táto otázka nie je v tomto prešetrovaní relevantná, keďže Komisia určila náklady spoločností na káble z optických vlákien na základe ich záznamov. V uvedených článkoch sa ďalej stanovuje metodika, ktorá sa má použiť, ak náklady súvisiace s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku nie sú primerane uvedené v záznamoch spoločnosti, a konkrétne to, že ak by nebola dostupná vhodná metóda, musí sa uprednostniť rozdelenie nákladov na základe obratu. Ani táto otázka nie je relevantná v tomto prešetrovaní, pretože náklady súvisiace s dotknutým výrobkom spoločnosť zaúčtovala podľa obchodnej divízie, a preto nebolo potrebné žiadne rozdelenie nákladov. V uvedených článkoch sa napokon stanovuje zaobchádzanie s nákladmi počas úvodnej fázy, čo v tomto prípade nie je relevantné.

(29)

Komisia usúdila, že všetky dostupné dôkazy boli správne posúdené a použité na určenie normálnej hodnoty. Dôkazy sa považovali za spoľahlivé a vhodné. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(30)

V rámci skupiny STL jeden prepojený podnik (STL) dostával licenčné poplatky a poplatky ústrediu od iného prepojeného podniku tej istej skupiny (STCS). V predbežnej fáze Komisia pri výpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov predaja káblov z optických vlákien spoločnosti STL nepriradila výnosy získané z licenčných poplatkov a poplatkov ústrediu zaplatených spoločnosťou STCS. Skupina STL a indická vláda tvrdili, že na základe toho by Komisia v záujme jednotnosti nemala pri výpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti STCS zohľadňovať ani výdavky, ktoré vznikli spoločnosti STCS v súvislosti so zaplatením týchto licenčných poplatkov a poplatkov ústrediu.

(31)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Zaplatené licenčné poplatky a poplatky ústrediu sa jednoznačne týkali výroby alebo predaja káblov z optických vlákien, a preto sa tieto výdavky musia zahrnúť do celkovej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov súvisiacich s predajom káblov z optických vlákien. V prípade spoločnosti STL sa licenčné poplatky a poplatky ústrediu zaplatené spoločnosťou STCS považujú za výnos. Konkrétne výnos získaný z predaja licenčných poplatkov sa netýka „výroby a predaja podobného výrobku […] výrobcom alebo vývozcom, ktorý podlieha prešetrovaniu“ v zmysle článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Inými slovami, výnosy z práv duševného vlastníctva nie sú „skutočne spojené s výrobou a predajom konkrétneho posudzovaného výrobku“ v zmysle rozsudku Všeobecného súdu vo veci Sveza (6). Tieto výnosy sa týkajú činností, ktoré sú z hľadiska tohto konania v podstate vedľajšie. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(32)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina STL tvrdila, že Komisia uplatnila dvojaký meter, keď s licenčnými poplatkami a poplatkami ústrediu zaplateným spoločnosťou STCS zaobchádzala ako s výdavkom, v dôsledku čoho tieto výdavky zahrnula do výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti STCS, zatiaľ čo zodpovedajúci príjem spoločnosti STL pri výpočte jej predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vylúčila. Skupina STL zopakovala, že výdavky a výnosy vyplývajúce z licenčných poplatkov a poplatkov ústrediu by sa mali v prípade oboch spoločností buď vylúčiť, alebo zahrnúť do výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov týchto spoločností.

(33)

Komisia objasňuje, že výdavky týkajúce sa predaja výrobkov vyrobených spoločnosťou a administratívne výdavky sú zahrnuté vo výpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti. Výnosy získané z predaja výrobkov alebo služieb sú však výnosy, a vo svojej podstatne nie predajné, všeobecné a administratívne náklady. Komisia preto musela do výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti STCS zahrnúť zaplatené výdavky týkajúce sa licenčných poplatkov a poplatkov ústrediu v prípade káblov z optických vlákien, keďže súviseli s predajom káblov z optických vlákien. Podobne boli pri výpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti STL zohľadnené výdavky súvisiace s predajom káblov z optických vlákien a neexistoval žiadny skutkový základ na odpočítanie výnosov z predaja licenčných poplatkov a poplatkov ústrediu od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov na káble z optických vlákien, keďže nesúviseli s predajom takýchto káblov. Skupina STL navyše neprepojila tieto výnosy s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi spoločnosti STL použitými pri výpočte v prípade tejto spoločnosti, ktoré mohli vykompenzovať. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(34)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky k určeniu normálnej hodnoty, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 62 až 75 predbežného nariadenia.

(35)

Po predbežnom poskytnutí informácií Komisia prešetrila prepojený podnik skupiny STL Metallurgica Bresciana, ktorý dovážal káble z optických vlákien z Indie. Skupina STL tvrdila, že spoločnosť Metallurgica Bresciana používala tento dovoz pri výrobe iných výrobkov. Pri overovaní na mieste však vyšlo najavo, že pridaná hodnota vytvorená dcérskou spoločnosťou bola minimálna, a preto tento predaj predstavoval ďalší predaj káblov z optických vlákien dovezených z Indie. Skupina STL ďalej vysvetlila, že tieto nákupy sa uskutočnili s cieľom doplniť predajnú ponuku spoločnosti Metallurgica Bresciana. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že hoci bola spoločnosť Metallurgica Bresciana výrobcom káblov z optických vlákien, v prípade týchto transakcií konala ako prepojený dovozca/obchodník. V dôsledku toho, ako je opísané v odôvodnení 80 predbežného nariadenia v súvislosti s inými prepojenými dovozcami/obchodníkmi, Komisia na tieto transakcie uplatnila článok 2 ods. 9 základného nariadenia.

(36)

Skupina STL a indická vláda zopakovali tvrdenie uvedené v odôvodnení 78 predbežného nariadenia, že Komisia by mala prepojený podnik STL France považovať za pobočkou spravujúcu sklad, a nie za prepojeného dovozcu. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy.

(37)

Komisia preto trvala na svojom stanovisku, že spoločnosť STL France konala ako prepojený dovozca, a vývozná cena sa tak musela vytvoriť na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(38)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina STL tvrdila, že Komisia mala uskutočniť fyzickú inšpekciu na mieste v spoločnosti STL France a že Komisii ušli „rozhodujúce vizuálne prvky“ tohto subjektu, na základe ktorých by Komisia mohla konštatovať, že spoločnosť STL France „vyzerá ako obchodník“, a nie dovozca. Skupina STL uviedla, že ak by sa spoločnosť považovala za obchodníka, mal by sa použiť zisk na úrovni 10 % na základe zisku „obchodníkov v Číne alebo Hongkongu“ použitého v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia v prešetrovaní týkajúcom sa káblov z optických vlákien proti Číne. Skupina STL navyše tvrdila, že keďže Komisia vykonala „inšpekciu“ spoločnosti Metallurgica Bresciana v jej priestoroch v Taliansku, k spoločnosti STL France sa pristupovalo diskriminačným spôsobom. Skupina STL sa vo svojich dôverných pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií odvolala na dôkaz získaný počas overovania na mieste v spoločnosti STL.

(39)

Po prvé Komisia konštatovala, že skupina STL poskytla v súvislosti s úlohou spoločnosti STL France protichodné informácie. Zatiaľ čo skupina STL pôvodne tvrdila, že spoločnosť STL France je sklad, po konečnom poskytnutí informácií bez akýchkoľvek ďalších vysvetlení začala tvrdiť, že spoločnosť STL France je obchodník, a nie dovozca.

(40)

Komisia objasnila, že v kontexte prešetrovania na ochranu obchodu nevykonáva fyzické inšpekcie priestorov spoločností, ale ako sa uvádza v článku 16 základného nariadenia, vykonáva „overovanie na mieste s cieľom preskúmať záznamy dovozcov, vývozcov, obchodníkov, zástupcov, výrobcov, obchodných združení a organizácií a overiť informácie o dumpingu a ujme“. Inými slovami, vykonáva overovania na mieste s cieľom uistiť sa, že informácie poskytnuté vo vyplnenom dotazníku sú spoľahlivé, t. j. cieľom takéhoto overovania na mieste je porovnať poskytnutý vyplnený dotazník s účtovnými záznamami spoločnosti a podrobnými účtovnými dokladmi dostupnými v priestoroch spoločností.

(41)

Komisia vykonala overovanie na mieste v priestoroch spoločnosti Metallurgica Bresciana v Taliansku, keďže informácie nebolo možné overiť počas overovania vykonaného v priestoroch skupiny STL v Indii. Na druhej strane Komisia mohla overiť informácie poskytnuté spoločnosťou STL France počas overovania na mieste v priestoroch skupiny STL, keďže bol k dispozícii prístup k účtovným záznamom spoločnosti STL France. Okrem toho skupina STL v reakcii na písomné upozornenie na nedostatky uviedla, že systém účtovníctva spoločnosti STL France bol v Indii k dispozícii, ale účtovné knihy spoločnosti Metallurgica Bresciana boli k dispozícii len v závode v Taliansku, keďže všetky jej účtovné doklady boli uchovávané v Taliansku. Tieto dve spoločnosti neboli v rovnakej situácii, čo odôvodňuje rozdielne prístupy prešetrovacieho tímu. Navyše sa pripomenulo, že neexistuje žiadna právna povinnosť vykonať overovanie na mieste. Spoločnosť okrem toho nevysvetlila, o aké vizuálne prvky, ktoré odlišujú obchodníka od dovozcu, má ísť. Tvrdenie, že Komisia mala vykonať overovanie na mieste v priestoroch spoločnosti STL France a že s touto spoločnosťou zaobchádzala diskriminačným spôsobom, bolo preto zamietnuté.

(42)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že spoločnosť STL France by sa mala považovať za obchodníka, Komisia objasnila, že 20 % zisk použitý pri úprave v prípade tejto spoločnosti je založený na zisku dosiahnutom z obchodných činností (ďalšieho predaja) dovozcov káblov z optických vlákien zistenom v predchádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa Číny, t. j. spoločností venujúcich sa rovnakému druhu činností ako spoločnosť STL France. Preto v rozpore s tým, čo tvrdí spoločnosť, ide o najlepšiu náhradu, ktorá je v prípade spoločnosti STL France k dispozícii. Komisia takisto poznamenáva, že dôkaz z overovania na mieste, na ktorý sa skupina STL odvolávala v dôvernej verzii svojho podania, nepreukazuje, že spoločnosť v prípade príslušných transakcií nie je dovozcom, a preto v tejto súvislosti nepodporuje tvrdenie skupiny STL. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(43)

Skupina STL a indická vláda ďalej po predbežnom poskytnutí informácií tvrdili, že ziskové rozpätie použité na vytvorenie vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia (t. j. 20 %) nemožno považovať za primerané. Uviedlo sa, že zdrojom pre 20 % ziskové rozpätie bolo predchádzajúce prešetrovanie týkajúce sa káblov z optických vlákien proti Číne (7), a preto sa toto ziskové rozpätie nemohlo považovať za reprezentatívne pre dovozcu takýchto káblov z Indie.

(44)

Ziskové rozpätie na úrovni 20 % bolo založené na overených finančných výkazoch poskytnutých neprepojeným dovozcom počas predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa Číny. Vzhľadom na nespoluprácu neprepojených dovozcov to Komisia považovala za vhodnú a primeranú náhradu za predaj káblov z optických vlákien na trhu EÚ aj v tomto prípade, keďže zisk bol založený na skutočných transakciách na európskom trhu.

(45)

Skupina STL a indická vláda ďalej tvrdili, že dumpingové rozpätie zistené v prípade dovozu z Číny bolo oveľa vyššie ako dumpingové rozpätie stanovené pre skupinu STL v tomto prešetrovaní, čo mohlo vysvetľovať vysoký zisk dovozcov v prípade týkajúcom sa Číny.

(46)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že pri výpočte dumpingového rozpätia sa berú do úvahy rozdiely medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou, kým ziskové rozpätie sa stanovuje porovnaním celkových výnosov z káblov z optických vlákien s celkovými nákladmi (nákupné ceny spolu s predajnými, so všeobecnými a s administratívnymi nákladmi). Z analýzy dumpingových rozpätí a/alebo nákupných cien tak nemožno vyvodiť žiadne zmysluplné závery, pokiaľ ide o úroveň ziskového rozpätia neprepojeného dovozcu.

(47)

Skupina STL navrhla niekoľko alternatív primeraného ziskového rozpätia neprepojeného dovozcu: i) skutočne dosiahnutý zisk spoločnosti STL France; ii) zisk jej prepojeného subjektu v Taliansku Metallurgica Bresciana alebo iii) 5 % na základe praxe Komisie, keď nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie. Skupina STL napokon uviedla, že Komisia môže použiť ziskové rozpätia vykázané spoločnosťami pôsobiacimi v rovnakej oblasti činnosti ako spoločnosť STL France. Na tento účel skupina STL predložila správu so zoznamom 14 spoločností, z ktorých žiadna nebola prepojená so skupinou STL. Daná správa bola pôvodne vypracovaná pre francúzsku daňovú správu.

(48)

Komisia usúdila, že nie je možné použiť ziskové rozpätia prepojených strán, čo by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 2 ods. 9 základného nariadenia, pretože sa považujú ovplyvnené daným prepojením. Komisia zároveň konštatuje, že ziskové rozpätie na úrovni 5 % sa uplatňuje len vo výnimočných prípadoch (t. j. keď nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie). V tomto prípade je to však inak, pričom z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, jasne vyplýva, že 5 % ziskové rozpätie nie je v tomto prípade vhodné. Komisia napokon preskúmala správu predloženú skupinou STL a zistila, že len štyri z uvedených spoločností mali vo svojom katalógu výrobkov káble z optických vlákien. Tieto spoločnosti sa navyše nešpecializovali na podnikanie v oblasti optických vlákien, ale boli skôr veľkoobchodníkmi s rôznymi medenými elektrickými káblami, elektrickými materiálmi a inými priemyselnými nástrojmi. Okrem toho sa vo verejne dostupných finančných výkazoch týchto spoločností neposkytovala ziskovosť jednotlivých segmentov ani ich váha v rámci celkového obratu. Napokon z uvedených informácií nemožno vyvodiť, či tieto spoločnosti skutočne vyrábali alebo len dovážali káble z optických vlákien na ďalší predaj na trhu EÚ. Ziskové rozpätie neprepojeného dovozcu stanovené v prešetrovaní týkajúcom sa Číny preto zostalo najvhodnejšou alternatívou, keďže zisk súvisiaci s neprepojeným dovozcom sa týkal obchodu s káblami z optických vlákien a bol overený. V neposlednom rade žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy naznačujúce, že ziskové rozpätie, ktoré bolo posúdené ako „primerané“ v prípade dovozu z Číny, by bolo neprimerané pre dovoz z Indie. Možnosti navrhnuté skupinou STL boli preto zamietnuté.

(49)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina STL zopakovala, že úpravy možno vykonať len pri ziskoch, ktoré boli „dosiahnuté“ a „primerané“. Skupina STL ďalej uviedla, že postupovala podľa odporúčaní spoločnosti Ernst & Young týkajúcich sa pravidiel transferového oceňovania, z ktorých vyplývalo, že typické čisté marže distribútorov s obmedzeným rizikom v Európe sa pohybujú od 2,7 % do 9,1 % s mediánom predaja na úrovni 5,1 %, čo bolo v súlade so ziskovým rozpätím spoločnosti STL France. Okrem toho skupina STL tvrdila, že Komisia použila neprimerané ziskové rozpätie, ktoré prekročilo „vhodnú“ mieru v tomto kontexte. Skupina STL uviedla, že Komisia by mala použiť skutočné ziskové rozpätie spoločnosti STL France, prípadne skutočné ziskové rozpätie spoločnosti Metallurgica Bresciana.

(50)

Komisia konštatovala, že skutočnosť, že ziskové rozpätie spoločnosti STL France je v rovnakom rozsahu ako medián viacerých spoločností, nesvedčí o tom, že ziskové rozpätie spoločnosti STL France nebolo ovplyvnené prepojením medzi vývozcom a dovozcom. Ziskové rozpätie spoločnosti Metallurgica Bresciana je takisto ovplyvnené prepojením s vývozcom, a preto v tejto súvislosti nemožno použiť ani jej ziskové rozpätie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(51)

Skupina STL okrem toho zopakovala svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 43. Ďalej tvrdila, že obdobie prešetrovania predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa káblov z optických vlákien proti Číne (1. júl 2019 až 30. jún 2020) bolo obdobím počas pandémie COVID-19, keď odvetvie výroby káblov z optických vlákien zaznamenalo mimoriadne vysoké ziskové rozpätia, keďže počas opatrení na obmedzenie pohybu sa výroba káblov z optických vlákien spomalila, zatiaľ čo dopyt narastal okrem iného z dôvodu potreby lepšieho internetového pripojenia v domácnostiach ľudí na umožnenie práce na diaľku a dištančného učenia sa. Skupina STL preto tvrdila, že ziskové rozpätie, ktoré Komisia použila v danom prešetrovaní, neodráža rozpätie, ktoré dovozcovia bežne dosiahnu bez osobitných okolností počas pandémie COVID-19. Skupina STL poskytla aj niekoľko príkladov predchádzajúcich prešetrovaní, v ktorých Komisia zistila, že určité údaje nie sú reprezentatívne alebo inak spoľahlivé, keď boli ovplyvnené mimoriadnymi okolnosťami zapríčinenými pandémiou COVID-19.

(52)

Komisia poznamenala, že obdobie predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa káblov z optických vlákien proti Číne (1. júl 2019 až 30. jún 2020) bolo pandémiou COVID-19 ovplyvnené iba sčasti. V predchádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa káblov z optických vlákien proti Číne okrem toho Komisia posúdila záujem neprepojených dovozcov. V danom prešetrovaní Komisia dospela k týmto zisteniam: „Žiadny z dovozcov neuviedol, že by pandémia COVID-19 výraznejšie ovplyvnila jeho obchodnú činnosť. Jeden dovozca uviedol, že v marci 2020 došlo k istému spomaleniu v dôsledku obmedzenia pohybu, zdôraznil však, že vplyvom tejto krízy vzrástla dôležitosť projektov zavádzania optickej prístupovej siete do domácnosti.“ (8) a „Dovozcovia takisto tvrdili, že majú so zákazníkmi dlhodobé zmluvy o dodaní tovaru, v ktorých sú stanovené pevné ceny na celkové obdobie 2 až 4 rokov, ktoré neobsahujú žiadnu doložku o úprave ceny v prípade nepredvídaného zvýšenia kúpnych cien. Preto by nebolo možné zvýšené náklady preniesť na ich zákazníkov. Okrem toho dovozcovia tvrdili, že nedokážu predkladať ponuky v obstarávaniach vyhlásených v priebehu tohto prešetrovania, keďže nevedia, akú cenu zaplatia za káble z optických vlákien v prípade zavedenia opatrení“ (9). Komisia teda nenašla žiadne dôkazy o tom, že by odvetvie výroby káblov z optických vlákien v dôsledku pandémie COVID-19 zaznamenalo mimoriadne vysoké zisky. Skupina STL v tejto súvislosti nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by boli v rozpore so závermi Komisie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(53)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa určenia vývoznej ceny, Komisia týmto potvrdzuje svoje predbežné závery uvedené v odôvodneniach 76 až 81 predbežného nariadenia.

(54)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny, týmto sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 82 a 88 predbežného nariadenia.

(55)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(56)

Zistilo sa, že skupina HFCL sa nepodieľala na dumpingu, a preto je jej vývoz vylúčený z opatrení.

(57)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosti Aberdare a APAR takisto tvrdili, že Komisia by mala byť transparentnejšia, pokiaľ ide o výpočet antidumpingového rozpätia pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky.

(58)

Komisia objasnila, že antidumpingové rozpätie pre ostatné spolupracujúce spoločnosti bolo stanovené na základe výšky dumpingu a hodnôt CIF zistených v prípade skupiny Birla a skupiny STL, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

(59)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa určenia mernej jednotky, Komisia potvrdila svoj záver uvedený v odôvodnení 96 predbežného nariadenia.

(60)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa definície výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, Komisia potvrdila svoj záver uvedený v odôvodneniach 97 a 98 predbežného nariadenia.

(61)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa použitia na vlastnú spotrebu, Komisia potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 99 až 104 predbežného nariadenia.

(62)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 105 až 110 predbežného nariadenia.

(63)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 19, navrhovateľ zopakoval svoju pripomienku týkajúcu sa nesprávneho deklarovania objemov dovozu indickými vyvážajúcimi výrobcami na základe rozsudku indického odvolacieho súdu, ako je opísané aj v odôvodnení 112 predbežného nariadenia, a podotkol, že hoci daný rozsudok nemá vplyv na výklad a uplatňovanie colných predpisov EÚ, naliehavo vyzval Komisiu, aby vnútroštátne colné orgány informovala o riziku obchádzania antidumpingových opatrení v tomto prípade.

(64)

Komisia vzala túto pripomienku na vedomie a v prípade potreby podnikne kroky na zabezpečenie správneho presadzovania opatrení.

(65)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa dovozu z dotknutej krajiny, Komisia potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 111 až 118 predbežného nariadenia.

(66)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa cien dumpingového dovozu z dotknutej krajiny, podhodnotenia ceny a stlačenia cien, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 119 až 125 predbežného nariadenia.

(67)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa všeobecných poznámok, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 126 až 129 predbežného nariadenia.

(68)

Po predbežnom poskytnutí informácií indická vláda poznamenala, že objem predaja, objem výroby a výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v OP zvýšili napriek poklesu dopytu na voľnom trhu a že návratnosť investícií takisto od roku 2022 vykazovala pozitívny trend.

(69)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Birla zopakovala tvrdenia indickej vlády a argumentovala, že všetky makroekonomické ukazovatele vykazovali pozitívny vývoj, čo by malo preukazovať, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo žiadnu značnú ujmu. Tento vývozca takisto poznamenal, že príčinou vývoja využitia kapacity opísaného v odôvodnení 133 predbežného nariadenia je rozhodnutie výrobného odvetvia Únie zvýšiť kapacitu a zároveň znížiť výrobu.

(70)

Skupina Birla ďalej poznamenala, že objem predaja výrobného odvetvia Únie sa medzi rokom 2022 a OP zvýšil, a to napriek miernemu poklesu spotreby v Únii. Vývozca zdôraznil, že počas toho istého obdobia zostal dovoz z Indie stabilný, zatiaľ čo podiel výrobcov z Únie na trhu sa zvýšil.

(71)

Komisia nespochybňovala, že určité ukazovatele ujmy počas posudzovaného obdobia vykazovali pozitívny trend, čo je uvedené aj v odôvodnení 169 predbežného nariadenia. Komisia však zistila, že predajné ceny výrobného odvetvia Únie vykazovali klesajúci trend a že došlo k výraznému nárastu podielu indického dovozu na trhu, pričom tento dovoz výrazne podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie a zapríčinil stlačenie cien počas celého posudzovaného obdobia. Tento cenový tlak spôsobil výrazný pokles ziskovosti a peňažného toku výrobného odvetvia Únie a viedol k veľmi nízkej úrovni investícií. Indická vláda a skupina Birla vo svojich pripomienkach na tieto skutočnosti a zistenia Komisie nebrali ohľad. Tvrdenie, že nedošlo k žiadnej značnej ujme, založené len na vývoji makroekonomických ukazovateľov, bolo preto zamietnuté, keďže sa v ňom nezohľadňuje vývoj zvyšných ukazovateľov ujmy a ignoruje celkový záver Komisie.

(72)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa makroekonomických ukazovateľov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 130 až 144 predbežného nariadenia.

(73)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa mikroekonomických ukazovateľov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 145 až 168 predbežného nariadenia.

(74)

Navrhovateľ súhlasil so zisteniami týkajúcimi sa zvýšenia dumpingového dovozu opísaného v odôvodnení 117 predbežného nariadenia a jeho vplyvu na ukazovatele ujmy, ako je peňažný tok, návratnosť investícií a ziskovosť.

(75)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záveru o ujme, Komisia potvrdila svoj záver uvedený v odôvodneniach 169 až 170 predbežného nariadenia.

(76)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky, t. j. Aberdare Technologies Private Limited a APAR Industries Limited, tvrdili, že so zreteľom na ich nízky objem dovozu tak v absolútnom, ako aj relatívnom vyjadrení a vzhľadom na ich úrovne vývozných cien nemohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť žiadnu ujmu. Na základe toho žiadali, aby im neboli uložené žiadne clá.

(77)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 14, vzorka vyvážajúcich výrobcov sa považovala za reprezentatívnu. Analýza príčinnej súvislosti vychádzala z celkového dumpingového dovozu dotknutého výrobku z Indie, a nebola obmedzená na jednotlivých vyvážajúcich výrobcov, ako sa vyžaduje v článku 3 základného nariadenia. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(78)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vplyvu dumpingového dovozu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 172 až 181 predbežného nariadenia.

(79)

Po predbežnom poskytnutí informácií indická vláda tvrdila, že situáciu výrobného odvetvia Únie v OP ovplyvnil dovoz z Číny vzhľadom na to, že antiabsorpčné clá na dovoz z Číny boli uložené tesne pred koncom OP. Indická vláda tvrdila, že napriek platným opatreniam proti dovozu z Číny sa tento dovoz zvýšil a dovoz z Indie zostal od roku 2022 v rovnakom rozsahu; dovozné ceny z Číny boli pritom nižšie ako dovozné ceny z Indie.

(80)

Komisia sa v tejto súvislosti odvolala na záver uvedený v odôvodnení 187 predbežného nariadenia, podľa ktorého čínsky dovoz mohol negatívne ovplyvniť situáciu výrobného odvetvia Únie, neoslabil však príčinnú súvislosť medzi dumpingovým indickým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Svedčí o tom skutočnosť, že po dokončení antiabsorpčného prešetrovania, na základe ktorého sa prakticky zdvojnásobili predtým vypočítané antidumpingové clá (10), čínsky dovoz vykazoval klesajúci trend z hľadiska objemu a rastúci trend cien s priemernými cenami nad priemernými cenami dumpingového dovozu z Indie (11). Keďže neboli poskytnuté žiadne ďalšie dôkazy, tvrdenie bolo zamietnuté.

(81)

Po predbežnom poskytnutí informácií indická vláda takisto tvrdila, že príčinou ujmy výrobného odvetvia Únie bolo zvýšenie jeho investícií napriek poklesu na trhu a rastúcim nákladom na energiu v dôsledku vojny medzi Ukrajinou a Ruskom počas toho istého obdobia.

(82)

Pokiaľ ide o úroveň investícií, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 156 a 201 predbežného nariadenia, podľa ktorých investície zostali počas posudzovaného obdobia na nízkej úrovni napriek nárastu v OP, čo nemožno považovať za príčinu značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Pokiaľ ide o nárast nákladov na energiu, ktorý bol pripísaný útočnej vojne Ruska proti Ukrajine, Komisia potvrdila svoj záver uvedený v odôvodnení 147 predbežného nariadenia, že zvýšenie výrobných nákladov bolo spôsobené najmä zvýšením nákladov na suroviny v súlade s inflačným vývojom a že práve cenový tlak zapríčinený dumpingovým dovozom z Indie neumožnil výrobcom z Únie zotaviť sa z akékoľvek zvýšenia nákladov. Komisia zároveň v odôvodnení 199 predbežného nariadenia dospela k záveru, že zvýšenie nákladov na suroviny a energiu nemožno považovať za príčinu ujmy, ak tieto zvýšené náklady nemožno preniesť na zákazníkov v dôsledku cenového tlaku dumpingového dovozu. Vzhľadom na to, že neboli poskytnuté žiadne ďalšie dôkazy, tieto pripomienky boli zamietnuté.

(83)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Birla zopakovala tvrdenia indickej vlády týkajúce sa vplyvu čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie. Tvrdila, že posúdenie ujmy vykonané Komisiou bolo založené na neschopnosti výrobcov z Únie zvýšiť svoje ceny, pričom práve klesajúce ceny čínskeho dovozu bránili výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje zisky. Skupina Birla takisto poukázala na to, že objem dovozu z Číny bol tri až štyrikrát vyšší ako objem dovozu z Indie, a uviedla, že čínsky dovoz bol preto schopný vyvíjať na ceny oveľa vyšší tlak ako indický dovoz. Skupina Birla konštatovala, že vzhľadom na to, že podiel indického dovozu na trhu bol nižší ako podiel výrobcov z Únie na trhu, nemohol byť príčinou toho, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť svoje ceny. Tento vývozca ďalej tvrdil, že indické dovozné ceny v rokoch 2021 až 2022 mierne klesli, v dôsledku čoho nemohli mať náhly vplyv na ziskovosť výrobcov z Únie.

(84)

Vývozca tvrdil, že Komisia mala odhadnúť výšku ujmy, ktorá sa mala pripísať iným známym faktorom, ako je čínsky dovoz.

(85)

Napokon skupina Birla s odvolaním sa na rozsudok Všeobecného súdu vo veci Gul Ahmed Textile Mills/Rada (12) tvrdila, že skutočnosť, že obdobie prešetrovania z antiabsorpčného prešetrovania sa prekrývalo s OP tohto prešetrovania, skresľuje posúdenie vplyvu dovozu z Indie a celú analýzu pripísania. V dôsledku toho požiadala Komisiu, aby pri svojej analýze vplyvu dovozu z Indie na situáciu výrobného odvetvia Únie vychádzala z najaktuálnejšieho obdobia, a to aj po OP tohto prešetrovania, pretože takáto analýza by nebola ovplyvnená dovozom z Číny.

(86)

Komisia zopakovala svoje zistenia z odôvodnení 172 a 173 predbežného nariadenia, v ktorých konštatovala, že zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie nastalo v rovnakom čase ako prudké zvýšenie dumpingového dovozu z Indie s výraznými rozpätiami podhodnotenia ceny, čo zapríčinilo stlačenie cien. Kým podiel dumpingového indického dovozu na trhu sa zvýšil takmer trojnásobne, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa za rovnaké obdobie zvyšoval oveľa pomalšie. Možno preto dospieť k záveru, že pokles čínskeho dovozu počas posudzovaného obdobia bol výhodný najmä pre dumpingový dovoz z Indie a že existovala časová zhoda medzi zvýšením dumpingového dovozu z Indie a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie, pričom výrobné odvetvie Únie konkrétne nedokázalo opätovne získať podiel na trhu a dosiahnuť udržateľné úrovne zisku, ako sa konštatuje v odôvodnení 179 predbežného nariadenia. Skupina Birla neposkytla žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili tieto závery. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(87)

Pokiaľ ide o žiadosť, aby Komisia odhadla výšku ujmy spôsobenej inými známymi faktormi, ako je čínsky dovoz, Komisia konštatovala, že splnila požiadavky základného nariadenia a posúdila všetky ostatné príčiny ujmy samostatne i kombinovane a dospela k záveru, že ani spoločne nemohli oslabiť príčinnú súvislosť medzi indickým dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Treba takisto poznamenať, že rozpätia ujmy boli založené na porovnaní medzi cieľovými cenami výrobného odvetvia Únie a skutočnými cenami vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Tieto rozpätia ako také boli kalibrované podľa cenového správania indických vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(88)

Komisia pripomenula svoje zistenia z odôvodnenia 204 predbežného nariadenia, v ktorom Komisia individuálne a podrobne analyzovala vplyv všetkých ostatných známych faktorov na výrobné odvetvie Únie. Z analýzy vyplynulo, že hoci sa nedalo vylúčiť, že dumpingový dovoz z Číny, nedumpingový indický dovoz a dovoz z Turecka mohli prispieť k značnej ujme, tieto dovozy neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým indickým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Skupina Birla neposkytla žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia, a preto bolo zamietnuté. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 87, rozpätia ujmy stanovené v tomto prípade boli presne kalibrované podľa cenového správania indických vyvážajúcich výrobcov.

(89)

Pokiaľ ide o rozsudok Všeobecného súdu vo veci Gul Ahmed Textile Mills/Rada, Komisia nesúhlasí s tvrdením, že jej posúdenie ujmy bolo skreslené. Po prvé, toto prešetrovanie a antiabsorpčné prešetrovanie proti Číne nemali prekrývajúce sa obdobia prešetrovania, ako nesprávne uviedla skupina Birla: OP tohto prešetrovania sa vzťahuje na obdobie od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023, kým obdobie antiabsorpčného prešetrovania trvalo od 1. októbra 2021 do 30. septembra 2022 (13). Čo je dôležitejšie, ako je vysvetlené v odôvodnení 203 predbežného nariadenia, z trendov zaznamenaných počas posudzovaného obdobia je zrejmé, že zatiaľ čo dumpingový dovoz z Číny neustále klesal, situácia výrobného odvetvia Únie sa výrazne zhoršila, a to najmä pokiaľ ide o jeho ziskovosť. Skupina Birla tieto trendy nezohľadnila a na podporu svojho tvrdenia sa opierala výlučne o skutočnosť, že proti Číne bolo vedené antiabsorpčné prešetrovanie, a teda nepreukázala, že by toto posúdenie bolo skreslené. Toto tvrdenie bolo preto takisto zamietnuté.

(90)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vplyvu ostatných faktorov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 182 až 202 predbežného nariadenia.

(91)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky k príčinnej súvislosti, ktoré by zmenili posúdenie Komisie, Komisia potvrdila svoje zistenia z predbežného nariadenia, a najmä závery uvedené v odôvodneniach 203 až 205 predbežného nariadenia.

(92)

Ako je vysvetlené v bode 3.2, Komisia po uložení predbežných opatrení zahrnula do svojho výpočtu vývoznej ceny v prípade skupiny STL určitý ďalší predaj prepojeného subjektu skupiny STL v Taliansku, spoločnosti Metallurgica Bresciana. Vzhľadom na zahrnutie tohto ďalšieho predaja sa predbežné rozpätie ujmy v prípade skupiny STL zrevidovalo zo 41,2 % na 42,3 %.

(93)

Ako sa stanovuje v článku 9 ods. 4 treťom pododseku základného nariadenia a vzhľadom na to, že Komisia počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií neregistrovala dovoz, analyzovala vývoj objemu dovozu s cieľom zistiť, či v období skorého predbežného poskytnutia informácií opísanom v odôvodnení 3 došlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania, aby pri stanovení rozpätia ujmy mohla zohľadniť dodatočnú ujmu vyplývajúcu z takéhoto zvýšenia.

(94)

Na základe údajov z databázy Surveillance 3 (14) bol objem dovozu z Indie počas štvortýždňového obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií o 56 % vyšší než priemerný objem dovozu v období prešetrovania na základe obdobia štyroch týždňov a o 89 % vyšší ako v tom istom štvortýždňovom období v rámci obdobia prešetrovania. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií došlo k podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý bol predmetom prešetrovania.

(95)

S cieľom zohľadniť dodatočnú ujmu spôsobenú zvýšením dovozu sa Komisia rozhodla, že úroveň odstránenia ujmy upraví na základe nárastu objemu dovozu, ktorý sa považuje za príslušný váhový koeficient podľa ustanovení článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Preto vypočítala násobiaci koeficient tak, že súčet objemu dovozu počas štyroch týždňov obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií (12 374 km kábla) a 52 týždňov OP (103 091 km kábla) vydelila objemom dovozu v OP extrapolovanom na 56 týždňov (111 021 km kábla). Výsledná hodnota 1,04 odzrkadľuje dodatočnú ujmu spôsobenú ďalším zvýšením dovozu. Predbežné rozpätia ujmy boli teda vynásobené týmto koeficientom.

(96)

Podľa článku 9 ods. 4 tretieho pododseku základného nariadenia sa takéto zvýšenie rozpätia ujmy uplatňuje iba na obdobie nie dlhšie, ako je uvedené v článku 11 ods. 2, t. j. päť rokov.

(97)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Birla tvrdila, že metodika uplatnená pri úprave rozpätia ujmy nebola v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, keďže posúdenie by malo byť založené na cenách, a nie na objeme dovozu. Tento vývozca tvrdil, že Komisia mala najprv odhadnúť akúkoľvek dodatočnú ujmu vyplývajúcu zo zvýšenia dovozu a až následne ju pripočítať k rozpätiu ujmy, na rozdiel od metodiky použitej Komisie, t. j. odhadnúť nárast dovozu a potom ho pripočítať k rozpätiu ujmy.

(98)

Analýza dodatočnej ujmy opísaná v článku 9 ods. 4 je jednoznačne spojená s objemom dovozu, keďže sa v ňom uvádza „ďalšie podstatné zvýšenie dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania“. V tom istom článku sa zároveň spresňuje, že posúdenie sa vykonáva v prípade, že „počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií dôjde k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania“ a že dodatočná ujma vyplývajúca z takéhoto zvýšenia sa zohľadní pri stanovení rozpätia ujmy. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(99)

Skupina STL tvrdila, že predbežné dumpingové rozpätia a rozpätia ujmy preukazujú, že s výpočtom dumpingového rozpätia skupiny STL niečo nie je v poriadku, pretože: i) hoci vývozné ceny skupiny STL boli zďaleka najvyššie, pri vývozných cenách údajne o 45 % vyšších než ceny niektorých iných vyvážajúcich výrobcov (nižšie rozpätie ujmy zjavne naznačuje vyššiu vývoznú cenu); a ii) hoci skupina STL bola jediným plne integrovaným vyvážajúcim výrobcom v Indii, pričom prešetrovaný výrobok vyrába od výroby preformovaného skla, a teda nákladovo najefektívnejším výrobcom, výsledkom bolo, že skupina STL mala aj tak najvyššie dumpingové rozpätie. Skupina STL ďalej tvrdila, že tento výsledok je matematicky nemožný, pokiaľ by predajné ceny skupiny STL na domácom trhu neboli nejakým spôsobom o viac ako 45 % vyššie ako ceny niektorých iných výrobcov, to však v tomto prípade rozhodne neplatilo, keďže ceny všetkých indických výrobcov na indickom domácom trhu boli podobné alebo aspoň kolísali v rámci rozsahu, ktorý je oveľa menší ako 45 %. Tento paradox najvyšších vývozných cien a zároveň najvyššieho dumpingového rozpätia preto svedčí o tom, že úpravy vývoznej ceny a nákladov skupiny STL vykonané Komisiou vytvorili situáciu, ktorá je právne neudržateľná a matematicky nemožná.

(100)

Komisia usúdila, že stanovenie dumpingového rozpätia je založené na niekoľkých faktoroch, ako je výrobná/predajná štruktúra skupiny/spoločnosti, úroveň cien na domácom trhu podľa druhu výrobku, štruktúra nákladov podľa druhu výrobku, počet druhov výrobkov vyrábaných a predávaných na rôznych trhoch, objem tohto predaja medzi týmito trhmi, výsledok bežného obchodu a druh výdavkov. Skupina STL najmä žiadny z týchto faktorov účinne odôvodneným spôsobom nespochybnila. Keď sa vývozná cena porovnáva s normálnou hodnotou na účely vymedzenia dumpingového rozpätia, musí sa posúdiť aj vzhľadom na tieto faktory. Dumpingové rozpätie a úroveň vývozných cien rôznych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky preto môžu vyplývať z veľmi odlišných parametrov a na základe týchto dvoch faktorov by sa nemal vyvodzovať žiadny priamy záver bez toho, aby sa posúdili aj takéto odlišné parametre. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(101)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky k zvyšným zisteniam uvedeným v odôvodneniach 207 až 220 predbežného nariadenia, týmto sa potvrdzujú.

(102)

Ako je opísané v odôvodneniach 92 až 96, Komisia upravila rozpätia ujmy. Konečná úroveň odstránenia ujmy pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a všetky ostatné spoločnosti je preto takáto:

(103)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 223 až 226 predbežného nariadenia.

(104)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa záujmu neprepojených dovozcov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 227 až 229 predbežného nariadenia.

(105)

Po skorom predbežnom poskytnutí informácií o predbežných opatreniach sa prihlásil ďalší používateľ káblov z optických vlákien pôsobiaci v odvetví telekomunikácií poskytnutím vyplneného dotazníka pre používateľov. Tento vyplnený dotazník bol predložený dlho po uplynutí požadovaných lehôt a nebolo možné ho overiť. Tento používateľ však nedovážal káble z optických vlákien z Indie a opatrenia nepodporil ani voči nim nenamietal. V každom prípade jeho vyplnený dotazník neobsahoval žiadne ďalšie argumenty ani informácie o aspektoch záujmu Únie, ktoré by mohli ovplyvniť závery Komisie týkajúce sa záujmu používateľov.

(106)

Komisia preto trvá na svojom závere, že v prešetrovaní nevyšli najavo žiadne informácie, ktoré by preukazovali, že by používatelia boli neprimerane negatívne ovplyvnení antidumpingovými opatreniami.

(107)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 230 až 233 predbežného nariadenia.

(108)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa ponuky na trhu Únie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 234 až 235 predbežného nariadenia.

(109)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa situácie hospodárskej súťaže na trhu Únie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 236 až 239 predbežného nariadenia.

(110)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa ostatných faktorov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 240 predbežného nariadenia.

(111)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záveru o záujme Únie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 241 až 243 predbežného nariadenia.

(112)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť, úroveň opatrení a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(113)

Na základe uvedených skutočností by sadzby konečného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(114)

Ako sa uvádza v odôvodnení 56, zistilo sa, že skupina HFCL sa nepodieľala na dumpingu, a preto je jej vývoz vylúčený z opatrení.

(115)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti so spoločnosťami, ktorých sa prešetrovanie týkalo, zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by sa naň uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Indii“.

(116)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (15). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(117)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uloženie individuálnych antidumpingových ciel sa uplatňuje len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by mal dovoz podliehať antidumpingovému clu uplatniteľnému na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Indii“.

(118)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, mali vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(119)

Ak by sa najmä po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(120)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetok ostatný dovoz s pôvodom v Indii nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali dotknutý výrobok do Únie.

(121)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí v období prešetrovania nevyvážali dotknutý výrobok do Únie, by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby sa na nich vzťahovala sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas OP; ii) nie je prepojený so žiadnym vyvážajúcim výrobcom, ktorý v OP dotknutý výrobok do Únie vyvážal, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(122)

Štatistiky o obchode s káblami z optických vlákien sa často vyjadrujú v km kábla. V kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (16) však nie je uvedená žiadna takáto doplnková jednotka pre káble z optických vlákien. Je preto nevyhnutné stanoviť, že v prípade dovozu dotknutého výrobku sa do vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu musí zapísať nielen hmotnosť v kg alebo tonách, ale aj počet kilometrov káblov. Km kábla by sa mali uvádzať pre číselný znak KN a kódy TARIC.

(123)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežných antidumpingových ciel, ktoré boli uložené predbežným nariadením, mali s konečnou platnosťou vybrať až do výšky stanovenej podľa tohto nariadenia.

(124)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (17), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(125)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,