<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-80/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019CC0080</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:230">EU:C:2020:230</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>20</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>20</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – M. Campos Sánchez-Bordona – Vec C‑80/19</HT></P><P>E. E.</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Manuel Campos Sánchez‑Bordona</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20200326">26. marca 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: španielčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑80/19</HT></P><P>E. E.</P><P>za účasti:</P><P>Kauno miesto 4‑ojo notaro biuro notarė Virginija Jarienė,</P><P>K.‑D. E.</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Prejudiciálne konanie</KEYWORD><KEYWORD>Justičná spolupráca v občianskych veciach</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) č. 650/2012</KEYWORD><KEYWORD>Rozsah pôsobnosti</KEYWORD><KEYWORD>Pojem dedenie, ktoré má cezhraničné dôsledky</KEYWORD><KEYWORD>Pojem obvyklý pobyt</KEYWORD><KEYWORD>Uplatnenie pravidiel medzinárodnej súdnej právomoci na notárov</KEYWORD><KEYWORD>Pojem verejná listina</KEYWORD><KEYWORD>Voľba práva, ktorá vyplýva z ustanovení právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti</KEYWORD><KEYWORD>Prechodné ustanovenia</KEYWORD><KEYWORD>Určenie medzinárodnej súdnej právomoci dotknutými účastníkmi</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) kladie Súdnemu dvoru viaceré prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu nariadenia (EÚ) č. 650/2012<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo <DATE ISO="20120704">4. júla 2012</DATE> o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="201" PAGE.FIRST="107" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 107</REF.DOC.OJ>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>nariadenie<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>).</P></NOTE>. Domnieva sa, že sú potrebné na rozhodnutie o žalobe podanej proti rozhodnutiu, ktorým litovský notár nevyhovel žiadosti o začatie dedičského konania a vydanie vnútroštátneho osvedčenia o dedičských právach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Tento spor vznikol pri dedení majetku po smrti litovskej štátnej príslušníčky zdržiavajúcej sa v Nemecku<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Táto skutková okolnosť je v konaní sporná.</P></NOTE>, ktorá spísala závet v Litve a ktorej pozostalosť sa nachádza v Litve. Jej syn, ktorý je tiež litovským štátnym príslušníkom, požiadal notára v Kaunase (Litva) o začatie dedičského konania a vydanie osvedčenia o dedičských právach, pričom notár túto žiadosť odmietol s odôvodnením, že zosnulá mala obvyklý pobyt v Nemecku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Na základe pokynov Súdneho dvora sa v týchto návrhoch budem zaoberať len štvrtou až šiestou prejudiciálnou otázkou. Pri rozbore týchto otázok však budem musieť nepriamo poukázať na obsah niektorých ďalších prejudiciálnych otázok.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie. Nariadenie č. 650/2012</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Relevantné sú nasledujúce odôvodnenia:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>(7)</NO.P><TXT>Je potrebné uľahčiť riadne fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu osôb, ktoré v súčasnosti narážajú na problémy pri uplatňovaní svojich práv v kontexte dedenia, ktoré má cezhraničné dôsledky. V európskom priestore spravodlivosti musia mať občania možnosť usporiadať svoje dedičstvo vopred. Musia byť efektívne zaručené práva dedičov a odkazovníkov [dedičov zo závetu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ďalších osôb s blízkym vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľov poručiteľa.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(20)</NO.P><TXT>V tomto nariadení by sa mali zohľadniť rôzne systémy riešenia dedičských vecí, ktoré sa v členských štátoch uplatňujú. Na účely tohto nariadenia by pojem <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="2018" ID="QE0003"/> mal preto mať široký význam, aby zahŕňal nielen súdy v pravom zmysle slova vykonávajúce funkcie justičného orgánu, ale aj notárov alebo registračné orgány v určitých členských štátoch, ktoré v dedičských veciach vykonávajú funkcie justičného orgánu ako súdy, a notárov a príslušníkov právnických povolaní, ktorí v niektorých členských štátoch vykonávajú funkcie justičného orgánu v danej dedičskej veci na základe poverenia súdom. Všetky súdy vymedzené v tomto nariadení by sa mali riadiť normami o určení právomoci, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Pojem <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="2018" ID="QE0004"/> by, naopak, nemal zahŕňať nejustičné orgány členského štátu, ktoré majú podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať v dedičských veciach, ako napríklad notári, ktorí vo väčšine členských štátov bežne nevykonávajú funkcie justičného orgánu.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(21)</NO.P><TXT>Toto nariadenie by malo umožniť všetkým notárom, ktorí majú právomoc konať v dedičských veciach v členských štátoch, aby túto právomoc vykonávali. To, či sa budú na notárov v určitom členskom štáte vzťahovať normy o určení právomoci stanovené v tomto nariadení, by malo závisieť od toho, či sa na nich vzťahuje pojem <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="2018" ID="QE0005"/> na účely tohto nariadenia.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(23)</NO.P><TXT>Vzhľadom na narastajúcu mobilitu občanov a s cieľom zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti v Únii a existenciu kolízneho kritéria založeného na skutočnej väzbe medzi dedičskou vecou a členským štátom, v ktorom sa vykonáva právomoc, by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že všeobecným kolíznym kritériom na účely určenia právomoci, ako aj rozhodného práva by mal byť obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti. Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. Takto určený obvyklý pobyt by mal so zreteľom na konkrétne ciele tohto nariadenia preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(24)</NO.P><TXT>V určitých prípadoch môže byť určenie obvyklého pobytu zosnulého zložité. Takýto prípad môže nastať najmä vtedy, ak zosnulý z pracovných alebo ekonomických dôvodov odišiel žiť do zahraničia s cieľom pracovať tam, a to aj na dlhý čas, ale zachoval si úzku a stabilnú väzbu na svoj štát pôvodu. V takomto prípade by sa stále za obvyklý pobyt zosnulého mohol považovať štát pôvodu zosnulého, v ktorom sa nachádzalo centrum jeho rodinného a spoločenského života, v závislosti od okolností prípadu. Iný zložitý prípad môže nastať, ak zosnulý striedavo žil vo viacerých štátoch alebo ak cestoval z jedného štátu do druhého bez toho, aby sa trvale usadil<?PAGE NO="3"?> v ktoromkoľvek z nich. Ak bol zosnulý štátnym príslušníkom jedného z týchto štátov alebo mal svoj hlavný majetok v jednom z týchto štátov, jeho štátna príslušnosť alebo umiestnenie tohto majetku by mohli byť osobitným faktorom pri celkovom posúdení všetkých skutkových okolností.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(25)</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o určovanie rozhodného práva pre dedenie, orgán konajúci vo veci dedičstva môže vo výnimočných prípadoch, napríklad keď sa zosnulý presťahoval do štátu svojho obvyklého pobytu len krátko pred svojou smrťou a všetky okolnosti prípadu poukazujú na to, že mal preukázateľne užšie väzby s iným štátom, dospieť k záveru, že rozhodným právom pre dedenie by nemal byť právny poriadok štátu obvyklého pobytu zosnulého, ale právny poriadok štátu, s ktorým mal zosnulý preukázateľne užšiu väzbu. Preukázateľne užšia väzba by sa však nemala používať ako subsidiárne kolízne kritérium vždy, keď je určenie miesta obvyklého pobytu zosnulého v čase smrti zložité.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(27)</NO.P><TXT>Cieľom ustanovení tohto nariadenia je zabezpečiť, aby orgán, ktorý koná v dedičskej veci, vo väčšine prípadov uplatňoval vlastný právny poriadok. V tomto nariadení sa preto ustanovujú mechanizmy, ktoré by sa uplatnili v prípade, keď si zosnulý ako právny poriadok, ktorým sa má spravovať dedenie po ňom, zvolil právny poriadok členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(28)</NO.P><TXT>Jeden takýto mechanizmus by mal dotknutým účastníkom umožniť uzavrieť dohodu o voľbe súdu v prospech súdov členského štátu zvoleného právneho poriadku. …</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(37)</NO.P><TXT>S cieľom umožniť občanom využívať výhody vnútorného trhu pri úplnej právnej istote by im toto nariadenie malo umožniť vopred poznať rozhodné právo pre ich dedičstvo. Mali by sa zaviesť harmonizované kolízne normy, aby sa zamedzilo protichodným výsledkom. Základné pravidlo by malo zabezpečiť, že sa dedenie bude predvídateľne spravovať právnym poriadkom, s ktorým má úzku väzbu. Z dôvodu právnej istoty a s cieľom predísť rozdeleniu dedičstva na niekoľko častí by sa malo uvedeným právnym poriadkom spravovať celé dedičstvo, t. j. všetok majetok tvoriaci dedičstvo bez ohľadu na povahu majetku a bez ohľadu na to, či sa majetok nachádza v inom členskom štáte alebo v treťom štáte.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(39)</NO.P><TXT>Voľba práva by sa mala urobiť výslovne vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo by mala vyplývať z ustanovení tohto právneho úkonu. Voľba práva by sa mohla považovať za preukázanú právnym úkonom nakladania s majetkom pre prípad smrti napríklad vtedy, keď v ňom zosnulý uviedol odkaz na osobitné ustanovenia právneho predpisu [na konkrétne ustanovenia právneho poriadku – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo ak inak uviedol tento právny predpis [právny poriadok – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 3 ods. 1 na účely tohto nariadenia:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>g)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="2018" ID="QE0007"/> je akékoľvek rozhodnutie v dedičskej veci, ktoré vydal súd členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane rozhodnutia o určení výšky trov alebo výdavkov súdnym úradníkom;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><?PAGE NO="4"?><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>verejná listina<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="2018" ID="QE0008"/> je písomnosť v dedičskej veci, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pravosť:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>sa vzťahuje na podpis a obsah verejnej listiny a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>bola potvrdená orgánom verejnej moci alebo iným orgánom oprávneným na tento účel členským štátom pôvodu.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>V článku 3 ods. 2 sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Na účely tohto nariadenia je <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="2018" ID="QE0010"/> akýkoľvek justičný orgán, iný orgán a príslušník právnického povolania, ktorý má právomoc v dedičských veciach, vykonáva funkcie justičného orgánu alebo koná na základe poverenia justičného orgánu alebo pod kontrolou justičného orgánu, pokiaľ tento iný orgán a príslušník právnického povolania poskytuje záruky nestrannosti a dodržania práva všetkých účastníkov na vypočutie a pokiaľ jeho rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom koná:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>môžu byť napadnuté opravným prostriedkom podaným justičnému orgánu alebo preskúmané týmto orgánom a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>majú podobnú právnu silu a účinky ako rozhodnutie justičného orgánu v rovnakej veci.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Podľa článku 4:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 5 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho dedičstva podľa článku 22, právnym poriadkom členského štátu, môžu sa dotknutí účastníci dohodnúť, že výlučnú právomoc konať v dedičskej veci bude mať súd alebo súdy uvedeného členského štátu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Dohoda o voľbe súdu musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci. …<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 7:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>Súdy členského štátu, ktorého právny poriadok si zvolil zosnulý podľa článku 22, majú právomoc konať v dedičskej veci, ak:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>účastníci konania výslovne uznali právomoc súdu, ktorý začal konať.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>V zmysle článku 9 ods. 1:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>Ak sa v konaní pred súdom členského štátu, ktorý vykonáva právomoc podľa článku 7, zistí, že stranami dohody o voľbe súdu neboli všetci účastníci konania, súd naďalej vykonáva svoju právomoc, ak sa účastníci konania, ktorí nie sú stranou dohody, zúčastnia na konaní bez toho, aby namietali právomoc súdu.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 22 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="022.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom.</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="022.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Voľba sa urobí výslovne vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo vyplýva z ustanovení tohto právneho úkonu.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 59 ods. 1:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>Verejná listina vyhotovená v jednom členskom štáte má v inom členskom štáte rovnaké dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu alebo čo najporovnateľnejšie účinky, ak to nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (<HT TYPE="ITALIC">ordre public</HT>) v dotknutom členskom štáte.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Podľa článku 83 ods. 2 a 4:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="083.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak si zosnulý zvolil rozhodné právo pre dedenie pred 17. augustom 2015, jeho voľba je platná, pokiaľ spĺňa podmienky stanovené v kapitole III alebo pokiaľ je platná podľa noriem medzinárodného práva súkromného, ktoré boli platné v čase voľby v štáte, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt, alebo v ktoromkoľvek inom štáte, ktorého bol štátnym príslušníkom.</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="083.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Ak bol právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti urobený pred 17. augustom 2015 v súlade s právnym poriadkom, ktorý by si zosnulý bol býval mohol zvoliť v súlade s týmto nariadením, tento právny poriadok sa považuje za právny poriadok zvolený za rozhodné právo pre dedenie.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátne právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Lietuvos Respublikos civilinis kodeksas (Občiansky zákonník)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>§ 5 ods. 4 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Za miesto začatia dedičského konania sa považuje posledné miesto bydliska zosnulého (§ 2 ods. 12 tohto zákonníka).</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>V prípade sporu určí miesto začatia dedičského konania na návrh dotknutých účastníkov po zohľadnení všetkých okolností súd.<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>§ 5 ods. 66 znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Dedičia, ktorí dedia na základe zákona alebo závetu, môžu požiadať notára v mieste začatia dedičského konania o vydanie osvedčenia o ich dedičskom práve…<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>.</ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Lietuvos Respublikos notariato įstatymas (zákon o notárstve)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>§ 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>Notárstvo tvoria všetci notári, ktorí sú v súlade s týmto zákonom oprávnení určovať nesporné subjektívne práva fyzických a právnických osôb a právne skutočnosti, ktoré s nimi súvisia, ako aj zabezpečovať ochranu oprávnených záujmov týchto osôb a štátu.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Podľa § 26:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>Notári môžu vykonávať tieto notárske úkony:</P><P>…</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>vydávanie osvedčení o dedičskom práve,</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA><ALINEA>Skutočnosti uvedené v listinách osvedčených notárom sa považujú za preukázané a netreba ich dokazovať, pokiaľ sa tieto listiny (alebo ich časti) v súlade so zákonným postupom nevyhlásia za neplatné.<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Civilinio proceso kodeksas (Občiansky súdny poriadok)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>§ 444 ods. 2 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>Súd preskúma skutočnosti:</P><P>…</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(8)</NO.P><TXT>týkajúce sa prijatia dedičstva, ako aj určenia skutočného miesta začatia dedičského konania.<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>V zmysle § 511 ods. 1:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>Vykonanie akéhokoľvek notárskeho úkonu alebo odmietnutie vykonať ho možno napadnúť v súlade s postupom stanoveným v tejto kapitole.<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>E. E. je litovský štátny príslušník, ktorého matka uzavrela manželstvo s K.‑D. E., nemeckým štátnym príslušníkom. Keď bol syn maloletý, matka a syn (ktorý pochádzal z predchádzajúceho manželstva) sa presťahovali do Nemecka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20130704">4. júla 2013</DATE> matka E. E. spísala pred notárom v meste Garliava (Litva) závet a určila E. E. za jediného dediča celého svojho majetku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Uviedla, že mu prenecháva všetky svoje nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v Litve alebo v iných krajinách, ako aj peňažné prostriedky uložené v litovskej banke. Tiež uviedla, že býva v Nemecku.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20170717">17. júla 2017</DATE> E. E. požiadal Kauno miesto 4‑ocho notaro biuro (Notársky úrad č. 4 mesta Kaunas, Litva) o začatie dedičského konania a vydanie osvedčenia o dedičských právach.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Z informácií obsiahnutých v spise možno vyvodiť, že zosnulá zomrela po 17. auguste 2015.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Notár zamietol žiadosť E. E., pričom sa opieral o svoj názor, že miesto obvyklého pobytu zosnulej v čase smrti v zmysle nariadenia sa nachádzalo v Nemecku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>E. E. napadol zamietavé rozhodnutie notára na Kauno apylinkės teismas (Okresný súd Kaunas, Litva). Tento súd <DATE ISO="20180129">29. januára 2018</DATE> konštatoval, že aj keď matka E. E. uznala, že sa presťahovala do Nemecka, neprerušila svoje väzby s Litvou. Z tohto dôvodu na základe zásady primeranosti a dobrej viery vyhovel žalobe, zrušil rozhodnutie notára a nariadil mu, aby vykonal notársky úkon.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Notár napadol prvostupňové rozhodnutie na Kauno apygardos teismas (Krajský súd Kaunas, Litva), ktorý toto rozhodnutie rozsudkom z <DATE ISO="20180426">26. apríla 2018</DATE> zrušil. Odvolací súd rozhodol, že ak je miesto obvyklého pobytu zosnulého sporné, jedine súd môže určiť, že zosnulý mal obvyklý pobyt vo svojom štáte pôvodu, a že v tejto veci nič nenaznačovalo, že žalobca sa s touto vecou obrátil na súd. Tiež rozhodol, že prvostupňový súd sa nedôvodne opieral o všeobecné zásady, keď zrušil napadnuté notárske rozhodnutie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>E. E. podal kasačný opravný prostriedok na Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva), ktorý kladie Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>1.</NO.P><TXT>Má sa situácia, o akú ide vo veci samej, v ktorej litovská štátna príslušníčka, ktorá mala miesto obvyklého pobytu v čase svojej smrti pravdepodobne v inom členskom štáte, ktorá však v každom prípade nikdy neprerušila väzby so svojou vlasťou a ktorá najmä pred smrťou spísala závet v Litve a zanechala celý svoj majetok svojmu dedičovi, litovskému štátnemu príslušníkovi, pričom v čase začatia dedičského konania bolo zrejmé, že celý jej majetok tvorili nehnuteľnosti nachádzajúce sa výlučne v Litve, a jej pozostalý manžel, štátny príslušník iného členského štátu, navyše jasne vyjadril úmysel vzdať sa majetku po zosnulej, nezúčastnil sa na konaní začatom v Litve a súhlasil s právomocou litovských súdov a uplatnením litovského práva, považovať za dedenie, ktoré má cezhraničné dôsledky, v zmysle ustanovení nariadenia č. 650/2012, na ktoré sa má uplatniť uvedené nariadenie?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Majú sa litovskí notári, ktorí začnú konať v dedičskej veci, vydajú osvedčenie o dedičských právach a vykonajú ďalšie úkony nevyhnutné na uplatnenie práv dediča, považovať za <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="2018" ID="QE0025"/> v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 vzhľadom na to, že notári pri plnení svojich úloh dodržiavajú zásady nestrannosti a nezávislosti, ich rozhodnutia sú pre nich, ako aj pre súdne orgány záväzné a ich úkony možno napadnúť žalobou na súde?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prípade [kladnej] odpovede na druhú otázku majú sa osvedčenia o dedičstve vydávané litovskými notármi považovať za rozhodnutia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 650/2012 a musí sa z tohto dôvodu určiť právomoc na účely ich vydania?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na druhú otázku majú sa články 4 a 59 nariadenia č. 650/2012 (v spojení alebo samostatne, ale nie výlučne) vykladať v tom zmysle, že litovskí notári sú oprávnení vydávať osvedčenia o dedičstve bez toho, aby uplatnili všeobecné pravidlá právomoci, a že také osvedčenia sa majú považovať za verejné listiny, ktoré majú právne účinky aj v iných členských štátoch?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Má sa článok 4 nariadenia č. 650/2012 alebo iné ustanovenia tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že obvyklý pobyt zosnulého možno určiť len v konkrétnom členskom štáte?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Majú sa články 4, 5, 7 a 22 nariadenia č. 650/2012 (v spojení alebo samostatne, ale nie výlučne) vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že na základe skutkových okolností veci uvedených v prvej otázke dotknuté strany súhlasili s právomocou litovských súdov a uplatnením litovského práva?<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20190204">4. februára 2019</DATE>. Pripomienky predložila rakúska, maďarská, litovská, španielska a česká vláda, ako aj Komisia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20200116">16. januára 2020</DATE> sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia litovskej a španielskej vlády, ako aj Európskej komisie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>V prvom rade sa budem zaoberať (piatou) otázkou týkajúcou sa možnosti, aby zosnulý mal obvyklý pobyt vo viacerých členských štátoch. Pri jej zodpovedaní sa musím nevyhnutne venovať uplatniteľnosti nariadenia na prejednávanú vec.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>V druhom rade sa budem zaoberať (štvrtou) otázkou týkajúcou sa osvedčenia o dedičských právach, pričom na tento účel bude zasa potrebné určiť, či sa notár, ktorý vydáva toto osvedčenie, považuje za súdny orgán.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Napokon sa obmedzím na poslednú (šiestu) otázku o právomoci litovských súdov a uplatnení litovského práva na sporné dedenie.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Piata prejudiciálna otázka</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatniteľnosť nariadenia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Dedenie, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>ktoré má cezhraničné dôsledky<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Nariadenie má za cieľ odstránenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>prekážok voľného pohybu osôb, ktoré v súčasnosti narážajú na problémy pri uplatňovaní svojich práv v kontexte dedenia, ktoré má cezhraničné dôsledky<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Odôvodnenie 7. Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180621">21. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>Oberle</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑20/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:485">EU:C:2018:485</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>rozsudok Oberle<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, bod 32).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>V nariadení sa nenachádza definícia pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>dedenie, ktoré má cezhraničné dôsledky<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, ani zoznam prvkov nachádzajúcich sa v rôznych štátoch, ktoré umožňujú presne určiť tieto dôsledky. Podľa môjho názoru je vzhľadom na cieľ nariadenia, ktorý som uviedol vyššie, potrebné posudzovať toto slovné spojenie pružne, aby sa vzťahovalo na každé dedenie, ktorého usporiadanie (zo strany zosnulého) alebo prejednanie (po smrti zosnulého) naráža na prekážky z dôvodu existencie väzieb s viacerými štátmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Podľa kapitol II a III nariadenia je obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Keď vznikne otázka týkajúca sa uplatniteľnosti nariadenia na účely určenia rozhodného práva pre budúce dedenie, odpoveď bude spravidla vychádzať z predpokladu, že posledným obvyklým pobytom je súčasný obvyklý pobyt. Nevyžaduje sa, aby štát, kde daná osoba býva, bol členským štátom Únie a aby bol viazaný nariadením: pozri článok 10, ktorý sa uplatní, ak mal zosnulý obvyklý pobyt v štáte, na ktorý sa nevzťahuje nariadenie, ale majetok, ktorý je predmetom dedičstva, sa nachádza v štáte, na ktorý sa nariadenie vzťahuje, alebo článok 20 týkajúci sa všeobecného uplatnenia kolíznych noriem stanovených v nariadení.</P></NOTE> spoločným kritériom na určenie medzinárodnej súdnej právomoci a hraničným ukazovateľom kolíznej normy. Na základe tejto skutočnosti treba posúdiť, či dedenie z dôvodu, že <HT TYPE="ITALIC">iný</HT> prvok sa nachádza v štáte odlišnom od štátu, v ktorom mal zosnulý pobyt, nie je čisto vnútroštátne.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Na základe toho, ktorý môže byť tento <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>iný prvok<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, jednotlivé ustanovenia nariadenia vymedzujú prípady dedenia, ktoré môže mať dôsledky vo viacerých štátoch, pričom poskytujú usmernenia na uznanie jeho cezhraničného charakteru, ktoré nie sú vyčerpávajúce. Ďalšími typickými skutočnosťami, ktoré možno zohľadniť, sú umiestnenie majetku, dedičov, dedičov zo závetu alebo iných blízkych príbuzných zosnulého, ako aj jeho štátna príslušnosť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Povinný charakter uplatnenia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Uplatnenie nariadenia nie je fakultatívne, teda nezávisí od vôle žiadneho z účastníkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Nariadenie naopak priznáva určitý význam vôli zosnulého a ostatných dotknutých účastníkov: pozri bod 92 a nasl. nižšie v súvislosti so šiestou otázkou vnútroštátneho súdu.</P></NOTE> Orgán poverený uplatňovaním práva ho musí uplatniť a jeho uplatnenie nemôže vylúčiť, ak sa vzhľadom na jeho ustanovenia konštatuje, že určité dedenie môže mať dôsledky vo viacerých štátoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Nariadenie naopak poskytuje dotknutým účastníkom prostriedky, ktorými môžu do určitej miery zmierniť účinky vyplývajúce z cezhraničného charakteru situácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Článok 22 nariadenia konkrétne umožňuje zosnulému, aby počas svojho života vlastným konaním zmiernil dôsledky obvyklého pobytu nachádzajúceho sa v štáte, ktorý nie je štátom, v ktorom sú sústredené ostatné faktory, ktoré sú, resp. pravdepodobne môžu byť dôležité pre dedenie. Môže to však urobiť len v prípade, ktorý určuje nariadenie: iba vtedy, ak je štátnym príslušníkom tohto druhého štátu. V tomto prípade si môže zvoliť právny poriadok tohto štátu za rozhodné právo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Táto voľba nespôsobuje, že dedenie už nie je medzinárodným dedením: na základe nej však dotknutí účastníci môžu po smrti zosnulého priznať medzinárodnú súdnu právomoc súdom tohto štátu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pokiaľ ide o jeden z členských štátov EÚ, ktorý je viazaný nariadením.</P></NOTE> (článok 5 a nasl. nariadenia).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O pojme <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či obvyklý pobyt zosnulého na účely nariadenia musí byť len jeden, alebo či naopak možno pripustiť, že zosnulý mal viacero obvyklých pobytov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Vnútroštátny súd v bode 63 návrhu na začatie prejudiciálneho konania uznáva, že z nariadenia podľa všetkého vyplýva, že môže existovať len jeden obvyklý pobyt, ale dodáva, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>toto stanovisko nie je však vyjadrené <HT TYPE="ITALIC">expressis verbis</HT>, [a preto] sa za týchto okolností vyžaduje väčšia jednoznačnosť a vysvetlenia zo strany Súdneho dvora<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>. Všetky oprávnené subjekty na pojednávaní potvrdili, že môže existovať len jeden obvyklý pobyt. Odlišnou otázkou, ktorá je kľúčová pre rozhodnutie tohto sporu, je, ako sa tento pobyt určí.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Jediný obvyklý pobyt</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Ako som už uviedol, v štruktúre nariadenia je obvyklý pobyt spravidla <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>všeobecným kolíznym kritériom<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> na určenie medzinárodnej súdnej právomoci a rozhodného práva. Domnievam sa, že tento pobyt môže byť len jeden a nemôže ich byť viacero.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Argumenty týkajúce sa predvídateľnosti, právnej istoty, zamedzenia protichodným výsledkom alebo zámer, aby sa rozhodným právom spravovalo celé dedičstvo, s cieľom predísť jeho rozdeleniu na niekoľko častí, ktoré sú vymenované v odôvodnení 37 nariadenia, nasvedčujú tomu, že obvyklý pobyt musí byť len jeden. Tento názor podporuje odôvodnenie 27, podľa ktorého cieľom ustanovení nariadenia je zabezpečiť, aby orgán, ktorý koná v dedičskej veci, vo väčšine prípadov uplatňoval vlastný právny poriadok.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Je pravda, že nariadenie počíta s možnosťou, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>zosnulý striedavo žil vo viacerých štátoch alebo… cestoval z jedného štátu do druhého bez toho, aby sa trvale usadil v ktoromkoľvek z nich<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Odôvodnenie 24.</P></NOTE> V týchto prípadoch, ktoré nariadenie označuje za <HT TYPE="ITALIC">zložité</HT>, však riešenie navrhované v naradení vychádza z kombinácie viacerých faktorov s cieľom vykonať konečné posúdenie všetkých skutkových okolností na účely určenia, ktorý konkrétny pobyt bol obvyklým pobytom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Ustanovenia nariadenia by stratili význam, ak by sa uznalo, že na odstránenie problémov, ktoré sa nariadenie usiluje vyriešiť, môže mať osoba obvyklý pobyt súčasne v rôznych štátoch. Táto možnosť by spôsobila, že veľká časť ustanovení tohto právneho predpisu, v ktorých sa – pripomínam – opakovane hovorí o obvyklom pobyte v jednotnom, a nie množnom čísle, by sa stala zbytočnou.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Určenie obvyklého pobytu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>V nariadení sa nenachádza ani definícia pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>obvyklý pobyt<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> v kontexte cezhraničného dedenia: nariadenie len stanovuje, že obvyklý pobyt by mal preukazovať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>úzku a stabilnú väzbu<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> s určitým štátom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Odôvodnenie 23.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Obvyklý pobyt je autonómnym pojmom práva Únie, ktorý neodkazuje na každý z pojmov používaných na označenie tohto javu vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. V opačnom prípade by bolo ohrozené jednotné uplatňovanie nariadenia a vznikol by priestor pre odlišné názory orgánov poverených jeho uplatňovaním.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Hoci nemožno odmietnuť použitie definície pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>obvyklý pobyt<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>, ktorá sa používa v iných právnych predpisoch Únie, toto miesto, ktoré sa vyznačuje tým, že preukazuje úzku a stabilnú väzbu s určitým štátom, sa musí posudzovať so zreteľom na <HT TYPE="ITALIC">konkrétne ciele tohto nariadenia</HT>,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Odôvodnenie 23 <HT TYPE="ITALIC">in fine</HT>. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE> ktoré sú vymenované v odôvodnení 7 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Orgán poverený uplatňovaním práva preto musí určiť posledný obvyklý pobyt zosnulého z tohto hľadiska, teda so zreteľom na okolnosti, ktoré sú uvedené v tomto nariadení, pričom iné okolnosti použije len subsidiárne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Hoci nariadenie nedefinuje pojem obvyklý pobyt, vo svojich odôvodneniach 23 a 24 poskytuje užitočné usmernenia na jeho určenie. V prvom rade stanovuje, že určenie obvyklého pobytu musí vychádzať z celkového posúdenia okolností života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Na podporu uvedeného posúdenia treba zhromaždiť všetky relevantné dôkazy, ktoré sú podľa zákona prípustné. Za týchto okolností sa domnievam, že samotné vyhlásenia osôb, ktoré majú záujem na dedení, ktoré sa navzájom zhodujú a boli urobené pred orgánom povereným rozhodovaním v dedičských veciach, ktorý nevykonáva (ako neskôr vysvetlím) funkcie justičného orgánu, nepostačujú na preukázanie obvyklého pobytu zosnulého.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Súbor skutkových okolností týkajúcich sa života zosnulého, ktoré sú spomenuté v odôvodnení 23, umožní rozhodnúť, ktorej zo situácií uvedených v tomto odôvodnení a v nasledujúcom odôvodnení zodpovedá situácia konkrétneho zosnulého.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Prvou situáciou je situácia, v ktorej skutkové okolnosti týkajúce sa najmä trvania a pravidelnosti prítomnosti zosnulého v určitom štáte (objektívne faktory), ako aj podmienok a dôvodov tejto prítomnosti (subjektívne faktory) samy osebe preukazujú existenciu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>úzkej a stabilnej väzby<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> s uvedeným štátom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Za týchto okolností sa domnievam, že z pobytu zosnulého na daňové účely alebo na účely manželstva nemožno vyvodiť nijaký bezprostredný záver: tieto okolnosti treba preskúmať spolu s ostatnými relevantnými skutočnosťami pri celkovom posudzovaní.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>V tejto prvej fáze analýzy sa určite preveruje <HT TYPE="ITALIC">stabilita</HT>. Zastávam však názor, že po jej potvrdení sa ešte nemajú vyvodzovať konečné závery o obvyklom pobyte zosnulého. Okrem toho môže byť potrebné posúdiť okolnosti, ktoré odôvodňovali tento pobyt<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Týmito faktormi sú osobitne okrem iných – zárobková alebo nezárobková – činnosť vykonávaná zosnulým, miesto, kde ju vykonával, dĺžka jej trvania, povaha (prípadnej) zmluvy, otázka, či mal trvalé bydlisko, jeho rodinné a sociálne prostredie, miesto, kde mu bola poskytovaná zdravotná starostlivosť, a otázka, ktorý orgán uhrádzal jeho súvisiace výdavky.</P></NOTE>, s cieľom určiť obvyklé miesto správy jeho záujmov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Hoci normotvorca EÚ uprednostnil kritérium obvyklého pobytu, nemožno prehliadať rastúcu mobilitu jednotlivcov. Preto čas, ktorý strávia v určitom členskom štáte, sám osebe nie je rozhodujúcim kritériom: je vhodné preskúmať každý prípad tak, aby ďalšie skutočnosti týkajúce sa rodinnej a sociálnej integrácie osoby alebo jej blízkosti k predmetnému miestu podporili výsledok, na ktorý poukazuje časový prvok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Druhá situácia je opísaná v odôvodnení 24 nariadenia pre prípad, že sa nekonštatuje pravidelná a dlhodobá prítomnosť zosnulého v určitom štáte.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Na ilustráciu tohto druhého prípadu sa obvykle uvádzajú dvojice dôchodcov, ktoré majú dve životné centrá, jedno na severe a druhé na juhu Európy. Pozri v uvedenom zmysle rozsudok Cour de cassation (Najvyšší súd, Francúzsko) z <DATE ISO="20190529">29. mája 2019</DATE> (Cass. 1re civ., <DATE ISO="20190529">29 mai 2019</DATE>, n.<HT TYPE="SUP">o</HT> 18‑13.383, JurisData n.<HT TYPE="SUP">o</HT> 2019‑009044).</P></NOTE> Potom môžu nastať dva prípady:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>osoba sa mohla presťahovať z pracovných dôvodov, pričom sa však nezmenilo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>centrum je[j] rodinného a spoločenského života<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>,</P></ITEM><ITEM><P>tiež sa môže stať, že zosnulý žil vo viacerých štátoch bez toho, aby si s niektorým z nich vytvoril stabilnú väzbu.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>V týchto prípadoch môže osobný prvok (štátna príslušnosť zosnulého) alebo ekonomický prvok (miesto, kde sa nachádza jeho hlavný majetok) osobitným spôsobom prispieť k celkovému posúdeniu všetkých skutkových okolností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že vzhľadom na úvahy vnútroštátneho súdu by mal Súdny dvor zdôrazniť, že štátna príslušnosť zosnulého alebo umiestnenie jeho majetku sú <HT TYPE="ITALIC">subsidiárnymi</HT> faktormi na určenie obvyklého pobytu. Inak povedané, spoločným preskúmaním skutkových okolností týkajúcich sa stability situácie zosnulého a jej odôvodnenia možno zistiť, či je jeho situácia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>zložitá<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, ako sa uvádza v odôvodnení 24.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Toto preskúmanie nevyhnutne predchádza výnimočnému zohľadneniu štátnej príslušnosti a umiestnenia hlavného majetku zosnulého v rámci systému, ktorý nariadenie zaviedlo na zabezpečenie právnej istoty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Obvyklý pobyt zosnulého je kritériom na založenie právomoci a určenie rozhodného práva, ktoré je stanovené v článku 4, resp. článku 21 nariadenia. Pokiaľ ide o medzinárodnú súdnu právomoc, umiestnenie majetku má len subsidiárny charakter (pozri článok 10 nariadenia) a v oblasti rozhodného práva je výnimočné (článok 30 a prípadne článok 34). Štátna príslušnosť je irelevantná, pokiaľ si zosnulý nezvolil právny poriadok (články 5 a 22 nariadenia).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Napokon by som chcel pripomenúť, že odôvodnenie 25 <HT TYPE="ITALIC">in fine</HT> nariadenia, pokiaľ ide o určovanie rozhodného práva, zakazuje použiť ako subsidiárne kolízne kritérium <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>preukázateľne užšiu väzbu<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> zosnulého s iným právnym poriadkom, než je právny poriadok štátu, v ktorom mal naposledy obvyklý pobyt, aj keď je zložité určiť ho.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Uvedená väzba slúži – pokiaľ ide o rozhodné právo – na nápravu výsledku použitia obvyklého pobytu ako hraničného ukazovateľa. Pozri článok 21 ods. 2 nariadenia.</P></NOTE> Podľa môjho názoru z tohto odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že sa nemožno vyhnúť určeniu <HT TYPE="ITALIC">jedného</HT> obvyklého pobytu, hoci je toto určenie ťažké.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie na prejednávaný prípad</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O poslednom obvyklom pobyte zosnulej: Nemecko alebo Litva?</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že informácie o obvyklom pobyte zosnulej <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>v spise nie sú presne uvedené alebo sú sporné<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Bod 41 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</P></NOTE> Podľa všetkého sa teda nedomnieva, že prvostupňový súd alebo odvolací súd vyriešil túto otázku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Ak je to tak, vzniknutá situácia sa vyznačuje skôr nedostatkom informácií než existenciou pochybností vyplývajúcich z koexistencie odporujúcich si informácií, ktoré by bránili vytvoreniu úsudku o mieste posledného obvyklého pobytu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Ak v konaní o kasačnom opravnom prostriedku nie je možné získať viac informácií, spor treba rozhodnúť na základe dostupných informácií, lebo bez rozhodnutia o tejto otázke dedičstvo nemožno prejednať. V konečnom dôsledku, ak sú pochybnosti o tejto skutočnosti neprekonateľné, možno použiť druhý z prípadov opísaných v odôvodnení 24 nariadenia. Štátna príslušnosť zosnulej a umiestnenie hlavného majetku, ktorý je predmetom dedičstva, sa potom dostanú do popredia pri celkovom hodnotení všetkých skutkových okolnosti.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O cezhraničných dôsledkoch dedenia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa pýta, či v prípade, ak posledný obvyklý pobyt zosnulého nie je istý, skutočnosť, že ostatné prvky, ktoré sú známe (osobám, ktorých sa týka dedenie), sa týkajú jediného štátu (Litvy), dovoľuje označiť dedenie za čisto vnútroštátne. V tomto prípade by sa nariadenie neuplatnilo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Ako som už uviedol, uplatnenie nariadenia nie je fakultatívne. Z tohto predpokladu vyplýva, že právny význam určitých vyhlásení alebo konaní, ako je vyhlásenie manžela zosnulej (ktorý uviedol, že o dedičstvo nemá záujem, a súhlasil s tým, aby sa prejednalo v Litve), sa určí podľa nariadenia, ak sa nariadenie uplatní, a inými právnymi predpismi, ak sa nariadenie neuplatní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Hoci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby rozhodol o tejto otázke, je ťažké obísť cezhraničné dôsledky dedenia, ktoré je predmetom prejednávanej veci, vzhľadom na to, že jeden z potenciálnych dedičov sa nachádza v Nemecku, druhý potenciálny dedič a pozostalosť sa nachádzajú v Litve a posledný pobyt zosnulej sa nachádzal v jednom z týchto štátov (pravdepodobne v Nemecku, kde podľa svojich tvrdení žila, a keď spísala závet). V uvedenom rozsahu by sa toto dedenie spravovalo nariadením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Odpoveď, ktorá by podmieňovala uplatniteľnosť nariadenia rozhodnutiami každého účastníka o aspektoch dedičstva, ktoré sa ho týkajú, by vyvolala mimoriadne neistú situáciu. Odlišnou otázkou je, že keď sa rozhodne, že nariadenie sa uplatní, uvedené rozhodnutia sa posúdia v súlade s jeho ustanoveniami.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="13"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Štvrtá prejudiciálna otázka</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Štvrtá prejudiciálna otázka vychádza z predpokladu, že litovskí notári sa nepovažujú za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>súdy<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> v zmysle nariadenia. Vnútroštátny súd sa na základe takého východiska pýta, či sú uvedení notári oprávnení vydávať osvedčenia o dedičských právach <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>bez dodržania všeobecných pravidiel právomoci<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Predmetom druhej časti tejto otázky je, či sa osvedčenie o dedičských právach považuje za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>verejnú listinu<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> v zmysle nariadenia.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie pravidiel právomoci stanovených v nariadení na litovských notárov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Úvod: notári v článku 3 ods. 2 nariadenia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Nariadenie vymedzuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> v článku 3 ods. 2. Pod tejto pojem spadajú justičné orgány a iné orgány poverené uplatňovaním práva, ktoré majú právomoc v dedičských veciach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Normotvorca Únie, ktorý si uvedomoval, že v členských štátoch existujú rôzne modely rozdelenia právomocí na riešenie dedičských vecí, v nariadení uviedol túto skutočnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Hoci v odôvodnení 20 nariadenia je vyjadrený uvedený zámer, je nesporné, že z jeho znenia vyplýva názor, že funkčné stotožnenie notárov (a príslušníkov iných povolaní) so sudcami je zostatkové.</P></NOTE> Týmto spôsobom dal najavo, že systém má byť neutrálny, pričom nadviazal na iné skoršie nástroje, v ktorých sa priamo alebo prostredníctvom výkladu používa pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>, ktorý spája inštitucionálne alebo organické hľadisko a funkčný prístup.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Súdny dvor za okolností podobných okolnostiam prejednávanej veci už uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>z výkonu funkcií justičného orgánu vyplýva existencia oprávnenia rozhodovať vo vlastnej právomoci o prípadných sporných bodoch medzi dotknutými stranami<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190523">23. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>WB</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑658/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:444">EU:C:2019:444</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>rozsudok WB<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>, bod 55).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Súdny dvor sa v rozsudku WB opieral v prvom rade o výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>, ktorý podal v rámci Bruselského dohovoru z roku 1968 v súvislosti so súdnym zmierom a jeho posudzovaním na účely kapitoly tohto dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí. V druhom rade nadviazal na svoju skoršiu judikatúru týkajúcu sa článku 267 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené skutočnosti Súdny dvor v rozsudku WB nepriznal postavenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>súdneho orgánu<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> notárovi, ktorý môže vykonávať len činnosti týkajúce sa vydávania osvedčenia o dedičských právach na základe súhlasnej žiadosti zainteresovaných strán, pričom výsady súdu v prípade neexistencie dohody medzi stranami zostávajú nedotknuté.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok WB, bod 59 a bod 1 výroku.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnia sa pravidlá súdnej právomoci stanovené v nariadení?</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Ak sa nejustičný orgán (alebo príslušník právnického povolania) považuje za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> v zmysle nariadenia, má to dva dôsledky: prvý z nich sa týka medzinárodnej súdnej právomoci a druhý pravidiel obehu výsledku jeho činnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Ak nejustičný orgán (alebo príslušník právnického povolania) koná ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>, vtedy – a jedine vtedy – sa naň uplatnia pravidlá medzinárodnej súdnej právomoci stanovené v nariadení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Odôvodnenie 22 nariadenia. V zmysle rozsudku Oberle sa na justičný orgán v užšom zmysle (teda nie podľa funkčného, ale organického kritéria) naopak vzťahujú pravidlá súdnej právomoci v prípade každého konania, ktorým je poverený v dedičských veciach, aj keď v rámci svojej činnosti nevydáva rozhodnutie, ktorým sa skončí konanie: teda napríklad vtedy, keď vydáva vnútroštátne osvedčenie o dedičských právach.</P></NOTE> Takto je zaručené, aby jeho úkony zodpovedali cieľu blízkosti medzi orgánom a dedením, ktorá je potrebná pre riadny výkon spravodlivosti, a cieľu predísť rozdeleniu dedičstva z vecného hľadiska na niekoľko častí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Argument týkajúci sa jednotnosti prejednávania (v širokom zmysle, ktorý zahŕňa aj prijatie a spísanie prejavov vôle, ako aj vydanie osvedčení) cezhraničného dedenia nie je absolútny. Ak by sa vychádzalo len z neho, akákoľvek činnosť súvisiaca s dedením, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, by sa musela vykonávať len v jednom členskom štáte: konkrétne v členskom štáte, ktorého súdy by mali právomoc podľa nariadenia, ak by sa konanie začalo na týchto súdoch. Normotvorca Únie si však nevybral túto možnosť.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Pokiaľ nejde o tento prípad, na notára sa nevzťahujú pravidlá medzinárodnej súdnej právomoci stanovené v nariadení. V dôsledku toho mu ani neprináleží rozhodnúť, či súdy štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, sú všeobecne oprávnené následne rozhodnúť o jeho právomoci ako notára v súlade s pravidlami miestnej príslušnosti, ktoré stanovuje právny poriadok daného štátu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Bod 54 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</P></NOTE> podľa všetkého chápe nariadenie v tom zmysle, že notár nemá vydať osvedčenie o dedičských právach, ak súdne orgány právneho systému, v ktorom pôsobí, nemajú medzinárodnú právomoc podľa nariadenia. Rakúska a maďarská vláda súhlasia s uvedeným názorom, o ktorom sa diskutovalo na pojednávaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Je pravda, že taký výklad by zaručil jednotné posudzovanie dedenia súvisiaceho s viacerými právnymi poriadkami. Podľa článku 64 nariadenia je to navyše relevantné pravidlo pri podávaní žiadosti o vydanie <HT TYPE="ITALIC">európskeho</HT> dedičského osvedčenia. Nariadenie však nestanovuje toto pravidlo, ak sa žiadosť týka <HT TYPE="ITALIC">vnútroštátneho</HT> osvedčenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>V odôvodnení 32 nariadenia je vysvetlené, že cieľ jednotnosti je spojený s cieľom zjednodušiť život dedičov; to sa uvádza v ustanoveniach, ako je článok 13. Ak nejustičné orgány (napríklad notári, ktorí nevykonávajú funkcie justičného orgánu) rôznych členských štátov vydávajú listiny o postavení dediča alebo jeho právach, nemalo by to rozdeliť dedičstvo na niekoľko častí, pokiaľ ide hmotnoprávny výsledok, lebo všetky tieto orgány uplatňujú to isté právo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Existencia viacerých osvedčení samozrejme spôsobuje rozdelenie dedičstva na niekoľko častí z hľadiska jeho prejednania: táto (nevyhnutná) možnosť sa však uznáva v nariadení, ktoré ju uvádza v odôvodnení 36, pričom ako spôsob riešenia je v ňom spomenutá dobrovoľná dohoda účastníkov o ďalšom postupe. V prípade neexistencie uvedenej dohody – teda ak dôjde k sporu – je potrebný zásah súdneho orgánu: posledné slovo má súd, ktorý má právomoc podľa nariadenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie na prejednávaný prípad</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, ktoré boli potvrdené na pojednávaní, vyplýva, že litovský notár nemá právomoc rozhodnúť o otázkach, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Nie je oprávnený určiť skutkové okolnosti, ktoré nie sú jasné a zjavné, ani rozhodnúť o sporných skutočnostiach; ak existujú pochybnosti o obsahu závetu, neprináleží mu vysvetľovať ho, ani sa nemôže riadiť výkladom, ktorý navrhne jeden z dedičov, a ak sa dedičia nezhodnú, nemôže ani objasniť, ktorý spôsob chápania závetu vyjadruje skutočnú vôľu zosnulého.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Ak vznikne akýkoľvek spor alebo akákoľvek pochybnosť, litovský notár nemôže rozhodnúť a rozhodovacia právomoc patrí súdu. Práve súdne orgány v každom prípade rozhodujú okrem iného spory o mieste začatia dedičského konania, platnosti závetu, jeho výkone alebo správe pozostalosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Na pojednávaní boli poskytnuté vysvetlenia týkajúce sa označenia právomoci notára ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>výlučnej<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>: na tento účel je len potrebné, aby dedičia požiadali notára o začatie dedičského konania.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Z týchto informácií (ktoré bude musieť overiť vnútroštátny súd) vyplýva, že vydanie vnútroštátneho osvedčenia o dedičských právach litovským notárom nezahŕňa výkon funkcií justičného orgánu. Tento notár preto nie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/>súdom<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia č. 650/2012.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>V dôsledku toho, čo bolo uvedené vyššie, sa na litovských notárov nevzťahujú pravidlá medzinárodnej súdnej právomoci stanovené v nariadení a tiež na nich nemá vplyv okolnosť, či tieto pravidlá priznávajú litovským súdom súdnu právomoc na prejednanie sporu v dedičskej veci.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Druhá časť štvrtej prejudiciálnej otázky. Pravá listina</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa pýta, či je osvedčenie, ktoré vydá litovský notár, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0056" ID="QS0056"/>verejnou listinou<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> v zmysle nariadenia, ktorá má právne účinky v iných členských štátoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>V odôvodnení 22 sa vychádza z toho, že notárske úkony majú dve formy: buď sú to <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0057" ID="QS0057"/>rozhodnutia<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>, alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0058" ID="QS0058"/>verejné listiny<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/>. Je nesporné, že notárske úkony nemusia mať ani jednu z týchto foriem.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>K pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0059" ID="QS0059"/>verejná listina<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>, ktorý je vymedzený v článku 3 ods. 1 písm. i) nariadenia, sa Súdny dvor vyjadril viackrát, nedávno v rozsudku WB.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Rozsudok WB, bod 67.</P></NOTE> Charakteristika a rozsah <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0060" ID="QS0060"/>pravosti<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/>, ktorá je podstatným znakom verejnej listiny, sú tiež opísané v nariadení a Súdny dvor sa nimi zaoberal v uvedenom rozsudku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Odôvodnenie 62 nariadenia a rozsudok WB, bod 68: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0061" ID="QS0061"/>Okrem toho z odôvodnenia 62 tohto nariadenia vyplýva, že je potrebné prijať samostatný výklad pojmu <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0062" ID="QS0062"/>pravosť<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="2018" ID="QE0062"/> pokrývajúci celý rad prvkov, napríklad otázku pravosti listiny, formálne náležitosti listiny, právomoci orgánu, ktorý vyhotovuje listinu, a postup vyhotovenia listiny. Pravosť by sa mala vzťahovať aj na skutkové okolnosti, ktoré dotknutý orgán vo verejnej listine zaznamenal, ako je napríklad skutočnosť, že sa uvedené strany v daný deň dostavili pred orgán a že urobili uvedené vyhlásenia.<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/></P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Podľa uvedenej judikatúry a dostupných informácií<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Okrem informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd a ktoré vyplývajú z pripomienok litovskej vlády predložených písomne a prednesených na pojednávaní, sú to aj informácie uvedené v štúdii BEAUMONT, P, FITCHEN, J., HOLLIDAY, J.: <HT TYPE="ITALIC">The evidentiary effects of authentic acts in the Member States of the European Union, in the context of successions</HT>, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/556935/IPOL_STU(2016)556935_EN.pdf, s. 152 a nasl.</P></NOTE> osvedčenie litovského notára zrejme spĺňa znaky potrebné na to, aby sa považovalo za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0063" ID="QS0063"/>verejnú listinu<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> na účely nariadenia, keďže:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>notár je na základe § 26 zákona o notárstve oprávnený vydávať osvedčenia o dedičstve,</P></ITEM><ITEM><P>podľa toho istého ustanovenia zákona o notárstve sa skutočnosti uvedené v notárskych listinách považujú za preukázané a netreba ich dokazovať, pokiaľ sa tieto listiny nevyhlásia za neplatné,</P></ITEM><ITEM><P>podľa § 40 zákona o notárstve musí notár odmietnuť uskutočnenie úkonu, ktorý je v rozpore so zákonom,</P></ITEM><ITEM><P>osvedčenie o dedičských právach je verejná listina vyhotovená podľa úradného vzoru stanoveného ministerstvom spravodlivosti, ktorá osvedčuje prijatie dedičstva a práv dedičov k majetku,</P></ITEM><ITEM><P>pred vydaním tohto osvedčenia musí notár uskutočniť súbor úkonov, medzi ktorými sa nachádza overenie existencie závetu; v prípade existencie závetu overenie jeho obsahu a platnosti; určenie pozostalosti; určenie dedičov na základe preskúmania vyhlásení o prijatí alebo odmietnutí dedičstva a posúdenie príbuzenských vzťahov a vzťahov založených na manželstve a vlastníckych práv.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Opäť prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má vzhľadom na to, že pozná svoje vnútroštátne právo, lepšie predpoklady na objasnenie tejto otázky, aby o tom s konečnou platnosťou rozhodol. Ak by rozhodol, že osvedčenie má povahu pravej listiny, jeho dôkazná sila sa bude musieť akceptovať v iných členských štátoch za podmienok stanovených v článku 59 ods. 1 nariadenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="16"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Šiesta prejudiciálna otázka</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd v skutočnosti kladie dve súvisiace otázky, pričom vychádza zo skutkových okolností opísaných v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Pýta sa, či na základe týchto skutkových okolností <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0064" ID="QS0064"/>účastníci súhlasili s právomocou litovských súdov a s uplatnením litovského práva<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Na zodpovedanie tejto otázky je teda potrebné podať výklad článku 22 ods. 2 nariadenia. Keďže závet bol spísaný pred 17. augustom 2015, posúdim aj prechodné ustanovenia nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia voľba práva členského štátu zosnulým poskytuje účastníkom, ktorí majú záujem na dedení, možnosť priznať za určitých podmienok dohodou výlučnú právomoc súdom tohto štátu. Článok 7 písm. c) rozširuje túto voľbu, pričom dovoľuje, aby sa uskutočnila výslovne na súde, ktorý začal konať. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa žiada aj o výklad týchto ustanovení.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Voľba práva, ktorá nie je výslovne uvedená v závete</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Závety spísané <DATE ISO="20150817">17. augusta 2015</DATE> a neskôr<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Článok 84 stanovuje, že nariadenie sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0065" ID="QS0065"/>uplatňuje… od <DATE ISO="20150817">17. augusta 2015</DATE><QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/>. Podľa článku 83 ods. 1 sa nariadenie vzťahuje na dedenie po osobách, ktoré zomreli <DATE ISO="20150817">17. augusta 2015</DATE> alebo neskôr. Do pôsobnosti tohto predpisu Únie teda patria aj závety spísané <DATE ISO="20150817">17. augusta 2015</DATE>.</P></NOTE></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Zakotvenie autonómie vôle, pokiaľ ide o určenie rozhodného práva v dedičských veciach, je jedným z najvýznamnejších aspektov nariadenia. Platnosť voľby však závisí od splnenia subjektívnych, objektívnych a formálnych podmienok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Možnosť voľby má zo zrejmých dôvodov len zosnulý. Jedine on si môže na základe článku 22 ods. 1 nariadenia zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Voľba by mohla byť širšia v prípadoch uvedených v článku 83 ods. 2 vzhľadom na odkaz na normy medzinárodného práva súkromného, ktoré boli platné v čase voľby v štáte, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt, alebo v ktoromkoľvek inom štáte, ktorého bol štátnym príslušníkom.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>S cieľom zabezpečiť, aby existovala vôľa týkajúca sa voľby a aby bol jej predmet jednoznačný, článok 22 ods. 2 nariadenia stanovuje formálne podmienky: voľba sa musí urobiť výslovne vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo vyplývať z ustanovení tohto právneho úkonu. V praxi vyvoláva väčšie ťažkosti táto druhá možnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Posúdenie, či došlo k voľbe práva v dedičských veciach, si vyžaduje osobitnú pozornosť, aby sa zaručilo dodržanie vôle jednotlivca (zosnulého), ktorý pri začatí dedičského konania – prirodzene – nemôže túto voľbu potvrdiť ani spochybniť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené a na formálne podmienky, ktoré som už spomenul, sa domnievam, že z okolností, ktoré nesúvisia so samotným závetom, nemožno vyvodiť voľbu rozhodného práva. Platí to tým skôr, ak bol závet spísaný pred notárom, a preto bol zosnulý poučený (alebo možno predpokladať, že bol poučený) o rozhodnom práve pre dedenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Faktory, ktoré nesúvisia so závetom (ako napríklad skutočnosť, že zosnulý odišiel do určitej krajiny, aby tam spísal závet, otázka, orgán ktorého štátu spísal závet, alebo otázka, ktorý právny poriadok mu priznáva právomoc), nie sú rozhodujúce. Prípadne sa použijú ako doplňujúce argumenty, teda argumenty na podporu záveru, či došlo k voľbe práva, vyvodeného zo samotného závetu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>V prípade závetu možno podľa odôvodnenia 39 nariadenia predpokladať, že voľba práva je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0066" ID="QS0066"/>preukázan[á] právnym úkonom nakladania s majetkom pre prípad smrti[, v ktorom] zosnulý uviedol odkaz na [konkrétne] ustanovenia právneho [poriadku] štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo… inak uviedol tento právny [poriadok]<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Uvedený dôsledok bude závisieť do veľkej miery od toho, ktoré <HT TYPE="ITALIC">konkrétne ustanovenia</HT> sú uvedené v závete. Na preukázanie, do akej miery sú tieto uvedené ustanovenia príznačné iba pre právny poriadok, ktorého voľba je predmetom sporu, je potrebné porovnanie s právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu, ktorý sa uplatní v prípade neexistencie voľby práva.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Závety spísané pred 17. augustom 2015</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Vyššie uvedené úvahy však nemusia platiť v prípade závetov spísaných pred dňom, od ktorého sa nariadenie uplatňuje v plnom rozsahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Článok 83 nariadenia stanovuje prechodný režim pre závety spísané pred 17. augustom 2015. Jeho účelom je dosiahnuť, aby sa na tieto závety neuplatnili zmeny právnych predpisov, ktoré nastali po tom, čo zosnulý určil, ako sa má naložiť s jeho majetkom po jeho smrti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Článok 83 ods. 2, ktorý vychádza z cieľa dodržať vôľu závetcu, upravuje platnosť voľby právneho poriadku, ktorého je závetca štátnym príslušníkom, alebo iného právneho poriadku uskutočnenej pred 17. augustom 2015 (ak zosnulý zomrie v tento deň alebo neskôr). Táto voľba bude platná, ak spĺňa podmienky stanovené v kapitole III nariadenia alebo podmienky, ktoré boli platné v čase voľby v štáte, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt, alebo v ktoromkoľvek inom štáte, ktorého bol štátnym príslušníkom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Z článku 83 ods. 4 nariadenia vyplýva, že ak je právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti, ktorý bol urobený pred 17. augustom 2015, platný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0067" ID="QS0067"/>v súlade s právnym poriadkom, ktorý by si zosnulý bol býval mohol zvoliť v súlade s týmto nariadením, tento právny poriadok sa považuje za právny poriadok zvolený za rozhodné právo pre dedenie<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Vzhľadom na fikciu stanovenú v uvedenom ustanovení netreba skúmať, či bola v závete spísanom pred 17. augustom 2015 uskutočnená voľba práva, ak táto voľba zjavne nevyplýva z jeho znenia (pričom v takom prípade treba použiť článok 83 ods. 2): samozrejme za predpokladu, že je splnená podmienka, ktorú stanovuje uvedené ustanovenie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie na prejednávaný prípad</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Je nesporné, že závet bol spísaný pred litovským notárom <DATE ISO="20130704">4. júla 2013</DATE>. V tom čase už malo dedenie cezhraničné znaky, o ktorých zosnulá vedela: bola litovskou štátnou príslušníčkou, trvale sa zdržiavala v Nemecku, jej majetok sa nachádzal v Litve a jej manžel a syn boli štátnymi príslušníkmi rôznych štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>K uvedenému dátumu navyše nariadenie už bolo účinné. Výslovná voľba práva alebo voľba práva vyplývajúca z ustanovení závetu by bola na základe článku 83 ods. 2 možná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>V každom prípade, ak je závet platný podľa právneho poriadku štátu, ktorého štátnou príslušníčkou bola zosnulá v čase spísania závetu alebo v čase smrti, článok 83 ods. 4 nariadenia by dovoľoval automaticky uplatniť fikciu, že tento právny poriadok bol skutočne zvolený.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="18"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Voľba súdu, ktorá nasleduje po voľbe práva</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Odôvodnenie a podmienky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Medzinárodná súdna právomoc na rozhodovanie o všetkých aspektoch týkajúcich sa dedenia, ktoré má cezhraničné znaky, patrí podľa článku 4 nariadenia výlučne súdom členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Možno predpokladať, že existuje úzka súvislosť medzi takto určenými súdmi a majetkom, ktorý je predmetom dedičstva, ako aj osobami, ktoré majú záujem na dedičstve. Keďže rozhodným právom je v prípade neexistencie voľby práva právny poriadok štátu, v ktorom mal zosnulý naposledy obvyklý pobyt, automaticky vznikne aj súvislosť medzi súdom, ktorý má právomoc, a rozhodným právom. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 23 a 27 nariadenia, oba tieto prvky sú kľúčovými cieľmi nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Narastajúca mobilita osôb v spojení s možnosťou zvoliť si právny poriadok, ktorého štátnym príslušníkom je daná osoba, za rozhodný pre budúce dedenie ohrozujú alebo priamo narúšajú ciele, ktoré som spomenul vyššie. Normotvorca Únie, ktorý si uvedomoval túto skutočnosť, prijal pravidlá týkajúce sa medzinárodnej súdnej právomoci, ktoré sa za určitých podmienok použijú namiesto pravidla medzinárodnej súdnej právomoci stanoveného v článku 4 nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Jedným z týchto pravidiel je pravidlo, ktoré poskytuje osobám, ktoré majú záujem na dedení, možnosť priznať právomoc súdom štátu, ktorého štátnym príslušníkom bol zosnulý, ak si zosnulý zvolil právny poriadok štátu, ktorého bol štátnym príslušníkom, za rozhodný právny poriadok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Naskytá sa otázka, či možnosť, ktorú majú dotknutí účastníci a ktorá – pripomínam – závisí od predchádzajúcej voľby práva zosnulým, existuje aj v prípade, ak nie je isté, či došlo k výslovnej voľbe, ale právny poriadok, ktorého štátnym príslušníkom bol zosnulý, sa má použiť na základe fikcie zakotvenej v článku 83 ods. 4 nariadenia (v prípade závetov, ktoré boli spísané pred 17. augustom 2015).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru musí byť odpoveď kladná. Je potrebné odmietnuť formalistický výklad nariadenia (aj keď sa v ňom vždy spomína právny poriadok <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0068" ID="QS0068"/>zvolený<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/> zosnulým) a podporiť priznanie súdnej právomoci orgánu, ktorý lepšie pozná uplatniteľné hmotnoprávne predpisy. Domnievam sa, že toto riešenie viac zodpovedá cieľu opísanému v odôvodnení 27 nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho dedičstva, právnym poriadkom členského štátu, článok 5 nariadenia stanovuje, že dotknutí účastníci môžu priznať výlučnú právomoc konať v dedičskej veci súdu uvedeného štátu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Toto výslovné priznanie právomoci však závisí od splnenia prísnych formálnych podmienok stanovených v odseku 2 uvedeného článku 5. Má sa teda zaručiť, aby ten, kto uzavrie dohodu o určení výlučnej právomoci, poznal jej obsah, súhlasil s ňou a bol si vedomý jej dôsledkov, ktorými sú priznanie právomoci zvoleným súdom a odňatie právomoci súdom štátu, v ktorom mal zosnulý naposledy obvyklý pobyt.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Článok 7 písm. c) nariadenia tiež stanovuje, že účastníci konania (pričom treba vychádzať z toho, že toto konanie už prebieha) výslovne uznali právomoc súdu, ktorý začal konať. Článok 9 rozširuje právomoc súdu zvoleného dohodou, ktorý už koná vo veci, na účastníkov konania, ktorí neboli stranami tejto dohody, ak sa zúčastnia na konaní bez toho, aby namietali právomoc tohto súdu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>V nariadení nie sú stanovené iné možnosti priznania právomoci. Ak sa dotknutý účastník, ktorý bol upovedomený o začatí dedičského konania, nezúčastní na konaní, neznamená to, že konkludentne súhlasil s právomocou súdu, ktorý vo veci koná. Tento účinok nemá ani vyhlásenie, ktoré urobí dotknutý účastník mimo akéhokoľvek konania o jeho právach alebo povinnostiach v súvislosti s dedičstvom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>Normotvorca Únie nestanovil v článku 5 rovnaké prísne formálne podmienky, aké stanovil v článku 7. V tomto druhom prípade konanie prebieha: dotknutí účastníci, ktorí boli vyzvaní, aby do neho vstúpili a ktorí v tom čase uznajú právomoc súdu, ktorý začal konať, budú mať k dispozícii všetky relevantné informácie na to, aby sa ich súhlas považoval za informovaný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>Uznanie právomoci však musí byť výslovné, aby sa zabránilo akejkoľvek pochybnosti o jeho existencii. Prislúcha vnútroštátnemu zákonodarcovi, aby v súlade so zásadami efektivity a ekvivalencie spresnil ďalšie časové a formálne podmienky na uplatnenie tohto uznania v začatom konaní.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie na prejednávaný prípad</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>Na základe informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa nezdá, že došlo k dohode účastníkov o priznaní právomoci litovským súdom. Naopak existujú jednostranné vyhlásenia manžela zosnulej, urobené v Nemecku, v ktorých sa tento manžel vzdáva všetkých nárokov na dedičstvo, súhlasí s právomocou litovských súdov a odmieta sa zúčastniť na konaniach, ktoré prebiehajú na týchto súdoch v Litve.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>Relevantné je len druhé z týchto vyhlásení, pokiaľ by mohlo zodpovedať situácii opísanej v článku 7 písm. c) nariadenia. Vnútroštátny súd musí objasniť, či je to tak, vzhľadom na znenie uvedeného vyhlásenia, najmä vzhľadom na rozsah súhlasu, ktorý je v ňom vyjadrený. Musí tiež preveriť ostatné časové a formálne podmienky, ktoré sú stanovené v jeho právnom poriadku, aby takéto vyhlásenie malo za následok priznanie právomoci v prebiehajúcich konaniach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>Čo sa týka súdnej právomoci určenej dohodou účastníkov, považujem za vhodné pripomenúť, že nariadenie sa nemá vykladať spôsobom, ktorý by bránil účastníkom v tom, aby vyporiadali dedičstvo mimo sporového konania v členskom štáte, ktorý si zvolili, ak to umožňuje právny poriadok tohto členského štátu. Taká možnosť musí zostať zachovaná aj v prípade, ak rozhodné právo pre dedičstvo nie je právom tohto štátu. Toto kritérium, ktoré je jednoznačne vyjadrené v odôvodnení 29 nariadenia, môže byť užitočné pre vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré položil Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo <DATE ISO="20120704">4. júla 2012</DATE> o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, ako aj ostatné ustanovenia týkajúce sa obvyklého pobytu zosnulého, sa majú vykladať v tom zmysle, že tento obvyklý pobyt môže byť len jeden.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Ak sa obvyklý pobyt zosnulého nachádza v jednom štáte a iné prvky relevantné pre dedenie sa nachádzajú v inom alebo iných štátoch, dedenie má cezhraničný charakter a v dôsledku toho sa uplatní nariadenie č. 650/2012.</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="20"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 2 a článok 4 nariadenia č. 650/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že na notára, ktorého nemožno považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0069" ID="QS0069"/>súd<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> v zmysle tohto predpisu, sa nevzťahujú pravidlá právomoci stanovené v uvedenom nariadení.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 písm. i) nariadenia č. 650/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne osvedčenie o dedičských právach, o aké ide v spore vo veci samej, vydané notárom na žiadosť účastníka podľa úradného vzoru po preverovaní týkajúcom sa pravdivosti skutkových okolností a vyhlásení, ktoré sú v ňom uvedené, predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0070" ID="QS0070"/>verejnú listinu<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/> a má v iných členských štátoch príslušné dôkazné účinky.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 22 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že voľba práva zosnulým, ktorá nebola uskutočnená výslovne vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, musí vyplývať výlučne z ustanovení tohto právneho úkonu.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 83 ods. 4 nariadenia č. 650/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že ak v závete spísanom pred 17. augustom 2015 nie je uvedená voľba práva alebo voľba práva nevyplýva z ustanovení tohto závetu, na dedenie sa uplatní právny poriadok, ktorého štátnym príslušníkom bol zosnulý, podľa ktorého je uvedený závet platný, pričom netreba skúmať, či bol uvedený právny poriadok skutočne zvolený.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 7 písm. c) nariadenia č. 650/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že vyhlásenie uskutočnené dotknutým účastníkom mimo konania, podľa ktorého tento účastník súhlasí s právomocou súdov v súvislosti s prebiehajúcim konaním, ktoré sa začalo na základe návrhu iných účastníkov, sa rovná výslovnému uznaniu právomoci týchto súdov, pokiaľ spĺňa formálne a časové podmienky stanovené procesnými predpismi štátu, v ktorom tieto súdy sídlia.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>