Odporúčanie pre ODPORÚČANIA RADY týkajúce sa národného programu reforiem Slovinska na rok 2012, __ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na roky 2012 – 2015 /* COM/2012/0327 final - 2012/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY týkajúce sa národného programu reforiem
Slovinska na rok 2012,
ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na roky 2012
– 2015 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1], a najmä na jeho
článok 5 ods. 2, so zreteľom na nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o
prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2], a najmä na jeho
článok 6 ods. 1, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[3], so zreteľom na uznesenia Európskeho
parlamentu[4], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, po porade s Hospodárskym a finančným
výborom, keďže: (1) Európska rada 26. marca 2010
schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre
zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej
koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové
oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v
oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti. (2) Rada 13. júla 2010 prijala
odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym
politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010
prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti
členských štátov[5], ktoré spolu tvoria
„integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované
usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike
a politike zamestnanosti. (3) Rada 12. júla 2011 prijala
odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok
2011, a vydala stanovisko k aktualizovanému programu stability Slovinska na
roky 2011 – 2014. (4) Komisia 23. novembra 2011
prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého
európskeho semestra ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá
je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na
základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[6],
v ktorej určila Slovinsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu
ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie. (5) Európska rada 2. marca 2012
schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej
konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania
diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy
bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu
a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych
dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy. (6) Európska rada 2. marca 2012
takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro
Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť
zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do
ich národných programov reforiem. (7) Slovinsko 26. apríla 2012
predložilo svoj program stability na roky 2012 – 2015 a 13. apríla
2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom
zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali
súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5
nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Slovinsko
postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia dospela vo svojom
hĺbkovom preskúmaní[7] k záveru, že
Slovinsko zažíva vnútornú nerovnováhu, ktorá má vplyv najmä na znižovanie
zadlženosti podnikového sektora a bankovú stabilitu. Táto vnútorná
nerovnováha a akákoľvek potenciálna vonkajšia nerovnováha by sa mali
dôkladne sledovať a zahrnúť do úvah hospodárskej politiky, aby
sa znížilo riziko nepriaznivých účinkov na fungovanie hospodárstva. Dvomi
najdôležitejšími a najvýznamnejšími prvkami plánovanej reakcie
v súčasnosti sú rekapitalizácia a predaj najväčšej banky
a pevný záväzok odstrániť nadmerný deficit do roku 2013. Riziko
nadmernej nerovnováhy možno minimalizovať rýchlou a dôkladnou
realizáciou opatrení v týchto oblastiach. (8) Vychádzajúc z posúdenia
programu stability na rok 2012 podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97
sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár uvedený v programe, ktorý
tvorí základ rozpočtových prognóz, je optimistický v porovnaní s prognózou
Komisie z jari 2012. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej
v programe je znížiť deficit verejných financií pod úroveň
3 % HDP v roku 2013 (termín stanovený Radou) a následne sa
usilovať o ďalšie znižovanie deficitu, aby Slovinsko dosiahlo
svoj strednodobý rozpočtový cieľ do roku 2015. Strednodobým
rozpočtovým cieľom sa rozumie vyvážená pozícia v štrukturálnom
vyjadrení, ktorá sa nezmenila od predchádzajúceho programu, ale ktorú nemožno
považovať za vhodnú podľa ustanovení Paktu o stabilite a raste,
pretože vzhľadom na súčasné politiky a prognózy
nezabezpečuje dostatočne rýchly pokrok smerom k dlhodobej
udržateľnosti. Existuje riziko, že výsledky deficitu by mohli
zaostávať za cieľmi v dôsledku i) nedostatočne konkretizovaných
opatrení plánovaných na obdobie rokov 2013 – 2015, ii) minulých
prečerpaní primárnych bežných výdavkov, iii) nižších príjmov vzhľadom
na skutočnosť, že makroekonomický scenár je relatívne optimistický,
a na neistotu panujúcu v súvislosti s vplyvom nedávno prijatých
daňových opatrení a iv) možných dodatočných kapitálových podporných
operácií a čerpania záruk. Na základe (prepočítaného)
štrukturálneho salda[8] sa plánuje priemerné
ročné fiškálne úsilie za obdobie rokov 2010 – 2013 vo výške
takmer 1 % HDP, čo je mierne nad odporúčaním Rady. Z
prognózy Komisie z jari 2012 však vyplýva, že v roku 2013 bude potrebné
vynaložiť ďalšie úsilie, aby sa odporúčanie dodržiavalo
počas celého obdobia nápravy. Po plánovanom odstránení nadmerného deficitu
je ročné tempo pokroku smerom k strednodobému rozpočtovému
cieľu uvedenému v programe v súlade s 0,5 %
referenčnou hodnotou stanovenou v Pakte o stabilite a raste,
pokiaľ ide o rok 2015, ale v roku 2014 je pod touto hodnotou,
zatiaľ čo miera rastu štátnych výdavkov je po zohľadnení
diskrečných príjmových opatrení v súlade s referenčnou
hodnotou pre výdavky stanovenou v Pakte o stabilite a raste v prípade
oboch rokov, takže celkovo sa v programe plánuje vo všeobecnosti vhodné
prispôsobenie v záujme dosiahnutia strednodobého rozpočtového
cieľa. Vzhľadom na uvedené riziká by pokrok smerom
k strednodobému rozpočtovému cieľu mohol byť v oboch
rokoch pomalší než je vhodné. V programe sa prognózuje, že hrubý verejný
dlh bude rásť z hodnoty okolo 48 % HDP, ktorú dosiahol v roku
2011, pričom do roku 2013 dosiahne vrchol na úrovni 53 % (a teda
zostane pod referenčnou hodnotou 60 % HDP) a následne
mierne klesne do konca programového obdobia. Existuje riziko, že dôjde k úprave
prognóz dlhu smerom nahor z dôvodu možnosti uvedených vyšších deficitov
a vyšších úprav bilančných tokov. Strednodobý rozpočtový rámec
Slovinska a jeho výdavkové pravidlo sú aj naďalej nedostatočne
záväzné a nedostatočne zamerané na dosiahnutie strednodobého
rozpočtového cieľa a na zaistenie dlhodobej udržateľnosti. (9) Slovinská vláda nebola až
doteraz schopná vykonať žiadne systémové zmeny dôchodkového systému
z dôvodu 12 mesačného moratória týkajúceho sa prijímania právnych
predpisov po zamietavom výsledku referenda o predchádzajúcej dôchodkovej
reforme v júni 2011. Opatrenia na krátkodobé obmedzenie nákladov sa však
predĺžili a posilnili v decembri 2011 a v máji 2012. Hoci
sú tieto prechodné opatrenia dôležité a prínosné v krátkodobom
horizonte, je zrejmé, že nie sú dostatočné na to, aby riešili dlhodobý
problém. Vláda plánuje novú dôchodkovú reformu, ktorá by sa mala vykonať
do konca roku 2013 a jej základom by mal byť viacpilierový systém
a zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku. Hoci neboli
poskytnuté ďalšie informácie, ambície týchto plánov sa zdajú byť
skromné. Vzhľadom na rozmer problému je opodstatnená komplexná reforma
zaoberajúca sa týmito otázkami: nízky zákonom stanovený vek odchodu do
dôchodku, rozdiely v zákonom stanovenom veku odchodu do dôchodku u mužov
a žien, široké možnosti predčasného odchodu do dôchodku
a veľkorysé dojednania týkajúce sa indexácie dôchodkov. Doposiaľ
sa nevykonali žiadne konkrétne opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti
starších pracovníkov napriek tomu, že usmernenia na vykonávanie opatrení
aktívnej politiky trhu práce v rokoch 2012 – 2015 a plán
vykonávania opatrení aktívnej politiky v oblasti zamestnanosti na rok 2012
sa nezamestnanými staršími ľuďmi zaoberajú ako konkrétnou
cieľovou skupinou. (10) Situácia v slovinskom bankovom
sektore sa v súčasnosti zdá byť ešte viac problematická než
počas hodnotenia v roku 2011. Celoročné straty sektora za rok 2011
boli významné a do budúcnosti možno očakávať, že v dôsledku
spomalenej ekonomiky vzniknú ďalšie úverové straty vzhľadom na to, že
stále viac podnikov má problémy so splácaním dlhov. Doposiaľ zavedené
alebo oznámené opatrenia nie sú vzhľadom na rozmer problému
dostatočne ambiciózne. V naliehavej druhej rekapitalizácii
najväčšej banky (NLB) sa nepokročilo. Nová vláda naznačila, že
má v úmysle znížiť svoje podiely vo veľkých bankách na
úroveň blokujúcej menšiny. Je potrebné objasniť vzťah medzi
dlhodobým cieľom a bezprostrednou naliehavou potrebou nového kapitálu
v situácii, keď štát ako väčšinový vlastník jednoznačne nesie
zodpovednosť v konečnej analýze. Jasná privatizačná
stratégia podporená včasnými kapitálovými injekciami na pokrytie strát,
záruka dobrej správy a profesionálneho a apolitického riadenia by
zabezpečili väčšiu dôveryhodnosť tejto politiky
a eventuálneho predaja týchto bánk. (11) V minulom roku sa
nepredložili žiadne konkrétne návrhy na zmiernenie asymetrií medzi ochranou
priznávanou pracovníkom v trvalom, resp. dočasnom pracovnom pomere.
Rokovania so sociálnymi partnermi o zákone o pracovnoprávnych vzťahoch
sa začali v roku 2011, ale zatiaľ sa nedospelo k žiadnej dohode
ani sa neprijali žiadne zmeny a doplnenia. V národnom programe
reforiem sa naznačujú niektoré opatrenia na zvýšenie flexiistoty a
riešenie segmentácie, ale program neobsahuje harmonogram ich prijatia.
V nedávno prijatom Zákone o vyrovnaní verejných financií sa zavádzajú
výrazne vyššie poplatky (koncesné poplatky) za „prácu študentov“, aby sa
znížila atraktívnosť postavenia tohto druhu práce na trhu práce, ale
v súčasnosti sa neplánujú žiadne ďalšie opatrenia. (12) Schopnosť systému
vzdelávania a odbornej prípravy reagovať na potreby trhu práce je aj
naďalej nedostatočná napriek tomu, že v súčasnosti sa do
celého vzdelávacieho cyklu zavádzajú služby poradenstva pri výbere povolania a
že vidieť snahy o poskytovanie informácií o budúcich
povolaniach. Nepodnikli sa žiadne konkrétne kroky na vytvorenie systému,
pomocou ktorého by bolo možné predvídať dopyt na trhu práce. Začalo
sa realizovať niekoľko projektov spolufinancovaných z ESF
s cieľom propagovať povolania, po ktorých je na trhu práce
vysoký dopyt. Tieto opatrenia sú dôležité, ale v súhrne nepredstavujú
dostatočnú odpoveď na problém. Externé odborné hodnotenie celkovej
účinnosti verejných služieb zamestnanosti v Slovinsku ešte nie je k
dispozícii na účely posúdenia. (13) Napriek legislatívnym zmenám
vykonaným v apríli 2011, ktorých cieľom bolo pretransformovať
Úrad na ochranu hospodárskej súťaže (ďalej len „úrad“) od
1. januára 2012 na nezávislú agentúru, úrad ešte nie je nezávislý z toho
dôvodu, že je potrebné splniť najskôr niekoľko procesných podmienok.
Okrem toho v roku 2011 sa zdroje úradu znížili. Táto situácia ovplyvňuje
jeho schopnosť rozšíriť pôsobnosť jeho vynucovacích opatrení
a dodať inštitucionálnu váhu snahám v rámci reformy zameranej na
stimuláciu hospodárskej súťaže. Práve sa vykonala štúdia
o deregulácii povolaní, ale konkrétne politické opatrenia v tejto
oblasti zostávajú vágne. Všeobecnejšie, niektoré aspekty právneho rámca
upravujúceho usadzovanie poskytovateľov služieb môžu vyvolávať
pochybnosti o zlučiteľnosti so smernicou o službách. Celkové
podnikateľské prostredie charakterizujú nedostatky, ktoré brzdia domácich
a zahraničných investorov a prekážajú rýchlemu očisteniu
bankových súvah, ako napr. priame a nepriame intervencie štátu do
ekonomiky a úpadkové konania, ktoré zvýhodňujú dlžníkov
a niekedy sú problematické. Napokon vzhľadom na narastajúci význam Slovinska ako tranzitnej
krajiny pre toky elektrickej energie sa národná prenosová sieť stáva
problémovou. (14) Po silnom diskrečnom
zvýšení v marci 2010 bola minimálna mzda vo vyjadrení ako percento
priemernej mzdy najvyššia v EÚ v roku 2011. Minimálna mzda je však stále
pod hranicou chudoby. Indexácia v nasledujúcich dvoch rokoch mala za
následok ďalšie 4 % nominálne zvýšenie. Tento vývoj znižuje
konkurencieschopnosť priemyselných odvetví náročných na pracovnú silu
a zhoršuje štrukturálnu nezamestnanosť. (15) Slovinsko prijalo v rámci
Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie
záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zvyšovania zamestnanosti,
zlepšovania konkurencieschopnosti, udržateľnosti verejných financií
a zároveň posilňovania finančnej stability. Komisia
posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto
posúdenia boli zohľadnené v odporúčaniach. (16) Komisia vykonala v kontexte
európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska. Posúdila
program stability a národný program reforiem a predložila hĺbkové
preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej
fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Slovinska, ale aj ich súlad
s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť
celkové hospodárske riadenie a správu Európskej únie tým, že poskytne vstupy na
úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci
európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní (1) až
(7). (17) Rada na základe tohto
posúdenia preskúmala program stability Slovinska a jej stanovisko[9]
je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania (1). (18) Rada na základe hĺbkového
preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný
program reforiem Slovinska na rok 2012 a jeho program stability. Jej
odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú
premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní (3), (6) a (7), TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovinsko
prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom: 1. Realizovať rozpočet
na rok 2012 a posilniť rozpočtovú stratégiu na rok 2013
prostredníctvom dostatočne konkretizovaných štrukturálnych opatrení,
pričom Slovinsko by malo byť pripravené prijať ďalšie
opatrenia na zabezpečenie včasnej nápravy nadmerného deficitu
udržateľným spôsobom a na vykonanie štrukturálneho prispôsobenia
uvedeného v odporúčaniach Rady v časti týkajúcej sa postupu
pri nadmernom deficite. Následne zabezpečiť náležité štrukturálne
prispôsobenie v záujme dostatočného pokroku smerom k vhodnému
strednodobému cieľu týkajúcemu sa rozpočtovej pozície vrátane
splnenia referenčnej hodnoty pre výdavky. Posilniť strednodobý
rozpočtový rámec vrátane výdavkového pravidla zvýšením ich záväznosti a
transparentnosti. 2. Urýchlene podniknúť
kroky na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a
súčasne zachovať primeranosť dôchodkov prostredníctvom i)
vyrovnania zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy,
ii) zvýšenia zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku v súlade so
zvyšujúcou sa strednou dĺžkou života, iii) obmedzenia možností
predčasného odchodu do dôchodku a iv) preskúmania systémov indexácie
dôchodkov. Zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov taktiež
prostredníctvom ďalšieho rozvoja aktívnych politík trhu práce
a opatrení v oblasti celoživotného vzdelávania. 3. Podniknúť potrebné kroky
na vybudovanie dostatočných kapitálových rezerv v bankovom sektore
a výrazne podporovať očistenie súvah, aby sa opätovne mohli
náležitým spôsobom poskytovať úvery na produktívne činnosti.
Získať plnohodnotné overenie treťou stranou, pokiaľ ide o odhady
strát z úverov v rámci stresového testovania systémovo významných bánk. 4. Prispôsobiť právne
predpisy o ochrane zamestnancov, pokiaľ ide o trvalé pracovné
pomery, s cieľom zmenšiť segmentáciu trhu práce, a to
v konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s
vnútroštátnymi postupmi. Ďalej riešiť paralelný trh práce spôsobený
prácou študentov. 5. Zlepšiť zosúladenie
zručností s dopytom na trhu práce, najmä v prípade nízko
kvalifikovaných pracovníkov a vysokoškolských absolventov,
a pokračovať v reformách odborného vzdelávania
a prípravy. 6. Podniknúť ďalšie
kroky na podporu otvorenia trhu a zrýchliť reorganizáciu
profesionálnych služieb. Zlepšiť podnikateľské prostredie
prostredníctvom i) realizácie reformy Úradu na ochranu hospodárskej
súťaže, ii) zriadenia rámca pre štátne podniky, ktorým sa zabezpečí
nezávislé riadenie a vysoká úroveň noriem v oblasti správy
spoločností, iii) zlepšenia úpadkového konania, najmä pokiaľ ide
o včasnosť a efektívnosť. 7. Zabezpečiť, po
konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou
praxou, aby rast miezd vrátane prispôsobenia minimálnej mzdy podporoval
konkurencieschopnosť a tvorbu pracovným miest. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25. [3] COM(2012) 327 final. [4] P7_TA(2012)0048 a P7_TA(2012)0047. [5] Rozhodnutie Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla
2012. [6] COM(2012) 68 final. [7] SWD(2012) 158 final. [8] Saldo očistené od cyklických výkyvov bez
jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na
základe informácií poskytnutých v programe podľa spoločne dohodnutej
metodiky. [9] Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97.