[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 5.9.2006

KOM(2006) 485 v konečnom znení

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa na rok 2007 stanovujú príležitosti na rybolov a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné v Baltskom mori

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

110

- Ciele návrhu

Cieľom tohto návrhu je stanoviť príležitosti na rybolov obchodne najvýznamnejších zásob rýb v Baltskom mori pre členské štáty na rok 2007.

120

- Všeobecný kontext

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, spoločná politika rybného hospodárstva zabezpečuje využívanie zdrojov živých vodných organizmov, ktoré zabezpečuje trvalo udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky. Významným nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov je ročné stanovenie príležitostí na rybolov vo forme celkového povoleného výlovu (ďalej len TAC), kvót a obmedzení intenzity rybolovu.

S cieľom zjednodušenia a sprehľadnenia sa stanovenie príležitostí na rybolov v Baltskom mori implementovalo na rok 2006 prvýkrát samostatným nariadením, nariadením Rady (ES) č. 52/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb v Baltskom mori.

Vedecké odporúčanie týkajúce sa príležitostí na rybolov na rok 2007 v Baltskom mori predniesla Medzinárodná rada pre výskum morí (ICES) v júni 2006. Na základe vedeckého odporúčania prerokovalo Spoločenstvo TAC, kvóty a súvisiace podmienky s Ruskou federáciou v rámci novej dvojstrannej dohody o rybolove, ktorá bola inicializovaná v júli 2006. Táto dohoda formálne nadobudne platnosť až po uzavretí oboma stranami, a to zo strany Spoločenstva formou rozhodnutia Rady vypracovaného na základe návrhu Komisie. Strany sa však dohodli na zavedení riadiacich opatrení pre spoločné zásoby už od 1. januára 2007 založených na predbežnom uplatňovaní dohody (formou výmeny listov). Riadiace opatrenia, na ktorých sa Spoločenstvo a Ruská federácia dohodli, sú v súlade so spoločnou politikou rybného hospodárstva.

Návrh sa vzťahuje na tri dôležité úseky riadenia baltského rybného hospodárstva v roku 2007; na úsek, ktorým sa stanovujú TAC a kvóty, úsek, ktorým sa obmedzuje intenzita rybolovu, a úsek, ktorým sa stanovujú súvisiace technické a kontrolné opatrenia.

V nedávnom vedeckom odporúčaní ICES uviedla, že dve zásoby tresky v Baltskom mori sa neprimerane využívajú mierou nezabezpečujúcou trvalú udržateľnosť. Pokiaľ ide o východné zásoby, ICES odporúča, aby sa v roku 2007 neuskutočnil žiaden výlov a aby sa vypracoval a implementoval plán regenerácie. Z toho dôvodu je cieľom ustanoviť viacročný plán dlhodobého riadenia výlovu zásob tresky v Baltskom mori, aby sa zabezpečilo, že využívanie zásob tresky v Baltskom mori bude v súlade s celkovým cieľom spoločnej politiky rybného hospodárstva, ktorým je zabezpečenie trvalo udržateľných hospodárskych, environmentálnych a sociálnych podmienok. Komisia nedávno predložila návrh nariadenia Rady pre takýto plán[1]. Opatrenia predkladaného návrhu týkajúce sa monitorovania, inšpekcie a dozoru v súvislosti s obnovou uvedených zásob tresky sú v súlade s opatreniami navrhovanými v uvedenom návrhu.

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Príležitosti na rybolov a ich prideľovanie členským štátom podliehajú ustanoveniam každoročných nariadení. Najnovším je nariadenie Rady (ES) č. 52/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné v Baltskom mori.

Pre riadenie lovísk v Baltskom mori je tiež relevantné nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98.

- Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Predložené opatrenia sú navrhnuté v súlade s cieľmi spoločnej politiky rybného hospodárstva a zhodujú sa s politikou Spoločenstva v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

2. KONZULTÁCIE SO ZÚčASTNENÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

- Konzultácie so zúčastnenými stranami

Úseky, ktorými sa obmedzuje intenzita rybolovu a ktorými sa stanovujú súvisiace technické opatrenia, sú v súlade s rozhodnutiami, ktoré prijala Rada v decembri 2005 v súvislosti s nariadením Rady (ES) č. 52/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné v Baltskom mori, a už v roku 2005 sa konzultovali so sektorom rybného hospodárstva, MVO zaoberajúcimi sa otázkami rybolovu v Baltskom mori a zainteresovanými členskými štátmi.

Predbežne sa konzultovalo aj s Regionálnou poradnou radou pre Baltské more založenou v marci 2006 na jej zasadnutí výkonného výboru v júni 2006. Vedecký podklad návrhu poskytla ICES a GR pre rybné hospodárstvo a námorné záležitosti (GR FISH) uviedlo pravidlá, ktoré bude uplatňovať pri stanovovaní TAC a kvót na rok 2007. Na základe nového kalendára načasovania legislatívnych návrhov a rozhodnutí načrtnutého v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu (ES) č. 246/2006 o skvalitnení konzultácií v oblasti riadenia rybného hospodárstva Spoločenstva nebolo pred predložením návrhu možné, aby Regionálna poradná rada pre Baltské more poskytla svoju formálnu odpoveď. Predbežné názory vyjadrené počas stretnutia sa však zohľadnili.

Stav uvedených dvoch zásob tresky sa prediskutoval počas stretnutia. Obidve zásoby sú nadmerne využívané, pričom zásoby vo východnej časti Baltského mora trpia aj zníženou reprodukčnou schopnosťou. ICES odporúča významne znížiť výlov západných zásob, aby sa zásoby biomasy generačných rýb udržali nad bezpečnostnou úrovňou, a pozastaviť rybolov východných zásob v závislosti od bezpečnostných limitov s cieľom zabezpečiť oživenie zásob na úroveň, ktorá by bola v medziach bezpečných biologických limitov. Zavedenie zníženia, ktoré je potrebné na oživenie východných zásob do jedného roka, by však podlomilo ekonomické základy sektora rybného hospodárstva a oslabilo systém riadenia. GR FISH preto navrhlo dlhodobý prístup, pri ktorom sa už od roku 2005 mala úroveň rybolovu postupne znižovať na trvalo udržateľnú úroveň. Tento prístup, rovnako ako TAC, ktorý vychádza z tohto prístupu, v tom čase podporil aj sektor.

S ohľadom na podporu zvýšenia transparentnosti procesu konzultácií informovali od júnového stretnutia útvary Komisie Regionálnu poradnú radu pre Baltské more o vhodnom prístupe, ktorým sa má riadiť určenie TAC zásob tresky.

Pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa intenzity a kontroly rybolovu, niekoľkokrát sa konzultovalo so sektorom, MVO a členskými štátmi a prvky zahrnuté v návrhu odzrkadľujú pripomienky, ktoré predložil predovšetkým sektor rybného hospodárstva.

- Zhromažďovanie a využívanie expertízy

Spoločenstvo každý rok žiada ICES a Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF) o vedecké odporúčanie týkajúce sa stavu dôležitých zásob rýb. Poskytnuté odporúčanie sa týka všetkých zásob v Baltskom mori, pre ktoré sa navrhuje TAC. Navrhovaný TAC je založený na tomto odporúčaní, ale toto odporúčanie sa nemusí nevyhnutne rešpektovať do najmenších podrobností. V súlade so zámerom Komisie pri udržaní stabilných príležitostí na rybolov zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva sú zmeny v TAC medzi jednotlivými rokmi obmedzené na najviac 15 %.

Pokiaľ ide o zásoby tresky, navrhovaný TAC odzrkadľuje dlhodobý prístup, pomocou ktorého sa počas niekoľkých rokov budú TAC a intenzita rybolovu postupne znižovať na trvalo udržateľnú úroveň. Paralelne s týmto návrhom predložila Komisia pre zásoby tresky v Baltskom mori a rybné hospodárstva využívajúce tieto zdroje návrh viacročného plánu. Ústredným prvkom uvedeného plánu je postupné znižovanie intenzity rybolovu na dlhodobo udržateľnú úroveň, ktorá poskytne vysoké a stabilné výnosy. Navrhovaným TAC sa teda nerešpektuje odporúčanie ICES týkajúce sa výlovu, a to pozastaviť rybolov tresky vo východnej časti Baltského mora s cieľom ochrániť tieto zásoby pred kolapsom. TAC odzrkadľuje prístup postupnosti, ktorá sa má uplatniť vo viacročnom pláne.

V dôsledku výnimočných okolností však návrh TAC pre východné zásoby tresky nie je stanovený v súlade s postupným znižovaním intenzity rybolovu podľa navrhovaného viacročného plánu. Úbohý stav zásob si vyžaduje prijatie intenzívnejších opatrení s cieľom predísť ďalšej erózii zásob. Vzhľadom na súčasný stav zásob by postupné 10 % znižovanie úhynu v dôsledku rybolovu navrhované v pláne viedlo k 26 % zvýšeniu TAC. Komisia sa preto, berúc do úvahy zámer obnoviť zásoby a zabezpečiť ich následné trvalo udržateľné využívanie, rozhodla uplatniť intenzívnejšie zníženie úhynu v dôsledku rybolovu, ktoré zodpovedá 15 % zníženiu TAC, a pre dotknuté plavidlá uplatniť rovnaké zníženie intenzity rybolovu.

Vzhľadom na vedecké odporúčanie pre uvedené zásoby bude Komisia venovať mimoriadnu pozornosť dôsledkom navrhovaného zníženia na stav východných zásob tresky a, v prípade, že Rada neprijme dlhodobý plán riadenia pre uvedené zásoby, bude nútená v budúcich rokoch navrhnúť ešte prísnejšie opatrenia.

Hlavné organizácie/hlavní odborníci, s ktorými prebehli konzultácie

Prebehli konzultácie s Medzinárodnou radou pre výskum morí (ICES) a Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF).

- Hodnotenie vplyvu

Navrhované opatrenia, ak dôjde k ich uskutočneniu, budú mať za následok celkové zvýšenie príležitostí na rybolov pre plavidlá Spoločenstva v Baltskom mori. Príležitosti na rybolov zásob šproty a niektorých zásob sleďov sa zvýšia a znížené kvóty pocítia rybári iba pri zásobách tresky. Zníženie TAC lososov sa zakladá na skutočnom výlove a preto sa neočakáva jeho vplyv na priamu hodnotu vykládok. Za predpokladu, že ceny sa nezmenia, očakáva sa, že priama hodnota vykládok z Baltského mora sa však v roku 2007 zníži o približne 12 % v dôsledku zníženia TAC zásob tresky.

Návrh nevyjadruje iba krátkodobé rozhodnutia, ale je tiež súčasťou dlhodobého prístupu, pomocou ktorého sa úroveň rybolovu postupne zníži na dlhodobo udržateľnú úroveň.

Prístup prijatý v návrhu bude mať preto v strednodobom až dlhodobom horizonte za následok zníženie intenzity rybolovu, avšak stabilné alebo zvyšujúce sa kvóty. Predpokladá sa preto, že dlhodobými dôsledkami uvedeného prístupu budú znížený vplyv na životné prostredie ako následok poklesu intenzity rybolovu, zníženie v sektore rybolovu, pokiaľ ide o počet plavidiel a/alebo priemernú intenzitu rybolovu na jedno plavidlo, a nezmenené alebo zvýšené vykládky.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

- Právny základ

Právnym základom návrhu je nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 a najmä jeho článok 20.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva.

5. DODATOčNÉ INFORMÁCIE

- Podrobné vysvetlenie

Návrh stanovuje príležitosti na rybolov na rok 2007 pre členské štáty loviace v Baltskom mori.

TAC a kvóty pridelené členským štátom sa uvádzajú v prílohe I. Navrhované čísla odzrkadľujú vedecké odporúčanie a rámec pre stanovenie TAC a kvót načrtnutý v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu týkajúce sa vyhlásenia Európskej komisie o možnosti rybolovu na rok 2007.

TAC a kvóty pre dve zásoby tresky sú úzko spojené s obmedzeniami intenzity rybolovu stanovenými v prílohe II, ako aj opatreniami týkajúcimi sa monitorovania, inšpekcie a dozoru stanovenými v bode 2 prílohy III.

Prechodné technické opatrenia v prílohe III predstavujú dôležité opatrenia týkajúce sa uvedených dvoch zásob tresky v Baltskom mori, ktoré sa neprimerane využívajú mierou nezabezpečujúcou trvalú udržateľnosť. Komisia predložila návrh nového nariadenia stanovujúceho viacročný plán pre zásoby tresky v Baltskom mori a rybné hospodárstvo využívajúce tieto zásoby, ktoré zahŕňajú všetky tieto opatrenia [odkaz na návrh]. Očakáva sa, že Rada príjme tento návrh začiatkom roku 2007.

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa na rok 2007 stanovujú príležitosti na rybolov a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné v Baltskom mori

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[2], a najmä na jeho článok 20,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 847/1996 zo 6. mája 1996, ktorým sa zavádzajú dodatočné podmienky pre riadenie celkových prípustných úlovkov (TAC) a kvót presahujúce rok[3], a najmä na jeho článok 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1) Článkom 4 nariadenia (ES) č. 2371/2002 sa vyžaduje, aby Rada prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu do vôd a k zdrojom a trvalo udržateľné vykonávanie rybolovných činností pri zohľadnení dostupného vedeckého odporúčania, a najmä správu vypracovanú Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo.

(2) Podľa článku 20 nariadenia (ES) č. 2371/2002 je úlohou Rady stanoviť obmedzenia príležitostí na rybolov podľa oblasti rybolovu alebo skupiny oblastí rybolovu a spôsob pridelenia týchto príležitostí členským štátom.

(3) Na zabezpečenie účinného riadenia príležitostí na rybolov by sa mali stanoviť osobitné podmienky, za ktorých bude rybolov prebiehať.

(4) Zásady a určité postupy riadenia rybného hospodárstva je potrebné stanoviť na úrovni Spoločenstva, aby mohli členské štáty zabezpečiť riadenie plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou.

(5) V článku 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002 sú vymedzené pojmy, ktoré sú relevantné z hľadiska prideľovania príležitostí na rybolov.

(6) V súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 847/1996 sa musia určiť zásoby, ktoré podliehajú jednotlivým opatreniam uvedeným v tomto nariadení.

(7) Príležitosti na rybolov by sa mali využívať v súlade s právnymi prepismi Spoločenstva v tejto oblasti, a najmä s nariadením Komisie (EHS) č. 1381/87 z 20. mája 1987, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre označovanie a dokumentáciu rybárskych plavidiel[4], nariadením Komisie (EHS) č. 2807/83 z 22. septembra 1983, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre zaznamenávanie údajov o úlovkoch rýb členských štátov[5], nariadením Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu[6], nariadením Komisie (ES) č. 2244/2003 z 18. decembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné ustanovenia týkajúce sa systémov monitorovania plavidiel umiestnených na družici[7], nariadením Rady (EHS) č. 2930/86 z 22. septembra 1986, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel[8], nariadením Rady (EHS) č. 3880/91 zo 17. decembra 1991 o predkladaní štatistických údajov o jednotlivých výlovoch členských štátov vykonávajúcich rybolov v severovýchodnom Atlantiku[9] a nariadením Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení[10].

(8) S cieľom prispieť k ochrane zásob rýb by sa v roku 2007 mali implementovať určité doplňujúce opatrenia týkajúce sa kontroly a technických podmienok rybolovu.

(9) S cieľom zabezpečiť živobytie rybárov Spoločenstva je dôležité otvoriť tieto loviská 1. januára 2007. Vzhľadom na naliehavosť tejto záležitosti je nevyhnutné udeliť výnimku vo vzťahu k šesťtýždňovému obdobiu uvedenému v odseku I bod 3 Protokolu o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii a k zmluvám o založení Európskeho spoločenstva, Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú príležitosti na rybolov na rok 2007 pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb v Baltskom mori a súvisiace podmienky, za ktorých sa môžu tieto príležitosti na rybolov využívať.

Článok 2 Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa uplatňuje na rybárske plavidlá Spoločenstva (plavidlá Spoločenstva) a rybárske plavidlá, ktoré sa plavia pod vlajkou tretích krajín pôsobiacich v Baltskom mori a sú v nich registrované.

2. Odchylne od odseku 1 sa toto nariadenie neuplatňuje na rybolovné činnosti, ktoré sa vykonávajú výhradne na účely vedeckého skúmania, ktoré sa vykonávajú s povolením a v rámci právomoci dotknutého členského štátu a o ktorom boli Komisia a členský štát, vo vodách ktorého sa výskum vykonáva, vopred informované.

Článok 3 Vymedzenie pojmov

Okrem pojmov vymedzených v článku 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002 sa na účely tohto nariadenia uplatňujú tieto pojmy:

a) zóny ICES (Medzinárodnej rady pre výskum morí) sa vymedzujú podľa nariadenia (EHS) č. 3880/91;

b) „Baltské more“ sú oblasti ICES IIIb, IIIc a IIId;

c) „celkový povolený výlov (TAC)“ je množstvo, ktoré je možné z každej zásoby uloviť každý rok;

d) d) „kvóta“ je podiel TAC pridelený Spoločenstvu, členskému štátu alebo tretej krajine.

KAPITOLA IIPríležitosti na rybolov a súvisiace podmienky

Článok 4 Obmedzenia výlovu a ich prideľovanie

Obmedzenia výlovu, prideľovanie týchto obmedzení medzi členské štáty a dodatočné podmienky v súlade s článkom 2 nariadenia (ES) č. 847/96 sú stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Článok 5 Osobitné ustanovenia o prideľovaní

1. Pridelením obmedzení výlovu medzi členské štáty stanovené v prílohe I nie sú dotknuté:

a) výmeny vykonané podľa článku 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2371/2002,

b) prerozdelenie vykonané podľa článku 21 ods. 4, článku 23 ods. 1 a článku 32 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2847/93,

c) dodatočné vykládky prípustné podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 847/96,

d) množstvá zadržané v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 847/96,

e) zrážky vykonané podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 847/96.

2. Na účely zadržania kvót, ktoré sa majú presunúť na rok 2008, sa článok 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96 môže odchylne od uvedeného nariadenia uplatniť na všetky zásoby, ktoré podliehajú analytickému TAC.

Článok 6 Podmienky pre výlov a vedľajšie úlovky

1. Ryby zo zásob, pre ktoré sa stanovili obmedzenia výlovu, sa ponechávajú na palube alebo vykladajú len ak:

a) tieto úlovky ulovili plavidlá členského štátu, ktorý je držiteľom kvóty, a táto kvóta nie je ešte vyčerpaná,

b) tieto úlovky predstavujú časť podielu Spoločenstva, ktorá nebola pridelená formou kvót členským štátom, a tento podiel nebol vyčerpaný, alebo

c) druhy iné ako sleď a šprota sú zmiešané s inými druhmi, úlovky sa ulovili vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami alebo podobným výstrojom s veľkosťou ôk menej ako 32 mm a úlovky sa netriedia na palube ani pri vykládke.

2. Všetky vykládky sa započítavajú do kvóty alebo, ak podiel Spoločenstva nebol pridelený členským štátom formou kvót, do podielu Spoločenstva, okrem úlovkov vylovených podľa odseku 1 písm. c).

3. Keď sa vyčerpá kvóta pre sleďa pridelená niektorému z členských štátov, plavidlá plaviace sa pod vlajkou príslušného členského štátu registrované v Spoločenstve a pôsobiace v oblastiach rybolovu, v ktorých sa uplatňuje príslušná kvóta, nesmú vykladať úlovky, ktoré nie sú triedené a obsahujú slede.

Článok 7 Obmedzenia intenzity rybolovu

Obmedzenia intenzity rybolovu sú stanovené v prílohe II.

Článok 8 Prechodné technické a kontrolné opatrenia

Prechodné technické a kontrolné opatrenia sú stanovené v prílohe III.

KAPITOLA III Záverečné ustanovenia

Článok 9 Zasielanie údajov

Keď členské štáty podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2847/93 zasielajú Komisii údaje, ktoré sa týkajú vykládok množstiev ulovených zásob, používajú pri tom kódy zásob stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Článok 1 0 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda

PRÍLOHA I

Obmedzenia vykládok a súvisiace podmienky pre riadenie obmedzení výlovu presahujúcich rok, ktoré sa uplatňujú na plavidlá Spoločenstva v oblastiach, kde existujú obmedzenia výlovu podľa druhov a oblastí

Týmito tabuľkami sa stanovujú TAC a kvóty (v tonách živej hmotnosti, ak nie je uvedené inak) podľa zásob, pridelenia členským štátom a súvisiacich podmienok pre riadenie kvót presahujúcich rok.

Druh: | Sleď obyčajný | Zóna: | Podoblasti 30 – 31 |

Clupea harengus | HER/3D30.; HER/3D31. |

Fínsko | 72 230 | Analytický TAC. Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Švédsko | 15 870 |

ES | 88 100 |

TAC | 88 100 |

Druh: | Sleď obyčajný | Zóna: | Podoblasti 22 – 24 |

Clupea harengus | HER/3B23.; HER/3C22.; HER/3D24. |

Dánsko | 7 359 | Analytický TAC. Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Nemecko | 28 966 |

Fínsko | 4 |

Poľsko | 6 831 |

Švédsko | 9 340 |

ES | 52 500 |

TAC | 52 500 |

Druh: | Sleď obyčajný | Zóna: | Podoblasti 25 – 27, 28.2, 29 a 32 |

Clupea harengus | HER/3D25.; HER/3D26.; HER/3D27.; HER/3D28.; HER/3D29.; HER/3D32. |

Dánsko | 2 931 | Analytický TAC. Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Nemecko | 777 |

Estónsko | 14 967 |

Fínsko | 29 215 |

Lotyšsko | 3 693 |

Litva | 3 889 |

Poľsko | 33 190 |

Švédsko | 44 556 |

ES | 133 218 |

TAC | 147 200 |

Druh: | Sleď obyčajný | Zóna: | Podoblasť 28.1 |

Clupea harengus | HER/03D.RG |

Estónsko | 15 701 | Analytický TAC. Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Lotyšsko | 18 299 |

ES | 34 000 |

TAC | 34 000 |

Druh | Treska obyčajná | Zóna: | Podoblasti 25 – 32 (vody ES) |

Gadus morhua | COD/3D25.; COD/3D26.; COD/3D27.; COD/3D28.; COD/3D29.; COD/3D30.; COD/3D31.; COD/3D32. |

Dánsko | 8 849 | Analytický TAC. Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Nemecko | 3 520 |

Estónsko | 862 |

Fínsko | 677 |

Lotyšsko | 3 290 |

Litva | 2 168 |

Poľsko | 10 191 |

Švédsko | 8 965 |

ES | 38 522 |

TAC | 41 820 |

Druh: | Treska obyčajná | Zóna: | Podoblasti 22 – 24 (vody ES) |

Gadus morhua | COD/3B23.; COD/3C22.; COD/3D24. |

Dánsko | 10 537 | Analytický TAC. Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Nemecko | 5 152 |

Estónsko | 234 |

Fínsko | 207 |

Lotyšsko | 872 |

Litva | 565 |

Poľsko | 2 819 |

Švédsko | 3 754 |

ES | 24 140 |

TAC | 24 140 |

Druh: | Platesa obyčajná | Zóna: | IIIbcd (vody ES) |

Pleuronectes platessa | PLE/3B23.; PLE/3C22.; PLE/3D24.; PLE/3D25.; PLE/3D26.; PLE/3D27.; PLE/3D28.; PLE/3D29.; PLE/3D30.; PLE/3D31.; PLE/3D32. |

Dánsko | 2 697 | Preventívny TAC. Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Nemecko | 300 |

Švédsko | 203 |

Poľsko | 565 |

ES | 3 766 |

TAC | Nepodstatné |

Druh: | Losos obyčajný | Zóna: | IIIbcd (vody ES) okrem podoblasti 32 |

Salmo salar | SAL/3B23.; SAL/3C22.; SAL/3D24.; SAL/3D25.; SAL/3D26.; SAL/3D27.; SAL/3D28.; SAL/3D29.; SAL/3D30.; SAL/3D31. |

Dánsko | 74 808 | (1) | Analytický TAC. Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Nemecko | 8 323 | (1) |

Estónsko | 7 603 | (1) |

Fínsko | 93 280 | (1) |

Lotyšsko | 47 581 | (1) |

Litva | 5 593 | (1) |

Poľsko | 22 694 | (1) |

Švédsko | 101 119 | (1) |

ES | 361 001 | (1) |

TAC | 368 000 | (1) |

__________ |

(1) Vyjadrené počtom jednotlivých rýb. |

Druh: | Losos obyčajný | Zóna: | Podoblasť 32 |

Salmo salar | SAL/3D32. |

Estónsko | 1 581 | (1) | Analytický TAC. Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Fínsko | 13 838 | (1) |

ES | 15 419 | (1) |

TAC | 17 000 | (1) |

_________ |

(1) Vyjadrené počtom jednotlivých rýb. |

Druh: | Šprota severná | Zóna: | IIIbcd (vody ES) |

Sprattus sprattus | SPR/3B23.; SPR/3C22.; SPR/3D24.; SPR/3D25.; SPR/3D26.; SPR/3D27.; SPR/3D28.; SPR/3D29.; SPR/3D30.; SPR/3D31.; SPR/3D32. |

Dánsko | 42 310 | Analytický TAC. Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje. Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96. |

Nemecko | 26 805 |

Estónsko | 49 131 |

Fínsko | 22 148 |

Lotyšsko | 59 339 |

Litva | 21 465 |

Poľsko | 125 927 |

Švédsko | 81 793 |

ES | 428 918 |

TAC | 477 000 |

Príloha II

1. Obmedzenia intenzity rybolovu

1.1. Rybolov vlečnými sieťami, záťahovými sieťami alebo podobným výstrojom s veľkosťou ôk najmenej 90 mm alebo rybolov žiabrovými sieťami na lov pri dne, zamotávacími sieťami a viacstennými žiabrovými sieťami s veľkosťou ôk najmenej 90 mm alebo rybolov lovnými šnúrami na lov pri dne sa zakazuje:

a) od 15. marca do 14. mája v podoblastiach 22 – 24 a

b) od 15. júna do 14. septembra v podoblastiach 25 – 27.

1.2. Členské štáty v prípade plavidiel plávajúcich pod ich vlajkou zabezpečia, aby sa zakázal rybolov vlečnými sieťami, záťahovými sieťami alebo podobným výstrojom s veľkosťou ôk najmenej 90 mm alebo rybolov žiabrovými sieťami na lov pri dne, zamotávacími sieťami a viacstennými žiabrovými sieťami s veľkosťou ôk najmenej 90 mm alebo rybolov lovnými šnúrami na lov pri dne:

a) 57 kalendárnych dní v podoblastiach 22 – 24 mimo obdobia od 15. marca do 14. mája a

b) 51 kalendárnych dní v podoblastiach 25 – 27 mimo obdobia od 15. júna do 14. septembra.

1.3. Na žiadosť Komisie členské štáty poskytnú opis systému, ktorý sa uplatňuje na zabezpečenie súladu s bodom 1.2.

1.4. Odchylne od bodov 1.1. a 1.2. sa plavidlám Spoločenstva s celkovou dĺžkou menej ako 12 m pri rybolove žiabrovými sieťami, zamotávacími sieťami a/alebo viacstennými žiabrovými sieťami s veľkosťou ôk najmenej 110 mm povoľuje uchovávať na palube a vykladať tresku do 10 % živej hmotnosti.

PRÍLOHA IIIPrechodné technické a kontrolné opatrenia

1. Obmedzenia rybolovu

1.1. Od 1. mája do 31. októbra sa zakazujú všetky rybolovné činnosti v oblastiach ohraničených loxodrómami postupne spájajúcimi nižšie uvedené polohy, ktoré sa merajú podľa súradnicového systému WGS84.

Oblasť 1:

– 55°45’ s. š., 15°30’ v. d.

– 55°45’ s. š., 16°30’ v. d.

– 55°00’ s. š., 16°30’ v. d.

– 55°00’ s. š., 16°00’ v. d.

– 55°15’ s. š., 16°00’ v. d.

– 55°15’ s. š., 15°30’ v. d.

– 55°45’ s. š., 15°30’ v. d.

Oblasť 2:

– 55°00’ s. š., 19°14’ v. d.

– 54°48’ s. š., 19°20’ v. d.

– 54°45’ s. š., 19°19’ v. d.

– 54°45’ s. š., 18°55’ v. d.

– 55°00’ s. š., 19°14’ v. d.

Oblasť 3:

– 56°13’ s. š., 18°27’ v. d.

– 56°13’ s. š., 19°31’ v. d.

– 55°59’ s. š., 19°13’ v. d.

– 56°03’ s. š., 19°06’ v. d.

– 56°00’ s. š., 18°51’ v. d.

– 55°47’ s. š., 18°57’ v. d.

– 55°30’ s. š., 18°34’ v. d.

– 56°13’ s. š., 18°27’ v. d.

1.2. Odchylne od bodu 1.1. sa povoľuje rybolov žiabrovými sieťami, zamotávacími sieťami a viacstennými žiabrovými sieťami s veľkosťou ôk najmenej 157 mm alebo lovnými šnúrami. Pri rybolove pomocou lovných šnúr sa treska nesmie ponechávať na palube.

2. Monitorovanie, inšpekcia a dozor v súvislosti s obnovou zásob tresky v Baltskom mori

2.1. Zvláštne povolenie na výlov tresky v Baltskom mori

2.1.1. Odchylne od článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1627/94 z 27. júna 1994, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa zvláštnych rybárskych povolení[11], vlastnia všetky plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou najmenej 8 m, ktoré majú na palube alebo používajú akýkoľvek výstroj s veľkosťou ôk najmenej 90 mm, osobité povolenie na výlov tresky v Baltskom mori.

2.1.2. Členský štát môže vydať zvláštne povolenie na výlov tresky uvedené v bode 2.1.1. iba plavidlám Spoločenstva, ktoré v roku 2005 vlastnili zvláštne povolenie na výlov tresky v Baltskom mori v súlade s bodom 6.2.1. prílohy III k nariadeniu Rady (ES) č. 27/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa na rok 2005 stanovujú príležitosti na rybolov a súvisiace podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov[12]. Členský štát však môže vydať zvláštne povolenie na výlov tresky plavidlu Spoločenstva, ktoré sa plaví pod vlajkou príslušného členského štátu, je zaregistrované v Spoločenstve a v roku 2005 nevlastnilo zvláštne povolenie, ak zabezpečí, aby sa rovnaká kapacita meraná v kilowattoch (kW) nemohla vyloviť v Baltskom mori so žiadnym výstrojom s veľkosťou ôk najmenej 90 mm.

2.1.3. Každý členský štát zostavuje a vedie zoznam plavidiel, ktoré vlastnia zvláštne povolenie na výlov tresky v Baltskom mori, a sprístupní ho na svojej oficiálnej internetovej stránke Komisii a členským štátom, ktoré ležia na pobreží Baltského mora.

2.1.4. Kapitán plavidla Spoločenstva alebo jeho splnomocnený zástupca, ktorému členský štát vydal zvláštne povolenie na výlov tresky v Baltskom mori, uchováva kópiu tohto povolenia na palube rybárskej lode.

2.2. Lodné denníky

2.2.1. Odchylne od článku 6 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu[13], kapitáni plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou najmenej 8 m vedú lodné denníky svojich činností v súlade s článkom 6 nariadenia (EHS) č. 2847/93.

2.2.2. V prípade plavidiel vybavených systémom monitorovania plavidiel (VMS) overujú členské štáty pomocou údajov VMS, či informácie doručené do monitorovacieho strediska rybolovu (FMC) zodpovedajú činnostiam uvedeným v lodnom denníku. Tieto krížové kontroly sa zaznamenajú vo forme snímateľnej počítačom počas troch rokov.

2.2.3. Každý členský štát zachováva a na svojich oficiálnych internetových stránkach sprístupňuje kontaktné údaje na predkladanie lodných denníkov, prehlásenia o vykládkach a predchádzajúce oznámenia uvedené v bode 2.8. tejto prílohy.

2.3. Povolená tolerancia pre údaje v lodnom denníku

2.3.1. Odchylne z článku 5 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2807/83 je povolená tolerancia pri odhadovaní množstva rýb v kilogramoch, na ktoré sa vzťahuje TAC, ponechaných na palube plavidiel 8 % hodnoty uvedenej v lodnom denníku.

2.3.2. Pri úlovkoch, ktoré sa vykladajú netriedené, je povolená tolerancia pri odhadovaní množstva 8 % z celkového množstva rýb ponechaných na palube.

2.4. Elektronické zaznamenávanie a zasielanie údajov o úlovkoch

2.4.1. Odchylne od článku 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2807/83 z 22. septembra 1983, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre zaznamenávanie údajov o úlovkoch rýb členských štátov[14], môžu mať plavidlá vybavené systémom VMS na palube inštalované prostriedky automatizovanej prevádzky, schválené príslušnými orgánmi vlajkového členského štátu, pre elektronické zaznamenávanie a oznamovanie informácií o rybolovných činnostiach, ktoré je inak potrebné zaznamenávať do lodného denníka.

2.4.2. Plavidlá uvedené v bode 2.4.1. zasielajú všetky zaznamenané informácie o rybolovných činnostiach, ktoré je potrebné zaznamenávať do lodného denníka, do FMC vlajkového členského štátu. FMC vlajkových členských štátov zabezpečujú zaznamenávanie týchto údajov vo forme snímateľnej počítačom a ich uchovávanie počas troch rokov.

2.4.3. Členské štáty zabezpečujú, aby ich FMC dostávali informácie uvedené v bode 2.4.2. aspoň raz denne, prípadne aj v kratších časových intervaloch, pokiaľ to dané stredisko vyžaduje.

2.4.4. Informácie prijaté v súlade s bodom 2.4.2 zasielajú vlajkové členské štáty do FMC pobrežného štátu raz denne v období, v ktorom sa ich rybárske plavidlá nachádzajú vo vodách uvedeného pobrežného štátu. FMC pobrežného štátu sa môže rozhodnúť, či bude tieto informácie vyžadovať v kratších časových intervaloch.

2.5. Zaznamenávanie údajov o intenzite rybolovu

2.5.1. Rybárske plavidlá zasielajú informácie stanovené v článku 19b nariadenia (EHS) č. 2847/93 do FMC vlajkového členského štátu a začlenia ich do jeho počítačovej databázy tak, ako je uvedené v článku 13 nariadenia Komisie (ES) č. 2244/2003.

2.5.2. Článok 19b nariadenia (EHS) č. 2847/93 sa neuplatňuje na plavidlá vybavené systémom VMS.

2.6. Monitorovanie a kontrola intenzity rybolovu

2.6.1. Príslušné orgány vlajkového členského štátu monitorujú a kontrolujú dodržiavanie:

a) obmedzení intenzity rybolovu ustanovených v prílohe II, bodoch 1.1. a 1.2.,

b) obmedzení rybolovu ustanovených v bode 1 tejto prílohy.

2.6.2. Každý členský štát do 31. januára každého roku zostavuje a vedie zoznam plavidiel, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia bodov 1.1. a 1.2. prílohy II k tomuto nariadeniu, a sprístupní ho na svojej oficiálnej internetovej stránke. Zoznam obsahuje počet kalendárnych dní využitých jednotlivými plavidlami v oblastiach určených v bodoch 1.1. a 1.2. prílohy II.

2.6.3. Údaje o dňoch využitých každým plavidlom sa v zozname uvedenom v bode 2.6.2. každodenne aktualizujú.

2.7. Vplávanie do špecifických oblastí alebo vyplávanie z nich

2.7.1. Rybárske plavidlo môže začať rybolovné činnosti vo vodách Spoločenstva v podoblastiach 22 – 24 (oblasť A) alebo podoblastiach 25 – 27 (oblasť B), len ak má na palube menej než 100 kg tresky.

2.7.2. Ak rybárske plavidlo vypláva z oblasti A, B alebo podoblastí 28 – 32 (oblasť C) s viac než 100 kg tresky na palube:

a) pôjde priamo do prístavu v oblasti, v ktorej lovilo, a vyloží ryby, alebo

b) pôjde priamo do prístavu mimo oblasti, v ktorej lovilo, a vyloží ryby.

c) Pri opúšťaní oblasti, v ktorej plavidlo lovilo, sa siete uložia tak, aby sa nemohli ihneď použiť, v súlade s týmito podmienkami:

(i) siete, závažia a podobné súčasti výstroja musia byť odpojené od vlečných dosiek, vlečných a ťažných oceľových a konopných lán,

(ii) siete, ktoré sú na palube alebo nad ňou, musia byť bezpečne pripevnené k niektorej časti nadstavby.

2.8. Predbežné oznámenie

2.8.1. Kapitán rybárskeho plavidla Spoločenstva, ktoré opúšťa podoblasti 22 – 24 (oblasť A), podoblasti 25 – 27 (oblasť B) alebo podoblasti 28 – 32 (oblasť C) s viac ako 300 kg tresky na palube, oznámi dve hodiny pred opustením tejto oblasti príslušným orgánom vlajkového členského štátu:

a) čas a polohu vyplávania,

b) živú hmotnosť podľa druhu pre všetky úlovky ponechané na palube.

Plavidlá, na ktoré sa vzťahuje bod 2.4. tejto prílohy, sú od tejto povinnosti oslobodené.

2.8.2. Oznámenie ustanovené v bode 2.8.1. môže tiež podať zástupca kapitána rybárskeho plavidla Spoločenstva.

2.8.3. Odchylne od článku 7 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2847/93 kapitán alebo splnomocnený zástupca kapitána plavidla Spoločenstva, na palube ktorého sa nachádza viac než 300 kg živej hmotnosti tresky, informuje príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa uskutoční vykládka, aspoň jednu hodinu pred vplávaním na miesto vykládky o:

a) názve miesta vykládky,

b) odhadovanom čase príchodu na miesto vykládky,

c) živej hmotnosti podľa druhu pre všetky úlovky ponechané na palube.

2.9. Určené prístavy

2.9.1. Keď plavidlo uchováva viac ako 750 kg živej hmotnosti tresky, túto tresku možno vyložiť výhradne v určených prístavoch.

2.9.2. Každý členský štát môže určiť prístavy, v ktorých sa uskutočňuje vykládka tresky z Baltského mora v množstve väčšom než 750 kg.

2.9.3. Do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia začne každý členský štát, ktorý vyhotovil zoznam určených prístavov, viesť tento zoznam a sprístupní ho na svojich oficiálnych internetových stránkach.

2.10. Váženie tresky pri prvej vykládke

2.10.1. Rybárske plavidlá s viac než 100 kg tresky na palube začnú vykládku len s povolením príslušných orgánov miesta vykládky.

2.10.2. Príslušné orgány členského štátu môžu požadovať, aby sa akékoľvek množstvo tresky ulovenej v Baltskom mori a vyloženej v dotknutom členskom štáte odvážilo za prítomnosti kontrolórov predtým, ako sa z prístavu prvej vykládky odvezie na iné miesto.

2.11. Inšpekčné kritériá

Každý členský štát hraničiaci s Baltským morom stanovuje konkrétne inšpekčné kritériá. Tieto kritériá sa po analýze dosiahnutých výsledkov pravidelne prehodnocujú. Inšpekčné kritériá sa vyvíjajú postupne, až kým sa nedosiahnu cieľové kritériá stanovené v dodatku 1.

2.12. Zákaz tranzitu a prekládky

2.12.1. Tranzit cez oblasti, v ktorých sa nesmie loviť treska, je zakázaný, pokiaľ nie sú lovné zariadenia na palube pevne uviazané a uložené v súlade s bodom 2.7.2. písm. c).

2.12.2. Prekládka tresky sa uskutočňuje len v prístavoch, ktoré na tento účel určia príslušné orgány.

2.13. Preprava tresky z Baltického mora

Odchylne od článku 8 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2847/93 kapitán rybárskeho plavidla s celkovou dĺžkou najmenej osem metrov vyplní prehlásenie o vykládke, pokiaľ sa ryby prepravujú inde než na miesto vykládky alebo dovozu.

Prehlásenie o vykládke sa priloží k prepravným dokladom ustanoveným v článku 13 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2847/93.

2.14. Spoločný dozor a výmena inšpektorov

2.14.1. Príslušné členské štáty vykonávajú spoločné inšpekčné a dozorné činnosti a na tento účel ustanovia spoločné operačné postupy.

2.14.2. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú spoločných inšpekčných a dozorných činností, zabezpečia pozvanie inšpektorov z každého zúčastneného členského štátu, aby sa podieľali aspoň na týchto činnostiach.

2.14.3. Týchto spoločných inšpekčných a dozorných činností sa môžu zúčastňovať inšpektori Komisie.

2.14.4. Agentúra Spoločenstva pre kontrolu rybného hospodárstva zvolá do 15. novembra 2007 stretnutie príslušných vnútroštátnych inšpekčných orgánov s cieľom koordinovať program spoločnej inšpekcie a dozoru na rok 2008.

2.15. Akčné programy vnútroštátnej kontroly

2.15.1. Každý dotknutý členský štát stanoví akčný program vnútroštátnej kontroly pre Baltské more v súlade s dodatkom 2.

2.15.2. Každý dotknutý členský štát stanoví osobitné inšpekčné kritériá v súlade s dodatkom 1. Tieto kritériá sa po analýze dosiahnutých výsledkov pravidelne prehodnocujú. Inšpekčné kritériá sa vyvíjajú postupne, až kým sa nedosiahnu cieľové kritériá stanovené v dodatku 2.

2.15.3. Každý dotknutý členský štát do 31. januára 2007 sprístupní Komisii a ostatným členským štátom, ktoré ležia na pobreží Baltského mora, na svojej oficiálnej internetovej stránke akčný program vnútroštátnej kontroly uvedený v bode 2.15.1. spolu s harmonogramom jeho vykonávania.

2.15.4. Komisia zvolá stretnutie Výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru na účely zhodnotenia dodržiavania a výsledkov akčných programov vnútroštátnej kontroly pre zásoby tresky v Baltskom mori.

2.16. Osobitný monitorovací program

2.16.1. Odchylne od článku 34c ods. 1 pododseku 4 nariadenia (EHS) č. 2847/93 môže konkrétny kontrolný a inšpekčný program pre príslušné zásoby tresky trvať viac než tri roky.

Dodatok 1 k prílohe III

Osobitné inšpekčné kritériá

Cieľ

1. Každý členský štát stanovuje osobitné inšpekčné kritériá v súlade s touto prílohou.

Stratégia

2. Inšpekcia rybolovných činností a dozor nad nimi sa zameria na plavidlá, o ktorých sa predpokladá, že lovia tresku. Ako doplnkový mechanizmus krížovej kontroly pre overenie účinnosti inšpekcií a dozoru sa použijú náhodné inšpekcie prepravy tresky a jej obchodovania.

Priority

3. Rôzne typy výstroja podliehajú pri inšpekcii rôznym úrovniam uprednostňovania v závislosti od toho, v akom rozsahu vplývajú na flotily obmedzenia príležitostí na rybolov. Z tohto dôvodu si každý členský štát stanovuje osobitné priority.

Odber vzoriek

4. Každý členský štát určí a opíše uplatňovanú stratégiu odberu vzoriek.

Komisia má na požiadanie prístup k plánom odberu vzoriek, ktoré členské štáty používajú.

Cieľové kritériá

5. Najneskôr jeden mesiac odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia implementuje každý členský štát svoj harmonogram inšpekcií s prihliadnutím na stanovené ciele.

a. Úroveň inšpekcie v prístavoch

Spravidla by dosiahnutá presnosť mala byť prinajmenšom rovnocenná metóde jednoduchého náhodného výberu, pri ktorej sa inšpekcii podrobí 20 % hmotnosti vykládok tresky na všetkých miestach vykládky.

b. Úroveň inšpekcie obchodovania

Inšpekcia 5 % množstva tresky ponúknutého na predaj na burze.

c. Úroveň inšpekcie na mori

Flexibilné kritérium: sa stanoví po podrobnej analýze rybolovnej činnosti v jednotlivých oblastiach. Kritériá na mori označujú počet hliadkovacích dní na mori v riadiacich oblastiach tresky, prípadne so samostatným kritériom pre dni hliadkovania v osobitných oblastiach.

d. Úroveň vzdušného dozoru

Flexibilné kritérium: sa stanoví po podrobnej analýze rybolovnej činnosti vykonanej v jednotlivých oblastiach a zohľadňuje zdroje, ktoré majú jednotlivé členské štáty k dispozícii.

Dodatok 2 k prílohe III

Obsah akčných programov vnútroštátnej kontroly

Akčné programy vnútroštátnej kontroly okrem iného stanovujú:

1. Prostriedky kontroly:

Ľudské zdroje

1.1. Počet inšpektorov na pobreží a na mori, ako aj obdobia a zóny, v ktorých majú pôsobiť.

Technické zdroje

1.2. Počet hliadkovacích plavidiel a lietadiel, ako aj obdobia a zóny, v ktorých majú pôsobiť.

Finančné zdroje

1.3. Rozdelenie rozpočtových prostriedkov na nasadenie ľudských zdrojov, hliadkovacích plavidiel a lietadiel.

2. Elektronické zaznamenávanie a oznamovanie informácií o rybolovných činnostiach

Opis systémov implementovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie bodov 2.4., 2.5., 2.6. a 2.8. prílohy III.

3. Určenie prístavov

Ak je to potrebné, zoznam prístavov určených na vykládky tresky v súlade s bodom 2.9. prílohy III.

4. Oznámenie o vplávaní a vyplávaní

Opis systémov implementovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ustanovení v bode 2.7. prílohy III.

5. Kontrola vykládok

Opis všetkých nástrojov a/alebo systémov implementovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ustanovení v bodoch 2.2., 2.3., 2.10., 2.12. a 2.13. prílohy III.

6. Postupy kontroly

Akčné programy vnútroštátnej kontroly stanovujú postupy, ktoré je potrebné dodržiavať:

a) pri vykonávaní inšpekcií na mori a na súši;

b) pri komunikácii s príslušnými orgánmi, ktoré ostatné členské štáty určili za orgány zodpovedné za akčný program vnútroštátnej kontroly výlovu tresky;

c) pri spoločnom dozore a výmene inšpektorov, vrátane určenia právomocí inšpektorov, ktorí vykonávajú svoju činnosť vo vodách iných členských štátov.

[1] KOM(2006) 411, konečné znenie z 24. júla 2006.

[2] Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

[3] Ú. v. ES L 115, 9.5.1996, s. 3.

[4] Ú. v. ES L 132, 21.5.1987, s. 9.

[5] Ú. v. ES L 276, 10.10.1983, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1965/2001 (Ú. v. ES L 268, 9.10.2001, s. 23).

[6] Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1954/2003 (Ú. v. EÚ L 289, 7.11.2003, s. 1).

[7] Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2003, s. 17.

[8] Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 3259/94 (Ú. v. ES L 339, 29.12.1994, s. 11).

[9] Ú. v. ES L 365, 31.12.1991, s. 1.

[10] Ú. v. EÚ L 16, 20.1.2005, s. 184.

[11] Ú. v. ES L 171, 6.7.1994, s. 7.

[12] Ú. v. EÚ L 12, 14.1.2005, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1.

[14] Ú. v. ES L 276, 10.10.1983, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1804/2005 (Ú. v. EÚ L 290, 4.11.2005, s. 10).