Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 8. októbra 2026(1)

Vec C‑222/25

X

proti

Rahapesu Andmebüroo,

za účasti:

Andmekaitse Inspektsioon

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Článok 2 ods. 2 písm. d) – Smernica (EÚ) 2016/680 – Článok 1 ods. 1 – Pôsobnosť – Pojem ‚príslušný orgán‘ – Smernica (EÚ) 2015/849 – Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu – Finančné spravodajské jednotky (FIU) – Spracúvanie osobných údajov vymenených v súvislosti s podozrením z prania špinavých peňazí – Právo dotknutej osoby na prístup – Obmedzenia stanovené legislatívnym opatrením – Nepriamy prístup prostredníctvom dozorného orgánu “






I.      Úvod

1.        Trestná činnosť, príjmy z trestnej činnosti a nelegálne finančné toky nemajú hranice. Únia za posledných pár desaťročí vytvorila spoľahlivý rámec proti praniu špinavých peňazí (AML), ktorého cieľom je aj boj s financovaním terorizmu (CFT). Tento rámec sa neustále vyvíja v súlade s úsilím vynakladaným na medzinárodnej úrovni v tejto oblasti a najmä s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF)(2) a nástrojmi iných medzinárodných subjektov činných v oblasti AML/CFT(3). Základným kameňom týchto snáh sú finančné spravodajské informácie a výmena finančných informácií. Vnútroštátne orgány s právomocami vo veciach finančných spravodajských informácií, ktorými sú finančné spravodajské jednotky (FIU), sú základnou zložkou medzinárodného aj únijného rámca AML/CFT(4).

2.        FIU v kontexte svojej hlavnej úlohy, ktorou je zber, analýza a poskytovanie finančných spravodajských informácií, spracúvajú veľké množstvo osobných údajov. Napriek ich dôležitým právomociam a množstvu údajov, ktoré spracúvajú, režim ochrany údajov, ktorý sa na ne uplatňuje, ešte nie je úplne jasný. Prejednávaná vec dáva Súdnemu dvoru príležitosť prvýkrát sa zaoberať právnym postavením FIU, režimom ochrany údajov, ktorý sa na ne uplatňuje, a podmienkami obmedzenia práva na prístup dotknutých osôb k osobným údajom v držbe FIU.

II.    Skutkový stav, vnútroštátne konanie a prejudiciálne otázky

3.        X 16. decembra 2019 a 27. decembra 2019 predložil Rahapesu Andmebüroo (Finančná spravodajská jednotka, Estónsko; ďalej len „RAB“) dve samostatné žiadosti o informácie, ktorými chcel zistiť, či boli estónskym alebo zahraničným úverovým inštitúciám alebo zahraničným orgánom prenesené informácie, ktoré sa ho týkali, alebo či tieto subjekty predložili žiadosti o informácie.

4.        RAB 20. decembra 2019 a 6. januára 2020 tieto dve žiadosti zamietla z dôvodu, že v súlade s § 60 ods. 1 Rahapesu ja terrorismi rahastamise tõkestamise seadus (zákon o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu) z 26. októbra 2017 (RT I, 17. 11. 2017, 2; ďalej len „RahaPTS“)(5) a s § 23 ods. 1 bodom 1 Avaliku teabe seadus (zákon o verejných informáciách) z 15. novembra 2000 (RT I 2000, 92, 597; ďalej len „AvTS“)(6) nemôže poskytnúť žiadne údaje, ktoré boli získané pri plnení jej úloh, ani informácie o existencii alebo akejkoľvek výmene takých údajov. V odpovedi na následnú žiadosť X o uvedenie dôvodu obmedzenia prístupu RAB zopakovala, že na základe § 60 ods. 1 RahaPTS nemôže potvrdiť existenciu požadovaných informácií ani tieto informácie poskytnúť.

5.        Tallinna Halduskohus (Správny súd Tallinn, Estónsko) a následne Tallina Ringkonnakohus (Krajský súd Tallinn, Estónsko) zamietli žalobu, ktorú podal X proti zamietnutiu svojich žiadostí. Oba rozsudky zrušil Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko), ktorý rozsudkom z 24. marca 2022 uložil RAB povinnosť vydať nové rozhodnutie o žiadostiach X.

6.        Riigikohus (Najvyšší súd) v tomto rozsudku konštatoval, že podľa článku 41 smernice (EÚ) 2015/849(7) sa pri neexistencii trestného konania na právo X na prístup k jeho údajom uplatňuje nariadenie (EÚ) 2016/679(8).

7.        Takisto rozhodol, že § 60 ods. 1 RahaPTS ako taký nestanovuje obmedzenie práv dotknutej osoby, ale priznáva vedúcemu RAB právomoc obmedziť prístup k informáciám tak, že ich klasifikuje ako informácie určené na interné použitie. Takéto rozhodnutie však v prejednávanej veci prijaté nebolo.

8.        X medzitým predložil RAB tretiu žiadosť o informácie, ktorou chcel zistiť, či RAB založila vyšetrovací spis, ktorý by sa ho týkal, a či požiadala o informácie Spojené štáty Americké, pričom RAB túto žiadosť opäť zamietla.

9.        X podal sťažnosť v správnom konaní na Andmekaitse Inspektsioon (Úrad pre dohľad nad ochranou údajov, Estónsko; ďalej len „AKI“). AKI sťažnosti v správnom konaní vyhovel a uložil RAB, aby žiadosť o informácie opätovne preskúmala. RAB 17. februára 2022 žiadosť o informácie opätovne zamietla a X následne podal novú sťažnosť v správnom konaní na AKI.

10.      AKI rozhodnutím z 18. apríla 2022 vydal predbežné opatrenie, ktorým RAB uložil povinnosť poskytnúť požadované informácie, pričom uviedol, že práva dotknutej osoby nemožno obmedziť podľa § 60 ods. 1 RahaPTS.

11.      Vedúci RAB na základe § 60 ods. 1 druhej vety RahaPTS 22. apríla 2022 prijal rozhodnutie, ktorým obmedzil prístup X, pričom vysvetlil, že je povinný chrániť dôvernosť informácií obsiahnutých v databáze RAB s cieľom chrániť estónsky finančný systém.

12.      Vedúci RAB 13. mája 2022 vydal opatrenie, ktorým bol so spätnou účinnosťou obmedzený prístup k údajom zaznamenaným v databáze RAB a údaje uvedené v článkoch 8 až 17 nariadenia ministra financií č. 56 zo 16. decembra 2020 o Rahapesu Andmebüroo andmekogu põhimäärus (stanovy databázy RAB)(9) boli vyhlásené za informácie určené výlučne na interné úradné použitie (ďalej len „opatrenie vedúceho RAB“).

13.      Vedúci RAB 19. mája 2022 prijal rozhodnutie, v ktorom znovu odmietol vyhovieť žiadosti X o informácie, pričom odkazoval na § 23 ods. 1 bod 1 AvTS a obmedzenia prístupu stanovené v rozhodnutí z 22. apríla 2022 a v opatrení vedúceho RAB.

14.      X napadol rozhodnutia z 22. apríla 2022 a z 19. mája 2022, ako aj opatrenie vedúceho RAB na Tallinna Halduskohus (Správny súd Tallinn). Tento súd žalobe rozsudkom z 19. decembra 2022 vyhovel. Konštatoval, že § 60 ods. 1 RahaPTS je nezlučiteľný s článkom 23 GDPR. V tejto súvislosti podotkol, že § 60 ods. 1 RahaPTS nevymedzuje, pri akých činnostiach RAB sa spracúvajú osobné údaje, z akých dôvodov sa odmieta poskytnutie informácií o spracúvaní osobných údajov ani ako dlho toto obmedzenie trvá. Uložil preto RAB povinnosť znovu rozhodnúť o žiadostiach X o informácie.

15.      RAB podala odvolanie na Tallinna Ringkonnakohus (Krajský súd Tallinn), ktoré bolo zamietnuté rozsudkom z 10. apríla 2024. Tento súd potvrdil argumentáciu v napadnutom rozsudku, pričom podotkol, že § 60 ods. 1 RahaPTS nie je jasný a presný a dotknutým osobám neumožňuje zistiť trvanie obmedzenia. Takisto konštatoval, že napadnuté rozhodnutia a napadnuté opatrenie vedúceho RAB stanovujú absolútne a neohraničené obmedzenie práva na prístup, ktoré nie je primerané.

16.      RAB podala proti rozsudku Tallinna Ringkonnakohus (Krajský súd Tallinn) kasačnú sťažnosť na Riigikohus (Najvyšší súd), ktorý je predkladajúcim vnútroštátnym súdom.

17.      Predkladajúci vnútroštátny súd po prvé žiada Súdny dvor o objasnenie toho, aký režim ochrany údajov sa uplatňuje na údaje spracúvané RAB so zreteľom na jednej strane na článok 41 smernice 2015/849, kde sa stanovuje, že na spracúvanie údajov vykonávané podľa tejto smernice sa uplatňuje GDPR, a na druhej strane na odôvodnenie 40 smernice (EÚ) 2018/843(10), kde sa uvádza, že sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá ochrana osobných údajov spracúvaných príslušnými orgánmi v súlade so smernicou (EÚ) 2016/680(11).

18.      Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že skutočnosť, že RAB nie je vyšetrovacím orgánom a nevedie trestné konanie, by nevyhnutne nemala byť rozhodujúca na účely vymedzenia pôsobnosti GDPR a smernice 2016/680, a to so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora La Quadrature du Net a i. (Osobné údaje a boj proti porušovaniu autorských práv)(12).

19.      Po druhé sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či RAB na základe článku 23 ods. 2 písm. h) GDPR alebo článku 15 ods. 3 smernice 2016/680 môže odmietnuť uviesť právny základ odôvodňujúci zamietnutie prístupu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v GDPR neexistuje mechanizmus na nepriamy výkon práv dotknutej osoby prostredníctvom príslušného dozorného orgánu, ktorý by bol rovnocenný s mechanizmom stanoveným v článku 17 ods. 1 smernice 2016/680.

20.      Po tretie predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že zatiaľ čo obmedzenie práv dotknutej osoby prostredníctvom legislatívneho opatrenia je prípustné bez ohľadu na to, či sa v konkrétnom prípade uplatní GDPR alebo smernica 2016/680, príslušné legislatívne opatrenie musí spĺňať požiadavky jasnosti a presnosti a jeho uplatňovanie musí byť predvídateľné.

21.      Predkladajúci vnútroštátny súd podotýka, že § 60 ods. 1 RahaPTS výslovne nestanovuje podmienky, za ktorých vedúci RAB môže prijať rozhodnutie obmedziť prístup k informáciám, ani časový alebo vecný rozsah obmedzenia prístupu. Obmedzenie práv dotknutej osoby môže trvať až do uplynutia lehôt uchovávania stanovených v § 26 stanov databázy RAB (spravidla 15 rokov). Po uplynutí tohto obdobia už dotknuté osoby nemajú možnosť získať informácie o údajoch, ktoré sa ich týkajú, pretože údaje sú vymazané.

22.      Účel obmedzenia prístupu podľa § 60 ods. 1 druhej vety RahaPTS sa dá navyše zistiť len výkladom tohto ustanovenia v spojení s inými ustanoveniami toho istého zákona a s právnymi predpismi týkajúcimi sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

23.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa napokon pýta, či článok 23 GDPR a článok 15 smernice 2016/680 bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v celom rozsahu obmedzuje výkon práva na prístup k osobným údajom až do zničenia týchto údajov.

24.      Za týchto okolností Riigikohus (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Majú sa článok 2 ods. 2 písm. d) [GDPR] a článok 2 ods. 1 v spojení s článkom 1 [smernice 2016/680] vykladať v tom zmysle, že možné spracúvanie osobných údajov [FIU] môže predstavovať spracúvanie osobných údajov príslušným orgánom na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania, aj keď táto [FIU] nie je vyšetrovacím orgánom v zmysle Trestného poriadku?

2.      Majú sa článok 23 ods. 2 písm. h) GDPR a článok 15 ods. 3 smernice 2016/680 vykladať v tom zmysle, že dotknutej osobe v správnom alebo súdnom konaní tiež možno odmietnuť oznámenie právneho aktu, na základe ktorého jej bol odmietnutý prístup k informáciám o osobných údajoch, ktoré sa jej týkajú, aby sa zabránilo tomu, že sa potvrdí alebo vyvráti, že došlo k spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, ak dotknutá osoba nevie, či sa také spracúvanie uskutočnilo, a možno dotknutej osobe v takom prípade odoprieť aj informáciu o tom, či má možnosť využiť právo upravené v článku 17 ods. 1 smernice 2016/680?

3.      Má sa článok 15 smernice 2016/680, resp. článok 23 GDPR vykladať v tom zmysle, že je s nimi zlučiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá priznáva vedúcemu [FIU] právomoc obmedziť práva dotknutej osoby a ktorá vyjadruje účel, podmienky, ako aj časový a územný rozsah obmedzenia práv dotknutej osoby v spojení s inými právnymi predpismi vrátane právnych predpisov nižšej právnej sily?

4.      Má sa článok 15 smernice 2016/680, resp. článok 23 GDPR vykladať v tom zmysle, že je s nimi zlučiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá v celom rozsahu obmedzuje výkon práva upraveného v článku 14 smernice 2016/680, resp. článku 15 GDPR až do zničenia údajov, v dôsledku čoho dotknutá osoba nikdy nemôže získať informácie o týchto údajoch?“

25.      Písomné pripomienky predložili žalobca vo veci samej Estónska republika, Španielske kráľovstvo, Fínska republika, ako aj Európska komisia. Estónska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Lotyšská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Fínska republika a Komisia sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. júna 2026, a odpovedali na otázky na ústne zodpovedanie položené Súdnym dvorom.

III. Posúdenie

A.      O prvej otázke (rámec ochrany údajov Únie uplatniteľný na FIU)

26.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa majú článok 2 ods. 2 písm. d) GDPR a článok 1 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 1 smernice 2016/680 vykladať v tom zmysle, že spracúvanie osobných údajov zo strany FIU, ako je RAB možno považovať za vykonávané príslušným orgánom na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania, aj keď príslušná FIU nie je vyšetrovacím orgánom v zmysle vnútroštátneho Trestného poriadku.

27.      Cieľom tejto otázky je určiť právny rámec ochrany údajov Únie uplatniteľný na FIU pri plnení úloh, ktoré jej boli zverené v kontexte AML/CFT. Toto určenie je obzvlášť dôležité vzhľadom na rozdiely medzi GDPR a smernicou 2016/680. Na účely prejednávanej veci je dôležité poukázať na rozdiel v rozsahu obmedzení práv dotknutej osoby,(13) úlohu dozorného orgánu podľa článku 17 smernice 2016/680, pokiaľ ide o nepriamy výkon práv dotknutej osoby, a rozdiely v režime uplatniteľnom na prenos údajov do tretích krajín alebo organizáciám.(14)

28.      Ústrednou otázkou na účely určenia uplatniteľného rámca ochrany údajov je, či sa spracúvanie údajov zo strany FIU, ako je RAB, má považovať za spracúvanie „príslušným orgánom“ v zmysle smernice 2016/680. Keby to tak bolo, spracúvanie údajov zo strany RAB by patrilo do vecnej pôsobnosti smernice 2016/680, a to podľa jej článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1. V záujme analýzy tejto otázky najprv uvediem stručný prehľad kritérií na účely vymedzenia pôsobnosti GDPR a smernice 2016/680. Potom preskúmam postavenie, úlohy a funkcie FIU, a napokon vyvodím záver v súvislosti s rámcom ochrany údajov, ktorý sa uplatňuje na FIU pri plnení ich hlavných úloh v rámci AML/CFT.

1.      Vymedzenie pôsobnosti GDPR a smernice 2016/680

29.      Základné právo na ochranu osobných údajov je zakotvené v článku 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článku 16 ods. 1 ZFEÚ. Rámec ochrany údajov Únie je založený na troch pilieroch, ktorými sú GDPR, smernica 2016/680 a nariadenie (EÚ) 2018/1725(15), ktoré je uplatniteľné na inštitúcie Únie.

30.      GDPR – ako vyplýva z jeho názvu – stanovuje všeobecný a horizontálny režim ochrany údajov.(16) Článok 2 ods. 2 GDPR stanovuje štyri výnimky z pôsobnosti tohto nariadenia vymedzenej v jeho článku 2 ods. 1, ktoré sa majú vykladať reštriktívne.(17)

31.      Článok 2 ods. 2 písm. d) GDPR predovšetkým z jeho pôsobnosti vylučuje spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.

32.      Ako je zrejmé z odôvodnenia 19 GDPR, dôvodom tejto výnimky v oblasti presadzovania práva je, že spracúvanie osobných údajov na takéto účely príslušnými orgánmi sa riadi osobitným právnym aktom Únie, a to smernicou 2016/680, ktorá bola prijatá v ten istý deň ako GDPR.(18)

33.      Pôsobnosť smernice 2016/680 stanovená v jej článku 2 ods. 1 v spojení s jej článkom 1 ods. 1 je určená na základe osoby alebo subjektu vykonávajúcich spracúvanie a účelov spracúvania.(19) Osoba vykonávajúca danú operáciu musí byť „príslušným orgánom“ v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2016/680. Účelmi operácie spracúvania sú predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo výkon trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.

34.      Z odôvodnenia 10 smernice 2016/680 vyplýva, že pojem „príslušný orgán“ treba chápať v súvislosti s ochranou osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, berúc do úvahy úpravy, ktoré môžu byť z tohto hľadiska nevyhnutné z dôvodu osobitnej povahy týchto oblastí.(20)

35.      Vymedzenie pojmu „príslušný orgán“ sa uvádza v článku 3 bode 7 smernice 2016/680.

36.      Článok 3 bod 7 smernice 2016/680 stanovuje dve kategórie príslušných orgánov. V bode 7 písm. a) tohto ustanovenia sa „príslušný orgán“ vymedzuje ako „akýkoľvek orgán verejnej moci príslušný v oblasti predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu“. Toto vymedzenie zahŕňa orgány verejnej moci, ako sú justičné orgány, polícia alebo iné orgány presadzovania práva.(21)

37.      Článok 3 bod 7 písm. b) rozširuje vymedzenie pojmu „príslušný orgán“ na „akýkoľvek iný orgán alebo subjekt, ktorý bol právom členského štátu poverený vykonávať verejnú moc a verejné právomoci na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu“.

38.      Vymedzenie pojmu „príslušný orgán“ sa musí analogicky uplatniť na článok 2 ods. 2 písm. d) GDPR a na výnimku v oblasti presadzovania práva stanovenú v tomto ustanovení.(22) Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že na to, aby sa príslušná výnimka uplatňovala, musia byť súčasne splnené dve podmienky, ktoré sa týkajú účelov operácie spracúvania a osoby vykonávajúcej danú operáciu.(23)

39.      Skutočnosť, že spracúvanie údajov sa vykonáva s cieľom presadzovania práva, teda sama osebe na vylúčenie uplatnenia GDPR nepostačuje.(24) Naopak skutočnosť, že údaje spracúva príslušný orgán, nepostačuje na to, aby toto spracúvanie patrilo do pôsobnosti smernice 2016/680, ak nie je prepojené s cieľom presadzovania práva.(25)

40.      Judikatúra Súdneho dvora poskytuje poučné príklady, pokiaľ ide o vymedzenie pôsobnosti týchto dvoch právnych nástrojov. Súdny dvor konštatoval, že v rámci výkonu činností, ktoré spočívajú v oznamovaní osobných údajov týkajúcich sa pokutových bodov uložených vodičom vozidiel za dopravné priestupky verejnosti na účely bezpečnosti cestnej premávky, sa zodpovedný lotyšský orgán verejnej moci(26) nemôže považovať za „príslušný orgán“ v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2016/680. Takáto činnosť teda patrí do vecnej pôsobnosti GDPR.(27) Súdny dvor takisto rozhodol, že keď daňové orgány získavajú údaje od hospodárskeho subjektu na účely výberu dane a boja proti daňovým podvodom, nemožno ich považovať za „príslušné orgány“ v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2016/680.(28)

41.      Súdny dvor naopak konštatoval, že spracúvanie údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) vykonávané útvarom informácií o cestujúcich (PIU), ktorý je orgánom príslušným na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti zriadeným smernicou (EÚ) 2016/681(29), na takéto účely patrí do pôsobnosti smernice 2016/680.(30)

42.      Súdny dvor takisto rozhodol, že smernica 2016/680 sa uplatňuje na spracúvanie údajov Haute Autorité pour la diffusion des œuvres et la protection des droits sur internet (Orgán verejnej moci zodpovedný za šírenie diel a ochranu práv na internete, Francúzsko; ďalej len „Hadopi“), keď tento orgán prijíma opatrenia v kontexte tzv. postupu odstupňovanej reakcie, a to v rozsahu, v akom majú tieto opatrenia predtrestnú povahu priamo spojenú so súdnym konaním.(31)

43.      Z tejto judikatúry vyplýva, že v súvislosti s predchádzaním trestným činom uplatniteľnosť smernice 2016/680 nezávisí od toho, či je príslušný orgán verejnej moci vyšetrovacím orgánom podľa vnútroštátneho trestného práva. Závisí od konkrétnych úloh a funkcií príslušného orgánu verejnej moci v reťazci predchádzania trestným činom podľa právneho aktu, ktorým sa riadi spracúvanie údajov týmto orgánom na účely predchádzania trestným činom.

44.      So zreteľom na uvedené všeobecné úvahy teraz preskúmam postavenie, úlohy a funkciu FIU v právnej panoráme AML/CFT a potom posúdim, či spĺňajú kritériá na uplatnenie smernice 2016/680.

2.      Postavenie, úlohy a funkcie FIU v právnom rámci AML/CFT Únie

45.      Povinnosť členských štátov zriadiť FIU sa stanovuje v článku 32 ods. 1 smernice 2015/849 (ktorá je známa aj ako štvrtá smernica o AML).

46.      FIU však existovali už dlhý čas predtým, ako boli formálne uznané v tejto smernici.(32) Rozhodnutie Rady 2000/642/SVV(33), prijaté v rámci bývalého „tretieho piliera“ zameraného na policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach(34), v článku 1 ods. 1 stanovovalo povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby „FIJ [FIU – neoficiálny preklad] vytvorené alebo určené prijímať odhalené finančné informácie na účely boja proti praniu špinavých peňazí, v súlade s ich vnútroštátnymi kompetenciami spolupracovali v rámci FIJ [FIU – neoficiálny preklad] pri zbere, analýze a vyšetrovaní relevantných informácií o všetkých skutočnostiach, ktoré by poukazovali na pranie špinavých peňazí“. Podľa jeho článku 3 mali členské štáty zabezpečiť, aby výkon funkcií FIU nebol ovplyvnený „ich vnútornými štatútmi bez ohľadu na to, či ide o orgány správne, trestného stíhania alebo súdne“.

47.      Postavenie FIU v jednotlivých členských štátoch sa líši.(35) Model FIU nebol harmonizovaný, pričom členské štáty zostávajú „výhradne zodpovedné“ „za stanovenie organizačnej povahy FIU a rozhodovanie o nej“(36).

48.      Smernica 2015/849 však stanovuje jednu kľúčovú požiadavku, ktorá sa uplatňuje bez ohľadu na postavenie FIU zvolené jednotlivými členskými štátmi. FIU podľa článku 32 ods. 3 smernice 2015/849 musia byť „operačne nezávislé a samostatné“, čo sa chápe v tom zmysle, že by mali mať „právomoc a kapacitu na vykonávanie svojich funkcií slobodne, vrátane schopnosti prijímať samostatné rozhodnutia o analýze, požadovaní a šírení konkrétnych informácií“.

49.      Rôznorodosť právneho postavenia FIU by navyše nemala brániť ich spolupráci(37) a účinnosti výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva alebo trestného stíhania a FIU.(38)

50.      Hlavnou úlohou FIU(39) stanovenou v článku 32 ods. 1 smernice 2015/849 je „predchádzani[e] praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovani[e] a účinn[ý] bo[j] proti nim“. Podľa článku 32 ods. 3 smernice 2015/849 je FIU na tento účel centrálnou vnútroštátnou jednotkou zodpovednou za prijímanie(40) a analyzovanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií relevantných z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. Takisto je zodpovedná za poskytovanie výsledkov svojej analýzy a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií príslušným orgánom, ak existujú dôvody na podozrenie z prania špinavých peňazí, zo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo z financovania terorizmu.

51.      Z článku 32 ods. 4 smernice 2015/849 vyplýva, že FIU majú pri plnení svojej úlohy a funkcií významné právomoci, pokiaľ ide o prístup k informáciám súvisiacim s presadzovaním práva, ktoré potrebujú na riadne plnenie svojich úloh.(41)

52.      FIU sú podľa článku 32 ods. 7 smernice 2015/849 takisto splnomocnené prijímať „naliehavé opatrenia… keď existuje podozrenie, že transakcia súvisí s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, na pozastavenie alebo odmietnutie súhlasu s pokračovaním transakcie, a to s cieľom analyzovať transakciu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analýzy príslušným orgánom“.

53.      Tieto úlohy, funkcie a právomoci FUI ilustrujú ich dôležitosť pri odhaľovaní trestných činov a predchádzaní trestným činom v oblasti AML/CFT. FIU sú poverené úlohou predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojovať proti nim, čo je úloha v oblasti presadzovania práva, a úzko spolupracujú s príslušnými orgánmi presadzovania práva.(42)

54.      FIU majú postavenie sui generis. Hoci pôsobia v „širšej policajnej sfére“(43), nevyhnutne nie sú začlenené do policajnej štruktúry. Bez toho, aby sa popierala ich dôležitosť pri zabezpečovaní riadneho fungovania finančného trhu Únie (čo odôvodňuje to, že prijatie smernice 2015/849 bolo založené na článku 114 ZFEÚ), treba zdôrazniť, že konkrétne ich úloha pri výmene finančných informácií s orgánmi presadzovania práva a Europolom sa stanovuje v nástroji v oblasti policajnej spolupráce založenom na článku 87 ods. 2 ZFEÚ, ktorým je smernica 2019/1153 (ktorá nahradila rozhodnutie 2000/642, teda bývalý nástroj „tretieho piliera“).

55.      Hlavná úloha, funkcie a právomoci FIU naznačujú, že uplatniteľným režimom Únie v oblasti údajov v prípade spracúvania údajov zo strany FIU musí byť režim čo najviac primeraný na účely presadzovania práva. Bližšej analýze sa budem venovať nižšie.

3.      Rámec ochrany údajov uplatniteľný na FIU

56.      Všetky vlády, ktoré k otázke uplatniteľného režimu ochrany údajov Únie na FUI zaujali stanovisko(44) vo svojich písomných pripomienkach alebo na pojednávaní, zastávali názor, že FIU sú pri výkone svojej hlavnej úlohy „príslušnými orgánmi“ v zmysle smernice 2016/680. V tejto súvislosti v podstate na účely výkladu tejto smernice prijímajú funkčný prístup zameraný na úlohy a funkcie, ktoré plnia FIU.

57.      Súhlasím, že spracúvanie osobných údajov zo strany FIU pri výkone ich hlavných úloh a funkcií patrí do pôsobnosti smernice 2016/680.

58.      Ako som už vysvetlila, hlavná úloha FIU sa týka odhaľovania trestných činov a predchádzania trestným činom v oblasti AML/CFT. Článok 83 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa terorizmus a pranie špinavých peňazí medzi oblasti obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom, v prípade ktorých normotvorca Únie môže ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií(45). FIU sa pri plnení tejto úlohy zúčastňujú na predchádzaní príslušným trestným činom a ich odhaľovaní.

59.      Ako som už podotkla vyššie, FIU majú v kontexte svojich úloh úzke prepojenie s orgánmi presadzovania práva a Europolom. Poskytujú výsledky svojej analýzy orgánom presadzovania práva, odpovedajú na žiadosti týchto orgánov o informácie a aj ony samy majú prístup k informáciám súvisiacim s presadzovaním práva, ktoré potrebujú.

60.      FIU zastávajú miesto medzi subjektmi súkromného sektora, na ktoré sa vzťahujú ohlasovacie povinnosti v oblasti AML, konkrétne na jednej strane povinnými subjektmi, na jednej strane a orgánmi presadzovania práva na druhej strane. Ich úloha sa však neobmedzuje na obyčajné prijímanie a preposielanie informácií. Pridaná hodnota FIU spočíva v ich analýze informácií,(46) ktorá je kľúčová v reťazci predchádzania trestným činom. Vzhľadom na ich úlohu v tejto analýze a na kanály výmeny informácií a komunikácie, ktoré majú k dispozícii, sú jednotky finančného spravodajstva (FIU), ako to výstižne opisuje právna literatúra, „finančné spravodajské centrá“(47) Európskej únie a ako také zohrávajú kľúčovú úlohu v štruktúre AML/CFT.

61.      FIU sú styčným bodom(48) medzi predchádzaním na jednej strane a vyšetrovaním a trestným stíhaním iných orgánov presadzovania práva na druhej strane v systéme AML/CFT. Ako na pojednávaní uviedla lotyšská vláda, hlavná úloha FIU má svoje miesto v počiatočnej fáze trestného konania. Luxemburská vláda v rovnakom duchu správne podotkla, že FIU majú „predtrestnú“ funkciu, ktorá je súčasťou „funkčného kontinua“ vedúceho k presadzovaniu práva.

62.      Vzhľadom na ich úlohu pri odhaľovaní trestných činov a predchádzaní trestným činom niektoré vlády, ktoré sa zúčastnili na písomnej časti konania a na pojednávaní, uvádzali analógiu s konštatovaniami Súdneho dvora v rozsudku La Quadrature du Net a i. (Osobné údaje a boj proti porušovaniu autorských práv)(49) v súvislosti s francúzskym orgánom Hadopi. Ako som už podotkla vyššie,(50) Súdny dvor v danej veci konštatoval, že správny orgán Hadopi, ktorý má právomoc prijímať opatrenia „predtrestnej“ povahy, by sa mal kvalifikovať ako „príslušný orgán“ v zmysle článku 3 smernice 2016/680, ktorý sa zúčastňuje na predchádzaní trestným činom, konkrétne priestupku hrubej nedbanlivosti alebo trestnému činu porušovania práv, ich vyšetrovaní, odhaľovaní alebo trestnom stíhaní a patrí teda do pôsobnosti tejto smernice v súlade s jej článkom 1.(51) Bolo to tak aj napriek konštatovaniu Súdneho dvora, že podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva orgán Hadopi „nemá vlastné rozhodovacie právomoci“(52).

63.      Ak spracúvanie údajov správnym orgánom, ako je Hadopi, patrí do pôsobnosti smernice 2016/680, ten istý záver by mal o to viac platiť vo vzťahu k FIU, teda orgánu verejnej moci, ktorý je bez ohľadu na svoje postavenie podľa vnútroštátneho práva príslušný prijímať samostatné rozhodnutia s cieľom analyzovať, požadovať a poskytovať finančné spravodajské informácie a má značné právomoci priznané právom Únie, ktoré sú potrebné na odhaľovanie trestných činov a predchádzanie trestným činom v oblasti AML/CFT.

64.      Väčšina vlád podľa môjho názoru správne zdôraznila podobnú povahu úloh FIU a PIU,(53) ktoré Súdny dvor v rozsudku Ligue des droits humains(54) kvalifikoval ako „príslušné orgány“ patriace do pôsobnosti smernice 2016/680. PIU boli týmto spôsobom kvalifikované z dôvodu ich právomoci v oblasti prevencie, odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti, ktorá vyplýva z článkov 4 a 7 smernice o PNR. Tieto PIU získavajú údaje od leteckých dopravcov, spracúvajú ich a prenášajú údaje alebo výsledok spracúvania príslušným orgánom. Zodpovedajú aj za výmenu údajov z PNR a výsledku tohto spracúvania s PIU iných členských štátov a s Europolom. PIU jasne patria do trestnej oblasti a sú súčasťou reťazca predchádzania trestným činom a ich odhaľovania.

65.      Funkcia FIU v reťazci predchádzania trestným činom je podobná ako funkcia PIU, pretože takisto prijímajú informácie, analyzujú ich a poskytujú orgánom presadzovania práva.

66.      Judikatúra Súdneho dvora teda podporuje záver, že spracúvanie údajov zo strany FIU na účely predchádzania trestným činom v oblasti AML/CFT patrí do pôsobnosti smernice 2016/680.

67.      FIU takisto spĺňajú podmienky spojené s pojmom „príslušný orgán“ v zmysle článku 3 bodu 7 písm. a) smernice 2016/680. Ako sa podotýka vyššie,(55) toto vymedzenie nezahŕňa len „tradičné“ justičné orgány alebo orgány presadzovania práva, ale „akýkoľvek orgán verejnej moci“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka), ktorý má právomoc v oblasti presadzovania práva.

68.      Kvalifikácia FIU ako „príslušného orgánu“ podľa článku 3 bodu 7 smernice 2016/680 by nemala závisieť od zvoleného organizačného modelu (model presadzovania práva, justičný, správny alebo hybridný model), ale od úlohy a funkcií, ktoré sú jej zverené, a vykonávaných právomocí. Skutočnosť, že FIU, ako je napríklad RAB, nie je vyšetrovacím orgánom v zmysle vnútroštátneho trestného poriadku, tiež nie je rozhodujúca.(56)

69.      Aj keby sa konštatovalo, že FIU nepatrí do pôsobnosti článku 3 bodu 7 písm. a) smernice 2016/680, ako podotýka luxemburská vláda, v každom prípade by sa malo konštatovať, že spadá pod písmeno b) tohto ustanovenia, ktoré sa uplatňuje na „akýkoľvek iný orgán alebo subjekt“ s úlohami v oblasti presadzovania práva. V rozsahu, v akom podľa článku 3 bodu 7 písm. b) tejto smernice môže byť ako „príslušný orgán“ kvalifikovaný súkromný subjekt, keď je právom členského štátu poverený výkonom právomocí v oblasti presadzovania práva, by to tak o to viac malo byť v prípade FIU, ktorá je orgánom verejnej moci s významnými právomocami v oblasti AML/CFT.

70.      Z uvedeného vyplýva, že keď FIU plní svoje hlavné úlohy v oblasti AML/CFT, musí sa kvalifikovať ako „príslušný orgán“ v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2016/680.

71.      Tým nie je dotknuté uplatňovanie GDPR, keď FIU spracúvajú údaje v rámci svojich iných úloh, ktoré im boli zverené právom členských štátov a ktoré sa netýkajú niektorej z činností stanovených v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680. Z jej článku 9 ods. 2 vyplýva, že na spracúvanie na takéto iné účely by sa malo uplatňovať GDPR. Estónska vláda uviedla, že RAB má dozornú právomoc vo vzťahu k nefinančnému sektoru a kontroluje aj výkon niektorých finančných sankcií. Keď teda FIU spracúva údaje na účely, ktoré nesúvisia s jej hlavnou úlohou v oblasti AML/CFT, takéto spracúvanie patrí do pôsobnosti GDPR.(57)

72.      Komisia sa však domnieva, že FIU nie sú „príslušné orgány“ v zmysle smernice 2016/680, v dôsledku čoho spracúvanie údajov týmito orgánmi patrí do pôsobnosti GDPR.

73.      V tejto súvislosti zastáva názor, že činnosť FIU sa obmedzuje na „administratívnu prípravu“ informácií, ktoré získajú. Iba príslušné orgány, ktorým poskytujú informácie, môžu vyvodiť závery, pokiaľ ide o to, či dotknuté činnosti majú trestnú povahu.

74.      Vzhľadom na úlohy, funkcie a právomoci FIU, ktoré už boli obšírne vysvetlené, tento prístup podľa môjho názoru nie je v súlade s kľúčovou úlohou FIU v reťazci predchádzania trestným činom. Ako naznačuje ich názov, FIU sú skutočné spravodajské centrá, ktoré sú schopné prijímať samostatné rozhodnutia v rámci analýzy príslušných informácií. Právomoc FIU získať prístup k informáciám súvisiacim s presadzovaním práva, ktoré potrebujú na správne plnenie svojich úloh (podľa článku 32 ods. 4 smernice 2015/849), vymieňať si informácie medzi sebou, ako aj s orgánmi presadzovania práva a s Europolom a právomoc pozastaviť transakciu alebo odmietnuť súhlas s ňou silno naznačujú, že ich úloha sa neobmedzuje len na administratívnu prípravu.

75.      Skutočnosť, že FIU stoja uprostred reťazca odhaľovania trestných činov a predchádzania trestným činom a že poskytujú informácie príslušným orgánom, nebráni tomu, aby sa samy kvalifikovali ako „príslušné orgány“. Takáto kvalifikácia totiž nezávisí od presného postavenia orgánu v trestnej štruktúre, ale od jeho úlohy a funkcií.(58)

76.      Najsilnejším argumentom Komisie je formulácia článku 41 ods. 1 smernice 2015/849, ktorý uvádza, že na spracúvanie osobných údajov podľa tejto smernice sa uplatňuje GDPR. Komisia podotýka, že toto ustanovenie je formulované široko, aby pokrývalo všetky operácie spracúvania podľa smernice 2015/849 vrátane spracúvania zo strany FIU.

77.      Ako však tvrdili takmer všetky vlády, ktoré predložili písomné pripomienky a boli prítomné na pojednávaní,(59) článok 41 ods. 1 smernice 2015/849 by sa mal chápať bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie smernice 2016/680.

78.      Normotvorca Únie stanovil komplexný súbor pravidiel ochrany údajov, ktoré sa musia konzistentne uplatňovať vo všetkých oblastiach práva Únie. GDPR aj smernica 2016/680 sa uplatňujú v rámci svojej pôsobnosti. Inak povedané, ako španielska vláda uviedla na pojednávaní, článok 41 ods. 1 smernice 2015/849 nemení podmienky spojené s pôsobnosťou GDPR a smernice 2016/680.

79.      To potvrdzuje odôvodnenie 42 smernice 2015/849, podľa ktorého touto smernicou nie je dotknutá ochrana osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(60), ktoré bolo predchodcom smernice 2016/680. Je dôležité pripomenúť, že toto rámcové rozhodnutie zrušené smernicou 2016/680 malo obmedzenú pôsobnosť v oblasti justičnej a policajnej spolupráce, keďže sa vzťahovalo iba na cezhraničné spracúvanie.

80.      Ako francúzska vláda uviedla na pojednávaní, z odôvodnenia 22 smernice 2016/680 je takisto zrejmé, že normotvorca Únie sa nepokúšal zmeniť pravidlo vymedzenia pôsobnosti GDPR a smernice 2016/680 v oblasti AML/CFT. Toto odôvodnenie odkazuje na viaceré orgány verejnej moci, ktorým sa poskytujú osobné údaje v súlade so zákonnou povinnosťou ich oficiálnej úlohy, a uvádza, že spracúvanie osobných údajov týmito orgánmi verejnej moci by malo byť v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov podľa účelov spracúvania.

81.      Potrebu zabezpečiť konzistentnosť medzi smernicou 2015/849 a existujúcim právnym rámcom ochrany údajov Únie napokon potvrdzuje smernica 2024/1640 (šiesta smernica o AML), ktorou sa zrušuje smernica 2015/849. Smernica 2024/1640 už neobsahuje výslovné ustanovenie týkajúce sa uplatniteľného režimu ochrany údajov. Hoci odôvodnenie 122 uvádza, že na spracúvanie osobných údajov na účely danej smernice sa vzťahuje GDPR, v rovnakom odôvodnení sa uvádza aj uplatňovanie smernice 2016/680.

82.      Komisia vyjadrila obavy, že keby sa FIU považovali za príslušné orgány, mohlo by to ohroziť ich nezávislosť vo vzťahu k príslušným orgánom, ktorým poskytujú informácie.

83.      Stotožniť sa s obavami Komisie je pre mňa ťažké. FIU sa na účely určenia uplatniteľného režimu ochrany údajov Únie majú považovať za príslušné orgány. Toto určenie nemá vplyv na ich operačnú nezávislosť a samostatnosť, ktoré musia byť zabezpečené bez ohľadu na ich organizačné postavenie, a to aj v prípade, keď je FIU začlenená do existujúcej štruktúry iného orgánu.(61)

84.      Posledným argumentom v prospech uplatňovania smernice 2016/680 na FIU pri plnení ich úloh a funkcií v oblasti AML/CFT je potreba zabezpečiť možnosť nepriameho výkonu práva dotknutých osôb na prístup prostredníctvom dozorného orgánu podľa článku 17 tejto smernice. Ako ďalej vysvetlím vo svojej analýze štvrtej prejudiciálnej otázky, nepriama kontrola prostredníctvom dozorného orgánu predstavuje dôležitú záruku s cieľom vyvážiť možnosť úplného obmedzenia práva na prístup podľa článku 15 ods. 1 smernice 2016/680.

85.      Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa má článok 2 ods. 2 písm. d) GDPR a článok 1 ods. 1 smernice 2016/680 v spojení s článkom 2 ods. 1 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že spracúvanie osobných údajov zo strany FIU, ako je RAB, pri plnení jej úlohy predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, odhaľovať ich a bojovať proti nim sa so zreteľom na jej funkcie a právomoci v tejto oblasti má považovať za spracúvanie vykonávané príslušným orgánom v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2016/680, aj keď príslušná FIU nie je vyšetrovacím orgánom v zmysle vnútroštátneho Trestného poriadku. Spracúvanie takýchto údajov teda patrí do pôsobnosti smernice 2016/680.

86.      Vzhľadom na odpoveď, ktorú navrhujem, aby Súdny dvor poskytol na prvú položenú otázku, budem ostatné otázky týkajúce sa obmedzení práva dotknutej osoby na prístup analyzovať na základe príslušných ustanovení smernice 2016/680 bez toho, aby som brala do úvahy GDPR.

B.      O štvrtej otázke

87.      Predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou štvrtou otázkou, ktorú je vhodné posudzovať ako druhú, v podstate pýta, či sa má článok 15 smernice 2016/680 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v celom rozsahu obmedzuje výkon práva dotknutej osoby na prístup k jej osobným údajom v držbe FIU až do zničenia týchto údajov, v dôsledku čoho dotknutá osoba nikdy nemôže získať informácie o týchto údajoch.

88.      Článok 15 ods. 1 smernice 2016/680 vnútroštátnemu zákonodarcovi s ohľadom na osobitnú povahu účelov, na ktoré sa vykonáva spracúvanie údajov v pôsobnosti tejto smernice (na ktorú sa upriamuje pozornosť najmä v jej odôvodnení 10), umožňuje prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa obmedzuje právo dotknutej osoby na prístup za určitých podmienok. Právo na prístup môže byť obmedzené „úplne alebo čiastočne… v takom rozsahu a na tak dlho, ako toto čiastočné či úplné obmedzenie s náležitým ohľadom na základné práva a oprávnené záujmy danej fyzickej osoby predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti“ na ochranu niekoľkých cieľov všeobecného záujmu, ktorých vyčerpávajúci zoznam sa uvádza v písmenách a) až e) tohto ustanovenia. Tieto ciele zahŕňajú potrebu „zabrániť mareniu úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania“ a „zabrániť ohrozeniu predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania…“.

89.      Členské štáty môžu podľa článku 15 ods. 2 smernice 2016/680 prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa určia kategórie spracúvania, na ktoré sa môžu úplne alebo čiastočne vzťahovať uvedené účely.

90.      Článok 41 ods. 4 smernice 2015/849 stanovuje osobitnú povinnosť členských štátov obmedziť právo dotknutých osôb na prístup „pri uplatňovaní zákazu poskytovania informácií ustanoveného v článku 39 ods. 1“. Členské štáty musia podľa tohto ustanovenia pri uplatňovaní tohto zákazu prijať legislatívne opatrenia, ktorými „úplne alebo čiastočne“ obmedzia právo dotknutej osoby na prístup za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Tieto podmienky sú v podstate rovnaké ako tie, ktoré sa stanovujú v článku 15 ods. 1 smernice 2016/680. Odkazujú na potrebu a primeranosť čiastočného alebo úplného obmedzenia a potrebu zabezpečiť plnenie cieľov stanovených v článku 41 ods. 4 smernice 2015/849.(62)

91.      Zákaz poskytovania informácií, ktorý sa uvádza v úvodnej formulácii článku 41 ods. 4 smernice 2015/849, sa týka povinných subjektov, ktoré nesmú poskytnúť informácie (alebo „varovanie“, ako sa uvádza v odporúčaní FATF 21) o skutočnosti, že sa informácie o podozrivých transakciách postupujú, postúpia alebo že boli postúpené FIU v súlade s článkom 33 tejto smernice.(63)

92.      Odkaz na zákaz poskytovania informácií zrejme naznačuje, že článok 41 ods. 4 smernice 2015/849 upravuje špecificky obmedzenia práva dotknutých osôb na prístup vo vzťahu k informáciám v držbe povinných subjektov a ku skutočnosti, že tieto informácie sa postupujú, postúpia alebo že boli postúpené FIU (alebo samoregulačnému orgánu). Pokiaľ však ide o právo na prístup k údajom v držbe FIU, treba pripomenúť, že tieto orgány neprijímajú informácie iba od povinných subjektov, ale prijímajú ich aj z iných zdrojov (domáce a zahraničné príslušné orgány, FIU iných členských štátov a Europol), s ktorými si aj vymieňajú informácie. FIU tiež vytvárajú finančné spravodajstvo.(64) V nadväznosti na prijatie smernice 2016/680 a pri zohľadnení širokej formulácie žiadostí dotknutej osoby o prístup vo veci samej sa zdá vhodnejšie preskúmať obmedzenia práva na prístup so zreteľom na jej článok 15. Toto ustanovenie má širokú pôsobnosť a môže sa uplatňovať na všetky údaje a informácie v držbe FIU.(65)

93.      Z článku 15 ods. 1 smernice 2016/680 je zrejmé, že obmedzenie práva na prístup, ktoré môžu členské štáty stanoviť, môže byť „úplné“. Takéto úplné (alebo čiastočné) obmedzenie však musí rešpektovať zásadu proporcionality. Podľa tohto ustanovenia možno prijať legislatívne opatrenie, ktoré úplne alebo čiastočne obmedzuje právo dotknutej osoby na prístup k údajom, „[na taký rozsah] a na tak dlho, ako toto čiastočné či úplné obmedzenie s náležitým ohľadom na základné práva a oprávnené záujmy danej fyzickej osoby predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti“. Každé obmedzenie teda musí byť z hľadiska rozsahu aj času limitované na to, čo je nevyhnutné a primerané.(66)

94.      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo na prístup k osobným údajom osoby je zakotvené v článku 8 ods. 2 Charty. Toto právo nie je absolútne, ale treba ho posudzovať s ohľadom na jeho spoločenskú funkciu.

95.      Charta, ako vyplýva z jej článku 52 ods. 1, totiž pripúšťa obmedzenia výkonu týchto práv, pokiaľ sú tieto obmedzenia ustanovené zákonom, rešpektujú podstatu uvedených práv a – za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality – sú nevyhnutné, pričom skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe chrániť práva a slobody iných.(67)

96.      V kontexte smernice 2015/849 je úplná dôvernosť informácií kľúčovým predpokladom účinnosti systému AML/CFT zavedeného touto smernicou.(68) Z odôvodnenia 46 tejto smernice takisto vyplýva, že prístupom dotknutej osoby k akýmkoľvek informáciám týkajúcim sa oznámenia o podozrivej transakcii by sa vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Tieto informácie sú a musia zostať dôverné v rámci celého reťazca hlavných aktérov tohto systému: povinných subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákaz poskytovania informácií, FIU, ktoré zhromažďujú a analyzujú dôverné informácie, a orgánov presadzovania práva.

97.      Všetky vlády, ktoré predložili písomné pripomienky, na pojednávaní uviedli, že požiadavka dôvernosti je neodmysliteľnou črtou systému AML/CFT a je kľúčová pre spoluprácu FIU. Tieto vlády zdôraznili citlivosť informácií v držbe FIU, v dôsledku ktorej by samotná vedomosť, že sa spracúvajú údaje, mohla ohroziť prebiehajúcu analýzu a vyšetrovanie a umožniť podozrivým osobám zastrieť pôvod finančných prostriedkov.

98.      Úplné obmedzenie práva na prístup k informáciám v držbe FIU v kontexte ich hlavnej úlohy sa teda zdá nevyhnutné a primerané na zabezpečenie plnenia cieľov v oblasti AML/CFT.

99.      Treba však pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že primeranosť opatrení, z ktorých vyplýva zásah do práv zaručených v článku 8 Charty, vyžaduje dodržiavanie požiadaviek spôsobilosti a nevyhnutnosti, ako aj požiadavky, ktorá sa týka primeranosti týchto opatrení vo vzťahu k sledovanému cieľu.(69) Konkrétnejšie, výnimky z ochrany osobných údajov a jej obmedzenia by sa mali uplatňovať iba v medziach toho, čo je prísne nevyhnutné.(70)

100. Podľa judikatúry Súdneho dvora konkrétnejšie každá právna úprava, ktorá povedie k zásahu do práva na ochranu osobných údajov, musí v súlade so zásadou proporcionality stanoviť jasné a presné pravidlá, ktoré budú upravovať pôsobnosť a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladať minimálne požiadavky tak, aby osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, mali dostatočné záruky účinnej ochrany týchto údajov pred rizikom zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom k týmto údajom alebo ich nezákonným použitím.(71) Táto právna úprava musí byť podľa vnútroštátneho práva právne záväzná a musí najmä vymedziť okolnosti a podmienky, za akých možno prijať opatrenie upravujúce spracúvanie takýchto údajov, čím zaručí, aby zásah nešiel nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné na to, aby nedošlo k ohrozeniu cieľa verejného záujmu.(72)

101. Z tejto judikatúry vyplýva, že absolútne a bezpodmienečné obmedzenie práva na prístup k informáciám v držbe FIU, v prípade ktorého nie sú povolené žiadne okolnosti, podmienky ani záruky, predstavuje neodôvodnený zásah do práva na ochranu údajov, ktorý nie je zlučiteľný s článkom 15 ods. 1 smernice 2016/680. Ak neexistujú žiadne podmienky ani kritériá stanovené právnymi predpismi, dozorný orgán ani príslušná jurisdikcia vykonávajúca súdne preskúmanie rozhodnutia prevádzkovateľa nemôže preskúmať zákonnosť stanoveného obmedzenia.

102. Takisto treba podotknúť, že podľa článku 15 ods. 4 smernice 2016/680 prevádzkovateľ musí zdokumentovať skutkové alebo právne dôvody, na ktorých sa rozhodnutie zamietnuť prístup zakladá, a tieto informácie sprístupniť dozorným orgánom. Povinnosťou prevádzkovateľa zdokumentovať zamietnutie sa zabezpečuje jeho zodpovednosť vo vzťahu k dozornému orgánu a umožňuje sa účinné súdne preskúmanie.(73) Inak povedané, možnosť prevádzkovateľa zamietnuť prístup dotknutej osoby neznamená voľnú ruku prevádzkovateľa (v prejednávanej veci FIU).

103. Požiadavky nevyhnutnosti a proporcionality, ktoré vyplývajú z článku 52 ods. 1 Charty, musia byť splnené aj vtedy, keď členské štáty v súlade s článkom 15 ods. 2 smernice 2016/680 určujú kategórie spracúvania, v prípade ktorých sa uplatňujú obmedzenia podľa článku 15 ods. 1 tejto smernice.

104. Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu vo veci samej, predkladajúci vnútroštátny súd uviedol, že stanovuje absolútne obmedzenie práva na prístup v prípade všetkých jednotlivcov za každých okolností až do zničenia údajov. Opatrenie vedúceho RAB, ktoré obmedzuje prístup ku všetkým údajom v databáze RAB, zrejme nestanovuje presné pravidlá upravujúce rozsah a uplatňovanie obmedzenia prístupu a neukladá ani minimálne požiadavky s cieľom zabrániť riziku zneužitia a zabezpečiť, aby FIU uplatňovala príslušné obmedzenia v rozsahu, v akom je to striktne nevyhnutné. Ako v podstate podotkla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, nevyhnutnosť a proporcionalita obmedzenia práva musí byť zaručená na základe všeobecných kritérií, ktoré umožňujú posúdenie každej konkrétnej žiadosti o prístup.

105. Estónska vláda na pojednávaní uviedla, že vnútroštátny právny rámec nestanovuje absolútne ani kategorické obmedzenie. Tvrdila, že vedúci RAB disponuje voľnou úvahou, v rámci ktorej môže rozhodnúť o každej žiadosti o prístup a posúdiť ju. Potvrdila, že táto voľná úvaha sa uplatňuje napríklad vtedy, keď už osoba vie, že prebieha zisťovanie, alebo keď sa RAB rozhodne zmraziť finančné prostriedky tejto osoby.

106. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, ktorý je príslušný vykladať svoje vnútroštátne právo, prináleží overiť, či vo vnútroštátnom právnom rámci existujú prvky zabezpečujúce, aby sa obmedzenie práva na prístup uplatňovalo iba v rozsahu, v akom je to striktne nevyhnutné na to, aby sa neohrozoval cieľ verejného záujmu, v súvislosti s ktorým sa stanovuje obmedzenie prístupu, a že toto obmedzenie nie je arbitrárne.

107. Ako však Komisia správne podotkla na pojednávaní, aj keby sa konštatovalo, že vedúci RAB disponuje mierou voľnej úvahy, prvky alebo kritériá tvoriace rámec takejto voľnej úvahy sa musia určovať v príslušnom vnútroštátnom opatrení. Z predloženej príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy však tieto prvky nevyplývajú.

108. Zatiaľ čo teda vnútroštátne právo môže stanovovať úplné obmedzenie prístupu k údajom v držbe FIU, musí stanoviť jasné a presné pravidlá, ktoré budú upravovať pôsobnosť a podmienky uplatnenia predmetného legislatívneho opatrenia a ukladať minimálne požiadavky tak, aby osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, mali dostatočné záruky účinnej ochrany týchto údajov pred rizikom zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom k týmto údajom alebo ich nezákonným použitím zo strany FIU alebo akéhokoľvek iného príslušného orgánu v systéme AML/CFT.(74)

109. Akékoľvek úplné obmedzenie prístupu dotknutej osoby navyše musí byť vyvážené kompenzačným mechanizmom stanoveným v článku 17 smernice 2016/680. Toto ustanovenie stanovuje nepriamy výkon práv dotknutej osoby dozorným orgánom. Tento nepriamy výkon sa okrem iného uplatňuje v prípade uvedenom v článku 15 ods. 3 tejto smernice, kde sa prevádzkovateľovi poskytuje možnosť upustiť od informovania dotknutej osoby o zamietnutí alebo obmedzení prístupu a dôvodoch zamietnutia alebo obmedzenia prístupu k informáciám, ak by poskytnutie týchto informácií ohrozilo niektorý z cieľov verejného záujmu stanovených v článku 15 ods. 1 tejto smernice. Podľa článku 17 ods. 3 platí, že ak dozorný orgán vykonáva právo na prístup v mene dotknutej osoby, musí ju informovať aspoň o tom, že vykonal všetky nevyhnutné overenia alebo preskúmanie.

110. V judikatúre Súdneho dvora sa zdôrazňuje význam nepriameho výkonu práv dotknutej osoby v záujme zabezpečenia primeranej rovnováhy medzi verejným záujmom odôvodňujúcim obmedzenie práva na prístup a základným právom dotknutej osoby na ochranu údajov a na účinné súdne preskúmanie podľa článku 47 Charty. Súdny dvor v rozsudku Ligue des droits humains (Overovanie spracúvania údajov dozorným orgánom) konštatoval, ako vyplýva z odôvodnenia 48 smernice 2016/680, že nepriamy výkon práv dotknutej osoby prostredníctvom príslušného dozorného orgánu sa musí považovať za nevyhnutný na ochranu týchto práv, keďže ich priamy výkon u prevádzkovateľa by bol sťažený alebo dokonca nemožný.(75)

111. Pokiaľ ide o presnú úlohu dozorného orgánu pri nepriamom výkone týchto práv, Súdny dvor rozhodol, že tento orgán musí s prevádzkovateľom začať dôverný dialóg a po skončení tohto dialógu rozhodnúť, ktoré informácie sú potrebné na to, aby dotknutá osoba mohla uplatniť svoje právo na účinný súdny prostriedok nápravy.(76)

112. Z judikatúry Súdneho dvora navyše vyplýva, že v rámci súdneho preskúmania správneho uplatnenia článku 17 smernice 2016/680 prináleží členským štátom stanoviť pravidlá, ktoré umožnia príslušnému súdu oboznámiť sa so všetkými dôvodmi, ako aj so súvisiacimi dôkazmi, na ktorých dozorný orgán v tomto rámci založil preskúmanie zákonnosti predmetného spracúvania údajov, ako aj závery, ktoré z toho vyvodil.(77) Informácie, ktoré prevádzkovateľ poskytol dozornému orgánu v súvislosti s dôvodmi, na ktorých založil svoje rozhodnutie, musia byť poskytnuté aj súdu, ktorý rozhoduje o žalobe proti dozornému orgánu.(78)

113. Estónska vláda na pojednávaní uviedla, že vnútroštátny dozorný orgán má právomoc overiť zákonnosť spracúvania údajov zo strany RAB. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či vnútroštátne právo zabezpečuje riadne uplatňovanie článku 17 smernice 2016/680.

114. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa má článok 15 smernice 2016/680 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v celom rozsahu obmedzuje výkon práva dotknutej osoby na prístup k jej osobným údajom v držbe FIU až do zničenia týchto údajov, v dôsledku čoho dotknutá osoba nikdy nemôže získať informácie o týchto údajoch, v rozsahu, v akom príslušné vnútroštátne opatrenie zrejme nestanovuje jasné a presné pravidlá, ktoré by upravovali pôsobnosť a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladali minimálne požiadavky tak, aby osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, mali dostatočné záruky účinnej ochrany týchto údajov pred rizikom zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom k týmto údajom alebo ich nezákonným použitím zo strany príslušnej FIU.

C.      Druhá otázka

115. Podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené.(79)

116. V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd v rámci prvej časti druhej otázky pýta, či článok 15 ods. 3 smernice 2016/680 umožňuje FIU odmietnuť oznámiť dotknutej osobe právny akt, na základe ktorého bol zamietnutý prístup k jej osobným údajom, aby sa zabránilo tomu, že sa potvrdí alebo vyvráti, že došlo k spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú.

117. Komisia vo svojich písomných pripomienkach namietala, že druhá otázka je neprípustná. Podotkla, že rozhodnutie RAB o zamietnutí prístupu vo veci samej výslovne odkazovalo na právny základ zamietnutia, konkrétne § 60 ods. 1 RahaPTS a § 23 ods. 1 bod 1 AvTS.

118. Estónska vláda na pojednávaní uviedla, že otázka je prípustná, zatiaľ čo holandská vláda argumentovala, že je nepresné tvrdiť, že oznámenie dôvodu obmedzenia môže prezradiť skutočnosť, že došlo k spracúvaniu osobných údajov. Obmedzenie práva na prístup v každom prípade umožňuje obmedzenie informácií o tom, či sa údaje spracúvajú, alebo nie.

119. So zreteľom na vysvetlenia obsiahnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý vo všeobecnosti uvádza „právny základ“ obmedzenia, ale aj „skutkové a právne dôvody“ rozhodnutí týkajúcich sa dotknutých osôb, možno prvú časť druhej otázky chápať ako otázku, či FIU môže odmietnuť oznámiť dôvody zamietnutia.

120. Pri uplatnení judikatúry uvedenej v bode 115 vyššie by sa preto malo konštatovať, že predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 3 smernice 2016/680 vykladať v tom zmysle, že umožňuje FIU odmietnuť oznámiť dôvody zamietnutia alebo obmedzenia, aby sa zabránilo tomu, že sa potvrdí alebo vyvráti, že došlo k spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa týkajú dotknutej osoby, a či dotknutým osobám v takejto situácii možno odoprieť informácie o tom, či majú možnosť uplatniť svoje právo na prístup prostredníctvom dozorného orgánu podľa článku 17 ods. 1 smernice 2016/680.

121. Podľa článku 15 ods. 3 smernice 2016/680 platí, že keď sa uplatňuje obmedzenie práva dotknutej osoby na prístup,(80) prevádzkovateľ musí dotknutú osobu bez zbytočného odkladu písomne informovať o akomkoľvek zamietnutí či obmedzení prístupu a o dôvodoch zamietnutia alebo obmedzenia. Od takéhoto informovania však možno upustiť, ak by poskytnutie takýchto informácií ohrozilo cieľ verejného záujmu (uvedený v článku 15 ods. 1 tejto smernice).(81)

122. Z tohto ustanovenia vyplýva, že FIU za podmienok, ktoré sa v ňom stanovujú, môže poskytnúť odpoveď, ako je odpoveď, v rámci ktorej odmietne čokoľvek potvrdiť alebo vyvrátiť, pričom neuvedie informáciu, či sa vôbec nejaké spracúvanie vykonáva.

123. Z článku 15 ods. 3 smernice 2016/680 však vyplýva, že prevádzkovateľ je v takom prípade povinný dotknutú osobu informovať o možnosti podania sťažnosti dozornému orgánu alebo uplatnenia súdnych prostriedkov nápravy. Prevádzkovateľ je takisto v súlade s článkom 17 ods. 2 smernice 2016/680 povinný dotknutú osobu informovať o možnosti uplatniť svoje práva prostredníctvom dozorného orgánu podľa odseku 1 daného článku. V súvislosti s poskytnutím týchto informácií sa žiadna výnimka nepovoľuje.

124. Je to tak z dôvodu mimoriadnej dôležitosti práva na nepriamy prístup prostredníctvom dozorného orgánu. Ako som už podotkla vyššie v kontexte analýzy štvrtej otázky,(82) existencia tohto práva vyvažuje odopretie informácií týkajúcich sa spracúvania údajov prevádzkovateľom. Keď je priamy výkon práva na prístup ťažký alebo nemožný, dotknutá osoba musí byť vždy informovaná o možnosti vykonať svoje práva nepriamo. Okrem toho sa na FIU nevzťahuje výnimka z povinnosti zdokumentovať dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie o zamietnutí prístupu, a sprístupniť tieto informácie dozorným orgánom v súlade s článkom 15 ods. 4 uvedenej smernice.(83)

125. Vzhľadom na uvedené sa má článok 15 ods. 3 smernice 2016/680 vykladať v tom zmysle, že umožňuje FIU odmietnuť oznámiť dôvody zamietnutia alebo obmedzenia, aby sa zabránilo tomu, že sa potvrdí alebo vyvráti, že došlo k spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa týkajú dotknutej osoby. Dotknutým osobám sa však v takejto situácii vždy musia poskytnúť informácie o možnosti uplatniť si právo na prístup prostredníctvom dozorného orgánu podľa článku 17 ods. 1 smernice 2016/680.

D.      Tretia otázka

126. Predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou treťou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 1 smernice 2016/680 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá všeobecným ustanovením priznáva vedúcemu FIU právomoc obmedziť práva dotknutých osôb, ak si pochopenie účelu, podmienok a rozsahu tohto obmedzenia vyžaduje spoločný výklad iných právnych predpisov vrátane právnych predpisov nižšej právnej sily.

127. Z článku 15 ods. 1 smernice 2016/680 vyplýva, že akékoľvek obmedzenie práva dotknutých osôb na prístup si vyžaduje prijatie legislatívneho opatrenia členským štátom.

128. Z odôvodnenia 33 tejto smernice je zrejmé, že odkaz na legislatívne opatrenie nevyhnutne nevyžaduje legislatívny akt prijatý parlamentom. Takéto legislatívne opatrenie však musí byť jasné a presné a jeho uplatňovanie predvídateľné pre tých, na ktorých sa vzťahuje, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva. Toto odôvodnenie takisto uvádza, že v práve členského štátu, ktorým sa upravuje spracúvanie osobných údajov, by sa mali uviesť aspoň ciele, osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať, účely spracúvania a postupy na zachovanie integrity a dôvernosti osobných údajov a postupy na ich likvidáciu, čím sa poskytnú dostatočné záruky voči riziku zneužitia a svojvoľnosti.

129. Súdny dvor vo svojej judikatúre vyvodil z článku 8 ods. 2 Charty, ktorý sám osebe len odráža a konkretizuje požiadavku stanovenú v článku 52 Charty, podľa ktorej akékoľvek obmedzenie výkonu základných práv uznaných Chartou musí byť najmä ustanovené zákonom, že každý právny základ, ktorý umožňuje zásah do práva na ochranu osobných údajov, musí vymedzovať rozsah obmedzenia výkonu tohto práva, ktoré môže spôsobiť.(84)

130. Okrem toho Súdny dvor v súvislosti s požiadavkou stanovenou v článku 52 Charty rozhodol, že každý zásah do práva na ochranu osobných údajov sa musí vykonať v súlade so zásadou proporcionality, čo si vyžaduje, aby každá právna úprava, ktorá povedie k takémuto zásahu, stanovila jasné a presné pravidlá, ktoré budú upravovať pôsobnosť a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladať minimálne požiadavky tak, aby osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, mali dostatočné záruky účinnej ochrany týchto údajov pred rizikom zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom k týmto údajom alebo ich nezákonným použitím.(85)

131. Z judikatúry Súdneho dvora, ktorá odkazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, vyplýva, že výraz „ustanovené zákonom“ použitý v článku 8 ods. 2 Charty treba chápať v jeho materiálnom a nie formálnom zmysle.(86) Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva navyše vyplýva, že význam pojmu „zákon“ vo výraze „v súlade so zákonom“ uvedenom v článku 8 ods. 2 EDĽP znamená, že tento pojem sa nevzťahuje len na legislatívne akty, ale aj na právne predpisy nižšej právnej sily.(87) Vzťahuje sa na platný text, ako ho vyložili príslušné súdy.(88)

132. Požiadavka stanovená v článku 15 ods. 1 smernice 2016/680, podľa ktorej musí byť každé obmedzenie založené na legislatívnych opatreniach, by sa teda mala chápať široko, aby bola splnená nielen v prípade, keď existuje jeden legislatívny akt upravujúci všetky aspekty obmedzenia prístupu k určitej kategórii údajov, ako sú údaje v držbe RAB. Pojem „legislatívne opatrenia“ môže zahŕňať súbor právnych predpisov vrátane právnych predpisov nižšej právnej sily, ako ich vyložili príslušné súdy.

133. Je to tak ale za predpokladu, že príslušné legislatívne opatrenia umožňujú jasné a presné pochopenie rozsahu obmedzenia, ktoré ukladajú a že uplatnenie týchto opatrení je predvídateľné pre osoby, na ktoré sa vzťahuje. Uplatnenie opatrenia prijatého podľa smernice 2016/680 je pre osoby, na ktoré sa vzťahuje, predvídateľné, keď sú schopné identifikovať okolnosti a podmienky, za akých môže byť rozsah práv, ktoré im priznáva táto smernica, predmetom obmedzenia.(89)

134. Vo veci samej sa ustanovenia relevantné pre výkon práva na prístup stanovujú vo viacerých legislatívnych opatreniach. Ustanovenie § 60 ods. 1 RahaPTS umožňuje vedúcemu RAB obmedziť prístup k údajom obsiahnutým v databáze RAB a klasifikovať ich ako informácie určené na interné použitie. Opatrenie RAB z 13. mája 2022 stanovuje obmedzenie prístupu k údajom v databáze RAB, pričom ich vyhlasuje za údaje určené na interné použitie. Ustanovenie § 23 ods. 1 bodu 1 AvTS umožňuje obmedzenie prístupu k údajom, keď osoba, ktorá podáva žiadosť, nie je oprávnená na prístup k nim.

135. Zdá sa, že tieto ustanovenia sú formulované veľmi všeobecne, a to bez toho, aby dotknutým osobám umožňovali identifikovať podmienky a okolnosti, za ktorých je možné obmedzenie, a záruky zabezpečujúce, aby boli spracúvané údaje účinne chránené pred rizikom zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom k týmto údajom alebo ich nezákonným použitím.(90)

136. Je pravda, že interný predpis RAB obsahuje isté informácie relevantné pre spracúvanie údajov, konkrétne vymedzenie prevádzkovateľa údajov (RAB), druh údajov zapísaných do databázy,(91) klasifikáciu zabezpečenia údajov(92) a obdobie uchovávania údajov týkajúcich sa osoby v databáze.(93)

137. Tieto prvky sa však týkajú všeobecnejšie spracúvania údajov zo strany RAB bez osobitného odkazu na podmienky a okolnosti obmedzenia práva na prístup a na záruky voči riziku zneužitia.

138. Estónska vláda na pojednávaní uviedla, že vedúci RAB disponuje voľnou úvahou, v rámci ktorej môže rozhodnúť, či poskytne prístup k údajom obsiahnutým v databáze RAB a či existujú okolnosti, za ktorých sa môže poskytnúť prístup. Ako som však už podotkla vyššie,(94) relevantný legislatívny rámec zrejme túto voľnú úvahu nevymedzuje ani nestanovuje jasné a presné podmienky obmedzenia práva na prístup. To podporuje záver, že príslušné vnútroštátne legislatívne opatrenia zrejme nespĺňajú štandardy jasného a presného pravidla, ktorého uplatnenie je pre dotknutú osobu, ktorá si chce uplatniť právo na prístup, predvídateľné, no posúdenie tejto otázky prináleží vnútroštátnemu súdu.

139. Vzhľadom na uvedené sa má článok 15 ods. 1 smernice 2016/680 vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá všeobecným ustanovením priznáva vedúcemu FIU právomoc obmedziť práva dotknutých osôb len preto, že si pochopenie účelu, podmienok a rozsahu tohto obmedzenia vyžaduje spoločný výklad iných právnych predpisov vrátane právnych predpisov nižšej právnej sily. Rovnaké ustanovenie však takejto vnútroštátnej právnej úprave bráni v rozsahu, v akom príslušná vnútroštátna právna úprava zrejme nestanovuje jasné a presné pravidlá, ktoré by upravovali rozsah a podmienky uplatnenia obmedzenia práva na prístup tak, aby osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, mali dostatočné záruky účinnej ochrany spracúvaných údajov pred rizikom zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom k týmto údajom alebo ich nezákonným použitím.

IV.    Návrh

140. Vzhľadom na všetko uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko), takto:

1.      Článok 2 ods. 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), a článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV so zreteľom na článok 1 ods. 1 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že spracúvanie osobných údajov finančnou spravodajskou jednotkou (FIU), ako je RAB, pri plnení jej úlohy predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, odhaľovať ich a bojovať proti nim sa so zreteľom na jej funkcie a právomoci v tejto oblasti má považovať za spracúvanie vykonávané príslušným orgánom v zmysle článku 3 bodu 7 smernice 2016/680, aj keď príslušná FIU nie je vyšetrovacím orgánom v zmysle vnútroštátneho Trestného poriadku. Spracúvanie takýchto údajov teda patrí do pôsobnosti smernice 2016/680.

2.      Článok 15 smernice 2016/680

sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v celom rozsahu obmedzuje výkon práva dotknutej osoby na prístup k jej osobným údajom v držbe FIU až do zničenia týchto údajov, v dôsledku čoho dotknutá osoba nikdy nemôže získať informácie o týchto údajoch, v rozsahu, v akom príslušné vnútroštátne opatrenie zrejme nestanovuje jasné a presné pravidlá, ktoré by upravovali pôsobnosť a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladali minimálne požiadavky tak, aby osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, mali dostatočné záruky účinnej ochrany týchto údajov pred rizikom zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom k týmto údajom alebo ich nezákonným použitím zo strany príslušnej FIU.

3.      Článok 15 ods. 3 smernice 2016/680

sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje FIU odmietnuť oznámiť dôvody zamietnutia alebo obmedzenia, aby sa zabránilo tomu, že sa potvrdí alebo vyvráti, že došlo k spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa týkajú dotknutej osoby. Dotknutým osobám sa však v takejto situácii vždy musia poskytnúť informácie o možnosti uplatniť si právo na prístup prostredníctvom dozorného orgánu podľa článku 17 ods. 1 smernice 2016/680.

4.      Článok 15 ods. 1 smernice 2016/680

sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá všeobecným ustanovením priznáva vedúcemu FIU právomoc obmedziť práva dotknutých osôb len preto, že si pochopenie účelu, podmienok a rozsahu tohto obmedzenia vyžaduje spoločný výklad iných právnych predpisov vrátane právnych predpisov nižšej právnej sily. Rovnaké ustanovenie však takejto vnútroštátnej právnej úprave bráni v rozsahu, v akom príslušná vnútroštátna právna úprava zrejme nestanovuje jasné a presné pravidlá, ktoré by upravovali rozsah a podmienky uplatnenia obmedzenia práva na prístup tak, aby osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, mali dostatočné záruky účinnej ochrany spracúvaných údajov pred rizikom zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom k týmto údajom alebo ich nezákonným použitím.


1      Jazyk prednesu: angličtina.


2      FATF je medzivládny subjekt, ktorý stanovuje normy a vytvára a podporuje politiky na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.


3      Pozri odôvodnenie 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L, 2024/1624); MITSILEGAS, V., VAVOULA, N.: The evolving EU anti‑money laundering regime: Challenges for fundamental rights and the rule of law. In: Maastricht Journal of European and Comparative Law. Vol. 23, Issue 2, 2016, s. 261 až 293.


4      Pozri preambulu Charty Egmontskej skupiny finančných spravodajských jednotiek, ktorú v júli 2013 schválili vedúci finančných spravodajských jednotiek Egmontskej skupiny.


5      Podľa tohto ustanovenia platí: „Prístup k informáciám v databáze finančnej spravodajskej jednotky a právo na ich spracúvanie má iba úradník alebo zamestnanec finančnej spravodajskej jednotky. Vedúci finančnej spravodajskej jednotky môže na základe tohto zákona stanoviť obmedzenia prístupu k informáciám a klasifikovať ich ako informácie určené na interné použitie. …“


6      Podľa tohto ustanovenia platí: „Držiteľ informácií nevyhovie žiadosti o informácie, ak: 1. sa na požadované informácie vzťahujú obmedzenia prístupu a osoba žiadajúca o informácie nie je oprávnená na prístup k nim; …“


7      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73).


8      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1) (ďalej len „GDPR“).


9      RT I, 18. 12. 2020, 38.


10      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2015/849 a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 2018, s. 43).


11      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89).


12      Rozsudok z 30. apríla 2024 (C‑470/21, EU:C:2024:370, bod 158).


13      GDPR obsahuje horizontálne ustanovenie v článku 23, zatiaľ čo podľa smernice 2016/680 možno každé právo obmedziť individuálne. Predovšetkým v súvislosti s právom dotknutej osoby na prístup článok 15 smernice 2016/680 členským štátom výslovne umožňuje prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa „úplne alebo čiastočne“ obmedzuje toto právo, a prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa určia „kategórie spracúvania“, ktoré môžu „úplne alebo čiastočne“ spadať do rôznych kategórií dôvodov obmedzení. V právnickej literatúre sa správne podotýka, že aj keď možno práva osoby vrátane práva na prístup obmedziť aj podľa GDPR, podľa smernice 2016/680 existuje na obmedzenia väčší priestor, v dôsledku čoho je pravdepodobnejšie, že osoba, ktorá orgán presadzovania práva žiada o prístup k údajom, dostane odpoveď, v rámci ktorej jej odmietne čokoľvek potvrdiť alebo vyvrátiť; pozri MOUZAKITI, F.: Cooperation between financial intelligence units in the European Union: Stuck in the middle between the General Data Protection Regulation and the Police Data Protection Directive. In: New Journal of European Criminal Law. 2020, vol. 11, Issue 3, s. 351 až 374, na s. 366.


14      Rozhodnutia Komisie o primeranosti podľa článku 45 GDPR, ktorými sa určuje, či tretia krajina poskytuje primeranú úroveň ochrany, sa neuplatňujú na výmeny údajov podľa smernice 2016/680, v prípade ktorých musí existovať samostatné rozhodnutie o primeranosti podľa jej článku 36. Pri neexistencii takéhoto rozhodnutia môže k prenosom dochádzať pod podmienkou primeraných záruk podľa článku 37 smernice 2016/680.


15      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 39).


16      Pozri odôvodnenie 10 GDPR.


17      Rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) (C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 40).


18      Rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) (C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 42 a citovaná judikatúra).


19      Pozri VOGIATZOGLOU, P.: Scope. In: KOSTA, E., BOEHM, F. (eds.): The EU Law Enforcement Directive (LED). Oxford: Oxford University Press, 2024, s. 67 až 77, na str. 74.


20      Rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) (C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 43 a citovaná judikatúra).


21      Pozri odôvodnenie 11 smernice 2016/680.


22      Rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) (C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 42 a citovaná judikatúra).


23      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains (C‑817/19, EU:C:2022:491, bod 67). Pozri BREWCZYŃSKA, M.: A critical reflection on the material scope of the application of the Law Enforcement Directive and its boundaries with the General Data Protection Regulation. In: KOSTA, E. et al. (eds.): Research handbook on EU data protection law. Cheltenham: Edward Elgar, 2022, s. 91 až 114, na s. 104.


24      Z článku 23 ods. 1 písm. d) a h) GDPR je zrejmé, že spracúvanie osobných údajov vykonávané súkromnými osobami na účely presadzovania práva stanovené v článku 2 ods. 2 písm. d) tohto nariadenia patrí do jeho pôsobnosti; pozri rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains (C‑817/19, EU:C:2022:491, bod 68 a citovaná judikatúra).


25      Ako vyplýva z odôvodnení 11 a 12 smernice 2016/680, GDPR sa uplatňuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonáva „príslušný orgán“ v zmysle článku 3 bodu 7 uvedenej smernice, ale na iné účely než účely presadzovania práva. Rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) (C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 43 a citovaná judikatúra).


26      Ceļu satiksmes drošības direkcija (Riaditeľstvo pre bezpečnosť cestnej premávky, Lotyšsko).


27      Rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body) (C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 72).


28      Rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) (C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 44).


29      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 132; ďalej len „smernica o PNR“).


30      Rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains (C‑817/19, EU:C:2022:491, bod 80).


31      Rozsudok z 30. apríla 2024, La Quadrature du Net a i. (Osobné údaje a boj proti porušovaniu autorských práv) (C‑470/21, EU:C:2024:370, body 158 a 159).


32      Pokiaľ ide o prehľad histórie FIU v rámci AML, pozri Európsky parlament: Výskumná služba Európskeho parlamentu, a SCHERRER, A.: Fighting tax‑crimes – Cooperation between Financial Intelligence Units, Ex‑post impact assessment – Study, marec 2017, s. 8 (ďalej len „štúdia EP z roku 2017“); MITSILEGAS, V.: New forms of transnational policing: The emergence of financial intelligence units in the European Union and the challenges for human rights: Part 1. In: Journal of Money Laundering Control. Vol. 3, Issue 2, 1999, s. 147.  Spolupráca jednotiek špecializovaných na finančné spravodajské informácie nadobudla svoju podobu na prvom stretnutí „Egmontskej skupiny“ v roku 1995. FATF v roku 2003 prijala revidovaný súbor 40 odporúčaní, ktoré formálne zahŕňali odporúčanie týkajúce sa zriadenia a fungovania FIU. Odporúčania FATF z roku 2012 aktualizované v júni 2026 zahŕňajú odporúčanie týkajúce sa FIU (odporúčanie č. 29).


33      Rozhodnutie Rady zo 17. októbra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov (Ú. v. ES L 271, 2000, s. 4; Mim. vyd. 19/004, s. 15).


34      Bývalý článok 34 ods. 2 písm. c) ZEÚ.


35      Pozri Medzinárodný menový fond, Financial Intelligence Units: An Overview, 2004 (dostupné na: https://www.elibrary.imf.org/display/book/9781589063624/9781589063624.xml), s. 9. Štúdia EP z roku 2017, c. d., s. 13 a 14, odkazuje na správu z roku 2016 vypracovanú platformou FIU EÚ, kde sa uvádzajú tri modely FIU: správny model, model presadzovania práva (alebo justičný model) a hybridný model. Rozdelenie modelov FIU, ku ktorému dospela táto správa, je takéto: 12 FIU v Únii má správnu povahu a sú napríklad súčasťou ministerstiev financií, spravodlivosti alebo vnútra alebo sú začlenené do centrálnej banky či dozorného orgánu, pričom sa uvádza Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Slovinsko; 11 FIU v Únii je usporiadaných na základe modelu presadzovania práva (policajného a/alebo justičného modelu), pričom sa uvádza Estónsko, Fínsko, Írsko, Litva, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo a Švédsko; päť FIU opísalo samo seba ako jednotky „hybridnej“ povahy v dôsledku kombinácie policajných a správnych prvkov, pričom sa uvádza Dánsko, Grécko, Cyprus, Maďarsko a Holandsko. Pokiaľ ide o dôvody spojené s výberom koncepcie FIU, pozri MASCIANDARO, D., VOLPICELLA, A.: Designing Financial Supervision: The puzzling case of the FIUs against money laundering. In: Journal of Financial Regulation. Vol. 2, Issue I, 2016, s. 79 až 113.


36      Pozri odôvodnenie 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (Ú. v. EÚ L 186, 2019, s. 122).


37      Pozri článok 52 smernice 2015/849, podľa ktorého by mali FIU navzájom spolupracovať v čo najväčšej miere „bez ohľadu na ich organizačné postavenie“.


38      Pozri odôvodnenie 14 smernice 2019/1153. Cieľom tejto smernice, ktorá bola prijatá na základe článku 87 ods. 2 ZFEÚ týkajúceho sa policajnej spolupráce (a ktorou sa zrušilo rozhodnutie Rady 2000/642), bolo posilniť výmenu finančných informácií s určenými príslušnými orgánmi, ako aj zvýšiť právnu istotu a operačnú účinnosť. Jej článok 1 ods. 2 písm. a) objasňuje, že ňou nie je dotknutá smernica 2015/849 a súvisiace ustanovenia vnútroštátneho práva „vrátane organizačného postavenia priznaného FIU podľa vnútroštátneho práva, ako aj ich operačnej nezávislosti a samostatnosti“.


39      FIU môžu byť v závislosti od členských štátov poverené aj ďalšími úlohami a funkciami v rozsahu, v akom nezasahujú do ich hlavnej úlohy. Estónska vláda uviedla, že RAB plní aj dozornú úlohu. Vec sama sa však týka práva na prístup k údajom v držbe FIU pri plnení ich hlavnej úlohy a funkcie.


40      Informácie prijímajú od povinných subjektov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2015/849 podľa jej článku 2 ods. 1. Povinné subjekty majú povinnosť poskytovať FIU informácie, a to aj prostredníctvom podania správy o podozrivých transakciách podľa článku 33 tejto smernice.


41      Na tento účel musia členské štáty podľa článku 8 smernice 2019/1153 zabezpečiť, aby sa od ich určených príslušných orgánov vyžadovalo včas odpovedať na žiadosti národnej FIU o informácie na účely presadzovania práva, ak sú takéto informácie v jednotlivých prípadoch potrebné na predchádzanie praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu, ich odhaľovanie a boj proti nim.


42      Aj keď sú však FIU súčasťou štruktúry polície alebo justície, musia zostať nezávislé a operačne oddelené. Pozri článok 19 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1640 z 31. mája 2024 o mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a mení a zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 [s účinnosťou od 10. júla 2027] (Ú. v. EÚ L, 2024/1640) (šiesta smernica o AML).


43      MOUZAKITI, F.: poznámka pod čiarou 13, c. d., s. 373, kde sa FUI opisujú ako „nové policajné inštitúcie“.


44      Holandské kráľovstvo sa vo svojich ústnych vyjadreniach zdržalo zaujať stanovisko k otázke právneho rámca ochrany údajov uplatniteľného na FIU.


45      Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 2018, s. 22) na tomto základe stanovuje požiadavky týkajúce sa kriminalizovania prania špinavých peňazí.


46      Uvedené zdôrazňuje aj výbor expertov Rady Európy pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL) v rámci predstavenia funkcií FIU (dostupné na: https://www.coe.int/en/web/moneyval/implementation/fiu). Podľa združenia Transparency International FIU pri analýze informácií „spájajú kúsky skladačky, ktoré žiadna banka ani žiadny orgán nezachytia osamote“. Pozri https://www.transparency.org/en/news/financial‑intelligence‑units‑powerful‑tools‑against‑corruption.


47      MOUZAKITI, F.: poznámka pod čiarou 13, c. d., s. 353.


48      Pozri francúzsky senát: „Rapport fait au nom de la commission d’enquête aux fins d’évaluer les outils de la lutte contre la délinquance financière, la criminalité organisée et le contournement des sanctions internationales, en France et en Europe, et de proposer des mesures face aux nouveaux défis“. Vol. I, 18. júna 2005, s. 197, kde sa podotýka, že francúzska FIU (Tracfin) stojí na hranici medzi predchádzaním a trestným stíhaním („à la frontière entre les volets préventif et répressif“).


49      Rozsudok z 30. apríla 2024 (C‑470/21, EU:C:2024:370).


50      Bod 42 vyššie.


51      Rozsudok z 30. apríla 2024, La Quadrature du Net a i. (Osobné údaje a boj proti porušovaniu autorských práv) (C‑470/21, EU:C:2024:370, bod 158).


52      Tamže.


53      Pozri bod 41 vyššie.


54      Rozsudok z 21. júna 2022 (C‑817/19, EU:C:2022:491, body 79 a 80).


55      Pozri bod 36 vyššie.


56      Pozri bod 43 vyššie


57      V záujme úplnosti podotýkam, že – ako vyplýva z odôvodnenia 14 smernice 2016/680 – táto smernica sa nevzťahuje na spracúvanie údajov v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie, najmä činností týkajúcich sa národnej bezpečnosti.


58      Uvedené podporuje rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains (C‑817/19, EU:C:2022:491), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že PIU sa majú kvalifikovať ako „príslušné orgány“ podľa smernice 2016/680. Takáto kvalifikácia nebola vylúčená skutočnosťou, že PIU prenášajú údaje z PNR alebo výsledok spracúvania príslušným orgánom.


59      S výnimkou holandskej vlády, ktorá nezaujala stanovisko k tejto otázke .


60      Rámcové rozhodnutie Rady z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 2008, s. 60).


61      Pozri článok 19 ods. 4 druhý pododsek smernice 2024/1640.


62      Konkrétne umožniť povinnému subjektu alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu riadne si splniť úlohy a zabrániť prekážkam pri úradných alebo právnych šetreniach, analýzach, vyšetrovaniach alebo konaniach na účely tejto smernice, ako aj zabezpečiť, že sa neohrozí predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovanie a odhaľovanie. Existenciu takéhoto špecifického odvetvového obmedzenia práva dotknutej osoby na prístup v súvislosti so zákazom zverejňovania možno vysvetliť skutočnosťou, že smernica 2015/849 predchádzala prijatiu právneho predpisu EÚ o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva, a to smernice 2016/680. Smernica 2024/1640, ktorá, ako bolo uvedené vyššie (v bode 81 týchto návrhov), ruší smernicu 2015/849, už neobsahuje uvedené ustanovenie o obmedzení práva na prístup.


63      Alebo samoregulačnému orgánu dotknutej profesie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 34 smernice 2015/849.


64      Pozri bod 60 vyššie.


65      Ak Súdny dvor zaujme stanovisko, že článok 41 ods. 4 smernice 2015/849 je uplatniteľný všeobecnejšie vo vzťahu ku všetkým údajom v držbe FIU, moja analýza štvrtej otázky zostáva relevantná v rozsahu, v akom toto ustanovenie v podstate odráža hlavné podmienky obmedzenia práva na prístup stanovené v článku 15 ods. 1 smernice 2016/680.


66      Pozri DIMITROVA, D.: Limitations to the right of access. In: KOSTA, E., BOEHM, F. (eds.): poznámka pod čiarou 19, c. d., s. 288.


67      Rozsudok zo 6. októbra 2020, Privacy International (C‑623/17, EU:C:2020:790, bod 64).


68      Pozri článok 38 ods. 2, článok 42 smernice 2015/849 a článok 61 ods. 3 tretí pododsek tejto smernice.


69      Rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers (C‑37/20 a C‑601/20, EU:C:2022:912, bod 63).


70      Rozsudok z 22. novembra 2022, Luxembourg Business Registers (C‑37/20 a C‑601/20, EU:C:2022:912, bod 64).


71      Rozsudok z 18. júna 2026, NTH Haustechnik (C‑484/24, EU:C:2026:496, bod 72 a citovaná judikatúra).


72      Rozsudok zo 6. októbra 2020, Privacy International (C‑623/17, EU:C:2020:790, bod 68 a citovaná judikatúra).


73      Pozri DIMITROVA, D.: poznámka pod čiarou 66, c. d., s. 292, kde sa podotýka, že cieľom povinnosti dokumentovania je zabezpečiť, aby sa obmedzenia nestanovovali náhodne.


74      Týmito zárukami by nemali byť dotknuté záruky stanovené vo vnútroštátnom trestnom práve pre prípad, že dotknutá osoba je formálne obvinená zo spáchania trestného činu.


75      Rozsudok zo 16. novembra 2023 (C‑333/22, EU:C:2023:874, bod 44).


76      Tamže, bod 66.


77      Tamže, bod 69 a citovaná judikatúra.


78      Tamže, bod 70.


79      Rozsudok zo 16. júla 2026, AEDT a État du Grand‑Duché de Luxembourg (C‑158/25, EU:C:2026:591, bod 21).


80      Pozri bod 88 vyššie a nasl.


81      Rozsudok zo 16. novembra 2023, Ligue des droits humains (Overovanie spracúvania údajov dozorným orgánom) (C‑333/22, EU:C:2023:874, bod 42).


82      Pozri bod 109 vyššie.


83      Pozri bod 102 vyššie.


84      Rozsudok z 18. júna 2026, NTH Haustechnik (C‑484/24, EU:C:2026:496, bod 71 a citovaná judikatúra).


85      Tamže, bod 72 a citovaná judikatúra.


86      Tamže, bod 74 a citovaná judikatúra.


87      Rozsudok ESĽP, 23. januára 2025, H.W. v. Francúzsko (ECLI:CE:ECHR:2025:0123JUD001380521, bod 65 a citovaná judikatúra).


88      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2026, NTH Haustechnik (C‑484/24, EU:C:2026:496, bod 75), kde sa v tomto zmysle uvádza ESĽP, 23. januára 2025, H.W. v. Francúzsko (CE:ECHR:2025:0123JUD001380521 , bod 65 a citovaná judikatúra).


89      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) (C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 56).


90      Pozri bod 100 vyššie a nasl.


91      Články 8 až 17 stanov databázy RAB.


92      Úroveň zabezpečenia spracúvaných údajov sa v článku 5 ods. 2 stanov databázy RAB označuje ako „vysoká“.


93      Článok 26 ods. 1 stanov databázy RAB stanovuje, že údaje a dokumenty týkajúce sa osoby obsiahnuté v databáze sa po vybavení príslušného oznámenia alebo odložení spisu uchovávajú v databáze 15 rokov. Údaje o osobe, prepojenie osoby s inými údajmi a dokumenty, ktoré sa jej týkajú, sa z databázy odstraňujú takým spôsobom, aby sa zabezpečila integrita údajov o osobách, oznámení a spisov.


94      Pozri bod 107 vyššie.