(1)

Komisia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (2) preskúmala uplatňovanie a rozsah pôsobnosti uvedenej smernice a dospela k záveru, že ciele integrácie trhu Únie s alternatívnymi investičnými fondmi (ďalej len „AIF“) na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany investorov a ochrany finančnej stability, boli z väčšej časti dosiahnuté. Vo svojom preskúmaní však Komisia dospela aj k záveru, že je potrebné harmonizovať pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“) spravujúcich AIF, ktoré poskytujú úvery, ako aj že je potrebné objasniť normy uplatniteľné na správcov AIF, ktorí delegujú svoje funkcie na tretie strany, zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so subjektmi poskytujúcimi služby úschovy cenných papierov (ďalej len „uschovávatelia“), zlepšiť cezhraničný prístup k službám depozitárov, optimalizovať zber údajov na účely dohľadu a uľahčiť využívanie nástrojov na riadenie likvidity v celej Únii. Na uspokojenie týchto potrieb sú preto potrebné zmeny, ktorými sa zlepší fungovanie smernice 2011/61/EÚ.

(2)

Spoľahlivý režim delegovania, rovnaké zaobchádzanie s uschovávateľmi, jednotné podávanie správ na účely dohľadu, najmä odstránením duplicity a nadbytočných požiadaviek, a harmonizovaný prístup k používaniu nástrojov na riadenie likvidity sú rovnako potrebné aj pre správu podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“). Preto je vhodné zmeniť aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (3), v ktorej sa stanovujú pravidlá udeľovania povolení a prevádzky PKIPCP a ich správcovských spoločností v oblastiach delegovania, úschovy aktív, podávania správ na účely dohľadu a riadenia rizika likvidity.

(3)

Na konci roka 2022 dosiahla čistá hodnota aktív na trhu Únie pre AIF 6,8 bilióna EUR. V Únii pripadá na profesionálnych investorov približne 86 % čistej hodnoty aktív AIF, ktoré spravujú alebo uvádzajú na trh správcovia AIF, ktorým bolo udelené povolenie a správcovia AIF, ktorí spravujú aktíva v celkovej hodnote nepresahujúcej hraničnú hodnotu, t. j. správcovia AIF uvedení v článku 3 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ. Trh Únie pre AIF poskytuje podnikom Únie súkromné úvery vo výške viac ako 250 miliárd EUR a na investorov z Únie pripadá 30 % celosvetového kapitálu, ktoré má toto odvetvie k dispozícii. Veľkosť celkového trhu v Únii pre AIF naďalej rastie, pričom v rokoch 2020 až 2022 sa zvýšila o 15 % a ku koncu roka 2020 predstavovali AIF jednu tretinu v správe fondov v Európskom hospodárskom priestore. Ak sa inštitucionálnym investorom poskytne viac možností a posilní sa konkurencieschopnosť únie kapitálových trhov, je tu napriek tomu stále priestor na ich rast.

(4)

S cieľom zvýšiť efektívnosť činností správcov AIF by sa zoznam vedľajších služieb stanovený v článku 6 ods. 4 smernice 2011/61/EÚ mal rozšíriť tak, aby obsahoval úlohy, ktoré vykonáva správca referenčných hodnôt v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (4) (ďalej len „správa referenčných hodnôt“), a činnosti spravovania úveru v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2167 (5). Pre úplnosť by sa malo objasniť, že pri výkone úloh takýmto správcom referenčných hodnôt alebo pri poskytovaní činností spravovania úveru by sa na správcu AIF malo vzťahovať nariadenie (EÚ) 2016/1011 a smernica (EÚ) 2021/2167.

(5)

V záujme zvýšenia právnej istoty by sa malo objasniť, že do správy AIF môžu patriť aj činnosti poskytovania úverov v mene AIF a spravovanie subjektov zriadených na účely sekuritizácie.

(6)

S cieľom zvýšiť právnu istotu pre správcov AIF a správcovské spoločnosti PKIPCP vzhľadom na služby, ktoré môžu poskytovať tretím stranám, by sa malo objasniť, že správcovia AIF a správcovské spoločnosti PKIPCP môžu v prospech tretích strán vykonávať rovnaké funkcie a činnosti, ktoré už vykonávajú v súvislosti s AIF a PKIPCP, ktoré spravujú, za predpokladu, že každý potenciálny konflikt záujmov, ktorý vznikne poskytovaním tejto funkcie alebo činnosti tretím stranám, je primerane riadený. K takýmto funkciám a činnostiam patria napríklad podnikové služby, ako sú ľudské zdroje a informačné technológie (ďalej len „IT“), ako aj IT služby pre riadenie portfólia a riadenie rizík. Uvedenou možnosťou sa podporí aj medzinárodná konkurencieschopnosť európskych správcov AIF a správcovských spoločností PKIPCP, pretože umožní úspory z rozsahu a pomôže diverzifikovať zdroje príjmov.

(7)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa malo objasniť, že na správcov AIF poskytujúcich vedľajšie služby, ktorých súčasťou sú finančné nástroje, sa vzťahujú pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (6). Pokiaľ ide o aktíva, ktoré nie sú finančnými nástrojmi, správcovia AIF by mali mať povinnosť dodržiavať požiadavky smernice 2011/61/EÚ.

(8)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie požiadaviek stanovených v smernici 2011/61/EÚ týkajúcich sa potrebných ľudských zdrojov správcov AIF je potrebné objasniť, že v čase podania žiadosti o udelenie povolenia by správca AIF mal príslušným orgánom poskytnúť informácie o ľudských a technických zdrojoch, ktoré správca AIF použije na výkon svojich funkcií a v náležitých prípadoch na dohľad nad subjektmi, na ktoré sa jeho funkcie delegujú. Na výkon činnosti správcu AIF by sa na plný úväzok mali vymenovať aspoň dve fyzické osoby, ktoré sú buď zamestnancami správcu AIF, alebo sú výkonnými členmi alebo členmi riadiaceho orgánu správcu AIF a majú bydlisko v zmysle obvyklého pobytu v Únii. Bez ohľadu na uvedené zákonné minimum by v závislosti od veľkosti a zložitosti správcu AIF a AIF, ktoré spravuje, mohlo byť potrebných viac zdrojov.

(9)

Niektoré členské štáty majú vo vnútroštátnom práve alebo odvetvových normách požiadavky na stupeň nezávislosti jedného alebo viacerých členov riadiaceho orgánu správcu AIF alebo riadiaceho orgánu správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo investičnej spoločnosti. Správcov AIF, ktorí spravujú AIF uvádzané na trh pre retailových investorov, ako aj správcovské spoločnosti PKIPCP a investičné spoločnosti je vhodné povzbudiť, aby s cieľom chrániť záujmy AIF, PKIPCP a investorov do AIF v správe správcu AIF alebo do PKIPCP vymenovali za člena svojho riadiaceho orgánu aspoň jedného nezávislého alebo nevýkonného riaditeľa, ak je to možné podľa vnútroštátneho práva alebo podľa odvetvových noriem domovského členského štátu správcu AIF, správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo investičnej spoločnosti. Pri tomto menovaní je správca AIF, správcovská spoločnosť PKIPCP alebo investičná spoločnosť povinná zabezpečiť, aby bol tento člen svojou povahou a úsudkom nezávislý a mal dostatočné odborné znalosti a skúsenosti posúdiť, či správca AIF, správcovská spoločnosť PKIPCP alebo investičná spoločnosť spravuje AIF alebo PKIPCP v najlepšom záujme investorov.

(10)

AIF nie vždy uvádza na trh priamo správca AIF, ale jeden alebo viacerí distribútori buď v mene správcu AIF alebo vo vlastnom mene. Konkrétne by mohli nastať prípady, keď AIF uvádza na trh nezávislý finančný poradca bez vedomia správcu AIF. Väčšina distribútorov fondov podlieha regulačným požiadavkám podľa smernice 2014/65/EÚ alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 (7), v ktorých sa vymedzuje rozsah ich povinností voči vlastným klientom. V smernici 2011/61/EÚ by sa preto mala uznať rozmanitosť dohôd o distribúcii a malo by sa rozlišovať na jednej strane medzi dohodami, podľa ktorých distribútor koná v mene správcu AIF, čo by sa malo považovať za dohody o delegovaní, a na strane druhej dohodami, na základe ktorých distribútor koná vo vlastnom mene, keď uvádza na trh AIF podľa smernice 2014/65/EÚ alebo prostredníctvom investičných produktov založených na životnom poistení v súlade so smernicou (EÚ) 2016/97, kedy by sa bez ohľadu na akúkoľvek dohodu o distribúcii medzi správcom AIF a distribútorom nemali uplatňovať ustanovenia smernice 2011/61/EÚ o delegovaní.

(11)

Delegovanie môže umožniť efektívne riadenie investičných portfólií a získavanie potrebných odborných znalostí na konkrétnom geografickom trhu alebo v rámci konkrétnej triedy aktív. Je však dôležité, aby orgány dohľadu mali aktualizované informácie o hlavných prvkoch dohôd o delegovaní. S cieľom vypracovať spoľahlivý prehľad činností delegovania v Únii by správcovia AIF mali príslušným orgánom pravidelne poskytovať informácie o dohodách o delegovaní, ktoré obsahujú delegovanie funkcií spoločného riadenia portfólia alebo riadenia portfólia podľa voľného uváženia alebo funkcií riadenia rizík. Správcovia AIF by preto mali vo vzťahu ku každému AIF, ktorý spravujú, vykazovať informácie o subjektoch, na ktoré sa funkcie delegujú, zoznam a opis delegovaných činností, objem a percentuálny podiel aktív v správe AIF, na ktoré sa vzťahujú dohody o delegovaní funkcie riadenia portfólia, opis toho, ako správca AIF vykonáva dohľad nad subjektom, na ktorý sa funkcie delegujú, monitoruje ho a kontroluje, informácie o dohodách o subdelegovaní a dátum začiatku a uplynutia platnosti dohôd o delegovaní a subdelegovaní. V záujme jasnosti by sa malo stanoviť, že zhromaždené údaje o množstve a percentuálnom podiele aktív v správe AIF, na ktoré sa vzťahujú dohody o delegovaní funkcie riadenia portfólia, majú poskytovať lepší prehľad o fungovaní delegovania a samy osebe nie sú ukazovateľom primeranosti podstaty alebo dohôd o riadení rizík, či účinnosti opatrení dohľadu alebo kontroly na úrovni správcu AIF. Takéto informácie by sa mali oznamovať príslušným orgánom v rámci režimu podávania správ na účely dohľadu, ktorý upravuje smernica 2011/61/EÚ.

(12)

Na zaistenie jednotného uplatňovania smernice 2011/61/EÚ by sa malo objasniť, že v nej stanovené pravidlá delegovania sa uplatňujú na všetky funkcie uvedené v prílohe I k uvedenej smernici, ako aj na zoznam vedľajších služieb uvedených v článku 6 ods. 4 uvedenej smernice.

(13)

Investičné fondy poskytujúce úvery môžu byť zdrojom alternatívneho financovania pre reálnu ekonomiku. Takéto fondy môžu poskytnúť rozhodujúce financovanie malým a stredným podnikom v Únii, ktoré majú ťažší prístup k tradičným zdrojom úverov. Rozdielny regulačný prístup jednotlivých členských štátov však môže zapríčiniť regulačnú arbitráž a rôzne úrovne ochrany investorov, čo bráni vytvoreniu efektívneho vnútorného trhu pre poskytovanie úverov od AIF. V smernici 2011/61/EÚ by sa malo zohľadniť právo AIF poskytovať úvery. Takisto by sa mali stanoviť spoločné pravidlá, aby sa vytvoril efektívny vnútorný trh s poskytovaním úverov od AIF, aby sa zabezpečila jednotná úroveň ochrany investorov v Únii, aby sa umožnilo AIF rozvíjať činnosti poskytovania úverov vo všetkých členských štátoch a aby sa uľahčil prístup podnikov v Únii k financovaniu, čo je kľúčovým cieľom únie kapitálových trhov, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán. Vzhľadom na rýchly rozvoj súkromného trhu s úvermi je potrebné riešiť potenciálne mikroprudenciálne a makroprudenciálne riziká, ktoré by mohlo predstavovať poskytovanie úverov od AIF, a prenášať sa na širší finančný systém. Pravidlá uplatniteľné na správcov AIF spravujúcich fondy, ktoré poskytujú úvery, by sa mali harmonizovať s cieľom zlepšiť riadenie rizík na celom finančnom trhu a zvýšiť transparentnosť pre investorov. V záujme jasnosti by ustanovenia tejto smernice uplatniteľné na správcov AIF, ktoré poskytujú úvery, nemali brániť členským štátom určovať vnútroštátne rámce pre produkty s vymedzením určitých kategórií AIF s prísnejšími pravidlami.

(14)

AIF neposkytujú úvery vždy priamo. Môžu sa vyskytnúť prípady, keď AIF poskytne úver nepriamo prostredníctvom tretej strany alebo subjektu zriadeného na osobitný účel, ktorý poskytne úver za AIF alebo v jeho mene alebo za správcu AIF alebo v jeho mene, pokiaľ ide o AIF, a to pred získaním expozície voči úveru. Ak je daný AIF alebo správca AIF zapojený do štruktúrovania úveru alebo do vymedzenia jeho charakteristických znakov či predbežného súhlasu s nimi, s cieľom zabrániť obchádzaniu smernice 2011/61/EÚ by sa takéto prípady mali považovať za činnosti poskytovania úverov a mali by podliehať uvedenej smernici.

(15)

AIF, ktoré poskytujú úvery spotrebiteľom podliehajú požiadavkám iných nástrojov práva Únie uplatniteľných na spotrebiteľské úvery vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (8) a smernice (EÚ) 2021/2167. Uvedené nástroje práva Únie stanovujú základnú ochranu dlžníkov na úrovni Únie. Zo závažných dôvodov verejného záujmu by však členské štáty mali mať možnosť zakázať na svojom území poskytovanie úverov spotrebiteľom zo strany AIF.

(16)

S cieľom podporiť profesionálnu správu AIF a zmierniť riziká finančnej stability by správcovia AIF, ktorí spravujú AIF, ktoré sa podieľajú na poskytnutí úverov, mali mať účinné politiky, postupy a postupy na poskytovanie úverov bez ohľadu na to, či tieto AIF spĺňajú vymedzenie AIF poskytujúcich úvery. Mali by tiež zaviesť účinné politiky, postupy a procesy posudzovania kreditného rizika a správy a monitorovania svojho úverového portfólia, ak AIF, ktoré spravujú, sa podieľajú na poskytnutí úverov, vrátane prípadov, keď tieto AIF získajú expozíciu voči úverom prostredníctvom tretích strán. Uvedené politiky, postupy a procesy by mali byť primerané rozsahu poskytovania úverov a mali by sa pravidelne preskúmavať.

(17)

Na zníženie rizika vzájomnej previazanosti medzi AIF poskytujúcimi úvery a ostatnými účastníkmi finančného trhu by mali byť správcovia uvedených AIF v prípade, že je dlžníkom finančná inštitúcia, povinní diverzifikovať svoje riziko a svoju expozíciu konkrétne obmedziť.

(18)

S cieľom zabezpečiť stabilitu a integritu finančného systému a zaviesť primerané záruky by AIF poskytujúce úvery mali mať obmedzený pákový efekt v závislosti od toho, či je daný AIF otvoreného alebo uzavretého typu. Riziko pre finančnú stabilitu je väčšie v prípade otvorených AIF, od ktorých sa môžu vyžadovať vysoké úrovne vyplácania. V súlade s cieľom zachovať finančnú stabilitu by pákový efekt nemal byť obmedzovaný podľa toho, či sa AIF poskytujúci úvery uvádza na trh pre profesionálnych a retailových investorov alebo len pre profesionálnych investorov. Záväzková metóda poskytuje spoľahlivý komplexný rámec na výpočet pákového efektu podľa medzinárodných noriem, a najmä na zohľadnenie syntetického pákového efektu vytvoreného derivátmi. Uvedené limity pákového efektu by pre príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF nemali byť prekážkou, aby predpísal prísnejšie obmedzenia pákového efektu, ak sa to považuje za potrebné na zabezpečenie stability a integrity finančného systému.

(19)

S cieľom obmedziť konflikt záujmov by správcovia AIF a ich zamestnanci nemali dostávať úvery od žiadnych AIF poskytujúcich úvery, ktoré spravujú. Podobne by malo byť zakázané, aby depozitár AIF a jeho subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, alebo subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú správcu AIF a jeho zamestnanci a subjekty tej istej skupiny ako správca AIF dostávali úvery od dotknutého AIF.

(20)

S cieľom zabrániť morálnemu riziku a zachovať všeobecnú úverovú kvalitu úverov poskytovaných AIF by sa na tieto úvery pri prevode na tretie strany mali vzťahovať požiadavky na ponechanie si rizika. S rovnakým cieľom by sa správcom AIF malo zakázať spravovať AIF, ktorý poskytuje úvery výlučne na účel ich predaja tretím stranám (ďalej len „stratégia poskytni a predaj“) bez ohľadu na to, či daný AIF spĺňa vymedzenie AIF poskytujúceho úvery. Úvery by sa mali poskytovať výlučne na účely investovania kapitálu, ktorý AIF nadobudol v súlade so svojou investičnou stratégiou a regulačnými obmedzeniami. Správca AIF by však mal byť schopný vykonávať túto investičnú stratégiu v najlepšom záujme investorov AIF. To znamená, že výnimky z pravidiel pre ponechania si rizika sú potrebné a mali by sa vzťahovať na prípady, keď ponechanie si časti úveru nie je zlučiteľné s výkonom investičnej stratégie AIF alebo s regulačnými požiadavkami vrátane požiadaviek na produkty, ktoré boli uložené AIF a správcovi AIF. K týmto prípadom patria situácie, kedy by ponechanie si časti úveru viedlo k prekročeniu limitov AIF pre investície alebo diverzifikáciu alebo k porušeniu regulačných požiadaviek, ako sú reštriktívne opatrenia prijaté podľa článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), alebo keď AIF vstupuje do likvidácie, alebo keď sa situácia dlžníka zmenila, napríklad v prípade zlúčenia alebo platobnej neschopnosti dlžníka, ak investičnou stratégiou AIF nie je spravovanie ohrozených aktív, alebo keď sa zmení alokácia aktív AIF, v dôsledku čoho AIF už neuplatňuje expozíciu voči konkrétnemu odvetviu alebo konkrétnej triede aktív. Správca AIF by na žiadosť príslušných orgánov svojho domovského členského štátu mal odôvodniť svoje rozhodnutie využiť takúto výnimku z pravidiel ponechania si rizika a malo by sa od neho vyžadovať, aby priebežne dodržiaval všeobecnú zásadu zákazu stratégií poskytni a predaj.

(21)

Dlhodobé nelikvidné úvery, ktoré drží AIF, by mohli vytvárať nesúlad likvidity, ak otvorená štruktúra AIF umožňuje investorom časté vyplácanie ich podielových listov alebo akcií. Preto je potrebné zmierniť riziká súvisiace s transformáciou splatnosti uložením uzavretej štruktúry pre AIF poskytujúce úvery. Malo by však byť možné, aby AIF poskytujúce úvery fungovali ako otvorené za predpokladu, že sú splnené určité požiadavky vrátane systému riadenia likvidity, ktorý minimalizuje nesúlad likvidity, zabezpečuje spravodlivé zaobchádzanie s investormi a je pod dohľadom príslušných orgánov domovského členského štátu správcu AIF. S cieľom zabezpečiť konzistentné kritériá, podľa ktorých príslušné orgány určia, či si AIF poskytujúci úvery môže zachovať otvorenú štruktúru, by Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (9) mal na stanovenie týchto kritérií vypracovať návrh regulačných technických predpisov, pričom náležite zohľadní povahu, profil likvidity a expozície AIF poskytujúcich úvery.

(22)

Malo by sa objasniť, že ak sa na AIF, ktorý poskytuje úvery, alebo správcu AIF v súvislosti s úverovými činnosťami AIF, ktorý spravuje, vzťahujú požiadavky stanovené v smernici 2011/61/EÚ a požiadavky stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 (10), (EÚ) č. 346/2013 (11) a (EÚ) 2015/760 (12), osobitné požiadavky pre produkty stanovené v kapitole II nariadenia (EÚ) č. 345/2013, kapitole II nariadenia (EÚ) č. 346/2013 a nariadení (EÚ) 2015/760 by mali mať prednosť pred všeobecnejšími pravidlami stanovenými v smernici 2011/61/EÚ.

(23)

Vzhľadom na potenciálne nelikvidnú a dlhodobú povahu aktív AIF, ktoré poskytujú úvery by správcovia AIF mohli mať ťažkosti s dodržiavaním zmien regulačných požiadaviek zavedených počas životného cyklu AIF, ktoré spravujú, bez ovplyvnenia dôvery a istoty ich investorov. Preto treba uplatňovať prechodné ustanovenia na určité požiadavky na AIF, ktoré boli zriadené pred prijatím tejto smernice. Takéto AIF a správcovia AIF by však tiež mali mať možnosť rozhodnúť sa, že budú podliehať uvedeným pravidlám, ak o tom zodpovedajúcim spôsobom informujú príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF. Okrem toho by sa pravidlá uplatniteľné na poskytovanie úverov a na AIF poskytujúce úvery s výnimkou limitov pákového efektu a investícií, ako aj povinnosti AIF poskytujúcich úvery pôsobiť ako zatvorené, mali uplatňovať len na úvery poskytnuté po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

(24)

S cieľom podporiť monitorovanie trhu orgánmi dohľadu by sa malo zlepšiť získavanie a výmena informácií prostredníctvom podávania správ na účely dohľadu. Duplicitné požiadavky na podávanie správ vyplývajúce z práva Únie a členských štátov, najmä z nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (13) a (EÚ) 2019/834 (14) a nariadení Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 (15) a (EÚ) č. 1073/2013 (16), by sa na zvýšenie efektívnosti a zníženie administratívnej záťaže správcov AIF mohli odstrániť. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (17), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (18), orgán ESMA (spolu ďalej len „európske orgány dohľadu“) a Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) by mali v prípade potreby s podporou príslušných orgánov posúdiť potreby údajov pre jednotlivé orgány dohľadu, aby boli zmeny vzoru podávania správ na účely dohľadu pre správcov AIF efektívne.

(25)

S cieľom znížiť duplicitné podávanie správ, s ním súvisiacu záťaž pre správcov AIF a zabezpečiť efektívne opätovné použitie údajov orgánmi by sa údaje, ktoré správcovia AIF oznamujú príslušným orgánom, mali sprístupniť ostatným relevantným príslušným orgánom, európskym orgánom dohľadu a Európskemu výboru pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“), ako sa stanovuje v odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká zo 7. decembra 2017 (19), vždy, keď je to potrebné na účely vykonávania ich povinností, ako aj členom Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) len na štatistické účely.

(26)

Pri príprave na budúce zmeny povinností v oblasti podávania správ na účely dohľadu by sa mal rozšíriť rozsah údajov, ktoré sa môžu požadovať od správcov AIF zrušením obmedzenia rozsahu, ktorý sa týka hlavných obchodov a expozícií alebo protistrán, a doplnením ďalších kategórií údajov, ktoré sa majú poskytovať príslušným orgánom. Ak orgán ESMA stanoví, že sa má zaručiť pravidelné oznamovanie celého portfólia orgánom dohľadu, ustanovenia smernice 2011/61/EÚ by sa mali upraviť tak, aby obsahovali potrebné rozšírenie rozsahu podávania správ.

(27)

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu povinností podávania správ na účely dohľadu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom stanoviť obsah, formuláre a postupy na štandardizáciu procesu podávania správ na účely dohľadu správcami AIF, čím sa nahradí vzor podávania správ stanovený v delegovanom akte prijatom podľa článku 24 smernice 2011/61/EÚ, ako aj frekvenciu a čas podávania správ. Pokiaľ ide o informácie o dohodách o delegovaní, ktoré sa majú oznamovať, regulačné technické predpisy by sa naďalej mali obmedzovať na stanovenie primeranej úrovne štandardizácie oznamovaných informácií. Regulačnými technickými predpismi by sa nemali dopĺňať žiadne prvky, ktoré nie sú stanovené v smernici 2011/61/EÚ.

(28)

S cieľom štandardizovať proces podávania správ na účely dohľadu by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy, ktoré vypracoval orgán ESMA a ktoré sa týkajú formátu, dátových štandardov a metód a opatrení pre podávanie správ správcami AIF. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(29)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu reakciu na tlaky na likviditu v čase napätia na trhu a lepšie chrániť investorov by sa v smernici 2011/61/EÚ mali stanoviť pravidlá pre vykonávanie odporúčania ESRB zo 7. decembra 2017.

(30)

S cieľom umožniť správcom AIF otvorených AIF, ktorí sú usadení v niektorom členskom štáte, riešiť zvýšenú potrebu vyplácania za stresových trhových podmienok, malo by sa od týchto správcov požadovať, aby si vybrali a do štatútu alebo zakladateľských dokumentov AIF zaradili aspoň dva nástroje na riadenie likvidity z harmonizovaného zoznamu uvedeného v prílohe V bodoch 2 až 8 k smernici 2011/61/EÚ. Odchylne od uvedeného platí, že ak správca AIF spravuje AIF, ktorému je udelené povolenie pôsobiť ako fond peňažného trhu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 (20), správca AIF by mal mať možnosť rozhodnúť sa a z tohto zoznamu si vybrať len jeden nástroj na riadenie likvidity. Tieto nástroje na riadenie likvidity by mali byť primerané investičnej stratégii, profilu likvidity a politike vyplácania AIF. Takéto nástroje riadenia likvidity by správcovia AIF mali aktivovať, ak je to potrebné na ochranu záujmov investorov AIF. Okrem toho by správcovia otvorených AIF mali mať vždy možnosť za výnimočných okolností a v odôvodnených prípadoch dočasne pozastaviť upisovanie, spätné odkúpenie a vyplácanie alebo aktivovať oddelenie nelikvidných aktív (tzv. side pockets) so zreteľom na záujmy investorov AIF. Ak správca AIF rozhodne o pozastavení upisovania, spätného odkúpenia a vyplácania, mal by o tom bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány svojho domovského členského štátu. Ak správca AIF rozhodne o aktivácii alebo deaktivácii oddelenia nelikvidných aktív, mal by o tom informovať príslušné orgány svojho domovského členského štátu v primeranom čase pred aktiváciou alebo deaktiváciou uvedeného nástroja na riadenie likvidity. Keď správca AIF aktivuje alebo deaktivuje akýkoľvek iný nástroj na riadenie likvidity spôsobom, ktorý nie je súčasťou bežnej obchodnej činnosti podľa štatútu alebo zakladajúcich dokumentov AIF, mal by tiež informovať príslušné orgány svojho domovského členského štátu. To by malo umožniť orgánom dohľadu lepšie zvládať potenciálne účinky presahov napätia likvidity na širší trh.

(31)

S cieľom posilniť ochranu investorov by sa predovšetkým malo spresniť, že pre retailových investorov nie je vhodné využívať nepeňažné vyplatenie, a preto by sa malo aktivovať len na žiadosť o výplatu od profesionálnych investorov. Zároveň by sa mali riešiť riziká nerovnakého zaobchádzania s odkupujúcimi investormi a ostatnými podielnikmi alebo akcionármi.

(32)

Aby investori mohli prijať investičné rozhodnutie podľa toho, na koľko sú ochotní podstupovať riziká a podľa svojich potrieb likvidity, mali by byť informovaní o podmienkach používania nástrojov na riadenie likvidity.

(33)

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v oblasti riadenia rizika likvidity správcami AIF otvorených fondov a uľahčiť konvergenciu trhu a dohľadu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom určiť charakteristiky nástrojov riadenia likvidity stanovených v prílohe V k smernici 2011/61/EÚ s náležitým ohľadom na rozmanitosť investičných stratégií a podkladových aktív AIF. Uvedené regulačné technické predpisy by sa mali prijať na základe návrhu orgánu ESMA a nemala by sa nimi obmedziť schopnosť správcov AIF používať akýkoľvek vhodný nástroj riadenia likvidity pre všetky triedy aktív, jurisdikcie a trhové podmienky. S cieľom zabezpečiť jednotnú úroveň ochrany investorov v Únii by mal orgán ESMA vypracovať usmernenia o výbere a kalibrácii nástrojov riadenia likvidity správcami AIF. V uvedených predpisoch by sa malo zohľadniť, že hlavnú zodpovednosť za riadenie rizika likvidity naďalej nesú správcovia AIF.

(34)

Depozitári zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane záujmov investorov a svoje povinnosti by mali byť schopní vykonávať bez ohľadu na druh uschovávateľ, ktorý uchováva aktíva AIF. Ak teda depozitári poskytujú služby úschovy cenných papierov, treba do reťazca úschovy zaradiť centrálnych depozitárov cenných papierov, aby sa tak pre všetky prípady zabezpečil neprerušovaný tok informácií medzi správcom aktív AIF a uschovávateľom. Aby sa predišlo zbytočnej práci, by depozitári nemali vykonávať náležitú starostlivosť ex ante, ak úschovu hodlajú delegovať na centrálnych depozitárov cenných papierov.

(35)

Na zlepšenie spolupráce a účinnosti v oblasti dohľadu by príslušné orgány hostiteľského členského štátu správcu AIF mali mať možnosť adresovať príslušným orgánom domovského členského štátu daného správcu AIF odôvodnenú žiadosť o prijatie opatrenia v oblasti dohľadu proti tomuto správcovi AIF.

(36)

Na zlepšenie spolupráce v oblasti dohľadu by orgán ESMA mal mať možnosť požiadať príslušný orgán o predloženie veci orgánu ESMA, ak má vec cezhraničné dôsledky a mohla by mať vplyv na ochranu investorov alebo finančnú stabilitu. Na základe analýz, ktoré orgán ESMA vykoná v prípade takýchto vecí, budú môcť ostatné príslušné orgány lepšie pochopiť diskutovanú problematiku, prispeje sa k predchádzaniu podobným prípadom v budúcnosti a ochráni sa integrita trhu pre AIF.

(37)

S cieľom podporiť konvergenciu dohľadu nad delegovaním by orgán ESMA mal dostávať úplnejšie informácie o uplatňovaní tejto smernice, a to aj v oblasti primeraného dohľadu a kontroly dohôd o delegovaní vo všetkých členských štátoch. Na tento účel by mal vychádzať z povinností podávať správy príslušným orgánom a z výkonu svojich právomocí v súvislosti s delegovaním v oblasti konvergencie dohľadu pred ďalšími preskúmaniami smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ. Orgán ESMA by mal poskytnúť správu s analýzou trhových postupov týkajúcich sa delegovania a dodržiavania pravidiel delegovania, ako aj hmotnoprávnych požiadaviek, ako sú požiadavky na ľudské a technické zdroje, ktoré správcovia AIF, správcovské spoločnosti a ich subjekty, na ktoré sa ich funkcie delegujú, používajú na účely výkonu svojich funkcií.

(38)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (21) sa stanovujú harmonizované pravidlá transparentnosti pre účastníkov finančného trhu a finančných poradcov, pokiaľ ide o začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť a zohľadnenie nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť v ich postupoch a poskytovanie informácií o udržateľnosti v súvislosti s finančnými produktmi. K pravidlám transparentnosti týkajúcim sa udržateľnosti pre účastníkov finančného trhu a finančných poradcov je dôležité zaujať horizontálny prístup. AIF a PKIPCP môžu významne prispieť k cieľom únie kapitálových trhov. Rast trhu s AIF a PKIPCP musí byť tiež v súlade s ostatnými cieľmi Únie, a preto by mal byť vedený k podpore udržateľného rastu. Správcovia AIF a správcovské spoločnosti PKIPCP by mali byť schopní preukázať, že si priebežne plnia povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2019/2088. Správcovia AIF a správcovské spoločnosti PKIPCP by preto do pravidiel správy a riadenia rizík používaných na podporu ich investičných rozhodnutí mali začleniť environmentálne a sociálne parametre a parametre správy a riadenia. Správcovia AIF a správcovské spoločnosti PKIPCP by pri svojich investičných rozhodnutiach a posudzovaní príslušných rizík vrátane environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia mali uplatňovať aj pravidlá správy a riadenia rizík. Ešte dôležitejšie je to vtedy, keď správcovia AIF a správcovské spoločnosti PKIPCP uvádzajú, že AIF a PKIPCP, ktoré spravujú, uplatňujú udržateľnú investičnú politiku. Uvedené investičné rozhodnutia a posudzovanie rizík by sa mali vykonávať v najlepšom záujme investorov AIF a PKIPCP. Orgán ESMA by mal aktualizovať svoje usmernenia o politikách správneho odmeňovania podľa smerníc 2011/61/EÚ a 2009/65/ES, pokiaľ ide o zosúladenie stimulov s environmentálnymi a sociálnymi rizikami a rizikami v oblasti správy a riadenia v politikách odmeňovania.

(39)

PKIPCP nie vždy uvádza na trh priamo správcovská spoločnosť, ale jeden alebo viacerí distribútori buď v mene správcovskej spoločnosti, alebo vo vlastnom mene. Konkrétne by mohli nastať prípady, keď PKIPCP uvádza na trh nezávislý finančný poradca bez vedomia správcovskej spoločnosti. Väčšina distribútorov fondov podlieha regulačným požiadavkám podľa smernice 2014/65/EÚ alebo (EÚ) 2016/97, v ktorých sa vymedzuje rozsah ich povinností voči vlastným klientom. V smernici 2009/65/ES by sa preto mala potvrdiť rozmanitosť dohôd o distribúcii a malo by sa rozlišovať na jednej strane medzi dohodami, podľa ktorých distribútor koná v mene správcovskej spoločnosti, čo by sa malo považovať za dohody o delegovaní, a na strane druhej dohodami, na základe ktorých distribútor koná vo vlastnom mene, keď uvádza na trh PKIPCP podľa smernice 2014/65/EÚ alebo prostredníctvom investičných produktov založených na životnom poistení v súlade so smernicou (EÚ) 2016/97, kedy by sa bez ohľadu na akúkoľvek dohodu o distribúcii medzi správcovskou spoločnosťou a distribútorom nemali uplatňovať ustanovenia smernice 2009/65/ES o delegovaní.

(40)

Niektorým koncentrovaným trhom chýba konkurenčná ponuka služieb depozitára. S cieľom riešiť tento nedostatok, ktorého následkom môžu byť vyššie náklady pre správcov AIF a menej efektívny trh pre AIF, by členské štáty mali mať možnosť dovoliť svojim príslušným orgánom, aby umožnili určenie depozitára usadeného v inom členskom štáte. Táto možnosť by sa mala využiť len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v tejto smernici, a s predchádzajúcim súhlasom príslušných orgánov AIF. Keďže rozhodnutie umožniť určenie depozitára usadeného v inom členskom štáte by nemalo byť automatické, aj v prípade, keď sú tieto podmienky splnené, príslušné orgány by mali toto rozhodnutie prijať až po individuálnom posúdení nedostatku príslušných služieb depozitára v domovskom členskom štáte AIF so zreteľom na investičnú stratégiu daného AIF.

(41)

V rámci preskúmania smernice 2011/61/EÚ by Komisia mala posúdiť fungovanie výnimky umožňujúcej určenie depozitára usadeného v inom členskom štáte a potenciálnych prínosov a rizík zmeny rozsahu pôsobnosti tejto výnimky v súlade s cieľmi únie kapitálových trhov vrátane vplyvu na ochranu investorov, finančnú stabilitu, efektívnosť dohľadu a dostupnosť trhových možností.

(42)

Sprístupnenie možnosti určiť depozitára usadeného v inom členskom štáte by mal sprevádzať rozšírený dosah dohľadu. Depozitár by preto mal byť povinný spolupracovať nielen so svojimi príslušnými orgánmi, ale aj s príslušnými orgánmi AIF, pre ktoré bol depozitár menovaný, ako aj s príslušnými orgánmi domovského členského štátu správcu AIF, ktorý spravuje AIF, ak sa tieto príslušné orgány nachádzajú v inom členskom štáte, ako je štát depozitára.

(43)

Na lepšiu ochranu investorov by sa mal zintenzívniť tok informácií od správcov AIF k investorom AIF. Aby investori AIF mohli lepšie sledovať výdavky AIF, by správcovia AIF mali identifikovať poplatky, náklady a výdavky, ktoré znáša správca AIF a ktoré následne priamo alebo nepriamo pripadajú AIF alebo niektorej z jeho investícií. Správcovia AIF by mali všetky takéto poplatky, platby a výdavky pravidelne vykazovať. Správcovia AIF by mali byť okrem toho povinní investorom vykazovať zloženie portfólia úverov, ktoré poskytli.

(44)

S cieľom zvýšiť transparentnosť trhu a účinné využívanie dostupných údajov o trhu AIF by orgán ESMA mal mať možnosť zverejňovať údaje o trhu, ktoré má k dispozícii, v súhrnnej alebo sumárnej forme a preto by sa na povolenie takéhoto využívania údajov mal uvoľniť štandard dôvernosti.

(45)

Požiadavky na subjekty z tretích krajín s prístupom na vnútorný trh by sa mali zosúladiť s normami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (22). Mali by sa zosúladiť aj s normami stanovenými v spoločnom postupe členských štátov, pokiaľ ide o jurisdikcie nespolupracujúce na daňové účely, ktoré sa odrážajú v záveroch Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Najmä AIF z krajín mimo EÚ, správcovia AIF z krajín mimo EÚ pôsobiaci v jednotlivých členských štátoch a depozitári usadení v tretej krajine by sa podľa smernice (EÚ) 2015/849 nemali nachádzať vo vysokorizikovej tretej krajine, ani v tretej krajine považovanej za nespolupracujúcu v daňových záležitostiach, okrem doby odkladu v určitých prípadoch, ak je krajina neskôr identifikovaná ako vysokoriziková tretia krajina podľa uvedenej smernice alebo sa doplní do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Týmito požiadavkami by sa mala zabezpečiť aj primeraná a účinná výmena informácií v daňových otázkach podľa medzinárodných noriem, ako sú normy stanovené v článku 26 vzorovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku.

(46)

Podľa smernice 2009/65/ES by sa správcovským spoločnostiam PKIPCP mali zabezpečiť podmienky porovnateľné s podmienkami správcov AIF, ak nie je dôvod zachovať regulačné rozdiely medzi PKIPC a správcami AIF. Bolo by to tak v prípade režimu delegovania, regulačného prístupu k uschovávateľom, požiadaviek na podávanie správ na účely dohľadu a dostupnosti a využívania nástrojov na riadenie likvidity.

(47)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie hmotnoprávnych požiadaviek na správcovské spoločnosti PKIPCP by sa malo objasniť, že v čase podania žiadosti o udelenie povolenia by správcovská spoločnosť mala príslušným orgánom poskytnúť informácie o ľudských a technických zdrojoch, ktoré používa na výkon svojich funkcií a v príslušných prípadoch na dohľad nad subjektmi, na ktoré funkcie delegovala. Na riadenia podnikania správcovskej spoločnosti by sa na plný úväzok mali vymenovať aspoň dve fyzické osoby, ktoré sú buď zamestnancami správcovskej spoločnosti alebo sú výkonnými členmi alebo členmi riadiaceho orgánu správcovskej spoločnosti s obvyklým bydliskom v Únii. Bez ohľadu na toto zákonné minimum môže byť potrebných viac zdrojov v závislosti od veľkosti a komplexnosti správcovskej spoločnosti a PKIPCP, ktoré spravuje.

(48)

S cieľom zosúladiť právne rámce delegovania v smerniciach 2009/65/ES a 2011/61/EÚ by sa malo vyžadovať, aby správcovské spoločnosti PKIPCP príslušným orgánom odôvodnili delegovanie svojich funkcií a v súvislosti s delegovaním uviedli objektívne dôvody.

(49)

Delegovanie môže umožniť efektívne riadenie investičných portfólií a získavanie potrebných odborných znalostí na konkrétnom geografickom trhu alebo v rámci konkrétnej triedy aktív. Je však dôležité, aby orgány dohľadu mali aktualizované informácie o hlavných prvkoch dohôd o delegovaní. S cieľom vypracovať spoľahlivý prehľad činností delegovania v Únii by správcovské spoločnosti mali príslušným orgánom pravidelne poskytovať informácie o dohodách o delegovaní, ktoré sa týkajú delegovania funkcií spoločnej správy portfólia alebo riadenia portfólia podľa uváženia alebo funkcií riadenia rizík. Správcovské spoločnosti by preto mali vo vzťahu ku každému PKIPCP, ktorý spravujú, vykazovať informácie o subjektoch, na ktoré sa funkcie delegujú, zoznam a opis delegovaných činností, objem a percentuálny podiel aktív v správe PKIPCP, na ktoré sa vzťahujú dohody o delegovaní funkcie riadenia portfólia, opis toho, ako správcovská spoločnosť vykonáva dohľad nad subjektom, na ktorý sa funkcie delegujú, monitoruje ho a kontroluje, informácie o dohodách o subdelegovaní a dátum začiatku a uplynutia platnosti dohôd o delegovaní a subdelegovaní. V záujme jasnosti by sa malo stanoviť, že zhromaždené údaje o množstve a percentuálnom podiele aktív v správe PKIPCP, na ktoré sa vzťahujú dohody o delegovaní funkcie riadenia portfólia, majú slúžiť lepšiemu prehľadu o fungovaní delegovania a samy osebe nie sú ukazovateľom pre určovanie primeranosti podstaty alebo dohôd o riadení rizík či účinnosti opatrení dohľadu alebo kontroly na úrovni správcu PKIPCP. Takéto informácie by sa mali oznamovať príslušným orgánom v rámci režimu podávania správ na účely dohľadu, ktorý upravuje smernica 2009/65/ES.

(50)

Na zaistenie jednotného uplatňovania smernice 2009/65/ES by sa malo objasniť, že v nej stanovené pravidlá delegovania sa uplatňujú na všetky funkcie uvedené v prílohe II k tejto smernici, ako aj na zoznam vedľajších služieb stanovených v článku 6 ods. 3 uvedenej smernice.

(51)

S cieľom ďalej zosúladiť pravidlá delegovania uplatniteľné na správcov AIF a PKIPCP a dosiahnuť jednotnejšie uplatňovanie smerníc 2011/61/EÚ a 2009/65/ES by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, v ktorých sa stanovujú podmienky delegovania zo správcovskej spoločnosti PKIPCP na tretiu stranu a podmienky, za ktorých sa môže správcovská spoločnosť PKIPCP považovať len za schránkovú spoločnosť, a preto už sa nemôže považovať za správcu PKIPCP. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (23). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(52)

Touto smernicou by sa malo vykonávať odporúčanie ESRB zo 7. decembra 2017 týkajúce sa harmonizácie nástrojov na riadenie likvidity a ich používania správcami otvorených fondov, ku ktorým patria PKIPCP, s cieľom umožniť účinnejšiu reakciu na tlaky na likviditu v čase napätia na trhu a lepšie chrániť investorov.

(53)

S cieľom umožniť PKIPCP usadeným v niektorom členskom štáte riešiť zvýšenú potrebu vyplácania za stresových trhových podmienok malo by sa od nich vyžadovať, aby si vybrali a do svojho štatútu alebo zakladateľských dokumentov zaradili aspoň dva nástroje na riadenie likvidity z harmonizovaného zoznamu uvedeného v prílohe IIA bodoch 2 až 8 k smernici 2009/65/ES. Odchylne od uvedeného platí, že PKIPCP, ktorému je udelené povolenie pôsobiť ako fond peňažného trhu v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1131, by mal mať možnosť rozhodnúť sa a z tohto zoznamu si vybrať len jeden nástroj na riadenie likvidity. Tieto nástroje na riadenie likvidity by mali byť primerané investičnej stratégii, profilu likvidity a politike vyplácania PKIPCP. PKIPCP by takéto nástroje riadenia likvidity mali aktivovať, ak je to potrebné na ochranu záujmov investorov PKIPCP. Okrem toho by PKIPCP mali mať vždy možnosť za výnimočných okolností a v odôvodnených prípadoch dočasne pozastaviť upisovanie, spätné odkúpenie a vyplácanie alebo aktivovať oddelenie nelikvidných aktív (tzv. side pockets) so zreteľom na záujmy svojich investorov. Ak PKIPCP rozhodne o pozastavení upisovania, spätného odkúpenia a vyplácania, mal by o tom bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány svojho domovského členského štátu. Ak PKIPCP rozhodne o aktivácii alebo deaktivácii oddelenia nelikvidných aktív, mal by o tom informovať príslušné orgány svojho domovského členského štátu v primeranom časovom rámci pred aktiváciou alebo deaktiváciou uvedeného nástroja na riadenie likvidity. Keď PKIPCP aktivuje alebo deaktivuje akýkoľvek iný nástroj na riadenie likvidity spôsobom, ktorý nie je súčasťou bežnej obchodnej činnosti podľa jeho štatútu fondu alebo zakladajúcich dokumentov, mal by tiež informovať príslušné orgány svojho domovského členského štátu. To by malo umožniť orgánom dohľadu lepšie zvládať potenciálne účinky presahov napätia súvisiaceho s likviditou na širší trh.

(54)

S cieľom posilniť ochranu investorov by sa predovšetkým malo spresniť, že pre retailových investorov nie je vhodné využívať nepeňažné vyplatenie, a preto by sa malo aktivovať len na žiadosť o výplatu od profesionálnych investorov. Zároveň by sa mali riešiť riziká nerovnakého zaobchádzania s odkupujúcimi investormi a ostatnými podielnikmi.

(55)

Aby investori do PKIPCP mohli prijať investičné rozhodnutie podľa toho, nakoľko sú ochotní podstupovať riziká a podľa svojich potrieb likvidity, mali by byť informovaní o podmienkach používania nástrojov na riadenie likvidity.

(56)

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu v oblasti riadenia rizika likvidity zo strany PKIPCP a uľahčiť konvergenciu trhu a dohľadu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom určiť charakteristiky nástrojov na riadenie likvidity stanovených v prílohe IIA k smernici 2009/65/ES s náležitým ohľadom na rozmanitosť investičných stratégií a podkladových aktív PKIPCP. Uvedené regulačné technické predpisy by sa mali prijať na základe návrhu orgánu ESMA a nemali by obmedziť schopnosť PKIPCP používať akýkoľvek vhodný nástroj na riadenie likvidity pre všetky triedy aktív, jurisdikcie a trhové podmienky. S cieľom zabezpečiť jednotnú úroveň ochrany investorov v Únii by mal orgán ESMA vypracovať usmernenia o výbere a kalibrácii nástrojov na riadenie likvidity správcovskými spoločnosťami. V uvedených usmerneniach by sa malo zohľadniť, že hlavnú zodpovednosť za riadenie rizika likvidity naďalej nesie PKIPCP.

(57)

S cieľom podporiť monitorovanie trhu orgánmi dohľadu by sa mali zlepšiť získavanie a výmena informácií prostredníctvom podávania správ na účely dohľadu, a to tým, že sa na PKIPCP budú vzťahovať povinnosti v oblasti podávania správ na účely dohľadu. Duplicitné požiadavky na podávanie správ vyplývajúce z práva Únie a členských štátov, najmä z nariadení (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) 2019/834 a nariadení (EÚ) č. 1011/2012 a (EÚ) č. 1073/2013, by sa na zvýšenie efektívnosti a zníženie administratívnej záťaže správcovských spoločností mohli odstrániť. Európske orgány dohľadu a ECB by mali v prípade potreby s podporou príslušných orgánov posúdiť potreby údajov pre jednotlivé orgány dohľadu, aby boli informácie oznamované podľa vzoru podávania správ na účely dohľadu pre PKIPCP dostatočné.

(58)

S cieľom znížiť duplicitné podávanie správ a s ním súvisiacu záťaž pre PKIPCP a zabezpečiť efektívne opätovné používanie údajov orgánmi by sa údaje, ktoré PKIPCP oznamujú príslušným orgánom, mali sprístupniť ďalším relevantným príslušným orgánom, orgánu ESMA, iným európskym orgánom dohľadu a ESRB vždy, keď je to potrebné pre výkon ich povinností, ako aj členom ESCB len na štatistické účely.

(59)

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu povinností podávania správ na účely dohľadu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 a článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom stanoviť obsah, formuláre a postupy na štandardizáciu procesu podávania správ na účely dohľadu správcovskými spoločnosťami, ako aj frekvenciu a čas podávania správ. Pokiaľ ide o informácie o dohodách o delegovaní, ktoré sa majú oznamovať, regulačné technické predpisy by sa mali naďalej obmedzovať na stanovenie primeranej úrovne štandardizácie oznamovaných informácií. Tieto regulačné technické predpisy by sa mali prijať na základe návrhu vypracovaného orgánom ESMA. Regulačnými technickými predpismi by sa nemali dopĺňať žiadne prvky, ktoré nie sú stanovené v smernici 2009/65/ES.

(60)

Na štandardizáciu procesu podávania správ na účely dohľadu by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy od orgánu ESMA týkajúce sa formátu, dátových štandardov a metód a opatrení pre podávanie správ správcovskými spoločnosťami. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(61)

Ak centrálni depozitári cenných papierov poskytujú PKIPCP služby úschovy cenných papierov, na zabezpečenie ochrany investorov, a najmä aby sa pre všetky prípady zabezpečil neprerušovaný tok informácií medzi správcom aktív PKIPCP a uschovávateľom, by sa režim depozitára mal rozšíriť tak, aby do reťazca úschovy boli začlenení aj centrálni depozitári cenných papierov. Aby sa predišlo zbytočnej práci, by depozitári nemali vykonávať náležitú starostlivosť ex ante, ak úschovu hodlajú delegovať na centrálnych depozitárov cenných papierov.

(62)

S cieľom zlepšiť spoluprácu a účinnosť v oblasti dohľadu by príslušné orgány hostiteľského členského štátu PKIPCP mali mať možnosť adresovať príslušnému orgánu domovského členského štátu PKIPCP odôvodnenú žiadosť o prijatie opatrenia v oblasti dohľadu proti tomuto PKIPCP.

(63)

S cieľom zlepšiť spoluprácu v oblasti dohľadu by orgán ESMA mal mať možnosť požiadať príslušný orgán o predloženie veci orgánu ESMA, ak má vec cezhraničné dôsledky a mohla by mať vplyv na ochranu investorov alebo finančnú stabilitu. Na základe analýz, ktoré orgán ESMA vykoná v prípade takýchto vecí, budú môcť ostatné príslušné orgány lepšie pochopiť diskutovanú problematiku, prispeje sa k predchádzaniu podobným prípadom v budúcnosti a ochráni sa tak integrita trhu PKIPCP.

(64)

Bez ohľadu na pravidlá mlčanlivosti uplatniteľné v súčasnosti by sa medzi príslušnými orgánmi a daňovými orgánmi mala zlepšiť výmena informácií. Takáto výmena informácií by mala byť v súlade s vnútroštátnym právom a ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, mali by sa poskytovať len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, ktorý ich poskytol.

(65)

V smerniciach 2011/61/EÚ a 2009/65/ES sa vyžaduje, aby správcovia AIF a správcovské spoločnosti PKIPCP konali s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou v najlepšom záujme investičných fondov, ktoré spravujú, a ich investorov. Členské štáty by mali preto vyžadovať, aby správcovia AIF a správcovské spoločnosti PKIPCP konali čestne a spravodlivo, pokiaľ ide o poplatky a náklady účtované investorom. Orgán ESMA v roku 2020 pripravil pokyny pre dohľad na podporu konvergencie AIF a PKIPCP pri dohľade nad nákladmi a pre vypracovanie súboru kritérií na podporu príslušných orgánov pri posudzovaní pojmu neprimerané náklady a pri dohľade nad povinnosťou zabrániť účtovaniu neprimeraných nákladov investorom. Uvedené kritériá majú poskytnúť príslušným orgánom usmernenia a zároveň podporiť konvergenciu dohľadu v kontexte únie kapitálových trhov. Keďže však v súčasnosti chýba jasné vymedzenie neprimeraných nákladov, rôzne trhy a orgány dohľadu vnímajú odlišne, čo predstavuje neprimerané náklady a dôkazy ukazujú rozdiely v nákladoch účtovaných v rôznych členských štátoch a v nákladoch účtovaných retailovým investorom v porovnaní s profesionálnymi investormi. Cieľom navrhovaných zmien smerníc 2011/61/EÚ a 2009/65/ES v kontexte retailovej investičnej stratégie Únie je riešiť tento problém vyžadovaním od správcov fondov, aby zaviedli spoľahlivý postup oceňovania, ktorý by mal zahŕňať identifikáciu, analýzu a preskúmanie nákladov priamo alebo nepriamo účtovaných investičným fondom alebo ich podielnikom, a zavedenie požiadavky kompenzovať investorov v prípade účtovania neprimeraných nákladov. Orgán ESMA by mal Európskemu parlamentu, Rade a Komisii predložiť správu, v ktorej posúdi úroveň, dôvody a rozdiely v nákladoch účtovaných retailovým investorom, ako aj rozdiely vyplývajúce z povahy príslušných AIF a PKIPCP a analýze podrobí otázku, či sa kritériá stanovené v jeho pokynoch pre dohľad majú doplniť o pojem neprimeraných nákladov. Na podporu príslušných orgánov pri dohľade nad nákladmi a orgánu ESMA pri analýze problémov súvisiacich s nákladmi by príslušné orgány mali zhromažďovať údaje o nákladoch, ktoré sa majú jednorazovo poskytnúť orgánu ESMA. Týmto zberom údajov sa zvýšia odborné znalosti orgánu ESMA v oblasti podávania správ o nákladoch za účelom technického poradenstva o zbere údajov o nákladoch pre Európsky parlament, Radu, Komisiu a príslušné orgány v kontexte retailovej investičnej stratégie Únie. Na základe tejto správy by mal orgán ESMA vykonávať činnosti podľa článku 29 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na pomoc pri dosahovaní spoločného chápania pojmu neprimerané náklady.

(66)

Názov AIF a PKIPCP je charakteristický prvok, ktorý ovplyvňuje výber investorov a vytvára prvý dojem o investičnej stratégii a cieľoch fondu. Hoci názov AIF a PKIPCP je už súčasťou predzmluvných informácií pre investorov, je užitočné zdôrazniť význam názvu s osobitným dôrazom na to, že ide o základné predzmluvné informácie v kľúčových informáciách pre investorov a v prospekte, ktoré by sa mali retailovým investorom poskytovať predtým, ako investujú do daného AIF, a investorom predtým, ako investujú do daného PKIPCP. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2261 (24) sa na PKIPCP uvádzané na trh pre retailových investorov od 1. januára 2023 vzťahujú požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 (25). Povinnosť správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo investičnej spoločnosti vypracovať dokument s kľúčovými informáciami pre investorov je od uvedeného dátumu nahradená povinnosťou vypracovať dokument s kľúčovými informáciami v súlade s nariadením (EÚ) č. 1286/2014. Okrem toho sa na správcov AIF, ktorí spravujú AIF uvádzané na trh pre retailových investorov, vzťahujú aj požiadavky uvedeného nariadenia. Preto, ak sú AIF a PKIPCP uvádzané na trh pre retailových investorov, od správcov AIF a PKIPCP sa vyžaduje, aby v dokumente s kľúčovými informáciami uvádzali názov fondu a zabezpečili presnosť, pravdivosť a jasnosť týchto informácií a neuvádzali zavádzajúce alebo mätúce oznámenia, ktoré by neoprávnene lákali investorov. Preto je nevyhnutné zdôrazniť, že názov AIF alebo PKIPCP sa považuje za rovnako dôležitý ako ktorýkoľvek iný predzmluvný dokument a podlieha rovnakým normám korektnosti a transparentnosti. S cieľom zabezpečiť vysokú a jednotnú úroveň ochrany investorov v Únii by mal orgán ESMA vypracovať usmernenia na určenie situácií, v ktorých by názov AIF alebo PKIPCP mohol byť pre investora nekorektný, nejasný alebo zavádzajúci. Pred týmito usmerneniami majú prednosť odvetvové právne predpisy, ktorými sa stanovujú normy pre názvy fondov alebo uvádzanie fondov na trh.

(67)

Orgán ESMA by pri vykonávaní svojich funkcií podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ mal zaujať prístup založený na posúdení rizík.

(68)

ECB vydala dňa 9. augusta 2022 stanovisko (26),

1.

Článok 4 ods. 1 sa mení takto:

2.

Článok 6 sa mení takto:

3.

Článok 7 sa mení takto:

4.

V článku 8 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

5.

V článku 12 sa dopĺňa tento odsek:

6.

V článku 14 sa vkladá tento odsek:

7.

Článok 15 sa mení takto:

8.

V článku 16 sa vkladajú tieto odseky:

(*11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8)."

(*12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).“ "

9.

Článok 20 sa mení takto:

10.

Článok 21 sa mení takto:

11.

Článok 23 sa mení takto:

12.

Článok 24 sa mení takto:

13.

V článku 25 sa odsek 2 nahrádza takto:

(*15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).“ "

14.

V článku 35 ods. 2 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

15.

V článku 36 sa odsek 1 mení takto:

16.

V článku 37 sa odsek 7 mení takto:

17.

V článku 40 ods. 2 prvom pododseku sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

18.

V článku 42 ods. 1 prvom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

19.

V článku 43 sa dopĺňa tento odsek:

20.

V článku 46 ods. 2 sa písmeno j) nahrádza takto:

21.

Článok 47 sa mení takto:

22.

Článok 50 sa mení takto:

23.

Článok 60 sa nahrádza takto:

24.

Článok 61 sa mení takto:

25.

Vkladá sa tento článok:

26.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tejto smernici.

27.

Text uvedený v prílohe II k tejto smernici sa dopĺňa ako príloha V.

1.

V článku 2 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

(*16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).“ "

2.

Článok 6 sa mení takto:

3.

Článok 7 sa mení takto:

4.

Článok 13 sa mení takto:

5.

Článok 14 sa mení takto:

6.

Vkladá sa tento článok:

(*19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8).“ "

7.

Vkladajú sa tieto články:

(*20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).“ "

8.

Článok 22a sa mení takto:

9.

V článku 29 ods. 1 druhom pododseku sa písmeno b) nahrádza takto:

10.

V článku 57 sa dopĺňa tento odsek:

11.

V článku 69 sa dopĺňa tento odsek:

12.

V článku 79 sa odsek 1 nahrádza takto:

13.

V článku 84 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

14.

V článku 98 sa dopĺňajú tieto odseky:

15.

Článok 101 sa mení takto:

16.

Článok 102 sa mení takto:

17.

Vkladá sa tento článok:

18.

Článok 112a sa mení takto:

19.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou III k tejto smernici.

20.

Text uvedený v prílohe IV k tejto smernici sa vkladá ako príloha IIA.