(1)

Od prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (3) prešiel trh so službami retailových platieb výraznými zmenami, ktoré súvisia predovšetkým s rastúcou mierou používania kariet a digitálnych platobných prostriedkov, čoraz zriedkavejším používaním hotovosti a stále dôležitejšou úlohou, ktorú zohrávajú noví hráči a služby vrátane digitálnych peňaženiek a bezkontaktných platieb. V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a zmien, ktoré pandémia vyvolala v spotrebiteľskej a platobnej praxi, sa zvýšil význam bezpečných a efektívnych platieb.

(2)

V oznámení Komisie o stratégii EÚ v oblasti retailových platieb (4) bol ohlásený začiatok komplexného preskúmania uplatňovania a vplyvu smernice (EÚ) 2015/2366, ktoré by malo zahŕňať celkové posúdenie toho, či je smernica stále vhodná na daný účel, pričom sa zohľadní vývoj na trhu.

(3)

Cieľom smernice (EÚ) 2015/2366 bolo riešiť prekážky pre nové druhy platobných služieb a zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti. V hodnotení vplyvu a uplatňovania smernice (EÚ) 2015/2366, ktoré vykonala Komisia, sa zistilo, že smernica (EÚ) 2015/2366 bola do veľkej miery úspešná, pokiaľ ide o splnenie mnohých z jej cieľov, ale takisto boli identifikované určité oblasti, v ktorých sa nepodarilo úplne splniť ciele uvedenej smernice. Napríklad sa v hodnotení zistilo, že pribúdajú nové druhy podvodu, čo vyvoláva obavy v súvislosti s cieľmi v oblasti ochrany spotrebiteľa. Našli sa aj nedostatky spojené s cieľom zvýšenia hospodárskej súťaže na trhu prostredníctvom tzv. služieb otvoreného bankovníctva (služby informovania o účte a platobné iniciačné služby), čím sa obmedzia prekážky na trhu, ktorým čelia externí poskytovatelia. Bol zaznamenaný aj obmedzený pokrok smerom k cieľu zlepšenia poskytovania cezhraničných platobných služieb, najmä v dôsledku nesúladu medzi rôznymi postupmi vykonávania dohľadu a presadzovania v Únii. V rámci hodnotenia boli takisto identifikované faktory, ktoré spomaľujú pokrok smerom k cieľu vytvorenia rovnakých podmienok pre všetkých poskytovateľov platobných služieb.

(4)

V rámci hodnotenia sa navyše identifikovali problémy týkajúce sa odlišného vykonávania a presadzovania smernice (EÚ) 2015/2366, čo má priamy vplyv na hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi platobných služieb, keďže tak vznikajú rozličné regulačné podmienky v rôznych členských štátoch, čím sa podporuje regulačná arbitráž. Nemal by byť žiadny priestor na tzv. taktizovanie pri výbere súdu, keď si poskytovatelia platobných služieb môžu ako domovskú krajinu zvoliť členský štát, v ktorom je uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa platobných služieb pre nich výhodnejšie, a poskytovať cezhraničné služby v iných členských štátoch, ktoré na poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú v nich usadení, uplatňujú prísnejší výklad pravidiel alebo aktívnejšie politiky presadzovania. Takáto prax narušuje hospodársku súťaž. Pravidlá Únie týkajúce sa platobných služieb by sa teda mali ďalej harmonizovať prostredníctvom začlenenia pravidiel, ktorými sa upravuje vykonávanie činností v oblasti platobných služieb vrátane práv a povinností zapojených strán, a to v rámci nariadenia. Takéto pravidlá s výnimkou pravidiel týkajúcich sa autorizácie a dohľadu nad platobnými inštitúciami, ktoré zostanú v smernici, by sa mali podrobnejšie objasniť, aby sa minimalizoval priestor na výklad.

(5)

Hoci sa vydávanie elektronických peňazí upravuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (5), používanie elektronických peňazí na financovanie platobných transakcií sa v prevažnej miere upravuje smernicou (EÚ) 2015/2366. V dôsledku toho sú právne rámce uplatniteľné na inštitúcie elektronického peňažníctva a platobné inštitúcie už teraz značne zosúladené, najmä s ohľadom na pravidlá vykonávania podnikateľskej činnosti. S cieľom riešiť externé problémy so súladom a vzhľadom na skutočnosť, že je stále ťažšie rozlíšiť služby elektronických peňazí od platobných služieb, treba ešte viac zladiť legislatívne rámce týkajúce sa inštitúcií elektronického peňažníctva a platobných inštitúcií. Požiadavky na udeľovanie povolení, najmä v súvislosti s počiatočným kapitálom a vlastnými zdrojmi, ako aj niektoré kľúčové základné koncepcie, ktorými sa upravuje podnikanie v oblasti elektronických peňazí, napríklad vydávanie elektronických peňazí, ich distribúcia a zameniteľnosť, sú odlišné než v prípade služieb poskytovaných platobnými inštitúciami. Pri spájaní ustanovení smernice (EÚ) 2015/2366 a smernice 2009/110/ES je preto vhodné zachovať tieto špecifiká. Keďže sa smernica 2009/110/ES zrušuje smernicou (EÚ) XXXX (tretia smernica o platobných službách), jej predpisy s výnimkou pravidiel autorizácie a dohľadu, ktoré sú začlenené do smernice (EÚ) XXX (tretia smernica o platobných službách), by mali byť obsiahnuté v zjednotenom rámci v súlade s týmto nariadením, pričom sa vykonajú náležité úpravy.

(6)

Aby sa zabezpečila právna istota a jasný rozsah uplatňovania pravidiel, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti poskytovania platobných služieb a služieb elektronických peňazí, je potrebné určiť, ktoré kategórie poskytovateľov platobných služieb podliehajú povinnostiam týkajúcim sa vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti poskytovania platobných služieb a služieb elektronických peňazí v celej Únii.

(7)

Existuje viacero kategórií poskytovateľov platobných služieb. Úverové inštitúcie prijímajú od používateľov vklady, ktoré možno použiť na vykonanie platobných transakcií. Povolenie im bolo udelené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6). Platobné inštitúcie vklady neprijímajú. Môžu uchovávať finančné prostriedky používateľov a vydávať elektronické peniaze, ktoré možno použiť na vykonanie platobných transakcií. Povolenie im bolo udelené podľa smernice (EÚ) XXX (tretia smernica o platobných službách). Poštové žírové inštitúcie, ktoré majú príslušné oprávnenie podľa vnútroštátneho práva, môžu takisto poskytovať služby elektronických peňazí a platobné služby. Ďalšie kategórie poskytovateľov platobných služieb zahŕňajú Európsku centrálnu banku (ECB) a národné centrálne banky, ak nekonajú vo funkcii menového orgánu alebo ako iné orgány verejnej moci, a členské štáty alebo ich regionálne či miestne orgány, ak nekonajú ako orgány verejnej moci.

(8)

Je vhodné oddeliť službu, ktorou sa umožňuje výber hotovosti z platobného účtu, od činnosti spravovania platobného účtu, keďže poskytovatelia služieb výberu hotovosti nemusia spravovať platobné účty. Služby vydávania platobných nástrojov a prijímania platobných transakcií, ktoré sa spoločne uvádzajú v bode 5 prílohy k smernici (EÚ) 2015/2366, ako keby sa jeden druh služieb nemohol poskytovať bez druhého, by sa mali uvádzať ako dve rozdielne platobné služby. Tým, že sa služby vydávania a prijímania uvedú oddelene a každá zo služieb bude osobitne vymedzená, sa objasní aj skutočnosť, že poskytovatelia platobných služieb môžu služby vydávania a prijímania ponúkať oddelene.

(9)

Ukázalo sa, že vyňatie určitých kategórií prevádzkovateľov bankomatov z rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/2366 je ťažké uplatňovať v praxi. Preto by sa kategória prevádzkovateľov bankomatov, na ktorých sa nevzťahovala požiadavka získať povolenie na vykonávanie činnosti poskytovateľa platobných služieb podľa smernice (EÚ) 2015/2366, mala nahradiť novou kategóriou prevádzkovateľov bankomatov, ktorí nespravujú platobné účty. Na takýchto prevádzkovateľov sa síce nevzťahujú požiadavky súvisiace s povolením podľa smernice (EÚ) XXX (tretia smernica o platobných službách), ale podliehajú požiadavkám na transparentnosť poplatkov v situáciách, keď takíto prevádzkovatelia bankomatov účtujú poplatky za výber hotovosti.

(10)

Na ďalšie zlepšenie prístupu k hotovosti, ktorý je pre Komisiu prioritou, by sa obchodníkom malo povoliť ponúkať v kamenných obchodoch služby poskytovania hotovosti, a to aj vtedy, keď si zákazník nič nekúpi, a bez toho, aby museli získať povolenie na vykonávanie činnosti poskytovateľa platobných služieb alebo aby pôsobili ako agenti platobných inštitúcií. Na takéto služby poskytovania hotovosti by sa však mala vzťahovať povinnosť oznámiť prípadné poplatky účtované zákazníkovi. Uvedené služby by maloobchodníci mali poskytovať dobrovoľne a v závislosti od toho, či majú k dispozícii hotovosť.

(11)

Vyňatie platobných transakcií uskutočňovaných medzi platiteľom a príjemcom platby prostredníctvom komerčného agenta konajúceho v mene platiteľa alebo príjemcu platby z rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/2366 sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje veľmi rôzne. Pojem „komerční agenti“ sa zvyčajne vymedzuje vo vnútroštátnom občianskom práve, pričom sa medzi jednotlivými členskými štátmi môže líšiť, čo vedie k rozličnému zaobchádzaniu s rovnakými službami v rôznych jurisdikciách. Pojem „komerční agenti“, ktorého sa týka vyňatie, by sa preto mal harmonizovať a objasniť prostredníctvom odkazu na vymedzenie obchodného zástupcu, ako sa stanovuje v smernici Rady 86/653/EHS (7). Okrem toho treba dodatočne objasniť podmienky, za ktorých možno platobné transakcie uskutočňované medzi platiteľom a príjemcom platby prostredníctvom komerčných agentov vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Dosiahne sa to tak, že sa od agentov bude vyžadovať, aby na základe dohody s platiteľom alebo príjemcom platby získali povolenie na vyjednanie alebo uskutočnenie predaja či kúpy tovaru alebo služby len v mene platiteľa alebo príjemcu platby, ale nie obidvoch, a to bez ohľadu na to, či má komerčný agent k dispozícii finančné prostriedky klienta. Platformy elektronického obchodu, ktoré fungujú ako komerční agenti v mene jednotlivých kupujúcich aj predávajúcich bez toho, aby kupujúci či predávajúci mali akúkoľvek skutočnú mieru autonómie na vyjednanie či uskutočnenie predaja alebo kúpy tovarov a služieb, by nemali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) by mal vypracovať usmernenia týkajúce sa vyňatia platobných transakcií uskutočňovaných medzi platiteľom a príjemcom platby prostredníctvom komerčného agenta, čím poskytne dodatočné objasnenie a zabezpečí konvergenciu medzi príslušnými orgánmi. Usmernenia môžu obsahovať zoznam prípadov z praxe, na ktoré sa bežne vzťahuje vyňatie komerčných agentov.

(12)

Vyňatie nástrojov na osobitné účely z rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/2366 sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje rôzne, hoci poskytovatelia služieb, ktorí poskytujú nástroje podliehajúce vyňatiu, museli svoje činnosti oznámiť príslušným orgánom. Orgán EBA poskytol dodatočné usmernenia vo svojej publikácii s názvom Usmernenia k vyňatiu obmedzenej siete podľa druhej smernice o platobných službách, ktorá vyšla 24. februára 2022 (8). Napriek týmto pokusom o objasnenie uplatňovania vyňatia nástrojov na osobitné účely stále existujú poskytovatelia služieb, ktorí poskytujú služby zahŕňajúce značné objemy platieb a rozmanitosť produktov ponúkaných veľkému množstvu zákazníkov a ktorí chcú toto vyňatie využiť. V takýchto prípadoch spotrebitelia nemajú prospech z nevyhnutných ochranných opatrení a na služby by sa tak nemala vzťahovať výhoda vyňatia nástrojov na osobitné účely. Preto je potrebné objasniť, že by nemalo byť možné použiť ten istý nástroj na osobitný účel na vykonávanie platobných transakcií s cieľom nakupovať tovar a služby v rámci viac ako jednej obmedzenej siete alebo nakupovať neobmedzenú škálu tovaru a služieb.

(13)

Na posúdenie toho, či by obmedzená sieť mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti, treba vziať do úvahy geografickú polohu miest príjmu takýchto sietí, ako aj počet miest príjmu. Nástrojmi na osobitné účely by sa držiteľovi malo umožniť zakúpenie tovaru alebo služieb výlučne vo fyzických priestoroch vydavateľa, pričom pojem „priestory vydavateľa“ by sa nemal vzťahovať na používanie nástroja v prostredí online obchodu. Medzi nástroje na osobitné účely by mali v závislosti od príslušného zmluvného režimu patriť karty, ktoré možno použiť len v určitých obchodných reťazcoch alebo v konkrétnom nákupnom centre, palivové karty, členské karty, karty na verejnú dopravu, parkovacie karty, stravné lístky alebo poukazy na osobitné služby, na ktoré sa môže vzťahovať osobitná daň alebo pracovnoprávny rámec určený na podporu používania takýchto nástrojov s cieľom splniť ciele stanovené v právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ako sú poukazy na starostlivosť o deti alebo ekologické poukazy. Zároveň by regulačné prostredie členských štátov pre poukazy malo zabezpečiť, aby boli takéto preukazy prijímané.

(14)

Vyňatie týkajúce sa niektorých platobných transakcií uskutočňovaných prostredníctvom telekomunikačných alebo informačno-technologických zariadení by sa malo konkrétne zamerať na mikroplatby za digitálny obsah a hlasové služby. Mal by sa zachovať jasný odkaz na platobné transakcie v prípade nákupu elektronických lístkov, aby zákazníci naďalej mohli jednoducho objednať, zaplatiť, získať a validovať elektronické lístky z akéhokoľvek miesta a v akomkoľvek čase s použitím mobilných telefónov alebo iných zariadení. Elektronické lístky umožňujú a uľahčujú poskytovanie služieb, ktoré by si spotrebitelia inak mohli kúpiť vo forme papierových lístkov, a zahŕňajú dopravu, zábavu, parkovanie áut a vstup do priestorov, ale nezahŕňajú fyzický tovar. Platobné transakcie, ktoré vykonáva daný poskytovateľ elektronických komunikačných sietí a ktoré sa uskutočňujú z elektronického zariadenia alebo prostredníctvom neho a účtujú sa na príslušný účet na účely charitatívnej zbierky, by takisto mali byť vyňaté. Toto by sa však malo uplatňovať len v prípadoch, keď je hodnota platobných transakcií nižšia ako stanovená prahová hodnota.

(15)

Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) uľahčila vytvorenie celoúnijných „platobných fabrík“ a „zberových fabrík“, čo umožňuje centralizáciu platobných transakcií tej istej skupiny. V uvedenej súvislosti by sa platobné transakcie medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou alebo medzi dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej spoločnosti uskutočňované poskytovateľom platobných služieb, ktorý patrí do rovnakej skupiny, mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Zber platobných príkazov a prijímanie finančných prostriedkov v mene skupiny materskou spoločnosťou alebo jej dcérskou spoločnosťou na účely ďalšieho prevodu v prospech iného poskytovateľa platobných služieb by sa nemal považovať za platobnú službu.

(16)

Na poskytovanie platobných služieb sa vyžaduje podpora technických služieb. Medzi takéto technické služby patrí spracúvanie a uchovávanie údajov, služby platobnej brány, ochrana zverených prostriedkov a služby ochrany súkromia, autentifikácia údajov a totožnosti, zabezpečovanie informačných technológií (IT) a komunikačných sietí, zabezpečovanie a údržba rozhraní pre spotrebiteľov, ktoré sa používajú na zber informácií o platbách, vrátane terminálov a zariadení používaných pri platobných službách. Platobné iniciačné služby a služby informovania o účte nie sú technické služby.

(17)

Technické služby ako také nepredstavujú platobné služby, pretože poskytovatelia technických služieb vôbec nemajú k dispozícii finančné prostriedky, ktoré sa majú previesť. Preto by mali byť vyňaté z vymedzenia pojmu platobné služby. Na takéto služby by sa však mali vzťahovať isté požiadavky, napríklad v súvislosti so zodpovednosťou za nedostatočnú podporu uplatňovania silnej autentifikácie zákazníka▌.

(18)

Vzhľadom na rýchly rozvoj retailového platobného trhu a vznik nových platobných služieb a platobných riešení je vhodné prispôsobiť niektoré vymedzenia pojmov v smernici (EÚ) 2015/2366 realite na trhu, aby sa zabezpečilo, že právne predpisy Únie budú naďalej vhodné na daný účel a zároveň zostanú technologicky neutrálne.

(19)

Vysvetlenie procesu a rôznych krokov, ktoré treba podniknúť na vykonanie platobnej transakcie, má mimoriadny význam pre práva a povinnosti strán zapojených do platobnej transakcie, ako aj pre uplatňovanie silnej autentifikácie zákazníka. Proces, ktorého výsledkom je vykonanie platobnej transakcie, iniciuje buď platiteľ (resp. sa proces iniciuje v jeho mene), alebo príjemca platby. Platiteľ iniciuje platobnú transakciu tak, že podá platobný príkaz. Po podaní platobného príkazu poskytovateľ platobných služieb skontroluje, či bola transakcia autorizovaná a autentifikovaná – v prípade potreby aj uplatnením silnej autentifikácie zákazníka –, a potom validuje platobný príkaz. Poskytovateľ platobných služieb následne podnikne príslušné kroky na vykonanie platobnej transakcie vrátane prevodu finančných prostriedkov.

(20)

Vzhľadom na rôzne názory, ktoré Komisia identifikovala vo svojom preskúmaní vykonávania smernice (EÚ) 2015/2366 a ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) zdôraznil vo svojom stanovisku k preskúmaniu smernice (EÚ) 2015/2366 z 23. júna 2022, treba objasniť vymedzenie pojmu platobný účet. Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie účtu do kategórie platobných účtov je možnosť uskutočňovať z takéhoto účtu každodenné platobné transakcie. Možnosť vykonávať platobné transakcie v prospech tretej strany z účtu alebo prijímať takéto transakcie uskutočnené treťou stranou predstavuje základný prvok pojmu platobný účet. Platobný účet by sa teda mal vymedziť ako účet, ktorý sa používa na odosielanie finančných prostriedkov tretím stranám a prijímanie finančných prostriedkov od tretích strán. Každý účet, ktorý nesie tieto charakteristické znaky, by sa mal považovať za platobný účet a mal by byť prístupný na účely poskytovania platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte. Situácie, v ktorých je na vykonanie platobných transakcií v prospech tretích strán alebo ich prijatie od tretích strán potrebný sprostredkovateľský účet, by do vymedzenia platobného účtu patriť nemali. Sporiace účty sa nepoužívajú na odosielanie finančných prostriedkov tretej strane a ich prijímanie od tretej strany, preto sú z vymedzenia platobného účtu vyňaté.

(21)

Vzhľadom na vznik nových typov platobných nástrojov a pretrvávajúce neistoty na trhu týkajúce sa ich právneho zaradenia by sa vymedzenie platobného nástroja malo ďalej špecifikovať tým, že sa poskytne niekoľko príkladov na znázornenie toho, čo predstavuje alebo nepredstavuje platobný nástroj, a to s ohľadom na technologickú neutralitu.

(22)

Napriek tomu, že komunikácia na blízku vzdialenosť (NFC) umožňuje iniciovanie platobnej transakcie, jej zaradenie medzi plnoprávne platobné nástroje by predstavovalo určité výzvy, napríklad v súvislosti s uplatňovaním silnej autentifikácie zákazníka pri bezkontaktných platbách na predajnom mieste a s ohľadom na režim zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb. NFC preto treba považovať skôr za funkciu platobného nástroja, a nie za samotný platobný nástroj.

(23)

Vo vymedzení pojmu „platobný nástroj“ podľa smernice (EÚ) 2015/2366 sa odkazuje na „personalizované zariadenie“. Keďže existujú predplatené karty, na ktorých nie je vytlačené meno držiteľa, uplatňovanie tohto odkazu by mohlo viesť k vyňatiu takýchto typov kariet z vymedzenia platobného nástroja. Vymedzenie platobného nástroja by sa preto malo zmeniť tak, aby namiesto personalizovaných zariadení odkazovalo na „individualizované“ zariadenia, pričom sa objasní, že predplatené karty, na ktorých nie je vytlačené meno držiteľa nástroja, patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(24)

Tzv. priechodné digitálne peňaženky (digital pass-through wallets), ktoré zahŕňajú tokenizáciu existujúceho platobného nástroja, ako je napríklad platobná karta, sa majú považovať za technické služby, a teda by mali byť vyňaté z vymedzenia pojmu platobný nástroj, keďže podľa Komisie token sám osebe nemožno považovať za platobný nástroj, ale skôr za „platobnú aplikáciu“ v zmysle článku 2 bodu 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 (9). Niektoré iné kategórie digitálnych peňaženiek, konkrétne predplatené elektronické peňaženky, ako sú viacstupňové peňaženky (staged wallets), v ktorých používatelia môžu uchovávať peniaze na budúce online transakcie, by sa mali považovať za platobný nástroj a ich vydávanie za platobnú službu.

(25)

Vplyvom technologického vývoja od prijatia smernice (EÚ) 2015/2366 sa zmenil spôsob poskytovania služieb informovania o účte. Spoločnosti, ktoré takéto služby ponúkajú, poskytujú používateľom platobných služieb súhrnné online informácie o ich platobnom účte alebo účtoch, ktoré vedie jeden alebo viacerí poskytovatelia platobných služieb a ku ktorým existuje prístup prostredníctvom online rozhraní poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet. Používateľom platobných služieb sa tak umožňuje, aby mali ihneď a kedykoľvek k dispozícii celkový a štruktúrovaný prehľad o svojich platobných účtoch.

(26)

Komisia vo svojom preskúmaní zdôraznila skutočnosť, že poskytovatelia služieb informovania o účte, ktorým bolo udelené povolenie, niekedy súhrnné údaje o platobnom účte neposkytujú spotrebiteľovi, od ktorého získali povolenie na prístup k údajom a ich zber, ale inej strane, aby jej umožnili poskytovať danému spotrebiteľovi iné služby s použitím uvedených údajov. Názory na to, či takáto činnosť patrí medzi regulované služby informovania o účte, sa však líšia. Komisia sa domnieva, že tento vývoj obchodného modelu otvoreného bankovníctva smerom k tzv. license-as-a-service (povolenie ako služba) môže viesť k inovatívnym službám založeným na údajoch, z ktorých majú vo výsledku prospech koncoví používatelia. Daný obchodný model skutočne umožňuje koncovým používateľom sprístupniť údaje o svojich platobných účtoch, aby získali iné – neplatobné – služby vrátane poskytovania úverov, účtovníctva a posúdenia úverovej bonity. Je však nesmierne dôležité, aby používatelia platobných služieb presne vedeli, kto má prístup k údajom o ich platobných účtoch, z akých právnych dôvodov a na aký účel. Používatelia platobných služieb musia byť v plnej miere upovedomení o prenose ich údajov inej spoločnosti a musia takýto prenos schváliť. Nový obchodný model založený na otvorenom bankovníctve si vyžaduje úpravu vymedzenia služieb informovania o účte, aby sa vysvetlilo, že dané informácie zhromaždené poskytovateľom služieb informovania o účte, ktorému bolo udelené povolenie, možno postúpiť tretej strane s cieľom umožniť jej poskytovať koncovému používateľovi inú službu, a to s povolením daného koncového používateľa. Aby sa spotrebiteľom poskytla primeraná ochrana údajov o ich platobných účtoch a právna istota v súvislosti s postavením subjektov, ktoré majú prístup k ich údajom, musí službu zhromažďovania údajov z platobných účtov vždy poskytovať regulovaný subjekt na základe povolenia, aj keď sa údaje napokon postúpia inému poskytovateľovi služieb.

(27)

Poukázanie peňazí je platobnou službou, ktorá je obyčajne založená na tom, že platiteľ poskytne hotovosť poskytovateľovi platobných služieb bez toho, aby bol v mene platiteľa alebo príjemcu platby vytvorený platobný účet, pričom poskytovateľ platobných služieb poukáže zodpovedajúcu sumu príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby. V niektorých členských štátoch poskytujú supermarkety, obchodníci a iní maloobchodní predajcovia službu, ktorou sa verejnosti umožňuje platiť za komunálne služby a vyplácať iné pravidelné účty domácností. S takýmito službami vyplatenia účtov by sa malo zaobchádzať ako s poukazovaním peňazí.

(28)

Vymedzenie pojmu finančné prostriedky by sa malo vzťahovať na ▌peniaze centrálnej banky, ktoré boli vydané na použitie v maloobchode, vrátane bankoviek a mincí, ako aj na všetky potenciálne budúce digitálne meny centrálnej banky, elektronické peniaze a peniaze komerčných bánk. Peniaze centrálnej banky, ktoré boli vydané na používanie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami, teda na použitie vo veľkoobchode, by zahrnuté byť nemali.

(29)

V nariadení (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami sa stanovuje, že tokeny elektronických peňazí sa na účely tohto nariadenia považujú za elektronické peniaze . Aby sa predišlo duplicitným požiadavkám, je dôležité, aby sa v ustanoveniach tohto nariadenia jasne uviedli prípady, keď sa toto nariadenie vzťahuje na tokeny elektronických peňazí .

(30)

Aby sa zachovala dôvernosť držiteľa elektronických peňazí, musia byť elektronické peniaze zameniteľné. Samotná zameniteľnosť neznamená, že finančné prostriedky prijaté výmenou za elektronické peniaze by sa mali na účely smernice 2013/36/EÚ (10) považovať za vklady alebo iné splatné finančné prostriedky. Zámena by mala byť možná v každom čase v menovitej hodnote bez možnosti dohodnúť sa na minimálnej prahovej hodnote zámeny. Zámena by mala byť vo všeobecnosti bezplatná. Mala by však existovať možnosť požiadať o primeraný poplatok založený na nákladoch, a to bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy v daňovej alebo sociálnej oblasti alebo akékoľvek záväzky vydavateľa elektronických peňazí na základe iných príslušných právnych predpisov Únie či vnútroštátnych právnych predpisov, ako sú pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, akékoľvek opatrenia zamerané na zmrazenie finančných prostriedkov alebo všetky osobitné opatrenia na predchádzanie trestným činom a ich vyšetrovanie.

(31)

Poskytovatelia platobných služieb potrebujú prístup k platobným systémom, aby mohli používateľom poskytovať platobné služby. Uvedené platobné systémy obyčajne zahŕňajú režimy platobných kariet so štyrmi účastníkmi, ako aj hlavné systémy na spracovanie úhrad a inkás. S cieľom zabezpečiť, aby sa v celej Únii rovnako zaobchádzalo s rôznymi kategóriami poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, je potrebné objasniť pravidlá týkajúce sa prístupu k platobným systémom. Takýto prístup môže byť priamy alebo nepriamy prostredníctvom ďalšieho účastníka v danom platobnom systéme. Na tento prístup by sa mali vzťahovať požiadavky, aby sa zabezpečila integrita a stabilita uvedených platobných systémov. Na tento účel by mal prevádzkovateľ platobného systému vykonať posúdenie rizika poskytovateľa platobných služieb, ktoré sa uplatňuje v prípade priamej účasti; v takomto posúdení rizika by sa mali preskúmať všetky príslušné riziká, v prípade potreby aj riziko spojené s vyrovnaním, prevádzkové riziko, úverové riziko, riziko likvidity a obchodné riziko. Každý poskytovateľ platobných služieb, ktorý žiada o účasť v platobnom systéme, by mal znášať riziko vlastného výberu systému a tomuto platobnému systému by mal poskytnúť dôkaz o tom, že jeho vnútorné mechanizmy sú dostatočne zabezpečené proti uvedeným druhom rizík. Prevádzkovatelia platobných systémov by mali žiadosť o priamu účasť zo strany poskytovateľa platobných služieb zamietnuť len vtedy, keď poskytovateľ platobných služieb nedokáže dodržiavať pravidlá systému alebo predstavuje neprijateľne vysoké riziko.

(31a)

Na spracovanie digitálnych platieb online alebo offline je nevyhnutné, aby poskytovatelia front-end platobných služieb získali prístup k technológii NFC v mobilných zariadeniach. Medzi komponenty takejto technológie patria najmä, ale nie výlučne, antény NFC a tzv. bezpečné prvky mobilných zariadení (napr.: univerzálna karta s integrovaným obvodom (Universal Integrated Circuit Card – UICC), vstavaný bezpečnostný prvok (eSE), microSD atď.). Preto je potrebné zabezpečiť, aby výrobcovia pôvodných mobilných zariadení alebo poskytovatelia elektronických komunikačných služieb neodmietli prístup k anténam NFC a zabezpečeným prvkom, kedykoľvek to bude potrebné na poskytovanie platobných služieb. Preto by v digitálnom hospodárstve mali byť aj poskytovatelia front-end platobných služieb oprávnení ukladať softvér na hardvér príslušných mobilných zariadení, aby bolo možné technicky realizovať transakcie online aj offline. Na tento účel by výrobcovia pôvodných mobilných zariadení a poskytovatelia elektronických komunikačných služieb mali byť povinní poskytovať prístup za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok ku všetkým hardvérovým a softvérovým komponentom, ak sú potrebné na online a offline transakcie. Vo všetkých prípadoch by mali byť títo prevádzkovatelia povinní zabezpečiť primeranú kapacitu príslušných hardvérových a softvérových prvkov mobilných zariadení na spracovanie online platobných transakcií a na ukladanie finančných prostriedkov v mobilných zariadeniach na účely offline platobných transakcií. Touto povinnosťou by nemal byť dotknutý článok 6 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925  (11), ktorým sa strážcom prístupu ukladá povinnosť bezplatne zabezpečiť účinnú interoperabilitu s operačným systémom, hardvérom alebo softvérom mobilných zariadení a prístup k nim na účely interoperability, čo sa vzťahuje na existujúce a nové digitálne platobné prostriedky.

(32)

Prevádzkovatelia platobných systémov by mali mať zavedené pravidlá a postupy týkajúce sa prístupu, ktoré sú primerané, objektívne, nediskriminačné a transparentné. Prevádzkovatelia platobných systémov by pri účasti nemali diskriminovať platobné inštitúcie, ak je možné dodržať pravidlá systému a ak systému nehrozí žiadne neprijateľné riziko. Medzi takéto systémy okrem iného patria systémy určené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (12). V prípadoch, keď daný platobný systém už podlieha dohľadu Európskeho systému centrálnych bánk v súlade s nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 795/2014 (13), by centrálna banka či banky, ktoré dohľad vykonávajú, mali v rámci dohľadu monitorovať dodržiavanie uvedených pravidiel. V prípade iných platobných systémov by členské štáty mali určiť príslušné vnútroštátne orgány, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia infraštruktúry platobných systémov dodržiavajú príslušné požiadavky.

(33)

S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi platobných služieb by mal účastník platobného systému, ktorý poskytuje služby v súvislosti s takýmto systémom poskytovateľovi platobných služieb, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol registrovaný, na požiadanie poskytnúť prístup k takýmto službám aj akémukoľvek inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol registrovaný, a to objektívnym, primeraným a nediskriminačným spôsobom.

(34)

Ustanovenia týkajúce sa prístupu k platobným systémom by sa nemali uplatňovať na systémy zriadené a prevádzkované jediným poskytovateľom platobných služieb. Takéto platobné systémy môžu fungovať buď v priamej hospodárskej súťaži s inými platobnými systémami, alebo – vo väčšine prípadov – v tej oblasti trhu, ktorú iné platobné systémy nepokrývajú. Takéto systémy zahŕňajú schémy s tromi účastníkmi vrátane schém kariet s tromi účastníkmi, pokiaľ nikdy nefungujú ako de facto schémy kariet so štyrmi účastníkmi, pričom sú založené okrem iného na nadobúdateľoch povolenia, agentoch alebo partneroch v rámci spoločného označovania („co-branding“). Takéto systémy takisto bežne zahŕňajú platobné služby ponúkané poskytovateľmi telekomunikačných služieb, v prípade ktorých je prevádzkovateľ schémy poskytovateľom platobných služieb pre platiteľa aj príjemcu platby, ako aj interné systémy bankových skupín. S cieľom podporiť hospodársku súťaž, ktorá môže vzniknúť vplyvom takýchto uzavretých platobných systémov vo vzťahu k existujúcim hlavným platobným systémom, by sa tretím stranám nemal udeliť prístup k uvedeným uzavretým súkromným platobným systémom. Takéto uzavreté systémy by však vždy mali podliehať pravidlám hospodárskej súťaže Únie a vnútroštátnym pravidlám hospodárskej súťaže, ktorými sa môže vyžadovať, aby sa prístup do týchto systémov umožnil na účely zachovania účinnej hospodárskej súťaže na platobných trhoch.

(35)

Platobné inštitúcie musia mať možnosť otvoriť a viesť účet v úverovej inštitúcii, aby splnili požiadavky na udelenie povolenia, pokiaľ ide o zabezpečenie finančných prostriedkov zákazníkov. Ako sa však ukazuje najmä v stanovisku orgánu EBA z 5. januára 2022 (14), napriek ustanoveniam smernice (EÚ) 2015/2366, ktoré sa týkajú účtov platobných inštitúcií v komerčnej banke, niektoré platobné inštitúcie alebo spoločnosti žiadajúce o povolenie na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie stále čelia praktikám niektorých úverových inštitúcií, ktoré im buď odmietajú otvoriť účet, alebo ich existujúci účet zrušia, pretože sa domnievajú, že v ich prípade je riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu vyššie. V dôsledku takýchto tzv. postupov na znižovanie rizika vznikajú pre platobné inštitúcie značné výzvy v oblasti hospodárskej súťaže.

(36)

Úverové inštitúcie by preto mali poskytovať platobný účet platobným inštitúciám, žiadateľom o povolenie na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie, ako aj ich agentom a distribútorom s výnimkou mimoriadnych prípadov, keď na zamietnutie prístupu existujú závažné dôvody. Je nevyhnutné zahrnúť do uvedeného ustanovenia žiadateľov o povolenie na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie, keďže predpokladom na získanie povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie je bankový účet, prostredníctvom ktorého možno chrániť finančné prostriedky klientov. Medzi dôvody na zamietnutie by mali patriť závažné dôvody na podozrenie z nelegálnych činností vykonávaných platobnou inštitúciou alebo prostredníctvom platobnej inštitúcie, prípadne obchodný model alebo rizikový profil, ktorý pre úverové inštitúcie predstavuje závažné riziká alebo nadmerné náklady na dodržiavanie predpisov. Napríklad obchodné modely, v rámci ktorých platobné inštitúcie využívajú rozsiahlu sieť agentov, môžu viesť k značným nákladom na dodržiavanie predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Platobná inštitúcia by mala mať právo podať príslušnému orgánu, ktorý určí členský štát, odvolanie proti odmietnutiu zo strany úverovej inštitúcie. Aby sa uľahčilo vykonávanie tohto práva na odvolanie, úverové inštitúcie by mali v písomnej forme podrobne zdôvodniť, prečo odmietli poskytnúť účet, prípadne prečo účet zrušili. V takomto zdôvodnení by sa namiesto všeobecných či celkových úvah malo odkazovať na konkrétne prvky týkajúce sa príslušnej platobnej inštitúcie. S cieľom uľahčiť príslušným orgánom zaobchádzanie s odvolaniami proti odmietnutiu účtu alebo proti zrušeniu účtu spolu s príslušným zdôvodnením by orgán EBA mal vypracovať vykonávacie technické predpisy, ktorými sa harmonizuje predkladanie takýchto zdôvodnení.

(37)

Aby mohli používatelia platobných služieb robiť informované rozhodnutia a aby si vedeli ľahko vybrať poskytovateľa platobných služieb v Únii, mali by dostať porovnateľné a zrozumiteľné informácie o platobných službách. S cieľom zabezpečiť, aby používatelia platobných služieb dostali potrebné, dostatočné a zrozumiteľné informácie o zmluve o platobných službách a platobných transakciách, treba špecifikovať a harmonizovať povinnosti poskytovateľov platobných služieb týkajúce sa poskytovania informácií používateľom platobných služieb.

(38)

Keď poskytovatelia platobných služieb poskytujú používateľom platobných služieb požadované informácie, mali by zohľadniť ich potreby, praktické aspekty a nákladovú efektívnosť v závislosti od príslušnej zmluvy o platobných službách. Poskytovatelia platobných služieb by v tejto veci mali buď aktívne komunikovať vo vhodnom čase a bez toho, aby ich na to vyzval používateľ platobných služieb, alebo by mali informácie sprístupniť na žiadosť používateľa platobných služieb. V druhej situácii by mali používatelia platobných služieb vyvinúť iniciatívu, aby informácie získali, okrem iného tým, že o dané informácie výslovne požiadajú poskytovateľov platobných služieb, prihlásia sa do e-mailovej schránky svojho bankového účtu alebo vložia bankovú kartu do prístroja na vydávanie výpisov z účtu. Na tieto účely by mali poskytovatelia platobných služieb zabezpečiť možnosť prístupu k informáciám a dostupnosť informácií pre používateľov platobných služieb.

(39)

Keďže spotrebitelia a podniky nie sú v rovnakej zraniteľnej pozícii, nepotrebujú ani rovnakú úroveň ochrany. Hoci je dôležité zaručiť práva spotrebiteľov ustanoveniami, od ktorých sa nemožno zmluvne odchýliť, je rozumné, aby sa podniky a organizácie mohli dohodnúť inak, ak nejde o dohodu so spotrebiteľom. Takéto dohody by mohli upravovať, či sa uplatňuje silná autentifikácia zákazníka. S mikropodnikmi vymedzenými v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES (15) možno zaobchádzať rovnako ako so spotrebiteľmi. Vždy by mali platiť určité pravidlá, a to bez ohľadu na postavenie používateľa.

(40)

Na účely zachovania vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa by spotrebitelia mali mať právo bezplatne získať informácie o podmienkach a cenách služieb ešte predtým, ako uzavrú záväznú zmluvu o platobných službách. Aby sa spotrebiteľom umožnilo porovnať služby a podmienky, ktoré ponúkajú poskytovatelia platobných služieb, a v prípade sporu preveriť svoje zmluvné práva a povinnosti, mali by mať možnosť požiadať o poskytnutie informácií a rámcovej zmluvy v papierovej forme, bezplatne a kedykoľvek v priebehu zmluvného vzťahu.

(41)

Na zvýšenie úrovne transparentnosti by poskytovatelia platobných služieb mali spotrebiteľom bezplatne poskytovať základné informácie o vykonaných platobných transakciách. V prípade jednorazovej platobnej transakcie by poskytovateľ platobných služieb nemal za uvedené informácie vyberať osobitné poplatky. Podobne by poskytovatelia platobných služieb mali každý mesiac bezplatne poskytovať ďalšie informácie o platobných transakciách podľa rámcovej zmluvy. Vzhľadom na dôležitosť transparentnosti pri tvorbe cien a rozličné potreby spotrebiteľov by však zmluvné strany mali byť schopné dohodnúť sa na poplatkoch za častejšie alebo dodatočne poskytované informácie.

(42)

Nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty by mali predstavovať lacnú a ľahko použiteľnú alternatívu v prípade tovaru a služieb nízkej hodnoty a nemali by byť zbytočne zaťažené nadmernými požiadavkami. Príslušné požiadavky na poskytovanie informácií a pravidlá pre ich používanie by sa preto mali obmedzovať na základné informácie, pričom by sa mali zohľadňovať aj technické možnosti, ktoré možno oprávnene očakávať od nástrojov používaných pri platbách nízkej hodnoty. Aj napriek jednoduchšiemu režimu by používatelia platobných služieb mali mať primeranú ochranu vzhľadom na obmedzené riziká, aké uvedené platobné nástroje predstavujú, najmä pokiaľ ide o predplatené platobné nástroje.

(43)

V prípade jednorazových platobných transakcií by sa základné informácie mali poskytovať vždy z vlastnej iniciatívy poskytovateľov platobných služieb. Keďže platitelia sú obyčajne prítomní pri podávaní platobného príkazu, nemalo by byť nutné, aby sa informácie v každom prípade poskytovali v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť poskytnúť informácie ústne alebo ich inak ľahko sprístupniť, a to aj umiestnením podmienok na nástenku vo svojich priestoroch. Mali by byť dostupné aj informácie o tom, kde možno nájsť ďalšie podrobnejšie informácie, napríklad na webovom sídle. Na žiadosť spotrebiteľa by však poskytovatelia platobných služieb mali poskytnúť základné informácie aj v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov.

(44)

Požadované informácie by mali byť primerané potrebám používateľov. Požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej transakcii by sa mali líšiť od požiadaviek na poskytovanie informácií v prípade rámcovej zmluvy, ktorá zahŕňa viacero platobných transakcií.

(45)

Aby používatelia platobných služieb mohli urobiť informované rozhodnutia, mali by mať možnosť porovnať bankomatové poplatky s poplatkami iných poskytovateľov. S cieľom zvýšiť transparentnosť bankomatových poplatkov v záujme používateľov platobných služieb by im poskytovatelia platobných služieb mali pri iniciovaní transakcie poskytnúť informácie o všetkých poplatkoch, ktoré sa vzťahujú na výbery z bankomatov Únie v rôznych situáciách a v závislosti od bankomatu, z ktorého používatelia platobných služieb vyberajú hotovosť. Konkrétne by mali bankomaty prevádzkované úverovými inštitúciami zobrazovať vo finančnej forme všetky fixné poplatky, ktoré používateľ môže očakávať pri výbere hotovosti z bankomatu danej úverovej inštitúcie. Takýto fixný poplatok by sa mal zobraziť pred momentom alebo v momente, keď používateľ vloží svoju kartu do bankomatu alebo ho k nemu priloží, aby inicioval proces výberu hotovosti. Väčšia transparentnosť znamená v náležitých prípadoch aj lepšie informácie od poskytovateľa platobných služieb, pokiaľ ide o menovú konverziu.

(46)

Rámcové zmluvy a platobné transakcie, ktoré tieto zmluvy zahŕňajú, sú oveľa bežnejšie a hospodársky významnejšie než jednorazové platobné transakcie. V prípade platobného účtu alebo osobitného platobného nástroja sa vyžaduje rámcová zmluva. Preto by požiadavky na poskytnutie informácií o rámcových zmluvách vopred mali byť komplexné a informácie by sa vždy mali poskytovať v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov. Poskytovatelia platobných služieb a používatelia platobných služieb by však mali mať možnosť dohodnúť si v rámcovej zmluve spôsob, akým sa budú poskytovať ďalšie informácie o vykonávaných platobných transakciách.

(47)

Zmluvnými ustanoveniami by sa nemali diskriminovať spotrebitelia, ktorí majú oprávnený pobyt v Únii z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska. Ak sa v rámcovej zmluve stanovuje právo zablokovať platobný nástroj z objektívne opodstatnených dôvodov, poskytovateľ platobných služieb by nemal mať možnosť uplatniť toto právo iba z toho dôvodu, že používateľ platobných služieb zmenil miesto svojho bydliska v Únii.

(48)

Aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, členské štáty by mali mať v záujme spotrebiteľa možnosť zachovať alebo zaviesť obmedzenia alebo zákazy jednostranných zmien podmienok rámcovej zmluvy, napríklad ak na takúto zmenu neexistuje opodstatnený dôvod.

(49)

V záujme uľahčenia mobility používateľov platobných služieb by používatelia mali mať možnosť vypovedať rámcovú zmluvu bez poplatkov. V prípade zmlúv vypovedaných používateľmi platobných služieb menej ako šesť mesiacov od ich nadobudnutia platnosti by však poskytovatelia platobných služieb mali mať možnosť uplatňovať poplatky zodpovedajúce nákladom, ktoré vznikli v dôsledku vypovedania rámcovej zmluvy zo strany používateľa. Ak sa podľa rámcovej zmluvy platobné služby ponúkajú spoločne s technickými službami na podporu poskytovania platobných služieb, ako je prenájom terminálov používaných na účely platobných služieb, používatelia platobných služieb by nemali byť viazaní k svojmu poskytovateľovi platobných služieb podmienkami, ktoré sú viac obmedzujúce a ktoré sa stanovujú v zmluvných doložkách upravujúcich technické služby. S cieľom zachovať hospodársku súťaž by takéto zmluvné podmienky mali podliehať požiadavkám rámcovej zmluvy súvisiacim s poplatkami za vypovedanie zmluvy. V prípade spotrebiteľov by dohodnutá výpovedná lehota nemala byť dlhšia než jeden mesiac a v prípade poskytovateľov platobných služieb nie kratšia než dva mesiace. Uvedenými pravidlami by nemala byť dotknutá povinnosť poskytovateľa platobných služieb vypovedať zmluvu o poskytovaní platobných služieb za výnimočných okolností na základe iného príslušného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, napríklad práva v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, na základe akýchkoľvek opatrení zameraných na zmrazenie finančných prostriedkov alebo akýchkoľvek osobitných opatrení súvisiacich s predchádzaním trestnej činnosti a jej vyšetrovaním.

(50)

V záujme porovnateľnosti by v prípade úhrad a poukázaní, ktoré sa uskutočňujú v rámci Únie alebo z Únie do tretej krajiny, odhadované poplatky za menový prepočet mali byť uvedené rovnakým spôsobom, konkrétne ako percentuálna prirážka k výmennému referenčnému kurzu, ktorý je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011  (16) , a výsledný poplatok za menový prepočet by sa mal uvádzať ako peňažná suma v mene použitej klientom na iniciovanie menovej konverzie . Presnosť a integrita takýchto referenčných hodnôt, ktoré zabezpečuje režim pre správcov referenčných hodnôt zavedený uvedeným nariadením, chráni záujmy zákazníkov poskytovateľov platobných služieb a strán poskytujúcich služby menovej konverzie. Poskytovateľ platobných služieb by mal používať rovnakú referenčnú hodnotu dôsledne a pri výmenách uskutočňovaných oboma smermi. Keď sa v tomto nariadení odkazuje na „poplatky“, v relevantných prípadoch sa to týka aj poplatkov za menový prepočet.

(51)

Skúsenosti ukázali, že najúčinnejším systémom je rozdelenie poplatkov medzi platiteľa a príjemcu platby, pretože sa tak uľahčuje priame spracúvanie platieb. Z tohto dôvodu by sa malo prijať ustanovenie upravujúce poplatky, ktoré majú vyberať príslušní poskytovatelia platobných služieb priamo od platiteľa a príjemcu platby. Výška všetkých vybratých poplatkov sa môže rovnať aj nule, pretože uvedené pravidlá by nemali mať vplyv na postup, pri ktorom poskytovateľ platobných služieb neúčtuje spotrebiteľom poplatky za pripísanie súm na ich účty. Rovnako môže poskytovateľ platobných služieb v závislosti od zmluvných podmienok účtovať poplatky za použitie platobnej služby iba príjemcovi platby, pričom v takomto prípade sa poplatky nevyberajú od platiteľa. Poplatky za platobné systémy sa môžu účtovať vo forme predplatného. Ustanovenia o prevedenej sume alebo vybratých poplatkoch nemajú priamy vplyv na tvorbu cien medzi poskytovateľmi platobných služieb alebo sprostredkovateľmi.

(52)

Príplatok je poplatok, ktorý obchodníci účtujú spotrebiteľom a ktorý sa pripočítava k požadovanej cene tovaru a služieb, ak spotrebiteľ využije určitú platobnú metódu. Jedným z dôvodov na účtovanie príplatkov je, že sa tak spotrebitelia usmerňujú k používaniu lacnejších alebo efektívnejších platobných nástrojov, čím sa podporuje hospodárska súťaž medzi alternatívnymi platobnými metódami. V rámci režimu zavedeného smernicou (EÚ) 2015/2366 príjemcovia platieb nemohli požadovať poplatky za používanie platobných nástrojov, v prípade ktorých sa výmenné poplatky upravujú v kapitole II nariadenia (EÚ) 2015/751, t. j. spotrebiteľských kreditných a debetných kariet vydaných v rámci schém so štyrmi účastníkmi, ako aj v prípade platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (17), t. j. úhrad a inkás v eurách v rámci Únie. Podľa smernice (EÚ) 2015/2366 mali členské štáty možnosť ďalej zakazovať alebo obmedzovať právo príjemcu platby požadovať poplatky vzhľadom na potrebu povzbudiť hospodársku súťaž a podporiť používanie efektívnych platobných nástrojov. Je potrebné harmonizovať tento prístup, aby sa podporili rovnaké podmienky v Únii, a preto treba zaviesť úplný zákaz príplatkov v celej Únii.

(53)

▌V preskúmaní smernice (EÚ) 2015/2366 Komisia identifikovala nedostatočnú harmonizáciu, ktorá by umožňovala prirážky za platobné nástroje, a rôzne výklady v súvislosti s platobnými nástrojmi, na ktoré sa vzťahuje zákaz príplatkov. Preto je nevyhnutné výslovne rozšíriť zákaz príplatkov na všetky úhrady a inkasá, nielen tie, ktoré sú zahrnuté v nariadení (EÚ) č. 260/2012, ako to bolo v prípade smernice (EÚ) 2015/2366.

(54)

Služby informovania o účte a platobné iniciačné služby, ktoré sa spolu často označujú ako „služby otvoreného bankovníctva“, sú platobné služby zahŕňajúce prístup k údajom používateľa platobných služieb pre poskytovateľov platobných služieb, ktorí nemajú v držbe finančné prostriedky majiteľa účtu a ani nespravujú jeho platobný účet. Služby informovania o účte umožňujú zhromažďovať na jednom mieste údaje používateľa u rôznych poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účty, ak o to používateľ platobných služieb požiada. Platobné iniciačné služby umožňujú iniciovanie platby, ako je úhrada alebo inkaso, z účtu používateľa takým spôsobom, ktorý je pre používateľa a príjemcu platby pohodlný a pri ktorom sa nepoužíva žiadny nástroj, napríklad platobná karta.

(55)

Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účty by mali poskytovateľom služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb umožniť prístup k údajom o platobnom účte, ak má používateľ platobných služieb prístup k danému platobnému účtu online a ak používateľ platobných služieb udelil povolenie na takýto prístup. Základom pre smernicu (EÚ) 2015/2366 bola zásada prístupu k údajom o platobnom účte bez toho, aby bol na to potrebný zmluvný vzťah medzi poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet a poskytovateľmi služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb, v dôsledku čoho v praxi nebolo možné účtovať poplatky za prístup k údajom. Prístup k údajom v rámci otvoreného bankovníctva sa od začiatku uplatňovania smernice (EÚ) 2015/2366 uskutočňuje na tomto základe a bez zmlúv, ako aj bez výberu poplatkov. Ak by sa na regulované služby prístupu k údajom vzťahovali poplatky, aj keď doteraz sa žiadne poplatky neúčtovali, malo by to veľmi významný vplyv na ďalšie poskytovanie takýchto služieb, a teda aj na hospodársku súťaž a inováciu na platobných trhoch. Túto zásadu preto treba zachovať. Zachovanie tohto prístupu je v súlade s kapitolami III a IV návrhu nariadenia o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch) (18), najmä s článkom 9 ods. 3 daného návrhu, ktorý sa týka náhrady, a nie je nijako dotknutý týmto nariadením. V návrhu nariadenia o prístupe k finančným údajom, ktorý vypracovala Komisia, sa stanovuje možnosť náhrady za prístup k údajom, čo bude súčasťou nariadenia o prístupe k finančným údajom. Takýto režim by sa teda líšil od režimu, ktorý sa riadi súčasným nariadením. Takéto rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené skutočnosťou, že na rozdiel od prístupu k údajom o platobnom účte, ktorý sa upravuje právom Únie už od nadobudnutia účinnosti smernice (EÚ) 2015/2366, prístup k iným finančným údajom zatiaľ nepodlieha žiadnemu nariadeniu Únie. Preto nehrozí žiadne riziko narušenia, keďže na rozdiel od prístupu k údajom o platobnom účte ide o novovznikajúci trh, ktorý sa po prvýkrát bude upravovať nariadením o prístupe k finančným údajom.

(56)

Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účty a poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb môžu nadviazať zmluvný vzťah s možnosťou náhrady, a to aj v rámci mnohostrannej zmluvnej dohody (napr. schémy), na účely prístupu k údajom o platobnom účte a poskytovania služieb otvoreného bankovníctva, ktoré sú iné než tie, ktoré sa vyžadujú v tomto nariadení. Príkladom takýchto služieb s pridanou hodnotou ponúkaných prostredníctvom tzv. prémiových aplikačných programovacích rozhraní je možnosť naplánovať opakujúce sa variabilné platby v budúcnosti. Akákoľvek náhrada za takéto služby by musela byť v súlade s kapitolami III a IV navrhovaného aktu o údajoch po príslušnom dni začiatku uplatňovania, najmä pokiaľ ide o článok 9 ods. 1 a 2 o náhrade. Prístup poskytovateľov služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb k údajom o platobnom účte v zmysle úpravy podľa tohto nariadenia bez požiadavky na zmluvný vzťah, čiže bezplatne, by mal byť možný vždy, dokonca aj v prípadoch, keď je zavedená mnohostranná zmluvná dohoda (napr. schéma) a keď sú tie isté údaje dostupné aj v rámci uvedenej mnohostrannej zmluvnej dohody.

(57)

Aby sa zabezpečila vysoká úroveň bezpečnosti prístupu k údajom a ich výmeny, prístup k platobným účtom a k údajom na týchto účtoch by sa s výnimkou osobitných okolností mal udeľovať poskytovateľom služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb prostredníctvom rozhrania, ktoré je navrhnuté a určené na účely otvoreného bankovníctva, ako je aplikačné programovacie rozhranie. Na tento účel by poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet mal vytvoriť bezpečnú komunikáciu s poskytovateľmi služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb. Aby sa predišlo neistote v súvislosti s tým, kto má prístup k údajom používateľa platobných služieb, poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb by mali mať možnosť dokázať svoju totožnosť poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet prostredníctvom vyhradeného rozhrania a takisto využiť všetky postupy autentifikácie, ktoré poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet poskytuje používateľovi platobných služieb. Poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb by vo všeobecnosti mali používať rozhranie určené na ich prístup, takže by na prístup k údajom nemali používať zákaznícke rozhranie poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účty. Výnimkou sú prípady chybovosti alebo nedostupnosti vyhradeného rozhrania za podmienok, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Za takýchto okolností by bola kontinuita ich činností ohrozená tým, že by nemali prístup k údajom, hoci naň získali povolenie. Je nevyhnutné, aby poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb vždy mali prístup k údajom, ktoré sú kľúčové na to, aby mohli poskytovať služby svojim klientom.

(57a)

Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet by nemali byť povinní ponúknuť alternatívne rozhranie iné ako to, ktoré poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet používa na autentifikáciu a komunikáciu so svojimi používateľmi pri prístupe k údajom o platobnom účte, ak nie je dostupné vyhradené rozhranie.

(58)

Aby sa umožnilo hladké fungovanie vyhradeného rozhrania, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet by mal primerane zdokumentovať jeho technické špecifikácie a zverejniť ich zhrnutie. S cieľom umožniť poskytovateľom služieb otvoreného bankovníctva, aby primerane pripravili svoj budúci prístup a vyriešili potenciálne technické problémy, by poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet mal umožniť poskytovateľom služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb otestovať rozhranie ešte pred dňom jeho aktivácie. Cez toto rozhranie by k údajom o platobnom účte mali mať prístup len tí poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, hoci žiadatelia o povolenie na vykonávanie činnosti poskytovateľov služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb by mali mať prístup k technickým špecifikáciám. Aby sa zabezpečila interoperabilita rôznych technologických komunikačných riešení, v rámci rozhrania by sa mali využívať komunikačné normy, ktoré vyvinuli medzinárodné alebo európske normalizačné organizácie vrátane Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) alebo Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO).

(59)

Aby poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb za každých okolností vedeli zabezpečiť kontinuitu svojich činností a poskytovať svojim klientom vysokokvalitné služby, musí vyhradené rozhranie, ktoré majú používať, spĺňať prísne požiadavky týkajúce sa výkonnosti a funkcií. Minimálne sa musí zabezpečiť parita údajov medzi týmto rozhraním a zákazníckym rozhraním, ktoré poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet poskytuje používateľom, čo zahŕňa údaje o platobnom účte, ktoré majú používatelia platobných služieb takisto k dispozícii v rozhraní, ktoré im poskytuje poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet. Pokiaľ ide o platobné iniciačné služby, vyhradené rozhranie by malo umožniť nielen iniciovanie jednorazových platieb, ale aj trvalých príkazov a inkás. V súvislosti s vyhradenými rozhraniami by sa podrobnejšie požiadavky mali stanoviť v regulačných technických predpisoch, ktoré vypracoval orgán EBA.

(60)

Ak by vyhradené rozhranie bolo dlhodobo nedostupné, malo by to drastický vplyv na kontinuitu činností poskytovateľov služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb. Preto by poskytovatelia platobných služieb spravujúci účty mali takúto nedostupnosť bezodkladne napraviť. Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účty by mali poskytovateľom služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb vždy bezodkladne nahlásiť nedostupnosť vyhradeného rozhrania, ako aj opatrenia, ktoré boli prijaté na účely nápravy. Ak je vyhradené rozhranie nedostupné a poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet neponúkne žiadne účinné alternatívne riešenie, poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb by mali mať možnosť zachovať si kontinuitu činností. Malo by sa im umožniť, aby svoj príslušný vnútroštátny orgán požiadali o používanie rozhrania, ktoré poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet poskytuje svojim používateľom, až kým sa opäť nesprístupní vyhradené rozhranie. Príslušný orgán by mal po prijatí žiadosti bezodkladne prijať rozhodnutie. Počas čakania na rozhodnutie orgánu by poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb, ktorí podali žiadosť, mali mať možnosť dočasne používať rozhranie, ktoré poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet poskytuje svojim používateľom. Daný príslušný orgán by mal stanoviť lehotu, v ktorej musí poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet obnoviť plnú funkčnosť vyhradeného rozhrania, pričom môže zaviesť sankcie pre prípad, že tak poskytovateľ v rámci lehoty neurobí. Prístup k údajom potrebným na zabezpečenie kontinuity činností by sa mal umožniť všetkým poskytovateľom služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb, nie iba tým, ktorí podali žiadosť.

(61)

Takýto dočasný priamy prístup by nemal mať žiadny negatívny vplyv na spotrebiteľov. Poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb by preto vždy mali riadne preukázať svoju totožnosť a dodržiavať všetky svoje povinnosti, napríklad limity povolenia, ktoré im bolo udelené, a najmä by mali využívať prístup len k takým údajom, ktoré potrebujú na plnenie svojich zmluvných povinností a poskytovanie regulovanej služby. Za žiadnych okolností by nemalo dochádzať k prístupu k údajom o platobnom účte bez riadneho preukázania totožnosti (tzv. screen scraping).

(62)

Keďže zriadenie vyhradeného rozhrania by sa v prípade niektorých poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet mohlo považovať za neprimeranú záťaž, príslušný vnútroštátny orgán by mal mať možnosť udeliť poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet výnimku z povinnosti zaviesť vyhradené rozhranie na prístup k údajom, ak o to sám požiada. V takom prípade by sa mu umožnilo, aby poskytoval prístup k platobným údajom len prostredníctvom zákazníckeho rozhrania, prípadne aby neponúkal vôbec žiadne rozhranie na prístup k údajom otvoreného bankovníctva. Prístup k údajom prostredníctvom zákazníckeho rozhrania (bez vyhradeného rozhrania) môže byť vhodný v prípade veľmi malých poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účty, pre ktorých by vyhradené rozhranie predstavovalo značnú záťaž na financie a zdroje. Výnimku z povinnosti udržiavať rozhranie na prístup k údajom otvoreného bankovníctva možno odôvodniť vtedy, keď má poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet špecifický obchodný model, napríklad ak by služby otvoreného bankovníctva nemali pre zákazníkov žiadny význam. Podrobné kritériá na rozhodnutie o udelení takýchto rôznych typov výnimiek by sa mali stanoviť v regulačných technických predpisoch vypracovaných orgánom EBA.

(63)

S cieľom využiť plný potenciál otvoreného bankovníctva v Únii je nevyhnutné zabrániť akémukoľvek diskriminačnému zaobchádzaniu s poskytovateľmi služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb zo strany poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účty. Ak sa používateľ platobných služieb rozhodne využiť služby poskytovateľa služieb informovania o účte alebo poskytovateľa platobných iniciačných služieb, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet by mal s takýmto príkazom zaobchádzať rovnako, ako keby používateľ platobných služieb takúto žiadosť podal priamo v zákazníckom rozhraní, pokiaľ poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet nemá objektívne dôvody na to, aby so žiadosťou o prístup k účtu zaobchádzal inak, napríklad pre závažné podozrenia z podvodu.

(64)

Na poskytovanie platobných iniciačných služieb by mal poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet sprístupniť poskytovateľovi platobných iniciačných služieb všetky dostupné informácie súvisiace s vykonávaním platobných transakcií, a to hneď po prijatí platobného príkazu. Niekedy poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet získa dodatočné informácie po prijatí platobného príkazu, ale ešte pred vykonaním platobnej transakcie. Ak sú takéto informácie relevantné pre platobný príkaz a vykonanie platobnej transakcie, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet by ich mal sprístupniť poskytovateľovi platobných iniciačných služieb. Poskytovateľ platobných iniciačných služieb by mal využívať len informácie, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie rizík nevykonania iniciovanej transakcie. Bez týchto informácií poskytovateľ platobných iniciačných služieb nedokáže príjemcovi platby, v mene ktorého iniciuje transakciu, ponúknuť službu, ktorá sa v hospodárskej súťaži svojou kvalitou vyrovná iným prostriedkom elektronických platieb, ktoré má príjemca platby k dispozícii, vrátane platobných kariet.

(65)

Na posilnenie dôvery v otvorené bankovníctvo je nevyhnutné, aby používatelia platobných služieb využívajúci informácie o účte a platobné iniciačné služby mali úplnú kontrolu nad svojimi údajmi, ako aj prístup k zrozumiteľným informáciám o povoleniach na prístup k údajom, ktoré daní používatelia platobných služieb udelili poskytovateľom platobných služieb, vrátane informácií o účele, na ktorý udelili povolenie, a o dotknutých kategóriách údajov o platobnom účte, ktoré zahŕňajú údaje o totožnosti, transakciách a zostatku na účte. Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účty by preto mali používateľom platobných služieb, ktorí takéto služby využívajú, sprístupniť prehľad na účely monitorovania a odňatia ▌prístupu k údajom, ktorý bol udelený poskytovateľom služieb otvoreného bankovníctva. Uvedený prehľad by nemal obsahovať povolenia na iniciovanie jednorazových platieb. Prostredníctvom prehľadu sa používateľovi platobných služieb neumožňuje vytvoriť nové povolenia na prístup k údajom pre poskytovateľa služieb informovania o účte alebo platobných iniciačných služieb, ak tento poskytovateľ predtým nemal žiadny prístup k údajom. Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účty by mali poskytovateľom služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb okamžite nahlásiť akékoľvek odňatie prístupu k údajom. Poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb by mali poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účty bezodkladne informovať o nových a obnovených povoleniach na prístup k údajom, ktoré im udelili používatelia platobných služieb, vrátane informácií o dĺžke platnosti povolenia a o jeho účele (najmä o tom, či ide o konsolidáciu údajov v prospech používateľa alebo na účel postúpenia tretej strane). Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet by nemal používateľa platobných služieb nijako nabádať, aby odňal povolenia udelené poskytovateľom služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb. V prehľade by sa malo zobraziť štandardné upozornenie pre používateľa platobných služieb, ktorým sa poukazuje na riziko možných zmluvných následkov odňatia prístupu poskytovateľa služieb otvoreného bankovníctva k údajom, keďže v rámci prehľadu sa nespravuje zmluvný vzťah medzi používateľom a poskytovateľom služieb otvoreného bankovníctva, ale používateľ platobných služieb si takéto riziko musí preveriť sám. Prehľad povolení by mal zákazníkom umožniť spravovať povolenia informovaným a nestanným spôsobom. Zákazníkom by mal poskytnúť značnú mieru kontroly v súvislosti s tým, ako sa používajú ich osobné aj iné ako osobné údaje. V rámci prehľadu povolení by sa v relevantných prípadoch mali zohľadniť požiadavky na prístupnosť podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882.

(65a)

Pojem „povolenie“ v tomto nariadení by sa nemal chápať rovnako ako pojem „súhlas“ podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, na ktorý sa vzťahujú požiadavky uvedeného nariadenia. Povolenie podľa tohto nariadenia sa vzťahuje na povolenie používateľa platobných služieb na vykonanie platobnej transakcie alebo na prístup k údajom informovania o účte. Touto požiadavkou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (19).

(65b)

Orgán EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví štandardizovaný zoznam kategórií informácií, ktoré sa majú zverejniť v prehľade.

(66)

V preskúmaní smernice (EÚ) 2015/2366 sa zistilo, že poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb stále čelia mnohým neodôvodneným prekážkam, a to napriek dosiahnutej úrovni harmonizácie a zákazu vytvárania takýchto prekážok, ktorý sa zaviedol článkom 32 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/389 (20). Uvedené prekážky však stále značne bránia využitiu plného potenciálu otvoreného bankovníctva v Únii. Takéto prekážky poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb pravidelne nahlasujú orgánom dohľadu, regulačným orgánom a Komisii. Orgán EBA ich analyzoval vo svojom stanovisku z júna 2020 s  názvom „Opinion of the European Banking Authority on obstacles under Article 32(3) of the RTS on SCA and CSC“ (Stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo k prekážkam podľa článku 32 ods. 3 regulačných technických predpisov o silnej autentifikácii zákazníka a spoločných komunikačných normách) . Napriek vynaloženému úsiliu o objasnenie pretrváva na trhu aj medzi orgánmi dohľadu veľká neistota v súvislosti s tým, čo predstavuje zakázanú prekážku pre regulované služby otvoreného bankovníctva. Preto je nevyhnutné vypracovať prehľadný a nevyčerpávajúci zoznam takýchto zakázaných prekážok otvoreného bankovníctva, pričom sa má čiastočne vychádzať z práce, ktorú už vykonal orgán EBA.

(67)

Povinnosť uchovávať personalizované bezpečnostné prvky v bezpečí je mimoriadne dôležitá na ochranu finančných prostriedkov používateľa platobných služieb a na obmedzenie rizík súvisiacich s podvodom a neautorizovaným prístupom k platobným účtom. Podmienky alebo iné povinnosti uložené poskytovateľmi platobných služieb používateľom platobných služieb vo vzťahu k uchovávaniu personalizovaných bezpečnostných prvkov v bezpečí by sa nemali vypracúvať takým spôsobom, ktorý bráni používateľom platobných služieb využívať služby ponúkané inými poskytovateľmi platobných služieb vrátane platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte. Takéto podmienky by nemali obsahovať žiadne ustanovenia, ktorými by sa akokoľvek sťažilo používanie platobných služieb iných poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktorí sú registrovaní podľa smernice (EÚ) XXX (tretia smernica o platobných službách). Navyše je vhodné špecifikovať, že v prípade činností poskytovateľov platobných iniciačných služieb a poskytovateľov služieb informovania o účte meno majiteľa účtu a číslo účtu nepredstavujú citlivé platobné údaje.

(68)

Aby bolo otvorené bankovníctvo naozaj úspešné, vyžaduje sa rozsiahle a účinné presadzovanie predpisov, ktorými sa táto činnosť upravuje. Keďže neexistuje jednotný orgán na úrovni Únie, ktorý by slúžil na presadzovanie práv a povinností súvisiacich s otvoreným bankovníctvom, prvú úroveň presadzovania v oblasti otvoreného bankovníctva tvoria príslušné vnútroštátne orgány. Je kľúčové, aby príslušné vnútroštátne orgány aktívne a dôsledne zabezpečovali súlad s regulovaným rámcom Únie pre otvorené bankovníctvo. Prevádzkovatelia otvoreného bankovníctva pravidelne uvádzajú nedostatočné presadzovanie zo strany príslušných orgánov ako jeden z dôvodov, prečo sa otvorené bankovníctvo v Únii stále využíva len v obmedzenej miere. Príslušné vnútroštátne orgány by mali mať primerané zdroje na účinné a efektívne vykonávanie úloh v oblasti presadzovania práva. Príslušné vnútroštátne orgány by mali podporovať a sprostredkovať bezproblémový a pravidelný dialóg medzi rôznymi účastníkmi ekosystému otvoreného bankovníctva. Poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účty a poskytovateľom služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb, ktorí si neplnia povinnosti, by sa mali uložiť primerané sankcie. Pravidelné monitorovanie trhu otvoreného bankovníctva v Únii príslušnými orgánmi, ktoré koordinuje EBA, by malo podporiť presadzovanie, pričom vďaka zberu údajov na trhu otvoreného bankovníctva sa napraví súčasný nedostatok údajov, ktorý bráni účinnému meraniu skutočnej miery využívania otvoreného bankovníctva v Únii. Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účty a poskytovatelia služieb informovania o účte a platobných iniciačných služieb by mali mať prístup k orgánom na riešenie sporov podľa článku 10 návrhu aktu o údajoch, keď uvedené nariadenie nadobudne účinnosť.

(69)

Súčasné používanie pojmu „výslovný súhlas“ v smernici (EÚ) 2015/2366 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (21) malo za následok nesprávny výklad. Predmetom výslovného súhlasu podľa článku 94 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366 je povolenie na získanie prístupu k uvedeným osobným údajom s cieľom spracúvať a uchovávať tieto osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na účely poskytovania platobných služieb. Preto by sa malo doplniť vysvetlenie, aby sa zvýšila právna istota a aby sa zaviedlo jasné odlíšenie pravidiel ochrany údajov. Tam, kde sa v smernici (EÚ) 2015/2366 používa pojem „výslovný súhlas“, sa má v tomto nariadení používať pojem „povolenie“. Keď sa odkazuje na „povolenie“, nemalo by sa to nijako dotknúť povinností poskytovateľov platobných služieb podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679. Preto by sa povolenie nemalo vykladať len ako „súhlas“ alebo „výslovný súhlas“, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) 2016/679.

(70)

Pre posilnenie dôvery používateľov platobných služieb v takéto služby a zabezpečenie ich používania je zásadná bezpečnosť úhrad. Platitelia, ktorí majú v úmysle zaslať úhradu určitému príjemcovi platby, môžu v dôsledku podvodu alebo chyby uviesť jedinečný identifikátor, ktorý nezodpovedá účtu, ktorého držiteľom je daný príjemca platby. Aby sa prispelo k zníženiu miery podvodov a chýb, mali by používatelia platobných služieb využívať službu na preverenie prípadných nezrovnalostí medzi jedinečným identifikátorom príjemcu platby a menom alebo iným identifikátorom, ako je daňové číslo, európsky jedinečný identifikačný znak uvedený v článku 16 ods. 1 druhom pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132  (22) alebo identifikátor právnickej osoby, ktorý jednoznačne identifikuje príjemcu platby, ktoré uviedol platiteľ, a v prípade, že sa zistia takéto nezrovnalosti, by platiteľ mal byť o nich informovaný. Jedinečným identifikátorom nemusí byť medzinárodné číslo bankového účtu (IBAN). Takéto služby mali v krajinách, kde sa používajú, významný pozitívny vplyv na mieru podvodov a chýb. Vzhľadom na význam uvedenej služby pre predchádzanie podvodom a chybám by takáto služba mala byť pre spotrebiteľov dostupná bezplatne. S cieľom vyhnúť sa nenáležitým sporom alebo omeškaniam pri spracovaní transakcie by mal poskytovateľ platobných služieb platiteľa takéto oznámenie poskytnúť v priebehu najviac niekoľkých sekúnd od chvíle, keď platiteľ uviedol údaje príjemcu platby. Aby sa platiteľ mohol rozhodnúť, či bude v zamýšľanej transakcii pokračovať, mal by mu poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytnúť takéto oznámenie ešte skôr, než platiteľ vykoná autorizáciu transakcie. Platitelia môžu mať k dispozícii určité riešenia na iniciovanie úhrad, vďaka ktorým môžu podať platobný príkaz bez toho, aby sami zadali jedinečný identifikátor. Namiesto toho tieto prvky údajov uvádza poskytovateľ daného riešenia na iniciovanie úhrad. V takýchto prípadoch nie je potrebná služba overenia zhody medzi jedinečným identifikátorom a menom príjemcu platby, keďže riziko podvodu alebo chyby je značne znížené.

(71)

V nariadení (EÚ) XXX, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 260/2012, sa stanovuje, že používateľom okamžitých úhrad v eurách sa má ponúkať služba overenia zhody jedinečného identifikátora s menom alebo inými identifikátorom príjemcu platby. Na zabezpečenie koherentného rámca pre všetky úhrady, pričom sa zároveň predíde neodôvodnenému prekrývaniu, by sa mala služba preverovania uvedená v tomto nariadení uplatňovať len v prípade úhrad, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 260/2012.

(72)

Pravdepodobnosť toho, že poskytovateľ platobných služieb nezrovnalosť odhalí, môžu zvýšiť niektoré atribúty mena príjemcu platby, na ktorého účet chce platiteľ odoslať úhradu, vrátane diakritiky alebo rôznych možných prepisov mien v rôznych abecedách, rozdielov medzi zvyčajne používanými menami a menami uvedenými v úradných dokladoch totožnosti v prípade fyzických osôb alebo rozdielov medzi obchodnými a úradnými názvami v prípade právnických osôb. S cieľom vyhnúť sa nenáležitým sporom pri spracúvaní úhrad a uľahčiť rozhodnutie platiteľa o tom, či má v zamýšľanej transakcii pokračovať, by mali poskytovatelia platobných služieb uvádzať mieru tejto nezrovnalosti tak, že v oznámení uvedú, že neexistuje „žiadna zhoda“ alebo existuje „vysoká zhoda“.

(73)

Autorizácia platobnej transakcie napriek tomu, že sa prostredníctvom služby overovania zhody zistila nezrovnalosť, ktorá bola oznámená používateľovi platobných služieb, môže mať za následok prevod finančných prostriedkov inému ako zamýšľanému príjemcovi platby. Poskytovatelia platobných služieb by mali používateľov platobných služieb informovať o možných následkoch ich rozhodnutia ignorovať nezrovnalosť, ktorá im bola oznámená, a pokračovať vo vykonaní transakcie. Používatelia platobných služieb by mali mať možnosť kedykoľvek v priebehu zmluvného vzťahu s poskytovateľom platobných služieb odmietnuť používať takúto službu. Po odmietnutí by používatelia platobných služieb mali mať možnosť opäť využiť uvedenú službu.

(74)

Používateľ platobných služieb by mal poskytovateľa platobných služieb čo najskôr informovať o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných, nesprávne vykonaných platobných transakcií alebo autorizovaných úhrad, ak došlo k chybe vo fungovaní služby overovania zhody, a to za predpokladu, že si poskytovateľ platobných služieb splnil svoje informačné povinnosti. Ak používateľ platobných služieb dodrží termín pre takéto oznámenie, mal by mať možnosť uplatniť tieto nároky, pričom dodrží vnútroštátne premlčacie lehoty. Nemalo by to mať vplyv na iné nároky medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb.

(75)

Malo by sa prijať ustanovenie upravujúce alokáciu strát v prípade neautorizovaných platobných transakcií alebo osobitných autorizovaných úhrad. Na používateľov platobných služieb, ktorí nie sú spotrebiteľmi, sa môžu uplatňovať iné ustanovenia, keďže takíto užívatelia môžu obyčajne lepšie posúdiť riziko podvodu a prijať protiopatrenia. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa by platitelia mali byť vždy oprávnení požadovať vrátenie finančných prostriedkov od svojho poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet, a to aj vtedy, keď je poskytovateľ platobných iniciačných služieb zapojený do platobnej transakcie. Tým by nemalo byť dotknuté rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľmi platobných služieb.

(76)

V prípade platobných iniciačných služieb by rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet a poskytovateľom platobných iniciačných služieb zapojenými do transakcie malo mať za následok, že obaja prevezmú zodpovednosť za tú časť transakcie, ktorá je pod ich kontrolou.

(76a)

Aby mal používateľ platobných služieb ľahší prístup k poskytovateľovi platobných služieb, mal by poskytovateľ vytvoriť komunikačný kanál, ktorý používateľovi platobných služieb umožní podať oznámenie alebo požiadať o odblokovanie platobného nástroja, ako sa stanovuje v tomto nariadení. Tento kanál by mal takisto umožniť používateľovi platobných služieb podať oznámenie o podvodnej transakcii, získať kvalifikované poradenstvo pri podozrení, že sa stal obeťou podvodného útoku, a nahlasovať problémy týkajúce sa vykonaných platieb, ako sú chyby platobných zariadení počas platieb.

(77)

V prípade neautorizovanej platobnej transakcie by mal poskytovateľ platobných služieb bezodkladne vrátiť sumu danej transakcie platiteľovi. Ak však existuje veľké podozrenie, že neautorizovaná transakcia vyplýva z podvodného správania platiteľa, a ak toto podozrenie vychádza z objektívnych dôvodov, ktoré poskytovateľ platobných služieb oznámil príslušnému vnútroštátnemu orgánu, poskytovateľ platobných služieb by mal mať možnosť uskutočniť vyšetrovanie skôr, než vráti finančné prostriedky platiteľovi. Poskytovateľ platobných služieb by mal do 14 pracovných dní po oznámení transakcie alebo prijatí oznámenia o transakcii buď vrátiť sumu neautorizovanej platobnej transakcie platiteľovi, alebo poskytnúť platiteľovi dôvody a podporné dôkazy na odmietnutie vrátenia finančných prostriedkov. V druhom prípade by mal uviesť orgány, ktorým môže platiteľ danú vec postúpiť, ak neprijíma uvedené dôvody. S cieľom ochrániť platiteľa pred akýmkoľvek znevýhodnením by dátum pripísania vrátenej sumy nemal byť neskorší než dátum, keď sa suma z účtu odpísala. S cieľom motivovať používateľa platobných služieb, aby bez zbytočného odkladu oznámil poskytovateľovi platobných služieb každú krádež alebo stratu platobného nástroja, a tak znížil riziko vykonania neautorizovaných platobných transakcií, by tento používateľ platobných služieb mal byť zodpovedný iba za veľmi obmedzenú sumu, pokiaľ nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbanlivosťou. V uvedenej súvislosti sa zdá primeraná suma vo výške 50 EUR, aby sa zabezpečila jednotná a vysoká úroveň ochrany používateľov v rámci Únie. Nemala by existovať žiadna zodpovednosť v prípade, že platiteľ nemohol zistiť stratu, krádež alebo zneužitie platobného nástroja. Navyše platí, že po tom, ako používateľ platobných služieb oznámi poskytovateľovi platobných služieb, že jeho platobný nástroj mohol byť zneužitý, by sa od používateľa platobných služieb nemalo vyžadovať, aby znášal ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto nástroja. Poskytovatelia platobných služieb by mali niesť zodpovednosť za technickú bezpečnosť svojich vlastných produktov.

(78)

Ustanoveniami o zodpovednosti v prípade autorizovaných úhrad, pri ktorých došlo k nesprávnemu uplatneniu alebo k chybe vo fungovaní služby na odhalenie nezrovnalostí medzi menom alebo iným identifikátorom a jedinečným identifikátorom príjemcu platby, by sa pre poskytovateľov platobných služieb vytvorili správne stimuly na poskytovanie plne funkčnej služby s cieľom znížiť riziko platobných autorizácií na základe nedostatočných informácií. Ak sa platiteľ rozhodol využiť takúto službu, poskytovateľ platobných služieb platiteľa by mal niesť zodpovednosť za plnú sumu úhrady v prípadoch, keď uvedený poskytovateľ platobných služieb platiteľovi neoznámil nezrovnalosť medzi jedinečným identifikátorom alebo akýmkoľvek iným zástupným identifikátorom, ktorý vymedzil orgán EBA, a menom príjemcu platby, ktoré uviedol platiteľ, hoci pri správnom fungovaní by túto nezrovnalosť mal oznámiť, a ak toto zlyhanie spôsobilo platiteľovi finančnú škodu. Ak zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa nesie poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby, poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby by mal poskytovateľovi platobných služieb platiteľa nahradiť vzniknutú finančnú škodu. To je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [202X/...] z..., ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 260/2012 a (EÚ) 2021/1230, pokiaľ ide o okamžité úhrady v eurách  (23) .

(78a)

Poskytovateľ platobných služieb by mal vždy spolupracovať s používateľom platobných služieb v prípadoch, keď sa majú odôvodniť akékoľvek nezrovnalosti v platbách.

(79)

Používatelia platobných služieb by mali byť primerane chránení, pokiaľ ide o podvody prostredníctvom tzv. sociálneho inžinierstva, pri ktorých podvodník manipuluje s používateľom platobných služieb, aby vykonal určitý krok, napríklad inicioval platobnú transakciu alebo odovzdal podvodníkom svoje bezpečnostné údaje . Počet takýchto prípadov tzv. sociálneho inžinierstva sa za posledné roky ▌značne zvýšil. Prípady spoofingu, keď sa podvodníci vydávajú za zamestnancov poskytovateľa platobných služieb zákazníka alebo príslušného subjektu, ktorý by mohol byť odôvodnene spojený s dôveryhodným zdrojom zákazníka, ako je centrálna banka alebo vládny orgán, a zneužívajú meno, e-mailovú adresu alebo telefónne číslo poskytovateľa platobných služieb, aby si získali dôveru zákazníka a aby ho podvodom naviedli na podniknutie určitých krokov, sú v Únii nanešťastie čoraz rozšírenejšie. Vplyvom takýchto nových druhov podvodu, tzv. spoofingu alebo predstierania identity , sa stierajú rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými transakciami podľa smernice (EÚ) 2015/2366. ▌Aby sa transakcia mohla považovať za autorizovanú alebo neautorizovanú, mali by sa riadne zohľadniť podmienky, za ktorých zákazník udelil povolenie na vykonanie platby , a to aj na súdoch. Transakcia naozaj mohla byť autorizovaná za okolností, keď bolo povolenie udelené na základe manipulácie, čo má vplyv na integritu povolenia. Preto už nie je možné obmedziť vrátenie finančných prostriedkov len na prípady neautorizovaných transakcií, ako to bolo v smernici (EÚ) 2015/2366. ▌

(79a)

Pokiaľ ide o autorizáciu platobných transakcií, povolenie by malo vyjadrovať úmysel platiteľa na základe úplnej znalosti relevantných skutočností vrátane sumy, príjemcu a účelu transakcie. Zámer platiteľa na základe úplnej znalosti relevantných skutočností v čase transakcie by sa mal posudzovať podľa vnútroštátneho práva.

(80)

V porovnaní so spotrebiteľmi majú poskytovatelia platobných služieb viac prostriedkov na zastavenie ▌prípadov tzv. spoofingu , a to vďaka primeranej prevencii a rozsiahlym technickým ochranným opatreniam, ktoré boli vypracované spolu s poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, ako sú prevádzkovatelia mobilných sietí, internetových platforiem atď. Títo poskytovatelia elektronických komunikačných služieb by mali byť povinní spolupracovať s poskytovateľmi platobných služieb v boji proti podvodom. Ak tak neurobia, mali by v prípade podvodu niesť spoločnú zodpovednosť. Podvody, pri ktorých sa niekto vydáva za zamestnanca banky, majú dosah na dobrú povesť banky aj bankového sektora ako celku a môžu spotrebiteľom v Únii spôsobiť značné finančné škody, čo má vplyv na ich dôveru v elektronické platby a bankový systém. Spotrebiteľ, ktorý sa v dobrej viere stal obeťou takéhoto podvodu (spoofingu), pri ktorom sa podvodníci vydávajú za zamestnancov poskytovateľa platobných služieb zákazníka a zneužívajú meno, e-mailovú adresu alebo telefónne číslo poskytovateľa platobných služieb, by preto mali mať nárok na vrátenie plnej sumy podvodnej platobnej transakcie zo strany poskytovateľa platobných služieb, pokiaľ platiteľ nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbanlivosťou. Hneď ako si spotrebiteľ uvedomí, že sa stal obeťou tohto typu podvodu – spoofingu –, mal by bez zbytočného odkladu nahlásiť túto udalosť polícii, pokiaľ možno prostredníctvom postupu podávania sťažností online, ak ho polícia sprístupnila, ako aj svojmu poskytovateľovi platobných služieb, pričom poskytne všetky potrebné podporné dôkazy. ▌

(81)

Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb majú vzhľadom na svoju povinnosť zaručiť bezpečnosť služieb v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (24) možnosť prispieť ku kolektívnemu boju proti podvodu, tzv. spoofingu. V súvislosti s tým a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené vo vnútroštátnom práve, ktorým sa vykonáva uvedená smernica, by poskytovatelia elektronických komunikačných služieb mali byť v náležitých prípadoch niesť zodpovednosť a spolupracovať s poskytovateľmi platobných služieb s cieľom zabrániť ďalšiemu výskytu tohto typu podvodu, a to aj okamžitým prijatím krokov na zabezpečenie toho, aby boli zavedené primerané organizačné a technické opatrenia na zaistenie bezpečnosti a dôvernosti komunikácie v súlade so smernicou 2002/58/ES. Akýkoľvek nárok v súvislosti s podvodom voči iným poskytovateľom, ako sú poskytovatelia elektronických komunikačných služieb alebo online platformy , ktorý sa týka finančnej škody spôsobenej v súvislosti s týmto typom podvodu, by sa mal vzniesť v súlade s týmto nariadením .

(81a)

Online platformy môžu tiež prispievať k zvyšovaniu počtu prípadov podvodov. Preto bez toho, aby boli dotknuté ich povinnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (25) (akt o digitálnych službách), by mali niesť zodpovednosť, ak k podvodu došlo v priamom dôsledku toho, že podvodníci využívali ich platformu na oklamanie spotrebiteľov, ak boli informovaní o podvodnom obsahu na ich platforme a neodstránili ho.

(82)

S cieľom posúdiť prípadnú nedbanlivosť alebo hrubú nedbanlivosť používateľa platobných služieb by sa mali zohľadniť všetky okolnosti. Dôkazy údajnej nedbanlivosti a jej rozsah by sa vo všeobecnosti mali posúdiť podľa vnútroštátneho práva. No zatiaľ čo pojem „nedbanlivosť“ znamená porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, „hrubá nedbanlivosť“ by mala znamenať viac než samotnú nedbanlivosť, keďže zahŕňa správanie, ktoré sa vyznačuje vysokým stupňom zanedbania starostlivosti; napríklad zaslanie platby podvodníkovi bez opodstatneného dôvodu domnievať sa, že v prípade príjemcu danej platby ide o oprávneného príjemcu, ponechanie identifikačných prvkov používaných na autorizáciu platobnej transakcie pri platobnom nástroji vo formáte, ktorý je otvorený a ľahko zistiteľný pre tretie strany, presvedčenie banke, aby zrušila blokovanie po varovaní pred podvodom na základe pokynu neznámej tretej strany alebo poskytnutie odblokovaného smartfónu tretej strane .

(82a)

Vzhľadom na to, že pojem „hrubá nedbanlivosť“ sa v Únii vykladá veľmi rozdielne, orgán EBA by mal vydať usmernenia o tom, ako sa má tento pojem vykladať na účely tohto nariadenia.

(83)

Zmluvné podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zvýšenie dôkazného bremena spotrebiteľa alebo zníženie dôkazného bremena vydavateľa, by sa mali považovať za neplatné. Okrem toho je vhodné, aby v osobitných situáciách, a to najmä ak platobný nástroj nie je k dispozícii na predajnom mieste, ako je to v prípade online platieb, poskytovateľ platobných služieb musel poskytnúť dôkaz o údajnej nedbanlivosti, keďže možnosti platiteľa sú v takýchto prípadoch veľmi obmedzené.

(84)

Spotrebitelia sú mimoriadne zraniteľní v prípadoch platobných transakcií viazaných na kartu, pri ktorých nie je v okamihu, keď platiteľ dáva povolenie na vykonanie platobnej transakcie, napríklad na automatických čerpacích staniciach, pri zmluvách o nájme auta alebo v prípade hotelovej rezervácie, známa presná suma transakcie. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa by mal vedieť zablokovať na platobnom účte platiteľa sumu finančných prostriedkov, ktorá je primeraná výške platobnej transakcie, ktorú môže platiteľ opodstatnene očakávať, a to len vtedy, keď platiteľ udelil súhlas so zablokovaním presne tejto sumy. Uvedené finančné prostriedky by sa mali uvoľniť okamžite po prijatí informácie o presnej konečnej výške platobnej transakcie, najneskôr však ihneď po prijatí platobného príkazu. Aby sa zabezpečilo včasné uvoľnenie rozdielu medzi zablokovanou sumou a presnou výškou platobnej transakcie, príjemca platby by mal poskytovateľa platobných služieb informovať okamžite po doručení služieb alebo tovaru platiteľovi.

(85)

Tradičné systémy inkás, ktoré nie sú v eurách, naďalej existujú v členských štátoch, ktorých menou nie je euro. Uvedené systémy sa ukazujú ako účinné a zabezpečujú rovnakú vysokú úroveň ochrany platiteľa inými ochrannými prostriedkami, nie vždy založenými na bezpodmienečnom práve na vrátenie finančných prostriedkov. V uvedenom prípade by mal byť platiteľ chránený všeobecným pravidlom pre vrátanie finančných prostriedkov v prípade, keď vykonaná platobná transakcia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné odôvodnene očakávať. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa práva na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sú pre platiteľa priaznivejšie než pravidlá stanovené v tomto nariadení. Bolo by primerané povoliť platiteľovi a poskytovateľovi platobných služieb platiteľa, aby sa v rámcovej zmluve dohodli, že platiteľ nemá právo na vrátenie finančných prostriedkov v situáciách, v ktorých je platiteľ chránený. Platiteľ môže byť chránený buď preto, že udelil povolenie na vykonanie transakcie priamo svojmu poskytovateľovi platobných služieb vrátane prípadu, keď poskytovateľ platobných služieb koná v mene príjemcu platby, alebo preto, že informácie o budúcej platobnej transakcii platiteľovi poskytol alebo sprístupnil dohodnutým spôsobom najmenej štyri týždne pred dátumom splatnosti poskytovateľ platobných služieb alebo príjemca platby. Každopádne by sa na platiteľa mala vzťahovať ochrana vyplývajúca zo všeobecného pravidla pre vrátenie finančných prostriedkov v prípade neautorizovaných či nesprávne vykonaných platobných transakcií alebo autorizovaných úhrad, pri ktorých došlo k nesprávnemu uplatneniu služby overenia zhody, alebo v prípade podvodu, pri ktorom sa niekto vydáva za poskytovateľa platobných služieb.

(86)

Spotrebitelia a podniky musia mať pre potreby finančného plánovania a včasného plnenia platobných povinností istotu o čase potrebnom na vykonanie platobného príkazu. Preto je potrebné určiť, kedy práva a povinnosti nadobúdajú účinnosť, a to je vtedy, keď poskytovateľ platobných služieb prijme platobný príkaz vrátane prípadov, keď mal poskytovateľ platobných služieb príležitosť prijať príkaz prostredníctvom komunikačného prostriedku, ktorý bol dohodnutý v rámci zmluvy o platobných službách. To platí bez ohľadu na predchádzajúce zapojenie do procesu, ktorý vedie k vytvoreniu a postúpeniu platobného príkazu, vrátane kontrol bezpečnosti a dostupnosti finančných prostriedkov, informácií o používaní osobného identifikačného čísla alebo vydania platobného prísľubu. K doručeniu platobného príkazu by malo ďalej dôjsť vtedy, keď sa poskytovateľovi platobných služieb platiteľa doručí platobný príkaz, ktorého suma sa má odpísať z účtu platiteľa. Okamih, keď príjemca platby predkladá poskytovateľovi platobných služieb platobné príkazy na inkasovanie, napríklad platby kartou alebo inkasá, alebo keď príjemcovi platby poskytne poskytovateľ platobných služieb predfinancovanie príslušných súm vo forme podmieneného úveru v prospech jeho účtu, by v tejto súvislosti nemali mať žiadny význam. Používatelia by sa mali vedieť spoľahnúť na riadne vykonanie úplného a platného platobného príkazu, ak poskytovateľ platobných služieb nemá zmluvný ani zákonný dôvod na jeho odmietnutie. Ak poskytovateľ platobných služieb odmietne platobný príkaz, používateľovi platobných služieb by malo byť odmietnutie a jeho dôvod oznámené čo najskôr podľa požiadaviek práva Únie a vnútroštátneho práva. Ak sa v rámcovej zmluve stanovuje, že poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatok za odmietnutie, takýto poplatok by sa mal objektívne odôvodniť a mal by byť čo najnižší.

(87)

Vzhľadom na rýchlosť, akou plne automatizované platobné systémy spracúvajú platobné transakcie, čo znamená, že od určitého časového okamihu nemožno platobné príkazy odvolať bez toho, aby vznikli vysoké náklady na manuálny zásah, je potrebné stanoviť pevný konečný termín pre odvolanie platby. V závislosti od druhu platobnej služby a platobného príkazu malo by byť možné stanoviť rôzny konečný termín pre odvolanie platby na základe dohody medzi stranami. Odvolanie platobného príkazu by sa v uvedenej súvislosti malo uplatňovať iba na vzťah medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, teda bez toho, aby bola dotknutá neodvolateľnosť a konečnosť platobných transakcií v platobných systémoch.

(88)

Neodvolateľnosť platobného príkazu by nemala ovplyvniť práva ani povinnosti poskytovateľa platobných služieb podľa zákonov niektorých členských štátov, ktoré sa zakladajú na rámcovej zmluve platiteľa alebo na vnútroštátnom práve, právnych predpisoch, správnych opatreniach alebo usmerneniach, nahradiť platiteľovi sumu vykonanej platobnej transakcie v prípade sporu medzi platiteľom a príjemcom platby. Takáto náhrada by sa mala považovať za nový platobný príkaz. S výnimkou týchto prípadov by sa mali právne spory vyplývajúce zo vzťahu, na základe ktorého sa vykonáva platobný príkaz, riešiť len medzi platiteľom a príjemcom platby.

(89)

Z hľadiska plne integrovaného priameho spracúvania platieb a právnej istoty, pokiaľ ide o plnenie každého príslušného záväzku medzi používateľmi platobných služieb, je nevyhnutné, aby sa na účet príjemcu platby pripísala plná suma prevedená platiteľom. Preto by nemalo byť možné, aby ktorýkoľvek zo sprostredkovateľov zúčastnených na vykonávaní platobných transakcií mohol vykonávať zrážky z prevádzanej sumy. Príjemcovia platby by však mali mať možnosť uzatvoriť dohodu so svojím poskytovateľom platobných služieb, ktorá poskytovateľovi umožní odpočítať svoje vlastné poplatky. No s cieľom umožniť príjemcovi platby overenie toho, že splatná suma je správne zaplatená, by sa medzi následne poskytnutými informáciami o platobnej transakcii mala uvádzať nielen plná suma prevedených finančných prostriedkov, ale aj výška všetkých poplatkov, ktoré boli odpočítané.

(90)

S cieľom zvýšiť efektívnosť platieb v celej Únii by všetky platobné príkazy iniciované platiteľom a vyjadrené v eurách alebo v mene členského štátu, ktorého menou nie je euro, vrátane úhrad a poukazovania peňazí, ktoré nie sú okamžité, mali podliehať maximálne jednodňovej lehote na vykonanie platby. Pre všetky ostatné platby, ako sú platby iniciované príjemcom platby alebo prostredníctvom neho vrátane inkasa a platieb platobnou kartou v prípade, keď chýba výslovná dohoda medzi poskytovateľom platobných služieb a platiteľom o dlhšej lehote na vykonanie platby, by sa mala uplatňovať rovnaká jednodňová lehota na vykonanie platby. Ak sa platobný príkaz podá v papierovej forme, uvedené lehoty by malo byť možné predĺžiť o ďalší jeden pracovný deň, čím sa umožní nenarušené poskytovanie platobných služieb spotrebiteľom, ktorí sú zvyknutí iba na dokumenty v papierovej forme. V prípade použitia inkasnej schémy by mal poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby predložiť príkaz na inkaso v lehotách dohodnutých medzi príjemcom platby a poskytovateľom platobných služieb, aby bolo možné vykonať vyrovnanie v dohodnutý deň splatnosti. Výdavkové limity by sa mali stanoviť v zmluve uzatvorenej medzi poskytovateľom platobných služieb a platiteľom, ale môžu sa zmeniť. Malo by byť možné zachovať alebo zaviesť pravidlá, ktorými sa stanoví lehota na vykonanie platby kratšia ako jeden pracovný deň.

(91)

Ak jeden z poskytovateľov platobných služieb nemá sídlo v Únii, pravidlá týkajúce sa vykonávania platieb v plnej výške a lehoty na vykonanie platby by mali predstavovať osvedčené postupy. Pri vykonávaní úhrady alebo poukazovaní peňazí v prospech príjemcu platby usadeného mimo Únie by mal poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytnúť tomuto platiteľovi odhad času, ktorý je potrebný na pripísanie úhrady alebo poukázanie peňazí poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby usadeného mimo Únie. Od poskytovateľa platobných služieb v Únii nemožno očakávať, že poskytne odhad času, ktorý poskytovateľ platobných služieb mimo Únie potrebuje po prijatí finančných prostriedkov na ich pripísanie na účet príjemcu platby.

(92)

Aby sa posilnila dôvera používateľov platobných služieb v platobné trhy, je dôležité, aby poznali skutočné poplatky účtované za platobné služby. Preto by sa malo zakázať používanie netransparentných postupov tvorby cien, keďže podľa všeobecne prijatého názoru tieto postupy spôsobujú používateľom nesmierne ťažkosti pri stanovovaní skutočnej ceny platobnej služby. Najmä by nemalo byť povolené pripisovanie a odpisovanie so splatnosťou nevýhodnou pre užívateľa.

(93)

Poskytovateľ platobných služieb by mal vedieť jednoznačne stanoviť informácie, ktoré vyžaduje na správne vykonanie platobného príkazu. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa by mal konať s náležitou starostlivosťou, a ak je to technicky možné a nevyžaduje sa manuálny zásah, mal by overiť celistvosť jedinečného identifikátora. Pokiaľ sa zistí, že tento jedinečný identifikátor nie je celistvý, poskytovateľ platobných služieb platiteľa by mal zamietnuť platobný príkaz a informovať o tom platiteľa.

(94)

Hladké a účinné fungovanie platobných systémov závisí od toho, či sa používateľ môže spoľahnúť na to, že poskytovateľ platobných služieb vykoná platobnú transakciu riadne a v dohodnutej lehote. Poskytovateľ platobných služieb obyčajne dokáže posúdiť riziká súvisiace s platobnou transakciou. Práve poskytovateľ platobných služieb zabezpečuje platobný systém, prijíma opatrenia na odvolanie nesprávne umiestnených alebo nesprávne alokovaných finančných prostriedkov a vo väčšine prípadov rozhoduje o sprostredkovateľoch, ktorí sa podieľajú na vykonaní platobnej transakcie. Pri zvážení všetkých uvedených skutočností je okrem neobvyklých a nepredvídateľných okolností primerané, aby poskytovateľ platobných služieb niesol zodpovednosť za vykonanie platobnej transakcie, ktorú mu používateľ zadal, okrem konania a opomenutia poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby, ktorého vybral výhradne príjemca platby. Aby však platiteľ neostal nechránený v nepravdepodobných situáciách, keď nie je jasné, či bola suma platby riadne doručená poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby, príslušné dôkazné bremeno by mal niesť poskytovateľ platobných služieb platiteľa. Obvykle sa môže predpokladať, že sprostredkovateľská inštitúcia, ktorá je zvyčajne nestranným subjektom ako centrálna banka alebo klíringový ústav a ktorá prevádza sumu platby od zasielajúceho poskytovateľa platobných služieb prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb, bude uchovávať údaje týkajúce sa účtov a bude schopná ich poskytnúť, kedykoľvek to bude potrebné. Keď sa suma platby pripíše na účet prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, príjemcovi platby by mal ihneď vzniknúť nárok voči poskytovateľovi platobných služieb na pripísanie platby na účet.

(95)

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa – konkrétne poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet alebo prípadne poskytovateľ platobných iniciačných služieb – by mal prevziať zodpovednosť za správne vykonanie platby vrátane plnej sumy platobnej transakcie a lehoty jej vykonania, ako aj plnú zodpovednosť za každé pochybenie iných strán v platobnom reťazci až po účet príjemcu platby. V dôsledku uvedenej zodpovednosti by mal poskytovateľ platobných služieb platiteľa v prípade, že sa plná suma nepripíše na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu platby alebo sa pripíše neskoro, platobnú transakciu opraviť alebo bez zbytočného odkladu vrátiť príslušnú sumu tejto transakcie platiteľovi bez toho, aby boli dotknuté prípadné ďalšie nároky, ktoré sú možné v súlade s vnútroštátnym právom. Pretože zodpovednosť nesie poskytovateľ platobných služieb, platiteľ ani príjemca platby by nemali znášať žiadne náklady súvisiace s nesprávnou platbou. V prípade nevykonania či chybného alebo oneskoreného vykonania platobných transakcií by dátum pripísania alebo odpísania opravných platieb poskytovateľov platobných služieb mal byť vždy rovnaký ako dátum pripísania alebo odpísania v prípade správneho vykonania.

(96)

Pre náležité fungovanie úhrad a iných platobných služieb sa vyžaduje, aby poskytovatelia platobných služieb a ich sprostredkovatelia vrátane spracovateľov mali zmluvy, v ktorých sú stanovené ich vzájomné práva a povinnosti. Otázky týkajúce sa záväzkov tvoria podstatnú časť uvedených zmlúv. Aby sa zaistila vzájomná dôvera medzi poskytovateľmi platobných služieb a sprostredkovateľmi zúčastnenými na platobnej transakcii, je potrebná právna istota, že poskytovateľovi platobných služieb, ktorý nenesie zodpovednosť, budú nahradené straty, ktoré mu vznikli, alebo sumy, ktoré zaplatil, podľa pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti. Ďalšie vymedzenie práv na regresnú náhradu a podrobnosti ich obsahu, ako aj spôsob nakladania s nárokmi vo vzťahu k poskytovateľovi platobných služieb alebo sprostredkovateľovi, ktorým možno pripísať zodpovednosť za chybnú platobnú transakciu, by malo byť predmetom zmluvy.

(97)

Poskytovanie platobných služieb zo strany poskytovateľov platobných služieb môže zahŕňať spracúvanie osobných údajov. Toto spracúvanie by malo byť možné vykonať len so súhlasom používateľa platobných služieb. Ustanovenia súvisiace so službami informovania o účte môžu zahŕňať spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby, ktorá nie je používateľom konkrétneho poskytovateľa platobných služieb, ale ktorej osobné údaje spracúva tento konkrétny poskytovateľ platobných služieb, pretože je to nevyhnutné na účely plnenia zmluvy medzi poskytovateľom a používateľom platobných služieb. Keď sa spracúvajú osobné údaje, toto spracúvanie by malo byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (26), ako aj so zásadami obmedzenia účelu, minimalizácie údajov a minimalizácie uchovávania. Súčasťou všetkých systémov spracúvania osobných údajov vytvorených a používaných v rámci tohto nariadenia by mala byť špecificky navrhnutá ochrana údajov a štandardná ochrana údajov. Preto by orgány dohľadu podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a nariadenia (EÚ) 2018/1725 mali byť zodpovedné za dohľad nad spracúvaním osobných údajov, ktoré sa vykonáva v súvislosti s týmto nariadením.

(98)

Ako sa uznáva v oznámení Komisie o stratégii EÚ v oblasti retailových platieb, dobré fungovanie platobných trhov EÚ je do veľkej miery vo verejnom záujme. Keď je to teda nevyhnutné na poskytovanie platobných služieb v súvislosti s týmto nariadením a pre dodržiavanie tohto nariadenia, poskytovatelia platobných služieb a prevádzkovatelia platobných systémov by mali mať možnosť spracúvať osobitné kategórie osobných údajov, ako sa vymedzuje v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Ak sa spracúvajú osobitné kategórie osobných údajov, poskytovatelia platobných služieb a prevádzkovatelia platobných systémov by mali zaviesť primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb. Takéto opatrenia by mali zahŕňať technické obmedzenia týkajúce sa opätovného použitia údajov, ako aj používanie najmodernejších opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany súkromia, čo zahŕňa okrem iného pseudonymizáciu alebo šifrovanie s cieľom zabezpečiť súlad so zásadami obmedzenia účelu, minimalizácie údajov a minimalizácie uchovávania, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2016/679. Poskytovatelia platobných služieb a  platobných systémov by takisto mali mať zavedené osobitné organizačné opatrenia vrátane odbornej prípravy týkajúcej sa spracúvania takýchto údajov, obmedzenia prístupu k osobitným kategóriám údajov a zaznamenávania takéhoto prístupu.

(99)

Poskytovanie informácií o spracúvaní osobných údajov jednotlivcom by sa malo vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a nariadením (EÚ) 2018/1725.

(100)

Podvodníci sa často zameriavajú na najzraniteľnejších jednotlivcov v našej spoločnosti. Včasné odhalenie podvodných platobných transakcií je zásadné a pri tomto odhaľovaní hrá dôležitú úlohu monitorovanie transakcií. Preto je vhodné vyžadovať od poskytovateľov platobných služieb, aby mali zavedené mechanizmy monitorovania transakcií, pričom sa zohľadní významný príspevok týchto mechanizmov k predchádzaniu podvodom, ktorý presahuje rozsah ochrany ponúkanej silnou autentifikáciou zákazníka, pokiaľ ide o platobné transakcie vrátane transakcií zahŕňajúcich platobné iniciačné služby. Ak poskytovatelia platobných služieb nemajú zavedené vhodné mechanizmy na predchádzanie podvodom, mali by niesť zodpovednosť za pokrytie všetkých finančných strát, ktoré používateľom platobných služieb vzniknú v dôsledku podvodu.

(100a)

Členské štáty by mali spolupracovať s poskytovateľmi platobných služieb a poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb s cieľom financovať vzdelávacie kampane zamerané na občanov a týkajúce sa spôsobov odhaľovania platobných podvodov a zamedzenia tomu, aby sa stali obeťami podvodníkov s platbami. Poskytovatelia platobných služieb a poskytovatelia elektronických komunikačných služieb by mali v tejto otázke bezplatne spolupracovať s členskými štátmi.

(101)

Orgán EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov pre osobitné technické požiadavky súvisiace s mechanizmami monitorovania transakcií. Základom pre takéto požiadavky by mala byť pridaná hodnota vyplývajúca z charakteristických znakov týkajúcich sa prostredia a správania, ktoré súvisia s platobnými návykmi používateľa platobných služieb.

(102)

Aby sa zabezpečilo účinné fungovanie mechanizmov monitorovania transakcií s cieľom umožniť poskytovateľom platobných služieb odhaliť podvod a predchádzať mu, najmä prostredníctvom odhalenia nezvyčajného používania platobných služieb, ktoré by mohlo znamenať potenciálne podvodné transakcie, poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť spracúvať informácie o transakciách svojich zákazníkov a o ich platobných účtoch. Poskytovatelia platobných služieb by však mali stanoviť primerané obdobia uchovávania pre rôzne druhy údajov, ktoré sa používajú na predchádzanie podvodom. Takéto obdobia uchovávania by mali byť obmedzené výlučne na obdobie, ktoré je nevyhnutné na odhalenie nezvyčajného a potenciálne podvodného správania. Poskytovatelia platobných služieb by mali pravidelne vymazávať údaje, ktoré už nie sú potrebné na odhalenie a prevenciu podvodu. Ak používateľ platobných služieb už nie je zákazníkom poskytovateľa platobných služieb, prestanú sa používať údaje, ktoré sa dovtedy spracúvali na účely monitorovania transakcií.

(103)

Podvod pri úhradách sa vyznačuje inherentnou prispôsobivosťou. Tvorí ho otvorená a rozmanitá škála postupov a techník vrátane krádeže autentifikačných prvkov, manipulovania s faktúrami a sociálnej manipulácie. Aby teda bolo možné predchádzať stále novým typom podvodu, treba neustále zlepšovať monitorovanie transakcií a naplno využívať technológie, ako je umelá inteligencia. Jeden poskytovateľ platobných služieb často nemá úplný prehľad o všetkých prvkoch, ktoré môžu viesť k včasnému odhaleniu podvodu. Prehľad však možno zefektívniť tým, že poskytovateľ od iných poskytovateľov platobných služieb získa väčšie množstvo informácií o potenciálne podvodnej činnosti. Preto by mala byť povinná výmena všetkých relevantných informácií medzi poskytovateľmi platobných služieb. S cieľom zlepšiť odhaľovanie podvodných platobných transakcií a zvýšiť ochranu zákazníkov by poskytovatelia platobných služieb na účely monitorovania transakcií mali využívať údaje o platobných podvodoch, ktoré boli mnohostranne sprístupnené inými poskytovateľmi platobných služieb, a to napríklad na osobitných IT platformách na základe dohôd o výmene informácií. Aby sa zlepšila ochrana platiteľov pred podvodom s úhradami, poskytovatelia platobných služieb by mali mať k dispozícii čo najkomplexnejšie a najaktuálnejšie informácie. To sa dosiahne tak, že budú spoločne využívať informácie týkajúce sa jedinečných identifikátorov, techník manipulovania a iných faktorov spojených s podvodnými úhradami, ktoré zistili jednotliví poskytovatelia platobných služieb individuálne. Pred uzavretím dohôd o výmene informácií by poskytovatelia platobných služieb mali vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) 2016/679. Ak sa v posúdení vplyvu zistí, že spracúvanie by v prípade absencie záruk, bezpečnostných opatrení a mechanizmov na zmiernenie rizika malo za následok vyššie riziko pre práva a slobody fyzických osôb, poskytovatelia platobných služieb by sa mali poradiť s príslušným orgánom pre ochranu údajov v zmysle článku 36 uvedeného nariadenia (EÚ) 2016/679. Keď sa poskytovateľ platobných služieb pripojí k existujúcej dohode o výmene informácií, v prípade ktorých sa už uskutočnilo posúdenie vplyvu na ochranu údajov, nemalo by sa vyžadovať nové posúdenie vplyvu. V dohode o výmene informácií by sa mali stanoviť technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov. Mali by sa v nich uvádzať úlohy a povinnosti všetkých poskytovateľov platobných služieb v súlade s právom v oblasti ochrany údajov, a to aj v prípade spoločných prevádzkovateľov.

(103a)

Orgán EBA by mal zriadiť špecializovanú IT platformu na výmenu informácií o podvodných účtoch.

(103b)

Ak mechanizmy monitorovania poskytujú presvedčivé dôkazy o podozrení na podvodnú transakciu alebo ak používateľ informuje poskytovateľa platobných služieb o policajnej správe, poskytovatelia platobných služieb by mali mať právo zablokovať vykonanie platobného príkazu alebo zablokovať a vymáhať súvisiace finančné prostriedky. Týmito dôkazmi by sa mali rozumieť dôkazy obsahujúce objektívne opodstatnené dôvody súvisiace s bezpečnosťou platobnej transakcie a podozrením z neautorizovaných alebo podvodných transakcií. Ak poskytovateľ platobných služieb nezablokuje vykonanie platobného príkazu, tento poskytovateľ platobných služieb by mal pokryť všetky následné finančné straty, ktoré vzniknú používateľovi platobných služieb, ak sa používateľ platobných služieb stane obeťou takéhoto podvodu.

▌

(104a)

Podľa tohto nariadenia by sa jedinečný identifikátor mal overovať pre všetky úhrady.

(104b)

Orgán EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví, ktoré identifikátory iné ako IBAN by sa mali akceptovať ako jedinečné identifikátory.

(105)

Je vhodné zaviesť ochranné opatrenia, aby sa predišlo situácii, keď by legitímna výmena informácií o potenciálne podvodnej činnosti mala za následok neopodstatnené „znižovanie rizika“ alebo odňatie služieb súvisiacich s platobným účtom používateľom platobných služieb bez vysvetlenia či regresu. Údaje o platobných podvodoch podliehajúce výmene v rámci mnohostranných dohôd o výmene informácií, ktoré môžu zahŕňať poskytovanie osobných údajov vrátane jedinečných identifikátorov príjemcov platby, ktorí sú potenciálne zapojení do podvodu s úhradami, by poskytovatelia platobných služieb mali využívať len s cieľom zlepšiť monitorovanie transakcií. Poskytovatelia platobných služieb by mali zaviesť dodatočné ochranné opatrenia, napríklad by mali zákazníka kontaktovať, ak je platiteľom úhrady, o ktorej sa možno domnievať, že je podvodná, a ďalej by mali monitorovať účet, ak jedinečný identifikátor, ktorý je predmetom výmeny a je považovaný za potenciálne podvodný, označuje zákazníka daného poskytovateľa platobných služieb. Údaje o platobných podvodoch, ktoré si vymieňajú poskytovatelia platobných služieb v kontexte takýchto dohôd, by nemali byť dôvodom na odňatie služieb bankovníctva bez toho, aby prebehlo podrobné vyšetrovanie.

(106)

Platobné podvody sú čoraz rafinovanejšie, pričom podvodníci využívajú manipulatívne techniky či predstieranie identity, čo používatelia platobných služieb dokážu len ťažko odhaliť, ak nemajú dostatočnú úroveň povedomia a informácií o podvode. Poskytovatelia platobných služieb môžu zohrávať dôležitú úlohu tým, že posilnia prevenciu podvodov a budú pravidelne podnikať všetky potrebné kroky na zlepšenie chápania a povedomia používateľov platobných služieb o rizikách a trendoch v oblasti platobných podvodov. Konkrétne by poskytovatelia platobných služieb mali zorganizovať riadne programy na zvýšenie povedomia a kampane týkajúce sa trendov a rizík v oblasti podvodov, ktoré budú zamerané na zákazníkov a zamestnancov poskytovateľov platobných služieb, s cieľom pomôcť zákazníkom uvedomiť si, že sú obeťou pokusu o podvod. Poskytovatelia platobných služieb by svojim spotrebiteľom mali rôznymi médiami sprostredkovať prispôsobené informácie o podvode. Takisto by im mali poskytovať zrozumiteľné správy a varovania, čím im pomôžu adekvátne reagovať v situáciách, keď sú vystavení potenciálnemu podvodu. Orgán EBA by mal vypracovať usmernenia týkajúce sa rôznych typov programov, ktoré majú pripraviť poskytovatelia platobných služieb v súvislosti s rizikami platobných podvodov, pričom sa zohľadní neustále sa meniaca povaha rizík súvisiacich s podvodom.

(107)

Bezpečnosť elektronických platieb má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia ochrany používateľov a rozvoja spoľahlivého prostredia pre elektronický obchod. Všetky platobné služby ponúkané elektronicky by sa mali poskytovať bezpečne s využitím technológií schopných zaručiť bezpečnú autentifikáciu používateľa a znížiť v maximálnej možnej miere riziko podvodu. V oblasti podvodu bolo hlavnou inováciou v smernici (EÚ) 2015/2366 zavedenie silnej autentifikácie zákazníka. V hodnotení vykonávania smernice (EÚ) 2015/2366, ktoré vypracovala Komisia, sa dospelo k záveru, že silnou autentifikáciou zákazníka sa už teraz dosahujú významné úspechy, pokiaľ ide o znižovanie miery podvodu.

(107a)

Aby mali spotrebitelia naďalej prospech zo silnej autentifikácie zákazníka a aby silná autentifikácia zákazníka zostala účinným nástrojom v boji proti podvodom v oblasti elektronických platieb, je vhodné uplatňovať silnú autentifikáciu zákazníka založenú na riziku. Pravidlá týkajúce sa silnej autentifikácie zákazníka by zasa mali poskytovať dostatočnú flexibilitu pre inovácie v platobnom sektore vrátane vývoja nových riešení silnej autentifikácie zákazníka.

(108)

Nemalo by dochádzať k obchádzaniu silnej autentifikácie zákazníka, najmä neodôvodneným využívaním výnimiek z nej. Orgán EBA by mal zaviesť jasné vymedzenia transakcií iniciovaných obchodníkom a poštových príkazov alebo telefonických príkazov, keďže tieto pojmy, na základe ktorých možno zdôvodniť neuplatňovanie silnej autentifikácie zákazníka, sa chápu a uplatňujú rôzne, a tak môže dochádzať k ich zneužívaniu. Pokiaľ ide o transakcie iniciované obchodníkom, silná autentifikácia zákazníka by sa mala uplatňovať pri zriadení počiatočného oprávnenia. Pri následných platobných transakciách iniciovaných obchodníkom už nie je potrebné uplatňovať silnú autentifikáciu zákazníka. Pokiaľ ide o poštové príkazy alebo telefonické príkazy, stačí, aby bolo nedigitálne iniciovanie platobných transakcií (a nie ich vykonávanie), a takáto transakcia sa už považuje za poštový príkaz alebo telefonický príkaz. V dôsledku toho sa na ňu nevzťahuje povinnosť uplatňovať silnú autentifikáciu zákazníka. Na platobné transakcie na základe platobných príkazov v papierovej forme, poštových príkazov alebo telefonických príkazov, ktoré odošle platiteľ, sa však stále vzťahujú bezpečnostné požiadavky a kontroly zo strany poskytovateľa platobných služieb platiteľa, ktorými sa umožní autentifikácia platobnej transakcie. Silná autentifikácia zákazníka by sa nemala obchádzať ani postupmi, ktoré zahŕňajú nadobúdateľa usadeného mimo Únie, s cieľom vyhnúť sa požiadavkám na silnú autentifikáciu zákazníka. Súčasne by sa silná autentifikácia zákazníka mala vždy poskytovať bezplatne.

(109)

Pretože poskytovateľom platobných služieb, ktorý by mal uplatňovať silnú autentifikáciu zákazníka, je poskytovateľ platobných služieb vydávajúci personalizované bezpečnostné prvky, platobné transakcie iniciované len príjemcom platby, a nie platiteľom, by nemali podliehať silnej autentifikácii zákazníka v takom rozsahu, v akom jej podliehajú transakcie iniciované bez akejkoľvek interakcie alebo zapojenia platiteľa. Regulačný prístup k ▌inkasám▌ by sa mal zosúladiť a obsahovať rovnaké opatrenia na ochranu spotrebiteľa vrátane vrátenia finančných prostriedkov.

(109a)

V kontexte platieb medzi podnikmi (B2B) alebo medzi podnikmi a verejným sektorom (B2G) by mala byť silná autentifikácia zákazníka primeraná úrovni rizika takýchto transakcií, pričom by sa mali zohľadniť najmä kontroly a previerky, ktoré medzi týmito subjektmi už existujú. V záujme zníženia administratívnej záťaže by sa silná autentifikácia zákazníka nemala vyžadovať pre každú takúto transakciu a mala by sa prispôsobiť prístupu založenému na riziku.

(110)

S cieľom zlepšiť finančné začlenenie a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (27) o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb by sa na všetkých používateľov platobných služieb vrátane osôb so zdravotným postihnutím, starších osôb, osôb s nízkou úrovňou digitálnych zručností a tých, ktorí nemajú prístup k digitálnym zariadeniam, ako sú smartfóny, mala vzťahovať ochrana proti podvodu, ktorú poskytuje silná autentifikácia zákazníka, najmä v súvislosti s digitálnymi platobnými transakciami na diaľku a online prístupom k platobným účtom, ktoré sú základnými finančnými službami. Po zavedení silnej autentifikácie zákazníka bolo pre niektorých spotrebiteľov v Únii nemožné vykonávať online transakcie, pretože neboli schopní vykonať takúto silnú autentifikáciu zákazníka. Preto by poskytovatelia platobných služieb mali zabezpečiť, aby ich zákazníci mohli využívať rôzne metódy silnej autentifikácie zákazníka, ktoré sú prispôsobené ich potrebám a okolnostiam. Takéto metódy by sa nemali zakladať na jedinej technológii, zariadení alebo mechanizme, ani na používaní smartfónu alebo iného inteligentného zariadenia .

(111)

Európska peňaženka digitálnej identity bola zavedená v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (28), ktoré bolo zmenené nariadením [XXX]. Je to prostriedok elektronickej identifikácie, ktorý ponúka nástroje na identifikáciu a autentifikáciu na účely cezhraničného prístupu k finančným službám vrátane platobných služieb. Zavedením európskej peňaženky digitálnej identity by sa ešte uľahčila cezhraničná digitálna identifikácia a autentifikácia na účely bezpečných digitálnych platieb a umožnil by sa vývoj celoeurópskeho digitálneho platobného prostredia.

(112)

Nárast elektronického obchodu a mobilných platieb by mal byť sprevádzaný všeobecným posilňovaním bezpečnostných opatrení. V prípade iniciovania platobnej transakcie na diaľku, teda keď sa platobný príkaz podá cez internet, by sa autentifikácia transakcií mala zakladať na dynamických kódoch, aby bol používateľ pri autorizovaní transakcie stále informovaný o jej sume a príjemcovi platby.

(113)

V súvislosti s požiadavkou na uplatňovanie silnej autentifikácie zákazníka pri platobných transakciách na diaľku prostredníctvom kódov, ktorými sa transakcia dynamicky prepája s konkrétnou sumou a konkrétnym príjemcom platby, by sa mal zohľadniť nárast mobilných platieb a vznik rôznych modelov, ktorými možno takéto mobilné platby vykonať.

(114)

Keďže sa dynamickým prepájaním riešia riziká manipulovania s menom príjemcu platby a konkrétnou sumou transakcie od podania platobného príkazu až po autentifikáciu platby, ale aj riziko podvodu v širšom zmysle, v prípade mobilných platieb, pri ktorých sa na vykonanie silnej autentifikácie zákazníka vyžaduje použitie internetu v zariadení platiteľa, by poskytovatelia platobných služieb mali uplatňovať aj prvky dynamického prepájania transakcie s konkrétnou sumou a konkrétnym príjemcom platby, prípadne harmonizované bezpečnostné opatrenia s rovnakým účinkom, ktorými sa zabezpečí dôvernosť, pravosť a integrita transakcie počas všetkých fáz iniciovania.

(115)

V rámci výnimky zo silnej autentifikácie zákazníka podľa článku 18 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/389 sa poskytovateľom platobných služieb umožnilo neuplatňovať silnú autentifikáciu zákazníka, ak platiteľ inicioval elektronickú platobnú transakciu na diaľku, ktorá podľa poskytovateľa platobných služieb predstavuje len nízke riziko vyhodnotené na základe mechanizmov monitorovania transakcií. Spätná väzba z trhu však ukázala, že aby analýzu rizík transakcií vykonávali viacerí poskytovatelia platobných služieb, je potrebné prijať primerané pravidlá týkajúce sa rozsahu analýzy rizík transakcií, pričom sa zavedú jasné požiadavky na audit, poskytne sa podrobnejšie a lepšie vymedzenie požiadaviek na monitorovanie rizík a údajov, ktoré sa majú vymieňať, ako aj posúdiť potenciálne výhody situácie, keď by sa poskytovateľom platobných služieb umožnilo nahlasovať podvodné transakcie, za ktoré nesú výlučnú zodpovednosť. Orgán EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia pravidlá týkajúce sa analýzy rizík transakcií. S cieľom zvýšiť využívanie výnimky z analýzy rizika transakcie by sa v návrhu regulačných technických predpisov mali zvážiť dodatočné prahové hodnoty pre túto výnimku. Okrem toho by sa malo zvážiť, či je potrebné objasniť, či by poskytovatelia platobných služieb mali do miery podvodov započítavať len zodpovednosť voči platiteľovi.

(116)

Bezpečnostné opatrenia by mali byť zlučiteľné s úrovňou rizika spojeného s platobnými službami. S cieľom umožniť vyvinutie používateľsky ústretových a prístupných platobných prostriedkov pre nízkorizikové platby, napríklad bezkontaktné platby s nízkou hodnotou na predajnom mieste alebo platby vykonávané v podnikovom kontexte firemným platcom , či už sa tieto platby uskutočňujú pomocou mobilného telefónu, alebo bez neho, by sa mali v regulačných technických predpisoch spresniť výnimky z uplatňovania bezpečnostných požiadaviek. Na obmedzenie rizík súvisiacich so spoofingom, phishingom a inými podvodnými aktivitami je potrebné bezpečné používanie personalizovaných bezpečnostných prvkov. Používateľ by mal mať možnosť spoliehať sa na prijatie opatrení, ktorými sa chráni dôvernosť a integrita personalizovaných bezpečnostných prvkov.

(117)

Poskytovatelia platobných služieb by silnú autentifikáciu zákazníka mali uplatňovať okrem iného vtedy, keď používateľ platobných služieb podniká akékoľvek kroky prostredníctvom diaľkového prístupu, čo môže predstavovať riziko platobného podvodu alebo iného zneužitia. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať zavedené primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu dôvernosti a integrity personalizovaných bezpečnostných prvkov používateľa platobných služieb.

(118)

Zainteresované strany na trhu v rôznych členských štátoch nemajú jednotný výklad požiadaviek na silnú autentifikáciu zákazníka, ktoré sa vzťahujú na použitie platobných nástrojov, najmä platobných kariet, v rámci digitálnych peňaženiek. Vytvorenie tokenu alebo proces jeho náhrady môže viesť k riziku platobného podvodu alebo iného zneužitia. Preto by sa pri vytváraní alebo nahrádzaní tokenu v rámci platobného nástroja prostredníctvom diaľkového prístupu s účasťou používateľa platobných služieb malo vyžadovať uplatnenie silnej autentifikácie zákazníka zo strany poskytovateľa platobných služieb daného používateľa platobných služieb, a to v okamihu vydania alebo nahradenia tokenu. Uplatnením silnej autentifikácie zákazníka vo fáze vydania alebo nahradenia tokenu by poskytovateľ platobných služieb mal diaľkovo preveriť, či je používateľ platobných služieb oprávneným používateľom platobného nástroja, a mal by používateľa priradiť k digitalizovanej verzii platobného nástroja v príslušnom zariadení.

(119)

Od prevádzkovateľov priechodných digitálnych peňaženiek (digital pass-through wallets), ktorí overujú prvky silnej autentifikácie zákazníka pri použití tokenizovaných nástrojov uložených v digitálnych peňaženkách na účely platby, by sa malo vyžadovať, aby uzavreli dohody o externom zabezpečovaní činností s poskytovateľmi platobných služieb platiteľov, čo by im umožnilo ďalej vykonávať takéto overovania, ale zároveň by sa od nich vyžadovalo splnenie kľúčových bezpečnostných požiadaviek. Poskytovatelia platobných služieb platiteľa by si v rámci takýchto dohôd mali ponechať plnú zodpovednosť za akékoľvek zlyhanie prevádzkovateľov priechodných digitálnych peňaženiek pri uplatňovaní silnej autentifikácie zákazníka a zároveň by mali mať právo vykonať audit a kontrolu bezpečnostných ustanovení prevádzkovateľa peňaženky.

(120)

Keď poskytovatelia technických služieb alebo prevádzkovatelia platobných schém poskytujú služby príjemcom platby alebo poskytovateľom platobných služieb platiteľov či príjemcov platieb, mali by podporovať uplatňovanie silnej autentifikácie zákazníka v rámci úlohy, ktorú plnia pri iniciovaní alebo vykonávaní platobných transakcií. Vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú pri zabezpečovaní správneho plnenia kľúčových bezpečnostných požiadaviek týkajúcich sa retailových platieb, a to aj tým, že poskytujú vhodné IT riešenia, by poskytovatelia technických služieb a prevádzkovatelia platobných schém mali niesť zodpovednosť za priamu finančnú škodu spôsobenú príjemcovi platby, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby alebo platiteľa za svoje zlyhanie a úmerne svojmu zlyhaniu v rámci ich zmluvného vzťahu, nepresahujúc sumu príslušnej transakcie pri poskytovaní služieb, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné uplatniť silnú autentifikáciu zákazníka.

(121)

Členské štáty by mali určiť príslušné orgány na udeľovanie povolení platobným inštitúciám a na akreditáciu a monitorovanie postupov alternatívneho riešenia sporov.

(122)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo zákazníkov podať žalobu na súdoch, by členské štáty mali zabezpečiť existenciu takýchto ľahko dostupných, primeraných, nezávislých, nestranných, transparentných a účinných postupov alternatívneho riešenia sporov medzi poskytovateľmi platobných služieb a používateľmi platobných služieb. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (29) sa stanovuje, že ochrana, ktorá sa spotrebiteľom poskytuje povinnými predpismi právneho poriadku krajiny, v ktorej majú obvyklý pobyt, sa nemá narušiť žiadnymi zmluvnými podmienkami týkajúcimi sa rozhodného práva uplatniteľného na zmluvu. Aby sa ustanovil efektívny a účinný postup riešenia sporov, členské štáty by mali zabezpečiť, že poskytovatelia platobných služieb dodržiavajú postup alternatívneho riešenia sporov v súlade s požiadavkami na kvalitu stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ (30) s cieľom riešiť spory skôr, než sa podá žaloba na súd. Určené príslušné orgány by mali Komisii oznámiť príslušný subjekt alebo príslušné subjekty pre kvalitu alternatívneho riešenia sporov na svojom území, ktoré slúžia na riešenie vnútroštátnych a cezhraničných sporov a spoluprácu v oblasti sporov, ktoré sa týkajú práv a povinností podľa tohto nariadenia. Postupy alternatívneho riešenia sporov by mali byť pre poskytovateľov platobných služieb povinné.

(123)

Spotrebitelia by mali byť oprávnení presadzovať svoje práva v súvislosti s povinnosťami uloženými poskytovateľmi platobných služieb a služieb elektronických peňazí podľa tohto nariadenia prostredníctvom žalôb v zastúpení v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 (31).

(124)

Mali by sa zaviesť vhodné postupy, pomocou ktorých bude možné podávať sťažnosti na poskytovateľov platobných služieb, ktorí si neplnia svoje povinnosti, a zabezpečiť, aby sa im prípadne uložili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. S cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie tohto nariadenia by členské štáty mali určiť príslušné orgány, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (32) a ktoré konajú nezávisle od poskytovateľov platobných služieb. Členské štáty by mali Komisii oznámiť, ktoré orgány boli určené, spolu s jasným opisom ich úloh.

(125)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo podať žalobu na súd s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením, by príslušné orgány mali uplatňovať potrebné právomoci, ktoré sú im udelené podľa tohto nariadenia, vrátane právomoci vyšetrovať údajné porušenia predpisov a ukladať administratívne sankcie a administratívne opatrenia, ak poskytovateľ platobných služieb nedodržiava práva a povinnosti stanovené v tomto nariadení, najmä ak existuje riziko opakovaného narušenia alebo ďalších problémov pre kolektívne záujmy spotrebiteľov. Príslušné orgány by mali zaviesť účinné mechanizmy na podporu nahlasovania potenciálnych aj skutočných porušení predpisov. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každého, kto bol obvinený.

(126)

Od členských štátov by sa malo vyžadovať stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych sankcií a administratívnych opatrení v súvislosti s porušeniami ustanovení tohto nariadenia. Takéto administratívne sankcie, pravidelné penále a administratívne opatrenia by mali spĺňať určité minimálne požiadavky vrátane minimálnych právomocí, ktoré treba zveriť príslušným orgánom, aby ich mohli ukladať, a kritérií, ktoré by príslušné orgány mali zohľadniť pri ich uplatňovaní a zverejňovaní, ako aj vtedy, keď o nich podávajú správy. Členské štáty by mali stanoviť osobitné pravidlá a účinné mechanizmy týkajúce sa uplatňovania pravidelných penále.

(127)

Príslušné orgány by mali mať právomoc ukladať administratívne peňažné sankcie dosť vysoké na to, aby vyvážili výhody, ktoré možno očakávať, a aby boli dostatočne odrádzajúce aj pre väčšie inštitúcie.

(128)

Keď príslušné orgány ukladajú administratívne sankcie a opatrenia, mali by pri určovaní typu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a výšky administratívnych peňažných sankcií prihliadať na všetky predchádzajúce trestné sankcie, ktoré mohli byť uložené tej istej fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za to isté porušenie. Tým sa má zabezpečiť, aby sa prísnosť všetkých sankcií a iných administratívnych opatrení uložených na represívne účely v prípade zdvojenia administratívnych a trestných konaní obmedzila na to, čo je potrebné vzhľadom na závažnosť príslušného porušenia.

(129)

V rámci účinného systému dohľadu sa vyžaduje, aby orgány dohľadu vedeli o nedostatočnom dodržiavaní pravidiel uvedených v tomto nariadení zo strany poskytovateľov platobných služieb. Je preto dôležité, aby sa orgány dohľadu mohli navzájom informovať o administratívnych sankciách a opatreniach uložených poskytovateľom platobných služieb v prípade, že by takéto informácie boli relevantné aj pre ďalšie orgány dohľadu.

(130)

Účinnosť rámca Únie pre platobné služby závisí od spolupráce medzi širokou škálou príslušných orgánov vrátane vnútroštátnych orgánov zodpovedných za zdaňovanie, ochranu údajov, hospodársku súťaž, ochranu spotrebiteľa či audit, polície a ďalších orgánov presadzovania práva. Členské štáty by mali zabezpečiť právne rámce na umožnenie a uľahčenie takejto spolupráce v súlade s požiadavkami a s cieľom dosiahnuť zámery rámca Únie pre platobné služby, okrem iného prostredníctvom riadneho presadzovania príslušných pravidiel. Takáto spolupráca by mala zahŕňať výmenu informácií, ako aj vzájomnú pomoc na účely účinného presadzovania administratívnych sankcií, najmä pri cezhraničnom výbere peňažných sankcií.

(131)

Bez ohľadu na ich vymedzenie podľa vnútroštátneho práva možno v mnohých členských štátoch nájsť rôzne formy zrýchleného postupu presadzovania práva alebo dohôd o urovnaní sporu. Používajú sa ako alternatíva k formálnemu konaniu na účely rýchlejšieho prijatia rozhodnutia, ktorým sa majú uložiť administratívne sankcie či administratívne opatrenia alebo sa má zastaviť údajné porušovanie predpisov a jeho následky, a to ešte pred začatím formálneho sankčného konania. Hoci sa úsilie o harmonizáciu na úrovni Únie v prípade takýchto metód presadzovania práva, ktoré zaviedli mnohé členské štáty, nejaví ako vhodné z dôvodu veľmi odlišných právnych prístupov prijatých na vnútroštátnej úrovni, treba uznať, že takéto metódy príslušným orgánom, ktoré ich uplatňujú, za istých okolností umožňujú spracúvať prípady porušenia pravidiel rýchlejším, menej nákladným a celkovo efektívnejším spôsobom, a preto by sa to malo podporovať. Členské štáty by však nemali byť povinné zavádzať takéto metódy presadzovania práva do svojich právnych rámcov a nemali by ani nútiť príslušné orgány, aby ich používali, ak ich nepovažujú za vhodné.

(132)

Členské štáty zaviedli a momentálne majú v platnosti rozmanitú škálu administratívnych sankcií a administratívnych opatrení týkajúcich sa porušovania kľúčových ustanovení, ktorými sa reguluje poskytovanie platobných služieb, pričom pri vyšetrovaní porušovania daných ustanovení a ukladaní príslušných sankcií uplatňujú nejednotné prístupy. Ak sa v celej Únii jasnejšie nestanoví, ktoré kľúčové ustanovenia musia viesť k dostatočne odrádzajúcemu presadzovaniu práva, zmaria sa úspechy jednotného trhu s platobnými službami a vznikne riziko podnecovania taktizovania pri výbere súdu, pokiaľ príslušné orgány nebudú rovnako vybavené na okamžité presadzovanie práva s rovnakými odrádzajúcimi účinkami v prípade porušení predpisov v členských štátoch.

(133)

Keďže pravidelné penále slúžia na donútenie fyzických či právnických osôb, ktoré boli identifikované ako zodpovedné za pretrvávajúce porušovanie predpisov alebo ktoré musia splniť príkaz vyšetrujúceho príslušného orgánu, aby tento príkaz splnili alebo aby zastavili dané porušovanie predpisov, uplatňovanie pravidelných penále by nemalo príslušným orgánom brániť v ukladaní následných administratívnych sankcií za to isté porušenie predpisov.

(134)

Ak členské štáty nestanovia inak, pravidelné penále sa vypočítajú na dennej báze.

(135)

Členské štáty by svoje príslušné orgány mali splnomocniť na uloženie takýchto administratívnych sankcií a administratívnych opatrení poskytovateľom platobných služieb alebo iným fyzickým či právnickým osobám, ak je to relevantné pre nápravu situácie v prípade porušenia predpisov. Škála sankcií a opatrení by mala byť dostatočne široká, aby sa členským štátom a príslušným orgánom umožnilo zohľadniť rozdiely medzi poskytovateľmi platobných služieb, najmä medzi úverovými inštitúciami a inými platobnými inštitúciami, pokiaľ ide o ich veľkosť, charakteristické znaky a povahu podnikania.

(136)

Zverejnenie administratívnej sankcie alebo administratívneho opatrenia v súvislosti s porušením ustanovení tohto nariadenia môže mať silný odrádzajúci účinok na opakovanie takéhoto porušenia. Navyše sa zverejnením ostatné subjekty informujú o rizikách spojených so sankcionovaným poskytovateľom platobných služieb, a to ešte skôr, než s ním vstúpia do obchodného vzťahu. Pomôže to aj príslušným orgánom v iných členských štátoch, pokiaľ ide o riziká spojené s poskytovateľom platobných služieb, ak tento cezhranične pôsobí aj v daných členských štátoch. Z uvedených dôvodov by sa malo umožniť uverejňovanie rozhodnutí o administratívnych sankciách a administratívnych opatreniach, ak sa týkajú právnických osôb. Príslušné orgány by pri rozhodovaní o tom, či zverejnia administratívnu sankciu alebo administratívne opatrenie, mali vziať do úvahy závažnosť porušenia a pravdepodobný odrádzajúci účinok zverejnenia. Akékoľvek zverejnenie, ktoré sa týka fyzických osôb, však môže mať neprimeraný vplyv na ich práva vyplývajúce z Charty základných práv a uplatniteľných právnych predpisov Únie v oblasti ochrany údajov. Preto by takéto zverejnenie malo byť anonymizované, pokiaľ príslušný orgán nepovažuje za nevyhnutné uverejniť rozhodnutia, ktoré obsahujú osobné údaje, na účely účinného presadzovania tohto nariadenia, napríklad v prípade verejných vyhlásení alebo dočasných zákazov. V takýchto prípadoch by mal príslušný orgán svoje rozhodnutie odôvodniť.

(137)

Na zhromaždenie presnejších informácií o praktickej úrovni súladu s právom Únie a zároveň väčšie zviditeľnenie činností príslušných orgánov v oblasti presadzovania práva treba zväčšiť rozsah a zlepšiť kvalitu údajov, ktoré príslušné orgány nahlasujú orgánu EBA. Informácie, ktoré sa majú nahlasovať, musia byť anonymizované, aby sa dodržali platné pravidlá v oblasti ochrany údajov, a musia sa poskytnúť v súhrnnej forme v súlade s pravidlami služobného tajomstva a dôvernosti konania. EBA bude Komisii pravidelne podávať správy o pokroku v činnostiach v oblasti presadzovania práva v členských štátoch.

(138)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby mohla s ohľadom na infláciu aktualizovať sumy, do výšky ktorých môže byť platiteľ povinný znášať straty súvisiace s neautorizovanými platobnými transakciami vyplývajúcimi z použitia strateného alebo odcudzeného platobného nástroja, prípadne zo zneužitia platobného nástroja. Pri príprave delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(139)

S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia by Komisia mala mať možnosť využiť expertízu a podporu orgánu EBA, ktorého úlohou by malo byť vypracovanie usmernení a návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov. Komisia by mala byť splnomocnená prijať uvedený návrh regulačných technických predpisov. Orgán EBA by mal pri vypracúvaní usmernení, návrhu regulačných technických predpisov a návrhu vykonávacích technických predpisov podľa tohto nariadenia a v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 uskutočniť konzultáciu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane tých, ktoré sú na trhu s platobnými službami, berúc do úvahy všetky dotknuté záujmy.

(140)

V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 by sa orgánu EBA mali udeliť právomoci na zasahovanie do produktov, aby mohol dočasne zakázať alebo obmedziť určitý typ alebo špecifický prvok platobnej služby či služby elektronických peňazí v Únii, ak sa zistí, že spotrebiteľom môže spôsobovať škody alebo že predstavuje hrozbu pre riadne fungovanie a integritu finančných trhov. Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Pred uplatnením tejto právomoci by mal orgán EBA zaistiť, že sa poradí s poskytovateľmi platobných služieb alebo externými poskytovateľmi.

(140a)

Orgán EBA by mal na plnenie svojho mandátu podľa tohto nariadenia mať k dispozícii všetky potrebné zdroje vrátane ľudských zdrojov.

(141)

Príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (33) by sa mala zmeniť tak, aby obsahovala odkaz na toto nariadenie s cieľom uľahčiť cezhraničnú spoluprácu pri presadzovaní tohto nariadenia.

(142)

Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorý spočíva v ďalšej integrácii vnútorného trhu s platobnými službami, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože si to vyžaduje harmonizáciu rôznych pravidiel v Únii a vnútroštátneho práva, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ktorá je stanovená v danom článku, toto nariadenie neprekračuje hranice toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa.

(143)

Vzhľadom na to, že sa v tomto nariadení a v smernici (EÚ) XXX (tretia smernica o platobných službách) stanovuje právny rámec upravujúci poskytovanie služieb retailových platieb a služieb elektronických peňazí v Únii, malo by sa toto nariadenie v záujme zabezpečenia právnej istoty a konzistentnosti právneho rámca Únie uplatňovať od toho istého dňa, ako je deň začiatku uplatňovania zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré musia prijať členské štáty na účely súladu so smernicou (EÚ) XXX (tretia smernica o platobných službách). Ustanovenia, ktorými sa od poskytovateľov platobných služieb vyžaduje overenie nezrovnalostí medzi menom a jedinečným identifikátorom príjemcu platby v prípade úhrad, ako aj príslušný režim zodpovednosti, by sa však mali uplatňovať až po 24 mesiacoch od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, čím sa poskytovateľom platobných služieb zabezpečí dostatok času na prijatie nevyhnutných krokov na úpravu vnútorných systémov, aby spĺňali uvedené požiadavky.

(144)

Podľa zásad lepšej právnej regulácie by sa toto nariadenie malo preskúmať, pokiaľ ide o jeho účinnosť a efektívnosť pri dosahovaní stanovených cieľov. Preskúmanie by sa malo uskutočniť po dostatočne dlhom čase odo dňa začiatku uplatňovania tohto nariadenia, aby boli k dispozícii dostatočné dôkazy, na základe ktorých možno vykonať preskúmanie. Za primerané sa považuje obdobie piatich rokov. V preskúmaní sa má síce nariadenie zvážiť ako celok, no určitým témam by sa mala venovať osobitná pozornosť, a to konkrétne fungovaniu otvoreného bankovníctva, účtovaniu poplatkov za platobné služby a dodatočným riešeniam na boj proti podvodom. No pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, je vhodné uskutočniť preskúmanie už skôr, a to tri roky po nadobudnutí účinnosti. Dôvodom je dôležitosť tejto témy v súlade s článkom 58 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 (34). V takomto preskúmaní rozsahu pôsobnosti by sa malo zvážiť nielen možné rozšírenie zoznamu pokrytých platobných služieb s cieľom zahrnúť služby, ako sú služby poskytované v rámci platobných systémov a platobných schém, ale aj možné zahrnutie určitých technických služieb do rozsahu pôsobnosti, hoci tie sú teraz vylúčené.

(145)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a to vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj práva nebyť stíhaný alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(146)

Odkazy na sumy v eurách by sa mali chápať ako ekvivalent súm v národnej mene členských štátov, ktorých menou nie je euro.

(146a)

Spotrebitelia by mali mať prístup k primeraným a účinným prostriedkom nápravy vrátane náhrady každej škody, ktorú utrpeli. Týmito prostriedkami nápravy by nemalo byť dotknuté uplatňovanie iných prostriedkov nápravy, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

(147)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (35) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý [XX. XX. 2023] (36) vydal stanovisko,

(1)

„domovský členský štát“ je ktorýkoľvek z týchto členských štátov:

(2)

„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát než domovský členský štát, v ktorom má poskytovateľ platobných služieb agenta, distribútora či pobočku alebo v ktorom poskytuje platobné služby;

(3)

„platobná služba“ je ktorákoľvek podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I;

(4)

„platobná inštitúcia“ je právnická osoba, ktorej bolo v súlade s článkom 13 smernice (EÚ) [PSD3] udelené povolenie poskytovať platobné služby alebo služby elektronických peňazí v celej Únii;

(5)

„platobná transakcia“ je úkon spočívajúci vo vložení, prevode alebo výbere finančných prostriedkov na základe platobného príkazu, ktorý bol zadaný platiteľom či v jeho mene alebo príjemcom platby či v jeho mene, a to bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby;

(6)

„iniciovanie platobnej transakcie“ sú kroky potrebné na prípravu vykonania platobnej transakcie vrátane zadania platobného príkazu a dokončenia procesu autentifikácie;

(7)

„iniciovanie platobnej transakcie na diaľku“ je platobná transakcia, pri ktorej je platobný príkaz zadaný cez internet;

(8)

„vykonanie platobnej transakcie“ je proces, ktorý sa začína po dokončení iniciovania platobnej transakcie a končí, keď sú vložené, vybraté alebo prevedené finančné prostriedky k dispozícii príjemcovi platby;

(9)

„platobný systém“ je systém na prevod finančných prostriedkov formálnymi a štandardizovanými mechanizmami a so spoločnými pravidlami spracovania, zúčtovania alebo vyrovnania platobných transakcií;

(10)

„prevádzkovateľ platobného systému“ je právny subjekt, ktorý je z právneho hľadiska zodpovedný za prevádzkovanie platobného systému;

(11)

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá zadáva platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo ak platobný účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá zadáva platobný príkaz;

(12)

„príjemca platby“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

(13)

„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa platobnú službu alebo službu elektronických peňazí ako platiteľ, príjemca platby alebo ako platiteľ aj príjemca platby;

(14)

„poskytovateľ platobných služieb“ je subjekt uvedený v článku 2 ods. 1 alebo právnická či fyzická osoba, ktoré využívajú výnimku podľa článkov 34, 36 a 38 smernice (EÚ) [PSD3];

(15)

„platobný účet“ je účet, ktorého držiteľom je poskytovateľ platobných služieb v mene jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, používa sa na vykonanie jednej alebo viacerých platobných transakcií a umožňuje zasielať finančné prostriedky tretím stranám a prijímať finančné prostriedky od tretích strán;

(16)

„platobný príkaz“ je pokyn platiteľa alebo príjemcu platby svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

(17)

„oprávnenie“ je poskytnutie autorizácie od platiteľa príjemcovi platby a (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu platby) poskytovateľovi platobných služieb platiteľa na to, aby sa príjemcovi platby umožnilo iniciovať platobnú transakciu na odpísanie prostriedkov z konkrétneho platobného účtu platiteľa a aby sa poskytovateľovi platobných služieb platiteľa umožnilo splniť takéto pokyny;

(18)

„platobný nástroj“ je personalizované zariadenie či zariadenia a/alebo súbor postupov dohodnutých medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré umožňujú iniciovať platobnú transakciu;

(19)

„poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý poskytuje a spravuje platobný účet pre platiteľa;

(20)

„platobná iniciačná služba“ je služba, ktorou sa na žiadosť platiteľa alebo príjemcu platby zadá platobný príkaz vo vzťahu k platobnému účtu, ktorý je vedený u iného poskytovateľa platobných služieb;

(21)

„služba informovania o účte“ je online služba zberu – či už priamo alebo prostredníctvom poskytovateľa technických služieb – a konsolidácie informácií uchovávaných na jednom alebo viacerých platobných účtoch používateľa platobných služieb u jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet;

(22)

„poskytovateľ platobných iniciačných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý poskytuje platobné iniciačné služby;

(23)

„poskytovateľ služieb informovania o účte“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý poskytuje služby informovania o účte;

(24)

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v zmluvách o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná inak než na účely svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti;

(25)

„rámcová zmluva“ je zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa riadi budúci výkon jednotlivých a následných platobných transakcii a ktorá môže obsahovať povinnosť a podmienky zriadenia platobného účtu;

(26)

„poukázanie peňazí“ je platobná služba, pri ktorej sa finančné prostriedky od platiteľa prijímajú bez toho, aby sa vytvorili akékoľvek platobné účty v mene platiteľa alebo príjemcu platby, na výhradný účel prevodu zodpovedajúcej sumy príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby, alebo pri ktorej sa takéto finančné prostriedky prijímajú v mene príjemcu platby a sú mu sprístupnené;

(27)

„inkaso“ je platobná služba, pri ktorej sa z platobného účtu platiteľa odpíšu finančné prostriedky, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe oprávnenia platiteľa daného príjemcovi platby, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby alebo vlastnému poskytovateľovi platobných služieb platiteľa;

(28)

„úhrada“ je platobná služba – vrátane okamžitých úhrad – pripísania finančných prostriedkov v rámci platobnej transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa, alebo prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet príjemcu, na základe pokynu platiteľa;

(29)

„okamžitá úhrada“ je úhrada, ktorá sa vykoná okamžite bez ohľadu na deň alebo hodinu;

(30)

„finančné prostriedky“ sú peniaze centrálnej banky vydané na maloobchodné používanie, bezhotovostné peniaze a elektronické peniaze;

(31)

„dátum pripísania alebo odpísania“ je referenčný čas, ktorý používa poskytovateľ platobných služieb na výpočet úrokov z finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu alebo naň pripísaných;

(32)

„referenčný výmenný kurz“ je výmenný kurz, ktorý sa používa ako základ pri výpočte akýchkoľvek nákladov na prepočet meny a ktorý zverejňuje poskytovateľ platobných služieb, resp. ktorý pochádza z verejne dostupného zdroja;

(33)

„referenčná úroková sadzba“ je úroková sadzba, ktorá sa používa ako základ pri výpočte každého úroku, ktorý sa má uplatniť, a ktorá pochádza z verejne dostupného zdroja, ktorý môžu overiť obidve strany zmluvy o poskytovaní platobných služieb;

(34)

„autentifikácia“ je postup, ktorý poskytovateľovi platobných služieb umožňuje overiť totožnosť používateľa platobných služieb alebo platnosť používania konkrétneho platobného nástroja vrátane použitia personalizovaných bezpečnostných prvkov používateľa;

(34a)

„autorizácia“ je povolenie udelené v rámci postupu, pri ktorom používateľ platobných služieb autentifikuje danú transakciu slobodne a s plnou znalosťou všetkých relevantných skutočností;

(35)

„silná autentifikácia zákazníka“ je autentifikácia na základe použitia dvoch alebo viacerých prvkov, ktoré sú kategorizované ako poznatok (niečo, čo vie len používateľ), vlastníctvo (niečo, čo má len používateľ) a inherencia (niečo, čím používateľ je) a sú nezávislé v tom zmysle, že narušenie jedného prvku nenaruší spoľahlivosť ostatných prvkov, pričom je vytvorená takým spôsobom, aby chránila dôvernosť autentifikačných údajov;

(36)

„poskytovateľ technických služieb“ je poskytovateľ služieb, ktorý podporuje poskytovanie platobných služieb bez toho, aby v ktoromkoľvek okamihu nadobudol vlastníctvo finančných prostriedkov, ktoré sa majú previesť;

(37)

„personalizované bezpečnostné prvky“ sú personalizované prvky, ktoré poskytne poskytovateľ platobných služieb používateľovi platobných služieb na účely autentifikácie;

(38)

„citlivé platobné údaje“ sú údaje, ktoré možno použiť na spáchanie podvodu, vrátane personalizovaných bezpečnostných prvkov;

(39)

„jedinečný identifikátor“ je kombinácia písmen, čísel alebo symbolov, ktorú používateľovi platobných služieb oznámi poskytovateľ platobných služieb alebo jeho jednoznačne prepojený zástupca a ktorú používateľ platobných služieb poskytuje na účely jednoznačnej identifikácie iného používateľa platobných služieb alebo platobného účtu tohto iného používateľa platobných služieb na platobnú transakciu;

(40)

„prostriedky diaľkovej komunikácie“ sú spôsob, ktorý sa môže bez súčasnej fyzickej prítomnosti poskytovateľa platobných služieb a používateľa platobných služieb použiť na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní platobných služieb;

(41)

„trvalý nosič údajov“ je každý nástroj, ktorý používateľovi platobných služieb umožňuje uchovávať informácie určené osobne tomuto používateľovi platobných služieb spôsobom dostupným na budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

(42)

„mikropodnik“ je podnik, ktorý je v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní platobných služieb podnikom v zmysle vymedzenia v článku 1 a článku 2 ods. 1 a 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

(43)

„pracovný deň“ je deň, v ktorý príslušný poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo príjemcu platby zúčastňujúci sa na vykonaní platobnej transakcie pracuje a dokáže vykonať platobnú transakciu;

(44)

„agent“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá pri poskytovaní platobných služieb – s výnimkou služieb elektronických peňazí – koná v mene platobnej inštitúcie;

(45)

„pobočka“ je miesto podnikania, ktoré nie je ústredím a ktoré je súčasťou platobnej inštitúcie, nemá právnu subjektivitu a ktoré priamo vykonáva niektoré alebo všetky transakcie tvoriace súčasť podnikania platobnej inštitúcie; všetky miesta podnikania, ktoré v tom istom členskom štáte zriadila platobná inštitúcia s ústredím v inom členskom štáte, sa považujú za jednu pobočku;

(46)

„skupina“ je skupina podnikov, ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu uvedeného v článku 22 ods. 1 bodoch 2 alebo 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (40), alebo podnikov uvedených v článkoch 4, 5, 6 a 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 241/2014 (41), ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu uvedeného v článku 10 ods. 1 alebo v článku 113 ods. 6 prvom pododseku alebo v článku 113 ods. 7 prvom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(47)

„digitálny obsah“ je tovar alebo služby, ktoré sú vytvorené a dodané v digitálnej forme, ktorých použitie alebo spotreba sa obmedzuje na technické zariadenie a ktoré žiadnym spôsobom nezahŕňajú použitie alebo spotrebu fyzického tovaru alebo služieb;

(48)

„prijímanie platobných transakcií“ je platobná služba, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý uzavrel s príjemcom platby zmluvu s cieľom akceptovať a spracovať platobné transakcie, a ktorej výsledkom je prevod finančných prostriedkov príjemcovi platby;

(49)

„vydávanie platobných nástrojov“ je platobná služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý na zmluvnom základe poskytuje platiteľovi platobný nástroj na iniciovanie a spracovanie platobných transakcií platiteľa;

(50)

„elektronické peniaze“ sú peňažná hodnota uchovávaná elektronicky vrátane magnetického záznamu, predstavujúca nárok voči vydavateľovi, vydaná pri prijatí finančných prostriedkov na vykonávanie platobných transakcií a prijímaná aj inými fyzickými alebo právnickými osobami, než je vydavateľ;

(51)

„distribútor“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá distribuuje alebo zamieňa elektronické peniaze v mene platobnej inštitúcie;

(52)

„služby elektronických peňazí“ sú vydávanie elektronických peňazí, vedenie platobných účtov, v ktorých sa uchovávajú jednotky elektronických peňazí, a prevod jednotiek elektronických peňazí;

(53)

„obchodné meno“ je názov, ktorý príjemca platby bežne používa pri obchodovaní a marketingu svojej obchodnej činnosti na svoju identifikáciu u platiteľa;

(54)

„prevádzkovateľ bankomatov“ je prevádzkovateľ bankomatov, ktorý nevedie platobné účty;

(55)

„platobná inštitúcia poskytujúca služby elektronických peňazí“ je platobná inštitúcia, ktorá poskytuje služby vydávania elektronických peňazí, vedenia platobných účtov, na ktorých sú uložené jednotky elektronických peňazí, a prevodov jednotiek elektronických peňazí bez ohľadu na to, či zároveň poskytuje aj ktorékoľvek zo služieb uvedených v prílohe I.

(55a)

„poskytovateľ elektronických komunikačných služieb“ je každý poskytovateľ, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti:

a)

odchylne od článkov 19, 20 a 24 poskytovateľ platobných služieb poskytuje platiteľovi len informácie o hlavných charakteristických znakoch platobnej služby vrátane spôsobu, akým sa platobný nástroj môže používať, zodpovednosti a účtovaných poplatkoch a iné podstatné informácie potrebné na to, aby mohol platiteľ prijať informované rozhodnutie, pričom zároveň uvedie, kde sa dajú ľahko nájsť všetky ostatné informácie a podmienky vymedzené v článku 20;

b)

strany rámcovej zmluvy sa môžu dohodnúť, že odchylne od článku 22 sa od poskytovateľa platobných služieb nevyžaduje, aby navrhoval zmeny podmienok rámcovej zmluvy rovnakým spôsobom, ako je stanovené v článku 19 ods. 1;

c)

strany rámcovej zmluvy sa môžu dohodnúť, že odchylne od článkov 25 a 26 po vykonaní platobnej transakcie:

a)

potvrdenie úspešného zadania platobného príkazu u poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet platiteľa;

b)

referenčný údaj umožňujúci platiteľovi a príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu a prípadne umožňujúci príjemcovi platby identifikovať platiteľa, ako aj všetky informácie zaslané spolu s platobnou transakciou;

c)

sumu platobnej transakcie;

d)

prípadne sumu všetkých poplatkov splatných v prospech poskytovateľa platobných iniciačných služieb za danú transakciu a prípadne rozpis súm takýchto poplatkov.

a)

referenčný údaj umožňujúci platiteľovi identifikovať platobnú transakciu a informácie, ktoré platiteľ potrebuje na jednoznačnú identifikáciu príjemcu platby, vrátane obchodného mena príjemcu platby;

b)

sumu platobnej transakcie v mene použitej v platobnom príkaze;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť, a prípadne rozpis súm takýchto poplatkov;

d)

prípadne výmenný kurz použitý pri platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb platiteľa alebo odkaz naň, ak sa líši od kurzu poskytnutého v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. e), a sumu platobnej transakcie po menovom prepočte;

e)

dátum prijatia platobného príkazu.

a)

referenčný údaj umožňujúci príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu a prípadne platiteľa, ako aj všetky informácie zaslané spolu s platobnou transakciou;

b)

sumu platobnej transakcie v mene, v ktorej má finančné prostriedky k dispozícii príjemca platby;

c)

sumu všetkých poplatkov za platobnú transakciu, ktoré je príjemca platby povinný zaplatiť, a prípadne rozpis súm takýchto poplatkov;

d)

prípadne výmenný kurz použitý pri platobnej transakcii poskytovateľom platobných služieb príjemcu platby a sumu platobnej transakcie pred menovým prepočtom;

e)

dátum pripísania finančných prostriedkov.

a)

v súvislosti s poskytovateľom platobných služieb:

b)

v súvislosti s používaním platobných služieb:

c)

v súvislosti s poplatkami, úrokmi a výmennými kurzami:

d)

v súvislosti s komunikáciou:

e)

v súvislosti s bezpečnostnými a nápravnými opatreniami:

f)

v súvislosti so zmenami rámcovej zmluvy a s jej vypovedaním:

g)

v súvislosti s nápravou:

a)

maximálna lehota na vykonanie;

b)

poplatky, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť , vyjadrené v mene platby a prípadne percentuálna prirážka k platným výmenným kurzom v porovnaní s referenčným výmenným kurzom v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1011;

c)

prípadne rozpis súm všetkých poplatkov pretým, ako platiteľ vykoná platbu.

a)

bezpečne komunikuje s poskytovateľmi platobných iniciačných služieb;

b)

ihneď po prijatí platobného príkazu od poskytovateľa platobných iniciačných služieb poskytne alebo sprístupní poskytovateľovi platobných iniciačných služieb všetky informácie o iniciovaní platobnej transakcie a všetky informácie prístupné poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet týkajúce sa vykonania platobnej transakcie;

c)

zaobchádza s platobnými príkazmi zaslanými prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných iniciačných služieb tak, ako keby tieto platobné príkazy boli platobnými príkazmi zaslanými priamo platiteľom alebo príjemcom platby, a to najmä pokiaľ ide o ich načasovanie, prioritu alebo poplatky.

a)

používa platobný nástroj v súlade s podmienkami upravujúcimi vydávanie a používanie platobného nástroja, ktoré sú objektívne, nediskriminačné a primerané;

b)

bez zbytočného odkladu oznámi poskytovateľovi platobných služieb alebo subjektu určenému poskytovateľom platobných služieb zistenie straty, odcudzenia, zneužitia alebo neautorizovaného použitia platobného nástroja alebo jeho príslušných personalizovaných bezpečnostných prvkov .

a)

technických opatrení na zaistenie súladu so zásadami obmedzenia účelu, minimalizácie údajov a minimalizácie uchovávania stanovenými v nariadení (EÚ) 2016/679 vrátane technických obmedzení opätovného použitia údajov a používania najmodernejších opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany súkromia, čo zahŕňa pseudonymizáciu alebo šifrovanie;

b)

organizačných opatrení, čo zahŕňa odbornú prípravu v oblasti spracúvania osobitných kategórií údajov, obmedzenia prístupu k osobitným kategóriám údajov a vedenia záznamov o takomto prístupe.