<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-135/17</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62017CC0135</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:389">EU:C:2018:389</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>18</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>18</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – P. Mengozzi – Vec C‑135/17</HT></P><P>X</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Paolo Mengozzi</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20180605">5. júna 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑135/17</HT></P><P>X‑GmbH</P><P>proti</P><P>Finanzamt Stuttgart – Körperschaften</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Voľný pohyb kapitálu</KEYWORD><KEYWORD>Články 56 a 57 ES</KEYWORD><KEYWORD>Pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami</KEYWORD><KEYWORD>Obmedzenia</KEYWORD><KEYWORD>Klauzula <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/></KEYWORD><KEYWORD>Priame investície</KEYWORD><KEYWORD>Právna úprava členského štátu stanovujúca zdanenie príjmov pochádzajúcich od spoločností so sídlom v zahraničí</KEYWORD><KEYWORD>Odôvodnenie</KEYWORD><KEYWORD>Boj proti vyslovene umelým konštrukciám</KEYWORD><KEYWORD>Rovnomerné rozdelenie daňovej právomoci</KEYWORD><KEYWORD>Zachovanie účinnosti daňových kontrol</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko) sa svojím návrhom na začatie prejudiciálneho konania pýta Súdneho dvora na výklad článkov 56 a 57 ES (teraz články 63 a 64 ZFEÚ), pričom chce v podstate vedieť, či nemecký režim uplatniteľný na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>podiely v zahraničných sprostredkovateľských spoločnostiach<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>V konečnom dôsledku ide o režim týkajúci sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>ovládaných zahraničných spoločností<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>OZS<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>). Treba poznamenať, že zlučiteľnosť tohto režimu so základnými slobodami pohybu mohla byť preskúmaná už vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071206">6. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Columbus Container Services</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑298/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:754">EU:C:2007:754</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), pokiaľ by tento subjekt nebol v nemeckom daňovom práve považovaný za osobnú spoločnosť, ale za kapitálovú spoločnosť: pozri v tejto súvislosti moje návrhy, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Columbus Container Services</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑298/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:197">EU:C:2007:197</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj poznámku pod čiarou 14).</P></NOTE> zavádza obmedzenie voľného pohybu kapitálu vo vzťahu k tretím krajinám, obmedzenie, ktoré by mohlo byť odôvodnené, pokiaľ sa naň nevzťahuje klauzula <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>, stanovená v článku 57 ods. 1 ES, naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, predovšetkým bojom proti vyslovene umelým konštrukciám.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou X založenou podľa nemeckého práva a Finanzamt Stuttgart‑Körperschaften (Finančný úrad Stuttgart – právnické osoby, Nemecko) týkajúceho sa pripočítania príjmov dosiahnutých v priebehu rokov 2005 a 2006 spoločnosťou Y založenou podľa švajčiarskeho práva, v ktorej X vlastní 30 % podiel, do daňového základu tejto druhej spoločnosti podľa ustanovení Gesetz über die Besteuerung bei Auslandsbeziehungen (Aussensteuergesetz) (daňový zákon týkajúci sa vzťahov so zahraničím) z <DATE ISO="19720908">8. septembra 1972</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>BGBl. 1972 I, s. 1713.</P></NOTE>, v znení<?PAGE NO="2"?> vyplývajúcom z Missbrauchsbekämpfungs‑ und Steuerbereinigungsgesetz (zákon o daňovej harmonizácii a boji proti podvodom) z <DATE ISO="19931221">21. decembra 1993</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>BGBl. 1993 I, s. 2310.</P></NOTE> a z Gesetz zur Fortentwicklung des Unternehmenssteuerrechts (zákon týkajúci sa vývoja zdaňovania spoločností) z <DATE ISO="20011220">20. decembra 2001</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>BGBl. 2001 I, s. 3858.</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>UntStFG 2001<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>AStG<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa článku 7 odsekov 6 a 6a, ako aj článku 8 AStG sú príjmy zahraničnej spoločnosti, v základnom imaní ktorej má nemecký daňový rezident minimálne 1 % podiel, zdaniteľné na úrovni tohto platiteľa dane, pokiaľ ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>sprostredkované príjmy, ktoré majú vlastnosti kapitálového vkladu<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>, teda ak v zahraničí podliehajú nižšiemu než 25 % zdaneniu ziskov a nepochádzajú z takzvaných <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>aktívnych<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> hospodárskych činností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Vo veci samej je nesporné, že Y bola nemeckou daňovou správou kvalifikovaná ako zahraničná sprostredkovateľská spoločnosť pre <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>sprostredkované príjmy, ktoré majú vlastnosti kapitálového vkladu<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> podľa článku 7 odsekov 6 a 6a AStG. Pokiaľ ide o dotknuté zdaňovacie obdobia, nemecké daňové orgány sa totiž domnievali, že pohľadávky, ktoré nadobudla Y voči jednej nemeckej spoločnosti a sčasti vďaka pôžičke poskytnutej spoločnosťou X, zakladali nárok na podiel na výnosoch štyroch nemeckých športových združení, najmä zo ziskov týchto združení z mediálnych práv. Príjmy, ktoré získala Y, mali byť teda kvalifikované ako sprostredkované príjmy s povahou kapitálového vkladu a zarátané do základu dane spoločnosti X v rámci dvoch zdaniteľných období, o ktoré ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že X nebola úspešná pri napadnutí rozhodnutí nemeckej finančnej správy, obrátila sa so svojou vecou na Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) uvádza, že pravidlá týkajúce sa pripočítania sprostredkovaných príjmov, ktoré majú vlastnosti kapitálového vkladu, do daňového základu akcionára, ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť v Nemecku, stanovené v článku 7 odsekoch 6 a 6a AStG, sa týkajú výlučne podielov v zahraničných spoločnostiach. V tomto ohľade sa domnieva, že predmetná nemecká právna úprava by v zásade mohla predstavovať zakázané obmedzenie voľného pohybu kapitálu podľa článku 56 ods. 1 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) sa však pýta, či je táto vnútroštátna právna úprava povolená právom Únie vzhľadom na klauzulu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, stanovenú v článku 57 ods. 1 ES, podľa ktorej sa ustanovenia článku 56 ES prijmú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie obmedzení vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré platia vo vnútroštátnom práve k <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE> z hľadiska pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín týkajúcich sa najmä priamych investícií. Pripomenúc judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je vnútroštátny súd v tomto smere v zásade príslušný určiť obsah právnej úpravy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>existujúcej<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE>, tento súd sa domnieva, že je potrebné objasnenie predmetnej nemeckej právnej úpravy zo strany Súdneho dvora, najmä pokiaľ ide o dva aspekty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Po prvé podľa vysvetlení, ktoré uviedol Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd), pravidlá týkajúce sa pripočítania <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>sprostredkovaných príjmov, ktoré majú vlastnosti kapitálového vkladu<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> do daňového základu akcionára, ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť v Nemecku, ktoré platili do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE>, boli zmenené zákonom Gesetz zur Senkung der Steuersätze und zur Reform der Unternehmensbesteuerung (Steuersenkungsgesetz) (zákon o znížení dane a o reforme zdaňovania podnikov) z <DATE ISO="20001023">23. októbra 2000</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>StSenkG 2000<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>BGBl. 2000 I, s. 1433.</P></NOTE>. Tento súd konštatuje, že hoci je pravda, že StSenkG 2000 podstatne zmenil uvedené pravidlá uplatniteľné k <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE>, samotné zmeny, ktoré mala táto právna úprava priniesť vo vzťahu k AStG, však boli zrušené zákonom UntStFG 2001 ešte predtým, než sa mohli začať po prvýkrát uplatňovať na takéto príjmy v konkrétnom prípade.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) sa v tejto súvislosti domnieva, že nie je jasné či, podľa článku 57 ods. 1 ES, sa záruka zachovania obmedzenia voľného pohybu kapitálu existujúceho do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE> môže stať neplatnou výlučne z dôvodu formálneho normatívneho účinku pozmeňujúcej právnej úpravy, alebo či zmena musí byť tiež skutočne uplatnená v praxi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Po druhé UntStFG 2001 obnovil vo vzťahu k pravidlám týkajúcim sa pripočítania sprostredkovaných príjmov, ktoré majú vlastnosti kapitálového vkladu, do základu dane akcionára, ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť v Nemecku, právne následky existujúce do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE>, s výnimkou jednej skutočnosti. UntStFG 2001 predovšetkým znížil minimálnu percentuálnu mieru podielu v zahraničnej sprostredkovateľskej spoločnosti vyžadovanú pre takéto pripočítanie, predtým stanovenú na 10 %, na 1 %. Okrem toho toto pripočítanie malo za určitých podmienok nastať aj v prípade podielov nižších než 1 %. Hoci však toto rozšírenie pôsobnosti uvedených pravidiel na portfóliové podiely nižšie ako 10 % predstavuje podľa Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) podstatnú zmenu, ktorá nezanedbateľným spôsobom rozširuje obmedzenie cezhraničného pohybu kapitálu, táto zmena sa netýka priamych investícií, podľa článku 57 ods. 1 ES, ale iba portfóliových podielov. Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) sa z tohto dôvodu domnieva, že klauzula <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> by mohla byť uplatniteľná v predmetnom prípade v rozsahu, v akom pravidlá uplatniteľné na konkrétnu situáciu spoločnosti X, ktorej 30 % podiel v spoločnosti Y predstavuje priamu investíciu, neboli dotknuté zmenou zavedenou zákonom UntStFG 2001 v súvislosti s portfóliovými podielmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Za predpokladu, že by predmetná vnútroštátna právna úprava nepatrila pod klauzulu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> z dôvodu jedného z týchto dvoch aspektov, Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) sa pýta, či takáto právna úprava nepredstavuje zakázané obmedzenie pohybu kapitálu, ktoré by mohlo byť prípadne odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) v tomto smere pripomína, že Súdny dvor analyzoval otázku týkajúcu sa zdanenia príjmov sprostredkovateľských spoločností vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060912">12. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑196/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:544">EU:C:2006:544</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Uvádza však, že táto vec patrila do kontextu slobody usadiť sa, uplatniteľnej vo vzťahoch medzi členskými štátmi, a nie do kontextu voľného pohybu kapitálu, uplatniteľnom aj na vzťahy medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Pokiaľ by sa táto judikatúra mala vzťahovať na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) vyjadruje svoje pochybnosti o odôvodnenosti vnútroštátnej právnej úpravy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 57 ods. 1 ES (teraz článok 64 ods. 1 ZFEÚ) vykladať v tom zmysle, že na obmedzenie pohybu kapitálu do alebo z tretích krajín niektorým členským štátom, ktoré sa týkalo priamych investícií a platilo k <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE>, sa nevzťahuje článok 56 ES (teraz článok 63 ZFEÚ) ani vtedy, keď vnútroštátne ustanovenie platné k rozhodujúcemu dňu a obmedzujúce pohyb kapitálu do alebo z tretích krajín platilo v podstate len pre priame investície, ale po rozhodujúcom dni sa rozšírilo v tom zmysle, že zahŕňa aj portfóliové podiely v zahraničných spoločnostiach pod prahovou hodnotou 10 %?</TXT></NP></ITEM></LIST><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má sa článok 57 ods. 1 ES [teraz článok 64 ods. 1 ZFEÚ] vykladať v tom zmysle, že za uplatnenie vnútroštátneho právneho ustanovenia na obmedzenie pohybu kapitálu do alebo z tretích krajín v súvislosti s priamymi investíciami, platného k rozhodujúcemu dňu, <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE>, sa má považovať uplatnenie neskoršieho právneho ustanovenia, ktoré vo svojej podstate zodpovedá obmedzeniu existujúcemu k rozhodujúcemu dňu, pričom ale obmedzenie platné k rozhodujúcemu dňu bolo po rozhodujúcom dni krátkodobo podstatne zmenené zákonom, ktorý síce právne nadobudol účinnosť, prakticky sa ale nikdy neuplatnil, pretože ešte pred dňom jeho prvého uplatnenia na konkrétny prípad bol nahradený v súčasnosti uplatniteľným právnym ustanovením?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="4"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na niektorú z prvých dvoch otázok: Bráni článok 56 ES [teraz článok 63 ZFEÚ] právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa do základu dane platiteľa dane so sídlom v danom členskom štáte, ktorý má najmenej 1 % podiel v spoločnosti so sídlom v inom štáte (v tomto prípade Švajčiarsku), pripočítavajú pomerne, vo výške relevantného podielu na základnom imaní, kladné príjmy dosiahnuté touto spoločnosťou, ktoré majú vlastnosti kapitálového vkladu, ak tieto príjmy podliehajú nižšej sadzbe dane ako v prvom z uvedených členských štátov?<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky k týmto otázkam podala žalobkyňa vo veci samej, nemecká, francúzska a švédska vláda, ako aj Európska komisia. Prednesy týchto dotknutých účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní <DATE ISO="20180305">5. marca 2018</DATE>, s výnimkou francúzskej a švédskej vlády, ktoré na tomto pojednávaní zastúpené neboli.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Zatiaľ čo prvé dve otázky položené vnútroštátnym súdom sa týkajú výkladu klauzuly <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>, stanovenej v článku 57 ods. 1 ES, teda ustanovenia, ktorého uplatnenie predpokladá, že právna úprava dotknutá vo veci samej bude kvalifikovaná ako obmedzenie voľného pohybu kapitálu odporujúce článku 56 ods. 1 ES, tretia otázka sa pýta práve na túto kvalifikáciu a na odôvodnenosť takéhoto obmedzenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Nasledujúca analýza nebude z tohto dôvodu rešpektovať poradie otázok položených vnútroštátnym súdom. Najprv preskúmam, či nemecká právna úprava uplatniteľná na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>podiely v zahraničných sprostredkovateľských spoločnostiach<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje obmedzenie podľa článku 56 ods. 1 ES, o čom podľa môjho názoru niet pochýb (časť A). Neskôr pôjde o určenie toho, či toto obmedzenie môže byť napriek tomu zachované z dôvodu, že sa naň vzťahuje klauzula <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, stanovená v článku 57 ods. 1 ES (časť B). V tomto smere už teraz uvádzam, že právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, spĺňa podľa mňa časové a vecné kritériá stanovené v tomto článku. Preto až subsidiárne, pod podmienkou, že Súdny dvor nebude súhlasiť s mojou analýzou týkajúcou sa uplatniteľnosti klauzuly <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>, v treťom kroku preskúmam, či obmedzenie voľného pohybu kapitálu obsiahnuté v právnej úprave, o ktorú ide vo veci samej, môže byť odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu (časť C).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O existencii obmedzenia voľného pohybu kapitálu podľa článku 56 ods. 1 ES</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O uplatniteľnosti voľného pohybu kapitálu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Na úvod treba pripomenúť, že AStG sa uplatňuje na každého nemeckého daňového rezidenta, ktorý má podiel v spoločnosti tretej krajiny, ktorá podľa AStG uplatňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>nízke<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> zdanenie príjmov tejto spoločnosti, bez toho, aby tento podiel nemeckého platiteľa dane nevyhnutne umožňoval vykonávať určitý vplyv na rozhodovanie dotknutej spoločnosti a určovať jej činnosti. V priebehu zdaňovacích období, o ktoré ide vo veci samej, sa totiž podľa článku 7 AStG pripočítanie príjmov spoločnosti tretej krajiny do základu dane spoločníka tejto spoločnosti, ktorý má v Nemecku neobmedzenú daňovú povinnosť, nezávisle od akéhokoľvek rozdeľovania zisku, uplatňovalo automaticky na každý minimálne 1 % podiel v dotknutej spoločnosti tejto tretej krajiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Treba uviesť, že uplatniteľnosť voľného pohybu kapitálu podľa článku 56 ods. 1 ES nebola vo veci samej spochybnená žiadnou z dotknutých strán, keďže samotný vnútroštátny súd správne vylúčil uplatniteľnosť slobody usadiť sa na daňové právne predpisy, o ktoré ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Analogicky s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121113">13. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Test Claimants in the FII Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑35/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:707">EU:C:2012:707</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0098">98</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0104">104</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), takáto právna úprava, ktorej predmetom na jednej strane nie je uplatňovať sa výlučne na podiely spoločnosti členského štátu, ktoré umožňujú vykonávať nepochybný vplyv na dotknutú spoločnosť tretieho štátu, a na druhej strane sa týka výlučne daňového zaobchádzania s príjmami spoločnosti členského štátu, ktoré vyplývajú z investícií uskutočnených v spoločnosti so sídlom v tretej krajine, musí byť nepochybne posudzovaná s ohľadom na článok 56 ods. 1 ES.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pozri tiež rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140911">11. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kronos International</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑47/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2200">EU:C:2014:2200</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>V tomto kontexte je samotné preskúmanie predmetu vnútroštátnej právnej úpravy dostatočné na posúdenie toho, či sa na predmetné daňové zaobchádzanie vzťahuje voľný pohyb kapitálu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Pozri analogicky, v súvislosti s daňovým zaobchádzaním v členskom štáte s dividendami s pôvodom v tretej krajine, najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V každom prípade teda nie je potrebné zohľadniť konkrétne okolnosti veci samej, teda v predmetnom prípade 30 % podiel v spoločnosti Y vo Švajčiarsku. Nezávisle od otázky, či by takýto podiel mohol poskytnúť spoločnosti X rozhodujúci vplyv na rozhodnutia spoločnosti Y – čo samo osebe nie je zrejmé vzhľadom na to, že zostávajúce základné imanie tejto druhej spoločnosti je v rukách iba jedného ďalšieho akcionára – tieto okolnosti totiž nemôžu mať za následok, vo vzťahoch s tretími krajinami a vzhľadom na predmet daných ustanovení AStG, vylúčenie uplatniteľnosti voľného pohybu kapitálu v prospech slobody usadiť sa, ktorá sa, ako vieme, neuplatňuje na vzťahy s tretími krajinami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140911">11. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kronos International</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑47/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2200">EU:C:2014:2200</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Je tiež dôležité pripomenúť, že vo vzťahoch so Švajčiarskou konfederáciou je právo usadiť sa čiastočne upravené Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="114" PAGE.FIRST="6" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 114, 2002, s. 6</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>ALCP<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>), podpísanou v Luxemburgu <DATE ISO="19990621">21. júna 1999</DATE>, ktorá nadobudla platnosť <DATE ISO="20020601">1. júna 2002</DATE>. Právnické osoby sú však vylúčené z pôsobnosti práva usadiť sa zaručeného v ALCP: pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091112">12. novembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Grimme</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑351/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:697">EU:C:2009:697</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100211">11. februára 2010</DATE>, <NAME.CASE>Fokus Invest</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑541/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:74">EU:C:2010:74</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Ak by uplatniteľnosť voľného pohybu kapitálu mala ustúpiť pred slobodou usadiť iba vhľadom na tieto skutočnosti, viedlo by to, ako som už vysvetlil v mojich návrhoch, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:710">EU:C:2013:710</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ku zbaveniu potrebného účinku zákazu, stanoveného v článku 56 ods. 1 ES v situáciách, v ktorých pritom neexistuje žiadne nebezpečenstvo obchádzania slobody usadiť sa.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O reštriktívnej povahe článku 7 AStG na pohyb kapitálu vo vzťahu k tretím krajinám</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Odpoveď na otázku, či ustanovenie daňovej právnej úpravy, akým je článok 7 AStG, predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, nevyvoláva podľa mňa žiadne pochybnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>V tomto smere treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry opatrenia zakázané článkom 56 ods. 1 ES ako obmedzenia pohybu kapitálu zahŕňajú opatrenia, ktoré sú spôsobilé odradiť rezidentov členského štátu od investovania v iných štátoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o predmetnú vec, z vysvetlení uvedených vnútroštátnym súdom vyplýva, že cieľom pravidiel pripočítania je zabrániť alebo zneutralizovať presun príjmov (pasívnych) osôb, ktoré v celom rozsahu podliehajú zdaneniu v Nemecku, do štátov, ktoré majú podľa nemeckého práva nízku úroveň daňového zaťaženia ziskov. Cieľom pravidiel pripočítania je teda započítať nemeckému spoločníkovi, ktorý vlastní minimálne 1 % podiel v spoločnosti tretieho štátu, takzvané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>pasívne<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> príjmy dosiahnuté touto spoločnosťou, nezávisle od každého rozdeľovania zisku. Tieto pravidlá sú podľa svojej definície predurčené uplatňovať sa iba na cezhraničné situácie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Ako totiž zdôraznili najmä vnútroštátny súd, švédska vláda, ako aj Komisia, nemecký spoločník, ktorý má v Nemecku neobmedzenú daňovú povinnosť, ktorý by vlastnil rovnako veľký podiel v spoločnosti so sídlom v Nemecku, by do svojho zdaniteľného príjmu nemusel nikdy pripočítať príjmy z tejto druhej spoločnosti. Samotná nemecká vláda napokon vo svojich písomných pripomienkach priznala, že tieto pravidlá pripočítania vyhradzujú menej výhodné zaobchádzanie podielom v zahraničných spoločnostiach v porovnaní s podielmi v spoločnostiach so sídlom v Nemecku, keďže v tomto druhom prípade nie sú príjmy z tejto spoločnosti nikdy započítané jej spoločníkom pred rozdelením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Takéto rozdielne zaobchádzanie môže teda nepopierateľne odradiť nemeckého platiteľa dane od investovania v tretích krajinách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu sa domnievam, že také ustanovenie, akým je článok 7 AStG, predstavuje obmedzenie pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré je v zásade zakázané podľa článku 56 ES.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O uplatniteľnosti článku 57 ods. 1 ES</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Ako som už spomenul vyššie, vnútroštátny súd sa svojimi prvými dvoma otázkami pýta, či obmedzenie pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, na ktoré bolo práve poukázané, by mohlo byť napriek tomu neutralizované uplatnením klauzuly <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>, stanovenej v článku 57 ods. 1 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Pripomínam, že podľa tohto článku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>[u]stanovenia článku 56 [ES] sa prijmú bez toho, aby bolo dotknuté <HT TYPE="ITALIC">uplatňovanie obmedzení</HT> vo vzťahu k tretím krajinám, k<HT TYPE="ITALIC">toré platia</HT> vo vnútroštátnom práve … <HT TYPE="ITALIC">k <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE></HT> z hľadiska pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín týkajúcich sa <HT TYPE="ITALIC">priamych investícií</HT> […]<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Obmedzenia stanovené právnou úpravou členského štátu patria teda do pôsobnosti článku 57 ods. 1 ES pokiaľ, okrem toho, že sa uplatňujú na tretí štát, o čom nie je pochýb, pokiaľ ide, tak ako v danom prípade, o Švajčiarsku konfederáciu, spĺňajú <HT TYPE="ITALIC">časové a vecné</HT> kritériá stanovené v tomto článku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Na pripomenutie tieto dve kritériá sú kumulatívne: pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O časovej pôsobnosti článku 57 ods. 1 ES</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť článku 57 ods. 1 ES, treba uviesť, že znenie AStG, o ktoré ide v prejednávanej veci, bolo prijaté po 31. decembri 1993.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Súdny dvor však už rozhodol, že nie každé vnútroštátne opatrenie prijaté po tomto dátume je len z tohto dôvodu automaticky vylúčené z uplatnenia výnimky zavedenej právom Únie. Takýto režim sa teda vzťahuje na ustanovenie, ktoré je vo svojej podstate zhodné so skoršou právnou úpravou alebo ktoré sa obmedzuje na zmiernenie alebo odstránenie prekážky výkonu práv a slobôd Únie obsiahnutej v skoršej právnej úprave.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070524">24. mája 2007</DATE>, <NAME.CASE>Holböck</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑157/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:297">EU:C:2007:297</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071218">18. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:804">EU:C:2007:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100211">11. februára 2010</DATE>, <NAME.CASE>Fokus Invest</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑541/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:74">EU:C:2010:74</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Treba poznamenať, že Súdny dvor v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0089">89</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0092">92</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), tiež rozhodol, že členský štát sa môže odvolávať na článok 57 ods. 1 ES vtedy, ak bez toho, aby formálne zrušil alebo zmenil existujúcu právnu úpravu, uzavrie medzinárodnú dohodu, ako je dohoda o pridružení, stanovujúcu v ustanovení s priamym účinkom liberalizáciu priamych investícií s tretím štátom. Táto situácia nie je relevantná vo veci samej, keďže ALCP nezakladá žiadnu liberalizáciu pohybu kapitálu uvedeného v článku 57 ods. 1 ES, medzi Švajčiarskou konfederáciou a Európskou úniou a jej členskými štátmi.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V takom prípade z judikatúry vyplýva, že možnosť členského štátu odvolať sa na výnimku stanovenú v článku 57 ods. 1 ES predpokladá, že na jednej strane obmedzenie pohybu kapitálu bolo súčasťou právneho poriadku tohto členského štátu nepretržite od <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071218">18. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:804">EU:C:2007:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a že na druhej strane toto obmedzenie nie je súčasťou právnej úpravy, ktorá spočíva na odlišnej logike než skoršie právo platné k <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE> a zavádza nové postupy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070524">24. mája 2007</DATE>, <NAME.CASE>Holböck</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑157/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:297">EU:C:2007:297</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071218">18. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:804">EU:C:2007:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0088">88</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prejednávanú vec, žalobkyňa vo veci samej, na rozdiel od ostatných dotknutých účastníkov konania tvrdí, že verzia AStG, ktorá platila pred 31. decembrom 1993, bola zrušená prostredníctvom StSenkG 2000, čo by znamenalo, že na sporné ustanovenia AStG, o ktoré ide vo veci samej, platné po 31. decembri 1993, by sa nemohla uplatňovať klauzula <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, stanovená v článku 57 ods. 1 ES, pretože neboli nepretržite súčasťou nemeckého právneho poriadku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Táto argumentácia ma nepresvedčila.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Je síce pravda, ako uvádza vnútroštátny súd, že nemecký zákonodarca sa prijatím StSenkG 2000 rozhodol podstatne zmeniť pravidlá pripočítania stanovené v AStG, platné do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE>. Ako však vyplýva aj z vysvetlení vnútroštátneho súdu, hoci StSenkG 2000 nadobudol účinnosť, nemecký zákonodarca si zvolil odsunúť jeho uplatňovanie od zdaňovacieho obdobia začínajúceho <DATE ISO="20020101">1. januára 2002</DATE>. Je tiež nesporné, že ešte predtým, než sa StSenkG 2000 uplatnil v zdaňovacom období začínajúcom <DATE ISO="20020101">1. januára 2002</DATE>, tento zákon bol sám zrušený prostredníctvom UntStFG 2001, uplatniteľným od <DATE ISO="20020101">1. januára 2002</DATE>, ako aj na zdaňovacie obdobia, o ktoré ide vo veci samej, pričom tento zákon vo svojej podstate prebral rovnaké pravidlá pripočítania z AStG, ktoré boli do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE> uplatniteľné na priame investície.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Vyplýva z toho, že pokiaľ ide o zdaňovacie obdobia prebiehajúce až do <DATE ISO="20011231">31. decembra 2001</DATE>, na nemeckých platiteľov dane nachádzajúcich sa v obdobnej situácii ako X sa naďalej vzťahovali pravidlá pripočítania, stanovené v AStG v znení vyplývajúcom zo zákona o daňovej harmonizácii a boji proti podvodom z <DATE ISO="19931221">21. decembra 1993</DATE>, a že od zdaňovacieho obdobia začínajúceho <DATE ISO="20020101">1. januára 2002</DATE> museli spĺňať v podstate rovnaké pravidlá pripočítania, stanovené v UntStFG 2001, v znení, v akom tento zákon zmenil AStG.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Vyplýva z toho, že obmedzenie existujúce do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE>, na ktoré sa sťažuje žalobkyňa vo veci samej, sa neprestalo uplatňovať vo vzťahoch s tretími krajinami po tomto dátume a bolo naďalej súčasťou právneho poriadku dotknutého členského štátu po tomto dátume. Nemeckí platitelia dane, ktorí by získali obdobné príjmy ako žalobkyňa vo veci samej, z rovnakého priameho investovania vo Švajčiarsku, ktoré by sa vzťahovali tak na zdaňovacie obdobie ukončené k <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE>, ako aj na zdaňovacie obdobia nasledujúce po tomto dátume, by nepretržite podliehali rovnakým pravidlám pripočítania týchto príjmov do základu dane, ktorú by mali povinnosť zaplatiť v Nemecku za uvedené zdaňovacie obdobia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Podľa článku 57 ods. 1 ES, ktorý, opakujem, stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>[u]stanovenia článku 56 [ES] sa prijmú bez toho, aby bolo dotknuté <HT TYPE="ITALIC">uplatňovanie obmedzení</HT> vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré platia… k <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE><QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>, však nie je dôležité, že právna úprava bola formálne zrušená alebo podstatne zmenená, ale že obmedzenie, ktoré stanovuje, existujúce do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE>, má naďalej účinky a uplatňuje sa teda nepretržitým spôsobom po tomto dátume vo vzťahu k tretím krajinám. To je práve prípad prejednávanej veci, keďže, ako som už vyššie zdôraznil, nemeckí platitelia dane<?PAGE NO="8"?> nachádzajúci sa v obdobnej situácii ako žalobkyňa vo veci samej naďalej podliehali, tak pred, ako aj po 31. decembri 1993, pravidlám pripočítania príjmov pochádzajúcich z priamych investícií do spoločností z tretích krajín, stanoveným v článku 7 AStG, bez ohľadu na znenie tohto zákona, či už predchádzajúce <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE>, alebo nasledujúce po tomto dátume.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Tento výklad článku 57 ods. 1 ES, založený na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>uplatňovaní<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> obmedzení existujúcich do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE> a na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>účinku<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> vnútroštátnej právnej úpravy, je podporený rozsudkom z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170215">15. februára 2017</DATE>, <NAME.CASE>X</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:119">EU:C:2017:119</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>[u]platniteľnosť článku 64 ods. 1 ZFEÚ [predtým článok 57 ods. 1 ES] teda nezávisí od predmetu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá obsahuje také obmedzenia, ale od jej účinku<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Prístup, ktorý som práve obhajoval, nie je v rozpore s potrebou vykladať výnimku stanovenú v článku 57 ods. 1 ES reštriktívnym spôsobom,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131017">17. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Welte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑181/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:662">EU:C:2013:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Wagner‑Raith</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑560/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:347">EU:C:2015:347</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> keďže tento prístup sa zakladá na samotnom znení daného článku, ako to napokon pripomína aj rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170215">15. februára 2017</DATE>, <NAME.CASE>X</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:119">EU:C:2017:119</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Nie je ani v rozpore s rozsudkami z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071218">18. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:804">EU:C:2007:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0087">87</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorých Súdny dvor uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>článok 64 ods. 1 ZFEÚ [predtým článok 57 ods. 1 ES] sa teda netýka ustanovení, ktoré napriek tomu, že sú v podstate totožné s právnou úpravou existujúcou k <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE>, opätovne zaviedli <HT TYPE="ITALIC">prekážku</HT> voľného pohybu kapitálu, ktorá po zrušení skoršej právnej úpravy <HT TYPE="ITALIC">už neexistovala</HT><QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>V bodoch 49 a 87 týchto rozsudkov sa totiž Súdny dvor pravdepodobne zameral na situácie, ktoré by sme mohli kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>klasické<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, v ktorých zrušenie vnútroštátnej právnej úpravy vedie okamžite k zániku obmedzenia voľného pohybu kapitálu, bez toho, aby účinky danej právnej úpravy zotrvali po jej formálnom zrušení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Domnievam sa navyše, že aj rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071218">18. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:804">EU:C:2007:804</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), skôr potvrdil výklad, ktorý vyplýva zo znenia článku 57 ods. 1 ES a ktorý navrhujem prijať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Je totiž dôležité uviesť, že ustanovenia švédskej daňovej právnej úpravy v danej veci, ktoré poskytovali daňovú výhodu iba spoločnostiam so sídlom vo Švédsku, boli zrušené po 31. decembri 1993 a neskôr opätovne zavedené v roku 1995. Na rozdiel od analýzy generálneho advokáta<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:493">EU:C:2007:493</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0109">109</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0115">115</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa Súdny dvor domnieval, že napriek formálnemu a dočasnému zrušeniu týchto ustanovení bolo Švédske kráľovstvo oprávnené uplatniť si výnimku, stanovenú v článku 57 ods. 1 ES v rozsahu, v akom bol <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>prospech<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> z tejto výhody (oslobodenie dividend vyplácaných spoločnosťami usadenými vo Švédsku) vylúčený, nepretržitým spôsobom, prinajmenšom od roku 1992, pre spoločnosti usadené v tretej krajine, ktorá nie je členom Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorá neuzavrela dohovor stanovujúci výmenu informácií so Švédskym kráľovstvom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071218">18. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:804">EU:C:2007:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Súdny dvor sa teda oprel, na účely uplatnenia článku 57 ods. 1 ES, skôr o účinok obmedzenia voľného pohybu kapitálu, teda o nepretržité zachovanie vylúčenia oslobodenia vo vzťahu k spoločnostiam dotknutých tretích krajín, než o formálne a dočasné zrušenie vnútroštátnych ustanovení priznávajúcich toto oslobodenie v prospech švédskych spoločností.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Rovnako, pokiaľ ide o vec samú a ako som už uviedol, prekážka voľného pohybu kapitálu vo vzťahu k tretím krajinám nebola ani zďaleka zrušená, ale naďalej sa uplatňovala po 31. decembri 1993 z dôvodu zachovania účinkov AStG až do nadobudnutia účinnosti UntStFG 2001,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pre prípad potreby dodávam, že účinky zrušenej vnútroštátnej právnej úpravy sa tiež zohľadňujú v rámci konštatovania nesplnenia povinností, ktoré členskému štátu vyplývajú z práva Únie, pokiaľ tieto účinky pretrvávajú ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Komisie: pozri najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071206">6. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑456/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:755">EU:C:2007:755</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovanú judikatúru).</P></NOTE> ktorý od tohto dátumu prebral v podstate v rovnakom znení pravidlá pripočítania, ktoré boli do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE> uplatniteľné na priame investície.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Domnievam sa teda, že vo veci samej je splnené časové kritérium článku 57 ods. 1 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Teraz je potrebné preskúmať námietky žalobkyne vo veci samej týkajúce sa splnenia <HT TYPE="ITALIC">vecného</HT> kritéria tohto ustanovenia, pričom ostatní dotknutí účastníci konania sa domnievajú, že toto kritérium je vo veci samej splnené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O vecnej pôsobnosti článku 57 ods. 1 ES</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Podľa žalobkyne vo veci samej UntStFG 2001 zmenil podstatným spôsobom AStG v jeho znení predchádzajúcom <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE> tak, že z dôvodu jeho uplatňovania sa už nielen <HT TYPE="ITALIC">výlučne</HT> na priame investície, ale aj na takzvané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>portfóliové<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> investície v tretích krajinách, sa na tento akt v jeho znení platnom po 31. decembri 1993 už nevzťahovala výnimka stanovená v článku 57 ods. 1 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>S týmto názorom z nasledujúcich dôvodov nesúhlasím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Ako som už uviedol v bode 32 vyššie, podľa judikatúry sa na vnútroštátnu právnu úpravu platnú po 31. decembri 1993, ktorá mení logiku, na ktorej spočívala skoršia právna úprava platná k tomuto dátumu a zavádza nové postupy, nemôže vzťahovať klauzula <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>, stanovená v článku 57 ods. 1 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru to nie je prípad zmeny, ktorú zaviedol UntStFG 2001 v AStG po 31. decembri 1993, ktorou, ako poukazuje vnútroštátny súd, nemecký zákonodarca iba znížil prah uplatniteľnosti pravidiel pripočítania príjmov stanovených v AStG, zahŕňajúc za rovnakých podmienok už aj podiely <HT TYPE="ITALIC">nižšie</HT> ako 10 % v základnom imaní spoločnosti dotknutej tretej krajiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Je iste nesporné, že relevantné ustanovenia AStG v znení platnom pred 31. decembrom 1993 ukladali nemeckým platiteľom dane povinnosť pripočítať príjmy pochádzajúce z podielov v spoločnostiach tretích krajín, ktoré predstavovali <HT TYPE="ITALIC">minimálne</HT> 10 % základného imania týchto spoločností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Ako zdôraznil vnútroštátny súd a ako tiež priznala žalobkyňa vo veci samej, AStG sa vo svojom znení platnom pred 31. decembrom 1993 uplatňoval výlučne na priame investície, podľa článkov 56 a 57 ES.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Z judikatúry vyplýva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>priame investície<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> zahŕňa investície všetkých druhov, ktoré vykonajú fyzické alebo právnické osoby a ktoré slúžia na vytvorenie alebo udržanie trvalých a priamych prepojení medzi osobou poskytujúcou kapitál a podnikom, ktorému sa kapitál poskytuje na účely vykonávania hospodárskej činnosti. Pokiaľ ide o účasti v nových alebo existujúcich podnikoch, založených vo forme akciových spoločností, cieľ vytvorenia alebo udržania trvalých<?PAGE NO="10"?> hospodárskych prepojení predpokladá, že akcie vlastnené akcionárom mu buď na základe ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy o akciových spoločnostiach, alebo iným spôsobom, <HT TYPE="ITALIC">umožňujú účinne sa zúčastniť na riadení tejto spoločnosti alebo jej kontrole</HT>“<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080520">20. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>Orange European Smallcap Fund</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑194/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:289">EU:C:2008:289</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0102">102</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Tento pojem zahŕňa tiež príjmy, ktoré vyplývajú z týchto priamych investícií.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri, pokiaľ ide o vyplácanie dividend z priamych investícií, najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Minimálny 10 % podiel v základnom imaní spoločnosti, tak ako bol stanovený v AStG v znení platnom pred 31. decembrom 1993, teda v zásade znamenal priame investovanie, keďže takáto úroveň účasti, pokiaľ neumožňuje kontrolu danej spoločnosti, nepochybne poskytuje možnosť účinne sa podieľať na jej riadení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri v tomto zmysle tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>EV</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑685/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:70">EU:C:2018:70</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0083">83</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Je tiež pravda, že na rozdiel od článku 56 ES sa vecná pôsobnosť článku 57 ES nevzťahuje na tzv. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>portfóliové<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> investície a nemôže byť teda použitá na zachovanie uplatnenia obmedzení pohybu kapitálu vo vzťahu k týmto investíciám do tretích krajín alebo z tretích krajín. V tomto zmysle pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>porfóliové investície<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> označuje nadobúdanie akcií na kapitálových trhoch, ktorého zámerom je len urobiť finančnú investíciu <HT TYPE="ITALIC">bez úmyslu ovplyvňovať riadenie a kontrolu daného podniku</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>AGET Iraklis</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑201/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:972">EU:C:2016:972</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Zníženie miery účasti z 10 % na 1 % zmenou, ktorú v AStG zaviedol UntStFG 2001, bezpochyby viedlo k zahrnutiu portfóliových investícií do pôsobnosti tohto zákona.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Súdny dvor v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110210">10. februára 2011</DATE>, <NAME.CASE>Haribo Lakritzen Hans Riegel a Österreichische Salinen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑436/08 a C‑437/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:61">EU:C:2011:61</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0137">137</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), rozhodol v podstate, že účasti nižšie než 10 % základného imania dotknutej spoločnosti nepatria pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>priame investície<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> podľa článku 64 ods. 1 ZFEÚ.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Ako je však vnútroštátny súd nabádaný rozhodnúť, taký následok, ktorý ovplyvňuje jednu kategóriu investícií, ktorá sa v každom prípade vymyká z pôsobnosti článku 57 ods. 1 ES, nemá podľa môjho názoru vplyv na uplatniteľnosť tohto článku v situáciách, v ktorých ide iba o priame investície.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Právna úprava členského štátu, ktorá obmedzuje <HT TYPE="ITALIC">bez rozdielu</HT> portfóliové investície a priame investície do tretích krajín alebo z tretích krajín,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Na pripomenutie Súdny dvor v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070524">24. mája 2007</DATE>, <NAME.CASE>Holböck</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑157/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:297">EU:C:2007:297</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), už uznal, že článok 57 ods. 1 ES sa môže vzťahovať na obmedzenia voľného pohybu kapitálu obsiahnuté v právnej úprave, ktorá sa bez rozdielu uplatňuje vo vzťahu <HT TYPE="ITALIC">k členským štátom a tretím krajinám</HT> a ktorá sa týka vyplatenia dividend súvisiacich s podielmi umožňujúcimi akcionárovi účinne sa podieľať na riadení alebo kontrole vyplácajúcej spoločnosti.</P></NOTE> môže totiž patriť do pôsobnosti článku 57 ods. 1 ES v rozsahu, v akom sa táto právna úprava uplatňuje na tieto druhé investície.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Súdny dvor to implicitne uznal v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071218">18. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:804">EU:C:2007:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), keď rozhodol, že na vylúčenie uplatnenia oslobodenia od dane na dividendy, o ktoré išlo v danej veci, sa vzhľadom na okolnosti danej veci mohol vzťahovať článok 57 ods. 1 ES, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>prinajmenšom vtedy, ak sa tieto dividendy vzťahujú na priame investície do vyplácajúcej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>, ponechajúc vnútroštátnemu súdu povinnosť overiť, či ide o taký prípad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Toto smerovanie bolo výslovne potvrdené v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170215">15. februára 2017</DATE>, <NAME.CASE>X</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:119">EU:C:2017:119</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Súdny dvor v ňom totiž spresnil, že vnútroštátna právna úprava zavádzajúca obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré sa môže uplatniť aj na iné kategórie pohybu kapitálu než sú tie, ktoré sú taxatívne vymenované v článku 64 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 57 ods. 1 ES), nebráni uplatniteľnosti článku 64 ods. 1 ZFEÚ za okolností, ktoré tento článok uvádza.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu členský štát, ktorého vnútroštátna právna úprava obmedzuje vo vzťahu k tretím krajinám bez rozdielu na jednej strane priame investície, ktoré patria do pôsobnosti článku 57 ods. 1 ES, a na druhej strane portfóliové investície, ktoré nespadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia, sa môže odvolať na klauzulu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> daného článku <HT TYPE="ITALIC">v rozsahu, v akom sa táto vnútroštátna právna úprava uplatňuje na priame investície</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170215">15. februára 2017</DATE>, <NAME.CASE>X</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:119">EU:C:2017:119</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Vo veci samej a v súlade s práve citovanou judikatúrou, <HT TYPE="ITALIC">pokiaľ ide o priame investície</HT>, vzhľadom na to, že UntStFG 2001 ani nezmenil logiku AStG v jeho znení uplatniteľnom do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE>, ani nezaviedol nové postupy, podľa mňa nič nebráni tomu, aby bola Spolková republika Nemecko oprávnená dovolávať sa uplatnenia článku 57 ods. 1 ES. Inými slovami toto oprávnenie platí v rozsahu, v akom vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci podiely v spoločnosti dotknutej tretej krajiny priznávajú nemeckému spoločníkovi, ktorý má v Nemecku neobmedzenú daňovú povinnosť, možnosť účinne sa podieľať na riadení alebo na kontrole danej spoločnosti, teda zodpovedajú priamej investícii v zmysle uvedeného článku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Vo všeobecnosti prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby v každom konkrétnom prípade overil, na účely uplatnenia klauzuly <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>standstill<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> článku 57 ods. 1 ES, či sa obmedzenie pohybu kapitálu vo vzťahu k dotknutým tretím krajinám týka kategórií vymenovaných v tomto článku, osobitne priamych investícií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vec samú, hoci vnútroštátny súd výslovne nekvalifikoval 30 % podiel spoločnosti X v základnom imaní švajčiarskej spoločnosti Y za priamu investíciu, taký je predpoklad, na základe ktorého bola položená prvá prejudiciálna otázka, keďže v opačnom prípade by táto otázka nemala žiaden zmysel. V každom prípade taký vysoký podiel poskytuje jeho vlastníkovi možnosť získať ak nie účasť na kontrole nad dotknutou spoločnosťou, tak minimálne účinne sa podieľať na jej riadení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Vnútroštátny súd vo veci samej spresnil, že základné imanie spoločnosti Y vlastnila okrem spoločnosti X aj spoločnosť založená podľa švajčiarskeho práva. Táto druhá spoločnosť vlastní 70 % podielov spoločnosti Y, čo môže znamenať spoločnú kontrolu nad touto spoločnosťou Y.</P></NOTE> Okrem toho, ako uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, zdá sa, že zmena, ktorú zaviedol UntStFG v súvislosti s hranicou, od ktorej sa uplatňujú pravidlá o pripočítaní príjmov, stanovené v AStG, nemala žiaden vplyv na situáciu spoločnosti X vzhľadom na jej účasť na základnom imaní spoločnosti Y. Rovnako pred, ako aj po 31. decembri 1993 by nemecká spoločnosť nachádzajúca sa v úplne rovnakej situácii ako spoločnosť X musela pripočítať do základu dane, ktorú mala zaplatiť v Nemecku, príjmy vyplývajúce z tejto účasti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Odkaz na hypotetickú všeobecnú normu je potrebný, keďže, pripomínam, X vlastnila podiely v spoločnosti Y iba od r. 2005, teda jasne po 31. decembri 1993.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok sa domnievam, že Spolková republika Nemecko je oprávnená odvolať sa na článok 57 ods. 1 ES v rozsahu, v akom sa situácia, o ktorú ide vo veci samej, týka obmedzenia pohybu kapitálu existujúceho do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE>, vzťahujúceho sa na priame investície, bez toho, aby zmeny tejto právnej úpravy ustanovujúce zachovanie tohto obmedzenia po uvedenom dátume zmenili logiku, na ktorej spočívala právna úprava, ktorá platila pred 31. decembrom 1993, a bez toho, aby uvedené zmeny zaviedli nové postupy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Pokiaľ by Súdny dvor súhlasil s touto analýzou, odpoveď na tretiu otázku položenú vnútroštátnym súdom, ktorá sa týka odôvodnenosti obmedzenia voľného pohybu kapitálu, sa stane bezpredmetnou. Túto otázku preto preskúmam len subsidiárne.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="12"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Subsidiárne úvahy o odôvodnení obmedzenia voľného pohybu kapitálu</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Podľa článku 58 ods. 1 ES na to, aby sa mohla vnútroštátna právna úprava, na ktorú sa nevzťahuje článok 57 ods. 1 ES, považovať za zlučiteľnú s ustanoveniami Zmluvy ES o voľnom pohybe kapitálu, je potrebné, aby sa rozdiel v zaobchádzaní, ktorý upravuje, týkal situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo aby bol odôvodnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE> <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O objektívnej porovnateľnosti situácií</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Nemecká vláda tvrdí, že rozdiel v zaobchádzaní, na ktorý je poukázané v bode 24 vyššie, sa týka situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné. Podľa tejto vlády sa totiž pravidlá o pripočítaní príjmov zahraničnej sprostredkovateľskej spoločnosti, stanovené v AStG, v jeho znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej, týkali iba spoločností, ktorých sídlo je v tretej krajine a ktoré podliehajú nízkemu zdaneniu. Absencia daňovej právomoci Spolkovej republiky Nemecko vo vzťahu k príjmom pochádzajúcim z investícií do zahraničnej spoločnosti predstavuje podstatný rozdiel v porovnaní so situáciou príjmov vyplývajúcich z obdobného investovania do základného imania nemeckej spoločnosti. Nemecká vláda dodáva, že Súdny dvor už v rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Timac Agro Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:829">EU:C:2015:829</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), uznal absenciu porovnateľnosti medzi situáciou platiteľa dane, ktorý má stálu prevádzkareň v Nemecku, a situáciou platiteľa dane s prevádzkarňou nachádzajúcou sa v zahraničí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Vôbec nesúhlasím s tvrdením nemeckej vlády. Samotným cieľom článku 7 AStG, nezávisle od znenia, z ktorého vychádza táto analýza, je totiž práve zabezpečiť, aby Spolková republika Nemecko vykonávala svoju daňovú právomoc vo vzťahu k príjmom získaným spoločnosťou rezidentom, ktorá investovala kapitál do spoločnosti tretej krajiny uplatňujúcej sadzbu dane, ktorá je nemeckým daňovým právom kvalifikovaná ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>nízka<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>. Toto ustanovenie má teda za cieľ čím viac priblížiť situáciu týchto spoločností situáciám spoločností rezidentov, ktoré investovali svoj kapitál do inej spoločnosti rezidenta v Nemecku, v perspektíve neutralizovať čo možno najviac daňové výhody, ktoré by prvé uvedené spoločnosti mohli získať z investovania kapitálu v zahraničí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Cieľ článku 7 AStG a situácia, do akej toto ustanovenie umiestňuje spoločnosť rezidenta, ktorá investovala do spoločnosti v tretej krajine s <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>nízkou<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> sadzbou dane, pripomínajú okolnosti, ktoré viedli k vydaniu rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060912">12. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑196/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:544">EU:C:2006:544</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v súvislosti s právnou úpravou Spojeného kráľovstva o OZS. Táto právna úprava totiž pripisovala materskej spoločnosti, rezidentovi, zisky dosiahnuté od OZS, pokiaľ sa na túto OZS v štáte, v ktorom bola usadená, vzťahovala <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>nižšia<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> úroveň zdanenia v zmysle uvedenej právnej úpravy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o porovnateľnosť medzi takouto situáciou a vnútroštátnou situáciou, Súdny dvor rozhodol, že ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>rozdiel v zaobchádzaní<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> vytvárajúci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>daňovú nevýhodu<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> v neprospech spoločnosti rezidenta, na ktorú sa uplatňuje právna úprava o OZS, z dôvodu, že na rozdiel od spoločnosti rezidenta, ktorá má dcérsku spoločnosť zdanenú v Spojenom kráľovstve, táto spoločnosť rezident bola zdanená zo ziskov dosiahnutých inou právnickou osobou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060912">12. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑196/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:544">EU:C:2006:544</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pripomínam, že Súdny dvor v tomto bode rozsudku tiež posudzoval porovnateľnosť situácie spoločnosti rezidenta podliehajúcej právnej úprave o OZS a situácie spoločnosti rezidenta, ktorej dcérska spoločnosť so sídlom mimo územia Spojeného kráľovstva nepodliehala nižšiemu zdaneniu, teda porovnateľnosť dvoch cezhraničných situácií. Pridanie tohto porovnávacieho kritéria, ktoré zdá sa nadväzuje na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑196/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:278">EU:C:2006:278</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), bolo predmetom určitej diskusie medzi generálnymi advokátmi [pozri moje návrhy, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Columbus Container Services</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑298/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:197">EU:C:2007:197</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0124">124</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0155">155</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Orange European Smallcap Fund</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑194/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:403">EU:C:2007:403</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0101">101</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0108">108</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)], ale, pokiaľ sa nemýlim, nebolo následne potvrdené judikatúrou. Nebudem sa mu tu preto viacej venovať.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Taká je tiež situácia nemeckej spoločnosti, ktorá podlieha uplatneniu článku 7 AStG, podobne ako X, ktorá investovala kapitál do spoločnosti usadenej vo Švajčiarsku, akou je Y.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Tieto úvahy nie sú podľa môjho názoru oslabené rozsudkom zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Timac Agro Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:829">EU:C:2015:829</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), na ktorý sa odvoláva nemecká vláda. Hoci je pravda, že Súdny dvor v danom bode tohto rozsudku spresnil, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>situácia stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v Rakúsku nie je porovnateľná so situáciou stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v Nemecku vo vzťahu k opatreniam prijatým Spolkovou republikou Nemecko s cieľom zamedziť alebo zmierniť dvojité zdanenie príjmov spoločnosti rezidenta<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>, je to z dôvodu okolnosti, že v zdaňovacom období, o ktoré išlo v tejto časti rozsudku, Spolková republika Nemecko prestala vykonávať svoju <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>právomoc zdaniť hospodársky výsledok [tejto stálej prevádzkarne]<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>, keďže <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>straty stálej prevádzkarne… už nie sú zohľadňované v Nemecku<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pokiaľ ide o predchádzajúce zdaňovacie obdobia, v rámci ktorých Spolková republika Nemecko uznala odpočítanie strát vykázaných stálou prevádzkarňou so sídlom v Rakúsku, Súdny dvor totiž konštatoval, že situácia spoločnosti rezidenta, ktorá vlastní stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v Rakúsku, je porovnateľná so situáciou spoločnosti rezidenta, ktorá vlastní stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v Nemecku: pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Timac Agro Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:829">EU:C:2015:829</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Ako som práve uviedol, článok 7 AStG v prejednávanej veci práve priznáva Spolkovej republike Nemecko daňovú právomoc k príjmom pochádzajúcim zo zahraničnej sprostredkovateľskej spoločnosti so sídlom v tretej krajine, v danom prípade spoločnosti Y, ich pripočítaním do daňového základu inej právnickej osoby rezidenta v Nemecku, teda vo veci samej spoločnosti X. Z opisu skutkového stavu sporu vo veci samej navyše jasne vyplýva, že takáto daňová právomoc sa vzťahuje, na úrovni spoločnosti rezidenta v Nemecku, tak na dosiahnuté zisky, ako aj na straty sprostredkovateľskej spoločnosti, ktoré sú, pokiaľ ide o zisky, pripočítané, a pokiaľ ide o straty, zohľadnené v základe dane prvej spoločnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Hoci sa daňový režim spoločnosti rezidenta v Nemecku, ktorá nadobudla podiely v spoločnosti usadenej v tretej krajine s <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>nízkym<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> zdanením, samozrejme odlišuje od režimu uplatniteľného na spoločnosť rezidenta, ktorá investovala kapitál do inej spoločnosti rezidenta v Nemecku, Súdny dvor už rozhodol, ako uviedol vnútroštátny súd, že samotné uplatňovanie odlišných daňových režimov na spoločnosti rezidentov podľa toho, kde vlastnia podiely – či v spoločnostiach rezidentoch, alebo v spoločnostiach nerezidentoch – nemôže predstavovať platné kritérium na posúdenie objektívnej porovnateľnosti situácií, a teda na určenie objektívneho rozdielu medzi nimi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090122">22. januára 2009</DATE>, <NAME.CASE>STEKO Industriemontage</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑377/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:29">EU:C:2009:29</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Uplatňovanie odlišných daňových režimov je totiž pôvodom rozdielneho zaobchádzania, hoci v oboch prípadoch dotknutý členský štát vykonáva svoju daňovú právomoc vo vzťahu k príjmom uvedených spoločností rezidentov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Podľa mňa z toho vyplýva, že odôvodnenie obmedzenia voľného pohybu kapitálu by mohlo byť zachované, pokiaľ nie je povolené podľa článku 57 ods. 1 ES, iba na základe naliehavého dôvodu všeobecného záujmu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O existencii naliehavého dôvodu všeobecného záujmu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Zatiaľ čo vnútroštátny súd v odôvodnení svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania vylučuje myšlienku, podľa ktorej by obmedzenie voľného pohybu kapitálu vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré vyplýva z článku 7 AStG, mohlo byť odôvodnené potrebou zabezpečiť daňové výnosy, pýta sa na možnosť odôvodnenia založeného na snahe zabrániť vyslovene umelým konštrukciám, ktoré majú za cieľ obísť uplatnenie právnej úpravy dotknutého členského štátu, tak ako toto odôvodnenie bolo v zásade uznané v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060912">12. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑196/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:544">EU:C:2006:544</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Vnútroštátny súd však má pochybnosti na jednej strane pokiaľ ide o uplatniteľnosť takejto judikatúry, ktorá patrila do kontextu slobody usadiť sa, a na druhej strane v prípade, že by táto judikatúra mala byť v celom rozsahu uplatnená na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, o primeranom charaktere pravidiel pripočítania stanovených v AStG. Vnútroštátny súd v tomto<?PAGE NO="14"?> smere uvádza, že tieto pravidlá sa neuplatňujú iba v prípade vyslovene umelých konštrukcií, ale nezávisle od hospodárskej funkcie sprostredkovateľskej spoločnosti so sídlom v dotknutej tretej krajine, bez toho, aby platiteľ dane rezident v Nemecku mal možnosť preukázať, že jeho investícia zodpovedá hospodárskym dôvodom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Nemecká vláda tvrdí, že pravidlá pripočítania stanovené v ustanoveniach AStG sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, akými sú rovnomerné rozdelenie daňovej právomoci<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>O uznaní zákonnosti cieľa zachovania rovnomerného rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051213">13. decembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Marks &amp; Spencer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:763">EU:C:2005:763</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120510">10. mája 2012</DATE>, <NAME.CASE>Santander Asset Management SGIIC a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑338/11 až C‑347/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:286">EU:C:2012:286</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150224">24. februára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Grünewald</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑559/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:109">EU:C:2015:109</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). O rozšírení tohto odôvodnenia v prospech obmedzení voľného pohybu kapitálu vo vzťahu k tretím krajinám pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE> a predchádzanie daňovým únikom,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>O uznaní povahy všeobecného záujmu prevencie daňových únikov, a to aj vo vzťahoch s tretími krajinami, pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070130">30. januára 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Dánsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑150/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:69">EU:C:2007:69</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100121">21. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>SGI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑311/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:26">EU:C:2010:26</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> na základe čoho odkazuje na potrebu boja proti vyslovene umelým konštrukciám. Francúzska vláda vo svojich písomných pripomienkach dodáva, že pravidlá pripočítania by mohli byť tiež odôvodnené cieľom zabezpečenia účinnosti daňových kontrol.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>O uznaní povahy všeobecného záujmu potreby zabezpečiť účinnosť daňových kontrol, a to aj vo vzťahoch s tretími krajinami, pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071218">18. decembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:804">EU:C:2007:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o môj názor, <HT TYPE="ITALIC">po prvé</HT> bezvýhradne súhlasím s analýzou vnútroštátneho súdu, podľa ktorej členský štát nemôže odôvodniť obmedzenie voľného pohybu kapitálu do tretích krajín z dôvodu zabezpečenia daňových výnosov. Tento dôvod, ktorý má čisto hospodársky charakter, bol totiž už zamietnutý Súdnym dvorom v situáciách týkajúcich sa pohybu kapitálu vo vzťahu s tretími krajinami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110210">10. februára 2011</DATE>, <NAME.CASE>Haribo Lakritzen Hans Riegel a Österreichische Salinen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑436/08 a C‑437/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:61">EU:C:2011:61</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0125">125</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0126">126</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0101">101</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V prejednávanej veci neexistuje dôvod odkloniť sa od tohto riešenia. Nemecká vláda sa navyše pred Súdnym dvorom ani len nepokúsila odvolať sa na tento dôvod.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Po druhé</HT>, pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa potreby zabrániť vyslovene umelým konštrukciám, uvádzam, že Súdny dvor uznal, že tento cieľ mohol odôvodniť obmedzenie základnej slobody pohybu medzi členskými štátmi tak v rámci jeho spojenia sa s ostatnými naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, akými sú boj proti zneužívajúcim konaniam,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081204">4. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Jobra</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑330/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:685">EU:C:2008:685</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101222">22. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Tankreederei I</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑287/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:827">EU:C:2010:827</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o spojenie tohto dôvodu s predchádzaním zneužitiam a daňových únikom, pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060912">12. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑196/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:544">EU:C:2006:544</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090618">18. júna 2009</DATE>, <NAME.CASE>Aberdeen Property Fininvest Alpha</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:377">EU:C:2009:377</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o spojenie tohto dôvodu s predchádzaním zneužitiam a podvodom, pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Masco Denmark a Damixa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑593/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:984">EU:C:2016:984</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> predchádzanie podvodom alebo daňovým únikom,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Pokiaľ ide o spojenie tohto dôvodu s predchádzaním daňovým podvodom, pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091119">19. novembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:717">EU:C:2009:717</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101028">28. októbra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Établissements Rimbaud</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑72/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:645">EU:C:2010:645</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o spojenie s predchádzaním daňovým únikom, pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070718">18. júla 2007</DATE>, <NAME.CASE>Oy AA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑231/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:439">EU:C:2007:439</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090917">17. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Glaxo Wellcome</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑182/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:559">EU:C:2009:559</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0089">89</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100121">21. januára 2010</DATE>, <NAME.CASE>SGI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑311/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:26">EU:C:2010:26</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Timac Agro Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:829">EU:C:2015:829</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o spojenie s týmito dvoma naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131003">3. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Itelcar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑282/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:629">EU:C:2013:629</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131107">7. novembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>K</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑322/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:716">EU:C:2013:716</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ako aj v spojení s jedným alebo druhým z týchto dôvodov aj rovnomerné rozdelenie daňovej právomoci medzi členské štáty,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070313">13. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑524/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:161">EU:C:2007:161</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ako aj, zdá sa, ako samostatný cieľ všeobecného záujmu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140401">1. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Felixstowe Dock and Railway Company a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑80/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:200">EU:C:2014:200</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180306">6. marca 2018</DATE>, <NAME.CASE>SEGRO a Horváth</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑52/16 a C‑113/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:157">EU:C:2018:157</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0114">114</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0115">115</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd, legitimita sledovania tohto cieľa nebola potvrdená iba v kontexte uplatňovania slobody usadiť sa, ale aj vo vzťahu k obmedzeniam voľného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090917">17. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Glaxo Wellcome</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑182/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:559">EU:C:2009:559</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0089">89</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131003">3. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Itelcar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑282/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:629">EU:C:2013:629</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180306">6. marca 2018</DATE>, <NAME.CASE>SEGRO a Horváth</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑52/16 a C‑113/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:157">EU:C:2018:157</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0114">114</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0115">115</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ako aj medzi týmito štátmi a tretími krajinami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110210">10. februára 2011</DATE>, <NAME.CASE>Haribo Lakritzen Hans Riegel a Österreichische Salinen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑436/08 a C‑437/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:61">EU:C:2011:61</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0165">165</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>V súvislosti s týmto posledným bodom uvádzam, že Súdny dvor v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), skúmal, či rozdiel v daňovom zaobchádzaní medzi spoločnosťami rezidentmi v Portugalsku podľa toho, či získavajú dividendy rozdeľované spoločnosťami rezidentmi v tomto členskom štáte alebo so sídlom v tretích krajinách (Tunisko a Libanon) – rozdiel kvalifikovaný ako obmedzenie voľného pohybu kapitálu – mohol byť napriek tomu odôvodnený potrebou predchádzať daňovým podvodom a únikom. Na konci tohto skúmania Súdny dvor dospel k záveru, že daňová právna úprava, o ktorú išlo v danej veci, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>všeobecným spôsobom vylučuje možnosť zamedziť alebo zmierniť dvojité hospodárske zdanenie dividend, ak sú tieto dividendy vyplácané spoločnosťami so sídlom v tretích štátoch, <HT TYPE="ITALIC">bez toho, aby konkrétne smerovala k zabráneniu vytvárania vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality, ktorých jediným účelom je vyhnúť sa zvyčajne splatnej dani alebo dosiahnuť daňovú výhodu</HT><QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE>. Vyvodil teda z toho, že obmedzenie voľného pohybu kapitálu nemohlo byť odôvodnené potrebou predchádzať daňovým podvodom alebo únikom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Z tohto rozsudku možno vyvodiť dve úvahy. Na jednej strane tento rozsudok preukazuje, že členský štát je skutočne oprávnený odvolávať sa na cieľ pozostávajúci z boja proti vyslovene umelým konštrukciám, ktorých účelom je vyhnúť sa zvyčajne splatnej dani, na účely odôvodnenia obmedzenia voľného pohybu kapitálu z tretích krajín alebo do tretích krajín. Nerozumiem okrem toho, akú logiku by malo odmietnuť členskému štátu možnosť odvolať sa na tento dôvod výlučne v kontexte jeho vzťahov s tretími krajinami. Na druhej strane tento rozsudok potvrdzuje, že dosah tohto cieľa je rovnaký ako v prípade, keď je uvádzaný vo vzťahoch medzi členskými štátmi. Predovšetkým predmetná daňová právna úprava musí mať <HT TYPE="ITALIC">osobitne</HT> za cieľ predchádzať správaniam pozostávajúcim z vytvárania vyslovene umelých konštrukcií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Práve z tohto uhla pohľadu sa domnievam, že nezávisle od otázky, či boj proti vyslovene umelým konštrukciám s jediným cieľom vyhnúť sa zvyčajne splatnej dani musí byť preskúmaný, tak ako to navrhuje vnútroštátny súd, ako samostatný naliehavý dôvod všeobecného záujmu, alebo ako tvrdí nemecká vláda, v kontexte dôvodu týkajúceho sa prevencie daňovým únikom, pravidlá o pripočítaní, stanovené v AStG, idú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Tieto pravidlá sa totiž netýkajú <HT TYPE="ITALIC">osobitne</HT> vyslovene umelých konštrukcií, ale uplatňujú sa všeobecným spôsobom na základe nevyvrátiteľnej domnienky daňového úniku<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Treba poznamenať, že nemecká vláda uznala nevyvrátiteľnú povahu tejto domnienky na pojednávaní pred Súdnym dvorom.</P></NOTE> na každého platiteľa dane s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Nemecku, ktorý vlastní minimálne 1 % podiel v spoločnosti so sídlom v tretej krajine, ktorej zdaňovanie je podľa nemeckej daňovej právnej úpravy jednostranne kvalifikované ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>nízke<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>S ohľadom na ich všeobecnú pôsobnosť pravidlá pripočítania uvedené v AStG teda nesledujú osobitný cieľ smerujúci k predchádzaniu správaniam, ktoré pozostávajú z vytvárania vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality s jediným cieľom, a to vyhnúť sa zvyčajne splatnej dani.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140401">1. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Felixstowe Dock a Railway Company a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑80/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:200">EU:C:2014:200</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110210">10. februára 2011</DATE>, <NAME.CASE>Haribo Lakritzen Hans Riegel a Österreichische Salinen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑436/08 a C‑437/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:61">EU:C:2011:61</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0165">165</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu sa domnievam, že pravidlá pripočítania, stanovené v AStG, nemôžu byť odôvodnené dôvodmi sledujúcimi predchádzanie daňovým únikom a boj proti vyslovene umelým konštrukciám.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Vyplýva z toho, že nie je potrebné rozhodnúť o výzve francúzskej vlády, ktorú uviedla vo svojich písomných pripomienkach, podľa ktorej by mal Súdny dvor uznať, že členské štáty sú vo vzťahu k tretím krajinám oprávnené zachovať svoje vnútroštátne právne úpravy sledujúce zabránenie vyslovene umelým konštrukciám, ktoré majú za <HT TYPE="ITALIC">hlavný</HT>, ale <HT TYPE="ITALIC">nie výlučný</HT> cieľ vyhnúť sa zvyčajne splatnej dani.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Francúzska vláda zakladá svoju argumentáciu na jednej strane na rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070313">13. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑524/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:161">EU:C:2007:161</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a na druhej strane na niektorých aktoch sekundárneho práva Únie jasne prijatých až po tom, čo nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej (a teda v každom prípade nerelevantných), predovšetkým na smernici Rady (EÚ) 2016/1164 z <DATE ISO="20160712">12. júla 2016</DATE>, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="193" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1</REF.DOC.OJ>). Hoci je pravda, že bod 81 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070313">13. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑524/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:161">EU:C:2007:161</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>hlavnú<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> a nie na výlučnú povahu cieľa predmetnej transakcie na účely toho, aby mohla byť kvalifikovaná za vyslovene umelú konštrukciu, uvádzam, že bod 82 tohto rozsudku charakterizuje vyslovene umelé konštrukcie na základe toho, že sú určené <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>iba na daňové účely<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>. Podľa mojich informácií, bod 81 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070313">13. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑524/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:161">EU:C:2007:161</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), bol citovaný iba raz, v bode 30 rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080117">17. januára 2008</DATE>, <NAME.CASE>Lammers &amp; Van Cleeff</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑105/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:24">EU:C:2008:24</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Naproti tomu jasne väčšinový prúd v judikatúre odkazuje na výlučný alebo jediný cieľ sledovaný predmetnou transakciou: pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081204">4. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Jobra</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑330/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:685">EU:C:2008:685</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090917">17. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Glaxo Wellcome</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑182/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:559">EU:C:2009:559</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0089">89</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0092">92</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101222">22. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Tankreederei I</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑287/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:827">EU:C:2010:827</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110210">10. februára 2011</DATE>, <NAME.CASE>Haribo Lakritzen Hans Riegel a Österreichische Salinen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑436/08 a C‑437/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:61">EU:C:2011:61</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0165">165</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120705">5. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>SIAT</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑318/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:415">EU:C:2012:415</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131003">3. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Itelcar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑282/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:629">EU:C:2013:629</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141113">13. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Spojené kráľovstvo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑112/14</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2369">EU:C:2014:2369</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170907">7. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Eqiom a Enka</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑6/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:641">EU:C:2017:641</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080423">23. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Test Claimants in the CFC and Dividend Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑201/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:239">EU:C:2008:239</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V každom prípade z rozsudkov z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110210">10. februára 2011</DATE>, <NAME.CASE>Haribo Lakritzen Hans Riegel a Österreichische Salinen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑436/08 a C‑437/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:61">EU:C:2011:61</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0165">165</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161124">24. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>SECIL</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:896">EU:C:2016:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), vyplýva, že aj vo vzťahoch s tretími krajinami predstavuje určitá transakcia vyslovene umelú konštrukciu, pokiaľ jej <HT TYPE="ITALIC">jediným účelom</HT> je vyhnúť sa zvyčajne splatnej dani alebo dosiahnuť daňovú výhodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Po tretie</HT> odpoveď na otázku, či pravidlá o pripočítaní, stanovené v AStG, môžu byť odôvodnené potrebou zachovať rozdelenie daňovej právomoci medzi štátmi, posudzovanou spolu so zachovaním účinnosti daňových kontrol, je podľa mňa zložitejšia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Vo všeobecnej rovine uvádzam, že Súdny dvor už preskúmal spolu tieto dva naliehavé dôvody všeobecného záujmu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120705">5. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>SIAT</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑318/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:415">EU:C:2012:415</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a uznal, že na tieto dôvody sa môžu členské štáty odvolávať na účely odôvodnenia obmedzení voľného pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o potrebu zachovať daňovú právomoc členských štátov, tento dôvod možno pripustiť, pokiaľ sa predmetný režim usiluje o zabránenie konaniam, ktoré by mohli ohroziť právo niektorého členského štátu vykonávať svoju daňovú právomoc vo vzťahu k činnostiam uskutočňovaným na jeho území.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0098">98</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Podľa mňa je nepochybné, že pravidlá o pripočítaní, stanovené v AStG, môžu dosiahnuť cieľ zabrániť takýmto konaniam, keďže vo veci samej sú zamerané na predchádzanie tomu, aby činnosti nemeckých športových klubov boli vyňaté z daňovej právomoci Spolkovej republiky Nemecko, priznajúc správu podielov na zisku týchto klubov spoločnosti so sídlom v tretej krajine. Na základe toho sú príjmy nadobudnuté touto spoločnosťou z dôvodu činnosti správy podielov na zisku nemeckých športových klubov pripočítané do daňového základu jej nemeckého spoločníka, spoločnosti X, s cieľom vyhnúť sa narušeniu základu dane tejto spoločnosti v Nemecku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Niektoré aspekty tohto vnútroštátneho opatrenia považujem tiež za vhodné. Predovšetkým pravidlá o pripočítaní, stanovené v AStG, sa uplatňujú iba na takzvané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>pasívne<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> činnosti sprostredkovateľských spoločností usadených v tretích krajinách, ktoré uplatňujú sadzbu zdanenia ziskov nižšiu než 25 %. Hoci je pravda, že pravidlá o pripočítaní sa uplatňujú nezávisle od každého rozdeľovania zisku, ako uvádza vnútroštátny súd, <HT TYPE="ITALIC">skutočné</HT> rozdelenia vykonávané sprostredkovateľskou spoločnosťou<?PAGE NO="17"?> v prospech jej nemeckých spoločníkov sú v Spolkovej republike Nemecko oslobodené. Napokon zrážková daň vyberaná v dotknutej tretej krajine z rozdeľovanej sumy môže byť započítaná do dane postihujúcej sumu, ktorá má byť pripočítaná do základu dane nemeckého spoločníka alebo odpočítaná od tejto dane, v súlade s ustanoveniami AStG.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Podľa AStG sa však nemecký spoločník sprostredkovateľskej spoločnosti so sídlom v tretej krajine nemôže vyhnúť uplatneniu pravidiel o pripočítaní predložením dôkazu, že napriek <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>pasívnemu<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> charakteru činnosti vykonávanej uvedenou sprostredkovateľskou spoločnosťou je táto činnosť potrebná zo skutočných obchodných alebo hospodárskych dôvodov, na základe čoho príjmy sprostredkovateľskej spoločnosti nie sú zdanené na úrovni tohto spoločníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Je pravda, že zatiaľ čo vo vzťahoch <HT TYPE="ITALIC">medzi členskými štátmi Únie</HT> nemožno <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> vylúčiť, že daňovník bude schopný predložiť relevantné podkladové dokumenty umožňujúce daňovým orgánom členského štátu zdanenia overiť, že spĺňa podmienky na účely priznania daňového zvýhodnenia, Súdny dvor opakovane rozhodol, že táto judikatúra nemôže byť v plnom rozsahu prenesená na pohyb kapitálu <HT TYPE="ITALIC">medzi členskými štátmi a tretími štátmi</HT>, keďže takéto pohyby patria do odlišného právneho kontextu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Uplatnenie judikatúry, ktorá je uplatniteľná medzi členskými štátmi Únie, vo vzťahoch s tretími štátmi totiž vyžaduje prijatie záväzku o vzájomnej pomoci medzi príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov a príslušnými orgánmi dotknutých tretích štátov, zodpovedajúcemu rámcu spolupráce stanovenému na úrovni Únie smernicou Rady 77/799/EHS z <DATE ISO="19771219">19. decembra 1977</DATE> o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="336" PAGE.FIRST="15" DATE.PUB="1977">Ú. v. ES L 336, 1977, s. 15</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 09/001, s. 63. Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0083">83</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>V kontexte, o aký ide v prejednávanej veci, by takýto rámec spolupráce a vzájomnej pomoci v daňovej oblasti mohol orgánom dotknutého členského štátu zabezpečiť možnosť predovšetkým overiť, či spoločnosť so sídlom v predmetnej tretej krajine vykonáva napriek <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>pasívnemu charakteru<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> jej činnosti hospodársku činnosť, ktorá je autentická alebo skutočná z hľadiska zamestnancov, vybavenia, tovarov alebo priestorov, bez toho, aby predstavovala iba <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>schránkovú<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> spoločnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Vo všeobecnosti pri opomenutí preukázania rozdielu medzi tretími krajinami podľa toho, či disponujú alebo nedisponujú rámcom spolupráce a výmeny informácií zodpovedajúcim smernici 77/799 so Spolkovou republikou Nemecko, pravidlá o pripočítaní, stanovené v AStG, idú podľa mňa nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov zachovania daňovej právomoci dotknutého členského štátu a účinnosti daňových kontrol. Uplatnenie pravidiel o pripočítaní, stanovených v AStG, v prípade nemeckého platiteľa dane, ktorý vlastní podiel v spoločnosti so sídlom v tretej krajine a od ktorej by sa vyžadovalo, predovšetkým na základe zmluvného rámca o vzájomnej výmene informácií v daňovej oblasti medzi touto krajinou a Spolkovou republikou Nemecko, aby vykonávala skutočnú hospodársku činnosť, by zasahovalo do daňovej právomoci členského štátu, v ktorom má spoločnosť sídlo a podľa mňa by naznačovalo, že pravidlá o pripočítaní, stanovené v AStG, sledujú v konečnom dôsledku zabezpečenie príjmov pre nemeckú daňovú správu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Navyše, ako uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, <HT TYPE="ITALIC">v rámci vzťahov medzi členskými štátmi Únie</HT> a po skončení zdaňovacích období, o ktoré ide v prejednávanej veci, nemecký zákonodarca zmenil AStG prostredníctvom Jahressteuergesetz 2008 (daňový zákon pre rok 2008, BGBl. I, s. 3150), v ktorom nemeckého platiteľa dane oprávnil vylúčiť uplatnenie pravidiel o pripočítaní, pokiaľ preukáže, že spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte vykonáva skutočnú hospodársku činnosť.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>S výhradou širších overení zo strany vnútroštátneho súdu takéto konštatovanie by vo veci samej mohlo byť zbavené svojho praktického významu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Hoci vnútroštátny súd v tomto smere neposkytuje Súdnemu dvoru žiadne informácie o existencii rámca spolupráce a vzájomnej pomoci v daňovej oblasti medzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou konfederáciou, nemožno nespomenúť, že takýto rámec spolupráce bol medzi týmito dvoma štátmi zavedený po tom, čo na území Švajčiarskej konfederácie vstúpil do platnosti Dohovor o vzájomnej administratívnej spolupráci v oblasti daní, vypracovaný Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Radou Európy, ktorý bol podpísaný v Štrasburgu <DATE ISO="19880125">25. januára 1988</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>STE č. 127. Znenie tohto dohovoru, výhrady k nemu, ako aj stav ratifikácií sú k dispozícii na internetovej stránke: https://www.coe.int/fr/web/conventions/full‑list/‑/conventions/treaty/127. Spolková republika Nemecko ratifikovala tento dohovor <DATE ISO="20150828">28. augusta 2015</DATE> a do platnosti v tomto členskom štáte vstúpil <DATE ISO="20151201">1. decembra 2015</DATE>.</P></NOTE>. Článok 4 tohto dohovoru uvádza, že zmluvné strany si vymieňajú informácie, ktoré sú pravdepodobne relevantné pre správu alebo uplatňovanie ich vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa daní spadajúcich do pôsobnosti tohto dohovoru, ktoré podľa článku 2 tohto dohovoru zahŕňajú dane z príjmov a zo zisku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Švajčiarska konfederácia však pri predložení svojej ratifikačnej listiny spresnila, podľa článku 30 dohovoru, nazvaného <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>Výhrady<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>neposkytne žiadnu administratívnu spoluprácu týkajúcu sa daňových pohľadávok, ktoré už existujú ku dňu vstupu dohovoru do platnosti<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/> pre túto zmluvnú stranu, teda pred 1. januárom 2017.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Vyplýva z toho, že pokiaľ ide o zdaňovacie obdobia dotknuté vo veci samej, ktoré sa, pripomínam, týkajú rokov 2005 a 2006, vnútroštátny súd pravdepodobne dospeje ku konštatovaniu, že Dohovor o vzájomnej administratívnej spolupráci v oblasti daní neoprávňuje nemecké daňové orgány overiť u švajčiarskych daňových orgánov autentickosť činnosti sprostredkovateľskej spoločnosti Y usadenej vo Švajčiarsku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu, vzhľadom na okolnosti veci samej a okrem prípadu existencie dvojstranného záväzku o výmene informácií v oblasti daní medzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou konfederáciou, ktorý by bol uplatniteľný na skutkové okolnosti sporu vo veci samej, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, sa domnievam, že <HT TYPE="ITALIC">uplatnenie</HT> pravidiel o pripočítaní, stanovených v AStG, by mohlo byť odôvodnené cieľom zachovania daňovej právomoci a účinnosti daňových kontrol dotknutého členského štátu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko), takto:</TXT><P>Článok 57 ods. 1 ES treba vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tohto článku patrí vnútroštátna právna úprava, ktorá k <DATE ISO="19931231">31. decembru 1993</DATE> stanovovala vo vzťahu k platiteľovi dane členského štátu zdanenie priamych investícií do zahraničnej spoločnosti so sídlom v tretej krajine, v prípade podielov od prahovej hodnoty 10 %, ktorej účinky pretrvávali po 31. decembri 1993 až do jej nahradenia inou vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá sa, pokiaľ ide o priame investície, v podstate zhoduje s právnou úpravou, ktorá existovala do <DATE ISO="19931231">31. decembra 1993</DATE>.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>