<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.21-20110601.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="ECRCJ2010SKA.0800814901.case.xml"><NO.CASE>C-46/08</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62008CC0046</NO.CELEX><NO.SEQ>0008.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>I-8154</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>I-8174</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>21</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><LEFT>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-46/08</LEFT><RIGHT>CARMEN MEDIA GROUP</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Paolo Mengozzi</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20100304">4. marca 2010</DATE><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>V neharmonizovanom odvetví, akým je odvetvie hier, v ktorom si každý z členských štátov zachováva inú právnu úpravu, ktorej jediným spoločným prvkom je existencia opatrení na monitorovanie vývoja činnosti, je pre súd Spoločenstva veľkou výzvou nájsť spoločný priestor umožňujúci určité dodržiavanie slobôd zakotvených v Zmluve ES.</TXT></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Vplyv nových technológií robí tento právny problém oveľa zložitejším. Vďaka novým komunikačným prostriedkom nemusia amatérski hráči odísť do kasína alebo herne, pretože majú možnosť hrať zo svojho bydliska prostredníctvom internetu či dokonca mobilného telefónu. Navyše tento druh hier on-line nepozná hranice. Hráči už nie sú obmedzovaní ponukou hazardných hier, ktorá je k dispozícii v ich vlastnom členskom štáte, pretože majú prístup k zahraničným prevádzkovateľom, z ktorých niektorí sú usadení v Európskej únii a ďalší mimo nej. Problém cezhraničnej hry sa dostáva do popredia pozornosti a prevádzkovatelia, ktorí ponúkajú svoje služby prostredníctvom internetu, majú pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či cieľový členský štát má právo zakázať ich činnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Problémy sa však neobmedzujú na oblasť hier on-line. Existencia štátneho monopolu na niektoré hazardné hry alebo obmedzenia získavania licencií môžu narúšať aj slobodu usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb. V dôsledku toho sa Súdnemu dvoru opätovne kladie otázka prípadného odôvodnenia takýchto obmedzujúcich režimov.</TXT></NP><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Schleswig-Holsteinisches Verwaltungsgericht (Správny súd spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko) (Nemecko) predkladá Súdnemu dvoru niektoré z týchto otázok v súvislosti s novou právnou úpravou, ktorú v nadväznosti na rozsudok Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd)<?PAGE NO="I-8155"?> z <DATE ISO="20060328">28. marca 2006</DATE> prijali spolkové krajiny, pokiaľ ide o lotérie a športové stávky.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>BVerfG, 1 BvR 1054/01.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Prejednávaná vec zjavne súvisí so spojenými vecami Stoß a i.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Veci C-316/07, C-358/07 až C-360/07, C-409/07 a C-410/07 v konaní pred Súdnym dvorom, v ktorých som predniesol návrhy v ten istý deň.</P></NOTE>, a to napriek tomu, že tieto veci spadajú do rámca vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré uvedenému rozsudku predchádzali. Podobnosť otázok, ktoré boli v týchto veciach položené, a snaha o hospodárnosť konania, ktorou treba vždy riadiť, ma teda v prípade mnohých okolností tejto veci nabádajú, aby som odkázal na podrobnejší opis v návrhoch, ktoré som predniesol v spojených veciach Stoß a i.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právna úprava Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Odvetvie hazardných hier v práve Únie doposiaľ nie je harmonizované. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z <DATE ISO="20061212">12. decembra 2006</DATE> o službách na vnútornom trhu<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="376" PAGE.FIRST="36" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 376, s. 36</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> ich zo svojej pôsobnosti výslovne vylučuje. Podľa článku 2 ods. 2 písm. h) tejto smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>Táto smernica sa nevzťahuje na tieto činnosti:</P><P>...</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>h)</NO.P><TXT>činnosti týkajúce sa hazardných hier, ktoré zahŕňajú uzatváranie peňažných stávok pri hazardných hrách vrátane lotérií, hazardných hier v kasínach a stávkových transakcií.<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Táto neexistencia sekundárneho práva zahŕňa povinnosť použiť primárne právo, a pokiaľ ide o prejednávanú vec, najmä článok 49 ES, ktorý vo svojom prvom odseku uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemca služieb<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-8156"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Nemecká právna úprava</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>V Nemecku sú právomoci v oblasti hier rozdelené medzi spolkovú republiku a spolkové krajiny. Vo väčšine spolkových krajín existuje regionálny monopol na organizovanie športových stávok a lotérií, zatiaľ čo prevádzkovanie výherných prístrojov a kasín je zverené riadne oprávneným súkromným subjektom.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Spolkové právo</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>V § 284 nemeckého trestného zákona (Strafgesetzbuch, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>StGB<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="284.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Kto verejne prevádzkuje alebo organizuje hazardné hry bez úradného povolenia alebo na to poskytuje potrebné zariadenie, potrestá sa trestom odňatia slobody až na dva roky alebo pokutou.</P><P>...</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="284.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Kto v prípadoch uvedených v odseku 1 koná</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(1)</NO.P><TXT>v rámci profesijnej činnosti...</TXT><P>... potrestá sa odňatím slobody na tri mesiace až päť rokov.</P><P>...<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></P></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>10.</NO.P><TXT>Právomoc stanoviť podmienky, na základe ktorých je možné vydať povolenia, ktoré sú uvedené v § 284 StGB, prislúcha spolkovým krajinám, s výnimkou stávok na verejné konské dostihy a výherných prístrojov. Organizovanie prvých z nich môže byť povolené na základe zákona o stávkach a lotériách (Rennwett- und Lotteriegesetz, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>RWLG<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>) a inštalácia a prevádzkovanie druhých podľa živnostenského zákonníka (Gewerbeordnung, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>GewO<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o povolenie stávok na konské dostihy, § l RWLG stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Združenie, ktoré chce prevádzkovať podnik športových stávkových hier pri príležitosti verejných konských dostihov alebo iných verejných dostihových súťaží, musí získať povolenie príslušných orgánov podľa práva spolkovej krajiny.</P><P>…</P></ALINEA></PARAG><?PAGE NO="I-8157"?><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Povolenie je možné vydať len združeniam, ktoré zabezpečia, že ich príjmy budú výlučne určené na rozvoj chovu koní v spolkovej krajine.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>12.</NO.P><TXT>§ 2 ods. 1 RWLG stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Ten, kto chce v rámci podnikateľskej činnosti uzatvárať stávky na verejné dostihové súťaže alebo konať ako sprostredkovateľ takýchto stávok (bookmaker), musí získať povolenie príslušných úradov podľa práva spolkovej krajiny.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Rozsudok Bundesverfassungsgericht z <DATE ISO="20060328">28. marca 2006</DATE></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>13.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20060328">28. marca 2006</DATE> vydal Bundesverfassungsgericht rozsudok<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Už citovaný.</P></NOTE>, v ktorom vyhlásil, že so základným právom na slobodu podnikania, ktoré je zakotvené v článku 12 ústavy, je nezlučiteľný monopol v oblasti športových stávok, ktorý existuje v spolkovej krajine Bavorsko v rozsahu, v akom právna štruktúra, spôsoby uvádzania na trh a prezentácia tohto monopolu nemajú za cieľ aktívne prispieť k zníženiu hráčskej vášne a k boju proti závislosti.</TXT></NP><NP><NO.P>14.</NO.P><TXT>Uvedený rozsudok, ktorý sa týkal spolkovej krajiny Bavorsko, však možno rozšíriť aj na monopoly v oblasti športových stávok s tými istými charakteristikami, ktoré existovali v ostatných spolkových krajinách. Ústavný súd poskytol príslušným zákonodarcom prechodné obdobie, ktoré vypršalo <DATE ISO="20071231">31. decembra 2007</DATE>, aby uskutočnili reštrukturalizáciu predmetného monopolu na účely zavedenia minimálneho súladu s cieľom spočívajúcim v boji proti závislosti.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>BVerfG, 1 BvR 1054/01, bod 148 a nasl., v ktorých tento súd spresňuje požadované podmienky na zosúladenie – z normatívneho a organizačného hľadiska – monopolu v oblasti stávok s ústavou.</P></NOTE></TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Právo spolkových krajín</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>GlüStV</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>15.</NO.P><TXT>Štátna zmluva o hazardných hrách v Nemecku (Staatsvertrag zum Glücksspielwesen in Deutschland, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>GlüStV<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>), ktorá sa uplatňuje od <DATE ISO="20080101">1. januára 2008</DATE>,<?PAGE NO="I-8158"?> predstavuje nový jednotný rámec, ktorý vytvorili spolkové krajiny s cieľom regulovať odvetvie v dôsledku už citovaného rozsudku Bundesverfassungsgericht.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>GlüStV nahradzuje štátnu zmluvu o lotériách v Nemecku (Staatsvertrag zum Lotteriewesen in Deutschland, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>LottStV<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>), ktorá nadobudla účinnosť <DATE ISO="20040701">1. júla 2004</DATE>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>16.</NO.P><TXT>V článku 1GlüStV sú uvedené ciele tejto dohody, ktorú uzatvorili spolkové krajiny:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>predchádzať závislosti na hazardných hrách a na stávkach, a vytvoriť podmienky na účinný boj proti závislosti;</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>obmedzovať ponuku hazardných hier a organizovaným a kontrolovaným spôsobom usmerňovať hráčsku vášeň populácie, a predchádzať najmä odklonom k nepovoleným hazardným hrám;</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>zabezpečiť ochranu maloletých a hráčov;</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>zabezpečiť riadny priebeh hazardných hier a ochranu hráčov proti podvodom a predchádzať trestnej činnosti, ktorá súvisí s hazardnými hrami a vyplýva z nich.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>17.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 10 GlüStV na dosiahnutie týchto cieľov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>majú spolkové krajiny normatívnu úlohu zaistiť dostatočnú ponuku hazardných hier<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> (odsek 1) a túto úlohu môžu vykonávať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>samy, prostredníctvom právnických osôb založených podľa verejného práva alebo prostredníctvom spoločností založených podľa súkromného práva, v ktorých majú právnické osoby založené podľa verejného práva priamy alebo nepriamy rozhodujúci podiel<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> (odsek 2).</TXT></NP><NP><NO.P>18.</NO.P><TXT>Článok 4 GlüStV stanovuje, že verejné hazardné hry sa môžu organizovať alebo sprostredkúvať len s povolením príslušného orgánu danej spolkovej krajiny (odsek 1). Povolenie sa neudelí, pokiaľ organizovanie alebo sprostredkúvanie odporuje cieľom článku 1 a v každom prípade na jeho udelenie nie je právny nárok (odsek 2).</TXT></NP><NP><NO.P>19.</NO.P><TXT>Tento článok zakazuje akékoľvek organizovanie a sprostredkúvanie verejných hazardných hier na internete (odsek 4). Článok 25 GlüStV, ktorý obsahuje množstvo prechodných ustanovení, však stanovuje, že spolkové krajiny môžu obmedzene na dobu jedného roka po nadobudnutí účinnosti GlüStV, povoliť organizovanie a sprostredkúvanie lotérií na internete, pokiaľ neexistujú dôvody na odmietnutie, a pokiaľ sú splnené niektoré ďalšie podmienky (výnimka sa vzťahuje najmä na maloletých a hráčov, na ktorých sa<?PAGE NO="I-8159"?> vzťahuje zákaz, výška vkladov je obmedzená na <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur mesačne, je zakázané poskytovanie úverov a interaktívne zapojenie so zverejňovaním výsledkov v reálnom čase).</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Právna úprava spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>20.</NO.P><TXT>Zákon spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko na vykonanie GlüStV (Gesetz des Landes Schleswig-Holstein zur Ausführung des Staatsvertrages zum Glücksspielwesen in Deutschland, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>GlüStV AG<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>) z <DATE ISO="20071213">13. decembra 2007</DATE> platí pre organizovanie, prevádzkovanie a sprostredkúvanie lotérií a športových stávok, ale nie pre stávky prevádzkované alebo sprostredkúvané pri príležitosti verejných konských dostihov (§ 3). V súlade s § 4 ods. 2 GlüStV AG spolková krajina plní túto úlohu prostredníctvom NordwestLotto Schleswig Holstein GmbH &amp; Co. KG.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>21.</NO.P><TXT>V Gibraltári usadená Carmen Media Group Ltd (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>Carmen Media<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>) dostala od vlády Gibraltáru extrateritoriálnu licenciu na hry, obmedzenú na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>remote gambling/fixed-odds bets for offshore bookmaking<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, na základe ktorej bola teda oprávnená organizovať stávky len mimo územia Gibraltáru.</TXT></NP><NP><NO.P>22.</NO.P><TXT>Carmen Media chcela ponúkať prostredníctvom internetu športové hry v Nemecku, a teda podala <DATE ISO="20060210">10. februára 2006</DATE> v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko žiadosť, aby táto spolková krajina uznala zákonnosť tejto činnosti vzhľadom na licenciu, ktorej držiteľom je v Gibraltári, alebo subsidiárne, aby jej vydala povolenie v súlade s vnútroštátnym právom.</TXT></NP><NP><NO.P>23.</NO.P><TXT>Keďže žiadosť spoločnosti Carmen Media bola zamietnutá, podala <DATE ISO="20060630">30. júna 2006</DATE> žalobu na Schleswig-Holsteinisches Verwaltungsgericht, tvrdiac, že štátny monopol v oblasti športových hier je v rozpore s právom Únie v rozsahu, v akom je nezlučiteľný so slobodným poskytovaním služieb podľa článku 49 ES.</TXT></NP><NP><NO.P>24.</NO.P><TXT>Schleswig-Holsteinisches Verwaltungsgericht vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol, že má značné pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť nemeckej právnej úpravy o hrách s právom<?PAGE NO="I-8160"?> Spoločenstva, a predložil Súdnemu dvoru podľa článku 234 ES tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 49 ES vykladať v tom zmysle, že odvolanie sa na slobodné poskytovanie služieb predpokladá, že poskytovateľ služieb bude mať podľa predpisov členského štátu svojho sídla povolenie poskytovať služby v tomto členskom štáte (v tomto prípade licencia na hazardné hry udelená v Gibraltári obmedzená na <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>offshore bookmaking<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="2018" ID="QE0018"/>)?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má sa článok 49 ES vykladať v tom zmysle, že mu odporuje štátny monopol na organizovanie športových stávok a lotérií (s nezanedbateľným rizikovým potenciálom), ktorý je odôvodnený hlavne bojom proti riziku vzniku závislosti na hre, pokiaľ môžu v tomto členskom štáte ponúkať ďalšie hazardné hry s vysokým potenciálom rizika vzniku závislosti súkromní poskytovatelia služieb a pokiaľ rozdielne právne úpravy športových stávok a lotérií na jednej strane a iných hazardných hier na druhej strane spočívajú na odlišných zákonodarných právomociach spolkových krajín a spolkového štátu?</TXT></NP></ITEM></LIST><P>V prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Má sa článok 49 ES vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej udelenie povolenia na organizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier závisí od voľnej úvahy povoľujúceho orgánu, a to aj v prípade splnenia zákonných podmienok na jeho udelenie?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Má sa článok 49 ES vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje organizovanie a sprostredkúvanie verejných hazardných hier na internete, a to najmä vtedy, ak sa zároveň umožňuje – hoci len na prechodné obdobie jedného roka – ich organizovanie a sprostredkúvanie na internete pri dodržaní ustanovení o ochrane maloletých a hráčov na účely kompenzácie z dôvodu na základe zásady proporcionality, aby sa dvom organizátorom hier, ktorí doteraz pôsobia len na internete, umožnil prechod na spôsoby predaja, ktoré štátna zmluva povoľuje?<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie pred Súdnym dvorom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>25.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol do kancelárie Súdneho dvora podaný <DATE ISO="20070208">8. februára 2007</DATE>.</TXT></NP><?PAGE NO="I-8161"?><NP><NO.P>26.</NO.P><TXT>Žalobkyňa (Carmen Media) a žalovaná (spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko) v spore vo veci samej, ako aj nemecká, rakúska, belgická, španielska, grécka, holandská a nórska vláda a Komisia Európskych spoločenstiev podali svoje písomné pripomienky.</TXT></NP><NP><NO.P>27.</NO.P><TXT>Na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20091208">8. decembra 2009</DATE>, ústne predniesli svoje pripomienky zástupcovia Carmen Media, spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko a Innenminister des Landes Schleswig-Holstein, nemecká, belgická, grécka, talianska, portugalská a nórska vláda, ako aj Komisia.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skúmanie prvej prejudiciálnej otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>28.</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby určil, či článok 49 ES na to, aby bolo možné dovolávať sa práva na slobodné poskytovanie služieb, vyžaduje, aby poskytovateľ mohol vykonávať svoju činnosť aj v členskom štáte svojho sídla podľa jeho právnych predpisov.</TXT></NP><NP><NO.P>29.</NO.P><TXT>K vzniku pochybnosti dochádza z dôvodu, že podniku Carmen Media udelili orgány Gibraltáru, kde má sídlo, licenciu na hazardné hry, ktorá bola obmedzená na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>offshore bookmaking<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, teda extrateritoriálnu licenciu, ktorá mu neumožňovala organizovať stávky na území Gibraltáru, ale výlučne – prinajmenšom teoreticky – v zahraničí.</TXT></NP><NP><NO.P>30.</NO.P><TXT>Zástupca spoločnosti Carmen Media, ktorému bola v tejto súvislosti položená otázka, odmietol tvrdenie, že sa na spoločnosť v čase rozhodných skutkových okolností vzťahoval zákaz organizovať hazardné hry v Gibraltári. Z jeho písomného vyjadrenia však jasne vyplýva, že takéto obmedzenie existovalo, ak nie vo forme zákazu v presnom zmysle slova, tak vo forme obmedzenia oblasti jeho činnosti.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>Licencia vydaná v Gibraltári na organizovanie športových stávok prostredníctvom internetu bola pôvodne obmedzená… na ponuky uskutočňované mimo územia Gibraltáru<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> (vyjadrenie vedľajšieho účastníka Carmen Media, bod 11).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>31.</NO.P><TXT>Carmen Media v tom istom vyjadrení spresňuje, že príčinou tohto obmedzenia<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Uvedený režim v každom prípade zanikol v roku 2006.</P></NOTE> boli výlučne daňové dôvody, a konkrétnejšie to, že si táto spoločnosť zvolila zvýhodnený daňový režim (tzv. postavenie spoločnosti oslobodenej od dane), na ktorý sa vzťahuje podmienka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>o zákaze udržiavať akýkoľvek obchodný vzťah s osobami usadenými v Gibraltári<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Časť 3 písm. c) nariadenie z roku 1983 o podnikoch (zdaňovanie a úľavy).</P></NOTE>. Tvrdí tiež, že toto obmedzenie nemalo za cieľ chrániť občanov Gibraltáru voči ponuke hazardných hier zo strany prevádzkovateľov hazardných hier a že jeho odstránenie bolo možné bez toho, aby bolo potrebné podriadiť<?PAGE NO="I-8162"?> sa novému povoľovaciemu konaniu, aj keď by sa Carmen Media na tieto účely musela vzdať svojho osobitného daňového postavenia.</TXT></NP><NP><NO.P>32.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa pokúša rozhodnúť, či podľa článku 49 ES oprávňovalo povolenie tohto druhu spoločnosť Carmen Media, aby vykonávala svoju činnosť na nemeckom území bez toho, aby potrebovala získať od príslušných orgánov spolkovej krajiny novú licenciu, alebo či skutočnosť, že nemohla organizovať hry v mieste svojho pôvodu, tvorila prekážku uplatnenia zásady vzájomného uznávania.</TXT></NP><NP><NO.P>33.</NO.P><TXT>Vzájomné uznávanie je nástroj, ktorého účelom je zabezpečiť subjektom prístup na trh vo všetkých členských štátoch, ako aj v odvetviach, v ktorých existujú významné rozdiely v právnych úpravách.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Amstrong, K. A.: Mutual Recognition. In: <HT TYPE="ITALIC">The Law of the single European Marke: Unpacking premises,</HT> pod vedením Barnard, C., Scott, J. Hart Publishing, 2002, s. 230.</P></NOTE> Podľa judikatúry je na účely dosiahnutia tohto cieľa potrebné vytvoriť rovnováhu medzi požiadavkami rôznych dotknutých členských štátov tak, aby členský štát, v ktorom sa služba poskytuje, nemohol zdvojnásobiť kontroly a podmienky, ktoré už boli uložené v členskom štáte pôvodu poskytovateľa.</TXT></NP><NP><NO.P>34.</NO.P><TXT>Toto vyplýva z rozsudku zo <DATE ISO="19811217">17. decembra 1981</DATE>, Webb<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P><REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="279/80" PAGE.ECR="3305" YEAR="1981">279/80, Zb. s. 3305</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, v ktorom Súdny dvor v bode 17 rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>slobodné poskytovanie služieb ako jedna zo základných zásad Zmluvy môže byť obmedzené len právnou úpravou odôvodnenou naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu... v takom rozsahu, v akom tento záujem nie je zabezpečený právnou úpravou, ktorej podlieha poskytovateľ v členskom štáte svojho sídla<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <DATE ISO="19910725">25. júla 1991</DATE>, Säger, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-76/90" PAGE.ECR="I-4221" YEAR="1991">C-76/90, Zb. s. I-4221</REF.DOC.ECR>, bod 15; z <DATE ISO="19940809">9. augusta 1994</DATE>, Vander Elst, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-43/93" PAGE.ECR="I-3803" YEAR="1994">C-43/93, Zb. s. I-3803</REF.DOC.ECR>, bod 16; z <DATE ISO="19960328">28. marca 1996</DATE>, Guiot, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-272/94" PAGE.ECR="I-1905" YEAR="1996">C-272/94, Zb. s. I-1905</REF.DOC.ECR>, bod 11; z <DATE ISO="19991123">23. novembra 1999</DATE>, Arblade a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-369/96+C-376/96" PAGE.ECR="I-8453" YEAR="1999">C-369/96 a C-376/96, Zb. s. I-8453</REF.DOC.ECR>, bod 34, ako aj z <DATE ISO="20010315">15. marca 2001</DATE>, Mazzoleni a ISA, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-165/98" PAGE.ECR="I-2189" YEAR="2001">C-165/98, Zb. s. I-2189</REF.DOC.ECR>, bod 25.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>35.</NO.P><TXT>V rámci vzájomného uznávania toto tvrdenie predpokladá, že cieľový členský štát môže vzhľadom na daný všeobecný záujem<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Napríklad ochrana spotrebiteľov alebo boj proti trestnej činnosti v danom odvetví.</P></NOTE> vyžadovať získanie povolenia na poskytovanie služieb, avšak musí považovať za náležitú licenciu, ktorú vydali orgány iného členského štátu, pokiaľ táto licencia zaručuje splnenie podmienok, ktoré sú objektívne nevyhnutné na sledovanie rovnakého cieľa všeobecného záujmu. V konečnom dôsledku, ak je požiadavka predchádzajúceho povolenia legitímna z pohľadu Spoločenstva (v rozsahu, v akom môže byť v súlade s judikatúrou odôvodnená dôvodom všeobecného záujmu), je rovnako legitímna vo vzťahu k podniku, ktorý je usadený v inom členskom štáte, pokiaľ tento<?PAGE NO="I-8163"?> podnik ešte nevyhovel uvedeným podmienkam sledujúcim rovnaký cieľ v uvedenom členskom štáte svojho sídla.</TXT></NP><NP><NO.P>36.</NO.P><TXT>Extrateritoriálna licencia, o akú ide vo veci samej, môže ťažko spĺňať takéto podmienky. Pokiaľ samotné orgány členského štátu pôvodu neumožňujú vykonávanie tejto činnosti na svojom území, tvrdenie, podľa ktorého je všeobecný záujem, ktorý znepokojuje iný členský štát, dostatočne chránený prostredníctvom ich zásahu, samo osebe nemôže uspieť. Vzájomné uznávanie je možné len vtedy, ak členský štát pôvodu vykonával kontroly obdobné tým, ktoré sa požadujú v cieľovom členskom štáte.</TXT></NP><NP><NO.P>37.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že na slobodné poskytovanie služieb sa možno odvolávať len v prípade, ak predmetná činnosť môže byť zákonne poskytovaná v členskom štáte sídla poskytovateľa.</TXT></NP><NP><NO.P>38.</NO.P><TXT>Táto myšlienka bola výslovne uznaná v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa slobodného poskytovania služieb, v ktorej bolo spresnené, že obmedzeniami podľa článku 49 ES sú nielen tie obmedzenia, pri ktorých dochádza k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, ale tiež tie, ktoré, hoci nie sú diskriminačné, môžu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>zabraňovať činnosti poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte, v <HT TYPE="ITALIC">ktorom legálne poskytuje obdobné služby</HT>, sťažovať ju alebo ju robiť menej atraktívnou<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri v tomto zmysle rozsudok Säger, už citovaný, bod 12; Guiot, už citovaný, bod 10; a z <DATE ISO="19961212">12. decembra 1996</DATE>, Reisebüro Broede, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-3/95" PAGE.ECR="I-6511" YEAR="1996">C-3/95, Zb. s. I-6511</REF.DOC.ECR>, bod 25.</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>39.</NO.P><TXT>Proti tejto téze Komisia uvádza rozsudok z <DATE ISO="20030930">30. septembra 2003</DATE>, Inspire Art<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P><REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-167/01" PAGE.ECR="I-10155" YEAR="2003">C-167/01, Zb. s. I-10155</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť v členskom štáte, v ktorom má sídlo, ale svoje činnosti vykonáva výlučne alebo hlavne v štáte, v ktorom sa nachádza jej organizačná zložka, nepostačuje na to, aby sa na uvedenú spoločnosť nemohli uplatňovať ustanovenia Spoločenstva týkajúce sa práva usadiť sa.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Bod 139.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>40.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru nie je relevantné odvolávať sa na tento rozsudok, pretože kritériá sú odlišné, keďže tu ide o slobodné poskytovanie služieb. Okrem toho Súdny dvor v tejto súvislosti jasne rozlišuje medzi týmito dvomi slobodami a zaujíma prísnejšie stanovisko, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa. V už citovanom rozsudku Säger totiž uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>členský štát nie je oprávnený podmieňovať poskytovanie služieb na svojom území dodržaním všetkých podmienok požadovaných na usadenie sa<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> (bod 13), zatiaľ čo obmedzenie slobodného poskytovania služieb spočívajúce vo vnútroštátnom správnom povolení môže byť odôvodnené dôvodmi všeobecného záujmu (body 14 a 15).</TXT></NP><?PAGE NO="I-8164"?><NP><NO.P>41.</NO.P><TXT>V dôsledku toho sa podnik môže usadiť v členskom štáte A podľa menej prísnych ustanovení v práve obchodných spoločností a vykonávať všetky svoje činnosti v inom členskom štáte B na základe práva usadiť sa, ktoré je zakotvené v Zmluve (článok 43 ES). Z pohľadu slobodného poskytovania služieb je však situácia odlišná a z už citovaného rozsudku Inspire Art nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že predmetný podnik môže bez povolenia vykonávať činnosť na trhu členského štátu B len z toho dôvodu, že je usadený v členskom štáte A, a to aj napriek tomu, že orgány tohto druhého štátu mu na svojom území neumožňujú poskytovať tú istú službu.</TXT></NP><NP><NO.P>42.</NO.P><TXT>Tento záver nemožno podľa môjho názoru vyvrátiť ani s odvolaním sa na rozsudok z <DATE ISO="19970605">5. júna 1997</DATE>, VT4<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P><REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-56/96" PAGE.ECR="I-3143" YEAR="1997">C-56/96, Zb. s. I-3143</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, v ktorom Súdny dvor v bode 22 rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>zmluva nezakazuje podniku uplatňovať slobodu poskytovania služieb, ak neponúka služby v členskom štáte, v ktorom je usadený<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <DATE ISO="19990309">9. marca 1999</DATE>, Centros, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-212/97" PAGE.ECR="I-1459" YEAR="1999">C-212/97, Zb. s. I-1459</REF.DOC.ECR>, bod 27.</P></NOTE>. V prejednávanej veci nie je dôležitou skutočnosťou to, že Carmen Media neponúkala služby súvisiace s organizovaním stávok na území členského štátu, v ktorom je usadená (čo by samo osebe nebránilo odvolávať sa na slobodné poskytovanie služieb v súlade s už citovanou judikatúrou), ale to, že to nemohla urobiť z dôvodu, že mala licenciu len extrateritoriálnej povahy alebo na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>off-shore<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>43.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že toto obmedzenie bolo spôsobené dobrovoľným rozhodnutím spoločnosti Carmen Media, aby sa na ňu vzťahoval výhodnejší daňový režim, nemení nič na okolnosti, že keď žiadala o to, aby bola uznaná za zákonného prevádzkovateľa hier v Nemecku, mala len povolenie, ktoré jej neumožňovalo poskytovať tú istú službu v mieste svojho pôvodu. Navyše, hoci tento podnik mohol získať toto povolenie na vykonávanie činnosti v Gibraltári tým, že by sa jednoducho vzdal daňových výhod, ktoré požíval, pravdou zostáva, že sa rozhodol ponechať si tieto výhody a v dôsledku toho znášať s tým súvisiace obmedzenia.</TXT></NP><NP><NO.P>44.</NO.P><TXT>Bez ohľadu na príčiny daňovej alebo inej povahy, ktoré nabádajú členský štát k takémuto konaniu, z akého dôvodu by tento členský štát, ktorý vydáva extrateritoriálne licencie, prebral povinnosť dodatočne kontrolovať poskytovanie predmetnej služby? Prečo by členské štáty mali uznávať povolenie, ktoré nie je platné pre členské štáty, ktoré ho vydali?</TXT></NP><NP><NO.P>45.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto okolnosti sa zdá legitímne domnievať sa, že orgány Gibraltáru pravdepodobne nezabezpečili kontrolu a podmienky, v dôsledku ktorých by sa zásah nemeckých orgánov stal nepotrebným. Zásada vzájomného uznávania predpokladá, že treba dôverovať kontrole, ktorú vykonáva štát sídla nad podnikom, ktorý má sídlo na jeho území. Ak však členský štát udelil len licenciu<?PAGE NO="I-8165"?> na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>off-shore<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, možno si položiť otázku, či by sa malo dôverovať jeho kontrole. Kontrola zo strany nemeckých orgánov teda nie je nadbytočná a vzájomné uznávanie na účely zamedzenia dvojitej kontrole nemá opodstatnenie.</TXT></NP><NP><NO.P>46.</NO.P><TXT>Iné riešenie by mohlo prinajmenšom teoreticky podporovať nežiaduce zneužívanie vnútorného trhu, ako to správne uvádza belgická vláda vo svojich písomných vyjadreniach. Súdny dvor síce prísne posudzuje túto formu zneužívania<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Napríklad rozsudok Inspire Art, už citovaný, pokiaľ ide slobodu usadiť sa, bod 139.</P></NOTE>, je však ťažké domnievať sa, že by takéto extrateritoriálne povolenia boli konaním, ktoré by vyvolávalo vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.</TXT></NP><NP><NO.P>47.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov sa domnievam, že na to, aby bolo možné dovolávať sa práva na slobodné poskytovanie služieb, je nevyhnutné, aby mu licencia, ktorú poskytovateľovi služby udelil členský štát jeho sídla, povolila poskytovať predmetnú službu v tomto členskom štáte jeho sídla.</TXT></NP><NP><NO.P>48.</NO.P><TXT>Takýto problém však v odvetví hazardných hier nevzniká, pretože, ako obšírnejšie vysvetľujem v návrhoch, ktoré som predniesol v spojených veciach Stoß a i.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Body 90 až 105.</P></NOTE>,vzájomné uznávanie licencií v oblasti hier nebude možné za súčasného stavu práva Únie uplatniť. K tomuto záveru ma vedú tri okolnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>49.</NO.P><TXT>Po prvé homogénne fungovanie systému vzájomného uznávania licencií v oblasti hier sa javí ako nezlučiteľné s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá jasne a rozhodne pripúšťa monopoly a ďalšie obmedzenia počtu prevádzkovateľov v odvetví hazardných hier, pokiaľ sú splnené určité podmienky.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudky z <DATE ISO="19990921">21. septembra 1999</DATE>, Läärä a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-124/97" PAGE.ECR="I-6067" YEAR="1999">C-124/97, Zb. s. I-6067</REF.DOC.ECR>; z <DATE ISO="20030911">11. septembra 2003</DATE>, Anomar a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-6/01" PAGE.ECR="I-8621" YEAR="2003">C-6/01, Zb. s. I-8621</REF.DOC.ECR>, ako aj z <DATE ISO="20090908">8. septembra 2009</DATE>, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-42/07" PAGE.ECR="I-7633" YEAR="2009">C-42/07, Zb. s. I-7633</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE> Ak by bol členský štát, v ktorom bol zriadený monopol v oblasti hier a ktorý rešpektuje požiadavky Zmluvy, povinný vziať do úvahy povolenia, ktoré vydali iné členské štáty, už citovaná judikatúra by sa ukázala ako neuplatniteľná a bola by zbavená svojho významu.</TXT></NP><NP><NO.P>50.</NO.P><TXT>Po druhé sa zdá, že vzájomné uznávanie je nemožné z dôvodu neexistencie harmonizácie v odvetví hier, ktorá sa nevytvorí okamžite. Bez harmonizácie by sa uplatňovanie voľného pohybu naďalej obmedzovalo a úloha<?PAGE NO="I-8166"?> súdu spočíva práve vo vymedzení obmedzení, ktoré sú v takejto neharmonizovanej oblasti v súlade s ustanoveniami Zmluvy.</TXT></NP><NP><NO.P>51.</NO.P><TXT>Po tretie neexistencia dostatočne organizovanej administratívnej spolupráce sťažuje zavedenie systému vzájomného uznávania v tomto odvetví.</TXT></NP><NP><NO.P>52.</NO.P><TXT>V dôsledku toho prvá otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, spočíva na nesprávnom predpoklade a je potrebné na ňu odpovedať odmietnutím hlavného predpokladu, keďže nemecké orgány nie sú za okolností veci samej povinné uznať licenciu na hry, ktorú vydali orgány iného členského štátu, a to bez ohľadu na podmienky, ktoré s ňou súvisia.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VI —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skúmanie druhej prejudiciálnej otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Individuálna analýza obmedzení v oblasti hier: odkaz na návrhy vo veciach Stoß a i.</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>53.</NO.P><TXT>Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora pýta, či článku 49 ES odporuje štátny monopol na organizovanie športových stávok a lotérií, ktorý bol zavedený predovšetkým s cieľom bojovať proti rizikám hráčskej závislosti, pokiaľ v tomto členskom štáte môžu poskytovať ďalšie hazardné hry so značným potenciálom rizika vzniku závislosti súkromní poskytovatelia služieb.</TXT></NP><NP><NO.P>54.</NO.P><TXT>Táto otázka bola v rovnakom znení položená v už citovaných spojených veciach Stoß a i. V snahe o hospodárnosť konania teda odkazujem najmä na analýzu uvedených vecí v mojich návrhoch.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Body 61 až 76.</P></NOTE> V týchto návrhoch sa domnievam, že s prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru, ktorá existuje v tejto oblasti, sa preskúmanie právnych systémov upravujúcich hry musí v členských štátoch vykonať z hľadiska odvetia tak, že sa samostatne posúdi každé obmedzenie a každá hra. Preto sa legitímnosť či nelegitímnosť výberu monopolu pri niektorých hrách vo vzťahu k právu Únie určí na základe toho, či je alebo nie je v súlade so sledovaným cieľom, ako aj na základe svojej diskriminačnej alebo nediskriminačnej povahy a primeranosti, v žiadnom prípade ho však nie je potrebné posúdiť vo vzťahu k legislatívnemu výberu uplatnenému na ostatné hazardné hry v tom istom členskom štáte.</TXT></NP><?PAGE NO="I-8167"?><NP><NO.P>55.</NO.P><TXT>V každom prípade a bez ohľadu na túto diskusiu sa domnievam, že legislatívne rozhodnutie spočívajúce v zavedení monopolu na určité hry a v ponechaní ďalších hier v rukách súkromného sektora nie je <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> v rozpore s cieľom boja proti podvodom ani v rozpore s cieľom obmedzovať príležitosti na hru v danom členskom štáte, pokiaľ verejné orgány zabezpečujú určitú kontrolu nad prevádzkovateľmi a ak je ponuka hier, na ktoré sa vzťahuje monopol, menšia ako ponuka, ktorá by mohla existovať v prípade súkromného poskytovateľa.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Bod 74 návrhov, ktoré som predniesol v spojených veciach Stoß a i., už citovaných.</P></NOTE> Ak sú tieto podmienky splnené, uvádzané okolnosti nebránia koherentnej a systematickej politike v zmysle judikatúry. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť splnenie týchto podmienok.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Územná štruktúra štátu nemá nijaký vplyv na toto posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>56.</NO.P><TXT>Prejudiciálna otázka Schleswig-Holsteinisches Verwaltungsgericht je však odlišná v porovnaní s otázkou, ktorú položil tak Verwaltungsgericht Gießen, ako aj Verwaltungsgericht Stuttgart, pretože prvý z týchto súdov sa pýta aj na vplyv, ktorý môže mať na uvedený záver skutočnosť, že rôzne právne úpravy športových stávok a lotérií na jednej strane a ďalších hazardných hier na strane druhej vyplývajú z rôznych legislatívnych právomocí spolkových krajín a spolkovej republiky.</TXT></NP><NP><NO.P>57.</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry vyplýva, že členské štáty sa nemôžu odvolávať na ustanovenia, prax alebo stav svojho vnútroštátneho poriadku, aby tým v rámci konania o nesplnení povinnosti odôvodnili porušenie práva Únie<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri rozsudky z <DATE ISO="19821215">15. decembra 1982</DATE>, Komisia/Holandsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="160/82" PAGE.ECR="4637" YEAR="1982">160/82, Zb. s. 4637</REF.DOC.ECR>, bod 4; z <DATE ISO="19840605">5. júna 1984</DATE>, Komisia/Taliansko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="280/83" PAGE.ECR="2361" YEAR="1984">280/83, Zb. s. 2361</REF.DOC.ECR>, bod 4; z <DATE ISO="19850328">28. marca 1985</DATE>, Komisia/Belgicko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="215/83" PAGE.ECR="1039" YEAR="1985">215/83, Zb. s. 1039</REF.DOC.ECR>, bod 25; z <DATE ISO="19981015">15. októbra 1998</DATE>, Komisia/Belgicko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-326/97" PAGE.ECR="I-6107" YEAR="1998">C-326/97, Zb. s. I-6107</REF.DOC.ECR>, bod 7, a z <DATE ISO="19980528">28. mája 1998</DATE>, Komisia/Španielsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-298/97" PAGE.ECR="I-3301" YEAR="1998">C-298/97, Zb. s. I-3301</REF.DOC.ECR>, bod 14.</P></NOTE>, ani sa v prípade škody spôsobenej jednotlivcom nedodržaním práva Únie nemôžu zbaviť svojej zodpovednosti odvolaním sa na rozdelenie právomocí a zodpovedností medzi územnými celkami, ktoré existujú v ich vnútroštátnom právnom poriadku<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Rozsudok z <DATE ISO="19990601">1. júna 1999</DATE>, Konle, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-302/97" PAGE.ECR="I-3099" YEAR="1999">C-302/97, Zb. s. I-3099</REF.DOC.ECR>, bod 62.</P></NOTE>. Štát je ako jednotný subjekt zodpovedný bez ohľadu na to, ktorý orgán spôsobil nesplnenie povinnosti, aj keby išlo o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>ústavne nezávislú inštitúciu<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok z <DATE ISO="19700505">5. mája 1970</DATE>, Komisia/Belgicko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="77/69" PAGE.ECR="237" YEAR="1970">77/69, Zb. s. 237</REF.DOC.ECR>, bod 15.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>58.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru možno túto judikatúru zjavne uplatniť aj na taký prípad, o aký ide vo veci samej, v ktorom je skúmaná<?PAGE NO="I-8168"?> otázka, či vnútroštátna politika a jej zodpovedajúce právne predpisy porušujú ustanovenia Zmluvy v oblasti slobôd. V dôsledku toho sa domnievam, že územné rozdelenie právomocí v rámci štátu nemôže mať žiaden vplyv na posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>59.</NO.P><TXT>Zložitosť vnútornej územnej štruktúry členského štátu a najmä rozdelenie právomocí v tej istej oblasti medzi dva odlišné územné celky (v prejednávanej veci medzi spolkovú republiku a spolkové krajiny) samo osebe neohrozuje koherentnosť vnútroštátnej politiky – predmetu analýzy (ktorá sa musí preskúmať na vnútroštátnej úrovni), avšak na druhej strane nemôže slúžiť ako odôvodnenie prípadného nedostatku koherentnosti alebo prípadnej diskriminácie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, Horvath, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-428/07" PAGE.ECR="I-6355" YEAR="2009">C-428/07, Zb. s. I-6355</REF.DOC.ECR>, body 47 až 58.</P></NOTE></TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VII —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skúmanie tretej prejudiciálnej otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>60.</NO.P><TXT>Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora pýta, či článku 49 ES odporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej nárok na udelenie povolenia na organizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier závisí od voľnej úvahy povoľujúceho orgánu aj v prípade splnenia zákonných podmienok na jeho udelenie.</TXT></NP><NP><NO.P>61.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa domnieva, že táto otázka sa javí ako relevantná len v prípade, ak by sa nemecký systém monopolu považoval za odporujúci Zmluve. Podľa môjho názoru by však táto otázka bola relevantná aj v prípade, keď by vnútroštátny súd na základe kritérií naznačených v rozsudku Súdneho dvora vyhlásil, že koexistencia monopolu pre niektoré hry a prevádzkovania ďalších hier súkromnými prevádzkovateľmi nie je v rozpore so Zmluvou. V tomto prípade by sa povoľovacie konanie uplatňovalo tieto ďalšie hry.</TXT></NP><NP><NO.P>62.</NO.P><TXT>Režim predchádzajúceho správneho povolenia je tiež obmedzením slobôd pohybu, ktoré možno odôvodniť, pokiaľ nie je diskriminačné, jeho účelom je zabezpečiť dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu a je vhodné a primerané na dosiahnutie tohto cieľa.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri rozsudky zo <DATE ISO="20031106">6. novembra 2003</DATE>, Gambelli a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-243/01" PAGE.ECR="I-13031" YEAR="2003">C-243/01, Zb. s. I-13031</REF.DOC.ECR>, bod 65; z <DATE ISO="20031113">13. novembra 2003</DATE>, Lindman, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-42/02" PAGE.ECR="I-13519" YEAR="2003">C-42/02, Zb. s. I-13519</REF.DOC.ECR>, bod 29; zo <DATE ISO="20070306">6. marca 2007</DATE>, Placanica a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-338/04+C-359/04+C-360/04" PAGE.ECR="I-1891" YEAR="2007">C-338/04, C-359/04 a C-360/04, Zb. s. I-1891</REF.DOC.ECR>, bod 49, ako aj Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, už citovaný, bod 60.</P></NOTE></TXT></NP><?PAGE NO="I-8169"?><NP><NO.P>63.</NO.P><TXT>V súlade s ustálenou judikatúrou je však potrebné k týmto kritériám doplniť ďalšie kritériá, ktoré sú určené na to, aby toto povolenie v rozsahu, v akom môže predpokladať, že predmetná sloboda podlieha diskrečnej právomoci správnych orgánov, nerobilo túto slobodu iluzórnou.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri rozsudky z <DATE ISO="19840131">31. januára 1984</DATE>, Luisi a Carbone, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="286/82+26/83" PAGE.ECR="377" YEAR="1984">286/82 a 26/83, Zb. s. 377</REF.DOC.ECR>, bod 34; z <DATE ISO="19950223">23. februára 1995</DATE>, Bordessa a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-358/93+C-416/93" PAGE.ECR="I-361" YEAR="1995">C-358/93 a C-416/93, Zb. s. I-361</REF.DOC.ECR>, bod 25; zo <DATE ISO="19951214">14. decembra 1995</DATE>, Sanz de Lera a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-163/94+C-165/94+C-250/94" PAGE.ECR="I-4821" YEAR="1995">C-163/94, C-165/94 a C-250/94, Zb. s. I-4821</REF.DOC.ECR>, body 23 až 28; z <DATE ISO="20010220">20. februára 2001</DATE>, Analir a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-205/99" PAGE.ECR="I-1271" YEAR="2001">C-205/99, Zb. s. I-1271</REF.DOC.ECR>, bod 37, ako aj z <DATE ISO="20030513">13. mája 2003</DATE>, Müller-Fauré a van Riet, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-385/99" PAGE.ECR="I-4509" YEAR="2003">C-385/99, Zb. s. I-4509</REF.DOC.ECR>, bod 84.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>64.</NO.P><TXT>Súdny dvor v tom istom zmysle rozhodol, že na to, aby režim predchádzajúceho správneho povolenia, ktorý zasahuje do základných slobôd, bol odôvodnený, musí sa na jednej strane zakladať na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách takým spôsobom, že sa vymedzí výkon voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov tak, aby nebola používaná ľubovoľne, a na druhej strane musí byť založený na procesnom systéme, ktorý je ľahko dostupný a ktorý môže dotknutým osobám zaručiť, že žiadosť o súhlas bude v primeranej lehote objektívne a nestranne posúdená a že prípadné odmietnutie poskytnutia takéhoto súhlasu bude možné napadnúť v súdnom konaní.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudky Müller-Fauré a van Riet, už citovaný, bod 85; Analir a i., už citovaný, bod 38, ako aj z <DATE ISO="20010712">12. júla 2001</DATE>, Smits a Peerbooms, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-157/99" PAGE.ECR="I-5473" YEAR="2001">C-157/99, Zb. s. I-5473</REF.DOC.ECR>, bod 90.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>65.</NO.P><TXT>Právomoci správnych orgánov teda musia podliehať určitým obmedzeniam, ktoré bránia ich zneužívaniu, súd Spoločenstva však nevyžaduje, aby oprávnenie vydávať povolenia bolo úplne regulované. V opačnom prípade by obmedzenie počtu podnikateľov, ktoré bolo v judikatúre niekoľkokrát povolené<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok Placanica, už citovaný, body 53 až 58.</P></NOTE>, nemalo svoje miesto a mohlo by sa dokonca zabrániť uskutočňovaniu cieľov všeobecného záujmu, ktoré odôvodňujú toto obmedzenie slobodného poskytovania služieb.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Judikatúra v oblasti hier často odkazuje na potrebu, aby vnútroštátne orgány mali <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>dostatočnú mieru voľnej úvahy<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> na stanovenie požiadaviek, ktoré zahŕňa cieľ všeobecného záujmu, na ktorý sa odvolávajú (rozsudky z <DATE ISO="19940324">24. marca 1994</DATE>, Schindler, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-275/92" PAGE.ECR="I-1039" YEAR="1994">C-275/92, Zb. s. I-1039</REF.DOC.ECR>, bod 61, a z <DATE ISO="19991021">21. októbra 1999</DATE>, Zenatti, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-67/98" PAGE.ECR="I-7289" YEAR="1999">C-67/98, Zb. s. I-7289</REF.DOC.ECR>, bod 15, ako aj už citované rozsudky Läärä a i., bod 14; Gambelli a i., bod 63; Placanica a i., bod 47, a Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, bod 57).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>66.</NO.P><TXT>V dôsledku toho, pokiaľ je stanovené konanie objektívne, transparentné a nediskriminačné a proti prijatému rozhodnutiu možno podať žalobu, správny orgán si môže vyhradiť určitú mieru voľnej úvahy s cieľom nájsť riešenie, ktoré je pre každú situáciu najvhodnejšie. To je dôvod, pre ktorý článok 4 ods. 2 GlüStV spresňuje, že neexistuje právny nárok na získanie povolenia.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-8170"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VIII —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skúmanie štvrtej prejudiciálnej otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>67.</NO.P><TXT>Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či absolútny zákaz organizovať a sprostredkúvať hazardné hry na internete je v súlade s článkom 49 ES, ak sa zároveň niektorým subjektom počas prechodného obdobia jedného roka naďalej umožňuje ponúkať tieto hry na internete.</TXT></NP><NP><NO.P>68.</NO.P><TXT>Touto otázkou chce Schleswig-Holsteinisches Verwaltungsgericht zistiť, či je článok 4 ods. 4 GlüStV, ktorý zakazuje akékoľvek organizovanie alebo sprostredkúvanie verejných hazardných hier prostredníctvom internetu, zlučiteľný so Zmluvou.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Nemecká vláda na pojednávaní spresnila, že zákaz hier cez internet sa uplatňuje tak na športové hry a lotérie, ako aj na kasína a výherné prístroje. Webové stránky tohto druhu, ktoré by mohli existovať v Nemecku (z ktorých niektoré boli citované v spise), sú teda nezákonné.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>69.</NO.P><TXT>Súdny dvor rozhodol, že so Zmluvou sú zlučiteľné ostatné všeobecné zákazy, akými sú zákazy, ktoré sa týkajú stanoveného spôsobu hier.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Napríklad už citovaný rozsudok Schindler týkajúci sa zákazu lotérií, ktorý stanovovali právne predpisy Spojeného kráľovstva.</P></NOTE> Z toho vyplýva, že nič nebráni prípadnej legitimite zákazu týkajúceho sa osobitného distribučného kanála hry, akým je internet. Opatrenie nie je diskriminačné, pretože sa týka tak nemeckých, ako aj zahraničných prevádzkovateľov,<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>S výnimkou spresnenia, ktoré je uvedené v bode 31 týchto návrhov. Okrem toho sa nezdá, ako tvrdí Carmen Media, že existuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>zárodok diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, vyplývajúci zo skutočnosti, že by zahraniční prevádzkovatelia boli <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>závislí<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> od internetu, keďže požívajú rovnaké právo vykonávať svoju činnosť v Nemecku, ako nemecké podniky.</P></NOTE> a môže slúžiť na to, aby chránilo hráčov a znížilo hráčsku závislosť vzhľadom na špecifické osobitosti hry na internete (osobitná nebezpečnosť z hľadiska závislosti, keďže hra sa odohráva v súkromí, je s ňou spojená prakticky neobmedzená ponuka – keďže môže byť súčasne otvorených viacero <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>okien<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> hry – a že je k dispozícii 24 hodín denne a 365 dní v roku).</TXT></NP><NP><NO.P>70.</NO.P><TXT>V dôsledku toho môže byť zákaz tohto druhu, podobne ako ďalšie zákazy, ktoré majú menej výrazný vplyv na slobodné poskytovanie služieb, odôvodnený dôvodmi všeobecného záujmu a javiť sa v súlade Zmluvou, pokiaľ nie je diskriminačný a dodržiava kritériá koherentnosti a proporcionality. Niektoré skutočnosti by síce mohli vyvolávať pochybnosť o jeho proporcionalite, pretože popri ďalších menej obmedzujúcich opatreniach (než samotný monopol) by úplný zákaz mohol mať za následok, že dopyt po hre by sa zameral na zakázané internetové stránky. Rovnako by sa rozhodnutie mohlo javiť v rozpore so súčasným zachovaním monopolu na tie isté hry (hoci nie sú poskytované na internete),<?PAGE NO="I-8171"?> ktorý je založený na nevyhnutnosti usmerňovať hráčske túžby. Posúdenie všetkých týchto otázok prislúcha vnútroštátnemu súdu.</TXT></NP><NP><NO.P>71.</NO.P><TXT>Súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, však nespochybňuje zákaz hry cez internet v abstraktných a všeobecných pojmoch, ale v súvislosti s prechodným ustanovením, ktoré spolkovým krajinám umožňuje zachovať organizovanie a sprostredkúvanie lotérií na internete počas obdobia jedného roka od nadobudnutia účinnosti GlüStV, pokiaľ neexistujú objektívne dôvody na ich odmietnutie a ak sú splnené ďalšie dodatočné podmienky.</TXT></NP><NP><NO.P>72.</NO.P><TXT>Podľa dôvodovej správy GlüStV bolo cieľom tohto prechodného opatrenia umožniť prevádzkovateľom hazardných hier, ktorí vykonávali svoju činnosť takmer výlučne prostredníctvom internetu, prispôsobiť sa novým právnym rámcom a zamerať sa na nové spôsoby uvádzania hier na trh, ktoré tento právny rámec umožňuje.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Vnútroštátny súd sa domnieva, že ide o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>kompenzáciu z dôvodu spravodlivosti pre dvoch profesionálnych prevádzkovateľov hier<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, ktorí boli uvedení v dôvodovej správe GlüStV. Nemecká vláda však vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka odmieta túto tézu a tvrdí, že uplatnenie článku 25 ods. 6 GlüStV sa neobmedzuje na týchto dvoch prevádzkovateľov, ale sa uplatňuje aj <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>na zahraničných prevádzkovateľov hier, ktorí organizujú lotérie, pokiaľ sa dodržia podmienky stanovené v práve štátu ich pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť pravdivosť tohto tvrdenia, pretože ak by išlo o ustanovenie <HT TYPE="ITALIC">ad nominem</HT>, teda ustanovenie výlučne uplatniteľné na niektoré podniky, existovala by diskriminácia, ktorá je v rozpore so Zmluvou.</P></NOTE> V dôsledku toho ide o rozhodnutie, ktorého cieľom je ochrana právnej istoty subjektov, ktoré až do dňa zákazu vykonávali činnosť v rámci neobmedzeného režimu.</TXT></NP><NP><NO.P>73.</NO.P><TXT>Súdny dvor viackrát pripomenul význam zásady právnej istoty, ktorá je súčasťou právneho poriadku Spoločenstva, ktorú musia pri výkone právomocí zverených im právom Únie rešpektovať tak inštitúcie Spoločenstva, ako aj členské štáty.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Rozsudky z <DATE ISO="19981203">3. decembra 1998</DATE>, Belgocodex, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-381/97" PAGE.ECR="I-8153" YEAR="1998">C-381/97, Zb. s. I-8153</REF.DOC.ECR>, bod 26; z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE>, Gemeente Leusden a Holin Groep, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-487/01+C-7/02" PAGE.ECR="I-5337" YEAR="2004">C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337</REF.DOC.ECR>, bod 57, ako aj z <DATE ISO="20050426">26. apríla 2005</DATE>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>Goed Wonen<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-376/02" PAGE.ECR="I-3445" YEAR="2005">C-376/02, Zb. s. I-3445</REF.DOC.ECR>, bod 32.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>74.</NO.P><TXT>Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z tejto zásady sa v smerniciach Spoločenstva bežne stanovuje primeraná lehota na ich prebratie a vykonanie, začínajúca sa ich nadobudnutím účinnosti, a v judikatúre sa zastáva názor, že je možné odôvodniť časový odklad zo strany členských štátov na dosiahnutie súladu rôznych situácií – skutkových a právnych – s právom Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>75.</NO.P><TXT>V rozsudku zo <DATE ISO="20080717">17. júla 2008</DATE>, ASM Brescia<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P><REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-347/06" PAGE.ECR="I-5641" YEAR="2008">C-347/06, Zb. s. I-5641</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, Súdny dvor napríklad na základe zásady právnej istoty umožnil predĺženie doby platnosti koncesie na distribúciu zemného<?PAGE NO="I-8172"?> plynu, čo je v rozpore s článkami 49 ES a 86 ES. Existuje tiež množstvo rozsudkov, v ktorých si Súdny dvor, odvolávajúc sa na zásadu právnej istoty, uplatnil právomoc, ktorú mu priznáva článok 231 druhý odsek ES, a uviedol, ktoré účinky nariadenia vyhláseného za neplatné sa považujú za zachované.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20080903">3. septembra 2008</DATE>, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-402/05 P+C-415/05 P" PAGE.ECR="I-6351" YEAR="2008">C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351</REF.DOC.ECR>, bod 373 a nasl.. Súdny dvor uplatňuje toto ustanovenie analogicky v rámci konaní o prejudiciálnych otázkach a na všetky akty sekundárneho práva: v rozsudkoch z <DATE ISO="19801015">15. októbra 1980</DATE>, Providence agricole de la Champagne (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="4/79" PAGE.ECR="2823" YEAR="1980">4/79, Zb. s. 2823</REF.DOC.ECR>, body 45 a 46), ako aj z <DATE ISO="19950705">5. júla 1995</DATE>, Parlament/Rada (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-21/94" PAGE.ECR="I-1827" YEAR="1995">C-21/94, Zb. s. I-1827</REF.DOC.ECR>, body 29 až 32). Zostáva vyriešiť otázku, či sa táto možnosť môže rovnako uplatniť na vnútroštátne právne pravidlá, ktoré sú v rozpore s priamo uplatniteľnou normou práva Únie, ktorá bola Súdnemu dvoru položená vo veci Winner Wetten (C-409/06) v konaní na Súdom dvore. Generálny advokát Bot už v návrhoch, ktoré predniesol <DATE ISO="20100126">26. januára 2010</DATE>, na túto otázku odpovedal záporne.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>76.</NO.P><TXT>V rozsahu, v akom sa možno domnievať, že zásada právnej istoty je jedným z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, na ktorý sa môžu odvolávať členské štáty na účely dočasného zachovania pravidla alebo stavu, ktoré sú v rozpore so slobodami upravenými v Zmluve, sa musí o to viac potvrdiť legitimita rozhodnutia, ktoré odkladá obmedzenie jednej z uvedených slobôd tým, že dotknutým osobám poskytuje lehotu na prispôsobenie sa novým požiadavkám vnútroštátnych právnych predpisov.</TXT></NP><NP><NO.P>77.</NO.P><TXT>Domnievam sa tiež, že rozhodnutie o posunutí nadobudnutia účinnosti zákazu hier na internete nenarušuje koherentnosť tohto obmedzujúceho opatrenia ani neohrozuje uskutočňovanie cieľov všeobecného záujmu, ktoré sleduje.</TXT></NP><NP><NO.P>78.</NO.P><TXT>I keď zákaz hazardných hier na internete môže byť odôvodnený dôvodom vyššieho rizika vzniku závislosti, ktoré zahŕňajú, v prvom rade sa nezdá, že potreba ich odstránenia je taká naliehavá, že musí mať prednosť pred požiadavkami, ktoré vyplývajú zo zásady právnej istoty.</TXT></NP><NP><NO.P>79.</NO.P><TXT>Ďalej je potrebné mať na pamäti, že na prechodné obdobie, ktoré je stanovené v článku 25 ods. 6 GlüStV, sa vzťahujú dôležité podmienky a požiadavky. Po prvé sa uplatňuje len na lotérie, nie však na športové stávky, ktorých organizovanie a sprostredkúvanie na internete je od nadobudnutia účinnosti GlüStV zakázané z dôvodu ich osobitnej nebezpečnosti. Po druhé prechodné povolenie lotérií na internete podlieha viacerým požiadavkám a obmedzeniam určeným na zamedzenie rizikám, ktoré tento druh hry môže zahŕňať. Toto ustanovenie teda napríklad vyžaduje, aby sa zabezpečilo vylúčenie maloletých a hráčov, na ktorých sa vzťahuje zákaz, obmedzuje výšky vkladov na <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> eur mesačne, zakazuje poskytovať úvery, ako aj interaktívnu účasť so zverejňovaním výsledkov v reálnom čase.</TXT></NP><NP><NO.P>80.</NO.P><TXT>V konečnom dôsledku, ako je to spresnené vo vnútroštátnom rozhodnutí, na základe ktorého boli podané prejudiciálne otázky, prechodné ustanovenie, ktoré zaviedla<?PAGE NO="I-8173"?> GlüStV, predstavuje kompenzáciu z dôvodu spravodlivosti, ktorá rešpektuje ustanovenia o ochrane mládeže a hráčov. Z tohto dôvodu sa domnievam, že stanovenie takéhoto ustanovenia sa nejaví ako nekoherentné so zákazom hier na internete, keďže toto ustanovenie má za cieľ uľahčiť prechod na nový právny rámec, ktorý by umožnil maximálne rešpektovanie sledovaných cieľov všeobecného záujmu a zásady právnej istoty.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IX —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>81.</NO.P><TXT>V súlade s uvedenými úvahami navrhujem Súdnemu dvoru, aby o prejudiciálnych otázkach, ktoré položil Schleswig-Holsteinisches Verwaltungsgericht, rozhodol takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>1.</NO.P><TXT>Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že dovolávanie sa slobodného poskytovania služieb predpokladá, že licencia, ktorú poskytovateľovi udelil členský štát sídla, mu povoľuje poskytovať predmetnú službu v tomto členskom štáte, kde je usadený. Vzájomné uznávanie povolení v oblasti hier však nie je za súčasného stavu práva Únie možné.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 49 ES je zlučiteľný so štátnym monopolom na organizovanie športových stávok a lotérií, ktorý je odôvodnený najmä bojom proti rizikám vzniku hráčskej závislosti aj v prípade, ak v tomto členskom štáte môžu ďalšie hazardné hry so značným potenciálom rizika závislosti poskytovať súkromní poskytovatelia služieb, pokiaľ verejné orgány zabezpečujú určitú kontrolu nad týmito prevádzkovateľmi a ak je ponuka hier, na ktoré sa vzťahuje monopol, menšia ako ponuka, ktorá by mohla existovať v prípade súkromného poskytovateľa. Ak sú tieto<?PAGE NO="I-8174"?> podmienky splnené, uvedené okolnosti nebránia koherentnej a systematickej politike v zmysle judikatúry.</TXT><P>Rozdelenie legislatívnych právomocí v oblasti hier medzi spolkovou republikou a spolkovými krajinami samo osebe neohrozuje koherentnosť politiky – predmetu analýzy (ktorá sa musí celkovo preskúmať na vnútroštátnej úrovni), na druhej strane však nemôže slúžiť ako odôvodnenie prípadného nedostatku koherentnosti.</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 49 ES sa musí vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej nárok na udelenie povolenia na organizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier závisí od voľnej úvahy povoľujúceho orgánu, pokiaľ je stanovené konanie objektívne, transparentné a nediskriminačné a proti prijatému rozhodnutiu je možné podať opravný prostriedok.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článku 49 ES neodporuje vnútroštátna úprava, ktorá zakazuje organizovanie a sprostredkúvanie verejných hazardných hier na internete, pokiaľ je takéto opatrenie v súlade s cieľom všeobecného záujmu uvádzaným na odôvodnenie a primerané uvedenému cieľu, a to aj napriek skutočnosti, že sa zároveň umožňuje organizovanie a sprostredkúvanie na internete, pokiaľ sa dodržia ustanovenia o ochrane mládeže a hráčov, ktoré sú zamerané osobitne na hospodárske subjekty, ktoré doteraz pôsobili výlučne na internete.<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>