<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-167/17</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62017CC0167</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:387">EU:C:2018:387</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>22</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>22</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – M. Bobek – Vec C‑167/17</HT></P><P><HT TYPE="SC">Klohn</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Michal Bobek</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20180605">5. júna 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑167/17</HT></P><P>Volkmar Klohn</P><P>proti</P><P>An Bord Pleanála</P><P>za účasti:</P><P>Sligo County Council,</P><P>Maloney and Matthews Animal Collections Ltd</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Životné prostredie</KEYWORD><KEYWORD>Posúdenie vplyvu</KEYWORD><KEYWORD>Prístup k súdnemu preskúmaniu</KEYWORD><KEYWORD>Požiadavka, aby súdne preskúmanie nebolo nedostupne drahé</KEYWORD><KEYWORD>Pojem <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>nie nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/></KEYWORD><KEYWORD>Všeobecná právna zásada</KEYWORD><KEYWORD>Časová pôsobnosť</KEYWORD><KEYWORD>Priamy účinok</KEYWORD><KEYWORD><HT TYPE="ITALIC">Res iudicata</HT> </KEYWORD><KEYWORD>Dôsledky rozhodnutia o vymeraní trov konania, ktoré sa stalo právoplatným</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20040624">24. júna 2004</DATE> podal pán Volkmar Klohn na súdy Írska žiadosť o povolenie súdneho preskúmania rozhodnutia vydaného zo strany An Bord Pleanála (Odvolacia rada v stavebnom konaní, Írsko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>Rada<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>), na základe ktorého bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu kontrolnej jednotky uhynutých zvierat v blízkosti jeho farmy. Povolenie na začatie súdneho preskúmania mu bolo udelené <DATE ISO="20070731">31. júla 2007</DATE>. Jeho návrh bol však následne v apríli 2008 zamietnutý, pričom v máji 2008 bolo vydané rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré bol povinný uhradiť. V júni 2010 vydal súdny úradník, ktorý vymeriava výšku trov konania, rozhodnutie, ktoré stanovilo výšku daných trov konania na približne <FT TYPE="NUMBER">86000</FT> eur.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Pán Klohn napadol rozhodnutie súdneho úradníka na základe toho, že nerešpektovalo požiadavku, uvedenú v smernici 2003/35/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20030526">26. mája 2003</DATE>, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES – Vyhlásenie Komisie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="156" PAGE.FIRST="17" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 156, 2003, s. 17</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/007, s. 466).</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>pravidlo NND<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>), aby postupy preskúmania boli <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>nie nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>. Rozhodnutie súdneho úradníka potvrdil High Court, Ireland (Vrchný súd, Írsko). Pán Klohn podal odvolanie na Supreme Court, Ireland (Najvyšší súd, Írsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>V tomto kontexte sa vnútroštátny súd pýta, či: a) je pravidlo NND uplatniteľné <HT TYPE="ITALIC">ratione temporis</HT>; b) je pravidlo NND priamo účinné alebo či existuje povinnosť konformného výkladu vo vzťahu k nemu, a c) či má súdny úradník a/alebo vnútroštátny súd preskúmavajúci jeho rozhodnutie uplatniť pravidlo NND bez ohľadu na to, že sa rozhodnutie o trovách konania stalo právoplatným.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Medzinárodné právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Aarhuský dohovor</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Aarhuský dohovor<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>), nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Prístup k spravodlivosti<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>, stanovuje, že:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="009.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby každý, kto sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie na základe článku 4 zostala nepovšimnutá, bola neoprávnene zamietnutá, či už čiastočne, alebo úplne, neprimerane zodpovedaná alebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku, mal prístup k procesu preskúmaniu pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="009.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Naviac, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane prikázaných úľav, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov a, kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Európskej únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernice 85/337 a 2003/35</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>V zmysle smernice 85/337/EHS<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="19850627">27. júna 1985</DATE> o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="175" PAGE.FIRST="40" DATE.PUB="1985">Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/001, s. 248).</P></NOTE> o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>) sa verejné a súkromné projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie, musia podrobiť hodnoteniu ich vplyvov na životné prostredie. Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie takisto stanovuje požiadavky na účasť verejnosti a konzultácie v rozhodovacom procese povoľovania takýchto projektov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>V nadväznosti na podpísanie Aarhuského dohovoru zo strany Európskej únie (v tom čase Európskeho spoločenstva) bola smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zmenená smernicou 2003/35, prostredníctvom ktorej bol do smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pridaný článok 10a. V zmysle tohto ustanovenia:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť:… mala prístup k opravným prostriedkom… s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice…</ALINEA><ALINEA>Každé takéto konanie musí byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.</ALINEA><?PAGE NO="3"?><ALINEA>S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku, členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupné praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 1 smernice 2003/35, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Vykonávanie<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, stanovuje lehotu na prebratie tejto smernice do <DATE ISO="20050625">25. júna 2005</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Írske právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Podľa časti 99 pravidla 1 Rokovacieho poriadku vyšších súdov vyčíslenie výšky trov konania nasleduje po rozhodnutí. Účastník konania, ktorý nemá v spore úspech, musí uhradiť okrem jemu vzniknutých trov aj trovy konania druhého účastníka konania. Toto je všeobecné pravidlo, ale súd má právomoc odkloniť sa od tohto pravidla, ak to odôvodňujú osobitné okolnosti prípadu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Na základe rozsudku zo <DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, Komisia/Írsko<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑427/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:457">EU:C:2009:457</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0092">92</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0094">94</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, Súdny dvor rozhodol, že Írsko neprebralo do vnútroštátneho práva pravidlo, že konania by nemali byť nedostupne drahé, ako to stanovuje článok 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Na základe tohto rozsudku vložilo Írsko do Planning and Development Act 2000 (as amended) (zákon o plánovaní a rozvoji z roku 2000 v znení neskorších predpisov) článok 50B s cieľom stanoviť, že v oblasti uplatňovania tohto zákona je každý účastník konania povinný uhradiť svoje vlastné trovy konania, ale sudcovia sa môžu odchýliť od týchto pravidiel pri záležitostiach mimoriadneho významu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Skutkové okolnosti prejednávaného prípadu sa datujú do roku 2004 a týkajú sa vydania stavebného povolenia na výstavbu kontrolnej jednotky uhynutých zvierat v Achonry, grófstvo Sligo (Írsko) pre kravy z celého Írska ako súčasť reakcie na epidémiu bovinnej spongiformnej encefalopatie. Pán Klohn, žalobca vo veci samej, vlastní farmu v blízkosti navrhovaného miesta, kde má byť zariadenie postavené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Podaním z <DATE ISO="20040624">24. júna 2004</DATE> pán Klohn požiadal o povolenie domáhať sa súdneho preskúmania vydania stavebného povolenia zo strany Rady. Podľa toho, čo tvrdí žalobca, chápem, že toto podanie bolo založené na tvrdení, že sa nezabezpečila účasť verejnosti na rozhodovacom procese a že hodnotenie vplyvu na životné prostredie bude dokončené až po skutočnom dobudovaní zariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Povolenie podať návrh na súdne preskúmanie bolo pánovi Klohnovi udelené <DATE ISO="20070731">31. júla 2007</DATE>. Počas pojednávania pred Súdnym dvorom sa potvrdilo, že oneskorenie troch rokov pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie nebolo spôsobené konaním alebo nekonaním ktoréhokoľvek z účastníkov, ale zdalo sa, že je ho možné pripísať pracovnému vyťaženiu vnútroštátneho súdu rozhodujúcemu o tejto žiadosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>High Court (Vrchný súd) vydal <DATE ISO="20080423">23. apríla 2008</DATE> rozsudok, ktorým návrh pána Klohna na súdne preskúmanie veci zamietol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20080506">6. mája 2008</DATE> vydal High Court (Vrchný súd) rozhodnutie o trovách konania, pričom uplatnil bežné pravidlo, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>vyčíslenie výšky trov konania nasleduje po rozhodnutí<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>. V súlade s týmto pravidlom bolo odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi konania v spore vo veci samej (spoločnosť uskutočňujúca výstavbu zariadenia) priznané právo na náhradu ich trov konania zo strany pána Klohna, ako neúspešného účastníka sporu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Rozhodnutie o trovách konania sa týkalo len samotného návrhu na súdne preskúmanie, nie žiadosti o povolenie súdneho preskúmania. Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že pánovi Klohnovi bolo udelené povolenie <DATE ISO="20070731">31. júla 2007</DATE>, trovy vznikli po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2003/35, na základe ktorej bol vložený článok 10a (pravidlo NND) do smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Rozumiem, že samotné rozhodnutie o trovách konania neuvádzalo údaj o výške trov, ktoré by mal pán Klohn uhradiť. Pán Klohn tvrdí, že jemu samému v súvislosti so samotným podaním žiadosti o povolenie a návrhu na súdne preskúmanie vznikli náklady vo výške <FT TYPE="NUMBER">32000</FT> eur.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Po vydaní rozhodnutia o náhrade trov konania bol výpočet výšky dôvodne vzniknutých trov postúpený súdnemu úradníkovi High Court (Vrchný súd). Pán Klohn predložil súdnemu úradníkovi svoje stanovisko, že výška stanovených trov konania by nemala byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>nedostupne drahá<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> v súlade s článkom 3 ods. 8 a článkom 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru a článkom 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Rozhodnutie súdneho úradníka o výške trov konania bolo vydané v júni 2010. Rada spočiatku žiadala <FT TYPE="NUMBER">98000</FT> eur. Súdny úradník stanovil výšku trov, ktoré majú byť uhradené Rade, na sumu vo výške <FT TYPE="NUMBER">86000</FT> eur.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Pán Klohn následne požiadal o preskúmanie rozhodnutia súdneho úradníka na High Court (Vrchný súd). Daný súd potvrdil rozhodnutie súdneho úradníka, ktorý vymeriaval výšku trov konania. Pán Klohn podal proti rozsudku High Court (Vrchný súd) odvolanie na Supreme Court (Najvyšší súd).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>V záujme zrozumiteľnosti je možné zhrnúť časovú súslednosť kľúčových udalostí v tomto prípade takto:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>25. jún 2003: uverejnenie a nadobudnutie účinnosti smernice 2003/35<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Článok 7 smernice 2003/35 stanovuje, že smernica nadobúda účinnosť v deň jej uverejnenia v <HT TYPE="ITALIC">Úradnom vestníku Európskej únie</HT>.</P></NOTE>,</P></ITEM><ITEM><P>30. apríl 2004: rozhodnutie Rady,</P></ITEM><ITEM><P>24. jún 2004: začatie konania (žiadosť o povolenie súdneho preskúmania udelenia stavebného povolenia),</P></ITEM><ITEM><P>25. jún 2005: uplynutie lehoty na prebratie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,</P></ITEM><ITEM><P>31. júl 2007: vydanie povolenia,</P></ITEM><ITEM><P>23. apríl 2008: rozsudok vo veci samej,</P></ITEM><ITEM><P><DATE ISO="20080506">6. máj 2008</DATE>: rozhodnutie, ktorým bola pánovi Klohnovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania,</P></ITEM><ITEM><P>24. jún 2010: rozhodnutie súdneho úradníka, ktorý vymeral výšku trov konania,</P></ITEM><ITEM><P><DATE ISO="20110511">11. máj 2011</DATE>: zamietnutý návrh na preskúmanie rozhodnutia súdneho úradníka, ktorý vymeral výšku trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Na základe pochybností o správnom výklade práva Únie Supreme Court (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto tri prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>1.</NO.P><TXT>Možno ustanovenia článku 10a [smernice 85/337], ktoré hovoria o <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>nie nedostupne drahom<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> konaní, uplatniť v prípade, akým je prejednávaný prípad, v ktorom bolo napadnuté povolenie vydané pred uplynutím lehoty na prebratie [smernice 2003/35] a v ktorom sa pred týmto dátumom zároveň začalo konanie, ktorým sa príslušné povolenie napadlo? Ak áno, možno ustanovenia [smernice 85/337], ktoré hovoria o <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>nie nedostupne drahom<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="2018" ID="QE0015"/> konaní, potenciálne uplatniť na všetky trovy vzniknuté v tomto konaní alebo len na tie trovy konania, ktoré vznikli po uplynutí lehoty na prebratie?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Je vnútroštátny súd, ktorý disponuje diskrečnou právomocou pri priznaní náhrady trov konania účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech, ak príslušný členský štát neprijal žiadne osobitné opatrenie na účely prebratia článku 10a [smernice 85/337], povinný pri rozhodovaní o trovách konania, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, zabezpečiť, aby prijatie akéhokoľvek rozhodnutia nemalo za následok <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="2018" ID="QE0016"/> konanie, a to buď z dôvodu, že príslušné ustanovenia sú priamo účinné, alebo z dôvodu, že súd príslušného členského štátu je povinný vykladať vnútroštátne procesné právo spôsobom, ktorý v čo najväčšej možnej miere spĺňa ciele článku 10a?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Ak je rozhodnutie o náhrade trov konania bez výhrad a v dôsledku nepodania odvolania by sa z hľadiska vnútroštátneho práva považovalo za konečné a rozhodujúce, vyžaduje právo Únie, aby buď</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>úradník, ktorý vymeriava výšku trov konania a ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom poverený úlohou vyčísliť výšku primeraných trov konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>súd, od ktorého sa požaduje preskúmanie rozhodnutia tohto úradníka, ktorý vymeriava výšku trov konania,</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>mal povinnosť odchýliť sa od inak uplatniteľných opatrení vnútroštátneho práva a určiť výšku náhrady trov konania spôsobom, ktorý zabezpečí, že takto priznaná náhrada trov konania nebude mať za následok nedostupne drahé konanie?<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky v tomto konaní predložili pán Klohn, Rada, írska vláda a Európska komisia. Účastníci konania taktiež prezentovali svoje tvrdenia ústne na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Úvodné poznámky</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Konanie vo veci žiadosti o povolenie súdneho preskúmania rozhodnutia Rady sa začalo v júni 2004, rok pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 2003/35 v júni 2005. Povolenie na preskúmanie však bolo udelené až niekoľko rokov neskôr, a to v júli 2007. Rozsudok vo veci samej bol vydaný v apríli 2008. Počas celého tohto obdobia nebolo do vnútroštátneho práva prebraté pravidlo NND. Značná časť vnútroštátneho súdneho konania však prebehla po uplynutí lehoty na prebratie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Na prvý pohľad sa teda zdá, že táto vec je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>klasikou práva Únie<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> týkajúcou sa oneskoreného prebratia smernice. No konkrétna povaha predmetného pravidla a časová postupnosť týkajúca sa sporu vo veci samej spôsobujú, že otázka je o niečo zložitejšia a tieto skutočnosti viedli vnútroštátny súd k položeniu a) otázky, či sa má pravidlo NND vykladať ako ustanovenie s priamym účinkom alebo ako zdroj pre konformný výklad (druhá otázka), b) otázky týkajúcej sa jeho časovej pôsobnosti (prvá otázka) a c) otázky, kto a ako ho má uplatňovať (tretia otázka)?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru má pravidlo NND, konkrétne piaty odsek článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie obsahujúci toto pravidlo, priamy účinok (časť B) a môže sa uplatniť vo vzťahu k trovám konania vzniknutým od začiatku prvej samostatnej fázy konania po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2003/35 (časť C). Konkrétne kým a ako sa má uplatňovať v konkrétnom vnútroštátnom konaní, je, hoci s obmedzeniami, otázkou vnútroštátneho práva (časť D).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke: konformný výklad a priamy účinok pravidla NND</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či má pravidlo NND priamy účinok alebo či sa v súvislosti s ním uplatňuje povinnosť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>konformného výkladu<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že Komisia tiež konštatovala, že pravidlo NND by mohlo predstavovať konkrétne vyjadrenie všeobecnej zásady práva Únie. V návrhoch, ktoré som predniesol vo veci North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy (NEPPC), som uviedol, že pravidlo NND je v smernici konkrétnym vyjadrením všeobecnejšej zásady.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑470/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:781">EU:C:2017:781</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE> V nedávnom rozsudku vo veci NEPPC Súdny dvor taktiež uviedol, že zásady efektivity a účinnej súdnej ochrany vo všeobecnosti vyžadujú, aby konania neboli nedostupne drahé.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180315">15. marca 2018</DATE>, <NAME.CASE>North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑470/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:185">EU:C:2018:185</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Tieto konštatovania je však potrebné chápať v tom zmysle, že pravidlo NND sa má vykladať v širšom legislatívnom a ústavnom kontexte, a nie ako ustanovenie všeobecnej samostatnej zásady (environmentálneho) práva Únie, ktoré by sa uplatňovalo nezávisle od jeho legislatívneho kontextu. Pokiaľ existuje takáto všeobecná zásada, bude potrebné ju vyjadriť na legislatívnej úrovni, ktorá sa bude uplatňovať na konkrétne prípady.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19760408">8. apríla 1976</DATE>, <NAME.CASE>Defrenne</NAME.CASE> (<NO.CASE>43/75</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:56">EU:C:1976:56</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v protiklade k rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051122">22. novembra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Mangold</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑144/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:709">EU:C:2005:709</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>V tejto veci je zásada, že postup preskúmania nesmie byť nedostupne drahý, osobitne vyjadrená v piatom odseku článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nižšie rozoberiem účinky tohto osobitného ustanovenia.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Konformný výklad</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Všeobecná povinnosť konformného výkladu jasne vyplýva z ustálenej judikatúry,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19840410">10. apríla 1984</DATE>, <NAME.CASE>von Colson a Kamann</NAME.CASE> (<NO.CASE>14/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1984:153">EU:C:1984:153</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0111">111</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0119">119</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120124">24. januára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Dominguez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑282/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:33">EU:C:2012:33</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060704">4. júla 2006</DATE>, <NAME.CASE>Adeneler a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑212/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:443">EU:C:2006:443</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0109">109</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ktorá stanovuje, že táto povinnosť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>vyplýva zo systému Zmluvy, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú účinnosť práva Spoločenstva pri rozhodovaní o spore<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0114">114</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Táto povinnosť bola tiež osobitne potvrdená v súvislosti s Aarhuským dohovorom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Nevidím žiadny dôvod, aby sa to neuplatňovalo na pravidlo NND. Ani jeden z účastníkov tohto konania v skutočnosti nespochybnil tento bod.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Prinajmenšom v zásade, nezaoberajúc sa v tomto momente konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa časovej pôsobnosti tejto povinnosti a určenia orgánov/inštitúcií príslušných na jej uplatnenie, ktoré sú uvedené nižšie v odpovedi na prvú a tretiu otázku vnútroštátneho súdu.</P></NOTE> Okrem toho vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol, že vnútroštátne právo možno vykladať v súlade s pravidlom NND.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Čo konkrétne však <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>konformný výklad<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> znamená v praxi v tomto konkrétnom prípade, je iná otázka, ku ktorej sa vrátim v ďalšom texte nižšie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri body 72 až 75 nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Priamy účinok</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Existencia povinnosti konformného výkladu bola v zásade potvrdená všetkými účastníkmi konania, ale iba žalobca tvrdil, že pravidlo NND má priamy účinok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Malo by v takomto kontexte záležať na taxonómii? Ako nedávno naznačil Súdny dvor, uplatnenie dvoch pojmov môže mať za určitých okolností podobný výsledok.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180315">15. marca 2018</DATE>, <NAME.CASE>North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑470/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:185">EU:C:2018:185</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Navyše v praxi, aj keď sú označené ako dve rozdielne kategórie, v skutočnosti neexistuje žiadna jasná hranica medzi konformným výkladom (nepriamy účinok) a priamym účinkom. Realita sa zdá byť bližšie ku kontinuu medzi týmito dvomi pojmami. Predovšetkým to bude otázka subjektívneho vnímania (alebo skôr vlastného tvrdenia) toho, či vnútroštátny súd stále <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>dôkladne vykladá<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> vnútroštátne pravidlo s cieľom zabezpečiť jeho súlad s ustanovením práva Únie alebo či naopak priamo uplatňuje ustanovenie práva Únie na konkrétny prípad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Napriek tomu Súdny dvor stanovil, že priamy účinok a konformný výklad sú dve odlišné kategórie: dôsledky každej z nich v spore na vnútroštátnej úrovni, a najmä práva a povinnosti jednotlivých účastníkov, sa budú líšiť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Detailnejšie posúdené nižšie v bodoch 67 až 75.</P></NOTE> Z tohto dôvodu chápem, že sa vnútroštátny súd s touto otázkou obracia na Súdny dvor, pretože skutočnosť, či má piaty odsek článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie obsahujúci pravidlo NND priamy účinok, je rozhodujúca pre posúdenie veci na vnútroštátnej úrovni.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Podmienky priameho účinku</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Otázka, či ustanovenie má alebo nemá priamy účinok, musí byť posúdená so zreteľom na povahu, všeobecnú štruktúru a znenie predmetného ustanovenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19741204">4. decembra 1974</DATE>, <NAME.CASE>Van Duyn</NAME.CASE> (<NO.CASE>41/74</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1974:133">EU:C:1974:133</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Ustanovenie bude mať priamy účinok vždy, pokiaľ ide o jeho predmet, keď je dostatočné jasné, presné a bezpodmienečné, aby sa naň bolo možné odvolať v súvislosti s protichodným vnútroštátnym opatrením alebo v prípade, ak ustanovenia vymedzujú práva, ktoré môžu jednotlivci uplatniť voči členskému štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19820119">19. januára 1982</DATE>, <NAME.CASE>Becker</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑8/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:7">EU:C:1982:7</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> To môže byť napríklad prípad, ak existuje všeobecne a jednoznačne vyjadrený zákaz.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Pred posúdením pravidla NND uvediem päť všeobecných pripomienok založených na judikatúre.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Z judikatúry po prvé vyplýva, že výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>jasný a presný<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> je dosť elastický. Ustanovenie môže byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>jasné a presné<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>, pričom bude obsahovať nedefinované – alebo dokonca vágne – koncepty alebo neurčité právne pojmy. Ako klasický príklad možno uviesť rozsudky, ktoré vydal Súdny dvor v 60. rokoch vo veciach Van Gend en Loos<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19630205">5. februára 1963</DATE>, <NAME.CASE>Van Gend en Loos</NAME.CASE> (<NO.CASE>26/62</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1963:1">EU:C:1963:1</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a Salgoil<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19681219">19. decembra 1968</DATE>, <NAME.CASE>Salgoil</NAME.CASE> (<NO.CASE>13/68</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1968:54">EU:C:1968:54</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, stanovujúce, že zákaz ciel a množstevného obmedzenia a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>opatrenia s rovnakým účinkom<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> na clá a množstevné obmedzenia boli dostatočne jasné a presné, aby mohli mať priamy účinok. Súdny dvor strávil výkladom pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>opatrenia s rovnakým účinkom<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> posledné polstoročie“<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Veci Van Gend en Loos a Salgoil sa samotné týkali ciel a množstevných obmedzení v užšom zmysle slova. Až neskôr bolo potrebné vysvetlenie druhého pojmu, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>opatrenia s rovnakým účinkom<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>. Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19690701">1. júla 1969</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>24/68</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1969:29">EU:C:1969:29</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19740711">11. júla 1974</DATE>, <NAME.CASE>Dassonville</NAME.CASE> (<NO.CASE>8/74</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1974:82">EU:C:1974:82</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19760205">5. februára 1976</DATE>, <NAME.CASE>Bresciani</NAME.CASE> (<NO.CASE>87/75</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:18">EU:C:1976:18</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>);); a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19821124">24. novembra 1982</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Írsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>249/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:402">EU:C:1982:402</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Po druhé sa javí, že Súdny dvor je viac naklonený záveru, že ustanovenie, napriek použitiu vágnych alebo neurčitých pojmov, je priamo účinné v prípade, ak obsahuje <HT TYPE="ITALIC">zákaz</HT>. Ak sa ustanovenie uplatňuje ako zdroj samostatného práva, ktorého hranice musia byť definované, použitie vágnych pojmov je vo všeobecnosti problematické.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>V tejto súvislosti rozlišuje veda medzi pojmami <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>invocabilité d’exclusion<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> (doslovne, vyvolávajúce vylúčenie – to znamená ustanovenie práva Únie, ktoré je dostatočne jasné, aby zabránilo uplatňovaniu vnútroštátnych pravidiel, ktoré sú s ním v rozpore) <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>invocabilité de substitution<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> [doslovne vyvolávajúce nahradenie (pravidlom Únie) – to znamená právo vyplývajúce z práva Únie, ktoré je dostatočne plne sformované tak, aby nahradilo existujúce vnútroštátne pravidlo]. Pozri PRECHAL, S.: Member State Liability and Direct Effect: What’s the Difference After All? In: <HT TYPE="ITALIC">European Business Law Review</HT>, zv. 17, 2006, s. 304. V rámci tohto teoretického rámca právo Únie, ktoré zakazuje určité úkony a je používané na zabránenie uplatňovania vnútroštátneho práva, je formou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>invocabilité d’éxclusion<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>. V takýchto prípadoch je hranica priameho účinku stanovená nižšie. Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Linster</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑287/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:3">EU:C:2000:3</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tak napríklad v rozsudku vo veci Carbonari a i.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990225">25. februára 1999</DATE> (<NO.CASE>C‑131/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:98">EU:C:1999:98</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> mali v zmysle príslušnej smernice študenti medicíny právo na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>primeranú odmenu<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>. Zatiaľ čo povinnosť poskytovať odmenu bola presná, neexistovala žiadna definícia pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>primeraná<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> a ani žiadna metóda na určenie odmeny. Ustanovenie teda nebolo priamo účinné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Po tretie existencia alebo absencia priameho účinku sa hodnotí na úrovni jednotlivých právnych návrhov, ako je napríklad článok legislatívneho opatrenia alebo dokonca jeho časť. V rámci takéhoto posúdenia sú prirodzene podstatné systém a vnútorná logika daného legislatívneho opatrenia. To však nebráni konkrétnemu ustanoveniu, aby bolo priamo účinné, aj keď iné (alebo aj väčšina) ustanovení rovnakého právneho aktu nie sú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Po štvrté pri určovaní, či je v danom prípade pravidlo priamo účinné, sa Súdny dvor nesnaží preukázať, že sú priamo účinné a uplatniteľné doslovne celé ustanovenia. Namiesto toho postupuje na základe extrakcie, to znamená, že sa snaží určiť, či konkrétne uplatniteľné pravidlo správania možno extrahovať z (možno dlhších a komplexnejších) ustanovení práva Únie. Napríklad Súdny dvor konštatoval priamy účinok zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19760408">8. apríla 1976</DATE>, <NAME.CASE>Defrenne</NAME.CASE> (<NO.CASE>43/75</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:56">EU:C:1976:56</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> (alebo účinne zákaz diskriminácie medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19760408">8. apríla 1976</DATE>, <NAME.CASE>Defrenne</NAME.CASE> (<NO.CASE>43/75</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:56">EU:C:1976:56</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>) zo znenia článku 119 Zmluvy o EHS (v súčasnosti článok 157 ZFEÚ), čo samo osebe uložilo v určitom zmysle rozsiahlejšiu povinnosť členským štátom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Trabucchi vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Defrenne</NAME.CASE> (<NO.CASE>43/75</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:39">EU:C:1976:39</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, výrok). V prvom rade boli posudzované neurčité pojmy v danom ustanovení. Bolo uvedené, že predmetné ustanovenie je jasne adresované členským štátom. Generálny advokát však dospel k záveru, že v rámci tohto širšieho ustanovenia existuje užší návrh. Tento návrh označil ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>platiť v striktnom zmysle slova a v súvislosti s prácou, ktorá nie je len podobná, ale rovnaká<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> a konštatoval, že je priamo uplatniteľné.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Po piate kritérium <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>bezpodmienečnosti<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> priameho účinku stanovuje, že ustanovenie práva Únie nevyžaduje prijatie žiadneho ďalšieho opatrenia na strane buď niektorej z inštitúcií Únie, alebo členských štátov. Navyše podľa judikatúry by členské štáty nemali mať ponechanú žiadnu diskrečnú právomoc<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19741204">4. decembra 1974</DATE>, <NAME.CASE>Van Duyn</NAME.CASE> (<NO.CASE>41/74</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1974:133">EU:C:1974:133</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0006">6</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> vo vzťahu k jeho vykonávaniu a ani by im nemalo byť umožnené spoliehať sa na nepoužitie takejto diskrečnej právomoci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19820119">19. januára 1982</DATE>, <NAME.CASE>Becker</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑8/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:7">EU:C:1982:7</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Napriek existencii diskrečnej právomoci zo strany členského štátu je však stále možné splniť podmienky priameho účinku. Takýto prípad nastane najmä vtedy, ak <HT TYPE="ITALIC">bude možné</HT> otázku, či vnútroštátne orgány neprekročili ich diskrečnú právomoc, <HT TYPE="ITALIC">súdne preskúmať</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19741204">4. decembra 1974</DATE>, <NAME.CASE>Van Duyn</NAME.CASE> (<NO.CASE>41/74</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1974:133">EU:C:1974:133</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19961024">24. októbra 1996</DATE>, <NAME.CASE>Kraaijeveld a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑72/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:404">EU:C:1996:404</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130321">21. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>Salzburger Flughafen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑244/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:203">EU:C:2013:203</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>V princípe to bude tak vtedy, ak bude možné určiť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>minimálnu záruku<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>minimálne práva<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>minimálnu ochranu<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri tiež rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19911119">19. novembra 1991</DATE>, <NAME.CASE>Francovich a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑6/90 a C‑9/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:428">EU:C:1991:428</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940714">14. júla 1994</DATE>, <NAME.CASE>Faccini Dori</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑91/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:292">EU:C:1994:292</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120124">24. januára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Dominguez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑282/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:33">EU:C:2012:33</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a na základe súdneho preskúmania bude možné určiť, či dané minimálne úrovne boli zo strany členského štátu dodržané.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri v tom to zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000919">19. septembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Linster</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑287/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:468">EU:C:2000:468</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>): <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>táto diskrečná právomoc, ktorú môže členský štát uplatniť pri prebratí tohto ustanovenia do vnútroštátneho práva, <HT TYPE="ITALIC">nebráni súdnemu preskúmaniu toho</HT>, či ho vnútroštátne orgány prekročili<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE> Napríklad v rozsudku vo veci Faccini Dori Súdny dvor stanovil, že ustanovenie bolo bezpodmienečné a dostatočne presné, pretože bolo možné určiť príslušné podmienky a bolo jasné, čo spadalo pod dané právo. Členské štáty mali určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o určenie lehoty a podmienok práva na zrušenie stanovených v predmetnej smernici, ktoré boli predmetom danej veci. To však neovplyvnilo jeho presnú a bezpodmienečnú povahu, pretože naďalej umožňovalo určiť uplatniteľné minimálne práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940714">14. júla 1994</DATE> (<NO.CASE>C‑91/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:292">EU:C:1994:292</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež SKOURIS, V.: <HT TYPE="ITALIC">Effet Utile</HT> Versus Legal Certainty: The Case‑law of the Court of Justice on the Direct Effect of Directives. In: <HT TYPE="ITALIC">European Business Law Review</HT> 17, 2006, s. 242, kde je bezpodmienečnosť opísaná ako tie ustanovenia, ktoré neponechávajú členským štátom priestor na voľnú úvahu v súvislosti s tým, či, kedy a ako sa majú prijímať právne predpisy.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Jednoducho povedané, pri určovaní, či má ustanovenie ukladajúce zákaz priamy účinok, je základnou otázkou to, či je pravidlo uplatniteľné. Poskytuje minimálne záruky, ktoré môže v praxi uplatniť dotknutý vnútroštátny orgán, a to napriek určitému stupňu voľnej úvahy zo strany členského štátu? Existuje jasné pravidlo správania, ktoré možno vyňať z ustanovenia a uplatniť v jednotlivých prípadoch?</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie na tento prípad</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené podmienky vyložené judikatúrou sa domnievam, že piaty odsek článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý obsahuje pravidlo NND, je priamo účinný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Pravidlo, podľa ktorého postupy preskúmania, ktoré patria do pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nesmú byť neúmerne drahé, je jasne žalovateľné, a to určite v okamihu, keď príslušný vnútroštátny orgán rozhoduje o trovách takýchto postupov. Poskytuje minimálne záruky: žalobcu nemožno odradiť od podania žaloby z dôvodu trov a <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT> by sa nemal stať platobne neschopným v priamom dôsledku toho, že tak urobil.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Pravidlo NND obsahuje jasný, presný a bezpodmienečný <HT TYPE="ITALIC">zákaz</HT>. Je pravda, že to, čo je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>zakazujúce<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>, sa má vykladať a aplikovať v špecifickom kontexte každého prípadu. To však podľa môjho názoru nebráni tomu, aby bolo pravidlo NND <HT TYPE="ITALIC">jasné a presné</HT>. Vo všeobecnosti a bez ohľadu na to, koľko by mohlo byť vydaných usmernení alebo rozsudkov, ktoré by vykladali pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/><?PAGE NO="10"?> napríklad aj poskytovaním rozsahov, súm alebo orientačných čísiel, pravidlo bude <HT TYPE="ITALIC">vždy</HT> vyžadovať určitý stupeň výkladu v jednotlivých prípadoch vrátane zohľadnenia špecifického kontextu prípadu: <HT TYPE="ITALIC">kto</HT> žaluje za <HT TYPE="ITALIC">čo</HT> presne?<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>To je okrem toho jasné z rozsudku Súdneho dvora vo veci Edwards. V tomto rozsudku sa Súdny dvor nesnažil uviesť absolútnu hodnotu vo vzťahu k pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>nie nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> a tiež vylúčil prístup založený na možnostiach <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>bežného<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> navrhovateľa. Namiesto toho poukázal na (neúplný) zoznam najdôležitejších prvkov, ktoré by sa mali brať do úvahy pri uplatňovaní tohto pravidla – pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Edwards a Pallikaropoulos</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:221">EU:C:2013:221</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Inak povedané, na individuálnej úrovni bude vždy existovať určitý stupeň neistoty, ale to neznamená, že na všeobecnej úrovni bude panovať neistota, pokiaľ ide o to, čo pravidlo vyžaduje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Túto skutočnosť je možné ilustrovať napríklad vecou Salzburger Flughafen<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130321">21. marca 2013</DATE> (<NO.CASE>C‑244/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:203">EU:C:2013:203</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, kde sa požiadavka vykonať posúdenie vplyvu na životné prostredie v prípade projektov, ktoré majú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>významný vplyv<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> na životné prostredie, považovala za majúcu priamy účinok. To platilo aj napriek zjavnej potrebe vykonať posúdenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>významného vplyvu<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> podľa jednotlivého prípadu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri tiež napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0105">105</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0134">134</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v súvislosti s pojmom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>pracovnoprávne podmienky<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o <HT TYPE="ITALIC">bezpodmienečnú</HT> povahu pravidla NND, je zrejmé, že uplatňovanie zákazu nepodlieha žiadnym predpokladom. Je pravda, že členské štáty majú určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o presnú povahu postupov preskúmania, ktoré sa používajú na napadnutie rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. No s výnimkou dočasného prvku, ktorý je rozobratý v prvej otázke nižšie, žiadny z účastníkov konania nespochybňuje skutočnosť, že postup súdneho preskúmania vo veci samej <HT TYPE="ITALIC">by predstavoval</HT> taký postup preskúmania, na ktorý by sa pravidlo uplatňovalo.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Preto v kontexte prejednávanej veci to jasne kontrastuje s rozsudkom z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ordre des barreaux francophones et germanophone a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑543/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:605">EU:C:2016:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), uvedeným ďalej v bodoch 57 až 65.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Inými slovami, pokiaľ ide o takú situáciu, akou je situácia v tejto veci, ktorá spadá priamo do rámca, na ktorý by sa malo vzťahovať správne prebratie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/35, v takomto prípade neexistuje podmienka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Rovnako je pravda, že členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob, akým budú uplatňovať pravidlo NND. Existuje množstvo foriem a metód, ktoré by členské štáty mohli zvoliť, ako napríklad stanovenie, že medzi stranami musia byť uzatvorené dohody; vytvorenie mechanizmu obmedzenia trov konania alebo stanovenie maximálnej výšky trov konania; stanovenie ochranných trov konania; zníženie súdnych poplatkov; stanovenie obmedzení na sadzby právnych zástupcov; alebo uplatnenie systému právnej pomoci. Takéto opatrenia by mohli byť vhodné v rôznych fázach – pred začatím konania, po začatí konania, priebežne počas konania alebo po skončení konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>To však nebráni tomu, aby pravidlo NND malo priamy účinok. Neexistuje žiadna možnosť rozhodnúť o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>minimálnej záruke<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> predpokladanej pravidlom NND. Inými slovami, akákoľvek miera voľnej úvahy, ktorá môže existovať vo vzťahu k <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>ako<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> a nie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>čo<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Podľa môjho názoru to jasne odlišuje prejednávanú vec od posudzovaného prípadu v rozsudku írskeho High Court (Vrchný súd) vo veci Friends of the Curragh Environment Ltd/An Bord Pleanála [2009] 4 IR 451, citovaného Írskom, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie, že článok 10a nebol priamo účinný. Rozumiem tomu tak, že v tomto prípade sa žalobca v počiatočnom štádiu konania v skutočnosti usiloval získať príkaz týkajúci sa trov konania, ktorý by stanovil, že nebude musieť zaplatiť žiadne trovy žalovaného. Súhlasím s konečným záverom, že pravidlo NND nie je priamo účinné <HT TYPE="ITALIC">v zmysle garantovania, že bude použitý konkrétny procesný nástroj</HT> na účely zabezpečenia, že trovy konania nebudú nedostupne drahé. Inými slovami, existovala značná miera voľnej úvahy, pokiaľ ide o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>ako<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Preto zastávam názor, že piaty odsek článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý obsahuje pravidlo NND, má priamy účinok na základe definície a použitia tohto pojmu v súvisiacej judikatúre. Napriek tomu Súdny dvor predtým rozhodol, že ustanovenie Aarhuského dohovoru, ktoré zodpovedá článku 10a tejto smernice, nemá priamy účinok, čo je otázka, ktorú budem riešiť v nasledujúcej časti.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="11"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Judikatúra týkajúca sa priameho účinku článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Súdny dvor sa ešte nikdy nezaoberal otázkou, či je piaty odsek článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie priamo účinný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>V rozsudku vo veci Ordre des barreaux francophone<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ordre des barreaux francophones et germanophone a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑543/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:605">EU:C:2016:605</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, na ktorý bol odkaz priamo v rozsudku vo veci NEPPC<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180315">15. marca 2018</DATE>, <NAME.CASE>North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑470/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:185">EU:C:2018:185</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), kde neexistencia priameho účinku článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru nasledovala po veci Ordre des barreaux francophones ako precedense pre nedostatok priameho účinku bez rozvedenia tohto bodu ďalej.</P></NOTE>, Súdny dvor rozhodol, že zodpovedajúce ustanovenie v Aarhuskom dohovore (článok 9 ods. 4) nebolo priamo účinné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Domnievam sa však, že toto odôvodnenie nie je možné automaticky prebrať na článok 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Ordre des barreaux francophones bola vec týkajúca sa zrušenia oslobodenia od DPH na služby poskytované advokátmi v Belgicku. Cour constitutionelle (Ústavný súd, Belgicko), na ktorý bol podaný návrh týkajúci sa otázky platnosti vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré ukončovali oslobodenie, položil Súdnemu dvoru niekoľko otázok, pričom sa odvolával na celý rad rôznych právnych nástrojov a ustanovení. Zásadnou otázkou bolo, či následné reálne zvýšenie sadzieb advokátov v Belgicku (o 21% – zákonná sadzba DPH na právne služby v Belgicku) porušilo právo na účinný prostriedok nápravy, a najmä právo na právnu pomoc. Jednou z mnohých otázok položených vnútroštátnym súdom bolo, či bola smernica 2006/112/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="347" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> zlučiteľná s článkom 9 ods. 4 a 5 Aarhuského dohovoru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Práve v tomto kontexte Súdny dvor stručne uviedol, že článok 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru sa uplatňuje iba na konania uvedené v článku 9 ods. 1, 2 a 3 tohto dohovoru. Keďže posledné uvedené ustanovenia nie sú samy osebe priamo účinné, potom nie je priamo uplatniteľné ani ustanovenie článku 9 ods. 4 v dôsledku krížového odkazu na tieto ustanovenia. Z tohto dôvodu Súdny dvor rozhodol, že <HT TYPE="ITALIC">na spochybnenie platnosti</HT> smernice 2006/112 sa <HT TYPE="ITALIC">nemožno</HT> odvolávať na článok 9 ods. 4 uvedeného dohovoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ordre des barreaux francophones et germanophone a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑543/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:605">EU:C:2016:605</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Je jasné, že vec Ordre des barreaux francophones sa týkala Aarhuského dohovoru a nie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Právna otázka sa týkala napadnutia platnosti nástroja sekundárneho práva Únie a bola položená vo veľmi odlišnom vecnom a právnom kontexte. Preto existuje viacero dôvodov, na základe ktorých je možné uvedenú vec odlíšiť od prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Po prvé žalobca sa vo veci Ordre des barreaux francophones dovolával <HT TYPE="ITALIC">súdneho preskúmania smernice o DPH</HT> vo svetle, okrem iných ustanovení, pravidla NND uvedeného v Aarhuskom dohovore. Táto vec bola teda oveľa rozsiahlejšia, pričom sa uplatnila séria argumentov, ktorých cieľom bolo spochybniť všeobecné uplatnenie DPH na právne služby bez osobitného zohľadnenia existencie alebo druhu konania. Len jeden z týchto argumentov sa týkal Aarhuského dohovoru. Naopak, v prejednávanej veci ide o uplatnenie pravidla NND vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu o výške trov konania v konaní smerujúcom proti konkrétnemu (údajnému) porušeniu ustanovení o účasti verejnosti na základe smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tiež sa netýka, čo je dôležité, priameho účinku medzinárodnej zmluvy,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19760205">5. februára 1976</DATE>, <NAME.CASE>Conceria Bresciani</NAME.CASE> (<NO.CASE>87/75</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:18">EU:C:1976:18</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19870930">30. septembra 1987</DATE>, <NAME.CASE>Demirel</NAME.CASE> (<NO.CASE>12/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:400">EU:C:1987:400</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000511">11. mája 2000</DATE>, <NAME.CASE>Savas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑37/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:224">EU:C:2000:224</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ale ustanovenia sekundárneho práva Únie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Po druhé v prejednávanej veci je jasné, že by sa pravidlo NND v zásade<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Opätovne neberúc v tomto prípade do úvahy aspekt časovej pôsobnosti.</P></NOTE> uplatňovalo na konkrétny postup v prejednávanej veci. To je v kontraste s vecou Ordre des barreaux francophones, kde bol podaný <HT TYPE="ITALIC">všeobecný</HT> návrh na preskúmanie z dôvodu obáv z možného zvýšenia trov súdneho konania. Preto bolo rozhodujúce, že ostatné ustanovenia článku 9 (t. j. článok 9 ods. 1 až 3) Aarhuského dohovoru neboli dostatočne jasné a presné v tom zmysle, že neurčili úplný súbor postupov, na ktoré sa uplatňuje pravidlo NND. V kontexte prejednávanej veci a vo vzťahu k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nie je taká nepresnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Po tretie v rozsudku vo veci Ordre des barreaux francophones jediným argumentom, ktorý sa týka neexistencie priameho účinku článku 9 ods. 4, je skutočnosť, že toto ustanovenie obsahuje krížový odkaz na článok 9 ods. 1, 2 a 3 Aarhuského dohovoru, ktoré samy osebe nie sú priamo účinné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ordre des barreaux francophones et germanophone a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑543/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:605">EU:C:2016:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ostatné odseky článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú však formulované omnoho jednoduchšie a priamočiarejšie. Ešte dôležitejšie je, že krížový odkaz stráca význam v prípade, akým je súčasné súdne preskúmanie, kde opäť neexistuje žiadna neistota, pokiaľ ide o uplatnenie pravidla NND. Inými slovami vo vzťahu k kľúčovému aspektu odôvodnenia Súdneho dvora v rozsudku vo veci Ordre des barreaux francophone je článok 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie štruktúrovaný a formulovaný iným spôsobom ako článok 9 Aarhuského dohovoru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru vec Ordre des barreaux francophones sa jasne môže odlíšiť a aj musí byť odlíšená od prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Všetky cesty vedú do Ríma (ale niektoré sú hrboľatejšie ako iné)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Ako som uviedol vyššie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri bod 31 vyššie.</P></NOTE> všetci účastníci konania sa zhodujú, že existuje povinnosť konformného výkladu vo vzťahu k pravidlu NND. Aj ja súhlasím s tým, že existuje taká povinnosť. Vnútroštátny súd potvrdil, že takýto konformný výklad je možný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Bolo by možné tvrdiť, že vzhľadom na to, že údajne by bolo možné dosiahnuť rovnaký výsledok prostredníctvom konformného výkladu ako prostredníctvom priameho účinku, preto vyššie uvedené posúdenie priameho účinku pravidla NND nebolo nevyhnutne potrebné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Nemyslím si, že by to bol prijateľný záver z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je principiálny a druhý praktický.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Na <HT TYPE="ITALIC">principiálnej</HT> úrovni by bolo podľa môjho názoru trochu rozporuplné zastávať názor, že pravidlo NND <HT TYPE="ITALIC">nedisponuje</HT> jasnosťou a presnosťou, ktoré sú potrebné, aby bolo priamo účinné v konkrétnom prípade, a druhým dychom tvrdiť, že pravidlo NND <HT TYPE="ITALIC">je</HT> dostatočne jasné a presné, aby <HT TYPE="ITALIC">zaviazalo</HT> vnútroštátnych sudcov uplatniť ho v jednotlivých prípadoch prostredníctvom konformného výkladu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Priamy účinok pravidla NND zahŕňa uplatnenie ustanovenia na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>okresanie<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> trov konania, ktoré vnútroštátnemu súdu bráni v tom, aby ich priznával nad <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>nedostupne drahú<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> hranicu, ale samozrejme za predpokladu, že bude stále postupovať v rámci ostatných všeobecne platných vnútroštátnych pravidiel o trovách konania. V súlade s pravidlom konformného výkladu je vnútroštátny súd povinný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>pozliepať<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> časti vnútroštátneho práva a nájsť spôsob, ako znížiť trovy konania pod <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>nedostupne drahú<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> hranicu. Inými slovami, v obidvoch prípadoch sa rovnako požaduje z hľadiska jasnosti a presnosti určiť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>nedostupne drahú<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> hranicu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Uvedená jasnosť a presnosť sú buď prítomné alebo nie; nezmiznú pri zmienke o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>priamom účinku<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> mávnutím čarovného prútika. Myslím si, že by bolo zmätočné vzbudiť dojem, že v prípadoch priameho účinku a konformného výkladu platia odlišné štandardy <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/>jasnosti a presnosti<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>V kontexte prejednávanej veci je <HT TYPE="ITALIC">praktická</HT> úroveň tá, kde výber spôsobuje najvýraznejší rozdiel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Po prvé konformný výklad má svoje obmedzenia v tom, že prístup nemožno použiť na dosiahnutie výsledku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0056" ID="QS0056"/><HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT><QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060704">4. júla 2006</DATE>, <NAME.CASE>Adeneler a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑212/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:443">EU:C:2006:443</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0110">110</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Čo je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0057" ID="QS0057"/><HT TYPE="ITALIC">intra</HT><QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>, čo je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0058" ID="QS0058"/><HT TYPE="ITALIC">praeter</HT><QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> a čo je už <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0059" ID="QS0059"/><HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT><QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>, nevyhnutne závisí od subjektívneho a interpretačného posúdenia súdu, či je určitý výsledok dosiahnuteľný na základe celkového posúdenia vnútroštátneho práva. Naopak, ustanovenie smernice, ak je priamo účinné, predstavuje presnejšie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0060" ID="QS0060"/>vniknutie<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> do vnútroštátneho právneho poriadku. Na základnej úrovni je pravidlo samostatné, identifikovateľné a predvídateľné, a to v tom zmysle, že nie je podmienené interpretačnou dobrou vôľou a predstavivosťou a flexibilitou každého jednotlivého vnútroštátneho právneho systému alebo individuálneho účastníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Po druhé sa priameho účinku smernice možno dovolávať iba voči štátu a nie voči súkromným subjektom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900712">12. júla 1990</DATE>, <NAME.CASE>Foster a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑188/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:313">EU:C:1990:313</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171010">10. októbra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Farrell</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑413/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:745">EU:C:2017:745</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> (ako je vedľajší účastník konania vo veci samej). Na rozdiel od toho konformný výklad nenaráža na takéto obmedzenie v rámci tejto zásady ako takej. Konformný výklad je v kontexte sporov medzi súkromnými subjektmi uplatniteľný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Tento bod uvádzam s predpokladom, že vnútroštátny súd bude uplatňovať jedno alebo druhé riešenie, ale nie oboje v rovnakej veci. Inými slovami, na jednej strane by to nepotvrdilo priamy účinok pravidla NND voči členskému štátu a na druhej strane poprelo jeho horizontálne uplatnenie voči inému súkromnému subjektu pri účinnom uložení presne rovnakej povinnosti druhému súkromnému subjektu prostredníctvom konformného výkladu.</P></NOTE> Možno polemizovať, či by v konkrétnom prípade všeobecné právne zásady, ako napríklad legitímne očakávania, mohli vylúčiť nepriaznivé dôsledky na tretie súkromné subjekty,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960926">26. septembra 1996</DATE>, <NAME.CASE>Arcaro</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑168/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:363">EU:C:1996:363</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý sa však javí byť obmedzený na oblasť trestného práva a ukladanie trestu ako dôsledok konformného výkladu. Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070705">5. júla 2007</DATE>, <NAME.CASE>Kofoed</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑321/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:408">EU:C:2007:408</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kofoed</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑321/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:86">EU:C:2007:86</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, najmä bod 65), kde jasne potvrdzuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0061" ID="QS0061"/>je totiž prípustné uplatniť právo Spoločenstva prostredníctvom ustanovení vnútroštátneho práva, teda pristúpiť k nepriamemu uplatneniu práva Spoločenstva na ujmu jednotlivca<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>.</P></NOTE> hoci sa javí ako všeobecne akceptované, že konformný výklad môže zhoršiť právne postavenie jednotlivca.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri tiež bod 104 nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Po tretie, ak je vylúčený priamy účinok, situácia týkajúca sa možnej zodpovednosti členského štátu sa stáva zložitejšou a nejasnejšou. V prípadoch, keď došlo k nedostatočnému prebratiu a priamy účinok nie je možný, sú poškodené osoby nútené domáhať sa nápravy prostredníctvom žaloby o náhradu škody voči štátu. To v konečnom dôsledku zahŕňa násobenie súdnych konaní. Určenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0062" ID="QS0062"/>dostatočne závažného porušenia<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/> práva Únie bude okrem toho všeobecne ťažšie, keď porušené pravidlo nebude jasné a presné, čo je potrebné na to, aby bolo priamo účinné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960305">5. marca 1996</DATE>, <NAME.CASE>Brasserie du pêcheur a Factortame</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑46/93 a C‑48/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:79">EU:C:1996:79</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">4.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru je pravidlo NND dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo vnútroštátnemu sudcovi, aby určil <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0063" ID="QS0063"/>nedostupne drahý<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> výsledok v konkrétnom prípade. Toto pravidlo je tiež bezpodmienečné. Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku vnútroštátneho súdu takto:</TXT><P>Požiadavka obsiahnutá v piatom odseku článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v zmysle ktorej konanie musí byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0064" ID="QS0064"/>nie nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/>, je priamo účinná. Vnútroštátny súd, ktorý disponuje diskrečnou právomocou pri priznaní náhrady trov konania účastníkovi, ktorý<?PAGE NO="14"?> nemal vo veci úspech, je v prípade, že nebolo prijaté žiadne osobitné opatrenie na účely prebratia tohto ustanovenia, povinný pri rozhodovaní o trovách konania, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, zabezpečiť, aby prijatie akéhokoľvek rozhodnutia nemalo za následok <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0065" ID="QS0065"/>nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/> konanie.</P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke: časová pôsobnosť pravidla NND</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Môže sa pán Klohn v tomto prípade skutočne domáhať uplatnenia pravidlo NND,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Zámerne na tomto mieste používam neutrálny výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0066" ID="QS0066"/>uplatnenie<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/>. Prvá otázka sa zameriava len na časový aspekt. Presný spôsob, akým sa pravidlo uplatňuje (priamy účinok alebo konformný výklad) je opísaný v odpovedi na druhú otázku.</P></NOTE> keďže jeho žaloba bola podaná pred uplynutím lehoty na prebratie tohto pravidla? Ak áno, je to možné vo vzťahu k trovám konania vzniknutým výlučne <HT TYPE="ITALIC">po</HT> dátume prebratia, alebo tiež <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0067" ID="QS0067"/>retroaktívne<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/> vo vzťahu k trovám konania vzniknutým <HT TYPE="ITALIC">pred</HT> uplynutím lehoty na prebratie? Toto sú body, ktoré sú základom prvej otázky vnútroštátneho súdu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa súdne konanie začalo pred uplynutím lehoty na prebratie, ale pokračovalo a viedlo k nárastu trov konania počas dlhého obdobia po tomto dátume.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>V rozsahu, v akom sa prvá otázka vnútroštátneho súdu týka trov konania vzniknutých <HT TYPE="ITALIC">pred</HT> uplynutím lehoty na prebratie, sa domnievam, že táto otázka je do určitej miery hypotetická. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa totiž jasne uvádza, že jedinými dotknutými trovami konania sú tie, ktoré vznikli počas podstatnej fázy konania, ktorá začala najskôr <DATE ISO="20070731">31. júla 2007</DATE> potom, ako bolo povolené preskúmanie, a teda <HT TYPE="ITALIC">po</HT> uplynutí lehoty na prebratie: 25. jún 2005.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že pravidlo NND je možné v tomto prípade uplatniť vo vzťahu k príslušným trovám konania, teda trovám konania vzniknutým Rade počas <HT TYPE="ITALIC">podstatnej</HT> fázy sporu vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Začnem tým, že rozoberiem prípadnú klasifikáciu pravidla NND ako pravidla hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy (1). Ďalej posúdim alternatívne prístupy k časovému aspektu (2) a potom ich budem aplikovať na súčasný prípad (3).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Význam toho, či je pravidlo NND hmotnoprávne alebo procesnoprávne</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0068" ID="QS0068"/>sa procesnoprávne predpisy všeobecne vzťahujú na všetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia účinnosti týchto predpisov<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>, pričom hmotnoprávne predpisy <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0069" ID="QS0069"/>sa spravidla vykladajú tak, že sa vzťahujú na skutočnosti existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti, iba ak to jasne vyplýva z ich ustanovení, cieľov alebo všeobecnej štruktúry, že takýto účinok im musí byť daný<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19811112">12. novembra 1981</DATE>, <NAME.CASE>Meridionale Industria Salumi a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>212/80 až 217/80</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1981:270">EU:C:1981:270</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0009">9</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19930706">6. júla 1993</DATE>, <NAME.CASE>CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑121/91 a C‑122/91</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1993:285">EU:C:1993:285</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120214">14. februára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Toshiba Corporation a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑17/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:72">EU:C:2012:72</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Hmotnoprávne pravidlá sa v zásade vzťahujú len na situácie, ktoré vzniknú po nadobudnutí ich účinnosti, alebo na budúce právne účinky situácií, ktoré už vznikli.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100706">6. júla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Monsanto Technology</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑428/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:402">EU:C:2010:402</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101216">16. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Stichting Natuur en Milieu a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:779">EU:C:2010:779</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860710">10. júla 1986</DATE>, <NAME.CASE>Licata/ESC</NAME.CASE> (<NO.CASE>270/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:304">EU:C:1986:304</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020129">29. januára 2002</DATE>, <NAME.CASE>Pokrzeptowicz‑Meyer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑162/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:57">EU:C:2002:57</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Pravidlo NND nie je dokonale zaraditeľné ani do <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0070" ID="QS0070"/>procesnoprávnej<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/> a ani do <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0071" ID="QS0071"/>hmotnoprávnej<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> kategórie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Na jednej strane je pravda, že ustanovenia týkajúce sa trov konania sa často nachádzajú na vnútroštátnej úrovni v (občianskych) súdnych poriadkoch. Okrem toho niektoré judikáty Súdneho dvora možno chápať tak, že pravidlá týkajúce sa trov konania sú procesnoprávne. V rozsudku vo veci Altrip Súdny dvor implicitne rozlišoval medzi hmotnoprávnymi ustanoveniami, ako je požiadavka vykonať posúdenie vplyvu, a procesnoprávnymi ustanoveniami, ako je právo na súdne<?PAGE NO="15"?> preskúmanie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131107">7. novembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Gemeinde Altrip a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑72/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:712">EU:C:2013:712</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V rozsudku vo veci Edwards sa predpokladalo, že pravidlo NND sa uplatňuje priamo, čo naznačuje, ale nie explicitne potvrdzuje, jeho procesný charakter.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Edwards a Pallikaropoulos</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:221">EU:C:2013:221</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V rozsudkoch vo veciach Saldanha a Data Delecta Súdny dvor výslovne kvalifikoval ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia trov konania ako procesnoprávne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960926">26. septembra 1996</DATE>, <NAME.CASE>Data Delecta a Forsberg</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑43/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:357">EU:C:1996:357</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19971002">2. októbra 1997</DATE>, <NAME.CASE>Saldanha a MTS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:458">EU:C:1997:458</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Na druhej strane zastávam názor, že nie je možné tvrdiť, že pravidlo NND má čisto a jasne procesnoprávny charakter. Ako všeobecnú skutočnosť možno uviesť, že trovy konania často tvoria súčasť výroku rozsudku a za normálnych okolností nasledujú po rozhodnutí (to znamená rozhodnutí vo veci samej). Súdny dvor v rozsudku vo veci Altrip naznačuje hmotnoprávne/procesnoprávne rozlíšenie, ale nijakým spôsobom nestanovuje, do ktorej z týchto kategórií by mohlo patriť také ustanovenie o trovách konania, akým je pravidlo NND. Rozsudok vo veci Edwards jednoducho na túto otázku neposkytuje odpoveď: Súdny dvor vôbec neposudzoval časovú pôsobnosť. Takáto otázka nebola jednoducho vznesená. Oba rozsudky vo veciach Data Delecta a Saldanha sa týkali iba <HT TYPE="ITALIC">zabezpečenia</HT> trov konania, a nie samotného vyčíslenia trov konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>To znamená, že zábezpeka na trovy konania by v zásade bola stratená iba vtedy, ak by účastník, ktorý zložil zábezpeku, bol neúspešný vo veci samej. Otázkou v týchto prípadoch bola skôr diskriminácia na základe štátnej príslušnosti v súvislosti s požiadavkou zabezpečenia trov konania.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Čo je dôležitejšie, pri bližšom čítaní je táto judikatúra podľa môjho názoru viac rozlišujúca.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Pozri všeobecnejšie k časovej pôsobnosti práva Únie v nových členských štátoch na veci, ktoré sa prelínajú s dátumom pristúpenia, môj návrh prednesený vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nemec</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:619">EU:C:2016:619</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Skôr ako prísne zaraďujúci do <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0072" ID="QS0072"/>procesnoprávnej<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0073" ID="QS0073"/>hmotnoprávnej<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> kategórie je základný prístup k tejto problematike takýto: všetky nové pravidlá práva Únie sa uplatňujú okamžite, ale potom sa pozornosť zameriava na hranice uplatňovania takýchto nových pravidiel v jednotlivých prípadoch. Takéto hranice, najmä vo forme nadobudnutých práv a/alebo oprávnených očakávaní, budú oveľa pevnejšie, ak budú existovať jasné hmotnoprávne pravidlá, zakazujúce retroaktivitu vo forme nového prehodnotenia skutočností z minulosti a uzavretých právnych vzťahov. Naopak budú oveľa slabšie alebo neexistujúce v prípade čisto procesnoprávnych pravidiel. V tomto kontexte je dôležitá stabilita a predvídateľnosť zákona a očakávaní, pokiaľ ide o konkrétny typ predmetného pravidla.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>S ohľadom na túto skutočnosť sa v písomných podaniach a na pojednávaní diskusia zamerala menej na prísnu kategorizáciu pravidla NND a viac na potenciál jeho retroaktívnych účinkov a na očakávania účastníkov konania na začiatku a počas celého konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Rada zdôraznila, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0074" ID="QS0074"/>pravidlá angažovanosti<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/> vrátane potenciálnych trov konania by sa nemali v polovici konania meniť. Strany <HT TYPE="ITALIC">na začiatku</HT> určujú svoje stratégie založené nielen na ich právnom posúdení veci a ich šance na úspech, ale aj na ich rizikách z hľadiska vystavenia sa trovám konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Toto tvrdenie má určité opodstatnenie. Má však tiež zjavné nedostatky. Obzvlášť v zložitých prípadoch, ako je tento, účastníci konania nemajú jasný obraz o celkových trovách konania od prvého dňa. Čím dlhšie konanie trvá, tým je nižšia ich predvídateľnosť. Prvostupňové rozsudky môžu viesť k odvolaniu, ďalším odvolaniam v právnych otázkach, ústavným sťažnostiam a dokonca v zriedkavých prípadoch aj k návrhom na začatie prejudiciálneho konania predloženým Súdnemu dvoru. Je jasné, že každý navrhovateľ, ktorý koná rozumne, pravdepodobne (opätovne) posúdi vystavenie sa trovám konania v každej z týchto etáp a rozhodne, či bude pokračovať v súdnom konaní. Okrem toho majú sudcovia vo všeobecnosti určitú mieru voľnej úvahy (niekedy aj značnú mieru voľnej úvahy) v konečnej analýze a určovaní trov konania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Okrem toho nesúhlasím s Radou, že verejní a súkromní účastníci konania sú v rovnakej pozícii, pokiaľ ide o očakávania týkajúce sa trov konania. Aj keď členský štát zjavne zváži náklady a výhody obhajoby a pokračovania v obhajobe prípadu, neexistuje riziko, že by individuálny súdny spor viedol k jeho bankrotu. To nie je prípad väčšiny súkromných účastníkov konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastávam názor, že otázku časovej pôsobnosti pravidla NND nemožno vyriešiť jednoduchým rozhodnutím o tom, do ktorej kategórie, procesnoprávnej alebo hmotnoprávnej, toto ustanovenie pravdepodobne zapadá.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Alternatívne prístupy k časovej pôsobnosti</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Ak bude akceptované vyššie uvedené tvrdenie, že očakávania o výške trov konania sú stanovené na začiatku konania, záverom by bolo, že pravidlá o trovách konania uplatniteľné v danom okamihu, na základe ktorých je postavená stratégia súdneho sporu, by sa mali uplatňovať počas celého konania. Účastníci konania by vstúpili do určitého <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0075" ID="QS0075"/>tunela trov konania<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/>, v ktorom by zostali počas všetkých etáp konania, napríklad žiadosti o povolenie súdneho preskúmania, súdneho preskúmania, opravných prostriedkov proti prvostupňovému rozsudku, druhostupňovému rozsudku, návrhov na iné súdy, sporov týkajúcich sa trov konania a podobne. Ako tomu rozumiem, uvedené predstavuje v podstate stanovisko Rady a Írska.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru je tento prístup veľmi problematický. Umožnilo by to situácie, keď by súdne spory mohli pokračovať aj desaťročia po uplynutí lehoty na prebratie pravidla NND.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Alternatívny prístup je, že pravidlo NND by bolo okamžite uplatniteľné na akékoľvek rozhodnutie o trovách konania vydané po uplynutí lehoty na prebratie. Tak by sa mohlo stať pravdepodobne na základe okamžitého uplatnenia procesnoprávneho pravidla alebo uplatnenia hmotnoprávneho pravidla na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0076" ID="QS0076"/>budúce účinky<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/> predchádzajúcej zmeny právneho predpisu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Takéto riešenie je podľa môjho názoru tiež trochu problematické. Ako som uviedol vyššie, nesúhlasím s tvrdením, že očakávania o výške trov konania sa vykryštalizujú raz a navždy na samotnom začiatku konania. Na druhej strane sa nedá poprieť, že v tejto fáze existujú určité očakávania. Extrémnym príkladom môže byť, že ak smernica zavedie nové pravidlo o trovách konania od <DATE ISO="20180101">1. januára 2018</DATE> bez uvedenia špecifických okolností, zdá sa byť ťažké odôvodniť prijatie rozhodnutia o trovách konania <DATE ISO="20180102">2. januára 2018</DATE> pri uplatnení daného nového pravidla NND na konania, ktoré prebiehali niekoľko rokov pred týmto dátumom. Aj keď to nie je otázkou v súčasnom konaní, je úplne možné, že takýto prístup by mohol zahŕňať aj uplatnenie nového pravidla na trovy, ktoré vznikli pred uplynutím lehoty na prebratie (dokonca aj pred samotným prijatím smernice).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Musí sa nájsť stredná cesta. Možno predpokladať dve možnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Po prvé pravidlo NND možno uplatniť vo vzťahu ku všetkým trovám konania vzniknutým po lehote na prebratie, aj keď toto konanie bolo začaté pred týmto dátumom. Týmto spôsobom by sa trovy každého konania museli rozdeliť na trovy, ktoré vznikli (fakturované alebo objektívne poskytnuté) pred dátumom na prebratie a tie, ktoré vznikli po tomto dátume.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Po druhé pravidlo NND by sa mohlo uplatňovať od začiatku prvej novej <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0077" ID="QS0077"/>fázy<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> konania nasledujúcej po dátume na prebratie. Tým myslím okamih, keď rozhodnutie prijme orgán, ktorý prejednáva vec (v tomto prípade súd) a a) ukončí konanie v danom stupni, napríklad rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, alebo b) povolí pokračovanie konania, napríklad rozhodnutie o prípustnosti alebo, podľa môjho chápania konania pred írskymi súdmi, rozhodnutie o povolení súdneho preskúmania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Táto druhá možnosť je založená na skutočnosti, že v takýchto kľúčových fázach konania účastníci konania pravdepodobne náležite zohľadňujú trovy konania a výhody a nevýhody pokračovania v spore. Zatiaľ čo zjavne nepôjde vždy o taký prípad, javí sa to ako rozumný predpoklad a v praxi ako uskutočniteľný a predvídateľný prístup.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru by mal Súdny dvor uprednostniť druhú možnosť z viacerých dôvodov. Hoci prvá možnosť je pravdepodobne predvídateľnejšia v tom zmysle, že poskytuje jasnejší, jediný dátum na uplatnenie pravidla NND, nemusí byť nevyhnutne možné, aby všetky vnútroštátne systémy zabezpečili oddelenosť trov konania. Ďalšie praktické problémy, ako napríklad použitie pevných poplatkov (na identifikovateľné úlohy alebo časti konania), ktoré nemajú presný dátum, tiež vyvolávajú otázky praktickosti prvej možnosti. Okrem toho druhá možnosť viac rešpektuje očakávania účastníkov na začiatku konania. Toto je mimoriadne dôležité, ak by sa pravidlo NND malo uplatňovať voči súkromným subjektom (zvyčajne by to platilo napríklad v prípade, že súkromný subjekt, ktorému bolo udelené územné povolenie, bude participovať v konaní o napadnutí daného povolenia).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Ďalšie sofistikovanejšie a odstupňované prístupy, založené napríklad na individuálnom hodnotení skutočných očakávaní účastníkov v konkrétnych postupoch, by podľa môjho názoru boli podstatne zložitejšie a poskytovali by výrazne nižšiu predvídateľnosť ako dve vyššie uvedené možnosti.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie na tento prípad</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>S tým, že konečné posúdenie bude na vnútroštátnom súd, druhá možnosť, ktorá sa predpokladá vyššie – uplatnenie pravidla NND od začiatku prvej oddelenej fázy konania po uplynutí lehoty na prebratie –, by znamenala, že pravidlo NND by malo byť uplatnené od momentu, kedy bolo pánovi Klohnovi udelené povolenie na podanie návrhu na súdne preskúmanie. Bolo by to uplatniteľné na celé vecné preskúmanie a na rozhodnutie o veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Možno však dodať, že vzhľadom na to, že trovy konania neboli vyčíslené vo vzťahu k predchádzajúcim fázam konania, prvá možnosť by v tomto prípade zjavne viedla k rovnakému praktickému výsledku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Napokon rozumiem, že jedinými zvažovanými trovami konania sú trovy Rady, ktorá je verejným subjektom a považuje sa za súčasť členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>V zmysle judikatúry citovanej v poznámke pod čiarou 47 vyššie.</P></NOTE> Preto by sa nemala riešiť otázka týkajúca sa uplatňovania pravidla NND pánom Klohnom proti súkromným subjektom (v tomto prípade vedľajší účastník konania, teda spoločnosť, ktorá buduje zariadenie). Tomuto bodu sa preto nebudem podrobne venovať. Napriek tomu stojí za to pripomenúť,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Pozri bod 74 vyššie.</P></NOTE> že v rozsahu, v akom sa pravidlo NND považuje za majúce priamy účinok, jeho priamy účinok by nemohol byť uplatnený voči súkromnému subjektu. Naproti tomu povinnosť konformného výkladu sa uplatňuje na vzťahy medzi súkromnými subjektmi a môže potenciálne viesť k tomu, že by ďalšie súkromné subjekty museli znášať bremeno trov konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Tiež jednoduchým uložením povinnosti každému účastníkovi konania, ako aj vedľajšiemu účastníkovi konania znášať svoje vlastné trovy konania bez ohľadu na vecný výsledok konania pred prijatím jasného pravidla v tomto zmysle vo vnútroštátnom práve.</P></NOTE> To je ďalší dôvod na zvýhodnenie druhej možnosti navrhovanej v predchádzajúcom texte, ktorá viac zohľadňuje očakávania takýchto strán.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Nevylučujem, že v takom prípade vnútroštátny súd skutočne zvažuje legitímne očakávania, aby sa vyhol finančným povinnostiam pre súkromné subjekty súdneho konania na základe konformného výkladu vo svetle neprebratého pravidla NND.</P></NOTE> Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 74 vyššie, v kontexte druhej otázky predstavuje uvedený odlišný vplyv na súkromné subjekty ďalší dôvod na rozlíšenie medzi priamym účinkom a konformným výkladom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku vnútroštátneho súdu takto:</TXT><P>V takých prípadoch, aké predstavuje predmetné konanie pred vnútroštátnym súdom, môže byť povinnosť uvedená v piatom odseku článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá stanovuje, že konania musia byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0078" ID="QS0078"/>nie nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/>, uplatnená vo vzťahu k trovám konania, ktoré vznikli od prvej oddelenej fázy konania nasledujúcej po uplynutí lehoty na prebratie, to znamená fázy nasledujúcej po prijatí rozhodnutia súdnym orgánom, ktorý prejednáva vec a ktorý buď a) skončí konanie na danom stupni alebo b) umožní pokračovať v konaní.</P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">D.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O tretej otázke</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či bez ohľadu na skutočnosť, že pán Klohn nenapadol vydané rozhodnutie o vyčíslení trov konania, ktoré je povinný uhradiť (a ktoré sa teda stalo právoplatným), má súdny úradník, ktorý vymeriava výšku trov konania, alebo súd, ktorý preskúmava rozhodnutie súdneho úradníka, povinnosť uplatniť pravidlo NND na konečnú sumu trov konania, ktoré je povinný uhradiť pán Klohn.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>S tým, že konečné posúdenie bude na vnútroštátnom súde, zastávam názor, že či už súdny úradník alebo súd, ktorý preskúmava rozhodnutie súdneho úradníka, majú povinnosť uplatniť pravidlo NND (buď ako pravidlo s priamym účinkom alebo na základe konformného výkladu v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora v súvislosti s druhou otázkou).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti najprv uvediem niekoľko pripomienok k skutkovým okolnostiam a k vnútroštátnemu právu, ktoré predložili účastníci konania (1). Potom odpoviem na tretiu otázku vnútroštátneho súdu (2).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Skutkové okolnosti a vnútroštátne právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Rozumiem, že rozhodnutie, ktorým bola vymeraná výška trov konania, ktoré je povinný uhradiť pán Klohn, sa stalo právoplatným.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Judikatúra Súdneho dvora zdôrazňuje dôležitosť zásady <HT TYPE="ITALIC">res iudicata</HT> z dôvodu, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151111">11. novembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Klausner Holz Niedersachsen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑505/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:742">EU:C:2015:742</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE> Len v prípade veľmi výnimočných okolností by právo Únie vyžadovalo od vnútroštátneho súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné pravidlá, na základe ktorých sa rozhodnutie stáva konečným.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040113">13. januára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Kühne &amp; Heitz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑453/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:17">EU:C:2004:17</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070718">18. júla 2007</DATE>, <NAME.CASE>Lucchini</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:434">EU:C:2007:434</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Porovnaj s tým, čo možno povedať, že je všeobecným prístupom v rozsudkoch z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990601">1. júna 1999</DATE>, <NAME.CASE>Eco Swiss</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑126/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:269">EU:C:1999:269</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060316">16. marca 2006</DATE>, <NAME.CASE>Kapferer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑234/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:178">EU:C:2006:178</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa javí, že neexistujú žiadne také výnimočné okolnosti. Existuje však niekoľko pripomienok, ktoré je potrebné uviesť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Po prvé, hoci rozhodnutie o uložení povinnosti pánovi Klohnovi nahradiť trovy konania môže byť konečné, tiež rozumiem, že toto rozhodnutie neurčilo žiadnu konkrétnu sumu trov, ktoré by mali byť uhradené. Rozhodnutie, ktoré sa javí ako konečné, je súdne rozhodnutie stanovujúce, že <HT TYPE="ITALIC">vymeranie trov konania sa uskutoční po ukončení veci</HT>. Na rozdiel od toho sa konkrétna <HT TYPE="ITALIC">suma</HT> trov konania javí ako otvorená a v súčasnosti napadnutá v prebiehajúcom konaní pred vnútroštátnym súdom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Po druhé, ak by pán Klohn chcel napadnúť rozhodnutie, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, musel by získať povolenie tak urobiť. Okrem toho by takéto povolenie bolo udelené len vtedy, ak by sa pán Klohn mohol v odvolaní odvolať na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0079" ID="QS0079"/>výnimočný verejný záujem<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/>. Írsko potvrdilo tieto aspekty vnútroštátneho práva na pojednávaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Po tretie pán Klohn na pojednávaní potvrdil bez toho, aby mu ostatní účastníci konania protirečili, že nevedel o jeho možnom alebo pravdepodobnom vystavení sa povinnosti uhradiť trovy konania pred rozhodnutím súdneho úradníka alebo minimálne pred návrhom rozhodnutia, ktoré bolo <HT TYPE="ITALIC">dostupné rok potom</HT>, ako súd rozhodol o trovách konania. V tomto ohľade pán Klohn uviedol, že trovy konania Rady, ktoré mu boli vymerané na úhradu týmto rozhodnutím, boli približne trikrát vyššie ako trovy, ktoré v rámci konania sám vynaložil. Zdá sa, že vedľajší účastník konania si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Po štvrté pán Klohn uviedol, že v čase vydania súdneho rozhodnutia o trovách konania veril, že súdny úradník bude uplatňovať pravidlo NND. Pán Klohn uviedol vnútroštátny precedens z niekoľkých mesiacov predtým, ako bolo vydané rozhodnutie o vymeraní trov, ktoré podľa jeho názoru podporuje tento názor.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20071121">21. novembra 2007</DATE> írskeho High Court (Vrchný súd), Kavanagh (HC IEHC (2007) 389 – záznam č. 2007/1269 P).</P></NOTE> Tento argument spochybňuje najmä Írsko, ktoré tvrdí, že z judikatúry Supreme Court (Najvyšší súd) je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0080" ID="QS0080"/>jasne zrejmé<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/>, že súdny úradník nemá takéto právomoci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Okrem toho rozhodnutie súdu o trovách konania voči pánovi Klohnovi (2008) predchádza rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Írsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑427/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:457">EU:C:2009:457</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že Írsko neprebralo pravidlo NND. (Ne)zákonnosť vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa trov konania sa javí ako dôležitý prvok, ktorý bol potvrdený až po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o trovách konania.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Po piate rozumiem, že súdny úradník má určitú právomoc znížiť trovy konania v porovnaní s nárokovanými trovami. Vnútroštátny súd totiž potvrdzuje, že Rada pôvodne žiadala <FT TYPE="NUMBER">98000</FT> eur na trovách konania, ale bolo jej priznaných iba približne <FT TYPE="NUMBER">86000</FT> eur. Rozumiem, že zdôvodnením tohto zníženia trov konania bola v zásade primeranosť poplatkov za právne služby a že súdny úradník sa domnieva, že jeho právomoc znížiť priznané trovy konania nezahŕňa zníženia na základe toho, že trovy konania sú nedostupne drahé.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie na tento prípad</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>Úlohou vnútroštátneho súdu je vykonať konečné posúdenie skutkového stavu a vnútroštátneho práva v prejednávanej veci. S ohľadom na to uvediem nižšie povinnosti vyplývajúce z práva Únie a spôsoby ich uplatnenia na základe môjho chápania skutkového stavu a vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú uvedené vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neurčuje súd alebo iný orgán, ktorý má právomoc zabezpečiť uplatňovanie pravidla NND. Rovnako ako pri iných pravidlách podobnej povahy to je v prvom rade záležitosťou vnútroštátneho práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Sloboda výberu spôsobov a prostriedkov určených na zabezpečenie prebratia pravidla NND však nemá žiadny dosah na povinnosť uloženú členskému štátu prebrať do svojho vnútroštátneho právneho poriadku všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie úplnej účinnosti pravidla NND v súlade s cieľom, ktorý sleduje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>Povinnosť členského štátu zabezpečiť dosiahnutie výsledku stanoveného pravidlom NND, ako aj jeho povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpečenie plnenia tejto povinnosti, vyplývajúca z článku 4 ods. 3 ZEÚ, sa vzťahuje na súdy členských štátov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0098">98</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a vzťahuje sa na všetky vnútroštátne orgány, vrátane <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT> tých, ktoré sú naviazané na vnútroštátne súdy alebo sú ich súčasťou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19890622">22. júna 1989</DATE>, <NAME.CASE>Costanzo</NAME.CASE> (<NO.CASE>103/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1989:256">EU:C:1989:256</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="20"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>Inými slovami, zásady prednosti a priameho účinku práva Únie, ako aj povinnosť konformného výkladu sú záväzné pre všetky orgány členských štátov, <HT TYPE="ITALIC">a to tak súdne, ako aj správne</HT>. V tomto rámci je skutočne záležitosťou vnútroštátneho práva, ktorému konkrétnemu subjektu je nakoniec zverené zabezpečenie dodržiavania týchto povinností, <HT TYPE="ITALIC">pod podmienkou, že to niektorý subjekt robí</HT>. Nie je úlohou Súdneho dvora rozhodnúť o vnútornom rozdelení právomocí členských štátov v tomto ohľade a/alebo o ústavnej klasifikácii vnútroštátnych orgánov, ako je napr. súdny úradník, ktorý vymeriava výšku trov konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>Všeobecne možno uviesť nasledovné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>S výhradou časových obmedzení uvedených vyššie, jednotlivec ako pán Klohn musí mať právo uplatniť pred vnútroštátnym súdom a vnútroštátnymi orgánmi pravidlo NND. Tieto vnútroštátne súdy a orgány sú povinné zabezpečiť výsledky priameho účinku tohto pravidla<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19890622">22. júna 1989</DATE>, <NAME.CASE>Costanzo</NAME.CASE> (<NO.CASE>103/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1989:256">EU:C:1989:256</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> alebo, ak by Súdny dvor rozhodol, že pravidlo NND nemá priamy účinok, tieto súdne orgány sú v každom prípade povinné vykladať vnútroštátne právo v súlade s pravidlom NND <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0081" ID="QS0081"/>v záležitostiach v rámci ich jurisdikcie<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0099">99</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a vnútroštátne orgány <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0082" ID="QS0082"/>v rámci sféry ich kompetencie<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900612">12. júna 1990</DATE>, <NAME.CASE>Nemecko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑8/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:241">EU:C:1990:241</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040113">13. januára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Kühne &amp; Heitz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑453/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:17">EU:C:2004:17</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080212">12. februára 2008</DATE>, <NAME.CASE>Kempter</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑2/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:78">EU:C:2008:78</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123.</NO.P><TXT>Otázkou, ktorá zostáva, je teda to, či zníženie vymeraných trov konania na účely dodržania pravidla NND predstavuje záležitosť vo sfére <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0083" ID="QS0083"/>kompetencie<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/> (alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0084" ID="QS0084"/>jurisdikcie<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/>) súdneho úradníka alebo vnútroštátneho súdu preskúmavajúceho rozhodnutie súdneho úradníka. To je kľúčový aspekt tretej otázky vnútroštátneho súdu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0124"><NO.P>124.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa domnievam, že keď judikatúra Súdneho dvora odkazuje na vnútroštátne správne orgány, ktoré uplatňujú zásady prednosti a priameho účinku práva Únie, ako aj povinnosť konformného výkladu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0085" ID="QS0085"/>v rámci sféry ich kompetencie<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>, treba to chápať tak, že vnútroštátne orgány tak musia urobiť, ak disponujú potrebnou právomocou (v zmysle <HT TYPE="ITALIC">všeobecného typu právomoci</HT>) bez výslovného poverenia na využitie existujúcej právomoci na konkrétny účel požadovaný právom Únie. Priamy účinok a nadradenosť podľa môjho názoru však nemožno presadzovať tak ďaleko, aby sa správnym orgánom udelil úplne nový druh právomocí, než sú tie, ktoré im priznávali vnútroštátne právne predpisy, čo by mohlo byť v rozpore s oddelením právomocí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0125"><NO.P>125.</NO.P><TXT>Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa mňa vyplýva, že príslušný súdny úradník je za určitých okolností oprávnený znížiť výšku trov konania. Zdá sa teda, že má všeobecný druh právomoci, ktorý mu umožňuje zmeniť výšku trov konania, ktoré sa majú vymerať. Otázka, či sa má právomoc znížiť výšku trov konania, ktorú má súdny úradník, vykladať tak, že sa týka takých prípadov, ako je tento, je v konečnom dôsledku otázkou vnútroštátneho práva, o ktorej má rozhodnúť vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0126"><NO.P>126.</NO.P><TXT>V každom prípade v rozsahu, v akom vnútroštátny súd dospeje k záveru, že samotný súdny úradník nemá túto právomoc, musí ju mať súd, ktorý preskúmava jeho rozhodnutie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="21"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0127"><NO.P>127.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry vnútroštátne súdy majú totiž <HT TYPE="ITALIC">predovšetkým</HT> povinnosť zaručiť právnu ochranu vyplývajúcu pre jednotlivcov z ustanovení práva Únie a zabezpečiť jej uplatnenie v celom rozsahu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041005">5. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Pfeiffer a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/01 až C‑403/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:584">EU:C:2004:584</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0111">111</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V prípade neexistencie pravidiel Únie v danej oblasti majú byť vo vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu určené príslušné súdy a upravené procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19761216">16. decembra 1976</DATE>, <NAME.CASE>Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral</NAME.CASE> (<NO.CASE>33/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:188">EU:C:1976:188</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0005">5</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19761216">16. decembra 1976</DATE>, <NAME.CASE>Comet</NAME.CASE> (<NO.CASE>45/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:191">EU:C:1976:191</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951214">14. decembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Peterbroeck</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑312/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:437">EU:C:1995:437</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070313">13. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Unibet</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑432/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:163">EU:C:2007:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070607">7. júna 2007</DATE>, <NAME.CASE>van der Weerd a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑222/05 až C‑225/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:318">EU:C:2007:318</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0128"><NO.P>128.</NO.P><TXT>Tieto pravidlá nesmú najmä prakticky znemožňovať alebo nadmerne sťažovať výkon práv priznaných právom Únie (zásada efektivity). Nedodržanie uvedenej požiadavky na úrovni Únie môže porušiť zásadu účinnej súdnej ochrany.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0129"><NO.P>129.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru by bolo v rozpore so zásadou efektivity, ak by sa konštatovalo, že ani súdny úradník, ani vnútroštátny súd, ktorý preskúmava jeho rozhodnutie, nemajú právomoc uplatniť pravidlo NND v prípade, akým je tento.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0130"><NO.P>130.</NO.P><TXT>V rámci prijímania tohto záveru beriem do úvahy rôzne skutkové okolnosti uvedené v predchádzajúcej časti, z ktorých jedna je podľa môjho názoru rozhodujúca, konkrétne tá, že rozhodnutie o výške trov konania bolo vydané dlhý čas <HT TYPE="ITALIC">po</HT> uplynutí lehoty na napadnutie rozhodnutia o trovách konania, ktoré má uhradiť pán Klohn. To by znamenalo, že pán Klohn jednoducho nemal pri rozhodovaní o tom, či napadne alebo nenapadne rozhodnutie o trovách konania, prístup k tomu, čo sa javí ako kľúčová informácia: aká je výška trov konania? V tejto súvislosti pripomínam, že veľká časť argumentácie Rady v tejto veci sa zakladá na predpoklade, že rozhodnutie o začatí súdneho konania zahŕňa <HT TYPE="ITALIC">kvalifikovanú analýzu o nákladoch a výnosoch</HT>, ktorá vedie k očakávaniam založeným na reálnom základe. Preto je istým spôsobom ironické následne tvrdiť, že neúspešný účastník konania by mal byť povinný rozhodnúť o tom, či napadnúť alebo nenapadnúť rozhodnutie o trovách konania bez toho, aby skutočne vedel, aká suma bude od neho požadovaná na úhradu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0131"><NO.P>131.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na tretiu otázku vnútroštátneho súdu takto:</TXT><P>V takom prípade, aký predstavuje toto konanie pred vnútroštátnym súdom, ak je rozhodnutie o náhrade trov konania bez výhrad a v dôsledku nepodania odvolania by sa z hľadiska vnútroštátneho práva považovalo za konečné a rozhodujúce, a ak pred uplynutím lehoty na podanie odvolania voči danému rozhodnutiu nebola vyčíslená výška trov konania, právo Únie vyžaduje, aby buď</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>úradník, ktorý vymeriava výšku trov konania a ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom poverený úlohou vyčísliť výšku primeraných trov konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, alebo</P></ITEM><ITEM><P>súd, od ktorého sa požaduje preskúmanie rozhodnutia tohto úradníka, ktorý vymeriava výšku trov konania,</P></ITEM></LIST></P><P>mal povinnosť uplatniť priamo účinné pravidlo vyplývajúce z piateho odseku článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa ktorého konanie nesmie byť v súvislosti s trovami konania nedostupne drahé.</P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="22"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0132"><NO.P>132.</NO.P><TXT>Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Supreme Court, Ireland (Najvyšší súd, Írsko) takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>V takých prípadoch, aké predstavuje predmetné konanie pred vnútroštátnym súdom, môže byť povinnosť uvedená v piatom odseku článku 10a smernice Rady 85/337/EHS z <DATE ISO="19850627">27. júna 1985</DATE> o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z <DATE ISO="20030526">26. mája 2003</DATE>), ktorá stanovuje, že konania musia byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0086" ID="QS0086"/>nie nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/>, uplatnená vo vzťahu k trovám konania, ktoré vznikli od prvej oddelenej fázy konania nasledujúcej po uplynutí lehoty na prebratie, to znamená fázy nasledujúcej po prijatí rozhodnutia súdnym orgánom, ktorý prejednáva vec a ktorý buď a) skončí konanie na danom stupni alebo b) umožní pokračovať v konaní.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Požiadavka obsiahnutá v piatom odseku článku 10a smernice 85/337, v zmysle ktorej konanie musí byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0087" ID="QS0087"/>nie nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/>, je priamo účinná. Vnútroštátny súd, ktorý disponuje diskrečnou právomocou pri priznaní náhrady trov konania účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech, je v prípade, že nebolo prijaté žiadne osobitné opatrenie na účely prebratia tohto ustanovenia, povinný pri rozhodovaní o trovách konania, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, zabezpečiť, aby prijatie akéhokoľvek rozhodnutia nemalo za následok <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0088" ID="QS0088"/>nedostupne drahé<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/> konanie.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V takom prípade, aký predstavuje toto konanie pred vnútroštátnym súdom, ak je rozhodnutie o náhrade trov konania bez výhrad a v dôsledku nepodania odvolania, by sa z hľadiska vnútroštátneho práva považovalo za konečné a rozhodujúce, a ak pred uplynutím lehoty na podanie odvolania voči danému rozhodnutiu nebola vyčíslená výška trov konania, právo Únie vyžaduje, aby buď</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>úradník, ktorý vymeriava výšku trov konania a ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom poverený úlohou vyčísliť výšku primeraných trov konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, alebo</P></ITEM><ITEM><P>súd, od ktorého sa požaduje preskúmanie rozhodnutia tohto úradníka, ktorý vymeriava výšku trov konania,</P></ITEM></LIST></P><P>mal povinnosť uplatniť priamo účinné pravidlo vyplývajúce z piateho pododseku článku 10a smernice 85/337, podľa ktorého konanie nesmie byť v súvislosti s trovami konania nedostupne drahé.</P></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>