European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2026/2621

26.5.2026

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 10. marca 2026

k návrhu nariadenia o zjednodušení legislatívneho rámca v digitálnej oblasti (súhrnný balík opatrení v digitálnej oblasti)

(CON/2026/9)

(C/2026/2621)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 9. decembra 2025 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2016/679, (EÚ) 2018/1724, (EÚ) 2018/1725, (EÚ) 2023/2854 a smernice 2002/58/ES, (EÚ) 2022/2555 a (EÚ) 2022/2557, pokiaľ ide o zjednodušenie legislatívneho rámca v digitálnej oblasti, a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) 2018/1807, (EÚ) 2019/1150, (EÚ) 2022/868 a smernica (EÚ) 2019/1024 (súhrnný balík opatrení v digitálnej oblasti) (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré patria do oblastí pôsobnosti ECB vrátane uskutočňovania menovej politiky podľa článku 127 ods. 2 prvej zarážky a článku 282 ods. 1 zmluvy, podpory plynulého fungovania platobných systémov podľa článku 127 ods. 2 štvrtej zarážky a článku 282 ods. 1 zmluvy, obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami podľa článku 127 ods. 6 zmluvy a úloh ECB týkajúcich sa zberu štatistických informácií podľa článku 5 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“). V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Všeobecné pripomienky

1.1.

ECB podporuje navrhované nariadenie, ktoré predstavuje dôležitú reformu zameranú na zjednodušenie a optimalizáciu uplatňovania súboru pravidiel v oblasti digitálnych technológií v Únii. V rozsahu, v akom bude navrhované nariadenie účinné pri plnení v ňom stanovených cieľov spočívajúcich v podpore politík, ktorými sa posilňuje konkurencieschopnosť Únie a znižuje sa regulačné zaťaženie ľudí, podnikov a orgánov verejnej správy, odstráni prekážky brániace poskytovaniu služieb a podporí rozvoj digitálneho hospodárstva v Únii, pri zohľadnení potreby zachovať najvyššie štandardy pri presadzovaní hodnôt Únie vrátane dodržiavania základných práv. Význam digitálneho hospodárstva narastá a môže mať vplyv na uskutočňovanie menovej politiky, keďže ovplyvňuje prostredie, v ktorom menová politika funguje, a to prostredníctvom heterogénnej transformácie modelov spotreby a výroby, obchodných modelov a relatívnych cien v rámci eurozóny a členských štátov. Tento vývoj má významný vplyv na premenné relevantné pre menovú politiku a na ich meranie vrátane zamestnanosti, produktivity, potenciálnej produkcie a inflácie. Ovplyvňuje aj spôsob transmisie rozhodnutí menovej politiky do domácností a podnikov, čo zvyšuje neistotu a komplexnosť úlohy tvorcov politík.

1.2.

ECB víta najmä návrhy na zjednodušenie pravidiel pre výmenu údajov medzi orgánmi verejnej správy a podnikmi a ustanovení upravujúcich spracúvanie osobných údajov v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 (2) (ďalej len „akt o údajoch“). ECB sa vo veľkej miere podieľa na zbere, rozvoji, tvorbe a šírení údajov, ktoré používa na vykonávanie úloh a činností patriacich do oblasti jej pôsobnosti. Patrí sem zber štatistických informácií, ak je to potrebné na zabezpečenie úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) podľa článku 5 štatútu ESCB. ECB je zapojená aj do mnohých iniciatív v oblasti spolupráce na podporu výmeny údajov a spolupráce s inými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj s príslušnými orgánmi členských štátov, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Pri vykonávaní svojich úloh môže tiež za určitých okolností spracúvať osobné údaje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (3) (ďalej len „nariadenie EÚ o ochrane osobných údajov“). Z týchto dôvodov ECB podporuje opatrenia, ktorými sa vytvorí koherentný a súdržný regulačný rámec na podporu dostupnosti a používania údajov.

1.3.

ECB je zodpovedná aj za zabezpečenie súladu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 (4) (ďalej len „nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti“) v prípade úverových inštitúcií klasifikovaných ako významné podľa článku 6 ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (5), a to v súlade s právomocami a úlohami v oblasti prudenciálneho dohľadu zverenými uvedeným nariadením (6). V tejto súvislosti ECB dostáva správy významných úverových inštitúcií určené ich príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré sa týkajú závažných incidentov súvisiacich s informačnými a komunikačnými technológiami (ďalej len „incidenty súvisiace s IKT“) a významných kybernetických hrozieb. Okrem toho je jednou zo základných úloh ESCB podporovať plynulé fungovanie platobných systémov v súlade s článkom 127 ods. 2 štvrtou zarážkou zmluvy a článkom 3.1 štatútu ESCB. V tejto súvislosti dostáva ECB podľa nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti správy o incidentoch od platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí, ako aj od úverových inštitúcií. Vzhľadom na tieto povinnosti a úlohy ECB vo všeobecnosti víta úsilie o ďalšie zjednodušenie a harmonizáciu rámca pre nahlasovanie incidentov súvisiacich s IKT v Únii a zavedenie centralizovaného nahlasovania závažných incidentov súvisiacich s IKT. Keďže finančný sektor je priekopníkom zavádzania harmonizovaného, komplexného a účinného rámca pre nahlasovanie incidentov, ECB podporuje opatrenia, ktorými sa zjednodušuje dodržiavanie požiadaviek na nahlasovanie incidentov na základe skúseností získaných vo finančnom sektore.

1.4.

ECB má však obavy, pokiaľ ide o rozsah, v akom by navrhované nariadenie naplnilo cieľ zjednodušenia v osobitných prípadoch, keď sa ním nezmierňuje zaťaženie podnikov a orgánov verejnej moci v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov. ECB preto v tomto stanovisku ponúka niekoľko konkrétnych technických pripomienok a návrhov k navrhovanému nariadeniu.

1.5.

Vzhľadom na tieto obavy ECB takisto víta, že Komisia vykoná hodnotenie hlavných kapitol aktu o údajoch do 12. septembra 2028 a nových kapitol do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti navrhovaného nariadenia (7). Je tiež dôležité, aby zostala nezmenená doložka o preskúmaní v nariadení o digitálnej prevádzkovej odolnosti (8), podľa ktorej je Komisia povinná vykonať preskúmanie a predložiť správu o fungovaní mnohých aspektov nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti. Týmto preskúmaním by sa malo zabezpečiť, aby príslušné nariadenia naďalej účinne pomáhali plniť svoje ciele, čím sa podporí rozvoj digitálneho hospodárstva v Únii.

2.   Pravidlá v digitálnej oblasti

2.1.

ECB plne podporuje navrhované nariadenie ako prvý krok k zjednodušeniu súboru pravidiel v oblasti digitálnych technológií a k optimalizácii jeho uplatňovania. Súbor digitálnych pravidiel, ktorý sa postupom času vyvíjal v oblasti údajov, umelej inteligencie, online platforiem, ochrany údajov a kybernetickej bezpečnosti, sa stal zložitým a v súčasnosti obsahuje roztrieštené a prekrývajúce sa ustanovenia, čo vytvára neistotu pre orgány verejnej moci aj podniky.

2.2.

Konsolidáciou pravidiel o opakovanom použití chránených údajov v držbe subjektov verejného sektora v členských štátoch stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 (9) a pravidiel o opakovanom použití dokumentov v držbe subjektov verejného sektora členských štátov alebo verejných podnikov stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (10) do aktu o údajoch sa vytvára súdržnejšia štruktúra a stanovuje sa konzistentnejšie vymedzenie kľúčových pojmov, čím sa uľahčuje uplatňovanie pravidiel pre výmenu údajov. To je podporené zrušením zastaraných pravidiel, najmä pravidiel stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 (11).

2.3.

Pre národné centrálne banky, ktoré sú zvyčajne subjektmi verejného sektora členských štátov, a preto sa na ne vzťahujú pravidlá, ktorých cieľom je uľahčiť opakované použitie údajov, to predstavuje vítanú jasnejšiu úpravu. ECB a národné centrálne banky budú mať prospech aj z presnejšie upravených pravidiel týkajúcich sa dostupnosti údajov, najmä zdrojov otvorených údajov, ktoré boli klasifikované ako súbory údajov s vysokou hodnotou (12). ECB tieto súbory údajov vo veľkej miere využíva pri plnení svojej úlohy zbierať štatistické informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie úloh ESCB, stanovenej v článku 5 ods. 1 štatútu ESCB.

2.4.

Napríklad informácie o spoločnostiach a vlastníctve spoločností sa používajú na vedenie Registra údajov o inštitúciách a pridružených osobách (RIAD), ktorý je zdieľaným súborom referenčných údajov o právnych a iných štatistických inštitucionálnych jednotkách, ktorých zber podporuje prevádzkové postupy v rámci Eurosystému a plnenie úloh ESCB a Jednotného mechanizmu dohľadu (13). V prípadoch, keď ECB môže využívať otvorené údaje, t. j. údaje v otvorenom formáte, ktoré môže ktokoľvek voľne používať, opakovane používať a zdieľať na akýkoľvek účel (14), môže znížiť zaťaženie spravodajských jednotiek spojené s vykazovaním takýchto údajov a vymieňať si tieto informácie bez obmedzenia v rámci ESCB a s inými orgánmi verejnej moci, s ktorými spolupracuje. ECB víta, že úpravou dostupnosti údajov a dokumentov orgánov verejnej správy pre podniky (15) nie je dotknutý právny režim Únie, ktorým sa vylučuje prístup k citlivým údajom a dokumentom z dôvodu štatistickej dôvernosti a služobného tajomstva.

2.5.

Navrhovaným nariadením sa zavádza dôležitá zmena (16) povinnosti držiteľov údajov sprístupniť údaje ECB, ako aj iným subjektom verejného sektora, Komisii a orgánom Únie, ak existuje výnimočná potreba použiť tieto údaje (17). Toto ustanovenie umožňuje ECB požiadať držiteľov údajov o sprístupnenie údajov, ak je to potrebné na reakciu na krízovú situáciu alebo ak sa preukáže výnimočná potreba. Keďže držitelia údajov sú vymedzení široko (18), toto ustanovenie umožňuje ECB zbierať údaje v týchto výnimočných prípadoch od širšieho okruhu osôb, než je povolené, keď ECB zbiera štatistické informácie na základe svojich existujúcich právomocí. ECB môže zbierať štatistické informácie len od členov spravodajskej skupiny vymedzenej v nariadení Rady (ES) č. 2533/98 (19), ktorí patria predovšetkým do sektora „finančné korporácie“, ako je vymedzený v Európskom systéme účtov (20), alebo sú právnickými a fyzickými osobami, ktoré držia určité finančné pozície alebo vykonávajú finančné transakcie.

2.6.

Ako sa už ECB v minulosti vyjadrila, ak sa orgánom verejnej moci umožní prístup k údajom súkromných držiteľov údajov a ich využívanie na vymedzené účely verejného záujmu, prinesie to značné výhody (21). ECB pri vykonávaní svojich úloh v oblasti menovej politiky vo veľkej miere využíva nielen oficiálne štatistiky zostavované ECB za pomoci národných centrálnych bánk a Európskeho štatistického systému ale aj neoficiálne a netradičné zdroje údajov. Netradičné údaje sa môžu získavať napríklad z vysokofrekvenčných informácií o cenách, ukazovateľov mobility obyvateľstva alebo iných zdrojov údajov, ktoré nie sú nevyhnutne v držbe finančných korporácií. ECB má právomoc požadovať tieto údaje od súkromných držiteľov údajov len v prípadoch, keď existuje výnimočná potreba.

2.7.

Hlavnou zmenou, ktorú by malo navrhované nariadenie zaviesť, spočíva v obmedzení prípadov, v ktorých sa táto právomoc môže vykonávať, na krízové situácie s vylúčením iných prípadov, v ktorých môže existovať výnimočná potreba použiť údaje. ECB by musela preukázať výnimočnú potrebu použiť určité údaje na plnenie svojich zákonných povinností vo verejnom záujme pri reakcii na krízovú situáciu, jej zmierňovaní alebo podpore obnovy po nej.

2.8.

ECB podporuje ciele týchto zmien a považuje za vhodné zjednodušiť rámec pre poskytovanie údajov podnikmi orgánom verejnej správy podľa aktu o údajoch a upraviť akékoľvek nejasnosti, ktoré mohli vzniknúť pri ukladaní povinností podnikom. Podporuje tiež názor, že je nevyhnutné zachovať úlohu oficiálnych štatistík podľa aktu o údajoch, keďže aktualizovaný rámec Únie pre európsku štatistiku podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (22) sa nezaoberá krízovými situáciami (23).

2.9.

Na rozdiel od členov Európskeho štatistického systému, ktorí môžu za určitých podmienok zbierať údaje od súkromných držiteľov údajov na účely vykonávania svojich štatistických úloh (24), však ECB nemá žiadne právomoci zbierať štatistické informácie od súkromných držiteľov údajov, ktorí nie sú spravodajskými jednotkami, okrem prípadov, keď existuje výnimočná potreba. ECB môže pri získavaní takýchto údajov využívať len mechanizmy, ktoré umožňujú, aby Európsky štatistický systém poskytoval údaje ESCB. Ak sa rozsah pôsobnosti príslušného ustanovenia zúži tak, aby sa vzťahovalo len na krízové situácie, je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby sa mohlo uplatňovať hladko a jednoznačne v naliehavých situáciách, v ktorých ECB potrebuje dodatočné zdroje údajov na vykonávanie svojej úlohy spočívajúcej v zbere štatistických údajov alebo iných úloh v oblasti centrálneho bankovníctva alebo prudenciálneho dohľadu. ECB preto odporúča ešte viac zjednodušiť podmienky, ktoré musia orgány verejnej moci spĺňať pri požadovaní údajov, keďže by sa tým aj pre držiteľov údajov minimalizovala náročnosť spojená s overovaním, či sú tieto podmienky splnené.

2.10.

ECB okrem toho zastáva názor, že by sa mali prijať ďalšie kroky na spresnenie vymedzenia pojmu „krízová situácia“. Jedným z prvkov vymedzenia tohto pojmu je, že krízová situácia „sa určuje a úradne vyhlasuje v súlade s relevantnými postupmi podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva“ (25). Keďže však v primárnom a sekundárnom práve existuje roztrieštený súbor právnych základov, na základe ktorých možno určiť alebo vyhlásiť krízovú situáciu, malo by byť jasnejšie upravené, že v prípade takéhoto určenia alebo vyhlásenia si vymedzenie pojmu „krízová situácia“ nevyžaduje splnenie žiadnych dodatočných kritérií – vzhľadom na naliehavosť, s akou je potrebné krízovú situáciu riešiť. Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2747 (26) umožňuje Rade aktivovať režim obozretného dohľadu nad vnútorným trhom, ak existuje hrozba krízy, ktorá by mohla do šiestich mesiacov vyústiť do núdzovej situácie na vnútornom trhu. Malo by byť presnejšie upravené, že ak úlohy orgánu verejnej moci zahŕňajú zmiernenie krízovej situácie, hrozba krízovej situácie by mala odôvodňovať výnimočnú potrebu požadovať údaje. Okrem toho v rozhodnutí Rady 2014/415/EÚ (27), ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa integrovanej politickej reakcie na krízu na účely vykonávania doložky o solidarite (článok 222 zmluvy), sa neobmedzuje rozsah okolností, za ktorých sa rozhodnutie uplatňuje, na „časovo obmedzené“ výnimočné situácie (28). Preto by malo byť presnejšie upravené, že vymedzenie pojmu krízová situácia je plne v súlade so situáciami, v ktorých sa uplatňujú núdzové opatrenia podľa práva Únie a vnútroštátneho práva, a nie je reštriktívnejšie ako tieto situácie.

2.11.

Pokiaľ ide o úpravu náhrady (29), ECB víta požiadavku na bezplatné sprístupnenie údajov potrebných v rámci reakcie na krízovú situáciu s výnimkou prípadov, keď je držiteľom údajov mikropodnik alebo malý podnik. Považuje však za dôležité zabezpečiť, aby orgánom verejnej moci pri získavaní prístupu k údajom v súkromnej držbe nevznikali neprimerané náklady. Keďže každá žiadosť o údaje slúži verejnému záujmu, údaje by sa mali sprístupniť za náklady a bez uplatnenia „primeranej marže“ (30).

3.   Ochrana údajov

3.1.

ECB víta zmeny v navrhovanom nariadení, ktorých cieľom je zjednodušiť právne predpisy o ochrane údajov. V súvislosti s oblasťami pôsobnosti ECB je v navrhovanom nariadení viacero bodov, ktoré je v záujme dosiahnutia cieľa zjednodušenia vhodné dôkladnejšie zvážiť, a to tak z hľadiska zníženia administratívneho zaťaženia, ako aj zabezpečenia účinného, včasného a bezpečného nahlasovania incidentov.

3.2.

ECB vykonáva celý rad operácií spracovania osobných údajov v spolupráci s národnými centrálnymi bankami. Okrem toho spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pri vykonávaní činností spracúvania osobných údajov v oblasti bankového dohľadu. ECB ako inštitúcia Únie spracúva osobné údaje v súlade s nariadením EÚ o ochrane osobných údajov, zatiaľ čo národné centrálne banky a príslušné vnútroštátne orgány spracúvajú osobné údaje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (31) (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“).

3.3.

V prípadoch, keď ECB a národné centrálne banky alebo príslušné vnútroštátne orgány spoločne určia účely a prostriedky spracúvania osobných údajov, takéto spracúvanie vykonávajú ako spoloční prevádzkovatelia (32). Naopak, ak jeden subjekt určuje účely a prostriedky spracúvania a druhý spracúva osobné údaje v jeho mene, ich vzťah je vzťahom prevádzkovateľa a sprostredkovateľa (33). V oboch prípadoch ECB spracúva osobné údaje podľa nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov, zatiaľ čo národné centrálne banky a príslušné vnútroštátne orgány spracúvajú osobné údaje podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov. V dôsledku toho sa tá istá spracovateľská operácia súčasne riadi dvoma rôznymi, ale dopĺňajúcimi sa právnymi nástrojmi Únie.

3.4.

Príkladom je spracúvanie osobných údajov v rámci systému vyrovnania okamžitých platieb TARGET (TARGET instant payment settlement - TIPS), ktoré vykonáva ECB a zároveň aj národné centrálne banky zúčastňujúce sa na tomto systéme. V tomto prípade sa uzavrela dohoda o spoločnom prevádzkovaní. Podobne aj pri spracúvaní osobných údajov v súvislosti s budúcim digitálnym eurom môže byť nevyhnutné uzatvoriť zmluvu alebo dohodou o ochrane údajov medzi ECB a národnými centrálnymi bankami eurozóny.

3.5.

Pre ECB je pri plnení úloh ESCB a jednotného mechanizmu dohľadu v spolupráci s národnými centrálnymi bankami a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi mimoriadne dôležité, aby právne akty upravujúce spracúvanie osobných údajov boli v čo najväčšej možnej miere zosúladené a vzájomne zlučiteľné. ECB preto víta, že pri prijímaní navrhovaných zmien všeobecného nariadenia o ochrane údajov a nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov sa napreduje súbežne, čo prispieva k vytvoreniu súdržného a konzistentného právneho rámca. Zabezpečí sa tak, aby rozdielne časové rámce nadobudnutia účinnosti a uplatňovania právnych aktov neviedli k právnej neistote.

3.6.

Preto ECB vzhľadom na skutočnosť, že pri spracúvaní osobných údajov spolupracuje s národnými centrálnymi bankami a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ak je to potrebné na plnenie úloh ESCB a jednotného mechanizmu dohľadu, predkladá na zváženie tieto body:

3.7.

Pokiaľ ide o mechanizmus jednotného kontaktného miesta, ECB odporúča splnomocniť spoločných prevádzkovateľov, aby oznamovali porušenia ochrany osobných údajov v mene všetkých spoločných prevádzkovateľov (34). Takýto postup je možný, pretože v navrhovanom nariadení sa zavádza harmonizované jednotné kontaktné miesto, prostredníctvom ktorého môžu subjekty jediným oznámením súbežne plniť svoje povinnosti týkajúce sa nahlasovania incidentov vyplývajúce z viacerých právnych aktov Únie. Zavedením zásady „raz nahlásiť, mnohokrát poskytnúť“ do praxe má jednotné kontaktné miesto znížiť administratívne zaťaženie subjektov pri súčasnom zaistení účinného, včasného a bezpečného nahlasovania incidentov. Na tento účel má jednotné kontaktné miesto slúžiť ako spoločný kanál na predkladanie oznámení podľa viacerých právnych nástrojov (35). Ako sa už ECB v minulosti vyjadrila, plne podporuje výmenu informácií medzi orgánmi s cieľom umožniť medziodvetvovú výmenu znalostí, prispieť k prevencii a účinnému riadeniu kybernetických útokov a podporiť konzistentné posudzovanie rizík súvisiacich s IKT v celej Únii (36). ECB preto podporuje zavedenie jednotného kontaktného miesta v súvislosti s oznamovaním porušení ochrany osobných údajov.

3.8.

Pri uplatňovaní mechanizmu jednotného kontaktného miesta na činnosti spoločného spracúvania, ktoré vykonáva ECB v spolupráci s národnými centrálnymi bankami (a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi), by národné centrálne banky mali podľa navrhovaného nariadenia prospech z používania jednotného kontaktného miesta na prijímanie oznámení o incidentoch. Naopak, ECB by sa ako inštitúcia Únie podľa navrhovaného nariadenia naďalej opierala o kanál nahlasovania zriadený nariadením EÚ o ochrane osobných údajov, prostredníctvom ktorého oznamuje incidenty európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (37).

3.9.

ECB opakuje, že treba zefektívniť, zrýchliť a maximalizovať výmenu informácií o incidentoch a zabezpečiť súdržnosť medzi všeobecným nariadením o ochrane údajov a nariadením EÚ o ochrane osobných údajov. Preto by bolo vhodné zahrnúť nariadenie EÚ o ochrane osobných údajov medzi právne akty Únie, v prípade ktorých sa na účely oznámení o porušeniach ochrany osobných údajov musí používať jednotné kontaktné miesto.

3.10.

Pokiaľ ide o oznamovanie porušení ochrany údajov jediným nahlásením v prípade spoločných prevádzkovateľov, ECB zastáva názor, že spoloční prevádzkovatelia by mali mať možnosť určiť, či túto možnosť využijú a za akých podmienok. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nedávno potvrdil, že na účely určenia toho, či je ECB povinná oznámiť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov porušenie ochrany osobných údajov, je irelevantné, či je ECB ako spoločný prevádzkovateľ zodpovedná za to, že došlo k porušeniu ochrany. Samotná skutočnosť, že ECB je spoločným prevádzkovateľom v prípade spracovateľskej operácie, v súvislosti s ktorou došlo k porušeniu ochrany osobných údajov, postačuje na vznik povinnosti ECB informovať európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ak sú splnené príslušné podmienky podľa nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov (38).

3.11.

Treba poznamenať, že v mnohých prípadoch, keď existuje dohoda o spoločnom prevádzkovaní medzi ECB a všetkými národnými centrálnymi bankami Eurosystému, by jediné porušenie ochrany osobných údajov mohlo viesť až k 22 oznámeniam, ktorých obsah by bol s najväčšou pravdepodobnosťou podobný alebo rovnaký. Takýto systém by bol v rozpore s cieľom zjednodušiť administratívne zaťaženie orgánov verejnej moci. Preto by bolo vhodné stanoviť, že spoloční prevádzkovatelia môžu príslušným dozorným orgánom oznamovať porušenia ochrany osobných údajov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta len raz. V súlade s cieľmi zjednodušenia by sa takýto systém nahlasovania neuplatňoval v prípade, keď nie je pravdepodobné, že predmetné porušenie ochrany osobných údajov bude mať za následok riziko pre práva a slobody fyzických osôb (39).

3.12.

Z týchto dôvodov ECB odporúča, aby sa rozhodnutie o tom, či a za akých podmienok spoloční prevádzkovatelia využijú možnosť predložiť jedno oznámenie v mene všetkých spoločných prevádzkovateľov s konkrétnou dohodou o spoločnom prevádzkovaní, ponechalo na spoločných prevádzkovateľov. Takéto oznámenie by sa predložilo raz prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a bolo by teda určené všetkým príslušným dozorným orgánom bez toho, aby bola ohrozená úloha oznamovacej povinnosti pri zabezpečovaní úplnej transparentnosti a komplexnej výmeny informácií.

4.   Nahlasovanie incidentov

4.1.

Ako sa uvádza v bode 1.3, ECB víta iniciatívu na zjednodušenie a harmonizáciu postupov nahlasovania incidentov súvisiacich s IKT a zavedenie centralizovaného nahlasovania závažných incidentov súvisiacich s IKT. V každom prípade by sa tým však malo znížiť administratívne zaťaženie úverových inštitúcií, nad ktorými sa vykonáva dohľad, platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí, ako aj orgánov verejnej moci. V tejto súvislosti je dôležité uznať, že určitá miera zjednodušenia postupov nahlasovania sa už dosiahla vykonávaním nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti vo finančnom sektore. Nariadením o digitálnej prevádzkovej odolnosti sa účinne nahradili rozličné požiadavky pre finančné subjekty týkajúce sa nahlasovania incidentov súvisiacich s IKT (40), čím sa dosiahlo výrazné zníženie zaťaženia spojeného s nahlasovaním, ktoré mali uskutočňovať, a zaviedli sa účinné a efektívne mechanizmy koordinácie medzi rôznymi príslušnými orgánmi (41). Nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti dosiahlo tento cieľ vymedzením spoločných taxonómií, vzorov a postupov nahlasovania a určením jednotného kontaktného miesta pre toto nahlasovanie.

4.2.

Hoci ECB podporuje toto úsilie o zjednodušenie, má zároveň výhrady k niektorým aspektom opatrení v oblasti nahlasovania incidentov súvisiacich s IKT v navrhovanom nariadení, a to z troch hlavných dôvodov.

4.3.

Po prvé návrh na zavedenie jednotného kontaktného miesta nie je účinný pri znižovaní zaťaženia spojeného s nahlasovaním v prípade finančných subjektov a iných podnikov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na nahlasovanie incidentov. Jednotné kontaktné miesto síce zabezpečuje existenciu jednotného portálu na nahlasovanie incidentov, ale tým sa nič nemení na tom, že pre nahlasovanie incidentov podľa rôznych rámcov iných ako nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti naďalej existujú rozličné taxonómie, vzory a postupy nahlasovania. Finančný subjekt musí pri nahlasovaní incidentov vypracovať rôzne nahlásenia podľa rôznych právnych predpisov (napr. podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov a nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti). Tým, že sa povolí predkladať tieto nahlásenia jedinému príjemcovi, sa administratívne zaťaženie výrazne nezníži. Preto by bolo vhodné náležite zohľadniť regulačné technické predpisy prijaté podľa nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti, aby sa umožnili efektívnejšie a racionálnejšie procesy nahlasovania (42). ECB by takisto uvítala ďalšie zosúladenie a v prípade potreby zlúčenie taxonómií, vzorov a postupov nahlasovania incidentov podľa rôznych rámcov, aby sa dosiahlo skutočné zjednodušenie.

4.4.

Po druhé nahlásením incidentu podľa nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti sa spustia časovo naliehavé procesy, ktorých súčasťou je potenciálne aktivácia krízových postupov. Zahrnutie nového aktéra a systému do prijímania týchto nahlásení incidentov so sebou prináša ďalšie riziká, pokiaľ ide o dostupnosť a včasné nahlasovanie požadovaných informácií. Preto je najúčinnejšou a najodolnejšou možnosťou, aby sa tieto nahlásenia zasielali priamo príslušnému orgánu, ako sa predpokladá v nariadení o digitálnej prevádzkovej odolnosti (43), aby sa zabránilo zbytočnému oneskoreniu reakcie dohľadu na potenciálne kritickú situáciu.

4.5.

Po tretie treba zohľadniť úsilie a výdavky, ktoré už finančný sektor vynaložil pri vykonávaní nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti, ktoré sa uplatňuje len od 17. januára 2025. Úverové inštitúcie, nad ktorými sa vykonáva dohľad, ako aj príslušné orgány, investovali do vykonávania nového rámca značné zdroje. Z tohto hľadiska by bolo prospešné odložiť zahrnutie nahlasovania incidentov súvisiacich s IKT prostredníctvom jednotného kontaktného miesta na neskôr. Poskytlo by sa tak viac času na určenie možných zlepšení a spôsobov ďalšieho zjednodušenia administratívneho zaťaženia pre jednotný mechanizmus dohľadu, ako aj pre úverové inštitúcie, nad ktorými sa vykonáva dohľad.

4.6.

Z týchto dôvodov ECB navrhuje, aby bolo nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti z navrhovaného nariadenia vyňaté. Bolo by vhodné získať samostatné skúsenosti s novým jednotným kontaktným miestom (zahŕňajúcim ostatné nariadenia vrátane nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov) a s novozavedeným režimom nahlasovania podľa nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti a následne preskúmať, ako ich čo najlepšie zahrnúť v neskoršej fáze.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, navrhované znenie príslušných zmien je uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webových stránkach EUR-Lex.

Vo Frankfurte nad Mohanom 10. marca 2026

Prezidentka ECB

Christine LAGARDE


(1)  COM(2025) 837 final.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 z 13. decembra 2023 o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica (EÚ) 2020/1828 (akt o údajoch), (Ú. v. EÚ L, 2023/2854, 22.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES, (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2554/oj).

(5)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1024/oj).

(6)  Článok 46 písm. a) nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti.

(7)  Článok 1 bod 26 navrhovaného nariadenia, ktorým sa mení článok 49 aktu o údajoch. Pozri aj odsek 1.2 stanoviska Európskej centrálnej banky CON/2022/30 z 5. septembra 2022 k návrhu nariadenia o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch) (Ú. v. EÚ C 402, 19.10.2022, s. 5).

(8)  Článok 58 nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/868/oj).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/1024/oj).

(11)  Nariadenie (EÚ) 2018/1807 Európskeho parlamentu a Rady zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1807/oj).

(12)  Podľa článku 13 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1024 sú tematickými kategóriami súborov údajov s vysokou hodnotou geopriestorové údaje, pozorovanie Zeme a životné prostredie, meteorológia, štatistika, spoločnosti a vlastníctvo spoločností a mobilita. Podľa článku 13 ods. 2 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu I dopĺňaním nových tematických kategórií súborov údajov s vysokou hodnotou na účely zohľadnenia technologického vývoja a vývoja trhu.

(13)  Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/876 z 1. júna 2018 o Registri údajov o inštitúciách a pridružených osobách (ECB/2018/16) (Ú. v. EÚ L 154, 18.6.2018, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/guideline/2018/876/oj).

(14)  Pozri odôvodnenie 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/1024/oj).

(15)  Článok 1 bod 18 navrhovaného nariadenia, ktorým sa do aktu o údajoch vkladá nová kapitola VIIc.

(16)  Článok 1 bod 7 navrhovaného nariadenia, ktorým sa do aktu o údajoch vkladá nový článok 15a.

(17)  Články 14 a 15 aktu o údajoch.

(18)  „Držiteľ údajov“ je vymedzený v článku 2 bode 13 aktu o údajoch ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá má v súlade s aktom o údajoch, uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými v súlade s právom Únie právo alebo povinnosť používať alebo sprístupňovať údaje a v prípade, že je to zmluvne dohodnuté, aj údaje z produktu alebo údaje zo súvisiacej služby, ktoré získala alebo vytvorila počas poskytovania súvisiacej služby.

(19)  Článok 2 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1998/2533/oj).

(20)  Pozri európsky systém národných a regionálnych účtov (ESA 2010), ktorý je dostupný na webovom sídle Eurostatu na adrese https://ec.europa.eu/eurostat.

(21)  Odsek 2.3.1 stanoviska CON/2022/30.

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2009/223/oj).

(23)  Odôvodnenie 15 navrhovaného nariadenia.

(24)  Článok 17b nariadenia (ES) č. 223/2009.

(25)  Článok 2 bod 29 nariadenia (EÚ) 2023/2854.

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2747 z 9. októbra 2024, ktorým sa stanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti) (Ú. v. EÚ L, 2024/2747, 8.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2747/oj).

(27)  Rozhodnutie Rady 2014/415/EÚ z 24. júna 2014 o podrobnostiach vykonávania doložky o solidarite Úniou (Ú. v. EÚ L 192, 1.7.2014, s. 53, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2014/415/oj).

(28)  Článok 2 bod 29 nariadenia (EÚ) 2023/2854.

(29)  Článok 1 bod 12 navrhovaného nariadenia, ktorým sa nahrádza článok 20 aktu o údajoch.

(30)  Pozri odsek 2.3.3 stanoviska CON/2022/30.

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj).

(32)  V zmysle článku 26 všeobecného nariadenia o ochrane údajov a článku 28 nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov.

(33)  V zmysle článku 28 všeobecného nariadenia o ochrane údajov a článku 29 nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov.

(34)  Ako sa vyžaduje v článku 34 nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov.

(35)  Patrí medzi ne všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333 27.12.2022, s. 80, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2555/oj), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257 28.8.2014, s. 73, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/910/oj) (nariadenie eIDAS) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 164, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2557/oj) (smernica CER).

(36)  Pozri bod 3.3.1 stanoviska Európskej centrálnej banky CON/2022/14 z 11. apríla 2022 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148 (Ú. v. EÚ C 233, 16.6.2022, s. 22).

(37)  Ako sa vyžaduje v článku 34 nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov.

(38)  Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov 18/2025 k návrhu dohody o spoločnom prevádzkovaní medzi Európskou centrálnou bankou a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v kontexte jednotného mechanizmu dohľadu (vec 2024 – 1022) (EDPS Supervisory Opinion 18/2025 on a draft joint controllership arrangement between the European Central Bank and National Competent Authorities in the context of the Single Supervisory Mechanism), dostupné na webovom sídle európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov www.edps.europa.eu.

(39)  Článok 34 nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov.

(40)  Pozri v tejto súvislosti odôvodnenia 16, 18, 19 a 23 nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti.

(41)  Umožnilo to riešiť otázku súbežného predkladania podľa nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2015/2366/oj) a príslušných usmernení EBA, ako sa uvádza v bode 4.2.2 stanoviska Európskej centrálnej banky CON/2021/20 zo 4. júna 2021 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora (Ú. v. EÚ C 343, 26.8.2021, s. 1).

(42)  Ako sa predpokladá v odôvodnení 54 navrhovaného nariadenia.

(43)  Článok 19 nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti.


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2621/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)