SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výročná správa o vykonávaní dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou

1.           Úvod

Dňa 1. júla 2013 uplynuli dva roky, odkedy sa v júli 2011[1] začala predbežne vykonávať dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Kórejskou republikou (ďalej len „dohoda“). Ide o prvú z novej generácie dohôd o voľnom obchode, ktorá má ďalekosiahly a komplexný charakter. Ide takisto o prvú obchodnú dohodu EÚ uzavretú s ázijskou krajinou.

Toto je druhá výročná správa o vykonávaní dohody v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa vykonáva dvojstranná ochranná doložka dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Kórejskou republikou[2]. Podľa článku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia Komisia zverejňuje výročnú správu o uplatňovaní a vykonávaní dohody. Okrem toho sa v článku 3 ods.3 stanovuje, že Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú monitorovaciu správu o aktualizovaných štatistikách dovozu výrobkov z Kórejskej republiky (ďalej len „Kórea“) v citlivých odvetviach a v tých odvetviach, na ktoré bolo rozšírené monitorovanie. Táto správa teda kombinuje tieto dve požiadavky na podávanie správ.

2.           Celkové hodnotenie vývoja obchodu a úspor z ciel

2.1.        Metodika analýzy

Nasledujúca analýza dvojstranných obchodných tokov medzi EÚ a Kóreou je založená na porovnaní údajov z druhého roka vykonávania dohody (júl 2012 – jún 2013) s údajmi z roku predchádzajúceho predbežnému vykonávaniu dohody (júl 2010 – jún 2011).

Je potrebné poznamenať, že zmeny v obchodných tokoch nemožno pripisovať výlučne dohode, keďže na obchodné toky vplývajú aj iné faktory. Nasledujúce údaje však podávajú informácie o tom, ako sa zatiaľ dohoda vykonávala, a najmä stúpajúca tendencia využívania preferencií ukazuje, že firmy z EÚ dohodu stále viac využívajú, hoci v tejto súvislosti stále existuje priestor na zlepšenie.

2.2.        Vývoj celkových obchodných tokov (tovaru)

Vývoz tovaru z EÚ do Kórey sa v druhom roku vykonávania dohody v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody zvýšil o 24 %, resp. o 7 miliárd EUR. Zvýšenie vývozu bolo však v druhom roku menej výrazné (8 %) než v prvom roku vykonávania dohody (15 %)[3].

V porovnaní s ostatnými krajinami sveta, ktorých vývoz tovaru sa v rovnakom období zvýšil o 17 %, v Kórei je tendencia výrazne pozitívnejšia než vo väčšine ostatných krajín.

Naproti tomu sa v druhom roku vykonávania v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody znížil dovoz z Kórey o 6 %, pričom toto zníženie možno takmer výlučne pripísať druhému roku dohody. Z hľadiska hodnoty poklesol dovoz z 38 miliárd EUR na 35,7 miliárd EUR. Dovoz z ostatných krajín sveta sa v rovnakom období naopak zvýšil o 4 %, čo znamená, že nízky vývoz z Kórey sa nemôže vysvetľovať iba celkovým znížením dopytu v Európe. Táto tendencia má však iné príčiny, napríklad zníženie vývozu lodí z Kórey v dôsledku celosvetovej nadmernej kapacity a nadmerných dodávok. Dohoda vývozu lodí nepomohla, keďže colné sadzby EÚ sa rovnali nule už pred vykonávaním dohody. Ďalším dôvodom slabého výkonu kórejského vývozu je premiestnenie výroby elektroniky z Kórey do juhovýchodnej Ázie, čo znamená, že tieto výrobky, ktorým sa celosvetovo aj v EÚ darí veľmi dobre, sa nevyvážajú z Kórey v rámci dohody, ale z iných ázijských krajín.

V dôsledku toho sa obchodná bilancia Kórey pri porovnaní roka predchádzajúceho predbežnému vykonávaniu dohody s druhým rokom jej vykonávania zmenila z deficitu 20 %, resp. -7,4 miliardy EUR, na prebytok vo výške 6 %,resp. 2,3 miliardy EUR. Je to prvýkrát za posledných 15 rokov, čo EÚ dosiahla s Kóreou obchodný prebytok.

2.3.        Vývoj obchodu liberalizovaného tovaru

Mnohé tovary boli oslobodené od cla ešte pred dohodou, zatiaľ čo iné hneď neliberalizovala ani dohoda. Pre lepší prehľad potenciálnych účinkov dohody nie je preto potrebné sledovať celkové obchodné toky, ale rozdeliť obchodné toky do skupín v závislosti od zmien v uplatňovaných sadzbách.

V prípade výrobkov úplne liberalizovaných v rámci dohody sa vývoz EÚ do Kórey zvýšil o 37 %, resp. 4,5 miliardy EUR v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody. Pre porovnanie možno uviesť 18 % zvýšenie vývozu rovnakého tovaru do ostatných krajín sveta. Výraznejšie zvýšenie vývozu tovaru do Kórey než do ostatných krajín sveta spolu so skutočnosťou, že tovar podliehajúci v Kórei preferenčnému zaobchádzaniu vzrástol viac než celkový vývoz svedčia o pozitívnom vplyve dohody. Ak by sa vývoz do Kórey vyvíjal iba súbežne s vývozom do ostatných krajín sveta, predstavoval by čiastku 2,3 miliardy EUR.

V prípade čiastočne liberalizovaného tovaru[4] bol vývoz menej výrazný (+24 %) a iba o málo vyšší ako vývoz rovnakého tovaru do ostatných krajín sveta (+19 %). Napriek tomu je v rámci tejto skupiny vývoz tovaru s výrazným znížením cla vyšší (31 %) ako vývoz tovaru s menej výrazným znížením cla, ktorý vzrástol o 20 %.

Čo sa týka dovozu z Kórey, došlo k jeho celkovému zníženiu, čo však nie je prípad tovaru s preferenčným prístupom udeleným na základe dohody. Zníženie je možné pripísať poklesu dopytu v rámci EÚ po tovare s nulovou sadzbou doložky najvyšších výhod (ďalej len „DNV“), ako napríklad spomínané lode. Dovoz úplne liberalizovaného tovaru z Kórey sa zvýšil o 21 % a čiastočne liberalizovaného tovaru o 23 % (obchod s neliberalizovaným tovarom je zanedbateľný). Dovoz EÚ tohto tovaru z ostatných krajín bol v tomto období naďalej nízky, a preto sa zdá, že dohoda mala pozitívny vplyv aj na vývoz z Kórey do EÚ.

2.4.        Úspory z ciel a využitie preferencií

Potenciálne úspory z ciel sú rozsiahle ešte pred úplným vykonávaním dohody. Potenciálne úspory z ciel uplatňovaných na vývoz EÚ do Kórey dosiahli v druhom roku uplatňovania dohody 1,4 miliardy EUR v porovnaní so sumou, ktorá by mala byť zaplatená pri rovnakých obchodných tokoch podľa sadzobníka pred uplatňovaním dohody. Ide o zníženie o 77 % zo sadzieb platených pred uplatňovaním dohody.

Preferencie dohody však vývozcovia v skutočnosti nie vždy využívajú. Miera využitia preferencií, t. j. rozsah, do ktorého podniky v praxi využívajú preferenčné sadzby, bola v prípade vývozu EÚ do Kórey 66 % v období od marca do júna 2013. Predstavuje to mierny nárast v porovnaní so 64 %[5] z obdobia od septembra 2012 do februára 2013.

V prípade kórejského využívania preferencií na trhu EÚ predstavoval v roku 2012 tento údaj 77 %, čo znamená, že v porovnaní s vývozcami z EÚ kórejskí vývozcovia využívajú dohodu vo väčšej miere. Má to viac dôvodov a jedným z nich je fakt, že kórejskými vývozcami sú často veľké, na vývoz orientované konglomeráty, kým priemysel EÚ je roztrieštenejší.

2.5.        Vplyv na odvetvia vrátane automobilového priemyslu

Vývoz automobilov z EÚ do Kórey sa v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody zvýšil o 40 % z hľadiska hodnoty a o 38 % z hľadiska počtu kusov. V prvom roku vykonávania dohody sa vo vývoze zaznamenal len mierny nárast o 4 %, kým v druhom roku nastalo zvýšenie o 34 % z hľadiska hodnoty a o29 % z hľadiska počtu kusov. Tendencia vo vývoze automobilov do Kórey je výrazne pozitívnejšia než pri vývoze do ostatných krajín sveta, kde sa z hľadiska hodnoty zaznamenalo zvýšenie vývozu o 24 % a z hľadiska počtu kusov o 25 %.

Dovoz automobilov (HS8703) z Kórey sa zvýšil o 53 % z hľadiska hodnoty a o 36 % z hľadiska počtu kusov. Po výraznom náraste v prvom roku uplatňovania dohody nasledoval stabilný druhý rok.

V porovnaní s dovozom automobilov z ostatných krajín sveta zaznamenali kórejské automobily výrazný pokrok na trhu EÚ. Dovoz automobilov z ostatných krajín sveta poklesol o 7 % z hľadiska hodnoty a o 14 % z hľadiska počtu kusov. Z toho vyplýva, že podiel Kórey na dovoze automobilov do EÚ sa zvýšil tak z hľadiska hodnoty, ako aj z hľadiska počtu kusov.

Vývoz automobilov z EÚ do Kórey predstavoval v druhom roku vykonávania dohody 2,8 miliardy EUR, kým vývoz z Kórey do EÚ dosiahol za rovnaké obdobie sumu 4 miliardy EUR, z čoho vyplýva obchodný deficit -1,2 miliardy EUR.

Pokiaľ ide o vplyv na iné odvetvia, najvyššie zisky vývozu EÚ na kórejský trh sa zaznamenali v odvetví nerastov (HS27), kde zvýšenie vývozu predstavovalo 2,6 miliardy EUR, hoci sa zdá, že to s dohodu nesúvisí. Úplne liberalizovaný sektor strojových a mechanických zariadení (HS84) však zaznamenal veľký nárast vo vývoze vo výške 1 miliardy EUR. Iba niekoľko odvetví zaznamenalo pokles vo vývoze do Kórey. V porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody došlo v druhom roku vykonávania dohody k najväčšiemu poklesu vo vývoze v odvetví železiarstva a oceliarstva (HS73) so znížením o 317 miliónov EUR.

Je potrebné poznamenať, že v prípade dovozu z Kórey sa značne znížil dovoz elektrických strojov (HS85) a lodí (HS89), v oboch prípadoch o viac ako 3 miliardy EUR. Čo sa týka lodí, v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody to predstavuje 53-percentný pokles ich dovoznej hodnoty. V žiadnom inom odvetví sa nezaznamenal podobne významný nárast dovozu ako v dovoze motorových vozidiel.

2.6.        Služby

Obchodné údaje o službách sú k dispozícii s výrazným časovým posunom a sú veľmi sumarizované, čo znemožňuje vytvoriť tak aktuálne a podrobné porovnanie ako v prípade tovaru. K porovnaniu teda došlo za rok 2011 oproti roku 2010, teda rok, v ktorom bola dohoda „napoly zavedená“, s kalendárnym rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody.

Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že vývoz služieb z EÚ do Kórey sa v roku 2011 zvýšil oproti roku 2010 o 9 %. Zároveň sa dovoz služieb z Kórey znížil o 2 %, čo viedlo v rámci obchodu so službami k posilneniu prebytku v prospech EÚ.

3.           Činnosť orgánov zodpovedných za vykonávanie zriadených v rámci dohody

V inštitucionálnych ustanoveniach dohody sa predpokladalo zriadenie siedmich špecializovaných výborov, siedmich pracovných skupín a dialógu o záležitostiach duševného vlastníctva. Ročný Výbor pre obchod v rámci dohody medzi EÚ a Kóreou na ministerskej úrovni plní úlohu dohľadu a má zabezpečovať riadne fungovanie dohody.

V roku 2013 sa väčšina zasadnutí rôznych výborov a pracovných skupín uskutočnila iba v druhej polovici kalendárneho roka vzhľadom na reorganizáciu kórejskej vlády na jar roku 2013 po tom, ako bola za prezidentku zvolená Park Geun-hye. Súčasťou tejto reorganizácie bol aj presun obchodných záležitosti z bývalého ministerstva zahraničných vecí a obchodu pod novovytvorené ministerstvo obchodu, priemyslu a energetiky.

Od druhého zasadnutia Výboru pre obchod, ktoré sa konalo 16. októbra 2012 v Bruseli, sa pred koncom roku 2013 stretlo 7 špecializovaných výborov a 6 pracovných skupín takto:

Druhý Colný výbor bol zvolaný na 26. novembra 2012 v Bruseli. Prijal rokovací poriadok a prerokoval rôzne aspekty vykonávania dohody vrátane doložky o priamej preprave, textilu a odevných výrobkov, možnosti uzavretia dohody o vzájomnom uznávaní pre schválené hospodárske subjekty a označenie „vyrobené v EÚ“. Strany tiež s cieľom dospieť k dohode pokračovali v rokovaní o interpretácii osobitých pravidiel pôvodu surimi.

Pracovná skupina pre spoluprácu v oblasti obchodných nápravných prostriedkov po prvýkrát zasadala 27. novembra 2012 v Bruseli. Počas zasadnutia si obe strany vymenili informácie o postupoch a právnych základoch pre zavedenie antidumpingového a vyrovnávacieho cla.

Druhé zasadnutie Výboru pre obchod so službami, usadzovanie a elektronický obchod sa konalo 12. júna 2013 v Bruseli. Obe strany rokovali o širokom okruhu otázok týkajúcich sa poštových a kuriérskych služieb, dopravných služieb, finančných služieb, služieb distribúcie a právnych služieb. V prípade poštových služieb je vhodné podotknúť, že práca na zásadách poštovej reformy sa musí dokončiť do júna 2014. Výbor tiež riešil otázky súvisiace s elektronickým obchodom a usadzovaním.

V rovnaký deň, 12. júna 2013, zasadala v Bruseli po druhýkrát aj Pracovná skupina pre dohody o vzájomnom uznávaní služieb. Obe strany vyjadrili svoj spoločný záujem podporiť dohodu o vzájomnom uznávaní v oblasti architektúry a inžinierstva a zhodli sa na názore, že príslušné zainteresované strany a obchodné združenia budú čo najskôr rokovať o podstatných aspektoch.

Druhé zasadnutie Výboru pre obchod a udržateľný rozvoj sa uskutočnilo 11. septembra 2013 v Soule. Počas zasadnutia obe strany oboznámili Komisiu o práci svojich domácich poradných skupín a vymenili si názory na svoje politiky v oblasti životného prostredia a práce vrátane otázok zmeny klímy (schémy obchodovania s emisiami), udržateľnej spotreby a produkcie, liberalizácie obchodu s environmentálnym tovarom, politiky trhu práce v dôsledku hospodárskej krízy, zdravia a bezpečnosti v práci a ratifikácie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Okrem toho EÚ načrtla svoje nedávne iniciatívy boja proti nezákonnej ťažbe dreva a s tým spojeným obchodom. Obe strany taktiež rokovali o spolupráci podľa prílohy 13 dohody. Navyše domáce poradné skupiny EÚ a Kórey zorganizovali 12. a 13. septembra 2013 pracovný seminár a fórum občianskej spoločnosti.

Dňa 12. septembra 2013 zasadal v Soule po druhýkrát Výbor pre obchod s tovarom. Výbor sa dohodol na podstatných prvkoch správy colných kvót, a teda umožnila obom stranám začať vlastné postupy na prípravu rozhodnutia Výboru pre obchod s tovarom. Výbor rokoval o rôznych otázkach vykonávania v oblastiach, ako transparentnosť v zavádzaní nových právnych predpisov, alkoholické nápoje, organická rovnocennosť, kozmetika, elektronické a elektrické výrobky, strojové zariadenia a fotovoltaický priemysel.

Druhé zasadnutie Výboru pre sanitárne a fytosanitárne opatrenia sa takisto konalo 12. septembra 2013 v Sedžongu. Výbor rokoval o otázkach, ako prevádzkové postupy výboru, spolupráca v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, hovädzieho mäsa, vývozu kivi a pomarančov, označovania a transparentnosti pri zavádzaní sanitárnych alebo fytosanitárnych opatrení a polievky Samgyetang. V rámci zasadnutia sa dňa 11. septembra zorganizoval aj jednodenný seminár na tému budovania dôvery. Kórejská strana informovala o svojej analýze rizík dovozu a karantény živočíšnych produktov, kým EÚ okrem iného predstavila zavedené opatrenia na zaručenie bezpečnosti živočíšnych produktov počas vypuknutia zvieracej nákazy.

Dňa 13. septembra 2013 sa v Soule konalo druhé zasadnutie Výboru pre pásma pasívneho zušľachťovacieho styku na Kórejskom polostrove. Kórea poskytla aktuálne informácie o situácii v priemyselnom komplexe Käsong, spoločnom medzikórejskom komplexe tovární v Severnej Kórei. Kórea predstavila kritériá pre pásma pasívneho zušľachťovacieho styku, podmienky pre určenie Käsongu ako pásma pasívneho zušľachťovacieho styku a maximálne prahové hodnoty. Obe strany pripustili politickú citlivosť tejto otázky, dohodli sa však na praktickom prístupe k rokovaniam o technických aspektoch.

V dňoch 25. – 26. septembra 2013 sa v Soule konalo druhé kolo zasadnutí troch pracovných skupín, a to Pracovnej skupiny pre motorové vozidlá a ich časti, Pracovnej skupiny pre farmaceutické výrobky a zdravotnícke pomôcky a Pracovnej skupiny pre chemické látky.

Pracovná skupina pre motorové vozidlá a ich časti rokovala o rôznych otázkach vykonávania dohody, ako aj o iných záležitostiach týkajúcich sa prístupu na trh v automobilovom priemysle. K nim patril predaj vozidiel vybavených palubným diagnostickým systémom v súlade s normou EURO 5 na kórejskom trhu, normy pre výfukové emisie z odparovania, plány nových predpisov týkajúcich sa emisií CO2 v EÚ, postupy pre používanie pneumatík s označením „E“, plány týkajúce sa nových predpisov pre emisie z vozidiel s naftovým motorom, smernica o vozidlách po životnosti, účinnosť paliva, energetická účinnosť pneumatík, konvergencia predpisov a EHK OSN WP29, označovanie automobilových častí, klasifikácia motorových vozidiel a ťahače návesov.

Pracovná skupina pre farmaceutické výrobky a zdravotnícke pomôcky diskutovala o kórejskej reforme týkajúcej sa úhrady ceny farmaceutických výrobkov, hodnotení cien zdravotníckych pomôcok, zmene týkajúcej sa obdobia na predloženie pripomienok k rozhodnutiam o úhradách farmaceutických výrobkov a testovaní kvality farmaceutických výrobkov. Kórea predložila žiadosť týkajúcu sa pracovného programu za účelom uzavretia dohody o vzájomnom uznávaní služieb pre správnu výrobnú prax. Obe strany sa dohodli na preskúmaní možností ďalšieho posilnenia spolupráce v tejto oblasti.

Pracovná skupina pre chemické látky si vymenila informácie o nariadení o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií jednotlivých strán. Kórea predstavila svoj plán zavedenia vykonávacej vyhlášky a zaistenia transparentnosti počas tohto procesu. EÚ predstavila svoje názory na vykonávanie nariadenia o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií. V záujme uľahčenia technickej spolupráce sa obe strany predbežne dohodli na výmene kontaktných informácií na každej strane.

Pracovná skupina pre zemepisné označenia po prvýkrát zasadala 25. októbra 2013 v Soule. Diskutovalo sa o návrhu rokovacieho poriadku, ktorý však zatiaľ nebol prijatý. Hlavnou témou zasadnutia bol návrh EÚ zahrnúť nové zemepisné označenia EÚ do prílohy 10-A dohody. EÚ zdôraznila význam, ktorý členské štáty EÚ prikladajú zemepisným označeniam, a dôležitosť rozšírenia zoznamu o toľko zemepisných označení, koľko bude potrebné. Kórea taktiež oznámila svoj zámer navrhnúť kórejské zemepisné označenia do spomínanej prílohy.

Výbor pre kultúrnu spoluprácu po prvýkrát zasadal 5. decembra 2013 v Bruseli. Zasadnutie bolo dobrou príležitosťou na výmenu informácií o politikách EÚ a Kórey v audiovizuálnej oblasti a oblasti kultúry. Výbor takisto prijal svoj rokovací poriadok a zhodnotil vykonávanie článkov 5.4, 5.5 a 5.6 (o nároku týkajúceho sa koprodukcií) Protokolu o kultúrnej spolupráci. Je potrebné poznamenať, že ako sa stanovuje v Protokole o kultúrnej spolupráci, Výbor pre obchod nemá žiadne právomoci vo veciach týkajúcich sa tohto protokolu, a Výbor pre kultúrnu spoluprácu tak vykonáva všetky funkcie Výboru pre obchod, pokiaľ ide o tento protokol.

Tretie zasadnutie Výboru pre obchod sa uskutočnilo 15. októbra 2013 v Soule. Spolupredsedal mu komisár Karel De Gucht a kórejský minister obchodu, priemyslu a energetiky, pán Yoon Sang-jick. Výbor zhodnotil vývoj dvojstranného obchodu po dvoch rokoch vykonávania dohody a usúdil, že dohoda bola výhodná pre obe strany, najmä čo sa týka úplne alebo čiastočne liberalizovaného obchodu, kde sa zvýšil vývoz na oboch stranách. Obe strany predložili otázky týkajúce sa vykonávania vrátane označovania automobilových častí, záväzkov podľa dohody v rámci odvetvia služieb, pásma pasívneho zušľachťovacieho styku a presadzovania dohody. Obe strany uvítali pokrok, ku ktorému došlo zmenou dohody po pristúpení Chorvátska k EÚ, a rokovali o súčasnom stave v súvislosti s inými zmenami dohody, ktoré požaduje EÚ, vrátane revízie doložky o priamej preprave, doložky o tovare opakovane vstupujúcom na územie krajiny po oprave, zahrnutia ťahačov a zmien zastaralých noriem v automobilovom odvetví.

Dňa 8. novembra sa v Bruseli konal Samit EÚ – Kórea. EÚ zastupoval predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Kóreu zastupovala prezidentka Park Geun-hye. Obe strany sa zhodli na tom, že úplné vykonávanie dohody je dôležité a povzbudili svojich úradníkov v oblasti obchodu, aby pokračovali v diskusiách s cieľom nájsť riešenia na otázky týkajúce sa vykonávania, ktoré predložili výbory a pracovné skupiny dohody, vrátane Výboru pre obchod zriadeného podľa dohody, s cieľom zabezpečiť očakávané prínosy pre všetky stupne ekonomicky zainteresovaných subjektov na oboch stranách. Obe strany taktiež uvítali dohodu o znení dodatkového protokolu k dohode v súvislosti s pristúpením Chorvátska k EÚ dňa 1. júla 2013 a dohodli sa na urýchlení procesu vedúceho k podpísaniu a predbežnému vykonávaniu protokolu. Taktiež sa dohodli na pokračovaní spolupráce pri zaisťovaní fungovania dohody v duchu strategického partnerstva.

4.           Vykonávanie povinností podľa kapitoly 13 dohody týkajúcich sa obchodu a udržateľného rozvoja

Druhé zasadnutie Výboru pre obchod a udržateľný rozvoj sa konalo v Soule dňa 11. septembra 2013. Počas zasadnutia obe strany privítali otvorenú a konštruktívnu diskusiu o otázkach environmentálnej politiky a politiky trhu práce v súvislosti s obchodom ako vhodný základ pre ďalší dialóg. Výbor sa predbežne dohodol na ďalšom zasadnutí v prvej polovici roka 2015.

V rámci zasadnutia výboru dňa 12. septembra sa konal aj pracovný seminár. Zúčastnili sa ho členovia fóra občianskej spoločnosti, čo je spoločné fórum medzi domácimi poradnými skupinami v Kórei a EÚ. Na žiadosť Komisie a domácej poradnej skupiny EÚ sa semináru zúčastnili aj iné zainteresované strany, ktoré nie sú členmi príslušných dvoch domácich skupín. V jednotlivých vystúpeniach odzneli názory domácich poradných skupín na vykonávanie, v zákone a v praxi, základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce súvisiacich s nútenou prácou a slobodou združovania sa a právom na kolektívne vyjednávanie, ktoré zatiaľ neboli Kóreou ratifikované. V súvislosti so slobodou združovania sa a právom na kolektívne vyjednávanie poukázali niektorí účastníci na odporúčania pre Kóreu, ktoré vydali dozorné orgány Medzinárodnej organizácie práce, najmä Výbor pre slobodu združovania. Po prezentáciách nasledovala otvorená diskusia medzi domácimi poradnými skupinami a inými zúčastnenými stranami.

Napokon spolupredsedovia Výboru pre obchod a udržateľný rozvoj poskytli fóru občianskej spoločnosti aktuálne informácie z diskusií výboru, ktoré sa konali dňa 13. septembra. Aktuálne informácie sa taktiež zaslali Rade a Európskemu parlamentu. Fórum občianskej spoločnosti diskutovalo o svojom rokovacom poriadku, záveroch zo semináru, ekologickom raste a medzinárodnom obchode.

5.           Vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 511/2011

Nariadenie (EÚ) č. 511/2011 je vnútorným právnym predpisom EÚ, ktorým sa vykonáva dvojstranná ochranná doložka dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kóreou.

Ako sa stanovuje v článkoch 3 a 11 nariadenia (EÚ) č. 511/2011, Komisia monitorovala vývoj dovozu a vývozu kórejských výrobkov v citlivých odvetviach, napríklad automobilové odvetvie, textilné odvetvie a odvetvie spotrebnej elektroniky, na ktoré môže mať vplyv vrátenie cla. Od začiatku predbežného vykonávania dohody v júli 2011 Komisia každé dva mesiace informovala o výsledkoch monitorovania členské štáty, Európsky parlament a príslušné zainteresované strany.

Nariadenie taktiež poskytuje možnosť začať vyšetrovanie ochranných opatrení alebo zaviesť opatrenia predbežného dohľadu za určitých podmienok uvedených v nariadení. Počas druhého roka vykonávania dohody nedostala Komisia žiadnu žiadosť o začatie vyšetrovania ochranných opatrení alebo zavedenie opatrení predbežného dohľadu.

5.1.        Vývoj kórejského dovozu do EÚ v monitorovaných odvetviach

V tejto časti sú zhrnuté výsledky monitorovania počas druhého roka vykonávania dohody spolu s príslušnými grafmi. Je potrebné uviesť, že na účely monitorovania sa obchodné údaje porovnávali medziročne, a preto sa niektoré číselné údaje môžu líšiť od údajov všeobecnej analýzy v druhom bode tejto správy, kde sa použila iná metóda porovnania.

Rovnako je potrebné uviesť, že porovnanie vyplývajúce z monitorovania je založené na množstvách dovezených z Kórey do EÚ, t. j. kusoch v prípade automobilov a 1000 kg v prípade automobilových častí, textilu a elektroniky.

i) Automobilové odvetvie

Dovoz automobilov z Kórey do EÚ sa zvýšil o 41 % v prvom roku vykonávania dohody (júl 2011 – jún 2012) v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody (júl 2010 – jún 2011). Po tomto zvýšení nasledovalo zníženie dovozu o 13 % v druhom roku vykonávania dohody (júl 2012 – jún 2013) v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Klesajúca tendencia sa zaznamenala v prípade automobilov s malými a stredne veľkými motormi. Z dlhodobého hľadiska sa zdá, že dovoz automobilov sa ustálil na podstatne nižšej úrovni ako v období júl 2007 – jún 2008.

Dovoz automobilových častí sa prudko zvýšil o 47 % v prvom roku vykonávania dohody v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody. Toto zvýšenie je pokračovaním rastúcej tendencie, ktorá sa začala už v období od júla 2008 do júna 2009. V druhom roku vykonávania dohody sa však dovoz automobilových častí zvýšil iba o 2 % v porovnaní s prvým rokom vykonávania dohody, čo naznačuje, že úroveň dovozu sa stabilizovala.

ii) Textilné odvetvie

Dovoz kórejského textilu sa znížil o 16 % v prvom roku vykonávania dohody v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody. Táto tendencia pokračovala aj v druhom roku vykonávania dohody, keď sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil dovoz o 6 %.

iii) Odvetvie elektroniky

Dovoz kórejskej elektroniky sa zvýšil o 8 % v prvom roku vykonávania dohody v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody. Po tomto zvýšení nasledovalo v druhom roku vykonávania dohody v porovnaní s predchádzajúcim zníženie o 13 %.

5.2.        Vrátenie cla

Osobitné monitorovanie Komisie sa uskutočnilo v súvislosti s vrátením cla a s pravidlami o pôvode, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 511/2011, s cieľom posúdiť zahraničné zdroje v kórejskom výrobnom procese, a tým vo vývoze konečných výrobkov z Kórey do EÚ.

Analýza sa zamerala na množstvo monitorovaných výrobkov počas prvých šiestich mesiacov roku 2013 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2012.

V odvetví elektroniky sa vývoj kórejského dovozu do EÚ týkal najmä nasledujúcich kódov HS: 8519.81, 8521.90, 8526.92, 8527.21, 8528.51, 852871 a 8528.72. Dovoz niektorých z týchto kódov počas roka kolísal, v celkovom zvýšení alebo znížení sa to však významne neprejavilo. Dovoz častí týchto výrobkov do Kórey sa znížil v týchto prípadoch: v prípade HS 8522 došlo k poklesu dovozu z Číny (-20 %) a z Japonska (-52 %), zatiaľ čo v prípade HS 8529 došlo k miernemu poklesu z Číny (-0,29 %) a k výraznejšiemu poklesu z Japonska (-6,9 %).

Pokiaľ ide o textil, jediné výrazné zvýšenie dovozu z Kórey do EÚ nastalo u výrobkov s kódom HS 5205 (+37 %). V tomto prípade pravidlá pôvodu umožňujú dovoz výrobkov z vláken prírodnej bavlny. Naopak, dovoz výrobku s kódom HS 5509 klesol o 67 %.

V prípade automobilov došlo k celkovému zvýšeniu dovozu z Kórey do EÚ (priemerne +4,9 %) v rámci HS 8703, hoci to neplatí pre všetky typy automobilov, ale závisí to od veľkosti motora. Medzitým sa v podobnom pomere zvýšil aj dovoz vstupov automobilových častí s kódom HS 8708 z Číny do Kórey, a to o 6 %. Súčasne sa dovoz podobných častí z Japonska znížil o 27 %.

Z uvedeného vyplýva, že umožnenie vrátenia cla v prípade výrobkov, ktoré boli predmetom osobitného monitorovania, doposiaľ zjavne nemalo podstatný vplyv na výrobné vzorce v Kórei. A najmä neviedlo k zvýšeniu dovozu vstupov z krajín susediacich s Kóreou.

6.           Záver

Po dvoch rokoch vykonávania dohody je zrejmé, že z hľadiska rozvoja dvojstranného obchodu funguje dohoda celkovo veľmi dobre, a to najmä pre EÚ. Vývoz tovaru sa v druhom roku vykonávania dohody v porovnaní s rokom predchádzajúcim predbežnému vykonávaniu dohody zvýšil o 24 %, resp. o 7 miliárd EUR. Pre porovnanie, vývoz z EÚ do ostatných krajín sveta sa v rovnakom období zvýšil o 17 %. Kým dovoz z Kórey sa v dôsledku dôvodov, ktoré priamo nesúvisia s dohodou, znížil o 6 %, dovoz úplne alebo čiastočne liberalizovaného tovaru sa zvýšil viac ako celkový vývoz a vyvíjal pozitívne tak pre EÚ, ako aj pre Kóreu. Vývozcovia taktiež viac využívali preferenčné sadzby s vyššou mierou využitia najmä na strane EÚ, hoci v tejto súvislosti stále existuje priestor na zlepšenie.

Hlavným zámerom aj naďalej zostáva riadne vykonávanie dohody, aby mohli vývozcovia čerpať výhody, ktoré od nej očakávajú. Niektoré otázky týkajúce sa vykonávania stále pretrvávajú, a to najmä v odvetví motorových vozidiel a ich častí. Diskusie o týchto otázkach budú v tomto zmysle aj ďalej pokračovať na následných zasadnutiach jednotlivých výborov a pracovných skupín zriadených v rámci dohody s cieľom nájsť vzájomne prijateľné a uskutočniteľné riešenia v súlade so znením a duchom dohody.

V novembri 2013 EÚ a Kórea v rámci samitu EÚ – Kórea s ohľadom na pristúpenie Chorvátska k EÚ parafovali dodatkový protokol, ktorým sa mení dohoda. Pokračovať budú rokovania o zmene dohody s cieľom zjednodušiť obchod. Tieto zmeny sú v záujme oboch strán a úžitok z nich budú v konečnom dôsledku mať vývozcovia a spotrebitelia tak v EÚ, ako aj v Kórei.

[1]               Táto dohoda o voľnom obchode sa predbežne uplatňuje v EÚ, až kým ju neratifikujú všetky členské štáty EÚ. Aktuálny stav, pokiaľ ide o ratifikáciu, sa dá zistiť na webovej lokalite Rady venovanej dohodám: http://www.consilium.europa.eu/policies/agreements/search-the-agreements-database?command=details&id=&lang=en&aid=2010036&doclang=EN

[2]               Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 19.

[3]               Percentuálne údaje ukazujú +15 % v prvom roku vykonávania dohody v porovnaní s rokom predchádzajúcim dohode a +8 % v druhom roku vykonávania dohody v porovnaní s prvým rokom.

[4]               Existuje aj skupina vôbec neliberalizovaného tovaru, ale táto predstavuje iba 2 % všetkých colných položiek a 1 % celkového obchodu s tovarom.

[5]               Keďže údaje neobsahujú informácie o tom, ktorý dovoz spĺňal požiadavky na preferencie, údaje sa doplnili informáciami o kórejských sadzbách DNV a o preferenčných sadzbách pre EÚ z databázy o prístupe na trh.