<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-345/17</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62017CC0345</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:780">EU:C:2018:780</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>13</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>13</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálnej advokátky – E. Sharpston – Vec C‑345/17</HT></P><P><HT TYPE="SC">Buivids</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Eleanor Sharpston</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20180927">27. septembra 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑345/17</HT></P><P>Sergejs Buivids</P><P>ďalší účastníci konania:</P><P>Datu valsts inspekcija</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Pôsobnosť smernice 95/46/EHS</KEYWORD><KEYWORD>Zhotovenie a zverejnenie videozáznamu policajtov na policajnej stanici pri výkone ich funkcií na internetových stránkach</KEYWORD><KEYWORD>Spracovanie osobných údajov a sloboda prejavu</KEYWORD><KEYWORD>Článok 9 smernice 95/46/EHS</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Latvijas Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko), sa týka zhotovenia a zverejnenia videozáznamu policajtov pri vykonávaní procesných úkonov na policajnej stanici na internetových stránkach. Vnútroštátny súd žiada o usmernenie vo vzťahu k rozsahu pôsobnosti smernice 95/46/EHS o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="19951024">24. októbra 1995</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="281" PAGE.FIRST="31" DATE.PUB="1995">Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 13/015, s. 355). Táto smernica bola zrušená a nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z <DATE ISO="20160427">27. apríla 2016</DATE> o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="119" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1</REF.DOC.OJ>), ktoré sa uplatňuje od <DATE ISO="20180525">25. mája 2018</DATE>.</P></NOTE> a k výkladu výnimky uvedenej v jej článku 9 (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>žurnalistická výnimka<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právo Únie</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Charta základných práv Európskej únie</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života je zaručené článkom 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P><REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="083" PAGE.FIRST="391" DATE.PUB="2010">Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 391</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>. V zmysle článku 8 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>. V zmysle článku 11 má každý právo na slobodu prejavu, čo zahŕňa slobodu prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Články 7 a 11 Charty zodpovedajú právam stanoveným v článkoch 8 a 10 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na slobodu prejavu) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>EDĽP<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>) podpísaného v Ríme <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE>. Všetky členské štáty sú signatármi EDĽP, ale Európska únia k nemu ako taká ešte nepristúpila; pozri stanovisko 2/13 z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2454">EU:C:2014:2454</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 52 ods. 3 stanovuje, že v rozsahu, v akom táto Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Smernica 95/46</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>V preambule smernice 95/46 sú uvedené tieto ciele:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>… by sa malo vylúčiť spracovanie údajov vykonávané fyzickou osobou pri uskutočňovaní aktivít, ktoré sú výlučne osobné alebo domáceho charakteru, ako je korešpondencia a udržiavanie zoznamov adries;</P><P>…</P><P>… vzhľadom na význam neustáleho vývoja činností v rámci informačnej spoločnosti, metód používaných na zber, prenos, manipuláciu, záznam alebo komunikovanie zvukových a obrazových údajov vo vzťahu k fyzickým osobám, by sa [smernica 95/46] mala týkať spracovania vrátane zahrnutia týchto údajov;</P><P>…</P><P>… spracovanie zvukových a obrazových údajov, ako je tomu v prípadoch sledovania s využitím videotechniky, nepatrí do rámca [smernice 95/46], ak sa vykonáva na účely verejnej bezpečnosti, obrany, štátnej bezpečnosti alebo v priebehu aktivít štátu vo vzťahu k oblasti trestného práva, alebo iných aktivít, ktoré nepatria do rámca [práva Únie];</P><P>… pokiaľ ide o spracovanie zvukových a obrazových údajov vykonávané na novinárske účely alebo na účely literárneho alebo umeleckého vyjadrovania, najmä v audiovizuálnej oblasti, sa zásady [smernice 95/46] uplatňujú v obmedzenej miere, a to podľa ustanovení uvedených v článku 9;</P><P>…</P><P>spracovanie osobných údajov na účely žurnalistiky alebo na účely literárneho alebo umeleckého stvárnenia, najmä v audiovizuálnej oblasti, by malo oprávňovať k výnimkám z požiadaviek vyplývajúcich z určitých nariadení [ustanovení – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] [smernice 95/46] do tej miery, ako je to nutné pre zladenie základných práv jednotlivcov so slobodou informácií a najmä s právom získavať a odovzdávať informácie, ako to zaručuje najmä článok 10 [EDĽP];… členské štáty by preto mali stanoviť výnimky a odchýlky nutné pre rovnováhu medzi základnými právami, pokiaľ ide o všeobecné opatrenia k zákonnosti spracovania údajov…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Odôvodnenia 12, 14, 16, 17 a 37.</P></NOTE></P></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 1 smernice 95/46 stanovuje, že členské štáty <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>chránia základné práva a slobody fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>V článku 2 sú uvedené nasledujúce definície:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>a)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>osobné údaje<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="2018" ID="QE0008"/> znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>údajového subjektu<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="2018" ID="QE0009"/>) [(<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>dotknutej osoby<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="2018" ID="QE0010"/>) – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]; identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho [pre jej – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>spracovanie osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="2018" ID="QE0011"/> (<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>spracovanie<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/>) znamená akúkoľvek operáciu alebo komplex operácií, ktorá sa vykonáva na osobných údajoch, či už automatickými prostriedkami, alebo nie, ako je zber, zaznamenávanie, organizácia, uskladnenie, úprava alebo nahradenie, vyhľadávanie, nahliadnutie, používanie, odhalenie prenosom, šírenie alebo sprístupnenie iným spôsobom, upravenie alebo kombinácia, blokovanie, vymazanie alebo zničenie;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>kontrolór<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="2018" ID="QE0013"/>[<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>spracovateľ údajov<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] znamená fyzickú alebo právnickú osobu, verejný orgán, agentúru alebo akýkoľvek iný orgán [subjekt – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktorý sám, alebo v spojení s inými, určí účely a prostriedky spracovania osobných údajov…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>V zmysle článku 3 sa smernica 95/46 uplatňuje na:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>1</NO.PARAG><ALINEA>… spracovanie osobných údajov vcelku alebo čiastočných údajov, automatickými prostriedkami [spracovanie osobných údajov úplne alebo čiastočne automatickými prostriedkami – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], a na spracovanie osobných údajov inými, ako automatickými prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému alebo určených pre to, aby tvorili časť registračného systému.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>[Smernica 95/46] sa neuplatňuje na spracovanie osobných údajov:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>v priebehu činností, ktoré sú mimo rozsahu [pôsobnosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] [práva Únie], ako sú tie, ktoré sú uvedené v hlave V a VI Zmluvy o Európskej únii a v žiadnom prípade sa neuplatňuj[e] na operácie spracovania týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu (vrátane hospodárskej prosperity štátu, keď sa operácia spracovania týka záležitostí bezpečnosti štátu) a činností štátu v oblastiach trestného zákona [trestného práva – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>],</P></ITEM><ITEM><P>fyzickou osobou v priebehu osobnej [výlučne osobnej – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] činnosti, alebo činnosti týkajúcej sa domácnosti [výlučne domácnosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>.</P></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Kapitola II má názov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Všeobecné nariadenia [predpisy – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] týkajúce sa zákonnosti spracovania osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>. V zmysle článku 6 ods. 1 členské štáty musia zabezpečiť, aby sa s osobnými údajmi zaobchádzalo v súlade s kumulatívnymi podmienkami, ktoré sú v nich uvedené. V tomto zozname je zahrnuté aj to, že údaje môžu byť zhromažďované iba na špecifikované, explicitné a zákonné účely.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Článok 6 ods. 1 písm. b). Podmienky uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a), c) až e) stanovujú, že osobné údaje musia byť spracované spravodlivo a zákonne; musia byť tiež adekvátne, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k ich účelom, presné a udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb pracujúcich s údajmi počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na účely, pre ktoré boli údaje zhromažďované. Tieto podmienky nemajú pre predmetnú vec bezprostredný význam.</P></NOTE> Článok 6 ods. 2 stanovuje, že úlohou spracovateľa údajov je zaistiť, aby sa vyhovelo podmienkam stanoveným v odseku 1 článku 6.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 7 stanovuje kritériá na uzákonenie spracúvania údajov. Tie stanovujú, že spracovanie musí byť nevyhnutné na účely legitímnych záujmov sledovaných spracovateľom údajov alebo treťou stranou (osobami), ktorým sú údaje poskytnuté, pokiaľ tieto záujmy nie sú prevážené základnými právami a slobodami dotknutej osoby/dotknutých osôb chránených podľa článku 1 ods. 1 smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Zoznam prípadov, v ktorých sa spracovanie osobných údajov môže považovať za zákonné na účely článku 7, je vyčerpávajúci a reštriktívny. V súvislosti s predmetnou vecou je relevantný iba článok 7 písm. f): pozri body 67 až 71 nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>V zmysle článku 9, ktorý nesie názov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Spracovanie osobných údajov a sloboda prejavu<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> (a tvorí kapitolu II smernice 95/46) <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>členské štáty vykonajú opatrenia pre [upravia – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] výnimky a odchýlky z ustanovení [kapitoly II], kapitoly IV a kapitoly VI pre spracovanie osobných údajov, vykonávané výlučne na žurnalistické účely alebo účely umeleckého alebo literárneho vyjadrenia, iba vtedy, ak sú nevyhnutné pre uvedenie práva na súkromie do súladu s nariadeniami [predpismi – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktorými sa riadi sloboda prejavu<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 13 stanovuje, že členské štáty môžu prijať opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností a práv uvedených, <HT TYPE="ITALIC">inter alia</HT>, v článku 6 ods. 1, keď je takéto obmedzenie potrebné na zabezpečenie ochrany určitých záujmov, ako štátna bezpečnosť, obrana alebo verejná bezpečnosť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Vnútroštátne právo</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že účelom príslušnej lotyšskej právnej úpravy je chrániť základné práva a slobody fyzických osôb a najmä ich právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov fyzických osôb. § 3 ods. 3 Fizisko personu datu aizsardzības likums (zákon o ochrane osobných údajov) stanovuje, že týmto zákonom nie je dotknuté spracovanie osobných údajov, ak ho vykonávajú fyzické osoby na osobné alebo domáce použitie a ak sa navyše osobné údaje neposkytujú tretím osobám.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>V zmysle tohto zákona <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>osobné údaje<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>Spracovanie<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> osobných údajov je vymedzené ako akákoľvek operácia, ktorá sa vykonáva na osobných údajoch, vrátane ich zberu, zaznamenávania, uvádzania, uskladnenia, organizovania, úpravy, používania, poskytovania, prenosu a šírenia, blokovania alebo vymazania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>§ 5 zákona o ochrane osobných údajov stanovuje výnimku z pravidiel stanovených daným zákonom, ak sa osobné údaje spracúvajú na žurnalistické účely v súlade s Par presi un citiem masu informacijas lidzekliem (zákon o tlači a iných masovokomunikačných prostriedkoch) alebo na účely umeleckého alebo literárneho vyjadrenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Pán Buivids (na účely tejto veci ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>spracovateľ údajov<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>) zhotovil v priestoroch policajnej stanice lotyšskej štátnej polície videozáznam. Daný záznam sa týkal jeho výpovede na polícii uskutočnenej v rámci priestupkového konania, ktoré bolo voči nemu vedené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že pánovi Buividsovi bola v rámci tohto priestupkového konania neskôr uložená pokuta.</P></NOTE> Na videozázname je vidieť priestory policajnej stanice a viacerých policajtov pri výkone ich funkcií. Bol zaznamenaný rozhovor pána Buividsa s policajtmi počas vykonávania určitých administratívnych úkonov: je počuť jeho hlas, hlasy policajtov a osoby, ktorá ho sprevádzala na políciu. Pán Buivids zverejnil tento videozáznam na internetovej stránke www.youtube.com.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Data valsts inspecija (litovský Úrad na ochranu osobných údajov) rozhodnutím z <DATE ISO="20130830">30. augusta 2013</DATE> rozhodol, že pán Buivids porušil príslušné vnútroštátne právne predpisy (§ 8 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov), lebo neinformoval policajtov (dotknuté osoby) v súlade s uvedeným ustanovením o účele zhotovenia videozáznamu. Neposkytol tiež Úradu na ochranu osobných údajov informácie o účele zhotovenia videozáznamu a zverejnenia zhotoveného videozáznamu na internetovej stránke, ktoré by preukazovali, že tento zamýšľaný účel zhotovenia a zverejnenia videozáznamu je v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov. Úrad na ochranu osobných údajov pána Buividsa vyzval, aby zabezpečil odstránenie predmetného videozáznamu z internetovej stránky Youtube a z iných internetových stránok, na ktorých bolo zverejnené.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Pán Buivids podal žalobu na Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd), ktorý jeho návrh zamietol. Následne pán Buivids podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) ktorým sa domáhal, aby súd určil, že rozhodnutie z <DATE ISO="20130830">30. augusta 2013</DATE> je nezákonné, a priznal mu nárok na náhradu škody. Vo svojej žalobe pán Buivids uviedol, že svojím videozáznamom chcel upriamiť pozornosť verejnosti na postup polície, ktorý bol podľa jeho názoru nezákonný. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania nič nenaznačuje, že by pán Buivids identifikoval skutky, ktoré predstavovali údajný nezákonný postup.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) zamietol žalobu pána Buividsa z nasledujúcich dôvodov. Po prvé zistil, že dotknuté osoby boli na videozázname pána Buividsa identifikovateľné. Po druhé usúdil, že pán Buivids neurobil videozáznam na žurnalistické účely v súlade s lotyšskou právnou úpravou. Vyhotovením videozáznamu policajtov na pracovisku pri výkone ich činnosti a neinformovaním týchto policajtov o konkrétnom účele spracovania dotknutých osobných údajov pán Buivids nekonal v súlade s § 5 zákona o ochrane osobných údajov a porušil § 8 ods. 1 tohto zákona. Po tretie Úrad na ochranu osobných údajov pána Buividsa vyzval, aby zabezpečil odstránenie predmetného videozáznamu z internetových stránok, na ktorých bolo zverejnené, pretože spracoval osobné údaje nezákonným spôsobom. Táto požiadavka bola tak oprávnená, ako aj primeraná. Napokon neexistoval žiadny zjavný rozpor medzi právom pána Buividsa na slobodu prejavu a právom dotknutých osôb na súkromie, keďže pán Buivids neuviedol účel, ktorý sledoval pri zverejňovaní videozáznamu. Okrem toho videozáznam neinformoval verejnosť o aktuálnom dianí; ani neodhalil žiadne protizákonné správanie zo strany polície.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Pán Buivids napadol rozsudok kasačným opravným prostriedkom podaným na vnútroštátny súd. Tento súd zistil, že prípad pána Buividsa sa týka jedného videozáznamu policajtov pri výkone ich činnosti, pričom konajú ako zástupcovia verejných orgánov. Existuje pochybnosť o tom, či konanie pána Buividsa spadá do pôsobnosti smernice 95/46 a či sa výnimka týkajúca sa žurnalistického účelu uvedená v článku 9 tejto smernice vzťahuje na vyjadrenie osobného stanoviska týkajúceho sa práce polície a šírenia videozáznamu policajtov pri výkone ich činnosti na internetovej stránke www.youtube.com. Preto vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o poskytnutie odpovedí na nasledujúce otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>1.</NO.P><TXT>Patria činnosti, o aké ide v prejednávanom prípade, teda nahratie policajtov pri vykonávaní procesných úkonov na policajnej stanici a zverejnenie videozáznamu na internetovej stránke www.youtube.com, do pôsobnosti smernice 95/46?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má sa smernica 95/46 vykladať v tom zmysle, že spomenuté činnosti možno považovať za spracovanie osobných údajov na žurnalistické účely v zmysle článku 9 uvedenej smernice?<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky v tomto konaní boli doručené zo strany pána Buividsa, vlád Rakúska, Českej republiky, Talianska, Lotyšska, Poľska a Portugalska a zo strany Európskej komisie. Pán Buivids, lotyšská vláda a Komisia sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20180621">21. júna 2018</DATE>, spolu so švédskou vládou, ktorá písomné pripomienky predtým nedoručila.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prvej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Prostredníctvom prvej otázky sa vnútroštátny súd pýta, či činnosť, keď jednotlivec nahrá policajtov pri vykonávaní procesných úkonov na policajnej stanici na videozáznam a následne tento videozáznam zverejní na internetovej stránke, ako je Youtube.com, spadá do pôsobnosti smernice 95/46.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Pán Buivids, Česká republika, Taliansko, Poľsko, Portugalsko a Komisia tvrdia, že táto činnosť spadá do pôsobnosti smernice 95/46. Rakúsko a Lotyšsko tvrdia opak.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru činnosti, akými sú činnosti pána Buividsa, skutočne patria do pôsobnosti smernice 95/46.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Videozáznam policajtov pri vykonávaní procesných úkonov, ktorý je zhotovený na policajnej stanici, spadá do znenia článku 3 ods. 1 smernice 95/46 v rozsahu, v akom predstavuje spracovanie osobných údajov úplne alebo čiastočne automatickými prostriedkami. Súdny dvor už rozhodol, že v súlade s článkom 2 písm. a) tejto smernice pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>osobné údaje<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> zahŕňa obraz osoby zaznamenaný prostredníctvom kamery.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141211">11. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Ryneš</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑212/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2428">EU:C:2014:2428</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Z článku 2 písm. b) vyplýva, že zhotovenie videozáznamu v podstate predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>spracovanie osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> v tom zmysle, že predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>akúkoľvek operáciu alebo komplex operácií, ktorá sa vykonáva na osobných údajoch,… ako je zber, zaznamenávanie,… uskladnenie [uloženie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141211">11. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Ryneš</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑212/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2428">EU:C:2014:2428</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor už konštatoval, že operácia spočívajúca v zobrazení osobných údajov na internetovej stránke je takýmto spracovaním v zmysle článku 2 písm. b) smernice 95/46.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140513">13. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Google Spain a Google</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑131/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:317">EU:C:2014:317</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Zverejnenie takéhoto videozáznamu na internetovej stránke teda jasne spadá pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>spracovanie<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> osobných údajov uvedený v článku 3 ods. 1 smernice 95/46.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20031106">6. novembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Lindqvist</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:596">EU:C:2003:596</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Táto vec sa týkala vytvorenia internetových stránok katechétkou s cieľom uľahčiť členom cirkevného zboru, ktorí sa pripravovali na svoju konfirmáciu, získavanie pre nich potrebných informácií.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Moje chápanie článku 2 písm. a) a b) v spojitosti s článkom 3 ods. 1 je v súlade s cieľmi smernice 95/46, ktoré stanovujú, že smernica by sa mala vzťahovať, <HT TYPE="ITALIC">inter alia</HT>, na zaznamenávanie, ukladanie alebo komunikovanie zvukových a obrazových údajov vo vzťahu k fyzickým osobám.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Odôvodnenie 14.</P></NOTE> Na základe toho, že odôvodnenie 16 uvádza, že do pôsobnosti smernice nepatrí spracovanie zvukových a obrazových údajov štátom, ktoré sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>vykonáva na účely verejnej bezpečnosti, obrany, štátnej bezpečnosti alebo v priebehu aktivít štátu vo vzťahu k oblasti trestného práva, alebo iných aktivít, ktoré nepatria do rámca [práva Únie]<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> vyplýva, <HT TYPE="ITALIC">a contrario</HT>, že normotvorca mal v úmysle do rozsahu smernice 95/46 zahrnúť zhotovovanie videozáznamov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Odôvodnenie 16; pozri bod 4 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Rakúsko zastáva názor, že činnosti, akými sú činnosti pána Buividsa, nespadajú do pôsobnosti smernice 95/46. Tvrdí, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa lotyšského práva štátni zamestnanci pri výkone svojich služobných povinností nespadajú do pôsobnosti práva na súkromie, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov – je to z dôvodu, že štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú svoje povinnosti, musia akceptovať, že pôsobia na verejnej scéne a že ich činnosť môže podliehať kontrole.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>S týmto tvrdením nemôžem súhlasiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Znenie smernice 95/46 neobsahuje žiadnu výslovnú výnimku, ktorá by vylučovala štátnych zamestnancov, ako sú policajti, z jej pôsobnosti. Ani odôvodnenia neodrážajú žiadny takýto cieľ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Smernica sa okrem toho má vykladať v súlade so základnými právami. Štátni zamestnanci sú v zásade chránení rovnako ako ostatní jednotlivci, pokiaľ ide o právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7 Charty) a právo na ochranu osobných údajov (článok 8 Charty), ktoré vyplývajú zo všeobecnejšieho práva na súkromie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>ClientEarth a PAN Europe/EFSA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑615/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:489">EU:C:2015:489</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Iné ponímanie by mohlo viesť k nepriaznivým následkom, pretože by to mohlo ohroziť štátnych zamestnancov v súvislosti s ich právom na súkromie a mohlo by to brániť prijímaniu a udržiavaniu zamestnancov vo verejnej sfére.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Navyše Súdny dvor už konštatoval, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>súkromný život<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> sa nemôže vykladať reštriktívne a že žiadny principiálny dôvod neumožňuje vylúčiť profesijné činnosti z pojmu súkromný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101109">9. novembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Volker und Markus Schecke a Eifert</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑92/09 a C‑93/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:662">EU:C:2010:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Lotyšsko tvrdí, že konanie, aké uskutočnil pán Buivids, nespadá do pôsobnosti smernice 95/46 zo štyroch dôvodov. Po prvé z doslovného výkladu článku 3 ods. 1 vyplýva, že na to, aby sa smernica 95/46 mohla uplatňovať, musia byť tieto údaje súčasťou registračného systému. Vnútroštátny súd uvádza, že pán Buivids urobil jediný videozáznam. Jeho činnosti preto nemožno charakterizovať ako organizované alebo štruktúrované, aby tvorili súčasť registračného systému. Po druhé by sa článok 3 ods. 1 mal vykladať v súlade s cieľmi smernice 95/46, medzi ktoré patrí ochrana práva na súkromie. Väzba medzi správnym výkladom tohto cieľa a zverejnením jediného videozáznamu na internete je príliš slabá. Po tretie na videozázname nie je možné identifikovať jednotlivcov bez výrazného úsilia. Daný videozáznam preto neobsahuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, ktorá spadá do definície <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>osobné údaje<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> v článku 2 písm. a) smernice. Nakoniec je potrebné odlíšiť prejednávanú vec od veci Lindqvist<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20031106">6. novembra 2003</DATE> (<NO.CASE>C‑101/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:596">EU:C:2003:596</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>: v druhej z nich bolo možné nájsť osobné údaje uverejnené na internete vložením mena alebo iných informácií do vyhľadávača. Lotyšsko dodáva, že vzhľadom na to, že rozsah uplatňovania zákona o ochrane osobných údajov je širší ako pôsobnosť smernice 95/46, rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov proti pánovi Buividsovi bolo opodstatnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Tvrdenia Lotyšska týkajúce sa rozsahu pôsobnosti smernice 95/46 odmietam z nasledujúcich dôvodov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Znenie článku 3 ods. 1 nevnímam rovnako ako lotyšská vláda. V jeho texte sa neuvádza, že ak sú osobné údaje spracované úplne alebo čiastočne automatickými prostriedkami, tieto údaje musia <HT TYPE="ITALIC">navyše</HT> tvoriť súčasť registračného systému na to, aby bolo možné smernicu 95/46 uplatniť. Podľa môjho názoru sa skôr článok 3 ods. 1 smernice 95/46 uplatní v každej z týchto dvoch situácií: (i) na spracovanie osobných údajov úplne alebo čiastočne automatickými prostriedkami <HT TYPE="ITALIC">a</HT> (ii) na také údaje, ktoré nie sú spracované automatickými prostriedkami, ale ktoré tvoria (alebo majú tvoriť) súčasť registračného systému.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Ochrana práva na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov je hlavným cieľom smernice 95/46. Práva policajtov, ktorých nafilmoval pán Buivids, sú neoddeliteľnou súčasťou tohto prípadu. Ako jednotlivé dotknuté osoby sú identifikovateľné a informácie, ktoré sa ich týkajú, boli zverejnené. Preto je dané <HT TYPE="ITALIC">prima facie</HT> jasné porušenie ich základných práv garantovaných článkami 7 a 8 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140513">13. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Google Spain a Google</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑131/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:317">EU:C:2014:317</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Nezáleží na tom, či majú dotknuté informácie týkajúce sa súkromného života citlivú povahu alebo či pre dotknuté osoby z dôvodu tohto zásahu vyplynuli prípadné nepriaznivé následky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140408">8. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Digital Rights Ireland a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑293/12 a C‑594/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:238">EU:C:2014:238</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Skutočnosť, či sú dotknuté osoby ťažko identifikovateľné, nie je kritériom stanoveným v smernici 95/46, a preto sa nemôže použiť na určenie, či sú splnené podmienky článku 3 ods. 1. Smernica 95/46 takisto nevyžaduje, aby spracovanie osobných údajov obsahovalo informácie, ako je meno alebo adresa, ktoré umožnia vyhľadávanie na internete predtým, ako jednotlivec môže tvrdiť, že jeho práva na ochranu údajov boli porušené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Pre úplnosť dodávam, že sa podľa môjho názoru článok 3 ods. 2 smernice 95/46 v tomto prípade neuplatňuje. Toto ustanovenie uvádza, že smernica sa nevzťahuje na spracovanie osobných údajov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>v priebehu činností, ktoré sú mimo rozsahu [pôsobnosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] [práva Únie]… a v žiadnom prípade sa neuplatňuj[e] na operácie spracovania týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu… a činností štátu v oblastiach trestného zákona [trestného práva – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>. Ako výnimku z pravidiel, ktorými sa riadi rozsah pôsobnosti tejto smernice, treba článok 3<?PAGE NO="8"?> ods. 2 vykladať reštriktívne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170927">27. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Puškár</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:725">EU:C:2017:725</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Činnosti demonštratívne uvedené ako príklad sú v každom prípade činnosti vyhradené štátu a štátnym orgánom a nepatria do oblasti činností jednotlivcov. Sú určené na definovanie rozsahu pôsobnosti stanovenej výnimky, aby sa táto výnimka uplatňovala iba na činnosti, ktoré sú tam výslovne vymenované alebo ktoré môžu byť zaradené do rovnakej kategórie (<HT TYPE="ITALIC">ejusdem generis</HT>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170927">27. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Puškár</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:725">EU:C:2017:725</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Činnosť pána Buividsa predstavovala činnosť jednotlivca vyjadrujúceho jeho osobné názory. Je preto zrejmé, že nespadá pod článok 3 ods. 2 prvú zarážku smernice 95/46.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o druhý prípad uvedený v druhej zarážke článku 3 ods. 2 smernice 95/46, Súdny dvor konštatoval, že dané ustanovenie vykladané v súvislosti s cieľmi uvedenými v odôvodnení 12 – týkajúce sa tejto výnimky – uvádza ako príklady spracovanie údajov vykonávané fyzickou osobou pri uskutočňovaní aktivít, ktoré sú výlučne osobného alebo domáceho charakteru, ako je korešpondencia a udržiavanie zoznamov adries. Z toho vyplýva, že táto druhá výnimka sa musí vykladať tak, že sa vzťahuje výlučne na činnosti, ktoré patria do rámca súkromného alebo rodinného života jednotlivcov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:727">EU:C:2008:727</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Preto sa ani druhá zarážka článku 3 ods. 2 smernice 95/46 nemôže uplatniť na činnosti, ktoré vykonával pán Buivids. Zverejnenie videozáznamu na internete nebolo súčasťou jeho súkromného a ani rodinného života. Práve naopak: zverejnenie znamenalo, že údaje boli sprístupnené a dostupné pre neobmedzený počet ľudí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Preto som dospela k záveru, že činnosti ako filmovanie a nahrávanie štátnych zamestnancov vykonávajúcich prácu na ich pracovisku a následné zverejnenie videozáznamu na internete predstavuje na účely článku 3 ods. 1 smernice 95/46 spracovanie osobných údajov úplne alebo čiastočne automatickými prostriedkami.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O druhej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Prostredníctvom druhej otázky sa vnútroštátny súd pýta, či by činnosti, ktoré uskutočnil pán Buivids, mali byť považované za spadajúce pod výnimku na žurnalistické účely v zmysle článku 9 smernice 95/46.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že ak by pán Buivids nahral a zverejnil svoj videozáznam na žurnalistické účely v súlade s príslušnými vnútroštátnymi predpismi, jeho činnosti by boli oslobodené od podmienok uvedených v § 8 zákona o ochrane osobných údajov ktorý vyžaduje, aby spracovateľ údajov informoval dotknutú(‑é) osobu(‑y) uvedeným spôsobom o účele videozáznamu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>V tomto zmysle pripomínam, že členské štáty musia pri preberaní smerníc, ako je smernica 95/46, dbať na to, aby boli vnútroštátne predpisy vykladané spôsobom, ktorý bude umožňovať zabezpečenie náležitej rovnováhy medzi rôznymi základnými právami chránenými právom Únie. Ďalej je potrebné, aby orgány a súdy členských štátov pri vykonávaní vnútroštátnych opatrení na prebratie týchto smerníc nielen vykladali svoje vnútroštátne právo v súlade s uvedenými smernicami, ale takisto dbali na to, aby nevychádzali z výkladu týchto smerníc, ktorý by kolidoval s uvedenými základnými právami alebo s inými všeobecnými zásadami práva Únie, ako je zásada proporcionality.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080129">29. januára 2008</DATE>, <NAME.CASE>Promusicae</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑275/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:54">EU:C:2008:54</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Súdny dvor už konštatoval, že článok 9 sa musí vykladať s ohľadom na cieľ sledovaný smernicou 95/46 a na systém, ktorý vytvára.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:727">EU:C:2008:727</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Článok 1 jasne uvádza, že tieto ciele zahŕňajú umožnenie voľného toku osobných údajov, ako aj ochranu základných práv a slobôd jednotlivcov, najmä práva na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Článok 9 smernice uvádza, ako sa majú tieto dva ciele zosúladiť. Povinnosť dosiahnuť potrebnú rovnováhu spočíva na členských štátoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri odôvodnenia 17 a 37 smernice 95/46.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Z legislatívnej histórie smernice 95/46 vyplýva, že výnimka na žurnalistické účely sa má uplatňovať reštriktívne. Znenie, ktoré sa teraz nachádza v článku 9 smernice 95/46, nebolo v pôvodnom návrhu Komisie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>KOM(90) 314 v konečnom znení z <DATE ISO="19900913">13. septembra 1990</DATE>. Pôvodný návrh obsahoval návrh článku 19, ktorý členským štátom umožňoval odchýliť sa od ustanovení smernice týkajúcich sa tlače a audiovizuálnych médií, pokiaľ by to bolo nevyhnutné na zosúladenie základných práv jednotlivcov na súkromie a slobodu prejavu. Tento návrh bol dvakrát zmenený a doplnený návrhmi Komisie KOM(92) 422 v konečnom znení z <DATE ISO="19921015">15. októbra 1992</DATE> a KOM(95) 375 v konečnom znení z <DATE ISO="19950718">18. júla 1995</DATE>.</P></NOTE> Bolo vložené takmer päť rokov po tom, čo bol návrh predložený v dôsledku pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov navrhnutých Európskym parlamentom s cieľom objasniť, že členské štáty by mali stanoviť výnimky alebo odchýlky iba vtedy, ak sú nevyhnutné na uvedenie práva na súkromie do súladu s predpismi, ktorými sa riadi sloboda prejavu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri rozhodnutie o spoločnej pozícii prijaté Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (C4‑0051/95 – 00/0287(COD) (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="166" PAGE.FIRST="105" DATE.PUB="1995">Ú. v. ES C 166, 1995, s. 105</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Článok 9 je možné rozdeliť na dve časti. V súlade s prvou časťou sa členským štátom ukladá povinnosť upraviť výnimky a odchýlky, <HT TYPE="ITALIC">inter alia</HT>, zo všeobecných pravidiel zákonnosti spracovania osobných údajov, ako sú tie, ktoré sú stanovené v článkoch 6 a 7 predmetnej smernice. Druhá časť zdôrazňuje, že takéto výnimky alebo odchýlky môžu byť upravené v súvislosti so spracovaním osobných údajov <HT TYPE="ITALIC">výlučne</HT> na žurnalistické účely iba vtedy, ak sú nevyhnutné na uvedenie práva na súkromie do súladu s predpismi, ktorými sa riadi sloboda prejavu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Výnimka zahŕňa aj spracovanie osobných údajov na účely umeleckého alebo literárneho vyjadrenia, ktoré nie sú relevantné v kontexte konania vo veci samej: pozri bod 10 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Súdny dvor už konštatoval, že v kontexte práva na slobodu prejavu treba pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>žurnalistické účely<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> vykladať široko;<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:727">EU:C:2008:727</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a stanovil určité kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť. Po prvé žurnalistika nie je obmedzená na podniky pôsobiace v oblasti médií: vzťahuje sa tiež na akúkoľvek osobu vykonávajúcu žurnalistickú činnosť. Po druhé, či predmetná žurnalistika vytvára zisk, nie je určujúcou podmienkou. Po tretie metódy komunikácie sa menia a vyvíjajú: preto či sú údaje spracované a prenášané konvenčnými, dokonca staromódnymi prostriedkami (ako papierová forma a rádio), alebo či sa spracovanie vykonáva modernejšou metódou (napríklad nahrávanie údajov na internet), nie je rozhodujúce. Vo svetle týchto kritérií môžu byť činnosti klasifikované ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>žurnalistické činnosti<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, ak majú za cieľ sprístupniť verejnosti informácie, názory alebo myšlienky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:727">EU:C:2008:727</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Spadajú činnosti jednotlivca, akými sú činnosti vykonávané pánom Buividsom, pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>žurnalistické činnosti<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> tak, ako sú vymedzené v článku 9 smernice 95/46?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Pán Buivids, podporovaný portugalskou a švédskou vládou, tvrdí, že jeho konanie spadá do pôsobnosti článku 9 a že je vyňaté z ustanovení kapitoly II tejto smernice. Česká republika a Poľsko sa domnievajú, že článok 9 sa v tomto prípade neuplatňuje. Rakúsko, Taliansko a Komisia tvrdia, že posúdenie toho, či sa uplatňuje výnimka týkajúca sa žurnalistických činností, v konečnom dôsledku prislúcha vnútroštátnemu súdu. Lotyšsko tvrdí, že aj keď konanie pána Buividsa nespadá do pôsobnosti smernice 95/46, uplatňujú sa príslušné vnútroštátne predpisy.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Ciele sledované predmetným zverejnením predstavujú skutkové okolnosti, ktorých posúdenie nespadá do právomoci Súdneho dvora. Za týchto okolností by Súdny dvor mal pri výklade článku 9 smernice 95/46 poskytnúť vnútroštátnemu súdu potrebný rámec na vykonanie tohto posúdenia. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>súd v Štrasburgu<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>), ktorá vykladá príslušné ustanovenia EDĽP (články 8 a 10), poskytuje určité užitočné usmernenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Súd v Štrasburgu pri výklade článku 10 EDĽP konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>expresívna činnosť vytvorená užívateľmi na internete poskytuje bezprecedentnú platformu pre výkon slobody prejavu<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> a že uverejňovanie správ a komentárov na internetovej stránke predstavuje žurnalistickú činnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20150616">16. júna 2015</DATE>, Delfi AS v. Estónsko [GC] (CE:ECHR:2015:0616JUD006456909, § 110 a tam citovaná judikatúra a § 112).</P></NOTE> Tento súd opakovane uznal rozhodujúcu úlohu médií pri uľahčovaní a posilňovaní práva verejnosti prijímať a šíriť informácie a myšlienky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20161108">8. november 2016</DATE>, Magyar Helsinki Bizottság v. Maďarsko (CE:ECHR:2016:1108JUD001803011, § 165 a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE> Uznal tiež, že funkcia vytvárania rôznych <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>platforiem pre verejnú diskusiu sa neobmedzuje na [konvenčnú] tlač… Vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohráva internet pri zlepšovaní prístupu verejnosti k spravodajstvu a uľahčovaní šírenia informácií… funkcia blogerov a populárnych používateľov sociálnych médií sa môžu priradiť k [úlohe] <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>verejných kontrolórov<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="2018" ID="QE0038"/>, pokiaľ ide o ochranu poskytovanú článkom 10 [EDĽP]<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20161108">8. november 2016</DATE>, Magyar Helsinki Bizottság v. Maďarsko (CE:ECHR:2016:1108JUD001803011, § 166 a § 168).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Zdá sa mi preto jasné, že osoba, ktorá sa zaoberá tým, čo sa nazýva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>občianska žurnalistika<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> prostredníctvom zhromažďovania a šírenia informácií s cieľom sprístupniť verejnosti informácie, názory alebo nápady, môže byť považovaná za osobu, ktorá spracúva osobné údaje na žurnalistické účely v zmysle článku 9.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri poznámku pod čiarou 30 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že nesúhlasím s vyjadreniami Českej republiky a Portugalska v rozsahu, v akom tvrdia, že žurnalistika vždy nevyhnutne obsahuje určitý stupeň formalizmu a profesionálnych postupov alebo kontroly. Aj keď to mohlo byť v minulosti všeobecne tak, pokrok technológie a meniace sa spoločenské návyky dnes neumožňujú obmedziť pojem žurnalistika na regulovanú profesiu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri noviny <HT TYPE="ITALIC">The Guardian</HT> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>The rise of citizen journalism [Vzostup občianskej žurnalistiky]<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, 11. jún 2012. Noviny <HT TYPE="ITALIC">The Financial Times</HT> určili ako ich <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>osobu roka<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> 2017 Susan Fowler, mladú americkú ženu, ktorá poukázala na sexuálne obťažovanie v Uberi tým, že zverejnila svoje skúsenosti v podobe blogu a inšpirovala ženy, aby sa vyjadrili. Ani pred dobou internetu sa žurnalistika vo formálnom zmysle neobmedzovala na konkrétnu profesiu. Preto napríklad samizdat, utajovaný systém v ZSSR a v jeho satelitných krajinách, ktorým bola literatúra tlačená a distribuovaná súkromne s cieľom obísť vládnu cenzúru, umožňoval obyčajným ľuďom vyjadriť svoje názory.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Z toho však v žiadnom prípade nevyplýva, že <HT TYPE="ITALIC">akékoľvek</HT> zverejnenie informácií týkajúcich sa identifikovateľnej osoby prostredníctvom konkrétneho publikovaného materiálu na internete je kvalifikované ako žurnalistika, a teda spadá pod výnimku stanovenú v článku 9 smernice 95/46. Toto ustanovenie je kategorické v tom, že žurnalistická výnimka sa uplatňuje iba v rozsahu potrebnom na zosúladenie práva na súkromie s pravidlami upravujúcimi slobodu prejavu a že spracovávanie údajov sa musí uskutočňovať <HT TYPE="ITALIC">výlučne</HT> na účely žurnalistiky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Kde by mala byť potom urobená deliaca čiara?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Pripomínam, že článok 9 smernice 95/46 ukladá povinnosť nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma protichodnými základnými právami – ochranou súkromia a slobodou prejavu – priamo členským štátom. Súdny dvor však môže a musí poskytnúť potrebné usmernenia na zabezpečenie riadneho a jednotného uplatňovania zásad stanovených normotvorcom EÚ pod podmienkou preskúmateľnosti vnútroštátnymi súdmi. Navrhujem použiť nasledujúci prístup.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>V prvom rade by v každom konkrétnom prípade mal vnútroštátny súd preskúmať, či spracované údaje mali obsah, ktorý mohol <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>sprístupniť verejnosti informácie, názory alebo myšlienky<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> v rámci testu uvedeného v rozsudku vo veci Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE> (<NO.CASE>C‑73/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:727">EU:C:2008:727</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); pozri bod 48 vyššie.</P></NOTE>. Predmetný návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje dostatočný materiál na to, aby tento súd mohol určiť, či videozáznam pána Buividsa splnil tento test. Vnútroštátnym súdom prináleží, aby vykonali potrebné dodatočné skutkové zisťovanie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Vzhľadom na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný Najvyšším súdom, môže sa ukázať nevyhnutné postúpiť vec nižšiemu súdu na účely vykonania dodatočných skutkových zistení.</P></NOTE> V prípade, že by žiaden takýto potrebný obsah neexistoval, videozáznam by v žiadnom prípade nespadal pod žurnalistickú výnimku uvedenú v článku 9 smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>V druhom rade by vnútroštátny súd mal určiť, či bolo spracovanie predmetných osobných údajov vykonané <HT TYPE="ITALIC">výlučne</HT> na žurnalistické účely. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa uvádza, že pán Buivids pri robení a zverejňovaní videozáznamu neuviedol svoj zámer. V priebehu pojednávania pred Súdnym dvorom však bolo uvedené, že si želal odhaliť nezákonné konanie zo strany polície (klasický cieľ dobrej publicistickej žurnalistiky). Je opäť na vnútroštátnom súde, ktorý jediný zisťuje skutkový stav veci, aby určili, či to bol účel pána Buividsa a či to bolo jeho jediným účelom. Prítomnosť ďalších prvkov (napríklad viera v skutočné právo na nasnímanie a zverejňovanie videozáznamov polície len preto, že sú štátni zamestnanci, alebo jednoducho voyerizmus) by znamenala, že kritérium <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>výlučne na žurnalistické účely<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> nebolo splnené. Z tohto dôvodu by sa výnimka podľa článku 9 neuplatňovala.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>V treťom rade sa vnútroštátny súd bude musieť vysporiadať s požiadavkou, aby výnimky podľa článku 9 z bežných požiadaviek smernice o ochrane osobných údajov boli prípustné <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/><HT TYPE="ITALIC">iba vtedy, ak sú nevyhnutné</HT> pre uvedenie práva na súkromie do súladu s nariadeniami [predpismi – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktorými sa riadi sloboda prejavu<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výnimky a obmedzenia práva na ochranu osobných údajov zaručené podľa článku 8 Charty sa musia uplatňovať iba v rozsahu, v akom je to striktne nevyhnutné, a musia sa vykladať reštriktívne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141211">11. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Ryneš</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑212/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2428">EU:C:2014:2428</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>V EDĽP neexistuje rovnocenné ustanovenie s článkom 8 Charty (ochrana osobných údajov). Vo svojej judikatúre súd v Štrasburgu prirovnal toto základné právo k právu ma rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručenému článkom 8 EDĽP, pričom ho považuje za konkrétnejšie vyjadrenie práva na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok ESĽP, 27. jún 2017, Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy v. Fínsko [VK] (CE:ECHR:2017:0627JUD000093113, § 8 až § 28). Pôvod tohto prípadu je založený na skutkových okolnostiach, ktoré viedli k rozsudku Súdneho dvora zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:727">EU:C:2008:727</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Na súde v Štrasburgu začalo konanie na základe žaloby č. 931/13. Štvrtá sekcia daného súdu vydala rozsudok <DATE ISO="20150721">21. júla 2015</DATE>. Žiadosti žalobcu o postúpenie veci veľkej komore bolo vyhovené <DATE ISO="20151214">14. decembra 2015</DATE> a táto komora rozhodla <DATE ISO="20170627">27. júna 2017</DATE>.</P></NOTE> Rozhodnutia tohto súdu týkajúce sa vyváženia článkov 8 a 10 EDĽP teda poskytujú rámec na zosúladenie základných práv na ochranou osobných údajov a slobodu prejavu: povinnosť uložená článkom 9 smernice 95/46.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vyvažovanie, ktoré musia vnútroštátne orgány (a následne vnútroštátne súdy) vykonať s cieľom zosúladiť tieto dve práva, súd v Štrasburgu konštatoval, že práva podľa článkov 8 a 10 EDĽP majú rovnakú dôležitosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudok ESĽP, 16. jún 2015, Delfi AS v. Estónsko [VK] (CE:ECHR:2015:0616JUD006456909, § 139).</P></NOTE> Príslušné kroky boli teda doteraz definované ako: (i) posúdenie prispenia k diskusii vo verejnom záujme; (ii) posúdenie stupňa známosti dotknutej osoby; (iii) posúdenie predmetu správy; (iv) posúdenie predchádzajúceho správania dotknutej osoby; (v) preskúmanie obsahu, formy a dôsledkov zverejnenia, a (vi) zohľadnenie okolností, za ktorých boli informácie získané.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Pri určovaní, či sa zverejnenie, ktoré odhalilo prvky súkromného života, tiež týkalo aj otázky verejného záujmu, daný súd zohľadnil význam danej otázky pre verejnosť a povahu zverejnených informácií. Okrem toho verejný záujem zvyčajne súvisí so záležitosťami, ktoré sa dotýkajú verejnosti do takej miery, že sa o ne môže legitímne zaujímať, ktoré pútajú jej pozornosť alebo ktoré sa jej týkajú vo významnej miere, najmä preto, že ovplyvňujú blaho občanov alebo život komunity.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok ESĽP, 27. jún 2017, Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy v. Fínsko [VK] (CE:ECHR:2017:0627JUD000093113, § 165, 166 a § 171).</P></NOTE> Súd v Štrasburgu konštatoval, že riziko porušenia, vykonávania a požívania ľudských práv a slobôd, najmä práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré predstavuje zverejnenie a šírenie na internete, je určite vyššie ako riziko vyplývajúce z vydávania tlačových správ staromódnou technológiou, akou je tlač.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudok ESĽP, 16. jún 2015, Delfi AS v. Estónsko [VK] (CE:ECHR:2015:0616JUD006456909, § 133).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci nie sú informácie predložené Súdnemu dvoru v návrhu na začatie prejudiciálneho konania podrobné. Vnútroštátny súd uvádza, že videozáznam pána Buividsa nezaznamenáva žiadne aktuálne správy ani protiprávne konanie zo strany polície a nenaznačuje, že ktorýkoľvek z policajtov identifikovaných vo videu je verejne známou osobou. Nie sú v ňom uvedené žiadne informácie o predchádzajúcom správaní sa žiadnej z dotknutých osôb. Predmetom videa sa javí výlučne to, že pán Buivids bol v priestoroch policajnej stanice v súvislosti s priestupkovým konaním, ktoré sa ho týkalo. Pán Buivids nasnímal videozáznam otvorene, ale neinformoval dotknuté osoby (policajtov) o konkrétnom účele natáčania. Na pojednávaní potvrdil, že nezískal výslovný súhlas ani na natáčanie, ani na následné zverejnenie na internete.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Je zrejmé, že pán Buivids tým, že zverejnil svoj videozáznam na internetovej stránke, porušil základné právo na ochranu súkromia dotknutých osôb. Neuskutočnil žiadne kroky na zmiernenie rozsahu tohto porušenia napríklad tým, že by pred uverejnením videa rozptýlil alebo zamaskoval tváre alebo pozmenil ich hlasy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Na základe obmedzeného množstva informácií, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, sa mi zdá pravdepodobné, že vyššie pomenované kritériá na posúdenie toho, či v konkrétnom prípade malo právo na slobodu informácií prednosť pred právom na súkromie a právom na ochranu osobných údajov, neboli splnené. Zdôrazňujem však, že je úlohou vnútroštátneho súdu, aby dokončil proces zisťovania skutkového stavu a na tomto základe vykonal konečné posúdenie prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Pre úplnosť je tiež potrebné sa zaoberať tvrdením Českej republiky, podľa ktorého činnosti spracovania údajov pána Buividsa sú zákonné podľa článku 7 písm. f) smernice 95/46. Dané ustanovenie stanovuje taxatívny a obmedzujúci zoznam prípadov, v ktorých možno spracovanie osobných údajov považovať za prípustné,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170927">27. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Puškár</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:725">EU:C:2017:725</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0104">104</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra; pozri tiež bod 105).</P></NOTE> za predpokladu, že budú v prvom rade dodržané zásady týkajúce sa kvality údajov stanovené v článku 6 smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Podľa článku 7 písm. f) spracovanie spĺňa podmienku legitímnosti, keď je nevyhnutné na účely legitímnych záujmov, ktoré plní spracovateľ údajov (v tomto prípade pán Buivids) alebo tretia strana alebo strany, ktorým sú údaje poskytnuté, a to pod podmienkou, že neprevažujú záujmy, alebo slobody a základné práva dotknutej osoby, ktoré sú chránené v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 95/46. Toto posúdenie vyžaduje zváženie dotknutých protichodných práv a záujmov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140513">13. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Google Spain a Google</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑131/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:317">EU:C:2014:317</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru prístup, ktorý Súdny dvor prijal pri výklade článku 7 písm. e) smernice 95/46 v spojení s článkom 6 ods. 1 písm. b) sa uplatňuje rovnako.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170927">27. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Puškár</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:725">EU:C:2017:725</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0110">110</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra); pozri tiež návrhy, <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v danej veci</NAME.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:253">EU:C:2017:253</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0106">106</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Článok 7 písm. f) by sa teda mal vykladať v spojení s článkom 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že prvostupňový súd konštatoval, že pán Buivids neinformoval dotknuté osoby o osobitnom zámere nafilmovania videozáznamu. Vzhľadom na toto konštatovanie je pravdepodobné, že aspoň dve z kumulatívnych podmienok uvedených v článku 6 ods. 1 písm. b) – že údaje musia byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>zhromaždené na špecifikované, explicitné a zákonné účely<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> – neboli splnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že článok 7 písm. f) smernice 95/46 v tomto prípade nemožno uplatniť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Nakoniec zdôrazňujem, že môžu samozrejme existovať osobitné okolnosti, keď jediný spôsob, akým môže investigatívna žurnalistika odhaľovať vážne protizákonné konanie, je pristúpenie k nejakému druhu utajovanej operácie. Takáto situácia bude charakterizovaná vysokým stupňom verejného záujmu umožňujúcim vyšetrovanie a zverejňovanie (teda bude nevyhnutne zahŕňať spracovanie údajov). Napriek tomu bude vyžadovať dôkladné preskúmanie, aby sa dosiahla primeraná rovnováha medzi zainteresovanými konkurujúcimi si základnými právami. Túto chúlostivú otázku neposudzujem, pretože na základe opisu skutočností, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, zastávam názor, že sa to tohto prípadu netýka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Dospela som k záveru, že ak osoba, ktorá nie je novinárom z povolania, nahrá videozáznam, ktorý zverejní na internetovej stránke, tento videozáznam môže spadať pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>žurnalistické účely<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> v zmysle článku 9 smernice 95/46 ak sa preukáže, že táto činnosť bola vykonávaná výlučne na takéto účely. V súlade s týmto ustanovením prináleží vnútroštátnym orgánom, aby pod podmienkou preskúmateľnosti vnútroštátnymi súdmi posúdili a zosúladili základné právo na ochranu súkromia v súvislosti so spracovaním osobných údajov dotknutej osoby (dotknutých osôb) a základné právo na slobodu prejavu spracovateľa údajov. Pri vykonávaní testu vyváženosti by tieto orgány mali zohľadniť (i) či zverejnený materiál prispel k diskusii vo verejnom záujme; (ii) stupeň známosti dotknutej osoby (dotknutých osôb); (iii) predmet správy; (iv) predchádzajúce správanie dotknutej osoby; (v) obsah, formu a dôsledky zverejnenia, a (vi) okolnosti, za ktorých boli informácie získané.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Vo svetle vyššie uvedeného zastávam názor, že Súdny dvor by mal odpovedať na otázky, ktoré položil Latvijas Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko) takto:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>Činnosti ako filmovanie a nahrávanie štátnych zamestnancov vykonávajúcich prácu na ich pracovisku a následné zverejnenie videozáznamu na internete predstavuje na účely článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z <DATE ISO="19951024">24. októbra 1995</DATE> o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov spracovanie osobných údajov úplne alebo čiastočne automatickými prostriedkami.</P></ITEM><ITEM><P>Ak osoba, ktorá nie je novinárom z povolania, nahrá videozáznam, ktorý zverejní na internetovej stránke, tento videozáznam môže spadať pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>žurnalistické účely<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> v zmysle článku 9 smernice 95/46, ak sa preukáže, že táto činnosť bola vykonávaná výlučne na takéto účely.</P></ITEM><ITEM><P>V súlade s článkom 9 smernice 95/46 v každom konkrétnom prípade prináleží vnútroštátnym orgánom, aby pod podmienkou preskúmateľnosti vnútroštátnymi súdmi posúdili a zosúladili základné práva na ochranu súkromia v súvislosti so spracovaním osobných údajov dotknutej osoby (dotknutých osôb) a základné právo na slobodu prejavu spracovateľa údajov. Pri vykonávaní testu vyváženosti by tieto orgány mali zohľadniť (i) či zverejnený materiál prispel k diskusii vo verejnom záujme; (ii) stupeň známosti dotknutej osoby (dotknutých osôb); (iii) predmet správy; (iv) predchádzajúce správanie dotknutej osoby; (v) obsah, formu a dôsledky zverejnenia, a (vi) okolnosti, za ktorých boli informácie získané.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>