(1)

Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade (1) spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonávaní postupu pri nadmernom schodku (2) a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov (3). Cieľom tohto rámca je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií a predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. Podporuje sa ním aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním pravidiel.

(2)

Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, okrem iného, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a týkajúce sa spoločných priorít EÚ. V každom pláne sa má na tento účel uviesť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov (4), ktorým sa účinne zavádza rozpočtové obmedzenie na obdobie trvania plánu vzťahujúce sa na štyri alebo päť rokov (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (vrátane odporúčaní týkajúcich sa v príslušných prípadoch postupu pri makroekonomických nerovnováhach), a ako budú členské štáty riešiť v pláne spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.

(3)

Po predložení plánu Komisia posúdi, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(4)

Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

(5)

Česko svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložilo Rade a Komisii 16. októbra 2024. Predložilo ho po predĺžení lehoty stanovenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2024/1263, ku ktorému došlo po dohode s Komisiou dňa 24. septembra vzhľadom na dôvody uvedené Českom.

(6)

Pred predložením svojho plánu Česko požiadalo o technické informácie (5), ktoré Komisia poskytla 21. júna 2024 a uverejnila 16. októbra 2024 (6). V súlade s článkom 9 ods. 1 písm. c), článkom 9 ods. 2 a článkom 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263 sa v technických informáciách uvádza, akú úroveň štrukturálneho primárneho salda je potrebné dosiahnuť v 2028, aby sa v strednodobom horizonte deficit verejných financií udržal pod úrovňou 3 % HDP a aby verejný dlh zostal v strednodobom horizonte pod úrovňou 60 % HDP, ak sa neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia po skončení štvorročného obdobia úprav. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav.

Technické informácie boli pripravené a zaslané členskému štátu podľa dvoch scenárov: scenár zahŕňajúci súlad s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu (7) v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1263 a scenár bez tohto ochranného opatrenia. V technických informáciách určených Česku sa stanovuje, že ak sa má dosiahnuť súlad s platnými fiškálnymi pravidlami počas štvorročného obdobia úprav a na základe predpokladov Komisie, z ktorých vychádzajú predchádzajúce usmernenia zaslané v júni 2024, štrukturálne primárne saldo by malo byť na úrovni aspoň 0,4 % HDP na konci obdobia úprav (2028; scenár bez ochranného opatrenia týkajúceho sa odolnosti deficitu), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Pre informáciu uvádzame, že štrukturálne primárne saldo by malo na konci obdobia úprav (2028) dosiahnuť aspoň 0,4 % HDP aj v prípade, že sa vezme do úvahy ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu. Ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu sa však v prípade Česka, ktoré spĺňa kritériá na poskytnutie technických informácií, nepožaduje.

Tabuľka 1: Technické informácie, ktoré Komisia poskytla Česku

(7)

V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedlo Česko od júna do septembra 2024 s Komisiou technický dialóg. Dialóg bol zameraný na trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ktorú plánuje Česko, a na jej východiskové predpoklady (najmä prognózy rastu potenciálneho HDP), ako aj na plánovanú realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných kapacít.

(8)

V septembri a októbri 2024 sa Česko podľa informácií, ktoré poskytlo vo svojom pláne, zapojilo v súlade s článkom 11 ods. 3 a článkom 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263 do konzultačného procesu s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi, regionálnymi orgánmi a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami. Súčasťou tohto procesu boli podľa informácií, ktoré Česko poskytlo vo svojom pláne, aj riadne medzirezortné konzultácie, do ktorých boli zapojení hospodárski aj sociálni partneri. O návrhu plánu sa uskutočnila aj diskusia za okrúhlym stolom so zástupcami hospodárskych a sociálnych partnerov, neziskového sektora, regiónov, oboch komôr parlamentu a ďalších príslušných inštitúcií vrátane Národnej rozpočtovej rady Českej republiky. Návrh plánu bol navyše predložený Rade vlády pre udržateľný rozvoj a Rade vlády pre neštátne neziskové organizácie. O pláne sa rokovalo aj v dvoch parlamentných výboroch. V neposlednom rade mohli zástupcovia hospodárskych a sociálnych partnerov predstaviť svoje stanoviská na zasadnutí Pracovného tímu Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

(9)

(9) Výbor pre rozpočtové prognózy, ktorý bol poverený posudzovaním makroekonomických a rozpočtových prognóz, vydal stanovisko k makroekonomickej prognóze, z ktorej vychádza viacročná trajektória vývoja čistých výdavkov. Výbor posúdil makroekonomickú prognózu ako realistickú.

(10)

Plán bol prerokovaný v národnom parlamente dňa 8. októbra 2024. Následne ho 16. októbra 2024 prijala vláda.

(11)

Rada 21. októbra 2024 adresovala Česku súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra (8).

(12)

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:

(13)

Hospodárska činnosť v Česku klesla v roku 2023 o 0,1 %, keďže vysoká inflácia oslabila kúpnu silu a viedla k poklesu spotreby domácností. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa očakáva, že hospodárstvo v roku 2024 vzrastie o 1,0 % vďaka postupnému oživovaniu domáceho dopytu, ktorý je stimulovaný rastom reálnych miezd a klesajúcou infláciou. Keďže sa spotreba domácností a rast investícií bude zrýchľovať, reálny HDP sa má v roku 2025 zvýšiť o 2,4 %, zatiaľ čo príspevok čistého vývozu má byť záporný. Očakáva sa, že v roku 2026 sa reálny HDP zvýši o 2,7 % v dôsledku rastu spotreby domácností a tvorby hrubého fixného kapitálu, ako aj v dôsledku oživenia vývozu. Počas prognózovaného obdobia (t. j. 2024 – 2026) sa má podľa očakávaní rast potenciálneho HDP v Česku mierne zvýšiť z 1,6 % v roku 2024 na 1,8 % v roku 2026, čo má byť spôsobené zvyšujúcou sa produktivitou a vyššími kapitálovými investíciami, pričom príspevok práce má klesať. Miera nezamestnanosti bola v roku 2023 na úrovni 2,6 % a Komisia predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 2,6 %, v roku 2025 úroveň 2,7 % a v roku 2026 úroveň 2,7 %. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa v roku 2024 zníži z 8,2 % zaznamenaných v roku 2023 na 4,0 % a že v roku 2025 dosiahne 2,4 % a v roku 2026 dosiahne 2,4 %.

(14)

Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Česka v roku 2023 predstavoval 3,8 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 dosiahne 2,5 % HDP, pričom v roku 2025 sa ďalej zníži na 2,3 % HDP a v roku 2026 za predpokladu nezmenenej politiky na 1,9 %. Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 zahŕňa návrh rozpočtu Česka na rok 2025, ktorý vláda predložila národnému parlamentu v septembri. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2023 úroveň 42,4 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa má miera zadlženosti na konci roka 2024 zvýšiť na 43,4 % HDP. Predpokladá sa, že na konci roka 2025 sa ešte zvýši na úroveň 44,4 % a na konci roka 2026 na úroveň 44,8 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.

(15)

Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Česka sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2028 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu štyroch rokov.

(16)

Plán obsahuje informácie požadované v článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263 s výnimkou fiškálno-štrukturálnych opatrení plánovaných v neskorších rokoch plánu.

(17)

V pláne sa krajina zaväzuje k trajektórii vývoja čistých výdavkov uvedenej v tabuľke 2, ktorá zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov o 3,1 % za obdobie rokov 2025 – 2028. Technické informácie sú (za predpokladu lineárneho postupu úprav) v súlade s priemerným rastom čistých výdavkov na úrovni 3,5 % počas obdobia úprav (2025 – 2028). Trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa krajina zaviazala v pláne, má viesť na konci obdobia úprav (2028) k štrukturálnemu primárnemu saldu vo výške 0,4 % HDP. To znamená, že sa rovná minimálnej úrovni štrukturálneho primárneho salda 0,4 % HDP v roku 2028, ktorú Komisia poskytla v technických informáciách 21. júna 2024 (9). V pláne sa predpokladá, že rast potenciálneho HDP klesne z 2,0 % v roku 2024 na 1,4 % v roku 2025 a potom počas obdobia úprav (2025 – 2028) mierne porastie na priemernú úroveň 1,6 %. Okrem toho sa v pláne očakáva, že miera rastu deflátora HDP klesne z 3,4 % v roku 2024 na 2,7 % v roku 2025 a do roku 2028 bude ďalej postupne klesať až na úroveň 2,0 %.

Tabuľka 2: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Česka

(18)

Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa Česko v pláne zaviazalo, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu postupne zvyšoval zo 44,1 % v roku 2024 na 45,3 % HDP v roku 2026 a následne by na konci obdobia úprav (2028) klesol na 44,2 %, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Očakáva sa, že v strednodobom horizonte (t. j. do roku 2038) bude do roku 2033 miera zadlženosti podľa plánu do veľkej miery stabilizovaná a následne bude rásť, pričom v roku 2038 dosiahne úroveň 47,5 % HDP.

Tabuľka 3: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Česka

Podľa plánu by tak verejný dlh v strednodobom horizonte zostal pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(19)

Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by sa deficit verejných financií postupne zlepšoval z 2,8 % HDP v roku 2024 na 0,5 % HDP na konci obdobia úprav (2028). Podľa plánu by tak deficit verejných financií nepresiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP na konci obdobia úprav (2028). Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do 2038) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(20)

Plán vychádza zo súboru predpokladov, ktorý sa líši od predpokladov Komisie zaslaných Česku 21. júna 2024. Konkrétne sa v pláne používajú rôzne predpoklady pre osem premenných, t. j. východiskový bod (štrukturálne primárne saldo v roku 2024), rast potenciálneho HDP, rast reálneho HDP, rast deflátora HDP, nominálna (implicitná) úroková sadzba, fiškálny multiplikátor, zosúladenie dlhu a deficitu a predpokladané príjmy (t. j. predpokladané elasticity). Posúdenie týchto rôznych predpokladov sa uvádza ďalej v texte.

(21)

Ďalej v texte sú uvedené rozdiely v predpokladoch, ktoré majú najväčší vplyv na priemerný rast čistých výdavkov, pričom sa každý rozdiel posudzuje samostatne.

Zvyšné rozdiely v predpokladoch nemajú veľký vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v porovnaní s predpokladmi Európskej komisie. Celkovo všetky rozdiely spolu vedú k priemernému rastu čistých výdavkov, ktorý je v pláne nižší ako priemerný rast čistých výdavkov vyplývajúci z technických informácií. Česko sa vo svojom pláne navyše zaväzuje k trajektórii vývoja čistých výdavkov, ktorá je ešte nižšia ako tento strop. Európska komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s týmto odporúčaním.

(22)

Plán neobsahuje žiadnu orientačnú fiškálnu stratégiu na vykonávanie trajektórie vývoja čistých výdavkov plánu, keďže táto trajektória je stanovená len ako technický strop, ktorý sa Česko zaväzuje neprekročiť. Presná špecifikácia relevantných opatrení v príslušných oblastiach politiky sa má následne potvrdiť, resp. upraviť a vyčísliť v ročných rozpočtoch.

(23)

V pláne sa opisujú zámery týkajúce sa reforiem a investícií s cieľom reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach adresovaných Česku, a s cieľom riešiť spoločné priority EÚ. Plán zahŕňa 128 reforiem a investícií, z ktorých 78 je finančne podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a 85 z fondov politiky súdržnosti.

(24)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu, ktorá spočíva v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane klimatických cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán obsahuje 63 opatrení, pričom 52 z nich je podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Opatrenia zamerané na riešenie výziev zelenej transformácie sú zahrnuté v národnom energetickom a klimatickom pláne Českej republiky. Medzi najdôležitejšie opatrenia patria reformy LEX RES I a II, ktoré zefektívňujú povoľovanie a výstavbu obnoviteľných zdrojov energie, zavádzajú energetické spoločenstvá a zriaďujú energetické dátové centrum. LEX RES III čoskoro zabezpečí flexibilnejšiu elektrizačnú sústavu. Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, programy Nová zelená úsporám a Nová zelená úsporám Light podporujú hĺbkovú renováciu budov. Medzi ďalšie relevantné opatrenia patrí elektrifikácia železničných tratí a výmena vozidiel za vozidlá, ktoré sú úspornejšie z hľadiska emisií. Cieľom týchto opatrení je reagovať na odporúčania v oblasti politiky energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej infraštruktúry a sietí a energetickej efektívnosti (ktoré boli adresované Česku v rokoch 2019, 2020, 2022 a 2023) a udržateľnej dopravy (ktoré boli adresované Česku v rokoch 2019, 2020 a 2023). Pokiaľ ide o výzvy v oblasti digitálnej transformácie, medzi najdôležitejšie opatrenia patria reformy a investície, ktoré sú zamerané na rozvoj infraštruktúry 5G vo vidieckych oblastiach a oblastiach s vysokými potrebami, na rozšírenie pokrytia signálom 5G, a to aj v dopravných koridoroch a vo vlakoch, a na podporu priemyselných projektov v oblasti výskumu a vývoja využívajúcich 5G. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre Česko (na roky 2019 a 2020) v oblasti politiky digitálnej pripojiteľnosti a infraštruktúry.

(25)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán obsahuje 48 opatrení, pričom 23 z nich je podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Pokiaľ ide o výzvy v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, medzi najdôležitejšie opatrenia patrí návrh zákona o výskume, vývoji, inováciách a prenose znalostí, investície do digitalizácie podnikov a Národná stratégia verejného obstarávania. Cieľom týchto opatrení je reagovať na odporúčania pre Česko (na roky 2019, 2020 a 2024) v oblasti politiky podnikateľského prostredia vrátane politík týkajúcich sa MSP a výskumu a inovácií, ako aj na odporúčania na rok 2019 týkajúce sa hospodárskej súťaže založenej na kvalite vo verejnom obstarávaní. Pokiaľ ide o výzvy v oblasti sociálnej a územnej súdržnosti, medzi najdôležitejšie opatrenia patrí zmena prvého piliera systému dôchodkového zabezpečenia, pilotné testovanie nového nástroja „integračné pracovné miesto“, zvýšenie kapacity služieb predškolskej starostlivosti o deti, rekvalifikácia v oblasti digitálnych zručností a rozvoj digitálneho vzdelávania. Medzi ďalšie relevantné opatrenia patrí novelizovaný stavebný zákon a návrh zákona o podpore bývania. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní pre Česko (na roky 2019, 2022, 2023 a 2024) s cieľom zabezpečiť dlhodobú fiškálnu udržateľnosť systému dôchodkového zabezpečenia, odporúčaní na rok 2020 v oblastiach aktívnych politík trhu práce a sociálneho začlenenia, odporúčaní na rok 2019 s cieľom zlepšiť prístup k cenovo dostupnej starostlivosti o deti, odporúčaní na roky 2019 a 2020 s cieľom podporiť digitálne zručnosti a prístup k digitálnemu vzdelávaniu, odporúčaní na roky 2022 a 2023 týkajúcich sa poskytovania sociálneho a cenovo dostupného bývania a odporúčania na rok 2024 týkajúceho sa podpory vyššej účasti žien na trhu práce znížením daní a obmedzením dávok, ktoré rodičov odrádzajú od návratu do práce. Pokiaľ ide o výzvy v oblasti zdravia a hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti, medzi najdôležitejšie opatrenia patrí zákon o ochrane oznamovateľov a návrh zákona o regulácii lobizmu, akčný plán pre rozvoj ľudských zdrojov orgánov ústrednej štátnej správy a zvýšenie a indexácia periodických daní z nehnuteľností. Tieto opatrenia reagujú na odporúčanie pre Česko na rok 2019 s cieľom prijať očakávané protikorupčné opatrenia, odporúčanie na rok 2024 na posilnenie kapacity verejnej správy Česka s cieľom prilákať, udržať a rozvíjať talenty a odporúčanie na rok 2024 s cieľom zvýšiť príjmy z periodických daní z nehnuteľností. Pokiaľ ide o politiky pre ďalšiu generáciu, medzi najdôležitejšie opatrenia patrí zvýšenie kvality a dostupnosti predškolského vzdelávania, podpora integrácie detí štátnych príslušníkov tretích krajín, prebiehajúca reforma odbornej prípravy učiteľov a posilnenie inkluzívnosti vo vzdelávaní. Tieto opatrenia reagujú na odporúčanie na rok 2019 s cieľom zvýšiť kvalitu a inkluzívnosť vzdelávania.

(26)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu v oblasti energetickej bezpečnosti, plán zahŕňa opatrenia, ktorých cieľom je riešiť túto spoločnú prioritu, pričom žiadne z nich nie je podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Medzi najdôležitejšie opatrenia patrí prenájom kapacít terminálov LNG a dokončenie projektu TAL+ s cieľom postupného ukončovania využívania ruských fosílnych palív. Očakáva sa, že tieto opatrenia budú reagovať na odporúčanie na rok 2022 s cieľom diverzifikovať dovoz fosílnych palív. Vláda okrem toho podniká kroky na nahradenie existujúcich blokov jadrovej elektrárne Dukovany.

(27)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v obranných spôsobilostiach, plán zahŕňa zvýšenie výdavkov na obranu na približne 2 % HDP v roku 2024 v súlade so záväzkami NATO.

(28)

V pláne sa uvádzajú informácie o súlade a vo vhodných prípadoch o komplementarite s fondmi politiky súdržnosti, ako aj s plánom obnovy a odolnosti Česka. Veľká časť opatrení zahrnutých v pláne je financovaná z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Plán a príloha k plánu komplexne mapujú reformy a investície týkajúce sa fondov politiky súdržnosti a plánu obnovy a odolnosti.

(29)

V pláne sa uvádza prehľad potrieb Česka v oblasti verejných investícií z hľadiska spoločných priorít EÚ. Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane súladu s európskym právnym predpisom v oblasti klímy, medzi investičné potreby patrí transformácia odvetvia energetiky, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, zníženie spotreby energie a emisií budov, rozvoj infraštruktúry mobilných sietí 5G a zjednodušenie prístupu k digitálnym verejným službám. S cieľom zabezpečiť sociálnu a hospodársku odolnosť Česko plánuje investovať do inovačných startupov a rastúcich spoločností, uľahčiť rekvalifikáciu a ďalšie vzdelávanie a zvýšiť kapacitu starostlivosti o deti. S cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť má Česko v úmysle podporovať aplikovaný výskum v oblasti energetiky.

(30)

Komisia celkovo zastáva názor, že plán Česka spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(31)

Rada víta strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Česka a domnieva sa, že jeho úplné vykonávanie by prispelo k zabezpečeniu zdravých verejných financií a podpore udržateľnosti dlhovej služby, ako aj udržateľného a inkluzívneho rastu.

(32)

Rada berie na vedomie posúdenie plánu zo strany Komisie. Rada však vyzýva Komisiu, aby predložila svoje posúdenie budúcich plánov v samostatnom dokumente, ktorý neobsahuje odporúčania Komisie na odporúčania Rady.

(33)

Rada berie na vedomie posúdenie Komisie týkajúce sa trajektórie vývoja čistých výdavkov a hlavných makroekonomických predpokladov v pláne, a to aj vo vzťahu k predchádzajúcim usmerneniam Komisie, ako aj dôsledky trajektórie vývoja čistých výdavkov plánu pre deficit verejných financií a verejný dlh. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, že makroekonomické a fiškálne predpoklady, hoci sa v niektorých prípadoch líšia od predpokladov Komisie, vrátane zohľadnenia aktualizovaných makroekonomických a fiškálnych údajov, sú celkovo riadne odôvodnené a podložené spoľahlivými hospodárskymi argumentmi. Rada berie na vedomie širokú fiškálnu stratégiu plánu a riziká ohrozujúce výhľad, ktoré by mohli ovplyvniť naplnenie makroekonomického scenára a východiskové predpoklady a plnenie trajektórie vývoja čistých výdavkov plánu. Rada tiež víta najmä skutočnosť, že relevantné zainteresované strany sa pred predložením plánu zapojili do spolupráce na vnútroštátnej úrovni. Rada tiež konštatuje, že geopolitické riziká môžu vyvíjať tlak na výdavky na obranu.

(34)

Rada očakáva, že Česko bude pripravené upraviť svoju fiškálnu stratégiu podľa potreby s cieľom zabezpečiť dodržanie trajektórie vývoja čistých výdavkov. Rada sa rozhodla pozorne monitorovať hospodársky a fiškálny vývoj vrátane vývoja, z ktorého vychádza scenár plánu.

(35)

Rada sa domnieva, že ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu o vplyvoch kumulatívnych mier rastu čistých výdavkov na každoročný dohľad by sa mali uskutočniť včas pred ďalším kolom fiškálneho dohľadu.

(36)

Rada berie na vedomie opis Komisie týkajúci sa reforiem a investičných potrieb a zámerov, ktoré reagujú na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť realizáciu takýchto reforiem a investícií. Rada na základe správ predložených Komisiou posúdi takéto reformy a investície a bude monitorovať ich vykonávanie v rámci európskeho semestra.

(37)

Rada so záujmom očakáva výročné správy Česka o pokroku, ktoré majú obsahovať najmä informácie o pokroku pri implementácii trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou a pri vykonávaní širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra.

(38)

V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Česku odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako sa stanovuje v pláne,

1.