European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2026/1857

28.7.2026

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2026/1857

z 27. júla 2026,

ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz benzylalkoholu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s členskými štátmi,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Dňa 19. decembra 2025 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu benzylalkoholu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“) podľa článku 5 základného nariadenia.

(2)

Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe podnetu podaného 10. novembra 2025 spoločnosťami Lanxess Deutschland GmbH, Lanxess Chemical B.V. a Vynova Advanced Organics Maastricht B.V. (ďalej len „navrhovatelia“) v mene výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(3)

Začatie bolo odôvodnené dôkazmi o existencii dumpingu aj o z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktoré boli uvedené v podnete, ako sa podrobne opisuje v oznámení o začatí konania uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

1.2.   Registrácia

(4)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2026/362 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

1.3.   Zainteresované strany

(5)

V oznámení o začatí konania vyzvala Komisia zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Konkrétne informovala navrhovateľov, známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, orgány Čínskej ľudovej republiky a ďalšie známe zainteresované strany – vrátane dovozcov, dodávateľov a používateľov – a vyzvala ich na účasť. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť sa k začatiu konania a požiadať o vypočutie pred Komisiou alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.4.   Výber vzorky

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

Výber vzorky výrobcov z Únie

(7)

Komisia v oznámení o začatí konania informovala strany, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Vzorka sa vybrala na základe reprezentatívnosti z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025. Táto vzorka pozostávala z dvoch výrobcov z Únie, na ktorých pripadalo viac ako 95 % odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii a viac ako 95 % predaja do Únie. Vzorka bola reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli predložené žiadne pripomienky.

Výber vzorky neprepojených dovozcov

(8)

S cieľom určiť, či je výber vzorky potrebný, Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(9)

Žiaden z neprepojených dovozcov nepredložil riadne vyplnené formuláre na výber vzorky v stanovenej lehote. Komisia teda rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Komisia však vyzvala neprepojeného dovozcu, spoločnosť Fenchem Biochemie GmbH, ktorá predložila neúplný formulár na výber vzorky, aby vyplnila dotazník určený pre neprepojených dovozcov prešetrovaného výrobku.

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(10)

S cieľom určiť, či je výber vzorky potrebný, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(11)

Piati vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu, ktorý predstavuje približne 90 % všetkého vývozu do Únie z dotknutej krajiny, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. K vybranej vzorke neboli doručené žiadne pripomienky.

1.5.   Individuálne preskúmanie

(12)

Jeden vyvážajúci výrobca z Číny požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. V tejto fáze prešetrovania a vzhľadom na neprimeranú dodatočnú pracovnú záťaž, ktorú so sebou prináša posudzovanie žiadostí o individuálne preskúmanie a ktorá by mohla ohroziť včasné ukončenie predbežnej fázy prešetrovania, Komisia neprijala žiadne rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o individuálne preskúmanie. Komisia sa rozhodne, či umožní individuálne preskúmanie, v konečnej fáze prešetrovania.

1.6.   Vyplnené dotazníky a overovanie na mieste

(13)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(14)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy o deformáciách trhu so surovinami v Čínskej ľudovej republike, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Čínskej ľudovej republike uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a 2b základného nariadenia. Komisia preto v tejto súvislosti zaslala čínskej vláde dodatočné dotazníky.

(15)

Komisia vyzvala dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, neprepojeného dovozcu, ktorý sa prihlásil, a dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v dotknutej krajine, aby vyplnili dotazníky, ktoré boli sprístupnené online (4) v deň začatia konania. Komisia pripravila doplňujúci dotazník s cieľom zozbierať údaje o makroekonomických ukazovateľoch.

(16)

Dotazník vyplnili dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, jeden neprepojený dovozca v Únii, dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a právny zástupca výrobného odvetvia Únie.

(17)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Vykonalo sa overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia, a to v priestoroch týchto spoločností alebo na mieste, na ktorom sa nachádzali ich účtovné záznamy:

 

Výrobcovia z Únie

—

Lanxess Deutschland GmbH, Kolín nad Rýnom, Nemecko,

—

Vynova Advanced Organics Maastricht B.V., Maastricht, Holandsko.

 

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR

—

Hubei Greenhome Materials Technology, Inc., mesto Sien-tchao, provincia Chu-pej, Čína (ďalej len „Hubei Greenhome“),

—

Qianjiang Xinyihong Organic Chemical Co., Ltd., mesto Čchien-ťiang, provincia Chu-pej, Čína (ďalej len „Qianjiang Xinyihong“).

(18)

Vyplnený dotazník týkajúci sa makroekonomických ukazovateľov, predložený v mene výrobného odvetvia Únie, bol overený v priestoroch jeho právneho zástupcu v Bruseli, Belgicko.

1.7.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(19)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(20)

Prešetrovaným výrobkom je benzylalkohol (známy aj ako fenylmetanol, benzénmetanol, fenylkarbinol a hydroxytoluén), aromatický alkohol, zvyčajne patriaci pod číslo CAS (Chemical Abstract Services) 100-51-6 a štatistické číslo colnej únie (číslo CUS) 0011660-9, v súčasnosti patriaci pod číselný znak KN 2906 21 00 (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(21)

Benzylalkohol možno vyrobiť dvoma hlavnými spôsobmi: chlórovaním z toluénu (hlavná metóda) alebo oxidáciou toluénu na vzduchu.

(22)

Benzylalkohol má široké spektrum použitia. Používa sa najmä ako rozpúšťadlo a riedidlo pre epoxidové živice a nátery v základných priemyselných aplikáciách v stavebníctve. Ako rozpúšťadlo na čistenie a odmasťovanie sa benzylalkohol nachádza aj v mydlách, čistiacich prostriedkoch, šampónoch a rôznych čistiacich prípravkoch. Okrem iného sa používa aj ako konzervačná látka (konkrétne v kozmetike, vo výrobkoch osobnej starostlivosti, v krmivách pre zvieratá a agrochemických výrobkoch), ako pomocná látka v liekoch, ako nosič pri výrobe aróm, ako prísada do benzínu na zvýšenie výkonu motora a zníženie emisií, ako pomocná látka pri farbení textílií a ako prekurzor v chemickej syntéze (najmä pri výrobe benzylesterov a éterov).

2.2.   Dotknutý výrobok

(23)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.3.   Podobný výrobok

(24)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

—

dotknutý výrobok pri vývoze do Únie,

—

prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutej krajiny a

—

prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(25)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   DUMPING

3.1.   Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(26)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(27)

S cieľom zhromaždiť údaje potrebné na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa v oznámení Komisie o začatí konania požadovalo, aby všetci čínski vyvážajúci výrobcovia poskytli podrobné informácie o vstupoch, ktoré používajú pri výrobe. Príslušné informácie predložili piati vyvážajúci výrobcovia.

(28)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(29)

Od čínskej vlády nebol doručený žiaden vyplnený dotazník. Čínska vláda do termínu ani nepredložila žiadne podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne 16. februára 2026 informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR zamýšľa použiť dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. V reakcii na toto oznámenie neboli doručené žiadne pripomienky od čínskej vlády. Uplatnenie článku 18 na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 6a sa preto potvrdzuje.

(30)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. Podľa informácií, ktoré mala Komisia v danej fáze k dispozícii, boli možnými vhodnými reprezentatívnymi tretími krajinami okrem iného Mexiko alebo Turecko.

(31)

Komisia 9. februára 2026 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia takisto uviedla, že v žiadnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína sa prešetrovaný výrobok nevyrába. Komisia založila svoj ďalší výskum na krajinách, ktoré vyrábajú organické chemické výrobky (patriace pod kód NACE 2014). Komisia okrem toho na základe kritérií, ktorými sa riadi výber nezdeformovaných cien alebo referenčných hodnôt, určila možné reprezentatívne krajiny, a to Turecko, Mexiko, Indonéziu, Malajziu alebo Brazíliu ako vhodné reprezentatívne krajiny, a vyzvala všetky zúčastnené strany, aby sa k tomu vyjadrili a navrhli alternatívne krajiny spĺňajúce základné kritériá podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky.

(32)

Komisia 27. apríla 2026 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Turecko. Komisia navrhla stanoviť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky na základe údajov od jedenástich výrobcov v Turecku pôsobiacich v odvetví výroby organických chemikálií, ktoré patria pod kód NACE 2014 (5).

(33)

V druhom zázname sa riešili aj pripomienky doručené od zainteresovaných strán, ktoré sa týkali týchto prvkov a relevantných zdrojov. Pripomienky predložené stranami sa rozoberajú aj v nasledujúcich bodoch.

3.2.   Normálna hodnota

(34)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(35)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(36)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.2.1.   Existencia výrazných deformácií

(37)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

—

príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

—

prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

—

diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

—

neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

—

deformácia mzdových nákladov,

—

prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.“

(38)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií nie sú potrebné všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(39)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(40)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(41)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (6), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových výrobných faktorov (ako je pôda, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vybraných odvetví (ako je chemický priemysel…). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa týkajúca sa Číny bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia prešetrovania. Podnet takisto obsahoval určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(42)

Navrhovateľ sa opieral o dôkazy uvedené v správe, podľa ktorých dochádza k deformáciám hospodárskej súťaže v čínskom odvetví benzylalkoholu. Tieto deformácie vyplývajú z organizácie Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“), ktorá je založená na koncepcii sociálneho trhového hospodárstva rozvíjanej pod vedením Komunistickej strany Číny a zahŕňajúcej všetky podstatné aspekty štátu. Ako sa uvádza v podnete, Komunistická strana Číny vykonáva na hospodárskej úrovni mimoriadne prísnu kontrolu, čo sa prejavuje veľkým významom štátom vlastnených podnikov v hospodárstve a silným vplyvom Komunistickej strany Číny na súkromný sektor. Navrhovateľ poukázal na tri hlavné kanály zasahovania čínskej vlády do čínskeho hospodárstva: administratívna, finančná a regulačná kontrola štátu (7).

(43)

Navrhovateľ sa zároveň odvolal na zistenia Komisie v rámci viacerých nedávnych prešetrovaní týkajúcich sa chemického sektora v Číne, v ktorých sa potvrdila existencia významných deformácií v súvislosti s určitými alkylfosfátovými estermi (8).

(44)

V podnete sa ďalej pripomenuli nasledujúce skutočnosti, ktoré vedú k výrazným deformáciám.

(45)

Po prvé, odvetvie benzylalkoholu je do značnej miery zásobované podnikmi, ktoré pôsobia pod vlastníctvom, kontrolou alebo politickým dohľadom či vedením štátnych orgánov.

(46)

Navrhovateľ tvrdí, že čínska vláda má silný vplyv nielen na štátom vlastnené podniky, ale aj na súkromné spoločnosti, najmä v podporovaných odvetviach, ako je chemický sektor, do ktorého patrí aj výroba benzylalkoholu. Čínska vláda a Komunistická strana Číny vykonávajú kontrolu nad štátom vlastnenými podnikmi a formujú ich podnikovú štruktúru i konkurenčné prostredie s cieľom dosiahnuť strategické hospodárske ciele, a to najmä tým, že menujú a kontrolujú kľúčových vedúcich pracovníkov prostredníctvom organizačného oddelenia Komunistickej strany Číny a štátom vlastneným podnikom umožňujú preferenčný prístup k dôležitým vstupom (9).

(47)

Čínska vláda okrem toho na vnútroštátnej aj miestnej úrovni zriadila komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“), aby zastupovali záujmy štátnych akcionárov v štátom vlastnených podnikoch. Čínska vláda navyše prijala zákon o štátom vlastnených aktívach podnikov, v ktorom sa okrem iného stanovuje povinnosť štátnej kontroly a vlastníctva v strategických odvetviach. V podnete sa okrem toho uvádza, že „systémom sociálneho kreditu“ sa posilňuje vplyv strany na podniky v Číne a hrozí, že sa tým bude vyvíjať tlak na zahraničné spoločnosti, aby sa riadili príslušnými čínskymi priemyselnými politikami. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že v rámci 14. päťročného plánu si čínska vláda kladie za cieľ presadzovať socialistické politiky a podporovať hospodársky rast. Pokiaľ ide o štátom vlastnené podniky, cieľom päťročného plánu je vybudovať silnejšie prepojenie medzi čínskou vládou a štátom vlastnenými podnikmi (10).

(48)

Ako sa uvádza v podnete, najmä v odvetví derivátov toluénu naďalej pretrváva značný podiel čínskej vlády na vlastníctve. Štátom vlastnené podniky zohrali kľúčovú úlohu pri uľahčovaní zásahov čínskej vlády do chemického sektora ČĽR. Tieto štátom vlastnené podniky si udržiavajú dominantné postavenie v predchádzajúcom článku dodávateľského reťazca vstupných surovín, pričom využívajú privilegovaný prístup k zdrojom prideleným vládou vrátane financovania, dotácií, práv na využívanie pôdy a iných foriem štátnej podpory. Vďaka ich úzkej súčinnosti so štátnou politikou a významnému vplyvu na rozhodovacie procesy vlády sa navyše ešte viac posilňuje ich strategická pozícia v rámci odvetvia (11).

(49)

Podnet sa týka aspoň troch najväčších svetových výrobcov toluénu, pričom všetci sú čínskymi štátom vlastnenými podnikmi: China Petrochemical Corporation (skupina SINOPEC), China National Petroleum Corporation (CNPC) a skupina Sinochem. Čínska vláda týmto spoločnostiam pravidelne prideľuje finančné prostriedky, čím sa narúšajú trhy s toluénom a benzylalkoholom (12).

(50)

Súkromné spoločnosti tiež zostávajú pod prísnou kontrolou čínskej vlády. Navrhovateľ sa odvoláva na príklad súkromných spoločností vyrábajúcich benzylalkohol, ktoré využívajú zvýhodnené sadzby dane z príjmov právnických osôb, štátne dotácie alebo subvencie. Účasť čínskej vlády na trhu s benzylalkoholom zahŕňa aj prítomnosť členov Komunistickej strany Číny v štruktúrach správy a riadenia spoločností (13).

(51)

Na základe uvedeného dospel navrhovateľ k záveru, že na čínskom trhu s benzylalkoholom sú vo významnej miere zastúpené podniky, ktoré sú vo vlastníctve čínskej vlády, sú ňou finančne podporované, politicky ovládané alebo sú pod jej politickým dohľadom a sú ňou usmerňované.

(52)

Po druhé, prítomnosť štátu v štátom vlastnených a súkromných podnikoch vyrábajúcich benzylalkohol takisto umožňuje štátnym orgánom zasahovať do cien a/alebo nákladov.

(53)

Podľa navrhovateľa si čínska vláda zachováva svoj vplyv v štátom vlastnených podnikoch prostredníctvom vymenúvania a odvolávania ich kľúčových riadiacich pracovníkov, za čo je zodpovedná najmä komisia SASAC. Robí to aj značným ovplyvňovaním výroby kritických surovín na výrobu benzylalkoholu, a to najmä toluénu (14).

(54)

Jednou z hlavných stratégií čínskej vlády na udržanie kontroly nad štátom vlastnenými podnikmi je menovanie personálneho manažmentu, často členov Komunistickej strany Číny. V čínskom zákone o štátom vlastnených podnikoch sa jasne stanovuje, že komisia SASAC a miestne komisie SASAC majú právomoc menovať vedenie štátnom vlastnených podnikov. V predpise o komisii SASAC sa navyše potvrdzuje, že jednou z jej povinností je „menovať alebo odvolávať zodpovedné osoby“ v štátom vlastnených podnikoch. Navrhovateľ sa opiera o zistenia Komisie uvedené v správe a tvrdí, že ide o „znak významného vplyvu štátu vzhľadom na rozsah štátom vlastnených podnikov a dominantnú úlohu hospodárstva vlastneného štátom v Číne“. Tento silný vplyv ešte viac umocňuje skutočnosť, že Komunistická strana Číny sa priamo podieľa na menovaní vedúcich pracovníkov štátom vlastnených podnikov a má právo stanovovať príslušné postupy a odporúčať konkrétnych kandidátov na tieto pozície (15).

(55)

Štátom vlastnené podniky v Číne navyše profitujú z preferenčného prístupu k širokej škále vstupov, ako je pôda a energia, ale aj k systémom financovania. Výsledkom výrazného štátneho zasahovania v rámci spoločností je tak deformované prideľovanie zdrojov, ktoré sa následne premieta do deformovaných nákladov a deformovaných cien vyrábaných výrobkov. Čínska vláda okrem toho ovplyvňuje náklady a ceny chemických výrobkov, ako je benzylalkohol, prostredníctvom svojej prítomnosti a zásahov v dodávateľských odvetviach surovín a vstupov potrebných na ich výrobu. Vysoká výroba toluénu v ČĽR je napríklad spôsobená hlavne rýchlymi investíciami a expanziou v tomto odvetví, ako aj dostupnosťou financovania a surovín. Nadmerné kapacity v oblasti výroby toluénu viedli k väčším investíciám v odberateľských odvetviach, a to najmä v odvetví výroby benzylalkoholu. Čínska vláda zasahuje do cien a nákladov na energiu. Hoci čínska vláda podnikla určité kroky na vytvorenie konkurencie na trhu a na to, aby sa mohli ceny určovať na základe trhových síl, ceny energie sú naďalej prísne regulované. Táto skutočnosť nepochybne umožňuje čínskej vláde výrazne znížiť náklady na energiu v prospech výrobcov chemických látok, najmä toluénu a benzylalkoholu (16).

(56)

Po tretie, čínska vláda zasahuje do energetického sektora a do trhu s elektrinou najmä dotovaním uhlia ako hlavného zdroja energie na výrobu pary. Okrem toho sú na trhu s elektrinou do značnej miery zastúpené podniky, ktoré pôsobia pod dohľadom čínskych orgánov.

(57)

Ako sa uvádza v podnete, čínska vláda prostredníctvom priamych dotácií, zvýhodneného financovania a cenovej regulácie zabezpečuje, aby uhlie zostalo umelo lacné, čo je prospešné pre odvetvia, ktoré ho využívajú ako primárny zdroj energie. Hoci sa uhlie využíva prevažne na výrobu elektriny, je tiež nevyhnutné na výrobu priemyselnej pary, ktorá je kľúčovým vstupom pri výrobe chemických látok a pri ďalších energeticky náročných procesoch. Vplyv čínskej vlády sa ďalej rozširuje prostredníctvom cenovej regulácie. Národná komisia pre rozvoj a reformy napríklad stanovila „primeraný rozsah“ strednodobých a dlhodobých dohodnutých cien uhlia na 570 až 770 CNY za tonu. Veľké štátom vlastnené ťažobné spoločnosti, ako sú China Shenhua Energy Co. a China Coal Energy Co., navyše často predávajú uhlie za stanovenú maximálnu cenu, čím sa zabezpečujú stabilné, ale umelo nízke náklady pre odberateľské odvetvia (17).

(58)

V podnete sa ďalej uvádza, že okrem výroby pary predstavuje čínsky dotovaný uhoľný sektor pre domáce priemyselné odvetvia nekalú výhodu prostredníctvom svojho vplyvu na dodávky elektriny a jej ceny. V roku 2022 tvorili uhoľné elektrárne 60 % celkovej výroby elektriny v Číne. Úloha čínskej vlády na trhu s elektrinou presahuje rámec dotácií na palivá a zahŕňa aj priamu kontrolu vlastníctva a cenovú reguláciu, čím vzniká systém, v ktorom sú náklady na elektrinu umelo potláčané. V odvetví elektriny dominujú štátom vlastnené podniky. Rozsiahla štátna kontrola nad cenami a distribúciou elektriny vedie k značným deformáciám trhu. Modelom ČĽR sa zabezpečujú umelo nízke náklady na elektrinu pre priemyselných používateľov. Táto intervencia je prospešná pre energeticky náročné odvetvia, najmä chemický priemysel, kde elektrina predstavuje významnú zložku výrobných nákladov (18).

(59)

Po štvrté, čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu.

(60)

Rozvoj čínskeho hospodárstva je do značnej miery určovaný prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať a usilovať sa o ich vykonávanie. V týchto plánoch, ktoré sa vzťahujú prakticky na všetky hospodárske odvetvia, sa stanovujú špecifické záväzné ciele, ktorých plnenie sledujú orgány na každej administratívnej úrovni. Mechanizmus plánovania usmerňuje prideľovanie zdrojov so zameraním na odvetvia označené vládou ako strategické alebo politicky dôležité, a nie na prideľovanie podľa trhových síl (19).

(61)

Čínska vláda vo svojich rôznych politických dokumentoch sústavne kladie veľký dôraz na chemický priemysel a jasne formuje svoje opatrenia tak, aby zvýhodňovala domácich výrobcov chemikálií. V centrálnom 14. päťročnom pláne sa napríklad stanovujú strategické vízie čínskej vlády pre transformáciu a modernizáciu tradičných priemyselných odvetví a rozvojové osi pre strategické rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia, ako je chemický priemysel, odvetvie stavebných materiálov, nových materiálov a chemických vlákien. Okrem toho je vo verzii Katalógu usmernení pre prispôsobenie priemyselnej štruktúry z roku 2024 chemický a petrochemický priemysel uvedený ako podporované odvetvie. Vďaka tomuto štatútu môže toto odvetvie vo všeobecnosti využívať výhody z početných dotácií a finančnej podpory v oblasti verejných financií, daní, úverov, dovozu a vývozu, ako aj v oblasti pôdy. Navrhovateľ dospel k záveru, že výroba a predaj v rámci celého hodnotového reťazca chemického odvetvia benzylalkoholu sú aktívne ovládané a regulované na národnej i provinčnej úrovni čínskou vládou (20).

(62)

Po piate, odvetvie benzylalkoholu je podobne ako iné odvetvia čínskeho hospodárstva vystavené deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania čínskych predpisov v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva.

(63)

Ako sa uvádza v podnete, čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a ochranu práv veriteľov a dlžníkov. Čínsky zákon o konkurznom práve sa systematicky nedostatočne presadzuje a zameriava sa hlavne na malé spoločnosti. Navrhovateľ sa odvoláva na správu Komisie, ktorou chce preukázať nedostatočné presadzovanie konkurzného práva, a to najmä z dôvodu nejasnosti kritérií na začatie konania a jeho výsledku, ako aj z dôvodu silného vplyvu štátnych orgánov na konkurzné konania. Nedostatočné presadzovanie konkurzného práva okrem toho ovplyvňuje čínsky finančný a úverový trh, keďže fakticky vedie k poskytovaniu implicitných štátnych záruk týmto spoločnostiam, čo následne deformuje náklady na úvery a prístup k financovaniu (21). Navyše, pokiaľ ide o zákony týkajúce sa majetku, nedostatky v systéme vlastníckych práv sú obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pôdy a k právam na užívanie pôdy v ČĽR. Prideľovanie pôdy závisí výlučne od štátu, ktorý sa môže riadiť skôr politickými cieľmi než zásadami voľného trhu. Hoci existuje celý rad zákonov, ktoré sa zameriavajú na prideľovanie práv na využívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, navrhovateľ tvrdí, že tieto ustanovenia sa často nedodržiavajú (22). Navrhovateľ konštatuje, že podobne ako v akomkoľvek inom sektore čínskeho hospodárstva, aj výrobcovia benzylalkoholu podliehajú čínskym predpisom v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a vlastníctva, a preto sú tiež vystavení deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania týchto zákonov.

(64)

Po šieste, v odvetví benzylalkoholu sú deformované aj mzdové náklady.

(65)

Ako sa uvádza v podnete, mzdové náklady sú vystavené výrazným deformáciám, keďže tvorba miezd v ČĽR nevychádza z bežných trhových síl ani zo skutočného slobodného kolektívneho vyjednávania. V ČĽR sa nemôže plne vyvinúť skutočne trhovo orientovaný mzdový systém z dôvodu štrukturálnych prekážok, ktoré bránia právu pracovníkov a zamestnávateľov na slobodné združovanie sa. V praxi je zákonne uznaná iba jedna odborová organizácia, a to Celočínske združenie odborových zväzov. Toto združenie však nie je nezávislé od štátu. Z dôkazov okrem toho vyplýva, že vedúce pozície v rámci tohto združenia často zastávajú vysokopostavení stranícki funkcionári zo štátom vlastnených podnikov alebo manažéri zo súkromných spoločností (23).

(66)

Mobilita čínskej pracovnej sily je navyše výrazne znížená v dôsledku systému registrácie domácností (hukou), ktorým sa obmedzuje prístup ku komplexnému sociálnemu zabezpečeniu a k verejným sociálnym dávkam len na osoby oficiálne zaregistrované ako osoby s pobytom v danej správnej oblasti. V dôsledku toho zostáva mnoho nízkokvalifikovaných pracovníkov zo základných verejných služieb vylúčených a má neisté pracovné miesta, pričom sú často nútení akceptovať nižšie mzdy a horšie pracovné podmienky v porovnaní so svojimi kolegami zaregistrovanými v danej lokalite. Ako sa uvádza v podnete, toto rozdielne zaobchádzanie nevyhnutne vedie k deformácii mzdových nákladov na čínskom trhu práce (24).

(67)

Podobne ako akékoľvek iné odvetvie čínskeho hospodárstva, aj odvetvie výroby benzylalkoholu podlieha čínskym pracovným zákonom a v dôsledku toho je týmito deformáciami mzdových nákladov tiež ovplyvnené. Deformácie mzdových nákladov ešte väčšmi prehlbujú subvencie na pracovnú silu poskytované čínskym štátom, a to najmä výrobcom benzylalkoholu (25).

(68)

Navrhovateľ na záver tvrdil, že v odvetví benzylalkoholu sa vyskytujú výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(69)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy obsiahnuté v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov.

(70)

Daná analýza zahŕňala preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v príslušnom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne.

3.2.2.   Výrazné deformácie s vplyvom na ceny a náklady na domácom trhu v Číne

(71)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (26).

(72)

Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (27). V porovnaní s 13. päťročným plánom komisia SASAC potvrdila, že celkové aktíva ústredných podnikov vzrástli počas 14. päťročného plánu o 44,6 %, čo „účinne stimuluje integrovaný rozvoj dodávateľských a odberateľských podnikov v priemyselnom reťazci a poskytuje silnú podporu pre úspešné dosiahnutie hlavných cieľov a úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja“ (28).

(73)

Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(74)

Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (29).

(75)

Podľa čínskeho právneho poriadku sa socialistické trhové hospodárstvo navyše rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(76)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(77)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová druhá veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (30) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(78)

Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(79)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (31). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(80)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(81)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(82)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(83)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Nie je to len z dôvodu záväznosti plánov, ale aj preto, že sa príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (32).

(84)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (33).

(85)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (34).

(86)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (35).

(87)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (36).

(88)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (37).

3.2.2.1.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny

(89)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne významnú časť hospodárstva.

(90)

V odvetví dotknutého výrobku pôsobia predovšetkým súkromné spoločnosti, ako je Hubei Greenhome Materials Technology (38) alebo Wuhan Youji (39). Hoci v dodávateľskom odvetví toluénu, ktorý je jediným najdôležitejším vstupom na výrobu benzylalkoholu, sú niektorí výrobcovia súkromnými spoločnosťami, ako napríklad Hengli Petrochemicals (40), podiel štátneho vlastníctva zostáva napriek tomu významný, pričom viacerých výrobcov kontroluje štát, napríklad spoločnosti Sinopec (41) alebo Sinochem (42), ktoré sú štátom vlastnenými podnikmi pod kontrolou komisie SASAC (43).

(91)

Zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa okrem toho stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch (44), ale aj v súkromných spoločnostiach, pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúce postavenie prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny. Vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v rámci podnikov v skutočnosti vedie k tomu, že vzhľadom na to, do akej miery sa v Číne prelínajú štátne a stranícke štruktúry, hospodárske subjekty sú pod kontrolou vlády a pod politickým dohľadom. Celé odvetvie dotknutého výrobku navyše podlieha viacerým vládnym politikám, ako napríklad 14. päťročnému plánu týkajúceho sa surovín (45), ktorý sa priamo zameriava na petrochemický a chemický priemysel a v ktorom sa uvádza: „V odvetviach vrátane petrochemického a chemického priemyslu, oceliarstva, neželezných kovov a stavebných materiálov budeme podporovať viacero priekopníckych podnikov v priemyselnom reťazci, ktoré budú zohrávať vedúcu úlohu v ekosystéme a vyznačovať sa kľúčovou konkurencieschopnosťou, (…). Usmerňujúca úloha vedúcich podnikov v chemickom odvetví a odvetví stavebných materiálov sa využije na podporu podnikovej reformy a reštrukturalizácie.“

(92)

Okrem toho bol vypracovaný pracovný plán na stabilný rast petrochemického a chemického priemyslu (46) s cieľom „podporiť stabilnú prevádzku, štrukturálnu optimalizáciu a modernizáciu petrochemického priemyslu“ a „rozšíriť účinné investovanie a podporiť transformáciu a modernizáciu“.

(93)

Podobne aj na provinčnej úrovni je cieľom 14. päťročného plánu provincie Šan-tung zameraného na rozvoj chemického priemyslu (47) „podpora kvalitného rozvoja chemického priemyslu v provincii“ a „komplexná podpora modernizácie priemyselnej základne a modernizácia priemyselného reťazca, […] urýchlenie vyraďovania zastaraných a neefektívnych výrobných kapacít, […] usmerňovanie podnikov k fúziám a reorganizáciám, optimalizácia prideľovania zdrojov a štruktúry priemyselného reťazca a zlepšenie efektívnosti výroby a ziskovosti“.

(94)

Rovnako sa v 14. päťročnom pláne provincie Chu-pej pre hospodársky a sociálny rozvoj a perspektívy do roku 2035 (48) stanovuje, že vládne orgány „budú optimalizovať rozvoj odvetvia špeciálnych olejov a odberateľských odvetví etylénu, modernizovať tradičné odvetvia, ako sú odvetvia chemického priemyslu založené na spracovaní fosforu, soli a uhlia, budú intenzívne rozvíjať špičkové jemné chemikálie a nové chemické materiály, optimalizovať rozmiestnenie chemického priemyslu pozdĺž rieky Jang-c'-ťiang a zamerajú sa na vybudovanie viacerých ekologických a inteligentných špecializovaných chemických priemyselných parkov vo Wu-chane, I-čchangu, Ťing-mene, Siang-jangu, Ťing-čou, Siao-kane, Chuang-kangu, Čchien-ťiangu a Sien-tchao s cieľom vytvoriť moderný chemický priemyselný klaster v hodnote bilióna juanov“.

(95)

Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných odvetvových združení (49).

(96)

Napríklad Čínska federácia petrochemického a chemického priemyslu (ďalej len „CPCIF“) je odvetvové združenie pre sektor dotknutého výrobku. Podľa článku 3 stanov federácie CPCIF sa táto organizácia „drží celkového vedenia Komunistickej strany Číny [a] prijíma profesionálne vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu“ (50).

(97)

Okrem toho sa v článku 36 stanov federácie CPCIF uvádza, že predseda, podpredsedovia a generálny tajomník federácie musia „dodržiavať vedenie Komunistickej strany Číny, podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami [a] rozhodne presadzovať líniu, zásady a politiku strany“ (51).

(98)

Federácia CPCIF okrem toho zriadila špeciálny výbor pre ľahké uhľovodíky a aromatické látky, ktorý sa zaoberá aromatickými uhľovodíkmi, ako je toluén, a aromatickými alkoholmi, ako je benzylalkohol (52).

(99)

Spoločnosti Hengli Petrochemicals (53), Sinopec (54) a Sinochem (55) sú členmi federácie CPCIF.

(100)

V dôsledku toho sa výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Politickému dohľadu a usmerneniu totiž podliehajú tak verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví.

3.2.2.2.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(101)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu v podnikoch. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to tak štátom vlastnených, ako aj súkromných, sú skutočne dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(102)

Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (56)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(103)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (57), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (58).

(104)

Už podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (59). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(105)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (60), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(106)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (61).

(107)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami existujú aj v odvetví benzylalkoholu.

(108)

Ako príklad môžeme uviesť, že generálny riaditeľ spoločnosti Wuhan Youji je zároveň tajomníkom strany a bol ocenený výborom Komunistickej strany Číny mesta Wu-chan ako vynikajúci pracovník v oblasti záležitostí Komunistickej strany Číny (62).

(109)

Vo výročnej správe skupiny Sinopec za rok 2022 sa navyše zdôrazňuje, že „[s]poločnosť nepretržite zvyšuje kvalitu práce v oblasti budovania strany, čím povzbudzuje ducha zamestnancov, posilňuje činnosť v oblasti kontroly disciplíny a dohľadu, pomáha predstavenstvu účinne vykonávať rôzne rozhodnutia a dojednania a podporuje kvalitný rozvoj spoločnosti“ (63). Okrem toho je predseda predstavenstva skupiny Sinopec tajomníkom straníckeho výboru a viacerí členovia predstavenstva sú zástupcami tajomníkov straníckeho výboru (64). Skupina Sinopec uviedla, že má v úmysle „sústrediť sa na nové poslanie a nové úlohy spoločnosti na novej ceste, ďalej šíriť revolučného ducha, ktorý je strane vlastný, všestranne a integrovane posilňovať vedenie a budovanie strany a systematicky podporovať jej komplexné a prísne riadenie, aby poskytla silnú záruku pre napísanie novej kapitoly moderného petrochemického priemyslu Číny“ (65).

(110)

Okrem toho sú predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Sinochem zároveň tajomníkom a zástupcom tajomníka straníckeho výboru (66).

(111)

Rušivý vplyv na trh má ďalej prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (67). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví benzylalkoholu a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.2.2.3.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(112)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musí ústredná štátna správa a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(113)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (68).

(114)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku.

(115)

Cieľom 14. päťročného plánu v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a perspektív do roku 2035 (69) je „modernizovať tradičné priemyselné odvetvia, podporovať optimalizáciu a štrukturálne úpravy surovinových odvetví, ako sú petrochemický priemysel, oceliarsky priemysel, priemysel neželezných kovov a stavebných materiálov, rozšíriť ponuku vysokokvalitných výrobkov v odvetviach, ako je ľahký priemysel a textilný priemysel, urýchliť transformáciu a modernizáciu podnikov v kľúčových priemyselných odvetviach, ako je chemický priemysel a papierenské odvetvie, a zlepšiť systém ekologickej výroby“ (70).

(116)

Čína podľa 14. päťročného plánu týkajúceho sa odvetvia surovín (71) „vybuduje rad priemyselných klastrov v petrochemickom priemysle. […] V odvetviach vrátane petrochemického a chemického priemyslu, oceliarstva, neželezných kovov a stavebných materiálov [Čína] podporí vznik viacerých priekopníckych podnikov, ktoré by sa mohli vďaka svojej kľúčovej konkurencieschopnosti stať lídrami v rámci ekosystému priemyselného reťazca“ (72).

Okrem toho sa v usmerňujúcom stanovisku k podpore vysokokvalitného rozvoja petrochemického a chemického priemyslu (73) požaduje „posilniť sektorové politiky a vedecky regulovať rozsah priemyslu: […] zvýšiť dodávateľskú kapacitu špičkových polymérov, špeciálnych chemikálií a ďalších výrobkov“ […], ako aj „[z]lepšiť podporné politiky: zvýšiť koordináciu fiškálnych, finančných, regionálnych, investičných, dovozných a vývozných, energetických, cenových a ostatných politík a politík týkajúcich sa ekologického priestoru s priemyselnými politikami [a] využiť plný potenciál úlohy národnej platformy spolupráce medzi priemyslom a finančným sektorom […]“.

(117)

Okrem toho je cieľom 14. päťročného plánu provincie Chu-pej zameraného na kvalitný rozvoj odvetvia nových materiálov rozvíjať odberateľské odvetvie dotknutého výrobku: „priemyselné centrá nových materiálov v Sien-tchao a Čchien-ťiangu, zamerané predovšetkým na podporné materiály pre základné komponenty, budú s využitím priemyselného parku nových materiálov v Sien-tchao intenzívne rozvíjať pokročilé nové polymérne materiály, ako je benzylbenzoát“ (74).

(118)

V 14. päťročnom pláne provincie Chu-pej zameranom na kvalitný rozvoj moderného chemického priemyslu (75) sa navyše vyžaduje „uskutočniť modernizáciu a transformáciu špeciálnych ropných výrobkov, podporovať zdokonaľovanie výrobkov a rozvoj prémiových značiek, rozšíriť celkový objem výroby špičkových výrobkov, ďalej zvyšovať rozsah a efektívnosť výrobných základní špeciálnych výrobkov s kapacitou jedného milióna ton a urýchliť výstavbu výrobných závodov na chemické výrobky s kapacitou 1 milión ton; integrovať a optimalizovať zdroje aromatických zlúčenín, aktívne nadviazať spoluprácu s odvetviami, ako sú plasty a guma, a vytvoriť priemyselný reťazec výrobkov petrochemického spracovania, ktorý bude zahŕňať aromatické zlúčeniny C2, C3, C4, C5, toluén, C8 a C9, čím sa podporí transformácia a rozvoj smerom k integrovanému rafinérskemu a chemickému priemyslu a výrobe špeciálnych výrobkov“. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o projekt modernizácie a hlbokého spracovania ropy v Čchien-ťiangu, cieľom plánu je „aktívne rozvíjať výrobu aromatických chemikálií, […] a zdokonaľovať a rozširovať petrochemický priemyselný reťazec“ (76).

(119)

Spoločnosti Hubei Greenhome Materials Technology (77) a Wuhan Youji (78) majú obe sídlo v provincii Chu-pej, pričom spoločnosť Wuhan Youji prevádzkuje výrobnú jednotku na výrobu benzylalkoholu v Čchien-ťiangu (79).

(120)

Okrem toho je spoločnosť Hubei Greenhome Materials Technology národným podnikom zaradeným do kategórie „malí giganti“ (80). Čínska vláda vymedzuje spoločnosti v kategórii „malý gigant“ ako „nové elity v rámci malých a stredných podnikov v Číne, ktoré sa zaoberajú výrobou, špecializujú sa na špecifický trh a disponujú špičkovými technológiami“, a má v úmysle „zvýšiť podporu pre ,malé giganty‘ v rokoch 2024 – 2026 so zameraním na kľúčové priemyselné reťazce, strategické novovznikajúce odvetvia a ďalšie sektory. Tieto prostriedky sa použijú na podporu týchto firiem pri riešení technologických výziev, vývoji nových výrobkov, budovaní podporných kapacít priemyselného reťazca a na podporu miestnych samospráv pri starostlivosti o ‚malých gigantov‘“ (81). Okrem toho sa v 14. päťročnom pláne provincie Šan-tung v oblasti rozvoja chemického priemyslu (82) požaduje, aby mieste orgány „[z]výšili technologickú transformáciu existujúcich podnikov, zlepšili efektívnosť využívania energie a zdrojov a posilnili kľúčovú konkurencieschopnosť podnikov [a aby] pre podniky vytvorili mechanizmus na opustenie parkov, rázne odstraňovali zastaranú výrobnú kapacitu, prísne kontrolovali obmedzenú výrobnú kapacitu a vykonávali diferencované politiky a opatrenia na účely prideľovania zdrojov, ako sú pôda, elektrina a voda, a tým nútili podniky transformovať sa a rozvíjať sa“. Takisto sa v ňom vyzýva na „[z]výšenie finančnej podpory. Posilnenie stimulov daňovej politiky, koordináciu a zapojenie osobitných fondov, podporu chemických spoločnosti pri urýchľovaní technologickej transformácie, inteligentnej transformácie, priemyselných prevodov, premiestňovaní do parkov, odstraňovaní zastaraných zariadení atď. a zavedenie daňových výnimiek vzťahujúcich sa na dovoz hlavných technických zariadení, vrátenia DPH, politiky výskumu a vývoja, ako sú dodatočný odpočet výdavkov a poistné náhrady za prvý súbor technických zariadení. Aktívne usmerňovanie rôznych finančných inštitúcií a sociálneho kapitálu, aby sa investovalo do chemického priemyslu, využívanie výhod politického financovania, rozvojového financovania a komerčného financovania a zvyšovanie finančnej podpory kľúčových oblastí chemickej technológie“.

(121)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy a výrobky v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca.

(122)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže hospodárske subjekty prinútiť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

3.2.2.4.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(123)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(124)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (83).

(125)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (84). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (85). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (86).

(126)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v odvetví benzylalkoholu. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(127)

So zreteľom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

3.2.2.5.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(128)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (87).

(129)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (88). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(130)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (89). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(131)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie benzylalkoholu nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

3.2.2.6.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu

(132)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(133)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (90), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (91), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(134)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (92). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(135)

Nedávny vývoj ďalej znázorňuje rozsah vplyvu vlády na finančné inštitúcie v Číne. V marci 2025 oznámila čínska vláda emisiu štátnych dlhopisov v hodnote 500 miliárd CNY s cieľom poskytnúť významnú finančnú podporu významným bankám vrátane bánk Bank of China, China Construction Bank, Bank of Communications a Postal Savings Bank of China. Cieľom tohto zásahu bola stabilizácia uvedených inštitúcií v situácii klesajúcej ziskovosti a rekordne nízkych čistých úrokových marží, čo poukazuje na proaktívne opatrenia štátu na udržanie hospodárskej stability (93).

(136)

Rovnako čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (94). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (95).

(137)

Okrem toho, pokiaľ ide o úroveň prideľovania finančných prostriedkov, prostredníctvom niekoľkých opatrení na ďalšiu podporu rozvoja súkromných investícií (96) sa čínska vláda usiluje „zvýšiť centrálne rozpočtové prostriedky na podporu kvalifikovaných súkromných investičných projektov a aktívne zohrávať usmerňujúcu a vedúcu úlohu“. Čínska vláda má takisto v úmysle „dobre využiť nové politické finančné nástroje [a] podporiť množstvo kvalifikovaných súkromných investičných projektov v dôležitých odvetviach a kľúčových oblastiach“ (97).

(138)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (98). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (99). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(139)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(140)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (100). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“ (101). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(141)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(142)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(143)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

3.2.3.   Systémový charakter opísaných deformácií

(144)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I aktualizovanej správy, sa vzťahujú na celú krajinu a na všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v časti II aktualizovanej správy.

(145)

Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie už boli podrobne opísané, najmä v odôvodneniach 71 až 143. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je dôvodom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia benzylalkoholu podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(146)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy.

(147)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(148)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

3.2.4.   Reprezentatívna krajina

3.2.4.1.   Všeobecné poznámky

(149)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

—

úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky (102) podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako ČĽR,

—

Výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine

—

existencia príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine,

—

ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade sa uprednostnila krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(150)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 31 a 32, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a rozoberajú sa v nich pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.2.4.2.   Výber reprezentatívnej krajiny

(151)

V nadväznosti na prvý záznam navrhol vyvážajúci výrobca Qianjiang Xinyihong Brazíliu ako reprezentatívnu krajinu na základe existencie ľahko dostupných účtovných závierok, ktorými sa preukazuje primeranú ziskovosť. Spoločnosť Qianjiang Xinyihong dodala, že ceny surovín a energie v Brazílii sú menej kolísavé ako v Turecku.

(152)

V nadväznosti na prvý a druhý záznam vyvážajúci výrobca Hubei Greenhome spochybnil výber Turecka ako reprezentatívnej krajiny, a to z dôvodu, že dovozné ceny toluénu boli nadhodnotené vzhľadom na existenciu systému udeľovania licencií pre dovoz toluénu a že toluén sa dovážal takmer výlučne z krajín EÚ, z ktorých každá patrila medzi ekonomiky s vysokými príjmami. Spoločnosť Hubei Greenhome dodala, že dovozné ceny toluénu boli v súvislosti s inými trhmi (vrátane reprezentatívnych krajín navrhnutých Komisiou) neprimerane vysoké, a preto nie sú vhodné ako výrobný faktor pri stanovovaní normálnej hodnoty benzylalkoholu.

(153)

Navrhovatelia poukázali na to, že dovozné ceny toluénu a uhličitanu sodného do Indonézie a Malajzie sa veľmi podobajú priemerným čínskym dovozným cenám vzhľadom na skutočnosť, že ich veľká časť pochádza z ČĽR. Navrhovatelia načrtli to, čo už Komisia uviedla v prvom zázname, t. j. že počas obdobia prešetrovania predstavoval podiel Číny na celkovom dovoze toluénu v Indonézii 27 % a v Malajzii 59 %, pričom podiel Číny na celkovom dovoze uhličitanu sodného v Indonézii dosiahol 24,8 % a v Malajzii 24,9 %.

(154)

Navrhovatelia zároveň zdôraznili, že počas obdobia prešetrovania Turecko doviezlo 58 288 ton toluénu, zatiaľ čo Brazília len 7 438 ton. Navrhovatelia poukázali na to, že takéto značné objemy dovozu do Turecka predstavujú reprezentatívnejší a spoľahlivejší základ pre stanovenie nedeformovaných cien toluénu, ktoré tvoria najväčšiu časť nákladov na dotknutý výrobok.

(155)

V reakcii na pripomienky navrhovateľov spoločnosť Hubei Greenhome uviedla, že Indonézia by nemala byť vylúčená ako reprezentatívna krajina len preto, že 27 % celkového dovozu toluénu a 24,8 % celkového dovozu uhličitanu sodného pochádza z Číny. Spoločnosť Hubei Greenhome pripomenula, že Komisia sa zvyčajne opiera o dovozné ceny v prípadoch, keď reprezentatívna krajina dováža z Číny menej ako 50 % danej suroviny.

(156)

Spoločnosť Hubei Greenhome navyše nesúhlasila s argumentom navrhovateľov, na základe ktorého uprednostnili Turecko pred Brazíliou, pričom tento argument sa opieral výlučne o rozdiel v objeme dovozu medzi Tureckom a Brazíliou počas obdobia prešetrovania. Spoločnosť Hubei Greenhome naznačila, že veľký objem dovozu do Turecka bol dôsledkom slabej domácej výroby toluénu. Podľa spoločnosti Hubei Greenhome nižšia úroveň dovozných objemov (ako napríklad do Brazílie) automaticky neznamená, že ceny nie sú reprezentatívne alebo že nejde o trhové ceny.

(157)

Pokiaľ ide o rozdiely vo volatilite a výške dovozných cien toluénu v Turecku na jednej strane a v štyroch ďalších navrhovaných krajinách na strane druhej, ako tvrdia spoločnosti Qianjiang Xinyihong a Hubei Greenhome (pozri odôvodnenia 151 a 152), Komisia konštatovala, že v skutočnosti sa príslušné dovozné ceny toluénu za kilogram v piatich navrhovaných krajinách v priebehu obdobia prešetrovania pohybovali v úzkom rozmedzí od 5,64 CNY do 7,00 CNY. V tejto súvislosti Komisia nesúhlasí so spoločnosťou Hubei Greenhome, pokiaľ ide o tvrdenie, že dovozné ceny toluénu do Turecka boli v porovnaní s inými trhmi mimoriadne vysoké. Okrem toho sa zdá, že cenovým rozdielom medzi Tureckom a Brazíliou (7,00 oproti 6,57 CNY/kg, čo predstavuje len približne 6 %) sa nepreukazuje predpoklad spoločnosti Hubei Greenhome, že platný systém dovozných licencií alebo údajný vysoký podiel toluénu pochádzajúceho z EÚ na tureckom dovoze toluénu spôsobil nárast cien. Komisia tiež konštatuje, že Brazília má v platnosti aj systém udeľovania licencií na toluén, ktorý sa týka dovozu a vývozu. Tvrdenie spoločnosti Hubei Greenhome bolo teda zamietnuté.

(158)

Komisia okrem toho konštatuje, že 99,5 % dovozu toluénu do Brazílie pochádza iba z jednej krajiny, a to z Argentíny, na rozdiel od dovozu do Turecka. Okrem toho Argentína zaviedla daň vo výške 4,5 % na vývoz toluénu do iných krajín vrátane Brazílie.

(159)

Pokiaľ ide o podiel objemu čínskeho dovozu (pozri tvrdenie spoločnosti Hubei Greenhome v odôvodnení 156), Komisia objasňuje, že aj keby v niektorých prípadoch podiel takéhoto dovozu vo výške približne 25 % nemusel brániť prijatiu príslušnej reprezentatívnej krajiny, vo všeobecnosti by sa mali uprednostniť reprezentatívne krajiny, ktorých dovoz surovín nie je deformovaný čínskym dovozom. Keďže v tomto prípade Turecko nehlásilo žiadny dovoz toluénu z Číny, malo by mať prednosť pred krajinami, ktoré takýto dovoz z Číny hlásili.

3.2.4.3.   Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR

(160)

V prvom zázname Komisia vysvetlila, že prešetrovaný výrobok sa podľa všetkého vyrába len v USA a Taliansku, pričom ani jedna z týchto krajín nie je krajinou s úrovňou hospodárskeho rozvoja podobnou ČĽR v súlade s kritériami uvedenými v odôvodnení 149. Komisia založila svoj ďalší výskum na krajinách, ktoré vyrábajú organické chemické výrobky (patriace pod kód NACE 2014). Na základe toho boli Brazília, Indonézia, Malajzia, Mexiko a Turecko identifikované ako krajiny, ktoré majú podľa Svetovej banky podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, čo znamená že Svetová banka klasifikuje všetky tieto krajiny na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s „vyšším stredným príjmom“, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrábajú organické chemické výrobky.

(161)

Spoločnosť Hubei Greenhome sa s Komisiou zhodla na tom, že ako reprezentatívna krajina by mala byť vybraná krajina s vyšším stredným príjmom, ktorá dováža toluén a uhličitan sodný, a všetkých päť navrhovaných krajín tieto kritériá spĺňalo. Obaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky sa však priklonili k tomu, aby bola ako reprezentatívna krajina vybraná Brazília, a to hlavne vzhľadom na to, že Brazília dosahuje lepšie výsledky v oblasti sociálnej a environmentálnej ochrany v porovnaní napríklad s Tureckom.

(162)

V prvom zázname Komisia vysvetlila, že prešetrovaný výrobok sa podľa všetkého vyrába len v krajinách, z ktorých žiadna nie je krajinou s úrovňou hospodárskeho rozvoja podobnou ČĽR v súlade s kritériami uvedenými v odôvodnení 149.

(163)

Komisia preto uviedla, že na určenie vhodnej reprezentatívnej krajiny na uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia použije chemické výrobky s kódom NACE 2014, pod ktorý patria výrobcovia pôsobiaci v odvetví organických chemických výrobkov.

3.2.4.4.   Existencia príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine

(164)

Ako bolo uvedené v prvom zázname, Komisia nedokázala nájsť finančné údaje za rok 2024 týkajúce sa akéhokoľvek mexického výrobcu pôsobiaceho v odvetví organickej chémie, ktorý by vyrábal chemické výrobky spadajúce pod kód NACE 2014. Komisia naopak zistila, že takéto údaje má k dispozícii o dvoch výrobcov v Indonézii, jednom výrobcovi v Malajzii, šiestich výrobcoch v Brazílii a siedmich výrobcoch v Turecku.

(165)

Vzhľadom na uvedené úvahy v kombinácii so skutočnosťou, že Turecko oznámilo zďaleka najväčší objem dovozu toluénu, ktorý navyše nebol deformovaný v dôsledku dovozu z Číny, Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia zamýšľa použiť Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, aby získala nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na výpočet normálnej hodnoty.

(166)

Konkrétne Komisia zistila finančné údaje o 38 výrobcoch v rámci tej istej kategórie výroby ako benzylalkohol, t. j. kód NACE C2014 („Výroba ostatných organických chemikálií“) (103) v Turecku.

(167)

Komisia analyzovala ľahko dostupné finančné údaje 38 tureckých spoločností a zistila, že 26 z nich malo neúplné údaje a jedna bola v strate. Preto zohľadnila iba tých jedenásť spoločností, ktoré vykazovali kladné rozpätie zisku. Finančné údaje týkajúce sa týchto jedenástich výrobcov boli uvedené v prílohe III k druhému záznamu (104).

(168)

Na základe finančných údajov uvedených jedenástich spoločností Komisia stanovila vážený priemerný podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vo výške 25,56 % a rozpätie zisku vo výške 11,22 %.

(169)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny a k jedenástim spoločnostiam uvedeným v prílohe III k druhému záznamu ako výrobcom v reprezentatívnej krajine, ako aj k ďalším prvkom tohto záznamu.

(170)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Hubei Greenhome tvrdila, že Komisia by sa mala opierať o účtovné závierky buď spoločnosti Aksa Akrilik Kimya Sanayii A.Ş. (Aksa Akrilik), tureckého výrobcu akrylových vlákien, alebo spoločnosti Türkiye Petrol Rafinerileri A.Ş. (Tüpraş), tureckého výrobcu petrochemických výrobkov, a nie o údaje z databázy Orbis uvedené v prílohe III k druhému záznamu. Údaje z databázy Orbis týkajúce sa jedenástich tureckých spoločností by neobsahovali žiadne podrobnosti o spoločnostiach, ktoré vybrala Komisia. Spoločnosť Hubei Greenhome navyše poukázala na predchádzajúce antidumpingové konanie, v ktorom Komisia zvolila spoločnosť zaradenú pod kód NACE vzťahujúci sa na vyvážajúceho výrobcu, keďže to viedlo k vhodnejšiemu výberu (105).

(171)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Skutočnosti, na ktorých sa zakladal prípad citovaný spoločnosťou Hubei Greenhome, sa líšili od skutočností v tomto prípade a zvolený prístup je v súlade s požiadavkami základného nariadenia. Komisia vo všeobecnosti vyberá vhodné spoločnosti na účely stanovenia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku s cieľom vytvoriť normálne hodnoty na základe daného kódu NACE. Neexistoval žiadny zrejmý dôvod, prečo by sa Komisia v tomto prípade nemala riadiť touto všeobecnou praxou a vychádzať z údajov príslušných jedenástich spoločností v Turecku zaradených pod kód NACE 2014.

(172)

Spoločnosť Hubei Greenhome ďalej tvrdila, že Komisia by mala z výberu podľa kódu NACE 2014 vylúčiť spoločnosti, u ktorých boli do položky prevádzkových nákladov, t. j. predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, zahrnuté neprimerané náklady. V tejto súvislosti sa spoločnosť Hubei Greenhome odvolala na prvý záznam, v ktorom Komisia nezohľadnila spoločnosti s neobvykle vysokými predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi. V druhom zázname bola spoločnosť Tarimsal Kimya Teknolojileri Sanayi ve Ticaret Anonim Sirketi (ďalej len „Tarkim“) opäť zaradená do zoznamu reprezentatívnych výrobcov po tom, čo Komisia zistila, že „všetky nahlásené miery predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sa považovali za primerané“. Vzhľadom na to, že predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Tarkim predstavujú viac ako polovicu jej nákladov na predaný tovar, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní so všetkými ostatnými výrobcami zahrnutými v údajoch z databázy Orbis s výnimkou jedného, Komisia by mala spoločnosť Tarkim vylúčiť zo zoznamu výrobcov, ktorý sa používa na posúdenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia by mala postupovať rovnako aj v prípade spoločnosti Hurkimsa Kimya Sanayi ve Ticaret Anonim Sirketi, ktorá bola ako druhá opätovne zaradená do skupiny reprezentatívnych výrobcov. Spoločnosť Hubei Greenhome uviedla, že spoločnosť Tarkim prevádzkovala vlastný dopravný vozový park a pravdepodobne v rámci svojich prevádzkových nákladov poskytovala zákazníkom špecializované dopravné služby. Tieto výdavky by sa nemali zahrnúť do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, pretože vytvorená normálna hodnota by mala predstavovať náklady na úrovni zo závodu, t. j. bez nákladov na dopravu.

(173)

V reakcii na tvrdenie uvedené v odôvodnení 172 Komisia poukázala na to, že je v povahe antidumpingových konaní, že úvahy a z nich vyplývajúce závery sa môžu v jednotlivých fázach meniť. Po opätovnom preskúmaní výberu spoločností vo vybranej reprezentatívnej krajine Komisia zistila, že vzhľadom na výšku ich predajných, všeobecných a administratívnych nákladov neexistujú žiadne objektívne dôvody na vylúčenie týchto dvoch spoločností opätovne zaradených do zoznamu. Okrem toho sa medzi jedenástimi spoločnosťami uvedenými v poznámke pod čiarou k odôvodneniu 32 nachádzajú aj spoločnosti s relatívne nízkymi mierami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, čo svedčí o tom, že Komisia vypočítala vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na základe objektívnych kritérií, ako je zaradenie do kategórie kódu NACE 2014. Okrem toho Komisia pri opätovnom preskúmaní výberu spoločností vo vybranej reprezentatívnej krajine zistila, že kombinované miery predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku každej z jedenástich spoločností sa pohybovali v bežných rozmedziach. Napokon sa spoločnosť Hubei Greenhome v tomto tvrdení opierala okrem iného o predpoklad, že špecializované dopravné služby pre zákazníkov tvoria súčasť prevádzkových nákladov spoločnosti Tarkim. Táto časť tvrdenia teda nebola podložená. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(174)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Hubei Greenhome opätovne vyjadrila nesúhlas s výberom Turecka ako reprezentatívnej krajiny a namiesto toho navrhla ako reprezentatívnu krajinu Brazíliu. Spoločnosť Hubei Greenhome uznala, že Turecko vykázalo väčší objem dovozu toluénu ako Brazília, ale domnievala sa, že iné faktory, najmä lepšie výsledky Brazílie v oblasti sociálnej a environmentálnej ochrany, hovoria v prospech Brazílie. V tejto súvislosti sa spoločnosť Hubei Greenhome odvolala na článok 2 ods. 6a písm. a) druhý pododsek prvú zarážku základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že ak existuje viac než jedna možná reprezentatívna krajina, v relevantnom prípade sa uprednostnia krajiny s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(175)

Komisia považovala argumentáciu spoločnosti Hubei Greenhome za chybnú. Zo všetkých dôvodov uvedených od odôvodnenia 149 ďalej a keďže toluén je hlavnou surovinou potrebnou na výrobu dotknutého výrobku, Komisia považuje objem dovozu do každej reprezentatívnej krajiny za ďalší faktor pri rozhodovaní o výbere reprezentatívnej krajiny. Príslušný dovoz toluénu do Turecka, z ktorého žiadna časť nepochádzala z Číny, Ruska ani z krajiny, ktorá nie je členom WTO, bol v skutočnosti viac ako sedemkrát vyšší ako dovoz z Brazílie. Na základe toho Komisia potvrdila výber Turecka pred Brazíliou.

3.2.4.5.   Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(176)

Ako bolo vysvetlené, Komisia spočiatku zvažovala päť potenciálnych reprezentatívnych krajín: Brazília, Indonézia, Malajzia, Mexiko a Turecko. Ako sa uvádza v odôvodnení 153, zistilo sa, že Indonézia a Malajzia nie sú v tomto prípade vhodnými reprezentatívnymi krajinami, pretože obe dovážali z Číny značné množstvá toluénu a uhličitanu sodného. Zistilo sa teda, že celkový dovoz týchto dvoch hlavných surovín bol deformovaný, čo dokazujú priemerné dovozné ceny, ktoré sa približujú príslušnej dovoznej cene z Číny. Ako sa uvádza v odôvodnení 164, Mexiko nebolo v tomto prípade vhodnou reprezentatívnou krajinou, pretože u žiadneho mexického výrobcu chemických výrobkov spadajúcich pod kód NACE 2014 sa nezistili nijaké relevantné a ľahko dostupné údaje. Ako sa uvádza v odôvodnení 175, Brazília sa nepovažovala za vhodnú reprezentatívnu krajinu vzhľadom na relatívne nízke objemy dovozu toluénu. Z toho vyplýva, že jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou bolo Turecko.

(177)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

3.2.4.6.   Záver

(178)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu iba Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.2.5.   Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(179)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(180)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia ďalej uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu využije údaje zverejnené Tureckým štatistickým úradom a na stanovenie nedeformovaných nákladov na energiu využije údaje Tureckého regulačného úradu pre trh s energiou.

3.2.5.1.   Výrobné faktory

(181)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory týkajúce sa prešetrovaného výrobku

Výrobný faktor

Kódy tovaru

Zdroj údajov, ktorý Komisia plánuje použiť

Hodnota (CNY) (106)

Merná jednotka

Suroviny

Toluén

2902 30

databáza Global Trade Atlas (GTA) (107)

7,00

kg

Uhličitan sodný

2836 20

databáza Global Trade Atlas (GTA)

1,99

kg

Spotrebný materiál (108) (tekutý chlór, tekutý lúh sodný a chinolín)

Práca

Práca

[neuplatňuje sa]

Turecký štatistický úrad (109)

89,64

Pracovný čas

Energia

Elektrina

[neuplatňuje sa]

Turecký regulačný orgán pre trh s energiou (110)

0,66

kWh

Zemný plyn

[neuplatňuje sa]

Turecký štatistický úrad

4,63

m3

para

[neuplatňuje sa]

Turecký štatistický úrad

501,61 (111)

tona

Uhlie

2701 12 90

databáza Global Trade Atlas (GTA)

0,78

kg

Vedľajší produkt

dibenzyléter

2909 30 90 90

databáza Global Trade Atlas (GTA)

12,62

kg

(106)  Komisia zistila určité nezrovnalosti medzi druhým záznamom a prílohami k nemu. Správne hodnoty boli pôvodne uvedené v prílohách k druhému záznamu a v tabuľke 1.

(107)  https://connect.spglobal.com/.

(108)  V druhom zázname bol tekutý chlór omylom uvedený jednak v položke „spotrebný materiál“, jednak v prílohe I medzi výrobnými faktormi. Tekutý chlór sa považuje za spotrebný materiál.

(109)  http://www.turkstat.gov.tr => sekcia Press releases (Tlačové správy) => položka Producer Price Index (Index cien výrobcov).

(110)  epdk.gov.tr => sekcia Press releases (Tlačové správy) => položka Electricity Market board decisions (Rozhodnutia rady týkajúce sa trhu s elektrinou).

(111)  V druhom zázname došlo k administratívnej chybe pri výpočte referenčnej hodnoty pary. Referenčná cena pary bola stanovená na úrovni 501,61 CNY/tona.

(182)

V nadväznosti na pripomienky navrhovateľov k druhému záznamu spoločnosť Hubei Greenhome požiadala Komisiu, aby použila nedeformovanú referenčnú hodnotu pre nekoksovateľné uhlie (tepelné uhlie), ktoré spoločnosť Hubei Greenhome používa vo svojom výrobnom procese, a nie bitúmenové uhlie, ktoré zahŕňa koksovateľné uhlie používané na výrobu ocele (a je teda drahšie). Komisia uznala tvrdenie spoločnosti Hubei Greenhome, keďže sa zistilo, že tento druh uhlia sa bežne používa na zahrievanie pri výrobe chemických výrobkov.

(183)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tejto sumy Komisia použila overené údaje vykázané vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a pripočítala náklady na výskum a vývoj za OP, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom a tí ich zaúčtovali.

(184)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Hubei Greenhome tvrdila, že náklady na výskum a vývoj by mali byť zaradené do kategórie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, pretože podľa tureckého zákona o účtovníctve sa vo všeobecnosti klasifikujú práve do tejto kategórie. Ak sa Komisia pri stanovovaní normálnej hodnoty použitej na výpočet dumpingu u spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov opierala o predajné, všeobecné a administratívne náklady jedenástich tureckých výrobcov chemických látok, náklady na výskum a vývoj by sa mohli potenciálne započítať dvakrát, ak by boli zaradené do výrobných režijných nákladov.

(185)

Komisia odmietla toto tvrdenie z nasledujúcich dôvodov. Po prvé sa v ustanoveniach tureckého zákona o účtovníctve, ktorý predložila spoločnosť Hubei Greenhome, jasne nestanovuje, že náklady na výskum a vývoj sa majú účtovať výlučne v rámci predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Po druhé, údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch jedenástich posudzovaných spoločností v dostupných finančných závierkach nie sú rozčlenené na náklady na výskum a vývoj. Inými slovami, spoločnosť Hubei Greenhome nepreukázala, že náklady na výskum a vývoj boli zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré Komisia použila na stanovenie sadzieb týchto nákladov s cieľom dospieť k primeraným sumám v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

Suroviny

(186)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu.

(187)

Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (112).

(188)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v bode 3.2.4 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR.

(189)

Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(190)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

Práca

(191)

Práca je výrobným faktorom, ktorý predstavuje 1 – 2 % celkových výrobných nákladov. Komisia má v úmysle využiť štatistiky zverejnené agentúrou TurkStat, konkrétne turecké štatistiky o nákladoch práce (113), na určenie miezd v Turecku s použitím podrobných informácií o mzdách vo výrobnom odvetví za rok 2022, a to pre hospodársku činnosť s kódom NACE 2014 – výroba ostatných základných organických chemikálií, kam patrí výroba benzylalkoholu, podľa klasifikácie NACE Rev. 2.

(192)

Priemerná mesačná hodnota bola riadne upravená o infláciu pomocou indexu cien priemyselných výrobcov na domácom trhu, ktorý zverejňuje Turecký štatistický úrad (114), aby sa zosúladila s obdobím prešetrovania, ktoré trvá od 1. októbra 2024 do 30. septembra 2025. Hodinová sadzba za obdobie prešetrovania po indexácii predstavuje 89,64 CNY/hodinu.

Elektrina

(193)

Komisia vo svojich pravidelných tlačových správach využívala štatistiky o cenách elektriny, ktoré zverejňoval turecký regulačný orgán pre trh s energiou EMRA (115). Komisia použila priemerné priemyselné ceny elektriny v príslušnom pásme spotreby v kWh vzťahujúce sa na obdobie prešetrovania. Komisia stanovila náklady na elektrinu za obdobie prešetrovania na úrovni 0,66 CNY/kWh.

Zemný plyn

(194)

Komisia použila priemerné ceny zemného plynu v m 3 , ktoré uvádza turecký štatistický úrad. Tieto ceny boli náležite upravené o infláciu na základe indexu cien domácich výrobcov uverejneného Tureckým štatistickým úradom (116), aby sa prispôsobili obdobiu prešetrovania. Cena bola upravená tak, že sa od nej odpočítala DPH vo výške 18 %, keďže uvedená cena je vrátane DPH. Komisia stanovila cenu zemného plynu za obdobie prešetrovania na úrovni 4,63 CNY/m3.

Para

(195)

Komisia stanovila referenčnú hodnotu pre paru na základe referenčnej hodnoty vypočítanej pre zemný plyn, pričom zohľadnila, že jednotkou pary je gigajoul (GJ). Jeden GJ sa prepočíta na m3 plynu na základe všeobecne uznávaného obsahu mmbtu (miliónov britských tepelných metrických jednotiek) v 1 GJ (117) a všeobecne uznávaného obsahu zemného plynu v 1 mmbtu (118). Spotreba pary vyvážajúcich výrobcov je vyjadrená v tonách, preto Komisia prepočítala ekvivalent 1 GJ na tony (119). Komisia tiež zistila administratívnu chybu vo vzorci na prepočet z GJ na tony, ktorá viedla k určeniu nesprávnej referenčnej ceny pary v druhom zázname o výrobných faktoroch, a preto v rámci skorého predbežného poskytnutia informácií zaradila do spisu revidovanú verziu prílohy V k druhému záznamu o výrobných faktoroch, v ktorej túto chybu opravila. Na základe uplatnenia referenčnej hodnoty pre zemný plyn stanovila Komisia referenčnú hodnotu pre paru na úrovni 501,61 CNY/tona, ako je uvedené v tabuľke 1.

(196)

Navrhovatelia poukázali na administratívnu chybu vo výpočte spotreby pary a požiadali Komisiu, aby revidovala referenčnú hodnotu spotreby pary v Turecku v súlade so svojou zaužívanou praxou v antidumpingových prešetrovaniach, napríklad na základe metodiky stanovenej Ministerstvom energetiky USA.

(197)

V nadväznosti na pripomienky navrhovateľov spoločnosť Hubei Greenhome odpovedala, že ak by sa Komisia rozhodla revidovať svoje výpočty referenčnej hodnoty spotreby pary v Turecku, mala by vypočítať referenčnú hodnotu spotreby pary vyrábanej z uhlia, pričom tvrdila, že jej dodávateľ pary používa na výrobu pary uhlie namiesto zemného plynu. Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť Hubei Greenhome predložila zmluvu uzatvorenú jej dodávateľom pary o nákupe uhlia, ktoré sa používa na výrobu pary. Komisia dospela k záveru, že predloženou kúpnou zmluvou sa nepreukázalo konečné použitie uhlia zakúpeného na základe tejto zmluvy, ani to, že dodávateľ pary používa na výrobu predávanej pary výlučne uhlie. V tejto fáze prešetrovania Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

Uhlie

(198)

V prvom zázname Komisia stanovila referenčnú hodnotu pre uhlie, zatriedené pod kód tovaru 2701 12 , vo výške 1,01 CNY/kg.

(199)

V nadväznosti na druhý záznam spoločnosť Hubei Greenhome tvrdila, že Komisia by mala na ocenenie výrobného faktora uhlia použiť kód, ktorý je najpríznačnejší pre uhlie, ktoré spoločnosť Hubei Greenhome skutočne nakupuje a používa – v tomto prípade nekoksovateľné uhlie. Koksovateľné uhlie (alebo „hutnícke uhlie“) je drahšie ako nekoksovateľné uhlie a používa sa takmer výlučne na výrobu ocele. Uhlie zakúpené spoločnosťou Hubei Greenhome je určené na výrobu energie, nie na výrobu ocele, a preto je zrejmé, že by sa mal uplatniť kód HS 2701 12 90 , ktorý sa vzťahuje na nekoksovateľné uhlie. Komisia súhlasila s odôvodnením spoločnosti Hubei Greenhome a tvrdenie prijala.

(200)

Komisia sa rozhodla vylúčiť dovoz uhlia z Ruska do reprezentatívnej krajiny z dôvodu výrazných deformácií. Uhlie pochádzajúce z Ruska je vystavené viacerým deformáciám, ako sú politiky dvojakého oceňovania, obmedzenia týkajúce sa kritických surovín a znížené ceny predaja na vývoz v dôsledku medzinárodných sankcií zameraných na ruský vývoz uhlia (120). Svedčí o tom aj skutočnosť, že 80 % celkového dovozu uhlia do Turecka pochádza z Ruska a dováža sa za nízke ceny, v dôsledku čoho má ruský dovoz dominantné postavenie voči ostatným dodávateľom v Turecku a tlačí ceny nadol.

Spotrebný materiál

(201)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi v období revízneho prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov.

(202)

Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových výrobných nákladoch a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané výrobné náklady na základe referenčných hodnôt.

Vedľajší produkt

(203)

V prvom zázname Komisia identifikovala päť vedľajších produktov, a to priemyselnú soľ, surový epichlórhydrín, chlórnan sodný, kyselinu chlorovodíkovú a dibenzyléter. Na základe vyplnených dotazníkov dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a vzhľadom na nízky podiel niektorých identifikovaných vedľajších produktov, ako sú priemyselná soľ, surový epichlórhydrín, chlórnan sodný a kyselina chlorovodíková, na celkových výrobných nákladoch Komisia vypočíta percentuálny podiel týchto vedľajších produktov na celkových výrobných nákladoch a tento podiel uplatnila na prepočítané výrobné náklady na základe referenčných hodnôt.

(204)

Komisia identifikovala dibenzyléter ako vedľajší produkt vznikajúci pri výrobe prešetrovaného výrobku, ktorý je možné predávať bez ďalšieho spracovania. Komisia použila dovozné štatistiky z databázy GTA ako referenčnú hodnotu pre dibenzyléter. Komisia stanovila nedeformovanú dovoznú cenu dibenzyléteru na úrovni 12,62 CNY/kg.

Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(205)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(206)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré týmto výrobcom skutočne vznikli. Ako sa uvádza v odôvodnení 182, Komisia do výrobných režijných nákladov zahrnula náklady na výskum a vývoj, ktoré vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky priradili k obdobiu prešetrovania. Výsledný percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(207)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov jedenástich tureckých spoločností patriacich pod kód NACE 2014 za rok 2024, ktoré boli uvedené v poznámke pod čiarou k odôvodneniu 32 a získané z databázy Orbis.

Výpočet

(208)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(209)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto miery spotreby boli overené počas vykonaných overovaní na mieste. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa uvádza v tabuľke 1.

(210)

Po stanovení nedeformovaných výrobných nákladov Komisia posúdila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 206 a 207. Boli stanovené na základe účtovných závierok jedenástich spoločností uvedených v odôvodnení 203.

(211)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 210, Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou k nedeformovaným priamym výrobným nákladom s cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom.

(212)

K výrobným nákladom, ktoré boli stanovené, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia pridala vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk jedenástich spoločností uvedených v odôvodnení 203. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 25,56 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 11,22 %.

Komisia vychádzala z uvedených údajov a vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.3.   Vývozná cena

(213)

Keďže všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom, vývozná cena predstavovala cenu skutočne zaplatenú alebo splatnú za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie, a to v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.4.   Porovnanie

(214)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia spravodlivo porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu na tej istej úrovni obchodu s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(215)

V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

3.4.1.   Úpravy normálnej hodnoty

(216)

Ako sa vysvetľuje v bode 3.2, normálna hodnota bola stanovená na úrovni obchodu zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisk, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni „zo závodu“ sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(217)

Komisia nezistila žiadne dôvody na úpravy normálnej hodnoty a o takéto úpravy nežiadal ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

3.4.2.   Úpravy vývoznej ceny

(218)

S cieľom očistiť vývoznú cenu späť na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: prepravné, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady.

(219)

Boli vykonané úpravy vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, bankové poplatky a provízie.

3.5.   Dumpingové rozpätia

(220)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny dotknutého výrobku.

(221)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie

Hubei Greenhome Materials Technology, Inc.

71,2  %

Qianjiang Xinyihong Organic Chemical Co., Ltd.

52,6  %

(222)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(223)

Na tomto predstavuje základe predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 66,8 %.

(224)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(225)

Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z ČĽR do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe dovoznej štatistiky Eurostatu pre číselný znak KN uvedený v odôvodnení 23.

(226)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval približne 90 % celkového objemu dovozu počas obdobia prešetrovania. Komisia sa na základe toho rozhodla, že dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanoví na úrovni spolupracujúcej individuálne preskúmanej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(227)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie

Hubei Greenhome Materials Technology, Inc.

71,2  %

Qianjiang Xinyihong Organic Chemical Co., Ltd.

52,6  %

Ostatné spolupracujúce spoločnosti:

—

Chongqing Zoteq Aroma Chemical Co., Ltd,

—

Hubei Kelin Bolun New Materials Co., Ltd,

—

Tianjin Dacals Chemical Co., Ltd.

66,8  %

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v ČĽR

71,2  %

4.   UJMA

4.1.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(228)

Počas obdobia prešetrovania vyrábali podobný výrobok traja výrobcovia patriaci do dvoch odlišných skupín v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(229)

Keďže výrobné odvetvie Únie pozostáva z dvoch skupín spoločností, údaje v tomto a nasledujúcom bode sú z dôvodu zachovania dôvernosti uvedené v rozmedziach.

(230)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na [31 000 – 33 000] ton. Komisia stanovila tento údaj na základe dotazníkov vyplnených dvoma výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a vyplneného dotazníka o makroekonomických ukazovateľoch. Ako sa uvádza v odôvodnení 7, dvaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali vyše 95 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

4.1.1.   Stanovenie relevantného trhu Únie

(231)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a určiť spotrebu a rôzne ekonomické ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia skúmala, či a v akom rozsahu sa následné použitie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie malo zohľadniť v analýze.

(232)

Komisia zistila, že malá časť výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky bola určená na použitie na vlastnú spotrebu. Toto predstavovalo približne [1 – 2,5] % výroby v Únie a týkalo sa iba jedného výrobcu. Produkt bol jednoducho prevedený (bez faktúry) a/alebo dodané za transferové ceny v rámci rovnakej spoločnosti alebo skupín spoločností na ďalšie nadväzujúce spracovanie.

(233)

Rozlíšenie trhu vlastnej spotreby a voľného trhu je z hľadiska analýzy ujmy dôležité, pretože výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej hospodárskej súťaži s dovozom. Na rozdiel od toho výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s dovozom dotknutého výrobku.

(234)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti vo vzťahu k výrobku, a určila, či je výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(235)

Komisia preskúmala určité ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie na základe údajov týkajúcich sa voľného trhu. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, podiel na trhu, rast, objem a ceny vývozu, ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Keď to bolo možné a odôvodnené, zistenia z preskúmania sa porovnali s údajmi týkajúcimi sa trhu vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie.

(236)

Ostatné ekonomické ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia na vlastnú spotrebu vo výrobnom odvetví Únie. Ide o tieto ukazovatele: výroba, kapacita a využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál. Závisia od celej činnosti, či už ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo na predaj na voľnom trhu.

4.2.   Spotreba v Únii

(237)

Komisia stanovila spotrebu v Únii ako súčet spotreby na voľnom trhu a spotreby na trhu vlastnej spotreby. Spotreba na voľnom trhu bola stanovená na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným stranám na trhu Únie a dovozu zo všetkých tretích krajín podľa záznamov Eurostatu. Trh vlastnej spotreby odráža transakcie týkajúce sa vlastnej spotreby, ktoré nahlásilo výrobné odvetvie Únie.

(238)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

 

2022

2023

2024

OP

Celková spotreba v Únii

[30 500 – 32 500 ]

[29 500 – 31 500 ]

[30 500 – 32 500 ]

[31 000 – 33 000 ]

Index

100

95

100

102

Trh vlastnej spotreby

[500 – 700 ]

[500 – 700 ]

[500 – 700 ]

[500 – 700 ]

Index

100

88

93

91

Voľný trh

[30 000 – 32 000 ]

[29 000 – 31 000 ]

[30 000 – 32 000 ]

[30 500 – 32 500 ]

Index

100

95

100

102

Zdroj:

vyplnený makrodotazník, vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky a údaje Eurostatu.

(239)

Celkovo sa spotreba v Únii udržala na stabilnej úrovni. Po poklese v roku 2023 sa situácia opäť zlepšila. Na konci posudzovaného obdobia bola o 2 % vyššia ako v roku 2022.

(240)

Tento uzavretý trh sa týkal použitia výroby zmesí určených pre výrobky osobnej starostlivosti na vlastnú spotrebu. Predstavovalo to malý podiel na výrobe v Únii a počas celého posudzovaného obdobia sa tento podiel nezmenil.

(241)

Pokiaľ ide o voľný trh, v roku 2023 boli zaznamenané nezvyčajne nižšie hodnoty v dôsledku problémov s dodávkami spôsobených vyššou mocou, s ktorými sa stretol jeden výrobca z Únie, ako aj v dôsledku dočasne slabšieho dopytu v Únii spôsobeného všeobecným znižovaním zásob u zákazníkov, ku ktorému došlo v danom roku (121). Inak bola spotreba na voľnom trhu v Únii relatívne stabilná. V druhej polovici posudzovaného obdobia došlo k miernemu nárastu, pričom v období prešetrovania dosiahla spotreba [30 500 – 32 500] ton.

4.3.   Dovoz z dotknutej krajiny

1.1.1.   Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(242)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu v porovnaní so spotrebou v Únii na voľnom trhu podľa tabuľky 2.

(243)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Množstvo dovozu (v tonách) a podiel na trhu (v %)

 

2022

2023

2024

OP

Množstvo dovozu z dotknutej krajiny (v tonách)

5 059

9 246

10 611

13 067

Index

100

183

210

258

Podiel na trhu (v %)

[15 – 20 ]

[30 – 35 ]

[32 – 37 ]

[39 – 53 ]

Zdroj:

Eurostat (v tonách).

(244)

Dovoz z dotknutej krajiny sa v posudzovanom období výrazne zvýšil, a to z 5 059 ton v roku 2022 na 13 067 ton v období prešetrovania. To predstavuje nárast o 158 %.

(245)

Podobne sa podiel čínskeho dovozu na trhu viac než zdvojnásobil, a to z približne [15 – 20] % v roku 2022 na [39 – 53] % v období prešetrovania.

4.4.   Ceny dovozu z dotknutej krajiny a cenové podhodnotenie

(246)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Cenové podhodnotenie dovozu sa určilo na základe údajov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(247)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

 

2022

2023

2024

OP

Dotknutá krajina

2 737

1 846

1 690

1 444

Index

100

67

62

53

Zdroj:

Eurostat.

(248)

Dovozné ceny z dotknutej krajiny sa v priebehu posudzovaného obdobia znížili z 2 737 EUR/tona v roku 2022 na 1 444 EUR/tona v období prešetrovania. Pokles o takmer 900 EUR/tonu v rokoch 2022 až 2023 možno čiastočne pripísať tomu, že ceny za dopravu, ktoré v roku 2022 dosiahli historické maximum, sa v roku 2023 vrátili na normálnejšie úrovne. Čínske dovozné ceny však v roku 2024 (napriek prudkému nárastu celosvetových nákladov na lodnú dopravu v tom istom roku (122)) aj počas obdobia prešetrovania pokračovali v klesajúcom trende.

(249)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

1.

vážený priemer predajných cien dovozu od spolupracujúcich čínskych výrobcov zaradených do vzorky účtované prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF (náklady, poistenie a prepravné) s náležitými úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze, a

2.

príslušný vážený priemer predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu.

(250)

Cenové porovnanie sa vykonalo po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vykazuje vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny na úrovni vyše 18 %. Pri 100 % dovážaného objemu sa zistilo cenové podhodnocovanie.

4.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1.   Všeobecné poznámky

(251)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(252)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(253)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka o makroúdajoch. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(254)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(255)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.5.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(256)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2022

2023

2024

OP

Vyrobené množstvo (v tonách)

[37 500 – 39 500 ]

[30 000 – 32 000 ]

[34 000 – 36 000 ]

[31 000 – 33 000 ]

Index

100

78

91

82

Výrobná kapacita (v tonách)

[50 000 – 58 000 ]

[50 000 – 58 000 ]

49 000 – 57 000 ]

[50 000 – 58 000 ]

Index

100

100

100

100

Využitie kapacity (v %)

79

61

72

65

Index

100

78

91

82

Zdroj:

vyplnený makrodotazník

(257)

V rokoch 2022 až 2023 klesla výroba v Únii o [20 – 30] %, a to z [37 500 – 39 500] ton na [31 000 – 33 000] ton. V posudzovanom období dosiahla výroba najnižšiu úroveň v roku 2023. Do veľkej miery to bolo spôsobené udalosťou vyššej moci, ku ktorej došlo v tom istom roku v súvislosti s dodávkami chlóru jednému výrobcovi z Únie, čo spoločnosť donútilo znížiť výrobu.

(258)

Výrobná kapacita zostala počas daného obdobia relatívne stabilná. V dôsledku počtu dní obrátky dochádzalo k určitým výkyvom v skutočnej výrobnej kapacite. Menovitá kapacita sa však počas tohto obdobia vôbec nezmenila.

(259)

Využitie kapacity je pre výrobcu komodít dôležitým ukazovateľom ujmy. Využitie kapacity sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížilo z [75 – 85] % v roku 2022 na [65 – 75] % ku koncu obdobia prešetrovania. Hoci sa zdá, že využitie kapacity sa medzi rokmi 2023 a 2024 zlepšilo, v skutočnosti to bolo dôsledkom ukončenia udalosti vyššej moci v roku 2023, na ktorú sa odvoláva v odôvodnení 257.

4.5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(260)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

 

2022

2023

2024

OP

Celkové množstvo predaja na trhu Únie (v tonách)

20 000 – 25 000

18 000 – 23 000

20 000 – 25 000

17 000 – 22 000

Index

100

82

89

79

Trh vlastnej spotreby

500 – 700

500 – 700

500 – 700

500 – 700

Index

100

88

93

91

Predaj na voľnom trhu

20 000 – 25 000

18 000 – 23 000

20 000 – 25 000

17 000 – 22 000

Index

100

82

89

79

Trhový podiel predaja na voľnom trhu (v %)

[65 – 75 ]

[60 – 70 ]

[60 – 70 ]

[50 – 60 ]

Zdroj:

vyplnený makrodotazník.

(261)

Predaj výrobného odvetvia Únie klesol približne o 20 %, z [20 000 – 25 000] ton v roku 2022 na [17 000 – 22 000] ton v období prešetrovania, a to napriek miernemu rastu spotreby v Únii. Nižšie tržby v roku 2023 boli čiastočne spôsobené udalosťou vyššej moci, ku ktorej došlo v tom istom roku v súvislosti s dodávkami chlóru hlavnému výrobcovi z Únie, čo spoločnosť donútilo znížiť výrobu.

(262)

V súlade s tým podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v období prešetrovania klesol približne o 17 percentuálnych bodov.

4.5.2.3.   Rast

(263)

Výrobné odvetvie Únie nezaznamenalo počas posudzovaného obdobia žiaden rast. V období prešetrovania utrpelo výrobné odvetvie Únie napriek mierne rastúcej spotrebe v Únii pokles objemu predaja a podielu na trhu, znížila sa jeho výroba a využitie výrobnej kapacity a stratila sa jeho vyjednávacia sila, v dôsledku čoho bolo v horšej situácii než v roku 2022.

4.5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(264)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

 

2022

2023

2024

OP

Počet zamestnancov

[100 – 120 ]

[100 – 120 ]

[100 – 120 ]

[100 – 120 ]

Index

100

97

102

92

Produktivita (v jednotkách na zamestnanca)

[300 – 400 ]

[250 – 350 ]

[250 – 350 ]

[250 – 350 ]

Index

100

80

89

89

Zdroj:

vyplnený makrodotazník.

(265)

Úroveň zamestnanosti zostala relatívne stabilná, pričom do konca obdobia prešetrovania došlo len k miernemu poklesu počtu pracovných miest (–8 %).

(266)

Vzhľadom na to, že pokles objemov výroby bol výraznejší ako pokles počtu pracovných miest, produktivita klesla z [300 – 400] ton na zamestnanca v roku 2022 na [250 – 350] ton na zamestnanca v období prešetrovania.

4.5.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(267)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(268)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

4.5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.5.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(269)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii a jednotkové výrobné náklady

 

2022

2023

2024

OP

Priemerná jednotková predajná cena v Únii na voľnom trhu (EUR/tona)

[2 500 – 3 000 ]

[2 000 – 2 400 ]

[1 800 – 2 200 ]

[1 600 – 2 000 ]

Index

100

80

74

66

Jednotkové výrobné náklady (EUR/tona)

[2 400 – 2 900 ]

[2 400 – 2 900 ]

[2 100 – 2 600 ]

[2 100 – 2 600 ]

Index

100

98

84

84

Zdroj:

vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(270)

Predajné ceny v Únii na voľnom trhu Únie klesli o viac ako 30 % z [2 500 – 3 000] EUR/tonu v roku 2022 na [1 600 – 2 000] ton v období prešetrovania, a to v snahe neprísť o zákazníkov v kontexte rastúceho čínskeho dovozu za klesajúce ceny. Jednotkové predajné ceny boli počas celého posudzovaného obdobia nižšie ako jednotkové výrobné náklady. V roku 2023 bol rozdiel medzi priemernými cenami výrobcov z Únie a cenami čínskeho dovozu značný, pričom najväčší rozdiel bol zaznamenaný v období prešetrovania.

(271)

Jednotkové výrobné náklady klesli o 16 % z [2 400 – 2 900] EUR/tona v roku 2022 na [2 100 – 2 600] EUR/tona v období prešetrovania. Bolo to dôsledkom normalizácie cien energie (ktoré v roku 2022 dosiahli historické maximum) a programov znižovania nákladov, a to konkrétne u jedného výrobcu z Únie, ktorý čelil finančným ťažkostiam.

4.5.3.2.   Náklady práce

(272)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2022

2023

2024

OP

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

[100 000 – 115 000 ]

[95 000 – 105 000 ]

[90 000 – 105 000 ]

[95 000 – 110 000 ]

Index

100

90

90

95

Zdroj:

vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(273)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky na jedného zamestnanca sa v priebehu posudzovaného obdobia menili, čiastočne v dôsledku zmien v počte zamestnancov vyplývajúcich z prijímania nových zamestnancov a plnenia záväzkov týkajúcich sa indexácie miezd. Náklady práce na jedného zamestnanca boli v roku 2022 relatívne vysoké z dôvodu bonusu, ktorý v tom roku vyplácal zamestnancom jeden z výrobcov zahrnutých do vzorky.

4.5.3.3.   Zásoby

(274)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2022

2023

2024

OP

Konečný stav zásob (v tonách)

[1 200 – 1 900 ]

[1 700 – 2 000 ]

[1 200 – 1 600 ]

[900 – 1 300 ]

Index

100

107

86

61

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby (v %)

5

7

5

4

Zdroj:

vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(275)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia znížil o 39 %. Pokiaľ ide o podiel zásob na výrobe, pohyboval sa v rozmedzí od 7 % v roku 2023, keď sa začal zväčšovať rozdiel medzi cenami v Únii a v Číne, až po 4 % v období prešetrovania. Zhoršujúca sa situácia výrobcov z Únie viedla v období prešetrovania k opatreniam zameraným na zníženie prevádzkového kapitálu.

4.5.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(276)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2022

2023

2024

OP

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

[0 – 10 ]

[-17 – -21 ]

[-13 – -6 ]

[-20 – -15 ]

Peňažný tok (v EUR)

[2 000 000 ] – [5 000 000 ]

[-13 000 000 ] – -10 000 000 ]

[-8 000 000 ] – [-5 000 000 ]

[-13 000 000 – [-10 000 000 ]

Index

100

- 617

- 376

- 631

Investície (v EUR)

1 500 000 – 3 500 000

1 000 000 – 3 000 000

800 000 – 1 800 000

1 000 000 – 3 000 000

Investície – index

100

65

49

72

Návratnosť investícií (v %)

2

-60

-45

-66

Index

100

-2 668

-2 031

-2 947

Zdroj:

vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(277)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Rok 2022 bol výnimočný. Charakterizovali ho vysoké ceny surovín a energie, ako aj deformácie spôsobené ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine, ku ktorej v danom roku došlo. Rok 2022 bol však jediným rokom v posudzovanom období, v ktorom výrobcovia z Únie dosiahli zisk vďaka zmluvne dohodnutým objemom a cenám a menšiemu podielu čínskeho dovozu za spravodlivejšie ceny. Ziskovosť sa zmenila z kladnej v roku 2022 na zápornú v nasledujúcom roku a odvtedy bola mimoriadne stratová, a to v dôsledku vývoja priemerných predajných cien a výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie opísaného v odôvodneniach 270 – 271, nižšieho využitia kapacít a nižšej výroby, ktorá nedokázala pokryť fixné náklady.

(278)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku bol počas celého posudzovaného obdobia negatívny a úzko sledoval vývoj ziskovosti a zmeny v úrovniach zásob. Od roku 2023 sa čistý disponibilný peňažný tok stal nedostatočným dokonca aj na údržbu a výmenu strojov v závodoch.

(279)

Okrem jednej ďalšej významnej investície, ktorá vyplývala z rozhodnutia prijatého už v roku 2018, malo výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období obmedzené investície, hoci sú neustále investície do chemického závodu nevyhnutné pre dlhodobé prežitie a splnenie regulačných požiadaviek. Týchto zopár investícií bolo zameraných na zníženie spotreby energie, racionalizáciu a zvýšenie efektívnosti.

(280)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Za posudzované obdobie sa vyvíjala negatívne, čo odzrkadľuje skôr opísané tendencie ziskovosti a peňažného toku.

(281)

Schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získať kapitál bola obmedzená poklesom ziskovosti a peňažného toku. Jeden z nich sa ocitol vo vážnych finančných ťažkostiach (123).

4.6.   Záver o ujme

(282)

Počas posudzovaného obdobia zaznamenalo výrobné odvetvie Únie pokles predajných cien (–34 %), ktorý spolu s vysokými výrobnými nákladmi spôsobil, že nízka ziskovosť dosiahnutá v roku 2022 sa v rokoch 2023, 2024 a počas obdobia prešetrovania zmenila na straty. Tieto trendy vyústili do značných poklesov peňažného toku, návratnosti investícií a úrovne investícií. Napriek zdravej a stabilnej spotrebe v Únii sa zaznamenali aj výrazné negatívne trendy v ukazovateľoch objemu, akým je výroba, ktorá klesla o 18 %, objemu predaja, ktorý sa znížil o 21 %, a podielu na trhu, ktorý zo [65 – 75] % v roku 2022 klesol v období prešetrovania na [50 – 60] %. Okrem toho sa miera využitia kapacity znížila na neudržateľnú úroveň, ktorá bola príliš nízka na to, aby výrobca základných chemikálií dokázal pokryť príslušné náklady. Výrobné odvetvie Únie sa tak ocitlo v situácii spôsobujúcej ujmu. V Únii zmizli pracovné miesta. Žiadny zo skúmaných ukazovateľov nepoukazoval na pozitívny vývoj.

(283)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(284)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: vplyv dovozu z iných tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a kolísanie cien materiálových výrobných faktorov.

5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(285)

V posudzovanom období čínske objemy dovozu jednoznačne a neustále vytláčali rastúci trh EÚ, ako je znázornené v tabuľke 3. V dôsledku toho utrpelo výrobné odvetvie Únie značné straty v objeme predaja a podiele na trhu a ostatné zdroje dodávok (t. j. dovoz z iných krajín ako z Číny) postupne zanikli.

(286)

V roku 2022 sa ceny čínskeho dovozu dostali na úroveň blízku cenám výrobného odvetvia Únie. Od roku 2023 čínski vývozcovia trvalo predávali za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Čínske dovozné ceny boli počas celého posudzovaného obdobia nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(287)

Dovoz z Číny do Únie vyvolal na trhu EÚ značný tlak na ceny aj objemy, čo je dôvodom poklesu cien výrobného odvetvia Únie (pod úroveň výrobných nákladov). Konkurencia na trhu s benzylalkoholom, ktorý je v podstate komoditou, je skutočne mimoriadne citlivá na ceny a zákazníci v reakcii na drobné zmeny cien pravdepodobne prejdú k alternatívnym dodávateľom.

(288)

Cenové podhodnotenie má veľký význam vzhľadom na cenovú citlivosť vzájomne zameniteľnej homogénnej komodity, akou je napríklad benzylalkohol. Výsledkom bolo silné stlačenie cien na trhu Únie.

(289)

Znížením predajných príležitostí sa oslabila schopnosť výrobcov z Únie efektívne vykonávať svoju činnosť. Využitie kapacít výrobcov z Únie nebolo ani zďaleka optimálne. Nedostatočné využitie výrobnej kapacity v rokoch 2023, 2024 a počas obdobia prešetrovania viedlo k prehĺbeniu finančných strát výrobného odvetvia Únie. Keďže sa významné výrobné náklady rozložili na menší objem výroby, jednotkové náklady výrazne vzrástli, čím sa ešte zhoršila ujma spôsobená dumpingovým dovozom.

5.2.   Vplyv ostatných faktorov

5.2.1.   Dovoz z tretích krajín

(290)

Množstvo dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

Krajina

 

2022

2023

2024

OP

India

Množstvo (v tonách)

3 049

1 498

230

646

 

Index

100

49

8

21

 

Podiel na trhu (v %)

[8 – 11 ]

[3 – 7 ]

[0 – 4 ]

[0 – 4 ]

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

2 367

1 887

2 848

1 599

 

Index

100

80

120

68

Iné tretie krajiny

Množstvo (v tonách)

804

556

674

624

 

Index

100

69

84

78

 

Podiel na trhu (v %)

[1 – 4 ]

[0 – 3 ]

[1 – 4 ]

[0 – 3 ]

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

6 072

6 902

6 635

6 477

 

Index

100

114

109

107

Všetky tretie krajiny okrem dotknutej krajiny spolu

Množstvo (v tonách)

3 853

2 054

904

1 270

 

Index

100

53

23

33

 

Podiel na trhu (v %)

[9 – 13 ]

[6 – 10 ]

[2 – 5 ]

[3 – 5 ]

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

3 141

3 245

5 671

3 994

 

Index

100

103

181

127

Zdroj:

Eurostat.

(291)

Čína dlhodobo zodpovedá za prevažnú väčšinu dovozu do Únie. V období prešetrovania sa jej podiel na dovoze zvýšil na 91 % celkového dovozu. Dovoz z iných tretích krajín bol z hľadiska objemu obmedzený a pochádzal hlavne z Indie, zo Spojeného kráľovstva a z USA. V tejto súvislosti sa v rámci prešetrovania zistilo, že dovoz z určitých krajín pôvodu predstavoval ďalší predaj, a to v rozsahu, v akom tento dovoz pochádzal z krajín, v ktorých sa benzylalkohol komerčne nevyrába (napr. zo Spojeného kráľovstva alebo z Nórska).

(292)

Všetok dovoz z iných tretích krajín (s výnimkou Číny) predstavoval v roku 2022 podiel na trhu vo výške 12,3 % a v období prešetrovania sotva 4 %.

(293)

Dovoz zo všetkých iných tretích krajín bol celkovo drahší než dovoz z dotknutej krajiny. India, ktorá je po Číne druhou najväčšou treťou krajinou s dovozom do Únie, mala v posudzovanom období (s výnimkou roku 2022) vyššie dovozné ceny do Únie v porovnaní s Čínou. Hoci boli indické dovozné ceny v období prešetrovania nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie, ich objem a podiel na trhu boli nízke.

(294)

Komisia preto dospela k záveru, že dovoz z iných tretích krajín celkovo neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.2.   Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(295)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

 

2022

2023

2024

OP

Objem vývozu prepojeným a neprepojeným zákazníkom (tony)

[6 000 – 17 000 ]

[5 000 – 12 000 ]

[5 000 –16 000 ]

[4 000 – 14 000 ]

Index

100

68

93

79

Priemerná cena predaja neprepojeným zákazníkom (EUR/tona)

[2 600 – 2 900 ]

[2 300 – 2 500 ]

[1 900 – 2 100 ]

[1 900 – 2 100 ]

Index

100

85

73

70

Zdroj:

vyplnený makrodotazník a vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky (v EUR/tona).

(296)

Výrobcovia z Únie a mnohí z ich zákazníkov pôsobia na celosvetovej úrovni, a preto vývoz predstavoval počas posudzovaného obdobia významný podiel na produkcii výrobného odvetvia Únie.

(297)

V posudzovanom období došlo k poklesu priemernej ceny predaja na vývoz. Ceny vývozu výrobného odvetvia Únie kolísali v závislosti od pomeru ponuky a dopytu, trhových podmienok v krajinách určenia a sortimentu výrobkov, pričom čelili tvrdej konkurencii zo strany čínskych výrobkov.

(298)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že výkonnosť vývozu výrobcov z Únie prispela k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nezmiernila ale príčinnú súvislosť medzi čínskym dumpingovým dovozom a z toho vyplývajúcou značnou ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie na trhu Únie, ako sa uznalo v bode 5.1.

5.2.3.   Kolísanie cien materiálových výrobných faktorov

(299)

Náklady na výrobu benzylalkoholu závisia predovšetkým od ceny hlavnej suroviny, ktorou je toluén. Náklady na energiu síce predstavujú menší podiel ako toluén, napriek tomu však tvoria významnú časť celkových výrobných nákladov. Po začatí útočnej vojny Ruska proti Ukrajine sa ceny energie výrazne zvýšili, čo viedlo k rastu výrobných nákladov v prvej časti posudzovaného obdobia.

(300)

Vývojom cien plynu/energie a vstupov v posudzovanom období v tomto prípade nemožno vysvetliť prudko klesajúce zisky, keďže v roku 2022, keď ceny plynu/energie a vstupy dosiahli vrchol, bolo výrobné odvetvie Únie ziskové. Výrobné odvetvie Únie sa dostalo do straty práve v čase, keď sa ceny plynu/energie vrátili na bežnú úroveň a boli zavedené opatrenia na zníženie nákladov.

(301)

Komisia preto dospela k záveru, že kolísaním cien hlavných surovín a cien energie sa nezmiernila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie na trhu Únie. Za rovnakých podmienok by výrobcovia z Únie mali byť schopní zvýšiť svoje predajné ceny na udržateľnú/ziskovú úroveň, čo sa však nestalo.

5.3.   Záver o príčinnej súvislosti

(302)

Na základe uvedeného dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Hoci k tomu mohla prispieť výkonnosť vývozu výrobcov z Únie, týmto faktorom sa nezmierňuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou. Ostatné faktory zohľadnené jednotlivo alebo spoločne nezmiernili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

6.   ÚROVEŇ OPATRENÍ

(303)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clá nižšie než dumpingové rozpätia stačili na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

6.1.   Rozpätie ujmy

(304)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(305)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň očakávanej ziskovosti za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(306)

Ako prvý krok Komisia stanovila základný zisk pokrývajúci všetky náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže na základe ziskovosti dosiahnutej výrobcom z Únie, o ktorom boli k dispozícii údaje. Ziskové rozpätie bolo stanovené na 15,8 %. Toto bola úroveň ziskovosti, ktorú výrobca z Únie dosiahol v roku 2018, čo bol posledný rok, v ktorom ziskovosť výrobného odvetvia Únie nebola ovplyvnená lacným dovozom z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania.

(307)

Jeden výrobca z Únie poskytol dôkazy o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Komisia overila dôvody, prečo sa investícia v predchádzajúcej fáze najskôr začala a následne zrušila. Podnety sa nepovažovali za opodstatnené. Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie EÚ a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období. Tento rozdiel, vyjadrený ako percentuálny podiel obratu, bol nižší ako 1 %.

(308)

Tento percentuálny podiel sa v prípade príslušnej strany pripočítal k základnému zisku 15,8 % uvedenému v odôvodnení 306, čím sa získal cieľový zisk [15,9 – 16,5] %.

(309)

Na základe toho sa cena nespôsobujúca ujmu za tonu pohybuje v rozmedzí [2 350 – 2 950 EUR/t], ako vyplýva z uplatnenia uvedeného ziskového rozpätia [15,9 – 16,5] % na výrobné náklady výrobcu z Únie zaradeného do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(310)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Na základe dôkazov predložených spolu s vyplneným dotazníkom Komisia v prípade jednej spoločnosti stanovila dodatočné náklady vo výške [25 – 80 EUR] za tonu v súvislosti s nepriamymi nákladmi na CO2. Tento rozdiel sa pripočítal k cene nespôsobujúcej ujmu uvedenej v odôvodnení 309.

(311)

Komisia na základe toho vypočítala cenu nespôsobujúcu ujmu na úrovni [2 375 – 2 995] EUR za tonu podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, a to uplatnením základného zisku vo výške 15,8 % na jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky a cieľového ziskového rozpätia (pozri odôvodnenie 308) na výrobné náklady druhého výrobcu z Únie zaradeného do vzorky počas obdobia prešetrovania. Úpravy podľa článku 7 ods. 2d uvedené v predchádzajúcom odôvodnení sa týkajú iba druhého výrobcu z Únie zahrnutého do vzorky.

(312)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(313)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v dotknutej krajine“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri odôvodnenia 222 až 227).

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (v %)

Rozpätie predaja pod cieľovú cenu (v %)

Hubei Greenhome Materials Technology, Inc.

71,2

93,4

Qianjiang Xinyihong Organic Chemical Co., Ltd.

52,6

97,9

Chongqing Zoteq Aroma Chemical Co.,Ltd

66,8

94,5

Hubei Kelin Bolun New Materials Co., Ltd,

66,8

94,5

Tianjin Dacals Chemical Co., Ltd.

66,8

94,5

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v ČĽR

71,2

97,9

(314)

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Na vykonanie posúdenia vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Následne preskúmala, či by dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo vyššie ako ich rozpätie ujmy.

6.2.   Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie

(315)

Ako je vysvetlené v oznámení o začatí konania, navrhovateľ poskytol Komisii dostatočné dôkazy o tom, že v dotknutej krajine existujú v súvislosti s prešetrovaným výrobkom deformácie trhu so surovinami. Preto sa v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia týmto prešetrovaním preskúmali údajné narušenia, aby bolo možné posúdiť, či by v prípade potreby bolo na odstránenie ujmy postačujúce clo nižšie ako dumpingové rozpätie.

(316)

Keďže sú však rozpätia primerané na odstránenie ujmy vyššie ako dumpingové rozpätia, Komisia usúdila, že v tejto fáze sa týmto aspektom netreba zaoberať.

(317)

Na základe uvedeného posúdenia Komisia dospela k záveru, že je vhodné určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia.

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(318)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a dodávateľov.

7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(319)

V Únii pôsobia tri spoločnosti v rámci dvoch skupín, ktoré vyrábajú benzylalkohol a priamo zamestnávajú [100 – 120] ľudí. Ich závody sa nachádzajú v Nemecku a v Holandsku. Všetci výrobcovia z Únie spolupracovali pri prešetrovaní a podporujú uloženie opatrení.

(320)

Pri zohľadnení zistenia značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie opísané v bode 4.6 tohto nariadenia by uloženie opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Únie zlepšiť svoju ziskovosť smerom k udržateľným úrovniam, zvýšiť investície a znovu tak získať konkurenčné postavenie na trhu Únie. Výrobné odvetvie Únie by takisto mohlo získať späť stratený podiel na trhu zvýšením objemu výroby a predaja na trhu Únie. Ujma, ktorou trpia výrobcovia z Únie, ohrozuje ich schopnosť pokračovať vo výrobe benzylalkoholu v Únii, a to tak pre vlastnú spotrebu (v obmedzených množstvách), ako aj pre voľný trh.

(321)

Neexistencia opatrení bude mať pravdepodobne ďalšie negatívne a významné účinky na výrobné odvetvie Únie. Miera závislosti od daného výrobku sa líši v závislosti od prevádzky, avšak vzhľadom na úroveň integrácie a vzájomných prepojení medzi jednotlivými výrobnými krokmi môžu problémy v jednej časti výroby ohroziť funkčnosť celého závodu. Existencia jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky je už vážne ohrozená (124), a ak sa opatrenia neuložia a nezastaví sa pokles životaschopnosti tohto odvetvia, bude ohrozená aj ďalšia výroba benzylalkoholu v Únii. To by znamenalo nezvratnú stratu priemyselnej kapacity, know-how a kvalifikovaných pracovných miest.

(322)

Uloženie opatrení na benzylalkohol z dotknutej krajiny je preto jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

7.2.   Záujem neprepojených dovozcov

(323)

Dotknutý výrobok sa do Únie dováža hlavne prostredníctvom používateľov, ale aj prostredníctvom niektorých distribútorov. Ozvalo sa len niekoľko distribútorov, hoci ani jeden z nich neposlal vyplnený dotazník. Spoločnosť Gadot Belgium B.V., ktorá ponúka riešenia v oblasti riadenia chemického hodnotového reťazca, toto prešetrovanie privítala.

(324)

Neprepojený dovozca Fenchem Biochemie GmbH predložil neúplne vyplnený dotazník a následne prestal spolupracovať. V dôsledku neúplných odpovedí nebolo možné vyvodiť závery o (prípadnom) vplyve opatrení na jeho podnikanie.

(325)

V rámci prešetrovania neboli zistené žiadne negatívne vplyvy na neprepojených dovozcov v Únii, ktoré by prevážili pozitívny vplyv uloženia opatrení na výrobné odvetvie Únie. Komisia dospela k záveru, že dovozcovia v Únii by mali mať naďalej možnosť dovážať benzylalkohol z Číny, keďže cieľom prešetrovania nebolo zablokovať dovoz z Číny, ale zvýšiť jeho ceny na nedumpingovú úroveň.

7.3.   Záujem používateľov

(326)

Jeden používateľ zaslal vyplnený dotazník a vyjadril nesúhlas s opatreniami. Táto strana uviedla, že jej rakúska dcérska spoločnosť používa benzylalkohol ako základnú surovinu pri výrobe rôznych živíc. Predpokladala výrazný nárast ceny benzylalkoholu v dôsledku antidumpingových opatrení a následného zvýšenia cien dodávateľmi benzylalkoholu v Únii, keďže konkurenčný tlak zo strany dovozu klesá. To by viedlo k prechodu na dovážané živice vyrábané s použitím lacnejšieho benzylalkoholu mimo Únie. Výrobcovia živice v Únii by tak pocítili dvojaký vplyv: vyššie vstupné náklady a zvýšená konkurencia zo strany dovozu s výhodnejšími nákladmi, t. j. v dôsledku presunu konkurenčnej nerovnováhy o jeden stupeň nižšie v hodnotovom reťazci. Strana tvrdila, že akékoľvek ďalšie zvýšenie nákladov na suroviny by oslabilo jej konkurencieschopnosť a ohrozilo ziskovosť – a v niektorých prípadoch aj životaschopnosť – jej výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca.

(327)

Z vyplneného dotazníka tohto malého používateľa, na ktorého pripadá menej ako 1 % dovozu z Číny, nevyplýva, že by zvýšenie nákupnej ceny benzylalkoholu malo značný vplyv na jeho prevádzku. Pri časti jeho výrobkov predstavujú náklady na benzylalkohol variabilnú zložku nákladov na konečné výrobky (t. j. v rozmedzí od 1 % do 20 % v závislosti od výrobkov). Zistilo sa, že (potenciálne) dôsledky týkajúce sa nákladov konkrétnych výrobkov spolupracujúceho používateľa nie sú dôvodom na upustenie od cla, ktoré ochráni výrobcov benzylalkoholu z Únie, ktorí preukázateľne trpia v dôsledku nekalých konkurenčných praktík. Komisia ďalej konštatovala, že cieľom antidumpingových opatrení nie je poskytnúť výhodu výrobcom z EÚ. Cieľom antidumpingových opatrení je zabrániť určitým nezákonným a nekalým obchodným praktikám, ktorými sa narušili trhové podmienky a spôsobila sa ujma výrobnému odvetviu Únie.

(328)

Celkovo v rámci prešetrovania neboli zistené negatívne vplyvy na používateľov v Únii, ktoré by prevážili pozitívny vplyv uloženia opatrení na výrobné odvetvie Únie. Opatreniami by sa naopak zabezpečilo miestne zásobovanie a zabránilo by sa závislosti od čínskeho dovozu. Takáto závislosť by mohla mať katastrofálne dôsledky, napríklad v prípade zmien strategických opatrení alebo logistických problémov, ktoré by ovplyvnili dovoz z Číny.

7.4.   Záujem dodávateľov

(329)

Žiadni dodávatelia (združenia zastupujúce záujmy dodávateľov) nepredložili vyplnený dotazník.

(330)

Komisia však usúdila, že opatrenia budú pre dodávateľov v Únii prospešné, keďže sa tým zabezpečí miestny dopyt po surovinách, ako je toluén a chlór. Pokračovaním prevádzky závodov na výrobu benzylalkoholu v Únii sa podporia miestne spoločnosti, ktoré poskytujú služby (výrobcom z Únie), ako sú údržba, náhradné diely a stroje.

7.5.   Záver o záujme Únie

(331)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz benzylalkoholu s pôvodom v dotknutej krajine v tejto fáze prešetrovania nie je v záujme Únie.

8.   PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(332)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(333)

Na dovoz benzylalkoholu s pôvodom v ČĽR by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia.

(334)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

Spoločnosť

Predbežné antidumpingové clo (v %)

Hubei Greenhome Materials Technology, Inc.

71,2

Qianjiang Xinyihong Organic Chemical Co., Ltd.

52,6

Chongqing Zoteq Aroma Chemical Co.,Ltd

66,8

Hubei Kelin Bolun New Materials Co., Ltd,

66,8

Tianjin Dacals Chemical Co., Ltd.

66,8

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v ČĽR

71,2

(335)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(336)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by mal dovoz podliehať antidumpingovému clu uplatniteľnému na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(337)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(338)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

9.   REGISTRÁCIA

(339)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(340)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(341)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

10.   INFORMÁCIE V PREDBEŽNEJ FÁZE

(342)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod a ekonomickú bezpečnosť. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(343)

Spoločnosť Qianjiang Xinyihong uviedla, že pri výpočte referenčnej hodnoty pre vedľajšie produkty došlo k nesprávnemu navýšeniu výrobných nákladov, čo viedlo k stanoveniu vyššej normálnej hodnoty. Komisia tvrdenie akceptovala a výpočty zodpovedajúcim spôsobom revidovala.

(344)

Spoločnosť Hubei Greenhome zaznamenala jednu administratívnu chybu týkajúcu sa manipulačných a vedľajších nákladov, ako je uvedené v zozname príslušných transakcií týkajúcich sa predaja na vývoz. Komisia tvrdenie akceptovala a výpočty zodpovedajúcim spôsobom revidovala.

(345)

S cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie dovozu výrobku v bezprostredne predchádzajúcom článku výrobného reťazca benzylalkoholu, t. j. benzylchloridu, ktorý je v súčasnosti spolu s ďalšími výrobkami zatriedený pod číselný znak KN 2903 99 80 , Komisia považuje za vhodné zaviesť na účely monitorovania osobitný kód TARIC. Toto opatrenie umožní Komisii zhromažďovať presné a podrobné štatistické údaje o obchodných tokoch, vyhodnocovať trendy na trhu a odhaľovať prípadné obchádzanie opatrení na ochranu obchodu. Kód TARIC sa zavádza výlučne na účely monitorovania a v tejto fáze sa v súvislosti s ním neukladajú žiadne dodatočné clá ani obmedzenia dovozu.

(346)

Konkrétny kód TARIC by mal byť vytvorený tak, aby sa ním odlišoval benzylchlorid od ostatných výrobkov zaradených do tej istej skupiny KN, čím sa zabezpečí presný zber údajov. Komisia by mala pravidelne preskúmavať údaje zozbierané pod týmto kódom s cieľom určiť, či sú opodstatnené ďalšie opatrenia, ako napríklad začatie antidumpingového alebo antisubvenčného prešetrovania.

11.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(347)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(348)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz benzylalkoholu (známeho aj ako fenylmetanol, benzénmetanol, fenylkarbinol a hydroxytoluén), aromatického alkoholu, ktorý je v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN 2906 21 00 a zvyčajne zaradený pod CUS 0011660-9, CAS RN 100-51-6 a má pôvod v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť

Predbežné antidumpingové clo (v %)

Doplnkový kód TARIC

Hubei Greenhome Materials Technology, Inc.

71,2

88FF

Qianjiang Xinyihong Organic Chemical Co., Ltd.

52,6

88FG

Chongqing Zoteq Aroma Chemical Co.,Ltd

66,8

88FH

Hubei Kelin Bolun New Materials Co., Ltd,

66,8

88FI

Tianjin Dacals Chemical Co., Ltd.

66,8

88FJ

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

71,2

8999

3.   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že objem v tonách benzylalkoholu predaného na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť [názov a adresa spoločnosti] [doplnkový kód TARIC] v Čínskej ľudovej republike. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Kým sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

4.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

5.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Na účely monitorovania dovozu výrobku v bezprostredne predchádzajúcom článku výrobného reťazca benzylalkoholu, t. j. benzylchloridu, sa zavádza tento kód TARIC:

2903

– Halogénderiváty aromatických uhľovodíkov:

2903 99

– – Ostatné:

2903 99 80 81

– – – Benzylchlorid

2.   V súlade s článkom 56 ods. 5 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (125), ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, je dovoz v rámci kódu TARIC 2903 99 80 81 predmetom dohľadu s cieľom umožniť Komisii sledovať vývoj dovozu výrobku v bezprostredne predchádzajúcom článku výrobného reťazca benzylalkoholu, na ktorý sa vzťahuje predbežné antidumpingové clo podľa článku 1.

3.   Opatrenia dohľadu zavedené v odseku 1 sa skončia, keď dôjde k ukončeniu alebo uplynutí platnosti antidumpingového cla na dovoz benzylalkoholu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Článok 3

1.   Zainteresované strany predložia svoje písomné pripomienky k tomuto nariadeniu Komisii do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie Komisiou, tak urobia do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach, sa vyzývajú, aby tak urobili do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre vypočutie môže preskúmať žiadosti predložené po tejto lehote a ak je to vhodné, môže rozhodnúť, či takéto žiadosti prijme.

Článok 4

1.   Colným orgánom sa týmto nariaďuje, aby zastavili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2026/362.

2.   Zhromaždené údaje o výrobkoch, ktoré boli v EÚ uvedené do obehu s cieľom spotreby najviac 90 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa uchovávajú do nadobudnutia účinnosti prípadných konečných opatrení alebo ukončenia tohto konania.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. júla 2026

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)   Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1036/oj.

(2)   Ú. v. EÚ C, C/2025/6741, 19.12.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6741/oj.

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2026/362 zo 17. februára 2026, ktorým sa zavádza registrácia dovozu benzylalkoholu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike s cieľom umožniť uložiť a vybrať antidumpingové clá v prípade dovozu, ktorý podlieha registrácii (Ú. v. EÚ L, 2026/362, 18.2.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2026/362/oj).

(4)   https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2835.

(5)  Koruma Temizlik Anonim Sirketi, Polen Un Ve Gida Katki Maddeleri Sanayi Ve Ticaret Anonim Sirketi, Tarimsal Kimya Teknolojileri Sanayi Ve Ticaret Anonim Sirketi, Sora Kozmetik Sanayi Ticaret Anonim Sirketi, Kimsan Petrokimya Sanayi Ve Ticaret Limited Sirketi, Hurkimsa Kimya Sanayi Ve Ticaret Limited Sirketi, Biolab Endustriyel Kimya Sanayi Ve Ticaret Anonim Sirketi, Verateks Boya Kimya Tekstil Sanayi Ticaret Limited Sirketi, Befchem Kimyevi Maddeler Sanayi Ticaret Anonim Sirketi, Nc Istanbul Kimyevi Urunler Sanayi Ticaret Limited Sirketi and Merko Kimya Gida Sanayi ve ticaret limited Sirketi (Orbis).

(6)  Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 10. apríla 2024, SWD (2024) 91 final.

(7)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 57 – 64.

(8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/1064 z 9. apríla 2024, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých alkylesterov kyseliny fosforečnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(9)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), bod 79.

(10)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 92 – 94.

(11)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), bod 95.

(12)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 96 – 98.

(13)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 99 – 102.

(14)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), bod 106.

(15)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 107 – 109.

(16)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 112 – 116.

(17)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 117 – 121.

(18)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 122 – 125.

(19)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), bod 126.

(20)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 126 – 130.

(21)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), bod 131.

(22)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), bod 132.

(23)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 135 – 137.

(24)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), bod 138.

(25)  Podnet (verzia sprístupnená stranám), body 139 – 140.

(26)  Správa – kapitola 2, s. 7.

(27)  Správa – kapitola 2, s. 7 – 8.

(28)  Pozri na stránke: http://finance.people.com.cn/n1/2026/0128/c1004-40654753.html (stránka navštívená 19. mája 2026).

(29)  Správa – kapitola 2, s. 10, 18.

(30)  K dispozícii na adrese: http://www.npc.gov.cn/zgrdw/englishnpc/Constitution/node_2825.htm (stránka navštívená 19. mája 2026).

(31)  Správa – kapitola 2, s. 29 – 30.

(32)  Správa – kapitola 4, s. 57, 92.

(33)  Správa – kapitola 6, s. 149 – 150.

(34)  Správa – kapitola 6, s. 153 – 171.

(35)  Správa – kapitola 7, s. 204 – 205.

(36)  Správa – kapitola 8, s. 207 – 208, 242 – 243.

(37)  Správa – kapitola 2, s. 19 – 24, kapitola 4, s. 69, s. 99 – 100, kapitola 5, s. 130 – 131.

(38)  Pozri na stránke: http://www.greenhomechem.com/ (stránka navštívená 19. mája 2026).

(39)  Pozri na stránke: https://www.chinaorganic.com/ (stránka navštívená 19. mája 2026).

(40)  Pozri výročnú správu spoločnosti Hengli Chemicals za rok 2025, s. 67, k dispozícii na adrese: http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESH_STOCK/2026/2026-4/2026-04-15/12087185.PDF (stránka navštívená 20. mája 2026).

(41)  Pozri na stránke: http://www.sinopec.com/listco/en/000/000/042/42474.shtml (stránka navštívená 19. mája 2026).

(42)  Pozri na stránke: http://www.sinochemhx.com/shxsen/ywgl/zycp/hcszb/jyxpe/A076003001005002Gone1.html (stránka navštívená 19. mája 2026).

(43)  Pozri na stránke: http://wap.sasac.gov.cn/n2588045/n27271785/n27271792/c14159097/content.html (stránka navštívená 19. mája 2026).

(44)  Článok 33 stanov Komunistickej strany Číny, článok 19 čínskeho zákona o obchodných spoločnostiach. Pozri správu – kapitola 3, s. 47 – 50.

(45)  Štrnásty päťročný plán v oblasti surovín, oddiely IV.3 a IV.1, k dispozícii na adrese: https://www.miit.gov.cn/zwgk/zcwj/wjfb/tz/art/2021/art_2960538d19e34c66a5eb8d01b74cbb20.html (stránka navštívená 19. mája 2026).

(46)  Pozri na stránke: https://gxt.fujian.gov.cn/jdhy/zxzcfg/gjzcfg/202510/P020251015562784139701.pdf (stránka navštívená 19. mája 2026).

(47)  Pozri na stránke: https://huanbao.bjx.com.cn/news/20211201/1191133.shtml (stránka navštívená 19. mája 2026).

(48)  Pozri na stránke: https://www.ndrc.gov.cn/fggz/fzzlgh/dffzgh/202104/P020210427315108290779.pdf (stránka navštívená 19. mája 2026).

(49)  Správa – kapitola 2, s. 24 – 27.

(50)  Pozri na stránke: http://www.cpcif.org.cn/detail/40288043661e27fb01661e386a3f0001?e=1 (stránka navštívená 20. mája 2026).

(51)  Tamže.

(52)  Pozri na stránke: http://www.cpcif.org.cn/detail/d69629a0-ada2-44b4-86be-4505e97b0ace (stránka navštívená 20. mája 2026).

(53)  Pozri na stránke: http://www.cpcif.org.cn/list/40288043661dc14701661de263df0018 (stránka navštívená 20. mája 2026).

(54)  Pozri na stránke: http://www.cpcif.org.cn/list/40288043661dc14701661ddbe0980010 (stránka navštívená 20. mája 2026).

(55)  Tamže.

(56)  Správa – kapitola 3, s. 40.

(57)  Pozri napríklad: Blanchette, J. – Xi's Gamble: The Race to Consolidate Power and Stave off Disaster; Foreign Affairs, zv. 100, č. 4, júl/august 2021, s. 10 – 19.

(58)  Správa – kapitola 3, s. 41.

(59)  K dispozícii na adrese: https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU (stránka navštívená 20. mája 2026).

(60)  Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru. K dispozícii na adrese www.gov.cn/zhengce/2020-09/15/content_5543685.htm (navštívené 20. mája 2026).

(61)  Financial Times (2020), Chinese Communist Party asserts greater control over private enterprise (Komunistická strana Číny presadzuje väčšiu kontrolu nad súkromnými podnikmi): https://www.ft.com/content/582411f6-fc3b-4e4d-9916-c30a29ad010e?syn-25a6b1a6=1 (stránka navštívená 20. mája 2026).

(62)  Pozri na stránke: https://www.wuhan.gov.cn/sy/whyw/202106/t20210630_1729512.shtml (stránka navštívená 20. mája 2026).

(63)  Pozri na stránke: http://www.sinopec.com/u/cms/gfyw/202411/27092756kosx.pdf, s. 26 (stránka navštívená 20. mája 2026).

(64)  Pozri na stránke: http://www.sinopecgroup.com/group/000/000/067/67517.shtml (stránka navštívená 20. mája 2026).

(65)  Pozri na stránke: http://www.sinopecgroup.com/group/000/000/041/41878.shtml (stránka navštívená 20. mája 2026).

(66)  Pozri na stránke: https://www.sinochem.com/sinochem/guwm/zlzz/ds/A031002002002Gone1.html (stránka navštívená 20. mája 2026).

(67)  Správa – kapitola 14, oddiely 14.1 až 14.3.

(68)  Správa – kapitola 4, s. 56 – 57, 99 – 100.

(69)  Pozri na stránke: K dispozícii na adrese https://www.gov.cn/xinwen/2021-03/13/content_5592681.htm (navštívené 20. mája 2026).

(70)  Tamže. Oddiel III.8.

(71)  Pozri na stránke: K dispozícii na adrese https://www.gov.cn/zhengce/zhengceku/2021-12/29/content_5665166.htm (navštívené 20. mája 2026).

(72)  Tamže. Pozri oddiely IV.2 a IV.3.

(73)  Pozri na stránke: https://www.miit.gov.cn/zwgk/zcwj/wjfb/yj/art/2022/art_4ef438217a4548cb98c2d7f4f091d72e.html (stránka navštívená 20. mája 2026).

(74)  Pozri na stránke: https://jxt.hubei.gov.cn/fbjd/xxgkml/jhgh/202203/t20220325_4056642.shtml (stránka navštívená 19. mája 2026).

(75)  Pozri na stránke: https://jxt.hubei.gov.cn/fbjd/xxgkml/jhgh/202209/t20220906_4295137.shtml (stránka navštívená 20. mája 2026).

(76)  Tamže.

(77)  Pozri na stránke: http://www.greenhomechem.com/ (stránka navštívená 20. mája 2026).

(78)  Pozri na stránke: https://www.chinaorganic.com/ (stránka navštívená 20. mája 2026).

(79)  Pozri na stránke: https://en.chinaorganic.com/base/3.html (stránka navštívená 20. mája 2026).

(80)  Pozri na stránke: https://jxt.hubei.gov.cn/bmdt/szgz/202103/t20210329_3426767.shtml (stránka navštívená 20. mája 2026).

(81)  Pozri na stránke: https://english.www.gov.cn/news/202406/19/content_WS6672c84ac6d0868f4e8e8531.html#:~:text=China%20will%20scale%20up%20support,of%20Industry%20and%20Information%20Technology (stránka navštívená 20. mája 2026).

(82)  Pozri na stránke: http://gxt.shandong.gov.cn/module/download/downfile.jsp?classid=0&filename=17e54531cb74483596b5cca1a40ec8d8.pdf (stránka navštívená 23. marca 2026).

(83)  Správa – kapitola 6, s. 171 – 179.

(84)  Správa – kapitola 9, s. 260 – 261.

(85)  Správa – kapitola 9, s. 257 – 260.

(86)  Správa – kapitola 9, s. 252 – 254.

(87)  Správa – kapitola 13, s. 360 – 361, 364 – 370.

(88)  Správa – kapitola 13, s. 366.

(89)  Správa – kapitola 13, s. 370 – 373.

(90)  Správa – kapitola 6, s. 137 – 140.

(91)  Správa – kapitola 6, s. 146 – 149.

(92)  Správa – kapitola 6, s. 149.

(93)   Ad hoc podpora čínskej vlády pre banky, oficiálne oznámenie, ministerstvo financií, Čína, 29. marca 2025, https://www.mof.gov.cn/zhengwuxinxi/caizhengxinwen/202503/t20250329_3961036.htm (stránka navštívená 20. mája 2026).

(94)  Pozri oficiálny politický dokument Čínskej komisie pre bankovú a poisťovaciu reguláciu z 28. augusta 2020: Trojročný akčný plán na zlepšenie správy a riadenia spoločnosti v rámci odvetví bankovníctva a poisťovníctva (2020 – 2022): http://www.hunan.gov.cn/zqt/zcsd/202009/t20200914_13727273.html

(stránka navštívená 20. mája 2026). Plán obsahuje pokyny „ďalej uplatňovať myšlienky vyplývajúce z hlavného prejavu, ktorý predniesol generálny tajomník Si Ťin-pching v súvislosti s realizáciou reformy správy a riadenia spoločností finančného sektora“. Navyše II. časť plánu má za cieľ podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: „Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.“

(95)  Pozri oznámenie CBIRC Notice on the Commercial banks performance evaluation method (Oznámenie o metóde hodnotenia výkonnosti komerčných bánk) vydané 15. decembra 2020: https://www.beijing.gov.cn/zhengce/zhengcefagui/qtwj/202204/t20220407_2656358.html (stránka navštívená 20. mája 2026).

(96)  Pozri na stránke: https://www.gov.cn/zhengce/content/202511/content_7047643.htm (stránka navštívená 20. mája 2026).

(97)  Tamže, oddiel 11.

(98)  Správa – kapitola 6, s. 157 – 158.

(99)  Správa – kapitola 6, s. 150 – 152, 156 – 160, 165 – 171.

(100)  OECD (2019), OECD Economic Surveys: China 2009 (Ekonomické prehľady OECD: Čína 2019), OECD Publishing, Paríž, s. 29 k dispozícii na adrese:

https://doi.org/10.1787/eco_surveys-chn-2019-en (stránka navštívená 20. mája 2026).

(101)   http://www.mof.gov.cn/zhengwuxinxi/caizhengxinwen/202006/t20200618_3534446.htm

(stránka navštívená 20. mája 2026).

(102)  Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(103)   EUROPA – Hospodárska súťaž – Zoznam kódov NACE.

(104)  Zoznam výrobcov bol medzi prvým a druhým záznamom aktualizovaný v dôsledku reklasifikácie činností v databáze Orbis, ktorá je zdrojom finančných spravodajských informácií.

(105)  Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2026/114 z 15. januára 2026, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz taveného oxidu hlinitého s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L, 2026/114, 16.1.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2026/114/oj), odôvodnenie 70, v ktorom sa uvádza, že „Komisia […] prehodnotila svoj výber s cieľom identifikovať spoločnosti s činnosťami, ktoré sú z technického a ekonomického hľadiska viac porovnateľné s výrobou taveného oxidu hlinitého, aj keď sú klasifikované pod iným, ale príbuzným kódom NACE 24.1“.

(106)  Komisia zistila určité nezrovnalosti medzi druhým záznamom a prílohami k nemu. Správne hodnoty boli pôvodne uvedené v prílohách k druhému záznamu a v tabuľke 1.

(107)   https://connect.spglobal.com/.

(108)  V druhom zázname bol tekutý chlór omylom uvedený jednak v položke „spotrebný materiál“, jednak v prílohe I medzi výrobnými faktormi. Tekutý chlór sa považuje za spotrebný materiál.

(109)   http://www.turkstat.gov.tr => sekcia Press releases (Tlačové správy) => položka Producer Price Index (Index cien výrobcov).

(110)   epdk.gov.tr => sekcia Press releases (Tlačové správy) => položka Electricity Market board decisions (Rozhodnutia rady týkajúce sa trhu s elektrinou).

(111)  V druhom zázname došlo k administratívnej chybe pri výpočte referenčnej hodnoty pary. Referenčná cena pary bola stanovená na úrovni 501,61 CNY/tona.

(112)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.

(113)   https://data.tuik.gov.tr/Bulten/Index?p=Labour-Cost-Statistics-2022-49571.

(114)  TurkStat, indexy vstupov práce, 4. štvrťrok: október – december, 2025 – https://veriportali.tuik.gov.tr/en/press/57965.

(115)   epdk.gov.tr => sekcia Press releases (Tlačové správy) => položka Electricity Market board decisions (Rozhodnutia rady týkajúce sa trhu s elektrinou).

(116)   http://www.turkstat.gov.tr => sekcia Press releases (Tlačové správy) => položka Producer Price Index (Index cien výrobcov).

(117)  Prepočet gigajoulov na milióny Btu – Prepočet merných jednotiek (convertunits.com/from/gigajoule/to/million+Btu).

(118)  Kalkulačka + tabuľka na prepočet zemného plynu v MMBTU na m3 a v m3 na MMBTU (learnmetrics.com).

(119)  Prepočet gigajoulov na tony – Prepočet merných jednotiek (convertunits.com/from/gigajoule/to/tons).

(120)   Obmedzenia vývozu kritických surovín | OECD; Ceny a náklady – Uhlie 2025 – Analýza – IEA.

(121)   https://lanxess.com/en/investors/news-and-events/news/2023/11/07/17/19/persistently-weak-demand-impacts-third-quarter.

(122)  Zdroj údajov o vývoji nákladov na dopravu: https://unctad.org/news/high-freight-rates-strain-global-supply-chains-threaten-vulnerable-economies a správa o námornej doprave za rok 2025, UNCTAD, k dispozícii na adrese https://unctad.org/publication/review-maritime-transport-2025.

(123)   https://www.denieuwestermaastricht.nl/chemische-fabriek-in-financiele-problemen/.

(124)   https://www.denieuwestermaastricht.nl/chemische-fabriek-in-financiele-problemen/.

(125)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/952/oj).


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2026/1857/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)