|
3.4.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 92/1 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 9. januára 2012
o štátnej pomoci SA.30584 (C 38/10, ex NN 69/10), ktorú poskytlo Maďarsko spoločnosti Malév Magyar Légiközlekedési Zrt.
[oznámené pod číslom K(2011) 9316]
(Iba maďarské znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
(2013/150/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),
so zreteľom na rozhodnutie, ktorým sa Komisia rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ (1), pokiaľ ide o pomoc C 38/10 (ex NN 69/10) (2),
po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami, a so zreteľom na tieto pripomienky,
keďže:
I. ZÁKLADNÉ SÚVISLOSTI A POSTUP
|
(1) |
Po niekoľkých neúspešných pokusoch o privatizáciu maďarský štát uzatvoril v roku 2007 kúpno-predajnú zmluvu so spoločnosťou AirBridge Zrt. (ďalej len „AirBridge“), ktorá sa týkala 99,95 % akcií jeho národného leteckého dopravcu Malév Magyar Légiközlekedési Zrt. (ďalej len „Malév“). Spoločnosť AirBridge zaplatila za akcie sumu 200 miliónov HUF (740 000 EUR (3)). Privatizačná zmluva bola oznámená Komisii v súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ, ale následne bola zrušená (4). |
|
(2) |
Po finančných problémoch nového vlastníka získala ruská banka Vnyesekonombank (ďalej len „VEB“) 49,5 % balík akcií v spoločnosti AirBridge a stala sa nepriamym akcionárom spoločnosti Malév. |
|
(3) |
V marci 2010 sa Komisia prostredníctvom tlačových správ dozvedela o zámere maďarského štátu opäť znárodniť Malév. Maďarské orgány potvrdili tieto tlačové správy e-mailom z 2. marca 2010. |
|
(4) |
Dňa 10. marca 2010 bol Komisii e-mailom doručený podnet od spoločnosti Wizz Air, nízko-nákladovej leteckej spoločnosti so sídlom v Maďarsku a hlavného konkurenta spoločnosť Malév v Maďarsku. V tomto podnete bolo uvedené, že spoločnosti Malév bola údajne poskytnutá štátna pomoc, ktorá bola nezákonná a nezlučiteľná s vnútorným trhom, a to prostredníctvom niekoľkých rôznych opatrení. Listom z 29. marca 2009 Komisia postúpila znenie podnetu neobsahujúce dôverné informácie maďarským orgánom spolu so žiadosťou o ďalšie informácie. Maďarsko predložilo pripomienky k podstate tohto podnetu 30. apríla 2010, pričom poskytlo odpovede na otázky uvedené v podnete. |
|
(5) |
Na zasadnutí, ktoré sa konalo 5. mája 2010, maďarské orgány uviedli, že chcú túto leteckú spoločnosť reštrukturalizovať. Takisto však uviedli, že ešte nevedia, aká rozsiahla bude táto reštrukturalizácia. |
|
(6) |
Druhý podnet (od konkurenta, ktorý nesúhlasil so zverejnením svojej totožnosti) z 5. októbra 2010 bol doručený Komisii a postúpený maďarským orgánom listom z 21. októbra 2010. Maďarské orgány predložili pripomienky k podstate tohto podnetu 19. novembra 2010. |
|
(7) |
Komisia požiadala maďarské orgány o ďalšie informácie 14. júla 2010 a 8. októbra 2010 a odpovede jej boli doručené 11. augusta 2010, 16. augusta 2010, 5. októbra 2010, 3. novembra 2010 a 23. novembra 2010. |
|
(8) |
Na základe týchto informácií Komisia začala 21. decembra 2010 konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) týkajúce sa rôznych údajných opatrení štátnej pomoci uskutočnených v prospech spoločnosti Malév. |
|
(9) |
Maďarsko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie o začatí konania 24. februára 2011. |
|
(10) |
Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie26. mája 2011 (5). Pripomienky zaslali dve zainteresované strany: Wizz Air 26. júna 2011 a konkurent (ktorý požiadal o nezverejnenie svojej totožnosti) 28. júna 2011. |
|
(11) |
Komisia postúpila tieto pripomienky Maďarsku 6. júla 2011. Maďarsko predložilo pripomienky k výhradám tretích strán 5. septembra 2011. |
|
(12) |
Po prijatí rozhodnutia o začatí konania sa v Bruseli konali dve stretnutia medzi útvarmi Komisie a maďarskými orgánmi: 10. júna 2011 a 19. októbra 2011. |
|
(13) |
Komisia požiadala maďarské orgány o ďalšie informácie 26. septembra 2011 a Maďarsko odpovedalo na túto žiadosť prostredníctvom listu z 25. októbra 2011. |
II. SPOLOČNOSŤ MALÉV A PRÍSLUŠNÉ OPATRENIA
II.1. Spoločnosť
|
(14) |
Spoločnosť Malév má sídlo na medzinárodnom letisku Ferenca Liszta v Budapešti a v súčasnosti prevádzkuje 22 lietadiel (6) do destinácií v Európe a na Blízkom východe. V roku 2009 prepravila 3,2 milióna cestujúcich (7). |
II.2. Obdobie pred privatizáciou v roku 2007
|
(15) |
Maďarské orgány sa pokúsili privatizovať spoločnosť Malév niekoľkokrát. V roku 1992 bol konzorciu spoločností Alitalia a Simest, riadenému talianskym štátom, predaný 35 % podiel. V roku 1997 konzorcium Alitalia-Simest predal svoj podiel konzorciu dvoch súkromných maďarských bánk (OTP a MKB). V roku 1999 bola väčšina akcií v súkromnom vlastníctve znovu kúpená štátom, čo viedlo k 97 % vlastníctvu štátom. |
|
(16) |
Spoločnosť Malév spolu s mnohými ďalšími leteckými spoločnosťami utrpela značnú škodu v dôsledku poklesu na trhu s leteckou dopravou, ktorý nasledoval po udalostiach v septembri 2001, a stala sa stratovou spoločnosťou (pozri tabuľku č. 1). |
|
(17) |
Na základe týchto skutočností sa štát rozhodol spoločnosť Malév znovu sprivatizovať. |
II.3. Privatizácia v roku 2007 a spoločnosť Malév pod súkromnou kontrolou
II.3.1. Predaj spoločnosti AirBridge
|
(18) |
Spoločnosť bolo potrebné rekapitalizovať a štát ako vlastník bol obmedzený vo svojej schopnosti financovať takúto investíciu. Boli predložené ponuky na získanie spoločnosti Malév a začiatkom roka 2007 sa rozhodlo, že najatraktívnejšiu ponuku predložil účelovo vytvorený subjekt s názvom AirBridge. Spoločnosť AirBridge ponúkla atraktívny a z obchodného hľadiska údajne životaschopný podnikateľský plán a plán reštrukturalizácie. |
|
(19) |
Dňa 23. februára 2007 bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva o predaji 99,95 % akcií Malév spoločnosti AirBridge. V spoločnosti AirBridge 49 % podiel vlastnil Boris Abramovič (8), ruský podnikateľ, ktorý vlastnil väčšinový podiel v niekoľkých ruských leteckých spoločnostiach (KrasAir a aliancia ruských leteckých spoločností AirUnion), a 51 % podiel vlastnili maďarské fyzické osoby. Preto sa očakávalo, že AirBridge prinesie do spoločnosti Malév priemyselný know-how a vedenie spolu s podnikateľským plánom a plánom reštrukturalizácie. |
|
(20) |
Najdôležitejšími časťami tejto zmluvy boli:
|
|
(21) |
Bolo vymenované nové vedenie a zaviedlo sa niekoľko úsporných opatrení a opatrení na vytváranie príjmov. K týmto opatreniam patrilo zrušenie prevádzky diaľkových liniek a zníženie počtu zamestnancov. Maďarsko uviedlo, že tieto opatrenia nemali žiadny celkový vplyv na ziskovosť spoločnosti, keďže sa prijali v tom istom období, keď došlo k masívnemu nárastu cien palív. |
|
(22) |
Finančné pomery spoločnosti Malév sa naďalej zhoršovali a po 4 mesiacoch jej chýbala nevyhnutná likvidita na zaplatenie licenčných poplatkov za používanie obchodnej značky Malév. |
|
(23) |
Podľa Maďarska neboli platby za lietadlo B767 prenajaté od MAVA „zastavené“ po tom, ako sa spoločnosť Malév rozhodla zrušiť diaľkové trasy, keďže Malév „uznáva“ tieto dlhy a ide len o oneskorenie platieb, z čoho sa platí úrok. |
|
(24) |
V druhej polovici roka 2008 začala celosvetová finančná kríza ovplyvňovať spoločnosť Malév a jej ruských partnerov. Niekoľko z leteckých spoločností pána Abramoviča zbankrotovalo. Spoločnosť AirBridge už nedokázala financovať Malév a neplnila si svoj záväzok spojený so splácaním úveru VEB. Keďže 49 % podiel akcií v spoločnosti AirBridge bol poskytnutý ako záruka VEB, VEB tieto akcie prevzala. VEB uviedla, že je ochotná naďalej financovať spoločnosť Malév, ale ako banka, nie ako vlastník. |
II.3.2. Predaj spoločnosti Malév Ground Handling
|
(25) |
Ako už bolo uvedené, finančné pomery spoločnosti Malév sa začiatkom roka 2009 ešte zhoršili. Jej akcionári sa preto obrátili na štátnu holdingovú spoločnosť (Magyar Nemzeti Vagyonkezelő Zrt., ďalej len „MNV“) s návrhom predať Malév Ground Handling, 100 % dcérsku spoločnosť spoločnosti Malév (ďalej len „Malév GH“), spoločnosti MNV. |
|
(26) |
Podľa Maďarska spoločnosť Malév GH bola v tom čase finančne silným podnikom a je tomu tak aj naďalej. |
|
(27) |
V predbežnej kúpnej zmluve, ktorá bola podpísaná v januári 2009 (a zmenená a doplnená vo februári), sa stanovili zálohové platby vo výške 4,3 miliardy HUF (16 miliónov EUR). MNV zaplatila zálohové platby spoločnosti Malév v januári a februári 2009. Tieto zálohové platby mali byť vrátené do 2 pracovných dní, ak by sa spoločnosť MNV po hĺbkovej analýze rozhodla nepristúpiť k podpísaniu konečnej kúpno-predajnej zmluvy. Tento záväzok týkajúci sa prípadného vrátenia bol zabezpečený dohodami o záruke. Spoločnosť MNV sa v júli nakoniec rozhodla zrušiť transakciu a malo dôjsť k vráteniu kúpnej ceny. |
|
(28) |
Zálohová platba nebola spoločnosti MNV nikdy vrátená. Spoločnosti MNV nebol nikdy zaplatený splatný úrok zo zálohových platieb (11). |
II.3.3. Odklad dane
|
(29) |
Od januára 2007 do marca 2010 maďarská daňová a finančná správa (Adó- és Pénzügyi Ellenőrzési Hivatal, ďalej len „APEH“) povolila spoločnosti Malév odklad alebo úpravu kalendára splátok rôznych druhov daní a záväzkov súvisiacich s príspevkami na sociálne zabezpečenie. Od júla 2008 úrad APEH nevymáhal splatnú dlžnú sumu a dokonca následne povolil úpravu kalendára ďalších splátok. V marci 2010 dlh spoločnosti Malév na daniach a sociálnom zabezpečení (istina a úrok za oneskorenú platbu) predstavoval 13,7 miliardy HUF (51 miliónov EUR). Pokiaľ ide o celú skupinu Malév, tento údaj predstavuje 16,8 miliardy HUF (62 miliónov EUR). Dňa 11. marca 2010 bol zostatok bežného účtu spoločnosti Malév u úradu APEH vyrovnaný, a to s využitím časti hotovosti, ktorú spoločnosť získala prostredníctvom zvýšenia kapitálu vo februári 2010, ktoré je opísané ďalej v texte. |
II.4. Opätovné znárodnenie v roku 2010 a Malév pod verejnou kontrolou
II.4.1. Dôvody vedúce k opätovnému znárodneniu spoločnosti Malév
|
(30) |
V roku 2010 nebolo možné nájsť súkromných investorov, ktorí by prevzali spoločnosť Malév od AirBridge/VEB ako hlavného akcionára. Najmä VEB nemala v úmysle financovať leteckú spoločnosť ako strategický investor. Finančné výsledky leteckej spoločnosti boli naďalej slabé, ako sa uvádza v tabuľke č. 1. Tabuľka 1 Ukazovatele výkonnosti spoločnosti Malév v rokoch 2003 – 2010 (v miliardách HUF)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(31) |
Maďarské orgány sa rozhodli, že radšej ako k likvidácii pristúpia k rokovaniu s VEB a AirBridge, aby sa pokúsili zlepšiť obchodné postavenie Malév v strednodobom až dlhodobom horizonte. |
II.4.2. Zvýšenie kapitálu vo februári 2010: výmena dlhu za kmeňové akcie a nový kapitál
|
(32) |
Dňa 26. februára 2010 sa VEB, AirBridge, MNV, Malév a maďarská vláda dohodli na zvýšení kapitálu vo výške 25,4 miliardy HUF (94 miliónov EUR), čo sa čiastočne realizovalo vložením nového kapitálu vo výške 20,7 miliardy HUF (77 miliónov EUR) a čiastočne prostredníctvom výmeny dlhu za kmeňové akcie v súvislosti so zálohovou platbou pre Malév GH (pozri oddiel II.3.2) a úrokom účtovaným z tejto sumy, a to v celkovej výške 4,7 miliardy HUF (17 miliónov EUR). AirBridge takisto vymenila 1,5 miliardy HUF (5,4 milióna EUR) za kmeňové akcie. V dôsledku toho boli pohľadávky voči spoločnosti Malév vyrovnané a bývalí veritelia sa stali vlastníkmi časti spoločnosti. |
|
(33) |
Pred zvýšením kapitálu bolo existujúce vlastné imanie v spoločnosti Malév znížené na takmer nulu s cieľom absorbovať časť naakumulovaných strát a vyjadriť skutočnosť, že existujúce akcie v spoločnosti Malév sa stali bezcennými. Vlastné imanie spoločnosti Malév bolo potom zvýšené vydaním nových akcií v nominálnej hodnote 0,01 HUF za kus. Vývoj stavu kmeňových akcií v spoločnosti Malév je zobrazený na obrázku 1. |
|
(34) |
Suma 20,7 miliardy HUF (77 miliónov EUR), ktorou prispela spoločnosť MNV v hotovosti, umožnila spoločnosti Malév uhradiť všetky nezaplatené daňové záväzky (pozri odôvodnenie 29) a dočasne stabilizovať svoje fungovanie. |
|
(35) |
Po zvýšení kapitálu sa štát stal 94,6 % akcionárom spoločnosti Malév a podiel AirBridge/VEB sa znížil na minimum. Obrázok 1 Vývoj stavu kmeňových akcií spoločnosti Malév Malév – vlastný kapitál – 2006–2010 (HUF) |
II.4.3. Máj – august 2010: akcionárske úvery a prevod na kmeňové akcie
|
(36) |
V období od mája do augusta 2010 maďarský štát poskytol spoločnosti Malév prostredníctvom MNV niekoľko „akcionárskych úverov“ v celkovej sume 9,2 miliardy HUF (34 miliónov EUR). |
|
(37) |
Prvý z týchto úverov v máji 2010 bol vo výške 2,16 miliardy HUF (7,9 milióna EUR). Bol opísaný ako trojročný akcionársky úver s úrokovou sadzbou 9,97 %. Mal byť splatený prostredníctvom jedinej platby na konci doby splatnosti a zárukou bolo záložné právo na akcie spoločnosti Malév GH. |
|
(38) |
Druhý z týchto úverov v júni 2010 vo výške 1,34 miliardy HUF (4,9 milióna EUR) bol opäť trojročný akcionársky úver s úrokovou sadzbou 9,97 %, ktorý mal byť opäť splatený prostredníctvom jedinej platby na konci doby splatnosti a zárukou bolo záložné právo na akcie spoločnosti Malév GH. |
|
(39) |
V auguste 2010 bol poskytnutý tretí akcionársky úver vo výške 5,7 miliardy HUF (20,8 milióna EUR). Bol to opäť trojročný akcionársky úver s úrokovou sadzbou 9,97 %, ktorý mal byť splatený prostredníctvom jedinej platby na konci doby splatnosti. V tomto prípade bolo zárukou záložné právo na lietadlo (HA-LNA – prúdové lietadlo CRJ). |
|
(40) |
Dňa 24. septembra boli tieto tri úvery v celkovej výške 9,2 miliardy HUF (33,6 milióna EUR) spolu s dlžným úrokom z týchto úverov (v celkovej sume 9,4 miliardy HUF alebo 34,3 milióna EUR) prevedené z dlhu na kmeňové akcie v spoločnosti Malév a hlavné záruky boli uvoľnené. |
II.4.4. September 2010: ďalšie zvýšenie kapitálu a akcionársky úver
|
(41) |
Dňa 24. septembra 2010 spoločnosť MNV zvýšila kapitál spoločnosti Malév aj vložením ďalších 5,3 miliardy HUF (19,3 milióna EUR) v hotovosti do spoločnosti. Podiel MNV (t. j. podiel štátu) v spoločnosti Malév sa tým zvýšil na 96,5 %. |
|
(42) |
V ten istý deň štát poskytol Malév ďalší akcionársky úver vo výške 5,7 miliardy HUF (20,8 milióna EUR) v trvaní troch rokov s úrokovou sadzbou 9,97 %. Prvá platba úrokov bola splatná šesť mesiacov odo dňa úhrady, zatiaľ čo splatenie istiny bolo prostredníctvom jednorazovej sumy v čase splatnosti. Zárukami za tento úver sú registrované záložné právo na lietadlo HA-LNA CRJ s hodnotou aktív približne 1,8 miliardy HUF a záložné právo uložené na príjmy z dopravy dosiahnuté medzinárodným a maďarským agentom organizovaným v IATA. |
III. ZHRNUTIE PREŠETROVANÝCH OPATRENÍ
|
(43) |
V rozhodnutí o začatí konania Komisia preskúmala, či opatrenia uvedené ďalej v texte predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
|
|
(44) |
V rozhodnutí o začatí konania Komisia takisto položila otázku, či tieto opatrenia, pokiaľ predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, sú zlučiteľné s vnútorným trhom z hľadiska výnimiek zakotvených v ZFEÚ, a najmä Usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (12) (ďalej len „usmernenia o záchrane a reštrukturalizácii“). |
IV. PRIPOMIENKY MAĎARSKA
|
(45) |
Maďarsko vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania zopakovalo už opísané skutočnosti a ďalej vysvetlilo dôvody, ktoré viedli k ťažkostiam leteckých spoločností. Maďarsko takisto potvrdilo, že Malév splnila podmienky spoločnosti v „trvalých“ ťažkostiach v zmysle usmernení o záchrane a reštrukturalizácii minimálne od druhej polovice roka 2006. |
|
(46) |
Pred začatím konania vo veci formálneho zisťovania maďarské orgány tvrdili, stručne povedané, že všetky opatrenia sú v súlade so zásadami investora v trhovom hospodárstve a veriteľa v trhovom hospodárstve. |
|
(47) |
Pokiaľ ide o opatrenia sprevádzajúce predaj Malév spoločnosti AirBridge, maďarské orgány tvrdili, že tieto opatrenia sú v súlade s podmienkami na trhu v dôsledku poskytnutej záruky s cieľom zabezpečiť prevzatie úveru spoločnosťou MAVA. Pokiaľ ide o neúspešný predaj Malév GH, tvrdili, že spoločnosti Malév nebola poskytnutá žiadna výhoda, keďže oneskorená úhrada predajnej ceny bola správne zabezpečená a bol vypočítaný úrok z predajnej ceny. Pokiaľ ide o odklad platby dane, tvrdia, že v prípade týchto súm bola poskytnutá záruka, že boli uplatnené všetky platné úrokové sadzby a pokuty a že takéto odklady sú všeobecnými opatreniami. Pokiaľ ide o opätovné znárodnenie spoločnosti Malév, maďarské orgány uvádzajú, že si mohli vymáhať svoje pohľadávky voči spoločnosti Malév, čo by viedlo k bankrotu a likvidácii spoločnosti. Domnievajú sa, že ak by to urobili, vymohli by iba malú časť svojich pohľadávok (inú časť, ako je časť krytá zárukou VEB, ktorá je uvedená v odôvodnení 20). Okrem toho by museli čeliť značne negatívnym dôsledkom pre národné hospodárstvo (13). |
|
(48) |
Pokiaľ ide o akcionárske úvery a ich následnú transformáciu na kmeňové akcie v spoločnosti Malév, štát je toho názoru, že tieto úvery neposkytli spoločnosti Malév žiadnu výhodu, pretože tieto úvery boli vždy plne zaručené aktívami, že sa uplatnili úrokové sadzby zodpovedajúce podmienkam na trhu a že v prípade transformácie na kmeňové akcie boli plne zohľadnené všetky splatné úroky. |
|
(49) |
Po rozhodnutí o začatí konania maďarské orgány nepredložili žiadne nové prvky. Pripomienky Maďarska k rozhodnutiu o začatí konania neobsahujú žiadne nové údaje na podporu tvrdenia, že opatrenia nemali povahu pomoci, ani informácie zdôvodňujúce zlučiteľnosť vykonaných opatrení s vnútorným trhom, najmä s usmerneniami o záchrane a reštrukturalizácii. |
V. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN
|
(50) |
Pripomienky predložili dvaja konkurenti (pozri odôvodnenie 10), pričom obaja podporili vyšetrovanie Komisie: |
|
(51) |
Konkurent, ktorý požiadal o nezverejnenie svojej totožnosti, tvrdil, že niektorí súkromní investori mali záujem získať kontrolný balík akcií v spoločnosti Malév, čo svedčí o tom, že Maďarsko malo k dispozícii ako alternatívu k opätovnému znárodneniu spoločnosti Malév v roku 2010 uskutočniteľné možnosti. |
|
(52) |
Spoločnosť Wizz Air stanovila súhrnnú trhovú hodnotu aktív, ktoré boli prevedené na spoločnosť MAVA spolu s úverom od MFB (opatrenie 1), vrátane obchodnej značky Malév, potrubia na prepravu leteckého petroleja a jedného lietadla B767, na sumu nepresahujúcu 27 miliónov EUR, ktorá je podstatne nižšia ako výška úveru. Preto spoločnosť Wizz Air dospela k záveru, že táto transakcia nebola uskutočnená na základe bežných trhových podmienok a poskytla spoločnosti Malév značnú výhodu. |
|
(53) |
Pokiaľ ide o odklad platenia daní (opatrenie 3), Wizz Air tvrdila, že podľa maďarského zákona by súkromnému podniku vo finančnej situácii podobnej situácii spoločnosti Malév nemohol byť automaticky ani v rámci výnimky poskytnutý podobný odklad platenia daní ako v danom prípade. |
VI. PRIPOMIENKY MAĎARSKA K PRIPOMIENKAM ZAINTERESOVANÝCH STRÁN
|
(54) |
Po tom, ako Komisia predĺžila lehotu na odpoveď, Maďarsko reagovalo na tieto pripomienky 5. septembra 2011. Maďarsko trvá na svojom stanovisku, že opatrenia prijaté v minulosti sú odôvodnené testom zásady investora v trhovom hospodárstve (pozri odôvodnenie 59), a preto nepredstavujú štátnu pomoc. Podľa Maďarska nemá existencia cieľov verejnej politiky vplyv na to, že opatrenia nemajú charakter pomoci. |
|
(55) |
Maďarsko uviedlo, že neexistovali žiadne uskutočniteľné možnosti a že iba opätovné znárodnenie umožnilo maďarským orgánom znovu získať úplnú prevádzkovú kontrolu nad spoločnosťou Malév, čo umožnilo národnému leteckému dopravcovi skutočne uskutočniť proces reštrukturalizácie, ktorý prebiehal od roku 2007 s cieľom zabezpečiť obchodný úspech spoločnosti. Pokiaľ ide o opatrenie 1, Maďarsko sa domnievalo, že hodnota daných aktív zodpovedala hodnote úveru. Pokiaľ ide o opatrenie 3, Maďarsko uviedlo, že maďarské daňové orgány zaobchádzali so spoločnosťou spoločnosť Malév ako s akýmkoľvek iným daňovníkom v podobnej situácii. |
VII. EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI V ZMYSLE ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZFEÚ
VII.1. Všeobecné informácie
|
(56) |
Aby sa zistilo, či skúmané opatrenia predstavujú štátnu pomoc, Komisia musela posúdiť, či spĺňajú súhrnné podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tomto ustanovení sa uvádza, že „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“ |
|
(57) |
Z hľadiska tohto ustanovenia Komisia posúdi, či spochybnené opatrenia v prospech spoločnosti Malév predstavujú štátnu pomoc. |
|
(58) |
Pokiaľ ide o súhrnné kritériá štátnej pomoci, ovplyvňovanie obchodu a narušenie hospodárskej súťaže sú nespochybniteľné a maďarské orgány o nich ani nediskutovali. Malév konkuruje ďalším leteckým spoločnostiam v Európskej únii, najmä od spustenia tretej fázy liberalizácie leteckej dopravy („tretí balík opatrení“) 1. januára 1993 (14). Dané opatrenia umožnili spoločnosti Malév, aby ďalej fungovala, takže na rozdiel od ďalších konkurentov nemusela čeliť dôsledkom, ktoré obvykle vyplývajú z jej zlých finančných výsledkov. |
|
(59) |
Pokiaľ ide o štátne zdroje a pripísateľnosť opatrení, Maďarsko nespochybnilo ani tieto skutočnosti. APEH je maďarský daňový orgán a jeho konanie možno teda jasne pripísať štátu. MNV je štátna holdingová spoločnosť. Jej povinnosti sú uvedené v najdôležitejších rámcových pravidlách zákona o štátnom majetku. MNV vykonáva rozhodnutia vlády a príslušného ministerstva. Pokiaľ ide o spoločnosť MAVA, je to tiež 100 % štátna spoločnosť (prostredníctvom MNV) a – ako vysvetľujú maďarské orgány – predstavuje „zástupcu maďarského štátu“. |
|
(60) |
Pokiaľ ide o selektívnosť, Maďarsko ju s výnimkou opatrenia 3 (odklad platenia daní) nespochybnilo. Opatrenia boli vykonané v prospech jedinej spoločnosti, spoločnosti Malév. |
|
(61) |
Ďalej v texte bude posúdené, či v skúmaných opatreniach existuje hospodárska výhoda v prospech spoločnosti Malév. |
|
(62) |
K tomu Komisia poznamenáva, že podľa ustálených zásad práva Spoločenstva, ak je „podniku“ poskytnutý ďalší kapitál za lepších podmienok, ako sú obvyklé trhové podmienky, táto skutočnosť by mohla spadať do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže by viedla k „zvýhodneniu“ konkrétneho podniku v zmysle tohto článku. Aby sa stanovilo, či takáto výhoda bola poskytnutá, Komisia uplatňuje „zásadu investora v trhovom hospodárstve“. Podľa tejto zásady by nešlo o žiadnu štátnu pomoc, ak by za podobných okolností „súkromný investor pôsobiaci za normálnych trhových podmienok trhového hospodárstva porovnateľnej veľkosti, ako je veľkosť orgánov pôsobiacich v súkromnom sektore mohol byť podnietený k poskytnutiu daného kapitálového príspevku“. Komisia musí preto posúdiť „či by súkromný investor uskutočnil danú transakciu za rovnakých podmienok“ (15). Hypotetický súkromný investor koná ako obozretný investor (16), ktorý chce maximalizovať svoje zisky bez toho, aby sa púšťal do priveľkého rizika v porovnaní s výnosom (17). |
|
(63) |
Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora nemusí byť správanie súkromného investora, s ktorým sa musí porovnať zásah verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nevyhnutne správaním obyčajného investora, ktorý investuje kapitál s cieľom dosiahnuť zisk v pomerne krátkom čase, toto správanie musí byť prinajmenšom správaním súkromného holdingu alebo súkromnej skupiny podnikov sledujúcich štrukturálnu politiku – globálnu alebo sektorovú – a vedené perspektívou dlhodobejšej ziskovosti (18). |
|
(64) |
Okrem toho … „porovnanie správania verejného a súkromného investora treba urobiť so zreteľom na postoj, ktorý by mal počas spornej transakcie súkromný investor s ohľadom na v tom čase dostupné informácie a predvídateľný vývoj” (19). |
|
(65) |
Analýza a posúdenie Komisie musia obsahovať „všetky relevantné prvky spornej transakcie a jej kontextu”. Bude obsahovať finančné pomery podniku prijímajúceho pomoc a príslušného trhu. Na základe už uvedených úvah je hlavným problémom, ktorý chce Komisia preskúmať, to, či podnik získal „hospodársku výhodu, ktorú by nezískal za normálnych trhových podmienok (20)“. |
|
(66) |
Komisia takisto poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry sa na úvery vzťahuje aj MEIP. Ak sa uplatní na poskytnutie úveru, táto zásada vyvoláva otázku, či by súkromný investor poskytol úver príjemcovi za podmienok, za ktorých bol skutočne poskytnutý (21). |
VII.2. Posúdenie opatrení ako celku
|
(67) |
Ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, pre posúdenie tohto prípadu je relevantný rozsudok vo veci BP Chemicals (22). Komisia sa v skutočnosti domnieva, že opatrenia nie sú autonómne a sú spojené prostredníctvom časovej postupnosti, finančných pomerov spoločnosti Malév a ich účelu, keďže všetky sa zameriavajú na udržanie leteckej spoločnosti na trhu a vyriešenie jej potrieb v oblasti likvidity a nedostatočnej kapitalizácie v dôsledku jej strát. Maďarsko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania takisto tvrdí, že rôzne kroky „procesu“ sú „neoddeliteľné“ a všetky opatrenia boli určené na to, aby sa dosiahol jeden cieľ, a to zabezpečiť fungovanie leteckej spoločnosti nájdením strategického investora. |
|
(68) |
Z podaní Maďarska bolo jasné, že opatrenia uskutočnené Maďarskom v prospech spoločnosti Malév sú motivované verejnými záujmami a nie sú založené na úvahe o budúcej ziskovosti spoločnosti. Maďarsko pri niekoľkých príležitostiach zdôraznilo neuskutočnenie privatizácie a význam spoločnosti Malév pre národné hospodárstvo. Bolo po, že štát pri realizácii opatrení zohľadnil úlohu leteckej spoločnosti pre národnú infraštruktúru, trh práce a záujem dodávateľov. Maďarské orgány takisto zdôraznili, že neexistuje žiadny súkromný investor, ktorý by bol ochotný prevziať leteckú spoločnosť v jej súčasnej forme. Komisia preto musela predpokladať, že žiadny súkromný investor by za podobných okolností nekonal ako maďarská vláda pri prijímaní opatrení. K tomu Komisia takisto pripomína, že v rozsudku vo veci Boch Súdny dvor uviedol, že „sa predovšetkým skúma, či by za podobných okolností súkromný akcionár so zreteľom na predvídateľnosť získania návratnosti a odhliadnuc od všetkých sociálnych aspektov, regionálnej či sektorálnej politiky upísal dotyčný kapitál“ (23). |
|
(69) |
Vzhľadom na dlhodobo zlé finančné výsledky spoločnosti Malév (pozri tabuľku č. 1 a odôvodnenia 103 a 104) a tvrdenie maďarských orgánov, že letecká spoločnosť sa nachádzala v trvalých ťažkostiach prinajmenšom od roku 2006 by sa návratnosť prijateľná pre súkromného investora mohla očakávať iba vtedy, ak by sa spoločnosť podrobila drastickej reštrukturalizácii. Maďarsko ani spoločnosť Malév však nikdy nepreukázali, že základom skúmaných opatrení bol takýto plán reštrukturalizácie. |
|
(70) |
Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že opatrenia č. 1 až 8 ako celok nie sú v súlade s MEIP. Toto posúdenie bolo ďalej potvrdené aj individuálnou analýzou každého opatrenia. |
VII.3. Individuálne posúdenie opatrení č. 1 až 8
VII.3.1. Opatrenie č. 1
|
(71) |
Podľa Maďarska sa činnosti spoločnosti MAVA obmedzujú na jedinú funkciu, t. j. spravovať určité aktíva, ktoré predtým vlastnila spoločnosť Malév, a konať ako „kanál pre určité platby medzi spoločnosťou Malév a MFB“. Spoločnosť MAVA bola vytvorená iba na tento jediný účel. |
|
(72) |
Pokiaľ ide o dlh vo výške 76 miliónov EUR prevedený na spoločnosť MAVA, tento dlh má pôvod v úverovej zmluve z roku 2003 medzi spoločnosťou Malév a MFB. Tento úver mal byť splatený v jednej splátke na konci splatnosti a krytý zárukou štátu. Tento úver z roku 2003 bol zahrnutý do zoznamu existujúcich opatrení pomoci v zmluve o pristúpení (24). V dohode z roku 2007 bola však splatnosť úveru predĺžená až do roku 2017. Preto sa od roku 2007 toto opatrenie nemôže považovať za existujúce opatrenie pomoci. Predĺženie opatrenia pomoci v skutočnosti predstavuje novú schému pomoci podľa článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia komisie (ES) č. 794/2004 (25). |
|
(73) |
Prešetrovanie ukázalo, že cieľom tejto transakcie (t. j. predĺženie splatnosti dlhu, vytvorenie spoločnosti MAVA, prevedenie dlhu na spoločnosť MAVA, prevod aktív na spoločnosť MAVA a dohody o spätnom prenájme) bola iba reštrukturalizácia dlhu spoločnosti Malév. Aj samotné Maďarsko pripustilo, že jeho zámerom nikdy nebolo, aby spoločnosť MAVA vytvárala zisk. V dôsledku tejto transakcie bol dlh (spolu s aktívami) vyňatý zo súvahy spoločnosti Malév. |
|
(74) |
Tvrdenie Maďarska, že finančné záväzky prevzaté spoločnosťami Malév a AirBridge boli dostatočné na pokrytie nákladov spoločnosti MAVA, nie je prijateľné na preukázanie toho, že transakcia je v súlade s podmienkami na trhu, pretože žiadny súkromný subjekt na trhu by nemal motiváciu na to, aby sa správal rovnakým spôsobom. Pokiaľ ide o ponúknuté záruky, tie mali umožniť spoločnosti MAVA splatiť dlh na konci splatnosti úveru, t. j. v roku 2017 (26). Žiadny súkromný investor by nevzal na seba takéto riziko, t. j. prevzatie aktív s neurčitou budúcou hodnotou proti určitému platobnému záväzku. |
|
(75) |
Hoci maďarské orgány poskytli dosť zrozumiteľné hodnotenia (27) týkajúce sa lietadla B767 (28) a potrubia na prepravu leteckého petroleja (29), zdá sa, že poskytnuté hodnotenie (metóda diskontovaných peňažných tokov) obchodnej značky Malév (56 miliónov EUR) je nepriame a značne závisí od výkonnosti leteckej spoločnosti, takže jeho výsledok sa nemôže brať ako objektívna hodnota obchodnej značky Malév, najmä ak sa zohľadní stav a výkonnosť leteckej spoločnosti. Vzhľadom na to, že štát si bol vedomý pravdepodobnosti, že spoločnosť Malév nebude schopná splniť svoje záväzky spojené s platením licenčných poplatkov, výslednou hodnotou pri metóde diskontovaných peňažných tokov by mala byť nula. Podľa tejto osobitnej zmluvnej štruktúry sa teda hodnota obchodnej značky nemôže uznať za dostatočnú záruku. |
|
(76) |
Zmluvné strany si museli byť vedomé toho, že spoločnosť Malév, ako podnik, ktorý sa nachádzal v ťažkostiach už v roku 2007, nebola reálne schopná dostatočne splniť svoj záväzok spojený s platením licenčných poplatkov. Po tejto transakcii nemohli byť „náklady“ spoločnosti MAVA (t. j. platba úrokov banke MFB) v skutočnosti kryté platbami licenčných poplatkov za obchodnú značku, ktoré mala platiť spoločnosť Malév. MAVA nikdy neurobila žiadne kroky na spätné získanie neuhradených platieb. |
|
(77) |
Pokiaľ ide o záruku VEB vo výške 32 miliónov EUR, tá mala pokryť nielen istinu, ale aj pravidelné platby úrokov, ktoré je spoločnosť MAVA povinná platiť v prospech MFB. |
|
(78) |
Na základe týchto skutočností a vzhľadom na to, že do spoločnosti MAVA nebol prevedený žiadny primeraný ekvivalent, vyňatie dlhu zo súvahy spoločnosti sa musí považovať za výhodu v prospech Malév. |
VII.3.2. Opatrenie č. 2
|
(79) |
Pokiaľ ide o zálohovú platbu MNV na (neskôr neuskutočnený) predaj spoločnosti Malév GH, podľa znaleckého posudku, ktorý predložilo Maďarsko, bola čistá hodnota aktív GH v roku 2009 1,6 miliardy HUF a odhadovaná trhová hodnota 3,5 miliardy HUF. V januári 2009 spoločnosť MNV v skutočnosti zaplatila spoločnosti Malév 1,6 miliardy HUF ako zálohu. Táto platba bola zaručená záložným právom na HA-LNA, prúdové lietadlo CRJ (odhadovaná trhová cena 1,8 miliardy HUF). Vo februári 2009 bola predbežná kúpna zmluva upravená a spoločnosť MNV zaplatila ďalších 2,7 miliardy HUF (spolu 4,3 miliardy HUF) a na to isté lietadlo bolo zaregistrované druhostupňové záložné právo. |
|
(80) |
Maďarské orgány vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania pripúšťajú, že záloha bola v skutočnosti prevzatá s cieľom zabezpečiť likviditu spoločnosti Malév počas fázy rokovania o opätovnom znárodnení. |
|
(81) |
Podľa predbežnej kúpnej zmluvy bolo vrátenie tejto sumy v prípade neuskutočnenia transakcie okamžite splatné (2 pracovné dni). Spoločnosť MNV však neurobila žiadne kroky na opätovné získanie tohto dlhu po tom, ako v júli 2009 odstúpila od transakcie. Pri výmene za kmeňové akcie v roku 2010 bol úrok následne iba účtovaný, ale nebol nikdy zaplatený. Spoločnosť Malév teda mala tieto finančné prostriedky v hotovosti k dispozícii bezplatne. |
|
(82) |
Komisia sa domnieva, že opatrenie poskytlo spoločnosti Malév výhodu, keď vrátenie zálohy nebolo vymáhané po tom, ako sa v júli 2009 stala splatnou. Okrem toho výhoda vznikla ešte skôr, a to vo chvíli, keď vo februári 2009 bola upravená predbežná kúpna zmluva a keď sa zvýšila záloha (nad odhadovanú trhovú cenu spoločnosti) bez toho, aby bola dostatočne zaručená. |
VII.3.3. Opatrenie č. 3
|
(83) |
Pokiaľ ide o odklady úhrad záväzkov súvisiacich s platbou daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktoré daňový orgán opakovane povolil, Komisia poznamenáva, že na základe tvrdení Maďarska je jasné, že v priebehu rokov 2006 –2007 spoločnosť Malév požiadala o odklad platby daňových záväzkov pri 12 rôznych príležitostiach (týkajúcich sa rôznych platieb). Daňový úrad zakaždým povolil odklad. Podľa príslušných maďarských právnych predpisov povolenie takýchto odkladov je na voľnom uvážení a mohlo byť zamietnuté. Preto sa opatrenie musí považovať za selektívne (30). |
|
(84) |
Až do júla 2008 bol zákonný úrok účtovaný spoločnosti Malév a platený touto spoločnosťou podľa harmonogramov odkladov. Daňový orgán vo svojich rozhodnutiach uviedol ako dôvody týchto krokov ťažkú situáciu spoločnosti Malév a plánovanú reštrukturalizáciu. |
|
(85) |
Od júla 2008 však spoločnosť Malév prestala platiť svoje daňové záväzky a príspevky na sociálne zabezpečenie a úrok (s výnimkou jednej čiastkovej platby v decembri 2008) a daňový úrad neprijal žiadne opatrenia na spätné získanie tohto dlhu. Okrem toho po tom, ako spoločnosť Malév neplnila dohody o úprave kalendára splátok, boli znovu upravené ďalšie platby. Od apríla 2009 nebol kalendár splátok daňových a sociálnych záväzkov splatných od uvedeného momentu (t. j. nie skoršie neuhradené platby) dokonca už vôbec upravený, pričom úrad APEH neprijal žiadne konkrétne opatrenie na opätovné získanie akejkoľvek časti dlhu. |
|
(86) |
Komisia sa domnieva, že žiadny súkromný veriteľ by sa nesprával ako maďarský štát. Od júla 2008 neboli v skutočnosti prijaté žiadne opatrenia na opätovné získanie dlhu. Okrem toho finančná situácia spoločnosti bola napriek určitým snahám o reštrukturalizáciu naďalej veľmi slabá (pozri tabuľku č. 1) a vyhliadky, že by sa spoločnosť vrátila k ziskovosti, boli iba malé alebo žiadne. Za podobných okolností by súkromný investor trval na uplatnení zmluvy. Okrem toho po tom, ako spoločnosť Malév nesplnila dohody o reštrukturalizácii, by žiadny súkromný veriteľ nesúhlasil s ďalšou úpravou kalendára splátok. |
|
(87) |
Nevymáhanie daňových záväzkov a príspevkov na sociálne zabezpečenie daňovým orgánom a ďalšie úpravy splátkových kalendárov sa preto najneskôr od júla 2008 premenili na výhodu pre spoločnosť Malév. |
VII.3.4. Opatrenie č. 4
|
(88) |
Vzhľadom na zvýšenie kapitálu vo februári 2010, ktorým štát opätovne znárodnil leteckú spoločnosť, v ktorej nemal podiel od jej privatizácie, je najprekvapujúcejšou skutočnosťou to, že hoci 99,5 % spoločnosti Malév bolo predaných za cenový ekvivalent približne 740 000 EUR v roku 2007, štát v roku 2010 de facto zaplatil sumu rovnú 94 miliónom EUR s cieľom získať 94,6 % vlastníctvo (zvýšením kapitálu, čo sa čiastočne uskutočnilo vložením nového kapitálu vo výške 20,7 miliardy HUF a čiastočne prostredníctvom výmeny dlhu za kmeňové akcie, pokiaľ ide o zálohu na GH vo výške 4,7 miliardy HUF), t. j. 127-násobok pôvodnej predajnej ceny. Toto správanie štátu, najmä vzhľadom na to, že letecká spoločnosť medzitým ešte zvýšila svoje straty, mala naďalej záporné vlastné imanie a neexistoval žiadny dôveryhodný plán reštrukturalizácie, nie je v súlade s trhovými podmienkami. Maďarské orgány v skutočnosti samé uznali, že spoločnosť sa nachádzala v „trvalých ťažkostiach“ a že začiatkom roka 2010 ju nebol ochotný kúpiť žiadny súkromný investor. |
|
(89) |
Hoci sa kapitál zvýšil na 25,4 miliardy HUF (t. j. suma, ktorú zaplatil maďarský štát, aby získal späť 94,6 % podiel v leteckej spoločnosti), v čase výmeny mala spoločnosť Malév záporné vlastné imanie vo výške 41 miliárd HUF (152 miliónov EUR), nahromadila straty vo výške 51 miliárd HUF (189 miliónov EUR) a celkový dlh 75 miliárd HUF (278 miliónov EUR) (31). Podľa účtovnej závierky z roku 2010 „boli finančné problémy leteckej spoločnosti na začiatku roka 2010 vážne, výška dlhu dosiahla dramatickú úroveň, zdroje financovania prakticky neexistovali. […] V dôsledku toho, že neexistoval žiadny strategický vlastník, nebolo k dispozícii žiadne obchodné financovanie.“ Letecká spoločnosť v skutočnosti vytvárala stratu minimálne od roku 2003 bez akýchkoľvek reálnych vyhliadok na návrat k životaschopnosti, dokonca ani súkromnému vlastníkovi sa nepodarilo zvrátiť situáciu v spoločnosti. Na základe týchto skutočností bolo jasné, že zvýšenie kapitálu by nebolo dostatočné, aby sa spoločnosť vrátila k životaschopnosti a že po opätovnom znárodnení by spoločnosť Malév iba na udržanie sa na trhu potrebovala ďalší kapitál a likviditu. Komisia dospela k záveru, že za týchto okolností opätovné znárodnenie spoločnosti Malév vo februári 2010 na základe zvýšenia kapitálu poskytlo spoločnosti výhodu. |
|
(90) |
Pokiaľ ide o tvrdenie Maďarska, že pre štát bolo opätovné znárodnenie spoločnosti lepšie ako vymáhanie svojich pohľadávok voči spoločnosti Malév, Komisia uvádza tieto skutočnosti. Ako Maďarsko uznáva, v prípade bankrotu by vymohlo iba veľmi malú časť z tých pohľadávok, ktoré neboli pokryté zárukou VEB (hodnota aktív spoločnosti Malév bola v čase transakcie v skutočnosti záporná). Naopak, maďarský štát sa rozhodol udržať leteckú spoločnosť pri živote výmenou svojho dlhu a vložením nových finančných prostriedkov vo výške 20,7 miliardy HUF (približne 77 miliónov EUR). Žiadny súkromný investor by v podobnej situácii neprevzal na seba toto ďalšie finančné bremeno, najmä bez reálnych možností vrátiť spoločnosť do životaschopného stavu. |
|
(91) |
Komisia takisto poznamenáva, že v čase, keď maďarský štát zvýšil kapitál spoločnosti Malév, aj spoločnosť AirBridge (nepriamo VEB) vymenila svoj dlh vo výške 1,4 miliardy HUF za kmeňové akcie. Táto suma však predstavuje iba 5 % nového kapitálu a štát okrem premeny dlhu prispel aj významnou sumou nového kapitálu. Vloženie nových finančných prostriedkov v skutočnosti tvorilo 77 % zvýšenia kapitálu. Okrem toho, vzhľadom na zlé finančné podmienky spoločnosti Malév, boli vyhliadky, že spoločnosť AirBridge získa platbu uvedenej sumy, veľmi obmedzené alebo dokonca nulové. Správanie súkromného subjektu v tomto prípade je teda podstatne odlišné od správania maďarského štátu a nemožno ho použiť na vyvodenie záveru, že sa štát správal ako súkromný investor. Tabuľka č. 2 Zvýšenie kapitálu v roku 2010
|
|
(92) |
Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že za týchto okolností sa opätovné znárodnenie spoločnosti Malév vo februári 2010 prostredníctvom zvýšenia kapitálu zmenilo na výhodu pre spoločnosť. |
VII.3.5. Opatrenia č. 5 až 8
|
(93) |
Pokiaľ ide o opatrenia po opätovnom znárodnení, je zjavné, že akcionárske úvery a vklady kapitálu boli určené na financovanie súčasných operácií spoločnosti Malév a na odvrátenie jej bezprostrednej platobnej neschopnosti. Štát teda uskutočnil tieto opatrenia s rovnakým cieľom: udržať podnikateľské činnosti spoločnosti Malév. Okrem toho sú aj úzko spojené časovou postupnosťou, keďže sa uskutočnili v rámci veľmi krátkych časových intervalov (t. j. od mája do septembra 2010). V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že podľa veci BP Chemicals sa tieto akcionárske úvery nemôžu posudzovať na základe zásady investora v trhovom hospodárstve, a najmä s použitím oznámenia o referenčných sadzbách (32), keďže sú všetky priamo spojené s opatrením č. 4, a teda ich povahu štátnej pomoci nemožno posudzovať izolovane. |
|
(94) |
Z podania Maďarska je jasné, že žiadny súkromný investor nebol ochotný financovať spoločnosť Malév, že jej jedinými zdrojmi financovania boli dodávateľské úvery a likvidita zabezpečená štátom. V čase poskytnutia úverov štát nemohol vážne počítať s tým, že spoločnosť Malév splní svoj záväzok týkajúci sa platby úrokov a že splatí úver. Okrem toho je tiež sporné, či by akýkoľvek súkromný veriteľ prevzal na seba riziko poskytnutia úveru, ktorý musí byť splatený jednorazovo na konci splatnosti, spoločnosti v porovnateľnom stave, v akom sa nachádzala spoločnosť Malév (t. j. trvalé ťažkosti). Nakoniec, vzhľadom na úverovú históriu spoločnosti voči štátu (neuhradenie zálohy za spoločnosť Malév GH, opakované odklady platieb daní a ich neplatenia), štát a akýkoľvek iný investor by nemohli reálne očakávať, že by spoločnosť Malév splnila svoje záväzky. |
|
(95) |
Na druhej strane by ani podľa oznámenia o referenčných sadzbách stanovený úrok a dohodnuté istiny neboli dostatočné na vylúčenie existencie štátnej pomoci. Stanovená úroková sadzba bola 9,97 %, zatiaľ čo referenčná sadzba v HUF v čase poskytnutia úveru bola 5,97 %. Marža vo výške len 400 bázických bodov nad základnou sadzbou v HUF je nedostatočná vzhľadom na výkonnosť a finančnú situáciu spoločnosti Malév v minulosti (spoločnosť je nepretržite na pokraji bankrotu). Pokiaľ ide o zabezpečenie úverov, trhová hodnota spoločnosti Malév GH (3,5 miliardy HUF) v prípade neúspechu Malév je sporná, keďže spoločnosť Malév bola dominantným partnerom v pozemných službách: v roku 2009 63 % príjmov vytvorila spoločnosť Malév. Preto prinajmenšom z krátkodobého hľadiska bola hospodárska výkonnosť spoločnosti Malév GH závislá od existencie spoločnosti Malév a jej trhová hodnota by sa teda výrazne znížila, ak by spoločnosť Malév zbankrotovala. |
|
(96) |
Pri neexistencii dôveryhodného plánu reštrukturalizácie bolo od začiatku zrejmé, že úvery ani zvýšenie kapitálu by neviedli k obratu v spoločnosti s nulovou trhovou hodnotou, ktorá bola naďalej v kritickom stave. Tieto opatrenia sú preto takmer rovné priamemu grantu, keďže štát nemal žiadne vyhliadky na obnovu „investovaných“ finančných prostriedkov. |
|
(97) |
Komisia sa preto domnieva, že opatrenia č. 5 až 8 poskytli spoločnosti Malév výhodu. |
VII.4. Záver o existencii štátnej pomoci
|
(98) |
Podľa už uvedeného posúdenia všetky príslušné opatrenia (opatrenia č. 1 až 8) predstavujú výhodu pre spoločnosť Malév. Táto výhoda bola poskytnutá zo štátnych zdrojov. |
|
(99) |
Spoločnosť Malév je okrem toho leteckou spoločnosťou a ako taká spĺňa kritériá podniku. Je konkurentom pre ďalšie letecké spoločnosti, ktoré nevyužívajú rovnakú výhodu. Tieto opatrenia preto narušujú hospodársku súťaž. Okrem toho spoločnosť Malév pôsobí v odvetví (letecká doprava), v ktorom jednoznačne existuje obchod medzi členskými štátmi; kritérium týkajúce sa vplyvu na obchod v rámci Únie je preto tiež splnené. |
|
(100) |
Nakoniec, opatrenia sú špecifické a selektívne, keďže sú v prospech iba jediného podniku (t. j. spoločnosti Malév). |
|
(101) |
Na základe uvedených tvrdení Komisia dospela k záveru, že opatrenia č. 1 až 8 spĺňajú kritériá uvedené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Za týchto okolností musia byť považované za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. |
VII.5. Zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom
|
(102) |
V článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 ZFEÚ sú stanovené výnimky zo všeobecného pravidla, že štátna pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, ako je uvedené v článku 107 ods. 1. |
|
(103) |
Komisia sa domnieva, že spoločnosť Malév sa nachádzala v trvalých ťažkostiach prinajmenšom od roku 2006. Najmä vytvárala stratu, prinajmenšom od roku 2003 (pozri tabuľku 1), a jej vlastné imanie bolo záporné už v roku 2006 (pozri obrázok 1). Maďarské orgány okrem toho potvrdili trvalé ťažkosti spoločnosti a skutočnosť, že od druhej polovice roka 2006 spĺňala kritériá konania vo veci kolektívnej platobnej neschopnosti, a preto splnila bod 10 písm. c) usmernení o záchrane a reštrukturalizácii. V dôsledku toho by jediným základom pre zlučiteľnosť boli usmernenia o záchrane a reštrukturalizácii. |
|
(104) |
Pokiaľ ide o podmienku oprávnenosti a „jednorazovej pomoci“, Komisia poznamenáva, že skúmané opatrenia netvoria „súvislý proces reštrukturalizácie“. Letecká spoločnosť zmenila vlastníka v príslušnom období (t. j. 2007 – 2010) dvakrát, keďže bola privatizovaná a opätovne znárodnená. Bola podrobená nepretržitej „reštrukturalizácii“, ale bez súvislého plánu. Po privatizácii sa v skutočnosti začali určité iniciatívy na zníženie nákladov (prepúšťanie zamestnancov a zníženie počtu trás), ale jednotkové náklady sa neznížili dostatočne. Podľa maďarských orgánov bola v roku 2009 vypracovaná nová „strategická orientácia“, ktorá bola znovu revidovaná konzultačnou spoločnosťou Roland Berger v rámci opätovného znárodnenia. Preto sa dané opatrenia odlišujú od rôznych reštrukturalizačných opatrení, pričom v podstate porušujú zásadu „jednorazovej pomoci“. |
|
(105) |
Komisia poznamenáva, že aj keby spoločnosť Malév bola oprávnená na získanie pomoci na základe usmernení o záchrane a reštrukturalizácii (t. j. bola splnená podmienka „jednorazovej pomoci“, quad non), požiadavky na zlučiteľnú pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu by neboli splnené z dôvodov uvedených ďalej v texte. |
|
(106) |
Pokiaľ ide o pomoc na záchranu, neboli splnené body 25 písm. a) až e) usmernení o záchrane a reštrukturalizácii. Tieto opatrenia sa najmä neobmedzujú na nevyhnutné minimum, nie je preukázané, že sú oprávnené z dôvodu vážnych sociálnych ťažkostí a že nemajú žiadny neprimeraný vedľajší účinok na ďalšie členské štáty. Okrem toho, s výnimkou opatrení 5 a 8, väčšina z nich nebola schválená vo forme úverov alebo záruk. |
|
(107) |
Pokiaľ ide o pomoc na reštrukturalizáciu, nebola splnená žiadna z podmienok zlučiteľnosti na základe usmernení o záchrane a reštrukturalizácii. |
|
(108) |
Pokiaľ ide konkrétne o body 34 a 35 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii, „obnova dlhodobej životaschopnosti“, maďarské orgány nepreukázali vyhliadky leteckej spoločnosti na životaschopnosť a nepredložili plán reštrukturalizácie, ktorý by bol v súlade s požiadavkami stanovenými v bodoch 36 a 37 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii. |
|
(109) |
Pokiaľ ide o požiadavku „vyhnutia sa nevhodnej deformácii hospodárskej súťaže“ (body 38 až 42 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii), Komisia poznamenáva, že neboli uskutočnené žiadne kompenzačné opatrenia. |
|
(110) |
Pokiaľ ide o podmienku „pomoci obmedzenej na minimum“ (body 43 až 45 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii), neexistuje žiadny vlastný príspevok. |
|
(111) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú opatrenia č. 1 až 8 uskutočnené v prospech spoločnosti Malév od roku 2007 zlučiteľné s usmerneniami o záchrane a reštrukturalizácii. Keďže opatrenia boli poskytnuté spoločnosti nachádzajúcej sa v ťažkostiach, nemožno uplatniť žiadny ďalší základ pre zlučiteľnosť. Preto tieto opatrenia nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom. |
VIII. VYMÁHANIE POMOCI
VIII.1. Všeobecné informácie
|
(112) |
Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora má Komisia právomoc rozhodnúť, že príslušný štát musí zrušiť alebo upraviť pomoc (33), keď zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Súdny dvor vo svojich rozsudkoch takisto neustále opakuje, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje sa nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (34). V tejto súvislosti Súdny dvor stanovil, že cieľ sa dosiahne, keď príjemca splatí sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom neoprávnene poskytnutej pomoci, takže stratí výhodu, ktorú mal nad svojimi konkurentmi na trhu, a situácia pred poskytnutím pomoci sa obnoví (35). |
|
(113) |
Podľa uvedenej judikatúry v článku 14 nariadenia rady (ES) č. 659/1999 (36) sa stanovuje, že „keď sa prijímajú záporné rozhodnutia v súvislosti s neoprávnenou pomocou, Komisia rozhodne o tom, že daný členský štát prijme všetky potrebné opatrenia s cieľom získať späť pomoc od príjemcu.“ |
|
(114) |
Teda vzhľadom na to, že dané opatrenia predstavujú pomoc, ktorá je nezákonná a nezlučiteľná s vnútorným trhom, pomoc musí byť vrátená s cieľom obnoviť situáciu, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. Východiskovým bodom pre vrátanie pomoci je čas poskytnutia výhody príjemcovi, t. j. keď bola pomoc daná k dispozícii príjemcovi, ktorý musí zaplatiť úrok z vrátenej sumy až do skutočného vrátenia pomoci. |
VIII.2. Prvok pomoci v jednotlivých opatreniach
VIII.2.1. Opatrenie č. 1
|
(115) |
Komisia uznáva, že „Malév“ ako obchodná značka maďarského národného leteckého prepravcu pôsobiaceho desaťročia má na trhu leteckej dopravy určitú hodnotu. Na druhej strane je Komisia toho názoru, že podľa špecifickej zmluvnej štruktúry sa nemôže uznať hodnota obchodnej značky, ktorú uvádzajú maďarské orgány. Objektívna hodnota mala byť založená za nezávislom hodnotení, v ktorom by bola zohľadnená aj celková finančná situácia spoločnosti Malév. |
|
(116) |
Na základe uvedených skutočností je teda prvok pomoci v opatrení 1 vypočítaný až do výšky 56 miliónov EUR, t. j. 76 miliónov EUR s odpočítaním hodnoty potrubia na prepravu leteckého petroleja a hodnoty lietadla (20 miliónov EUR) a s odpočítaním objektívnej hodnoty obchodnej značky spoločnosti Malév (37). Presný prvok pomoci musí vypočítať Maďarsko. Ak by Maďarsko nepredložilo presvedčivé tvrdenia v prospech objektívnej hodnoty obchodnej značky v čase uzatvorenia transakcie na prevod obchodnej značky na spoločnosť MAVA, celá suma 56 miliónov EUR sa bude považovať za prvok pomoci. |
VIII.2.2. Opatrenie č. 2
|
(117) |
Ako už bolo uvedené, Komisia sa domnieva, že opatrenie poskytlo spoločnosti Malév výhodu tým, že sa nevymáhalo vrátenie zálohy po tom, ako stala sa splatnou. Okrem toho výhoda vznikla ešte skôr, prinajmenšom v čase, keď vo februári 2009 bola upravená predbežná kúpna zmluva a zvýšená záloha (nad stanovenú trhovú cenu spoločnosti). |
|
(118) |
Komisia dospela k záveru, že takéto finančné prostriedky v hotovosti by neposkytol žiadny súkromný prevádzkovateľ. Žiadny súkromný prevádzkovateľ by v skutočnosti nesúhlasil s poskytnutím týchto finančných prostriedkov spoločnosti Malév, najmä zadarmo, a s tým, aby neboli prijaté žiadne opatrenia na ich spätné získanie. Maďarské orgány vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania v skutočnosti uznali, že záloha mala zabezpečiť prežitie spoločnosti Malév (pozri odôvodnenie 80). Preto celá suma finančných prostriedkov v hotovosti na obdobie, počas ktorého boli k dispozícii príjemcovi, je prvkom pomoci: od februára 2009 do júla 2009 suma 0,8 miliardy HUF (rozdiel medzi trhovou hodnotou spoločnosti Malév GH a „nadmernou platbou“) a od júla 2009 do februára 2010 suma 4,3 miliardy HUF (celá suma zálohy). V spätnom získaní pomoci by sa teda mala zohľadniť skutočnosť, že táto suma bola vo februári 2010 vymenená za kmeňové akcie (pozri opatrenie č. 4). |
VIII.2.3. Opatrenie č. 3
|
(119) |
Pokiaľ ide o odklad a nevymáhanie daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie, Komisia sa domnieva, že všetky dlhy spoločnosti Malév po lehote splatnosti od júla 2008 do marca 2010 voči APEH predstavovali štátnu pomoc. Štátnou pomocou je okrem toho aj celá suma v upravenom splátkovom kalendári po tomto dátume (júl 2008). V skutočnosti nič nenasvedčuje tomu, že by súkromný veriteľ povolil tieto odklady a úpravu splátkového kalendára. V spätnom získaní pomoci by sa mala zohľadniť skutočnosť, že oneskorené platby boli splatené v marci 2010. |
VIII.2.4. Opatrenie č. 4
|
(120) |
Pokiaľ ide o zvýšenie kapitálu, Komisia sa domnieva, že vzhľadom na finančný stav spoločnosti Malév, zjavnú potrebu ďalšej podpory po zvýšení kapitálu a neexistenciu akýchkoľvek reálnych vyhliadok na opätovné získanie „investovaných“ finančných prostriedkov by žiadny súkromný investor neposkytol tieto finančné prostriedky k dispozícii spoločnosti Malév. Vložený kapitál vo výške 25,4 miliardy HUF a výmena dlhu za kmeňové akcie v hodnote 4,7 miliardy HUF za zálohy pre spoločnosť Malév GH je prvkom pomoci. |
VIII.2.5. Opatrenie č. 5
|
(121) |
Pokiaľ ide o úvery vo výške 9,2 miliardy HUF, Komisia sa domnieva, že vzhľadom na históriu dlhov a stav leteckej spoločnosti v čase poskytnutia týchto úverov štát nemal žiadny dôvod očakávať splatenie a v čase poskytnutia úveru bolo dokonca neisté, či spoločnosť Malév bude schopná zaplatiť úrok. Účtovaný úrok nebol v skutočnosti zaplatený, ale následne premenený na kmeňové akcie. |
|
(122) |
Komisia sa domnieva, že úver možno porovnať s priamym grantom a prvkom pomoci je preto celý úver vo výške 9,2 miliardy HUF v období, počas ktorého bol k dispozícii príjemcovi, t. j. v období od poskytnutia tranží (máj, jún a júl 2010) do výmeny úverov za kmeňové akcie (september 2010). Do prvku pomoci by mal byť zahrnutý splatný a nezaplatený úrok. V spätnom získaní pomoci by sa mala zohľadniť skutočnosť, že táto suma bola v septembri 2010 vymenená za kmeňové akcie (pozri opatrenie č. 6 ďalej v texte). |
VIII.2.6. Opatrenie č. 6
|
(123) |
Z dôvodov uvedených v odôvodnení 120 sa Komisia domnieva, že celková výška dlhu vymeneného za kmeňové akcie sa môže považovať za priamy grant, a teda celá suma 9,4 miliardy HUF predstavuje od septembra 2010 prvok pomoci. |
VIII.2.7. Opatrenie č. 7
|
(124) |
Z dôvodov uvedených v odôvodnení 120 sa Komisia domnieva, že prvkom pomoci je kapitál vo výške 5,3 miliardy HUF vložený od septembra 2010. |
VIII.2.8. Opatrenie č. 8
|
(125) |
Z dôvodov uvedených v odôvodnení 120 sa Komisia domnieva, že celá suma úveru je porovnateľná s priamym grantom, a teda celá výška 5,7 miliardy HUF predstavuje od septembra 2010 prvok pomoci. |
IX. ZÁVER
|
(126) |
Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že opatrenia č. 1 až 8, ktoré Maďarsko uskutočnilo v prospech spoločnosti Malév, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. |
|
(127) |
Okrem toho Komisia dospela k záveru, že opatrenia č. 1 až 8 nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom. |
|
(128) |
Táto nezlučiteľná pomoc musí byť od spoločnosti Malév získaná späť, ako je uvedené v časti VIII.2, aby sa obnovila situácia, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. Presnú celkovú výšku vymáhanej pomoci s úrokom z vymáhanej sumy musia vypočítať maďarské orgány. |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Tieto opatrenia, ktoré poskytlo Maďarsko v prospech spoločnosti Malév Magyar Légiközlekedési Zrt., predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ:
|
a) |
opatrenie č. 1: prevzatie úveru, ktorý v roku 2003 spoločnosti Malév poskytla štátna rozvojová banka MFB, 100 % štátnou spoločnosťou MALÉV MAVA 31. decembra 2007; |
|
b) |
opatrenie č. 2: poskytnutie „finančných prostriedkov v hotovosti“ vo výške 4,3 miliardy EUR na jeden rok v rámci plánovanej (následne však neuskutočnenej) kúpy dcérskej spoločnosti Malév GH spoločnosťou MNV; |
|
c) |
opatrenie č. 3: všetky oneskorené platby daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie od júla 2008 do marca 2010 a odklad platby rôznych daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie od júla 2008; |
|
d) |
opatrenie č. 4: vo februári 2010 zvýšenie kapitálu spoločnosťou MNV vo výške 25,4 miliardy HUF (čiastočne realizované vložením nového kapitálu vo výške 20,7 miliardy HUF a čiastočne prostredníctvom výmeny dlhu za kmeňové akcie, pokiaľ ide o zálohovú platbu pre GH vo výške 4,7 miliardy HUF); |
|
e) |
opatrenie č. 5: od mája do augusta 2010 tri akcionárske úvery v celkovej výške 9,2 miliardy HUF, ktoré spoločnosti Malév poskytla spoločnosť MNV, a splatný úrok, ktorý nebol zaplatený; |
|
f) |
opatrenie č. 6: v septembri 2010 premena akcionárskych úverov (spolu s dlžným úrokom z týchto úverov) uvedených v článku 1 písm. e) z dlhu na kmeňové akcie vo výške 9,4 miliardy HUF; |
|
g) |
opatrenie č. 7: v septembri 2010 ďalšie zvýšenie kapitálu vo výške 5,3 miliardy HUF; |
|
h) |
opatrenie č. 8: v septembri 2010 ďalší akcionársky úver vo výške 5,7 miliardy HUF a splatný úrok, ktorý nebol zaplatený. |
Článok 2
Opatrenia štátnej pomoci uvedené v článku 1, ktoré Maďarsko nezákonne poskytlo spoločnosti Malév Magyar Légiközlekedési Zrt. v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, sú nezlučiteľné s vnútorným trhom.
Článok 3
(1) Maďarsko získa od príjemcu späť pomoc uvedenú v článku 1.
(2) Sumy, ktoré sa majú získať späť, sa úročia odo dňa, kedy boli sprístupnené príjemcovi, až do ich skutočného vrátenia.
(3) Úrok sa vypočíta ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) č. 794/2004.
Článok 4
(1) Vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 je bezodkladné a účinné.
(2) Maďarsko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.
Článok 5
(1) Maďarsko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:
|
a) |
celkovú sumu (istinu a úrok z vymáhanej sumy), ktorú má príjemca vrátiť; |
|
b) |
podrobný opis už prijatých alebo plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím; |
|
c) |
dokumenty, ktoré dokazujú, že príjemcovi bolo nariadené vrátiť pomoc. |
(2) Maďarsko bude informovať Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, až do úplného vrátenia pomoci uvedenej v článku 2 ods. 3 s úrokom. Na požiadanie Komisie bezodkladne poskytne informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokov, ktoré príjemca už vrátil.
Článok 6
Toto rozhodnutie je určené Maďarsku.
V Bruseli 9. januára 2012
Za Komisiu
Joaquín ALMUNIA
podpredseda
(1) S účinnosťou od 1. decembra 2009 sa článok 87 Zmluvy o ES stal článkom 107ZFEÚ a článok 88 Zmluvy o ES článkom 108 ZFEÚ; tieto dva súbory ustanovení sú v podstate identické. Na účely tohto rozhodnutia by sa odkaz na článok 107 ZFEÚ mal v prípade potreby chápať ako odkaz na článok 87 Zmluvy o ES a odkaz na článok 108 ZFEÚ ako odkaz na článok 88 Zmluvy o ES.
(2) Rozhodnutie Komisie K(2010) 9671 v konečnom znení z 21. decembra 2010 (Ú. v. EÚ C 156, 26.5.2011, s. 11).
(3) Sumy v EUR sú v tomto rozhodnutí približnými hodnotami, ktoré sa poskytujú iba ako ukazovatele. Všetky sumy uvedené v HUF (s výnimkou úveru vo výške 76 miliónov EUR od MFB a záruky vo výške 32 miliónov EUR od VEB, ktoré sú uvedené v EUR, pozri odôvodnenie 20) sú prepočítané na EUR s použitím výmenného kurzu z 2. augusta 2011: 270 HUF/EUR. V roku 2011 HUF výrazne kolísal medzi hodnotou 260 a 300 HUF/EUR.
(4) Maďarské orgány informovali Komisiu o dohodách o financovaní v súvislosti s privatizáciou spoločnosti Malév prostredníctvom elektronického oznámenia z 10. apríla 2008. Toto opatrenie bolo zaevidované pod číslom N 190/2008. Maďarské orgány zrušili toto opatrenie 12. novembra 2009.
(5) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.
(6) http://www.malev.com/companyinformation/introduction/malev-company-profile.
(7) Podľa webovej stránky spoločnosti Malév „so spoločnosťou Malév letelo v roku 2010 viac ako 3 milióny platiacich cestujúcich“.
(8) Pán Abramovič poskytol tento 49 % podiel v spoločnosti AirBridge ako záruku banke VEB, ruskej štátnej „banke zahraničnej hospodárskej činnosti“, ako záruku za úver, ktorý VEB poskytla spoločnosti AirBridge.
(9) Presnejšie kapitál vo výške 20 miliónov EUR a sumu 30 miliónov EUR vo forme kapitálu, podriadeného úveru alebo úveru.
(10) Za poplatok, ktorý pozostáva z „jednorazového poplatku“ vo výške 110 000 EUR, „ročného poplatku“ vo výške 1,1 milióna EUR, pričom spoločnosť Malév hradí všetky súvisiace náklady na údržbu a prevádzku.
(11) Pohľadávka spoločnosti Malév v súvislosti s vrátením tejto platby bola neskôr vyrovnaná v rámci dohody z februára 2010 o výmene dlhu za kmeňové akcie, ako sa uvádza ďalej v texte, t. j. jeden rok po zaplatení zálohových platieb spoločnosti Malév. Výšku istiny a úroky potom audítor stanovil na sumu 4 664 604 041 HUF (17 miliónov EUR).
(12) Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.
(13) Napríklad strata zamestnania, vplyv na dodávateľov spoločnosti Malév, zníženie prepravných objemov na budapeštianskom letisku, znížený prílev turistov a negatívne vplyvy na všeobecnú atraktívnosť Maďarska ako miesta na investovanie.
(14) „Tretí balík opatrení“ zahŕňa zavedenie harmonizovaných požiadaviek na prevádzkovú licenciu pre letecké spoločnosti EÚ [nariadenie (EHS) č. 2407/92], otvorený prístup pre všetky letecké spoločnosti EÚ s takouto prevádzkovou licenciou na všetky trasy v rámci EÚ [nariadenie (EHS) č. 2408/92] a úplnú slobodu, pokiaľ ide o cestovné a sadzby [nariadenie (EHS) č. 2409/92].
(15) Rozsudok zo 6. marca 2003 v spojených veciach T-228/99 a T-233/99, Westdeutsche Landesbank GZ/Komisia, Zb. 2003, s. II-435 a nasl., bod 245.
(16) Rozsudok zo 16. mája 2002 vo veci C-482-99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-4397, bod 71.
(17) Rozsudok v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 (uvedený v poznámke pod čiarou č. 15), bod 255.
(18) Rozsudok z 21. marca 1991 vo veci C-305/89, Taliansko/Komisia, Zb. 1991, s. I-1603, bod 20.
(19) Rozsudok v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 (uvedený v poznámke pod čiarou č. 15), bod 246. Pozri aj rozsudok z 30. apríla 1998 vo veci T-16/96, Cityflyer Express/Komisia, Zb. 1998, s. II-757, bod 76.
(20) Rozsudok v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 (uvedený v poznámke pod čiarou č. 15), bod 251.
(21) Rozsudok vo veci T-16/96 (uvedený v poznámke pod čiarou č. 19), body 45 a 46.
(22) Rozsudok z 15. septembra 1998 vo veci T-11/95, BP Chemicals/Komisia, Zb. 1998, s. II-3235, bod 170; rozsudok z 13. septembra 2010 v spojených veciach T-415/05, T-416/05 a T-423/05, Olympic (zatiaľ neuverejnený v zbierke), bod 385.
(23) Rozsudok z 10. júla 1986 vo veci C-40/85, Belgicko/Komisia (Boch), Zb. 1986, s. 2321, bod 13. Pozri aj rozsudok z 21. januára 1999 v spojených veciach T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Neue Maxhütte Stahlwerke GmbH/Komisia, Zb. 1999, s. II-17, bod 132.
(24) Zoznam existujúcich opatrení pomoci uvedený v bode 1 písm. b) existujúceho mechanizmu pomoci ustanoveného v kapitole 3 prílohy IV k Zmluve o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska k Európskej únii.
(25) Ú. v. ES L 140, 30.4.2004, s. 1. Rozsudok z 25. marca 2009 vo veci T-332/06, Alcoa Trasformazioni/Komisia (zatiaľ neuverejnený v zbierke), bod 32, a rozsudok zo 6. marca 2002 v spojených veciach T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Diputación Foral de Álava/Komisia, Zb. 2002, s. II-1275.
(26) Spoločnosť Malév bola najmä povinná odkúpiť späť obchodnú značku Malév v roku 2017 za sumu 76 miliónov EUR, z ktorej by spoločnosť MAVA potom zaplatila úver od MFB.
(27) Hodnotenia všetkých troch aktív (lietadlo, potrubie na prepravu leteckého petroleja a obchodná značka Malév) vypracovala spoločnosť American Appraisal.
(28) Metóda založená na nákladoch, pri ktorej sa zohľadňujú aj ročné informácie z časopisu „The Aircraft Value Reference“ a orientačná ponuka na lietadlo (orientačnú ponuku na lietadlo poskytla spoločnosť American Appraisal na základe informácií spoločnosti Malév).
(29) Metóda založená na nákladoch.
(30) Rozsudok z 29. júna 1999 vo veci C-256/97, DM Transport, Zb. 1999, s. I-3913, bod 27, a rozsudok z 11. júla 2002 vo veci T-152/99, HAMSA, Zb. 2002, s. II-3049, bod 157.
(31) Účtovná závierka za rok 2010.
(32) Oznámenie Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb, Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6.
(33) Rozsudok z 12. júla 1973 vo veci C-70/72, Komisia/Nemecko, Zb. 1973, s. 813, bod 13.
(34) Rozsudok zo 14. septembra 1994 v spojených veciach C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Španielsko/Komisia, Zb. 1994, s. I-4103, bod 75.
(35) Rozsudok zo 17. júna 1999 vo veci C-75/97, Belgicko/Komisia, Zb. 1999], s. I-3671, body 64 – 65.
(36) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.
(37) Podľa záveru uvedeného v odôvodnení 75 maďarské orgány nepreukázali hodnotu obchodnej značky Malév, ktorá môže byť rovná nule.