<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T‑291/11</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62011TJ0291</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2014:896">EU:T:2014:896</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>10</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>10</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK ZO <DATE ISO="20141016">16. 10. 2014</DATE> – VEC T‑291/11 [<HT TYPE="ITALIC">VÝŇATKY</HT>]</P><P>PORTOVESME/KOMISIA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (ôsma komora)</P><P>zo <DATE ISO="20141016">16. októbra 2014</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: taliančina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Štátna pomoc</KEYWORD><KEYWORD>Elektrická energia</KEYWORD><KEYWORD>Zvýhodnená tarifa</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom</KEYWORD><KEYWORD>Pojem štátna pomoc</KEYWORD><KEYWORD>Nová pomoc</KEYWORD><KEYWORD>Rovnosť zaobchádzania</KEYWORD><KEYWORD>Primeraná lehota</KEYWORD></INDEX><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑291/11,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Portovesme Srl</HT>, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: F. Ciulli, G. Dore, M. Liberati a A. Vinci, advokáti,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európskej komisii</HT>, v zastúpení: V. Di Bucci a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><P>ktorej predmetom je návrh na úplné alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>v rozsahu považovanom za primeraný<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2011/746/EÚ z <DATE ISO="20110223">23. februára 2011</DATE> o štátnej pomoci, ktorú poskytlo Taliansko spoločnostiam Portovesme Srl, ILA SpA, Eurallumina SpA a Syndial SpA [Opatrenia štátnej pomoci C 38/B/04 (ex NN 58/04) a C 13/06 (ex N 587/05)] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="309" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 309, s. 1</REF.DOC.OJ>), a subsidiárne návrh na zrušenie uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom je v ňom nariadené vrátenie predmetnej pomoci,</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),</P><P>v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kančeva a C. Wetter (spravodajca),</P><P>tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20131213">13. decembra 2013</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Uvádzajú sa len tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.</P></NOTE></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Žalobkyňa, Portovesme Srl, je výrobcom neželezných kovov, medzi ktoré v prípade jej závodov v Portoscuse (Taliansko) a v San Gavine (Taliansko) patria zinok, striebro a olovo.</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Na základe článku 1 dekrétu predsedu vlády zo <DATE ISO="20040206">6. februára 2004</DATE> (GURI č. 93 z <DATE ISO="20040421">21. apríla 2004</DATE>, s. 5; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>dekrét z roku 2004<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>[tarifné] podmienky stanovené v bode 2 vyhlášky Ministerstva priemyslu, obchodu a remesiel z <DATE ISO="19951219">19. decembra 1995</DATE> [sa rozšírili] na dodávky elektrickej energie určené na výrobu a spracovanie hliníka, olova, striebra a zinku, ale iba v súvislosti so závodmi, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky už existovali a sú situované na ostrovoch s nedostatočným napojením alebo bez napojenia na vnútroštátnu elektrickú a plynovú sieť<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Dekrét z roku 2004 tak umožnil, aby sa na nových príjemcov, medzi nimi aj na žalobkyňu, vzťahovala zvýhodnená tarifa, ktorá sa na základe ministerskej vyhlášky z <DATE ISO="19951219">19. decembra 1995</DATE> (GURI č. 39 zo <DATE ISO="19960216">16. februára 1996</DATE>, s. 8, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>vyhláška z roku 1995<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>) už poskytovala do <DATE ISO="20051231">31. decembra 2005</DATE> spoločnosti Alcoa Trasformazioni Srl vyrábajúcej hliník, ktorá je usadená na Sardínii (Taliansko). Toto rozšírenie malo mať dočasnú povahu a malo skončiť zavedením alebo posilnením vyššie uvedeného pripojenia, a to najneskôr <DATE ISO="20070630">30. júna 2007</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Je dôležité spresniť, že vyhláška z roku 1995 bola prijatá v rámci privatizácie spoločnosti Alumix SpA. Táto privatizácia viedla k tomu, že Komisia vydala oznámenie adresované ostatným členským štátom a ostatným dotknutým osobám podľa článku [88] ods. 2 [ES], týkajúce sa štátnej pomoci talianskej vlády v prospech spoločnosti Alumix, ktoré bolo oznámené Talianskej republike a uverejnené <DATE ISO="19961001">1. októbra 1996</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="288" PAGE.FIRST="4" DATE.PUB="1996">Ú. v. ES C 288, s. 4</REF.DOC.OJ>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>rozhodnutie Alumix<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Dekrét z roku 2004 vo svojom článku 1 ods. 1 stanovuje, že Autorità per l’energia elettrica e il gas (taliansky Úrad pre elektrickú energiu a plyn, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>AEEG<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>) <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>rozšír[i] tarifné podmienky uvedené v bode 2<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> vyhlášky z roku 1995. Táto vyhláška z roku 1995 obsahuje päť bodov, z ktorých prvé dva sú v tomto spore relevantné. Bod 1 uvedenej vyhlášky stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>sadzobník v prípade dodávky elektrickej energie na výrobu primárneho hliníka obsiahnutý v tabuľke A‑9 uvedenej v prílohe rozhodnutia č. 15 zo <DATE ISO="19931214">14. decembra 1993</DATE> sa od <DATE ISO="19960101">1. januára 1996</DATE> zrušuje<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> a že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>namiesto neho sa uplatnia tarify za časový úsek, ktoré sú stanovené v tabuľke A‑6 tohto opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>. Bod 2 vyhlášky z roku 1995 uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>režim príplatkov stanovený opatrením CIP č. 13 z <DATE ISO="19920724">24. júla 1992</DATE> a jeho neskoršie zmeny a doplnenia, ktorý sa má uplatniť na každú dodávku určenú na výrobu primárneho hliníka, ale iba v súvislosti so závodmi, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky už existovali, sa zrušuje k <DATE ISO="20051231">31. decembru 2005</DATE><QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v Taliansku prislúcha stanoviť cenové úrovne a podmienky súvisiace s dodávkou elektrickej energie Comitato interministeriale dei prezzi (medzirezortný výbor pre ceny; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>CIP<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>). Tarifa za elektrickú energiu zahŕňa paušálnu zložku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>zodpovedajúcu prisľúbenej alebo dodanej elektrickej energii<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> a variabilnú zložku, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>ktorá závisí od spotrebovanej energie<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (bod 2.5.1 rozhodnutia Alumix). Táto variabilná zložka sama osebe zahŕňa dve zložky, a to <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>cenu energie<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>tepelný príplatok<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>. Podobne ako paušálna zložka, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>cena energie<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> slúži <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>na pokrytie… administratívnych a finančných nákladov súvisiacich s výrobou elektrickej energie<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (ten istý bod rozhodnutia Alumix), pričom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>tepelný príplatok<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>súvisí s nákladmi na palivo používanými na výrobu elektrickej energie a s nákladmi na nákup elektrickej energie tuzemského alebo zahraničného pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (ten istý bod rozhodnutia Alumix).</TXT></NP><?PAGE NO="3"?><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Paušálna zložka a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>cena energie<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> boli v čase prijatia rozhodnutia Alumix stanovené rozhodnutím CIP č. 45/1990 a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>tepelný príplatok<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> jeho rozhodnutím č. 26/1989. Rozhodnutím CIP č. 13/1992 bol <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>tepelný príplatok<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> na primárne spracovanie hliníka v zlievarni nachádzajúcej sa na území mesta Portovesme na Sardínii znížený o dve tretiny, a to z 26,6 talianskych lír (ITL) za kilowatthodinu na 8,8 ITL. Táto tarifa (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>tarifa uplatňovaná pred prijatím rozhodnutia Alumix<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>) časovo predchádza rozhodnutiam, ktoré prijali talianske orgány v rámci privatizácie spoločnosti Alumix a ktoré sa týkali taríf za elektrickú energiu uplatňujúcich sa na zlievarne hliníku so sídlom v mestách Portovesme a Fusina v Benátsku (Taliansko).</TXT></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>V tomto ohľade Komisia Európskych spoločenstiev uviedla, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>[pokiaľ ide o] pôvodnú tarifu za elektrickú energiu, ktorá sa uplatňovala na zlievareň v Portovesme na základe rozhodnutia CIP č. 13/[1992] stanovujúceho zníženie tepelného príplatku, [bolo] potrebné vyvodiť záver, že toto tepelné zníženie predstav[ovalo] štátnu pomoc<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, keďže toto rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>prijaté talianskou vládou jednomyseľne, zníži[lo] náklady, ktoré znášala táto zlievareň, bez toho, aby boli výhody z tohto opatrenia poskytnuté ostatným závodom vo zvyšnej časti Talianska<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (bod 4.2 rozhodnutia Alumix).</TXT></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Tarifa uplatňovaná pred prijatím rozhodnutia Alumix bola následne preskúmaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>z hľadiska sledovania cieľa dlhodobého regionálneho rozvoja v zmysle článku 92 ods. 3 [písm. a)] ES<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (bod 4.2 rozhodnutia Alumix) a s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto zvýhodnené tarify boli od <DATE ISO="19960101">1. januára 1996</DATE> zrušené. Komisia dospela k záveru, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>na kapitálové injekcie, platbu zmrazených dlhov a [<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>tarifu uplatňovanú pred prijatím rozhodnutia Alumix<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="2018" ID="QE0028"/> sa vzťahovali] výnimky uvedené v článku 92 ods. 3 [písm. a) a c)] ES<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (bod 5 rozhodnutia Alumix).</TXT></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Privatizácia spoločnosti Alumix (ktorá viedla k predaju väčšiny aktív skupiny Alumix spoločnosti Alcoa Italia SpA, ktorá sa na konci tohto procesu stala spoločnosťou Alcoa Trasformazioni) viedla talianskeho zákonodarcu k prijatiu množstva opatrení, z ktorých niektoré sa týkali zníženia taríf za elektrickú energiu uplatňovaných na túto spoločnosť. Boli tak prijaté tri odlišné tarify, jedna týkajúca sa závodu so sídlom v Portovesme, dve ďalšie týkajúce sa závodu so sídlom vo Fusine. Pokiaľ ide o tieto dva závody, tarifa zahŕňala hraničné výrobné náklady na elektrickú energiu v dotknutom regióne, a to 36 ITL za kilowatthodinu v prípade závodu v Portovesme a 39 ITL za kilowatthodinu v prípade závodu vo Fusine, pričom k tomuto základu boli pripočítané fixné náklady.</TXT></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>V tabuľke zobrazenej ďalej v štvrtom odseku bodu 2.5.2 rozhodnutia Alumix sa uvádza tarifa, ktorá sa uplatňovala na zlievareň nachádzajúcu sa v meste Portovesme v období rokov 1996 až 2005. Čo sa týka zlievarne vo Fusine, jej zásobovanie bolo upravené v dvoch samostatných zmluvách, pričom jedna bola uzavretá medzi spoločnosťami Ente nazionale per l’energia elettrica (ENEL) a SAVA, ktorú kúpila Alumix, a druhá stanovuje tarifu vypočítanú z priemerných hraničných nákladov na vyrobenú elektrickú energiu, a to 39 ITL za kilowatthodinu. Prvá a tretia tarifa predstavovali ku dňu prijatia rozhodnutia Alumix posledný vývoj v oblasti zvýhodnených taríf za elektrickú energiu (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>tarifa Alumix<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>V prvom prípade týkajúcom sa závodu v Portovesme, Komisia zastávala názor, že:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>Za súčasných okolností sa ENEL bežne správa ako podnikateľský subjekt a… tarifa, ktorú uplatňuje, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 [ES].<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (bod 4.2 rozhodnutia Alumix)</P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>V druhom prípade týkajúcom sa závodu vo Fusine, použila rovnaké úvahy, pokiaľ ide o tretiu tarifu, ktorá bola vypočítaná z priemerných hraničných nákladov na vyrobenú elektrickú energiu.</TXT></NP><?PAGE NO="4"?><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Napokon, ešte v súvislosti s týmto závodom, ale pokiaľ ide o zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťami ENEL a SAVA (druhá tarifa), uviedla, že išlo o bežnú obchodnú transakciu a že platba v prípade piatich vodných elektrární a príslušnej siete nebola uskutočnená jednorázovo, ale sa rozvrhla na niekoľko rokov a bola poskytnutá vo forme dodávky elektrickej energie.</TXT></NP><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Komisia teda zastávala názor, že tieto tri tarify – medzi nimi aj tarifa Alumix – neobsahovali <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>nijaký prvok štátnej pomoci v zmysle článku 92 ods. 1 [ES]<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (posledný odsek bodu 4.2 rozhodnutia Alumix).</TXT></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Zavedenie zvýhodnenej tarify vyplývajúcej z dekrétu z roku 2004, ktorý sa uvádza v bode 2 a nasl. vyššie, predpokladalo, že AEEG prijme rozhodnutie v tomto zmysle.</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>AEEG prijala rozhodnutie č. 110/04 z <DATE ISO="20040705">5. júla 2004</DATE>, ktoré poskytnutie zvýhodnenej tarify podmieňovalo riadnym vykonaním postupu oznamovania v zmysle pravidiel v oblasti štátnej pomoci.</TXT></NP><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Ukázalo sa však, že talianske orgány uvedené oznámenie nevykonali, ale že Komisia po tom, čo jej boli predložené články z tlače, požiadala Taliansku republiku listami z 22. januára a z <DATE ISO="20040319">19. marca 2004</DATE> o objasnenie predmetných opatrení. Listami z 9. februára, 9. júna a z <DATE ISO="20040920">20. septembra 2004</DATE> tento členský štát poskytol Komisii vysvetlenia, najmä pokiaľ ide o dekrét z roku 2004, informoval AEEG o rozsahu, v akom boli tieto skutočnosti poskytnuté, a dal mu pokyn, aby uvedený dekrét vykonal, k čomu došlo na základe rozhodnutia č. 148/04 z <DATE ISO="20040809">9. augusta 2004</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Rozhodnutím, ktoré bolo Talianskej republike oznámené listom zo <DATE ISO="20041116">16. novembra 2004</DATE>, Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, pokiaľ ide o štátnu pomoc C 38/2004 (ex NN 58/04) – Pomoc v prospech spoločnosti Portovesme Srl (zhrnutie v <REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="030" PAGE.FIRST="7" DATE.PUB="2005">Ú. v. EÚ C 30, 2005, s. 7</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20041217">17. decembra 2004</DATE> AEEG informoval talianskeho ministra pre výrobné činnosti o tom, že vzhľadom na uvedené rozhodnutie predčasne prerušil uplatnenie režimu upraveného v dekréte z roku 2004.</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Z informácií, ktoré Talianska republika poskytla v rámci správneho konania, vyplýva, že na základe uvedeného režimu žalobkyňa získala za elektrickú energiu spotrebovanú v období od apríla do októbra 2004 od verejnoprávneho orgánu Cassa Conguaglio per il settore elettrico (taliansky Vyrovnávací fond v elektroenergetickom sektore) platby v celkovej výške <FT TYPE="DECIMAL">12845892,82</FT> eura, ktoré predstavujú kompenzačnú náhradu zodpovedajúcu rozdielu medzi cenou uplatňovanou žalobkyniným dodávateľom elektrickej energie a zvýhodnenou tarifou stanovenou štátom, vynásobenou množstvom spotrebovanej elektrickej energie.</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Talianske orgány však <DATE ISO="20050314">14. marca 2005</DATE> prijali zákonný dekrét č. 35 (GURI č. 111 zo <DATE ISO="20050514">14. mája 2005</DATE>, s. 4), ktorý bol zmenený na zákon po zmenách a doplneniach zákonom č. 80 zo <DATE ISO="20050514">14. mája 2005</DATE> (riadna príloha GURI č. 91 zo <DATE ISO="20050514">14. mája 2005</DATE>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>zákon z roku 2005<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Na základe článku 11 ods. 12 zákona z roku 2005 bola zvýhodnená tarifa, ktorá bola priznaná žalobkyni, predĺžená do <DATE ISO="20101231">31. decembra 2010</DATE>. Komisii však nebol oznámený dekrét z roku 2004, ani článok 11 ods. 11 zákona z roku 2005, týkajúci sa zvýhodnenej tarify uplatňovanej na spoločnosť Alcoa Trasformazioni, zatiaľ čo článok 11 ods. 12 toho istého zákona bol Komisii oznámený <DATE ISO="20051123">23. novembra 2005</DATE> v súlade s článkom 88 ods. 3 ES, pričom <DATE ISO="20051128">28. novembra 2005</DATE> došlo k výmene ďalšej korešpondencie.</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20051222">22. decembra 2005</DATE> Komisia požiadala Taliansku republiku o dodatočné informácie, ktorá jej ich poskytla v liste z <DATE ISO="20060303">3. marca 2006</DATE>.</TXT></NP><?PAGE NO="5"?><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Rozhodnutím, ktoré bolo Talianskej republike oznámené listom z <DATE ISO="20060426">26. apríla 2006</DATE>, Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, pokiaľ ide o štátnu pomoc C 13/06 (ex N 587/05) – Zvýhodnená tarifa za elektrickú energiu pre priemyselné odvetvia s vysokou spotrebou elektrickej energie na Sardínii (zhrnutie v <REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="145" PAGE.FIRST="8" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ C 145, s. 8</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Komisia <DATE ISO="20060822">22. augusta 2006</DATE> požiadala o doplňujúce spresnenia, ktoré jej Talianska republika poskytla listom z <DATE ISO="20060928">28. septembra 2006</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Keďže uplatnenie režimu, ktorý je upravený v článku 11 ods. 12 zákona z roku 2005, podlieha vzhľadom na uskutočnené oznámenie schváleniu Komisie, uvedený režim nebol zavedený.</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Komisia sa <DATE ISO="20081029">29. októbra 2008</DATE> rozhodla preskúmať zvýhodnenú tarifu upravenú v dekréte z roku 2004 jednotlivo podľa toho, či sa týkala spoločnosti Alcoa Trasformazioni alebo nových príjemcov uvedenej tarify, vrátane žalobkyne.</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Po tom, čo došlo k výmene korešpondencie medzi Komisiou a Talianskou republikou, sa ukázalo, že zvýhodnená tarifa, ktorej príjemcom bola spoločnosť Alcoa Trasformazioni, v skutočnosti nebola predĺžená dekrétom z roku 2004, a táto spoločnosť naďalej, až do nadobudnutia účinnosti článku 11 ods. 11 zákona z roku 2005, podliehala úprave stanovenej vo vyhláške z roku 1995.</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>V rozhodnutí 2011/746/EÚ z <DATE ISO="20110223">23. februára 2011</DATE> o štátnej pomoci, ktorú poskytlo Taliansko spoločnostiam Portovesme Srl, ILA SpA, Eurallumina SpA a Syndial SpA [Opatrenia štátnej pomoci C 38/B/04 (ex NN 58/04) a C 13/06 (ex N 587/05)] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="309" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 309, s. 1</REF.DOC.OJ>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>) Komisia pokiaľ ide o pomoc, ktorá podľa nej vyplýva z článku 11 ods. 12 zákona z roku 2005, zastávala názor, že táto pomoc nebola zlučiteľná s vnútorným trhom a následne Talianskej republike zakázala, aby ju poskytla, a ďalej pokiaľ ide o pomoc, ktorá je podľa nej upravená v dekréte z roku 2004, ju takisto považovala za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, a preto Talianskej republike nariadila, aby ju od jej príjemcov vymohla.</TXT></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni oznámené <DATE ISO="20110331">31. marca 2011</DATE>.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P><NP><NO.P>39</NO.P><TXT>Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zrušil úplne alebo čiastočne <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>v rozsahu, ktorý sa považuje za primeraný<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> napadnuté rozhodnutie,</P></ITEM><ITEM><P>subsidiárne zrušil uvedené rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v ňom nariaďuje vrátenie predmetnej pomoci,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP><NP><NO.P>40</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zamietol žalobu,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>41</NO.P><TXT>V rámci svojich návrhov žalobkyňa primárne navrhuje, aby Všeobecný súd najprv úplne zrušil napadnuté rozhodnutia a následne, v prípade ak to tak neurobí, ho zrušil čiastočne <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>v rozsahu, ktorý sa považuje za primeraný<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>. V rámci svojich návrhov, ktoré boli predložené subsidiárne, navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>v rozsahu, v akom sa v ňom nariaďuje vrátenie predmetnej pomoci<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>42</NO.P><TXT>Žalobkyňa, ktorú Všeobecný súd na pojednávaní vyzval, aby spresnila rozsah svojich návrhov, uviedla, že jej návrhy sa majú chápať tak, že sa obmedzujú na návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej toto rozhodnutie týka, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.</TXT></NP><NP><NO.P>43</NO.P><TXT>Tieto spresnenia vedú k rozhodnutiu, že žaloba je prípustná v rozsahu, v akom žalobkyňa primárne požaduje zrušenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa jej týka, a subsidiárne zrušenie toho istého rozhodnutia v časti, v ktorej jej ukladá povinnosť vrátiť pomoc, ktorá jej bola priznaná.</TXT></NP><NP><NO.P>44</NO.P><TXT>Pokiaľ však ide o návrh na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>v rozsahu, ktorý sa považuje za primeraný<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>, je dôležité pripomenúť, že pokiaľ súd Európskej únie rozhoduje o návrhu na zrušenie aktu uvedeného v článku 263 ZFEÚ, jeho právomoc sa obmedzuje na preskúmanie zákonnosti napadnutého aktu (rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="19990708">8. júla 1999</DATE>, DSM/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-5/93 P" PAGE.ECR="I-4695" YEAR="1999">C-5/93 P, Zb. s. I-4695</REF.DOC.ECR>, bod 36, a rozsudok Všeobecného súdu z <DATE ISO="20090609">9. júna 2009</DATE>, NDSHT/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-152/06" PAGE.ECR="II-1517" YEAR="2009">T-152/06, Zb. s. II-1517</REF.DOC.ECR>, bod 73).</TXT></NP><NP><NO.P>45</NO.P><TXT>Konštatovanie protiprávnosti pre niektorý z dôvodov uvedených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ ho tak musí v prípade potreby viesť k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu uvedeného aktu, a to najmä v závislosti od povahy alebo rozsahu uvedenej protiprávnosti, bez toho, aby mohol rozhodnúť o tomto zrušení alebo upraviť jeho rozsah na základe dôvodov spravodlivosti a vhodnosti (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Všeobecného súdu z <DATE ISO="20051025">25. októbra 2005</DATE>, Micha/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="CST" NO.CASE="T-50/04" PAGE.ECR="II-1499" PAGE.SUM="I-A-339" YEAR="2005">T-50/04, Zb. VS s. I-A-339, II-1499</REF.DOC.ECR>, bod 46), ktoré zjavne využila žalobkyňa, keď použila formuláciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>v rozsahu, ktorý sa považuje za primeraný<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>46</NO.P><TXT>Žaloba je preto prípustná s výnimkou druhej časti návrhov, ktorú žalobkyňa uviedla ako primárnu, smerujúcu k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>v rozsahu, ktorý sa považuje za primeraný<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O veci samej</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>47</NO.P><TXT>Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza jedenásť žalobných dôvodov.</TXT></NP><NP><NO.P>48</NO.P><TXT>Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a článkov 4, 7, 10 a 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z <DATE ISO="19990322">22. marca 1999</DATE>, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="083" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1999">Ú. v. ES L 83, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 08/001, s. 339), druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom a neúplnom opise právneho rámca uplatniteľného na túto vec a na následnom porušení povinnosti náležitej starostlivosti a nestrannosti Komisie, tretí žalobný dôvod sa týka porušenia zásady rovnosti zaobchádzania so spoločnosťou Alcoa Trasformazioni a žalobkyňou, štvrtý žalobný dôvod spočíva v neexistencii štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, piaty žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z nesprávnych predpokladov, šiesty žalobný dôvod je založený na existujúcej povahe predmetnej pomoci, siedmy žalobný dôvod je založený na jej zlučiteľnosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>so spoločným trhom<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, ôsmy žalobný dôvod spočíva v porušení článkov 2 ES, 3 ES, 5 ES a 12 ES, ako aj zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, deviaty žalobný dôvod sa týka porušenia článku 174 ZFEÚ<?PAGE NO="7"?> a vyhlásenia č. 30 o ostrovných regiónoch, pripojeného k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="340" PAGE.FIRST="136" DATE.PUB="1997">Ú. v. ES C 340, 1997, s. 136</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>vyhlásenie o ostrovných regiónoch<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>), desiaty žalobný dôvod sa týka porušenia článku 107 ods. 3 písm. a) až c) ZFEÚ, usmernení o národnej regionálnej pomoci (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="054" PAGE.FIRST="13" DATE.PUB="2006">Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 08/001, s. 226) a nezohľadnenia usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="054" PAGE.FIRST="13" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13</REF.DOC.OJ>) a jedenásty žalobný dôvod je rovnako ako prvý založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.</TXT><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></NP><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O ôsmom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článkov 2 ES, 3 ES, 5 ES a 12 ES, ako aj zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality</P></TI></TITLE><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o jej druhú výhradu týkajúcu sa porušenia povinnosti odôvodnenia v súvislosti so selektívnou povahou predmetného opatrenia</P></TI></TITLE><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a článkov 4, 7, 10 a 14 nariadenia č. 659/1999 a o jedenástom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery</P></TI></TITLE><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom a neúplnom uvedení právneho rámca uplatniteľného na túto vec a o následnom porušení povinnosti náležitej starostlivosti a nestrannosti Komisie</P></TI></TITLE><NP><NO.P>80</NO.P><TXT>Žalobkyňa tvrdí, že stanovenie zvýhodnenej tarify v dekréte z roku 2004 a v rozhodnutiach, ktoré ju zaviedli, vedie k rovnakej tarife, akou bola tarifa uplatňovaná pred prijatím rozhodnutia Alumix, ktorú Komisia považovala v rozhodnutí Alumix za zlučiteľnú so spoločným trhom. Domnieva sa, že je oprávnená sa na tento precedens odvolávať, aby sa pomoc mohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. V tomto prípade by nebola povinná vrátiť sumy, ktoré dostala na základe uvedeného opatrenia. To však predpokladá, že predmetná rozhodovacia prax je zákonná a uplatniteľná (pretože Komisia nie je viazaná svojou skoršou rozhodovacou praxou, no na základe zásady rovnosti zaobchádzania, je ňou naopak viazaná, ak ide o tú istú pomoc).</TXT></NP><NP><NO.P>81</NO.P><TXT>Žalobkyňa opiera svoju analýzu o tieto úvahy: dekrét z roku 2004 vo svojom článku 1 prvom odseku odkazuje na bod 2 vyhlášky z roku 1995, ktorý sám odkazuje na rozhodnutie CIP č. 13/92. Toto rozhodnutie však vytvorilo najmä v súvislosti s <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>tepelným príplatkom<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> tarifu uplatňovanú pred prijatím rozhodnutia Alumix. V roku 2004 sa na ňu uplatňovala práve táto tarifa, ktorá bola v roku 1996 uznaná za zlučiteľnú so spoločným trhom, čo podľa jej záveru prirodzene znamená, že napadnuté rozhodnutie je v tejto otázke protiprávne.</TXT></NP><NP><NO.P>82</NO.P><TXT>Druhý žalobný dôvod nemožno prijať.</TXT></NP><NP><NO.P>83</NO.P><TXT>Najprv treba zdôrazniť, že Talianska republika sa v rámci privatizácie spoločnosti Alumix zaviazala voči spoločnosti Alcoa Italia, že bude dodržovať tarifu Alumix [pričom Alcoa Italia bola dokonca na základe zmluvy oprávnená pozastaviť prevádzku vyššie uvedených závodov, ak <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>počas troch alebo viacerých mesiacov v rámci obdobia šiestich mesiacov tarify za elektrickú energiu prekroč[ili] aspoň o 5 % stanovené tarify<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (bod 2.7 rozhodnutia Alumix)], takže keď bola prijatá vyhláška z roku 1995, prevzala charakteristické znaky tarify Alumix, ako to Komisia potvrdila na pojednávaní. Rozhodnutie Alumix, ktoré bolo prijaté v roku 1996, ju teda implicitne schvaľuje.</TXT></NP><?PAGE NO="8"?><NP><NO.P>84</NO.P><TXT>Ako bolo pripomenuté v bodoch 6 až 15 vyššie, zvýhodnená tarifa, ktorú Komisia schválila v rozhodnutí Alumix, zahŕňala rôzne formy taríf, a to v prvom rade pôvodnú tarifu, ktorú spoločnosti Alumix poskytla spoločnosť ENEL najmä na základe rozhodnutia CIP č. 13/1992 (tarifa uplatňovaná pred prijatím rozhodnutia Alumix) a potom tarify priznané spoločnosti Alumix s ohľadom na jej privatizáciu a zachované vyhláškou z roku 1995 v prospech hlavného nadobúdateľa skupiny, ktorým bola spoločnosť Alcoa Italia, ktorá sa neskôr transformovala na spoločnosť Alcoa Trasformazioni (tarifa Alumix).</TXT></NP><NP><NO.P>85</NO.P><TXT>Následne treba uviesť, že hoci je z formálneho hľadiska pravda, že dekrét z roku 2004 odkazuje na bod 2 vyhlášky z roku 1995, nič to nemení na tom, ako správne uvádza Komisia, že tento bod 2 nemožno vykladať izolovane od bodu 1. Podľa naposledy uvedeného bodu, ako sa pripomína v bode 5 vyššie, bol osobitný cenový režim pre primárny hliník stanovený v tabuľke A‑9 uvedenej v prílohe rozhodnutia CIP č. 15/93 zrušený od <DATE ISO="19960101">1. januára 1996</DATE> v prospech režimu zahŕňajúceho sadzby za časové úseky, ktorý je stanovený v tabuľke A‑6 uvedenej v prílohe daného rozhodnutia, bez toho, aby si to vyžiadalo zmenu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>tepelného príplatku<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>, ktorý je vymedzený v súlade s rozhodnutím CIP č. 13/92.</TXT></NP><NP><NO.P>86</NO.P><TXT>Preto tarifa uplatňovaná pred prijatím rozhodnutia Alumix, ako aj tarifa Alumix obsahovali medzi prvkami umožňujúcimi ich vymedzenie znížený <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>tepelný príplatok<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>, čo je jediný prvok, ktorý sa použil pri stanovení konečnej ceny za elektrickú energiu, ktorá je definovaná v rozhodnutí CIP č. 13/92.</TXT></NP><NP><NO.P>87</NO.P><TXT>Na žalobkyňu sa neuplatnila tarifa uplatňovaná pred prijatím rozhodnutia Alumix ani tarifa Alumix, ale režim upravený vyhláškou z roku 1995, ktorý sa do roku 2004, ktorý bol prahovým rokom, vyvíjal. V roku 2004 rozšírenie uvedenej tarify na ďalších príjemcov na základe dekrétu z roku 2004 viac nemalo ten istý účel ako v roku 1996, keď bolo prijaté rozhodnutie Alumix.</TXT></NP><NP><NO.P>88</NO.P><TXT>To vedie k zamietnutiu druhého žalobného dôvodu, aj pokiaľ ide o požiadavku nestrannosti Komisie, pretože od prijatia nových opatrení (a to dekrétu z roku a zákona z roku 2005) zaobchádzala so žalobkyňu a spoločnosťou Alcoa Trasformazioni rovnakým spôsobom, čo Všeobecný súd viac rozoberie v rámci svojej odpovede na tretiu otázku.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia zásady rovnosti zaobchádzania so spoločnosťou Alcoa Trasformazioni a žalobkyňou</P></TI></TITLE><NP><NO.P>89</NO.P><TXT>Žalobkyňa v rámci tretieho žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia v rozhodnutí 2010/460 zastávala názor, že zvýhodnená tarifa priznaná spoločnosti Alcoa Trasformazioni bola protiprávna, len pokiaľ ide o obdobie nasledujúce po 31. decembri 2005, keď podľa tejto inštitúcie skončila platnosť rozhodnutia Alumix. Žalobkyňa však zastáva názor, že keďže tarifa uplatňovaná na spoločnosť Alcoa Trasformazioni a tarifa, ktorá sa na ňu uplatňovala od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia AEEG č. 148/04, sú totožné (na základe dekrétu z roku 1995, a následne, ako uvádza, dekrétu z roku 2004 v prípade spoločnosti Alcoa Trasformazioni, a pokiaľ ide o ňu, len na základe dekrétu z roku 2004), rozdielne zaobchádzanie sa nezdá byť odôvodnené v prípade konštatovania protiprávnosti pomoci, a následne ani v prípade žiadosti o vrátenie kompenzačnej náhrady vyplatenej na základe dekrétu z roku 2004.</TXT></NP><NP><NO.P>90</NO.P><TXT>Treba poznamenať, že takýto žalobný dôvod nemôže uspieť. Z judikatúry teda vyplýva, že dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="20061026">26. októbra 2006</DATE>, Koninklijke Coöperatie Cosun, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-248/04" PAGE.ECR="I-10211" YEAR="2006">C-248/04, Zb. s. I-10211</REF.DOC.ECR>, bod 72 a tam citovanú judikatúru).</TXT></NP><NP><NO.P>91</NO.P><TXT>V prejednávanej veci Alcoa Trasformazioni a žalobkyňa neboli pôvodne v porovnateľnej právnej situácii: Alcoa Trasformazioni bola príjemcom zvýhodnenej tarify, ktorú Komisia schválila v rozhodnutí Alumix, a platnosť tejto tarify jej bola predĺžená, pričom žalobkyňa je novým príjemcom uvedenej tarify na základe dekrétu z roku 2004, ktorý sa v praxi na spoločnosť Alcoa Trasformazioni<?PAGE NO="9"?> neuplatňoval. Navyše zákon z roku 2005 obsahuje dve odlišné ustanovenia, a to článok 11 ods. 11, ktorý nebol Komisii oznámený, týkajúci sa spoločnosti Alcoa Traformazioni, a článok 11 ods. 12, ktorý sa týkal nových príjemcov zvýhodnenej tarify a bol Komisii riadne oznámený. Tieto odlišné skutočnosti navyše postačujú na odôvodnenie rozhodnutia Komisie rozdeliť preskúmanie vecí podľa toho, či sa týkali pôvodného príjemcu zvýhodnenej tarify alebo jej nových príjemcov.</TXT></NP><NP><NO.P>92</NO.P><TXT>Naproti tomu s ohľadom na zvýhodnenú tarifu, ktorá prešla vývojom, sa obe spoločnosti nachádzali v rovnakej situácii a Komisia, ktorá s nimi v každom prípade zaobchádzala rovnako, považovala uvedenú tarifu za nezlučiteľnú štátnu pomoc a v dôsledku toho nariadila, aby sa táto pomoc vrátila.</TXT></NP><NP><NO.P>93</NO.P><TXT>Je síce pravda, že vzhľadom na to, že zvýhodnená tarifa sa po 31. decembri 2005 považuje v napadnutom rozhodnutí za protiprávnu, a že je totožná s tarifou, ktorá platila pred týmto dátumom, žalobkyňa náležite tvrdí, že Komisia bola z dôvodu podstatnej zmeny povahy pôvodne schválenej pomoci oprávnená zasiahnuť skôr. Okrem toho treba uviesť, že Komisia pripustila, že Alcoa Trasformazioni mohla z dôvodu zmien, ku ktorým došlo v súvislosti so stanovením a vyplácaním zvýhodnenej tarify tejto spoločnosti dostávať na konci pôvodného obdobia (1995 – 2005), a konkrétnejšie v rokoch 2004 a 2005, protiprávnu štátnu pomoc (čo je okrem toho plne v súlade s rozhodnutím 2010/460 a so skutočnosťou, že predĺženie platnosti zvýhodnenej tarify sa považovalo za takúto pomoc).</TXT></NP><NP><NO.P>94</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania musí byť uvedená do súladu s požiadavkou dodržiavania zákonnosti, čo znamená, že nikto sa nemôže vo svoj prospech odvolávať na nezákonnosť, ku ktorej došlo v prospech inej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z <DATE ISO="19841009">9. októbra 1984</DATE>, Witte/Parlament, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="188/83" PAGE.ECR="3465" YEAR="1984">188/83, Zb. s. 3465</REF.DOC.ECR>, bod 15; zo <DATE ISO="19850704">4. júla 1985</DATE>, Williams/Dvor audítorov, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="134/84" PAGE.ECR="2225" YEAR="1985">134/84, Zb. s. 2225</REF.DOC.ECR>, bod 14, a z <DATE ISO="20111110">10. novembra 2011</DATE>, The Rank Group, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-259/10+C-260/10" PAGE.ECR="I-10947" YEAR="2011">C-259/10 a C-260/10, Zb. s. I-10947</REF.DOC.ECR>, bod 62).</TXT></NP><NP><NO.P>95</NO.P><TXT>Aj tretí žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O štvrtom žalobnom dôvode spočívajúcom na neexistencii štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ</P></TI></TITLE><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O piatom žalobnom dôvode založenom na skutočnosti, že Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z nesprávnych predpokladov</P></TI></TITLE><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O šiestom žalobnom dôvode založenom na existujúcej povahe predmetnej pomoci</P></TI></TITLE><NP><NO.P>112</NO.P><TXT>Treba pripomenúť, že za novú pomoc podliehajúcu oznamovacej povinnosti stanovenej článkom 108 ods. 3 ZFEÚ treba považovať opatrenia, ktoré smerujú k zavedeniu alebo zmene pomoci, pričom zmeny sa môžu týkať buď existujúcej pomoci, alebo pôvodných projektov oznámených Komisii (rozsudky Súdneho dvora z <DATE ISO="19841009">9. októbra 1984</DATE>, Heineken Brouwerijen, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="91/83+127/83" PAGE.ECR="3435" YEAR="1984">91/83 a 127/83, Zb. s. 3435</REF.DOC.ECR>, body 17 a 18, a z <DATE ISO="19940809">9. augusta 1994</DATE>, Namur‑Les assurances du crédit, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-44/93" PAGE.ECR="I-3829" YEAR="1994">C-44/93, Zb. s. I-3829</REF.DOC.ECR>, bod 13).</TXT></NP><NP><NO.P>113</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa jasne preukázalo, že išlo o novú pomoc.</TXT></NP><NP><NO.P>114</NO.P><TXT>Hospodárske a právne zmeny, ku ktorým došlo po prijatí tarify Alumix, svedčia o tom, že sa prešlo od ceny uplatňovanej dodávateľmi na tarifu dotovanú Talianskou republikou. Zatiaľ čo v prípade tarify Alumix sa priznaná cena rovnala zľave, ktorú uvedený dodávateľ, aj keď v monopolnom postavení (ENEL), poskytoval jednému zo svojich najdôležitejších zákazníkov, pričom opatrenia uvedené v napadnutom rozhodnutí obsahovali zníženie cien stanovené talianskymi orgánmi, ktoré bolo<?PAGE NO="10"?> financované prostredníctvom parafiškálneho poplatku, ktorý umožňoval, aby sa žalobkyni uhradil rozdiel medzi tarifou, ktorá sa bežne fakturuje podnikom, a zvýhodnenou tarifou, ktorá jej bola priznaná.</TXT></NP><NP><NO.P>115</NO.P><TXT>Je preto potrebné rozhodnúť, že na základe samotného vývoja medzi podmienkami na priznanie a stanovenie zvýhodnenej tarify, ktorá bola pôvodne priznaná spoločnosti Alcoa Trasformazioni na základe dekrétu z roku 1995, a podmienkami, ktoré sú uvedené v dekréte z roku 2004 a následne v zákone z roku 2005, možno vyvodiť záver, že išlo o novú pomoc.</TXT></NP><NP><NO.P>116</NO.P><TXT>Ďalej to platí o to viac v súvislosti s rozšírením pomoci, ktorá sa tak rozšírila na nových príjemcov, na ktorých sa nevzťahuje už schválená schéma pomoci, no ktorým sa poskytuje pomoc, ktorá mala dovtedy len jediného príjemcu.</TXT></NP><NP><NO.P>117</NO.P><TXT>Šiesty žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O siedmom žalobnom dôvode založenom na zlučiteľnosti predmetnej pomoci so <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>spoločným trhom<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/></P></TI></TITLE><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O deviatom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 174 ZFEÚ a vyhlásenia o ostrovných regiónoch</P></TI></TITLE><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O desiatom žalobnom dôvode, ktorý sa týka porušenia článku 107 ods. 3 písm. a) až c), ZFEÚ, usmernení o regionálnej štátnej pomoci a nezohľadnenia usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2007 – 2013</P></TI></TITLE><P>[<HT TYPE="ITALIC">omissis</HT>]</P></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>139</NO.P><TXT>Keďže Komisia navrhla uložiť žalobkyni náhradu trov konania a žalobkyňa nemala vo svojich dôvodoch úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)</P><P>rozhodol a vyhlásil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Portovesme Srl je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Gratsias</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kančeva</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Wetter</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20141016">16. októbra 2014</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>