Okolnosti predchádzajúce sporu, konanie a návrhy účastníkov konania

2

Žalobcovia 24. januára 1994 založili spoločnosť ECOSE na počiatočné obdobie desiatich rokov. Doba trvania spoločnosti ECOSE bola predĺžená do roku 2018 súkromnoprávnymi listinami, ktorými sa v rokoch 2002 a 2007 zmenili stanovy spoločnosti.

4

Dňa 28. novembra 2007 ECOSE uzatvorila s Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (ďalej len „EACEA“), konajúcou na základe právomocí, ktoré jej boli udelené Komisiou Európskych spoločenstiev, dohodu o grante 2007‑3567/001‑001 na uskutočnenie projektu 133962‑LLP‑1‑GR‑GRUNDTVIG‑GMP s názvom „Seniori v akcii“.

6

V marci 2012 bola spoločnosť ECOSE z podnetu Komisie podrobená finančnému auditu za obdobie od 11. novembra 2007 do 31. októbra 2009. V správe audítora sa odporúčalo získať späť sumu 59 696,98 eura zodpovedajúcu neoprávneným výdavkom. ECOSE bola o záveroch auditu informovaná listom z 1. augusta 2013 a mala možnosť predložiť svoje pripomienky v lehote dvoch týždňov od doručenia uvedeného listu.

8

Žalobcovia súkromnoprávnou listinou z 25. októbra 2013 zrušili spoločnosť ECOSE bez toho, aby o tom bola EACEA informovaná.

11

V dňoch 16. apríla, 19. mája a 20. novembra 2014 EACEA zaslala spoločnosti ECOSE doporučenými listami upomienky, ktoré sa jej vrátili späť s poznámkou „nevyzdvihnuté“.

12

Dňa 22. augusta 2017 Komisia prijala rozhodnutie C(2017) 5883 final o vymáhaní od spoločnosti ECOSE sumy 59 696,98 eura, zvýšenej o dlžné úroky (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Zo spisu vyplýva, že toto rozhodnutie zaslané do sídla spoločnosti ECOSE však nebolo doručené.

13

V súlade s ustanoveniami gréckeho občianskeho súdneho poriadku Komisia prikročila k doručeniu napadnutého rozhodnutia a platobného rozkazu prostredníctvom služieb súdneho doručovateľa. Dňa 30. októbra 2018 sa súdny doručovateľ s platobným rozkazom dostavil do miesta bydliska žalobcov, avšak pán Soulantikas odmietol uvedené dokumenty prevziať a podpísať. Súdny doručovateľ následne doručil napadnuté rozhodnutie jeho vyvesením na úradnej tabuli v prítomnosti svedka v súlade s ustanoveniami gréckeho občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa uplatňujú v prípade odmietnutia prevziať písomnosť.

14

V ten istý deň žalobcovia podali odpor na Monomeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa Atény – samosudca, Grécko). Dátum pojednávania na tomto súde bol stanovený na 6. októbra 2020.

15

Dňa 31. decembra 2018 žalobcovia podali na Všeobecný súd návrh na zastavenie núteného výkonu napadnutého rozhodnutia.

Právny stav

O prípustnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

29

Komisia vo svojich pripomienkach z 18. januára 2019 dospela k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je neprípustný z dôvodu, že v rozpore s článkami 161 a 156 rokovacieho poriadku nebola podaná žiadna žaloba o neplatnosť sporného rozhodnutia.

30

V tejto súvislosti treba po prvé zdôrazniť, že v súlade s článkom 299 ZFEÚ v spojení s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ, článkom 39 ods. 1 a článkom 53 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie má iba predseda Všeobecného súdu právomoc nariadiť zastavenie núteného výkonu napadnutého rozhodnutia. Právomoc dotknutých vnútroštátnych súdov sa obmedzuje na preskúmanie sťažností na protiprávny spôsob výkonu rozhodnutí.

31

Po druhé, ako sa uviedlo v bode 23 vyššie, podľa článku 161 ods. 1 rokovacieho poriadku sa návrh na zastavenie núteného výkonu aktu Komisie podaný na základe článku 299 ZFEÚ riadi ustanoveniami oddielu 2 uvedeného rokovacieho poriadku s názvom „Odklad výkonu a iné predbežné opatrenia“. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že článok 156 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje odlišné procesné režimy v závislosti od právneho základu, na ktorom sa zakladá návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Požiadavka stanovená v článku 156 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorá podmieňuje prípustnosť návrhu na odklad výkonu aktu inštitúcie predchádzajúcim alebo súčasným podaním žaloby vo veci samej proti tomuto aktu, je výslovne obmedzená na návrhy podané na základe článkov 278 ZFEÚ a 157 AE. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, sa teda táto povinnosť v prejednávanej veci nevyhnutne neuplatní.

32

Po tretie splnenie takejto povinnosti by v prejednávanej veci žalobcov zbavilo práva na účinný prostriedok nápravy zakotvený v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a zaručený v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Za okolností prejednávanej veci musí byť totiž možné požiadať súd Únie, ktorý je jediný na to oprávnený, aby prípadne rozhodol o zastavení núteného výkonu rozhodnutia a vnútroštátne súdy tak mali čas potrebný na výkon ich právomoci preskúmať sťažnosti na protiprávny spôsob výkonu rozhodnutia podľa článku 299 ods. 4 ZFEÚ.

33

Za takýchto okolností je zároveň potrebné zdôrazniť, že dôvody uplatňované v rámci dokazovania existencie fumus boni juris musia predstavovať dôvody, ktoré spadajú do právomoci vnútroštátneho súdu a sú prima facie dôvodné. Dôvody týkajúce sa zákonnosti rozhodnutia by totiž boli neúčinné, pokiaľ by sa neuplatnili v rámci návrhu založeného na článku 278 ZFEÚ, sprevádzajúceho žalobu vo veci samej podanú v súlade s článkom 263 ZFEÚ, lebo dôvodnosť rozhodnutia, ktoré predstavuje exekučný titul, možno napadnúť na súde rozhodujúcom o neplatnosti len na základe tohto ustanovenia (pozri rozsudok zo 4. júla 2017, Systema Teknolotzis/Komisia, T‑234/15, EU:T:2017:461, bod 90 a citovanú judikatúru).

34

V tejto súvislosti možno uviesť, ako to urobila Komisia vo svojich pripomienkach z 26. februára 2019, že v prejednávanej veci niektoré z dôvodov uvádzaných žalobcami na podporu splnenia podmienky fumus boni juris, o ktorých prima facie dôvodnosti nie je v tomto štádiu potrebné rozhodnúť, sa týkajú práve konania o nútenom výkone rozhodnutia v Grécku a sťažnosti na protiprávny spôsob výkonu rozhodnutia, a teda spadajú do právomoci vnútroštátneho súdu.

35

Z tohto dôvodu prejednávaný návrh smeruje k tomu, aby vnútroštátnemu súdu umožnil vykonávať právomoci, ktoré mu vyplývajú z článku 299 ZFEÚ.

36

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že námietku neprípustnosti týkajúcu sa nepodania žaloby vo veci samej treba zamietnuť.

O trovách

53

V súlade s článkom 158 ods. 5 a článkom 134 ods. 1 rokovacieho poriadku je opodstatnené uložiť žalobcom povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a v súlade s návrhmi Komisie nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou.

1.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.

Sofia Athanasiadou a Konstantinos Soulantikas znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.