1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2193/2003 z 8. decembra 2003, ktorým sa zavádzajú dodatočné clá na dovozy určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 328, s. 3; Mim. vyd. 02/015, s. 6).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Hauptzollamt Bremen (ďalej len „Hauptzollamt“) a J. E. Tyson Parketthandel GmbH hanse j. (ďalej len „Tyson Parketthandel“) vo veci výmeru dodatočného cla na zásielku parketových vlysov s pôvodom v Spojených štátoch amerických.

3

Odôvodnenia č. 3, 5 a 6 nariadenia č. 2193/2003 stanovujú:

…

4

Podľa článku 2 ods. 1 prvej zarážky tohto nariadenia:

„Dodatočné ad valorem clo ku clám uplatniteľným podľa nariadenia (EHS) č. 2913/92 sa ukladá na výrobky s pôvodom v Spojených štátoch amerických uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu takto:

5

Článok 4 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Výrobky uvedené v prílohe, na ktoré bola pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vydaná dovozná licencia s oslobodením od cla alebo so znížením cla, nepodliehajú dodatočnému clu.

2.   Výrobky uvedené v prílohe, o ktorých sa dá dokázať, že už sú na ceste do spoločenstva v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a ktorých miesto určenia sa už nedá zmeniť, nepodliehajú dodatočnému clu.“

6

Článok 5 nariadenia č. 2193/2003 stanovuje:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.“

7

Toto nariadenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie17. decembra 2003.

8

Tyson Parketthandel 5. marca 2004 požiadal o prepustenie do voľného obehu zásielky parketových vlysov s perom a drážkou z čerešňového dreva patriacich do podpoložky 44092098 kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1; Mim. vyd. 02/014, s. 3), pričom išlo o zásielku pochádzajúcu zo Spojených štátov amerických, kde bola 20. februára 2004 naložená na loď na účely jej prepravy po mori.

9

Hauptzollamt v rozhodnutí o vymeraní cla z toho istého dňa a adresovanom Tyson Parketthandel vymeral dovozné clo, konkrétne dodatočné clo a dovoznú daň z pridanej hodnoty. Dodatočné clo bolo súlade s článkom 2 ods. 1 prvou zarážkou nariadenia č. 2193/2003 vymerané vo forme dodatočného ad valorem cla vo výške 5%.

10

V súvislosti s dodatočným clom Tyson Parketthandel podal proti uvedenému rozhodnutiu o vymeraní cla sťažnosť, ktorá bola zamietnutá.

11

Tyson Parketthandel podal proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho sťažnosti žalobu na Finanzgericht Bremen, ktorý zrušil rozhodnutie o vymeraní cla stanovujúce výšku dovozného cla vymeraného tejto spoločnosti vzhľadom na to, že dodatočné clo bolo stanovené a zohľadnené v rámci výpočtu dovoznej dane z pridanej hodnoty. Finanzgericht Bremen totiž rozhodol, že prechodné ustanovenia stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 2193/2003 sa majú vykladať z hľadiska znenia odôvodnenia č. 6 tohto nariadenia v tom zmysle, že výrobky, ktoré už boli na ceste do Spoločenstva pred dňom prvého uplatnenia dodatočných ciel, t. j. pred 1. marcom 2004, a ktorých miesto určenia sa už nedá zmeniť, nepodliehajú dodatočnému clu.

12

Hauptzollamt v konaní o opravnom prostriedku „Revision“, ktorý podal proti rozsudku Finanzgericht Bremen tvrdí, že článok 4 ods. 2 nariadenia č. 2193/2003 nemožno vykladať v opačnom zmysle, ako vyplýva z jeho znenia, ktoré je jednoznačné.

13

Vo svojom rozhodnutí Bundesfinanzhof uvádza, že jasné a jednoznačné znenie článku 4 ods. 2 nariadenia č. 2193/2003 a porovnanie nemeckého znenia tohto ustanovenia s jeho francúzskym a anglickým znením hovorí v prospech jeho uplatnenia v súlade s jeho znením. Vnútroštátny súd má však z hľadiska odôvodnenia č. 6 tohto nariadenia pochybnosť o tom, či znenie jeho článku 4 ods. 2 skutočne vystihuje úmysel normotvorcu Spoločenstva.

14

Keďže sa Bundesfinanzhof domnieval, že riešenie sporu, ktorý prejednáva, závisí od výkladu článku 4 ods. 2 nariadenia č. 2193/2003, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 4 ods. 2 nariadenia… č. 2193/2003… vykladať v rozpore s jeho znením v tom zmysle, že tie výrobky, ktoré sa v okamihu prvého uplatnenia dodatočného cla už preukázateľne nachádzajú na ceste do Spoločenstva a ich miesto určenia sa už nedá zmeniť, nepodliehajú dodatočnému clu?“

15

Pochybnosti vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o výklad, ktorý treba dať tomuto ustanoveniu, vyplývajú zo skutočnosti, že znenie odôvodnenia č. 6 nariadenia č. 2193/2003 hovorí, že výrobky, pri ktorých možno dokázať, že boli vyvezené zo Spojených štátov amerických do Spoločenstva pred dňom prvého uplatnenia týchto ciel — to znamená podľa článku 2 ods. 1 toho istého nariadenia pred 1. marcom 2004 — by nemali podliehať dodatočným clám. Takéto znenie by však vytváralo určitú nejasnosť medzi úmyslom vyjadreným normotvorcom Spoločenstva a doslovným znením uvedeného článku 4 ods. 2, podľa ktorého dodatočnému clu nepodliehajú výrobky, o ktorých sa dá dokázať, že už sú na ceste do Spoločenstva v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia 17. decembra 2003 v súlade s jeho článkom 5.

16

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenia aktu Spoločenstva nemajú záväznú právnu silu a nemožno sa ich dovolávať ani na účel stanovenia výnimky z ustanovení dotknutého aktu, ani s cieľom výkladu jeho ustanovení, ktorý je zjavne v rozpore s ich znením (pozri najmä rozsudok z 24. novembra 2005, Deutsches Milch-Kontor, C-136/04, Zb. s. I-10095, bod 32 a citovanú judikatúru).

17

Je potrebné ďalej konštatovať, že ani prípravné práce k nariadeniu č. 2193/2003, ani porovnanie jeho rôznych jazykových znení nenaznačujú, že by znenie článku 4 ods. 2 tohto nariadenia obsahovalo redakčnú chybu.

18

Nakoniec je vhodné uviesť, že uvedený článok 4 ods. 2, ktorého znenie je jednoznačné, je v súlade so systémom, ktorý zavádza nariadenie č. 2193/2003. Ako uviedla aj Komisia, hospodárskym subjektom totiž musí byť umožnené spoliehať sa na to, že výrobky, ktoré vyviezli zo Spojených štátov do Spoločenstva pred dňom uverejnenia a nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, nepodliehajú dodatočným clám, ktoré toto nariadenie stanovuje. Toto očakávanie však nie je legitímne vo vzťahu k výrobkom, ktoré boli vyvezené po tomto dni, keďže od tohto dňa už museli počítať s tým, že dodatočné clá sa budú uplatňovať v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia.

19

Z uvedených úvah vyplýva, že sa nemožno dovolávať odôvodnenia č. 6 nariadenia č. 2193/2003 na účely výkladu jeho článku 4 ods. 2 v zmysle, ktorý je zjavne v rozpore so znením tohto ustanovenia.

20

Je teda potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 nariadenia č. 2193/2003 sa má vykladať v zmysle, ktorý je v súlade s jeho znením, a to tak, že výrobky, o ktorých sa dá dokázať, že už sú na ceste do Spoločenstva v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a ktorých miesto určenia sa už nedá zmeniť, nepodliehajú dodatočnému clu.

21

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2193/2003 z 8. decembra 2003, ktorým sa zavádzajú dodatočné clá na dovozy určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických, sa má vykladať v zmysle, ktorý je v súlade s jeho znením, a to tak, že výrobky, o ktorých sa dá dokázať, že v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už sú na ceste do Európskeho spoločenstva, a ktorých miesto určenia sa už nedá zmeniť, nepodliehajú dodatočnému clu.