Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 22. októbra 2026(*)
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2014/26/EÚ – Organizácia kolektívnej správy – Článok 3 písm. h) – Príjem z práv vrátane kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie a odmeny za verejné vypožičiavanie – Článok 11 ods. 4 – Použitie tohto príjmu na iné účely ako jeho rozdelenie nositeľom práv – Financovanie sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb – Článok 12 ods. 4 – Zrážky vykonané organizáciou kolektívnej správy – Článok 13 ods. 4 a 6 – Sumy považované za nerozdeliteľné – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca podporu diel kultúrneho významu “
Vo veci C‑840/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 21. novembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 10. decembra 2024, ktorý súvisí s konaním:
Verwertungsgesellschaft Wort (VG Wort)
proti
TL,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia B. Smulders (spravodajca), E. Regan, J. Passer a D. Gratsias,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: F. Cathagne, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. novembra 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Verwertungsgesellschaft Wort (VG Wort), v zastúpení: T. Winter, Rechtsanwalt,
– TL, v zastúpení: T. von Plehwe, Rechtsanwalt,
– nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann, L. Hülsmann, a A. Sahner, splnomocnení zástupcovia,
– francúzska vláda, v zastúpení: B. Dourthe a H. Nunes da Silva, splnomocnení zástupcovia,
– rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll a G. Kunnert, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. februára 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230), článku 6 ods. 1 prvej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 28), ako aj článku 11 ods. 4 a článku 12 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 2014, s. 72).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi TL, ktorý koná jednak vo vlastnom mene a jednak ako nadobúdateľ práv OS, autorov literárnych diel, a Verwertungsgesellschaft Wort (VG Wort) (ďalej len „VG Wort“), organizáciou kolektívnej správy autorských práv, vo veci financovania fondu na podporu vedy zo strany tejto organizácie prostredníctvom príjmov pochádzajúcich zo správy autorských práv.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2001/29
3 Článok 5 smernice 2001/29 s názvom „Výnimky a obmedzenia“ v odseku 2 stanovuje:
„Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 v nasledujúcich prípadoch:
…
b) vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadní uplatnenie alebo neuplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 na dotknuté dielo alebo predmet ochrany;
…“
Smernica 2006/115
4 Článok 6 smernice 2006/115, nazvaný „Výnimka z výhradného práva na verejné vypožičiavanie“, v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty môžu ustanoviť, pokiaľ ide o verejné vypožičiavanie, výnimky z výhradného práva podľa článku 1 za predpokladu, že aspoň autori dostanú odmenu za takéto vypožičiavanie. Členské štáty môžu voľne určiť výšku tejto odmeny tak, aby zodpovedala ich kultúrnopolitickým záujmom.“
Smernica 2014/26
5 Odôvodnenia 1, 3, 6 až 9, 26 a 28 smernice 2014/26 znejú takto:
„(1) Smernice Únie, ktoré boli prijaté v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, už poskytujú vysokú úroveň ochrany pre nositeľov práv, a teda aj rámec, v ktorom sa môže uskutočňovať využívanie obsahu chráneného týmito právami. Uvedené smernice prispievajú k rozvoju a zachovaniu kreativity. Vnútorný trh, na ktorom nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže, ochrana inovácie a intelektuálnej tvorby takisto povzbudzuje investície do inovatívnych služieb a výrobkov.
…
(3) Podľa článku 167 [ZFEÚ] musí [Európska ú]nia pri vykonávaní svojich opatrení zohľadňovať kultúrnu rozmanitosť a prispievať k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom musí rešpektovať ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať spoločné kultúrne dedičstvo. Organizácie kolektívnej správy zohrávajú a aj naďalej by mali zohrávať dôležitú úlohu ako podporovatelia rozmanitosti kultúrneho prejavu tým, že najmenšiemu a menej populárnemu repertoáru umožnia prístup na trh, a tým, že poskytnú sociálne, kultúrne a vzdelávacie služby v prospech nositeľov práv a verejnosti.
…
(6) Potreba zlepšiť fungovanie organizácií kolektívnej správy sa uviedla už v odporúčaní Komisie 2005/737/ES [z 18. mája 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby (Ú. v. EÚ L 276, 2005, s. 54 a korigendum Ú. v. EÚ L 284, 2005, s. 10)]. Uvedené odporúčanie stanovuje viacero zásad, napríklad slobodu nositeľa práv pri výbere svojej organizácie kolektívnej správy, rovnaké zaobchádzanie s kategóriami nositeľov práv a spravodlivé rozdeľovanie autorských odmien. … Odporúčanie sa však neuplatňovalo rovnomerne.
(7) Ochrana záujmov členov organizácií kolektívnej správy, nositeľov práv a tretích strán vyžaduje koordináciu právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa správy autorských práv a poskytovania multiteritoriálnych licencií na online práva na hudobné diela so zreteľom na zaistenie rovnakých záruk v celej Únii. …
(8) Cieľom tejto smernice je zabezpečiť koordináciu vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa prístupu k činnosti organizácií kolektívnej správy v rámci správy autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, spôsobov ich riadenia, ako aj ich rámec dohľadu…
(9) Cieľom tejto smernice je ustanoviť požiadavky uplatniteľné na organizácie kolektívnej správy s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň správy, finančného hospodárenia, transparentnosti a predkladania správ. Nemalo by to však členským štátom brániť v tom, aby zachovali alebo zaviedli v súvislosti s organizáciami kolektívnej správy so sídlom na ich území prísnejšie normy než tie, ktoré sú ustanovené v hlave II tejto smernice, za predpokladu, že takéto prísnejšie normy sú zlučiteľné s právom Únie.
…
(26) Organizácie kolektívnej správy vyberajú, spravujú a rozdeľujú príjmy z využívania práv, ktoré im zverili nositelia týchto práv. Tieto príjmy náležia predovšetkým nositeľom práv, ktorí môžu mať priamy právny vzťah k organizácii alebo môžu byť zastúpení subjektom, ktorý je členom organizácie kolektívnej správy, alebo na základe dohody o zastúpení. Preto je dôležité, aby organizácia kolektívnej správy postupovala pri vyberaní, spravovaní a prideľovaní týchto príjmov s maximálnou starostlivosťou. Presné rozdeľovanie príjmov je možné iba vtedy, keď organizácia kolektívnej správy vedie riadne záznamy o členstve, licenciách a využívaní diel a iných predmetov ochrany. Príslušné údaje potrebné na efektívnu kolektívnu správu práv by mali poskytovať aj nositelia práv a používatelia a mala by ich overovať organizácia kolektívnej správy.
…
(28) Keďže nositelia práv majú nárok na odmenu za využívanie svojich práv, je dôležité, aby poplatky za správu nepresahovali oprávnené náklady na správu práv a aby o všetkých zrážkach, iných než v súvislosti s poplatkami za správu, napríklad zrážkach na sociálne, kultúrne alebo vzdelávacie účely, rozhodovali členovia organizácie kolektívnej správy. Organizácie kolektívnej správy by mali byť transparentné so zreteľom na nositeľov práv, pokiaľ ide o pravidlá upravujúce takéto zrážky. Rovnaké požiadavky by sa mali uplatňovať na akékoľvek rozhodnutie použiť príjmy z práv na kolektívne rozdeľovanie, napríklad na štipendiá. Nositelia práv by nemali byť diskriminovaní z hľadiska prístupu k sociálnym, kultúrnym či vzdelávacím službám financovaným z takýchto zrážok. Táto smernica by nemala ovplyvniť zrážky podľa vnútroštátneho práva, napríklad zrážky na poskytovanie sociálnych služieb organizáciami kolektívnej správy pre nositeľov práv, pokiaľ ide o akýkoľvek aspekt, ktorý nie je touto smernicou regulovaný, za predpokladu, že takéto zrážky sú v súlade s právom Únie.“
6 Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“ stanovuje:
„V tejto smernici sa stanovujú požiadavky potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania správy autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom organizáciami kolektívnej správy. Ustanovujú sa ňou aj požiadavky na poskytovanie multiteritoriálnych licencií organizáciami kolektívnej správy na autorské práva na hudobné diela na online využívanie.“
7 Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, uvádza:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
c) ,nositeľ práv‘ je každá osoba alebo subjekt, ktorý nie je organizáciou kolektívnej správy a ktorý je nositeľom autorských práv alebo práv súvisiacich s autorským právom alebo ktorý je na základe dohody o využívaní práv alebo zo zákona oprávnený podieľať sa na príjmoch z týchto práv;
d) ,člen‘ je nositeľ práv alebo subjekt zastupujúci nositeľov práv vrátane iných organizácií kolektívnej správy a združení nositeľov práv, ktoré spĺňajú podmienky členstva v organizácii kolektívnej správy a táto organizácia ich povolila;
…
h) ,príjem z práv‘ znamená príjem, ktorý v mene nositeľov práv vyberie organizácia kolektívnej správy, či už na základe výhradného práva, práva na odmenu alebo práva na náhradu odmeny;
…“
8 Článok 5 tej istej smernice s názvom „Práva nositeľov práv“ v odseku 2 stanovuje:
„Nositelia práv majú právo poveriť organizáciu kolektívnej správy podľa svojho výberu správou svojich práv, kategórií práv alebo druhov diel a iných predmetov ochrany podľa svojho výberu na územiach podľa svojho výberu, bez ohľadu na štátnu príslušnosť a členský štát pobytu alebo sídla, či už organizácie kolektívnej správy, alebo nositeľa práv. Pokiaľ organizácia kolektívnej správy objektívne neodôvodnila odmietnutie správy, je povinná spravovať takéto práva, kategórie práv alebo druhy diel a iných predmetov ochrany, za predpokladu, že ich správa patrí do rozsahu jej činnosti.“
9 Článok 8 smernice 2014/26, nazvaný „Valné zhromaždenie členov organizácie kolektívnej správy“, v odseku 5 stanovuje:
„V súlade s ustanoveniami hlavy II kapitoly 2 valné zhromaždenie členov rozhoduje prinajmenšom o týchto otázkach:
a) všeobecná politika rozdeľovania súm náležiacich nositeľom práv;
b) všeobecná politika používania nerozdeliteľných súm;
c) všeobecná investičná politika v súvislosti s príjmom z práv a akýmkoľvek príjmom plynúcim z investovania príjmu z práv;
d) všeobecná politika v súvislosti so zrážkami z príjmu z práv a z akéhokoľvek príjmu plynúceho z investovania príjmu z práv;
e) používanie nerozdeliteľných súm;
…“
10 Kapitola 2 tejto smernice s názvom „Spravovanie príjmu z práv“, ktorá patrí do jej hlavy II, nazvanej „Organizácie kolektívnej správy“, obsahuje články 11 až 13.
11 Článok 11 uvedenej smernice s názvom „Výber a použitie príjmu z práv“ v odseku 4 stanovuje:
„Organizácia kolektívnej správy nesmie použiť príjem z práv ani akýkoľvek výnos plynúci z investovania príjmu z práv na iné účely ako rozdelenie nositeľom práv, okrem prípadu, keď má povolené si zraziť alebo zaúčtovať svoje poplatky za správu v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 8 ods. 5 písm. d) alebo použiť príjem z práv alebo akýkoľvek výnos plynúci z investovania príjmu z práv v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 8 ods. 5.“
12 Podľa článku 12 tej istej smernice, nazvaného „Zrážky“:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že nositeľ práv poverí organizáciu kolektívnej správy správou jeho práv, táto organizácia kolektívnej správy pred získaním súhlasu so správou jeho práv musí poskytnúť nositeľovi práv informácie o poplatkoch za správu a iných zrážkach z príjmu z práv a z akéhokoľvek výnosu plynúceho z investovania príjmu z práv.
2. Zrážky musia byť primerané, súvisieť so službami, ktoré organizácia kolektívnej správy poskytla nositeľom práv, v náležitom prípade aj so službami uvedenými v odseku 4, a byť stanovené na základe objektívnych kritérií.
3. Výška poplatkov za správu nepresiahne výšku oprávnených a zdokumentovaných nákladov, ktoré organizácii kolektívnej správy vznikli pri spravovaní autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom.
Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky týkajúce sa používania a transparentnosti používania súm, ktoré sa zrážajú alebo zaúčtujú v súvislosti s poplatkami za správu, vzťahovali na akékoľvek iné zrážky vykonané s cieľom pokryť náklady na správu autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom.
4. V prípadoch, keď organizácia kolektívnej správy poskytuje sociálne, kultúrne a vzdelávacie služby financované prostredníctvom zrážok z príjmu z práv alebo z výnosu plynúceho z investovania príjmu z práv, takéto služby sa poskytujú na základe spravodlivých kritérií, najmä pokiaľ ide o prístup k týmto službám a ich rozsah.“
13 Článok 13 smernice 2014/26 s názvom „Rozdeľovanie súm náležiacich nositeľom práv“ v odsekoch 1, 3, 4 a 6 uvádza:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 3 a článok 28, členské štáty zabezpečia, aby každá organizácia kolektívnej správy pravidelne, dôsledne a presne rozdeľovala a vyplácala sumy náležiace nositeľom práv v súlade so všeobecnou politikou rozdeľovania uvedenou v článku 8 ods. 5 písm. a).
Členské štáty takisto zabezpečia, aby organizácie kolektívnej správy alebo ich členovia, ktorí sú subjektmi zastupujúcimi nositeľov práv, rozdeľovali a vyplácali tieto sumy nositeľom práv čo najskôr, najneskôr však do deviatich mesiacov od skončenia finančného roka, v ktorom príjem z práv vybrali, pokiaľ organizácii kolektívnej správy alebo prípadne jej členom nezabránia v dodržaní tejto lehoty objektívne dôvody týkajúce sa predovšetkým oznámenia zo strany používateľov, určenia práv, nositeľov práv alebo zosúladenia informácií o dielach a iných predmetoch ochrany s nositeľmi práv.
…
3. Organizácia kolektívnej správy prijme v súlade s odsekom 1 všetky potrebné opatrenia na určenie a vyhľadanie nositeľov práv. …
…
4. Ak ani po troch rokoch od skončenia finančného roka, v ktorom bol príjem z práv vybraný, nie je možné sumy náležiace nositeľom práv rozdeliť a ak organizácia kolektívnej správy podnikla všetky potrebné opatrenia na určenie a vyhľadanie nositeľov práv uvedené v odseku 3, tieto sumy sa považujú za nerozdeliteľné.
…
6. Členské štáty môžu obmedziť alebo určiť povolené použitie nerozdeliteľných súm okrem iného zabezpečením toho, že takéto sumy sa budú používať oddeleným a nezávislým spôsobom na financovanie sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích činností v prospech nositeľov práv.“
Nemecké právo
14 Podľa § 27 ods. 1 Gesetz über die Wahrnehmung von Urheberrechten und verwandten Schutzrechten durch Verwertungsgesellschaften (zákon o správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv organizáciami kolektívnej správy) z 24. mája 2016 (BGBl. 2016 I, s. 1190), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „VGG“), organizácia kolektívnej správy musí stanoviť presné pravidlá, ktoré vylučujú akékoľvek svojvoľné rozdeľovanie príjmu z práv (plán rozdeľovania).
15 Ustanovenie § 32 ods. 1 VGG stanovuje:
„Organizácia kolektívnej správy má podporovať diela a služby kultúrneho významu.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
16 VG Wort je organizácia kolektívnej správy, ktorá je poverená výkonom autorských práv autorov literárnych a slovesných diel a ich vydavateľov, ktoré jej boli zverené zmluvou. V tejto súvislosti má v Nemecku monopol.
17 TL a OS, autori literárnych diel, sú členmi organizácie VG Wort a uzavreli s ňou zmluvy o správe. Počas sporného obdobia, t. j. od 1. januára 2016 do 30. septembra 2019, nahlásili organizácii VG Wort rôzne diela a dostávali platby pochádzajúce z príjmu, ktorý táto organizácia vybrala.
18 Tieto zmluvy stanovujú, že vyúčtovanie a vyplácanie podielu z príjmu nositeľom práv sa riadi stanovami a plánom rozdeľovania organizácie VG Wort.
19 Stanovy organizácie VG Wort v znení platnom v spornom období stanovovali aj vyplatenie dotácie pre Förderungsfond Wissenschaft (Fond na podporu vedy, ďalej len „FFW“), fond patriaci spoločnosti, ktorej jedinou akcionárkou je VG Wort.
20 V súlade s jeho stanovami je cieľom FFW podpora vedy a výskumu prostredníctvom financovania výdavkov na tlač spojených s publikáciou vedeckých a odborných diel, výskumu, ktorý môže viesť ku vzniku takýchto diel, ako aj iných činností na podporu vedeckej a odbornej literatúry. Z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vyplýva, že dotácia vyplatená FFW bola financovaná zo zrážok z príjmov získaných najmä z kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie a z odmeny za verejné vypožičiavanie vedeckých, technických a odborných diel.
21 TL na základe svojich vlastných práv a práv, ktoré na ňu previedla OS, spochybňuje skutočnosť, že VG Wort pridelila FFW sumy pochádzajúce z príjmov, ktoré táto organizácia vybrala počas sporného obdobia, čím znížila platby uskutočnené v prospech TL a OS v súvislosti s autorským právom. V prvostupňovom konaní sa TL domáhal určenia, že VG Wort nemá právo čerpať sumy na financovanie FFW z príjmov, ktoré by v tejto súvislosti mali byť vyplatené nositeľom práv. TL okrem toho požiadal o informácie týkajúce sa výšky súm vyplatených FFW. Landgericht (krajinský súd, Nemecko) vyhovel návrhu na určenie a návrhu na poskytnutie informácie v prospech OS v celom rozsahu a v prospech TL len čiastočne.
22 Odvolací súd potvrdil toto rozhodnutie v prospech OS. V tejto súvislosti sa tento súd domnieval, že plány rozdeľovania organizácie VG Wort, ktoré sú súčasťou zmlúv o správe, predstavujú všeobecné podmienky, ktorých ustanovenia týkajúce sa platieb do FFW sú podľa vnútroštátneho práva neplatné, pretože sú v rozpore so základnými zásadami VGG, ako aj s právnou úpravou, ktorá VGG predchádzala, keďže príjemkyňou platieb bola osoba, ktorá na ne nemala nárok. Uvedený súd však žalobu TL zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že nebolo preukázané, že platby v jeho prospech boli znížené.
23 Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa domnieva, že výsledok opravného prostriedku, ktorý mu bol predložený, závisí od toho, či sú ustanovenia plánov rozdeľovania týkajúce sa platieb, ktoré sa majú vyplatiť FFW, skutočne neplatné v rozsahu, v akom upravujú platby osobe, ktorá na ne nemá nárok.
24 Tento súd v tejto súvislosti uvádza, že aj keď odvolací súd v súlade s vnútroštátnou judikatúrou konštatoval, že organizácia kolektívnej správy musí rozdeliť príjmy pochádzajúce z jej činnosti výlučne medzi nositeľov práv, nemožno vylúčiť, že platby uskutočnené v prospech FFW sú v súlade s § 32 ods. 1 VGG, podľa ktorého organizácie kolektívnej správy majú podporovať diela a služby kultúrneho významu. Toto ustanovenie podľa uvedeného súdu neobmedzuje okruh príjemcov podpory na nositeľov práv, ale umožňuje aj podporu budúcej tvorby diel a budúceho poskytovania služieb. Je teda možné, že tieto platby v prospech FFW by nemali byť považované za nezákonne vyplatené osobe, ktorá na ne nemá nárok. Takéto konštatovanie však závisí od súladu uvedeného ustanovenia s právom Únie.
25 Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu z rozsudkov z 9. februára 2012, Luksan (C‑277/10, EU:C:2012:65), a z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i. (C‑521/11, EU:C:2013:515), vyplýva, že nositelia autorských práv, ktorí majú právo na primeranú kompenzáciu, ktorá im prislúcha na základe výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie, stanovenú v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 a na odmenu za verejné vypožičiavanie podľa článku 6 ods. 1 prvej vety smernice 2006/115 musia nevyhnutne poberať tieto príjmy, ale nič nebráni tomu, aby im bola časť príjmov, ktorá je určená na primeranú kompenzáciu, vyplatená nepriamo prostredníctvom spoločenských a kultúrnych zariadení, ktoré boli zriadené v ich prospech. Tento súd spresňuje, že toto pravidlo sa niekedy chápe tak, že neumožňuje vyplácať platby iným osobám, než sú nositelia autorských práv, pokiaľ s tým títo nositelia práv nesúhlasili. Je teda potrebné určiť, či vzhľadom na ustanovenia smernice 2014/26, ktorá bola prijatá neskôr ako táto judikatúra, treba napriek tomu pripustiť podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích účelov v prospech príjemcov, ktorí nepatria, alebo, v každom prípade, ešte nepatria do okruhu nositeľov práv.
26 V tejto súvislosti sa uvedený súd domnieva, že článok 8 ods. 5 písm. d), článok 11 ods. 4 a článok 12 ods. 4 smernice 2014/26 v spojení s odôvodneniami 3 a 28 tejto smernice zrejme naznačujú, že organizácie kolektívnej správy (ďalej len „OKS“), pokiaľ bolo v tomto zmysle prijaté rozhodnutie valného zhromaždenia ich členov, musia mať možnosť poskytovať sociálne, kultúrne alebo vzdelávacie služby, a to aj v prospech iných príjemcov, než sú nositelia práv. Podpora poskytovaná tvorcom, ktorí nie sú alebo ešte nie sú nositeľmi práv, by sa tak mohla považovať za oprávnené použitie „na iné účely“, než je rozdelenie príjmu z práv nositeľom práv v zmysle tohto článku 11 ods. 4, pod podmienkou, že to stanovuje rozhodnutie prijaté valným zhromaždením členov.
27 Ten istý súd tiež zastáva názor, že takýto výklad nie je spochybnený článkom 13 ods. 6 tejto smernice, ktorý členským štátom umožňuje upraviť používanie nerozdeliteľných súm na financovanie sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb v prospech nositeľov práv, keďže toto ustanovenie sa netýka zrážok, ale nerozdeliteľných súm.
28 V prípade, že by sociálne, kultúrne alebo vzdelávacie služby podľa článku 12 ods. 4 smernice 2014/26 bolo možné v súlade s právnou úpravou poskytovať len nositeľom práv v zmysle článku 3 písm. c) tejto smernice, bolo by potrebné určiť, či je podľa práva Únie zákonnosť poskytovania týchto služieb závislá na tom, že príjemca týchto služieb má súčasné právo na odmenu, alebo postačuje, ak je nositeľom autorského práva alebo práva spojeného s autorským právom, z ktorého mu v súčasnosti nevyplýva právo na odmenu. Okrem toho by sa malo objasniť, či zákonnosť týchto služieb závisí od existencie zmluvy o správe s OKS. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu je totiž možné, že nositeľ práv má súčasné právo na odmenu, alebo že má jednoducho len právo chránené autorským právom bez súčasného práva na odmenu. Ďalej je možné rozlišovať, či nositeľ práv s OKS uzavrel zmluvu o správe alebo nie. Malo by sa spresniť, či tieto odlišné okolnosti majú vplyv na zákonnosť poskytovania sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb podľa článku 12 ods. 4 uvedenej smernice.
29 Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Je v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) [smernice 2001/29], s článkom 6 ods. 1 prvou vetou [smernice 2006/115], ako aj s článkom 11 ods. 4 a článkom 12 ods. 4 [smernice 2014/26], ak má organizácia kolektívnej správy podľa ustanovenia vnútroštátneho práva podporovať diela kultúrneho významu, čo má za následok, že takúto podporu môžu požívať aj príjemcovia, ktorí (zatiaľ ešte) nepatria do okruhu nositeľov práv?
2. V prípade, že by sociálne, kultúrne alebo vzdelávacie služby podľa článku 12 ods. 4 [smernice 2014/26] bolo možné v súlade s právnou úpravou poskytovať len nositeľom práv: závisí zákonnosť poskytovania týchto služieb od toho, že príjemca týchto služieb má súčasné právo na odmenu, alebo postačuje, ak je nositeľom autorského práva alebo práva súvisiaceho s autorským právom, z ktorého mu v súčasnosti nevyplýva právo na odmenu? Je zákonnosť takýchto služieb podmienená existenciou zmluvy o správe s organizáciou kolektívnej správy?“
Konanie na Súdnom dvore
30 Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 9. marca 2026 TL požiadal o opätovné začatie ústnej časti konania v zmysle článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
31 Na podporu tohto návrhu TL zdôrazňuje, že zoznam prípadných dôvodov na opätovné začatie ústnej časti konania uvedený v tomto článku 83 má len orientačný charakter, a tvrdí, že generálny advokát odôvodnil svoje návrhy prednesené 26. februára 2026 „neočakávanými a prekvapujúcimi“ tézami týkajúcimi sa obsahu a účelu práva duševného vlastníctva, ako aj práv a povinností OKS. Podľa tohto účastníka konania nie sú tieto tézy zlučiteľné s právom Únie ani s judikatúrou Súdneho dvora. V tejto súvislosti v podstate uvádza, že tým, že sa generálny advokát vo svojich návrhoch opiera o teóriu týkajúcu sa povahy základného práva na ochranu duševného vlastníctva, zastáva prehnané chápanie úloh a právomocí OKS. Uvedený účastník konania okrem toho na podporu svojho vlastného výkladu práva Únie odkazuje na tvrdenia uvedené vo svojich písomných pripomienkach.
32 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát, ktorý koná nestranne a nezávisle, predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k týmto návrhom generálny advokát dospel (rozsudok z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24, EU:C:2026:51, bod 63, ako aj citovaná judikatúra).
33 V tejto súvislosti treba rovnako uviesť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie ani rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania alebo dotknutých osôb uvedených v článku 23 tohto štatútu podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom. Nesúhlas účastníka konania alebo dotknutej osoby s návrhmi generálneho advokáta preto nemôže sám osebe predstavovať dôvod na opätovné začatie ústnej časti konania, a to bez ohľadu na otázky, ktoré generálny advokát v týchto návrhoch skúmal (rozsudok z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24, EU:C:2026:51, bod 64, ako aj citovaná judikatúra).
34 Vzhľadom na to, že návrh na opätovné začatie ústnej časti konania predložený TL má za cieľ umožniť mu odpovedať na stanovisko, ktoré zaujal generálny advokát vo svojich návrhoch, tomuto návrhu nemožno vyhovieť.
35 Je pravda, že Súdny dvor podľa článku 83 svojho rokovacieho poriadku môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o začatí ústnej časti konania, alebo nariadiť jej opätovné začatie, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.
36 V prejednávanej veci však z pripomienok TL uvedených v jeho návrhu spomenutom v bode 30 tohto rozsudku nevyplýva nijaké tvrdenie, ku ktorému sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, ani nová skutočnosť, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, ktoré má Súdny dvor prijať v prejednávanej veci.
37 Keďže Súdny dvor disponuje všetkými informáciami potrebnými na zodpovedanie otázok položených predkladajúcim vnútroštátnym súdom, za týchto podmienok po vypočutí generálneho advokáta konštatuje, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
38 Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotvenom v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý mu bol predložený. Z tohto pohľadu je Súdny dvor oprávnený prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené. V tejto súvislosti mu prináleží zo všetkých informácií, ktoré poskytol predkladajúci vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybrať ustanovenia práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok zo 16. apríla 2026, Stichting de Thuiskopie, C‑496/24, EU:C:2026:296, bod 18 a citovaná judikatúra).
39 Svojou prvou prejudiciálnou otázkou predkladajúci vnútroštátny súd žiada o výklad článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, článku 6 ods. 1 prvej vety smernice 2006/115, ako aj článku 11 ods. 4 a článku 12 ods. 4 smernice 2014/26.
40 Zatiaľ čo prvé dve ustanovenia priznávajú práva nositeľom autorských práv, a to právo na primeranú kompenzáciu za rozmnoženinu na súkromné použitie a právo na odmenu za verejné vypožičiavanie, posledné dve ustanovenia sa týkajú správy príjmov pochádzajúcich z využívania autorských práv zo strany OKS. Konkrétne článok 11 ods. 4 tejto smernice sa všeobecnejšie týka použitia týchto príjmov, zatiaľ čo článok 12 ods. 4 uvedenej smernice sa týka najmä zrážok vykonaných z týchto príjmov na účely financovania sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb poskytovaných OKS.
41 Ako však vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, spor vo veci samej sa týka toho, že OKS, o ktorú ide vo veci samej, časť príjmov, ktoré vybrala v mene nositeľov autorských práv k literárnym dielam a ktoré pochádzajú z využívania autorských práv týchto nositeľov, vypláca fondu patriacemu spoločnosti v 100 % vlastníctve tejto OKS, a to na účely financovania činností podpory diel a služieb kultúrneho významu, ktoré tento súd považuje za sociálne, kultúrne alebo vzdelávacie služby najmä v zmysle článku 12 ods. 4 smernice 2014/26. V tomto kontexte sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na súlad vnútroštátnej právnej úpravy, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá OKS umožňuje vyhradiť časť príjmov pochádzajúcich z využívania autorských práv na financovanie takýchto služieb, s touto smernicou, ak z týchto služieb majú prospech osoby, ktoré nie sú alebo ešte nie sú nositeľmi týchto práv.
42 Z toho vyplýva, že spor vo veci samej sa týka výlučne správy príjmov pochádzajúcich z využívania autorských práv, a najmä použitia týchto príjmov a zrážok vykonaných z týchto príjmov na financovanie sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb.
43 Je pravda, že z informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom vyplýva, že príjmy, ktorých sa týka platba, o ktorú ide vo veci samej, pochádzajú z príjmov vybraných z kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie uvedenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ako aj z príjmov vybraných z odmeny za verejné vypožičiavanie stanovenej v článku 6 ods. 1 prvej vete smernice 2006/115. Vzhľadom na smernicu 2014/26 sú však tieto príjmy súčasťou príjmu pochádzajúceho z využívania autorských práv uvedeného v článku 3 písm. h) tejto smernice.
44 Treba totiž uviesť, že „príjem z práv“ je definovaný v článku 3 písm. h) smernice 2014/26 ako „príjem, ktorý v mene nositeľov práv vyberie [OKS], či už na základe výhradného práva, práva na odmenu alebo práva na náhradu odmeny“.
45 Výklad článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 a článku 6 ods. 1 prvej vety smernice 2006/115 preto nie je na účely sporu vo veci samej relevantný.
46 Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 11 ods. 4 a článok 12 ods. 4 smernice 2014/26 vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby na základe vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej majú OKS podporovať diela kultúrneho významu, stanovy OKS stanovovali, že časť „príjmu z práv“ v zmysle článku 3 písm. h) tejto smernice je vyhradená na financovanie sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb, ak z týchto služieb majú prospech osoby, ktoré nie sú nositeľmi autorských práv.
47 Článok 11 ods. 4 smernice 2014/26 stanovuje zásadu, podľa ktorej OKS nesmie použiť príjem z práv na iné účely ako rozdelenie nositeľom práv. V tomto ustanovení sú však uvedené dve výnimky z tejto zásady. Na jednej strane môžu byť tieto príjmy použité na zrážky alebo zaúčtovanie poplatkov za správu OKS pod podmienkou, že takéto použitie je v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 8 ods. 5 písm. d) tejto smernice. Na druhej strane OKS môžu uvedený príjem použiť na iné účely ako rozdelenie nositeľom práv pod podmienkou, že toto použitie je v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 8 ods. 5 uvedenej smernice.
48 Pokiaľ ide konkrétne o túto druhú výnimku, ktorá je vzhľadom na spor vo veci samej jedinou relevantnou výnimkou v prejednávanej veci, je potrebné uviesť, že podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia valné zhromaždenie členov OKS musí rozhodnúť v súlade s ustanoveniami hlavy II kapitoly 2 smernice 2014/26, ktorá sa týka spravovania príjmu z práv a pozostáva z článkov 11 až 13 tejto smernice. Z toho vyplýva, že valné zhromaždenie svojimi rozhodnutiami prijatými na základe tohto článku 8 ods. 5 konkretizuje pravidlá týkajúce sa použitia príjmu z práv, zrážok z tohto príjmu a rozdelenia súm náležiacich nositeľom práv, upravené v uvedených článkoch 11 až 13, v medziach stanovených týmito článkami.
49 Pokiaľ ide v prvom rade o zrážky z príjmu z práv, ktoré sa vykonávajú priamo z tohto príjmu pred pridelením súm náležiacich nositeľom práv, článok 12 ods. 1 smernice 2014/26 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v prípade, že nositeľ práv poverí OKS správou jeho práv, táto organizácia pred získaním súhlasu so správou jeho práv musela poskytnúť nositeľovi práv informácie o poplatkoch za správu a iných zrážkach z príjmu z práv a z akéhokoľvek výnosu plynúceho z investovania príjmu z práv. Z tohto znenia vyplýva, že zrážky z tohto príjmu a výnosu na iné účely, než sú poplatky za správu, sú v zásade povolené. Článok 12 ods. 4 tejto smernice výslovne spomína financovanie sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích služieb prostredníctvom zrážok z uvedených príjmov.
50 Pokiaľ však ide o určenie príjemcov služieb financovaných prostredníctvom zrážok z príjmu z práv, článok 12 ods. 4 smernice 2014/26 v spojení s odsekom 2 tohto článku a odôvodnením 28 tejto smernice naznačuje, že z týchto služieb majú mať prospech len nositelia autorských práv.
51 Na jednej strane totiž článok 12 ods. 2 smernice 2014/26 stanovuje, že zrážky musia byť primerané, musia súvisieť so službami, ktoré OKS poskytla nositeľom práv, v náležitom prípade aj so službami uvedenými v odseku 4, a musia byť stanovené na základe objektívnych kritérií. Znenie tohto článku 12 ods. 2 preto upravuje len prípad služieb poskytovaných týmto nositeľom práv a zahŕňa do nich služby uvedené v odseku 4 tohto článku.
52 Na druhej strane článok 12 ods. 4 tejto smernice stanovuje, že v prípadoch, keď OKS poskytuje sociálne, kultúrne a vzdelávacie služby financované prostredníctvom zrážok z príjmu z práv alebo z výnosu plynúceho z investovania tohto príjmu, takéto služby sa poskytujú na základe spravodlivých kritérií, najmä pokiaľ ide o prístup k týmto službám a ich rozsah. V tejto súvislosti odôvodnenie 28 smernice 2014/26, s prihliadnutím na ktoré sa má vykladať článok 12 tejto smernice, výslovne uvádza, že nositelia práv by nemali byť diskriminovaní z hľadiska prístupu k sociálnym kultúrnym či vzdelávacím službám. Z toho vyplýva, že článok 12 ods. 4 uvedenej smernice obmedzuje možnosť OKS vykonávať zrážky za sociálne, kultúrne alebo vzdelávacie služby, keďže z nich môžu mať prospech výlučne nositelia práv.
53 Takýto výklad je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 a odmeny za verejné vypožičiavanie uvedenej v článku 6 ods. 1 smernice 2006/115, ktoré sú súčasťou „príjmu z práv“, ako vyplýva zo samotnej definície tohto pojmu v článku 3 písm. h) smernice 2014/26, pripomenutej v bode 44 tohto rozsudku.
54 Pokiaľ ide po prvé o kompenzáciu za rozmnoženinu na súkromné použitie stanovenú v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, Súdny dvor vo svojom rozsudku z 12. novembra 2015, HewlettPackard Belgium (C‑572/13, EU:C:2015:750, bod 48), v podstate konštatoval, že vzhľadom na to, že táto kompenzácia je určená na nápravu ujmy spôsobenej nositeľom práv z dôvodu rozmnožovania ich diel bez ich povolenia, osoby, ktoré nie sú nositeľmi práv, a teda im z dôvodu takéhoto rozmnožovania nebola spôsobená žiadna ujma, nemôžu prijímať túto kompenzáciu, pokiaľ by dôsledkom toho bolo zbavenie nositeľov práva na rozmnožovanie celej uvedenej kompenzácie alebo jej časti. Okrem toho je pravda, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i. (C‑521/11, EU:C:2013:515, body 49 až 54), rozhodol, že smernica 2001/29 nevyžaduje, aby bolo zabezpečené, že osoby s nárokom na kompenzáciu za rozmnoženinu na súkromné použitie bude vyplatená celá táto kompenzácia v peniazoch, ani členským štátom nezakazuje, aby stanovili, že časť tejto kompenzácie bude nepriamo vyplatená oprávneným osobám prostredníctvom spoločenských a kultúrnych zariadení, ktoré boli zriadené v ich prospech. Zdôraznil však, že na jednej strane skutočnosť, že časť príjmov určených na uvedenú kompenzáciu je určená týmto inštitúciám, je zlučiteľná s cieľom tej istej kompenzácie len vtedy, ak uvedené inštitúcie skutočne slúžia v prospech uvedených oprávnených osôb. Na druhej strane, aj keď časť kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie môže byť týmto osobám vyplatená nepriamo, musia z nej mať v plnej miere prospech nositelia práv. Súdny dvor taktiež konštatoval, že by nebolo v súlade s cieľom tejto kompenzácie, ak by tieto inštitúcie priznali prospech z nej iným osobám, než sú oprávnené osoby.
55 Pokiaľ ide po druhé o odmenu za verejné vypožičiavanie uvedenú v článku 6 ods. 1 smernice 2006/115, Súdny dvor rozhodol, že hoci v smernici 2006/115 normotvorca Únie použil pojem „odmena“ namiesto pojmu „kompenzácia“ použitého v smernici 2001/29, cieľom tohto prvého uvedeného pojmu je tiež zaviesť odškodnenie autorov, pretože sa uplatňuje na kompenzáciu ujmy, ktorá im bola spôsobená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. februára 2012, Luksan, C‑277/10, EU:C:2012:65, bod 103). Preto v rozsahu, v akom sa táto odmena musí považovať za protihodnotu tejto ujmy, v súlade so závermi uvedenými v judikatúre citovanej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku musí v plnej miere priamo alebo nepriamo pripadnúť oprávneným osobám.
56 Judikatúra citovaná v bodoch 54 a 55 tohto rozsudku tak potvrdzuje výklad uvedený v bode 52 tohto rozsudku. Výklad umožňujúci zrážku z príjmu z práv na účely financovania služieb, z ktorých majú prospech osoby, ktoré nie sú nositeľmi práv, by mal totiž za následok, že títo nositelia by boli zbavení časti tohto príjmu. Tento záver okrem toho platí nezávisle od zmluvného alebo právneho základu tohto príjmu.
57 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 2014/26 nemala v úmysle odchýliť sa od zásad stanovených v predchádzajúcich smerniciach, ktoré boli prijaté v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, akými sú smernice 2001/29 a 2006/115. Smernica 2014/26 totiž neobsahuje ustanovenia, ktoré by nahrádzali alebo zrušili ustanovenia týchto posledných uvedených smerníc. Naopak, odôvodnenie 1 tejto smernice na ne odkazuje. Okrem toho, ako vyplýva z článku 1 a z odôvodnení 6 až 9 uvedenej smernice, jej cieľom je zabezpečiť riadne fungovanie kolektívnej správy autorských práv, čo zahŕňa, ako vyplýva z článku 3 písm. h) tej istej smernice, správu príjmov vybraných najmä z kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 a z odmeny za verejné vypožičiavanie uvedenej v článku 6 ods. 1 smernice 2006/115. Skutočnosť, že smernica 2014/26 bola prijatá až po vyhlásení rozsudkov citovaných v bodoch 54 a 55 tohto rozsudku preto nemá vplyv na jej výklad a nijako neovplyvňuje relevantnosť týchto rozsudkov pre tento výklad.
58 V dôsledku toho z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zrážky, ktoré vykonala OKS z príjmu z práv podľa článku 12 smernice 2014/26, a teda predtým, ako bol tento príjem pridelený a rozdelený nositeľom práv, je možné vykonať na účely financovania sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb uvedených v tomto článku 12 ods. 4 len vtedy, ak z týchto služieb majú prospech výlučne títo nositelia práv, a to prípadne aj nepriamo.
59 Pokiaľ ide v druhom rade o použitie príjmu z práv v rámci rozdeľovania súm náležiacich nositeľom práv, toto použitie sa v súlade s článkom 11 ods. 4 tejto smernice musí vykonať v zásade v prospech nositeľov práv. Ako však bolo uvedené v bode 47 tohto rozsudku, tento článok 11 ods. 4 OKS umožňuje použiť príjem z práv na iné účely ako ich rozdelenie nositeľom práv pod podmienkou, že toto použitie je v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 8 ods. 5 uvedenej smernice. V tejto súvislosti podľa článku 8 ods. 5 písm. b) a e) tej istej smernice valné zhromaždenie členov OKS rozhoduje o všeobecnej politike používania nerozdeliteľných súm a o používaní týchto súm.
60 Podľa článku 13 ods. 4 smernice 2014/26 ak ani po troch rokoch od skončenia finančného roka, v ktorom bol príjem z práv vybraný, nie je možné sumy náležiace nositeľom práv rozdeliť, hoci OKS podnikla všetky potrebné opatrenia na určenie a vyhľadanie nositeľov práv uvedených v článku 13 ods. 3 tejto smernice, tieto sumy sa považujú za nerozdeliteľné. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že tieto sumy pochádzajú z príjmu z práv v zmysle článku 3 písm. h) smernice 2014/26, môžu okrem iného zahŕňať tak príjem vyplývajúci z kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ako aj z odmeny za verejné vypožičiavanie uvedenej v článku 6 ods. 1 smernice 2006/115.
61 Ak teda príjem z práv nie je možné rozdeliť dotknutým nositeľom práv, pretože týchto nositeľov nebolo možné určiť ani vyhľadať, valné zhromaždenie členov môže podľa článku 11 ods. 4 v spojení s článkom 8 ods. 5 písm. b) a e) smernice 2014/26 rozhodnúť o všeobecnej politike používania tohto príjmu, ako aj o jeho používaní.
62 Toto používanie sa však môže týkať sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích služieb, z ktorých môžu mať prípadne prospech aj iné osoby, než sú nositelia práv.
63 Podľa článku 13 ods. 6 uvedenej smernice totiž členské štáty môžu obmedziť alebo určiť povolené použitie nerozdeliteľných súm tým, že zabezpečia, že takéto sumy sa budú dať používať oddeleným a nezávislým spôsobom na financovanie sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích služieb v prospech nositeľov práv. Z toho vyplýva, že smernica 2014/26, v zásade a za predpokladu, že dotknutý členský štát nestanovil opak, oprávňuje valné zhromaždenie členov OKS povoliť používanie príjmu z práv, ktorý nebolo možné rozdeliť medzi nositeľov práv v zmysle článku 13 ods. 4 tejto smernice, na financovanie sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích služieb v prospech iných osôb, než sú nositelia práv.
64 V prípade neexistencie takéhoto zásahu dotknutého členského štátu by teda OKS podľa článku 11 ods. 4 tejto smernice v spojení s článkom 8 ods. 5 písm. b) a e) a s jej článkom 13 ods. 6 mohla použiť tento príjem na financovanie týchto služieb v prospech osôb, ktoré nie sú alebo ešte nie sú nositeľmi práv, a to pod podmienkou, že o tom rozhodlo valné zhromaždenie členov.
65 Okrem toho v takejto situácii sa nemožno domnievať, že nositelia práv boli zbavení súm, ktoré im prináležia, keďže je hypoteticky nemožné ich určiť, a teda prideliť sumy týmto nositeľom práv.
66 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 11 ods. 4 v spojení s článkom 12 ods. 4 a článkom 13 ods. 4 a 6 smernice 2014/26 sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane bráni tomu, aby na základe vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej majú OKS podporovať diela kultúrneho významu, stanovy OKS stanovovali, že časť „príjmu z práv“ v zmysle článku 3 písm. h) tejto smernice, je vyhradená na financovanie sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb, z ktorých majú prospech osoby, ktoré nie sú nositeľmi autorských práv, ak sa toto financovanie uskutočňuje prostredníctvom zrážok z tohto príjmu, a na druhej strane nebráni takýmto stanovám, ak sa uvedené financovanie uskutočňuje prostredníctvom „nerozdeliteľných súm“ v zmysle článku 13 ods. 4 uvedenej smernice.
O druhej otázke
67 Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či, pokiaľ ide o sociálne, kultúrne a vzdelávacie služby poskytované OKS a financované prostredníctvom zrážok z „príjmu z práv“ v zmysle článku 3 písm. h) smernice 2014/26, sa článok 12 ods. 4 tejto smernice má vykladať v tom zmysle, že z týchto služieb môžu mať prospech len nositelia práv, ktorí majú súčasné právo na odmenu alebo ktorí s touto OKS uzavreli zmluvu o správe.
68 Ako vyplýva z bodov 47 až 52 tohto rozsudku, OKS môžu podľa článku 11 ods. 4 a článku 12 ods. 4 smernice 2014/26 financovať sociálne, kultúrne alebo vzdelávacie služby prostredníctvom zrážok z tohto príjmu za predpokladu, že toto použitie príjmov je v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 8 ods. 5 tejto smernice a že z týchto služieb majú prospech výlučne nositelia práv.
69 Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či nositeľ práv musí na to, aby mohol využívať tieto služby, preukázať existenciu súčasného práva na odmenu, v tom zmysle, že má právo zúčastňovať sa na rozdeľovaní príjmu z práv počas obdobia, ktorého sa týka rozhodnutie valného zhromaždenia prijaté podľa článku 8 ods. 5 uvedenej smernice, treba uviesť, že pojem „nositeľ práv“ je na účely uplatnenia smernice 2014/26 definovaný v článku 3 písm. c) smernice 2014/26 ako každá osoba alebo subjekt, ktorý nie je OKS, ktorý je nositeľom autorských práv alebo práv súvisiacich s autorským právom alebo ktorý je na základe dohody o využívaní práv alebo zo zákona oprávnený podieľať sa na príjme z práv.
70 Z tejto definície vyplýva, že na to, aby takáto osoba alebo subjekt mohla využívať sociálne, kultúrne a vzdelávacie služby poskytované OKS a financované prostredníctvom zrážok z príjmu z práv, stačí, aby táto osoba alebo subjekt spadala pod pojem „nositeľ práv“ bez toho, aby bolo vyžadované splnenie ďalších podmienok, ako je napríklad existencia „súčasného“ práva na odmenu.
71 V tejto súvislosti treba uviesť, že v súlade s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom tejto smernice musia OKS sumy náležiace nositeľom práv rozdeliť a vyplatiť čo najskôr a v zásade najneskôr do deviatich mesiacov od skončenia finančného roka, v ktorom bol príjem z práv vybraný. Uvedená smernica naopak neobsahuje ustanovenie týkajúce sa obdobia, počas ktorého sa musia poskytovať služby uvedené v jej článku 12 ods. 4.
72 Podmienenie využívania týchto služieb možnosťou dovolávať sa súčasného práva na odmenu by teda malo za následok vytvorenie súvislosti medzi obdobím, počas ktorého môžu byť takéto služby nositeľovi práv poskytnuté, a obdobím, počas ktorého tento nositeľ poberá príjem z jeho práv, ktorú normotvorca Únie nezamýšľal.
73 Z toho vyplýva, že na to, aby nositeľ práv, ako je definovaný v článku 3 písm. c) smernice 2014/26, mohol využívať sociálne, kultúrne a vzdelávacie služby poskytované OKS a financované prostredníctvom zrážok z „príjmu z práv“ v zmysle článku 3 písm. h) tejto smernice, nemusí preukázať, že má „súčasné“ právo na odmenu na základe autorského práva.
74 Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či sa na to, aby nositeľ práv mohol využívať tieto služby, vyžaduje zmluva o správe s OKS, ktorá tieto služby poskytuje, je potrebné uviesť, že článok 12 ods. 2 a 4 smernice 2014/26 sa týka sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb, ktoré OKS poskytuje nositeľom práv, a v súvislosti s týmito nositeľmi neobsahuje ďalšie spresnenia. Treba však poznamenať, že tak je to aj v prípade iných ustanovení tejto smernice, najmä jej článku 11 ods. 4, ktorý stanovuje, že OKS nesmie použiť príjem z práv na iné účely ako rozdelenie nositeľom práv.
75 Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o uplatňovanie tejto smernice, a najmä v súvislosti so službami uvedenými v jej článku 12 ods. 2 a 4 a financovanými prostredníctvom zrážok z príjmu z práv, sa za nositeľov práv považujú tí, ktorých správa práv patrí do oblasti činnosti dotknutej OKS. Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bode 73 svojich návrhov, keďže oblasti činnosti OKS sú vymedzené podľa druhu predmetov ochrany alebo kategórií práv, ako to stanovuje článok 5 ods. 2 smernice 2014/26, takéto sociálne, kultúrne alebo vzdelávacie služby poskytované týmito organizáciami môžu využívať len nositelia práv, ktorých správa patrí do oblasti činnosti dotknutej OKS. V opačnom prípade by osoby oprávnené na tieto príjmy boli zbavené súm, ktoré im prináležia na základe používania ich práv.
76 V tomto kontexte, ktorý sa týka povahy vzťahu medzi nositeľmi práv a OKS, treba okrem toho poznamenať, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 71 svojich návrhov, že vzhľadom na to, že kompenzácia za rozmnoženinu na súkromné použitie stanovená v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 a odmena za verejné vypožičiavanie uvedená v článku 6 ods. 1 smernice 2006/115 nositeľom práv náležia podľa vnútroštátneho práva, v prípade, že dotknutý členský štát využil možnosť, ktorú mu poskytujú tieto ustanovenia, môže správa takýchto práv OKS v zásade prebiehať bez toho, aby bol potrebný zmluvný vzťah medzi touto organizáciou a nositeľom týchto práv.
77 Tento výklad potvrdzuje odôvodnenie 26 smernice 2014/26. Toto odôvodnenie totiž uvádza, že príjmy náležia nositeľom práv, ktorí môžu mať priamy právny vzťah s OKS alebo môžu byť zastúpení subjektom, ktorý je členom OKS, alebo na základe dohody o zastúpení. Z uvedeného vyplýva, že priamy zmluvný vzťah medzi nositeľom práv a dotknutou OKS, akým je zmluva o správe jeho práv k jednému alebo viacerým konkrétnym dielam, sa nevyžaduje.
78 Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zákonnosť poskytovania sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích služieb v prospech „nositeľov práva“ v zmysle článku 3 písm. c) tejto smernice, ktoré sú financované prostredníctvom zrážok podľa článku 12 ods. 4 uvedenej smernice, z hľadiska smernice 2014/26 nezávisí od existencie súčasného práva na odmenu týchto nositeľov práva ani od uzavretia zmluvy o správe s OKS.
79 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že pokiaľ ide o sociálne, kultúrne a vzdelávacie služby poskytované OKS a financované prostredníctvom zrážok z „príjmu z práv“ v zmysle článku 3 písm. h) smernice 2014/26, článok 12 ods. 4 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že z týchto služieb môžu mať prospech „nositelia práv“ v zmysle článku 3 písm. c) uvedenej smernice bez ohľadu na to, či títo nositelia majú alebo nemajú súčasné právo na odmenu alebo či uzavreli alebo neuzavreli zmluvu o správe s touto OKS, pokiaľ správa práv na účet uvedených nositeľov priamo alebo nepriamo patrí do oblasti činnosti dotknutej OKS.
O trovách
80 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
1. Článok 11 ods. 4 v spojení s článkom 12 ods. 4 a článkom 13 ods. 4 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu
sa má vykladať v tom zmysle, že:
na jednej strane bráni tomu, aby na základe vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej majú organizácie kolektívnej správy podporovať diela kultúrneho významu, stanovy organizácie kolektívnej správy stanovovali, že časť „príjmu z práv“ v zmysle článku 3 písm. h) tejto smernice, je vyhradená na financovanie sociálnych, kultúrnych alebo vzdelávacích služieb, z ktorých majú prospech osoby, ktoré nie sú nositeľmi autorských práv, ak sa toto financovanie uskutočňuje prostredníctvom zrážok z tohto príjmu, a na druhej strane nebráni takýmto stanovám, ak sa uvedené financovanie uskutočňuje prostredníctvom „nerozdeliteľných súm“ v zmysle článku 13 ods. 4 uvedenej smernice.
2. Článok 12 ods. 4 smernice 2014/26
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pokiaľ ide o sociálne, kultúrne a vzdelávacie služby poskytované organizáciou kolektívnej správy a financované prostredníctvom zrážok z „príjmu z práv“ v zmysle článku 3 písm. h) tejto smernice, z týchto služieb môžu mať prospech „nositelia práv“ v zmysle článku 3 písm. c) uvedenej smernice bez ohľadu na to, či títo nositelia majú alebo nemajú súčasné právo na odmenu alebo či uzavreli alebo neuzavreli zmluvu o správe s touto organizáciou kolektívnej správy, pokiaľ správa práv na účet uvedených nositeľov priamo alebo nepriamo patrí do oblasti činnosti dotknutej OKS.
Podpisy
* Jazyk konania: nemčina.