<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑243/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0243</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:491">EU:C:2016:491</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>19</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>19</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY – J. KOKOTT – VEC C‑243/15</P><P>LESOOCHRANÁRSKE ZOSKUPENIE VLK</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy Generálnej Advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Juliane Kokott</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20160630">30. júna 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: nemčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Vec C‑243/15</P><P>Lesoochranárske zoskupenie VLK</P><P>proti</P><P>Obvodnému úradu Trenčín</P><P><HT TYPE="NORMAL">(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Najvyšší súd Slovenskej republiky)</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Životné prostredie</KEYWORD><KEYWORD>Aarhuský dohovor</KEYWORD><KEYWORD>Správne konanie na vydanie súhlasu na projekt</KEYWORD><KEYWORD>Návrh združenia na ochranu životného prostredia na priznanie postavenia účastníka konania</KEYWORD><KEYWORD>Ukončenie konania na vydanie súhlasu pred rozhodnutím o návrhu</KEYWORD><KEYWORD>Právna ochrana proti rozhodnutiu</KEYWORD><KEYWORD>Účinná súdna ochrana</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Spor vo veci samej, ktorý viedol k tomuto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pripomína v závislosti od uhla pohľadu buď právnicky inšpirované diela Franza Kafku, najmä poviedku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>Pred Zákonom<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>, alebo Dona Quijota.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade Kafku sa postave hľadajúcej spravodlivosť bez zjavného dôvodu obmedzuje prístup k súdu, až kým vysilená zomrie. Naopak Don Quijote trvá na boji proti veterným mlynom, namiesto toho, aby sa venoval rozumnejším veciam.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Aj mimovládna organizácia Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>LZ<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) sa pred slovenskými súdmi usiluje, doteraz bezúspešne, o dosiahnutie ochrany práv. Namiesto toho sa LZ odkazuje na iný opravný prostriedok, ktorý ale medzičasom zanikol preklúziou. Chyba ale možno nespočíva v slovenskom systéme ochrany práv, ale v tom, že LZ, napriek relevantným pokynom, trvá na tom, aby pokračovalo v už raz zvolenej ceste, namiesto toho, aby včas zmenilo smer.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Súdny dvor má objasniť, či je procesnoprávna podoba žaloby podanej združením v slovenskom procesnom správnom práve zlučiteľná so zásadou efektívnej právnej ochrany podľa článku 47 Charty základných práv. Sporným slovenským ustanoveniam v zásade nemožno nič vytýkať. Napriek tomu si ich uplatňovanie v konaní vo veci samej vyžaduje zvláštnu opatrnosť, aby sa jednak predišlo Kafkovmu paradoxu, ale aby sa tiež neprispievalo k pochabosti vykreslenej Cervantesom. V tejto situácii Súdny dvor môže dať vnútroštátnym súdom len pokyny týkajúce sa uplatniteľných základných princípov, riešenie však musia nakoniec nájsť sami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 47 Charty sa však vzťahuje len na vykonávanie práv alebo slobôd garantovaných právom Únie. Preto sa ako predbežná otázka musí preskúmať, či sa môže združenie na ochranu životného prostredia, akým je LZ v spore vo veci samej, takýchto práv a slobôd dovolávať.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>V súvislosti s určitými procesmi účasti verejnosti sa už prebratím Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="124" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 124</REF.DOC.OJ>, 2005, s. 4, prijatý rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo <DATE ISO="20050217">17. februára 2005</DATE>, <REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="124" DATE.PUB="2005">Ú. v. EÚ L 124</REF.DOC.OJ>, 2005, s. 1.</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>Aarhuský dohovor<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) Európskou úniou zaviedla žaloba združení obmedzená na určité povoľovacie konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20030526">26. mája 2003</DATE>, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="156" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 156</REF.DOC.OJ>, 2003, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466). Pozri k tomu rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110512">12. mája 2011</DATE>, <NAME.CASE>Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein‑Westfalen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑115/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:289">EU:C:2011:289</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tieto ustanovenia sa však nevzťahujú na spor vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Vo svetle Aarhuského dohovoru a všeobecných zásad týkajúcich sa odvolávania sa na normy práva Únie však združenia na ochranu životného prostredia môžu presadzovať právo životného prostredia Únie aj mimo rámca výslovne upravenej žaloby združenia. Osobitne v spore vo veci samej je popri tom možné odvodzovať relevantné právne postavenie aj priamo z Aarhuského dohovoru.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Medzinárodné právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Základom právneho postavenia združení na ochranu životného prostredia v práve Únie je Aarhuský dohovor. Článok 1 Aarhuského dohovoru hovorí o jeho cieľoch:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Každá Strana bude zaručovať práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je postačujúce pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Združenia na ochranu životného prostredia sú uvedené v definícii verejnosti a zainteresovanej verejnosti v článku 2 bodoch 4 a 5 dohovoru. Podľa toho:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.004"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>4.</NO.PARAG><ALINEA><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="2018" ID="QE0006"/> znamená jednu alebo viac fyzických alebo právnických osôb a v súlade vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Zainteresovaná verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="2018" ID="QE0007"/> znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podnecujúce k ochrane životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 6 Aarhuského dohovoru požaduje účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach. Tieto zahŕňajú aj prvky posudzovania vplyvu na životné prostredie. Článok 6 ods. 1 upravuje pôsobnosť tohto konania:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><GR.SEQ><TITLE><TI><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Každá strana:</P></TI></TITLE><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>bude uplatňovať ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam či povoliť navrhované činnosti uvedené v prílohe I;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>v súlade so svojím vnútroštátnym právom bude tiež uplatňovať ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></TXT></NP></ITEM></LIST></GR.SEQ></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 9 Aarhuského dohovoru obsahuje ustanovenia o opravných prostriedkoch vo veciach životného prostredia. Článok 9 ods. 2 sa týka konaní, ktoré boli predmetom účasti verejnosti, odsek 3 platí pre všetky ostatné rozhodovania týkajúce sa práva životného prostredia a odsek 4 obsahuje určité procesné zásady:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="009.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Každá strana, v rámci svojho vnútroštátneho práva, zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku,</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, podliehajúc článku 6 a v prípadoch stanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, a iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.</P><P>O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b).</P><P>Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="009.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Naviac, bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="009.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Naviac, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane prikázaných úľav, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.</ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Posudzovanie vplyvov na životné prostredie</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Aarhuský dohovor bol do práva Únie čiastočne prebratý smernicou 2011/92<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z <DATE ISO="20111213">13. decembra 2011</DATE> o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="026" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 26</REF.DOC.OJ>, 2012, s. 1), naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo <DATE ISO="20140416">16. apríla 2014</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="124" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 124</REF.DOC.OJ>, 2014, s. 1).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>V článku 1 ods. 2 písm. d) a e) smernice 2011/92 sa vymedzuje pojem dotknutá verejnosť:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>d)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="2018" ID="QE0011"/> znamená jednu alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>dotknutá verejnosť<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/> znamená verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá, alebo má záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania uvedeného v článku 2 ods. 2; na účely tejto definície sa predpokladá, že mimovládne organizácie, podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, majú záujem.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Článok 11 smernice 2011/92 obsahuje úpravu prístupu k spravodlivosti, ktorá vo veľkej miere zodpovedá článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru a ktorá sa tiež zaviedla smernicou 2003/35/ES:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>1.</NO.P><TXT>Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>ktorá má dostatočný záujem, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, kde to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku,</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti.</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>…</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 1 odsek 2, považuje za dostatočný na účely odseku 1 písmena a) tohto článku. Tieto organizácie sa tiež považujú za nositeľa práv, ktoré môžu byť porušené v zmysle odseku 1 písmena b) tohto článku.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>…<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Ochrana prírody</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Smernica o biotopoch<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Smernica Rady 92/43/EHS z <DATE ISO="19920521">21. mája 1992</DATE> o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="206" DATE.PUB="1992">Ú v. ES L 206</REF.DOC.OJ>, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102), naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 2013/17/EÚ z <DATE ISO="20130513">13. mája 2013</DATE>, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti životného prostredia (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="158" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 158</REF.DOC.OJ>, 2013, s. 193).</P></NOTE> stanovuje chránené územia, takzvané lokality európskeho významu. Článok 6 ods. 3 vyžaduje postup <HT TYPE="ITALIC">predchádzajúceho</HT> posúdenia projektov, ktoré môžu tieto územia významne ovplyvniť:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu [posúdeniu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Toto ustanovenie sa podľa článku 7 smernice o biotopoch vzťahuje aj na chránené vtáčie územia, ktoré boli vyhlásené na základe smernice o vtáctve<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z <DATE ISO="20091130">30. novembra 2009</DATE> o ochrane voľne žijúceho vtáctva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="020" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 20</REF.DOC.OJ>, 2010, s. 7), naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 2013/17/EÚ z <DATE ISO="20130513">13. mája 2013</DATE>, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti životného prostredia (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="158" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 158</REF.DOC.OJ>, 2013, s. 193) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>smernica o vtáctve<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Slovenskej republiky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>§ 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>(1)</NO.P><TXT>Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>§ 250b ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>OSP<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>) obsahuje okrem iného aj tieto ustanovenia týkajúce sa obsahu položenej prejudiciálnej otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>(2)</NO.P><TXT>Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(3)</NO.P><TXT>Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>LZ bolo oznámením z <DATE ISO="20081118">18. novembra 2008</DATE> informované o začatí správneho konania, v ktorom sa rozhodovalo o tom, či možno vydať súhlas s realizáciou oplotenia pozemku mimo hranice zastavaného územia obce pre akciovú spoločnosť Biely potok, a. s. (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>BPAS<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>). Projekt súvisel s plánovaným rozšírením zvernice, v ktorej BPAS chová jeleniu zver, a to na pozemkoch nachádzajúcich sa v chránenej krajinnej oblasti (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>CHKO<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>), ktorú Slovenská republika ako chránené územie podľa smernice o vtáctve a ako lokalitu európskeho významu začlenila do sústavy Natura 2000.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>LZ požadovalo prerušiť konanie na vydanie súhlasu (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>konanie o súhlas<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>) a vyriešiť predbežnú otázku, ktorou je rozhodnutie príslušného Ministerstva životného prostredia o udelení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, pričom poukazovalo na negatíva uvedené v stanovisku Štátnej ochrany prírody, ktorá CHKO spravuje, ktoré boli svojou povahou tak závažné, že by postačovali na neudelenie súhlasu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>V prvej časti konania o súhlas príslušné orgány rozhodli najprv v apríli 2009 a následne v júni 2009, že LZ sa nepriznalo postavenie účastníka konania, čo je predmetom terajšieho súdneho prieskumu v konaní vo veci samej. Preto LZ podalo na Krajský súd v Trenčíne žalobu, argumentujúc v prospech svojho účastníctva v konaní o súhlas najmä ustanoveniami Aarhuského dohovoru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Následne bolo konanie o súhlas voči BPAS ukončené rozhodnutím o udelení súhlasu bezodkladne vydaným <DATE ISO="20090610">10. júna 2009</DATE>, keď súčasne podľa údajov Najvyššieho súdu nadobudlo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>právoplatnosť<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Krajský súd po zistení, že pred Súdnym dvorom Európskej únie prebieha prejudiciálne konanie vo veci C‑240/09 s možným vplyvom aj na rozhodovanie krajského súdu, prerušil svoje konanie až do rozhodnutia v danej veci a s prihliadnutím na následne vydaný rozsudok<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ako aj na s ním súvisiaci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci <DATE ISO="20110823">23. augusta 2011</DATE> rozsudkom zrušil obidve napadnuté rozhodnutia z dôvodu nesprávneho posúdenia veci a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>V tomto rozhodnutí sa krajský súd stotožnil s názorom LZ, že mu prislúcha právo na súdnu ochranu v súvislosti s právom na ochranu životného prostredia, resp. právom na priaznivé životné prostredie. Krajský súd priamo odkázal na článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v spojení s článkom 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>V odvolacom konaní Najvyšší súd <DATE ISO="20120126">26. januára 2012</DATE> prvé rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právne záväzným názorom, podľa ktorého predmet konania o účastníctve odpadol. Samostatné preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania môže byť prípustné len vtedy, ak správne konanie aktuálne ešte prebieha.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Potom krajský súd druhým rozhodnutím z <DATE ISO="20120912">12. septembra 2012</DATE> opätovne zrušil rozhodnutia obidvoch správnych orgánov o nepriznaní účastníctva a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd ale <DATE ISO="20130228">28. februára 2013</DATE> zrušil aj tento rozsudok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Na uvedenom základe krajský súd tretím rozhodnutím z apríla 2013 zastavil súdny prieskum, ale LZ neodkázal na podanie návrhu na dodatočné doručenie právoplatného rozhodnutia o udelení súhlasu z dôvodu, že lehota 3 rokov na podanie žaloby od udelenia súhlasu už medzičasom prebiehajúcimi súdnymi konaniami uplynula.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Následne v konaní o opravnom prostriedku, ktoré tentoraz iniciovalo LZ, Najvyšší súd predkladá Súdnemu dvoru Európskej únie túto prejudiciálnu otázku:</TXT><P>Je možné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, v prípade tvrdeného porušenia práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia vykonaného predovšetkým pre podmienky Európskej únie [smernicou o biotopoch], t. j. najmä napomáhať hľadaniu stanoviska v spojení s verejnosťou k projektu, ktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť osobitne chránené územia sústredené pod európsku ekologickú sústavu s názvom Natura 2000, a právo, ktorého uplatnenia sa v zmysle článku 9 [Aarhuského dohovoru] a v medziach naznačených prostredníctvom rozsudku Súdneho dvora z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), domáha žalobca ako nezisková organizácia založená na ochranu životného prostredia na vnútroštátnej úrovni, spravodlivo naplniť aj takým postupom vnútroštátneho súdu, ktorý zastaví súdny prieskum v spore o preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní o vydanie súhlasu, ako je tomu vo veci samej, a odkáže ho na podanie žaloby ako opomenutého účastníka v uvedenom správnom konaní?</P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Lesoochranárske zoskupenie VLK, Slovenská republika a Európska komisia predložili svoje písomné pripomienky a <DATE ISO="20160418">18. apríla 2016</DATE> sa zúčastnili na pojednávaní. Viaceré otázky Súdneho dvora pred pojednávaním písomne zodpovedali tieto tri subjekty zúčastnené na pojednávaní a Biely potok a. s.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Svojím návrhom na začatie prejudiciálneho konania chce Najvyšší súd zistiť, či podmienky výkonu práv združenia na ochranu životného prostredia stanovené v slovenskom práve sú zlučiteľné s právom Únie a najmä či spĺňajú požiadavky práva na účinnú súdnu ochranu podľa článku 47 Charty základných práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Najvyšší súd správne vychádza z toho, že základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa uplatnia len v situáciách, ktoré upravuje právo Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130226">26. februára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Åkerberg Fransson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑617/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:105">EU:C:2013:105</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru), ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151217">17. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>WebMindLicenses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑419/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:832">EU:C:2015:832</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Okrem toho sa článok 47 Charty týka len práv a slobôd zaručených právom Únie. Preto najprv posúdim existenciu právneho postavenia združenia, ktoré upravuje právo Únie (v tejto súvislosti pozri bod A) a až potom sa budem zaoberať podmienkami účinnej súdnej ochrany, ktoré ukladá právo Únie (v tejto súvislosti pozri bod B).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O právnom postavení združení na ochranu životného prostredia, ktoré upravuje právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Najvyšší súd sa domnieva, že právo Únie je uplatniteľné, pretože spor vo veci samej sa týka povinností členského štátu, ktoré vyplývajú zo smernice o biotopoch. Okrem toho uvádza aj Aarhuský dohovor.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Na prvý pohľad sa žaloba v konaní vo veci samej týka účasti v konaní o súhlas na oplotenie v rámci chráneného územia. Táto účasť ale nie je výslovne a priamo upravená právom Únie. Ide skôr o koncept slovenského práva. Obsahuje však prvky, ktoré môžu byť zaručené právom Únie. V súvislosti s týmito prvkami môže byť dôležité, že právo Únie zaručuje účinnú súdnu ochranu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Súvisiaca otázka, či v práve Únie existuje právo účasti verejnosti na konaní o súhlas, si ale nevyžaduje ďalšiu analýzu. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že LZ bolo o konaní o súhlas informované a mohlo sa vyjadriť. Z toho vyplýva, že sa mu poskytol minimálny štandard týkajúci sa práv účasti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>V skutočnosti LZ nemá prednostne záujem o vyjadrenie sa k projektu, ale skôr o oprávnenie súdne napadnúť povolenie projektu. Z tvrdení účastníkov konania vyplýva, že uznanie postavenie účastníka konania je podľa slovenského práva podmienkou na napadnutie konečného rozhodnutia v konaní (§ 53 slovenského Správneho poriadku a § 250b ods. 2 slovenského Občianskeho súdneho poriadku).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Právo Únie v skutočnosti zakladá práva združení na ochranu životného prostredia podať žalobu. Tieto práva na podanie žaloby sa dajú odvodiť jednak priamo z práva Únie, v tomto prípade z článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch (pozri bod 1 nižšie). Ďalej sú určité práva týkajúce sa podania žaloby v súvislosti s konaním za účasti verejnosti výslovne stanovené v článku 9 ods. 2 a v článku 6 Aarhuského dohovoru (pozri bod 2 nižšie).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Právo podať žalobu vyplýva priamo z článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti však Slovensko a BPAS namietajú, že uplatnenie tohto ustanovenia už nie je predmetom konania vo veci samej, keďže sa o tom už právoplatne rozhodlo. Konštatovania Súdneho dvora týkajúce sa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch preto už nie sú nevyhnutné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Napriek viacerým doplňujúcim otázkam zostalo na pojednávaní nejasné, či skutočne ide o rozhodnutie, ktoré možno napadnúť samostatne, alebo len o stanovisko v konaní o súhlas. Okrem toho Najvyšší súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania zjavne vychádza z toho, že uplatnenie smernice o biotopoch je nepochybne stále predmetom konania vo veci samej. V rámci tohto prejudiciálneho konania je preto potrebné vychádzať z tohto predpokladu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť chránené územie v zmysle smernice o biotopoch alebo smernice o vtáctve, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému posúdeniu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po tom, čo sa presvedčia, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Smernica o biotopoch neobsahuje žiadne usmernenie týkajúce sa toho, či článok 6 ods. 3 zakladá právo združenia na ochranu životného prostredia podať z dôvodu porušenia tohto ustanovenia žalobu. Ja som v tejto súvislosti zastávala názor, že <HT TYPE="ITALIC">jednotlivci</HT> sa môžu odvolávať na toto ustanovenie len vtedy, pokiaľ im <HT TYPE="ITALIC">vnútroštátne</HT> právo poskytuje prostriedky právnej ochrany proti opatreniam, ktoré sú v rozpore s uvedenými ustanoveniami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑127/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:60">EU:C:2004:60</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0138">138</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0144">144</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Bolo by však nezlučiteľné so záväzným účinkom smerníc, ktorý sa im priznal článkom 288 ZFEÚ, keby sa zásadne vylúčilo, aby sa dotknuté osoby mohli odvolávať na smernicou uložené povinnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040907">7. septembra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑127/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:482">EU:C:2004:482</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080725">25. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Janecek</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑237/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:447">EU:C:2008:447</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE> Prinajmenšom fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú porušením ustanovení smernice priamo dotknuté, musia mať možnosť vymôcť od príslušných orgánov, a to prípadne aj predložením veci na príslušný súd, splnenie predmetných povinností.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>V tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080725">25. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Janecek</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑237/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:447">EU:C:2008:447</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110526">26. mája 2011</DATE>, <NAME.CASE>Stichting Natuur en Milieu a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑165/09 až C‑167/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:348">EU:C:2011:348</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Súdny dvor už takisto konštatoval, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch je priamo uplatniteľný v tom rozsahu, v akom vnútroštátne orgány nesmú podľa tohto ustanovenia povoliť určitú činnosť pri existencii neistoty o neprítomnosti škodlivých vplyvov na predmetnú lokalitu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040907">7. septembra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑127/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:482">EU:C:2004:482</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Pokiaľ by sa takéto vplyvy zistili, platilo by to samozrejme o to viac. V oboch prípadoch možno povolenie vydať len výnimočne, a to po splnení podmienok stanovených v článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040907">7. septembra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑127/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:482">EU:C:2004:482</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>No je otázne, či by prípadným porušením článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch bolo LZ priamo dotknuté.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Priamo dotknutými sú v každom prípade osoby, ktoré tvrdia porušenie vlastných <HT TYPE="ITALIC">práv</HT>, o to však podľa všetkého v prejednávanej veci nejde.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Súdny dvor už ale uznal, a to dokonca v súvislosti s LZ a smernicou o biotopoch, že organizáciám na ochranu životného prostredia sa musí umožniť napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>V tom istom zmysle Súdny dvor zdôrazňuje oprávnenie fyzických <HT TYPE="ITALIC">alebo</HT> právnických osôb zakročiť proti riziku prekročenia limitných hodnôt, ktoré slúžia na účely ochrany zdravia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080725">25. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Janecek</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑237/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:447">EU:C:2008:447</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Zatiaľ čo priama dotknutosť fyzických osôb môže vyplývať z toho, že je dotknuté ich vlastné zdravie, nemožno to tvrdiť o právnických osobách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Právnické osoby, ako napr. združenia na ochranu životného prostredia, môžu byť však porušením právnych úprav týkajúcich sa ochrany zdravia dotknuté v rozsahu, v akom je právne uznaný ich záujem na ochrane zdravia. V prejednávanej veci síce nejde o ochranu zdravia, ale v súvislosti s ochranou životného prostredia je právne uznanie záujmov združenia ešte zreteľnejšie. V práve Únie je uznanie záujmov určitých združení na ochrane životného prostredia stanovené v článku 1 ods. 2 písm. e) druhej vete smernice 2011/92 a ešte širšie v článku 2 bodu 5 Aarhuského dohovoru. Členské štáty musia uznať združenia podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva. Pritom sa musí zaručiť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>široký prístup k spravodlivosti<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> a potrebný účinok opravného prostriedku, ktorý združenie podá na súd podľa smernice 2011/92.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091015">15. októbra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Djurgården‑Lilla Värtans Miljöskyddsförening</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:631">EU:C:2009:631</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Na základe právneho uznania záujmu týchto združení na ochrane životného prostredia sú združenia porušením priamo uplatniteľných ustanovení práva životného prostredia Únie dotknuté v dostatočnej miere na to, aby sa mohli pred vnútroštátnymi súdmi odvolávať na tieto ustanovenia. To platí najmä vtedy, keď argumentujú porušením článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru tiež uznáva, že porušením článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch môžu byť združenia na ochranu životného prostredia priamo dotknuté. Toto ustanovenie síce nie je priamo uplatniteľné,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150113">13. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑401/12 P až C‑403/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:4">EU:C:2015:4</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj Rada a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Stichting Natuur en Milieu a Pesticide Action Network Europe</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑404/12 P a C‑405/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:5">EU:C:2015:5</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ale keď hrozí porušenie smernice o biotopoch, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby s cieľom zabezpečiť účinnú súdnu ochranu v oblastiach, ktoré patria do práva Únie týkajúceho sa životného prostredia, poskytol taký výklad vnútroštátneho práva, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade s cieľmi stanovenými v článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Cieľom týchto ustanovení je umožniť zabezpečenie účinnej ochrany životného prostredia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Keďže Aarhuský dohovor je integrálnou súčasťou práva Únie, má takú istú povinnosť aj Súdny dvor.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>K uskutočneniu cieľa efektívneho výkonu práva životného prostredia prispieva, keď sú uznané združenia na ochranu životného prostredia oprávnené presadzovať priamo uplatniteľné ustanovenia práva životného prostredia Únie, teda najmä článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Tento výsledok okrem toho nie je cudzí právu Únie, keďže uznané združenia na ochranu životného prostredia sa môžu odvolávať na článok 6 smernice o biotopoch aj v rámci žaloby v zmysle článku 11 smernice 2011/92, resp. článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110512">12. mája 2011</DATE>, <NAME.CASE>Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein‑Westfalen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑115/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:289">EU:C:2011:289</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Preto je potrebné konštatovať, že v zmysle článku 1 ods. 2 písm. e) druhej vety smernice 2011/92 musia uznané združenia na ochranu životného prostredia disponovať možnosťou napadnúť na súde porušenie článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O Aarhuskom dohovore</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Okrem toho je možné oprávnenie na podanie žaloby v spore vo veci samej oprieť aj priamo o Aarhuský dohovor.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Podľa článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru musia zmluvné štáty tohto dohovoru umožniť členom zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, pre ktoré platí článok 6. Súhlas s oplotením, ktorý vyvolal spor vo veci samej, by mal spadať pod článok 6 ods. 1 písm. b).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>O právnych účinkoch Aarhuského dohovoru</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Aarhuský dohovor bol podpísaný vtedajším Európskym spoločenstvom a následne prijatý rozhodnutím 2005/370. Podľa ustálenej judikatúry sú preto ustanovenia tohto dohovoru podľa článku 216 ods. 2 ZFEÚ od tohto dátumu integrálnou súčasťou právneho poriadku Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Dohovor bol síce uzatvorený Spoločenstvom a všetkými jeho členskými štátmi na základe delenej právomoci, ale Súdny dvor, na ktorý sa subjekt obráti v súlade s článkom 267 ZFEÚ, má právomoc stanoviť hranicu rozdeľujúcu povinnosti, ktoré má Únia, a tie, ktoré majú len členské štáty a (na tento účel) poskytnúť výklad ustanovení Aarhuského dohovoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE> Ak tento súd dospeje k záveru, že určité ustanovenie patrí k povinnostiam prebratým Úniou, tak výklad tohto ustanovenia tiež spadá do jeho právomoci.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Článok 6 Aarhuského dohovoru stanovuje pre povolenie určitých činností s posúdením vplyvu na životné prostredie účasť verejnosti. Článok 9 ods. 2 upravuje zodpovedajúce právo na podanie žaloby. Tieto ustanovenia boli z veľkej časti prebraté smernicou 2011/92, takže sa týkajú oblasti, ktorá je vo veľkom rozsahu obsiahnutá v práve Únie. Z tohto dôvodu má Súdny dvor neobmedzenú právomoc na výklad článku 6 a článku 9 ods. 2 Dohovoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020319">19. marca 2002</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Írsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑13/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:184">EU:C:2002:184</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041007">7. októbra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑239/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:598">EU:C:2004:598</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140904">4. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑114/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2151">EU:C:2014:2151</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0102">102</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Tieto ustanovenia môžu zakladať práva a slobody zaručené právom Únie v zmysle článku 47 Charty buď priamo, alebo takým spôsobom, že determinujú obsah ustanovení sekundárneho práva Únie, resp. práva členských štátov. Nič nepoukazuje na to, že by spor vo veci samej mal spadať do druhej uvedenej kategórie. Z toho vyplýva, že článok 6 a článok 9 ods. 2 Dohovoru zakladajú pôsobnosť článku 47 Charty len vtedy, ak majú priamy účinok, ktorý zvýhodňuje také združenie, akým je LZ v spore vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Ustanovenia dohody uzatvorenej Úniou a jej členskými štátmi s tretími štátmi sa musia považovať za ustanovenia s priamym účinkom v prípade, ak vzhľadom na ich znenie, ako aj na predmet a povahu tejto dohody, resp. <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>spôsob a štruktúru<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> dohody obsahujú jasnú a presnú povinnosť, ktorej splnenie alebo účinky nezávisia od vydania žiadneho ďalšieho aktu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné poukázať najprv na to, že Aarhuský dohovor, ako vyplýva z jeho článku 1, na rozdiel napríklad od dohôd WTO,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19721212">12. decembra 1972</DATE>, <NAME.CASE>International Fruit Company a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>21/72 až 24/72</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1972:115">EU:C:1972:115</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050301">1. marca 2005</DATE>, <NAME.CASE>Van Parys</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑377/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:121">EU:C:2005:121</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rusal Armenal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑21/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:494">EU:C:2015:494</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> svojím účelom a povahou smeruje k tomu, aby sa v oblasti ochrany životného prostredia založili práva jednotlivcom a združeniam. Presne tieto ciele, resp. ich neexistenciu, zdôraznil Súdny dvor, keď v rozsudku Intertanko skúmal charakter a štruktúru dohovoru z Montego Bay.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080603">3. júna 2008</DATE>, <NAME.CASE>The International Association of Independent Tanker Owners a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑308/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:312">EU:C:2008:312</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tejto súvislosti KOKOTT, J.: International Law – A Neglected <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>Integral<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="2018" ID="QE0025"/> Part of the EU Legal Order? In: <HT TYPE="ITALIC">De Rome à Lisbonne: les juridictions de l’Union européenne à la croisée des chemins – Mélanges en l’honneur de Paolo Mengozzi</HT>, Bruylant, Bruxelles 2013, s. 61, 76 a nasl.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Okrem toho Súdny dvor už v súvislosti s článkom 11 smernice 2011/92 konštatoval, že tento článok je v súvislosti s právami združení na ochranu životného prostredia priamo uplatiteľný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110512">12. mája 2011</DATE>, <NAME.CASE>Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein‑Westfalen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑115/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:289">EU:C:2011:289</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> To musí platiť aj pre článok 9 ods. 2 Dohovoru, keďže toto ustanovenie je z hľadiska významu zhodné s článkom 11 smernice 2011/92.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>V ďalšej časti je ešte potrebné preskúmať, či aj článok 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru obsahuje jasnú a presnú povinnosť, ktorej splnenie a účinky nezávisia od vydania žiadneho ďalšieho aktu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>O článku 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru zmluvné strany budú uplatňovať ustanovenia tohto článku týkajúce sa účasti verejnosti v súlade so svojím vnútroštátnym právom na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha článku 6.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Príloha I Dohovoru sa týka článku 6 ods. 1 písm. a), ktorý pre povolenie činností uvedených v tejto prílohe stanovuje povinnú účasť verejnosti. Oplotenie určitých plôch na účely rozšírenia zvernice tam však nie je uvedené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že článok 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru odkazuje na vnútroštátne právo a že stanovuje, že zmluvné strany budú článok 6 uplatňovať, by mohol znamenať, že realizácia účasti verejnosti na základe článku 6 ods. 1 písm. b) prichádza do úvahy výlučne podľa práva zmluvných strán. V tomto zmysle možno chápať aj názor Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Zistenia a odporúčania z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100924">24. septembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Cultra Residents’ Association/Spojené kráľovstvo</NAME.CASE> (ACCC/C/2008/27, body <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR>). V súvislosti s týmto výborom pozri moje návrhy vo veci Edwards (<NO.CASE>C‑260/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:645">EU:C:2012:645</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tomto prípade by bolo priame uplatňovanie tohto ustanovenia vylúčené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Pri presnejšom pozorovaní ale znenie článku 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru neodôvodňuje záver, že podmienkou uplatnenia tohto ustanovenia je prebratie Úniou alebo členskými štátmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>V záväznom francúzskom znení článku 6 ods. 1 písm. b) druhej vete Dohovoru sa totiž výslovne konštatuje, že zmluvné strany <HT TYPE="ITALIC">v každom prípade</HT> rozhodujú, či je nevyhnutná účasť verejnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>Les parties déterminent dans chaque cas si l’activité proposée tombe sous le coup de ces dispositions<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>.</P></NOTE> Takisto záväzné znenie v anglickom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>To this end, Parties shall determine whether such a proposed activity is subject to these provisions<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>.</P></NOTE> a ruskom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>С зтой целью Сторон&#x044B; определяют, охват&#x044B;вается ли такой планируем&#x044B;й вид деятельности зтими положениями<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>.</P></NOTE> jazyku vyjadrujú prinajmenšom ten istý zmysel. Síce výslovne nevyžadujú posúdenie v každom jednotlivom prípade, ale podľa nich sa vždy musí určiť, či určitá navrhovaná činnosť podlieha článku 6.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že druhá veta článku 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru je prinajmenšom bezpodmienečná v tom rozsahu, v akom musia zmluvné strany v každom prípade v podstate rozhodnúť, či určitá činnosť spadá do oblasti účasti verejnosti podľa článku 6. Teda to, či toto posúdenie vykonajú, nepatrí do ich voľnej úvahy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Priamej uplatniteľnosti tejto povinnosti nebráni ani skutočnosť, že článok 6 Dohovoru sa podľa článku 6 ods. 1 písm. b) prvej vety má uplatňovať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>v súlade so svojím vnútroštátnym právom<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>. Tento odkaz nemožno chápať v tom zmysle, že povinnosť posúdenia v každom jednotlivom prípade musí byť stanovená vo vnútroštátnom práve. V takom prípade by totiž bola druhá veta článku 6 ods. 1 písm. b) nadbytočná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Naopak, článok 6 Dohovoru je ako súčasť práva Únie už nevyhnutne súčasťou práva členských štátov, a preto v zásade tvorí postačujúci právny základ na posúdenie nevyhnutnosti účasti verejnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Na základe toho odkaz na vnútroštátne právo znamená predovšetkým to, že z tohto práva je potrebné vybrať prvky, ktoré článok 6 Dohovoru nestanovuje dostatočne presne. Predpokladom na posúdenie nevyhnutnosti účasti verejnosti je najmä to, že pre spornú činnosť existuje povoľovacie konanie, v rámci ktorého môže byť táto otázka posúdená. Stanovenie povoľovacieho konania vymedzuje, aké činnosti vôbec pripadajú na uplatnenie článku 6 do úvahy, a umožňuje určiť orgán, ktorý musí preskúmať nevyhnutnosť účasti verejnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Vo veci samej je tento predpoklad splnený, keďže sporné oplotenie si vyžaduje povolenie. Pravdepodobná je dokonca minimálna miera účasti verejnosti, keďže LZ bolo o konaní o súhlas informované a mohlo sa k nemu vyjadriť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Povinnosti na posúdenie nevyhnutnosti účasti verejnosti zodpovedá právo na takéto posúdenie, keďže cieľom Dohovoru je podľa jeho článku 1 takéto práva založiť. Ak však takéto právo existuje, musia mať oprávnené osoby takisto možnosť presadiť ho súdnou cestou.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Okrem toho je okruh oprávnených osôb dostatočne jasne určený Aarhuským dohovorom v spojení s jeho prebratím smernicou 2011/92 a príslušným právom členských štátov. Cieľom článku 6 Dohovoru je účasť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>zainteresovanej verejnosti<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, ktorá je definovaná v článku 2 bode 5 Dohovoru a ktorá podľa tejto definície zahŕňa mimovládne organizácie podnecujúce k ochrane životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva. Členské štáty musia takéto organizácie v rámci prebratia smernice 2011/92 uznať, pričom musia zabezpečiť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>široký prístup k spravodlivosti<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> a nesmú brániť praktickej účinnosti ustanovení o práve združenia podať opravný prostriedok na súd.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091015">15. októbra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Djurgården‑Lilla Värtans Miljöskyddsförening</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:631">EU:C:2009:631</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak LZ spadá do tohto okruhu, musí mať toto združenie tiež možnosť presadiť svoj nárok na preskúmanie uplatnenia článku 6 Dohovoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri v súvislosti so smernicou 2011/92 rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090430">30. apríla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Mellor</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑75/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:279">EU:C:2009:279</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Čo sa týka kritérií na rozhodovanie o uplatnení článku 6 Dohovoru v konkrétnom prípade, je potrebné vychádzať z účelu tohto rozhodovania. V každom prípade podľa anglického a ruského znenia druhej vety článku 6 ods. 1 písm. b) slúži toto rozhodovanie výslovne na uskutočnenie prvej vety, t. j. na uplatnenie ustanovení tohto článku aj na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Francúzske znenie síce neuvádza tento účel výslovne, ale ani z tohto znenia nevyplýva iný účel, ktorý by mohlo mať rozhodnutie o uplatnení článku 6.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor už rozhodol v súvislosti so smernicou 2011/92<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19961024">24. októbra 1996</DATE>, <NAME.CASE>Kraaijeveld a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑72/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:404">EU:C:1996:404</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130321">21. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>Salzburger Flughafen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑244/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:203">EU:C:2013:203</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a smernicou 2001/42<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20010627">27. júna 2001</DATE> o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie [<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="197" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 197</REF.DOC.OJ>, 2001, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157, v skratke smernica o SEP (strategické environmentálne posudzovanie)]. Pozri v tejto súvislosti rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Valčiukienė a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑295/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:608">EU:C:2011:608</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Dimos Kropias Attikis</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑473/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:582">EU:C:2015:582</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ktoré obsahujú veľmi podobné ustanovenia, tento účel ohraničuje výkon voľnej úvahy, ktorá je priznaná zmluvným stranám v rámci článku 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru. Keď plánované činnosti môžu mať významný vplyv na životné prostredie, musí rozhodnutie zmluvných strán smerovať k uplatneniu článku 6. Na základe tejto súvislosti založenej na účele je povinnosť týkajúca sa účasti verejnosti pri pravdepodobnosti významného vplyvu na životné prostredie aj priamo uplatniteľná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri v súvislosti so smernicou 2011/92 napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130321">21. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>Salzburger Flughafen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑244/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:203">EU:C:2013:203</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Dohovor neobsahuje žiadnu definíciu toho, aké vplyvy na životné prostredie sú významné. Preto majú členské štáty v tejto súvislosti v zásade určitú mieru voľnej úvahy. Smernica o biotopoch ale konkretizuje požiadavky, ktoré je potrebné klásť v oblasti európskej ochrany prírody v súvislosti s významnosťou vplyvov na životné prostredie. V tomto zmysle môže riziko ohrozenia prísne chránených druhov spôsobiť nevyhnutnosť posúdenia vplyvov na životné prostredie určitého projektu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri v súvislosti s ochranou druhov rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070111">11. januára 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Írsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑183/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:14">EU:C:2007:14</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Mellor</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑75/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:32">EU:C:2009:32</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Taktiež je potrebné v rámci posúdenia podľa smernice 2011/92 preskúmať vplyvy projektov na ciele ochrany chránených lokalít.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111124">24. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Španielsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑404/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:768">EU:C:2011:768</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0092">92</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Na základe toho je potrebné vychádzať z toho, že negatívne vplyvy na ciele ochrany európskych chránených lokalít je v zásade potrebné považovať za významné v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru. Možnosť takýchto vplyvov navrhovaných činností preto spravidla zaväzuje k uplatneniu článku 6 Aarhuského dohovoru.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Tento výklad sa síce v Príručke na uplatňovanie dohovoru neuplatňuje jednoznačne, no aj tento dokument konštatuje, že možnosť významných vplyvov na životné prostredie vyvoláva povinnosť rozhodnúť o uplatnení článku 6. Toto rozhodnutie sa môže podľa príručky zakladať na preskúmaní každého jednotlivého prípadu, ale aj na prahových hodnotách alebo kritériách. Tento dokument sa zaoberá aj možnosťou presadiť splnenie povinnosti na vykonanie účasti verejnosti podľa článku 6 súdnou cestou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>EBBESSON, J., GAUGITSCH, H., MIKLAU, M., JENDROŚKA, J., STEC, S., MARSHALL, F.: <HT TYPE="ITALIC">The Aarhus Convention: An Implementation Guide</HT>. 2. vyd. 2014, s. 132.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Na základe toho vyplýva z článku 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru právo uznaných združení na ochranu životného prostredia, aby orgány príslušné podľa vnútroštátneho práva v konkrétnom prípade posúdili, či navrhované činnosti môžu mať významný vplyv na životné prostredie a či sa preto na tieto činnosti má uplatniť článok 6.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>O hraniciach povinnosti účasti verejnosti</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Proti vyššie uvedenému riešeniu by však mohla hovoriť možná neohraničenosť článku 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. Mohlo by sa totiž vychádzať z toho, že článok 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru zahŕňa každú možnú činnosť, a preto vyžaduje rozsiahlu kontrolu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Judikatúra Súdneho dvora k relevantným ustanoveniam smernice 2011/92 a smernice 2001/42<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pozri vyššie, bod 77.</P></NOTE> sa naopak týka len určitých prípadov, konkrétne typov projektov uvedených v prílohe II smernice 2011/92<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080710">10. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Aiello a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑156/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:398">EU:C:2008:398</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, a prijímania plánov a programov, ktorých prijímanie upravujú vnútroštátne zákony a správne predpisy, ktoré určia príslušné orgány na ich prijatie, ako aj postup ich vypracovania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120322">22. marca 2012</DATE>, <NAME.CASE>Inter‑Environnement Bruxelles a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑567/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:159">EU:C:2012:159</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Konkrétnejšie moje návrhy v tejto veci (<REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:755">EU:C:2011:755</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri aj kritiku Supreme Court Spojeného kráľovstva, HS2 Action Alliance Ltd, R (on the application of) v The Secretary of State for Transport &amp; Anor [2014] UKSC 3, § 175 – § 189.</P></NOTE> V oboch prípadoch teda príslušný zákonodarca urobil predbežný výber činností, ktoré prichádzajú do úvahy v súvislosti s posudzovaním vplyvu na životné prostredie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Ale aj pôsobnosť článku 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru je obmedzená prinajmenšom v tom zmysle, že účasť verejnosti musí prebiehať v súlade s vnútroštátnym právom. Ako už bolo uvedené, znamená to, že pre spornú činnosť musí existovať povoľovacie konanie, v rámci ktorého môže byť nevyhnutnosť účasti verejnosti posúdená a prípadne sa aj vykonať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri bod 72 vyššie.</P></NOTE> Stanovenie takýchto povoľovacích konaní príslušným zákonodarcom sa takisto spravidla zakladá na očakávaných vplyvoch daných činností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Zostávajúce <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>riziko<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> účasti verejnosti zodpovedá cieľu Dohovoru, podriadiť činnosti, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, článku 6. Toto konanie môže totiž prispieť k tomu, aby sa zabránil alebo aspoň minimalizoval negatívny vplyv takýchto činností na životné prostredie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>Predbežný záver</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru teda zakladá právo uznaných združení na ochranu životného prostredia, aby orgány príslušné podľa vnútroštátneho práva v konkrétnom prípade posúdili, či navrhované činnosti môžu mať významný vplyv na životné prostredie a či sa preto na tieto činnosti musí uplatňovať článok 6. Ak je to tak, v prospech čoho v spore vo veci samej hovorí vplyv na chránenú lokalitu európskeho významu, môže byť rozhodnutie o tejto činnosti napadnuté podľa článku 9 ods. 2 Ak sa účasť verejnosti naopak zamietne, môže sa aspoň toto rozhodnutie o zamietnutí napadnúť na súde.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="15"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>O názore Komisie</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Len z dôvodu úplnosti je na záver potrebné poukázať na to, že názor Komisie, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch preberá článok 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, a preto zakladá povinnosť účasti verejnosti, nie je presvedčivý.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch síce spomína možnosť účasti verejnosti v súvislosti s procesom posudzovania, ktorý sa má podľa tohto ustanovenia vykonať. Ale podľa tohto ustanovenia sa verejnosť má zúčastniť len <HT TYPE="ITALIC">v prípade potreby</HT>. Povinnosť účasti verejnosti preto musí vyplývať z iných predpisov, napríklad zo smernice 2011/92 alebo zo smernice 2001/42 alebo práve z článku 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O účinnej právnej ochrane</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Najvyšší súd chce zistiť, či je s požiadavkami účinnej právnej ochrany zlučiteľné, ak sa súdne konanie o priznaní postavenia účastníka správneho konania združeniu na ochranu životného prostredia po ukončení tohto správneho konania ukončí a ak sa združenie na ochranu životného prostredia v tejto súvislosti odkáže na inú žalobu.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O opravných prostriedkoch v slovenskom práve</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Podľa údajov Najvyššieho súdu umožňuje slovenské právo v tejto súvislosti dva opravné prostriedky, ktoré sa vzájomne dopĺňajú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Prvý opravný prostriedok môže smerovať proti rozhodnutiu v správnom konaní, ktorým sa žalobkyni nepriznalo postavenie účastníka konania. V prípade úspechu tejto žaloby by sa žalobkyňa mohla zúčastniť ďalšieho konania a mohla by prípadne po ukončení konania napadnúť vecnú stránku rozhodnutia. Ale táto žaloba sa považuje za bezpredmetnú, ak sa medzičasom sporné správne konanie rozhodnutím ukončilo. V takom prípade totiž odpadne predmet súdneho konania, pretože práva účastníka konania sa už nemôžu vykonať. To je aj doterajší výsledok súdneho konania vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>V takej situácii možno podať druhý opravný prostriedok podľa § 250b ods. 2 slovenského Občianskeho súdneho poriadku. Podľa neho môže osoba, ktorá nebola účastníkom ukončeného správneho konania, podať žalobu s cieľom, aby jej konečné rozhodnutie orgánu bolo doručené. Podmienkou úspechu tejto žaloby je, že sa so žalobkyňou ako s účastníkom konania malo konať. V prípade úspechu musí byť rozhodnutie správneho orgánu žalobkyni doručené a ona môže následne podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. To v zásade mala byť cesta, ktorou sa LZ malo vo veci samej vydať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Druhý opravný prostriedok však podlieha podľa § 250b ods. 3 slovenského Občianskeho súdneho poriadku prekluzívnej lehote troch rokov od vydania správneho rozhodnutia. Táto lehota v spore vo veci samej už uplynula.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O uplatniteľných kritériách stanovených v práve Únie</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Keďže právo Únie zakladá prostredníctvom článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ako aj prostredníctvom článku 6 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nárok uznaných združení na ochranu životného prostredia na súdne preskúmanie rozhodnutí, ktoré môžu významne ovplyvniť chránené územia európskeho významu v zmysle smernice o biotopoch alebo smernice o vtáctve, sú v súvislosti s presadením tohto nároku uplatniteľné základné práva zakotvené v práve Únie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Zvlášť významný je v tejto súvislosti článok 47 ods. 1 Charty základných práv, ktorý uvádza Najvyšší súd. Podľa tohto článku každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Toto ustanovenie zakotvuje zásadu účinnej súdnej ochrany – všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyplýva z ústavných tradícií spoločných členským štátom a je zakotvená v článkoch 6 a 13 EDĽP.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070313">13. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Unibet</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑432/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:163">EU:C:2007:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080903">3. septembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑402/05 P a C‑415/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:461">EU:C:2008:461</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0335">335</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Okrem toho je potrebné zohľadniť článok 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Edwards a Pallikaropoulos</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:221">EU:C:2013:221</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa tohto ustanovia zabezpečia najmä postupy uvedené v článku 9 ods. 2 a 3 zodpovedajúcu a účinnú nápravu. Tieto postupy majú byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Článok 9 ods. 4 Dohovoru je jednoznačne uplatniteľný, pokiaľ sa právo podať žalobu opiera o článok 6 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 9 ods. 2 Ale aj právo podať žalobu na základe článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch spadá do pôsobnosti článku 9 ods. 4 Dohovoru, keďže toto druhé právo podať žalobu slúži na prebratie všeobecnejšieho, ale nie priamo uplatniteľného práva podať žalobu podľa článku 9 ods. 3 Dohovoru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>V prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti prináleží právnemu poriadku každého členského štátu upraviť procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré vyplývajú z práva Únie, v prejednávanej veci z Aarhuského dohovoru a zo smernice o biotopoch, pričom členské štáty nesú v každom prípade zodpovednosť za zabezpečenie účinnej ochrany týchto práv.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré vyplývajú z práva Únie, pritom nesmú byť menej výhodné ako procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110308">8. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Lesoochranárske zoskupenie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑240/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:125">EU:C:2011:125</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gruber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑570/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:231">EU:C:2015:231</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>East Sussex County Council</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑71/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:656">EU:C:2015:656</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Dôkazy porušenia zásady ekvivalencie z prejednávaného prípadu nevyplývajú. Preto má ďalej význam zásada efektivity, ktorá je vyjadrením článku 47 Charty, a prípadne jej konkretizácia prostredníctvom článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>O zabezpečení záruk právnej ochrany v spore vo veci samej</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Na účely preskúmania záruk právnej ochrany v spore vo veci samej sa budem najprv všeobecne zaoberať podobou právnej ochrany v slovenskom práve, potom prekluzívnou lehotou troch rokov a nakoniec praktickým uplatnením týchto podmienok.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>O podobe právnej ochrany</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>V prvom rade je potrebné preskúmať, či právna ochrana v slovenskom práve prakticky znemožňuje alebo nadmerne sťažuje výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Prístup k právnej ochrane je v slovenskom práve dvojstupňový a nezriedka pozostáva dokonca až z troch súdnych konaní. Najprv musia dotknuté osoby dosiahnuť priznanie postavenia účastníka konania a na tento účel musia podať jeden alebo dokonca dva opravné prostriedky. Až potom môžu namietať proti spornému správnemu rozhodnutiu vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Tento systém sa síce zdá byť na prvý pohľad komplikovaný, ale nedá sa automaticky tvrdiť, že by nebol účinný alebo že by právnu ochranu nadmerne sťažoval. Naopak, právne otázky spojené s rozličnými stupňami systému spravidla musia byť zodpovedané aj v rámci jednotného konania o žalobe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Ako vyplýva z článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru, nesmie táto podoba právnej ochrany konanie neprimerane spomaliť, ani spôsobiť nadmerné náklady. Podobne rozhodol Súdny dvor na základe zásady efektivity pri rozdelení právnej ochrany do dvoch opravných prostriedkov, ktoré sa majú podať paralelne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Či takéto riziká prakticky existujú, musia preskúmať vnútroštátne súdy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>V prípade, že by také riziká existovali, je vnútroštátny súd povinný vykladať a uplatňovať ustanovenie vnútroštátneho práva v súlade s požiadavkami práva Únie v rozsahu, v akom mu vnútroštátne právo priznáva mieru voľnej úvahy, a ak taký výklad nie je možný, neuplatniť žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s týmito požiadavkami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070111">11. januára 2007</DATE>, <NAME.CASE>ITC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑208/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:16">EU:C:2007:16</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130508">8. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>Marinov</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑142/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:292">EU:C:2013:292</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tejto súvislosti vzniká otázka, či lehota troch rokov naozaj môže byť prekážkou pre druhú žalobu, keď v tom období už prebieha intenzívny spor o tej istej otázke v rámci prvej žaloby, takže v tejto oblasti nemôže vzniknúť legitímna dôvera. Slovenské súdy by vzhľadom na medzitým skončené správne konanie mohli v záujme efektívneho vedenia konania pouvažovať nad prekvalifikovaním ex offo prvej žaloby a považovať ju za druhú žalobu. Či jeden z týchto postupov je podľa vnútroštátneho práva možný, o tom môžu rozhodnúť len slovenské súdy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Preto článok 47 Charty základných práv a článok 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru nebránia systému právnej ochrany opísanému v bodoch 89 až 91, ktorého uplatnenie konanie neprimerane nespomaľuje a nespôsobuje neprimerané náklady.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>O prekluzívnej lehote troch rokov</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Stanovenie primeraných prekluzívnych lehôt na výkon práv v záujme právnej istoty, ktorá súčasne chráni jednotlivcov aj orgány, je zlučiteľné s právom Únie. Také lehoty totiž nemôžu prakticky znemožňovať alebo nadmerne sťažovať výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19761216">16. decembra 1976</DATE>, <NAME.CASE>Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral</NAME.CASE> (<NO.CASE>33/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:188">EU:C:1976:188</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0005">5</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19981117">17. novembra 1998</DATE>, <NAME.CASE>Aprile</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑228/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:544">EU:C:1998:544</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110630">30. júna 2011</DATE>, <NAME.CASE>Meilicke a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑262/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:438">EU:C:2011:438</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151029">29. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>BBVA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑8/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:731">EU:C:2015:731</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Pokiaľ dotknuté osoby, tak ako v spore vo veci samej, vedeli alebo museli vedieť o spornom správnom rozhodnutí, je lehota troch rokov veľmi veľkorysá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Inak to treba posudzovať v prípade, ak dotknuté osoby o správnom rozhodnutí pred uplynutím lehoty troch rokov nevedeli. Ale Súdny dvor nemusí o tejto otázke v prejednávanej veci rozhodovať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že článok 47 Charty základných práv a článok 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru nebránia prekluzívnej lehote troch rokov na podanie opravného prostriedku proti správnemu rozhodnutiu, o ktorom dotknuté osoby vedeli.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="18"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>O priebehu konania vo veci samej</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Otázne ale je, či je uplatnenie prekluzívnej lehoty v konaní vo veci oprávnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Medzi Slovenskou republikou a LZ je sporné, či sa môže podať druhý opravný prostriedok, žaloba opomenutého účastníka konania o doručenie správneho rozhodnutia,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Pozri bod 91 vyššie.</P></NOTE> po tom, čo správny orgán toto účastníctvo na správnom konaní už výslovne zamietol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>V podobných prípadoch v súvislosti s článkom 6 ods. 1 EDĽP ESĽP zastáva názor, že o pochybnostiach týkajúcich sa účinnosti opravného prostriedku je spravidla potrebné rozhodnúť tak, že sa tento opravný prostriedok skutočne podá.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Rozsudok ESĽP z <DATE ISO="20160523">23. mája 2016</DATE>, Avotiņš v. Lotyšsko (sťažnosť č. 17502/07, § 122, a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Najvyšší súd v konaní vo veci samej už v rozhodnutí z <DATE ISO="20120126">26. januára 2012</DATE>, t. j. niekoľko mesiacov pred uplynutím lehoty na podanie druhého opravného prostriedku, poukázal na to, že prvý opravný prostriedok je bezpredmetný a že do úvahy prichádza už len druhý opravný prostriedok.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Bod 25 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Na základe toho poznalo LZ právny stav včas pred uplynutím prekluzívnej lehoty a podľa predložených informácií mohlo podať druhý opravný prostriedok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Na druhej strane Najvyšší súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že správne rozhodnutie, ktorým sa LZ zamietlo účastníctvo na správnom konaní rozhodnutím o udelení súhlasu s projektom oplotenia, nadobudlo <HT TYPE="ITALIC">právoplatnosť</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Bod 23 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</P></NOTE> Ak by táto právoplatnosť zahŕňala obsah rozhodnutia, teda konštatovanie, že sa LZ nemusí priznať postavenie účastníka správneho konania, tak by bol správny argument LZ, že by sa tým vylúčil aj úspech druhého opravného prostriedku a že by uplatnenie jeho práv bolo prakticky nemožné. Podmienkou tohto úspechu je totiž skutočnosť, že sa LZ malo skutočne priznať postavenie účastníka konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>Výkon práv LZ by bol prakticky nemožný aj vtedy, ak by ešte prebiehajúce konanie o prvom opravnom prostriedku bránilo účinnému podaniu druhého opravného prostriedku alebo ak by sa prekluzívna lehota troch rokov týmto druhým konaním neprerušila, a preto by sa nedalo očakávať rozhodnutie o právnom postavení LZ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>Bez ohľadu na tieto body, ktoré môžu definitívne posúdiť len vnútroštátne súdy, sa okrem toho vyskytujú indície o tom, že LZ bolo presadenie práv nadmerne sťažené. Aj podľa údajov Najvyššieho súdu týkajúcich sa vybavovania prvého opravného prostriedku podaného LZ bolo totiž podľa všetkého otvorených tak veľa otázok, že najprv ani samotný Najvyšší súd, ani Krajský súd nekonštatovali jeho vybavenie. Krajský súd naopak vyhlásil žalobu za vybavenú až v apríli 2013, po tom, čo Najvyšší súd v tejto veci rozhodol druhýkrát, a teda rok po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie druhého opravného prostriedku. Medzičasom naopak Krajský súd žalobe podanej LZ druhýkrát vyhovel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>V tom spočíva závažná indícia o tom, že LZ mohlo aj po prvom rozhodnutí Najvyššieho súdu naďalej predpokladať úspech prvého opravného prostriedku. Požadovať v tejto situácii, aby LZ napriek tomu už preventívne podalo druhý opravný prostriedok, by bolo oprávnené len vtedy, ak by sa druhé rozhodnutie Krajského súdu, ktorým sa vyhovelo jeho žalobe, jednoznačne zakladalo na nesprávnom právnom posúdení.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>O tom môžu definitívne rozhodnúť len vnútroštátne súdy, ktoré pritom ale musia okrem slovenského práva zohľadniť aj všetky praktické okolnosti prípadu, teda najmä dodatočné náklady, prieťahy a iné nevýhody konania, ktoré LZ týmto priebehom konania vznikli.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že za okolností sporu vo veci samej nebránia článok 47 Charty základných práv a článok 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru tomu, aby sa združenie na ochranu životného prostredia odkázalo na podanie druhého opravného prostriedku, ak by mu tento druhý opravný prostriedok prakticky neznemožnil alebo nadmerne nesťažil výkon práv zakotvených v právnom poriadku Únie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>Na základe vyššie uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:</TXT><P>Článok 47 Charty základných práv Európskej únie a článok 9 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý bol podpísaný <DATE ISO="19980625">25. júna 1998</DATE> a prijatý v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo <DATE ISO="20050217">17. februára 2005</DATE>, nebránia</P><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>takému systému právnej ochrany, akým je systém opísaný v bodoch 89 až 91, ktorého uplatnenie konanie neprimerane nespomaľuje a nespôsobuje neprimerané náklady,</P></ITEM><ITEM><P>ani prekluzívnej lehote troch rokov na podanie opravného prostriedku proti správnemu rozhodnutiu, ktoré je dotknutej osobe známe,</P></ITEM><ITEM><P>ani tomu, aby sa za okolností sporu vo veci samej združenie na ochranu životného prostredia odkázalo na podanie druhého opravného prostriedku, ak by mu tento druhý opravný prostriedok prakticky neznemožnil alebo nadmerne nesťažil výkon práv zakotvených v právnom poriadku Únie.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>