<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑14/15</NO.CASE><NO.CASE>C‑116/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0014</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:411">EU:C:2016:411</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>13</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>13</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – N. WAHL – SPOJENÉ VECI C‑14/15 A C‑116/15</P><P>PARLAMENT/RADA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Nils Wahl</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20160607">7. júna 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Spojené veci C‑14/15 a C‑116/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Európsky parlament</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Rade Európskej únie</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Žaloba o neplatnosť</KEYWORD><KEYWORD>Právny základ</KEYWORD><KEYWORD>Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutia Rady 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ, 2014/744/EÚ a 2014/911/EÚ</KEYWORD><KEYWORD>Automatizovaná výmena údajov</KEYWORD><KEYWORD>Evidencia vozidiel</KEYWORD><KEYWORD>Daktyloskopické údaje</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodovací proces</KEYWORD><KEYWORD>Vplyv nadobudnutia platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Prechodné ustanovenia</KEYWORD><KEYWORD>Článok 9 protokolu č. 36</KEYWORD><KEYWORD>Pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>základné akty<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>vykonávacie opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></KEYWORD><KEYWORD>Odvodený právny základ</KEYWORD><KEYWORD>Konzultácia s Parlamentom</KEYWORD><KEYWORD>Podnet členského štátu alebo Komisie</KEYWORD><KEYWORD>Pravidlá hlasovania</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Tieto žaloby o neplatnosť podané Európskym parlamentom sa týkajú štyroch rozhodnutí<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Rozhodnutie Rady 2014/731/EÚ z <DATE ISO="20141009">9. októbra 2014</DATE> o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel na Malte (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="302" PAGE.FIRST="56" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 302, 2014, s. 56</REF.DOC.OJ>), rozhodnutie Rady 2014/743/EÚ z <DATE ISO="20141021">21. októbra 2014</DATE> o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel na Cypre (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="308" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 308</REF.DOC.OJ>, 2014, s. 100), rozhodnutie Rady 2014/744/EÚ z <DATE ISO="20141021">21. októbra 2014</DATE> o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel v Estónsku (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="308" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 308</REF.DOC.OJ>, 2014, s. 102) (vec C‑14/15) a rozhodnutie Rady 2014/911/EÚ zo <DATE ISO="20141204">4. decembra 2014</DATE> o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Lotyšskom (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="360" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 360</REF.DOC.OJ>, 2014, s. 28) (vec C‑116/15).</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>napadnuté rozhodnutia<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) súvisiacich so spoluprácou v rámci Únie v oblasti polície a trestného súdnictva (bývalá hlava VI Zmluvy o EÚ, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>tretí pilier<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>), ktoré Rada prijala po tom, čo Lisabonská zmluva nadobudla platnosť. Ako je dobre známe, nadobudnutie platnosti tejto Zmluvy malo nebývalý vplyv na inštitucionálne a právne prostredie pre prijímanie opatrení týkajúcich sa tretieho piliera: v dôsledku procesu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>lisabonizácie<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>, ktorú táto Zmluva spôsobila, sa tretí pilier začlenil do nadnárodného rámca Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Aby bol zabezpečený plynulý prechod z prevažne medzivládneho rozhodovania na nový právny rámec Únie v tejto oblasti, k Zmluvám sa pripojil protokol č. 36 o prechodných opatreniach. Napadnuté rozhodnutia boli prijaté na základe aktu patriaceho do pôsobnosti článku 9 protokolu č. 36<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Protokol o prechodných ustanoveniach, pripojený k Zmluvám. Článok 9 tohto protokolu sa nachádza v jeho hlave VII, ktorá sa týka aktov prijatých na základe hláv V a VI pred‑lisabonskej verzie Zmluvy o Európskej únii.</P></NOTE>. V súlade s týmto ustanovením sa majú právne účinky opatrení prijatých v rámci tretieho piliera pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy zachovať tak dlho, pokým sa príslušné akty nezrušia, nevyhlásia za neplatné alebo nezmenia a nedoplnia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Nedávno Súdny dvor už rozhodoval o viacerých zásadných problémoch, ktoré vyplývajú z uplatňovania tohto prechodného pravidla.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:224">EU:C:2015:224</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑363/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:579">EU:C:2015:579</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151223">23. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑595/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:847">EU:C:2015:847</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Bez ohľadu na túto skutočnosť a na úzke väzby, ktoré majú tieto žaloby s uvedenými prípadmi, žaloby podané Parlamentom vznášajú aj otázky, ktoré Súdny dvor ešte neriešil, akými sú povaha napadnutých rozhodnutí v situácii, keď sa zdá, že rozhodnutia boli prijaté na základe <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>hybridného<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> rozhodovacieho procesu, a zákonnosť takéhoto postupu.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Príslušné ustanovenia Zmluvy (pred Lisabonskou zmluvou)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 34 ods. 2 EÚ stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Rada prijíma opatrenia a vhodnou formou a postupmi uvedenými v tejto hlave podporuje spoluprácu, čím prispieva k dosiahnutiu cieľov únie. Na tento účel môže Rada z podnetu členského štátu alebo Komisie jednomyseľne:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>prijať rozhodnutia na iný účel, ktorý je v súlade s cieľmi tejto hlavy, okrem aproximácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Tieto rozhodnutia sú záväzné a nemajú priamy účinok; Rada prijme kvalifikovanou väčšinou opatrenia nevyhnutné na vykonanie týchto rozhodnutí na úrovni únie. …<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 39 ods. 1 EÚ stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Rada sa pred prijatím akéhokoľvek opatrenia uvedeného v článku 34 ods. 2 písm. b), c) a d) poradí s Európskym parlamentom. …<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Protokol č. 36</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 9 protokolu č. 36 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Právne účinky aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie prijatých na základe Zmluvy o Európskej únii pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, sú zachované tak dlho, pokým sa tieto akty uplatňovaním zmlúv nezrušia, nevyhlásia za neplatné alebo nezmenia a nedoplnia. To isté platí aj pre dohovory uzavreté medzi členskými štátmi na základe Zmluvy o Európskej únii.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Príslušné rozhodnutia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Rozhodnutie 2008/615/SVV<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Rozhodnutie Rady z <DATE ISO="20080623">23. júna 2008</DATE> o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="210" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 210, 2008, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>V článku 1 rozhodnutia 2008/615/SVV sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Týmto rozhodnutím chcú členské štáty zintenzívniť cezhraničnú spoluprácu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje hlava VI zmluvy, najmä výmenu informácií medzi orgánmi zodpovednými za predchádzanie trestným činom a ich vyšetrovanie. Na tento účel toto rozhodnutie obsahuje pravidlá v týchto oblastiach:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>ustanovenia o podmienkach a postupoch pre automatizovaný prenos profilov DNA, daktyloskopických údajov a určitých údajov z vnútroštátnej evidencie vozidiel (kapitola 2);</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Kapitola 6 rozhodnutia 2008/615 vymedzuje všeobecné ustanovenia o ochrane údajov v kontexte výmeny informácií, ktorá sa uskutočňuje na základe tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Osobné údaje sa podľa tohto rozhodnutia nesmú poskytnúť, pokiaľ sa nevykonali ustanovenia tejto kapitoly vo vnútroštátnom práve území členských štátov, ktoré sa takéhoto poskytnutia zúčastňujú. Rada rozhoduje jednomyseľne o tom, či sa táto podmienka splnila.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 33 rozhodnutia 2008/615 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Rada konajúca na základe kvalifikovanej väčšiny a po porade s Európskym parlamentom prijme opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia na úrovni Únie.<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Rozhodnutie 2008/616/SVV<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Rozhodnutie Rady z <DATE ISO="20080623">23. júna 2008</DATE> o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="210" PAGE.FIRST="12" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 210, 2008, s. 12</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 20 rozhodnutia 2008/616 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="020.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Rada prijíma rozhodnutie uvedené v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV na základe hodnotiacej správy vypracovanej na základe dotazníka.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="020.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Pokiaľ ide o automatizovanú výmenu údajov v súlade s kapitolou 2 rozhodnutia 2008/615/SVV, hodnotiaca správa sa vypracuje aj na základe hodnotiacej návštevy a skúšobného testu, ktorý sa vykoná, keď príslušný členský štát poskytne generálnemu sekretariátu informácie v súlade s prvou vetou článku 36 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="020.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Ďalšie podrobnosti o postupe sa uvádzajú v kapitole 4 prílohy k tomuto rozhodnutiu.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Napadnuté rozhodnutia</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Odôvodnenia 1 až 3 napadnutých rozhodnutí, ktoré boli prijaté na základe rozhodnutia 2008/615 a rozhodnutia 2008/616, vysvetľujú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>(1)</NO.P><TXT>Podľa [protokolu č. 36] právne účinky aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie prijatých pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sú zachované tak dlho, pokým sa tieto akty vykonávaním zmlúv nezrušia, nevyhlásia za neplatné alebo nezmenia.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>Článok 25 rozhodnutia [2008/615] je preto uplatniteľný a Rada musí jednomyseľne rozhodnúť o tom, či členské štáty vykonali ustanovenia kapitoly 6 uvedeného rozhodnutia.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(3)</NO.P><TXT>V článku 20 rozhodnutia [2008/616] sa stanovuje, že rozhodnutia uvedené v článku 25 ods. 2 rozhodnutia [2008/615] sa majú prijať na základe hodnotiacej správy vypracovanej na základe dotazníka. Hodnotiaca správa má byť, v prípade automatizovanej výmeny údajov v súlade s kapitolou 2 rozhodnutia [2008/615], založená na hodnotiacej návšteve a skúšobnej prevádzke.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 1 rozhodnutia 2014/731 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Malta na účely automatizovaného vyhľadávania údajov o evidencii vozidiel vykonala v plnom rozsahu všeobecné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v kapitole 6 rozhodnutia [2008/615] a je oprávnená dostávať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Článok 1 rozhodnutia 2014/743 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Cyprus na účely automatizovaného vyhľadávania údajov o evidencii vozidiel vykonal v plnom rozsahu všeobecné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v kapitole 6 rozhodnutia [2008/615] a je oprávnený dostávať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Článok 1 rozhodnutia 2014/744 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Estónsko na účely automatizovaného vyhľadávania údajov o evidencii vozidiel vykonalo v plnom rozsahu všeobecné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v kapitole 6 rozhodnutia [2008/615] a je oprávnené dostávať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Článok 1 rozhodnutia 2014/911 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Lotyšsko na účely automatizovaného vyhľadávania daktyloskopických údajov vykonalo v plnom rozsahu všeobecné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v kapitole 6 rozhodnutia [2008/615] a je oprávnené dostávať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Písomnými podaniami zo <DATE ISO="20150114">14. januára 2015</DATE> a <DATE ISO="20150306">6. marca 2015</DATE> podal Parlament prejednávané žaloby o neplatnosť podľa článku 263 druhého odseku ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Uznesením predsedu Súdneho dvora z <DATE ISO="20150408">8. apríla 2015</DATE> boli tieto dve veci spojené na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania a rozsudku. Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora z <DATE ISO="20150624">24. júna 2015</DATE> sa povolil vstup Spolkovej republiky Nemecko a Švédskeho kráľovstva do konania ako vedľajším účastníkom na podporu Rady v týchto dvoch veciach. Napriek povoleniu vstupu do konania ako vedľajší účastník Spolková republika Nemecko nepredložila pripomienky v tomto konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Parlament svojimi žalobami navrhuje, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutia,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Radu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Rada – podporovaná švédskou vládou – tvrdí, že Súdny dvor by mal:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zamietnuť žaloby ako nedôvodné, pokiaľ sa týkajú prvého žalobného dôvodu (právny základ) a prvej časti a prvých dvoch prvkov druhej časti druhého žalobného dôvodu (formálne náležitosti). Čo sa týka tretieho prvku druhej časti druhého žalobného dôvodu (porada s Parlamentom), Rada ponecháva túto vec na rozhodnutie Súdneho dvora,</P></ITEM><ITEM><P>subsidiárne v prípade, že Súdny dvor zruší napadnuté rozhodnutia, zachovať účinky týchto rozhodnutí, pokým ich nebude možné nahradiť novými rozhodnutiami,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazať Parlament na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Pojednávanie sa v zmysle článku 76 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora neuskutočnilo.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Predbežné pripomienky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Parlament týmito žalobami o neplatnosť spochybňuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí prijatých Radou. Tieto rozhodnutia v podstate konštatujú, že niektoré členské štáty vykonali všeobecné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v kapitole 6 rozhodnutia 2008/615 a oprávňujú dostávať a poskytovať údaje pokryté rozhodnutím 2008/615 od určitého dátumu. Jednoducho povedané, praktickým dôsledkom napadnutých rozhodnutí je skutočnosť, že dotknuté členské štáty získajú prístup do systému, ktorý umožňuje výmenu informácií o profiloch DNA, daktyloskopických údajov (odtlačky prstov) a niektorých údajov z vnútroštátnej evidencie vozidiel.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Tento systém bol pôvodne zavedený takzvanou Prümskou zmluvou. Niektoré ustanovenia tejto medzinárodnej zmluvy boli neskôr začlenené do práva Únie rozhodnutím 2008/615.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Parlament ako svoje hlavné tvrdenie uvádza, že Rada použila vo všetkých prípadoch nesprávny právny základ. Okrem toho tvrdí, že v rozhodovacom procese, ktorý viedol k prijatiu týchto rozhodnutí, boli porušené určité formálne náležitosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Rada sa za seba domnieva, že vzhľadom na článok 9 protokolu č. 36 boli napadnuté rozhodnutia prijaté na správnom právnom základe: článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615. Zatiaľ čo Rada spochybňuje väčšinu tvrdení, ktoré Parlament predložil vo vzťahu k formálnym náležitostiam, pripúšťa, že v priebehu rozhodovacieho procesu sa mala poradiť s Parlamentom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Na účely rozhodnutia o žalobách podaných Parlamentom sa od Súdneho dvora požaduje, aby okrem iného určil povahu napadnutých rozhodnutí, čo je bod, v ktorom sa účastníci konania nezhodujú. Táto otázka má významné dôsledky, pokiaľ ide o spôsob vyrovnania s námietkou nezákonnosti, ktorá je stanovená v článku 277 ZFEÚ a ktorú vzniesol Parlament v súvislosti s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615, ako aj s druhým žalobným dôvodom týkajúcim sa nedodržania formálnych náležitostí.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právny základ</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>V rámci prvého žalobného dôvodu Parlament uvádza, že Rada použila pre prijatie napadnutých rozhodnutí nesprávny právny základ. Na podporu svojho názoru Parlament uvádza viacero tvrdení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Na jednej strane tvrdí, že Rada mala použiť právny základ stanovený v Zmluve o FEÚ. Je to tak preto, že podľa názoru Parlamentu sú napadnuté rozhodnutia základnými aktmi, na rovnakej úrovni s rozhodnutím 2008/615, a ako také by mali byť prijaté na základe rovnakého právneho základu, ako toto rozhodnutie, v zmysle zmien podľa Lisabonskej zmluvy. Podľa jeho názoru sa mali použiť článok 82 ods. 1 písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Na druhej strane sa táto inštitúcia domnieva, že v každom prípade, keby sa vychádzalo z toho, že napadnuté rozhodnutia nie sú základnými aktmi, ale opatreniami určenými na vykonanie rozhodnutia 2008/615, článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 by predstavoval nezákonný odvodený právny základ. Je to tak preto, že podľa jeho názoru dané ustanovenie určuje rozhodovací postup, ktorý je nezlučiteľný s primárnym právom [článok 34 ods. 2 písm. c) EÚ v spojení s článkom 39 ods. 1 EÚ] v znení platnom v čase prijatia rozhodnutia 2008/615.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Pred vyslovením názoru na prvý žalobný dôvod je nevyhnutné vyriešiť ďalšie dve otázky. Prvá z nich súvisí s článkom 9 protokolu č. 36 a druhá s povahou napadnutých rozhodnutí.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 9 protokolu č. 36</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>V rámci prvého žalobného dôvodu Parlament tvrdí, že článok 9 protokolu č. 36 sa vzťahuje len na hmotnoprávne akty, a nie na akty, ktorými sa stanovujú formálne náležitosti pre prijatie ďalších opatrení. Podľa Parlamentu preto článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 nemohol predstavovať samostatný právny základ pre napadnuté rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Túto vec už Súdny dvor vyriešil. Súdny dvor rozhodol, že zužujúci výklad článku 9 protokolu č. 36 by ho zbavil potrebného účinku. Bolo by to tak, keby sa pripustilo, že tento článok znamená jedine to, že akty patriace do oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach sa automaticky nezrušujú nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V skutočnosti, bod, ktorý by sa nemal prehliadať, je, že článok 9 protokolu č. 36 sa musí chápať tak, že jeho cieľom je okrem iného zaručiť, aby sa akty prijaté v rámci tejto spolupráce mohli naďalej účinne uplatňovať napriek zmene inštitucionálneho rámca uvedenej spolupráce.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:224">EU:C:2015:224</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Z tohto dôvodu akty riadne prijaté na základe Zmluvy o EÚ pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktoré stanovujú pravidlá pre prijatie iných opatrení, naďalej vyvolávajú svoje právne účinky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 9 protokolu č. 36 je preto účinok článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 (a v danom prípade aj článku 33 rozhodnutia 2008/615) zachovaný aj po zrušení článku 34 EÚ (na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie 2008/615). To tiež znamená, že formálne náležitosti stanovené v článku 25 ods. 2 (a článku 33) aj naďalej existujú a sú účinné bez ohľadu na zmeny, ktoré odvtedy nastali v ústavnom rámci Európskej únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to otázkou stále zostáva, či sú napadnuté rozhodnutia základnými aktmi, ako tvrdí Parlament, alebo vykonávacími opatreniami, ako tvrdí Rada.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Povaha napadnutých rozhodnutí</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Parlament tvrdí, že napadnuté rozhodnutia sú základné akty, a nie vykonávacie opatrenia. V tomto ohľade Parlament poukazuje na to, že postup stanovený v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 vyžaduje na prijatie napadnutých rozhodnutí jednomyseľnosť Rady. V čase prijatia rozhodnutia 2008/615 stanovoval článok 34 ods. 2 písm. c) EÚ dva odlišné postupy na prijímanie základných aktov a vykonávacích opatrení: len základné akty vyžadovali jednomyseľnosť Rady. Okrem toho považuje Parlament za smerodajnú skutočnosť, že článok 33 rozhodnutia 2008/615 obsahuje samostatný právny základ pre prijatie vykonávacích opatrení. Napriek existencii tohto ustanovenia sa Rada rozhodla neprijať napadnuté rozhodnutia na tomto základe. Majúc na pamäti tento výber, napadnuté rozhodnutia nemožno považovať za vykonávacie opatrenia, ale za základné akty na rovnakej úrovni, ako rozhodnutie 2008/615. Okrem toho hlavičky napadnutých rozhodnutí neuvádzajú slovo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>vykonávacie<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, čo by tiež naznačovalo, že napadnuté rozhodnutia sú v skutočnosti základnými aktmi. Podľa Parlamentu napadnuté rozhodnutia dopĺňajú rozhodnutie 2008/615, pokiaľ ide o dátum, od ktorého sa členskému štátu povoľuje prístup do systému automatizovanej výmeny údajov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Rada tvrdí, že článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 jej umožňuje uplatňovať výkonné právomoci a že napadnuté rozhodnutia preto predstavujú vykonávacie opatrenia. Rada sa domnieva, že znenie článku 25 ods. 2 a skutočnosť, že jediným účelom napadnutých rozhodnutí je vykonať ciele rozhodnutia 2008/615, jasne ukazujú, že napadnuté rozhodnutia predstavujú vykonávacie opatrenia. Podľa názoru Rady tvrdenia Parlamentu neberú do úvahy ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej právny základ určuje postup, ktorý treba dodržať, a nie naopak.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Ako vysvetlím nižšie, tvrdenia predložené Parlamentom ma nepresvedčili.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Judikatúra Súdneho dvora je užitočná na pochopenie hranice medzi <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>základnými aktmi<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>vykonávacími opatreniami<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>. Základné akty patria do výsadnej právomoci normotvorcu, pretože obsahujú pravidlá, ktoré sú zásadné z hľadiska daného predmetu, a v tomto zmysle vyžadujú politické rozhodnutia. Tieto zásadné pravidlá nemôžu byť predmetom prenesenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120905">5. septembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑355/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:516">EU:C:2012:516</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Judikatúra tiež uvádza, že tieto zásadné pravidlá musia byť stanovené na základe objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania, a je nevyhnutné zohľadniť vlastnosti a osobitosti dotknutej oblasti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120905">5. septembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑355/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:516">EU:C:2012:516</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140506">6. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Parlament a Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑43/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:298">EU:C:2014:298</NO.ECLI></REF.DOC.ECR> bod 29), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131022">22. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑137/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:675">EU:C:2013:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Do úvahy by sa mal vziať aj legislatívny kontext.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090908">8. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Parlament a Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑411/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:518">EU:C:2009:518</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Odôvodnenia rozhodnutia 2008/615 naznačujú, že jeho cieľom je začleniť podstatu ustanovení Prümskej zmluvy<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri poznámku pod čiarou 7 týchto návrhov.</P></NOTE> do právneho rámca Európskej únie. Presnejšie povedané, toto rozhodnutie je určené na zlepšenie výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov na účely odhaľovania a vyšetrovania trestných činov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 stanovuje, že osobné údaje sa nesmú poskytnúť, pokiaľ sa nevykonali ustanovenia o ochrane údajov vo vnútroštátnom práve a Rada rozhoduje jednomyseľne o tom, či sa táto podmienka splnila, pokiaľ ide o každý členský štát a každú kategóriu vymieňaných údajov (profily DNA, daktyloskopické údaje, údaje o evidencii vozidiel). Podľa článku 20 rozhodnutia 2008/616 tak Rada robí na základe hodnotiacej správy pripravenej odborníkmi z členských štátov, ktoré už prevádzku spustili. Správa je založená na dotazníku, hodnotiacej návšteve a skúšobnej prevádzke príslušnej databázy. Na základe tejto správy možno vyvodiť záver, či dotknutý členský štát má zavedený systém ochrany údajov a technické a právne požiadavky na vykonávanie automatizovaného vyhľadávania a získavanie údajov z iných členských štátov, a či je jeho databáza kompatibilná s databázou iných členských štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Z tohto pohľadu napadnuté rozhodnutia v podstate a) konštatujú, že príslušné členské štáty úspešne absolvovali prípravnú fázu hodnotenia, ako je vymedzená v článku 20 rozhodnutia 2008/616, a b) na základe tohto konštatovania povoľujú týmto členským štátom prístup do systému automatizovanej výmeny údajov od určitého dátumu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Hoci napadnuté rozhodnutia predstavujú nevyhnutný krok pred tým, než dôjde k akejkoľvek výmene informácií, to však nevedie k tomu, že predstavujú základné právne akty podobné samotnému rozhodnutiu 2008/615. Podľa môjho názoru o obsahu napadnutých rozhodnutí nemožno povedať, že by mal vplyv na politické rozhodnutia, ktoré zahŕňa zavedenie systému výmeny informácií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Okrem toho, ako Rada správne poznamenáva, právny základ určuje postup, ktorý treba dodržať, a nie naopak.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri okrem iného rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120719">19. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑130/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:472">EU:C:2012:472</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140624">24. júna 2014</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑658/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2025">EU:C:2014:2025</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>.).</P></NOTE> V tomto zmysle nie som presvedčený, že z postupu predpísaného v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 možno vyvodiť ďalekosiahle závery, pokiaľ ide o povahu napadnutých rozhodnutí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Navyše, ak by sa prijalo stanovisko Parlamentu, znamenalo by to, že normotvorca by bol zakaždým, keď členský štát absolvuje predbežné hodnotenie a skúšobnú fázu nevyhnutnú na výmenu informácií stanovenú v rozhodnutí 2008/615, zapojený do rozhodovania o tom, či boli opatrenia na ochranu údajov uvedené v kapitole 6 tohto rozhodnutia splnené, a potvrdzovania, že príslušnému členskému štátu sa môže umožniť priamy prístup k údajom, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie 2008/615. Takéto široké chápanie pojmu základný akt by z môjho hľadiska zúžilo rozsah vykonávania prakticky na neexistujúci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Nakoniec Parlament nepredložil žiadne presvedčivé tvrdenie, ktoré by vysvetľovalo, akým spôsobom by sa mohli napadnuté rozhodnutia vnímať ako autonómne rozhodnutia s cieľom, ktorý by sa nejakým spôsobom odlišoval od cieľa rozhodnutia 2008/615. Naopak, ako už bolo vysvetlené, tieto rozhodnutia tvoria neoddeliteľnú a nevyhnutnú súčasť postupu, ktorý vedie k realizácii cieľov rozhodnutia 2008/615. V tomto kontexte nemôže neuvedenie slova <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>vykonávacie<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> podľa môjho názoru viesť k tomu, že napadnuté rozhodnutia sú základnými aktmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Dospel som teda k záveru, že napadnuté rozhodnutia predstavujú vykonávacie opatrenia a že tvrdenia Parlamentu o opaku sa musia zamietnuť. Zamietnuť sa musia tiež tvrdenia, že napadnuté rozhodnutia nemôžu byť založené na rozhodnutí 2008/615 a že napadnuté rozhodnutia by namiesto toho mali byť založené na existujúcich ustanoveniach Zmluvy o FEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Majúc na pamäti tento záver, budem sa teraz zaoberať námietkou nezákonnosti, ktorú Parlament vzniesol v súvislosti s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/65.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="9"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Zákonnosť článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Parlament tvrdí, že článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 stanovuje zjednodušený postup nepredpokladaný článkom 34 ods. 2 písm. c) EÚ, ktorý na prijatie základných aktov vyžaduje predchádzajúci podnet členského štátu alebo Komisie, ako aj poradu s Parlamentu. Aj keby sa Súdny dvor domnieval, že napadnuté rozhodnutia predstavujú vykonávacie opatrenia, Parlament tvrdí, že postup uvedený v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 sa líši od postupu stanoveného v článku 34 ods. 2 písm. c) EÚ: bolo by to tak nielen preto, že článok 25 ods. 2 nevyžaduje predchádzajúci podnet členského štátu alebo Komisie, alebo poradu s Parlamentom, ale aj preto, že toto ustanovenie vyžaduje jednomyseľnosť v Rade. V dôsledku toho treba napadnuté rozhodnutia zrušiť z dôvodu nezákonnosti článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Rada na druhej strane tvrdí, že vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:224">EU:C:2015:224</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> zákonnosť článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 nie je spochybnená len z dôvodu zjavne nešťastnej terminológie použitej v tomto ustanovení. Podľa názoru Rady možno sporné ustanovenie vyložiť v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o EÚ [článok 34 ods. 2 písm. c) EÚ v spojení s článkom 39 ods. 1 EÚ] aj napriek tomu, že nespomína poradu s Parlamentom ani neuvádza jednotlivé kroky, ktoré tvoria súčasť postupu vedúceho k zaradeniu niektorého členského štátu do systému zavedeného rozhodnutím 2008/615.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Rada opätovne potvrdzuje svoj názor, že napadnuté rozhodnutia sú vykonávacími opatreniami, a uvádza, že článok 34 ods. 2 písm. c) EÚ v každom prípade na prijatie vykonávacieho opatrenia nevyžaduje predchádzajúci podnet Komisie alebo niektorého členského štátu. Rovnako, pokiaľ ide o požiadavku porady s Parlamentom, absencia výslovnej požiadavky v tomto zmysle nie je rozhodujúca vzhľadom na to, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je jednotný výklad napriek tomu možný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Napokon sa Rada zaoberá požiadavkou jednomyseľnosti stanovenou v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615. Tvrdí, že znenie rozhodnutia: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>rozhoduje jednomyseľne<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> namiesto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>prijať rozhodnutie jednomyseľne<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> ponecháva priestor pre výklad a že z tohto dôvodu treba vziať do úvahy kontext, v ktorom sa toto ustanovenie nachádza, a jeho ciele. Podľa Rady požiadavka jednomyseľnosti v skutočnosti obsahuje dva rôzne kroky v rozhodovacom procese. Po prvé členské štáty jednomyseľne stanovia (na základe výsledku z vykonaných predbežných posúdení, pozri bod 39 vyššie), či daný členský štát úspešne absolvoval hodnotenie. Vzhľadom na štruktúru systému výmeny údajov, ktorý umožňuje zúčastneným členským štátom priamy prístup do iných vnútroštátnych databáz, na úspešný výsledok predbežného posúdenia sa nevyhnutne vyžaduje súhlas každého členského štátu. Po druhé kvalifikovanou väčšinou sa prijme formálne rozhodnutie, pokiaľ ide o povolenie prístupu členského štátu a dátum, ku ktorému sa môže začať výmena údajov. Rada tvrdí, že v zmysle článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 sa tieto dva kroky pretavujú do jedného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Ako obaja účastníci konania uznávajú, je nevyhnutné, aby boli pravidlá, ktoré stanovujú spôsob, akým inštitúcie Únie dospievajú k svojim rozhodnutiam, definované v Zmluvách. Tieto pravidlá nepatria do právomoci členských štátov ani inštitúcií Únie. V dôsledku toho nemožno stanoviť odvodené právne základy, ktoré posilňujú alebo oslabujú pravidlá zakotvené v Zmluvách.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080506">6. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑133/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:257">EU:C:2008:257</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Táto dôležitá zásada sa týka aj prijímania vykonávacích opatrení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Malo by sa tu tiež pripomenúť, že zákonnosť aktu Únie sa má posudzovať podľa skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia tohto rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri okrem iného rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Vyššie som už dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia by sa mali považovať za vykonávacie opatrenia. Zákonnosť článku 25 rozhodnutia 2008/615 by sa preto mala posúdiť vzhľadom na ustanovenia, ktoré v čase prijatia tohto rozhodnutia upravovali prijímanie vykonávacích opatrení v rámci tretieho piliera: článok 34 ods. 2 písm. c) EÚ a článok 39 ods. 1 EÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:224">EU:C:2015:224</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑363/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:579">EU:C:2015:579</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V súlade s týmito ustanoveniami môže Rada kvalifikovanou väčšinou a po konzultácii s Parlamentom prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutí patriacich do tretieho piliera.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Znenie článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 nevyžaduje podnet Komisie alebo členského štátu, ani toto ustanovenie neukladá Rade povinnosť poradiť sa s Parlamentom. Okrem toho sa odchyľuje od článku 34 ods. 2 písm. c) EÚ tým, že vyžaduje jednomyseľné hlasovanie v Rade.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Hoci súhlasím s Radou, že je možné vyložiť článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 v súlade s článkom 34 ods. 2 písm. c) a článkom 39 ods. 1 EÚ, pokiaľ ide o otázku podnetu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Súdny dvor potvrdil, že pokiaľ ide o vykonávajúce opatrenia, článok 34 ods. 2 písm. c) EÚ nevyžaduje predchádzajúci podnet zo strany Komisie alebo členského štátu, pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150910">10. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑363/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:579">EU:C:2015:579</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a porady s Parlamentom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Súdny dvor vo veci zahŕňajúcej podobný žalobný dôvod založený na nezákonnosti rozhodol, že pri výklade daného ustanovenia vzhľadom na článok 39 ods. 1 EÚ (podľa ktorého sa treba poradiť s Parlamentom) skutočnosť, že dané ustanovenie neuvádza, že by bolo treba sa poradiť s Parlamentom, nevedie k nezákonnosti, pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE>, nie som však presvedčený, že to isté platí aj pre požiadavku jednomyseľnosti podľa článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615. Táto požiadavka sa zreteľne odchyľuje od článku 34 ods. 2 písm. c) EÚ, ktorý na prijatie vykonávacích opatrení predpisuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Je iste pravda, ako tvrdí Rada, že pri výklade ustanovenia treba vziať do úvahy jeho cieľ a legislatívny kontext.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Rosselle</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑65/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:339">EU:C:2015:339</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že ustanovenie sa má, pokiaľ je to možné, vykladať spôsobom, ktorý nespochybní jeho zákonnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Tieto výkladové zásady však nemožno príliš rozširovať, najmä nie v situácii, keď je ohrozená iná zásada zásadného významu, a to zásada, že Zmluvy definujú rozhodovací proces (pozri tiež bod 51 vyššie).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080506">6. mája 2008</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑133/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:257">EU:C:2008:257</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Predovšetkým Rada konštatovala, že požiadavku jednomyseľnosti v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 treba chápať ako zahŕňajúcu dvojstupňový rozhodovací proces, ktorý vyúsťuje do jedného rozhodnutia, a že požiadavka jednomyseľnosti sa vzťahuje iba na prvý predbežný krok. Formálne rozhodnutie sa prijíma kvalifikovanou väčšinou. Ak by sa mal prijať výklad uvedeného článku podľa Rady, toto ustanovenie by <HT TYPE="ITALIC">de facto</HT> vytvorilo odvodený právny základ, ktorý mení pravidlá stanovené v Zmluve. Ako Rada vysvetlila, je to tak preto, lebo dvojstupňový postup vyúsťuje do jedného rozhodnutia, čo vedie k tomu, že požiadavka hlasovania kvalifikovanej väčšiny by bola len teoretickou a že v skutočnosti by Rada vykonávací akt prijala na základe jednomyseľného hlasovania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Navyše vzhľadom na to, že článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 výslovne uvádza, že hlasovanie by malo byť jednomyseľné, podľa môjho názoru nie je možné prostredníctvom konformného výkladu vyložiť túto požiadavku na hlasovanie ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>kvalifikovaná väčšina<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>. Takýto výklad by bol zjavne v rozpore so znením článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Môže tu byť rozdiel medzi situáciou opísanou v poznámke pod čiarou 22 vyššie, kde posudzované ustanovenie <HT TYPE="ITALIC">mlčalo</HT> o tom, že sa má prebehnúť konzultácia s Parlamentom, porovnaj rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Posledný bod, ktorý by som chcel uviesť, je tento. Chápem tvrdenia Rady, prečo treba, aby každý členský štát – ako predpoklad na prijatie následného vykonávacieho rozhodnutia – zisťoval, či pristupujúci štát úspešne absolvoval prípravnú fázu posúdenia. To však nemôže znamenať, že Rada môže prijať následné vykonávacie rozhodnutie na základe článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615, keďže toto ustanovenie v dôsledku požiadavky jednomyseľného hlasovania predstavuje nezákonný odvodený právny základ. Ako Parlament správne uviedol, v rozhodnutí 2008/615 sa nachádza ďalšie ustanovenie, konkrétne článok 33, ktorý oprávňuje Radu, aby prijala opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené som dospel k záveru, že článok 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 predpisuje postup, ktorý sa líši od postupu stanoveného v článku 34 ods. 2 písm. c) EÚ, a preto predstavuje nezákonný odvodený právny základ. Z toho vyplýva, že prvému žalobnému dôvodu Parlamentu by sa malo plne vyhovieť a napadnuté rozhodnutia by sa mali zrušiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Pre prípad, že by Súdny dvor so mnou nesúhlasil a rozhodne, že prvý žalobný dôvod Parlamentu by sa mal zamietnuť, budem sa zaoberať druhým žalobným dôvodom Parlamentu, ktorý sa týka porušenia podstatných formálnych náležitostí.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Podstatné formálne náležitosti</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>V rámci druhého žalobného dôvodu Parlament opakuje, že napadnuté rozhodnutia mali byť prijaté na základe článku 82 ods. 1 písm. d) ZFEÚ a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ. S touto otázkou som sa už zaoberal vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Subsidiárne Parlament tvrdí, že postup vedúci k prijatiu napadnutých rozhodnutí je v rozpore s článkom 34 ods. 2 EÚ z troch dôvodov. Spojený výklad článku 34 ods. 2 EÚ a článku 39 ods. 1 EÚ vymedzuje tento postup: jednomyseľné prijatie Radou (alebo kvalifikovaná väčšina v prípade vykonávacích aktov) po predchádzajúcom podnete Komisie alebo členského štátu a po porade s Parlamentom. Rada tento postup nedodržala.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Rada uvádza, že hlavné tvrdenie Parlamentu sa zakladá na chybnom pochopení správneho právneho základu napadnutých rozhodnutí. Rada dodáva, že napadnuté rozhodnutia prijala zákonne podľa článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615, ktorý vyžaduje jednomyseľnosť Rady, ale nie predchádzajúci podnet alebo poradu s Parlamentom. Rada však tiež pripúšťa, že vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci Parlament/Rada<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE> (<NO.CASE>C‑540/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:224">EU:C:2015:224</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa mala pred prijatím napadnutých rozhodnutí poradiť s Parlamentom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu týkajúcu sa zákonnosti článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615 stačí konštatovať toto.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Ako pripúšťa Rada, mala sa poradiť s Parlamentom. Absencia porady s Parlamentom nevyhnutne vedie k tomu, že rozhodnutie by sa malo zrušiť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri nedávny rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151223">23. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑595/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:847">EU:C:2015:847</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Prijatím napadnutých rozhodnutí jednomyseľne Rada zároveň porušila pravidlá hlasovania stanovené v článku 34 ods. 2 písm. c) EÚ. Tvrdenie Parlamentu týkajúce sa predchádzajúceho podnetu v kontexte druhého žalobného dôvodu sa však musí zamietnuť. Ako bolo vysvetlené vyššie, je to tak preto, lebo článok 34 ods. 2 písm. c) EÚ nevyžaduje predchádzajúci podnet členského štátu ani Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Dospel som preto k záveru, že druhému žalobnému dôvodu Parlamentu sa musí tiež vyhovieť. V dôsledku toho sa musia napadnuté rozhodnutia zrušiť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>D –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O účinkoch napadnutých rozhodnutí</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Rada podporovaná Švédskym kráľovstvom, navrhuje, aby Súdny dvor zachoval účinky napadnutých rozhodnutí v prípade zrušenia v súlade s článkom 264 ods. 2 ZFEÚ. Parlament nemal voči tomuto návrhu žiadne námietky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Dospel som vyššie k záveru, že napadnuté rozhodnutia by sa mali zrušiť. Zrušenie uvedených rozhodnutí bez určenia, že sa ich účinky majú zachovať, by však nepochybne malo významné dôsledky pre cezhraničnú spoluprácu v boji proti terorizmu, závažnej trestnej činnosti a ilegálnej migrácii. Značne by totiž sťažilo prístup orgánov presadzovania práva (jednak v členských štátoch, ktorých sa týkajú napadnuté rozhodnutia, ako aj v iných zúčastnených členských štátoch) k profilom DNA, odtlačkom prstov a údajom o evidencii vozidiel. V tomto zmysle by nezachovanie účinkov napadnutých rozhodnutí ohrozilo udržiavanie verejného poriadku a účinnosť cezhraničnej spolupráce v tejto oblasti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:224">EU:C:2015:224</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151223">23. decembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑595/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:847">EU:C:2015:847</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Je to tak preto, lebo zrušenie napadnutých rozhodnutí odstráni základ tejto spolupráce pre zúčastnené členské štáty. Podľa môjho názoru to postačuje na zachovanie účinkov napadnutých rozhodnutí, kým sa nenahradia novými aktmi. Navyše musím poznamenať, že Parlament síce žiada zrušenie napadnutých rozhodnutí, ale nespochybňuje účel ani obsah rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu považujem za nevyhnutné, aby sa zachovali účinky napadnutých rozhodnutí, pokým nadobudnú účinnosť nové akty, ktoré ich majú nahradiť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V týchto dvoch veciach Parlament navrhol zaviazať Radu na náhradu trov konania a Rada nemala vo veci úspech.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Spolková republika Nemecko a Švédske kráľovstvo by teda mali znášať svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="13"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V –</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zrušil štyri napadnuté rozhodnutia: rozhodnutie Rady 2014/731/EÚ z <DATE ISO="20141009">9. októbra 2014</DATE> o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel na Malte, rozhodnutie Rady 2014/743/EÚ z <DATE ISO="20141021">21. októbra 2014</DATE> o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel na Cypre, rozhodnutie Rady 2014/744/EÚ z <DATE ISO="20141021">21. októbra 2014</DATE> o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel v Estónsku a rozhodnutie Rady 2014/911/EÚ zo <DATE ISO="20141204">4. decembra 2014</DATE> o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Lotyšskom,</P></ITEM><ITEM><P>zachoval účinky napadnutých rozhodnutí, pokým nadobudnú účinnosť nové akty, ktoré ich majú nahradiť,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Radu na náhradu trov konania,</P></ITEM><ITEM><P>rozhodol, že Spolková republika Nemecko a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>