1

V kontexte krízy súvisiacej s dlhmi verejnoprávnych subjektov eurozóny, nazvanej „kríza štátnych dlhov“, zaviedlo Španielsko od prvého štvrťroku 2012 výnimočný mechanizmus určený na zabezpečenie udržateľnosti hospodárskych vzťahov medzi španielskymi autonómnymi spoločenstvami a ich dodávateľmi. Tento mechanizmus zahŕňal odpustenie dlhov a platobné záruky.

2

Pri zavedení tohto osobitného mechanizmu sa ukázalo, že niektoré výdavky španielskych autonómnych spoločenstiev uskutočnené na konci roka 2011 neboli zohľadnené v údajoch oznámených Európskej komisii v rámci konania o nadmernom deficite.

3

Španielske kráľovstvo uvádza, že hneď ako sa španielske orgány poverené spracovaním a zverejnením štatistických údajov dozvedeli o nových údajoch, a to v máji 2012, oficiálne ich oznámili Štatistickému úradu Európskej únie (Eurostat). Táto oprava bola zohľadnená v rámci konania o nadmernom deficite v októbri 2012.

4

Po oznámení údajov Eurostatu v máji 2012 tento úrad uskutočnil od 24. mája 2012 do 26. a 27. septembra 2013 viacero návštev v Španielsku.

5

Dňa 5. decembra 2013 Eurostat odovzdal Instituto Nacional de Estadística (španielsky Národný štatistický úrad) návrh správy a požiadal ho o predloženie pripomienok k tomuto návrhu.

6

Dňa 10. decembra 2013 Instituto Nacional de Estadística predložil Eurostatu rad pripomienok týkajúcich sa predovšetkým vymedzenia uvedeného referenčného obdobia.

7

Dňa 11. júla 2014 Komisia prijala rozhodnutie C (2014) 4856 final o začatí vyšetrovania skresľovania štatistických údajov v Španielsku v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

8

Španielske kráľovstvo podalo 22. septembra 2014 žalobu proti napadnutému rozhodnutiu. Navrhuje, aby Všeobecný súd:

9

Dňa 11. novembra 2014 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991. Navrhuje, aby Všeobecný súd:

10

Španielske kráľovstvo podalo 7. januára 2015 do kancelárie Všeobecného súdu svoje pripomienky k námietke neprípustnosti a domnieva sa, že žaloba je v celom rozsahu prípustná.

11

Podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak ako v predmetnej veci niektorý účastník konania o to požiada, Všeobecný súd môže rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podľa odseku 6 tohto článku ústna časť konania začne iba vtedy, ak o tom rozhodne Všeobecný súd. Všeobecný súd sa v predmetnej veci domnieva, že je s ňou dostatočne oboznámený na základe písomných materiálov a vysvetlení poskytnutých účastníkmi konania v rámci písomnej časti konania. Vzhľadom na to, že Všeobecný súd disponuje všetkými potrebnými dôkazmi na rozhodnutie, rozhodol, že nie je potrebné začať ústnu časť konania.

12

Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu podľa článku 263 ods. 4 ZFEÚ len proti aktom s právne záväznými účinkami, ktorými môžu byť dotknuté záujmy žalobcu a ktoré podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (uznesenia z 30. apríla 2003, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T‑167/01, Zb., EU:T:2003:121, bod 46 a z 31. januára 2006, Schneider Electric/Komisia, T‑48/03, Zb., EU:T:2006:34, bod 44).

13

Pokiaľ ide o akty, ktoré sú prijímané v niekoľkých fázach interného konania, za napadnuteľné akty sa v zásade považujú také opatrenia, ktoré vyjadrujú konečné stanovisko inštitúcie na konci tohto konania s výnimkou prechodných opatrení, ktorých cieľom je príprava konečného rozhodnutia a ktorých protiprávnosť môže byť účinne spochybnená v rámci žaloby podanej proti tomuto konečnému rozhodnutiu (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb., EU:C:1981:264, body 10 až 12; z 27. júna 1995, Guérin automobiles/Komisia, T‑186/94, Zb., EU:T:1995:114, bod 39, a uznesenie Schneider Electric/Komisia, už citované v bode 12 vyššie, EU:T:2006:34, bod 45).

14

Inak je to len v prípade, ak akty alebo rozhodnutia prijaté v rámci prípravného konania s konečnou platnosťou uzatvárajú osobitné konanie odlišné od konania, ktoré má umožniť inštitúcii rozhodnúť vo veci samej (rozsudok IBM/Komisia, už citovaný v bode 13 vyššie, EU:C:1981:264, bod 11, a uznesenie z 9. júna 2004, Camós Grau/Komisia, T‑96/03, Zb., EU:T:2004:172, bod 30).

15

Ako správne uvádza Komisia, opatrenia, ktorými rozhoduje o začatí vyšetrovania, sú iba prípravnými aktmi, a nevyvolávajú teda právne záväzné účinky, ktoré by mohli mať vplyv na záujmy žalobcu v takej miere, že by sa podstatne zmenilo jeho právne postavenie v zmysle článku 263 ZFEÚ. Ide predovšetkým o vydanie odôvodneného stanoviska Komisie a jej rozhodnutia obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie v rámci žaloby o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ (rozsudok z 29. septembra 1998, Komisia/Nemecko, C‑191/95, Zb., EU:C:1998:441, body 44 až 47), o rozhodnutie začať konanie na základe článku 102 ZFEÚ (rozsudok IBM/Komisia, už citovaný v bode 13 vyššie, EU:C:1981:264, bod 21) alebo tiež o rozhodnutie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) začať vyšetrovanie (uznesenie Camós Grau/Komisia, už citované v bode 14 vyššie, EU:T:2004:172, body 33 a 36).

16

Systém stanovený normotvorcom Únie v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (Ú. v. EÚ L 306, s. 1) neumožňuje dospieť k odlišnému záveru, než je záver uvedený v bode 15 tohto uznesenia, pokiaľ ide o vyšetrovania, ktoré Komisia začala v zmysle článku 8 ods. 3 tohto nariadenia. Podľa tohto ustanovenia môže Komisia uskutočniť akékoľvek potrebné vyšetrovanie, aby stanovila existenciu skresľovania údajov o deficite a dlhu relevantných pre uplatňovanie článkov 121 ZFEÚ alebo 126 ZFEÚ alebo uplatňovanie Protokolu o postupe pri nadmernom deficite pripojeného k Zmluve o EÚ a k Zmluve o FEÚ. Môže rozhodnúť o začatí vyšetrovania, ak konštatuje závažné známky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať také skresľovanie údajov.

17

V rámci článku 263 ZFEÚ teda členský štát môže podať žalobu iba proti rozhodnutiu, ktoré mu spôsobuje ujmu, a síce podľa znenia samotného článku 8 ods. 1 a 5 nariadenia č. 1173/2011 proti rozhodnutiu Rady Európskej únie o uložení pokuty tomuto členskému štátu, so spresnením, že podľa článku 261 ZFEÚ zveruje článok 8 ods. 5 uvedeného nariadenia súdu Únie neobmedzenú právomoc v danej oblasti, ktorá mu umožňuje „uloženú pokutu zrušiť, znížiť alebo zvýšiť“. Proti prípadným protiprávnostiam v súvislosti s opatreniami, ktoré predchádzali prijatiu takého rozhodnutia Rady, počnúc tým, ktoré sa týkajú začatia vyšetrovania zo strany Komisie, možno preto namietať iba na podporu vyššie uvedenej žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. apríla 1965, Weighardt/Komisia ESAE, 11/64, Zb., EU:C:1965:38; IBM/Komisia, už citovaný v bode 13 vyššie, EU:C:1981:264, bod 12, a uznesenie Schneider Electric/Komisia, už citované v bode 12 vyššie, EU:T:2006:34, bod 45). Na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, až v tomto štádiu by bolo prípadne možné preskúmať otázku o právnom základe, ktorý umožnil Komisii vyšetrovať skutočnosti spred 13. decembra 2011, t. j. dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1173/2011.

18

Pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva, ktorým poukazuje na okolnosti danej veci a na skutočnosť, že predmetom prejednávanej veci je prvé rozhodnutie Komisie o začatí vyšetrovania o skresľovaní štatistických údajov zo strany členského štátu, ktoré bolo oznámené s veľkou publicitou, čím mu bola spôsobená ujma na medzinárodných finančných trhoch, treba ho zamietnuť z dôvodu, že takéto úvahy nemôžu mať vplyv na analýzu právnej povahy napadnutého rozhodnutia, lebo toto rozhodnutie nie je aktom spôsobujúcim ujmu v zmysle článku 263 ZFEÚ. Vzhľadom na to, že tvrdenie Španielskeho kráľovstva nesúvisí s otázkou prípustnosti, ktorá bola vznesená pred Všeobecným súdom, a nemôže zmeniť povahu predmetnej žaloby, treba ho zamietnuť ako neúčinné.

19

Treba teda vyhovieť námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, a na základe toho zamietnuť žalobu ako neprípustnú.

20

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

21

Keďže Španielske kráľovstvo nemalo vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

nariadil:

V Luxemburgu 3. septembra 2015