(1)

S cieľom zabezpečiť, aby boli vnútroštátne opatrenia makroprudenciálnej politiky účinné a jednotné, je dôležité, aby popri uznávaní podľa právnych predpisov Únie existovala aj dobrovoľná reciprocita.

(2)

Účelom rámca pre dobrovoľnú reciprocitu opatrení makroprudenciálnej politiky ustanoveného v odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2015/2 (5) je zabezpečiť, aby sa všetky opatrenia makroprudenciálnej politiky založené na expozícii, ktoré boli aktivované v jednom členskom štáte, recipročne uplatňovali v ostatných členských štátoch.

(3)

Rozhodnutím Spoločného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) č. 79/2019 (6) sa smernica 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 575/2013 začlenili do Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP) s účinnosťou od 1. januára 2020. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/338 (7) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/558 (8), ktorými sa zaviedli významné zmeny smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, boli začlenené do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 213/2022 (9) a rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 145/2024 (10), Smernica (EÚ) 2021/338 a nariadenie (EÚ) 2021/558 sa v súčasnosti uplatňujú v Nórsku.

(4)

Finansdepartementet (nórske ministerstvo financií) ako určený orgán na účely článku 133 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ oznámil 29. augusta 2024 Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB) svoj zámer opätovne nastaviť v rovnakej výške 4,5 % už v minulosti zavedenú požiadavku na mieru vankúša na krytie sektorového systémového rizika pre všetky expozície nachádzajúce sa v Nórsku, Uvedené opatrenie sa uplatňuje od 31. decembra 2020 a v súčasnosti sa odporúča na reciprocitu podľa odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká (11). V ten istý deň oznámil Finansdepartementet ESRB svoj zámer požadovať od niektorých inštitúcií, aby udržiavali vankúš na krytie systémového rizika vlastného kapitálu Tier 1 pre „iné systémovo dôležité inštitúcie“ (other systemically important institutions – O-SII) v súlade s článkom 131 smernice 2013/36/EÚ.

(5)

Následne podal Finansdepartementet 26. septembra 2024 žiadosť ESRB, aby odporučil recipročné uplatnenie požiadavky na mieru vankúša na krytie systémového rizika na konsolidovanom, subkonsolidovanom a individuálnom základe podľa článku 134 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ: Samotné opatrenie makroprudenciálnej politiky zostáva nezmenené.

(6)

ESRB prijal 7. októbra 2024 stanovisko Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2024/6 (12), v ktorom uviedol, že považuje kumulatívne uplatnenie miery vankúša na krytie sektorového systémového rizika a miery vankúša pre O-SII za vhodné a účinné na riešenie identifikovaných rizík pre každú z úverových inštitúcií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti týchto dvoch opatrení.

(7)

Podľa odporúčania ESRB/2015/2, ako bolo zmenené odporúčaním Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2017/4 (13), by mal príslušný orgán, ktorý aktivuje opatrenie makroprudenciálnej politiky, zároveň s predložením žiadosti o reciprocitu Európskemu výboru pre systémové riziká navrhnúť maximálny prah významnosti ako prahovú hodnotu, pod ktorou sa môže expozícia určitého poskytovateľa finančných služieb voči identifikovanému makroprudenciálnemu riziku v jurisdikcii, v ktorej aktivačný orgán uplatňuje opatrenie makroprudenciálnej politiky, považovať za nevýznamnú. ESRB môže odporučiť inú prahovú hodnotu, ak to považuje za potrebné. Prah významnosti, ktorým sa recipročne uplatňuje miera vankúša na krytie systémového rizika stanovená na úrovni hodnoty rizikovo váženej expozície vo výške 5 mld. NOK, čo zodpovedá približne 0,16 % celkovej hodnoty rizikovo vážených expozícií úverových inštitúcií vykazujúcich v Nórsku (14).

(8)

Reciprocita makroprudenciálnych kapitálových požiadaviek aktivovaných orgánmi iných členských štátov, na konsolidovanom, subkonsolidovanom a individuálnom základe, bez ohľadu na to, či sú dotknuté expozície v držbe dcérskych spoločností alebo pobočiek, alebo sú výsledkom priameho cezhraničného poskytovania úverov, obmedzuje úniky a regulatórnu arbitráž, rieši systémové riziká, a podporuje tak celkovú účinnosť makroprudenciálnej politiky tým, že zabezpečuje, aby sa zvýšené riziká riešili nielen v členskom štáte, ktorý zaviedol požiadavku na mieru vankúša na krytie systémového rizika, ale aj v iných členských štátoch, v ktorých sú bankové skupiny vystavené týmto zvýšeným rizikám. Cieľom uznania by preto malo byť aj zabezpečenie toho, aby bankové skupiny vystavené týmto systémovým rizikám boli dostatočne odolné. Preto by sa makroprudenciálne kapitálové požiadavky vyplývajúce z rozhodnutia uznať makroprudenciálne opatrenia iných členských štátov mali vo všeobecnosti uplatňovať na konsolidovanom, subkonsolidovanom a individuálnom základe.

(9)

Na účely uznania nórskej miery vankúša na krytie systémového rizika, ako o to žiada Finansdepartementet, môžu dotknuté príslušné alebo určené orgány iného členského štátu stanoviť mieru vankúša na krytie systémového rizika v súlade s článkom 133 ods. 4 a článkom 134 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ.

(10)

Táto zmena odporúčania ESRB/2015/2 nemá vplyv na kontinuitu pri odporúčaní reciprocity vnútroštátnych makroprudenciálnych opatrení aktivovaných nórskymi orgánmi 31. decembra 2022, ako sa stanovuje v odporúčaní ESRB/2023/1. Súčasné zmeny odporúčania ESRB/2015/2, s výnimkou recipročného uplatnenia požiadavky na mieru vankúša na krytie systémového rizika na konsolidovanom, subkonsolidovanom a individuálnom základe, sú redakčnej povahy Štandardné trojmesačné prechodné obdobie po uverejnení tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie sa preto uplatňuje len na opatrenia alebo ich zmeny, ktoré vnútroštátne orgány prijmú na účely recipročného uplatnenia požiadavky na mieru vankúša na krytie systémového rizika na konsolidovanom, subkonsolidovanom a individuálnom základe.

(11)

Odporúčanie ESRB/2015/2 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.