(1)

V súčasnosti platným opatrením je konečné antidumpingové clo uložené nariadením Rady (ES) č. 658/2002 (2) na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku.

(2)

Komisia dostala žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(3)

Žiadosť predložili dvaja prepojení vyvážajúci výrobcovia v Rusku, ktorí patria do holdingovej spoločnosti Acron, a to OJSC Acron a OJSC Dorogobuzh. Tieto dve spoločnosti sú na účel súčasného prešetrovania vzhľadom na svoje prepojenie považované za jednu právnu jednotku („žiadateľ“). Žiadosť sa obmedzuje na preskúmanie dumpingu len v súvislosti so žiadateľom.

(4)

Žiadateľ uviedol a poskytol dostatočné dôkazy prima facie, že okolnosti, na základe ktorých sa stanovili opatrenia, sa zmenili a že tieto zmeny majú trvalý charakter. Žiadateľ tvrdí, že porovnanie jeho vlastných nákladov na dusičnan amónny s jeho vývoznými cenami pri vývoze do Spoločenstva by viedlo k zníženiu dumpingu výrazne pod úroveň súčasných opatrení, pričom na preukázanie tohto tvrdenia predkladá dôkazy prima facie. Z tohto dôvodu by už zachovanie zavedených opatrení na súčasnej úrovni, ktoré boli založené na predtým stanovenej úrovni dumpingu, nebolo na vyrovnanie dumpingu potrebné.

(5)

Po porade s poradným výborom Komisia usúdila, že existuje dostatočný dôkaz na začatie čiastočného predbežného preskúmania, a 19. decembra 2006 oznámila oznámením o začatí prešetrovania uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie (3) začatie čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatňujúcich sa na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(6)

Toto preskúmanie bolo rozsahom obmedzené na dumping s cieľom vyhodnotiť potrebu zachovania, odstránenia alebo zmeny a doplnenia súčasných opatrení platných pre žiadateľa.

(7)

Prešetrovanie dumpingu pokrývalo obdobie od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania alebo ORP“).

(8)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľa, ako aj zástupcov vyvážajúcej krajiny a výrobné odvetvie Spoločenstva o začatí predbežného preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť písomne predložiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie.

(9)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(10)

Žiadateľovi a jeho prepojeným predajným spoločnostiam na domácom ruskom trhu bol zaslaný dotazník. Žiadateľ, ako aj dve z prepojených predajných spoločností zaslali kompletne vyplnené dotazníky.

(11)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie dumpingu. Overovanie na mieste sa vykonalo v prevádzkových priestoroch týchto spoločností:

(12)

Výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, je rovnaký ako v prešetrovaniach uvedených v odôvodnení 1, t. j. pevné hnojivá s obsahom dusičnanu amónneho vyšším ako 80 % hmotnosti s pôvodom v Rusku (ďalej len „príslušný výrobok“), ktoré sa v súčasnosti zaraďujú pod kódy KN 3102 30 90 , 3102 40 90 , ex 3102 29 00 , ex 3102 60 00 , ex 3102 90 00 , ex 3105 10 00 , ex 3105 20 10 , ex 3105 51 00 , ex 3105 59 00 a ex 3105 90 91 .

(13)

Podľa zistení z predchádzajúcich prešetrovaní, ktoré potvrdilo súčasné prešetrovanie, má príslušný výrobok a výrobky vyrábané a predávané žiadateľom na domácom ruskom trhu rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a v zásade rovnaké použitie, preto sa pokladajú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Keďže predchádzajúce preskúmanie bolo obmedzené na určenie dumpingu vzhľadom na žiadateľa, nestanovili sa žiadne závery týkajúce sa výrobku, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva vyrába a predáva na trhu Spoločenstva.

(14)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa skúmalo, či sa okolnosti, na základe ktorých bolo založené súčasné dumpingové rozpätie, zmenili a či takéto zmeny sú trvalého charakteru.

(15)

S cieľom stanoviť normálnu hodnotu sa najprv overilo, či bol celkový domáci predaj žiadateľa reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Zistilo sa, že domáci predaj žiadateľa bol reprezentatívny v porovnaní s jeho predajom na vývoz, keďže predstavuje viac ako 5 % z objemu celkového predaja na vývoz do Spoločenstva.

(16)

Komisia následne zisťovala, či by bolo možné domáci predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa skúmali výrobné náklady výrobku, ktorý žiadateľ vyrába a predáva na domácom trhu.

(17)

Plyn je hlavnou surovinovou zložkou pri výrobnom procese príslušného výrobku a predstavuje významný podiel celkových výrobných nákladov. Komisia v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia preskúmala, či sa náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku primerane odrážajú v záznamoch príslušných strán.

(18)

Na základe údajov uverejnených medzinárodne uznávanými zdrojmi, ktoré sa špecializujú na trhy s energiou, sa stanovilo, že ceny zaplatené žiadateľom boli nezvyčajne nízke. Na ilustráciu, tieto ceny predstavovali jednu pätinu vývoznej ceny zemného plynu z Ruska a boli výrazne nižšie ako ceny plynu platené výrobcami zo Spoločenstva. V tejto súvislosti všetky dostupné údaje naznačujú, že domáce ceny plynu v Rusku boli regulované ceny, ktoré boli omnoho nižšie ako trhové ceny platené za zemný plyn na neregulovaných trhoch.

(19)

Vzhľadom na to, že ceny plynu boli v záznamoch žiadateľa zaznamenané neprimerane, bolo potrebné ich zodpovedajúcim spôsobom upraviť. V súvislosti s ruským domácim trhom neexistovali neskreslené ceny plynu a v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia museli byť ceny plynu stanovené na „akomkoľvek inom primeranom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov“. Upravená cena sa zakladala na priemernej cene ruského plynu pri jeho predaji na vývoz na nemecko-českých hraniciach („Waidhaus“) bez nákladov na prepravu. Waidhaus je ťažiskový bod predaja ruského plynu do EÚ, ktorá je na jednej strane najväčším trhom pre ruský plyn, a má aj ceny primerane odzrkadľujúce náklady, ktorý možno považovať za reprezentatívny trh.

(20)

Po oznámení výsledku prešetrovania žiadateľ tvrdil, že úprava jeho ceny plynu na domácom trhu nie je odôvodnená, pretože účtovné záznamy spoločnosti plne odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom podobného výrobku v krajine pôvodu.

(21)

Pri preskúmaní výrobných nákladov podobného výrobku podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia treba stanoviť, či náklady uvedené v účtovníctve spoločnosti primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom výrobku v rámci prešetrovania. Z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení 18 vyplynulo, že v tomto prípade to tak nie je. Žiadateľ neriešil zjavne podstatný rozdiel medzi cenou za plyn platenou na domácom ruskom trhu a vývoznou cenou zemného plynu z Ruska na jednej strane a cenou, ktorú platili výrobcovia Spoločenstva na strane druhej. Takisto sa nezaoberal skutočnosťou, že domáce ceny zemného plynu boli v Rusku regulované, a preto sa nemôže predpokladať, že primerane vyjadrujú cenu zvyčajne splatnú na nenarušených trhoch. Žiadateľ nakoniec nevysvetlil, prečo by sa bez ohľadu na dôvody uvedené v odôvodnení 18 ceny plynu používaného na výrobu podobného výrobku predávaného na domácom trhu primerane odrážali v jeho záznamoch. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(22)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že pri úprave cien plynu sa de facto používala metodológia na určenie normálnej hodnoty, čo sa v základnom nariadení nepredpokladá. Nahradením domácich nákladov na plyn nákladmi vypočítanými spôsobom uvedeným v odôvodnení 19 a vzhľadom na skutočnosť, že tieto náklady predstavujú veľkú časť celkových nákladov podobného výrobku, a tým aj vypočítanú normálnu hodnotu, normálna hodnota by bola de facto určená údajmi pochádzajúcimi z tretieho „reprezentatívneho“ trhu. Žiadateľ v tejto súvislosti tvrdil, že pre krajiny s trhovým hospodárstvom sa však v základnom nariadení na určenie normálnej hodnoty predpokladajú len tieto metodológie:

(23)

V tejto súvislosti a na základe ustanovení v odôvodneniach 45 až 48 treba najprv poznamenať, že normálna hodnota bola stanovená v súlade s metodológiami navrhnutými v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia. S cieľom stanoviť, či sa domáci predaj na základe jeho ceny uskutočnil pri bežnom obchodovaní, t. j. či bol ziskový, sa najprv musí uviesť, či náklady žiadateľa boli spoľahlivým základom v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Až po spoľahlivom stanovení nákladov môže byť zvolená vhodná metóda stanovenia normálnej hodnoty. Z tohto dôvodu je nesprávne tvrdiť, že určením spoľahlivých informácií o nákladoch v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia bola zavedená nová metodológia na stanovenie normálnej hodnoty.

(24)

Žiadateľ okrem toho tvrdil, že pri úprave nákladov v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia nemôže úroveň upravených nákladov presiahnuť úroveň príslušných nákladov vo vyvážajúcej krajine. Na druhej strane metodológia používaná pri úprave nákladov by bola v rozpore s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu.

(25)

Úprava nákladov sa vykonala v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia. Článok 2 ods. 5 základného nariadenia sa netýka „výrobných nákladov v krajine pôvodu“, ale výslovne oprávňuje inštitúcie, aby používali výrobné náklady pochádzajúce „z ostatných reprezentatívnych trhov“ v iných krajinách, ako je krajina pôvodu. Tvrdenie žiadateľa muselo byť preto zamietnuté.

(26)

Zistenia uvedené vyššie v odôvodneniach 18 a 19 takisto nie sú v rozpore s článkom 1 základného nariadenia, ako tvrdí žiadateľ. Aj keď sa v článku 1 základného nariadenia uvádza, že normálna hodnota by mala byť stanovená na základe údajov z vyvážajúcej krajiny, v základnom nariadení sa jasne uvádza, že toto pravidlo podlieha výnimkám.

(27)

Tvrdenie žiadateľa sa preto muselo zamietnuť.

(28)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že ak sa upravia jeho ceny zemného plynu na domácom trhu, takáto úprava by mala byť založená buď na:

(29)

Po prvé, skutočnosť, že Komisia mohla zvoliť rôzny základ, neznamená, že výber Waidhausu bol nevhodný. Najdôležitejším kritériom pre výber základu, podľa ktorého sa určia ceny plynu, je, aby primerane vyjadroval cenu zvyčajne splatnú na nenarušených trhoch. Je nesporné, že táto podmienka bola splnená vzhľadom na ceny vo Waidhause. Po druhé, skutočnosť, že objem plynu predávaného za neregulované ceny na domácom trhu bol počas obdobia revízneho prešetrovania len malý, a skutočnosť, že takéto ceny boli značne bližšie k regulovaným domácim cenám ako k voľne stanoveným vývozným cenám vo veľkej miere, nasvedčuje, že tieto neregulované ceny boli skreslené prevažujúcimi regulovanými cenami. Neregulované domáce ceny preto nebolo možné použiť. Taktiež sa usúdilo, že ruské vývozné ceny plynu do pobaltských krajín neboli dostatočne reprezentatívne vzhľadom na relatívne nízky objem vývozu do týchto krajín. Potrebné údaje týkajúce sa prepravných a distribučných nákladov neboli dostupné a preto nebolo možné určiť spoľahlivé ceny pre pobaltské krajiny. Najväčší objem plynu sa vyváža prostredníctvom ťažiskového bodu Waidhaus, ktorý tak predstavuje primeraný základ pre úpravu. Žiadateľ neposkytol žiadny dôkaz týkajúci sa existencie reprezentatívnych trhov iný ako ťažiskový bod Waidhaus, kde ceny primerane vyjadrujú cenu zvyčajne splatnú na nenarušených trhoch. Na základe uvedených skutočností boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(30)

Žiadateľ v tejto súvislosti takisto tvrdil, že približne 50 % zemného plynu spotrebovaného pri výrobe hnojív kúpil na neregulovanom trhu v Rusku. Žiadateľ tvrdil, že z tohto dôvodu by bolo diskrimináciou upraviť jeho náklady na plyn, ak sa takéto úpravy nevykonávajú v prípade ostatných vývozcov s vyššou úrovňou nákladov podobnou úrovni žiadateľa. Treba poznamenať, že v súlade s overenými výsledkami dotazníka boli žiadateľove nákupy zemného plynu na neregulovanom trhu v Rusku počas obdobia prešetrovania okrajové. Toto tvrdenie bolo preto potrebné zamietnuť.

(31)

Pokiaľ ide o tretiu alternatívu uvedenú v bode iii) odôvodnenia 28 vyššie, t. j. založiť úpravy na súčasných výrobných nákladoch zemného plynu v Rusku, v prvom rade treba poznamenať, že takáto alternatíva nie je, ako tvrdí žiadateľ, výslovne uvedená v článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 29, najdôležitejším kritériom pre výber základu, podľa ktorého sa určia ceny plynu, je, aby primerane vyjadroval cenu zvyčajne splatnú na nenarušených trhoch. V tejto súvislosti je preto irelevantné, či cena plynu vyúčtovaná dodávateľom zákazníkovi je stanovená so ziskom. Toto tvrdenie bolo preto potrebné zamietnuť.

(32)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že domáce ceny zemného plynu v Rusku regulované štátom sa neustále zvyšujú a dosahujú úroveň pokrývajúcu náklady na výrobu plynu. Cenu na domácom trhu preto nemožno považovať za nekonkurencieschopnú alebo neprimerane nízku.

(33)

Toto tvrdenie nie je odôvodnené, keďže správny štandard pre výber reprezentatívneho trhu nie je ten, či sú ceny ziskové, ale či sú ceny výsledkom nezdeformovaných trhových síl, ako sa uvádza v odôvodnení 29 vyššie. Toto nie je prípad cien regulovaných štátom. Tento argument ďalej takisto protirečí verejným vyhláseniam ruských dodávateľov plynu (ako sa potvrdilo v uverejnených výsledkoch auditu), že ruské domáce ceny plynu nepokrývajú výrobné, prepravné a predajné náklady. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(34)

Čo sa týka spôsobu výpočtu ceny plynu vo Waidhause ako takého, žiadateľ tvrdil, že ruské vývozné clo, ktoré sa platí za všetky vývozy, by malo byť odpočítané z ceny Waidhausu, pretože vývozné clo nevzniká v domácej krajine.

(35)

Trhová cena vo Waidhause, ktorá bola považovaná za reprezentatívny trh v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia, je cena po uplatnení vývozných daní, a nie cena bez týchto daní. Z hľadiska nákupcu je relevantná cena, ktorú platí vo Waidhause, a v tejto súvislosti nie je podstatné, aké percento tejto ceny predstavuje vývozná daň a aké percento sa platí dodávateľovi plynu. Na druhej strane sa dodávateľ plynu vždy bude snažiť maximalizovať svoju cenu, a preto uplatňuje najvyššiu cenu, ktorú sú mu zákazníci ochotní zaplatiť. Keďže táto cena sa vždy pohybuje nad úrovňou jeho výrobných nákladov, čím dodávateľovi plynu umožňuje dosiahnuť vysoký zisk, takéto stanovenie cien nie je v prvom rade ovplyvnené výškou vývoznej dane, ale tým, akú cenu sú jeho zákazníci ochotní zaplatiť. Na základe tejto skutočnosti sa dospelo k záveru, že neskreslenou cenou určenou trhom je cena zahŕňajúca vývoznú daň, a nie cena bez tejto dane. Tvrdenia žiadateľa boli preto v tejto súvislosti zamietnuté.

(36)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že cena vo Waidhause by sa mala upraviť na základe kvality, dostupnosti, predajnosti, prepravy a ďalších podmienok predaja, ktoré by sa líšili pri vývoze a na domácom trhu so zemným plynom. V prvom rade treba poznamenať, že cena vo Waidhause sa skutočne upravila o rôzne prepravné náklady na vývoz a domáci trh a že tvrdenie žiadateľa v tejto súvislosti nebolo oprávnené a musela sa zamietnuť. Čo sa týka ostatných položiek, žiadateľ neposkytol žiadne ďalšie informácie ani žiadne podporné dôkazy. Žiadateľ predovšetkým nepreukázal, ani neboli dostupné žiadne ďalšie informácie o rozdieloch v kvalite, dostupnosti, predajnosti a ďalších podmienkach predaja, ktoré by mohli odôvodniť ďalšie úpravy, ani sa nepokúsil kvantifikovať tieto údajné rozdiely.

(37)

Žiadateľ v tejto súvislosti ďalej tvrdil, že pri cene vo Waidhause sa neuskutočnili žiadne úpravy prirodzených komparatívnych výhod. V tejto súvislosti tvrdil, že keďže plyn je široko dostupný v Rusku, ale nie v Spoločenstve, ceny v Rusku sú prirodzene nižšie ako ceny vyvážaného plynu. Ďalej uviedol, že vývozná kapacita je obmedzená limitmi existujúcich systémov prepravy plynu, na základe ktorých by sa zvýšili ruské vývozné ceny. Žiadateľ taktiež tvrdil, že od cien používaných vo Waidhause by sa mali odpočítať „nezvyčajne vysoké zisky“ ruských dodávateľov plynu na vývoznom trhu.

(38)

Ako je uvedené vo vyššie spomenutom odôvodnení 29, najdôležitejším kritériom pre výber cien vo Waidhause za základ, podľa ktorého sa určia ceny plynu, je, aby primerane vyjadrovali cenu zvyčajne splatnú na nenarušených trhoch. Trhové podmienky prevládajúce na domácom trhu sú v tejto súvislosti irelevantné. Z tohto dôvodu sa museli tvrdenia zamietnuť.

(39)

Žiadateľ takisto namietal, že k upravenej cene plynu sa pripočítala prirážka miestnych distribútorov, a tvrdil, že takéto zisky distribútorov už boli zahrnuté do ceny vo Waidhause. V tomto ohľade žiadateľ tvrdil, že miestnymi distribútormi v Rusku boli dcérske spoločnosti vo výlučnom vlastníctve dodávateľa plynu, a preto sa zisk týchto distribútorov môže započítať duplicitne.

(40)

Po prvé, treba poznamenať, že prirážka miestnych distribútorov nezahŕňa len ziskové rozpätie týchto spoločností, ale aj ich náklady medzi nákupom a opätovným predajom zemného plynu.

(41)

Po druhé, toto tvrdenie už nebolo možné dostatočne overiť. To vyplýva zo skutočnosti, že dodávateľ plynu v Rusku a jeho pridružené spoločnosti neboli predmetom súčasného prešetrovania, a preto neboli k dispozícii dostatočné informácie o organizácii a o štruktúre jeho nákladov. Okrem toho treba poznamenať, že situácia v Rusku v tomto ohľade nie je okrem iného z dôvodu úzkeho prepojenia medzi dodávateľom plynu a ruskou vládou natoľko transparentná, aby umožňovala dostatočný prístup k potrebným dôkazom.

(42)

Žiadateľ, ktorý nesie dôkazné bremeno, okrem toho neposkytol žiadne ďalšie údaje alebo dôkazy, z ktorých by vyplývalo, či vôbec a do akej miery boli distribučné náklady skutočne zahrnuté do ceny vo Waidhause. Keďže však domáci odberatelia nakupovali plyn od miestnych dodávateľov, vychádzalo sa z toho, že museli platiť miestne distribučné náklady, ktoré ako také nie sú zahrnuté v neupravenej cene vo Waidhause. Preto sa v tejto fáze konania dospelo k záveru, že táto úprava bola oprávnená, a následne bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(43)

Orgány Spoločenstva však okrem toho dospeli k záveru, že táto konkrétna úprava môže mať na výpočet dumpingového rozpätia výrazný vplyv. Preto bolo vzhľadom na osobitnú situáciu uvedenú v odôvodnení 41 stanovené, že ak žiadateľ poskytne dostatočné a overiteľné dôkazy, Komisia môže v tomto ohľade zvážiť opätovné začatie prešetrovania.

(44)

Žiadateľ okrem toho uviedol, že domáce ceny zemného plynu v Nemecku nie sú konkurenčné. Je potrebné uviesť, že pokračujúce prešetrovanie zo strany nemeckých protimonopolných úradov sa týka cien, za ktoré hlavní nemeckí dodávatelia plynu predávajú plyn na domácom trhu, a preto vôbec nie sú prepojené s cenou, za ktorú sa ruský vyvážaný plyn predáva vo Waidhause.

(45)

Po úprave výrobných nákladov, ako je uvedené vyššie, sa pri bežnom obchodovaní neuskutočnil žiadny domáci predaj podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia.

(46)

Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že domáce ceny neposkytujú primeraný základ pre stanovenie normálnej hodnoty, a preto treba uplatniť inú metódu. V súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia bola normálna hodnota vypočítaná tak, že k žiadateľovým nákladom na výrobu príslušného výrobku, v prípade potreby po úprave uvedenej v odôvodnení 19, sa pripočítala primeraná čiastka na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a primeraná čiastka na zisk.

(47)

PVA náklady a zisk nebolo možné stanoviť podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia, pretože žiadateľ nemal reprezentatívny domáci predaj príslušného výrobku pri bežnom obchodovaní. Článok 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia nebolo možné uplatniť, pretože predmetom prešetrovania je len jeden výrobca. Ani článok 2 ods. 6 písm. b) sa nemohol uplatniť, pretože výrobné náklady žiadateľa na výrobky patriace do rovnakej všeobecnej kategórie tovarov by sa tiež museli upraviť s prihliadnutím na náklady na plyn z dôvodov uvedených v odôvodnení 18. Preto sa PVA náklady a zisk stanovili podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(48)

Podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia sa PVA náklady zakladali na primeranej metóde. Ukázalo sa, že na severoamerickom trhu bol výrazný objem domáceho predaja a značná úroveň hospodárskej súťaže medzi domácimi aj zahraničnými spoločnosťami. V tomto prípade sa posúdili verejne dostupné informácie týkajúce sa hlavných spoločností vykonávajúcich činnosť v sektore hnojív. Zistilo sa, že zodpovedajúce údaje od severoamerických (z USA a Kanady) výrobcov by boli najvhodnejšími na účely prešetrovania z dôvodu veľkej dostupnosti spoľahlivých a úplných verejných finančných informácií od spoločností kótovaných na burze v tomto regióne sveta. Preto sa PVA náklady a zisk stanovili na základe vážených priemerov PVA nákladov a zisku troch severoamerických výrobcov, o ktorých sa zistilo, že patria medzi najväčšie spoločnosti v sektore dusíkatých hnojív, pokiaľ ide o ich domáci predaj rovnakej hlavnej kategórie výrobkov (dusíkaté hnojivá). Títo traja výrobcovia sa považovali za reprezentatívnych v oblasti obchodu s dusíkatými hnojivami a ich PVA náklady a zisk za reprezentatívne hodnoty vznikajúce v spoločnostiach úspešne vykonávajúcich činnosť v tomto segmente podnikateľskej činnosti. Treba poznamenať, že nič nepoukazovalo na to, že suma takto stanoveného zisku bude vyššia ako zisk realizovaný ostatnými ruskými výrobcami z predaja výrobkov rovnakej všeobecnej kategórie na ich domácom trhu.

(49)

Priemysel Spoločenstva namietal voči vyššie uvedenému prístupu so zreteľom na stanovenie PVA nákladov a tvrdil, že by sa mali použiť vlastné PVA náklady žiadateľa. V článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa však uvádza, že čiastky zodpovedajúce výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sú založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja príslušného vyvážajúceho výrobcu, keď sa tento predaj uskutočnil pri bežnom obchodovaní. Ako sa uvádza v odôvodneniach 45 a 46, v tomto prípade to tak nie je a tento argument sa preto musel zamietnuť.

(50)

V súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia sa vývozná cena určila na základe ceny zaplatenej alebo obvykle platenej za príslušný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Spoločenstva.

(51)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou bolo vykonané na základe cien zo závodu (ex-works). S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnych hodnôt a vývozných cien sa formou úprav zodpovedajúco zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na ceny a na porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Tam, kde sa ukázali byť odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi, sa vykonali primerané úpravy týkajúce sa prepravy, úveru, balného a bankových poplatkov.

(52)

Dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(53)

Z prešetrovania vyplynulo, že počas obdobia revízneho prešetrovania k dumpingu dochádzalo. Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je 42,06 %.

(54)

Podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia sa vykonala analýza, či by sa o zmene okolností, pokiaľ ide o dumping, mohlo tvrdiť, že má trvalý charakter.

(55)

V tomto smere treba poznamenať, že normálna hodnota v pôvodnom prešetrovaní bola stanovená na základe ziskových predajných cien na domácom trhu USA, pretože Rusko v tom čase nebolo trhovým hospodárstvom. V súvislosti s týmto revíznym prešetrovaním sa Rusko považuje za krajinu s trhovým hospodárstvom, a preto sa normálna cena stanovila na základe vlastných výrobných nákladov žiadateľa, ktoré sa v prípade potreby upravili. Nezistili sa žiadne náznaky, že normálna hodnota stanovená počas súčasného preskúmania by nemohla byť trvalého charakteru.

(56)

Nenašli sa žiadne dôkazy o tom, že vývozný predaj nebude pokračovať na súčasnej cenovej úrovni.

(57)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie týkajúce sa dumpingu (v súčasnosti založené na porovnaní vlastnej normálnej hodnoty a vývozných cien žiadateľa), by sa mohli odôvodnene považovať za trvalé.

(58)

Keďže v pôvodnom prešetrovaní sa clo uložilo vo forme osobitnej sumy na tonu, malo by v súčasnom prešetrovaní mať rovnakú formu. Clo vypočítané na základe súčasného dumpingového rozpätia by bolo 48,09 EUR/t.

(59)

Treba opäť uviesť, ako bolo načrtnuté v odôvodnení 94 nariadenia Rady (ES) č. 658/2002, že pri zavedení konečných opatrení v roku 2002 sa pri stanovení výšky konečného cla, ktoré malo byť uložené, používalo rozpätie ujmy v súlade s pravidlom najnižšieho cla. Ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 658/2002, v súčasnosti platné clo závisí od špecifického druhu výrobku a pohybujú sa medzi 41,42 EUR/t a 47,07 EUR/t.

(60)

Keďže clo stanovené na základe súčasného dumpingového rozpätia je vyššie ako súčasné clo, preskúmanie by sa malo ukončiť bez zmeny úrovne cla uplatniteľného na žiadateľa, ktoré by sa malo udržať na úrovni konečnej sadzby antidumpingového cla stanovenej v pôvodnom prešetrovaní.

(61)

Žiadateľ prejavil záujem ponúknuť záväzky, nepredložil však dostatočne podložené ponuky záväzkov v stanovenom termíne uvedenom v článku 8 ods. 2 základného nariadenia. V dôsledku toho Komisia nemohla prijať nijaké ponuky záväzkov. Usudzuje sa však, že komplexnosť niekoľkých otázok, konkrétne:

poukazuje na potrebu ďalej zvážiť, či by bol záväzok kombinujúci indexovanú minimálnu cenu a množstvový strop vhodným riešením.

(62)

Ako už bolo uvedené, z hľadiska tejto komplexnosti žiadateľ nemohol sformulovať prijateľnú ponuku záväzku v rámci zákonom stanoveného termínu. Vzhľadom na vyššie uvedené sa Rada domnieva, že žiadateľovi by sa výnimočne malo umožniť uskutočniť svoju ponuku záväzku po vyššie spomenutom termíne, avšak v rámci 10 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(63)

Zainteresované strany boli informované o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa malo ukončiť súčasné preskúmanie a zachovať existujúce antidumpingové clá na dovoz príslušných produktov vyrábaných žiadateľom. Všetky strany mali príležitosť vyjadriť sa. Ich pripomienky boli v opodstatnených a podložených prípadoch zohľadnené.