<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-468/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CC0468</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:649">EU:C:2019:649</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>14</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – M. Szpunar – Vec C‑468/18</HT></P><P><HT TYPE="SC">R (Právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Maciej Szpunar</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑468/18</HT></P><P>R</P><P>proti</P><P>P</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Constanţa (Súd prvého stupňa Constanţa, Rumunsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Súdna spolupráca v občianskych veciach</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach vyživovacej povinnosti</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (ES) č. 4/2009</KEYWORD><KEYWORD>Článok 3 písm. a)</KEYWORD><KEYWORD>Súd podľa miesta obvyklého pobytu odporcu</KEYWORD><KEYWORD>Článok 3 písm. d)</KEYWORD><KEYWORD>Súd, ktorý má právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností</KEYWORD><KEYWORD>Článok 5</KEYWORD><KEYWORD>Účasť odporcu na konaní</KEYWORD><KEYWORD>Súd, na ktorý bol súčasne predložený návrh na rozvod a jeho dôsledky vo veciach rodičovských práv a povinností a návrh na výživné na spoločné dieťa</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie tohto súdu o odmietnutí svojej právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc na prejednanie návrhu týkajúceho sa vyživovacej povinnosti voči dieťaťu</KEYWORD><KEYWORD>Súd vhodnejšie umiestnený na prejednanie veci</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 písm. a) a d) a článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z <DATE ISO="20081218">18. decembra 2008</DATE> o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="007" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 7, 2009, s. 1</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi R, bydliskom v Spojenom kráľovstve, a P, bydliskom v Rumunsku, vo veci návrhu platenia výživného na starostlivosť o ich spoločné dieťa, podaného v rámci konania o rozvode a rodičovských právach a povinnostiach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Prejednávaná vec ponúka Súdnemu dvoru príležitosť jednak spresniť podmienky uplatňovania článku 3 písm. a) a d) a článku 5 nariadenia č. 4/2009, a jednak rozhodnúť o povinnosti súdu, ktorý má právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti, uprednostniť koncentráciu súdnych konaní tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorú už zohľadnil pri vyhlásení, že nemá právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie (ES) č. 2201/2003</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Odôvodnenia 5, 11 a 12 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z <DATE ISO="20031127">27. novembra 2003</DATE> o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="338" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 338, 2003, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/006, s. 243.</P></NOTE>, uvádzajú:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>(5)</NO.P><TXT>S cieľom zabezpečiť rovnosť pre všetky deti, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane opatrení na ochranu dieťaťa, nezávisle na konaniach v manželských veciach.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(11)</NO.P><TXT>Vyživovacia povinnosť je vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa na ňu vzťahuje už nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 [z <DATE ISO="20001222">22. decembra 2000</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="012" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/004, s. 42.</P></NOTE>]. Súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, budú mať vo všeobecnosti právomoc rozhodovať o vyživovacej povinnosti podľa článku 5 ods. 2 nariadenia [č. 44/2001].</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(12)</NO.P><TXT>Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Toto nariadenie sa nevzťahuje na:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>vyživovaciu povinnosť;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 2 bod 7 uvedeného nariadenia znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Na účely tohto nariadenia:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>rodičovské práva a povinnosti<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="2018" ID="QE0004"/> označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia vo veciach rozvodu majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 8 nariadenia č. 2201/2003 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 12 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie č. 4/2009</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Toto nariadenie nahrádza ustanovenia nariadenia č. 44/2001 týkajúce sa vyživovacej povinnosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Pozri v tejto súvislosti, pokiaľ ide o relevantnosť judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tohto nariadenia, rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Sanders a Huber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑400/13 a C‑408/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2461">EU:C:2014:2461</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Rovnako nahrádza v oblasti vyživovacej povinnosti nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z <DATE ISO="20040421">21. apríla 2004</DATE>, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="143" PAGE.FIRST="15" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 143, 2004, s. 15</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/007, s. 38.</P></NOTE>, s výnimkou európskych exekučných titulov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti vydaných členskými štátmi, ktoré nie sú viazané Haagskym protokolom z <DATE ISO="20071123">23. novembra 2007</DATE> o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, schváleným v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/941/ES z <DATE ISO="20091130">30. novembra 2009</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="331" PAGE.FIRST="17" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 331, 2009, s. 17</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Haagsky protokol z roku 2007<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>.</P></NOTE>, konkrétne Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a Dánskom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Európska únia ratifikovala tento protokol <DATE ISO="20100408">8. apríla 2010</DATE> v mene členských štátov s výnimkou dvoch štátov, ktoré k nemu nepristúpili. Pozri v tejto súvislosti zoznam zmluvných štátov k 31. marcu 2017, ktorý je dostupný na internetovej stránke Haagskej konferencie: https://www.hcch.net/fr/instruments/conventions/status‑table/?cid=133.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Vzhľadom na dátum uplatňovania Haagskeho protokolu z roku 2007 v Únii sa nariadenie č. 4/2009 uplatňuje od <DATE ISO="20110618">18. júna 2011</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri článok 76 tretí odsek nariadenia č. 4/2009. Tento dátum uplatňovania treba odlišovať od dátumu nadobudnutia účinnosti Haagskeho protokolu z roku 2007, ktorý bol stanovený medzi všetkými zmluvnými štátmi na <DATE ISO="20130801">1. augusta 2013</DATE>. Pozri tiež GAUDEMET‑TALLON, H. a ANCEL, M.‑E.: <HT TYPE="ITALIC">Compétence et exécution des jugements en Europe, Règlements 44/2001 et 1215/2012, Conventions de Bruxelles (1968) et de Lugano (1998 et 2007)</HT>. 6<HT TYPE="SUP">e</HT> ed., collection <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Droit des affaires<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>. Paris: Librairie générale de droit et de jurisprudence, 2018, bod 216, s. 318.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Podľa svojich odôvodnení 1 a 2 sa nariadenie č. 4/2009, a najmä nariadenia č. 44/2001 a č. 2201/2003 týkajú prijatia opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami a okrem iného zahŕňajú opatrenia na podporu zlučiteľnosti noriem členských štátov týkajúcich sa kolíznych noriem a konfliktov právomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Odôvodnenia 9, 10 a 15 nariadenia č. 4/2009 uvádzajú:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>(9)</NO.P><TXT>Oprávnenému na výživné by sa malo umožniť jednoduchým spôsobom dosiahnuť v členskom štáte vydanie rozhodnutia, ktoré bude automaticky, bez akejkoľvek ďalšej formality vykonateľné v inom členskom štáte.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(10)</NO.P><TXT>Na dosiahnutie tohto cieľa je žiaduce vytvoriť nástroj Spoločenstva vo veciach vyživovacej povinnosti, ktorý by obsahoval súbor ustanovení o právomoci, o kolíznych normách, o uznávaní a vykonateľnosti, výkone, právnej pomoci a o spolupráci medzi ústrednými orgánmi.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(15)</NO.P><TXT>S cieľom ochrániť záujmy oprávnených na výživné a podporiť riadny výkon spravodlivosti v rámci [Únie] je potrebné prispôsobiť normy právomoci, ako vyplývajú z nariadenia [č. 44/2001]. Skutočnosť, že povinný má obvyklý pobyt v treťom štáte by nemala vylučovať uplatnenie noriem Spoločenstva týkajúcich sa právomoci, a preto by sa viac nemalo odkazovať na normy vnútroštátneho právneho poriadku. Preto je potrebné v tomto nariadení určiť, v ktorých prípadoch môže súd členského štátu vykonávať subsidiárnu právomoc.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>oprávnený<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> je v článku 2 ods. 1 bode 10 nariadenia č. 4/2009 vymedzený ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>každá fyzická osoba, ktorá má nárok výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Článok 3 tohto nariadenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Článok 5 uvedeného nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Právomoc založená na účasti odporcu<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Článok 10 toho istého nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Skúmanie právomoci<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Články 12, 13 a 14 nariadenia č. 4/2009 uvádzajú pravidlá týkajúce sa v príslušnom poradí prekážky začatej veci, súvisiacich vecí a predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rumunské právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže rumunský súd, ktorý vyhlásil svoju právomoc na prejednanie veci, v ktoromkoľvek štádiu konania preskúmať svoju právomoc <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> alebo na žiadosť účastníkov konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri v tejto súvislosti článok 1071 Codul de procedură civilă (Občiansky súdny poriadok) uvedený v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci OF (C‑759/18), o ktorej sa v súčasnosti vedie konanie pred Súdnym dvorom (s. 5).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>R a P, rumunskí štátni príslušníci, uzavreli manželstvo <DATE ISO="20150815">15. augusta 2015</DATE> v Rumunsku. Sú matkou a otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo <DATE ISO="20151108">8. novembra 2015</DATE> v Belfaste (Spojené kráľovstvo), kde žili až do ich rozchodu v roku 2016. P sa vrátil do Rumunska, zatiaľ čo R zostala v Belfaste s dieťaťom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE> R podala návrh na Judecătoria Constanța (Súd prvého stupňa Constanța, Rumunsko) proti P s cieľom dosiahnuť rozvod, určiť bydlisko dieťaťa v mieste jej bydliska, priznať výlučný výkon rodičovských práv a povinností a uložiť P povinnosť platiť výživné na dieťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>P spochybnil právomoc tohto súdu. Tento súd vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhu na rozvod na základe štátnej príslušnosti manželov podľa článku 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>V nadväznosti na rozhodnutie uvedeného súdu z <DATE ISO="20170608">8. júna 2017</DATE> o rozdelení návrhov R boli založené dve nové veci, pričom predmetom jednej bol výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu a určenie jeho bydliska u matky, a predmetom druhej bola povinnosť P platiť výživné na toto dieťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vec týkajúcu sa výkonu rodičovských práv a povinností, Judecătoria Constanța (Súd prvého stupňa Constanța) vyhlásil, že nemá právomoc podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, pričom zohľadnil najlepší záujem dieťaťa. Tento súd okrem toho rozhodol, že súdy Spojeného kráľovstva majú právomoc rozhodnúť o tomto návrhu v súlade s článkom 8 ods. l nariadenia č. 2201/2003 z dôvodu, že dieťa malo od svojho narodenia obvyklý pobyt v tomto členskom štáte. Proti tomuto rozhodnutiu o nedostatku právomoci účastníci konania nepodali odvolanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vec, ktorej predmetom je výživné na dieťa, vnútroštátny súd vyhlásil, že má právomoc na základe článku 3 písm. a) nariadenia č. 4/2009 vzhľadom na obvyklý pobyt odporcu. Tento súd zdôrazňuje, že P, ktorý sa zúčastnil konania na tomto súde, nevzniesol námietku nedostatku právomoci, ale tvrdil, že by sa mal na Súdny dvor podať návrh na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Uvedený súd dodáva, že účastníci konania, teda R a P sa zhodli na tom, že je vhodné podať tento návrh na výklad príslušných ustanovení práva Únie. Tento súd súhlasí s touto analýzou, keďže sa domnieva, že pred akýmkoľvek vecným preskúmaním návrhu týkajúceho sa vyživovacej povinnosti voči dieťaťu a v ktoromkoľvek štádiu konania ešte stále môže skúmať svoju právomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd má totiž pochybnosti týkajúce sa vzťahu medzi tromi ustanoveniami nariadenia č. 4/2009, konkrétne medzi článkom 3 písm. a) a d) a článkom 5.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Tento súd sa pýta, či v dôsledku toho, že návrh týkajúci sa vyživovacej povinnosti je spojený s návrhom vo veciach rodičovských práv a povinností, je jediným kritériom uplatniteľným na určenie právomoci súdu v členských štátoch kritérium, ktoré stanovuje článok 3 písm. d) nariadenia č. 4/2009, čím sa vylúčia ďalšie kritériá stanovené v článku 3 písm. a) alebo v článku 5 uvedeného nariadenia, ktoré by mohli založiť právomoc súdu, konkrétne obvyklý pobyt odporcu alebo jeho účasť na konaní pred súdom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd vyjadril názor, že riešenie, ktoré pripúšťa uplatnenie týchto dvoch posledných uvedených kritérií právomoci by spochybnilo vedľajší charakter návrhu na platenie výživného a bolo by v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ktorý zohľadnil pri odmietnutí svojej právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností. Tento názor podporujú aj praktické dôvody týkajúce sa vykonávania dôkazov a rýchlosti konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Navyše tento súd zastáva názor, že pokiaľ ide o uplatňovanie článku 5 nariadenia č. 4/2009, takáto právomoc by bola vylúčená, ak by skutočnosť, že návrh týkajúci sa vyživovacej povinnosti je vedľajší vo vzťahu k návrhu vo veciach rodičovských práv a povinností, mala mať za následok, že spochybnenie právomoci tohto súdu zo strany P bude mať vplyv na preskúmanie tohto návrhu vo veciach rodičovských práv a povinností.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri bod 22 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Na podporu týchto argumentov sa vnútroštátny súd odvoláva na rozsudok zo <DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, A<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>C‑184/14, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>rozsudok vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>A<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></NAME.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:479">EU:C:2015:479</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, ale vyjadruje pochybnosti o jeho dosahu z dôvodu, že niektoré skutkové okolnosti v tejto veci sa líšia od skutkových okolností vo veci samej. Ako rozdiely uvádza tento súd neexistenciu námietky právomoci zo strany odporcu P a skutočnosť, že je jediným súdom, na ktorom sa začali všetky konania o záležitostiach tejto rodiny, napriek jeho rozhodnutiu o nedostatku právomoci založenej na mieste obvyklého pobytu dieťaťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Judecătoria Constanța (Súd prvého stupňa Constanța) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>1.</NO.P><TXT>V prípade, keď má súd členského štátu rozhodnúť o jedinom návrhu obsahujúcom tri petity, a to návrhy na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, úpravu rodičovských práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu a určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, môžu sa ustanovenia článku 3 písm. a) a d) a článku 5 nariadenia č. 4/2009 vykladať v tom zmysle, že rozvodový súd, ktorý je súčasne súdom v mieste obvyklého pobytu odporcu, a súdom, na ktorého konaní sa odporca zúčastnil, môže rozhodnúť o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, hoci konštatoval nedostatok právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností vo vzťahu k tomuto dieťaťu, alebo o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti môže [v tomto zmysle] rozhodnúť len súd, ktorý má právomoc rozhodnúť o návrhu týkajúcom sa rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="7"?><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V rovnakej situácii, pokiaľ ide o podanie žaloby na vnútroštátny súd, zachováva si návrh týkajúci sa výživného na maloleté dieťa charakter vedľajšieho návrhu k návrhu týkajúcemu sa rodičovských práv a povinností podľa článku 3 písm. d) predmetného nariadenia?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby súd príslušného členského štátu rozhodol na základe článku 3 písm. a) nariadenia č. 4/2009 o návrhu týkajúcom sa vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, ktorého rozvod sa navrhuje, a to pri zohľadnení skutočnosti, že tento súd v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností vyhlásil nedostatok svojej právomoci, pričom s právnou silou rozhodnutej veci stanovil, že v danej veci nie sú splnené podmienky podľa článku 12 nariadenia [č. 2201/2003]?<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré navrhujem preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 písm. a) a článok 5 nariadenia č. 4/2009 vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby súd členského štátu, ktorý má právomoc prejednať návrh týkajúci sa vyživovacej povinnosti voči odporcovi s obvyklým pobytom na území tohto členského štátu, alebo ktorý sa zúčastnil na konaní pred týmto súdom, odmietol túto právomoc z dôvodov, že takýto návrh je spojený s návrhom vo veciach rodičovských práv a povinností v zmysle článku 3 písm. d) tohto nariadenia, a že súd, ktorý má právomoc prejednať tento posledný uvedený návrh, je so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa vhodnejšie umiestnený na prijatie rozhodnutia o týchto návrhoch.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Úvodné pripomienky</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Na úvod treba zdôrazniť niekoľko skutočností týkajúcich sa kontextu, v akom sa zrodila táto otázka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci, rovnako ako v mnohých iných predchádzajúcich veciach,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri najmä rozsudok A (body 15 až 17), a rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑489/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:654">EU:C:2015:654</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj uznesenie predsedu Súdneho dvora zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180116">16. januára 2018</DATE>, <NAME.CASE>PM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑604/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:10">EU:C:2018:10</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181004">4. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>IQ</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑478/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:812">EU:C:2018:812</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri okrem toho návrh na prejudiciálne konanie vo veci OF (vec C‑759/18) v súčasnosti prejednávanej pred Súdnym dvorom, ktorý v odseku 13 uvádza množstvo podobných prípadov týkajúcich sa rumunských štátnych príslušníkov s obvyklým pobytom v inom členskom štáte, v danej veci v Taliansku, ktoré sa týkajú právomoci súdu konajúceho vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti, za rovnakých podmienok ako vo veci samej.</P></NOTE> bol návrh na zrušenie manželského vzťahu, v tomto prípade rozvodom, a na usporiadanie jeho dôsledkov pre dieťa pochádzajúce z manželského páru, predložený na súd, ktorý má právomoc rozhodnúť o zániku manželstva na základe spoločnej štátnej príslušnosti manželov, zatiaľ čo obvyklý pobyt prinajmenšom jedného z nich a dieťaťa bol v inom členskom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>V takomto prípade sa voľba navrhovateľa podať všetky návrhy na jeden súd vo všeobecnosti riadi vôľou využiť výhody koncentrácie súdnych konaní.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>V tejto súvislosti vnútroštátny súd pripomenul, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>v súlade s vnútroštátnym právom majú v takomto prípade rodičovské práva a povinnosti a výživné charakter vedľajšieho návrhu vzhľadom k petitu týkajúcemu sa rozvodu (článok 931 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>. Voľba kritéria štátnej príslušnosti manželov môže byť rovnako odôvodnená voľbou rozhodného práva pre zánik manželstva. V tejto súvislosti možno poznamenať, že Spojené kráľovstvo nie je viazané nariadením Rady (EÚ) č. 1259/2010 z <DATE ISO="20101220">20. decembra 2010</DATE>, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="343" PAGE.FIRST="10" DATE.PUB="2010">Ú. v. EÚ L 343, 2010, s. 10</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> Keďže ide o manželský spor s cezhraničnými dôsledkami, článok 12 nariadenia č. 2201/2003, ktorý stanovuje rozšírenie súdnej právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, a ustanovenia článku 3 písm. d) nariadenia č. 4/2009 umožňujú navrhovateľovi dosiahnuť tento cieľ.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci po tom, čo P., odporca a otec dieťaťa<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri bod 22 vyššie.</P></NOTE>, najprv spochybnil právomoc vnútroštátneho súdu, konkrétne rumunského súdu, vyhlásil tento súd, že má právomoc, pokiaľ ide o rozvod, ale nemá právomoc rozhodnúť o výkone rodičovských práv a povinností so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>V dôsledku toho je potrebné overiť, podľa akých kritérií vyplývajúcich z článkov 3 a 5 nariadenia č. 4/2009, ktoré sa ako jediné uplatňujú v prejednávanej veci,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Článok 4 nariadenia č. 4/2009, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>Voľba súdu<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, sa podľa jeho odseku 3 nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov. Článok 6 tohto nariadenia stanovuje subsidiárnu právomoc založenú na spoločnej štátnej príslušnosti účastníkov konania, zatiaľ čo článok 7 uvedeného nariadenia vytvára <HT TYPE="ITALIC">forum necessitatis</HT>.</P></NOTE> môže tento súd ešte prejednať návrh týkajúci sa vyživovacej povinnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri bod 25 vyššie, pokiaľ ide o to, že otec nespochybnil právomoc súdu, ktorý prejednáva túto vec.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Podmienky uplatnenia kritérií založených na článkoch 3 a 5 nariadenia č. 4/2009</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Článok 3 tohto nariadenia obsahuje dve kategórie kritérií, pričom jedna súvisí s pobytom jedného z účastníkov konania [v písmene a), pokiaľ ide o povinného, alebo v písmene b), pokiaľ ide o oprávneného],<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pokiaľ ide o uplatňovanie tohto kritéria, pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Sanders a Huber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑400/13 a C‑408/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2461">EU:C:2014:2461</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, a osobitne bod 34 o odôvodnení tohto kritéria).</P></NOTE> a druhá upravuje koncentráciu súdnych konaní [podľa písmena c) v prípade návrhu týkajúceho sa osobného stavu alebo podľa písmena d) v prípade návrhu týkajúceho sa rodičovských práv a povinností].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Keďže osobou oprávnenou na výživné je konkrétne v prejednávanej veci maloleté dieťa,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri vymedzenie pojmu oprávnený na výživné uvedené v článku 2 ods. 10 nariadenia č. 4/2009. Porovnaj s článkom 46 tohto nariadenia, ktorý sa týka bezplatnej právnej pomoci pre žiadosti podané v prípade výživného pre deti. Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040115">15. januára 2004</DATE>, <NAME.CASE>Blijdenstein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑433/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:21">EU:C:2004:21</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, z ktorého vyplýva, že oprávneným na výživné je osoba, ktorej potreby musí určiť konajúci súd). Pozri okrem toho FONGARO, E. a HECTOR, P.: Obligation alimentaire. In: <HT TYPE="ITALIC">Répertoire de droit européen, Encyclopédie juridique Dalloz</HT>. Paris: Dalloz, 2018, bod 97, ako aj ANCEL, B., MUIR WATT, H.: Aliments sans frontières. In: <HT TYPE="ITALIC">Revue critique de droit international privé</HT>. Paris: Dalloz, 2010, č. 3, s. 457 až 484, najmä bod 4, poznámka pod čiarou 9 (s. 460) a bod 8 (s. 463 a 464). Pozri v rovnakom zmysle HELLNER, M.: Maintenance obligations. In: <HT TYPE="ITALIC">Encyclopedia of Private International Law</HT>. Cheltenham: Edward Edgar Publishing, 2017, s. 1185 až 1194, najmä s. 1190.</P></NOTE> v mene ktorého návrh podala jeho matka R, s obvyklým pobytom v Spojenom kráľovstve, vnútroštátny súd po vylúčení vecí na samostatné konania platne vyhlásil,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Porovnaj s rozsudkom zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181004">4. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>IQ</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑478/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:812">EU:C:2018:812</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> že má právomoc rozhodnúť o návrhu na výživné podľa kritéria stanoveného v článku 3 písm. a) nariadenia č. 4/2009 z dôvodu miesta, kde má odporca P svoj obvyklý pobyt.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Možno poznamenať, že toto kritérium nebolo zohľadnené v prípade rozvodu.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Keďže dieťa má bydlisko v inom členskom štáte, právomoc vnútroštátneho súdu sa nemôže zakladať na článku 3 písm. b) tohto nariadenia. Sú uplatniteľné ostatné kritéria procesnej povahy, ktoré sú spôsobilé založiť právomoc vnútroštátneho súdu?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Návrh vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorý by mal prejednať súd v Spojenom kráľovstve,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri body 24 a 31 vyššie.</P></NOTE> by na základe článku 3 písm. c) tohto nariadenia zostal v právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý má právomoc konať o rozvode. Súdny dvor vylúčil túto možnosť v rozsudku A, ktorý sa týkal podobných skutkových okolností, ako sú okolnosti vo veci samej. Toto je podstatný dosah tohto rozsudku vydaného v inom procesnom kontexte, ktorý viedol Súdny dvor k tomu, aby určil, voči ktorému návrhu je návrh týkajúci sa výživného na dieťa vedľajší.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>V tejto veci boli manželia a ich maloleté deti, talianski štátni príslušníci, s trvalým pobytom v Londýne (Spojené kráľovstvo). Na taliansky súd boli podané návrhy týkajúce sa manželského vzťahu a jeho dôsledkov pre deti, pričom ten istý navrhovateľ neskôr podal návrh na anglický súd smerujúci k určeniu podmienok výkonu rodičovských práv a povinností. Taliansky súd vyvodil z článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, že len anglické súdy majú právomoc rozhodnúť o otázkach spojených s rodičovskými právami a povinnosťami v zmysle článku 2 bodu 7 tohto nariadenia z dôvodu, že deti majú obvyklý pobyt v Londýne.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Súdny dvor tak rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>článok 3 písm. c) a d) nariadenia č. 4/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ bol na súd v členskom štáte <HT TYPE="ITALIC">podaný</HT> návrh na rozluku alebo rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, a na súd iného členského štátu návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu, návrh týkajúci sa vyživovacej povinnosti k tomuto istému dieťaťu je vedľajším návrhom výlučne v konaní o rodičovských právach a povinnostiach v zmysle článku 3 písm. d) tohto nariadenia<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok A (bod 48). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Z analýzy kritérií stanovených v článku 3 nariadenia č. 4/2009 teda vyplýva, že vo veci samej len jedno z nich, konkrétne kritérium uvedené v písmene a) tohto článku, umožňuje vnútroštátnemu súdu rozhodnúť vo veciach vyživovacej povinnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>V dôsledku toho je v prvom rade potrebné spresniť, že článok 5 tohto nariadenia, na ktorý sa odvoláva vnútroštátny súd z dôvodu účasti odporcu na konaní, sa nemá uplatňovať, pretože toto ustanovenie uvádza právomoc uplatňovanú v prípade nedostatku právomoci súdu, na ktorom začalo konanie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Súhlasím s názorom Európskej komisie, podľa ktorej tento článok predstavuje formu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>automatického rozšírenia<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> právomoci. V tomto zmysle pozri najmä GALLANT, E.: <HT TYPE="ITALIC">Droit processuel civil de l’Union européenne</HT>. Paris: LexisNexis, 2011, bod 319, s. 109, ktorý používa rovnaký výraz a spresňuje, že toto pravidlo umožňuje súdu, ktorý nemá právomoc, aby rozhodol vo veciach vyživovacej povinnosti. Porovnaj s článkom 26 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z <DATE ISO="20121212">12. decembra 2012</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="351" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Z tohto pohľadu vec sama dokonale ilustruje skutočnosť, že pokiaľ má súd právomoc na základe obvyklého pobytu odporcu, kritérium jeho účasti na konaní pred týmto súdom bez toho, že by spochybnil jeho právomoc,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Podľa môjho názoru o takýto prípad ide v prejednávanej veci v rámci veci týkajúcej sa vyživovacej povinnosti po vylúčení vecí na samostatné konania. V tejto súvislosti pozri pochybnosti vnútroštátneho súdu uvedené v bode 30 vyššie.</P></NOTE> nie je relevantné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>V druhom rade, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré má vnútroštátny súd vyvodiť z vedľajšieho charakteru návrhu týkajúceho sa vyživovacej povinnosti vo vzťahu k návrhu vo veci rodičovských práv a povinností, treba najskôr zdôrazniť, že vo veci samej konštatovanie toho, že na súd Spojeného kráľovstva nebol podaný takýto návrh a prípadne ani návrh týkajúci sa vyživovacej povinnosti po rozdelení pôvodného návrhu, stačí na to, aby nevznikali žiadne pochybnosti o uplatnení jediného kritéria právomoci splneného v danej situácii, a to kritéria založeného na článku 3 písm. a) nariadenia č. 4/2009.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Ďalej možno konštatovať, že za týchto okolností nie je potrebné zaoberať sa možnými dôsledkami uplatňovania ustanovení týkajúcich sa prekážky začatej veci<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri článok 12 nariadenia č. 4/2009.</P></NOTE> a súvisiacich vecí<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri článok 13 nariadenia č. 4/2009.</P></NOTE> zo strany súdu, ktorý začal konať ako druhý.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Nakoniec žiadne riešenie nemožno vyvodiť ani z odôvodnenia rozsudku A v zmysle, ktorý navrhol vnútroštátny súd a ktorý tiež podporila rumunská vláda. Tí totiž zastávajú názor, že v prípade spojených návrhov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti k spoločnému dieťaťu, by súd členského štátu, v ktorom má toto dieťa svoj obvyklý pobyt, mal mať výlučnú právomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti vnútroštátny súd zdôraznil, že Súdny dvor konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>návrh týkajúci sa vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je… svojou povahou neoddeliteľne spojený s konaním o rodičovských právach a povinnostiach<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> a že „súd príslušný na rozhodovanie v konaniach o rodičovských právach a povinnostiach, ako je definovaný v článku 2 bode 7 nariadenia č. 2201/2003, môže najlepšie <HT TYPE="ITALIC">in concreto</HT> posúdiť otázky súvisiace s návrhom týkajúcim sa vyživovacej povinnosti<?PAGE NO="10"?> k dieťaťu, stanoviť výšku uvedenej povinnosti určenej na prispievanie k nákladom na výživu a výchovu dieťaťa a prispôsobiť ju podľa stanoveného spôsobu striedavej alebo výlučnej starostlivosti, podľa práva styku s dieťaťom a rozsahu tohto práva a ďalších údajov o skutkových okolnostiach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré mu boli predložené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok A (body 40 a 43).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Mal by tak Súdny dvor implicitne zastávať názor, že kritérium obvyklého pobytu dieťaťa, a teda oprávneného na výživné, sa musí za každých okolností uprednostniť vzhľadom na riziko nesúladu medzi rozhodnutím súdu s právomocou vo veciach vyživovacej povinnosti a rozhodnutím súdu, ktorý má výlučnú právomoc rozhodnúť o rodičovských právach a povinnostiach?<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri v tomto zmysle GALLANT, E: c. d., bod 313, s. 108.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Inými slovami – je z rozsudku A treba vyvodiť, že súd, ktorý nemá právomoc na rozhodovanie o návrhu týkajúcom sa rodičovských práv a povinností voči dieťaťu, sa musí vzdať výkonu svojej právomoci v oblasti vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu v prospech súdu, ktorý by mal lepšie predpoklady na rozhodnutie o tomto návrhu?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Nemyslím si to. Hoci rozsudok A objasňuje vzťah medzi kritériami obsiahnutými v článku 3 písm. c) a d) nariadenia č. 4/2009, nevyjadruje sa k ostatným kritériám na určenie právomoci stanoveným v článku 3 alebo v článku 5 tohto nariadenia. Preskúmanie posledných uvedených kritérií totiž nebolo pre vnútroštátny súd užitočné, keďže na rozdiel od skutkových okolností vo veci samej mali manželia, rodičia detí oprávnených na výživné, svoj obvyklý pobyt v rovnakom členskom štáte ako ich deti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Pri výklade ustanovení článku 3 písm. c) a d) nariadenia č. 4/2009 je tak potrebné zohľadniť najlepší záujem dieťaťa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri rozsudok A (body 43 až 46, a konkrétne ten posledný bod).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Túto analýzu dosahu rozsudku A potvrdili aj nedávne uznesenia zo <DATE ISO="20180116">16. januára 2018</DATE>, PM<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑604/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:10">EU:C:2018:10</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, a z <DATE ISO="20180410">10. apríla 2018</DATE>, CV<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑85/18 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:220">EU:C:2018:220</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>. Z toho vyplýva, že ak súd nemá právomoc rozhodnúť o návrhu vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a teda nemá ani právomoc rozhodovať o návrhu na vyživovaciu povinnosť v prospech tohto dieťaťa na základe článku 3 písm. d) nariadenia č. 4/2009, je potrebné napriek tomu overiť, či nemá právomoc rozhodnúť o tomto poslednom uvedenom návrhu z iného titulu podľa tohto nariadenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180116">16. januára 2018</DATE>, <NAME.CASE>PM</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑604/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:10">EU:C:2018:10</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180410">10. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>CV</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑85/18 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:220">EU:C:2018:220</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Akýkoľvek iný výklad rozsudku A v zmysle, ktorý navrhol vnútroštátny súd, by na jednej strane viedol k tomu, že sa nezohľadní skutočnosť, že dôvody tohto rozsudku slúžia najmä na odôvodnenie prepojenia návrhu týkajúceho vyživovacej povinnosti s návrhom vo veciach rodičovských práv a povinností, skôr než s návrhom týkajúcim sa manželského vzťahu. Na druhej strane by takýto dosah priznaný uvedenému rozsudku nezohľadňoval znenie a kontext nariadenia č. 4/2009, ani ciele sledované týmto nariadením.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri ako nedávne pripomenutie metódy výkladu, ktorý zvyčajne Súdny dvor podá, najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180621">21. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>Oberle</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑20/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:485">EU:C:2018:485</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o znenie článku 3 tohto nariadenia, Súdny dvor už v rozsudku A konštatoval, že kritériá na určenie právomoci sú alternatívne, a od vydania tohto rozsudku sa odstránili všetky pochybnosti o výklade tohto ustanovenia v prípade, že súd začne konať o návrhu týkajúcom sa osobného stavu a o návrhu vo veciach rodičovských práv a povinností.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri rozsudok A (body 33, 34 a 48).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o kontext a sledované ciele, je potrebné v prvom rade pripomenúť, že jediným účelom pridania písmena d) k skorším ustanoveniam článku 3 nariadenia č. 4/2009 prevzatého z článku 5 ods. 2 nariadenia č. 44/2001,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Tento článok prevzal bez zmien text článku 5 ods. 2 Dohovoru z <DATE ISO="19680927">27. septembra 1968</DATE> o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="299" PAGE.FIRST="32" DATE.PUB="1972">Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32</REF.DOC.OJ>), zmeneného neskoršími dohovormi o prístupe nových členských štátov k tomuto dohovoru (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Bruselský dohovor<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>), vrátane doplnenia z roku 1978 o právomoci súdu, ktorému bol predložený návrh týkajúci sa osobného stavu. Pozri tiež GAUDEMET‑TALLON, H., ANCEL, M.‑E.: c. d., bod 219, s. 320.</P></NOTE> je usporiadať koncentráciu právomoci súdu v prípade, ak sa neuplatňuje kritérium obvyklého pobytu oprávneného stanovené v článku 3 písm. b) nariadenia č. 4/2009.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri v tomto zmysle BOICHÉ, A.: Les règles de compétence judiciaire, dossier Recouvrement des obligations alimentaires dans l’Union. In: <HT TYPE="ITALIC">Actualité juridique : famille</HT>. Paris: Dalloz, 2009, č. 3, s. 107 až 112, najmä komentár k článku 3 písm. d) nariadenia č. 4/2009.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>V druhom rade, od Bruselského dohovoru, ktorý otvoril možnosti právomoci tým, že stanovil osobitné kritériá určovania právomoci, ktoré sa odlišovali od kritéria miesta bydliska odporcu, s cieľom uprednostniť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>prípadnú územnú alebo procedurálnu blízkosť<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Vyraz, ktorý sumarizuje odôvodnenie osobitných pravidiel určovania právomoci, použitý v GAUDEMET‑TALLON, H., ANCEL, M.‑E.: c. d., bod 180, s. 246.</P></NOTE>, boli stanovené osobitné kritériá na určenie právomoci na účely dosiahnutia dvoch cieľov, konkrétne chrániť záujmy oprávnených, ako to pripomenul Súdny dvor, a podporiť riadny výkon spravodlivosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Sanders a Huber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑400/13 a C‑408/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2461">EU:C:2014:2461</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež odôvodnenie 15 nariadenia č. 4/2009.</P></NOTE> Je teda potrebné konštatovať, že kritériá na určenie právomoci sú alternatívne, pričom sa uprednostňuje voľba navrhovateľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pokiaľ ide o podporu vyhradenú pre oprávneného pri určovaní príslušného súdu, pozri najmä JOUBERT, N.: La mise en œuvre de l’obligation alimentaire en présence d’un élément d’extranéité dans les relations entre parents et enfants. In: <HT TYPE="ITALIC">Droit de la famille</HT>. Paris: LexisNexis, 2018, č. 1, zložka 3, bod 7. Pozri tiež FARGE, M.: Promotion transfrontière du droit à obtenir des aliments: l’apport du règlement (CE) n<HT TYPE="SUP">o</HT> 4/2009 du <DATE ISO="20081218">18 décembre 2008</DATE> (1re partie). In: <HT TYPE="ITALIC">Droit de la famille</HT>. Paris: LexisNexis, 2011, č. 9, štúdia 18, bod 16.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Po tretie zdôrazňujem, podobne ako Komisia, že osobitné uprednostňovanie koncentrácie súdnych konaní so zreteľom na miesto pobytu dieťaťa by pri neexistencii iného návrhu týkajúceho sa rodičovských práv a povinností podaného v príslušnom členskom štáte viedlo k odopretiu spravodlivosti, pokiaľ ide o nevybavený návrh týkajúci sa vyživovacej povinnosti, čo by bolo v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a narušilo by zásadu predvídateľnosti pravidiel určovania právomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>V dôsledku toho treba poznamenať, že cieľom ustanovení nariadenia č. 4/2009, najmä tých, ktoré sa týkajú právomoci, je umožniť oprávnenému na výživné dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov za podmienok, ktoré ho chránia na základe obmedzených a nehierarchických kritérií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Okrem toho treba zdôrazniť rozdiel medzi článkom 10 nariadenia č. 4/2009 a článkom 17 nariadenia č. 2201/2003. Hoci stanovujú, že súd, ktorý začal chybne konať vo veci výživného, musí <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> vyhlásiť, že nemá právomoc, tento súd nemusí ďalej overovať, či má právomoc súd iného členského štátu. Vzhľadom na taxatívnu povahu kritérií určovania právomoci<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri tiež v tomto zmysle BOICHÉ, A.: c. d., najmä komentár k článku 10 nariadenia č. 4/2009.</P></NOTE> musí súd s právomocou vo veciach výživného rozhodnúť. Ak tak neurobia, môžu napriek tomu rozhodnúť o návrhu na vydanie predbežných a preventívnych opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku dotknutého členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri článok 14 nariadenia č. 4/2009.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Pokiaľ navrhovateľ nemá možnosť zvoliť si iné kritérium na určenie právomoci, musí súd, na ktorý bol podaný návrh vo veci výživného, rozdeliť súdne konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho, čo tvrdí vnútroštátny súd a rumunská vláda, najmä pokiaľ ide o dôkazné požiadavky,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri bod 29 vyššie.</P></NOTE> možno v súlade s cieľmi sledovanými nariadením č. 4/2009 na odôvodnenie uplatnenia kritéria právomoci stanoveného v článku 3 písm. a) tohto nariadenia vo veci samej uviesť viacero argumentov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="12"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Argumenty odôvodňujúce uplatnenie článku 3 písm. a) nariadenia č. 4/2009</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Po prvé, ako zdôrazňuje Komisia, kritérium bydliska odporcu si mohol zvoliť vedome oprávnený, ktorého zastupoval jeden z jeho rodičov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Po druhé táto voľba môže byť odôvodnená tým, že dobrú znalosť o schopnosti rodiča dlžníka platiť výživné môže zaručiť súd v mieste jeho obvyklého pobytu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Po tretie, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré musia byť zohľadnené pri určení sumy požadovaného výživného, je podľa všetkého jednoduchšie zistiť potreby dieťaťa, ako overiť schopnosť rodiča dlžníka platiť výživné. Ak sa totiž začne konanie vo veci rodičovských práv a povinností, musí súd príslušný vo veci vyživovacej povinnosti prerušiť konanie iba do doby, keď bude vydané rozhodnutie, ktoré bude slúžiť ako základ návrhu oprávneného na určenie výživného. Naopak súd, ktorý má právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, môže mať vážne ťažkosti zhromaždiť a overiť dôkazy o zdrojoch a výdavkov rodiča dlžníka, osobitne v prípade, keď by zariadil svoju platobnú neschopnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Po štvrté neexistencia rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností nemôže zabrániť súdu posúdiť potreby dieťaťa, ako to dokazujú okrem iného ďalšie kritériá právomoci stanovené normotvorcom Únie. Je tiež možné zohľadniť dohodu rodičov o zachovaní obvyklého pobytu dieťaťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Možno uviesť aj ďalšie argumenty založené na pravidlách týkajúcich sa vecnej stránky rozhodnutia a jeho vykonania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Treba totiž pripomenúť, že Spojené kráľovstvo a Dánske kráľovstvo nepristúpilo k Haagskemu protokolu z roku 2007.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri poznámku pod čiarou 8 vyššie.</P></NOTE> V dôsledku toho na jednej strane nie sú tieto štáty viazané pravidlami určujúcimi rozhodné právo, ktoré sú stanovené v tomto protokole.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Konkrétne, ak je dotknutý členský štát viazaný týmto protokolom, podľa článku 4 ods. 3 uvedeného protokolu zaručuje voľba oprávneného podať návrh na súd členského štátu obvyklého pobytu povinného uplatnenie práva štátu konajúceho súdu.</P></NOTE> Na druhej strane rozsudky vydané v týchto štátoch nemajú nárok na oslobodenie od konania o vykonateľnosti v iných členských štátoch. Tieto rozsudky tu musia byť predmetom návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pozri článok 23 a nasl. nariadenia č. 4/2009. Pokiaľ ide o dôsledky Brexitu, ktoré by viedli k tomu, že Spojené kráľovstvo by sa považovalo za tretiu krajinu, a právnu neúčinnosť vo veciach uznávania rozhodnutí, keďže dnes rozsudky vydané v Spojenom kráľovstve nevyužívajú doložku vykonateľnosti, pozri najmä FARGE, M.: Conjectures sur le Brexit… dans Droit de la famille. In: <HT TYPE="ITALIC">La Semaine juridique, Édition générale</HT>. Paris: LexisNexis, 2016, č. 38, s. 1723 až 1729, najmä s. 1725. Pozri takisto PILICH, M.: Brexit and EU private international law: May the UK stay in? In: <HT TYPE="ITALIC">Maastricht Journal of European and Comparative Law</HT>. New‑York: Sage Publishing, 2017, zv. 24, č. 3, s. 382 až 398, najmä s. 391 až 393.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Voľbu kritéria pobytu povinného tak môžu sprevádzať aj obavy spojené s vymáhaním pohľadávky výživného za priaznivých podmienok,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri v tejto súvislosti rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170209">9. februára 2017</DATE>, <NAME.CASE>S.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑283/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:104">EU:C:2017:104</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), ako aj odôvodnenie 9 nariadenia č. 4/2009 na pripomenutie cieľov spočívajúcich v jednoduchosti a rýchlosti, ktoré toto nariadenie sleduje.</P></NOTE> pričom toto vymáhanie by sa nemalo zdržovať diskusiou o uznávaní alebo vykonateľnosti rozsudku vydaného v inom členskom štáte.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri na pripomenutie jedného z cieľov nariadenia č. 4/2009, ktorý má zabezpečiť účinné vymáhanie pohľadávok na výživné v cezhraničných situáciách, odôvodnenie 15 tohto nariadenia, ako aj rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Sanders a Huber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑400/13 a C‑408/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2461">EU:C:2014:2461</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež pre podrobný výklad pravidiel o uznávaní a výkone rozsudkov vydaných v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom, najmä FONGARO, E., HECTOR, P.: c. d., body 78 až 90.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto zastávam názor, že článok 3 nariadenia č. 4/2009 musí byť vykladaný v tom zmysle, že skutočnosť, že návrh vo veci vyživovacej povinnosti je vedľajší vo vzťahu k návrhu vo veci rodičovských práv a povinností v zmysle článku 3 písm. d) tohto nariadenia, nemá za následok vylúčenie právomoci súdu členského štátu podľa článku 3 písm. a) uvedeného nariadenia alebo prípadne podľa článku 5 toho istého nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Je však treba sa uistiť, že taký výklad pravidiel právomoci nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="13"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">D.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor pripomenul v rozsudku A, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>nariadenie č. 4/2009 sa musí uplatňovať v súlade s článkom 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri rozsudok A (bod 46).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Ako pritom paradoxne ukazuje konanie vo veci samej, môže byť navrhovateľ vo veci vyživovacej povinnosti donútený vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa rozdeliť návrhy, ktoré podal na jeden súd, v dôsledku toho, že tento súd vyhlási, že nemá právomoc v oblasti rodičovských práv a povinností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Hoci podľa mňa nevýhody rozhodnutia o neexistencii pretrvania právomoci na základe článku 12 nariadenia č. 2201/2003 musia byť <HT TYPE="ITALIC">in abstracto</HT> relativizované, ako som už zdôraznil skôr, nevyhnutnosť zohľadniť najlepší záujem dieťaťa odôvodňuje <HT TYPE="ITALIC">in concreto</HT> posúdiť dôsledky skutočnosti, že dva súdy musia konať s cieľom, aby postupne došlo k rozhodnutiu o návrhu vo veciach rodičovských práv a povinností a následne k rozhodnutiu o návrhu na výživné, hoci je tento návrh vedľajší vo vzťahu k prvému návrhu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Konkrétne v prejednávanej veci sa však zdá, že navrhovateľ, pani R, svojím stanoviskom k vhodnosti predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor vyjadrila svoju vôľu potvrdiť pôvodnú voľbu začať konanie len jednom súde, ktorý má právomoc rozhodnúť o jej návrhu na rozvod, ako aj o všetkých jeho dôsledkoch pre spoločné dieťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Okrem toho, ako zdôraznila rumunská vláda vo svojich písomných pripomienkach,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Pozri bod 31 týchto pripomienok.</P></NOTE> je potrebné zohľadniť skutočnosť, že nový návrh na výživné podaný na inom súde môže pripraviť oprávneného o jeho nárok na získanie výživného od dátumu jeho prvej žiadosti, v prejednávanej veci od <DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Toto rozdelenie súdnych konaní nariadené oprávnenému na výživné<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Pozri, čo sa týka pripomienok týkajúcich sa systému zvoleného v nariadení č. 2201/2003, ANCEL, B., MUIR WATT, H.: L’intérêt supérieur de l’enfant dans le concert des juridictions: le Règlement Bruxelles II <HT TYPE="ITALIC">bis</HT>. In: <HT TYPE="ITALIC">Revue critique de droit international privé</HT>. Paris: Dalloz, 2005, č. 4, s. 569 až 606, najmä poznámku pod čiarou 7 a odkaz na odôvodnenie 6 tohto nariadenia.</P></NOTE> v nadväznosti na neexistenciu rozšírenia právomoci súdu, ktorý koná o návrhu na rozvod, aj na veci rodičovských práv a povinností, ako aj nevýhody vyplývajúce zo späťvzatia pôvodného návrhu za predpokladu, že je prípustné podľa práva konajúceho súdu,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>V tomto procesnom kontexte by totiž späťvzatie návrhu pred súdom, ktorý pôvodne začal vo veci konať a ktorý má právomoc, bolo možné považovať za vzdanie sa nároku na výživné, čo je v rozpore s verejným poriadkom štátu konajúceho súdu.</P></NOTE> vedú preto k silným pochybnostiam o uspokojení záujmov oprávneného. Za týchto podmienok zdieľam obavy vyjadrené vnútroštátnym súdom, ako aj rumunskou vládou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Preto považujem za potrebné hľadať riešenie, ktoré by chránilo záujmy oprávneného v súlade s cieľmi nariadenia č. 4/2009 a článkom 24 ods. 2 Charty základných práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>V tomto smere rozsudok A predstavuje relevantný základ pre konštrukciu vytvorenú judikatúrou Súdneho dvora týkajúcu sa výkladu nariadenia č. 4/2009, keďže zdôrazňuje význam koncentrácie konaní o finančných dôsledkoch zániku manželstva rodičov vo vzťahu k ich deťom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri rozsudok A (bod 43).</P></NOTE> To isté vyplýva aj zo zistenia chýbajúcej koordinácie medzi týmto nariadením a článkom 12 nariadenia č. 2201/2003, ako aj z neúčinnosti pravidiel týkajúcich sa prekážky začatej veci alebo súvisiacich vecí v takomto prípade.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>V tejto súvislosti možno vykonať porovnanie s rozsudkom zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181004">4. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>IQ</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑478/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:812">EU:C:2018:812</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>V dôsledku toho by podľa mňa bolo možné v súlade s logikou nariadenia č. 4/2009 a pri zohľadnení najlepšieho záujmu dieťaťa stanoviť, že súd konajúci o návrhu týkajúcom sa vyživovacej povinnosti, na ktorú je toto dieťa oprávnené, môže po rozhodnutí o nedostatku právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností informovať navrhovateľa, že má právomoc na základe článku 3 písm. a) tohto nariadenia a položiť mu otázku, či zotrváva na svojom návrhu v oblasti vyživovacej povinnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že normotvorca Únie neprijal v nariadení č. 4/2009 osobitné ustanovenia,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>V tejto súvislosti pozri odôvodnenie absencie predvídania aktuálnych ťažkostí, ktorým treba čeliť, vyplývajúce z konštatovania obsiahnutého v odôvodnení 11 nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia budú vo všeobecnosti mať právomoc rozhodovať o vyživovacej povinnosti<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, pripomenutého v Zelenej knihe Komisie z <DATE ISO="20040415">15. apríla 2004</DATE> o vyživovacích povinnostiach [COM(2004) 254 final], bod 5.1.1, s. 14.</P></NOTE> aké sa nachádzajú v článku 15 nariadenia č. 2201/2003,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Tento článok zaviedol pravidlo inšpirované teóriou <HT TYPE="ITALIC">forum non conveniens</HT>. Tá je zakotvená tiež v článkoch 8 a 9 Haagskeho dohovoru z <DATE ISO="19961019">19. októbra 1996</DATE> o právomoci orgánov, uplatniteľnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci vo veciach rodičovských práv a povinností a o opatreniach na ochranu detí (dostupného na internetovej stránke https://assets.hcch.net/docs/e74e817b‑1faa‑4aa9‑bd29‑3ff68da03f43.pdf), ktoré <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>mechanizmus redukujú na prenos alebo nárokovanie si právomoci<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, vyjadrené slovami GALLANT, E.: Le forum non conveniens de l’article 15 du règlement Bruxelles II bis. In: <HT TYPE="ITALIC">Revue critique de droit international privé</HT>. Paríž: Dalloz, 2017, č. 3, s. 464 až 471, bod 2.</P></NOTE> alebo ustanovenia zabezpečujúce koordináciu s článkom 12 tohto nariadenia, nemôže sa súd, na ktorom začalo konanie, vzdať výkonu svojej právomoci v prospech súdu s lepšími predpokladmi na rozhodnutie o všetkých návrhoch týkajúcich sa dieťaťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Okrem toho, aj keby mal súd, ktorý má právomoc rozhodnúť o návrhu týkajúcom sa rodičovských práv a povinností lepšie predpoklady na rozhodnutie o návrhu týkajúcom sa vyživovacej povinnosti, ktorý je vo vzťahu k prvému uvedenému návrhu vedľajší, nie je mi jasné, ako by najlepší záujem dieťaťa mohol odôvodniť, aby oprávnený z výživného bol povinný zmeniť svoju voľbu príslušného súdu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Tato analýza platí o to viac, ak rovnako ako v prejednávanom prípade nebolo začaté konanie na žiadnom inom súde.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Judecătoria Constanţa (Súd prvého stupňa Constanţa, Rumunsko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z <DATE ISO="20081218">18. decembra 2008</DATE> o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že návrh týkajúci sa vyživovacej povinnosti je spojený s návrhom vo veciach rodičovských práv a povinností v zmysle článku 3 písm. d) tohto nariadenia nemá za následok vylúčenie právomoci súdu členského štátu založenej na článku 3 písm. a) uvedeného nariadenia alebo prípadne na článku 5 toho istého nariadenia.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Vzhľadom nato, že normotvorca Únie neprijal v nariadení č. 4/2009 osobitné ustanovenia, aké sa nachádzajú v článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z <DATE ISO="20031127">27. novembra 2003</DATE> o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, alebo ustanovenia zabezpečujúce koordináciu s článkom 12 nariadenia č. 2201/2003, nemôže sa súd, na ktorom bolo začaté konanie, vzdať výkonu svojej právomoci v prospech súdu s lepšími predpokladmi na rozhodnutie.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>