European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2025/1723

7.8.2025

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2025/1723

zo 6. augusta 2025,

ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitej pripravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s členskými štátmi,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Dňa 9. decembra 2024 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu kukurice cukrovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“, „ČĽR“ alebo „Čína“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 25. októbra 2024 podalo Európske združenie spracovateľov kukurice cukrovej (Association Européenne des Transformateurs de Maïs Doux, AETMD) (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho pripravenú alebo konzervovanú kukuricu cukrovú v podobe zrna v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

1.2.   Registrácia

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2025/309 zo 14. februára 2025 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku (3).

1.3.   Zainteresované strany

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány a známych dovozcov a obchodníkov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Po začatí konania sa uskutočnilo vypočutie s Európskou federáciou pre obchod so sušeným ovocím, s jedlými orechmi, so spracovaným ovocím a zeleninou a spracovanými produktmi rybolovu (ďalej len „FRUCOM“) a jej národnými členskými združeniami Waren-Verein der Hamburger Börse e.V. (ďalej len „Waren-Verein“) a Nederlandse Vereniging voor de Handel in Gedroogde Zuidvruchten, Specerijen en Aanverwante Artikelen (ďalej len „NZV“), ako aj so zástupcami viacerých dovážajúcich členov.

1.4.   Pripomienky k začatiu konania

(6)

Komisii boli doručené pripomienky k začatiu konania od Čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz potravín, domácich produktov a vedľajších živočíšnych produktov (ďalej len „CFNA“) a od združenia Waren-Verein.

(7)

Komora CFNA kritizovala, že obdobie prešetrovania podnetu nebolo aktualizované tesne pred dátumom predloženia. Združenie tvrdilo, že v porovnaní s obdobím prešetrovania sa možno dopracovať k odlišnému stavu ujmy z dôvodu výrazných zmien na trhu EÚ od druhého štvrťroka 2024 do konca roka 2024. Komora CFNA sa ďalej domnievala, že Thajsko a ČĽR sú jedinými veľkými výrobcami a vývozcami kukurice cukrovej a že thajské trhové podiely by mohli prevziať dovozcovia z ČĽR, ak by bol dovoz z Thajska obmedzený antidumpingovými opatreniami. Okrem toho CFNA tvrdila, že zvýšenie dovozu z ČĽR v roku 2022 mohlo byť zapríčinené nepredvídanými okolnosťami, napr. 1. prírodnými katastrofami a povodňami v Thajsku, ktoré znížili produkciu kukurice a dostatočnú ponuku; 2. slabou úrodou v Európe v dôsledku suchých klimatických podmienok, a to najmä vo Francúzsku, a 3. vojnou na Ukrajine, ktorá mohla viesť k zvýšeniu nákladov na energiu pre výrobcov kukurice cukrovej a zníženiu jej ponuky. CFNA sa ďalej domnievala, že v roku 2022 sa štruktúra predaja na vývoz z ČĽR zmenila z dôvodu veľkej objednávky od spoločnosti Lidl. Domnievala sa, že slabá úroda v Európe mohla ovplyvniť ponuku kukurice cukrovej v Európe a kupujúci, ako je spoločnosť Lidl, mohli hromadiť zásoby, aby predišli nedostatočnej ponuke.

(8)

Komisia komore CFNA pripomína, že obdobie prešetrovania bolo vymedzené v súlade s článkom 6 základného nariadenia a pokrýva obdobie najmenej šiestich mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(9)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že zvýšený podiel dovozu z ČĽR na trhu bol spôsobený uložením antidumpingových opatrení na dovoz z Thajska, Komisia komore CFNA pripomína, že tieto opatrenia sa uplatňujú od roku 2009. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(10)

CFNA neposkytla žiadne podporné dôkazy týkajúce sa tvrdenia, že k zmene vývozu došlo iba v dôsledku veľkej objednávky maloobchodníka Lidl. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(11)

CFNA takisto tvrdila, že v podnete nebola preukázaná značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie, a uviedla, že zvýšený dovoz z ČĽR nemal žiadny negatívny vplyv na vývoj situácie navrhovateľa z hľadiska výroby, kapacity, využitia kapacity, zásob ani predajných cien.

(12)

Na základe posúdenia informácií poskytnutých v podnete, ktoré vykonala Komisia, existovali dostatočné dôkazy poukazujúce na značnú ujmu, čo odôvodňovalo začatie prešetrovania. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(13)

CFNA ďalej tvrdila, že dovoz z ČĽR nie je jedinou príčinou ujmy spôsobenej navrhovateľovi, a poukázala na faktory opísané v odôvodnení 6. Pripomenula antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu sójových proteínových výrobkov s pôvodom v ČĽR (4), v ktorom Komisia konštatovala, že časová zhoda zvýšenia cien s nedostatočnou finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie poukazovala na volatilitu trhu so surovinami a bola hlavnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čo narušilo príčinnú súvislosť medzi čínskym dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. CFNA tvrdila, že v tomto prešetrovaní nastala podobná situácia.

(14)

Podľa Komisie žiadne z uvedených iných možných vysvetlení nevyvracia záver, že v podnete existovali dostatočné dôkazy týkajúce sa ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom výrobnému odvetviu Únie, čo odôvodňovalo začatie antidumpingového konania.

(15)

Združenie Waren-Verein požiadalo o predĺženie posudzovaného obdobia s cieľom posúdiť účinok slabej úrody za rok 2020. Požiadalo o zohľadnenie aj iných jednorazových účinkov, ako sú prepravné a menové podmienky, ktoré boli priaznivé pre rozhodnutia o kúpe.

(16)

V podnete sa analyzovala pozitívna príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie analýzou vývoja objemu dovozu, predajných cien v Únii počas posudzovaného obdobia a hlavných ukazovateľov ujmy počas posudzovaného obdobia. Bolo možné preukázať pozitívnu súvislosť, pričom z analýzy vyplynulo, že príčinnú súvislosť neoslabovali žiadne iné faktory. V tejto fáze Komisia považovala dôkazy predložené v podnete týkajúce sa príčinnej súvislosti za primerané a odkazuje na bod 5 tohto nariadenia o príčinnej súvislosti. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(17)

Napokon komora CFNA požiadala Komisiu, aby uplatnila pravidlo nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Tvrdila, že v podnete nie sú predložené špecifické dôkazy o existencii deformácií trhu so surovinami.

(18)

Navrhovateľ poskytol dôveryhodné a relevantné dôkazy o tom, že pri začatí konania boli splnené všetky právne požiadavky na neuplatnenie pravidla nižšieho cla vrátane dôkazov o deformáciách na trhu s oceľou v ČĽR, ktoré by mohli ovplyvniť cenu oceľových plechoviek. V tejto fáze Komisia považovala dôkazy predložené v podnete týkajúce sa deformácií trhu so surovinami za primerané. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(19)

Združenie Waren-Verein kritizovalo zvolený dátum začatia konania, ktorý obmedzil možnosť zainteresovaných strán zúčastniť sa na prešetrovaní.

(20)

Útvary Komisie nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie výrobného odvetvia Únie o tom, kedy podá podnet. Po podaní podnetu je Komisia zo zákona povinná prijať rozhodnutie v danej veci a do 45 dní informovať dotknuté strany v súlade s článkom 5 ods. 9 základného nariadenia, a to buď uverejnením oznámenia v úradnom vestníku v prípade začatia prešetrovania, alebo informovaním výrobného odvetvia Únie v prípade zamietnutia podnetu.

(21)

Pokiaľ ide o výber vzorky vyvážajúcich výrobcov, združenie Waren-Verein požiadalo o výber vývozcov na reprezentatívnom základe.

(22)

Komisia zdôraznila, že v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia by výber vzorky mal byť štatisticky správny na základe informácií dostupných v čase výberu alebo vychádzať z najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť.

(23)

Waren-Verein požiadalo o obmedzenie výberu výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania, na kód TARIC 2005 80 00 , zatiaľ čo kód TARIC 2001 90 30 10 by sa nemal zahrnúť.

(24)

Komisia poznamenala, že neboli poskytnuté žiadne ďalšie dôkazy na odôvodnenie žiadosti o vylúčenie výrobku. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(25)

Združenie Waren-Verein argumentovalo, že na ceny výrobkov negatívne vplývali preprava a výmenné kurzy, a požiadalo o ich zohľadnenie pri výpočte normálnej hodnoty. Okrem toho Waren-Verein spochybnilo porovnateľnosť cien výrobkov, ktoré patria do opisu výrobku, ale líšia sa veľkosťou, koncovými spotrebiteľmi, balením alebo dodacími podmienkami.

(26)

Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa porovnateľnosti cien, Komisia ubezpečila združenie Waren-Verein, že v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa porovnanie medzi vývoznými cenami a normálnou hodnotou uskutočňuje na rovnakej úrovni obchodu a vo vzťahu k predaju, ku ktorému došlo čo možno najpresnejšie v rovnakom čase, a s náležitým zohľadnením iných rozdielov, ktoré majú dosah na porovnateľnosť cien. V prípade potreby možno vykonať úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely vo fyzických vlastnostiach, v dopravných a prepravných podmienkach, balení, prepočte meny a iných faktoroch.

(27)

Waren-Verein požiadalo, aby sa počas prešetrovania zohľadnili záujmy spotrebiteľov a obchodníkov. Združenie tvrdilo, že v prípade uloženia antidumpingových ciel sa ceny kukurice cukrovej pravdepodobne zvýšia v neprospech spotrebiteľov. Vzhľadom na slabé úrody v budúcnosti a iné nepredvídané udalosti v EÚ, ktoré majú vplyv na dovoz, sa združenie domnievalo, že by sa nemali ukladať žiadne opatrenia. Zároveň tvrdilo, že výrobcovia kukurice cukrovej z EÚ sú dostatočne ekonomicky silní a nemusia byť chránení antidumpingovými opatreniami.

(28)

Komisia združeniu Waren-Verein pripomína, že posúdenie záujmu Únie sa vykonáva ako súčasť prešetrovania, a nie vo fáze podania podnetu. Stanoviská všetkých strán sa preto posudzujú v bode 7 tohto nariadenia.

1.5.   Výber vzorky

(29)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

Výber vzorky výrobcov z Únie

(30)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe odhadovaného objemu výroby a predaja podobného výrobku v EÚ v období prešetrovania. Táto vzorka pozostávala z dvoch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako [29 – 38] % odhadovaného celkového objemu výroby a viac ako [39 – 48] % odhadovaného celkového predaja v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. K vzorke neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka výrobného odvetvia Únie sa preto potvrdila.

Výber vzorky neprepojených dovozcov

(31)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(32)

Šiesti neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch neprepojených dovozcov na základe najväčšieho objemu dovozu dotknutého výrobku v Únii. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dovozcami. Jeden z dovozcov zaradených do vzorky informoval Komisiu, že už viac nechce spolupracovať a neposkytne vyplnený dotazník. Komisia sa preto rozhodla nahradiť tohto dovozcu iným dovozcom. Zainteresované strany boli o zmene riadne informované. K upravenej vzorke neboli doručené žiadne pripomienky.

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(33)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Číny, aby určilo a/alebo oslovilo prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(34)

Dvadsaťtri spoločností v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Dve z týchto spoločností boli prepojené, pričom jedna z nich nebola vyvážajúcim výrobcom. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorých bolo možné primerane prešetriť v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. K výberu vzorky neboli doručené žiadne pripomienky a Komisia vzorku potvrdila.

1.6.   Vyplnené dotazníky a overovanie na mieste

(35)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(36)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy prima facie o deformáciách trhu so surovinami v Číne, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Číne uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a ods. 2b základného nariadenia. Z tohto dôvodu Komisia zaslala čínskej vláde v tejto súvislosti dodatočné dotazníky.

(37)

Komisia zaslala dotazníky navrhovateľovi, výrobcom z Únie, vyvážajúcim výrobcom a známym dovozcom. Tie isté dotazníky boli sprístupnené online (5) v deň začatia konania.

(38)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie

—

Bonduelle Europe Long Life, Francúzsko a Bonduelle Central Europe, Maďarsko

—

Dawtona Sp z o.o., Poľsko

Dovozcovia

—

Otto Franck Import GmbH & Co. KG, Augsburg, Nemecko

Vyvážajúci výrobcovia v Čínskej ľudovej republike

Sunflower Group

—

Sun Flower Food Industry (Xinfeng) Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

—

Sunny Food Industry Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

Tongfa Group

—

Zhangzhou Tongfa Foods Industry Co., Ltd, Chang-čou, Čína

—

Fujian Tongfa Foods Group Co., Ltd, mesto Sia-men, Čína.

(39)

Komisia navyše overila makrodotazník predložený navrhovateľom AETMD v Paríži vo Francúzsku.

1.7.   Uplatnenie článku 18 základného nariadenia

(40)

Komisia informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia, ako je opísané v bode 3.2.1 tohto nariadenia.

(41)

V prípade skupiny Sunflower Group sa článok 18 uplatnil čiastočne, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa informácií poskytnutých v súvislosti s výpočtom cien CIF a úverových nákladov relevantným pre zistenia o vývozných cenách, ako je opísané v bode 3.3 tohto nariadenia.

(42)

Článok 18 sa uplatnil čiastočne aj v prípade skupiny Tongfa Group, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa informácií poskytnutých v súvislosti s výpočtom cien CIF relevantným pre zistenia o vývozných cenách, ako je opísané v bode 3.4 tohto nariadenia. Okrem toho sa článok 18 uplatnil aj na určenie počtu odpracovaných hodín pri výpočte práce ako výrobného faktora, ako je opísané v bode 3.2.3.1 tohto nariadenia.

1.8.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(43)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2023 do 30. septembra 2024 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(44)

Prešetrovaným výrobkom je kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, pripravená alebo konzervovaná v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, a kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, pripravená alebo konzervovaná inak než v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, iná než výrobky položky 2006 , v súčasnosti patriaca pod číselné znaky KN ex 2001 90 30 (kód TARIC 2001 90 30 10) a ex 2005 80 00 (kód TARIC 2005 80 00 10) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(45)

Kukurica cukrová sa používa na ľudskú konzumáciu. Tento výrobok sa zvyčajne uvádza na trh v konzervovanej podobe, ale aj v sklenených nádobách, tetrapakoch alebo vo vreckách.

2.2.   Dotknutý výrobok

(46)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v ČĽR (ďalej len „dotknutý výrobok“).

2.3.   Podobný výrobok

(47)

Z prešetrovania vyplynulo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

—

dotknutý výrobok pri vývoze do Únie,

—

prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutej krajiny a

—

prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(48)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   DUMPING

3.1.   Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(49)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(50)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu určitej pripravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna (ďalej len „kukurica cukrová“). Relevantné informácie predložili štrnásti vyvážajúci výrobcovia.

(51)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(52)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt ako vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vzhľadom na dostupné dôkazy predbežne vybrala Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(53)

Komisia 12. marca 2025 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Kolumbiu, Malajziu, Mexiko, Srbsko, Thajsko a Turecko, ako vhodné reprezentatívne krajiny.

(54)

Komisia 6. júna 2025 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Malajziu. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií týkajúcich sa spoločnosti Fraser and Neave Holdings BHD, ktorá je výrobcom v reprezentatívnej krajine.

(55)

Komisia dospela k záveru, že Kolumbia, Srbsko a Turecko by sa nemali považovať za reprezentatívne krajiny, a to najmä z dôvodu nedostatku relevantných verejne dostupných finančných údajov týkajúcich sa spoločností vyrábajúcich prešetrovaný výrobok a/alebo podobné výrobky. Ďalej Thajsko podľa všetkého nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a), keďže ceny dovozu čerstvej kukurice cukrovej v Thajsku sú ovplyvnené deformáciami z dôvodu množstva dovozu tohto výrobku z Číny.

(56)

Komisia nenavrhla Mexiko ako reprezentatívnu krajinu pre chýbajúce údaje o dovoze čerstvej kukurice cukrovej, ktorá je hlavným výrobným faktorom predstavujúcim približne 50 % celkových priamych výrobných nákladov.

(57)

Komisia poznamenala, že Malajzia by poskytla vhodné referenčné hodnoty za najdôležitejšie výrobné faktory (čerstvá kukurica cukrová a plechovky). Komisia zaznamenala dostupnosť vhodnej dovoznej ceny čerstvej kukurice cukrovej vzhľadom na nízke množstvo dovozu z ČĽR. Pokiaľ ide o plechovky, hoci 78 % celkového množstva bolo dodaných z ČĽR, Komisia zaznamenala veľký rozdiel v cenách medzi plechovkami dodanými z ČĽR a plechovkami z iných zdrojov (približne 14 CNY za kg oproti 28 CNY za kg). Keďže neexistujú dôkazy o tom, že by cena plechoviek z iných zdrojov bola deformovaná, Komisia preto navrhla použiť túto cenu ako referenčnú hodnotu. Zistilo sa, že dovoz plechoviek z iných zdrojov nebol ovplyvnený čínskymi cenami a množstvá a ceny zvyšku dovozu zostali reprezentatívne. Navyše informácie spoločnosti Fraser and Neave Holdings BHD boli zvlášť vhodné ako zdroj údajov o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku, keďže výročná správa za rok 2024 sa týkala obdobia prešetrovania (30. október 2023 až september 2024).

(58)

Komisia sa preto predbežne rozhodla zvoliť Malajziu ako najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu. Pripomienky od zainteresovaných strán k prvému a druhému záznamu, a najmä v súvislosti s výberom reprezentatívnej krajiny, sa rozoberajú ďalej v bode 3.2.2.

3.2.   Normálna hodnota

(59)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“ .

(60)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(61)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.2.1.   Existencia výrazných deformácií

(62)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

—

príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

—

prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

—

diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

—

neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

—

deformácia mzdových nákladov,

—

prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.“

(63)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií nemusia byť prítomné všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(64)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(65)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(66)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (6), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových faktorov výroby (ako sú napríklad pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vo vybraných odvetviach (napríklad v oceliarstve). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola pri začatí prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(67)

Navrhovateľ tvrdil, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia a že v dôsledku toho nie je na stanovenie normálnej hodnoty vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(68)

Na podporu tohto stanoviska sa navrhovateľ odvolal na dôkazy uvedené v správe, najmä pokiaľ ide o deformácie v kľúčových odvetviach výroby, napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca, ako aj kľúčové suroviny pri výrobe konzervovanej kukurice cukrovej, napr. oceľ a hliník. Navrhovateľ tvrdil, že výrazné deformácie existujú v súvislosti so všetkými bodmi uvedenými v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(69)

Navrhovateľ konkrétne tvrdil, že čínska vláda ovláda čínske odvetvie výroby konzervovanej kukurice cukrovej, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou odvetvia výroby konzervovaných potravín, vykonáva dozor nad ním a usmerňuje ho. Navrhovateľ uviedol niekoľko politických opatrení, ktorých výsledkom je, že: čínski výrobcovia sa riadia ideológiou Komunistickej strany Číny; uplatňujú prístup zameraný na vývoz, najmä prostredníctvom iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta; v tomto odvetví sa prejavuje výrazná konsolidácia s prítomnosťou len malého počtu účastníkov trhu; čínski výrobcovia dostávajú vládnu podporu.

(70)

Spomedzi najdôležitejších národných politických opatrení na dosiahnutie uvedených cieľov navrhovateľ uviedol:

—

národný 14. päťročný plán, ktorého cieľom je podpora, konsolidácia a posilnenie poľnohospodárskych výrobkov a výrobných kapacít (7),

—

14. päťročný plán rozvoja čínskeho odvetvia výroby konzervovaných potravín, v ktorom sa zdôrazňuje význam stabilnej vývoznej politiky a potreba zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť odvetvia a ktorý obsahuje stimuly pre odvetvie výroby konzervovaných potravín na dosiahnutie uvedených cieľov (8),

—

stanoviská Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Štátnej rady ku komplexnej podpore kľúčových činností revitalizácie vidieka v roku 2023, ktoré sa týkajú modernizácie poľnohospodárskych a vidieckych oblastí (9),

—

trojročný špeciálny akčný plán Čínskeho združenia odvetvia výroby konzervovaných potravín (ďalej len „CCFIA“) (2021 – 2023) s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi výrobcami v odvetví konzervovaných výrobkov (10).

(71)

Spomedzi provinčných a komunálnych politických opatrení na podporu odvetvia výroby konzervovaných potravín navrhovateľ uviedol:

—

v provincii Kuang-tung plán rozvoja odvetvia spracovania poľnohospodárskych výrobkov (2018 – 2025), ktorého cieľom je vybudovať a optimalizovať primárne spracovateľské zariadenia a zaručiť podporu pre viacero projektov (11),

—

v provincii Chej-lung-ťiang trojročný akčný plán (2023 – 2025) na urýchlenie vysokokvalitného rozvoja odvetvia spracovania poľnohospodárskych výrobkov, ktorého cieľom je takisto zlepšenie priemyselného systému spracúvania poľnohospodárskych výrobkov (12), ako aj súvisiace oznámenie o vydaní trojročného akčného plánu (2023 – 2025) na urýchlenie vysokokvalitného rozvoja odvetvia spracovania poľnohospodárskych výrobkov (oznámenie generálneho úradu) (13) a oznámenie o vydaní viacerých politík na podporu vysokokvalitného rozvoja intenzívneho spracovateľského odvetvia poľnohospodárskych výrobkov (14),

—

v meste Suej-chua (Chej-lung-ťiang) vykonávacie stanoviská k urýchleniu vysokokvalitného rozvoja odvetvia spracovania poľnohospodárskych výrobkov (2023 – 2025), v ktorých sa uvádza, že podniky spracúvajúce poľnohospodárske výrobky, medzi ktoré patrí odvetvie spracovania kukurice, by mali profitovať zo zvýšenej politickej podpory, a to aj využitím inovatívnych finančných služieb (15).

(72)

Navrhovateľ ďalej poznamenal, že čínska vláda si takisto zachováva kontrolu nad hospodárstvom prostredníctvom svojej prítomnosti v štátom vlastnených podnikoch i súkromných spoločnostiach, prostredníctvom výborov Komunistickej strany Číny v rámci spoločností a vymenovaním kľúčových riadiacich pracovníkov, ktorí zvyčajne nie sú iba členmi Komunistickej strany Číny, ale zároveň zastávajú vyššie pozície v hierarchii Komunistickej strany Číny (16). Navrhovateľ to ilustroval konkrétnymi príkladmi výrobcov v tomto odvetví, medzi ktoré patria tieto spoločnosti:

—

Hangzhou Wahaha group Co Ltd, ktorej zakladateľom a predsedom bol predstaviteľ Komunistickej strany Číny v Kongrese provincie Če-ťiang (17),

—

Huanlejia Food Group: predseda a generálny riaditeľ je sústavne označovaný v regulačných podaniach spoločnosti ako „ komunistický politik “  (18),

—

Hebei Yaxiong Modern Agriculture Co. Ltd.: jej ovládajúci akcionár bol členom provinčného výboru Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie provincie Che-pej a Federácie priemyslu a obchodu provincie Che-pej, ako aj predsedom obchodnej komory zeleninárskeho priemyslu (19).

(73)

Navrhovateľ takisto uviedol, že deformácie v odvetví prešetrovaného výrobku vyplývajú zo zasahovania čínskej vlády do dodávateľských odvetví, a to najmä surovej kukurice a ocele.

(74)

Pokiaľ ide o odvetvie surovej kukurice, navrhovateľ poznamenal, že prevažná väčšina vývozcov kukurice sú štátom vlastnené podniky, ktoré čínska vláda podľa navrhovateľa využíva ako prostriedok na dosiahnutie svojich politických cieľov a ktoré profitujú zo súvisiacej vládnej podpory.

(75)

Pokiaľ ide o oceliarske odvetvie, navrhovateľ poznamenal, že väčšina výrobcov ocele v Číne sú štátom vlastnené podniky, a odvolal sa na predchádzajúce prešetrovania, v ktorých Komisia zistila existenciu deformácií v tomto odvetví (20).

(76)

Navrhovateľ na záver tvrdil, že v odvetví kukurice cukrovej sa vyskytujú výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

3.2.1.1.   Výrazné deformácie s vplyvom na ceny a náklady na domácom trhu v Číne

(77)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (21).

(78)

Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (22). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(79)

Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (23).

(80)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(81)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(82)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „socialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (24) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(83)

Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(84)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (25). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(85)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(86)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(87)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(88)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Nie je to len z dôvodu záväznosti plánov, ale aj preto, že sa príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (26).

(89)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (27).

(90)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (28).

(91)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (29).

(92)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (30).

(93)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (31).

3.2.1.2.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny

(94)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva.

(95)

Kukuricu cukrovú vyrábajú najmä súkromné spoločnosti, napr. Sunflower Food Industry Xinfeng Co. Ltd. (32), Zhangzhou Tongfa Food Industry Co. Ltd. (33) alebo Runfeng Food Co. Ltd. (34) Odvetvie konzervovaných potravín takisto zásobujú spoločnosti, ktoré sú čiastočne vlastnené štátom, ako je skupina Hangzhou Wahaha Group (35) so 46 % štátnym vlastníctvom (36).

(96)

Zásahy Komunistickej strany Číny do operatívneho rozhodovania sa však stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (37), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúcu úlohu prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny. Vplyv štátu v podnikoch prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny skutočne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády vzhľadom na to, ako veľmi sa v Číne spojili štátne a stranícke štruktúry.

(97)

Okrem toho odvetvie kukurice cukrovej podlieha niekoľkým vládnym politikám, ako sú kľúčové politiky na rok 2022, ktoré oznámilo ministerstvo financií a ministerstvo poľnohospodárstva a vidieckych záležitostí: „integrovaný rozvoj poľnohospodárskeho odvetvia. Koordinovať usporiadanie a výstavbu viacerých národných moderných poľnohospodárskych priemyselných parkov, výhodných a charakteristických priemyselných klastrov a silných poľnohospodársko-priemyselných obcí. So zameraním na zaistenie národnej potravinovej bezpečnosti a účinných dodávok dôležitých poľnohospodárskych výrobkov, so zameraním na ryžu, pšenicu, kukuricu, […] vybudovať moderný vidiecky priemyselný systém založený na silných priemyselných mestách, priemyselných parkoch ako hnacej sile a priemyselných klastroch ako hlavnej opore, provinčné, krajské a mestské usporiadanie a koordinovane propagovať body, línie a oblasti s cieľom zlepšiť kvalitu a efektívnosť priemyselného rozvoja ako celku“ (38).

(98)

Podobne sa v rámci 14. päťročného plánu podpory modernizácie poľnohospodárstva a vidieckych oblastí stanovujú tieto ciele: „vybudovanie štátneho priemyselného pásma pre potravinovú bezpečnosť: [n]a základe produkcie a dodávok ryže, pšenice, kukurice, sóje atď. koordinovať plán budovania kapacít v oblasti výroby, spracovania, skladovania a obehu a vybudovať priemyselné pásma pre bezpečnosť potravín […]“ (39).

(99)

Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných odvetvových združení (40).

(100)

Napríklad odvetvie konzervovaných potravín patrí do príslušnosti Čínskej národnej rady pre ľahký priemysel (ďalej len „CNLIC“) (41). V článku 2 stanov rady CNLIC (42) sa opisuje jej účel, ktorým je „dôsledne študovať a realizovať ducha série významných prejavov generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga“. V článku 3 sa ďalej stanovuje, že „rada sa hlási k celkovému vedeniu Komunistickej strany Číny a v súlade s ustanoveniami Ústavy Komunistickej strany Číny zriaďuje organizáciu Komunistickej strany Číny, realizuje stranícke činnosti a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosti tejto straníckej organizácie“ (43).

(101)

Rada CNLIC usmerňuje dané odvetvie (44), ako aj združenie CCFIA (45), konkrétne pokiaľ ide o činnosti budovania strany a tvorbu politík. Rada v roku 2022 odporučila, aby združenie CCFIA „dodržiavalo usmernenia budovania strany, viedlo priemysel k neochvejnému poslúchaniu strany a neochvejnému nasledovaniu strany“a aby „nabádalo podniky k vývoju nových odrôd na báze […] konzervovanej zeleniny“a „rozvíjalo, pozdvihovalo a podporovalo podniky, rozvíjalo klastre v konzervárenskom priemysle“ (46).

(102)

Podľa článku 4 stanov združenia CCFIA (47) toto združenie sa v súlade s tým „hlási k celkovému vedeniu [Komunistickej strany Číny], zriaďuje organizáciu [Komunistickej strany Číny] v súlade s ustanoveniami Ústavy [Komunistickej strany Číny] […], realizuje stranícke činnosti a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosti straníckych organizácií. Registračným a riadiacim orgánom tohto združenia je Ministerstvo pre občianske veci Čínskej ľudovej republiky a vedúcim orgánom budovania strany je stranícky výbor komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi“. Združenie ďalej „prijíma obchodné usmernenia, dohľad a vedenie“ zo strany ministerstva pre občianske veci a straníckeho výboru komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (48). V článku 24 stanov združenia CCFIA sa navyše vyžaduje, aby predseda, podpredseda a generálny tajomník združenia „dodržiavali líniu, zásady a politiky strany a disponovali dobrými politickými kvalitami“ (49). Sunflower Food Industry Xinfeng Co. Ltd. (50), Zhangzhou Tongfa Food Industry Co. Ltd. a Runfeng Food Co. Ltd. (51) sú všetko spoločnosti, ktoré sú členmi združenia CCFIA (52).

(103)

V dôsledku toho sa aj tým výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v tomto odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu.

3.2.1.3.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(104)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu v podnikoch. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(105)

Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (53)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(106)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (54), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (55).

(107)

Podľa informácií už v roku 2018 pôsobili stranícke bunky v 73 % z približne 2,57 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (56). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(108)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (57), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(109)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „musíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „musíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (58).

(110)

Hoci nebolo možné zistiť systematické prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom/funkciami v Komunistickej strane Číny v radoch výrobcov dotknutého výrobku, prešetrovaním sa potvrdilo priame zasahovanie Komunistickej strany Číny do ich riadenia. Napríklad pracovný výbor strany a generálna stranícka organizácia obchodnej komory v pouličnom okrese Pchan-čcheng, ktorý sa nachádza v oblasti Nan-ťing Ťiang-pej (59), kde sa nachádza dcérsky podnik spoločnosti Runfeng Food Co., opisuje svoju činnosť ako „dôsledné zameranie sa na hlavnú líniu budovania strany vedením práce obchodnej komory, […] prijímanie viacerých opatrení na podporu hĺbkovej integrácie budovania strany a činnosti obchodnej komory. […] Pri procese poskytovania služieb podnikom generálna stranícka organizácia obchodnej komory pravidelne uskutočňuje sympóziá a návštevy ‚poskytovania služieb podnikom, osobne‘ s cieľom pomôcť podnikom, aby sa stali väčšími a silnejšími, a pri procese poskytovania služieb podnikom úspešne zaviedla mnohé projekty […] a podporila spoločnosť Jiangsu Runfeng Food Co., Ltd., aby investovala do výstavby komplexného demonštračného strediska na triedenie poľnohospodárskych výrobkov“ (60) .

(111)

Ďalej sa v zákone o podpore hospodárstva súkromného sektora (ďalej len „zákon o súkromnom hospodárstve“) stanovuje, že „súkromné hospodárske organizácie a ich prevádzkovatelia podporujú vedenie [Komunistickej strany Číny] […], hlásia sa k socialistickému systému s čínskymi charakteristikami a aktívne sa podieľajú na budovaní socialistickej modernej veľmoci“ (61).

(112)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (62). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví kukurice cukrovej a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.2.1.4.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(113)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(114)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (63).

(115)

Ďalej sa v zákone o súkromnom hospodárstve stanovuje, že „štát posilní budovanie tímu prevádzkovateľov súkromných hospodárskych organizácií, posilní ideologické a politické usmerňovanie a umožní, aby zohrávali dôležitú úlohu v hospodárskom a sociálnom rozvoji; […] vedie prevádzkovateľov súkromných hospodárskych organizácií, aby uplatňovali základné socialistické hodnoty v praxi, boli vlasteneckí a oddaní […] a s istotou sa stali budovateľmi socializmu s čínskymi charakteristikami a propagátormi modernizácie na čínsky štýl“, a takisto že „súkromné hospodárske organizácie a ich prevádzkovatelia […] pri podieľaní sa na výrobných a prevádzkových činnostiach akceptujú vládny a sociálny dohľad“ (64).

(116)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku.

(117)

Už uvedené kľúčové politiky ministerstva financií a ministerstva poľnohospodárstva a vidieckych záležitostí z roku 2022 (pozri odôvodnenie 97) obsahujú aj toto ustanovenie ovplyvňujúce fungovanie sektora: „štát bude pokračovať vo vykonávaní politík, ako sú subvencie pre pestovateľov kukurice a sójových bôbov, subvencie na ryžu a stimuly pre veľké okresy produkujúce obilniny, aby sa upevnila účinnosť štrukturálnej reformy na strane ponuky v poľnohospodárstve a zabezpečila národná potravinová bezpečnosť“. Navyše sa v danom dokumente stanovujú „odmeny pre hlavné okresy produkujúce semená“. Rozšíriť rozsah podpory pre hlavné oblasti produkcie osív ryže, pšenice, kukurice […] a podporovať transformáciu a modernizáciu semenárskeho priemyslu“ (65).

(118)

Cieľom 14. päťročného plánu podpory modernizácie poľnohospodárstva a vidieckych oblastí (66) je „[z]lepšiť politiky podpory v oblasti produkcie obilnín. Stabilizovať subvencie pre pestovateľov obilnín, zlepšiť politiku minimálnych nákupných cien ryže a pšenice a dotačnú politiku pre pestovateľov kukurice a sójových bôbov. Zlepšiť kompenzačný mechanizmus v záujme hlavných oblastí produkcie obilia a zlepšiť systém podpornej politiky pre okresy s najväčšou produkciou obilia“ (67). V 14. päťročnom pláne na rozvoj pestovateľského odvetvia na celoštátnej úrovni (68) sa uvádza, že „počas obdobia 14. [päťročného plánu] preskúmame možnosti expanzie, zvýšime výrobnú kapacitu, optimalizujeme štruktúru, podporíme diverzifikovaný rozvoj a zlepšíme schopnosť zaručiť ponuku“ (69).

(119)

Okrem toho „s cieľom vykonávať rozhodnutia a usmernenia strany a vlády (70)’ združenie CCFIA vydalo 14. päťročný plán rozvoja čínskeho odvetvia výroby konzervovaných potravín (71), v ktorom stanovilo kvantitatívne ciele, napr. „vybudovať tri demonštračné základne pre vysokokvalitné suroviny na konzervované potraviny, vytvoriť päť inovačných demonštračných zariadení, kultivovať jeden nový národný klaster odvetvia výroby konzervovaných potravín, kultivovať desať vplyvných značiek s veľmi dobrým menom“, ako aj kvalitatívne ciele, napr. „aktívne rozvíjať sortiment konzervovaných potravín, ako je zelenina, [a] usmerňovať poľnohospodárske oblasti […] s cieľom vyvinúť zelené a vysokokvalitné plodiny a plemená […] a vytvoriť príslušné priemyselné klastre“ (72).

(120)

Na provinčnej úrovni provincia Ťiang-si vydala 14. päťročný plán rozvoja vysokokvalitného spracovateľského priemyslu, ktorého cieľom je „ešte viac rozšíriť reťazec potravinárskeho priemyslu, zvýšiť pridanú hodnotu výrobkov, [aby] [d]o roku 2025 dosiahol rozsah potravinárskeho spracovateľského priemyslu v provincii hodnotu 850 miliárd jüanov. […] V odvetví konzervovaného ovocia a zeleniny vybudujeme základne na spracovanie zeleniny a ovocia […] a rozšírime a posilníme klaster na spracovanie ovocia a zeleniny v juhovýchodnej provincii Fu-ťien“ (73).

(121)

Spoločnosť Sunflower Food Industry Xinfeng Co. Ltd sa nachádza v provincii Ťiang-si a spoločnosť Zhangzhou Tongfa Food Industry Co. Ltd sa nachádza v provincii Fu-ťien.

(122)

Ďalej provincia Chej-lung-ťiang sa vo svojom 14. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja a perspektív do roku 2035 zameriava na „mierne rozšírenie vysokovýnosných potravinárskych plodín, ako je kukurica, […] a budovanie národnej vysokokvalitnej základne na produkciu obilnín ako kukurica a sója“ (74).

(123)

Konkrétnejšie v prípade odvetvia dotknutého výrobku provincia Chej-lung-ťiang vydala plán rozvoja odvetvia spracovania kukurice (2021 – 2025) (75), podľa ktorého má provincia v pláne „kultivovať a vytvoriť skupinu vedúcich a oporných podnikov vedených podnikmi s hodnotou na úrovni ‚10 miliárd‘ jüanov s cieľom poskytnúť hlavnú podporu budovaniu moderného priemyselného systému na spracovanie kukurice“ a „podporiť transformáciu a modernizáciu podnikov, aby sa stali lepšími a silnejšími, […] podporiť podniky spracúvajúce kukuricu v záujme urýchlenia technologickej transformácie, zavedenia vyspelých a uplatniteľných technológií a procesov, odstránenia starých zariadení, zavedenia a nákupu vyspelých zariadení a výrobných liniek a zvýšenia základnej konkurencieschopnosti. (76)“

(124)

Okrem toho provincia Šan-tung v roku 2024 spustila „pilotný projekt“ na podporu, modernizáciu a rozvoj odvetvia kukurice (77), pričom poskytla dôležitú daňovú podporu na výskum a vývoj.

(125)

Podobne aj provincia Ťi-lin vydala osobitné preferenčné politiky zvýhodňujúce výrobné odvetvie dotknutého výrobku. Podľa správy zverejnenej na jej webovom sídle Daňový úrad provincie Ťi-lin „formuluje a upravuje zoznam politických výhod, ako aj zoznam tém, ktoré si vyžadujú rýchlu reakciu. Podniky majú svoje potreby, na ktoré zdaňovanie reaguje. Na ceste k modernizácii odvetvia je k dispozícii dostatok politických nástrojov“ (78) .

(126)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy.

(127)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty prinútiť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

3.2.1.5.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(128)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(129)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (79).

(130)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (80). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (81). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (82).

(131)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v chemickom priemysle, a teda aj v odvetví kukurice cukrovej. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(132)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

3.2.1.6.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(133)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov MOP, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (83).

(134)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (84). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(135)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (85). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(136)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie kukurice cukrovej nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

3.2.1.7.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.“

(137)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(138)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (86), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (87), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(139)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (88). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(140)

Napríklad čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (89). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (90).

(141)

Napríklad spoločnosť Sunflower Food Industry Xinfeng Co. Ltd. pod dohľadom finančného úradu mesta Kan-čou podpísala dohodu o spolupráci s dcérskou spoločnosťou štátom vlastnenej banky Jiujiang v Kan-čou „s cieľom podporiť podnik pri rozširovaní jeho podnikateľskej škály, zvyšovaní jeho podielu na trhu a pomoci pri rozvoji podnikania“ (91) .

(142)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (92). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (93). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(143)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(144)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (94). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“ (95). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(145)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(146)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(147)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

3.2.1.8.   Systémový charakter opísaných deformácií

(148)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I správy, sa vzťahujú na celú krajinu a na všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v časti II správy.

(149)

Komisia pripomenula, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie už boli podrobne opísané, najmä v bode 3.2.1.1. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je základom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia kukurice cukrovej podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(150)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy.

(151)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(152)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

3.2.2.   Reprezentatívna krajina

Všeobecné poznámky

(153)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

—

úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky (96) podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako ČĽR,

—

Výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine;

—

existencia príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine,

—

ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade sa uprednostnila krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(154)

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcich odôvodneniach 53 a 54, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na stanovenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade za vhodnú reprezentatívnu krajinu Malajziu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR

(155)

V prvom zázname Komisia určila Kolumbiu, Malajziu, Mexiko, Srbsko, Thajsko a Turecko za krajiny, ktoré majú podľa Svetovej banky podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, čo znamená že Svetová banka klasifikuje všetky tieto krajiny na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s „vyšším stredným príjmom“, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(156)

Združenie AETMD tvrdilo, že v prípade Kolumbie, Malajzie, Srbska, Thajska či Turecka sa v prvom zázname Komisie uviedlo, že neboli k dispozícii všetky údaje týkajúce sa výrobných faktorov a predaja. Takisto uviedlo, že ceny výrobných faktorov a predaja a náklady na ne boli deformované. Preto podporilo použitie Mexika ako reprezentatívnej krajiny.

(157)

Komora CFNA tvrdila, že Malajzia je vhodnou reprezentatívnou krajinou, pretože boli k dispozícii údaje za spoločnosť v rovnakej všeobecnej kategórii ako dotknutý výrobok, t. j. výroba a predaj balených potravinových výrobkov vrátane konzervovaných potravín a nápojov. CFNA zároveň tvrdila, že Thajsko, Kolumbia a Turecko by mali byť vylúčené z navrhovaných reprezentatívnych krajín z dôvodu vysokého množstva dovozu čerstvej kukurice cukrovej z Číny. Okrem toho CFNA uviedla, že Mexiko by malo byť vylúčené, keďže nedovážalo veľké množstvá plechoviek.

Existencia príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine

(158)

V prvom zázname Komisia uviedla, že v prípade krajín identifikovaných ako krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. Kolumbia, Malajzia, Mexiko, Srbsko, Thajsko a Turecko, sa dostupnosť údajov ešte musí overiť, a to najmä pokiaľ ide o ľahko dostupné finančné údaje výrobcov prešetrovaného výrobku.

(159)

V prípade Kolumbie, Srbska a Turecka neboli identifikované žiadne ľahko dostupné finančné údaje.

(160)

V prípade Malajzie sa zistilo, že jedna spoločnosť (Fraser and Neave Holdings BHD) mala ľahko dostupné finančné údaje za celé obdobie prešetrovania.

(161)

V prípade Mexika sa zistilo, že jedna spoločnosť (Grupo Herdez) mala ľahko dostupné finančné údaje za rok 2023.

(162)

V prípade Thajska sa zistilo, že dve spoločnosti (Chin Huay PCL a Sunsweet PCL) mali ľahko dostupné finančné údaje za rok 2023.

(163)

K prvému záznamu boli doručené pripomienky od komory CFNA a združenia AETMD.

(164)

Komora CFNA tvrdila, že Malajzia je vhodnou reprezentatívnou krajinou, pretože boli k dispozícii údaje za spoločnosť v rovnakej všeobecnej kategórii ako dotknutý výrobok, t. j. výroba a predaj balených potravinových výrobkov vrátane konzervovaných potravín a nápojov.

(165)

Komisia vo svojom druhom zázname súhlasila so zainteresovanými stranami, že Kolumbia, Srbsko a Turecko by sa v predbežnej fáze nemali ďalej považovať za reprezentatívnu krajinu z dôvodu chýbajúcich ľahko dostupných finančných údajov.

(166)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia zamýšľa použiť Malajziu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť Fraser and Neave Holdings BHD, aby získala nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na výpočet normálnej hodnoty.

(167)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Malajzie ako reprezentatívnej krajiny a vhodnosti spoločnosti Fraser and Neave Holdings BHD ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(168)

Skupina Tongfa Group namietala proti použitiu navrhovanej spoločnosti na účely údajov o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku (Fraser and Neave Holdings BHD), keďže nevyrába prešetrovaný výrobok. Tongfa Group namiesto nej navrhla výrobcu kukurice cukrovej v Thajsku. Komisia poznamenala, že je to v rozpore s jej stanoviskami k prvému záznamu, keď skupina Tongfa Group navrhla spoločnosť Fraser and Neave Holdings BHD ako vhodnú spoločnosť v reprezentatívnej krajine.

(169)

Komisia nemohla akceptovať toto tvrdenie, keďže Thajsko už bolo zamietnuté ako vhodná reprezentatívna krajina. Navyše spoločnosť Fraser and Neave Holdings BHD vyrába výrobky v rovnakej všeobecnej kategórii ako prešetrovaný výrobok, t. j. potraviny a nápoje vrátane konzervovaných výrobkov.

(170)

V prípade Malajzie sa zistilo, že viac ako 70 % dovozu plechoviek a menej ako 15 % dovozu čerstvej kukurice cukrovej pochádzalo z ČĽR.

(171)

V prípade Mexika sa zistilo, že v databáze GTA nebol zaznamenaný žiadny dovoz čerstvej kukurice cukrovej. Pokiaľ ide o plechovky, menej ako 20 % pochádzalo z ČĽR.

(172)

V prípade Thajska sa zistilo, že takmer všetok dovoz čerstvej kukurice cukrovej a viac ako polovica dovozu plechoviek boli z ČĽR.

(173)

Združenie AETMD tvrdilo, že v prípade Malajzie a Thajska sa v prvom zázname Komisie uviedlo, že neboli k dispozícii všetky údaje týkajúce sa výrobných faktorov a predaja. Takisto uviedlo, že ceny výrobných faktorov a predaja a náklady na ne boli deformované v dôsledku vplyvu čínskeho dovozu. Preto podporilo použitie Mexika ako reprezentatívnej krajiny.

(174)

CFNA tvrdila, že Thajsko, Kolumbia a Turecko by mali byť vylúčené z navrhovaných reprezentatívnych krajín z dôvodu vysokého množstva dovozu čerstvej kukurice cukrovej z Číny. Okrem toho CFNA uviedla, že Mexiko by malo byť vylúčené, keďže nedovážalo veľké množstvá plechoviek.

(175)

Komisia vo svojom druhom zázname poznamenala, že Thajsko by sa v predbežnej fáze nemalo ďalej považovať za reprezentatívnu krajinu z dôvodu veľkého množstva dovozu čerstvej kukurice cukrovej a plechoviek z Číny, ktoré tvoria približne 75 % priamych výrobných nákladov.

(176)

Komisia zároveň uviedla, že Mexiko by sa nemalo ďalej považovať za reprezentatívnu krajinu z dôvodu chýbajúceho dovozu hlavnej suroviny (čerstvej kukurice cukrovej) do Mexika.

(177)

Komisia v druhom zázname takisto poznamenala, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že ceny dovozu plechoviek z Číny do Malajzie ovplyvnili ceny iného dovozu. Okrem toho z Číny pochádzalo menej ako 15 % dovozu čerstvej kukurice cukrovej.

(178)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia zamýšľa použiť Malajziu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, aby získala nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na výpočet normálnej hodnoty.

(179)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti Malajzie ako reprezentatívnej krajiny.

(180)

Po vydaní druhého záznamu združenie AETMD poskytlo údaje o vývoze čerstvej kukurice cukrovej z USA do Mexika. Tvrdilo, že vzhľadom na tieto údaje by Komisia mala namiesto Malajzie použiť Mexiko ako reprezentatívnu krajinu. Komora CFNA protiargumentovala vyzdvihnutím skutočnosti, že tieto informácie sú údajmi o vývoze, čo znamená, že aby sa ceny dostali na úroveň ceny CIF v Mexiku, clo zaplatené, treba pripočítať ďalšie náklady. CFNA spochybnila aj hodnotu týchto údajov, keď poukázala na to, že príslušné množstvá boli obmedzené, a preto ceny neboli reprezentatívne.

(181)

Komisia poznamenala, že cena tohto vývozu bola taká vysoká, že nebolo jasné, či tieto ceny neovplyvnil skresľujúci faktor alebo či bol dokonca vyvážaný výrobok porovnateľný s prešetrovaným výrobkom.

(182)

CFNA poukázala na nesúlad v druhom zázname, pokiaľ ide o zdroj plechoviek, ktorý sa má použiť, pretože v zázname sa navrhuje použiť ako zdroj Mexiko, zatiaľ čo reprezentatívnou krajinou je Malajzia. CFNA predpokladala, že došlo k chybe. Táto pripomienka bola akceptovaná, keďže uvedenie Mexika bolo skutočne chybou.

(183)

CFNA v súvislosti s použitím Malajzie ako zdroja v prípade plechoviek ďalej navrhla použiť priemernú cenu číselných znakov 7310 21 91 a 7310 21 99 . Táto pripomienka však bola zamietnutá, keďže číselný znak 7310 21 91 sa vzťahuje na pocínované plechovky a číselný znak 7310 21 99 sa vzťahuje na iné ako pocínované plechovky. Komisia sa teda rozhodla použiť výlučne číselný znak 7310 21 91 , ako sa uvádza v tabuľke 1.

(184)

Združenie CFNA a skupina Tongfa Group takisto tvrdili, že množstvo konzerv dovezených do Mexika je v absolútnom vyjadrení príliš malé, a ich dovozná cena preto nie je reprezentatívna. Tieto strany však nespresnili, na ktorý kód sa vzťahujú ich pripomienky. Komisia poznamenala, že nedošlo k žiadnemu dovozu plechoviek do Mexika pod číselným znakom 7310 21 91 .

(185)

Po vydaní druhého záznamu a preskúmaní pripomienok zainteresovaných strán Komisia dospela k záveru, že najvhodnejším zdrojom na stanovenie nedeformovaných nákladov zostáva Malajzia. Dôvodom bola prevažne dostupnosť nedeformovaných referenčných hodnôt hlavných výrobných faktorov (čerstvej kukurice cukrovej a plechoviek). Popri tom naďalej chýbali vhodné nedeformované a reprezentatívne údaje týkajúce sa čerstvej kukurice cukrovej a plechoviek dovážaných do Mexika.

Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(186)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Malajzia je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

3.2.2.1.   Záver

(187)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Malajzia vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.2.3.   Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(188)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(189)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na niektoré z výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia ďalej uviedla, že mieni využiť malajzijské národné štatistiky na stanovenie nedeformovaných nákladov práce (97) (98) (99) a nákladov na energiu (100) (101).

(190)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že vzhľadom na veľký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, a na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch boli tieto zanedbateľné položky zoskupené do jednej kategórie ako „spotrebný materiál“. Komisia ďalej informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

3.2.3.1.   Výrobné faktory

(191)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory týkajúce sa prešetrovaného výrobku

Výrobný faktor

Kód tovaru

Nedeformovaná hodnota (v CNY)

Merná jednotka

Suroviny

Čerstvá kukurica cukrová

0709 99 10

1,68

kg

Plechovky

7310 21 91

28,13

kg

 

 

 

 

Spotrebný materiál

Práca

Práca

neuvádza sa

39

Odpracované hodiny

Energia

Zemný plyn

neuvádza sa

1,79

m3

Elektrina

neuvádza sa

0,548

kWh

Biomasa

4401 39

3,65

kg

(192)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tejto sumy Komisia použila náklady, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ako percentuálny podiel priamych výrobných nákladov. Metodika je náležite vysvetlená v odôvodnení 202.

Suroviny

(193)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (102). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v oddiele 3.2.1 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(194)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v období prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 190.

(195)

V relevantných prípadoch sa pripočítali clá uplatniteľné na dovoz výrobných faktorov do Malajzie.

(196)

Komisia k dovozným cenám pripočítala percentuálny podiel na zohľadnenie prepravy výrobných faktorov od hranice k spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi s cieľom získať nedeformované náklady na prepravu. Pripočítaná suma sa rovnala skutočnému percentuálnemu podielu nákladov na dodávky surovín každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Komisia usúdila, že táto metodika by sa mohla v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na prepravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

Práca

(197)

Malajzijský štatistický úrad (103) uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Malajzii. V jeho správach sa uvádzajú mesačné platy a mzdy v spracovateľskom priemysle. Priemerná mesačná hodnota v období prešetrovania bola náležite upravená o ostatné príspevky pripočítaním príspevkov do dôchodkového fondu pre zamestnancov (13 %), príspevkov do organizácie sociálneho zabezpečenia (1,75 %), príspevkov do systému poistenia zamestnanosti (0,2 %) a príspevkov do fondu pre rozvoj ľudských zdrojov (1 %) (104) (105).

Elektrina

(198)

Komisia použila štatistiku cien elektriny uverejňovanú spoločnosťou Tenaga Nasional Berhad (106). Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v spotrebiteľskom pásme „Tarifa E2 – strednonapäťová špičková/mimošpičková priemyselná tarifa“ v prípade použitia počas špičky v kWh, 0,355 RM za kWh (0,548 CNY za kWh).

Zemný plyn

(199)

Cenu zemného plynu pre priemyselných odberateľov v Malajzii uverejňuje malajzijská Komisia pre energetiku (Suruhanjaya Tenaga) (107). Komisia použila najnovšie dostupné údaje a indexovala ich podľa inflácie, aby odrážali cenu počas obdobia prešetrovania.

(200)

Komisia teda použila údaje o priemerných priemyselných cenách plynu za obdobie prešetrovania, konkrétne 1,79 CNY/m3.

Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(201)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(202)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(203)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Fraser and Neave Holdings BHD, ktoré získala z jej výročnej správy za rok 2024 (okrem prepravy), ktorá sa vzťahuje na obdobie prešetrovania.

Výpočet

(204)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(205)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tieto miery spotreby boli overené počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3.2.3.

(206)

Pokiaľ ide o skupinu Sunflower Group, počas overovania na mieste bola prijatá revidovaná verzia mier spotreby podľa druhu výrobku.

(207)

Pokiaľ ide o skupinu Tongfa Group, počas overovania na mieste prebehli diskusie o metóde použitej na pridelenie spotrebovaných hodín práce na prešetrovaný výrobok. Objasnilo sa, že Tongfa Group v období prešetrovania vyrábala mnoho konzervovaných výrobkov. Komisia pri overovaní na mieste spochybnila metódu použitú na pridelenie mier spotreby k odpracovaným hodinám na výrobu prešetrovaného výrobku v porovnaní s inými výrobkami, pretože použitá metóda bola podložená iba údajmi v tabuľkách, čo nepredstavovalo overiteľný systém, keďže sa nedali krížovo skontrolovať vzhľadom na iné záznamy spoločnosti. Okrem toho sa tím poverený prípadom pýtal, prečo Tongfa Group nepoužila na účely práce rovnaký alokačný kľúč, aký sa použil v prípade ostatných výrobných faktorov (napr. energie), t. j. podiel objemu prešetrovaného výrobku na objeme celkovej výroby spoločnosti. Komisia preto zaslala list podľa článku 18 základného nariadenia s cieľom informovať Tongfa Group o návrhu vychádzať pri spotrebe odpracovaných hodín z dostupných skutočností.

(208)

Tongfa Group vo svojej odpovedi uviedla, že pri prešetrovaní spolupracovala podľa svojich najlepších schopností, pokiaľ ide o otázku práce a všetky aspekty prešetrovania. Chcela byť považovaná za plne spolupracujúcu stranu.

(209)

Hoci Komisia stále považuje skupinu Tongfa za spolupracujúcu stranu v tomto prešetrovaní, Komisia trvá na tom, že článok 18 by sa mal uplatniť, keďže Tongfa neposkytla potrebné informácie vo vzťahu k výpočtu odpracovaných hodín. Odpracované hodiny by sa preto mali vypočítať pomocou dostupných skutočností. V tejto fáze sa tak spotrebované odpracované hodiny vypočítali pomocou pomeru množstva vyrobeného prešetrovaného výrobku k celkovým výrobným množstvám všetkých výrobkov.

(210)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a odpisovanie, ako sa uvádza v odôvodnení 203. Boli stanovené na základe účtovnej závierky spoločnosti Fraser and Neave Holdings BHD, ako sa vysvetľuje v bode 3.2.2.

(211)

Komisia potom k nedeformovaným priamym výrobným nákladom pripočítala režijné náklady spojené s výrobou a odpisy s cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 192, celkovo to predstavovalo približne 6 % priamych výrobných nákladov každej spoločnosti zaradenej do vzorky. Výpočet použitých percentuálnych podielov režijných nákladov bol poskytnutý každej spoločnosti zaradenej do vzorky.

(212)

Komisia na výrobné náklady stanovené tak, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Fraser and Neave Holdings BHD. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 17 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 19 %.

(213)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.3.   Vývozná cena

(214)

Pokiaľ ide o skupinu Sunflower Group, vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom v Únii, alebo prostredníctvom neprepojených obchodníkov mimo Únie.

(215)

Pokiaľ ide o skupinu Tongfa Group, výrobca (Zhangzhou Tongfa Foods Industry Co., Ltd – ďalej len „ZT“) najprv predával dotknutý výrobok prepojenému obchodníkovi (Fujian Tongfa Foods Group Co., Ltd. – ďalej len „FT“). Spoločnosť FT následne predávala do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom neprepojených obchodníkov mimo Únie.

(216)

Vývozná cena oboch skupín bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.4.   Porovnanie

(217)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodovania a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

3.4.1.   Úpravy normálnej hodnoty

(218)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 210, normálna hodnota sa stanoví na úrovni obchodu zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (okrem prepravy) a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

3.4.2.   Úpravy vývoznej ceny

(219)

S cieľom vyjadriť vývoznú cenu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na náklady na vnútrozemskú dopravu, manipuláciu, nakládku a vedľajšie výdavky.

(220)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, bankové poplatky a balné.

(221)

Pokiaľ ide o skupinu Tongfa Group, keďže všetok predaj v Únii sa uskutočňoval prostredníctvom prepojeného obchodníka v Číne (FT), vykonala sa úprava vývoznej ceny na zohľadnenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku prepojeného obchodníka v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Zdroj a úroveň týchto sadzieb boli poskytnuté dotknutej strane.

(222)

Pokiaľ ide o skupinu Sunflower Group, počas overovania prebehli diskusie o metóde použitej na výpočet úverových nákladov. Spoločnosť použila úrokové sadzby podľa obchodného systému čínskej burzy (108). Tím poverený prípadom počas overovania poukázal na to, že tieto úrokové sadzby nie sú vhodné, pretože nejde o úrokovú sadzbu účtovanú komerčnými bankami za komerčné úvery. Tím poverený prípadom preto spoločnosť požiadal, aby preskúmala úroveň úrokovej sadzby na výpočet úverových nákladov. Sunflower Group však neposkytla potrebné revidované informácie týkajúce sa úrokových sadzieb.

(223)

Komisia preto zaslala list podľa článku 18 základného nariadenia s cieľom informovať Sunflower Group o návrhu vychádzať pri úverových nákladoch z dostupných skutočností.

(224)

Sunflower Group vo svojej odpovedi uviedla, že použila sadzby, ktoré mala v tom čase k dispozícii, a že ak by Komisia použila alternatívne sadzby, mali by primerane odrážať situáciu súvisiacu s medzinárodnými obchodnými transakciami.

(225)

Komisia preto trvala na tom, že v súvislosti s výpočtom úverových nákladov by sa mal uplatniť článok 18, t. j. že úverové náklady by sa mali vypočítať pomocou dostupných skutočností. Úverové náklady sa teda vypočítali pomocou sadzieb Bank of China. Takéto sadzby primeranejšie odrážali sadzby uplatniteľné na komerčné úvery.

(226)

Pokiaľ ide o vývoz oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky do Únie, jeho cena bola na základe FOB. Počas overovania preto prebehli diskusie o metodike použitej na výpočet cien CIF pripočítaním námornej prepravy a poistenia. Zistilo sa, že obe spoločnosti značne podhodnotili tieto sadzby za námornú prepravu. Tím poverený prípadom preto spoločnosť požiadal, aby preskúmala úroveň sadzieb za prepravu na výpočet cien CIF. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky však neposkytli žiadne revidované potrebné informácie o sadzbách za námornú prepravu ani o odhadovaných cenách CIF.

(227)

Komisia preto zaslala list podľa článku 18 základného nariadenia s cieľom informovať obe skupiny o návrhu vychádzať pri sadzbách za námornú prepravu z dostupných skutočností, keďže poskytnuté údaje boli nepravdivé alebo zavádzajúce a keďže v každom prípade spoločnosť neposkytla potrebné informácie v lehote určenej Komisiou.

(228)

Sunflower Group vo svojej odpovedi uviedla, že použité sadzby prebrala od zákazníka a vzťahovali sa na 15-dňové obdobie v júli 2024. Sunflower Group preto nesúhlasila s tým, že informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce. Z prešetrovania však vyplynulo, že sadzby za prepravu v období prešetrovania značne kolísali a počas 15-dňového obdobia v júli 2024 boli sadzby za námornú prepravu veľmi vysoké. Komisia nepovažovala za vhodné použiť tieto sadzby za námornú prepravu za celé obdobie prešetrovania a konštatovala, že zo strany skupiny Sunflower Group je zavádzajúce predložiť takéto informácie tvrdiac, že tieto sadzby by sa mali uplatniť za celé OP.

(229)

Tongfa Group vo svojej odpovedi na list podľa článku 18 uviedla, že spolupracovala podľa svojich najlepších schopností a nedomnieva sa, že by informácie, ktoré poskytla, boli nepravdivé alebo zavádzajúce. Z prešetrovania však vyplynulo, že poskytnuté údaje boli presné len v prípade približne 70 % predaja do Únie podľa čistej hmotnosti. Komisia počas prešetrovania poukázala na to, že v prípade zvyšných 30 % predaja sa v uplatnenom prístupe nezohľadnil dátum poslania zásielky, v dôsledku čoho bol uplatnený prístup k takémuto predaju očividne nepresný. Bolo preto vhodné prepočítať sadzby za prepravu v prípade týchto 30 % predaja do Únie.

(230)

Sunflower Group navrhla, aby Komisia použila skutočné náklady na námornú prepravu, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom v iných antidumpingových prešetrovaniach. Toto tvrdenie sa však zamietlo, pretože sadzby za námornú prepravu, ktoré použila Komisia, sa týkali dotknutého výrobku, a preto boli presnejšie.

(231)

Komisia preto trvala na tom, že v súvislosti s výpočtom cien CIF by sa mal uplatniť článok 18, t. j. že sadzby za námornú prepravu by sa mali vypočítať pomocou dostupných skutočností. Takéto sadzby za námornú prepravu sa vypočítali pomocou priemerných mesačných informácií štyroch zákazníkov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Takéto sadzby za námornú prepravu sa považovali za vhodné, keďže sa týkali vývozu dotknutého výrobku z Číny do Únie počas obdobia prešetrovania.

(232)

Príslušné sadzby boli poskytnuté výrobcom zaradeným do vzorky.

3.5.   Dumpingové rozpätia

(233)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(234)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie

Sunflower Group:

—

Sun Flower Food Industry (Xinfeng) Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

—

Sunny Food Industry Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

42,4  %

Zhangzhou Tongfa Foods Industry Co., Ltd, Chang-čou, Čína

54,3  %

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

48,1  %

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine

54,3  %

(235)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bez zohľadnenia rozpätí vyvážajúcich výrobcov s nulovým dumpingovým rozpätím a s dumpingovým rozpätím de minimis. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 40 až 42, Komisia uplatnila článok 18 pri limitovanom počte otázok, ktoré sa týkali údajov poskytnutých každým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, a údaje spoločností prevažne zrevidovala namiesto toho, aby ich nahradila inými údajmi. Uplatnenie článku 18 nemalo významný vplyv na výpočet normálnej hodnoty. Z tohto dôvodu Komisia považovala za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre ostatné spolupracujúce spoločnosti na základe dumpingových rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(236)

Na tomto predstavuje základe predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 48,1 %.

(237)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe údajov Eurostatu.

(238)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval viac ako 90 % celkového objemu dovozu počas obdobia prešetrovania. Komisia sa na základe toho rozhodla, že dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanoví na úrovni spolupracujúcej individuálne preskúmanej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

4.   UJMA

4.1.   Merná jednotka

(239)

Štatistiky dovozu sa vykazujú v databáze Eurostatu (Comext) v čistej hmotnosti, ktorá predstavuje hmotnosť vo vzťahu k zrnám kukurice cukrovej a ku kvapaline. V dôsledku toho sa čistá hmotnosť používa ako merná jednotka v tomto prešetrovaní.

4.2.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(240)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok 11 výrobcov a skupín výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(241)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na približne 259 400 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie poskytnuté priamo od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a výrobcov z Únie, ktorí podporili podnet. Ako sa uvádza v odôvodnení 30, obaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako [29 – 38] % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

4.3.   Spotreba v Únii

(242)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe predaja uskutočňovaného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a údajov Eurostatu o dovoze.

(243)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách/čistá hmotnosť)

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Celková spotreba v Únii (v tonách/čistá hmotnosť)

299 021

307 619

295 208

272 245

Index

100

103

99

91

Zdroj:

údaje výrobného odvetvia Únie a Eurostatu (Comext).

(244)

Celková spotreba v Únii sa v období od roku 2021 do roku 2022 zvýšila o 3 %, a to z približne 299 020 ton v roku 2021 na približne 327 620 ton v roku 2022. V rokoch 2022 až 2023 sa spotreba znížila o štyri percentuálne body na približne 295 208 ton. Do konca obdobia prešetrovania spotreba klesla o ďalších osem percentuálnych bodov na 272 245 ton.

4.4.   Dovoz z dotknutej krajiny

4.4.1.   Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(245)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu (Comext). Na základe dostupných údajov Eurostatu sa stanovil podiel dovozu na trhu.

(246)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách na čistú hmotnosť) a podiel na trhu

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Množstvo dovozu z dotknutej krajiny (v tonách na čistú hmotnosť)

6 484

17 712

46 631

40 052

Index

100

273

719

618

Podiel na trhu (v %)

2

6

16

15

Zdroj:

údaje výrobného odvetvia Únie a Eurostatu (Comext).

(247)

Objem dovozu z Číny zaznamenal v posudzovanom období prudký nárast. Zatiaľ čo v rokoch 2021 až 2022 sa dovoz zvýšil o 173 % z približne 6 500 ton na 17 710 ton, v rokoch 2022 až 2023 prudko vzrástol o 446 percentuálnych bodov na 46 631 ton. Do konca obdobia prešetrovania sa dovoz mierne znížil na približne 40 050 ton, pričom zostal na veľmi vysokej úrovni.

(248)

Podiel dovozu z Číny na trhu zaznamenal podobný vývoj ako objem dovozu s prudkým nárastom z 2 % v roku 2021 na 15 % v období prešetrovania.

4.5.   Ceny dovozu z dotknutej krajiny a cenové podhodnotenie

(249)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe EUR za tonu (čistej hmotnosti) vykázaných v štatistikách Eurostatu (Comext). Podhodnotenie dovoznej ceny bolo stanovené na základe cien CIF za vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(250)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v tonách na čistú hmotnosť)

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Priemerná cena z dotknutej krajiny

1 164

1 570

1 285

1 192

Index

100

135

110

102

Zdroj:

Eurostat (databáza Comext).

(251)

Priemerná cena dovozu z ČĽR zaznamenala medzi rokmi 2021 a 2022 nárast o 35 % z 1 164 EUR za tonu na 1 570 EUR za tonu. V roku 2023 však tieto ceny klesli o 25 percentných bodov. Ceny boli v období prešetrovania len o 2 % vyššie ako v roku 2021. Celkovo dovozné ceny zostali podstatne nižšie ako ceny v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 8.

(252)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

1.

vážený priemer predajných cien jednotlivých druhov výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu, a

2.

zodpovedajúce vážené priemerné ceny podľa druhu dovážaného výrobku od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe cien na náklady, poistenie a prepravné (CIF) s primeranými úpravami zohľadňujúcimi clá, zmluvné clo a náklady po dovoze.

(253)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie značný vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 7,2 % až 28,6 %.

(254)

Úpravy vývoznej ceny opísané v bode 3.4.2 sa vzťahujú aj na ceny CIF použité pri výpočtoch cenového podhodnotenia.

(255)

V každom prípade a bez ohľadu na zistenia týkajúce sa cenového podhodnotenia Komisia zistila, že dovoz z Číny stlačil ceny výrobného odvetvia Únie, a to najmä prostredníctvom mechanizmu obstarávania, ako sa vysvetľuje ďalej v bode 4.6.4, a zapríčinil značný pokles objemu predaja a podielu výrobcov z Únie na trhu.

4.6.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.6.1.   Všeobecné poznámky

(256)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(257)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(258)

Trh s kukuricou cukrovou je charakterizovaný existenciou dvoch kanálov predaja, t. j. predaja pod vlastnou značkou výrobcu a predaja pod značkou maloobchodníkov. Predaj pod značkou maloobchodníkov, ktorý si vyžaduje nižšie predajné ceny, je v konkurencii s dovozom z Číny a pod značným cenovým tlakom, pričom predstavoval približne 70 % predaja v Únii počas OP a [35 – 55 %] v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Predaj týkajúci sa výrobkov vlastnej značky sa obyčajne vyznačuje vyššími nákladmi na predaj, ktoré sú určené najmä na marketing a reklamu, a vyžaduje si aj vyššie predajné ceny. Dôkazy získané Komisiou poukazujú na existenciu cenového tlaku vyvíjaného dovozom aj v súvislosti s týmto druhým predajným kanálom. V podstate dôkazy získané Komisiou poukazovali na existenciu ujmy spôsobenej celkovým dotknutým výrobkom bez ohľadu na predajný kanál.

(259)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka, ktorý predložil navrhovateľ a ktorý obsahoval údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(260)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(261)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.6.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.6.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(262)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Vyrobené množstvo (v tonách)

368 786

319 410

375 541

333 973

Index

100

87

102

91

Výrobná kapacita (v tonách)

436 428

449 694

463 575

471 406

Index

100

103

106

108

Využitie kapacity (v %)

85

71

81

71

Index

100

84

96

84

Zdroj:

overený makrodotazník.

(263)

Objem výroby sa v období od roku 2021 do roku 2022 znížil o 13 % z približne 368 790 ton na 319 410 ton. Tento vývoj môže byť spojený so slabou úrodou kukurice cukrovej, ktorá je opísaná v odôvodnení 314, čo viedlo k nižším objemom výroby. V roku 2023 sa objem výroby zvýšil o 15 percentuálnych bodov na približne 375 540 ton, čo predstavuje zotavenie po slabej úrode v Únii. Počas obdobia prešetrovania však množstvo výroby opäť výrazne kleslo o 11 percentuálnych bodov na približne 333 970 ton, čo sa časovo zhodovalo s nárastom čínskeho dovozu. Objem výroby sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížil o 9 %.

(264)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie zaznamenala počas posudzovaného obdobia plynulý nárast o 8 % vďaka investíciám, o ktorých sa rozhodlo pred zvýšením čínskeho dovozu. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa kapacita zvýšila o 3 %, po čom nasledoval ďalší nárast o tri percentuálne body v roku 2022 a ďalšie dva percentuálne body počas obdobia prešetrovania.

(265)

Využitie kapacity sa vyvíjalo podobne ako množstvo výroby. V rokoch 2021 až 2022 kleslo z 85 % na 71 %, po čom nasledovalo zvýšenie až na úroveň 81 %. Počas obdobia prešetrovania využitie kapacity znovu kleslo na 71 %.

4.6.2.2.   Množstvo predaja a podiel na trhu

(266)

Množstvo predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Množstvo predaja a podiel na trhu

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Objem predaja Únie neprepojeným zákazníkom (v tonách)

284 883

279 277

241 039

225 854

Index

100

98

85

79

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu (v %)

95

91

82

83

Index

100

96

86

88

Zdroj:

overený makrodotazník.

(267)

Počas celého posudzovaného obdobia objem predaja Únie výrazne klesol o 21 %. Medzi rokmi 2021 a 2022 objem predaja klesol o 2 % z približne 284 880 ton na približne 279 280 ton. V roku 2023 predaj výrazne klesol o 13 percentuálnych bodov na približne 241 040 ton. Počas obdobia prešetrovania sa predaj znížil o ďalších šesť percentuálnych bodov na približne 225 850 ton.

(268)

Pokiaľ ide o podiel na trhu, predaj Únie klesol z 95 % v roku 2021 na 91 % v roku 2022, čo predstavuje zníženie o 4 %. V roku 2023 sa podiel na trhu výrazne prepadol na 82 %, čo je pokles o 14 % v porovnaní s rokom 2021. Počas obdobia prešetrovania sa podiel na trhu mierne zvýšil o jeden percentuálny bod na 83 %.

(269)

Zníženie objemu predaja v roku 2022 môže súvisieť so slabou úrodou, ktorá sa spomína v odôvodnení 313, a so zníženým objemom výroby, ktorý je uvedený v tabuľke 5. Dôvodom hlavného poklesu objemu predaja Únie v roku 2023 a v období prešetrovania však bolo preniknutie čínskeho dovozu na trh za ceny, ktoré podhodnocovali výrobné odvetvie Únie, ako vyplýva z odôvodnenia 253.

(270)

Vývoj podielu na trhu počas posudzovaného obdobia ovplyvnili rovnaké faktory a hlavná strata trhového podielu v roku 2023 sa časovo zhodovala so zvýšeným trhovým podielom čínskeho dovozu.

4.6.2.3.   Rast

(271)

Výrobné odvetvie Únie stratilo počas posudzovaného obdobia 12 percentuálnych bodov podielu na trhu v dôsledku dovozu z Číny. Objem predaja sa výrazne prepadol o 21 %. Hlavnú stratu trhového podielu možno pripísať dovozu z Číny, keďže sa časovo zhodovala so zvýšeným trhovým podielom Číny, ktorý sa počas posudzovaného obdobia značne zvýšil z 2 % na 15 % a prekročil pokles spotreby v Únii, ktorá sa znížila o 9 %. Výrobné odvetvie Únie preto nezaznamenalo žiadny rast z hľadiska objemu výroby a predaja, a to aj napriek rozšíreniu výrobnej kapacity.

4.6.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(272)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Počet zamestnancov

3 648

3 449

3 658

3 456

Index

100

95

100

95

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

101

93

103

97

Index

100

92

102

96

Zdroj:

overený makrodotazník.

(273)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie klesla o 5 % z približne 3 460 zamestnancov na plný úväzok v roku 2021 na 3 456 takýchto zamestnancov počas obdobia prešetrovania. Tento vývoj vo veľkej miere zodpovedá trendu výrobnej kapacity znázornenému v tabuľke 5.

(274)

Keďže údaje o výrobe a zamestnanosti sú úzko prepojené, produktivita vyjadrená v tonách na zamestnanca sa zhoduje s trendom objemu výroby znázorneným v tabuľke 5.

4.6.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(275)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(276)

Kukurica cukrová bola predmetom predchádzajúceho antidumpingového prešetrovania. Konečné antidumpingové opatrenia na dovoz z Thajska boli uložené v roku 2007 (109) a predĺžené po revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti v rokoch 2013 (110) a 2019 (111). Po uložení opatrení výrobné odvetvie Únie dokázalo aspoň čiastočne opätovne dosiahnuť svoju úroveň ziskovosti a podiel na trhu.

4.6.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.6.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(277)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Priemerná jednotková predajná cena v Únii neprepojeným zákazníkom (v EUR/t)

[1 302 – 2 028 ]

[1 473 – 2 294 ]

[1 754 – 2 732 ]

[1 843 – 2 870 ]

Index

100

113

135

142

Priemerné jednotkové náklady na predaný tovar (v EUR/t)

[1 146 – 1 784 ]

[1 323 – 2 059 ]

[1 590 – 2 476 ]

[1 655 – 2 577 ]

Index

100

115

139

144

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(278)

Priemerná predajná cena neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 42 %. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa priemerná predajná cena zvýšila o 13 % z [1 302 – 2 028] EUR/t na [1 473 – 2 294] EUR/t. V roku 2023 sa priemerná predajná cena zvýšila o ďalších 22 percentuálnych bodov na [1 754 – 2 732] EUR/t. V období prešetrovania sa priemerná predajná cena zvýšila o ďalších sedem percentuálnych bodov na [1 843 – 2 870] EUR/t.

(279)

Tento zdanlivý pozitívny trend priemerných predajných cien by sa mal vnímať v kontexte významného zvýšenia nákladov, a to najmä nákladov na suroviny súvisiacich s kukuricou cukrovou, plechovkami a energiou. Napriek zvýšeniu predajných cien neboli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky schopní zvýšiť ceny na uspokojivú úroveň, ktorá by plne zodpovedala zvýšeniu nákladov.

(280)

Priemerné jednotkové náklady na predaný tovar sa v rokoch 2021 až 2022 zvýšili o 15 % z [1 146 – 1 784] EUR/t na [1 323 – 2 059] EUR/t. V roku 2023 sa náklady ďalej zvýšili na [1 590 – 2 476] EUR/t, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje dodatočný nárast o 24 percentuálnych bodov. Počas obdobia prešetrovania sa priemerné jednotkové náklady na tonu zvýšili o päť percentuálnych bodov na [1 655 – 2 577] EUR/t. V dôsledku toho priemerné dovozné ceny počas posudzovaného obdobia opísané v odôvodnení 251 boli neustále pod úrovňou priemerných jednotkových nákladov na predaný tovar.

4.6.3.2.   Náklady práce

(281)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

[29 702 – 46 250 ]

[34 296 – 53 404 ]

[30 203 – 47 030 ]

[33 281 – 51 823 ]

Index

100

115

102

112

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(282)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v roku 2022 zvýšili o 15 %, po čom nasledoval pokles o 13 % v roku 2023. V období prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca opäť zvýšili o 12 %. Zvýšenie priemerných nákladov práce súviselo s nárastom minimálnych miezd v dôsledku inflácie.

4.6.3.3.   Zásoby

(283)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Konečný stav zásob (v tonách)

[72 917 – 113 542 ]

[70 300 – 109 467 ]

[89 648 – 139 596 ]

[112 712 – 175 509 ]

Index

100

96

123

155

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby (%)

[143 – 222 ]

[150 – 234 ]

[274 – 427 ]

[355 – 553 ]

Index

100

105

192

249

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(284)

Medzi rokmi 2021 a 2022 sa konečný stav zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky znížil o 4 % zo [72 917 – 113 542] na [70 300 – 109 467] ton. V roku 2023 sa však konečný stav zásob podstatne zvýšil o 27 percentuálnych bodov na [89 648 – 139 596] ton s ďalším nárastom o dodatočných 32 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2021 na [112 712 – 175 509].

(285)

Znížená úroveň zásob v roku 2022 môže súvisieť so slabou úrodou v Únii. Zvýšenú úroveň zásob síce možno spojiť so sezónnym účinkom na konci kalendárneho roka, výrazný prudký nárast zásob v roku 2023 a v OP bol však jasným výsledkom nárastu dumpingového dovozu z Číny, ktorý znamenal, že výrobcovia z Únie neboli schopní predávať svoje výrobky.

4.6.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(286)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

[8 – 13 ]

[7 – 11 ]

[7 – 10 ]

[7 – 11 ]

Index

100

85

78

85

Peňažný tok (v EUR)

[8 548 316 – 13 310 950 ]

[-7 179 488 – -11 179 489 ]

[-26 396 595 – -41 103 270 ]

[- 299 781 – - 466 801 ]

Index

100

–84

– 309

–4

Čisté investície (v EUR)

[5 084 019 – 7 916 544 ]

[9 363 438 – 14 580 211 ]

[14 746 664 – 22 962 663 ]

[12 310 955 – 19 169 915 ]

Index

100

184

290

242

Návratnosť investícií (v %)

[17 – 27 ]

[15 – 23 ]

[14 – 21 ]

[13 – 20 ]

Index

100

88

79

76

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(287)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(288)

Ziskovosť sa v posudzovanom období znížila o 15 %.

(289)

Napriek tomu, že výrobné odvetvie Únie bolo stále ziskové, počas posudzovaného obdobia bolo neustále pod cieľovým ziskom na úrovni 14 %. Trend ziskovosti by sa mal posudzovať so zreteľom na značný pokles objemov predaja, zníženú výrobu, využitie kapacity a zamestnanosť, ako aj značný nárast úrovne zásob a oneskorený účinok obstarávaní a ročné trvanie zmlúv. Výrobné odvetvie Únie si v podstate dokázalo zachovať kladnú úroveň ziskovosti, no na úkor svojich objemov predaja.

(290)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa peňažný tok prudko prepadol o 184 %. V roku 2023 sa peňažný tok ďalej znížil o 225 percentuálnych bodov. Počas obdobia prešetrovania sa peňažný tok vrátil na takmer rovnakú úroveň ako v roku 2021.

(291)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky počas posudzovaného obdobia naďalej investovali, ako vyplýva z uvedených údajov o investíciách. Investície sa zvýšili o 84 % z [5 084 019 – 7 916 544] EUR v roku 2021 na [9 363 438 – 14 580 211] EUR v roku 2022. V roku 2023 sa investície zvýšili o 96 % na [14 746 664 – 22 962 663] EUR. Počas obdobia prešetrovania sa investície zvýšili o 38 % na [12 310 955 – 19 169 915] EUR. Investície sa vynaložili na rozšírenie výrobnej kapacity, ako je opísané v tabuľke 5, a na výmenu zariadení. Celkovo je toto odvetvie kapitálovo veľmi náročné a vyžaduje si veľké investície do výrobných zariadení. Výrobné odvetvie Únie dokázalo získať potrebný kapitál. V prípade neuloženia opatrení však budú ohrozené nielen budúce investície, ale aj budúcnosť existujúcich výrobných plánov.

(292)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Medzi rokmi 2021 a 2022 klesla o 12 % zo [17 – 27] % na [15 – 23] %. V roku 2023 sa návratnosť investícií ďalej znížila o 9 % na [14 – 21] %. Počas obdobia prešetrovania zaznamenala návratnosť investícií ďalší pokles o 3 % na [13 – 20] %.

4.6.4.   Analýza obstarávaní

(293)

Výrobky pod značkou maloobchodníkov predstavovali približne 70 % celkového predaja kukurice cukrovej v Únii počas posudzovaného obdobia a približne [35 – 55] % predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Všetka kukurica cukrová pod značkou maloobchodníkov sa predáva v Únii prostredníctvom postupov obstarávania. Počas procesu predaja na základe obstarávania výrobcovia z Únie nepriamo súťažia s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predávajú svoje výrobky prostredníctvom dovozcov. Aby Komisia získala potrebný prehľad o trhu s kukuricou cukrovou, vyžiadala si podrobné informácie o obstarávaniach od výrobcov z Únie a dovozcov zaradených do vzorky. Boli vyžiadané informácie o vlastnostiach obstarávaní, ako je postup, načasovanie a iné relevantné vlastnosti.

(294)

Z prešetrovania vyplynulo, že obstarávania možno usporiadať rôznymi formami, napr. na online platformách alebo prostredníctvom e-mailovej, telefonickej alebo osobnej komunikácie, v závislosti od obchodného a predajného modelu rokujúcich strán. Rokovania o obstarávaniach sa uskutočňujú v období od mája do augusta daného roka za predaj, ktorý sa vzťahuje na rok nasledujúci po rokovaniach.

(295)

Postup obstarávaní prebieha v rôznych fázach. Najskôr výrobcovia kukurice cukrovej z Únie požiadajú maloobchodníkov o informácie o ich potrebe výrobkov vlastnej značky a značky maloobchodníkov. Maloobchodníci v odpovedi uvedú, aký objem potrebujú. Obstarávacie rokovania môže iniciovať aj maloobchodník tak, že si vyžiada podrobnosti týkajúce sa dostupných objemov, ktoré výrobcovia môžu predať maloobchodníkom. Maloobchodníci zvyčajne iniciujú rokovania súbežne s viacerými výrobcami vrátane výrobcov z Únie i z krajín mimo Únie. V druhom kroku výrobcovia kukurice cukrovej reagujú na žiadosť maloobchodníka ponukami objemov a príslušných cien. V treťom kroku maloobchodník a výrobcovia kukurice cukrovej z Únie alebo dovozcovia z EÚ začnú rokovania, ktoré sú zvyčajne zamerané na cenu kukurice cukrovej. V prípade kukurice cukrovej vlastnej značky maloobchodníci vo všeobecnosti rokujú o cene, a nie objeme. Vo štvrtom kroku maloobchodník rozhodne o rozdelení objemu medzi rôznych výrobcov a dodávateľov kukurice cukrovej a strany dokončia dohodu o predaji na nadchádzajúci rok. V piatom kroku, po ukončení rokovaní výrobcovia kukurice cukrovej z Únie a z krajín mimo Únie dodávajú dohodnutý objem počas celého obdobia september – august za dohodnuté ceny.

(296)

Čínsky dovoz má vplyv na rokovania o obstarávaniach, keďže obmedzuje schopnosť dohodnúť sa na spravodlivých cenách a znižuje množstvo víťazných obstarávaní. V dôsledku toho sa objemy výroby výrobcov z Únie museli znížiť, pričom výrobné odvetvie podlieha vysokým fixným nákladom, ktoré zostali nezmenené, a fixné náklady na jednotku sa tak zvýšili. Čínsky dovoz nepriamo ovplyvnil aj predaj výrobku vlastnej značky, keďže spotrebitelia majú tendenciu byť citliví na ceny a uprednostňujú nákup lacnejšieho výrobku značky maloobchodníkov, ak je cenový rozdiel v porovnaní s výrobkami vlastnej značky výrazný. Informácie, ktoré predložil výrobca z Únie, takisto potvrdili značný pokles podielu obstarávaní, v ktorých bol úspešný.

(297)

Vzhľadom na povahu obstarávaní a cyklus výroby a predaja kukurice cukrovej treba vziať do úvahy aj oneskorený účinok dovozu. S ohľadom na to, že výsledky rokovaní o obstarávaniach sa vzťahujú na nasledujúci rok počnúc septembrom, účinok na objemy a predajné ceny nadobudne účinnosť až v nasledujúcom roku. Účinok cenového tlaku vyvíjaného čínskymi cenami počas obdobia prešetrovania preto stále nie je úplne viditeľný, pretože sa bude postupne prejavovať po posudzovanom období. Ako je opísané v odôvodnení 289, úrovne zásob sa výrazne zvýšili na úkor objemov predaja.

4.7.   Záver o ujme

(298)

K zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie dochádzalo na trhu s mierne klesajúcim dopytom. Počas posudzovaného obdobia sa spotreba znížila o 9 %, ale podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol vo väčšej miere z 95 % v roku 2021 na 83 % počas posudzovaného obdobia. Súviselo to s cenovým tlakom vznikajúcim v dôsledku čínskeho dovozu, s ktorým sa spája výrazné cenové podhodnotenie a, v každom prípade, stlačenie cien, keďže ceny čínskeho dovozu boli neustále pod úrovňou priemerných jednotkových nákladov na predaný tovar. Takéto stlačenie cien zabránilo výrobnému odvetviu Únie upraviť svoje predajné ceny, aby plne zodpovedali nárastu cien v súvislosti so surovinami, čoho výsledkom bol klesajúci zisk, ktorý bol počas posudzovaného obdobia neustále pod cieľovým ziskom, k čomu sa pridal výrazný pokles objemu predaja.

(299)

Hoci vývoj predajných cien zaznamenal počas posudzovaného obdobia pozitívny trend s nárastom o 42 %, súviselo to so značne zvýšenými cenami hlavných surovín. Zvýšenie predajných cien však neumožnilo v plnom rozsahu pokryť nárast cien surovín, čo sa prejavilo vo zvýšení priemerných jednotkových nákladov na predaný tovar o 44 % a výsledkom bol pokles predaných množstiev o 21 %.

(300)

Väčšina ukazovateľov vykazovala negatívny trend, pričom zisk klesol o 21 % a peňažný tok sa znížil o –104 %. Objemy predaja a výroby, ako aj využitie kapacity sa počas obdobia prešetrovania značne znížili, čo naznačuje ujmu z hľadiska objemu. Konečný stav zásob hotových výrobkov bol ovplyvnený čínskym dovozom a značne sa zvýšil, čo malo negatívny vplyv aj na peňažný tok a podstatne zvýšilo fixné náklady. Ceny čínskeho dovozu boli neustále pod úrovňou priemerných predajných cien výrobného odvetvia Únie a priemerných jednotkových nákladov na predaný tovar. Vývoj čínskych dovozných cien vzhľadom na rastúce množstvá a negatívne ukazovatele ujmy jasne preukazoval cenový tlak.

(301)

Počas posudzovaného obdobia sa výrobnému odvetviu Únie podarilo realizovať investície na rozšírenie výrobných kapacít. Zatiaľ čo rozhodnutia o realizácii týchto investícií boli prijaté pred nárastom čínskeho dovozu, v prípade neuloženia opatrení môžu byť ohrozené budúce investície.

(302)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(303)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými známymi faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto známe faktory: dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť, zníženie spotreby a ostatné faktory vrátane slabej úrody kukurice cukrovej v roku 2022 v EÚ, záplav v Thajsku a vplyvu vojny na Ukrajine na náklady na suroviny a energiu.

5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(304)

Ako je uvedené v tabuľke 3, objem dumpingového dovozu z Číny sa značne zvýšil z približne 6 480 ton v roku 2021 na 40 050 ton v období prešetrovania. Pokiaľ ide o podiel na trhu, dumpingový dovoz z Číny zvýšil svoj podiel z 2 % v roku 2021 na 15 % v období prešetrovania.

(305)

Priemerná cena čínskeho dovozu bola stále výrazne nižšia ako priemerná cena a priemerné jednotkové náklady na predaný tovar výrobného odvetvia Únie. Medzi rokom 2022 a obdobím prešetrovania čínske priemerné dovozné ceny značne klesli o 33 %, zatiaľ čo cenové podhodnotenie sa potvrdilo v odôvodnení 253.

(306)

Tieto pozorované javy sa časovo zhodovali s 12 % znížením podielu výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia z 95 % v roku 2021 na 83 %. Tento pokles presiahol pokles spotreby o 9 % počas posudzovaného obdobia.

(307)

Čínsky dovoz mal značný negatívny účinok na objemy predaja výrobného odvetvia Únie, ktoré sa v roku 2023 a v období prešetrovania výrazne prepadli, ako je opísané v odôvodnení 266. Objem výroby sa počas obdobia prešetrovania znížil o 9 percentuálnych bodov. Zároveň značne klesol podiel obstarávaní, v ktorých malo výrobné odvetvie Únie úspech, kým zásoby (v absolútnom vyjadrení, ako aj z hľadiska výroby a predaja) sa podstatne zvýšili. Tieto trendy, najmä pokiaľ ide o uvedené objemy predaja a podiely na trhu, môžu byť spojené s ujmou z hľadiska objemu spôsobenou čínskym dovozom.

(308)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 255, dovoz z Číny zapríčinil v roku 2023 stlačenie cien výrobného odvetvia Únie. Takéto stlačenie cien znamenalo, že hoci sa jednotkové náklady výrobcov z Únie v roku 2022 zvýšili o viac ako 30 % a v roku 2023 o ďalších 13 % v dôsledku zvýšených nákladov na suroviny a energiu, výrobcovia z Únie neboli schopní upraviť svoje predajné ceny, aby plne zodpovedali nárastu cien spojeného so surovinami. V dôsledku tohto stláčania cien sa ziskovosť v posudzovanom období znížila. Hoci zisk zostal kladný, počas posudzovaného obdobia bol neustále pod cieľovým ziskom. Príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma aspektmi potvrdzuje časová zhoda medzi zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie a významnou prítomnosťou dumpingového dovozu z Číny, podhodnocovaním cien výrobného odvetvia Únie a stláčaním cenových úrovní na trhu Únie.

(309)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

5.2.   Vplyv ostatných faktorov

5.2.1.   Dovoz z tretích krajín

(310)

Množstvo dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjalo takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

Krajina

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Thajsko

Objem (v tonách)

4 345

4 863

3 293

3 638

 

Index

100

112

76

84

 

Podiel na trhu (v %)

1,4

1,5

1,1

1,3

 

Priemerná cena (v EUR/t)

1 115

1 392

1 186

1 264

 

Index

100

125

106

113

Všetky tretie krajiny okrem dotknutej krajiny spolu

Objem (v tonách)

7 654

10 630

7 538

6 339

 

Index

100

139

98

83

 

Podiel na trhu (v %)

2,4

3,2

2,4

2,2

 

Priemerná cena (v EUR/t)

1 206

1 952

1 874

1 498

 

Index

100

162

155

124

Zdroj:

Eurostat (databáza Comext).

(311)

Na dovoz z Thajska sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, ako je uvedené v odôvodnení 276. Počas posudzovaného obdobia sa úroveň dovozu mierne znížila zo 4 345 ton v roku 2021 na 3 640 ton v období prešetrovania. V dôsledku toho sa podiel na trhu znížil z 1,4 % na 1,3 % a zostal na celkovo nízkej úrovni. Cenové úrovne dovozu z Thajska síce boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, thajský dovoz však nedokázal získať žiadny dodatočný podiel na trhu. Daný vplyv sa preto považoval za obmedzený, ak nie zanedbateľný, a Komisia preto dospela k záveru, že neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(312)

Komisia usúdila, že dovoz z iných tretích krajín bol na veľmi nízkych úrovniach počas celého posudzovaného obdobia. Počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel v prípade všetkých iných tretích krajín znížil z 2,4 % v roku 2021 na 2,2 % v období prešetrovania. Priemerná cenová úroveň zostala pod cenovou úrovňou výrobného odvetvia Únie, hoci sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 24 %. Hoci Komisia nemohla vylúčiť, že tento dovoz prispel k ujme výrobného odvetvia Únie, vzhľadom na jeho nízky a stabilný objem sa vplyv považoval za obmedzený, a Komisia preto dospela k záveru, že neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.2.   Nízky výnos kukurice cukrovej v EÚ v roku 2022

(313)

Komora CFNA a neprepojený dovozca Otto Frank vo svojich pripomienkach k prešetrovaniu usúdili, že nízky poľnohospodársky výnos kukurice cukrovej v EÚ v roku 2022 zapríčinený suchom prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(314)

Spoločnosť Otto Frank sa domnievala, že nízky poľnohospodársky výnos kukurice cukrovej v EÚ v roku 2022, ktorý bol zapríčinený rozsiahlymi suchami, predstavoval hlavný faktor prispievajúci k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Dovozca vysvetlil, že v dôsledku tejto slabej úrody sa produkcia kukurice vrátane kukurice cukrovej v EÚ v roku 2022 znížila o 28,9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, pričom bola 24,3 % pod päťročným priemerom (112). V dôsledku toho sa ceny surovín prudko zvýšili (113). Spoločnosť Otto Frank sa domnievala, že po zvýšených odhadoch cien a rizikách nedostatočných dodávok od výrobného odvetvia Únie sa niektorí maloobchodníci v EÚ rozhodli zmeniť svoju stratégiu obstarávania nákupom kukurice cukrovej z Číny namiesto od výrobcov z Únie. Dovozca tvrdil, že rok nízkych poľnohospodárskych výnosov bude mať vplyv aj na nasledujúci rok produkcie, keďže výrobcovia musia plniť zmluvy z predchádzajúcej sezóny, a to bez toho, aby zostal akýkoľvek prebytok. Výsledkom toho bolo váhanie maloobchodníkov, či sa vrátiť k dodávkam od výrobcov z Únie po uzavretí zmlúv na roky 2023 a 2024, a to z dôvodu neistoty týkajúcej sa poľnohospodárskych výnosov v roku 2023, naďalej vysokých cien surovín a predchádzajúcich dodávok z Číny, vďaka ktorým sa predišlo nedostatočnej ponuke. Dovozca sa domnieval, že po znížení cien surovín ku koncu roka 2023 a zotavení poľnohospodárskych výnosov v rokoch 2023 a 2024 však zákazníci opäť nakupovali kukuricu cukrovú vyprodukovanú v EÚ, a nárast čínskeho dovozu považoval za dočasný odklon.

(315)

Komora CFNA tvrdila, že príčinou náhlej zmeny dovozu z Číny v roku 2022 bola veľká objednávka zadaná spoločnosťou Lidl, ktorá predstavovala približne 60 % celkového vývozu z Číny.

(316)

Komisia poznamenala, že komora CFNA toto tvrdenie bližšie nespresnila ani neposkytla žiadne podporné dôkazy. Bolo preto zamietnuté.

(317)

Z analýzy objemu výroby v odôvodnení 262 vyplynul pokles objemu výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky za rok 2022. V nasledujúcom roku sa však objem výroby vrátil na bežnú úroveň, zatiaľ čo čínsky dovoz naďalej vstupoval do Únie za dumpingové ceny. Hoci nemožno vylúčiť, že nízky výnos kukurice cukrovej prispel k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, berúc do úvahy, že bol limitovaný len na jeden rok posudzovaného obdobia, usúdilo sa, že neoslabil príčinnú súvislosť v takom rozsahu, že by nebola skutočná alebo podstatná.

5.2.3.   Záplavy v Thajsku

(318)

Komora CFNA tvrdila, že ďalšou príčinou ujmy bola nedostatočná ponuka zapríčinená záplavami v Thajsku.

(319)

Komisia poznamenala, že komora CFNA toto tvrdenie bližšie nespresnila ani neposkytla žiadne ďalšie podporné dôkazy.

(320)

Hoci Thajsko v roku 2022 skutočne postihli vážne záplavy, ktoré mali negatívny dosah na odvetvie poľnohospodárstva, a najmä na produkciu ryže (114), štatistiky dovozu opísané v tabuľke 12 s úrovňou dovozu kukurice cukrovej s pôvodom v tretích krajinách svedčia o tom, že úroveň dovozu kukurice cukrovej z Thajska nebola negatívne ovplyvnená. Naopak, dovoz z Thajska sa medzi rokmi 2021 a 2022 zvýšil zo 4 345 ton na 4 863 ton, čo predstavuje nárast o 12 %. Komisia preto nepovažovala záplavy v Thajsku za príčinu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

5.2.4.   Zníženie spotreby

(321)

Ako sa opisuje v odôvodnení 243, spotreba v Únii sa v rokoch 2021 až 2022 zvýšila o 3 %, po čom v porovnaní s rokom 2021 nasledoval značný pokles o 9 % v období prešetrovania. Zároveň sa výrazne zvýšil čínsky dovoz zo 6 % v roku 2022 na 16 % v roku 2023, pričom podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol z 91 % na 82 %.

(322)

Hoci tento pokles spotreby mohol prispieť k zníženiu výroby a predaja v dôsledku nižšieho dopytu, Komisia zistila, že pokles podielu výrobného odvetvia Únie na trhu sa časovo zhodoval so ziskom trhového podielu zo strany čínskeho vývozu. Podľa Komisie tak zníženie spotreby neoslabilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovým čínskym dovozom a značnou ujmou v takom rozsahu, že by nebola skutočná alebo podstatná.

5.2.5.   Náklady na suroviny a energiu

(323)

Komora CFNA sa domnievala, že vojna na Ukrajine mohla výrobcom z Únie priniesť výzvy v podobe zvýšených nákladov na energiu a výzvy spojené s bezpečnosťou dodávok.

(324)

Ako sa uvádza v odôvodnení 280, priemerné jednotkové náklady na predaný tovar sa v roku 2022 zvýšili o viac ako 30 % a v roku 2023 o ďalších 5 %, čoho príčinou bolo najmä zvýšenie cien hlavných surovín, ako je energia, plechovky a kukurica cukrová. Z dôvodu tlaku čínskeho dovozu na ceny však výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny v súlade so zvýšením svojich nákladov a zostať životaschopné.

(325)

Hoci nebolo možné vylúčiť, že zvýšenie cien surovín prispelo k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, Komisia usúdila, že neoslabilo príčinnú súvislosť v takom rozsahu, že by nebola skutočná alebo podstatná.

5.3.   Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(326)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

 

2021

2022

2023

Obdobie prešetrovania

Objem vývozu (v tonách)

[51 698 – 80 502 ]

[46 673 – 72 677 ]

[36 129 – 56 260 ]

[35 794 – 55 738 ]

Index

100

90

70

69

Priemerná cena (v EUR/t)

[1 285 – 2 003 ]

[1 466 – 2 285 ]

[1 671 – 2 603 ]

[1 786 – 2 782 ]

Index

100

114

130

139

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(327)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 31 %. Predajné ceny týchto vývozov sa za rovnaké obdobie zvýšili o 39 %.

(328)

Vzhľadom na to, že objemy vývozu predstavujú približne len 10 % predaja v Únii a že objemy predaja a ceny vykazovali podobný trend ako predaj výrobného odvetvia Únie v Únii, je zrejmé, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie nie je kľúčovým prvkom celkového posúdenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(329)

Komisia preto dospela k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie nespôsobila výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu ani nemohla oslabiť príčinnú súvislosť týkajúcu sa čínskeho dovozu.

5.4.   Záver o príčinnej súvislosti

(330)

Komisia stanovila príčinnú súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z Číny. K nárastu čínskeho dovozu v roku 2023 a v období prešetrovania došlo v rovnakom čase ako k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie. Prudký nárast čínskeho podielu na trhu viedol k značnému poklesu predaja výrobcov z Únie v roku 2023 a v období prešetrovania a k zníženiu objemov výroby v období prešetrovania. Zároveň prudko vzrástli úrovne zásob a znížil sa podiel úspešných ponúk v obstarávaniach. Trend týchto ukazovateľov objemu vykazuje jasnú ujmu z hľadiska objemu. Čínsky dovoz sa uskutočňoval za ceny, ktoré výrazne podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Hoci ziskovosť zostala kladná, bola neustále pod cieľovým ziskom.

(331)

Ďalšími skúmanými faktormi bol dovoz z iných tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, záplavy v Thajsku, zníženie spotreby v Únii a slabá úroda kukurice cukrovej v roku 2022.

(332)

Komisia preto rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Zistilo sa, že žiadny z faktorov, či už spoločne s inými faktormi alebo samostatne, nemal na situáciu výrobného odvetvia Únie dostatočne významný vplyv, aby ním bolo možné spochybniť záver, že značnú ujmu spôsoboval čínsky dovoz.

(333)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou. Ujmu tvoria najmä stratené objemy v súvislosti s objemami predaja a výroby, využitím kapacity a so zvýšenými úrovňami zásob. Výrobné odvetvie Únie zároveň trpelo v dôsledku nízkych dovozných cien, ktoré podhodnocovali predajné ceny Únie a znižovali úroveň ziskovosti, ktorá bola neustále pod cieľovým ziskom.

6.   ÚROVEŇ OPATRENÍ

(334)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(335)

V tomto prípade navrhovatelia tvrdili, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tejto fáze prešetrovania Komisia neprijala žiadne rozhodnutie týkajúce sa deformácií cien surovín, ktoré sa prijme v konečnej fáze prešetrovania.

6.1.   Rozpätie predaja pod cieľovú cenu

(336)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(337)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred nárastom dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskumu, vývoja a inovácií, ako aj úroveň ziskovosti, ktorá sa očakáva za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(338)

Komisia najskôr stanovila základný zisk pokrývajúci celkové náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Tento základný zisk sa stanovil na základe ziskovosti výrobného odvetvia Únie, ktorá by sa podľa predpokladov dosiahla v prípade neexistencie dumpingového čínskeho dovozu. Takéto ziskové rozpätie bolo stanovené na 14 %. Táto úroveň ziskovosti bola potvrdená už v predchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní, pri ktorom sa posudzoval dovoz z Thajska (115).

(339)

Komisia na základe toho vypočítala cenu podobného výrobku nespôsobujúcu výrobnému odvetviu Únie ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených počas obdobia prešetrovania do vzorky uplatnila uvedené ziskové rozpätie.

(340)

Komisia potom určila úroveň rozpätia predaja pod cieľovú cenu na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(341)

Úpravy vývoznej ceny opísané v bode 3.4.2 sa vzťahujú aj na ceny CIF použité pri výpočtoch predaja pod cieľovú cenu.

(342)

Úroveň predaja pod cieľovú cenu v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v Číne“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri odôvodnenie 234).

Krajina

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (%)

Rozpätie ujmy (%)

Čína

Sunflower Group:

—

Sun Flower Food Industry (Xinfeng) Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

—

Sunny Food Industry Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

42,4

37,5

 

Zhangzhou Tongfa Foods Industry Co., Ltd, Chang-čou, Čína

54,3

81,8

 

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

48,1

61,2

 

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine

54,3

81,8

6.2.   Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie

(343)

Ako je vysvetlené v oznámení o začatí konania, navrhovateľ v podnete poskytol dostatočné dôkazy o tom, že pokiaľ ide o dotknutý výrobok, v dotknutej krajine existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Podľa dôkazov v podnete oceľové plechovky, ktoré predstavujú aspoň 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku, podliehajú v dotknutej krajine vývoznej DPH.

(344)

Komisia bude pokračovať v prešetrovaní údajných deformácií s cieľom vykonať posúdenie primeranej úrovne opatrení v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia v konečnej fáze prešetrovania. Komisia sa preto nakoniec rozhodla v tejto fáze určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia.

(345)

Pokiaľ ide o skupinu Sunflower Group, predbežné antidumpingové clo je preto stanovené na úrovni rozpätia predaja pod cieľovú cenu.

(346)

Pokiaľ ide o skupinu Tongfa Group, predbežné antidumpingové clo je preto stanovené na úrovni dumpingového rozpätia.

6.3.   Záver o úrovni opatrení

(347)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

Krajina

Spoločnosť

Predbežné antidumpingové clo

Čína

Sunflower Group:

—

Sun Flower Food Industry (Xinfeng) Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

—

Sunny Food Industry Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

37,5  %

 

Zhangzhou Tongfa Foods Industry Co., Ltd, Chang-čou, Čína

54,3  %

 

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

48,1  %

 

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine

54,3  %

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(348)

Keďže sa Komisia rozhodla, že v tomto štádiu uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov, používateľov, spotrebiteľov a poľnohospodárov.

7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(349)

Výrobné odvetvie Únie tvorí 11 výrobcov alebo skupín výrobcov, ktorí zamestnávajú približne 3 460 ľudí (zamestnancov na plný úväzok). Výrobcovia sú rozšírení po celej Únii s viacerými výrobcami nachádzajúcimi sa v Maďarsku a vo Francúzsku.

(350)

Vzhľadom na zistenia značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by uloženie opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje predajné ceny a zlepšiť svoju ziskovosť v súlade s nárastom nákladov a udržať si tak konkurencieschopnú úroveň na trhu. Výrobné odvetvie Únie by takisto mohlo získať späť stratený podiel na trhu zvýšením objemu výroby a predaja na trhu Únie. V dôsledku zvýšeného čínskeho dovozu výrobcovia z Únie nedokázali predať svoj objem výroby a v roku 2023 a v období prešetrovania nahromadili vysokú úroveň zásob. Uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo predať svoje existujúce úrovne zásob, čím by sa znížili fixné náklady.

(351)

Neexistencia opatrení by pravdepodobne prehĺbila významné negatívne účinky na výrobné odvetvie Únie, pokiaľ ide o nižšie objemy predaja a výroby, ako aj ďalšie zvyšovanie úrovní zásob. Ďalšie stlačenie cien, ktoré by viedlo k ďalšiemu finančnému zhoršeniu jeho hospodárskej situácie z hľadiska ziskovosti a budúcich investícií, by ohrozilo jeho budúcnosť a zamestnanosť.

(352)

Je preto jasné, že predbežné opatrenia sú v záujme výrobného odvetvia Únie.

7.2.   Záujem neprepojených dovozcov a obchodníkov

(353)

V deň začatia konania bolo oslovených 20 neprepojených dovozcov, obchodníkov a maloobchodníkov. Ako je opísané v odôvodnení 32, požadované informácie poskytlo šesť neprepojených dovozcov a obchodníkov. Vybrala sa vzorka dvoch neprepojených dovozcov, z ktorých jeden neprepojený dovozca poskytol vyplnený dotazník, ktorý bol overený. Na tohto spolupracujúceho dovozcu pripadalo počas obdobia prešetrovania približne [17 – 27] % dovozu kukurice cukrovej. Uskutočnilo sa vypočutie so združeniami dovozcov FRUCOM a Waren-Verein.

(354)

Spolupracujúci dovozca sa domnieval, že v prípade uloženia opatrení maloobchodné výrobky z kukurice cukrovej z ČĽR zmiznú z trhu. Dovozca tvrdil, že v krátkodobom horizonte dovozcovia prídu o konkurencieschopnosť v súvislosti s predajom kukurice cukrovej z krajín mimo EÚ a pre nedostatok alternatívnych zdrojov dodávok z trhov iných tretích krajín. V dôsledku toho sa zníži obrat a zisky, čo môže mať vplyv na úroveň zamestnanosti.

(355)

Berúc do úvahy, že kukurica cukrová predstavovala pomerne malý podiel na obrate spolupracujúceho dovozcu, a so zreteľom na to, že počet zamestnancov na plný úväzok priamo súvisiacich s kukuricou cukrovou je pomerne nízky, usudzuje sa, že dovozcovia by neboli neprimerane ovplyvnení uložením opatrení. Komisia okrem toho usúdila, že v prípade budúcich kúpnych zmlúv bude dovozca schopný aspoň čiastočne preniesť zvýšenie cien na svojich zákazníkov.

(356)

Spolupracujúci dovozca zdôraznil potenciálnu existenčnú hrozbu retroaktívneho výberu antidumpingových ciel.

(357)

Ako je opísané v odôvodnení 387, v tejto fáze prešetrovania nie je možné prijať žiadne rozhodnutie o retroaktívnom výbere ciel.

(358)

V prípade neuloženia opatrení budú dovozcovia pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v dovoze kukurice cukrovej z ČĽR a jej predaji maloobchodníkom, odvetviu stravovacích služieb alebo iným používateľom.

7.3.   Záujem maloobchodníkov a spotrebiteľov

(359)

V deň začatia prešetrovania Komisia oslovila viacero maloobchodníkov s kukuricou cukrovou. Nebola poskytnutá žiadna súčinnosť. Vzhľadom na špecifikáciu trhu s kukuricou cukrovou sú opatreniami dotknutí aj súkromní spotrebitelia a iní používatelia kukurice cukrovej, ako napríklad stravovacie firmy.

(360)

V prípade uloženia opatrení budú maloobchodníci a iní používatelia v dôsledku opatrení čeliť vyšším nákladom na nákup kukurice cukrovej.

(361)

Spolupracujúci dovozca kritizoval, že priemerné nákupné ceny účtované maloobchodníkmi povedú k zvýšeniu cien pre súkromných spotrebiteľov. Dovozca sa ďalej domnieval, že odvetvie stravovacích služieb bude takisto negatívne ovplyvnené nárastom cien v dôsledku cenového tlaku spôsobeného zvýšenými nákladmi a cenami potravín a nižšou ochotou zákazníkov utrácať na jedlo mimo domácnosti. Keďže sa konzervovaná kukurica cukrová vyrába v EÚ len v malých objemoch, hlavné dodávky zostanú z ČĽR za zvýšené ceny.

(362)

V prípade neuloženia opatrení maloobchodníci, súkromní spotrebitelia a iní používatelia budú pravdepodobne profitovať z nižších cien.

(363)

Komisia usúdila, že kukurica cukrová predstavuje veľmi malý podiel nákupného koša spotrebiteľov. Prípadný vplyv uloženia antidumpingových ciel na finančnú situáciu priemerného spotrebiteľa bude pravdepodobne zanedbateľný.

(364)

Vzhľadom na nespoluprácu maloobchodníkov a iných používateľov a berúc do úvahy, že kukurica cukrová predstavuje len okrajový percentuálny podiel ich predaja, ako aj obmedzený priestor v regáloch maloobchodných predajní, sa dospelo k predbežnému záveru, že navrhované opatrenia na nich nebudú mať podstatný vplyv.

7.4.   Záujem dodávateľov

(365)

Ako sa uvádza v odôvodnení 280, hlavnými surovinami na výrobu kukurice cukrovej sú surová kukurica cukrová a plechovky. Po začatí prešetrovania sa prihlásilo jedno združenie výrobcov plechoviek. Okrem toho podnet podporili združenia poľnohospodárov.

(366)

V prípade uloženia opatrení budú dodávatelia kukurice cukrovej môcť pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti.

(367)

Ak sa opatrenia neprijmú, na dodávateľov to pravdepodobne bude mať vplyv v prípade, že výrobcovia kukurice cukrovej z Únie budú musieť znížiť svoj objem výroby. Vzhľadom na to, že poľnohospodári a výrobcovia plechoviek sú úzko prepojení s odvetvím kukurice cukrovej, je veľmi pravdepodobné, že zníženie výroby kukurice cukrovej v Únii ovplyvní aj podnikateľskú činnosť dodávateľov.

(368)

Spolupracujúci dovozca kritizoval, že v prípade uloženia opatrení nebude existovať žiadna záruka, že predovšetkým hlavní účastníci trhu prenesú svoj dodatočný zisk.

(369)

Komisia usúdila, že dodávatelia budú významnejšie postihnutí v prípade neuloženia opatrení, keďže by prišli o určitú časť svojho podnikania. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(370)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že je nepravdepodobné, že by uloženie opatrení negatívne ovplyvnilo dodávateľov.

7.5.   Obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu Únie a riziko nedostatočnej ponuky

(371)

Spolupracujúci dovozca Otto Frank vo vyplnenom dotazníku kritizoval obmedzenú hospodársku súťaž v prípade uloženia opatrení z dôvodu nízkeho počtu výrobcov z EÚ, pričom upozornil na vznik oligopolnej situácie na trhu. Dovozca takisto varoval, že v prípade budúcich nízkych poľnohospodárskych výnosov nebude možné zaručiť dostupnosť kukurice cukrovej v Únii.

(372)

Spolupracujúci dovozca sa ďalej domnieval, že okrem Číny nie je žiadna iná tretia krajina schopná splniť štandard kvality a byť cenovo konkurencieschopná vzhľadom na požiadavky európskeho trhu.

(373)

Komisia usúdila, že uloženie opatrení nezabráni vstupu dovozu podliehajúceho týmto opatreniam do Únie, ale že účelom opatrení je skôr odstrániť vplyv deformovaných trhových podmienok vyplývajúcich z prítomnosti dumpingového dovozu.

(374)

Počas obdobia prešetrovania tvorilo výrobné odvetvie Únie 11 výrobcov alebo skupín výrobcov. Ako je znázornené v odôvodnení 262, výrobné odvetvie Únie vykonávalo činnosť počas obdobia prešetrovania výrazne pod plnou kapacitou. Usudzuje sa preto, že výrobné odvetvie Únie bude schopné zvýšiť svoj objem výroby pred dosiahnutím prípadných kapacitných obmedzení. Výrobcovia z Únie navyše nahromadili značnú úroveň zásob kukurice cukrovej v dôsledku dovozu z Číny, ktoré sú takisto k dispozícii na predaj.

(375)

Spolupracujúci dovozca sa domnieval, že okrem Číny nie je žiadna iná tretia krajina schopná splniť štandard kvality a byť cenovo konkurencieschopná vzhľadom na požiadavky európskeho trhu.

(376)

Vzhľadom na uvedené úvahy, trhové podiely a počet nezávislých dodávateľov dotknutého výrobku, sa uvedené tvrdenia týkajúce sa otázok hospodárskej súťaže zamietajú.

7.6.   Záver o záujme Únie

(377)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz kukurice cukrovej s pôvodom v ČĽR nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

8.   PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(378)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(379)

V súlade s pravidlom menšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz kukurice cukrovej s pôvodom v Číne mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia v odôvodnení 342. Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(380)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

Krajina

Spoločnosť

Predbežné antidumpingové clo

Čína

Sunflower Group:

—

Sun Flower Food Industry (Xinfeng) Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

—

Sunny Food Industry Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

37,5  %

 

Zhangzhou Tongfa Foods Industry Co., Ltd, Chang-čou, Čína

54,3  %

 

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

48,1  %

 

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine

54,3  %

(381)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(382)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatnenie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Kým sa takáto faktúra nepredloží, na dovoz by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine“.

(383)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(384)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

9.   REGISTRÁCIA

(385)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(386)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(387)

V tejto fáze konania nie je možné prijať žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatnení antidumpingových opatrení.

10.   INFORMÁCIE V PREDBEŽNEJ FÁZE

(388)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(389)

Pripomienky poskytla skupina Sunflower Group aj skupina Tongfa Group. Komisia na základe pripomienok skupiny Sunflower Group týkajúcich sa presnosti výpočtov týkajúcich sa spotrebného materiálu a nákladov na domácu prepravu na účely určenia normálnej hodnoty prehodnotila svoje výpočty dumpingu pre obe skupiny. Ďalšie pripomienky od oboch skupín sa týkali metodiky použitej pri výpočte dumpingu, a preto sa budú vo vhodných prípadoch riešiť v konečnej fáze prešetrovania.

11.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(390)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(391)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, pripravenej alebo konzervovanej v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, a kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, pripravenej alebo konzervovanej inak než v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, inej než výrobky položky 2006 , v súčasnosti patriacej pod číselné znaky KN ex 2001 90 30 (kód TARIC 2001 90 30 10) a ex 2005 80 00 (kód TARIC 2005 80 00 10) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Krajina pôvodu

Spoločnosť

Predbežné antidumpingové clo

Doplnkový kód TARIC

Čínska ľudová republika

Sunflower Group:

—

Sun Flower Food Industry (Xinfeng) Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

—

Sunny Food Industry Co., Ltd, mesto Kan-čou, Čína

37,5  %

89SJ

 

Zhangzhou Tongfa Foods Industry Co., Ltd, Chang-čou, Čína

54,3  %

89SK

 

Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe

48,1  %

 

 

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

54,3  %

8999

3.   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný (-á), potvrdzujem, že (objem v používaných jednotkách) (dotknutého výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (dotknutej krajine). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Kým sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetok ostatný dovoz s pôvodom v Číne.

4.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

5.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Zainteresované strany predložia svoje písomné pripomienky k tomuto nariadeniu Komisii do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie Komisiou, tak urobia do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach, sa vyzývajú, aby tak urobili do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre vypočutie môže preskúmať žiadosti predložené po tejto lehote a ak je to vhodné, môže rozhodnúť, či takéto žiadosti prijme.

Článok 3

1.   Colným orgánom sa týmto nariaďuje, aby zastavili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2025/309.

2.   Zhromaždené údaje o výrobkoch, ktoré boli v EÚ uvedené do obehu s cieľom spotreby najviac 90 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa uchovávajú do nadobudnutia účinnosti prípadných konečných opatrení alebo ukončenia tohto konania.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. augusta 2025

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)   Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitej pripravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C, C/2024/7407, 9.12.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/7407/oj).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/309 zo 14. februára 2025, ktorým sa zavádza registrácia dovozu určitej pripravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L, 2025/309, 17.2.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/309/oj).

(4)  Rozhodnutie Komisie 2012/343/EÚ z 27. júna 2012 o ukončení antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov zo sójového proteínového koncentrátu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2012, s. 38, odôvodnenia 161 – 167, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2012/343/oj).

(5)   https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2762.

(6)  Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 10. apríla 2024, SWD (2024) 91 final.

(7)  Centrum pre bezpečnosť a vznikajúce technológie Georgetownskej univerzity, „Preklad: Prehľad 14. päťročného plánu Čínskej ľudovej republiky pre národný hospodársky a sociálny rozvoj a dlhodobé ciele na rok 2035“, 13. mája 2021.

(8)  Čínske združenie odvetvia výroby konzervovaných potravín, prehľad 14. päťročného plánu rozvoja čínskeho odvetvia výroby konzervovaných potravín.

(9)  Čínska vláda, stanoviská Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Štátnej rady ku komplexnej podpore kľúčových činností revitalizácie vidieka v roku 2023, 13. februára 2023.

(10)  Čínske združenie odvetvia výroby konzervovaných potravín, trojročný špeciálny akčný plán (2021 – 2023), 7. septembra 2021.

(11)  Čínska vláda, plán provincie Kuang-tung pre rozvoj odvetvia spracovania poľnohospodárskych výrobkov (2018 – 2025), Yue Nong [2018] č. 195, 30. augusta 2018.

(12)  Čínska vláda, Generálny úrad ľudovej vlády provincie Chej-lung-ťiang, vydanie oznámenia o trojročnom akčnom pláne rozvoja (2023 – 2025) provinciou Chej-lung-ťiang s cieľom urýchliť podporu vysokokvalitného odvetvia spracovania poľnohospodárskych výrobkov.

(13)  Čínska vláda, oznámenie Generálneho úradu ľudovej vlády provincie Chej-lung-ťiang o vydaní trojročného akčného plánu (2023 – 2025) na urýchlenie vysokokvalitného rozvoja odvetvia spracovania poľnohospodárskych výrobkov v provincii Chej-lung-ťiang, nariadenie [2023] č. 3, 25. júna 2023.

(14)  Čínska vláda, oznámenie Generálneho úradu ľudovej vlády provincie Chej-lung-ťiang o vydaní viacerých politík a opatrení na podporu vysokokvalitného rozvoja intenzívneho spracovateľského odvetvia poľnohospodárskych výrobkov v provincii Chej-lung-ťiang, vládne nariadenie [2023] č. 4, 25. júna 2023.

(15)  Čínska vláda, vykonávacie stanoviská Úradu ľudovej vlády mesta Suej-chua k urýchleniu vysokokvalitného rozvoja odvetvia spracovania poľnohospodárskych výrobkov (2023 – 2025), Suizheng Banfa [2023] č. 24, 31. augusta 2023.

(16)  Správa – kapitola 3, s. 55.

(17)  36 Krypton, Reviewing Zong Qinghou’s ten major life nodes (Prehľad desiatich veľkých životných uzlov Cunga Čching-choua), 25. februára 2024.

(18)  Huanlejia, výročná správa za rok 2022, apríl 2023, s. 8.

(19)  Hebei Yaxiong Modern Agriculture Co. Ltd., Public Transfer Instructions (draft declaration) [Pokyny k verejným transferom (návrh vyhlásenia)], jún 2017, s. 30, 43.

(20)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/802, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz výrobkov z elektrolyticky pochrómovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Brazílii, odôvodnenie 75, http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2022/802/oj; vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/100 z 11. januára 2023, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, odôvodnenie 58, http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2023/100/oj.

(21)  Správa – kapitola 2, s. 7.

(22)  Správa – kapitola 2, s. 7 – 8.

(23)  Správa – kapitola 2, s. 10, 18.

(24)  Pozri na adrese: http://www.npc.gov.cn/zgrdw/englishnpc/Constitution/node_2825.html (stránka navštívená 10. júna 2025).

(25)  Správa – kapitola 2, s. 29 – 30.

(26)  Správa – kapitola 4, s. 57, 92.

(27)  Správa – kapitola 6, s. 149 – 150.

(28)  Správa – kapitola 6, s. 153 – 171.

(29)  Správa – kapitola 7, s. 204 – 205.

(30)  Správa – kapitola 8, s. 207 – 208, 242 – 243.

(31)  Správa – kapitola 2, s. 19 – 24, kapitola 4, s. 69, s. 99 – 100, kapitola 5, s. 130 – 131.

(32)  Pozri na adrese: http://en.tyhsp.cn/ (stránka navštívená 10. júna 2025).

(33)  Pozri na adrese: http://www.tfacan.com/page-10500.html (stránka navštívená 10. júna 2025).

(34)  Pozri na adrese: http://www.jsrunfeng.cn/ (stránka navštívená 10. júna 2025).

(35)  Pozri na adrese: https://www.wahaha.com.cn/#/Introduce (stránka navštívená 10. júna 2025).

(36)  Pozri na adrese: http://www.21jingji.com/article/20240718/herald/8041aff7549aaa03487bacb1128aa14f.html (stránka navštívená 10. júna 2025).

(37)  Pozri článok 33 stanov Komunistickej strany Číny, článok 19 čínskeho zákona o obchodných spoločnostiach. Pozri správu – kapitola 3, s. 47 – 50.

(38)  Pozri na adrese: http://www.moa.gov.cn/gk/cwgk_1/nybt/202206/t20220610_6402146.htm, odsek 20 (stránka navštívená 10. júna 2025).

(39)  Pozri na adrese: https://www.gov.cn/zhengce/content/2022-02/11/content_5673082.htm, oddiel II.6, kolónka 2 (stránka navštívená 10. júna 2025).

(40)  Správa – kapitola 2, s. 24 – 27.

(41)  Pozri na adrese: http://www.cnlic.org.cn/index.html (stránka navštívená 11. júna 2025).

(42)  Pozri na adrese: http://www.cnlic.org.cn/footers/footer-zc.html (stránka navštívená 11. júna 2025).

(43)  Tamže.

(44)  Pozri na adrese: http://www.cnlic.org.cn/LingDaoHuoDong/202206/t20220630_64680.html (stránka navštívená 11. júna 2025).

(45)  Pozri na adrese: http://www.topcanchina.com (stránka navštívená 10. júna 2025).

(46)  Pozri na adrese: http://www.cnlic.org.cn/LingDaoHuoDong/202206/t20220630_64680.html (stránka navštívená 11. júna 2025).

(47)  Pozri na adrese: http://www.topcanchina.com/xhjj/4095 (stránka navštívená 10. júna 2025).

(48)  Tamže.

(49)  Tamže.

(50)  Pozri na adrese: http://www.topcanchina.com/myxrhqy/16113 (stránka navštívená 10. júna 2025).

(51)  Pozri na adrese: http://www.topcanchina.com/myxrhqy/16123 (stránka navštívená 10. júna 2025).

(52)  Pozri na adrese: http://www.topcanchina.com/xhhydw/11568 (stránka navštívená 10. júna 2025).

(53)  Správa – kapitola 3, s. 40.

(54)  Pozri napríklad: Blanchette, J. – Xi's Gamble: The Race to Consolidate Power and Stave off Disaster; Foreign Affairs, zv. 100, č. 4, júl/august 2021, s. 10 – 19.

(55)  Správa – kapitola 3, s. 41.

(56)  Pozri na adrese: https://merics.org/en/comment/who-ccp-chinas-communist-party-infographics (stránka navštívená 10. júna 2025).

(57)  Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru: www.gov.cn/zhengce/2020-09/15/content_5543685.htm (stránka navštívená 10. júna 2025).

(58)  Financial Times (2020), Chinese Communist Party asserts greater control over private enterprise (Komunistická strana Číny presadzuje väčšiu kontrolu nad súkromnými podnikmi), pozri na adrese: https://on.ft.com/3mYxP4j (stránka navštívená 10. júna 2025).

(59)  Pozri: https://njna.nanjing.gov.cn/jd/pcjd/jdgk/201807/t20180724_502337.html (stránka navštívená 19. júna 2025).

(60)  Pozri na adrese: http://js.news.cn/20250108/60bd844f35d747b3917cfe5131c0a677/c.html (stránka navštívená 11. júna 2025).

(61)  Pozri článok 5 zákona o súkromnom hospodárstve, ktorý je k dispozícii na adrese: https://www.gov.cn/yaowen/liebiao/202504/content_7022018.htm (stránka navštívená 12. júna 2025).

(62)  Správa – kapitola 14, oddiely 14.1 až 14.3.

(63)  Správa – kapitola 4, s. 56 – 57, 99 – 100.

(64)  Pozri články 5 a 6 zákona o súkromnom hospodárstve.

(65)  Pozri na adrese: http://www.moa.gov.cn/gk/cwgk_1/nybt/202206/t20220610_6402146.htm, odseky 6 a 15 (stránka navštívená 10. júna 2025).

(66)  Pozri na adrese: https://www.gov.cn/zhengce/content/2022-02/11/content_5673082.htm (stránka navštívená 10. júna 2025).

(67)  Tamže, oddiel II.1.

(68)  Pozri na adrese: http://www.moa.gov.cn/govpublic/ZZYGLS/202201/t20220113_6386808.htm (stránka navštívená 18. októbra 2024).

(69)  Tamže, oddiel III.1.3.

(70)  Pozri na adrese: https://dsynews.com.cn/shipin/2023/03/31/17765.shtml (stránka navštívená 10. júna 2025).

(71)  Tamže.

(72)  Tamže.

(73)  Pozri na adrese: https://gxt.fujian.gov.cn/jdhy/zxzcfg/sjzcfg/202107/t20210707_5641856.htm (stránka navštívená 12. júna 2025).

(74)  Pozri oddiel III.2, k dispozícii na adrese: https://www.ndrc.gov.cn/fggz/fzzlgh/dffzgh/202106/P020210628416237004949.pdf (stránka navštívená 12. júna 2025).

(75)  Pozri plán provincie Chej-lung-ťiang pre rozvoj odvetvia spracovania kukurice (2021 – 2025), vydaný v júni 2021.

(76)  Tamže, oddiel III.1.

(77)  Pozri na adrese: https://www.sohu.com/a/756699103_121769698 (stránka navštívená 12. júna 2025).

(78)  Pozri na adrese: http://jilin.chinatax.gov.cn/art/2023/11/6/art_334_710476.html (stránka navštívená 12. júna 2025).

(79)  Správa – kapitola 6, s. 171 – 179.

(80)  Správa – kapitola 9, s. 260 – 261.

(81)  Správa – kapitola 9, s. 257 – 260.

(82)  Správa – kapitola 9, s. 252 – 254.

(83)  Správa – kapitola 13, s. 360 – 361, 364 – 370.

(84)  Správa – kapitola 13, s. 366.

(85)  Správa – kapitola 13, s. 370 – 373.

(86)  Správa – kapitola 6, s. 137 – 140.

(87)  Správa – kapitola 6, s. 146 – 149.

(88)  Správa – kapitola 6, s. 149.

(89)  Pozri Trojročný akčný plán na zlepšenie správy a riadenia spoločností v rámci odvetví bankovníctva a poisťovníctva (2020 – 2022), ktorý 28. augusta 2020 vydala Čínska komisia pre bankovú a poisťovaciu reguláciu (ďalej len „CBIRC“); k dispozícii na adrese: http://www.cbirc.gov.cn/cn/view/pages/ItemDetail.html?docId=925393&itemId=928 (stránka navštívená 21. októbra 2024). Plán obsahuje pokyny „ ďalej uplatňovať myšlienky vyplývajúce z hlavného prejavu, ktorý predniesol generálny tajomník Si Ťin-pching v súvislosti s realizáciou reformy správy a riadenia spoločností finančného sektora “. Navyše II. časť plánu má za cieľ podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: „ Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment. “

(90)  Pozri oznámenie o metóde hodnotenia výkonnosti komerčných bánk vydané komisiou CBIRC 15. decembra 2020; k dispozícii na adrese: http://jrs.mof.gov.cn/gongzuotongzhi/202101/t20210104_3638904.htm (stránka navštívená 12. júna 2025).

(91)  Pozri na adrese: http://www.gzjrw.com.cn/Item/396372.aspx (stránka navštívená 12. júna 2025).

(92)  Správa – kapitola 6, s. 157 – 158.

(93)  Správa – kapitola 6, s. 150 – 152, 156 – 160, 165 – 171.

(94)  OECD (2019), OECD Economic Surveys: China 2019 (Ekonomické prehľady OECD: Čína 2019), OECD Publishing, Paríž, s. 29, pozri na adrese:

https://doi.org/10.1787/eco_surveys-chn-2019-en (stránka navštívená 12. júna 2025).

(95)  Pozri na adrese: http://www.gov.cn/xinwen/2020-04/20/content_5504241.htm (stránka navštívená 12. júna 2025).

(96)  Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(97)   http://www.dosm.gov.my/uploads/release-content/file_20241108110530.pdf.

(98)   https://www.rippling.com/country-hiring/malaysia-employees.

(99)   https://www.mida.gov.my/setting-up-content/human-resources-development-fund/

(100)   https://www.tnb.com.my/commercial-industrial/pricing-tariffs1.

(101)   https://www.st.gov.my/

(102)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2015/755/oj). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.

(103)   http://www.dosm.gov.my/uploads/release-content/file_20241108110530.pdf.

(104)   https://www.rippling.com/country-hiring/malaysia-employees.

(105)   https://www.mida.gov.my/setting-up-content/human-resources-development-fund/

(106)   https://www.tnb.com.my/commercial-industrial/pricing-tariffs1.

(107)   https://www.st.gov.my/

(108)  Zdroj – www.chinamoney.com.cn/.

(109)  Nariadenie Rady (ES) č. 682/2007 z 18. júna 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku, Ú. v. EÚ L 159, 20.6.2007, s. 14 – 25, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2007/682/oj.

(110)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 875/2013 z 2. septembra 2013, ktorým sa na základe preskúmania pred uplynutím platnosti ukladá podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku, Ú. v. EÚ L 244, 13.9.2013, s. 1 – 18, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2013/875/oj.

(111)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1996 z 28. novembra 2019, ktorým sa na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajskom kráľovstve, Ú. v. EÚ L 310, 2.12.2019, s. 6 – 28, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2019/1996/oj.

(112)   https://agriculture.ec.europa.eu/system/files/2023-03/cmo-16-3-2023-summary_en.pdf.

(113)   https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=File:F4_Developments_of_output_price_indices_for_cereals_(2015_%3D_100,_EU,_2015-2023).png.

(114)   https://www.world-grain.com/articles/17685-thailands-rice-crop-hurt-by-flooding.

(115)  Nariadenie Rady (ES) č. 682/2007 z 18. júna 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ L 159, 20.6.2007, s. 14, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2007/682/oj).


PRÍLOHA

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia z Čínskej ľudovej republiky nezaradení do vzorky

Krajina

Názov

Doplnkový kód TARIC

ČĽR

Anshan N&M Foods Co., Ltd.

89SL

Fujian Golden Promise Food Technology Co., Ltd.

89SM

Fujian Haishan Foods Co., Ltd.

89SN

Fujian Lucheng Food Co., Ltd.

89SO

Fujian Xingguang Foods Co., Ltd.

89SP

Fujian Yuxing Fruit & Vegetable Foodstuff Development Co., Ltd.

89SQ

Guangdong Zhicheng Food Co., Ltd

89SR

Guilin Risheng Foods Co., Ltd

89SS

HEBEI PENGDA FOOD CO., LTD

89ST

Hebei Shuangsheng Agricultural Technology Co., Ltd.

89SU

HEZE SANQING FOOD CO., LTD.

89SV

Jieyang Chengfeng Industrial Co., Ltd.

89SW

Jieyang Yuxiu Industrial Co., Ltd.

89SX

Nanjing County Xingguang Canned Food Co., Ltd.

89SY

SHANDONG SANGONGJU FOOD CO., LTD.

89SZ

XINFENG RUNFENG FOODS CO., LTD.

89TA

Zhangzhou Gangchang Canned Foods Co., Ltd.

89TB

Zhangzhou Jiawei Foods Co., Ltd.

89TC

Zhangzhou Tianbaolong Food Co., Ltd.

89TD

Zhangzhou Xiangcheng Shunxing Canned Food Co., Ltd.

89TE


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/1723/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)