Konsolidovaný TEXT: 32002L0087 — SK

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 47 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

po konzultácii s Výborom pre regióny,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky ( 3 ),

konajúc podľa postupu uvedeného v článku 251 zmluvy ( 4 ),

keďže:

(1)

súčasné právne predpisy spoločenstva ustanovujú komplexný súbor pravidiel o dohľade nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií, poisťovní a investičných podnikov na samostatnom základe a úverových inštitúcií, poisťovní a investičných podnikov, ktoré sú súčasťou bankovej skupiny/skupiny investičných podnikov, respektíve skupiny poisťovní, t. j. skupín s homogénnymi finančnými činnosťami;

(2)

nový vývoj na finančných trhoch viedol k vzniku finančných skupín, ktoré poskytujú služby a produkty v rôznych sektoroch finančných trhov a nazývajú sa finančné finančné konglomeráty. Až doteraz nejestvovala žiadna forma celoskupinového dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií, poisťovní a investičných podnikov, ktoré sú súčasťou takéhoto konglomerátu, najmä čo sa týka solventnosti a koncentrácie rizík na úrovni konglomerátu, vnútroskupinových transakcií, interných postupov riadenia rizík na úrovni konglomerátu a primeraného a vhodného charakteru riadenia. Niektoré tieto konglomeráty patria medzi najväčšie finančné skupiny, ktoré sú aktívne na finančných trhoch a poskytujú služby globálne. Ak by sa tieto konglomeráty a najmä úverové inštitúcie, poisťovne a investičné spoločnosti, ktoré sú súčasťou takéhoto konglomerátu, dostali do finančných ťažkostí, tieto by mohli vážne destabilizovať finančný systém a mohli by mať negatívny vplyv na individuálnych vkladateľov, majiteľov poistiek a investorov;

(3)

Akčný plán Komisie pre finančné služby obsahuje sériu opatrení, ktoré sú potrebné na doplnenie jednotného trhu s finančnými službami, a ohlasuje prípravu doplnkových právnych predpisov zameraných na obozretné podnikanie finančných konglomerátov, ktorá postihuje medzery súčasnej legislatívy pre tento sektor a ďalšie riziká spojené s obozretným podnikaním, na zabezpečenie správnych mechanizmov dohľadu vo vzťahu k finančným skupinám s transsektorovými finančnými činnosťami. Takýto ambiciózny cieľ možno dosiahnuť len po etapách. Zavedenie doplnkového dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými podnikmi vo finančnom konglomeráte je jednou z týchto etáp;

(4)	aj ďalšie medzinárodné fóra identifikovali potrebu rozvoja primeraných koncepcií dohľadu vo vzťahu k finančným konglomerátom;

(5)

na to, aby doplnkový dohľad nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými podnikmi vo finančnom konglomeráte bol účinný, musí sa uplatňovať vo vzťahu ku všetkým konglomerátom, ktorých transsektorové finančné činnosti sú významné, čo nastáva, ak sa dosiahnu určité limity, bez ohľadu na ich štruktúru. Doplnkový dohľad by sa mal vzťahovať na všetky finančné činnosti identifikované vo finančnej legislatíve platnej pre sektor a do predmetu doplnkového dohľadu by mali patriť všetky subjekty, ktoré sa prvorado angažujú v takýchto činnostiach, vrátane podnikov zaoberajúcich sa správou investičného majetku;

(6)	rozhodnutia nezaradiť konkrétny subjekt do predmetu doplnkového dohľadu treba prijímať okrem iného s prihliadnutím na to, či tento subjekt je alebo nie je podľa predpisov sektoru zaradený do celoskupinového dohľadu;

(7)

príslušné orgány musia byť schopné určiť finančnú situáciu úverových inštitúcií, poisťovní a investičných podnikov, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, na úrovni celej skupiny, najmä čo sa týka solventnosti (vrátane odstránenia viacnásobného „záberu“ nástrojov patriacich k vlastným zdrojom), koncentrácie rizík a vnútroskupinových transakcií;

(8)	finančné konglomeráty sú často riadené podľa odvetvia podnikateľskej činnosti, ktoré sa nezhoduje úplne s právnou štruktúrou konglomerátu. Na zohľadnenie tohto trendu treba ďalej rozšíriť požiadavky na riadenie, najmä pokiaľ ide o riadenie zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti;

(9)	pre všetky finančné konglomeráty, na ktoré sa vzťahuje doplnkový dohľad, musí byť vymenovaný koordinátor z radov dotknutých príslušných orgánov;

(10)	úlohami koordinátora by nemali byť dotknuté úlohy a povinnosti príslušných orgánov stanovené v sektorových predpisoch;

(11)	dotknuté príslušné orgány a najmä koordinátor by mali mať prostriedky na získavanie informácií od subjektov vo finančnom konglomeráte alebo od iných príslušných orgánov, ktoré sú potrebné na výkon doplnkového dohľadu;

(12)

existuje naliehavá potreba rozsiahlejšej spolupráce medzi orgánmi príslušnými pre dohľad nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými podnikmi vrátane rozvoja mechanizmov ad hoc spolupráce medzi orgánmi zúčastnenými na dohľade nad subjektmi patriacimi do toho istého finančného konglomerátu;

(13)

úverové inštitúcie, poisťovne a investičné spoločnosti, ktorých sídlo sa nachádza v spoločenstve, môžu byť súčasťou finančného konglomerátu, ktorého sídlo sa nachádza mimo spoločenstva. Na tieto regulované subjekty sa musí tiež vzťahovať rovnocenný a primeraný režim doplnkového dohľadu, ktorý dosahuje podobné ciele a výsledky ako tie, ktoré sledujú ustanovenia tejto smernice. Na tento účel je veľmi dôležitá transparentnosť predpisov a výmena informácií s orgánmi tretích štátov o všetkých dôležitých relevantných okolnostiach;

(14)	existenciu rovnocenných a primeraných režimov doplnkového dohľadu možno predpokladať len vtedy, ak sa orgány dohľadu tretích štátov zaviazali, že budú spolupracovať s príslušnými orgánmi o spôsoboch a cieľoch vykonávania doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi finančného konglomerátu;

(15)	táto smernica nevyžaduje, aby príslušné orgány oznamovali výboru pre finančné konglomeráty informácie, na ktoré sa podľa tejto smernice alebo podľa iných sektorových smerníc vzťahuje povinnosť zachovávať dôvernosť;

(16)

keďže cieľ navrhovaného opatrenia, a to ustanovenie predpisov o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými podnikmi vo finančnom konglomeráte, nemôžu dostatočne zabezpečiť členské štáty, a preto z dôvodu rozsahu a vplyvu tohto opatrenia ho možno lepšie zabezpečiť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijímať opatrenia podľa zásady subsidiarity uvedenej v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v uvedenom článku, táto smernica nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie tohto cieľa. Keďže táto smernica definuje minimálne normy, členské štáty môžu ustanoviť prísnejšie predpisy;

(17)	táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava princípy, ktoré uznáva predovšetkým Charta základných práv Európskej únie;

(18)	opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice treba prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 5 );

(19)	k predpisom uvedeným v tejto smernici môžu byť z času na čas potrebné technické usmernenia a vykonávacie opatrenia na zohľadnenie vývoja na finančných trhoch. Komisia preto musí byť oprávnená prijímať vykonávacie opatrenia, ktoré nemodifikujú základné prvky tejto smernice;

(20)

jestvujúce sektorové predpisy na úverové inštitúcie, poisťovne a investičné spoločnosti treba doplniť na minimálnu úroveň najmä na to, aby sa zamedzilo regulačnej arbitráži medzi sektorovými predpismi a predpismi platnými pre finančné konglomeráty. Preto treba zodpovedajúco zmeniť prvú smernicu Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia ( 6 ), prvú smernicu Rady 79/267/EHS z 5. marca 1979 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho životného poistenia ( 7 ), smernicu Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (tretia smernica o neživotnom poistení) ( 8 ), smernicu Rady 92/96/EHS z 10. novembra 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie (tretia smernica o životnom poistení) ( 9 ), smernicu Rady 93/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných podnikov a úverových inštitúcií ( 10 ) a smernicu Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( 11 ), ako aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní ( 12 ) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a činností úverových inštitúcií ( 13 ). Cieľ hlbšieho zosúladenia však možno dosiahnuť len po etapách a musí sa zakladať na starostlivej analýze;

(21)	Komisia na vyhodnotenie potreby a na prípravu akéhokoľvek možného budúceho zosúladenia prístupu k spoločnostiam zaoberajúcim sa správou investičného majetku v sektorových predpisoch musí vydať správu o postupoch členských štátoch uplatňovaných v tejto oblasti,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Táto smernica ustanovuje pravidlá doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi, ktorým bolo udelené oprávnenie v súlade s článkom 6 smernice 73/239/EHS, článkom 4 smernice 2002/83/ES ( 14 ), článkom 5 smernice 2004/39/ES ( 15 ), článkom 3 smernice 2005/68/ES ( 16 ), článkom 6 smernice 2006/48/ES ( 17 ), článkom 5 smernice 2009/65/ES ( 18 ), článkom 14 smernice 2009/138/ES ( 19 ) alebo článkami 6 až 11 smernice 2011/61/EÚ ( 20 ) a ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu.

Táto smernica taktiež mení a dopĺňa príslušné sektorové predpisy platné pre subjekty, ktorých činnosť upravujú uvedené smernice.

1. Skupina sa považuje za skupinu, ktorej činnosti sa sústreďujú prevažne vo finančnom sektore v zmysle článku 2 bodu 14 písm. b) bodu i), ak podiel bilančnej sumy regulovaných a neregulovaných subjektov finančného sektora v skupine k bilančnej sume skupiny ako celku presahuje 40 %.

2. Činnosti v rôznych finančných sektoroch sa považujú za významné v zmysle článku 2 bodu 14 písm. a) bodu iii) alebo bodu 14 písm. b) bodu iii), ak priemer z podielu bilančnej sumy tohto finančného sektora k bilančnej sume subjektov finančného sektora v skupine a z podielu kapitálových požiadaviek toho istého finančného sektora k celkovým kapitálovým požiadavkám subjektov finančného sektora v skupine je za každý finančný sektor vyšší ako 10 %.

Na účely tejto smernice najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je sektor s najmenším priemerom a najdôležitejší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je sektor s najvyšším priemerom. Na účely výpočtu tohto priemeru a na meranie najmenšieho a najdôležitejšieho finančného sektora sa bankový sektor a sektor investičných služieb posudzujú spolu.

Správcovské spoločnosti sa dopĺňajú do sektora, do ktorého patria v rámci skupiny; ak nepatria výlučne do jedného sektora v rámci skupiny, dopĺňajú sa k najmenšiemu finančnému sektoru.

Správcovia alternatívnych investičných fondov sa dopĺňajú do sektora, do ktorého patria v rámci skupiny. Ak nepatria výlučne do jedného sektora v rámci skupiny, dopĺňajú sa k najmenšiemu finančnému sektoru.

3. Transsektorové činnosti sa považujú za významné v zmysle článku 2 bodu 14 písm. a) bodu iii) alebo bodu 14 písm. b) bodu iii), ak bilančná suma najmenšieho finančného sektora v skupine je vyššia ako 6 miliárd EUR.

Ak skupina nedosiahne prahovú hodnotu uvedenú v odseku 2 tohto článku, príslušné orgány môžu na základe spoločnej dohody rozhodnúť, že skupinu nebudú považovať za finančný konglomerát. Môžu sa takisto rozhodnúť, že nebudú uplatňovať ustanovenia článku 7, 8 alebo 9, ak sa domnievajú, že začlenenie skupiny do rozsahu tejto smernice alebo uplatňovanie takýchto ustanovení nie je potrebné, alebo by nebolo vhodné alebo by bolo zavádzajúce vo vzťahu k cieľom doplnkového dohľadu.

Rozhodnutia prijaté podľa tohto odseku sa oznámia ostatným príslušným orgánom a príslušné orgány ich s výnimkou mimoriadnych okolností zverejnia.

3a. Ak skupina dosiahne prahovú hodnotu uvedenú v odseku 2 tohto článku, ale najmenší sektor nepresiahne sumu 6 miliárd EUR, relevantné príslušné orgány môžu na základe spoločnej dohody rozhodnúť, že skupinu nebudú považovať za finančný konglomerát. Môžu sa takisto rozhodnúť, že nebudú uplatňovať ustanovenia článku 7, 8 alebo 9, ak sa domnievajú, že začlenenie skupiny do rozsahu tejto smernice alebo uplatňovanie takýchto ustanovení nie je potrebné, alebo by nebolo vhodné alebo by bolo zavádzajúce vo vzťahu k cieľom doplnkového dohľadu.

Rozhodnutia prijaté podľa tohto odseku budú oznámené ostatným príslušným orgánom a príslušné orgány ich s výnimkou mimoriadnych okolností zverejnia.

4. Príslušné orgány môžu pri uplatňovaní odsekov 1, 2 a 3 na základe spoločnej dohody:

Ak finančný konglomerát bol identifikovaný podľa odsekov 1, 2 a 3, rozhodnutia uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa prijímajú na základe návrhu koordinátora tohto finančného konglomerátu.

5. Relevantné príslušné orgány môžu na účely uplatňovania odsekov 1 a 2 vo výnimočných prípadoch a na základe spoločnej dohody nahradiť kritérium založené na bilančnej sume jedným alebo viacerými nasledujúcimi parametrami alebo pridať jeden alebo viaceré tieto parametre, ak sú toho názoru, že tieto parametre majú osobitný význam na účely doplnkového dohľadu podľa tejto smernice: štruktúra príjmov, mimosúvahové činnosti, celkové spravované aktíva.

6. Ak podiely uvedené v nich klesnú pod 40 %, resp. 10 % v prípade konglomerátov, na ktoré sa už vzťahuje doplnkový dohľad, na nasledujúce tri roky uplatní sa na účely uplatňovania odsekov 1 a 2 nižší podiel vo výške 35 %, resp. 8 %, aby sa zabránilo náhlej zmene režimu.

Podobne, ak bilančná suma najmenšieho finančného sektora skupiny klesne pod 6 mld. EUR v prípade konglomerátov, na ktoré sa už vzťahuje doplnkový dohľad, na účely uplatňovania odseku 3 sa na nasledujúce tri roky uplatní nižšia suma 5 mld. EUR, aby sa zabránilo náhlej zmene režimu.

Koordinátor môže počas obdobia uvedeného v tomto odseku so súhlasom ostatných relevantných príslušných orgánov rozhodnúť, že prestanú platiť nižšie podiely alebo nižšia suma uvedená v tomto odseku.

7. Výpočty uvedené v tomto článku, týkajúce sa bilančnej sumy, sa robia na základe agregovanej bilančnej sumy subjektov skupiny, podľa ich ročnej účtovnej závierky. Na účel tohto výpočtu sa podniky, v ktorých je vlastnená účasť, berú do úvahy z hľadiska výšky ich bilančnej sumy, ktorý zodpovedá agregovanému proporcionálnemu podielu vlastnenému skupinou. Ak je však k dispozícii konsolidovaná účtovná závierka, použije sa namiesto agregovanej bilančnej sumy.

Kapitálová primeranosť uvedená v odsekoch 2 a 3 sa počíta v súlade s ustanoveniami príslušných sektorových predpisov.

8. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 ( 24 ) (ďalej len „EBA“), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2011 ( 25 ) (ďalej len „EIOPA“) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 ( 26 ) (ďalej len „ESMA“) (ďalej spoločne len „európske orgány dohľadu“) vydajú prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“) spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním odsekov 2, 3, 3a, 4 a 5 tohto článku.

9. Príslušné orgány každoročne vyhodnocujú výnimky z uplatňovania doplnkového dohľadu a posudzujú kvantitatívne ukazovatele stanovené v tomto článku a hodnotenia zamerané na riziká vzťahujúce sa na finančné skupiny.

1. Príslušné orgány, ktoré vydali povolenie regulovaným subjektom, identifikujú na základe článkov 2, 3 a 5 akúkoľvek skupinu, ktorá patrí do pôsobnosti tejto smernice.

2. Koordinátor vymenovaný podľa článku 10 informuje materský podnik na čele skupiny, alebo ak materský podnik neexistuje, regulovaný subjekt s najvyššou bilančnou sumou v súvahe v najdôležitejšom finančnom sektore skupiny, že táto skupina bola identifikovaná ako finančný konglomerát a že bol vymenovaný koordinátor.

Koordinátor informuje aj príslušné orgány, ktoré schválili regulované subjekty v skupine, a príslušné orgány členského štátu, v ktorom má ústredie zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ako aj spoločný výbor.

3. Spoločný výbor uverejní zoznam finančných konglomerátov vymedzených v súlade s článkom 2 bodom 14 na svojej webovej stránke a priebežne ho aktualizuje. Tieto informácie sú dostupné cez odkaz na webových stránkach každého z európskych orgánov dohľadu.

Názvy všetkých regulovaných subjektov uvedených v článku 1, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sa zapíšu do zoznamu, ktorý spoločný výbor uverejní a priebežne aktualizuje na svojej webovej stránke.

Predmet doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi uvedenými v článku 1

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o dohľade, ktoré sa nachádzajú v sektorových predpisoch, zabezpečia členské štáty doplnkový dohľad nad regulovanými subjektmi podľa článku 1 v rozsahu a spôsobom stanoveným v tejto smernici.

2. Doplnkový dohľad na úrovni finančného konglomerátu v súlade s článkami 6 až 17 sa vzťahuje na tieto regulované subjekty:

Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorý spĺňa požiadavky prvého pododseku, členské štáty môžu uplatňovať články 6 až 17 len na regulované subjekty tejto druhej skupiny a každý odkaz v tejto smernici na termíny skupina a finančný konglomerát sa potom bude chápať ako vzťahujúci sa na túto druhú skupinu.

3. Na každý regulovaný subjekt, na ktorý sa nevzťahuje doplnkový dohľad podľa odseku 2, ktorého materský podnik je regulovaným subjektom alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou s ústredím v tretej krajine, sa vzťahuje doplnkový dohľad na úrovni finančného konglomerátu v rozsahu a spôsobom predpísaným v článku 18.

4. Ak určité osoby majú účasť alebo kapitálové prepojenie v jednom alebo viacerých regulovaných subjektoch alebo uplatňujú významný vplyv vo vzťahu k týmto subjektom bez vlastnenia účasti alebo kapitálového prepojenia inej povahy, ako sú prípady uvedené v odsekoch 2 a 3, relevantné príslušné orgány určia na základe spoločnej dohody a v súlade s vnútroštátnym právom, či a v akom rozsahu treba vykonávať doplnkový dohľad nad regulovanými subjektmi tak, ako keby predstavovali finančný konglomerát.

Aby sa mohol uplatňovať takýto doplnkový dohľad, prinajmenšom jeden zo subjektov musí byť regulovaným subjektom uvedeným v článku 1 a musia byť splnené podmienky uvedené v článku 2 bode 14 písm. a) bode ii) alebo bode 14 písm. b) bode ii) a článku 2 bode 14 písm. a) bode iii) alebo bode 14 písm. b) bode iii). Relevantné príslušné orgány pri prijímaní rozhodnutí zohľadnia ciele doplnkového dohľadu uvedené v tejto smernici.

Príslušné orgány na účel uplatnenia prvého pododseku vo vzťahu k „družstevným skupinám“ musia brať do úvahy verejné finančné záväzky týchto skupín vo vzťahu k ostatným finančným subjektom.

5. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 13, výkon doplnkového dohľadu na úrovni finančného konglomerátu neznamená, že príslušné orgány sú povinné vykonávať úlohu dohľadu vo vzťahu k zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam, regulovaným subjektom tretích štátov vo finančnom konglomeráte alebo neregulovaným subjektom tretích štátov vo finančnom konglomeráte na samostatnom základe.

1. Bez toho, aby boli dotknuté sektorové predpisy, doplnkový dohľad nad kapitálovou primeranosťou regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte sa uplatňuje podľa článku 9 ods. 2 až 5, oddiele 3 tejto kapitoly a prílohy I.

2. Členské štáty vyžadujú, aby regulované subjekty vo finančnom konglomeráte zabezpečili, aby na úrovni finančného konglomerátu boli k dispozícii vlastné zdroje, ktoré sú vždy aspoň rovnocenné povinnej kapitálovej primeranosti vypočítanej na základe prílohy I.

Členské štáty musia tiež vyžadovať, aby regulované subjekty mali na úrovni finančného konglomerátu zavedenú primeranú politiku kapitálovej primeranosti.

Dohľad nad požiadavkami uvedenými v prvom a druhom pododseku vykonáva koordinátor v súlade s oddielom 3.

Koordinátor zabezpečí, aby výpočet uvedený v prvom pododseku vykonávali aspoň raz za rok buď regulované subjekty, alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť.

Výsledky výpočtu a príslušné údaje koordinátorovi predkladá regulovaný subjekt v zmysle článku 1, ktorý je na vrchole finančného konglomerátu, alebo ak na vrchole finančného konglomerátu nie je regulovaný subjekt v zmysle článku 1, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaný subjekt vo finančnom konglomeráte identifikovaný koordinátorom po konzultácii s ostatnými relevantnými príslušnými orgánmi a s finančným konglomerátom.

3. Na účel výpočtu povinnej kapitálovej primeranosti uvedenej v prvom pododseku odseku 2 sa do predmetu doplnkového dohľadu zahŕňajú spôsobom a v rozsahu definovanom v prílohe I tieto subjekty:

4. Pri výpočte doplnkových požiadaviek kapitálovej primeranosti vo vzťahu k finančnému konglomerátu s využitím metódy 1 (účtovná konsolidácia), ktorá sa ustanovuje v prílohe I k tejto smernici, sa vlastné zdroje a kapitálové požiadavky subjektov v skupine počítajú s použitím zodpovedajúcich sektorových predpisov o forme a rozsahu konsolidácie, ktoré sa ustanovujú najmä v článkoch 133 a 134 smernice 2006/48/ES a v článku 221 smernice 2009/138/ES.

Pri použití metódy 2 (odpočítavanie a agregácia) uvedenej v prílohe I sa pri výpočte musí brať do úvahy proporcionálny podiel na upísanom základnom imaní vlastnený priamo alebo nepriamo materským podnikom alebo podnikom, ktorý vlastní účasť v inom subjekte skupiny.

5. Koordinátor môže rozhodnúť, že do výpočtu doplnkových požiadaviek na kapitálovú primeranosť nezaradí konkrétny subjekt v týchto prípadoch:

Ak by však mali byť podľa písmena b) prvého pododseku vylúčené viaceré subjekty, tieto sa musia zahrnúť, ak spolu predstavujú podiel, ktorý nie je zanedbateľný.

V prípade uvedenom v písmene c) prvého pododseku sa koordinátor, okrem naliehavých prípadov, pred prijatím rozhodnutia poradí s ostatnými príslušnými orgánmi.

Ak koordinátor nezahrnie regulovaný subjekt do predmetu regulovaného dohľadu ►C1 na základe jedného z prípadov uvedených v písmenách b) a c) ◄ prvého pododseku, príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa tento subjekt nachádza, môžu požiadať subjekt, ktorý je na vrchole finančného konglomerátu, o informácie, ktoré môžu uľahčiť ich dohľad nad regulovaným subjektom.

1. Bez toho, aby boli dotknuté sektorové predpisy, uplatňuje sa doplnkový dohľad nad koncentráciou rizík v regulovaných subjektoch finančného konglomerátu v súlade s pravidlami stanovenými v článku 9 ods. 2 až 4, v oddiele 3 tejto kapitoly a v prílohe II.

2. Členské štáty vyžadujú od regulovaných subjektov alebo zmiešaných finančných holdingových podnikov, aby pravidelne a najmenej raz ročne hlásili koordinátorovi každú významnú koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu v súlade s predpismi uvedenými v tomto článku a v prílohe II. Potrebné informácie koordinátorovi predkladá regulovaný subjekt v zmysle článku 1, ktorý je na vrchole finančného konglomerátu, alebo ak na vrchole finančného konglomerátu nie je regulovaný subjekt v zmysle článku 1, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaný subjekt vo finančnom konglomeráte, ktorý koordinátor určí po porade s ostatnými príslušnými orgánmi a s finančným konglomerátom.

Tieto koncentrácie rizík podliehajú dohľadu koordinátora v súlade s oddielom 3.

3. Členské štáty môžu až do ďalšej koordinácie právnych predpisov Únie stanoviť kvantitatívne limity, umožniť svojim príslušným orgánom stanoviť kvantitatívne limity alebo môžu prijať iné opatrenia dohľadu, ktoré zabezpečia ciele doplnkového dohľadu, vo vzťahu k akejkoľvek koncentrácii rizík na úrovni finančného konglomerátu.

4. Ak je na vrchole finančného konglomerátu zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, sektorové predpisy týkajúce sa koncentrácie rizík eventuálneho najdôležitejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa uplatnia pre tento sektor ako celok vrátane zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

5. Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním doplnkového dohľadu nad koncentráciou rizika, ako sa uvádza v odsekoch 1 až 4 tohto článku. S cieľom zabrániť zdvojeniu sa usmerneniami zabezpečí, že uplatňovanie nástrojov dohľadu, ako sa uvádza v tomto článku, je zosúladené s uplatňovaním článkov 106 až 118 smernice 2006/48/ES a článku 244 smernice 2009/138/ES. Vydajú osobitné spoločné usmernenia o uplatňovaní odsekov 1 až 4 tohto článku na účasti finančného konglomerátu v prípadoch, v ktorých ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia uplatňovaniu článku 14 ods. 2 tejto smernice.

1. Bez toho, aby boli dotknuté sektorové predpisy, doplnkový dohľad nad vnútroskupinovými transakciami regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte sa vykonáva v súlade s predpismi uvedenými v článku 9 ods. 2 až 4, v oddiele 3 tejto kapitoly a v prílohe II.

2. Členské štáty musia vyžadovať, aby regulované subjekty alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti pravidelne a najmenej raz ročne hlásili koordinátorovi všetky významné vnútroskupinové transakcie regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte v súlade s pravidlami uvedenými v tomto článku a v prílohe II. Keďže nie je vypracovaná žiadna definícia limitov uvedených v poslednej vete prvého odseku prílohy II, vnútroskupinová transakcia sa považuje za významnú, ak jej suma prevyšuje najmenej 5 % celkovej výšky povinnej kapitálovej primeranosti na úrovni finančného konglomerátu.

Potrebné informácie musí koordinátorovi predkladať regulovaný subjekt v zmysle článku 1, ktorý je na vrchole finančného konglomerátu, alebo ak na vrchole finančného konglomerátu nie je regulovaný subjekt v zmysle článku 1, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaný subjekt vo finančnom konglomeráte, ktorý koordinátor určí po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi a s finančným konglomerátom.

3. Príslušné orgány môžu až do ďalšej koordinácie právnych predpisov Únie stanoviť kvantitatívne limity a kvalitatívne požiadavky, umožniť svojim príslušným orgánom stanoviť kvantitatívne limity alebo kvalitatívne požiadavky, alebo prijať iné opatrenia dohľadu, ktoré zabezpečia ciele doplnkového dohľadu, vo vzťahu k vnútroskupinovým transakciám regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte.

4. Ak na vrchole finančného konglomerátu stojí zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, sektorové predpisy týkajúce sa vnútroskupinových transakcií najdôležitejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte platia pre tento sektor ako celok vrátane zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

5. Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním doplnkového dohľadu nad vnútroskupinovými transakciami, ako sa uvádza v odsekoch 1 až 4 tohto článku. S cieľom zabrániť zdvojeniu sa usmerneniami zabezpečí, že uplatňovanie nástrojov dohľadu, ako sa uvádza v tomto článku, je zosúladené s uplatňovaním článku 245 smernice 2009/138/ES. Vydajú osobitné spoločné usmernenia o uplatňovaní odsekov 1 až 4 tohto článku na účasti finančného konglomerátu v prípadoch, v ktorých ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia uplatňovaniu článku 14 ods. 2 tejto smernice.

1. Členské štáty musia vyžadovať, aby regulované subjekty mali na úrovni finančného konglomerátu zavedené primerané postupy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly vrátane riadnych správnych a účtovných postupov.

4. Členské štáty zabezpečia, aby vo všetkých podnikoch, ktoré patria do predmetu doplnkového dohľadu podľa článku 5, boli primerané mechanizmy vnútornej kontroly na predkladanie akýchkoľvek údajov a informácií, ktoré budú relevantné na účely doplnkového dohľadu.

Členské štáty vyžadujú od regulovaných subjektov, aby na úrovni finančného konglomerátu pravidelne poskytovali svojmu príslušnému orgánu informácie o svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, a to vrátane všetkých regulovaných subjektov, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobočiek.

Členské štáty požadujú od regulovaných subjektov, aby na úrovni finančného konglomerátu uverejňovali každoročne, buď v úplnej podobe alebo vo forme odkazov na rovnaké informácie, popis svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry.

5. Postupy a mechanizmy uvedené v odsekoch 1 až 4 sú predmetom dohľadu koordinátora.

6. Príslušné orgány zosúladia uplatňovanie doplnkového dohľadu nad mechanizmami vnútornej kontroly a postupmi riadenia rizík, ako sa uvádza v tomto článku, a to prostredníctvom postupov monitorovania orgánmi dohľadu, ako sa uvádza v článku 124 smernice 2006/48/ES a v článku 248 smernice 2009/138/ES. Na tento účel európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním doplnkového dohľadu nad mechanizmami vnútornej kontroly a procesmi riadenia rizika, ako sa uvádza v tomto článku, ako aj nad súladom s procesom monitorovania orgánmi dohľadu, ako sa uvádza v článku 124 smernice 2006/48/ES a v článku 248 smernice 2009/138/ES. Vydajú osobitné spoločné usmernenia pre uplatňovanie tohto článku na účasti finančného konglomerátu v prípadoch, v ktorých ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia uplatňovaniu článku 14 ods. 2 tejto smernice.

OPATRENIA NA UĽAHČENIE DOPLNKOVÉHO DOHĽADU A PRÁVOMOCI SPOLOČNÉHO VÝBORU

Spoločný výbor v súlade s článkom 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 zabezpečuje súdržný medziodvetvový a cezhraničný dohľad a súlad s právnymi predpismi Únie.

1. Členské štáty môžu požadovať od koordinátora, aby zabezpečoval primerané a pravidelné stresové testovanie finančných konglomerátov. Môžu požiadať relevantné príslušné orgány, aby v plnej miere spolupracovali s koordinátorom.

2. Na účel celoúniových stresových testov môžu európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru a v spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká ( 27 ) vypracovať v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010, nariadením (EÚ) č. 1094/2010 a nariadením (EÚ) č. 1095/2010 doplnkové parametre, v ktorých budú zachytené špecifické riziká spojené s finančnými konglomerátmi. Koordinátor oznámi výsledky stresových testov spoločnému výboru.

Príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie doplnkového dohľadu (koordinátor)

1. Na zabezpečenie riadneho doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi vo finančnom konglomeráte sa vymenuje jediný koordinátor zodpovedný za koordináciu a vykonávanie doplnkového dohľadu spomedzi príslušných orgánov dotknutých členských štátov vrátane toho členského štátu, v ktorom sa nachádza sídlo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. Totožnosť koordinátora sa uverejní na internetovej stránke Spoločného výboru.

b) ak sa na vrchole finančného konglomerátu nenachádza regulovaný subjekt, úlohu koordinátora vykonáva príslušný orgán určený na základe týchto princípov:

i) ak materským podnikom regulovaného subjektu je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, úlohu koordinátora vykonáva príslušný orgán, ktorý udelil povolenie danému regulovanému subjektu podľa príslušných sektorových predpisov;

▼M4

ii) ak je materským podnikom aspoň dvoch regulovaných subjektov so sídlom v Únii tá istá zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a jeden z týchto subjektov dostal povolenie v členskom štáte, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, úlohu koordinátora vykonáva príslušný orgán regulovaného subjektu schváleného v tomto členskom štáte.

Ak viaceré regulované subjekty, aktívne v rôznych finančných sektoroch, majú povolenie v členskom štáte, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, úlohu koordinátora vykonáva príslušný orgán regulovaného subjektu, ktorý je aktívny v najdôležitejšom finančnom sektore.

Ak je na vrchole finančného konglomerátu viac ako jedna zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z týchto štátov sa nachádza regulovaný subjekt, úlohu koordinátora vykonáva príslušný orgán regulovaného subjektu s najvyššou bilančnou sumou, ak sa tieto subjekty nachádzajú v tom istom finančnom sektore, alebo príslušný orgán regulovaného subjektu v najdôležitejšom finančnom sektore;

▼M4

iii) ak je materským podnikom aspoň dvoch regulovaných subjektov so sídlom v Únii tá istá zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a žiaden z týchto subjektov nedostal povolenie v členskom štáte, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, úlohu koordinátora vykonáva príslušný orgán, ktorý udelil povolenie regulovanému subjektu s najvyššou bilančnou sumou v najdôležitejšom finančnom sektore;

▼B

iv) ak je finančný konglomerát skupinou bez materského podniku na vrchole, alebo v akomkoľvek inom prípade, úlohu koordinátora vykonáva príslušný orgán, ktorý udelil povolenie regulovanému subjektu s najvyššou bilančnou sumou v najdôležitejšom finančnom sektore.

3. V osobitných prípadoch sa príslušné orgány môžu na základe spoločnej dohody vzdať kritérií uvedených v odseku 2, ak by ich uplatňovanie nebolo vhodné so zreteľom na štruktúru konglomerátu a relatívnu dôležitosť jeho činností v rôznych štátoch, a môžu vymenovať za koordinátora iný príslušný orgán. Príslušné orgány v týchto prípadoch pred prijatím rozhodnutia poskytnú konglomerátu príležitosť vyjadriť názor na toto rozhodnutie.

1. Medzi úlohy, ktoré má koordinátor vykonávať v oblasti doplnkového dohľadu, patrí:

Koordinátor a ostatné príslušné orgány a v prípade potreby ostatné dotknuté príslušné orgány musia mať zavedené mechanizmy koordinácie na uľahčenie a vytvorenie doplnkového dohľadu na širokom právnom základe. Mechanizmy koordinácie môžu poveriť koordinátora dodatočnými úlohami a môžu špecifikovať postupy procesu rozhodovania medzi príslušnými orgánmi, ako je uvedené v článkoch 3 a 4, v článku 5 ods. 4, článku 6, článku 12 ods. 2 a článkoch 16 a 18, ako aj postupy spolupráce s ostatnými príslušnými orgánmi.

V súlade s článkom 8 a postupom stanoveným v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vypracujú ESA prostredníctvom Spoločného výboru usmernenia na zbližovanie postupov dohľadu so zreteľom na konzistentnosť mechanizmov koordinácie dohľadu v súlade s článkom 131a smernice 2006/48/ES a článkom 248 ods. 4 smernice 2009/138/ES.

2. Keď koordinátor potrebuje informácie, ktoré už boli poskytnuté inému príslušnému orgánu v súlade so sektorovými predpismi, musí kontaktovať tento orgán vždy, keď to je možné, aby zabránil duplicitnému spravodajstvu pre rôzne orgány zaangažované v dohľade.

3. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť delegovať špecifické právomoci a povinnosti dohľadu, ktorá sa ustanovuje v legislatívnych aktoch Únie, prítomnosť koordinátora povereného špecifickými úlohami týkajúcimi sa doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi vo finančnom konglomeráte nemá vplyv na úlohy a povinnosti príslušných orgánov, ktoré sa ustanovujú v sektorových predpisoch.

4. Spolupráca požadovaná v rámci tohto oddielu, vykonávanie úloh uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku a v článku 12, ako aj primeraná koordinácia a spolupráca s relevantnými orgánmi dohľadu tretích krajín – vzhľadom na požiadavky dôvernosti a právne predpisy Únie – sa budú uskutočňovať prostredníctvom kolégií zriadených podľa článku 131a smernice 2006/48/ES alebo článku 248 ods. 2 smernice 2009/138/ES.

Dohody o koordinácii uvedené v odseku 1 druhom pododseku sa odrazia oddelene v existujúcich písomných dohodách o koordinácii podľa článku 131 smernice 2006/48/ES alebo článku 248 smernice 2009/138/ES. Koordinátor ako predseda kolégia zriadeného podľa článku 131a smernice 2006/48/ES alebo článku 248 ods. 2 smernice 2009/138/ES rozhodne, ktoré ostatné príslušné orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo akejkoľvek inej činnosti tohto kolégia.

1. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad regulovanými subjektmi vo finančnom konglomeráte a príslušný orgán vymenovaný za koordinátora pre tento finančný konglomerát spolu úzko spolupracujú. Bez toho, aby boli dotknuté ich príslušné povinnosti definované v sektorových predpisoch, tieto orgány, či sú alebo nie sú zriadené v tom istom členskom štáte, sú povinné poskytovať si vzájomne akékoľvek informácie, ktoré sú dôležité alebo relevantné na vykonávanie úloh dohľadu iných orgánov podľa sektorových predpisov a podľa tejto smernice. Príslušné orgány a koordinátor v spojitosti s tým poskytnú na požiadanie všetky relevantné informácie a z vlastnej iniciatívy oznámia všetky dôležité informácie.

Táto spolupráca zabezpečí prinajmenšom zber a výmenu informácií v týchto oblastiach:

Príslušné orgány si môžu tiež vymieňať s nasledujúcimi orgánmi také informácie, ktoré môžu byť potrebné na vykonávanie ich príslušných úloh, týkajúcich sa regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte, v súlade s ustanoveniami zakotvenými v sektorových predpisoch, a to: s centrálnymi bankami, Európskym systémom centrálnych bánk, Európskou centrálnou bankou a Európskym výborom pre systémové riziká podľa článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká ( 28 ).

2. Bez toho, aby boli dotknuté ich príslušné povinnosti definované v sektorových predpisoch, dotknuté príslušné orgány sa vzájomne poradia pred prijatím rozhodnutia v nasledujúcich písmenách, ak sú tieto rozhodnutia dôležité pre úlohy dohľadu ostatných príslušných orgánov:

Príslušný orgán sa môže rozhodnúť neporadiť sa v naliehavých prípadoch, alebo ak takáto konzultácia môže ohroziť účinnosť rozhodnutí. Príslušný orgán v tom prípade bez meškania informuje ostatné príslušné orgány.

3. Koordinátor môže vyzvať príslušné orgány členského štátu, v ktorom má sídlo materský podnik a ktoré sami nevykonávajú doplnkový dohľad podľa článku 10, aby požiadali materský podnik o akékoľvek informácie, ktoré sú relevantné na vykonávanie jeho koordinačných úloh uvedených v článku 11, a aby postúpili tieto informácie koordinátorovi.

Ak informácie uvedené v článku 14 ods. 2 už boli poskytnuté príslušnému orgánu na základe sektorových predpisov, príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie doplnkového dohľadu sa môžu obrátiť na tento orgán so žiadosťou o získanie informácií.

4. Členské štáty udelia povolenie na výmenu informácií medzi svojimi príslušnými orgánmi a medzi svojimi príslušnými orgánmi a inými orgánmi, ktorá sa ustanovuje v odsekoch 1, 2 a 3. Zber alebo vlastníctvo informácií vo vzťahu k subjektu vo finančnom konglomeráte, ktorý nie je regulovaným subjektom, neznamená, že príslušné orgány sú povinné vykonávať úlohu dohľadu vo vzťahu k týmto orgánom na samostatnom základe.

Na informácie prijaté v rámci doplnkového dohľadu, najmä na každú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a medzi príslušnými orgánmi a inými orgánmi ustanovenú v tejto smernici, sa vzťahujú ustanovenia o profesionálnom tajomstve a oznamovaní dôverných informácií zakotvené v sektorových predpisoch.

1. Príslušné orgány spolupracujú so Spoločným výborom na účely tejto smernice v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010, nariadením (EÚ) č. 1094/2010 a nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2. Príslušné orgány bezodkladne poskytnú Spoločnému výboru všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností podľa článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3. Koordinátori poskytujú spoločnému výboru informácie uvedené v článku 9 ods. 4 a článku 12 ods. 1 druhom pododseku písm. a). Spoločný výbor sprístupní príslušným orgánom informácie o právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre finančných konglomerátov.

1. Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vypracujú spoločné usmernenia, ako majú príslušné orgány vykonávať hodnotenia finančných konglomerátov zamerané na riziká. Tieto usmernenia najmä zabezpečia, aby hodnotenia zamerané na riziká zahŕňali vhodné nástroje s cieľom ohodnotiť skupinové riziká finančných konglomerátov.

2. Európske orgány dohľadu vydajú prostredníctvom spoločného výboru spoločné usmernenia zamerané na vývoj postupov dohľadu umožňujúcich doplnkový dohľad nad zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, aby sa náležite doplnil skupinový dohľad podľa smerníc 98/78/ES a 2009/138/ES alebo v prípade potreby konsolidovaný dohľad podľa smernice 2006/48/ES. Tieto usmernenia umožnia začleniť do dohľadu všetky príslušné riziká, pričom sa vylúčia prípadné prekrývania v oblasti dohľadu a prudenciálneho dohľadu.

Členské štáty musia vyžadovať, aby osoby, ktoré efektívne riadia činnosť zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, mali dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti na vykonávanie týchto úloh.

1. Členské štáty zabezpečia, aby neexistovali žiadne právne prekážky v rámci ich jurisdikcie, ktoré by bránili fyzickým a právnickým osobám zahrnutým do predmetu doplnkového dohľadu, či sú alebo nie sú regulovaným subjektom, vo vzájomnej výmene akýchkoľvek informácií, ktoré by boli relevantné na účel doplnkového dohľadu, a vo výmene informácií v súlade s touto smernicou a s ESA v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, v prípade potreby prostredníctvom Spoločného výboru.

2. Členské štáty zabezpečia, aby pri styku so subjektmi vo finančnom konglomeráte, či tieto sú alebo nie sú regulovaným subjektom, ich príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie doplnkového dohľadu mali buď priamo, alebo nepriamo prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré sú relevantné na účely doplnkového dohľadu.

Ak si príslušné orgány pri uplatňovaní tejto smernice v špecifických prípadoch želajú overiť informácie týkajúce sa určitého subjektu, regulovaného či neregulovaného, ktorý je súčasťou finančného konglomerátu a nachádza sa v inom členskom štáte, požiadajú príslušné orgány tohto iného členského štátu, aby dali vykonať toto overenie.

Orgány, ktoré dostanú takúto žiadosť, ju v rámci svojich právomocí vybavia buď tak, že overenie vykonajú sami, dajú ho vykonať audítorovi alebo znalcovi, alebo umožnia orgánu, ktorý žiadosť zadal, aby ho vykonal sám.

Príslušný orgán, ktorý zadal žiadosť, sa môže, ak chce, zúčastniť na overení, ak nevykonáva overenie sám.

Ak regulované subjekty vo finančnom konglomeráte nespĺňajú požiadavky uvedené v článkoch 6 až 9, alebo ak sú požiadavky splnené, ale napriek tomu platobná schopnosť môže byť ohrozená, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík predstavujú hrozbu pre finančnú pozíciu regulovaných subjektov, vyžadujú sa potrebné opatrenia na čo najrýchlejšiu nápravu situácie:

Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 2, môžu členské štáty určiť, aké opatrenia môžu prijať príslušné orgány vo vzťahu k zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam. V súlade s článkami 16 a 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môžu ESA prostredníctvom Spoločného výboru vypracovať usmernenia pre opatrenia súvisiace so zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami.

Dotknuté príslušné orgány vrátane koordinátora v prípade vhodnosti koordinujú svoje kroky v oblasti dohľadu.

1. Členské štáty zabezpečia až do ďalšej harmonizácie sektorových predpisov, aby ich príslušné orgány mali právomoc prijať akékoľvek opatrenie dohľadu, ktoré sa považuje za nutné na zabránenie obchádzania alebo na riešenie obchádzania sektorových predpisov regulovanými subjektami vo finančnom konglomeráte.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ich trestnoprávnych ustanovení, členské štáty zabezpečia, aby sa sankcie alebo opatrenia zamerané na skončenie zistených porušení alebo príčin týchto porušení mohli uložiť voči zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam alebo ich výkonným manažérom, ktorí porušia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté na vykonávanie tejto smernice. Takéto opatrenia môžu v niektorých prípadoch vyžadovať intervenciu súdu. Príslušné orgány spolu úzko spolupracujú, aby tieto sankcie alebo opatrenia priniesli želané výsledky.

1. Bez toho, aby boli dotknuté sektorové predpisy, príslušné orgány v prípade uplatnenia článku 5 ods. 3 preveria, či regulované subjekty, ktorých materský podnik má sídlo v tretej krajine, podliehajú dohľadu príslušného orgánu danej tretej krajiny, ktorý je rovnocenný dohľadu zabezpečenému touto smernicu o doplnkovom dohľade nad regulovanými subjektmi uvedenými v článku 5 ods. 2 Toto overenie vykoná príslušný orgán, ktorý by bol koordinátorom, ak by sa uplatnili kritériá uvedené v článku 10 ods. 2, na žiadosť materského podniku alebo ktoréhokoľvek z regulovaných subjektov, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, alebo na základe vlastnej iniciatívy.

Tento príslušný orgán konzultuje s ostatnými príslušnými orgánmi a vynakladá všetko úsilie na dodržiavanie platných usmernení vypracovaných Spoločným výborom v súlade s článkami 16 a 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1a. Ak príslušný orgán nesúhlasí s rozhodnutím, ktoré podľa odseku 1 prijal iný príslušný orgán, uplatňuje sa článok 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2. Ak neexistuje rovnocenný dohľad uvedený v odseku 1, členské štáty uplatnia voči regulovaným subjektom analogicky ustanovenia týkajúce sa doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi uvedenými v článku 5 ods. 2. Príslušné orgány môžu alternatívne uplatniť jednu z metód uvedených v odseku 3.

3. Príslušné orgány môžu používať iné metódy, ktoré zabezpečia primeraný doplnkový dohľad nad regulovanými subjektmi vo finančných konglomerátoch. Tieto metódy musí odsúhlasiť koordinátor po konzultácii s ostatnými relevantnými príslušnými orgánmi. Príslušné orgány môžu najmä žiadať vytvorenie zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, a uplatňovať túto smernicu vo vzťahu k regulovaným subjektom vo finančnom konglomeráte, na čele ktorého stojí táto holdingová spoločnosť. Príslušné orgány zabezpečia, aby tieto metódy dosiahli cieľ doplnkového dohľadu podľa tejto smernice a aby sa oznámili ostatným dotknutým príslušným orgánom a Komisii.

Článok 39 ods. 1 a 2 smernice 2006/48/ES, článok 10a smernice 98/78/ES a článok 264 smernice 2009/138/ES sa uplatňujú primerane na dojednanie dohôd s jedným alebo viacerými tretími štátmi týkajúcich sa prostriedkov vykonávania doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi vo finančnom konglomeráte.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21c prijať delegované akty týkajúce sa technických úprav tejto smernice v týchto oblastiach:

Uvedené opatrenia nezahŕňajú predmet právomoci delegovanej na Komisiu a udelenej Komisii v súvislosti s položkami uvedenými v článku 21a.

4. ESA môžu prostredníctvom Spoločného výboru vydať všeobecné usmernenia k tomu, či mechanizmy doplnkového dohľadu príslušných orgánov tretích krajín sú schopné dosiahnuť ciele doplnkového dohľadu definované v tejto smernici vo vzťahu k regulovaným subjektom vo finančnom konglomeráte, ktorého vedenie má svoje sídlo v tretej krajine. Spoločný výbor priebežne reviduje všetky takého usmernenia a berie do úvahy všetky zmeny doplnkového dohľadu, ktorý vykonávajú tieto príslušné orgány.

6. Členské štáty sú povinné informovať výbor o princípoch, ktoré uplatňujú vo vzťahu k dohľadu nad vnútroskupinovými transakciami a koncentráciou rizík.

1. S cieľom zaistiť jednotnú harmonizáciu tejto smernice môžu ESA v súlade s článkom 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vypracovať návrh regulačných technických predpisov v súvislosti s:

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1a. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie článkov 2, 7 a 8 a prílohy II európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických noriem na zavedenie presnejších formulácií definícií vymedzených v článku 2 a na koordináciu ustanovení prijatých podľa článkov 7 a 8 a prílohy II.

Spoločný výbor predloží tento návrh regulačných technických noriem na schválenie Komisii do 1. januára 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať návrh regulačných technických noriem uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tejto smernice môžu ESA vypracovať v súlade s článkom 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 návrh vykonávacích technických predpisov v súvislosti s:

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3. Na účel zaistenia konzistentného uplatňovania metód výpočtu uvedených v prílohe I časti II tejto smernice v spojení s článkom 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článkom 228 ods. 1 smernice 2009/138/ES, ale bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 4 tejto smernice, ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov so zreteľom na článok 6 ods. 2 tejto smernice.

ESA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do päť mesiacov pred dátumom uplatňovania uvedeným v článku 309 ods. 1 smernice 2009/138/ES.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenie (EÚ) č. 1095/2010.

Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú spoločné usmernenia uvedené v článku 3 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 6, v článku 11 ods. 1 treťom pododseku, článku 12b a článku 21 ods. 4 v súlade s postupom stanoveným v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 9. decembra 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku do troch mesiacov pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť žiadnych delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

2. K článku 16 ods. 2 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Dostupná miera solventnosti sa zníži aj o tieto položky:

a) účasti, ktoré poisťovňa vlastní v

— poisťovniach v zmysle článku 6 tejto smernice, článku 6 prvej smernice 79/267/EHS z 5. marca 1979 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho životného poistenia ( 29 ), alebo článku 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES ( 30 ),

— zaisťovniach v zmysle článku 1 písm. c) smernice 98/78/ES,

▼C1

— holdingových poisťovniach v zmysle článku 1 písm. i) smernice 98/78/ES,

▼B

— úverových inštitúciách a finančných inštitúciách v zmysle článku 1 ods. 1 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES ( 31 ),

— investičných spoločnostiach a finančných inštitúciách v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/22/EHS ( 32 ) a článku 2 ods. 4 a 7 smernice 93/6/EHS ( 33 );

b) každú z nasledujúcich položiek, ktorú poisťovňa vlastní vo vzťahu k subjektom definovaným v písmene a), v ktorých vlastní účasť:

— nástroje uvedené v odseku 3,

— nástroje uvedené v článku 18 ods. 3 smernice 79/267/EHS,

— podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článku 35 a článku 36 ods. 3 smernice 2000/12/ES.

Ak sú podiely v inej úverovej inštitúcii, investičnej spoločnosti, finančnej inštitúcii, poisťovni, zaisťovni alebo holdingovej poisťovni držané dočasne na účely poskytovania finančnej pomoci určenej na reorganizáciu a zachránenie tohto subjektu, príslušný orgán môže upustiť od ustanovení o znížení zakotvených v písmenách a) a b) štvrtého pododseku.

Ako alternatívu k odpočítaniu položiek uvedených v písmenách a) a b) štvrtého pododseku, ktoré poisťovňa drží v úverových inštitúciách, investičných spoločnostiach a finančných inštitúciách, členské štáty môžu povoliť, aby ich poisťovne uplatňovali s náležitými zmenami, metódy 1, 2 alebo 3 prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte ( 34 ) Metóda 1 (účtovná konsolidácia) sa uplatňuje, len ak je príslušný orgán presvedčený o úrovni integrovaného riadenia a vnútornej kontroly, čo sa týka subjektov, ktoré budú zahrnuté do predmetu konsolidácie. Zvolená metóda sa musí uplatňovať dlhodobo jednotne.

Členské štáty môžu ustanoviť, že pri výpočte miery solventnosti, ktorá sa ustanovuje v tejto smernici, poisťovne, na ktoré sa vzťahuje doplnkový dohľad v súlade so smernicou 98/78/ES alebo doplnkový dohľad v súlade so smernicou 2002/87/ES, nemusia odpočítavať položky uvedené v písmenách a) a b) štvrtého pododseku, ktoré sú vlastnené v úverových inštitúciách, investičných spoločnostiach, finančných inštitúciách, poisťovniach, zaisťovniach alebo holdingových poisťovniach, ktoré sú zahrnuté v doplnkovom dohľade.

Na účely odpočítania účastí uvedených v tomto odseku účasť znamená účasť v zmysle článku 1 písm. f) smernice 98/78/ES.

2. K článku 18 ods. 2 sa pridávajú tieto pododseky:

„Dostupná miera solventnosti sa zníži aj o tieto položky:

a) účasti, ktoré poisťovňa na životné poistenie vlastní v

— poisťovniach v zmysle článku 6 tejto smernice, článku 6 smernice 73/239/EHS ►C1 ( 35 ) ◄ alebo článku 1 písm. b smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES ( 36 ),

— zaisťovniach v zmysle článku 1 písm. c) smernice 98/78/ES,

— holdingových poisťovniach v zmysle článku 1 písm. i) smernice 98/78 ES,

— úverových inštitúciách a finančných inštitúciách v zmysle článku 1 ods. 1 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES ( 37 ),

— investičných spoločnostiach a finančných inštitúciách v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/22/EHS ( 38 ) a článkov 2 ods. 4 a 2 ods. 7 smernice 93/6/EHS ( 39 );

b) každú z nasledujúcich položiek, ktorú poisťovňa na životné poistenie vlastní vo vzťahu k subjektom definovaným v písmene a), v ktorých vlastní účasť:

— nástroje uvedené v odseku 3,

— nástroje uvedené v článku 16 ods. 3 smernice 73/239/EHS,

— podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článkoch 35 a 36 ods. 3 smernice 2000/12/ES.

Ak sú podiely v inej úverovej inštitúcii, investičnej spoločnosti, finančnej inštitúcii, poisťovni, zaisťovni alebo holdingovej poisťovni držané dočasne na účel poskytnutia finančnej pomoci na reorganizáciu a záchranu tohto subjektu, príslušný orgán môže upustiť od ustanovení o znížení zakotvených v písmenách a) a b) tretieho pododseku.

Ako alternatívu k odpočítaniu položiek uvedených v písmenách a) a b) tretieho pododseku, ktoré poisťovňa vlastní v úverových inštitúciách, investičných firmách a finančných inštitúciách, členské štáty môžu povoliť, aby ich poisťovne primerane uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými podnikmi vo finančnom konglomeráte ( 40 ). Metóda 1 (účtovná konsolidácia) sa uplatňuje, len ak je príslušný orgán presvedčený o úrovni integrovaného riadenia a vnútornej kontrole, čo sa týka subjektov, ktoré budú zahrnuté do predmetu konsolidácie. Zvolená metóda sa musí dlhodobo jednotne uplatňovať.

Členské štáty môžu ustanoviť, že pri výpočte miery solventnosti podľa tejto smernice poisťovne, na ktoré sa vzťahuje doplnkový dohľad podľa smernice 98/78/ES alebo doplnkový dohľad podľa smernice 2002/87/ES, nemusia odpočítavať položky uvedené v písmenách a) a b) tretieho pododseku, ktoré držia v úverových inštitúciách, investičných spoločnostiach, finančných inštitúciách, poisťovniach, zaisťovniach alebo holdingových poisťovniach, ktoré sú zahrnuté v doplnkovom dohľade.

Na účely odpočítania účastí uvedených v tomto odseku účasť znamená účasť v zmysle článku 1 písm. f) smernice 98/78/ES.

V článku 7 ods. 3 smernice 93/6/EHS sa prvá a druhá zarážka nahrádza týmto textom:

4. Článok 34 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:

a) Prvý pododsek bodov 12 a 13 sa nahrádza takto:

„12. podiely v iných úverových a finančných inštitúciách vo výške viac ako 10 % ich základného imania;

13. podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článkoch 35 a 36 ods. 3, ktoré úverová inštitúcia vlastní vo vzťahu k úverovým a finančným inštitúciám, v ktorých má v každom prípade podiel prevyšujúci 10 % základného imania;

14. podiely v iných úverových a finančných inštitúciách do 10 % ich základného imania, podriadených pohľadávok a nástrojov uvedených v článku 35 a článku 36 ods. 3, ktoré úverová inštitúcia vlastní vo vzťahu k iným úverovým a finančným inštitúciám ako inštitúciám uvedeným v bodoch 12 a 13 tohto pododseku, vo vzťahu k úhrnnej sume týchto podielov, podriadených pohľadávok a nástrojov, ktorá prevyšuje 10 % vlastných zdrojov tejto úverovej inštitúcie, vypočítaných pred odpočítaním položiek v bodoch 12 až 16 tohto pododseku;

15. účasti v zmysle článku 1 ods. 9, ktoré úverová inštitúcia vlastní v

— poisťovniach v zmysle článku 6 smernice 73/239/EHS, článku 6 smernice 79/267/EHS alebo článku 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES ( 44 ),

— zaisťovniach v zmysle článku 1 písm. c) smernice 98/78/ES,

— holdingových poisťovniach v zmysle článku 1 písm. i) smernice 98/78/ES;

16. každú z nasledujúcich položiek, ktorú úverová inštitúcia vlastní vo vzťahu k subjektom definovaným v bode 15, v ktorých vlastní účasť:

— nástroje uvedené v článku 16 ods. 3 smernice 73/239/EHS,

— nástroje uvedené v článku 18 ods. 3 smernice 79/267/EHS;

b) Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Ak sú podiely v inej úverovej inštitúcii, finančnej inštitúcii, poisťovni, zaisťovni alebo holdingovej poisťovni držané dočasne na účel operácie finančnej pomoci na reorganizáciu a záchranu tohto subjektu, príslušný orgán môže upustiť od ustanovení o odpočítaní, zakotvených v bodoch 12 až 16.

Členské štáty ako alternatívu k odpočítaniu položiek uvedených v bodoch 15 a 16 môžu povoliť, aby ich úverové inštitúcie primerane uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 prílohy I smernice 2002/87/ES. Metóda 1 (účtovná konsolidácia) sa uplatní, len ak je príslušný orgán presvedčený o úrovni integrovaného riadenia a vnútornej kontroly, čo sa týka subjektov, ktoré budú zahrnuté do predmetu konsolidácie. Zvolená metóda sa musí dlhodobo jednotne uplatňovať.

Členské štáty môžu ustanoviť, že pri výpočte vlastných zdrojov na samostatnom základe úverové inštitúcie podliehajúce dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s kapitolou 3 alebo doplnkovému dohľadu podľa smernice 2002/87/ES nemusia odpočítavať položky uvedené v bodoch 12 až 16, ktoré držia v úverových inštitúciách, finančných inštitúciách, poisťovniach, zaisťovniach alebo holdingových poisťovniach, ktoré sú zahrnuté do predmetu konsolidovaného alebo doplnkového dohľadu.

Toto ustanovenie sa uplatní na všetky predpisy o obozretnom podnikaní, ktoré sú zosúladené právnymi predpismi spoločenstva.“

11. Vkladá sa tento článok:

„Článok 56a

Materské spoločnosti z tretích štátov

Ak úverová inštitúcia, ktorej materským podnikom je úverová inštitúcia alebo finančná holdingová spoločnosť so sídlom mimo spoločenstva, nepodlieha konsolidovanému dohľadu podľa článku 52, príslušné orgány preveria, či úverová inštitúcia podlieha konsolidovanému dohľadu príslušného orgánu tretieho štátu, ktorý je rovnocenný dohľadu, na ktorý sa vzťahujú princípy uvedené v článku 52. Toto overenie vykoná príslušný orgán, ktorý by bol zodpovedný za konsolidovaný dohľad, ak by platil štvrtý pododsek, na žiadosť materského podniku alebo akýchkoľvek regulovaných subjektov oprávnených v spoločenstve alebo z vlastnej iniciatívy. Príslušný orgán musí konzultovať s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi.

Poradný výbor pre bankovníctvo môže vydávať všeobecné usmernenia o tom, či je režim konsolidovaného dohľadu príslušných orgánov tretích štátov spôsobilý zabezpečovať ciele konsolidovaného dohľadu definované v tejto kapitole, týkajúce sa úverových inštitúcií, ktorých materský podnik má sídlo mimo spoločenstva. Výbor pravidelne reviduje tieto usmernenia a berie do úvahy všetky zmeny režimu konsolidovaného dohľadu, ktoré tieto príslušné orgány vykonajú.

Príslušný orgán, ktorý vykonáva overovanie špecifikované v druhom pododseku, musí brať do úvahy každé takéto usmernenie. Príslušný orgán sa na tento účel pred prijatím rozhodnutia poradí s výborom.

Ak takýto rovnocenný dohľad neexistuje, členské štáty analogicky uplatnia voči úverovej inštitúcii ustanovenia článku 52.

Členské štáty alternatívne umožnia, aby ich príslušné orgány uplatňovali iné primerané metódy, ktoré zabezpečia ciele dohľadu nad úverovými inštitúciami na konsolidovanom základe. Tieto metódy musia byť odsúhlasené príslušným orgánom, ktorý zodpovedá za konsolidovaný dohľad, po porade s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi. Príslušné orgány môžu predovšetkým vyžadovať zriadenie finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v spoločenstve a uplatňovať ustanovenia o konsolidovanom dohľade nad konsolidovanou pozíciou tejto finančnej holdingovej spoločnosti.

Tieto metódy musia zabezpečiť ciele konsolidovaného dohľadu definované v tejto kapitole a musia sa oznámiť ostatným dotknutým príslušným orgánom a Komisii.“

Členské štáty až do ďalšej koordinácie sektorových predpisov zabezpečia zaradenie podnikov pre správu majetku:

Členské štáty pri uplatňovaní prvého odseku ustanovia alebo dajú svojim príslušným orgánom právomoc rozhodnúť, podľa ktorých sektorových predpisov (pre bankový sektor, sektor poisťovníctva alebo sektor investičných služieb) treba spoločnosti pre správu majetku zahrnúť do konsolidovaného dohľadu, resp. doplnkového dohľadu uvedeného v písmene a) prvého odseku. Pre spoločnosti pre správu majetku na účely tohto ustanovenia primerane platia príslušné sektorové predpisy týkajúce sa formy a rozsahu zahrnutia finančných inštitúcií (ak sa spoločnosti pre správu majetku zahŕňajú do predmetu konsolidovaného dohľadu nad úverovými inštitúciami a investičnými podnikmi) a zaisťovní (ak sa spoločnosti pre správu majetku zahŕňajú do predmetu konsolidovaného dohľadu nad poisťovňami). Na účely doplnkového dohľadu uvedeného v písmene b) prvého odseku sa spoločnosť pre správu majetku berie ako súčasť ktoréhokoľvek sektora, do ktorého je zahrnutá podľa písmena a) prvého odseku.

Ak je spoločnosť pre správu majetku súčasťou finančného konglomerátu, každý odkaz na pojem regulovaného subjektu a každý odkaz na pojem príslušných orgánov a príslušných orgánov sa chápe na účely tejto smernice ako zahŕňajúci spoločnosti pre správu majetku, resp. príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad podnikmi pre správu majetku. To primerane platí vo vzťahu k skupinám uvedeným v písmene a) prvého odseku.

1. Členské štáty až do ďalšej koordinácie sektorových predpisov zabezpečia zahrnutie správcov alternatívnych investičných fondov:

2. Členské štáty pri uplatňovaní odseku 1 určia alebo dajú svojim príslušným orgánom právomoc rozhodnúť, podľa ktorých sektorových predpisov (pre bankový sektor, sektor poisťovníctva alebo sektor investičných služieb) treba správcov alternatívnych investičných fondov zahrnúť do konsolidovaného dohľadu alebo doplnkového dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. a). Na účely tohto odseku sa na správcov alternatívnych investičných fondov uplatňujú primerane príslušné sektorové predpisy týkajúce sa formy a rozsahu zahrnutia finančných inštitúcií. Na účely doplnkového dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. b) sa správca alternatívnych investičných fondov považuje za súčasť ktoréhokoľvek sektora, do ktorého je zahrnutý podľa odseku 1 písm. a).

Ak je správca alternatívnych investičných fondov súčasťou finančného konglomerátu, odkazy na regulované subjekty a na príslušné orgány a relevantné príslušné orgány sa preto chápu na účely tejto smernice ako zahŕňajúce správcov alternatívnych investičných fondov, resp. príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad správcami alternatívnych investičných fondov. To sa uplatňuje primerane aj vo vzťahu k skupinám uvedeným v odseku 1 písm. a).

1. Komisia do 11. augusta 2007 predloží Výboru pre finančné konglomeráty uvedenému v článku 21 správu o postupoch uplatňovaných v členských štátoch a v prípade nutnosti o potrebe ďalšieho zosúladenia vo vzťahu k

2. Komisia do jedného roka od dosiahnutia dohody na medzinárodnej úrovni o predpisoch na zabránenie dvojitého „záberu“ vlastných zdrojov vo finančných skupinách preskúma, ako zabezpečiť súlad ustanovení tejto smernice s týmito medzinárodnými dohodami, a v prípade potreby predloží vhodné návrhy.

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 11. augusta 2004. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty zabezpečia, aby sa ustanovenia prvého pododseku prvýkrát uplatnili vo vzťahu k dohľadu nad účtami za finančný rok začínajúci 1. januára 2005 alebo počas toho kalendárneho roka.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach lebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Táto smernica nadobudne účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Výpočet doplňujúcej povinnej kapitálovej primeranosti regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte podľa článku 6 ods. 1 sa vykonáva v súlade s technickými princípmi a jednou z metód opísaných v tejto prílohe.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nasledujúceho odseku, umožnia členské štáty svojim príslušným orgánom, ak tieto prevzali úlohu koordinátora vo vzťahu ku konkrétnemu finančnému konglomerátu, aby rozhodli po porade s ostatnými príslušnými orgánmi a s konglomerátom samotným, ktorú metódu tento finančný konglomerát bude uplatňovať.

Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa výpočet robil jednou konkrétnou metódou z metód uvedených v tejto prílohe, ak je na vrchole finančného konglomerátu regulovaný subjekt, ktorý dostal povolenie v tom členskom štáte. Ak na vrchole finančného konglomerátu nie je regulovaný subjekt v zmysle článku 1, členské štáty schvália uplatňovanie ktorejkoľvek z metód opísaných v tejto prílohe, okrem situácie, ak sa príslušné orgány nachádzajú v tom istom členskom štáte, keď tento členský štát môže vyžadovať uplatňovanie jednej z metód.

Ak je daný subjekt dcérskym podnikom a má deficit solventnosti alebo v prípade neregulovaného subjektu finančného sektora pomyselný deficit solventnosti, bez ohľadu, ktorá metóda sa použije, treba vziať do úvahy celý deficit solventnosti dcérskeho podniku. Ak v tomto prípade, podľa názoru koordinátora, zodpovednosť materského podniku, ktorá vlastní podiel základného imania, sa striktne a jednoznačne obmedzuje na tento podiel na základnom imaní, koordinátor môže dať povolenie, aby sa deficit solventnosti dcérskeho podniku bral do úvahy proporcionálne.

Ak medzi subjektmi vo finančnom konglomeráte neexistuje kapitálové prepojenie, koordinátor po porade s ostatnými príslušnými orgánmi rozhodne, ktorý proporcionálny podiel bude treba brať do úvahy, majúc na pamäti záväzok, ktorý vzniká z jestvujúceho vzťahu.

Koordinátor a v prípade potreby ostatné dotknuté príslušné orgány, bez ohľadu na metódu použitú pri výpočte doplňujúcej povinnej kapitálovej primeranosti regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte uvedenej v časti II tejto prílohy, zabezpečia uplatňovanie týchto princípov:

Výpočet doplňujúcej kapitálovej primeranosti regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte sa robí na základe konsolidovaných účtov.

Medzi uvedené sektorové predpisy patria najmä smernice 2000/12/ES, hlava V kapitola 3 vo vzťahu k úverovým inštitúciám, 98/78/ES vo vzťahu k poisťovniam a 93/6/EHS vo vzťahu k úverovým inštitúciám a investičným spoločnostiam.

V prípade neregulovaných subjektov finančného sektora, ktoré nie sú zahrnuté do uvedených výpočtov sektorových kapitálových požiadaviek, sa počíta pomyselná kapitálová požiadavka.

Výpočet doplňujúcej kapitálovej primeranosti regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte sa robí na základe účtov každého zo subjektov v skupine.

TECHNICKÉ UPLATŇOVANIE USTANOVENÍ O VNÚTROSKUPINOVÝCH TRANSAKCIÁCH A KONCENTRÁCII RIZÍK

Koordinátor po porade s ostatnými príslušnými orgánmi identifikuje druh transakcií a rizík, ktoré regulované subjekty v konkrétnom finančnom konglomeráte musia hlásiť v súlade s ustanoveniami článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 2 o oznamovaní vnútroskupinových transakcií a koncentrácii rizík. Koordinátor a príslušné orgány pri určovaní alebo podávaní svojho stanoviska o type transakcií a rizík berú do úvahy špecifickú štruktúru skupiny a štruktúru riadenia rizík finančného konglomerátu. Koordinátor na identifikáciu významných vnútroskupinových transakcií a významnej koncentrácie rizík, ktoré treba oznamovať podľa ustanovení článkov 7 a 8, po porade s ostatnými príslušnými orgánmi a s konglomerátom samotným definuje príslušné limity na základe vlastných zdrojoch, resp. poistných rezerv určených regulátorom.

Koordinátor pri skúmaní vnútroskupinových transakcií a koncentrácie rizík predovšetkým monitoruje možné riziko nákazy vo finančnom konglomeráte, riziko konfliktu záujmov, riziko obchádzania sektorových predpisov a úroveň alebo rozsah rizík.

Členské štáty môžu povoliť, aby ich príslušné orgány uplatňovali na úrovni finančného konglomerátu ustanovenia sektorových predpisov o vnútroskupinových transakciách a koncentrácii rizík, najmä aby zabránili obchádzaniu sektorových predpisov.

( 4 ) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. marca 2002 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku, spoločná pozícia Rady z 12. septembra 2002 (Ú. v. ES C 253 E, 22.10.2002, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2002 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

( 6 ) Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES (Ú. v. ES L 77, 20.3.2002, s. 17).

( 7 ) Ú. v. ES L 63, 13.3.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/12/ES (Ú. v. ES L 77, 20.3.2002, s. 11).

( 8 ) Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES (Ú. v. ES L 290, 17.11.2000, s. 27).

( 9 ) Ú. v. ES L 360, 9.12.1992, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/64/ES.

( 10 ) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/33/ES (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 29).

( 11 ) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/64/ES.

( 13 ) Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/28/ES (Ú. v. ES L 275, 27.10.2000, s. 37).

( 14 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1).

( 15 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

( 16 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

( 17 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1).

( 18 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

( 19 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

( 20 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

( 29 ) Ú. v. ES L 63, 13.3.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/12/ES (Ú. v. ES L 77, 20.3.2002, s. 11).

( 31 ) Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/28/EHS (Ú. v. ES L 275, 27.10.2000, s. 37).

( 32 ) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES (Ú v. ES L 290, 17.11.2000, s. 27).

( 33 ) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/33/ES (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 29).

( 35 ) Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES (Ú. v. ES L 77, 20.3.2002, s. 17).

( 37 ) Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/28/EHS (Ú. v. ES L 275, 27.10.2000, s. 37).

( 38 ) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES (Ú v. ES L 290, 17.11.2000, s. 27).

( 39 ) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/33/ES (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 29).

		Úradný vestník
		No	page	date
M1	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/1/ES Text s významom pre EHP z 9. marca 2005,	L 79	9	24.3.2005
M2	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/25/ES z 11. marca 2008,	L 81	40	20.3.2008
►M3	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/78/EÚ Text s významom pre EHP z 24. novembra 2010,	L 331	120	15.12.2010
►M4	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/89/EÚ Text s významom pre EHP zo 16. novembra 2011,	L 326	113	8.12.2011
►M5	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/36/EÚ Text s významom pre EHP z 26. júna 2013	L 176	338	27.6.2013