2003L0097 — SK — 19.04.2005 — 001.001
Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah
|
SMERNICA 2003/97/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 10. novembra 2003, o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa vzťahujú na typové schválenie zariadení pre nepriamy výhľad a vozidiel vybavených takými zariadeniami, o zmene a doplnení smernice 70/156/EHS a o zrušení smernice 71/127/EHS (Ú. v. ES L 025, 29.1.2004, p.1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
No |
page |
date |
||
|
Smernica Komisie 2005/27/ES Text s významom pre EHP z 29. marca 2005, |
L 81 |
44 |
30.3.2005 |
|
SMERNICA 2003/97/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
z 10. novembra 2003,
o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa vzťahujú na typové schválenie zariadení pre nepriamy výhľad a vozidiel vybavených takými zariadeniami, o zmene a doplnení smernice 70/156/EHS a o zrušení smernice 71/127/EHS
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,
so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 3 ),
keďže:|
(1) |
smernica Rady 71/127/EHS z 1. marca 1971 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o spätných zrkadlách motorových vozidiel ( 4 ) bola prijatá ako jedna zo samostatných smerníc postupu ES typového schválenia, ktorý bol zavedený smernicou Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel ( 5 ); preto sa ustanovenia smernice 70/156/EHS, ktoré sa vzťahujú na systémy vozidla, komponentov a samostatných technických jednotiek, vzťahujú aj na smernicu 71/127/EHS; |
|
(2) |
existujúce ustanovenia sa najmä v prípade kategórií vozidiel N2, N3, M2 a M3 ukázali ako nedostatočné z hľadiska vonkajšieho výhľadu do strán vozidla, dopredu a dozadu; aby sa tento nedostatok napravil, je potrebné požadovať rozšírenie výhľadu; |
|
(3) |
na základe získaných skúseností a súčasného stavu techniky je teraz možné sprísniť niektoré požiadavky smernice 71/127/EHS z hľadiska zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky a povoliť doplnenie používaných zrkadiel inými technológiami; |
|
(4) |
berúc na zreteľ charakter a počet zmien potrebných na splnenie súčasných platných požiadaviek je žiaduce zrušiť smernicu 71/127/EHS a nahradiť ju touto smernicou; keďže postupy typového schválenia a zhody výroby sú upravené v smernici 70/156/EHS, nie je potrebné ich opakovať v tejto smernici; |
|
(5) |
prílohy k smernici 70/156/EHS by sa preto mali vzhľadom na uvedené zmeniť a doplniť, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Účelom tejto smernice je zosúladiť pravidlá, ktoré sa vzťahujú na typové schválenie zariadení pre nepriamy výhľad a vozidiel vybavených takými zariadeniami.
Tieto pravidlá sú uvedené v prílohách k tejto smernici.
Na účely tejto smernice „vozidlo“ znamená každé motorové vozidlo vymedzené v oddieli A prílohy II k smernici 70/156/EHS.
Článok 2
1. S účinnosťou od 26. januára 2005 nesmú členské štáty z dôvodov, ktoré sa týkajú zariadení pre nepriamy výhľad:
— zamietnuť udelenie ES typového schválenia alebo národného typového schválenia pre vozidlo alebo zariadenie pre nepriamy výhľad,
— zakázať predaj, registráciu alebo uvedenie do prevádzky vozidiel alebo zariadení pre nepriamy výhľad,
1. ak vozidlá alebo zariadenia pre nepriamy výhľad spĺňajú požiadavky tejto smernice.
2. S účinnosťou od 26. januára 2006 členské štáty z dôvodov, ktoré sa týkajú zariadenia pre nepriamy výhľad zamietnu udeliť typové schválenie ES pre každý nový typ vozidla alebo každý nový typ zariadenia pre nepriamy výhľad, ak nie sú splnené požiadavky tejto smernice.
Táto lehota sa však môže predĺžiť o 12 mesiacov s ohľadom na požiadavky, ktoré sa týkajú predného zrkadla triedy VI ako komponentu a jeho montáže na vozidlách.
3. S účinnosťou od 26. januára 2006 členské štáty z dôvodov, ktoré sa týkajú zariadení pre nepriamy výhľad zamietnu udeliť národné typové schválenie pre každý nový typ vozidla, ak nie sú splnené požiadavky tejto smernice.
Táto lehota sa však môže predĺžiť o 12 mesiacov s ohľadom na požiadavky, ktoré sa týkajú predného zrkadla triedy VI ako komponentu a jeho montáže na vozidlách.
4. S účinnosťou od 26. januára 2010 pre vozidlá kategórie M1 a N1 a s účinnosťou od 26. januára 2007 pre všetky vozidlá iných kategórií členské štáty:
— považujú osvedčenia zhody, ktoré sprevádzajú nové vozidlá v súlade s ustanoveniami smernice 70/156/EHS, za už neplatné na účely článku 7 ods. 1 uvedenej smernice,
— zakážu predaj, registráciu alebo uvedenie do prevádzky vozidiel,
4. z dôvodov, ktoré sa týkajú zariadenia pre nepriamy výhľad, ak vozidlá nespĺňajú požiadavky tejto smernice.
5. S účinnosťou od 26. januára 2010 sa na vozidlá kategórie M1 a N1 a s účinnosťou od 26. januára 2007 na všetky vozidlá iných kategórií vzťahujú požiadavky tejto smernice, ktoré sa týkajú zariadenia pre nepriamy výhľad ako komponentu na účely článku 7 ods. 2 smernice 70/156/EHS.
6. Bez ohľadu na ods. 2 a 5, na účely náhradných dielov členské štáty naďalej udeľujú ES typové schválenia a povoľujú predaj a uvedenie do prevádzky komponentov alebo samostatných technických jednotiek, ktoré sú určené na používanie v typoch vozidiel schválených pred 26. januárom 2007 podľa smernice 71/127/EHS a prípadne udeľujú rozšírenia týchto schválení.
7. Bez ohľadu na ods. 3 môžu členské štáty naďalej udeľovať národné typové schválenie pre každý nový typ kĺbového vozidla kategórie M2 a M3, triedy I, ako je vymedzené v bode 2.1.1.1 prílohy I k smernici 2001/85/ES ( 6 ), zloženého aspoň z troch kĺbovo spojených tuhých častí, ktoré nespĺňa ustanovenia tejto smernice za predpokladu, že sú dodržané požiadavky na výhľad vodiča podľa bodu 5 prílohy III k tejto smernici.
8. Ustanovenia tejto smernice prispejú aj k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany v súvislosti s medzinárodnou harmonizáciou legislatívy v tejto oblasti. Preto čo možno najskôr po prijatí tejto smernice Komisia predloží Európskej hospodárskej komisii Organizácie Spojených národov návrh zameraný na zosúladenie ustanovení predpisu EHK OSN č. 46 s ustanoveniami tejto smernice.
Článok 3
Do 26. januára 2010 Komisia vypracuje podrobnú štúdiu, aby zistila, či majú zmeny a doplnenia zavedené touto smernicou pozitívny účinok na bezpečnosť cestnej premávky najmä z hľadiska chodcov, cyklistov a ostatných zraniteľných účastníkov cestnej premávky. Na základe týchto zistení Komisia v prípade potreby navrhne doplňujúce legislatívne opatrenia na ďalšie zlepšenie v oblasti nepriameho výhľadu.
Článok 4
Smernica 70/156/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. Nahrádza sa bod 9.9 prílohy I, ktorý znie:
„9.9 Zariadenia pre nepriamy výhľad
|
9.9.1 |
Zrkadlá (uviesť za každé zrkadlo): … 9.9.1.1 Značka: … 9.9.1.2 Značka ES typového schválenia: … 9.9.1.3 Variant: … 9.9.1.4 Výkresy), zobrazujúce) zrkadlo a jeho polohu vzhľadom ku konštrukcii vozidla: … 9.9.1.5 Údaje o spôsobe pripevnenia vrátane tej časti konštrukcie vozidla, ku ktorej je pripevnené: … 9.9.1.6 Nepovinné vybavenie, ktoré môže ovplyvniť výhľad dozadu: … 9.9.1.7 Stručný popis elektronických komponentov (ak sú) nastavovacieho systému: … |
|
9.9.2 |
Zariadenie pre nepriamy výhľad iné, než zrkadlá: … 9.9.2.1 Typ a vlastnosti (ako napr. úplný popis zariadenia): … 9.9.2.1.1 V prípade systému kamera/monitor dosah záberu (mm), kontrast, rozsah jasu, korekcia oslnenia, výkon monitora (čiernobiely, farebný), frekvencia opakovania obrazu, rozsah svietivosti monitora: … 9.9.2.1.2 Dostatočne podrobné výkresy zobrazujúce celé zariadenie, vrátane montážnych pokynov; na výkresoch musí byť uvedená poloha značky ES typového schválenia: …“ |
2. Nahrádza sa bod 9.9 prílohy III, ktorý znie:
„9.9 Zariadenia pre nepriamy výhľad
|
9.9.1 |
Zrkadlá (uviesť za každé zrkadlo): … 9.9.1.1 Značka: … 9.9.1.2 značka ES typového schválenia: … 9.9.1.3 Variant: … 9.9.1.4 Výkresy), zobrazujúce) zrkadlo a jeho polohu vzhľadom ku konštrukcii vozidla: … 9.9.1.5 Údaje o spôsobe pripevnenia vrátane tej časti konštrukcie vozidla, ku ktorej je pripevnené: … 9.9.1.6 Nepovinné vybavenie, ktoré môže ovplyvniť výhľad dozadu: … 9.9.1.7 Stručný popis elektronických komponentov (ak sú) nastavovacieho systému: … |
|
9.9.2 |
Zariadenie pre nepriamy výhľad iné, než zrkadlá: … 9.9.2.1 Typ a vlastnosti (ako napr. úplný popis zariadenia): … 9.9.2.1.1 V prípade systému kamera/monitor dosah záberu (mm), kontrast, jas, korekcia oslnenia, výkon monitora (čiernobiely, farebný), frekvencia opakovania obrazu, rozsah svietivosti monitora: … 9.9.2.1.2 Dostatočne podrobné výkresy zobrazujúce celé zariadenie, vrátane montážnych pokynov; na výkresoch musí byť uvedená poloha značky ES typového schválenia: …“ |
3. Príloha IV sa týmto mení a dopĺňa takto:
— nahrádza sa bod 8 tabuľky v časti I, ktorý znie:
—
|
„Predmet schválenia |
Smernica č. |
Odkaz na úradný vestník |
Vzťahuje sa na |
|||||||||
|
M1 |
M2 |
M3 |
N1 |
N2 |
N3 |
O1 |
O2 |
O3 |
O4 |
|||
|
… |
||||||||||||
|
8. Zariadenia na nepriamy výhľad |
2003/97/ES |
L 25, 29.1.2004 |
X |
X |
X |
X |
X |
X“ |
||||
— v bode 8 časti I sa výraz „spätné zrkadlá“ nahrádza výrazom „zariadenia na nepriamy výhľad“
— v bode 8 časti II sa výraz „spätné zrkadlá“ nahrádza výrazom „zariadenia na nepriamy výhľad“.
4. V bode 8 dodatkov 1 a 2 k prílohe XI sa výraz „spätné zrkadlá“ nahrádza výrazom „zariadenia na nepriamy výhľad“.
Článok 5
1. Členské štáty do 24. januára 2005 uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 6
Smernica 71/127/EHS sa zrušuje s účinnosťou od 24. januára 2010.
Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a čítajú sa v súlade s korelačnou tabuľkou, ktorá je uvedená v prílohe IV.
Článok 7
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 8
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
ZOZNAM PRÍLOH
|
Príloha I |
Pojmy a administratívne ustanovenia pre typové schválenie ES |
|
|
Dodatok 1 |
Informačný dokument týkajúci sa typového schválenia ES zariadenia pre nepriamy výhľad |
|
|
Dodatok 2 |
Vzor osvedčenia o typovom schválení ES komponentu pre zariadenia pre nepriamy výhľad |
|
|
Dodatok 3 |
Informačný dokument týkajúci sa typového schválenia ES vozidla |
|
|
Dodatok 4 |
Vzor osvedčenia o typovom schválení ES pre vozidlo z hľadiska montáže zariadení pre nepriamy výhľad |
|
|
Dodatok 5 |
Značka ES typového schválenia komponentu |
|
|
Dodatok 6 |
Postup stanovenia bodu H a overenia vzájomnej polohy bodu R a H |
|
|
Príloha II |
Konštrukčné špecifikácie a skúšky potrebné na udelenie typového schválenia ES komponentu pre zariadenie pre nepriamy výhľad |
|
|
Dodatok 1 |
Postup stanovenia polomeru krivosti „r“ odrazovej plochy zrkadla |
|
|
Dodatok 2 |
Skúšobná metóda na stanovenie odrazu |
|
|
Príloha III |
Požiadavky na montáž zrkadiel a iných zariadení pre nepriamy výhľad na vozidlo |
|
|
Dodatok |
Výpočet dosahu záberu |
|
|
Príloha IV |
Korelačná tabuľka podľa článku 6. |
|
PRÍLOHA I
POJMY A ADMINISTRATÍVNE USTANOVENIA PRE TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES
1. POJMY
|
1.1 |
„Zariadenia pre nepriamy výhľad“ sú zariadenia na pozorovanie priestoru cesty v okolí vozidla, ktorý sa nemôže pozorovať priamym výhľadom. Týmito zariadeniami môžu byť konvenčné zrkadlá, systémy kamera/monitor alebo iné zariadenia schopné poskytovať vodičovi informácie o nepriamom výhľade.
|
|
1.2 |
„Vozidlá kategórie M1, M2, M3, N1, N2, N3“ sú vozidlá vymedzené v časti A prílohy II k smernici 70/156/EHS.
|
2. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES KOMPONENTU PRE ZARIADENIE PRE NEPRIAMY VÝHĽAD
|
2.1 |
Žiadosť o typové schválenie ES komponentu pre zariadenie pre nepriamy výhľad podáva výrobca. |
|
2.2 |
Vzor informačného dokumentu je uvedený v dodatku 1 k tejto prílohe. |
|
2.3 |
Žiadosť musí byť za každý typ zariadenia pre nepriamy výhľad sprevádzaná: 2.3.1 V prípade zrkadiel, štyrmi vzorkami: tri na skúšky a jednu si ponechá laboratórium na akékoľvek ďalšie skúšky, ktoré by sa mohli ukázať ako nevyhnutné. Laboratórium môže požiadať o ďalšie vzorky. 2.3.2 V prípade ostatných zariadení pre nepriamy výhľad, jednou vzorkou zo všetkých častí. |
3. OZNAČENIE
Vzorky typu zrkadla alebo zariadenia pre nepriamy výhľad iného než je zrkadlo predložené na typové schválenie ES komponentu, musia byť zreteľne viditeľne a nezmazateľne označené obchodnou značkou alebo menom a musia mať dostatok miesta pre značku ES typového schválenia komponentu; toto miesto musí byť uvedené na výkresoch uvedených v bode 1.2.1.2 dodatku 1 k tejto prílohe.
4. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES VOZIDLA Z HĽADISKA MONTÁŽE ZARIADENÍ PRE NEPRIAMY VÝHĽAD
|
4.1 |
Žiadosť o typové schválenie ES vozidla z hľadiska zariadení pre nepriamy výhľad podáva výrobca. |
|
4.2 |
Vzor informačného dokumentu je uvedený v dodatku 3 k tejto prílohe. |
|
4.3 |
Žiadosť musí byť za každý typ vozidla doložená: 4.3.1 Vozidlom reprezentujúcim typ, určeným v prípade potreby po dohode s technickou skúšobňou zodpovednou za vykonávanie skúšok. |
5. TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES KOMPONENTU
5.1 Keď sú splnené príslušné požiadavky, pre každý typ zrkadla alebo zariadenia pre nepriamy výhľad iného než je zrkadlo sa udelí typové schválenie ES komponentu a vydá sa typové schvaľovacie číslo komponentu, v súlade s prílohou VII k smernici 70/156/EHS.
5.2 Toto číslo nesmie byť pridelené inému typu zariadenia pre nepriamy výhľad.
5.3 Vzor osvedčenia o ES typovom schválení je uvedený v dodatku 2 k tejto prílohe.
6. ZNAČKY
Každé zariadenie pre nepriamy výhľad zodpovedajúce typu, ktorému bolo typové schválenie komponentu udelené podľa tejto smernice, musí niesť značku ES typového schválenia podľa dodatku 5.
7. TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES VOZIDLA
7.1 Keď sú splnené príslušné požiadavky, pre každý typ vozidla sa udelí typové schválenie ES vozidla.
7.2 Vzor osvedčenia o ES typovom schválení je uvedené v dodatku 4 k tejto prílohe.
7.3 Každému typu vozidla sa v súlade s prílohou VII k smernici 70/156/EHS pridelí typové schvaľovacie číslo. Ten istý členský štát nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu vozidla.
8. ZMENY TYPU A ZMENY A DODATKY SCHVÁLENÍ
8.1 V prípade zmeny typu vozidla alebo typu zariadenia pre nepriamy výhľad schváleného podľa tejto smernice, sa uplatňujú ustanovenia článku 5 smernice 70/156/EHS.
9. ZHODA VÝROBY (VOZIDIEL A KOMPONENTOV)
9.1 Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby sa musia prijať v súlade s ustanoveniami článku 10 smernice 70/156/EHS.
Dodatok 1
Informačný dokument č.… týkajúci sa ES typového schválenia zariadenia pre nepriamy výhľad
Smernica 2003/97/ES Európskeho parlamentu a Rady
V prípade potreby sa musia predložiť nasledovné informácie v troch vyhotoveniach spolu so zoznamom priložených podkladov. Akékoľvek výkresy musia byť dodané vo vhodnom meradle na formáte A4, alebo poskladané na tento formát, a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie musia dostatočne zobrazovať detaily.
0. VŠEOBECNE
0.1. Značka (obchodný názov výrobcu): …
0.2. Typ: …
0.3. Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na zariadení: …
0.4. Kategória vozidla, pre ktoré je zariadenie určené: …
0.5. Meno a adresa výrobcu: …
0.7 Umiestnenie a spôsob pripevnenia ES typovej schvaľovacej značky: …
0.8. Adresy) montážneho(nych) závodu(ov): …
1. ZARIADENIE PRE NEPRIAMY VÝHĽAD
|
1.1. |
Zrkadlá (uviesť za každé zrkadlo) 1.1.3. Variant: … 1.1.4 Výkresy) na identifikáciu zrkadla: … 1.1.5 Údaje o spôsobe pripevnenia: … |
|
1.2 |
Zariadenia na nepriamy výhľad iné než zrkadlá
|
Dodatok 2
Vzor osvedčenie o ES typovom schválení zariadenia na nepriamy výhľad
Dodatok 3
Informačný dokument č.… týkajúci sa ES typového schválenia vozidla
Smernica 2003/97/ES Európskeho parlamentu a Rady
V prípade potreby sa musia predložiť nasledovné informácie v troch vyhotoveniach spolu so zoznamom priložených podkladov. Akékoľvek výkresy musia byť dodané vo vhodnom merítku na formáte A4, alebo poskladané na tento formát, a musia byť dostatočne podrobné. Prípadné fotografie musia dostatočne zobrazovať detaily.
0. VŠEOBECNE
|
0.1. |
Značka (obchodné meno výrobcu): … |
|
0.2. |
Typ: … 0.2.1 Obchodný popis (pokiaľ je k dispozícii): … |
|
0.3. |
Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidla: … 0.3.1 Umiestnenie označenia: … |
|
0.4. |
Kategória vozidla ( 8 ): … |
|
0.5. |
Meno a adresa výrobcu: … |
|
0.8. |
Adresy) montážneho(nych) závodu(ov): … |
1. VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ VLASTNOSTI VOZIDLA
|
1.1. |
Fotografie a/alebo výkresy reprezentatívneho vozidla: … |
|
1.7 |
Kabína vodiča: (vpredu alebo kapotované vozidlo) ( 9 ): … |
|
1.8 |
Riadenie: ľavostranné/pravostranné ( 10 ): … 1.8.1. Vozidlo je vybavené pre pravo/ľavostrannú premávku ( 11 ): … |
|
2.4 |
Rozsah rozmerov vozidla (celkových): …
|
|
9. |
KAROSÉRIA
|
Dodatok 4
Vzor osvedčenia o ES typovom schválení pre vozidlo z hľadiska montáže zariadení pre nepriamy výhľad
Dodatok 5
Značka ES typového schválenia komponentu
1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
1.1 Značka ES typového schválenia komponentu sa skladá z pravouhlého obdĺžnika obklopujúceho malé písmeno „e“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo členského štátu, ktorý typové schválenie komponentu udelil: 1 Nemecku, 2 Francúzsku, 3 Taliansku, 4 Holandsku, 5 Švédsku, 6 Belgicku, ►M1 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, ◄ 9 Španielsku, 11 Spojenému kráľovstvu, 12 Rakúsku, 13 Luxembursku, 17 Fínsku, 18 Dánsku, ►M1 20 pre Poľsko, ◄ 21 Portugalsku, 23 Grécku, 24 Írsku, ►M1 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 29 pre Estónsko, 32 pre Lotyšsko, 36 pre Litvu, 49 pre Cyprus, 50 pre Maltu ◄ . V blízkosti obdĺžnika musí byť umiestnené číslo ES typového schválenia komponentu. Toto číslo sa skladá z čísla ES typového schválenia komponentu uvedeného na osvedčení vyplnenom pre typ (pozri dodatok 3), pred ktorým sú dve číslice označujúce poradové číslo poslednej zmeny alebo doplnenia tejto smernice ku dňu, kedy bolo typové schválenie ES komponentu udelené. Poradové číslo zmeny alebo doplnenia a číslo typového schválenia komponentu uvedené v osvedčení musia byť oddelené hviezdičkou. V tejto smernici je poradovým číslom 03.
1.2. Značka ES typového schválenia komponentu môže byť doplnená symbolom I, II, III, IV, V alebo VI, špecifikujúcim triedu, do ktorej zrkadlo patrí alebo symbolom S v prípade akéhokoľvek zariadenia na nepriamy výhľad iného než zrkadlo. Doplnkový symbol môže byť na akomkoľvek vhodnom mieste v blízkosti pravouhlého obdĺžnika obsahujúceho písmeno „e“.
1.3. Značka ES typového schválenia komponentu a doplnkový symbol musia byť čitateľne a natrvalo umiestnené na neoddeliteľnú časť zrkadla alebo akéhokoľvek iného zariadenia na nepriamy výhľad iného než zrkadlo tak, aby bola zreteľne viditeľná dokonca aj vtedy, keď je zrkadlo alebo iné zariadenie na nepriamy výhľad namontované na vozidlo.
2. PRÍKLADY ZNAČKY ES TYPOVÉHO SCHVÁLENIA
|
2.1. |
Nižšie je uvedených päť príkladov značiek ES typového schválenia komponentu s doplnkovým symbolom. |
|
Príklad č. 1
Zrkadlo označené vyššie uvedenou značkou ES typového schválenie komponentu je zrkadlo triedy I (vnútorné spätné zrkadlo), ktoré bolo schválené vo Francúzsku (e2) pod číslom 03*3500. Príklad č. 2
Zrkadlo označené vyššie uvedenou značkou ES typového schválenie komponentu je zrkadlo triedy II (vonkajšie spätné zrkadlo), ktoré bolo schválené v Holandsku (e4) pod číslom 03*1870. Príklad č. 3
Zrkadlo označené vyššie uvedenou značkou ES typového schválenie komponentu je zrkadlo triedy V (blízkopohľadové), ktoré bolo schválené v Grécku (e23) pod číslom 03*3901. Príklad č. 4
Zrkadlo označené vyššie uvedenou značkou ES typového schválenie komponentu je zrkadlo triedy IV (širokouhlé vonkajšie zrkadlo), ktoré bolo schválené v Taliansku (e3) pod číslom 03*1248. Príklad č. 5
Vysvetlivka: Zariadenie pre nepriamy výhľad označené vyššie uvedenou značkou ES typového schválenie komponentu je zariadenie na nepriamy výhľad iné než zrkadlo (S), ktoré bolo schválené v Holandsku (e4) pod číslom 03*3002. |
Dodatok 6
Postup stanovenia bodu H a overenia vzájomnej polohy bodu R a H
Uplatňujú sa príslušné časti prílohy III k smernici 77/649/EHS.
Dodatok 7
Určenie očných bodov pre sedadlo s pevným uhlom operadla
1. Poloha očných bodov vo vzťahu k bodu R sa nastaví tak, ako sa udáva v tabuľke uvedenej nižšie podľa súradníc X z trojrozmernej referenčnej súradnicovej siete. V tabuľke sa uvádzajú základné súradnice pre pevný uhol operadla 25 stupňov. Trojrozmerná referenčná súradnicová sústava sa vymedzuje v zmysle bodu 2.3 prílohy I k smernici 77/649/EHS v znení zmien a doplnení.
|
Uhol operadla |
Horizontálne súradnice |
|
(v stupňoch) |
ΔX |
|
25 |
68 mm |
2. Ďalšia korekcia pre pevné uhly operadla iné ako 25°
Nižšie uvedená tabuľka uvádza ďalšie korekcie z očnej polohy s pevným uhlom operadla 25 stupňov, ktoré sa majú vykonať pri súradniciach X a Z očných bodov, keď navrhnutý uhol operadla nie je 25 stupňov.
|
Uhol operadla |
Horizontálne súradnice |
Vertikálne súradnice |
|
(v stupňoch) |
ΔX |
ΔZ |
|
5 |
– 186 mm |
28 mm |
|
6 |
– 177 mm |
27 mm |
|
7 |
– 167 mm |
27 mm |
|
8 |
– 157 mm |
27 mm |
|
9 |
– 147 mm |
26 mm |
|
10 |
– 137 mm |
25 mm |
|
11 |
– 128 mm |
24 mm |
|
12 |
– 118 mm |
23 mm |
|
13 |
– 109 mm |
22 mm |
|
14 |
– 99 mm |
21 mm |
|
15 |
– 90 mm |
20 mm |
|
16 |
– 81 mm |
18 mm |
|
17 |
– 72 mm |
17 mm |
|
18 |
– 62 mm |
15 mm |
|
19 |
– 53 mm |
13 mm |
|
20 |
– 44 mm |
11 mm |
|
21 |
– 35 mm |
9 mm |
|
22 |
– 26 mm |
7 mm |
|
23 |
– 18 mm |
5 mm |
|
24 |
– 9 mm |
3 mm |
|
25 |
0 mm |
0 mm |
|
26 |
9 mm |
– 3 mm |
|
27 |
17 mm |
– 5 mm |
|
28 |
26 mm |
– 8 mm |
|
29 |
34 mm |
– 11 mm |
|
30 |
43 mm |
– 14 mm |
|
31 |
51 mm |
– 18 mm |
|
32 |
59 mm |
– 21 mm |
|
33 |
67 mm |
– 24 mm |
|
34 |
76 mm |
– 28 mm |
|
35 |
84 mm |
– 32 mm |
|
36 |
92 mm |
– 35 mm |
|
37 |
100 mm |
– 39 mm |
|
38 |
108 mm |
– 43 mm |
|
39 |
115 mm |
– 48 mm |
|
40 |
123 mm |
– 52 mm |
PRÍLOHA II
KONŠTRUKČNÉ ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY POTREBNÉ NA UDELENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA ES KOMPONENTU PRE ZARIADENIE NA NEPRIAMY VÝHĽAD
A. ZRKADLÁ
1. Všeobecné špecifikácie
|
1.1. |
Všetky zrkadlá musí byť nastaviteľné. |
|
1.2. |
Okraj odrazovej plochy musí byť uzatvorený v ochrannom puzdre (držiaku, atď.), ktoré musí byť na svojom obvode vo všetkých bodoch a smeroch zaoblené s polomerom krivosti „c“ väčším alebo rovným 2,5 mm. Ak odrazová plocha vyčnieva z ochranného puzdra, polomer krivosti „c“ okraja vyčnievajúcej časti nesmie byť menší než 2,5 mm a odrazová plocha sa musí dať zasunúť do ochranného puzdra silou 50 N pôsobiacou v mieste najväčšieho vyčnievania z ochranného puzdra v horizontálnom smere, približne rovnobežne s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla. |
|
1.3. |
Ak je zrkadlo namontované na rovnej ploche, všetky časti, bez ohľadu na polohu nastavenia zrkadla vrátane tých častí, ktoré po skúške uvedenej v bode 4.2 zostanú pripevnené k vozidlu a ktorých sa v statickom stave môže dotknúť guľa s priemerom 165 mm u vnútorného zrkadla alebo s priemerom 100 mm u vonkajšieho zrkadla, musia mať polomer krivosti minimálne 2,5 mm. 1.3.1. Okraje upevňovacích otvorov alebo vybratí, ktorých priemer alebo najdlhšia diagonála je menšia než 12 mm, sú vyňaté z ustanovení týkajúcich sa požiadaviek na polomer podľa bodu 1.3, ak sú ich hrany otupené. |
|
1.4. |
Zariadenie slúžiace na upevnenie zrkadiel na vozidlo musí byť konštruované tak, aby valec s polomerom 50 mm, ktorého os tvorí os alebo niektorá z osí otáčania, zabezpečujúcich vychýlenie zrkadla v smere príslušného nárazu, prechádzal aspoň časťou plochy, ku ktorej je zariadenie pripevnené. |
|
1.5. |
Časti vonkajších zrkadiel uvedené v bodoch 1.2. a 1.3., vyrobené z materiálu s tvrdosťou podľa Shore A nepresahujúcou 60, sú vyňaté z príslušných ustanovení. |
|
1.6. |
V prípade tých častí vnútorných zrkadiel, ktoré sú vyrobené z materiálu s tvrdosťou podľa Shore A menšou než 50 a ktoré sú namontované na tuhom držiaku, ustanovenia bodov 1.2 a 1.3 sa vzťahujú len na držiak. |
2. Rozmery
2.1. Vnútorné spätné zrkadlá (trieda I)
Rozmery odrazovej plochy musia byť také, aby sa do nej mohol vpísať obdĺžnik s dĺžkou jednej strany 40 mm a dĺžkou druhej strany „a“, kde:
a r je polomer krivosti.
2.2. Hlavné vonkajšie spätné zrkadlá (Triedy II a III)
2.2.1. Rozmery odrazovej plochy musia byť také, aby sa do nej mohol vpísať:
— obdĺžnik s výškou 40 mm a dĺžkou základne meranou v milimetroch „a“;
— úsečka rovnobežná s výškou obdĺžnika a dĺžkou vyjadrenou v milimetroch „b“.
2.2.2. Minimálne hodnoty „a“ a „b“ sú uvedené v nasledovnej tabuľke:
|
Trieda spätných zrkadiel |
a [mm] |
b [mm] |
|
II |
|
200 |
|
III |
|
70 |
2.3. „Širokouhlé“ vonkajšie spätné zrkadlá (trieda IV)
Obrysy odrazovej plochy musia mať jednoduchý geometrický tvar a jej rozmery musia byť také aby v prípade potreby v spojení s vonkajším zrkadlom triedy II, zrkadlo poskytovalo výhľad špecifikovaný v bode 5.4 prílohy III.
2.4. „Blízkovýhľadové“ vonkajšie spätné zrkadlo (trieda V)
Obrysy odrazovej plochy musia mať jednoduchý geometrický tvar a jej rozmery musia byť také, aby zrkadlo poskytovalo výhľad špecifikovaný v bode 5.5 prílohy III.
2.5. Predné zrkadlá (trieda VI)
Obrysy odrazovej plochy musia mať jednoduchý geometrický tvar a jej rozmery musia byť také, aby zrkadlo poskytovalo výhľad špecifikovaný v bode 5.6 prílohy III.
3. Odrazová plocha a koeficient odrazu
|
3.1. |
Odrazová plocha zrkadla musí byť buď rovná alebo sféricky vypuklá. Vonkajšie zrkadlá môžu byť vybavené doplnkovou asférickou časťou za predpokladu, že hlavné zrkadlo spĺňa požiadavky na nepriamy výhľad. |
|
3.2. |
Rozdiely medzi polomermi krivosti zrkadiel 3.2.1. Rozdiel medzi ri alebo r „i a rp v ktoromkoľvek referenčnom bode nesmie byť väčší než 0,15 r.“ 3.2.2. Rozdiel medzi ktorýmkoľvek z polomerov krivosti (rp1, rp2 a rp3) a r nesmie byť väčší než 0,15 r. 3.2.3. Ak „r“ nie je menší než 3 000 mm, hodnota 0,15 r uvedená v bodoch 3.2.1. a 3.2.2. sa nahradí hodnotou 0,25 r. |
|
3.3. |
Požiadavky na asférické časti zrkadiel 3.3.1. Asférické zrkadlá musia mať dostatočnú veľkosť a tvar, aby poskytovali vodičovi užitočné informácie. To normálne znamená minimálne šírku 30 mm v niektorom bode. 3.3.2. Polomer krivosti ri asférickej časti nesmie byť menší než 150 mm. |
|
3.4. |
Hodnota „r“ sférických zrkadiel nesmie byť menšia než: 3.4.1. 1 200 mm u vnútorných spätných zrkadiel (trieda. I); 3.4.2. 1 200 mm u hlavných vonkajších spätných zrkadiel triedy II a III; 3.4.3. 300 mm pre „širokouhlé“ vonkajšie spätné zrkadlá (trieda IV) a blízkovýhľadové vonkajšie spätné zrkadlá (trieda V); 3.4.4. 200 mm pre predné zrkadlá (trieda VI). |
|
3.5. |
Normálna hodnota koeficientu odrazu, stanovená podľa metódy popísanej v dodatku 1 k tejto prílohe, nesmie byť menšia než 40 %. V prípade odrazových plôch s meniteľným uhlom odrazu, musí „denná“ poloha umožniť rozoznanie farby signálov používaných v cestnej premávke. Normálna hodnota koeficientu odrazu pri „nočnej“ polohe nesmie byť menšia než 4 %. |
|
3.6. |
Pri normálnom používaní si musí odrazová plocha zachovať vlastnosti stanovené v bode 3.5. napriek dlhšiemu vystaveniu nepriaznivým poveternostným podmienkam. |
4. Skúšky
|
4.1. |
Zrkadlá sa podrobia skúškam opísaným v bode 4.2.
|
|
4.2. |
Skúška nárazom Skúška podľa tohto odseku sa nevykonáva na zariadeniach zabudovaných do karosérie vozidla, ktorých predná plocha nie je voči pozdĺžnej strednej rovine vozidla naklonená o viac než 45o, alebo zariadeniach, ktoré nevyčnievajú o viac než 100 mm za obrys karosérie vozidla podľa smernice 74/483/EHS. 4.2.1. Popis skúšobného zariadenia
4.2.2. Popis skúšky
|
5. Výsledky skúšky
|
5.1. |
Pri skúškach popísaných v bode 4.2 sa musí kyvadlo po náraze vracať tak, aby priemet polohy, ktorú zaujíma rameno, na spúšťaciu rovinu tvoril s vertikálou uhol najmenej 20o. Presnosť merania uhlu musí byť ± 1o. 5.1.1. Táto požiadavka sa nevzťahuje na zrkadlá prilepené na čelné sklo, na ktoré sa po skúške uplatňuje požiadavka stanovená v bode 5.2. 5.1.2. Požadovaný uhol vo vzťahu k vertikále je znížený z 20o na 10o pre všetky spätné zrkadlá triedy II a triedy IV ako aj pre spätné zrkadlá triedy III, ktoré sú pripevnené k rovnakému držiaku ako zrkadlá triedy IV. |
|
5.2. |
Ak sa pri skúškach popísaných v bode 4.2. u zrkadiel prilepených na čelné sklo, zrkadlo rozbije, zostávajúca časť nesmie vyčnievať zo základne viac než 10 mm, a usporiadanie po skúške musí spĺňať podmienky stanovené v bode 1.3. |
|
5.3. |
Pri skúškach popísaných v bode 4.2 sa zrkadlo nesmie rozbiť. Rozbitie zrkadla je však prípustné, ak je splnená niektorá jedna z nasledovných podmienok: 5.3.1. Úlomky skla naďalej priliehajú k zadnej časti puzdra alebo k povrchu pevne spojenému s puzdrom; je prípustné čiastočné oddelenie skla od podkladu za predpokladu, že jeho rozmer na oboch stranách praskliny nie je väčší než 2,5 mm. Je prípustné, aby sa v mieste nárazu od povrchu skla oddelili drobné črepiny; 5.3.2. Zrkadlo je vyrobené z bezpečnostného skla. |
B. ZARIADENIA NA NEPRIAMY VÝHĽAD INÉ NEŽ ZRKADLÁ
1. Všeobecné požiadavky
1.1. Ak užívateľ musí zariadenie na nepriamy výhľad nastavovať, nastavenie sa musí dať vykonať bez použitia nástrojov.
1.2 Ak zariadenie na nepriamy výhľad môže poskytnúť celkový predpísaný výhľad snímaním plochy výhľadu, celkový proces snímania, reprodukcie a opätovného nastavenia do jeho pôvodnej polohy, nesmie trvať celkovo dlhšie než dve sekundy.
2. Zariadenie kamera/monitor na nepriamy výhľad
2.1. Všeobecné požiadavky
2.1.1. Keď je zariadenie kamera/monitor na nepriamy výhľad namontované na rovnej ploche, všetky časti, bez ohľadu na polohu nastavenia zariadenia, ktorých môže v statickom stave dotknúť guľa buď s priemerom 165 mm v prípade monitora alebo 100 mm v prípade kamery, musia mať polomer krivosti minimálne 2,5 mm.
2.1.2. Okraje upevňovacích otvorov alebo vybratí, ktorých priemer alebo najdlhšia diagonála je menšia než 12 mm, sú vyňaté z ustanovení týkajúcich sa požiadaviek na polomer podľa bodu 2.1.1., ak sú ich hrany otupené.
2.1.3. Časti kamery a monitora, ktoré sú vyrobené z materiálu s tvrdosťou podľa Shore A menšou než 60 a ktoré sú namontované na tuhom držiaku, ustanovenia bodu 2.1.1. sa vzťahujú len na držiak.
2.2. Funkčné požiadavky
2.2.1. Kamera by mala dobre fungovať pri nízkej úrovni slnečného svetla. Kamera musí zaručiť jasový kontrast aspoň 1:3 pri nízkej úrovni slnečného svetla v oblasti mimo časti obrazu, v ktorej sa zobrazuje svetelný zdroj (podmienky vymedzené v EN 12368:8.4). Svetelný zdroj musí kameru osvetľovať s intenzita osvetlenia 40 000 lx. Uhol medzi kolmicou roviny snímania a čiarou spájajúcou stred snímača a svetlený zdroj musí byť 10o.
2.2.2. Monitor musí poskytovať minimálny kontrast v rôznych svetelných podmienkach špecifikovaný v návrhu medzinárodnej normy ISO/DIS 15008 [2].
2.2.3. Priemerný jas monitora sa musí dať ručne alebo automaticky nastaviť podľa podmienok okolia.
2.2.4. Merania kontrastu jasu sa vykonajú podľa ISO/DIS 15008.
3. Iné zariadenia na nepriamy výhľad
Zariadenie musí spĺňať tieto požiadavky:
3.1. Zariadenie musí vnímať viditeľné spektrum a musí vždy reprodukovať obraz bez potreby interpretácie do viditeľného spektra.
3.2. Funkčnosť musí byť zaručená v podmienkach používania, v ktorých je systém uvedený do prevádzky. Podľa technológie použitej pri snímaní a reprodukovaní obrazu, sa čiastočne alebo úplne uplatňujú ustanovenia bodu 2.2. V ostatných prípadoch sa môže analogicky s bodom 2.2. pomocou kontroly citlivosti systému preukázať, že zariadenie je minimálne porovnateľné alebo lepšie, než sa vyžaduje u zrkadlových zariadení alebo zariadení kamera/monitor na nepriamy výhľad a jeho funkčnosť je zaručená a je rovnaká alebo lepšia než požadovaná funkčnosť zrkadlových zariadení alebo zariadení kamera/monitor na nepriamy výhľad.
Dodatok 1
Postup stanovenia polomeru krivosti „r“ odrazovej plochy zrkadla
1. Meranie
1.1. Merací prístroj
Používa sa „sférometer“, podobný prístroju na obrázku 3, s udanou vzdialenosťou medzi pevnými nohami prístroja a pohyblivým hrotom komparátora.
1.2. Meracie body
1.2.1. Hlavné polomery krivosti sa merajú v troch bodoch ležiacich čo najbližšie polohám v jednej tretine, jednej polovice a dvom tretinám vzdialenosti na oblúku odrazovej plochy, prechádzajúcom stredom tejto plochy a rovnobežnom s úsečkou b, alebo oblúku prechádzajúcom stredom odrazovej plochy, ktorý je k nej kolmý, ak je tento oblúk dlhší.
1.2.2. Ak nie je možné vzhľadom na rozmery odrazovej plochy vykonať merania v smeroch vymedzených v bode 1.1.1.5 prílohy I, technická služba zodpovedná za skúšky môže vykonať merania v tomto bode vo dvoch zvislých smeroch, čo najbližších vyššie predpísaným smerom.
2. Výpočet polomeru krivosti „r“
„r“, vyjadrený v mm sa vypočíta podľa vzorca:
kde:
|
rp1 |
: |
je polomer krivosti v prvom meracom bode, |
|
rp2 |
: |
je polomer krivosti v druhom meracom bode, |
|
rp3 |
: |
je polomer krivosti v treťom meracom bode. |
Obrázok 3: sférometer
Dodatok 2
Skúšobná metóda na stanovenie odrazu
1. POJMY
1.1. Štandardné osvetlenie CIE A ( 12 ): kolorimetrické osvetlenie pre čierny žiarič pri68 = 2855,6 K.
1.2. Štandardný zdroj CIE A ( 13 ): plynom plnená žiarovka pracujúca s korelovanou teplotou farby T68 = 2855,6 K.
1.4. Spektrálne trichromatické hodnoty CIE ( 15 ): trichromatické hodnoty spektrálnych zložiek izoenergetického spektra v systéme CIE (XYZ).
1.5. Fotopické videnie ( 16 ): videnie normálnym okom, ak je prispôsobené hladinám jasu najmenej niekoľko cd/m2.
2. MERACÍ PRÍSTROJ
2.1. Všeobecne
Prístroj sa skladá zo zdroja svetla, držiaka na skúšobnú vzorku, prijímača s fotočlánkom a indikátorom (pozri obrázok 4) a zo zariadení na potlačenie účinku vonkajšieho svetla.
Prijímač môže obsahovať Ulbrichtovu guľu (guľu integrujúcu svetelný tok), uľahčujúcu meranie odrazu iných než plochých (vypuklých) zrkadiel (pozri obrázok 5).
2.2. Vlastnosti spektra svetelného zdroja a prijímača
Svetelný zdroj sa musí skladať zo štandardného zdroja CIE A a príslušnej optiky, zabezpečujúcej skoro rovnobežný zväzok svetelných lúčov. Na udržiavanie stáleho napätia na žiarovke pri prevádzke prístroja sa odporúča použiť stabilizátor napätia.
Prijímač musí obsahovať fotočlánok so spektrálnou odozvou úmernou funkcii fotopickej svietivosti štandardného kolorimetrického pozorovacieho prístroja CIE (1931) (pozri tabuľka). Môže sa použiť aj akákoľvek iná kombinácia osvetľovacieho zdroja filtra a prijímača, zabezpečujúca celkovo rovnocenné výsledky ako štandardný osvetľovací zdroj CIE A a fotopické videnie. Ak sa používa v prijímači Ulbrichtova guľa, vnútorný povrch gule musí byť vybavený povlakom matnej (difúznej), spektrálne neselektívnej bielej farby.
2.3. Geometrické podmienky
Zväzok dopadajúcich svetelných lúčov musí s kolmicou na skúšobný povrch tvoriť pokiaľ možno uhol (θ) 0,44 ± 0,09 rad (25 ± 5o) a nesmie prekročiť horný limit tolerancie (t. j. 0,53 rad alebo 30o). Os prijímača musí s touto kolmicou zvierať uhol (θ) rovnajúci sa uhlu dopadajúceho zväzku svetelných lúčov (pozri obrázok 4). Zväzok dopadajúcich svetelných lúčov musí mať pri dopade na skúšobný povrch priemer najmenej 13 mm (0,5 palca). Odrážaný zväzok lúčov nesmie byť širší než citlivá plocha fotočlánku, nesmie pokrývať menej než 50 % tejto plochy a musí pokiaľ možno prekrývať rovnaký diel plochy, aký sa použil pri kalibrácii prístroja.
Ak sa používa v prijímači Ulbrichtova guľa, jej priemer musí byť najmenej 127 mm (5 palcov). Otvory v stene gule pre vzorku a dopadajúci zväzok lúčov musia mať taký rozmer, aby umožňovali úplný prechod dopadajúceho aj odrazeného zväzku lúčov. Fotočlánok musí byť umiestnený tak, aby nezachytával priamo svetlo dopadajúceho ani odrazeného zväzku lúčov.
2.4. Elektrické vlastnosti súpravy fotočlánok-indikátor
Výkon fotočlánku udaný indikátorom, musí byť lineárnou funkciou svietivosti na fotosenzitívnej ploche. Musia byť zabezpečené prostriedky (elektrické a/alebo optické) na uľahčenie nulovacieho a kalibračného nastavenia. Také prostriedky nesmú ovplyvniť lineárnosť alebo spektrálne vlastnosti prístroja. Presnosť súpravy prijímač-indikátor musí byť ± 2 % plného rozsahu stupnice alebo ± 10 % odčítanej hodnoty, podľa toho, ktorá hodnota je menšia.
2.5. Držiak vzoriek
V tomto mechanizme sa musí dať umiestniť skúšobná vzorka tak, aby sa osi ramena zdroja a prijímača pretínali na odrazovej ploche. Odrazová plocha môže ležať vo vnútri vzorky zrkadla alebo na niektorej z jeho strán podľa toho, či ide o typ spätného zrkadla s odrazovou plochou na prednej strane, na zadnej strane alebo hranolové zrkadlo typu „flip“.
3. POSTUP
3.1. Metóda priamej kalibrácie
U priamej kalibračnej metódy sa ako porovnávací štandard používa vzduch. Táto metóda je použiteľná pre prístroje konštruované tak, že umožňujú kalibráciu v rozsahu 100 % stupnice tak, že sa prijímač zapojí priamo do osi svetelného zdroja (pozri obrázok 4).
V niektorých prípadoch sa môže vyžadovať (napríklad pri meraní povrchov s nízkym odrazom), aby sa pri tejto metóde použil medziľahlý kalibračný bod (medzi 0 a 100 % rozsahu stupnice). V takých prípadoch je potrebné do optickej dráhy zaradiť neutrálny filter so známou priepustnosťou a nastavovať kalibračný systém, až keď merač ukazuje percento prestupu neutrálneho filtra. Pred začiatkom merania odrazu sa tento filter odstráni.
3.2. Metóda nepriamej kalibrácie
Metóda nepriamej kalibrácie je použiteľná pre prístroje so stálym zdrojom a stálou geometriou prijímača. Je potrebný vhodný kalibrovaný a udržiavaný štandard odrazu. Týmto porovnávacím štandardom by prednostne malo byť ploché zrkadlo s hodnotou odrazu čo najbližšou hodnote skúšobných vzoriek.
3.3. Meranie plochého zrkadla
Odraz vzoriek plochých zrkadiel je možné merať prístrojmi, u ktorých sa používa priama alebo nepriama metóda kalibrácie. Hodnota odrazu sa prečíta priamo na stupnici indikátora.
3.4. Meranie iných než plochých (vypuklých) zrkadiel
Meranie odrazu iných než plochých (vypuklých) zrkadiel si vyžaduje použiť prístroje s Ulbrichtovou guľou v prijímači (pozri obrázok 5). Ak indikátor prístroja ukazuje pri štandardnom zrkadle odraz E %, potom pri zrkadle s neznámym odrazom počet dielikov nx bude zodpovedať odrazu X % podľa vzorca:
Obrázok 4: Všeobecná schéma reflektometra s vyznačením oboch kalibračných metód
Obrázok 5: Všeobecná schéma reflektometra s Ulbrichtovou guľou v prijímači
Trichromatické hodnoty spektrálnych zložiek pre štandardný kolorimetrický pozorovací prístroj CIE 1931 ( 17 )
(Táto tabuľka bola prevzatá z publikácie CIE 50 (45) (1970)
|
λ nm |
X—(λ) |
Y—(λ) |
Z—(λ) |
|
380 |
0,0014 |
0,0000 |
0,0065 |
|
390 |
0,0042 |
0,0001 |
0,0201 |
|
400 |
0,0143 |
0,0004 |
0,0679 |
|
410 |
0,0435 |
0,0012 |
0,2074 |
|
420 |
0,1344 |
0,0040 |
0,6456 |
|
430 |
0,2839 |
0,0116 |
1,3856 |
|
440 |
0,3483 |
0,0230 |
1,7471 |
|
450 |
0,3362 |
0,0380 |
1,7721 |
|
460 |
0,2908 |
0,0600 |
1,6692 |
|
470 |
0,1954 |
0,0910 |
1,2876 |
|
480 |
0,0956 |
0,1390 |
0,8130 |
|
490 |
0,0320 |
0,2080 |
0,4652 |
|
500 |
0,0049 |
0,3230 |
0,2720 |
|
510 |
0,0093 |
0,5030 |
0,1582 |
|
520 |
0,0633 |
0,7100 |
0,0782 |
|
530 |
0,1655 |
0,8620 |
0,0422 |
|
540 |
0,2904 |
0,9540 |
0,0203 |
|
550 |
0,4334 |
0,9950 |
0,0087 |
|
560 |
0,5945 |
0,9950 |
0,0039 |
|
570 |
0,7621 |
0,9520 |
0,0021 |
|
580 |
0,9163 |
0,8700 |
0,0017 |
|
590 |
1,0263 |
0,7570 |
0,0011 |
|
600 |
1,0622 |
0,6310 |
0,0008 |
|
610 |
1,0026 |
0,5030 |
0,0003 |
|
620 |
0,8544 |
0,3810 |
0,0002 |
|
630 |
0,6424 |
0,2650 |
0,0000 |
|
640 |
0,4479 |
0,1750 |
0,0000 |
|
650 |
0,2835 |
0,1070 |
0,0000 |
|
660 |
0,1649 |
0,0610 |
0,0000 |
|
670 |
0,0874 |
0,0320 |
0,0000 |
|
680 |
0,0468 |
0,0170 |
0,0000 |
|
690 |
0,0227 |
0,0082 |
0,0000 |
|
700 |
0,0114 |
0,0041 |
0,0000 |
|
710 |
0,0058 |
0,0021 |
0,0000 |
|
720 |
0,0029 |
0,0010 |
0,0000 |
|
730 |
0,0014 |
0,0005 |
0,0000 |
|
740 |
0,0007 |
0,0002 (1) |
0,0000 |
|
750 |
0,0003 |
0,0001 |
0,0000 |
|
760 |
0,0002 |
0,0001 |
0,0000 |
|
770 |
0,0001 |
0,0000 |
0,0000 |
|
780 |
0,0000 |
0,0000 |
0,0000 |
|
(*) Zmenené v roku 1966 (z 3 na 2). |
|||
PRÍLOHA III
POŽIADAVKY NA MONTÁŽ ZRKADIEL A INÝCH ZARIADENÍ NA NEPRIAMY VÝHĽAD NA VOZIDLO
Všeobecne
1.1. Zrkadlá a iné zariadenia na nepriamy výhľad musia byť namontované takým spôsobom, aby sa zrkadlo alebo iné zariadenia na nepriamy výhľad nemohli pohnúť tak, aby sa podstatne zmenil nameraný výhľad alebo aby vibrovalo v takom rozsahu, že by mohlo byť príčinou nesprávneho výkladu vodiča o povahe prijímaného obrazu.
1.2. Podmienky stanovené v bode 1.1 musia byť zachované pri pohybe vozidla s rýchlosťou do 80 % jeho maximálnej konštrukčnej rýchlosti, nepresahujúcej však 150 km/h.
1.3. Výhľady vymedzené nižšie sa musia stanoviť s použitím ambinokulárneho výhľadu, pričom oči sú v „očných bodoch vodiča“ vymedzených v bode 1.1.1.12. prílohy I. Výhľady sa stanovia u pohybujúceho vozidla podľa bodu 2.5. prílohy I k smernici 97/27/ES. Musia sa dosiahnuť cez okná, ktoré majú súčiniteľ priepustnosti svetla meraný kolmo k povrchu aspoň 70 %.
Zrkadlá
2. Počet
2.1. Minimálny počet povinných zrkadiel
|
2.1.1. |
Výhľady špecifikované v bode 5 sa musia dosiahnuť s minimálnym počtom povinných zrkadiel, stanoveným v nasledovnej tabuľke. Ak prítomnosť zrkadla nie je povinne predpísaná znamená to, že môže byť povinne predpísaný iný systém pre nepriamy výhľad.
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
2.1.2. |
Ak sa výhľad predného zrkadla stanovený v bode 5.6 môže dosiahnuť iným zariadením na nepriamy výhľad, ktoré je schválené podľa prílohy II, časti B a ktoré je namontované podľa tejto prílohy, toto zariadenie sa môže použiť namiesto zrkadla. V prípade, že sa použije zariadenie kamera/monitor, musí monitor pri pohybe vozidla vpred rýchlosťou do 30 km/h poskytovať výlučne výhľad predpísaný v bode 5.6. V prípade, že sa vozidlo pohybuje vyššou rýchlosťou alebo sa pohybuje dozadu, môže monitor reprodukovať aj výhľad zabezpečovaný inými kamerami namontovanými na vozidlo. |
|
2.2. |
Ustanovenia tejto smernice sa nevzťahujú na pozorovacie zrkadlá vymedzené v bode 1.1.1.3 prílohy I. Vonkajšie pozorovacie zrkadlá však napriek tomu musia byť namontované aspoň 2 m nad zemou, keď je vozidlo naložené na svoju maximálnu technicky prípustnú hmotnosť. |
3. Umiestnenie
|
3.1. |
Zrkadlá musia byť umiestnené tak, aby vodič sediaci na sedadle v normálnej jazdnej polohe, mal jasný výhľad na cestu za vozidlom, na strany vozidla a pred vozidlom. |
|
3.2. |
Vonkajšie zrkadlá musia byť viditeľné cez bočné okná alebo cez časť čelného skla, ktorá je stieraná stieračom. Z konštrukčných dôvodov sa však toto posledné ustanovenie (t. j. ustanovenie týkajúce sa čistenej časti čelného skla), nemusí uplatňovať na: — vonkajšie zrkadlá na strane spolujazdca u vozidiel kategórií M2 a M3; — zrkadlá triedy VI. |
|
3.3. |
V prípade vozidla, u ktorého sa výhľad meria v usporiadaní podvozok s kabínkou, musí výrobca uviesť minimálnu a maximálnu šírku karosérie a v prípade potreby musia byť tieto šírky simulované maketou čelného panelu. Všetky konfigurácie vozidla a spätných zrkadiel uvažované pri skúškach musia byť uvedené v osvedčení o ES typovom schválení vozidla z hľadiska montáže zrkadiel (pozri dodatok 4 k prílohe I). |
|
3.4. |
Predpísané vonkajšie zrkadlo na vozidle na strane vodiča musí byť umiestnené tak, aby uhol medzi vertikálnou pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a vertikálnou rovinou prechádzajúcou stredom zrkadla a stredom úsečky dlhej 65 mm, spájajúcej oba očné body vodiča, nebol väčší než 55o. |
|
3.5. |
Zrkadlá nesmú prečnievať cez vonkajší obrys karosérie vozidla viac, než je to nevyhnutné na splnenie požiadaviek týkajúcich sa výhľadu, stanovených v bode 5. |
|
3.6. |
Ak spodný okraj vonkajšieho zrkadla je vzdialený menej než 2 m nad zemou, keď je vozidlo naložené na svoju povolenú maximálnu naloženú hmotnosť, nesmie toto zrkadlo vyčnievať viac než 250 mm za celkovú šírku vozidla nameranú bez zrkadiel. |
|
3.7. |
Zrkadlá triedy V a VI musia byť na vozidlá namontované tak, aby bez ohľadu na ich polohu po nastavení, žiadna časť týchto zrkadiel alebo ich držiakov nebola nižšie než 2 m nad zemou pri zaťažení vozidla nákladom, ktorý zodpovedá jeho technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti. Tieto zrkadlá sa však nesmú montovať na vozidlá, u ktorých je výška kabíny taká, že bráni splneniu tejto požiadavky. V takom prípade sa nevyžaduje iné zariadenie pre nepriamy výhľad. |
|
3.8. |
Za podmienok stanovených v bodoch 3.5, 3.6 a 3.7 môžu zrkadlá vyčnievať za prípustnú maximálnu šírku vozidiel. |
4. Nastavovanie
4.1. Vnútorné zrkadlo sa musí dať vodičom nastavovať z jeho jazdnej polohy.
4.2. Vonkajšie zrkadlo umiestnené na strane vodiča sa musí dať nastavovať zvnútra vozidla pri zavretých dverách, hoci okno môže byť otvorené. Poloha zrkadla sa však môže zablokovať zvonku.
4.3. Požiadavky bodu 4.2 sa nevzťahujú na vonkajšie zrkadlá, ktoré sa po sklopení následkom nárazu môžu bez nastavenia vrátiť do predošlej polohy.
5. Výhľad
5.1.
Výhľad musí byť taký, aby vodič mohol pozorovať aspoň 20 m širokú, rovnú a horizontálnu časť vozovky so stredom na vertikálnej pozdĺžnej strednej rovine vozidla, ktorá siaha 60 m za očné body vodiča (obrázok 6) k horizontu.
Obrázok 6: Výhľad poskytovaný zrkadlom triedy I
5.2. Hlavné vonkajšie spätné zrkadlá triedy II
5.2.1. Vonkajšie spätné zrkadlo na strane vodiča
Výhľad musí byť taký, aby vodič mohol pozorovať aspoň 5 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ktorá je ohraničená rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla a prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla na strane vodiča a ktorá siaha 30 m za očné body vodiča k horizontu.
Okrem toho musí vodič vidieť 1 m široký pás vozovky, ktorý je ohraničený rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla, začínajúc od bodu vzdialeného 4 m za vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez očné body vodiča (pozri obrázok 7).
5.2.2. Vonkajšie spätné zrkadlo na strane spolujazdca
Výhľad musí byť taký, aby vodič mohol pozorovať aspoň 5 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ktorá je ohraničená na strane spolujazdca rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla na strane spolujazdca a ktorá siaha 30 m za očné body vodiča k horizontu.
Okrem toho musí vodič vidieť 1 m široký pás vozovky, ktorý je ohraničený rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla, začínajúc od bodu vzdialeného 4 m za vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez očné body vodiča (pozri obrázok 7).
Obrázok 7: Výhľad poskytovaný zrkadlom triedy II
5.3. Hlavné vonkajšie spätné zrkadlá triedy III
5.3.1. Vonkajšie spätné zrkadlo na strane vodiča
Výhľad musí byť taký, aby vodič mohol pozorovať aspoň 4 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ktorá je ohraničená rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla a prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla na strane vodiča, a ktorá siaha 20 m za očné body vodiča k horizontu (pozri obrázok 8).
Okrem toho musí vodič vidieť 1 m široký pás vozovky, ktorý je ohraničený rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla začínajúc od bodu vzdialeného 4 m za vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez očné body vodiča.
5.3.2. Vonkajšie spätné zrkadlo na strane spolujazdca
Výhľad musí byť taký, aby vodič mohol pozorovať aspoň 4 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ktorá je ohraničená rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla na strane spolujazdca a ktorá siaha 20 m za očné body vodiča k horizontu (pozri obrázok 8).
Okrem toho musí vodič vidieť 1 m široký pás vozovky, ktorý je ohraničený rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla, začínajúc od bodu vzdialeného 4 m za vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez očné body vodiča.
Obrázok 8: Výhľad poskytovaný zrkadlom triedy III
5.4. „Širokouhlé“ vonkajšie zrkadlo (trieda IV)
5.4.1. „Širokouhlé“ vonkajšie zrkadlo na strane vodiča
Výhľad musí byť taký, aby vodič mohol pozorovať aspoň 15 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ktorá je ohraničená rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla na strane vodiča a ktorá siaha minimálne od 10 do 25 za očné body vodiča.
Okrem toho musí vodič vidieť 4,5 m široký pás vozovky, ktorý je ohraničený rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla, začínajúc od bodu vzdialeného 1,5 m za vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez očné body vodiča (pozri obrázok 9).
5.4.2. „Širokouhlé“ vonkajšie zrkadlo na strane spolujazdca
Výhľad musí byť taký, aby vodič mohol pozorovať aspoň 15 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ktorá je ohraničená rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla na strane spolujazdca a ktorá siaha minimálne od 10 do 25 m za očné body vodiča.
Okrem toho musí vodič vidieť 4,5 m široký pás vozovky, ktorý je ohraničený rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla prechádzajúcou najvzdialenejším bodom vozidla, začínajúc od bodu vzdialeného 1,5 m za vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez očné body vodiča (pozri obrázok 9).
Obrázok 9: Výhľad poskytovaný širokouhlým zrkadlom triedy IV
5.5. „Blízkovýhľadové“ vonkajšie zrkadlo (trieda V)
Výhľad musí byť taký, aby vodič mohol pozorovať rovnú horizontálnu časť vozovky po bokoch vozidla, ohraničenú nasledovnými vertikálnymi rovinami (pozri obrázky 10 a 10b).
|
5.5.1. |
rovina rovnobežná so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla, prechádzajúcou cez najvzdialenejší bod kabíny vozidla na strane spolujazdca; |
|
5.5.2. |
rovina, ktorá je vo vzdialenosti 2 m rovnobežná s rovinou uvedenou v bode 5.5.1; |
|
5.5.3. |
smerom dozadu, rovina rovnobežná s vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez očné body vodiča a situovaná vo vzdialenosti 1,75 m za uvedenou rovinou; |
|
5.5.4. |
smerom dopredu, rovina rovnobežná s vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez očné body vodiča a situovaná vo vzdialenosti 1 m za uvedenou rovinou. Ak vertikálna priečna rovina prechádzajúca cez prednú hranu nárazníka vozidla je menej než 1 m pred vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez očné body vodiča, výhľad je obmedzený touto rovinou. |
|
5.5.5. |
V prípade, že výhľad popísaný na obrázkoch 10a a 10 b môže byť zabezpečený kombináciou výhľadu poskytovaného širokouhlým zrkadlom triedy IV a výhľadom poskytovaným predným zrkadlom triedy VI, montáž blízkovýhľadového zrkadla triedy V nie je povinná.
Obrázky 10a a 10b: Výhľad poskytovaný blízkovýhľadovým zrkadlom triedy V |
5.6. Predné zrkadlo (trieda VI)
|
5.6.1. |
Výhľad musí byť taký, aby vodič mohol pozorovať minimálne rovnú horizontálnu časť vozovky, ktorá je ohraničená: — jednou priečnou vertikálnou rovinou, prechádzajúcou najvzdialenejším bodom prednej časti kabíny vozidla — jednou priečnou vertikálnou rovinou, ktorá leží vo vzdialenosti 2 000 mm pred prednou časťou vozidla — jednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou, ktorá je rovnobežná s pozdĺžnou vertikálnou strednou rovinou a prechádza najvzdialenejším bodom boku vozidla na strane vodiča — jednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou, ktorá je rovnobežná s pozdĺžnou vertikálnou strednou rovinou a leží vo vzdialenosti 2 000 mm od najvzdialenejšieho bodu boku vozidla na strane spolujazdca. Na strane spolujazdca môže byť výhľad zaokrúhlený s polomerom 2 000 mm (pozri obrázok 11). Ustanovenia pre predné zrkadlo sú povinné pre vozidlá s predným riadením (vymedzené v smernici 70/156/EHS, príloha Ia), poznámka pod čiarou (2)) kategórie N2 > 7,5 t a N3. Ak vozidlá týchto kategórií s inými konštrukčnými vlastnosťami týkajúcimi sa karosérie nemôžu splniť požiadavky použitím predného zrkadla, musí sa použiť zariadenie kamera/monitor. Ak sa predpísaný výhľad nemôže dosiahnuť ani jedným z týchto zariadení, potom sa použije akékoľvek iné zariadenie na nepriamy výhľad. Toto zariadenie musí byť schopné zistiť objekt 50 cm vysoký s priemerom 30 cm v rámci výhľadu vymedzeného na obrázku 11.
Obrázok 11: Výhľad poskytovaný predným zrkadlom triedy VI |
|
5.6.2. |
Ak však vodič, berúc do úvahy prekážky spôsobené stĺpikom A, môže pozorovať priamku s dĺžkou 300 mm pred vozidlom vo výške 1 200 mm nad povrchom vozovky, ktorá leží medzi pozdĺžnou vertikálnou rovinou rovnobežnou s pozdĺžnou strednou vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez najvzdialenejší bod vozidla na strane vodiča, a pozdĺžnou vertikálnou rovinou rovnobežnou s pozdĺžnou strednou vertikálnou rovinou vzdialenou 900 mm od najvzdialenejšieho bodu boku vozidla na strane spolujazdca, predné zrkadlo triedy VI nie je povinné. |
|
5.7. |
V prípade zrkadiel skladajúcich sa z niekoľkých odrazových plôch, ktoré majú buď rôzny polomer krivosti alebo tvoria navzájom uhol, aspoň jedna odrazová plocha musí poskytovať výhľad a mať rozmery (pozri bod 2.2.2 prílohy II) špecifikované pre triedu, do ktorej patrí. |
|
5.8. |
Prekážky 5.8.1. Vnútorné spätné zrkadlá (trieda I) Výhľad môže byť znížený prítomnosťou opierok hlavy a zariadení, ako sú slnečné clony, stierače zadného skla, výhrevné články a brzdové svetlá kategórie S3 alebo komponentov karosérie, ako sú okenné stĺpiky delených zadných dverí za predpokladu, že všetky tieto zariadenia spolu, nezakrývajú viac než 15 % predpísaného výhľadu pri premietnutí do vertikálnej roviny kolmej na pozdĺžnu strednú rovinu vozidla. Stupeň prekážania vo výhľade sa meria s opierkami hlavy nastavenými do ich najnižšej možnej polohy a s dozadu sklopenými slnečnými clonami. 5.8.2. Vonkajšie spätné zrkadlá (trieda II, III, IV, V a VI) Vo výhľadoch špecifikovaných vyššie sa prekážky spôsobené karosériou a niektorými jej komponentmi, ako sú iné zrkadlá, dverové kľučky, obrysové svetlá, ukazovatele smeru a zadné nárazníky, ako aj zariadenia na čistenie odrazovej plochy, neberú do úvahy, ak zakrývajú menej než 10 % špecifikovaného výhľadu. |
|
5.9. |
Postup skúšky Výhľad sa stanoví tak, že sa v očných bodoch umiestnia výkonné svetelné zdroje a meria sa svetlo odrážané na vertikálnu kontrolnú obrazovku. Môžu sa použiť aj iné rovnocenné metódy. |
Zariadenie na nepriamy výhľad iné než zrkadlá
|
6. |
Zariadenie na nepriamy výhľad musí vodičovi umožniť spozorovanie kritického objektu v rámci stanoveného výhľadu, berúc do úvahy kritické vnímanie. |
|
7. |
Prekážka v priamom výhľade vodiča spôsobená montážou zariadenia na nepriamy výhľad sa musí obmedziť na minimum. |
|
8. |
Na stanovenie dosahu záberu v prípade zariadení na nepriamy výhľad kamera/monitor sa použije postup uvedený v dodatku k tejto prílohe. |
|
9. |
Požiadavky na montáž monitora Monitor musí byť nasmerovaný v približne rovnakom smere ako hlavné zrkadlo. |
|
10. |
Vozidlá kategórie M2 a M3 a dokončené alebo dokončované vozidlá kategórie N2 > 7,5 t a N3 so špeciálnou karosériou na odvoz smetí môžu byť vybavené na zadnej časti svojej karosérie zariadením na nepriamy výhľad iným než zrkadlo, aby bol zabezpečený nasledovný výhľad:
|
Dodatok
Výpočet dosahu záberu
1. ZARIADENIE KAMERA/MONITOR NA NEPRIAMY VÝHĽAD
1.1. Prah rozlíšenia kamery
Prah rozlíšenia kamery sa vypočíta podľa vzorca:
kde:
|
ωc |
: |
prah rozlíšenia kamery (minúty oblúka) |
|
βc |
: |
uhol snímania kamery (o) |
|
Nc |
: |
počet riadkov obrazu kamery |
Výrobca uvedie hodnoty βc a Nc.
1.2. Stanovenie kritickej vzdialenosti pozorovania od monitora
Pre monitor s určitými rozmermi a vlastnosťami sa môže vypočítať vzdialenosť od monitora, v rámci ktorej je dosah záberu závislý len na výkone kamery. Táto kritická vzdialenosť pozorovania rm,c sa vypočíta podľa vzorca:
kde:
|
rm,c |
: |
kritická vzdialenosť pozorovania m) |
|
Hm |
: |
výška obrazu monitora m) |
|
Nm |
: |
počet riadkov obrazu monitora (-) |
|
ωeye |
: |
prah rozlíšenia pozorovateľa (minúty oblúka) |
Číslo 60 je koeficient, pomocou ktorého sa minúty oblúka prepočítajú na stupne.
Výrobca uvedie hodnoty Hm a Nm.
ωeye = 1
1.3. Stanovenie dosahu záberu
|
1.3.1. |
Ak je z dôvodu inštalovania monitora vzdialenosť očí od monitora menšia než kritická, maximálny dosah záberu sa vypočíta podľa vzorca:
kde:
ωc, βc a Nc ako v bode 1.1 D0 = 0,8 m f = 8 |
|
1.3.2. |
Ak je z dôvodu inštalovania monitora vzdialenosť očí od monitora väčšia než kritická, maximálny dosah záberu sa vypočíta podľa vzorca:
kde:
βc a Nc ako v bode 1.1 Nm a ωeye ako v bode 1.2. |
2. ĎALŠIE FUNKČNÉ POŽIADAVKY
Vychádzajúc z požiadaviek na montáž sa musí zistiť, či celé zariadenie ešte spĺňa funkčné požiadavky uvedené v prílohe II, hlavne požiadavky na korekciu oslnenia, maximálnu a minimálnu svietivosť monitora. Musí sa stanoviť stupeň, na aký sa môže potlačiť oslnenie v závislosti na uhle, v ktorom môže slnečné svetlo dopadať na monitor a tieto sa porovnajú zo zodpovedajúcimi hodnotami laboratórnych meraní.
Splnenie požiadaviek sa môže preukázať buď simuláciou dopadajúceho svetla pod rôznymi uhlami na CAD-modeli, alebo vykonaním príslušných meraní na príslušnom vozidle podľa bodu 3.2, časti B prílohy II.
PRÍLOHA IV
KORELAČNÁ TABUĽKA PODĽA ČLÁNKU 6
|
Smernica 71/127/EHS v zmenenom a doplnenom znení |
Táto smernica |
|
— |
článok 1 |
|
— |
článok 2 |
|
článok 1 |
— |
|
článok 2 |
— |
|
článok 3 |
— |
|
článok 4 |
— |
|
článok 5 |
— |
|
článok 6 |
— |
|
článok 7 |
článok 3 |
|
článok 8 |
— |
|
— |
článok 4 |
|
článok 9 |
— |
|
článok 10 |
článok 5 |
|
— |
článok 6 |
|
— |
článok 7 |
|
článok 11 |
článok 8 |
|
príloha I |
príloha I |
|
dodatok 1 k prílohe I |
dodatok 1 k prílohe II |
|
— |
dodatok 1 k prílohe I |
|
— |
dodatok 2 k prílohe I |
|
— |
dodatok 3 k prílohe I |
|
— |
dodatok 4 k prílohe I |
|
— |
dodatok 5 k prílohe I |
|
dodatok 2 k prílohe I |
dodatok 6 k prílohe I |
|
príloha II |
príloha II, A |
|
— |
príloha II, B |
|
dodatok 1 k prílohe II |
dodatok 1 k prílohe II |
|
— |
dodatok 2 k prílohe II |
|
dodatok 2 k prílohe II |
— |
|
dodatok 3 k prílohe II |
príloha I a dodatok 5 k prílohe I |
|
príloha III |
dodatok 2 k prílohe I |
|
— |
príloha III |
|
dodatok k prílohe III |
dodatok k prílohe III |
|
— |
dodatok 4 k prílohe I |
|
— |
príloha IV |
( 1 ) Ú. v. ES C 126 E, 28.5.2002, s. 225.
( 2 ) Ú. v. ES C 149, 21.6.2002, s. 5.
( 3 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 9. apríla 2002 (Ú. v. C 127 E, 29.5.2003, s. 25, spoločná pozícia Rady z 8. apríla 2003 (Ú. v. 214 E, 9.9.2003, s. 7), stanovisko Európskeho parlamentu z 1. júla 2003 (ešte nebolo uverejnené v úradnom vestníku), a rozhodnutie Rady z 20. októbra 2003.
( 4 ) Ú. v. ES L 68, 22.3.1971, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.
( 5 ) Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. L 122, 16.5.2003, s. 36).
( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/85/ES z 20. novembra 2001 týkajúca sa osobitných ustanovení pre vozidlá, používané na prepravu cestujúcich, v ktorých sa nachádza viac ako osem sedadiel, okrem sedadla pre vodiča (Ú. v. 42, 13.2.2002, s. 1).
( 7 ) Systém pre nepriamy výhľad slúži na rozpoznávanie účastníkov cestnej premávky, ktorí sú pre jazdu vozidla relevantní. Relevantnosť účastníkov je vymedzená ich polohou a (potenciálnou) rýchlosťou. Približne proporciálne s rýchlosťou chodcov, vodičov motocyklov a mopedov narastajú aj ich rozmery. Na účely rozpoznania by sa vodič mopedu (D = 0,8) pri vzdialenosti 40 m rovnal chodcovi (D = 0,5) pri vzdialenosti 25 m. Berúc do úvahy rýchlosti, vodič mopedu by sa mohol zvoliť za kritérium rozpoznávania; na tento účel sa použije objekt s priemerom 0,8 m na stanovenie rozpoznávacieho výkonu.
( 8 ) V zmysle prílohy IIA k smernici 70/156/EHS.
( 9 ) Nehodiace sa prečiarknuť.
( 12 ) Pojmy prevzaté z publikácie CIE 50 (45), Medzinárodný elektronický slovník, skupina 45: osvetľovanie.
( 17 ) Skrátená tabuľka. Hodnoty