<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.21-20110601.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="ECRCJ2011SKB.0500449901.case.xml"><NO.CASE>C-485/07</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62007CJ0485</NO.CELEX><NO.SEQ>0036.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>I-4503</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>I-4539</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>37</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><LEFT>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20110526">26. 5. 2011</DATE> — VEC C-485/07</LEFT><RIGHT>AKDAS A I.</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (prvá komora)</P><P>z <DATE ISO="20110526">26. mája 2011</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: holandčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C-485/07,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Centrale Raad van Beroep (Holandsko) z <DATE ISO="20071101">1. novembra 2007</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20071105">5. novembra 2007</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">H. Akdasovi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">H. Agartanovi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Z. Akbulutovi,</HT></P><?PAGE NO="I-4504"?><P><HT TYPE="BOLD">M. Basovi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">K. Yüzügüllüerovi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">E. Keskinovi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">C. Topalogluovi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">A. Cubukovi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">S. Sariisikovi,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (prvá komora),</P><P>v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia J.-J. Kasel (spravodajca), A. Borg Barthet, M. Ilešič a M. Berger,</P><P>generálna advokátka: E. Sharpston,</P><P>tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,</P></PREAMBLE.INIT><?PAGE NO="I-4505"?><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20101021">21. októbra 2010</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen, v zastúpení: F. Keunen a I. Eijkhout, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>H. Akdas, v zastúpení: C. de Roy van Zuydewijn, advocaat,</P></ITEM><ITEM><P>H. Agartan, v zastúpení: D. Schaap, advocaat,</P></ITEM><ITEM><P>M. Bas, v zastúpení: N. Türkkol, advocaat,</P></ITEM><ITEM><P>holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, C. ten Dam a M. Noort, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM><ITEM><P>vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: Z. Bryanston-Cross, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Coppel a T. Ward, barristers,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: M. van Beek a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><?PAGE NO="I-4506"?><GR.VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná <DATE ISO="19630912">12. septembra 1963</DATE> v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z <DATE ISO="19631223">23. decembra 1963</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="217" PAGE.FIRST="3685" DATE.PUB="1964">Ú. v. ES 217, 1964, s. 3685</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/011, s. 10, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>dohoda o pridružení<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), článku 59 dodatkového protokolu, ktorý bol podpísaný <DATE ISO="19701123">23. novembra 1970</DATE> v Bruseli a uzatvorený, schválený a potvrdený v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z <DATE ISO="19721219">19. decembra 1972</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="293" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1972">Ú. v. ES L 293, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/011, s. 41, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>dodatkový protokol<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>), ako aj článku 3 ods. 1 a článku 6 ods. 1 prvého pododseku rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/80 z <DATE ISO="19800919">19. septembra 1980</DATE> o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskych spoločenstiev na tureckých pracovníkov a ich rodinných príslušníkov [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="110" PAGE.FIRST="60" DATE.PUB="1983">Ú. v. ES L 110, 1983, s. 60</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>rozhodnutie č. 3/80<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Uwv<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>) a H. Akdasom a ôsmimi ďalšími tureckými bývalými migrujúcimi pracovníkmi vo veci odňatia príplatku k invalidnému dôchodku (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>doplnková dávka<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>) vyplácaného na základe holandských právnych predpisov.</TXT></NP><?PAGE NO="I-4507"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právna úprava Únie</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Pridruženie Turecka k EHS</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>—</NO.P><TXT>Dohoda o pridružení</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Cieľom dohody o pridružení je v súlade s jej článkom 2 ods. 1 podporovať pretrvávajúce a vyrovnané posilňovanie obchodných a hospodárskych vzťahov medzi zmluvnými stranami, zahŕňajúc aj oblasť pracovnej sily, najmä postupnou realizáciou voľného pohybu pracovníkov (článok 12 dohody o pridružení), ako aj odstránením prekážok slobody usadiť sa (článok 13 uvedenej dohody) a slobodného poskytovania služieb (článok 14 tej istej dohody) s cieľom zlepšiť životnú úroveň tureckého ľudu a uľahčiť neskoršie prijatie Turecka do Spoločenstva (štvrté odôvodnenie a článok 28 tejto dohody).</TXT></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Na tieto účely dohoda o pridružení obsahuje prípravné obdobie, ktoré umožní Tureckej republike posilniť jej ekonomiku s pomocou Spoločenstva (článok 3 tejto dohody), prechodné obdobie, v priebehu ktorého sa zabezpečí progresívne zavedenie colnej únie a zbližovanie hospodárskych politík (článok 4 uvedenej dohody), a záverečné obdobie, ktoré je založené na existencii colnej únie a zahŕňa posilňovanie koordinácie hospodárskych politík zmluvných strán (článok 5 tej istej dohody).</TXT></NP><?PAGE NO="I-4508"?><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 6 dohody o pridružení znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Na zabezpečenie uplatnenia a postupného rozvoja pridruženia sa zmluvné strany schádzajú v Asociačnej rade, ktorá koná v rozsahu právomocí zverených dohodou.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 8 dohody o pridružení, vložený do hlavy II tejto dohody nazvanej <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Uplatňovanie prechodného obdobia<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Na účely dosiahnutia cieľov stanovených v článku 4 Asociačná rada ešte pred začatím prechodného obdobia a v súlade s postupom stanoveným v článku 1 dočasného protokolu stanoví podmienky, mechanizmy a časové harmonogramy vykonania ustanovení súvisiacich s oblasťami upravenými [Zmluvou ES], ktoré sa musia zohľadniť, a to osobitne s oblasťami uvedenými v rámci tejto hlavy, a akékoľvek ochranné doložky, ktoré sa ukážu ako potrebné.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 9 dohody o pridružení, takisto vložený do hlavy II, znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Zmluvné strany uznávajú, že v rámci uplatnenia dohody a v súlade s prípadnými osobitnými ustanoveniami prijatými pri uplatnení článku 8 je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti v súlade so zásadou uvedenou v článku [12 ES].<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</ALINEA></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-4509"?><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 12 dohody o pridružení, ktorý sa tiež nachádza v hlave II tejto dohody, v kapitole 3 nazvanej <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Iné ustanovenia hospodárskej povahy<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Zmluvné strany sa dohodli, že budú uplatňovať články [39 ES], [40 ES] a [41 ES], aby postupne medzi sebou dosiahli voľný pohyb pracovníkov.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Podľa článku 22 ods. 1 dohody o pridružení:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>Na realizáciu cieľov stanovených dohodou [o pridružení] a v prípadoch stanovených touto dohodou, patrí rozhodovacia právomoc Asociačnej rade. Každá zo zmluvných strán je povinná prijať opatrenia na vykonanie prijatých rozhodnutí. …<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</ALINEA></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>—</NO.P><TXT>Dodatkový protokol</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Dodatkový protokol, ktorý je podľa svojho článku 62 neoddeliteľnou súčasťou dohody o pridružení, stanovuje v článku 1 podmienky, mechanizmy a časové harmonogramy realizácie prechodného obdobia uvedené v článku 4 danej dohody.</TXT></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Dodatkový protokol obsahuje hlavu II nazvanú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>Pohyb osôb a služieb<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>, ktorej kapitola I sa týka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>pracovníkov<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</TXT></NP><?PAGE NO="I-4510"?><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 36 dodatkového protokolu, ktorý je súčasťou uvedenej kapitoly I, stanovuje, že voľný pohyb pracovníkov medzi členskými štátmi Spoločenstva a Tureckom sa bude uskutočňovať postupne v súlade so zásadami uvedenými v článku 12 dohody o pridružení medzi koncom dvanásteho a dvadsiateho druhého roka po vstupe tejto dohody do platnosti a že Asociačná rada rozhodne o pravidlách potrebných na tieto účely.</TXT></NP><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Článok 39 dodatkového protokolu znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="039.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Pred ukončením prvého roku nadobudnutia platnosti tohto protokolu Asociačná rada prijme opatrenia týkajúce sa sociálneho zabezpečenia pracovníkov tureckej štátnej príslušnosti pohybujúcich sa v rámci spoločenstva a ich rodín s trvalým pobytom [s bydliskom – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v spoločenstve.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="039.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Tieto ustanovenia musia umožniť pracovníkom s tureckou štátnou príslušnosťou, v súlade s opatreniami, ktoré sa stanovia, sumarizovať [sčítať– <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] obdobia poistenia alebo zamestnania ukončené [dosiahnuté – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v jednotlivých členských štátoch vzhľadom na starobné dôchodky, odškodné za úmrtie [podporu pri úmrtí – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], na invalidné dôchodky a taktiež vzhľadom na poskytovanie zdravotných služieb pre pracovníkov a ich rodiny s trvalým pobytom [s bydliskom – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v spoločenstve. Tieto opatrenia nepredstavujú pre členské štáty žiadnu povinnosť brať do úvahy obdobia ukončené [dosiahnuté – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v Turecku.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="039.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Vyššie uvedené opatrenia musia zabezpečiť, aby rodinné prídavky boli vyplácané vtedy, ak má rodina pracovníka trvalý pobyt [bydlisko – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v spoločenstve.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="039.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Musí existovať možnosť prevádzať do Turecka starobné dôchodky, odškodnenia v prípade úmrtia [podpory pri úmrtí – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], invalidné dôchodky získané na základe opatrení prijatých podľa odseku 2.</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="I-4511"?><PARAG IDENTIFIER="039.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Opatrenia uvedené v tomto článku nemajú vplyv na práva a povinnosti vyplývajúce z dvojstranných dohôd medzi Tureckom a členskými štátmi spoločenstva, pokiaľ tieto dohody poskytujú pre tureckých štátnych príslušníkov výhodnejší režim.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 59 dodatkového protokolu stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>V oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, Turecko nemôže získať priaznivejší režim, ako je režim, ktorý si členské štáty vzájomne udeľujú [priaznivejšie zaobchádzanie, ako je zaobchádzanie, ktoré si členské štáty vzájomne priznávajú – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] podľa [Zmluvy ES]...<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>—</NO.P><TXT>Rozhodnutie č. 3/80</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Cieľom rozhodnutia č. 3/80, ktoré prijala Asociačná rada na základe článku 39 dodatkového protokolu, je koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ktorá by tureckým pracovníkom, ktorí pracujú alebo už pracovali v jednom alebo vo viacerých členských štátoch Spoločenstva, ako aj rodinným príslušníkom týchto pracovníkov a ich pozostalým umožnila poberať dávky v tradičných odvetviach sociálneho zabezpečenia. Na tento účel boli ustanovenia tohto rozhodnutia v podstatnej miere prevzaté z niektorých ustanovení nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo <DATE ISO="19710614">14. júna 1971</DATE> o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="149" PAGE.FIRST="2" DATE.PUB="1971">Ú. v. ES L 149, s. 2</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 35).</TXT></NP><?PAGE NO="I-4512"?><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Podľa článku 2 rozhodnutia č. 3/80 nazvaného <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>Osobná pôsobnosť<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>Toto rozhodnutie sa vzťahuje na:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>pracovníkov, ktorí podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov a ktorí sú štátnymi príslušníkmi Turecka,</P></ITEM><ITEM><P>rodinných príslušníkov týchto pracovníkov s bydliskom na území jedného z členských štátov,</P></ITEM><ITEM><P>pozostalých týchto pracovníkov.<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</P></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 rozhodnutia č. 3/80 nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>Rovnaké zaobchádzanie<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktorý preberá znenie článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>Pokiaľ osobitné ustanovenia tohto rozhodnutia neustanovujú inak, osoby s bydliskom na území jedného z členských štátov, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, majú tie isté povinnosti a poberajú tie isté dávky podľa právnych predpisov členského štátu ako štátni príslušníci tohto štátu.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</ALINEA></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-4513"?><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Článok 4 rozhodnutia č. 3/80 nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>Vecná pôsobnosť<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v odsekoch 1 a 2 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Toto rozhodnutie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>nemocenské dávky a dávky v materstve;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>dávky v invalidite vrátane tých, ktoré sú určené na udržanie alebo zlepšenie zárobkovej schopnosti;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>dávky v starobe;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>pozostalostné dávky;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>podpora pri úmrtí;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>g)</NO.P><TXT>dávky v nezamestnanosti;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>h)</NO.P><TXT>rodinné dávky.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><?PAGE NO="I-4514"?><PARAG IDENTIFIER="004.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Toto rozhodnutie sa vzťahuje na všetky všeobecné a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia, či už príspevkové alebo nepríspevkové…<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Článok 6 rozhodnutia č. 3/80 nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>Upustenie od podmienok bydliska…<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktorý zodpovedá článku 10 nariadenia č. 1408/71, v odseku 1 prvom pododseku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>Pokiaľ toto rozhodnutie nestanovuje inak, peňažné dávky v invalidite, starobe alebo pre pozostalých, ako aj dôchodky v prípade pracovných úrazoch alebo chorôb z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, sa neskracujú, neupravujú, nepozastavujú, neodnímajú alebo nezabavujú z dôvodu, že oprávnená osoba má bydlisko v Turecku alebo na území iného členského štátu než je štát, na ktorého území má sídlo orgán príslušný vyplácať tieto dávky.<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Hlava III rozhodnutia č. 3/80 nazvaná <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>Osobitné ustanovenia súvisiace s rôznymi kategóriami dávok<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] obsahuje koordinačné ustanovenia vychádzajúce z nariadenia č. 1408/71, ktoré sa týkajú najmä dávok v invalidite, v starobe a podpory pri úmrtí (dôchodky).</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Článok 32 rozhodnutia č. 3/80 znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>Turecko a Spoločenstvo prijmú každý v rozsahu, v akom sa ich týka, opatrenia nevyhnutné na vykonanie ustanovení tohto rozhodnutia.<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]</ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Komisia Európskych spoločenstiev predložila <DATE ISO="19830208">8. februára 1983</DATE> návrh nariadenia Rady (EHS) na uplatnenie rozhodnutia č. 3/80 v Európskom hospodárskom spoločenstve (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="110" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1983">Ú. v. ES C 110, s. 1</REF.DOC.OJ>), podľa ktorého sa toto rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>uplatňuje v Spoločenstve<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (článok 1) a ktoré stanovuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>ďalšie podrobné pravidlá vykonávania<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] tohto rozhodnutia.</TXT></NP><?PAGE NO="I-4515"?><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Tento návrh však v praxi neviedol k prijatiu nariadenia Rady Európskej únie.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><P>Nariadenie č. 1408/71</P></TI></TITLE><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Nariadenie č. 1408/71 obsahuje článok 3 s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>Rovnaké zaobchádzanie<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, ktorého odsek 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>Pokiaľ osobitné ustanovenia tohto nariadenia neustanovujú inak, osoby s bydliskom na území jedného z členských štátov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú tie isté povinnosti a poberajú tie isté dávky podľa právnych predpisov členského štátu ako štátni príslušníci tohto štátu.<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia vymedzuje vecnú pôsobnosť tohto nariadenia takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>nemocenské dávky a dávky v materstve;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>dávky v invalidite vrátane tých, ktoré sú určené na udržanie alebo zlepšenie zárobkovej schopnosti;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-4516"?><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>dávky v starobe;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>pozostalostné dávky;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>podpora pri úmrtí;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>g)</NO.P><TXT>dávky v nezamestnanosti;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>h)</NO.P><TXT>rodinné dávky.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky všeobecné a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia, či už príspevkové alebo nepríspevkové…<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Článok 1 bod 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1247/92 z <DATE ISO="19920430">30. apríla 1992</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1408/71 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="136" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1992">Ú. v. ES L 136, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/002, s. 41), ktoré nadobudlo účinnosť <DATE ISO="19920601">1. júna 1992</DATE>, doplnil do článku 4 tohto nariadenia odsek 2a, ktorý znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>Toto nariadenie sa taktiež vzťahuje na osobitné nepríspevkové dávky, ktoré sa poskytujú podľa iných právnych predpisov alebo iných systémov ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, alebo tie, ktoré sú vylúčené na základe odseku 4, pokiaľ sú tieto dávky určené:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>na poskytovanie doplnkového, náhradného alebo pridruženého krytia proti rizikám, ktoré sú obsiahnuté v častiach sociálneho zabezpečenia uvedených v odseku 1 písm. a) až h), alebo</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-4517"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>len ako osobitná ochrana pre zdravotne postihnuté osoby.<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Článok 1 bod 2 nariadenia č. 647/2005 zmenil a doplnil uvedený článok 4 ods. 2a, ktorý teraz stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>Tento článok sa vzťahuje na osobitné nepríspevkové peňažné dávky, ktoré sa poskytujú podľa právnych predpisov, ktorých osobný rozsah, ciele a/alebo podmienky na priznanie nároku majú znaky právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa odseku 1, ako aj v oblasti sociálnej pomoci.</P><P><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>Osobitné nepríspevkové peňažné dávky<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="2018" ID="QE0034"/> sú dávky, ktoré:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>sú určené:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>na poskytovanie doplnkového, náhradného alebo pridruženého krytia proti rizikám, na ktoré sa vzťahujú časti sociálneho zabezpečenia uvedené v odseku 1 a ktoré zaručujú dotknutým osobám príjem na úrovni životného minima so zreteľom na hospodársku a sociálnu situáciu v dotknutom členskom štáte, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>len ako osobitná ochrana pre zdravotne postihnuté osoby a sú úzko späté so sociálnym prostredím uvedenej osoby v dotknutom členskom štáte, a</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><?PAGE NO="I-4518"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>sú financované výhradne z povinných daní určených na krytie všeobecných verejných výdavkov, a ktorých podmienky na poskytovanie a výpočet dávok nezávisia od akýchkoľvek príspevkov vo vzťahu k príjemcom dávok. Avšak dávky poskytnuté ako doplnok k príspevkovým dávkam sa nepovažujú z tohto jediného dôvodu za príspevkové dávky, a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>ktoré sú uvedené v prílohe IIa.<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Podľa článku 10 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 1408/71:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky v invalidite, v starobe alebo pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania a podpora pri úmrtí, nadobudnuté podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, nepodliehajú žiadnemu znižovaniu, upravovaniu, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu z dôvodu, že príjemca má bydlisko na území iného členského štátu ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za vyplácanie.<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Článkom 1 bodom 4 nariadenia č. 1247/92 bol do nariadenia č. 1408/71 vložený aj nový článok 10a, ktorého odsek 1 znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 10 a Hlavy III, sa osobám, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, priznajú osobitné nepríspevkové peňažné dávky uvedené v článku 4 ods. 2<HT TYPE="ITALIC">a</HT>, výhradne na území toho členského štátu, v ktorom majú bydlisko, podľa právnych predpisov tohto štátu, za predpokladu, že takéto dávky sú uvedené v prílohe IIa. Tieto dávky na svoje vlastné náklady poskytuje inštitúcia miesta bydliska.<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-4519"?><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Článok 1 bod 5 nariadenia č. 647/2005 zmenil a doplnil odsek 1 uvedeného článku 10a, ktorý teraz stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>Ustanovenia článku 10 a ustanovenia hlavy III sa neuplatňujú na osobitné nepríspevkové peňažné dávky uvedené v článku 4 ods. 2<HT TYPE="ITALIC">a</HT>. Osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, poberajú tieto dávky výlučne na území členského štátu, v ktorom majú bydlisko, a podľa právnych predpisov toho štátu, pokiaľ sú tieto dávky uvedené v prílohe IIa. Dávky na vlastné náklady poskytuje inštitúcia miesta bydliska.<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Podľa článku 2 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1247/92:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Použitie článku 1 tohto nariadenia nespôsobí odňatie dávok poskytovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia príslušnými inštitúciami členských štátov na základe ustanovení hlavy III nariadenia... č. 1408/71, ktorých sa týkajú ustanovenia článku 10 tohto nariadenia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Použitie článku 1 tohto nariadenia nespôsobí zamietnutie žiadosti o osobitnú nepríspevkovú dávku poskytovanú k dôchodku žiadateľa alebo oprávnenej osoby, ktorá splnila podmienky pre poskytovanie takejto dávky pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, aj keď má bydlisko na území iného členského štátu ako je príslušný štát za predpokladu, že žiadosť o dávku podá do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-4520"?><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Podrobné pravidlá vykonávania nariadenia č. 1408/71 boli stanovené nariadením Rady (EHS) č. 574/72 z <DATE ISO="19720321">21. marca 1972</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="074" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1972">Ú. v. ES L 74, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 83).</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátna právna úprava</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>V Holandsku upravuje zákon o všeobecnom režime poistenia proti práceneschopnosti (Wet op de arbeidsongeschiktheidsverzekering, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>WAO<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>), ktorý je účinný od roku 1966, poistenie pracovníkov proti práceneschopnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>34</NO.P><TXT>Zákon o doplnkových dávkach (Toeslagenwet) zo <DATE ISO="19861106">6. novembra 1986</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>TW<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>), ktorý nadobudol účinnosť <DATE ISO="19870101">1. januára 1987</DATE>, má za cieľ poskytnúť osobám, ktoré na základe sociálneho zabezpečenia, ako je poistenie realizované WAO (rovnako ako najmä na základe poistenia pre prípad nezamestnanosti a poistenia proti pracovným úrazom), poberajú náhradu za stratu zárobku nižšiu, než je minimálna mzda, doplnkovú dávku, ktorá je určená na to, aby náhrada ich príjmu bola stanovená na úroveň dosahujúcu nanajvýš výšku minimálnej mzdy platnej v Holandsku. V čase skutkových okolností sporu vo veci samej bola výška doplnkovej dávky obmedzená na 30 % tejto minimálnej mzdy, takže oprávnené osoby poberajúce podporu v invalidite nižšiu ako 70 % uvedenej mzdy mali nižší príjem, než je minimálna mzda. Uwv určí na žiadosť dotknutej osoby, či existuje nárok na príplatok podľa TW.</TXT></NP><NP><NO.P>35</NO.P><TXT>Zákonom o obmedzení vývozu dávok (Wet beperking export uitkeringen) z <DATE ISO="19990527">27. mája 1999</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>BEU<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>) bol do TW začlenený nový článok 4a, ktorého odsek 1 stanovuje, že osoba, ktorá spĺňa podmienky na vznik nároku na dávky podľa tohto posledného uvedeného zákona, nemá na tieto dávky nárok za obdobie, počas ktorého nemá bydlisko v Holandsku. Spresnil, že vývoz predmetných dávok je možný len v prípade,<?PAGE NO="I-4521"?> ak dvojstranná zmluva uzavretá so štátom bydliska dotknutej osoby zabezpečuje riadne uplatňovanie holandských právnych predpisov.</TXT></NP><NP><NO.P>36</NO.P><TXT>Ako vyplýva z odôvodnenia BEU, zmena TW smeruje k nahradeniu zásady personality zásadou teritoriality s cieľom zlepšiť podmienky zachovania nároku na dávky vyplácané ich príjemcom, ktorí majú bydlisko v zahraničí. Na podporu uvedenej zmeny holandský zákonodarca v tejto súvislosti uviedol aj povahu doplnkovej dávky určenej na zabezpečenie životného minima v Holandsku a skutočnosť, že jej financovanie zabezpečuje štátny rozpočet.</TXT></NP><NP><NO.P>37</NO.P><TXT>Uvedená zmena TW nadobudla účinnosť <DATE ISO="20000101">1. januára 2000</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>38</NO.P><TXT>Bol však zavedený prechodný režim, na základe ktorého osoby, ktoré majú pred dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy nárok na dávky stanovené TW a ktoré nemajú k tomuto dátumu bydlisko v Holandsku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>1.</NO.P><TXT>sú príjemcami platby zodpovedajúcej sume [v plnej výške], na ktorú by mali nárok, ak by žili v Holandsku v priebehu prvého roka po nadobudnutí účinnosti tohto zákona [čiže počas roka 2000];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>sú príjemcami platby zodpovedajúcej dvom tretinám sumy, na ktorú by mali nárok, ak by žili v Holandsku v priebehu druhého roka po nadobudnutí účinnosti tohto zákona [čiže počas roka 2001];</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-4522"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>sú príjemcami platby zodpovedajúcej jednej tretine sumy, na ktorú by mali nárok, ak by žili v Holandsku v priebehu tretieho roka po nadobudnutí účinnosti tohto zákona [čiže počas roka 2002]<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>.</TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>39</NO.P><TXT>Na nasledujúce roky sa dávka vo vzťahu k osobám, ktoré nemajú bydlisko v Holandsku, úplne zrušuje.</TXT></NP><NP><NO.P>40</NO.P><TXT>Nariadením č. 647/2005 bol TW, zmenený a doplnený v roku 2000 BEU, pridaný do zoznamu osobitných nepríspevkových dávok v zmysle článku 4a nariadenia č. 1408/71, obsiahnutého v prílohe IIa nariadenia č. 1408/71, zmeneného a doplneného nariadením č. 1247/92, na ktoré sa v súlade s článkom 10a nariadenia č. 1408/71 neuplatňuje povinnosť vývozu stanovená v článku 10 nariadenia uvedeného ako posledné.</TXT></NP><NP><NO.P>41</NO.P><TXT>Následne bolo s účinnosťou od <DATE ISO="20061207">7. decembra 2006</DATE> vložené do TW nové prechodné ustanovenie v prospech osôb, ktoré nemajú bydlisko v Holandsku, ale v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo vo Švajčiarsku, na základe ktorého tieto osoby, ak majú ku dňu, ktorý predchádza dňu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 647/2005, nárok na dávky na základe článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1408/71,</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>sú počas roka 2007 príjemcami platby zodpovedajúcej sume v plnej výške, na ktorú by mali nárok, ak by žili v Holandsku,</P></ITEM><ITEM><P>sú počas roka 2008 príjemcami platby zodpovedajúcej dvom tretinám sumy, na ktorú by mali nárok, ak by žili v Holandsku,</P></ITEM><?PAGE NO="I-4523"?><ITEM><P>sú počas roka 2009 príjemcami platby zodpovedajúcej jednej tretine sumy, na ktorú by mali nárok, ak by žili v Holandsku.</P></ITEM></LIST></P></NP><NP><NO.P>42</NO.P><TXT>Pre uvedené osoby sa dávka s účinnosťou od <DATE ISO="20100101">1. januára 2010</DATE> úplne zrušuje.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>43</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žalovaní vo veci samej sú tureckí štátni príslušníci, ktorí v určitom období pracovali v Holandsku.</TXT></NP><NP><NO.P>44</NO.P><TXT>Po tom, ako sa pred rokom 2000 stali invalidnými, požiadali a následne získali dávku podľa WAO, ktorú vyplácalo Holandsko.</TXT></NP><NP><NO.P>45</NO.P><TXT>Keďže výška uvedenej dávky bola nižšia ako minimálna mzda, žalovaným vo veci samej sa podľa TW v znení účinnom pred rokom 2000 vyplácala aj doplnková dávka, ktorá bola určená na zabezpečenie príjmu, ktorého výška sa čo možno najviac približuje minimálnej mzde.</TXT></NP><NP><NO.P>46</NO.P><TXT>Z dôvodu svojej fyzickej neschopnosti pokračovať v práci sa žalovaní vo veci samej vrátili do Turecka ku svojim rodinám, pričom podľa článku 39 ods. 4 dodatkového protokolu im bol zachovaný nárok na obe dávky. Platba sa naďalej vykonávala vo<?PAGE NO="I-4524"?> forme jedinej výplaty, pričom sa nerozlišovalo medzi sumou invalidného dôchodku a sumou doplnkovej dávky.</TXT></NP><NP><NO.P>47</NO.P><TXT>Po tom, čo zmena TW vykonaná BEU nadobudla účinnosť <DATE ISO="20000101">1. januára 2000</DATE>, príslušné holandské orgány na základe prechodného režimu uvedeného v bode 38 tohto rozsudku rozhodli o postupnom odňatí doplnkovej dávky, ktorá im bola doposiaľ vyplácaná, a to od <DATE ISO="20010101">1. januára 2001</DATE> vo výške jednej tretiny ročne.</TXT></NP><NP><NO.P>48</NO.P><TXT>Žalovaní vo veci samej podali proti tomuto postupnému odňatiu žaloby.</TXT></NP><NP><NO.P>49</NO.P><TXT>Rozhodnutím zo <DATE ISO="20030314">14. marca 2003</DATE> Centrale Raad van Beroep rozhodol, že uvedené odňatie porušuje povinnosť, podľa ktorej sa vývoz dávok musí povoliť, zakotvenú v článku 5 ods. 1 Dohovoru č. 118 o rovnosti zaobchádzania medzi cudzincami a vlastnými štátnymi príslušníkmi v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorý <DATE ISO="19640628">28. júna 1964</DATE> prijala v Ženeve Medzinárodná organizácia práce (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>dohovor MOP č. 118<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>50</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20030818">18. augusta 2003</DATE> sa Uwv teda rozhodol priznať žalovaným vo veci samej za obdobie od <DATE ISO="20010101">1. januára 2001</DATE> do <DATE ISO="20030630">30. júna 2003</DATE> doplnkovú dávku v plnej výške. Naopak od <DATE ISO="20030701">1. júla 2003</DATE> bolo vyplácanie tejto dávky s konečnou platnosťou zrušené.</TXT></NP><NP><NO.P>51</NO.P><TXT>Sťažnosti, ktoré proti týmto rozhodnutiam o odňatí podali žalovaní vo veci samej, boli zamietnuté.</TXT></NP><?PAGE NO="I-4525"?><NP><NO.P>52</NO.P><TXT>Rozsudkami z <DATE ISO="20040319">19. marca 2004</DATE> a z <DATE ISO="20040823">23. augusta 2004</DATE> Rechtbank te Amsterdam vyhlásil súdne žaloby, ktoré podali žalovaní vo veci samej, za dôvodné a zrušil uvedené rozhodnutia, pričom zastával názor, že odňatie doplnkovej dávky, ktorú poberali žalovaní vo veci samej, je nezlučiteľné nielen s článkom 5 ods. 1 dohovoru MOP č. 118, ale aj s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom rozhodnutia č. 3/80 a so zásadou zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti stanovenej v článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>EDĽP<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>), v spojení s článkom 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Paríži <DATE ISO="19520320">20. marca 1952</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>prvý dodatkový protokol<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>), ako aj s článkom 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý bol prijatý <DATE ISO="19961216">16. decembra 1996</DATE> Valným zhromaždením OSN a nadobudol platnosť <DATE ISO="19760323">23. marca 1976</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>53</NO.P><TXT>Uwv teda podal proti uvedeným rozsudkom odvolanie na Centrale Raad van Beroep.</TXT></NP><NP><NO.P>54</NO.P><TXT>Po tom, čo Centrale Raad van Beroep rovnako ako Rechtbank te Amsterdam konštatoval – bez toho, aby k tomu strany sporu, ktorý prejednáva, vzniesli námietky –, že doplnková dávka vyplácaná podľa WAO, ktorej priznanie nezávisí od individuálneho posúdenia osobných potrieb žiadateľa, sa musí považovať za dávku v invalidite v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia č. 3/80, a patrí tak do vecnej pôsobnosti tohto posledného uvedeného rozhodnutia, si však kladie otázku týkajúcu sa priameho účinku, ako aj dosahu článku 6 ods. 1 prvého pododseku uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom je zákaz podmienok týkajúcich sa bydliska, ktorý je obsiahnutý v tomto ustanovení, stanovený absolútne, zatiaľ čo po dátume prijatia rozhodnutia č. 3/80 bolo nariadenie č. 1408/71 zmenené a doplnené v tom zmysle, že ten istý zákaz sa za určitých podmienok na osobitné nepríspevkové dávky neuplatní.</TXT></NP><?PAGE NO="I-4526"?><NP><NO.P>55</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd má navyše určité pochybnosti, pokiaľ ide o výklad zásady zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti v rámci pridruženia Turecka k EHS.</TXT></NP><NP><NO.P>56</NO.P><TXT>V tejto súvislosti, ako už rozhodol Rechtbank te Amsterdam, sa nemožno v prejednávanej veci účinne odvolávať na pravidlo rovnosti zaobchádzania, ktoré je zakotvené v článku 3 ods. 1 rozhodnutia č. 3/80, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje len na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>osoby s bydliskom na území jedného z členských štátov<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], pričom žalovaní vo veci samej majú odteraz svoje bydlisko v Turecku. Inak by to však bolo v prípade článku 9 dohody o pridružení, ktorý podobnú výhradu neobsahuje.</TXT></NP><NP><NO.P>57</NO.P><TXT>Medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že tento posledný uvedený článok má priamy účinok. Z ustálenej judikatúry navyše vyplýva, že zakazuje nielen priamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj akúkoľvek nepriamu formu diskriminácie, ktorá pri uplatnení iných rozlišovacích kritérií v skutočnosti vedie k rovnakému výsledku.</TXT></NP><NP><NO.P>58</NO.P><TXT>Centrale Raad van Beroep v prejednávanej veci poukazuje na existenciu dvoch odlišných foriem nepriameho rozlišovania na základe štátnej príslušnosti vyplývajúcej z článku 4a TW, ktoré treba posúdiť oddelene, pokiaľ ide o ich prípadné odôvodnenie.</TXT></NP><NP><NO.P>59</NO.P><TXT>Po prvé je pravdepodobné, že počet oprávnených osôb s inou než holandskou štátnou príslušnosťou, medzi ktorými je veľká skupina tureckých štátnych príslušníkov, ktorí už nemajú nárok na doplnkovú dávku podľa TW, pretože už nemajú bydlisko Holandsku, bude vyšší než počet oprávnených osôb s holandskou štátnou príslušnosťou, ktoré majú naďalej najčastejšie bydlisko na holandskom území.</TXT></NP><?PAGE NO="I-4527"?><NP><NO.P>60</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Holandské kráľovstvo odôvodňuje zrušenie možnosti vývozu doplnkovej dávky vyplácanej podľa TW na základe údajne problematického zachovania nároku z hľadiska vykonávania kontroly osobnej a majetkovej situácie oprávnených osôb, ktoré nemajú bydlisko v Holandsku, financovania tejto dávky z verejného rozpočtu, ďalej vôle vnútroštátneho normotvorcu vrátiť sa späť k podstate ľudového poistenia, čiže k službe verejného záujmu pre obyvateľstvo bývajúce na území daného štátu, ako aj na základe osobitnej povahy TW určenej na doplnenie dávky sociálneho zabezpečenia do výšky minimálnej mzdy v Holandsku.</TXT></NP><NP><NO.P>61</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zachovanie nároku, vnútroštátny súd zdôrazňuje, že s Tureckom bola uzatvorená bilaterálna dohoda, ktorá stanovuje možnosti kontroly v tomto štáte. Centrale Raad van Beroep sa preto pýta, či ostatné dôvody, ktoré v podstate súvisia s finančnými dôvodmi, môžu byť dostatočným dôvodom na rozdielne zaobchádzanie, o ktoré ide v spore, ktorý prejednáva.</TXT></NP><NP><NO.P>62</NO.P><TXT>Po druhé existuje nepriame rozlišovanie na základe štátnej príslušnosti, pretože doplnková dávka vyplácaná žalovaným vo veci samej bola s účinnosťou od <DATE ISO="20030701">1. júla 2003</DATE> úplne odňatá, a to z dôvodu, že dotknuté osoby majú bydlisko v Turecku, pričom prechodný režim sa na účely postupného odňatia tejto dávky poskytovanej oprávneným osobám so štátnou príslušnosťou členského štátu EÚ a niektorých tretích krajín, ktoré však majú bydlisko na území Európskej únie, začal uplatňovať až od roku 2007.</TXT></NP><NP><NO.P>63</NO.P><TXT>Uwv v tejto súvislosti tvrdil, že predmetné rozlišovanie sa musí analyzovať s ohľadom na obmedzené ciele dohody o pridružení, ktoré spočívajú v postupnom dosiahnutí voľného pohybu tureckých pracovníkov a v pretrvávajúcom a vyrovnanom posilňovaní hospodárskych vzťahov medzi členskými štátmi a Tureckom. Článku 9 dohody o pridružení preto nemožno priznať ten istý dosah, aký sa priznáva článku 12 ES.</TXT></NP><?PAGE NO="I-4528"?><NP><NO.P>64</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd má však pochybnosť, či tento dôvod predstavuje dostatočné odôvodnenie zisteného rozdielneho zaobchádzania. Dodáva, že v rámci výkladu článku 9 dohody o pridružení, si takisto želá, aby boli objasnené relevantné skutočnosti, ktoré by mu umožnili posúdiť súlad predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy s takými základnými právami, ako sú práva zaručené EDĽP a prvým dodatkovým protokolom, ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor.</TXT></NP><NP><NO.P>65</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Centrale Raad van Beroep rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>1.</NO.P><TXT>Obsahuje článok 6 ods. 1 [prvý pododsek] rozhodnutia č. 3/80 so zreteľom na znenie, zmysel a účel rozhodnutia č. 3/80 a dohody [o pridružení] jasnú a jednoznačnú povinnosť, ktorej splnenie alebo účinky nezávisia od vydania ďalšieho aktu, takže ide o ustanovenie s priamym účinkom?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Treba pri použití článku 6 ods. 1 rozhodnutia č. 3/80 nejakým spôsobom zohľadniť zmeny, ktoré boli po <DATE ISO="19800919">19. septembri 1980</DATE> vykonané v nariadení č. 1408/71, pokiaľ ide o osobitné nepríspevkové dávky?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Je v tejto súvislosti dôležitý článok 59 dodatkového protokolu k dohode o pridružení?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><?PAGE NO="I-4529"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Má sa článok 9 dohody o pridružení vykladať v tom zmysle, že bráni použitiu takej právnej úpravy členského štátu, akou je článok 4a holandského TW, ktorá vedie k nepriamemu rozdielnemu zaobchádzaniu na základe štátnej príslušnosti,</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>po prvé preto, lebo na základe tejto úpravy počet osôb s inou než holandskou štátnou príslušnosťou, medzi nimi aj veľká skupina tureckých štátnych príslušníkov, ktoré (už) nemajú nárok na doplnkovú dávku z dôvodu, že už nemajú bydlisko v Holandsku, bude vyšší než počet osôb s holandskou štátnou príslušnosťou,</P></ITEM><ITEM><P>po druhé preto, lebo na základe tejto úpravy boli tureckým štátnym príslušníkom, ktorí majú bydlisko v Turecku, s účinnosťou od <DATE ISO="20030701">1. júla 2003</DATE> odňaté doplnkové dávky, zatiaľ čo osobám so štátnou príslušnosťou niektorého z členských štátov EÚ a osobám so štátnou príslušnosťou tretích [krajín], pokiaľ zostávajú na území EÚ, boli doplnkové dávky (postupne) odňaté až s účinnosťou od <DATE ISO="20070101">1. januára 2007</DATE>?<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/></P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>66</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 má v členských štátoch priamy účinok.</TXT></NP><?PAGE NO="I-4530"?><NP><NO.P>67</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byť ustanovenie dohody uzatvorenej Spoločenstvom s tretími štátmi považované za priamo uplatniteľné, ak vzhľadom na svoje znenie, ako aj na predmet a povahu tejto dohody, obsahuje jasnú a presnú povinnosť, ktorej splnenie alebo účinky nezávisia od vydania žiadneho ďalšieho aktu. Rovnaké podmienky sa uplatnia v prípade, ak ide o určenie, či ustanovenia rozhodnutia Asociačnej rady môžu mať priamy účinok (pozri najmä rozsudok zo <DATE ISO="19990504">4. mája 1999</DATE>, Sürül, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-262/96" PAGE.ECR="I-2685" YEAR="1999">C-262/96, Zb. s. I-2685</REF.DOC.ECR>, bod 60 a citovanú judikatúru).</TXT></NP><NP><NO.P>68</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 s ohľadom na svoje znenie jasne, presne a bezpodmienečne zakotvuje zákaz pre členské štáty znížiť, upraviť, pozastaviť, odňať alebo konfiškovať dávky, ktoré toto ustanovenie vymenúva z dôvodu, že oprávnená osoba má bydlisko v Turecku alebo na území iného členského štátu, než v ktorom má sídlo inštitúcia, ktorá ich má vyplácať.</TXT></NP><NP><NO.P>69</NO.P><TXT>Ako správne zdôraznila Európska komisia, toto pravidlo stanovuje určitú povinnosť dosiahnuť presne vymedzený výsledok, a to zákaz akéhokoľvek obmedzenia uloženého v súvislosti s vývozom práv, ktoré dotknutí tureckí štátni príslušníci získali podľa právnych predpisov členského štátu. Osoba podliehajúca súdnej právomoci sa teda môže na takúto povinnosť odvolávať pred vnútroštátnym súdom a žiadať od neho, aby neuplatnil ustanovenia členského štátu, ktoré sú v rozpore s týmto zákazom, bez toho, aby sa na tento účel vyžadovalo prijatie doplňujúcich vykonávacích opatrení (pozri analogicky rozsudok Sürül, už citovaný, bod 63).</TXT></NP><NP><NO.P>70</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 má tak povahu, ktorá sa jasne odlišuje od povahy charakterizujúcej technické ustanovenia pre koordináciu rôznych vnútroštátnych právnych úprav v oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sú pravidlá uvedené v článkoch 12 a 13 toho istého rozhodnutia, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <DATE ISO="19960910">10. septembra 1996</DATE>, Taflan-Met a i. (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-277/94" PAGE.ECR="I-4085" YEAR="1996">C-277/94, Zb. s. I-4085</REF.DOC.ECR>),<?PAGE NO="I-4531"?> a o ktorých Súdny dvor rozhodol, že na území členských štátov nemajú priamy účinok, keďže Rada neprijala nevyhnutné doplňujúce vykonávacie opatrenia.</TXT></NP><NP><NO.P>71</NO.P><TXT>Predchádzajúci výklad nespochybňuje skutočnosť, že článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 spresňuje, že zákaz podmienok týkajúcich sa bydliska, ktorý stanovuje, vyvoláva účinky, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>pokiaľ nie je v tomto rozhodnutí ustanovené inak<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]. V tejto súvislosti totiž stačí uviesť, že toto rozhodnutie nestanovuje nijakú odchýlku alebo obmedzenie zákazu podmienok týkajúcich sa bydliska stanoveného v uvedenom ustanovení.</TXT></NP><NP><NO.P>72</NO.P><TXT>Navyše z dôvodov, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v bodoch 70 až 72 už citovaného rozsudku Sürül, konštatovanie, že článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 môže priamo upravovať postavenie jednotlivcov, nespochybňuje preskúmanie predmetu a povahy dohody o pridružení, na ktorú sa toto ustanovenie vzťahuje.</TXT></NP><NP><NO.P>73</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 stanovuje presné a bezpodmienečné pravidlo, ktoré je dostatočne operatívne na to, aby ho uplatnil vnútroštátny súd, a je teda spôsobilé upraviť právne postavenie jednotlivcov.</TXT></NP><NP><NO.P>74</NO.P><TXT>Na prvú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 sa musí vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok, takže tureckí štátni príslušníci, na ktorých sa toto ustanovenie uplatní, sú oprávnení odvolávať sa priamo na toto ustanovenie pred súdmi členských štátov, aby tak vylúčili uplatnenie vnútroštátnych právnych noriem, ktoré sú s týmto ustanovením v rozpore.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-4532"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>75</NO.P><TXT>Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 sa musí vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, akou je úprava uvedená v článku 4a TW, keď odníma nárok na doplnkovú dávku k invalidnému dôchodku priznanú podľa vnútroštátnych právnych predpisov, lebo príjemcovia tejto dávky už nemajú bydlisko na území uvedeného štátu.</TXT></NP><NP><NO.P>76</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 zakotvuje zásadu zákazu podmienok týkajúcich sa bydliska v súvislosti s dávkami sociálneho zabezpečenia, ktoré stanovuje, medzi ktorými sú uvedené peňažné dávky v invalidite.</TXT></NP><NP><NO.P>77</NO.P><TXT>Ako vyplýva z vnútroštátneho rozhodnutia, účastníci konania vo veci samej uznávajú, že taká sociálna dávka, akou je doplnková dávka vyplácaná na základe takého systému sociálneho zabezpečenia, ako je systém stanovený WAO, sa musí považovať za dávku v invalidite v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia č. 3/80, a patrí teda do vecnej pôsobnosti článku 6 ods. 1 prvého pododseku tohto istého rozhodnutia.</TXT></NP><NP><NO.P>78</NO.P><TXT>Navyše je nesporné, že žalovaní vo veci samej sú tureckí štátni príslušníci, ktorí legálne bývali a pracovali na území členského štátu. Keďže počas určitého obdobia vykonávali činnosti ako zamestnanci, získali podľa právnych predpisov hostiteľského členského štátu nárok na sociálne dávky. V prejednávanej veci ide o invalidný dôchodok, pretože dotknuté osoby nie sú schopné pokračovať v práci, ako aj o doplnkovú dávku stanovenú TW, pretože výška dôchodku, na ktorý mali nárok, bola nižšia ako minimálna mzda. V súlade s článkom 39 ods. 4 dodatkového protokolu, ktorý stanovuje<?PAGE NO="I-4533"?> možnosť vývozu starobných, invalidných a pozostalostných dôchodkov nadobudnutých v členských štátoch, im boli tieto dve dávky počas určitého časového rámca skutočne vyplácané, a to aj v Turecku potom, čo sa doň vrátili.</TXT></NP><NP><NO.P>79</NO.P><TXT>Za týchto podmienok patria žalovaní vo veci samej do osobnej pôsobnosti článku 6 ods. 1 prvého pododseku rozhodnutia č. 3/80 ako pracovníci s tureckou štátnou príslušnosťou, ktorí sú príjemcovia peňažných dávok v invalidite nadobudnutých podľa právnych predpisov členského štátu a ktorí majú v súčasnosti bydlisko v Turecku.</TXT></NP><NP><NO.P>80</NO.P><TXT>Treba dodať, ako už bolo uvedené v bode 71 tohto rozsudku, že rozhodnutie č. 3/80 nestanovuje nijakú odchýlku od zákazu podmienok týkajúcich sa bydliska stanoveného v článku 6 ods. 1 prvom pododseku tohto rozhodnutia ani jeho obmedzenie.</TXT></NP><NP><NO.P>81</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce sú splnené všetky podmienky, ktoré sa vyžadujú na uplatnenie článku 6 ods. 1 prvého pododseku rozhodnutia č. 3/80 na takú situáciu, akou je situácia vo veci samej.</TXT></NP><NP><NO.P>82</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že takí tureckí štátni príslušníci, akí sú žalovaní vo veci samej, sa môžu platne odvolávať na článok 6 ods. 1 prvého odseku rozhodnutia č. 3/80, keď požadujú, aby im bola v Turecku naďalej vyplácaná doplnková dávka, ktorú poberajú podľa WAO.</TXT></NP><NP><NO.P>83</NO.P><TXT>Na toto konštatovanie nemá vplyv okolnosť, že pokiaľ ide o takú sociálnu dávku, akou je doplnková dávka podľa WAO, súčasný systém stanovený nariadením č. 1408/71 sa líši od systému zavedeného rozhodnutím č. 3/80.</TXT></NP><?PAGE NO="I-4534"?><NP><NO.P>84</NO.P><TXT>Nariadenie č. 1408/71 bolo totiž od prijatia nariadenia č. 1247/92 zmenené a doplnené. Od nadobudnutia účinnosti posledného uvedeného nariadenia, čiže od <DATE ISO="19920601">1. júna 1992</DATE>, boli osobitné nepríspevkové peňažné dávky rovnakého druhu, ako je doplnková dávka, výslovne zahrnuté do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 na základe článku 4 ods. 2a písm. a) tohto nariadenia.</TXT></NP><NP><NO.P>85</NO.P><TXT>Od tohto dátumu bol navyše nariadením č. 1247/92 vložený do nariadenia č. 1408/71 nový článok 10a, ktorý zaviedol výnimku z povinnosti vývozu dávok stanovených v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1408/71.</TXT></NP><NP><NO.P>86</NO.P><TXT>Okrem toho nariadením č. 647/2005 bol TW, zmenený a doplnený v roku 2000 BEU, zaradený do zoznamu osobitných nepríspevkových dávok v zmysle článku 4a nariadenia č. 1408/71, ktorý je uvedený v prílohe IIa nariadenia č. 1408/71, zmeneného a doplneného nariadením č. 1247/92, na ktoré sa v súlade s článkom 10a nariadenia č. 1408/71 neuplatňuje povinnosť vývozu stanovená v článku 10 tohto nariadenia.</TXT></NP><NP><NO.P>87</NO.P><TXT>Na tomto základe Holandské kráľovstvo pristúpilo k odňatiu nároku na doplnkovú dávku, ktorú TW pôvodne stanovoval pre občanov Únie v prípade, že príjemcovia už nemajú bydlisko na holandskom území.</TXT></NP><NP><NO.P>88</NO.P><TXT>Za takých okolností, o aké ide vo veci samej, však situáciu, keď bývalí tureckí migrujúci pracovníci, ktorí sa vrátili do Turecka, naďalej poberajú podľa článku 6 ods. 1 prvého pododseku rozhodnutia č. 3/80 takú sociálnu dávku, akou je doplnková dávka, zatiaľ čo táto dávka je odňatá občanom Únie, ktorí nemajú bydlisko na území členského štátu, ktorý ju priznáva, nemožno považovať za nezlučiteľnú s požiadavkami článku 59 dodatkového protokolu, podľa ktorého sa tureckí štátni príslušníci nemôžu<?PAGE NO="I-4535"?> nachádzať vo výhodnejšom postavení, ako je postavenie občanov Únie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z <DATE ISO="20090219">19. februára 2009</DATE>, Soysal a Savatli, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-228/06" PAGE.ECR="I-1031" YEAR="2009">C-228/06, Zb. s. I-1031</REF.DOC.ECR>, bod 61).</TXT></NP><NP><NO.P>89</NO.P><TXT>Článok 39 ods. 4 toho istého dodatkového protokolu totiž jednak výslovne stanovuje vývoz niektorých dávok sociálneho zabezpečenia do Turecka, vrátane dôchodkov a invalidných dôchodkov nadobudnutých pracovníkmi s tureckou štátnou príslušnosťou podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov.</TXT></NP><NP><NO.P>90</NO.P><TXT>Ďalej článok 2 prvá zarážka rozhodnutia č. 3/80 zahŕňa do pôsobnosti tohto rozhodnutia tureckých pracovníkov, na ktorých <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>sa vzťahovali<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov bez akéhokoľvek iného spresnenia, pričom pokiaľ ide o rodinných príslušníkov týchto pracovníkov, v druhej zarážke toho istého článku 2 sa vyžaduje, aby títo rodinní príslušníci <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>mali bydlisko na území jedného z členských štátov<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</TXT></NP><NP><NO.P>91</NO.P><TXT>Navyše, pokiaľ by sa v rámci rozhodnutia č. 3/80 uplatnil vo vzťahu k osobitne nepríspevkovým dávkam v súčasnosti platný režim podľa nariadenia č. 1408/71, viedlo by to k zmene uvedeného rozhodnutia, hoci takáto právomoc je v súlade s článkami 8 a 22 dohody o pridružení vyhradená len Asociačnej rade.</TXT></NP><NP><NO.P>92</NO.P><TXT>Nakoniec treba konštatovať, že žalovaní vo veci samej sa potom, ako sa stali v hostiteľskom členskom štáte invalidnými, vrátili do Turecka.</TXT></NP><NP><NO.P>93</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pritom nemôže turecký štátny príslušník, ktorý pôsobil na legálnom trhu práce v členskom štáte v zmysle článku 6 rozhodnutia č. 1/80 z <DATE ISO="19800919">19. septembra 1980</DATE> o rozvoji pridruženia prijatého Asociačnou radou, ktorá bola zriadená dohodou o pridružení, vyvodzovať z tohto rozhodnutia právo na ďalší<?PAGE NO="I-4536"?> pobyt na území tohto štátu po tom, ako utrpel pracovný úraz, ktorý mal za následok jeho trvalú pracovnú neschopnosť, ktorá ho s konečnou platnosťou vylučuje z trhu práce (pozri rozsudok zo <DATE ISO="19950606">6. júna 1995</DATE>, Bozkurt, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-434/93" PAGE.ECR="I-1475" YEAR="1995">C-434/93, Zb. s. I-1475</REF.DOC.ECR>, bod 42).</TXT></NP><NP><NO.P>94</NO.P><TXT>Za týchto okolností nemožno platne tvrdiť, že dotknuté osoby opustili územie hostiteľského členského štátu na základe vlastnej vôle a bez legitímnych dôvodov a že takéto správanie viedlo k strate práv nadobudnutých na základe dohody o pridružení medzi EHS a Tureckom (pozri najmä rozsudok zo <DATE ISO="20100204">4. februára 2010</DATE>, Genc, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-14/09" PAGE.ECR="I-931" YEAR="2010">C-14/09, Zb. s. I-931</REF.DOC.ECR>, bod 42).</TXT></NP><NP><NO.P>95</NO.P><TXT>Situáciu takých tureckých bývalých migrujúcich pracovníkov, ako sú žalovaní vo veci samej, pokiaľ sa vrátili do Turecka po tom, čo stratili svoje právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte z dôvodu, že sa v uvedenom členskom štáte stali invalidnými, nemožno na účely uplatnenia článku 59 dodatkového protokolu úspešne porovnávať so situáciou občanov Únie, pretože vzhľadom na to, že títo občania Únie sú držiteľmi práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, a zachovávajú si tak právo na pobyt v členskom štáte, ktorý im priznáva predmetnú dávku, sa jednak môžu rozhodnúť, že opustia územie tohto členského štátu, čím stratia nárok na túto dávku, a jednak majú právo sa do dotknutého členského štátu kedykoľvek vrátiť (pozri analogicky rozsudky z <DATE ISO="20070718">18. júla 2007</DATE>, Derin, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-325/05" PAGE.ECR="I-6495" YEAR="2007">C-325/05, Zb. s. I-6495</REF.DOC.ECR>, bod 68, ako aj z <DATE ISO="20101222">22. decembra 2010</DATE>, Bozkurt, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-303/08" PAGE.ECR="I-13445" YEAR="2010">C-303/08, Zb. s. I-13445</REF.DOC.ECR>, bod 45).</TXT></NP><NP><NO.P>96</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 sa musí vykladať v tom zmysle, že za takých okolností, o aké ide vo veci samej, bráni právnej úprave členského štátu, ktorá tak ako článok 4a TW odníma nárok na takú dávku, ako je doplnková dávka priznaná podľa vnútroštátnych právnych predpisov tureckým bývalým migrujúcim pracovníkom, keďže títo pracovníci sa vrátili do Turecka po tom, čo v hostiteľskom členskom štáte stratili svoje právo na pobyt z dôvodu, že sa v uvedenom členskom štáte stali invalidnými.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-4537"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O tretej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>97</NO.P><TXT>Tretia otázka položená vnútroštátnym súdom sa v podstate týka dosahu zásady rovnosti zaobchádzania, tak ako je zakotvená v článku 9 dohody o pridružení, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>v súlade s prípadnými osobitnými ustanoveniami prijatými [Asociačnou radou] pri uplatnení článku 8<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> tej istej dohody v takom prípade, o aký ide vo veci samej.</TXT></NP><NP><NO.P>98</NO.P><TXT>Podľa judikatúry Súdneho dvora článok 3 ods. 1 rozhodnutia č. 3/80 predstavuje vykonanie a konkretizáciu všeobecnej zásady zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti stanovenej v článku 9 dohody o pridružení v osobitnej oblasti sociálneho zabezpečenia (pozri rozsudky Sürül, už citovaný, bod 64; zo <DATE ISO="20000314">14. marca 2000</DATE>, Kocak a Örs, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-102/98+C-211/98" PAGE.ECR="I-1287" YEAR="2000">C-102/98 a C-211/98, Zb. s. I-1287</REF.DOC.ECR>, bod 36, ako aj z <DATE ISO="20040428">28. apríla 2004</DATE>, Öztürk, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-373/02" PAGE.ECR="I-3605" YEAR="2004">C-373/02, Zb. s. I-3605</REF.DOC.ECR>, bod 49).</TXT></NP><NP><NO.P>99</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 rozhodnutia č. 3/80, ako vyplýva z jeho znenia, sa uplatní <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>pokiaľ osobitné ustanovenia [uvedeného] rozhodnutia neustanovujú inak<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</TXT></NP><NP><NO.P>100</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 1 prvý pododsek toho istého rozhodnutia však predstavuje také osobitné ustanovenie, o ktorého dosahu už Súdny dvor v rámci prvej a druhej otázky rozhodol.</TXT></NP><NP><NO.P>101</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 9 dohody o pridružení sa na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, neuplatní.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-4538"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>102</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia Asociačnej rady č. 3/80 z <DATE ISO="19800919">19. septembra 1980</DATE> o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskych spoločenstiev na tureckých pracovníkov a ich rodinných príslušníkov [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] sa má vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok, takže tureckí štátni príslušníci, na ktorých sa toto ustanovenie uplatní, sú oprávnení odvolávať sa priamo na toto ustanovenie pred súdmi členských štátov, aby tak vylúčili uplatnenie vnútroštátnych právnych noriem, ktoré sú s týmto ustanovením v rozpore.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 6 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia č. 3/80 sa má vykladať v tom zmysle, že za takých okolností, o aké ide vo veci samej, bráni právnej úprave členského štátu, ktorá tak ako článok 4a zákona o doplnkových dávkach (Toeslagenwet) zo <DATE ISO="19861106">6. novembra 1986</DATE> odníma nárok na takú dávku, ako je príplatok k invalidnému dôchodku priznaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov tureckým bývalým migrujúcim pracovníkom, keďže títo pracovníci sa vrátili do Turecka po tom, čo v hostiteľskom členskom štáte stratili svoje právo na pobyt z dôvodu, že sa v tomto členskom štáte stali invalidnými.</HT></TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-4539"?><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 9 Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná <DATE ISO="19630912">12. septembra 1963</DATE> v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na druhej strane, a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z <DATE ISO="19631223">23. decembra 1963</DATE> sa na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, neuplatní.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><P>Podpisy</P></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>