<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.21-20110601.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="ECRCJ2011SKA.1000977301.case.xml"><NO.CASE>C-406/09</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62009CJ0406</NO.CELEX><NO.SEQ>0017.0002</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>I-9800</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>I-9820</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>21</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><LEFT>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20111018">18. 10. 2011</DATE> — VEC C-406/09</LEFT><RIGHT>REALCHEMIE NEDERLAND</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (veľká komora)</P><P>z <DATE ISO="20111018">18. októbra 2011</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: holandčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C-406/09,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) zo <DATE ISO="20091016">16. októbra 2009</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20091021">21. októbra 2009</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Realchemie Nederland BV</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Bayer CropScience AG,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (veľká komora),</P><P>v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.-C. Bonichot, A. Prechal, sudcovia A. Rosas, R. Silva de Lapuerta, K. Schiemann, E. Juhász, D. Šváby, M. Berger (spravodajkyňa) a E. Jarašiūnas,</P><?PAGE NO="I-9801"?><P>generálny advokát: P. Mengozzi,</P><P>tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20110125">25. januára 2011</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>Realchemie Nederland BV, v zastúpení: J. A. M. Janssen, advocaat, a T. Diekmann, Rechtsanwalt,</P></ITEM><ITEM><P>holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, splnomocnená zástupkyňa,</P></ITEM><ITEM><P>nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a S. Unzeitig, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: A.-M. Rouchaud-Joët a R. Troosters, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><?PAGE NO="I-9802"?><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20110405">5. apríla 2011</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z <DATE ISO="20001222">22. decembra 2000</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="012" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/004, s. 42) a článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="157" PAGE.FIRST="45" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 157, s. 45</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/002, s. 32).</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Realchemie Nederland BV (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Realchemie<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) a spoločnosťou Bayer CropScience AG (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Bayer<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) vo veci výkonu šiestich rozhodnutí v Holandsku vydaných zo strany Landgericht Düsseldorf (Nemecko), v ktorých tento súd, ktorému bola predložená žaloba podaná spoločnosťou Bayer a zakladajúca sa na tvrdení o porušení práv k patentu, zakázal spoločnosti Realchemie dovážať, držať a uvádzať na trh v Nemecku niektoré pesticídy.</TXT></NP><?PAGE NO="I-9803"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Nariadenie č. 44/2001</P></TI></TITLE><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Odôvodnenia č. 6 a 7 nariadenia č. 44/2001 znejú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>(6)</NO.P><TXT>Na dosiahnutie cieľa voľného pohybu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je potrebné a vhodné, aby normy upravujúce právomoc súdov, uznávanie a výkon rozsudkov sa upravili právnym aktom Spoločenstva, ktorý je záväzný a priamo použiteľný.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(7)</NO.P><TXT>Nariadenie musí upraviť všetky hlavné občianske a obchodné veci popri ďalších presne vymedzených veciach [Toto nariadenie musí upravovať všetky hlavné občianske a obchodné veci okrem niektorých presne vymedzených vecí – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Odôvodnenia č. 16 a 17 nariadenia č. 44/2001 stanovujú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>(16)</NO.P><TXT>Vzájomná dôvera vo výkon súdnictva v spoločenstve odôvodňuje automatické uznávanie rozsudkov vydaných v členskom štáte bez ďalšieho konania, s výnimkou sporných prípadov.</TXT></NP></CONSID><?PAGE NO="I-9804"?><CONSID><NP><NO.P>(17)</NO.P><TXT>Na základe tej istej zásady vzájomnej dôvery musí byť konanie smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom členskom štáte na území iného členského štátu účinné a rýchle. Sledujúce tento cieľ [Na tento účel – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] by sa vyhlásenie rozsudku za vykonateľný malo vydať takmer automaticky po výlučne formálnej kontrole predložených dokladov bez možnosti, aby súd z úradnej povinnosti skúmal ktorýkoľvek z dôvodov nevykonateľnosti uvedený v tomto nariadení.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Odôvodnenie č. 19 nariadenia č. 44/2001 znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Treba zaručiť kontinuitu medzi Bruselským dohovorom [dohovor z <DATE ISO="19680927">27. septembra 1968</DATE> o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="299" PAGE.FIRST="32" DATE.PUB="1972">Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Bruselský dohovor<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="2018" ID="QE0006"/>)] a týmto nariadením a musia sa určiť prechodné ustanovenia na tento účel. Rovnaká potreba kontinuity sa týka aj výkladu Bruselského dohovoru Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Protokol z roku 1971 [o výklade Súdnym dvorom v revidovanom a modifikovanom znení (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="027" PAGE.FIRST="28" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES C 27, 1998, s. 28</REF.DOC.OJ>)] by sa mal naďalej uplatniť na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia znejú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="I-9805"?><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Nariadenie sa neuplatní na:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo zo zákona;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>konkurz, konania týkajúce sa vyrovnania zadĺžených obchodných spoločností alebo iných právnických osôb a podobné konania;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>sociálne zabezpečenie;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>rozhodcovské konanie.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Podľa článku 32 tohto nariadenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> znamená každé rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu, ako aj určenia trov alebo výdavkov súdnym úradníkom.</TXT></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 34 nariadenia č. 44/2001 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Rozsudok sa neuzná:</P><P>…</P><?PAGE NO="I-9806"?><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>v prípade, že bol vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 43 tohto nariadenia znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="043.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="043.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Odvolanie sa podáva súdu uvedenému v zozname v prílohe III.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="043.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>O odvolaní sa koná podľa noriem upravujúcich sporové konanie.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="043.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nedostaví na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ, uplatní sa článok 26 ods. 2 až 4, aj keď účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá bydlisko v žiadnom z členských štátov.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="043.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa musí podať do jedného mesiaca od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, bydlisko v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je dva mesiace a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do jej vlastných rúk, alebo do jej obydlia pobytu. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-9807"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Smernica 2004/48</P></TI></TITLE><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Odôvodnenie č. 3 smernice 2004/48 najmä potvrdzuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>bez účinných prostriedkov vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva je však inovácia a tvorivosť brzdená a investície sa znižujú. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa v Spoločenstve účinne uplatňovali samostatné právne predpisy o duševnom vlastníctve [účinne uplatňovali hmotnoprávne predpisy duševného vlastníctva – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktoré sú v súčasnosti prevažne súčasťou <HT TYPE="ITALIC">acquis communautaire</HT>.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></TXT></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Odôvodnenia č. 8 až 11 smernice 2004/48 znejú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>(8)</NO.P><TXT>Rozdiely medzi úpravami prostriedkov vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva jednotlivých členských štátov majú nepriaznivý vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu a bránia zabezpečeniu toho, aby práva duševného vlastníctva požívali rovnocennú úroveň ochrany v celom Spoločenstve. Tento stav nepodporuje voľný pohyb v rámci vnútorného trhu ani nevytvára vhodné prostredie pre zdravú hospodársku súťaž.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(9)</NO.P><TXT>Súčasné rozdiely tiež vedú k oslabovaniu hmotného práva duševného vlastníctva a k roztriešteniu vnútorného trhu v tejto oblasti… Aproximácia legislatívy členských štátov v tejto oblasti je preto nevyhnutným predpokladom riadneho fungovania vnútorného trhu.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(10)</NO.P><TXT>Cieľom tejto smernice je priblížiť právne poriadky tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany na vnútornom trhu.</TXT></NP></CONSID><?PAGE NO="I-9808"?><CONSID><NP><NO.P>(11)</NO.P><TXT>Táto smernica nemá za cieľ zaviesť zosúladené pravidlá na justičnú spoluprácu, súdnu právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných záležitostiach ani sa zaoberať uplatniteľnými právnymi predpismi [nemá za cieľ vytvoriť harmonizovanú právnu úpravu justičnej spolupráce, súdnej právomoci, uznávania a výkonu rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach ani určovať rozhodné právo – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]. Sú to nástroje Spoločenstva, ktoré vo všeobecnosti upravujú také záležitosti, a sú v zásade rovnako uplatniteľné na duševné vlastníctvo<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.</TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 1 smernice 2004/48 stanovuje, že táto smernica <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>sa týka opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Článok 2 kapitoly I tejto smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Rozsah pôsobnosti<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> vo svojom odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Bez toho, aby boli dotknuté prípadné prostriedky, ktoré sú ustanovené [ktoré sú alebo môžu byť upravené – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] v právnych predpisoch Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sú priaznivejšie pre vlastníkov práv [pre nositeľov práv – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy ustanovené touto smernicou sa uplatňujú v súlade s článkom 3 na každé porušenie práv duševného vlastníctva stanovených [na každé porušenie práv duševného vlastníctva upravené – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] právom Spoločenstva a/alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 3 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Všeobecná povinnosť<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, kapitola II oddiel 1 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty stanovia opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorých sa týka táto smernica. Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť spravodlivé a nestranné a nesmú byť zbytočne zložité alebo nákladné alebo mať za následok príliš dlhé lehoty alebo neoprávnené prieťahy.</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="I-9809"?><PARAG IDENTIFIER="003.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok zákonného obchodu a musia stanovovať záruky proti ich zneužívaniu.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Článok 14 smernice 2004/48 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Trovy konania<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>Členské štáty zabezpečia, aby dostatočné a primerané trovy konania a iné výdavky, ktoré vynaložila úspešná strana, vo všeobecnosti znášala neúspešná strana, pokiaľ to umožňuje spravodlivosť [neúspešná strana, ibaže by to odporovalo spravodlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátna právna úprava</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Nemecká právna úprava</P></TI></TITLE><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>§ 890 a § 891 nemeckého Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>ZPO<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>) stanovujú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ARTICLE IDENTIFIER="890"><TI.ART><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>§ 890</TI.ART><STI.ART>Nútený výkon povinnosti zdržať sa niečoho alebo niečo strpieť</STI.ART><PARAG IDENTIFIER="890.001"><NO.PARAG>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak dlžník nesplní svoju povinnosť zdržať sa niečoho alebo niečo strpieť, súd prvého stupňa mu na návrh veriteľa uloží poriadkovú pokutu a v prípade, ak ju nemožno vymôcť, poriadkovú väzbu alebo poriadkovú väzbu až na šesť mesiacov. Jednotlivá<?PAGE NO="I-9810"?> poriadková pokuta nesmie presiahnuť <FT TYPE="NUMBER">250000</FT> eur, celková dĺžka poriadkovej väzby nesmie presiahnuť dva roky.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="890.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Uloženiu poriadkovej pokuty alebo poriadkovej väzby musí predchádzať príslušné upozornenie, ktoré, pokiaľ nie je uvedené v rozsudku, ktorým sa ukladá povinnosť, na návrh vydá súd prvého stupňa.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="890.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Dlžníkovi možno na návrh veriteľa tiež uložiť povinnosť zložiť zábezpeku na úhradu škody, ktorá vznikne v určenej dobe ďalším porušovaním povinnosti.</ALINEA></PARAG></ARTICLE><ARTICLE IDENTIFIER="891"><TI.ART>§ 891</TI.ART><STI.ART>Konanie, vypočutie dlžníka, rozhodnutie o trovách konania</STI.ART><ALINEA>Rozhodnutia vydané podľa § 887 až 890 majú formu uznesenia. Dlžník bude formálne vypočutý. …<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></ALINEA></ARTICLE></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>Holandská právna úprava</P></TI></TITLE><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Zo spisu vyplýva, že Holandské kráľovstvo prebralo so svojho vnútroštátneho právneho poriadku článok 14 smernice 2004/48 prostredníctvom § 1019h holandského Občianskeho súdneho poriadku (Wetboek van burgerlijke rechtsvordering). Podľa vnútroštátneho súdu toto ustanovenie umožňuje vo veciach, na ktoré sa táto smernica<?PAGE NO="I-9811"?> vzťahuje, uložiť povinnosť nahradiť trovy konania vo väčšom rozsahu ako v iných veciach.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Na základe žaloby podanej spoločnosťou Bayer, založenej na tvrdení o porušení práv k patentu, Landgericht Düsseldorf v konaní o vydanie predbežných opatrení uznesením z <DATE ISO="20051219">19. decembra 2005</DATE> zakázal spoločnosti Realchemie dovážať, držať a uvádzať na trh v Nemecku niektoré pesticídy (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>základné uznesenie<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>). Tento zákaz bol vyhlásený pod hrozbou pokuty. Okrem toho Landgericht Düsseldorf uložil spoločnosti Realchemie povinnosť oznámiť údaje o obchodných transakciách týkajúcich sa týchto pesticídov a uložiť svoje zásoby do súdnej úschovy. V tomto základnom uznesení Landgericht Düsseldorf zaviazal spoločnosť Realchemie na náhradu trov konania.</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Na základe uloženia povinnosti nahradiť trovy konania uvedenej v základnom uznesení stanovil Landgericht Düsseldorf uznesením z <DATE ISO="20060829">29. augusta 2006</DATE> o určení výšky trov konania výšku trov konania na <FT TYPE="DECIMAL">7829,60</FT> eura.</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Okrem toho Landgericht Düsseldorf uznesením zo <DATE ISO="20060817">17. augusta 2006</DATE> vydaného na základe § 890 ZPO uložil spoločnosti Realchemie pokutu (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>Ordnungsgeld<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>) vo výške <FT TYPE="NUMBER">20000</FT> eur, ktorú bolo potrebné zaplatiť do pokladne Landgericht Düsseldorf, za porušenie zákazu uvedeného v základnom uznesení (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>uznesenie o uložení pokuty<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>) a uložil spoločnosti Realchemie povinnosť nahradiť trovy tohto konania o pokute.</TXT></NP><?PAGE NO="I-9812"?><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Na základe uloženia povinnosti nahradiť trovy konania uvedenej v uznesení o uložení pokuty stanovil Landgericht Düsseldorf uznesením z <DATE ISO="20060919">19. septembra 2006</DATE> o určení výšky trov konania výšku trov konania na 898,60 eura.</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Ďalej uznesením zo <DATE ISO="20061006">6. októbra 2006</DATE> Landgericht Düsseldorf uložil spoločnosti Realchemie penále (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>Zwangsgeld<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>, § 888 ZPO) vo výške <FT TYPE="NUMBER">15000</FT> eur (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>uznesenie o uložení penále<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>), aby ju podnietil k oznámeniu obchodných transakcií týkajúcich sa predmetných pesticídov, a takisto spoločnosti Realchemie uložil povinnosť nahradiť trovy tohto konania o uložení penále.</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Na základe uloženia povinnosti nahradiť trovy konania uvedenej v uznesení o uložení penále stanovil Landgericht Düsseldorf uznesením z <DATE ISO="20061111">11. novembra 2006</DATE> o určení výšky trov konania výšku trov konania na 852,40 eura zvýšenú o úroky.</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Týchto šesť rozhodnutí vydaných Landgericht Düsseldorf bolo doručených spoločnosti Realchemie niekoľko dní po ich vyhlásení.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Návrhom zo <DATE ISO="20070406">6. apríla 2007</DATE> sa spoločnosť Bayer obrátila na sudcu príslušného pre rozhodovanie o predbežných opatreniach na Rechtbank ’s-Hertogenbosch (Holandsko) na účely schválenia vykonateľnosti šiestich rozhodnutí prijatých zo strany Landgericht Düsseldorf v Holandsku.</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Uznesením z <DATE ISO="20070410">10. apríla 2007</DATE> sudca príslušný pre rozhodovanie o predbežných opatreniach na Rechtbank ’s-Hertogenbosch vyhovel návrhu spoločnosti Bayer na vyhlásenie vykonateľnosti šiestich rozhodnutí Landgericht Düsseldorf v Holandsku na základe nariadenia č. 44/2001.</TXT></NP><?PAGE NO="I-9813"?><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20070614">14. júna 2007</DATE> podala spoločnosť Realchemie odvolanie na Rechtbank ’s-Hertogenbosch na základe článku 43 nariadenia č. 44/2001 proti uzneseniu z <DATE ISO="20070410">10. apríla 2007</DATE>, v ktorom sa navrhovalo zrušenie tohto uznesenia a zamietnutie vyhlásenia vykonateľnosti požadovanej spoločnosťou Bayer.</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Uplatňovala dôvod zamietnutia uvedený v článku 34 <HT TYPE="ITALIC">initio</HT> a bode 2 nariadenia č. 44/2001, pričom v podstate uvádzala, že základné uznesenie, uznesenie o uložení pokuty a uznesenie o uložení penále nemôžu byť uznané a vykonané v inom členskom štáte, pretože boli vydané bez toho, aby bola spoločnosť Realchemie predvolaná, a bez ústneho pojednávania, a že tri uznesenia o určení výšky trov konania takisto nemôžu byť uznané a vykonané, lebo sú integrálnou časťou troch už citovaných uznesení.</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Uznesením z <DATE ISO="20080226">26. februára 2008</DATE> Rechtbank ’s-Hertogenbosch zamietol toto odvolanie ako nedôvodné a potvrdil uznesenie z <DATE ISO="20070410">10. apríla 2007</DATE>. Domnieval sa, že uznesenia vydané zo strany Landgericht Düsseldorf, hoci boli vydané na základe jednostranných návrhov, sú rozhodnutiami uvedenými v článku 32 nariadenia č. 44/2001, čiže môžu byť v Holandsku vykonané.</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Realchemie, podľa ktorého bolo neprípustné, aby spoločnosť Bayer požadovala výkon uznesenia o uložení pokuty, Rechtbank ’s-Hertogenbosch sa domnieval, že okolnosť, že toto uznesenie ukladá spoločnosti Realchemie povinnosť zaplatiť pokutu vo výške <FT TYPE="NUMBER">20000</FT> eur do súdnej pokladne Landgericht Düsseldorf, nič nemení na tom, že spoločnosť Bayer má právo a záujem na tom, aby spoločnosť Realchemie naozaj zaplatila do pokladne tohto súdu uvedenú pokutu, ktorá ju má podnietiť k tomu, aby dodržiavala základné uznesenie, a teda že spoločnosť Bayer môže na tento účel požadovať výkon tohto uznesenia v Holandsku.</TXT></NP><?PAGE NO="I-9814"?><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Rechtbank ’s-Hertogenbosch uložil spoločnosti Realchemie povinnosť nahradiť trovy konania.</TXT></NP><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Tento súd určil výšku týchto trov konania nie podľa § 1019h holandského Občianskeho súdneho poriadku, ako požadovala spoločnosť Bayer, ale podľa bežného režimu.</TXT></NP><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>Spoločnosť Realchemie podala kasačnú sťažnosť proti uzneseniu z <DATE ISO="20080226">26. februára 2008</DATE>, ktoré vydal Rechtbank ’s-Hertogenbosch. Spoločnosť Bayer navrhla zamietnutie kasačnej sťažnosti a podala incidenčnú kasačnú sťažnosť.</TXT></NP><NP><NO.P>34</NO.P><TXT>Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>1.</NO.P><TXT>Má sa pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>občianske a obchodné veci<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="2018" ID="QE0028"/>, ktorý je uvedený v článku 1 nariadenia [č. 44/2001], vykladať v tom zmysle, že [toto] nariadenie sa vzťahuje aj na uznanie a výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť zaplatiť pokutu podľa § 890 [ZPO]?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má sa článok 14 smernice [2004/48] vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na konanie o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné, ktoré sa týka:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>rozhodnutia o porušení práva duševného vlastníctva vydaného v inom členskom štáte;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-9815"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>rozhodnutia, ktorým sa ukladá penále alebo pokuta za porušenie zákazu porušovať právo duševného vlastníctva, vydaného v inom členskom štáte;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>rozhodnutí o trovách konania, ktoré boli vydané v inom členskom štáte na základe rozhodnutí uvedených v písmenách a) a b)?<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>35</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či uznesenie, ktorým sa ukladá povinnosť zaplatiť pokutu na základe takého vnútroštátneho ustanovenia, akým je § 890 ZPO, patrí do pôsobnosti nariadenia č. 44/2001 definovanej v jeho článku 1.</TXT></NP><NP><NO.P>36</NO.P><TXT>Hoge Raad der Nederlanden uvádza, že pochybnosti, s ktorými sa v tejto súvislosti stretol, vyplývajú z viacerých skutočností. Podľa tohto súdu ide najprv o pokutu sankcionujúcu porušenie súdneho príkazu vydaného sudcom na žiadosť súkromnej strany, ktorá sa však neuhrádza spoločnosti Bayer, ale nemeckému štátu. Ďalej táto pokuta sa nemôže vymáhať súkromnou stranou alebo v jej mene, ale z úradnej moci. Napokon skutočné vymáhanie by sa malo takisto realizovať nemeckými súdnymi orgánmi.</TXT></NP><?PAGE NO="I-9816"?><NP><NO.P>37</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto skutočnosti sa holandská vláda domnieva, že rozhodnutie nemeckého súdu, ktorým sa spoločnosti Realchemie nariaďuje zaplatenie pokuty, zo svojej povahy nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 44/2001, lebo má verejnoprávny charakter. Nemecká vláda a Európska komisia sa naproti tomu domnievajú, že toto rozhodnutie naozaj patrí do pôsobnosti nariadenia č. 44/2001, keďže spor vo veci samej, s ktorým je toto rozhodnutie spojené, patrí medzi také občianske a obchodné veci, ktoré sú definované týmto nariadením.</TXT></NP><NP><NO.P>38</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné uviesť, že v rozsahu, v ktorom nariadenie č. 44/2001 nahradilo Bruselský dohovor teraz vo vzťahu medzi členskými štátmi s výnimkou Dánskeho kráľovstva, výklad tohto dohovoru Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev platí aj pre uvedené nariadenie, pokiaľ možno jeho ustanovenia a ustanovenia Bruselského dohovoru považovať za ekvivalentné (pozri najmä rozsudok z <DATE ISO="20090910">10. septembra 2009</DATE>, German Graphics Graphische Maschinen, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-292/08" PAGE.ECR="I-8421" YEAR="2009">C-292/08, Zb. s. I-8421</REF.DOC.ECR>, bod 27 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho z odôvodnenia č. 19 nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že treba zaručiť kontinuitu medzi Bruselským dohovorom a týmto nariadením.</TXT></NP><NP><NO.P>39</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že pôsobnosť nariadenia č. 44/2001 sa tak ako pôsobnosť Bruselského dohovoru obmedzuje na pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>občianske a obchodné veci<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>. Táto pôsobnosť je určená predovšetkým v závislosti od skutočností, ktoré charakterizujú povahu právnych vzťahov medzi stranami sporu, resp. predmetom tohto sporu (pozri najmä v tomto zmysle rozsudok z <DATE ISO="20090428">28. apríla 2009</DATE>, Apostolides, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-420/07" PAGE.ECR="I-3571" YEAR="2009">C-420/07, Zb. s. I-3571</REF.DOC.ECR>, body 42, 45 a 46, ako aj citovanú judikatúru).</TXT></NP><NP><NO.P>40</NO.P><TXT>Konkrétnejšie, pokiaľ ide o predbežné opatrenia, Súdny dvor zastáva názor, že ich zahrnutie do pôsobnosti Bruselského dohovoru je určené nie ich vlastnou povahou, ale povahou práv, ktorých ochranu zaručujú (pozri najmä rozsudky z <DATE ISO="19790327">27. marca 1979</DATE>, de Cavel, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="143/78" PAGE.ECR="1055" YEAR="1979">143/78, Zb. s. 1055</REF.DOC.ECR>, bod 8, a zo <DATE ISO="19981117">17. novembra 1998</DATE>, Van Uden, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-391/95" PAGE.ECR="I-7091" YEAR="1998">C-391/95, Zb. s. I-7091</REF.DOC.ECR>, bod 33).</TXT></NP><?PAGE NO="I-9817"?><NP><NO.P>41</NO.P><TXT>Hoci v prejednávanom prípade má podľa § 890 ZPO pokuta, o ktorú ide v konaní vo veci samej, sankčný charakter a odôvodnenie uznesenia, ktoré ju ukladá, výslovne hovorí o trestnom charaktere tejto pokuty, nič to nemení na tom, že v tejto veci ide o spor medzi dvoma súkromnými osobami, ktorého predmetom je povolenie výkonu šiestich rozhodnutí v Holandsku vydaných zo strany Landgericht Düsseldorf, ktorými tento súd, ktorému bola predložená žaloba podaná spoločnosťou Bayer založená na tvrdení o porušení práv k patentu, zakázal spoločnosti Realchemie dovážať, držať a uvádzať na trh niektoré pesticídy v Nemecku. Cieľom takto podanej žaloby je teda ochrana súkromných práv, pričom sa nepočíta s uplatnením výsad verejnej moci jednou zo strán sporu. Inými slovami, právny vzťah existujúci medzi spoločnosťami Bayer a Realchemie je potrebné kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>právny vzťah súkromného práva<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, ktorý teda patrí pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>občianske a obchodné veci<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> v zmysle nariadenia č. 44/2001.</TXT></NP><NP><NO.P>42</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pokuta uložená spoločnosti Realchemie na základe § 890 ZPO uznesením Landgericht Düsseldorf má byť zaplatená v prípade výkonu rozhodnutia nie súkromnej strane, ale nemeckému štátu, že pokuta nie je vymáhaná súkromnou stranou alebo v jej mene, ale z úradnej moci, a že skutočné vymáhanie realizujú nemecké súdne orgány. Tieto osobitné aspekty nemeckého konania o výkone rozhodnutia sa však nemôžu považovať za určujúce, pokiaľ ide o povahu práva na výkon rozhodnutia. Povaha tohto práva totiž závisí od povahy subjektívneho práva, pri ktorého porušení bol nariadený výkon rozhodnutia, teda v prejednávanom prípade práva spoločnosti Bayer na výhradné využívanie vynálezu chráneného jeho patentom, čo jednoznačne patrí medzi občianske a obchodné veci v zmysle článku 1 nariadenia č. 44/2001.</TXT></NP><NP><NO.P>43</NO.P><TXT>Napokon, pokiaľ ide o otázku položenú holandskou vládou, podľa akých pravidiel konania má vnútroštátny súd vykonať rozhodnutia, o ktoré ide vo veci samej, je potrebné uviesť, že vnútroštátny súd v tejto súvislosti nepoložil nijakú otázku. Nie je teda potrebné o tom rozhodnúť.</TXT></NP><?PAGE NO="I-9818"?><NP><NO.P>44</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba teda na prvú otázku odpovedať tak, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>občianske a obchodné veci<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>, ktorý je uvedený v článku 1 nariadenia č. 44/2001, je potrebné vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa vzťahuje na uznanie a výkon rozhodnutia súdu, ktoré obsahuje povinnosť zaplatiť pokutu na účely zabezpečenia dodržania súdneho rozhodnutia vydaného v občianskych a obchodných veciach.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>45</NO.P><TXT>Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či trovy konania súvisiace s konaním o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné začatým v Holandsku, v ktorom sa navrhuje uznanie a výkon šiestich rozhodnutí vydaných v Nemecku v spore týkajúcom sa zabezpečenia dodržiavania práva duševného vlastníctva, patria do pôsobnosti článku 14 smernice 2004/48, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, v zásade znášal účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech.</TXT></NP><NP><NO.P>46</NO.P><TXT>Je potrebné pripomenúť, že smernica 2004/48 sa podľa jej článku 1 týka opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy potrebných na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Okrem toho článok 2 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy sa uplatňujú v súlade s článkom 3 tejto smernice na každé porušenie práv duševného vlastníctva upravené najmä vnútroštátnym právom príslušného členského štátu. Pôsobnosť smernice 2004/48 sa teda v zásade môže vzťahovať na konanie o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné.</TXT></NP><NP><NO.P>47</NO.P><TXT>Je takisto potrebné uviesť, že podľa odôvodnení č. 10 a 11 smernice 2004/48 je jej cieľom priblížiť právne poriadky členských štátov tak, aby zabezpečovali vysokú,<?PAGE NO="I-9819"?> rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany na vnútornom trhu, pričom táto smernica nemá za cieľ vytvoriť harmonizovanú právnu úpravu justičnej spolupráce, súdnej právomoci, uznávania a výkonu rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach ani určovať rozhodné právo. Okrem toho, ako to zdôrazňuje druhá veta odôvodnenia č. 11, sú to nástroje Spoločenstva, ktoré vo všeobecnosti upravujú také záležitosti, a sú v zásade rovnako uplatniteľné na duševné vlastníctvo.</TXT></NP><NP><NO.P>48</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 14 smernice 2004/48, toto ustanovenie má za cieľ posilnenie úrovne ochrany duševného vlastníctva, aby sa zabránilo tomu, že poškodená strana bude odradená od začatia súdneho konania na účely ochrany svojich práv.</TXT></NP><NP><NO.P>49</NO.P><TXT>Výklad tohto ustanovenia v zmysle, že sa použije aj na konanie o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné a na rozhodnutia týkajúce sa trov konania vynaložených v tejto súvislosti, je teda v súlade tak so všeobecným cieľom smernice 2004/48, ktorým je zbližovať právne poriadky členských štátov tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany duševného vlastníctva, ako aj s osobitným cieľom tohto ustanovenia, ktorým je zabrániť tomu, aby bola poškodená strana odradená od začatia súdneho konania na účely ochrany svojich práv duševného vlastníctva. V súlade s uvedenými cieľmi musí autor zásahu do práv duševného vlastníctva vo všeobecnosti znášať všetky finančné dôsledky svojho konania.</TXT></NP><NP><NO.P>50</NO.P><TXT>V dôsledku toho je potrebné na druhú otázku odpovedať tak, že trovy konania súvisiace s konaním o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné začatým v členskom štáte, v ktorom sa navrhuje uznanie a výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte v spore týkajúcom sa zabezpečenia dodržiavania práva duševného vlastníctva, patria do pôsobnosti článku 14 smernice 2004/48.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-9820"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>51</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>občianske a obchodné veci<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, ktorý je uvedený v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z <DATE ISO="20001222">22. decembra 2000</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, je potrebné vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa vzťahuje na uznanie a výkon rozhodnutia súdu, ktoré obsahuje povinnosť zaplatiť pokutu na účely zabezpečenia dodržania súdneho rozhodnutia vydaného v občianskych a obchodných veciach.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Trovy konania súvisiace s konaním o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné začatým v členskom štáte, v ktorom sa navrhuje uznanie a výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte v spore týkajúcom sa zabezpečenia dodržiavania práva duševného vlastníctva, patria do pôsobnosti článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><P>Podpisy</P></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>