Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 22 októbra 2026(*)
„ Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 258 ZFEÚ – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Smernica 2013/48/EÚ – Právo na prístup k obhajcovi v trestnom konaní – Článok 3 ods. 3 písm. b) – Právo podozrivých a obvinených osôb na prítomnosť svojho obhajcu a jeho účinnú účasť na ich výsluchu – Pojmy ,prítomnosť‘ a ,účinná účasť‘ – Článok 3 ods. 6 písm. b) – Dočasná výnimka z práva na prístup k obhajcovi – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca výsluch podozrivých osôb a osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestného činu bez ich obhajcu, ak sa obhajca nedostaví v stanovenej lehote – Nesprávne prebratie – Článok 9 – Vzdanie sa práva na prítomnosť alebo pomoc obhajcu – Informácia o obsahu tohto práva a o možných dôsledkoch vzdania sa tohto práva – Neprebratie “
Vo veci C‑660/24,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 10. októbra 2024,
Európska komisia, v zastúpení: C. Kovács, P. Ondrůšek a M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Maďarsku, v zastúpení: Z. Biró‑Tóth, M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktoré v konaní podporujú:
Česká republika, v zastúpení: pôvodne T. Müller, A. Pagáčová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia, neskôr T. Müller, J. Očková, A. Pagáčová a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
vedľajšia účastníčka konania,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia R. Frendo (spravodajkyňa), N. Jääskinen, M. Condinanzi a A. Kornezov,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomník: E. Sartori, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. decembra 2025,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 12. marca 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval, že Maďarsko si tým, že na jednej strane neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 3 ods. 6 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1) v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice a na druhej strane s článkom 9 tejto smernice, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice.
Právny rámec
Právo Únie
2 Odôvodnenia 4, 6, 8, 23 až 25, 28, 30 až 32, 44, 52 a 54 smernice 2013/48 znejú:
„(4) Uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach vychádza z predpokladu, že členské štáty majú vzájomnú dôveru v trestnoprávne justičné systémy ostatných členských štátov. Rozsah vzájomného uznávania vo veľkej miere závisí od viacerých parametrov, medzi ktoré patria mechanizmy ochrany práv podozrivých alebo obvinených osôb a spoločné minimálne štandardy potrebné na jednoduchšie uplatňovanie zásady vzájomného uznávania.
…
(6) Vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach môže účinne fungovať iba v atmosfére dôvery, v ktorej nielen justičné orgány, ale aj všetci účastníci trestného konania považujú rozhodnutia justičných orgánov iných členských štátov za rovnocenné s vlastnými, čo zahŕňa nielen dôveru v primeranosť pravidiel iných členských štátov, ale aj dôveru v správne uplatňovanie týchto pravidiel. Posilňovanie vzájomnej dôvery si vyžaduje podrobné pravidlá na ochranu procesných práv a záruk vyplývajúcich z [Charty základných práv Európskej únie (ďalej len ‚Charta‘)], [Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len ‚EDĽP‘)] a [Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach prijatého Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 16. decembra 1966, ktorý nadobudol účinnosť 23. marca 1976]. Takisto si vyžaduje, aby sa prostredníctvom tejto smernice a ďalších opatrení v rámci [Európskej ú]nie ďalej vyvíjali minimálne štandardy upravené v Charte a v EDĽP.
…
(8) Spoločné minimálne pravidlá by mali viesť k zvýšenej dôvere v trestnoprávne justičné systémy všetkých členských štátov, čo by malo viesť k účinnejšej justičnej spolupráci v atmosfére vzájomnej dôvery a podpory kultúry základných práv v Únii. Tieto spoločné minimálne pravidlá by mali tiež odstrániť prekážky voľného pohybu občanov na celom území členských štátov. Uvedené spoločné minimálne pravidlá by sa mali ustanoviť vo vzťahu k právu prístupu k obhajcovi v trestnom konaní, právu na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a právu na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody.
…
(23) Podozrivé alebo obvinené osoby by mali mať právo komunikovať s obhajcom, ktorý ich zastupuje. Takáto komunikácia môže prebiehať kedykoľvek, a to aj pred výkonom práva na stretnutie s obhajcom. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s trvaním, frekvenciou a spôsobmi takejto komunikácie vrátane využitia videokonferencie alebo iných komunikačných technológií, ktoré umožňujú uskutočnenie takejto komunikácie. Takéto praktické opatrenia by nemali mať negatívny vplyv na účinný výkon alebo podstatu práva podozrivých alebo obvinených osôb komunikovať so svojím obhajcom.
(24) V súvislosti s určitými menej závažnými trestnými činmi by táto smernica nemala členským štátom brániť v zabezpečení práva prístupu podozrivých alebo obvinených osôb k obhajcovi cez telefón. Takéto obmedzenia práva by sa však mali obmedziť na prípady, keď podozrivú alebo obvinenú osobu nebude vypočúvať polícia ani iný orgán presadzovania práva.
(25) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podozrivé alebo obvinené osoby mali právo na prítomnosť svojho obhajcu a právo na účinnú účasť na výsluchu políciou alebo iným orgánom presadzovania práva alebo justičným orgánom vrátane súdnych pojednávaní. Takáto účasť by mala byť v súlade so všetkými postupmi vnútroštátneho práva, ktoré môže upravovať účasť obhajcu na výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby políciou alebo iným orgánom presadzovania práva alebo justičným orgánom vrátane súdneho pojednávania, pokiaľ takéto postupy nemajú negatívny vplyv na účinný výkon a podstatu dotknutých práv. Počas výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby políciou alebo iným orgánom presadzovania práva, alebo justičným orgánom alebo počas súdneho pojednávania môže obhajca okrem iného v súlade s takýmito postupmi klásť otázky, požadovať vysvetlenia a robiť výpovede, ktoré by sa mali zaznamenať v súlade s vnútroštátnym právom.
…
(28) Keď sú podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody, členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že takéto osoby majú možnosť účinne vykonávať právo na prístup k obhajcovi, a to vrátane zabezpečenia pomoci obhajc[om], ak žiadn[u] nemá, pokiaľ sa tohto práva nevzdali. Takýmito opatreniami by okrem iného mohlo byť zabezpečenie pomoci obhajcu na základe zoznamu dostupných obhajcov, z ktorého by si podozrivá alebo obvinená osoba mohla zvoliť obhajcu. Takéto opatrenia by mohli prípadne zahŕňať opatrenia o právnej pomoci.
…
(30) V prípadoch veľkej zemepisnej vzdialenosti podozrivej alebo obvinenej osoby, napríklad v zámorských územiach alebo keď členský štát uskutočňuje vojenské operácie mimo svojho územia alebo sa na nich zúčastňuje, majú členské štáty možnosť uplatniť dočasnú výnimku z práva podozrivej alebo obvinenej osoby mať po pozbavení osobnej slobody bez zbytočného odkladu prístup k obhajcovi. Počas takejto dočasnej výnimky by príslušné orgány nemali vypočúvať dotknutú osobu ani uskutočňovať akékoľvek vyšetrovacie úkony alebo obstarávať dôkazy, ktoré sa ustanovujú v tejto smernici. Ak z dôvodu veľkej zemepisnej vzdialenosti podozrivej alebo obvinenej osoby nie je možný bezprostredný prístup k obhajcovi, členské štáty by mali zariadiť komunikáciu prostredníctvom telefónu alebo videokonferencie, pokiaľ to nie je nemožné.
(31) Členské štáty by mali mať možnosť dočasne neuplatňovať právo na prístup k obhajcovi v predsúdnom štádiu, ak je potrebné v naliehavých prípadoch odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby. Počas dočasnej výnimky z tohto dôvodu môžu príslušné orgány vypočúvať podozrivé alebo obvinené osoby v neprítomnosti obhajcu, pokiaľ boli informované o ich práve nevypovedať, a môžu toto právo vykonať, a pokiaľ takýmto výsluchom nie sú dotknuté práva na obhajobu vrátane práva nevypovedať vo vlastný neprospech. Výsluch sa môže viesť v potrebnom rozsahu výlučne na účely získania informácií, ktoré sú zásadné na odvrátenie vážnych nepriaznivých dôsledkov pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby. Každé zneužitie tejto výnimky by v zásade nenapraviteľne poškodilo právo na obhajobu.
(32) Členským štátom by sa tiež mala umožniť dočasná výnimka z práva na prístup k obhajcovi v štádiu predsúdneho konania, ak je nevyhnutné, aby vyšetrovacie orgány prijali bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania, najmä s cieľom zabrániť zničeniu alebo pozmeneniu podstatných dôkazov alebo zabrániť ovplyvňovaniu svedkov. Počas dočasnej výnimky z tohto dôvodu môžu príslušné orgány vypočúvať podozrivé alebo obvinené osoby v neprítomnosti obhajcu, pokiaľ boli informované o ich práve nevypovedať, a môžu toto právo vykonať, a pokiaľ takýmto výsluchom nie sú dotknuté práva na obhajobu vrátane práva nevypovedať vo vlastný neprospech. Výsluch možno vykonať iba na účely získania informácií nevyhnutných pre zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania a v rozsahu nevyhnutnom na tento účel. Každé zneužitie tejto výnimky by v zásade nenapraviteľne poškodilo právo na obhajobu.
…
(44) Vyžiadané osoby by mali mať právo komunikovať s obhajcom, ktorý [ich] vo vykonávajúcom členskom štáte zastupuje. Malo by sa umožniť, aby takáto komunikácia prebiehala kedykoľvek, a to aj pred výkonom práva na stretnutie s obhajcom. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s trvaním, frekvenciou a spôsobmi komunikácie medzi vyžiadanými osobami a ich obhajcom vrátane využitia videokonferencie alebo iných komunikačných technológií, aby umožnili uskutočnenie takejto komunikácie. Takýmito praktickými opatreniami by nemal byť dotknutý účinný výkon a podstata práva vyžiadaných osôb komunikovať s ich obhajcom.
…
(52) V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v Charte vrátane… práva na účinný prostriedok nápravy a práva na spravodlivé súdne konanie, prezumpcie neviny a práva na obhajobu. Táto smernica by sa mala vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.
…
(54) Touto smernicou sa ustanovujú minimálne pravidlá. Členské štáty môžu rozšíriť práva stanovené v tejto smernici s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany. Takáto vysoká úroveň ochrany by nemala predstavovať prekážku vzájomnému uznávaniu justičných rozhodnutí, ktoré majú tieto minimálne pravidlá uľahčovať. Úroveň ochrany by nemala byť nikdy nižšia ako úroveň, ktorú poskytujú normy ustanovené v Charte alebo EDĽP, ako ich v judikatúre vykladá Súdny dvor [Európskej únie] a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ‚ESĽP‘).“
3 Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Právo na prístup k obhajcovi v trestnom konaní“, stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé a obvinené osoby mali právo na prístup k obhajcovi v takom čase a takým spôsobom, ktorý im umožní reálne a účinne vykonávať ich právo na obhajobu.
2. Podozrivé alebo obvinené osoby majú prístup k obhajcovi bez zbytočného odkladu. Podozrivé alebo obvinené osoby majú v každom prípade prístup k obhajcovi najneskôr od ktorejkoľvek z týchto skutočností, ktorá nastane skôr:
a) pred ich výsluchom zo strany polície alebo iného orgánu na presadzovanie práva, alebo justičného orgánu;
b) pri vykonávaní vyšetrovacieho úkonu alebo obstarávaní dôkazov vyšetrovacími alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s odsekom 3 písm. c);
c) bez zbytočného odkladu po pozbavení osobnej slobody;
d) ak boli predvolané na súd s právomocou v trestných veciach, v primeranej lehote pred tým, ako sa na tento súd dostavia.
3. Právo na prístup k obhajcovi zahŕňa nasledujúce:
a) členské štáty zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby mali právo stretnúť sa bez prítomnosti tretej osoby s obhajcom, ktorý ich zastupuje, a komunikovať s ním pred výsluchom zo strany polície, iného orgánu presadzovania práva alebo justičného orgánu;
b) členské štáty zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby mali právo na prítomnosť obhajcu a na jeho účinnú účasť na výsluchu. Takáto účasť musí byť v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ týmito postupmi nie je dotknutý účinný výkon a podstata dotknutého práva. Ak sa obhajca zúčastňuje na výsluchu, táto skutočnosť sa zaznamená s použitím postupu vyhotovovania záznamov v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu;
…
4. Členské štáty sa budú usilovať o sprístupnenie všeobecných informácií s cieľom uľahčiť podozrivým alebo obvineným osobám zabezpečenie si obhajcu.
Bez ohľadu na ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa povinnej prítomnosti obhajcu členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú pozbavené osobnej slobody, majú možnosť účinne vykonávať svoje právo na prístup k obhajcovi, pokiaľ sa tohto práva nevzdali v súlade s článkom 9.
5. Členské štáty môžu dočasne neuplatňovať odsek 2 písm. c) za výnimočných okolností a výlučne v predsúdnom štádiu konania, ak z dôvodu zemepisnej vzdialenosti podozrivej alebo obvinenej osoby nemožno zabezpečiť právo na prístup k obhajcovi bez zbytočného odkladu po jej pozbavení osobnej slobody.
6. Členské štáty môžu dočasnú výnimku z výkonu práv ustanovených v odseku 3 uplatniť len za výnimočných okolností a len v predsúdnom štádiu konania a v odôvodnenom rozsahu, ak je to s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu opodstatnené niektorým z týchto závažných dôvodov:
a) ak existuje naliehavá potreba odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby;
b) ak je nevyhnutné, aby vyšetrovacie orgány urobili bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania.“
4 Podľa článku 8 uvedenej smernice s názvom „Všeobecné podmienky uplatňovania dočasných výnimiek“:
„1. Akákoľvek dočasná výnimka podľa článku 3 ods. 5 alebo ods. 6…:
a) musí byť primeraná a nesmie presahovať rámec toho, čo je potrebné;
b) musí byť prísne časovo obmedzená;
c) nesmie byť založená výlučne na druhu alebo závažnosti údajného trestného činu a
d) nesmie ohroziť spravodlivosť konania ako celku.
2. Dočasné výnimky podľa článku 3 ods. 5 alebo ods. 6 možno povoliť iba na základe riadne odôvodneného rozhodnutia prijatého v každom jednotlivom prípade justičným orgánom alebo iným príslušným orgánom za predpokladu, že toto rozhodnutie môže byť preskúmané súdom. Riadne odôvodnené rozhodnutie sa zaznamená postupom vyhotovovania záznamov v súlade s právom dotknutého členského štátu.
…“
5 Článok 9 tejto smernice s názvom „Vzdanie sa práva“ stanovuje:
„1. Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo, v ktorom sa ustanovuje povinná prítomnosť alebo pomoc obhajcu, členské štáty pri akomkoľvek vzdaní sa práva uvedeného v článku 3 a 10 zabezpečia, aby:
a) podozrivej alebo obvinenej osobe bola poskytnutá, ústne alebo písomne a v jednoduchom jazyku, ktorému rozumie, jasná a dostatočná informácia o obsahu dotknutého práva a o možných dôsledkoch vzdania sa tohto práva a
b) práva sa vzdala dobrovoľne a jednoznačne.
2. Vzdanie sa práva, ktoré možno vykonať písomne alebo ústne, a jeho okolnosti sa zaznamenajú postupom vyhotovovania záznamov v súlade s právom dotknutého členského štátu.
3. Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby mohli odvolať vzdanie sa práva následne kedykoľvek počas trestného konania a aby boli o tejto možnosti informované. Takéto odvolanie je účinné od momentu jeho uplatnenia.“
6 Článok 11 smernice 2013/48, nazvaný „Právna pomoc“, stanovuje:
„Touto smernicou nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa právnej pomoci, ktoré sa uplatňujú v súlade s Chartou a EDĽP.“
Maďarské právo
7 Ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 büntetőeljárásról szóló 2017. évi XC. törvény (zákon č. XC z roku 2017 o trestnom konaní, ďalej len „Trestný poriadok“) stanovuje:
„1. Osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, má právo na účinnú ochranu vo všetkých štádiách trestného konania.
2. Osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, má právo obhajovať sa osobne, alebo si zvoliť obhajcu na účely zabezpečenia svojej obhajoby.“
8 Ustanovenie § 39 Trestného poriadku stanovuje:
„1. Osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, má tieto práva:
…
b) aby jej súd, prokurátor a vyšetrovací orgán poskytli čas a podmienky potrebné na prípravu obhajoby;
c) aby ju súd, prokurátor a vyšetrovací orgán poučili o jej právach a povinnostiach v trestnom konaní;
d) splnomocniť obhajcu na účely zabezpečenia svojej obhajoby alebo požiadať o ustanovenie obhajcu;
e) radiť sa so svojím obhajcom bez kontroly;
…
2. Osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, vzatá do väzby má tieto práva:
…
c) kontaktovať svojho obhajcom – a ak ide o cudzieho štátneho príslušníka, konzulárneho zástupcu svojho štátu – osobne, poštou alebo elektronickými prostriedkami bez kontroly;
…
…
4. Súd, prokurátor alebo vyšetrovací orgán sú povinní poučiť osobu, proti ktorej sa vedie trestné konanie, o jej právach a upozorniť ju na jej povinnosti od začiatku jej účasti na trestnom konaní. …
5. Ak je osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, vzatá do väzby, súd, prokurátor alebo vyšetrovací orgán ju o jej právach poučia aj písomne. Poučenie sa týka maximálnej možnej dĺžky väzby podľa príslušného rozhodnutia alebo zákona, pravidiel týkajúcich sa predĺženia, trvania a preskúmania väzby, práva podať opravný prostriedok proti týmto rozhodnutiam a práva podať žiadosť o ukončenie väzby.
…“
9 Podľa ustanovenia § 44 ods. 3 tohto poriadku:
„Účasť obhajcu v trestnom konaní je povinná, ak:
a) za trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je päť rokov alebo viac;
b) osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, alebo osoba dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu je podrobená donucovaciemu opatreniu obmedzujúcemu osobnú slobodu, bola zadržaná v inej veci, je vo výkone ochranného liečenia, vo výkone trestu odňatia slobody, umiestnená v ústave alebo v reedukačnom zariadení;
c) osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, alebo osoba dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu je osobou so sluchovým postihnutím, hluchoslepotou alebo slepotou, osobou trpiacou poruchou reči, osobou, ktorá je neschopná sa vyjadrovať z iných dôvodov, alebo osobou, ktorej komunikačné schopnosti sú výrazne obmedzené, alebo tiež osobou trpiacou duševnou poruchou bez ohľadu na jej schopnosť rozpoznávať následky svojho konania;
d) osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, alebo osoba dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu neovláda maďarský jazyk;
e) osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, alebo osoba dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu sa z iných dôvodov nemôže sama obhajovať;
f) súd, prokurátor alebo vyšetrovací orgán ustanovil obhajcu, buď na žiadosť osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, alebo osoby dôvodne podozrivej zo spáchania trestného činu alebo preto, že to považoval za potrebné z iných dôvodov;
g) tento zákon to osobitne vyžaduje.“
10 Ustanovenie § 74 ods. 1 uvedeného poriadku znie takto:
„Súd, prokurátor a vyšetrovací orgán poučia osobu, proti ktorej sa vedie trestné konanie, o jej právach a povinnostiach pred vykonaním procesného úkonu, ktorý sa jej týka, ak tento zákon neustanovuje inak.“
11 Ustanovenie § 274 ods. 3 tohto poriadku stanovuje:
„Zadržanie môže trvať až do prijatia rozhodnutia o donucovacom opatrení obmedzujúcom osobnú slobodu, najdlhšie však 72 hodín.“
12 Podľa ustanovenia § 385 ods. 2 Trestného poriadku:
„Zadržaná osoba musí byť vypočutá do 24 hodín od začiatku jej zadržania.“
13 Ustanovenie § 387 ods. 3 tohto poriadku stanovuje:
„Ak si podozrivá osoba alebo osoba dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu želá splnomocniť obhajcu alebo ak vyšetrovací orgán alebo prokurátor obhajcu ustanoví, vyšetrovací orgán alebo prokurátor o tom obhajcu bezodkladne informuje a odloží výsluch podozrivého až do príchodu obhajcu alebo o najmenej dve hodiny. Ak počas tejto lehoty
a) obhajca sa nedostaví, alebo
b) podozrivá osoba alebo osoba dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu po porade so svojím obhajcom súhlasí so začatím výsluchu,
vyšetrovací orgán alebo prokurátor začne výsluch podozrivého.“
Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore
14 Dňa 19. decembra 2016 Maďarsko informovalo Komisiu o prijatí vnútroštátnych opatrení na prebratie smernice 2013/48 do svojho právneho poriadku.
15 Po preskúmaní oznámených opatrení Komisia konštatovala, že tieto opatrenia nezabezpečujú súlad vnútroštátneho práva s článkom 3 ods. 6 písm. b), ako aj s článkami 9 a 10 smernice 2013/48. Komisia preto 12. novembra 2021 zaslala Maďarsku formálnu výzvu, v ktorej ho vyzvala, aby v lehote dvoch mesiacov predložilo svoje pripomienky.
16 Listom z 12. januára 2022 Maďarsko na túto výzvu odpovedalo, pričom uviedlo, že zastáva názor, že správne prebralo tieto ustanovenia smernice 2013/48 do svojho právneho poriadku.
17 Po analýze takto poskytnutých odpovedí Komisia konštatovala, že tieto odpovede sú neuspokojivé, ale len v rozsahu, v akom sa týkajú článku 3 ods. 6 písm. b) a článku 9 smernice 2013/48. Dňa 14. júla 2023 preto táto inštitúcia zaslala Maďarsku odôvodnené stanovisko, v ktorom ho vyzvala, aby si splnilo povinnosti, ktoré sú v ňom uvedené, v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
18 Maďarsko vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko z 13. septembra 2023 opätovne uviedlo, že článok 3 ods. 6 písm. b) smernice 2013/48 správne prebralo do svojho právneho poriadku. Pokiaľ ide o neprebratie článku 9 tejto smernice, tento členský štát uviedol, že maďarská právna úprava by mohla byť upravená tak, aby zodpovedala tejto výhrade.
19 V nadväznosti na stretnutie, ktoré sa konalo 5. apríla 2024, Maďarsko oznámilo, že čo najskôr poskytne ďalšie informácie o možných zmenách svojich právnych predpisov bez toho, aby nevyhnutne poskytlo konkrétne znenie.
20 Keďže Komisia sa s odpoveďou poskytnutou Maďarskom neuspokojila, rozhodla sa podať 10. októbra 2024 na Súdny dvor túto žalobu.
21 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 7. februára 2025 bol Českej republike povolený vstup do konania ako vedľajšej účastníčke konania na podporu návrhov Maďarska.
O žalobe
22 Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza dve výhrady, z ktorých prvá je založená na nesprávnom prebratí článku 3 ods. 6 písm. b) smernice 2013/48 v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice do maďarského právneho poriadku a druhá je založená na neprebratí článku 9 tejto smernice.
O prvej výhrade založenej na nesprávnom prebratí článku 3 ods. 6 písm. b) smernice 2013/48 v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice
Argumentácia účastníkov konania
23 V rámci svojej prvej výhrady Komisia tvrdí, že Maďarsko nesprávne prebralo do svojho právneho poriadku článok 3 ods. 6 písm. b) smernice 2013/48 v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice, keďže § 387 ods. 3 Trestného poriadku vo všeobecnosti umožňuje, aby podozrivé osoby alebo osoby dôvodne podozrivé zo spáchania trestného činu boli vypočuté bez prítomnosti obhajcu, ak sa obhajca nedostaví na výsluch v lehote najmenej dvoch hodín potom, ako bol informovaný.
24 Táto právna úprava je totiž nezlučiteľná s článkom 3 ods. 3 smernice 2013/48, podľa ktorého sa podozrivým alebo obvineným osobám musí priznať právo na prístup k obhajcovi, a konkrétnejšie s písmenom b) tohto ustanovenia, ktoré stanovuje, že tieto osoby majú právo na prítomnosť svojho obhajcu a na jeho účinnú účasť na výsluchu. V prípade absencie vzdania sa práva na prístup k obhajcovi v súlade s podmienkami uvedenými v článku 9 tejto smernice sa členské štáty môžu odchýliť od uplatnenia práva na prítomnosť obhajcu na výsluchu dotknutých osôb len za výnimočných okolností výslovne stanovených v článku 3 ods. 6 uvedenej smernice, a najmä v písmene b) tohto ustanovenia, teda ak je nevyhnutné, aby vyšetrovacie orgány urobili bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania.
25 Komisia tvrdí, že právo komunikovať s obhajcom pred výsluchom a byť vypočutý za jeho prítomnosti, ako je stanovené v článku 3 ods. 3 písm. a) a b) smernice 2013/48, je bezpodmienečné, keďže jediné výnimky z týchto práv sú výslovne stanovené v článku 3 ods. 6 tejto smernice. Podľa tejto inštitúcie tak článok 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby bol obhajca prítomný na výsluchu, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 3 ods. 6 tejto smernice.
26 Komisia sa domnieva, že pojem „prítomnosť“ uvedený v článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48 treba chápať tak, že sa vzťahuje na fyzickú prítomnosť obhajcu. Požiadavka týkajúca sa „účinnej účasti“ obhajcu na výsluchu stanovená v tomto ustanovení potvrdzuje tento výklad. V tejto súvislosti sa odkaz na vnútroštátne právo v uvedenom ustanovení netýka prítomnosti obhajcu, ale výlučne iba podmienok jeho účasti. Navyše, pokiaľ ide o výsluch alebo pojednávanie, odôvodnenie 25 smernice 2013/48 neuvádza komunikáciu na diaľku. Z odôvodnenia 24 tejto smernice vyplýva, že pomoc obhajcu na diaľku, teda telefonicky, môže byť organizovaná len výnimočne pre menej závažné trestné činy. Táto možnosť je však jasne obmedzená na konania, v ktorých obvinená osoba nie je vypočúvaná orgánom presadzovania práva.
27 Komisia tiež nesúhlasí s tvrdením Maďarska, podľa ktorého by tento výklad článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48 viedol k riziku zneužitia a k situácii, v ktorej by sa výsluch nemohol uskutočniť včas, čo by spomalilo trestné konanie a mohlo by mať vplyv aj na ostatné práva podozrivej alebo obvinenej osoby alebo na práva iných dotknutých osôb, akými sú obete. Podľa Komisie samotné riziko zneužitia práva nemôže odôvodniť, aby právo na prístup k obhajcovi podliehalo všeobecnej podmienke, ktorá je v rozpore so znením a cieľom článku 3 smernice 2013/48. Táto inštitúcia sa totiž domnieva, že na zmiernenie tohto riziko zneužitia, by sa mohlo uvažovať o ustanovení obhajcu ex offo s cieľom pomoci podozrivým alebo obvineným osobám.
28 Maďarsko vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že maďarská právna úprava je v súlade s ustanoveniami smernice 2013/48. Článok 3 ods. 3 písm. b) tejto smernice totiž vyžaduje len to, aby podozrivé alebo obvinené osoby mali prístup k obhajcovi, ak si to želajú, bez toho, aby obhajca musel byť vždy fyzicky prítomný na výsluchu.
Z tohto ustanovenia teda nevyplýva, že ak dotknutá osoba nechce vykonať svoje právo na prítomnosť obhajcu na svojom výsluchu, tento výsluch sa v takom prípade nemôže uskutočniť. Okrem toho zo znenia článku 3 ods. 3 písm. b) uvedenej smernice a konkrétnejšie z výrazu „ak sa obhajca zúčastňuje na výsluchu“, vyplýva, že obhajca sa nemusí vždy zúčastniť na výsluchu.
29 Maďarsko zastáva názor, že výklad článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48, ktorý presadzuje Komisia, by prakticky viedol k povinnej prítomnosti obhajcu na výsluchoch, pokiaľ sa ho dotknutá osoba nevzdá. Skutočnosť, že obhajca nie je skutočne prítomný na procesnom úkone, však nemôže predstavovať všeobecnú prekážku vykonania procesných úkonov, ktorá sa nevyhnutne vyžaduje v ktoromkoľvek štádiu konania. Právo Únie nemôže viesť k tomu, že sa členským štátom uloží povinnosť, ktorá by mala za následok zabránenie výkonu akéhokoľvek procesného úkonu v situácii, keď neprítomnosť obhajcu bude vyplývať zo skutočnosti, že podozrivá alebo obvinená osoba konala úmyselne a nekonala v dobrej viere. V dôsledku toho právo na prítomnosť obhajcu nemôže predstavovať absolútne právo a judikatúra ESĽP nestanovuje absolútnu požiadavku prítomnosti obhajcu na výsluchu.
30 Maďarsko sa domnieva, že článok 3 ods. 6 smernice 2013/48 ako výnimka z článku 3 ods. 3 tejto smernice nevymenováva prípady, v ktorých sa možno odchýliť od povinnej prítomnosti obhajcu pri výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby, ale prípady, v ktorých nie je potrebné tejto osobe poskytnúť možnosť prístupu k obhajcovi. Ak teda uvedenej osobe bola ponúknutá možnosť prítomnosti obhajcu, ale nechcela vykonať toto právo, jeho neprítomnosť na výsluchu z akéhokoľvek dôvodu nepredstavuje výnimku, ktorá by mala spĺňať podmienky stanovené v článku 3 ods. 6 smernice 2013/48. Maďarskú právnu úpravu teda nemožno považovať na základe tohto článku za výnimku zo zásady stanovenej v článku 3 ods. 3 písm. b) tejto smernice, lebo nezbavuje príslušné orgány povinnosti informovať obhajcu a neobmedzuje možnosť dotknutej osoby splnomocniť obhajcu podľa svojho výberu alebo požiadať o ustanovenie obhajcu v ktoromkoľvek štádiu konania.
31 Podľa Maďarska by sa výsluch podozrivej osoby alebo osoby dôvodne podozrivej zo spáchania trestného činu mohol uskutočniť len vtedy, ak sa obhajcovi umožnilo účinne sa zúčastniť na procesnom úkone, ale buď nechcel využiť svoje právo byť prítomný, alebo dotknutá osoba nepovažovala jeho účasť za potrebnú. Maďarská právna úprava tak výnimočne umožňuje vypočuť podozrivú osobu alebo osobu dôvodne podozrivú zo spáchania trestného činu v neprítomnosti obhajcu, ak sa obhajca nedostaví na výsluch v lehote najmenej dvoch hodín potom, ako bol informovaný. Okrem toho uplynutie tejto lehoty by neviedlo k začatiu výsluchu, keďže dotknutá osoba môže odmietnuť urobiť vyhlásenie potom, ako bola informovaná o svojich právach.
32 Maďarsko dodáva, že vnútroštátny zákonodarca zmenil Trestný poriadok zákonom, ktorý bol prijatý 26. novembra 2024 a uverejnený 4. decembra 2024, ktorým bol do tohto poriadku vložený § 387/A. Cieľom tohto nového ustanovenia je práve vyhovieť očakávaniam Komisie, pokiaľ ide o smernicu 2013/48, keďže jej cieľom je posilniť záruky, ktoré musia sprevádzať výsluchy, ku ktorým dochádza v neprítomnosti obhajcu, aj keď podľa tohto členského štátu boli takéto záruky stanovené maďarskou právnou úpravou už pred touto zmenou.
33 Komisia sa vo svojej replike domnieva, že nový § 387/A Trestného poriadku stále nie je v súlade so smernicou 2013/48 a nič nemení na skutočnosti, že § 387 ods. 3 tohto poriadku umožňuje okrem podmienok stanovených v článku 3 ods. 6 písm. b) tejto smernice výsluch podozrivej osoby alebo osoby dôvodne podozrivej zo spáchania trestného činu bez prítomnosti obhajcu. V každom prípade, keďže tento § 387/A nadobudol účinnosť 4. decembra 2024, teda takmer dva mesiace po podaní tejto žaloby, Súdny dvor ho nemôže zohľadniť, keďže z ustálenej judikatúry vyplýva, že existencia nesplnenia povinnosti sa má posudzovať výlučne v závislosti od situácie dotknutého členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.
34 Česká republika vo svojom vyjadrení vedľajšej účastníčky konania tvrdí, že hoci Komisia na podporu svojej žaloby uvádza, že právo na prítomnosť obhajcu na výsluchu možno obmedziť len z naliehavých dôvodov, tento predpoklad nie je podporený judikatúrou ESĽP, na ktorej je založený článok 3 smernice 2013/48. V tejto súvislosti z rozsudku ESĽP z 23. februára 2010, Yoldaș v. Turecko (CE:ECHR:2010:0223JUD 002750304, bod 52), vyplýva, že vzhľadom na cieľ článku 6 ods. 3 písm. c) EDĽP nie je rozhodujúca skutočná prítomnosť obhajcu na výsluchu, ale možnosť dotknutej osoby účinne vykonávať svoje právo na prístup k obhajcovi, slobodne si zvoliť tohto obhajcu, ktorý môže byť prítomný na výsluchu, a byť o tomto práve riadne informovaná.
35 Podľa tohto členského štátu by tvrdenie Komisie, podľa ktorého by toto riziko zneužitia bolo možné odstrániť zabezpečením toho, aby bol dostupný obhajca ustanovený ex offo na poskytovanie pomoci, ak obhajca zvolený podozrivou alebo obvinenou osobou nie je k dispozícii, znamenalo uložiť členským štátom na základe smernice 2013/48 povinnosť, aby uvedenej osobe ustanovili obhajcu ex offo.
36 Komisia vo svojej odpovedi na toto vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania odpovedala, že keď ESĽP rozhoduje o konkrétnom prípade, posudzuje v každom jednotlivom prípade celkovú spravodlivosť vnútroštátneho konania. Inak je to však v prípade konania o nesplnení povinnosti členským štátom pred Súdnym dvorom z dôvodu porušenia článku 3 ods. 6 smernice 2013/48. Keďže toto ustanovenie presne definuje podmienky, za ktorých sa členské štáty môžu dočasne odchýliť od uplatňovania práv stanovených v článku 3 ods. 3 tejto smernice, akákoľvek vnútroštátna právna úprava, ktorá nespĺňa tieto podmienky, je v rozpore s týmto článkom 3 ods. 6. Nezlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy s uvedenou smernicou by teda sama osebe stačila na preukázanie jej porušenia bez toho, aby bolo potrebné v každom jednotlivom prípade posúdiť celkovú spravodlivosť konania vedeného na základe tejto vnútroštátnej právnej úpravy.
Posúdenie Súdnym dvorom
37 Článok 3 ods. 1 smernice 2013/48 stanovuje základnú zásadu, podľa ktorej podozrivé a obvinené osoby majú právo na prístup k obhajcovi v takom čase a takým spôsobom, ktorý im umožní reálne a účinne vykonávať ich právo na obhajobu (rozsudok zo 14. mája 2024, Stačev, C‑15/24 PPU, EU:C:2024:399, bod 47 a citovaná judikatúra).
38 Táto zásada je konkretizovaná v článku 3 ods. 2 tejto smernice, podľa ktorého podozrivé a obvinené osoby majú prístup k obhajcovi bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr od ktorejkoľvek zo štyroch časovo následných špecifických skutočností, ktoré sú uvedené písmenách a) až d) tohto ustanovenia. Okrem toho článok 3 ods. 3 uvedenej smernice spresňuje vo svojich písmenách a) až c) skutočnosti, ktoré zahŕňa právo na prístup k obhajcovi (rozsudok zo 14. mája 2024, Stačev, C‑15/24 PPU, EU:C:2024:399, bod 48).
39 Podľa článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48 teda členské štáty zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby mali právo na prítomnosť obhajcu a na jeho účinnú účasť na výsluchu. Takáto účasť musí byť v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ týmito postupmi nie je dotknutý účinný výkon a podstata dotknutého práva.
40 Hoci teda, ako správne tvrdí Maďarsko, z článku 3 ods. 3 písm. b) druhej vety smernice 2013/48 v spojení s odôvodnením 25 tejto smernice vyplýva, že „účinná účasť“ obhajcu na výsluchu sa uskutočňuje v súlade s procesnými pravidlami stanovenými vnútroštátnym právom, tento výslovný odkaz na právne poriadky členských štátov sa týka len uvedenej „účinnej účasti“, a nie „prítomnosti“.
41 Z toho na jednej strane vyplýva, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 47 a 48 svojich návrhov, že odkaz na vnútroštátne procesné pravidlá uvedený v článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48 sa týka výlučne účinnej účasti obhajcu na výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby. Cieľom tohto odkazu teda nie je umožniť členským štátom obmedziť okrem podmienok stanovených v článku 3 ods. 3 písm. b) tejto smernice samotnú prítomnosť obhajcu na tomto výsluchu, ako sa domnieva Maďarsko, ale len stanoviť podmienky jeho účasti.
42 Na druhej strane, keďže smernica 2013/48 neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „prítomnosť“, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry určenie významu a rozsahu pojmov, ktoré právo Únie nedefinuje a neodkazuje na právo členských štátov, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (rozsudok zo 16. júla 2026, Knocknamona a Massey, C‑27/25 a C‑356/25, EU:C:2026:596, bod 40 a citovaná judikatúra).
43 V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že pojem „prítomnosť“ vo svojom obvyklom význame v bežnom jazyku označuje skutočnosť, že osoba je v zásade fyzicky alebo materiálne na danom mieste v určitom čase, pričom opakom tohto pojmu je pojem „neprítomnosť“.
44 Ďalej, pokiaľ ide o súvislosti, v ktorých sa uvedený pojem používa, treba na jednej strane uviesť, že tento pojem sa nachádza najmä v odôvodnení 25 smernice 2013/48, ktoré spresňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby podozrivé alebo obvinené osoby mali právo na prítomnosť svojho obhajcu a právo na účinnú účasť na výsluchu políciou alebo iným orgánom presadzovania práva alebo justičným orgánom vrátane súdnych pojednávaní.
45 Na druhej strane z článku 3 ods. 5 tejto smernice v spojení s jej odôvodnením 30 vyplýva, že v prípadoch zemepisnej vzdialenosti podozrivej alebo obvinenej osoby, a výlučne v predsúdnom štádiu trestného konania, majú členské štáty možnosť uplatniť dočasnú výnimku z práva tejto osoby na prístup k obhajcovi bez zbytočného odkladu po jej pozbavení osobnej slobody, ale že počas trvania takejto dočasnej výnimky by príslušné orgány nemali najmä vypočúvať dotknutú osobu. Z toho vyplýva, že „prístup k obhajcovi“ v zmysle tohto článku 3 vyžaduje jeho v zásade fyzickú prítomnosť počas výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby.
46 Okrem toho článok 3 ods. 3 písm. a) uvedenej smernice v spojení s jej odôvodneniami 23 a 44 v podstate stanovuje, že podozrivé alebo obvinené osoby musia mať právo stretnúť sa bez prítomnosti tretej osoby s obhajcom, ktorý ich zastupuje, a kedykoľvek s ním komunikovať, a teda aj pred výsluchom zo strany polície, iného orgánu presadzovania práva alebo justičného orgánu. Z toho vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle odlíšiť „právo komunikovať“ týchto osôb so svojím obhajcom, ktoré možno vykonávať telekomunikačnými prostriedkami, od ich „práva stretnúť sa“ s týmto obhajcom, ktoré naopak vyžaduje v zásade jeho fyzickú prítomnosť. To isté platí aj pre prítomnosť obhajcu počas výsluchu, na ktorom musí mať možnosť účinne sa zúčastniť.
47 Napokon, pokiaľ ide o ciele smernice 2013/48, z odôvodnení 4, 6 a 54 tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je najmä uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach, ktoré vychádza z predpokladu, že členské štáty majú vzájomnú dôveru v trestnoprávne justičné systémy ostatných členských štátov. Z toho tiež vyplýva, že normotvorca Únie zohľadnil skutočnosť, že posilnenie tejto vzájomnej dôvery si vyžaduje podrobné pravidlá v oblasti ochrany procesných práv a záruk vyplývajúcich najmä z Charty, ako aj z EDĽP.
48 V tejto súvislosti ESĽP rozhodol, že podozrivá osoba má právo na to, aby bol jej obhajca fyzicky prítomný počas prvých policajných výsluchov a vždy, keď prebieha ich výsluch v následnom predsúdnom konaní. Takáto fyzická prítomnosť musí obhajcovi umožniť poskytnúť takejto osobe pomoc, ktorá je účinná a reálna, a nie iba abstraktná, a najmä zabezpečiť, aby neboli dotknuté práva vypočúvaného podozrivého na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudky ESĽP, 9. novembra 2018, Beuze v. Belgicko, CE:ECHR:2018:1109JUD 007140910, bod 134; 23. mája 2019, Doyle v. Írsko, CE:ECHR:2019:0523JUD 005197917, bod 74; 4. júna 2019, Farrugia v. Malta, CE:ECHR:2019:0604JUD 006304113, bod 97, a 18. januára 2022, Atristain Gorosabel v. Španielsko, CE:ECHR:2022:0118JUD 001550815, bod 49).
49 Za týchto podmienok treba konštatovať, že pojem „prítomnosť“ obhajcu v zmysle článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48 znamená, že podozrivé a obvinené osoby majú právo na v zásade fyzickú prítomnosť svojho obhajcu počas výsluchu.
50 Nemožno však vylúčiť, že za určitých výnimočných okolností môže byť prítomnosť obhajcu zabezpečená inými prostriedkami, najmä digitálnymi, pod podmienkou, že zaručia plný a účinný výkon práva na obhajobu.
51 Právo na prítomnosť obhajcu na výsluchu však môže podliehať dočasným výnimkám. V súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2013/48 tak členské štáty môžu dočasnú výnimku z výkonu práv ustanovených v článku 3 ods. 3 tejto smernice uplatniť len za výnimočných okolností a len v predsúdnom štádiu konania a v odôvodnenom rozsahu, ak je to s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu opodstatnené aspoň jedným zo „závažných dôvodov“ uvedených v bodoch a) a b) tohto článku 3 ods. 6. Prvý z týchto dôvodov súvisí s existenciou „nalieha[vej] potreb[y] odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby“. Druhý dôvod môže nastať, „ak je nevyhnutné, aby vyšetrovacie orgány urobili bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania“.
52 V prejednávanej veci treba konštatovať, že maďarská právna úprava stanovuje, že vyšetrovací orgán alebo prokurátor môže začať výsluch podozrivého, ak sa zvolený alebo ustanovený obhajca nedostaví v lehote najmenej dvoch hodín potom, ako bol informovaný.
53 Z toho vyplýva, že na rozdiel od požiadaviek vychádzajúcich z článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48 táto právna úprava nezaručuje prítomnosť obhajcu a jeho účinnú účasť na výsluchu.
54 Zostáva určiť, či túto právnu úpravu možno považovať za dočasnú výnimku z povinnosti uvedenej v článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 3 ods. 6 tejto smernice. V tejto súvislosti treba konštatovať, že uvedená právna úprava sa vo všeobecnosti odchyľuje od práva podozrivých osôb alebo osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestného činu byť vypočutý za prítomnosti obhajcu, pokiaľ sa obhajca nedostaví na výsluch v lehote najmenej dvoch hodín potom, ako bol informovaný, pričom túto výnimku nepodmieňuje podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 6 smernice 2013/48, a najmä jedným z dvoch naliehavých dôvodov uvedených v písmenách a) a b) tohto článku 3.
55 Zo štruktúry, ako aj z cieľov tejto smernice vyplýva, že dočasné výnimky, ktoré členské štáty môžu stanoviť z práva na prístup k obhajcovi, sú taxatívne vymenované v článku 3 ods. 5 a 6 tejto smernice [rozsudok z 12. marca 2020, VW (Právo na prístup k obhajcovi v prípade nedostavenia sa na súd), C‑659/18, EU:C:2020:201, bod 42].
56 Pokiaľ ide o štruktúru smernice 2013/48, článok 3 ods. 6 tejto smernice, ako ustanovenie stanovujúce výnimku zo zásad stanovených v jej článku 3 ods. 1 až 3, sa musí vykladať striktne. Okrem toho článok 8 tejto smernice, nazvaný „Všeobecné podmienky uplatňovania dočasných výnimiek“, sa týka výlučne, pokiaľ ide o právo na prístup k obhajcovi, výnimiek stanovených v článku 3 ods. 5 alebo 6 tejto smernice. Odôvodnenia 30 až 32 smernice 2013/48 tiež odkazujú len na tieto výnimky [rozsudok z 12. marca 2020, VW (Právo na prístup k obhajcovi v prípade nedostavenia sa na súd), C‑659/18, EU:C:2020:201, bod 43].
57 Pokiaľ ide o ciele smernice 2013/48, z jej odôvodnení 4 a 6 na jednej strane vyplýva, že jej cieľom je najmä posilniť vzájomnú dôveru členských štátov v trestnoprávne justičné systémy ostatných členských štátov, aby sa tak uplatnila zásada vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach, ktorej rozsah vo veľkej miere závisí od viacerých parametrov, medzi ktoré patria mechanizmy ochrany práv podozrivých alebo obvinených osôb. Na druhej strane z odôvodnení 8 a 52 tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je tiež zabezpečiť spoločnú úroveň práva na spravodlivé súdne konanie pre podozrivé alebo obvinené osoby v celej Únii, najmä pokiaľ ide o právo na prístup k obhajcovi v trestnom konaní.
58 Vykladať článok 3 smernice 2013/48 v tom zmysle, že umožňuje členským štátom stanoviť iné výnimky z práva na prístup k obhajcovi, než sú výnimky taxatívne vymenované v tomto článku 3, by bolo v rozpore s týmito cieľmi, ako aj so štruktúrou tejto smernice a so samotným znením uvedeného článku 3, a takýto výklad by zbavil toto právo jeho potrebného účinku [rozsudok z 12. marca 2020, VW (Právo na prístup k obhajcovi v prípade nedostavenia sa na súd), C‑659/18, EU:C:2020:201, bod 45].
59 Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, ktorá vo všeobecnosti umožňuje, aby podozrivé osoby alebo osoby dôvodne podozrivé zo spáchania trestného činu boli vypočúvané v neprítomnosti obhajcu, ak sa obhajca nedostaví v lehote najmenej dvoch hodín potom, ako bol informovaný, nespadá pod dôvody dočasnej výnimky z tohto práva taxatívne vymenovaných v smernici 2013/48, a preto je v rozpore s článkom 3 ods. 6 písm. b) tejto smernice v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice v rozsahu, v akom táto výnimka z práva na prítomnosť obhajcu a jeho účinnej účasti na výsluchu nie je podmienená konštatovaním, že existuje naliehavá potreba, aby vyšetrovacie orgány urobili bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania.
60 Žiadne z tvrdení Maďarska nemôže spochybniť tento záver.
61 Na jednej strane treba zamietnuť tvrdenie Maďarska, podľa ktorého je obmedzenie práva na prístup k obhajcovi uvedené v bode 59 tohto rozsudku odôvodnené v prípade, ak je podozrivá osoba alebo osoba dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu zadržaná, keďže v súlade s maďarskou právnou úpravou sa v tomto prípade výsluch tejto osoby musí uskutočniť do 24 hodín od začiatku zadržania a zadržanie nemôže presiahnuť 72 hodín. Podľa tohto členského štátu teda existuje riziko narušenia trestného konania, ktoré odôvodňuje vykonanie výsluchu, ak obhajca nie je zvolený alebo sa nedostaví v stanovenej lehote.
62 Je nepochybné, že z odôvodnenia 28 smernice 2013/48 vyplýva, že keď sú podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody, normotvorca Únie chcel, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, že takéto osoby budú mať možnosť účinne vykonávať právo na prístup k obhajcovi, a to vrátane zabezpečenia pomoci obhajcu, ak žiadneho nemajú, pokiaľ sa tohto práva nevzdali.
63 Ako však správne tvrdí Komisia, dotknutému členskému štátu sa ponúka viacero možností, ktoré sú v súlade s požiadavkami smernice 2013/48, aby reagoval na riziko narušenia trestného konania vyplývajúce z absencie voľby obhajcu zo strany podozrivej alebo obvinenej osoby alebo zo skutočnosti, že zvolený obhajca sa nedostavil v stanovenej lehote. V prvom rade za výnimočných okolností uvedených v článku 3 ods. 6 smernice 2013/48, najmä ak je nevyhnutné, aby vyšetrovacie orgány urobili bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania, tieto orgány môžu pristúpiť k výsluchu v neprítomnosti obhajcu. Ďalej, ak tieto podmienky nie sú splnené a ak sa príslušné orgány domnievajú, že je napriek tomu nevyhnutné pristúpiť k výsluchu, môžu na účely nápravy absencie voľby obhajcu zo strany podozrivej alebo obvinenej osoby alebo nemožnosti zvoleného obhajcu byť prítomný na tomto výsluchu ustanoviť ex offo dostupného obhajcu. Napokon, ak sa podozrivá alebo obvinená osoba vzdá svojho práva na prístup k obhajcovi za podmienok stanovených v článku 9 tejto smernice, výsluch sa môže uskutočniť aj v neprítomnosti obhajcu.
64 Z existencie týchto rôznych možností vyplýva, že dodržanie práva na prístup k obhajcovi stanoveného v článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48 nevyhnutne neznamená povinnosť dotknutého členského štátu zabezpečiť ustanovenie obhajcu ex offo, aby poskytol pomoc zadržanej osobe počas jej výsluchu.
65 V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že pokračovanie vo výsluchu v neprítomnosti obhajcu môže byť odôvodnené okolnosťou, že absencia určenia obhajcu podozrivou osobou alebo osobou dôvodne podozrivou zo spáchania trestného činu alebo skutočnosť, že obhajca sa nedostavil v stanovenej lehote, by mohla predstavovať obštrukciu zo strany tejto podozrivej alebo obvinenej osoby a mohla by narušiť trestné konanie.
66 Na druhej strane, pokiaľ ide o tvrdenie Maďarska založené na prijatí nového § 387/A v Trestnom poriadku, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou sa existencia nesplnenia povinnosti musí posudzovať podľa situácie v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, pričom Súdny dvor nemôže prihliadať na neskoršie zmeny [rozsudok z 1. augusta 2025, Komisia/Španielsko (Smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom), C‑70/24, EU:C:2025:615, bod 58, ako aj citovaná judikatúra].
67 V prejednávanej veci Komisia odôvodneným stanoviskom zo 14. júla 2023 vyzvala Maďarsko, aby si splnilo svoje povinnosti uvedené v tomto stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
68 Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci Maďarsko nemôže účinne spochybňovať nesplnenie povinností, ktoré mu prináležia, odvolávaním sa na zmenu Trestného poriadku, ktorá bola uverejnená 4. decembra 2024, teda po uplynutí tejto lehoty.
69 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Maďarsko si tým, že neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 3 ods. 6 písm. b) smernice 2013/48 v spojení s jej článkom 3 ods. 3, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.
O tretej výhrade založenej na neprebratí článku 9 smernice 2013/48
Argumentácia účastníkov konania
70 Komisia vo svojej žalobe tvrdí, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2013/48, keďže neprebralo článok 9 tejto smernice do svojho právneho poriadku. Maďarské právo totiž nestanovuje, že podozrivé alebo obvinené osoby musia byť informované o možných dôsledkoch vzdania sa práva na prístup k obhajcovi, ako to stanovuje článok 9 ods. 1 písm. a) tejto smernice, a/alebo o možnosti odvolať ich pôvodné rozhodnutie v súlade s článkom 9 ods. 3 uvedenej smernice.
71 Podľa tejto inštitúcie možnosť, ktorú maďarské právo prenecháva podozrivým a obvineným osobám, a to nevykonať svoje právo na prístup k obhajcovi, má rovnaké dôsledky ako formálne vzdanie sa tohto práva, takže takáto možnosť by mala podliehať požiadavkám týkajúcim akéhokoľvek vzdania sa práva, sa najmä tohto práva, ktoré sú stanovené v článku 9 smernice 2013/48, pod hrozbou, že tieto požiadavky budú obchádzané alebo prinajmenšom vážne ohrozené.
72 Pojem „vzdanie sa práva“ uvedený v tomto článku 9 sa totiž má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa tak formálne vzdanie sa práva, ako aj neformálne vzdanie sa uvedeného práva.
73 Podľa Komisie musia byť práva priznané smernicou 2013/48 zaručené konkrétnym a účinným spôsobom, a musia tak podozrivým a obvineným osobám umožniť prijať informované rozhodnutie o ich obhajobe vo všetkých štádiách konania. Na tento účel maďarský právny systém, ktorý odkazuje, pokiaľ ide o právo na prístup k obhajcovi, na neodňateľné právo, ktoré môže, ale nemusí podozrivá alebo obvinená osoba vykonať, by mal poskytovať dostatočné záruky v prospech týchto osôb, ak sa rozhodnú toto právo nevykonať, pričom takéto rozhodnutie ich zbavuje účinnej ochrany zo strany obhajcu.
74 Maďarsko vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že ustanovenia Trestného poriadku stanovujú úplné informovanie podozrivej alebo obvinenej osoby o jej právach a povinnostiach. V tejto súvislosti tento členský štát tvrdí, že podozrivé a obvinené osoby v skutočnosti nemajú možnosť vzdať sa svojho práva na prístup k obhajcovi, keďže toto právo je podľa maďarského práva neodňateľným právom. Ak je teda zastupovanie povinné, príslušné orgány ustanovia obhajcu, ktorý im poskytne pomoc. Naopak, ak zastupovanie nie je povinné, podozrivé alebo obvinené osoby sa môžu slobodne rozhodnúť, či chcú alebo nechcú, aby im bola poskytnutá pomoc zo strany obhajcu, alebo požiadať o ustanovenie obhajcu. Rozhodnutie nevyužiť pomoc obhajcu teda nepredstavuje vzdanie sa práva na prístup k obhajcovi, ale jednoducho znamená, že podozrivé alebo obvinené osoby nemajú záujem toto právo vykonať.
75 V dôsledku toho nie je potrebné prebrať článok 9 smernice 2013/48 do maďarského právneho poriadku, pretože neexistuje situácia, v ktorej by sa podozrivé alebo obvinené osoby mohli platne vzdať práva na prístup k obhajcovi, a teda ani nemôžu byť o tejto možnosti informované.
76 Okrem toho Maďarsko tvrdí, že hoci ustanovenia Trestného poriadku už umožňovali, aby boli podozrivé alebo obvinené osoby plne informované o svojich právach na obhajobu, rozsah informácií, ktoré sa im musia poskytnúť, bol spresnený v novom § 387/A tohto poriadku. Z tohto ustanovenia vyplýva, že tieto osoby musia byť informované o svojom práve odoprieť vypovedať, najmä v neprítomnosti ich obhajcu, a kedykoľvek požiadať o prítomnosť obhajcu. Ak teda dotknutá osoba vyhlási, že nechce vypovedať, toto nové ustanovenie § 387/A stanovuje ukončenie výsluchu. Naopak, ak táto osoba bez pomoci obhajcu poskytne výpoveď potom, ako bola informovaná, že má právo odoprieť vypovedať, toto nové ustanovenie spresňuje, že z tohto dôvodu sa s plnou znalosťou veci vzdáva prítomnosti obhajcu, a teda práva odpovedať na otázky iba v jeho prítomnosti. Cieľom nového § 387/A Trestného poriadku je teda posilniť záruky v prospech podozrivých alebo obvinených osôb počas výsluchov, ktoré sa konajú v neprítomnosti obhajcu, aby maďarská právna úprava viac zodpovedala požiadavkám Komisie.
Posúdenie Súdnym dvorom
77 Na úvod treba z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 66 až 68 tohto rozsudku, zamietnuť tvrdenie Maďarska založené na prijatí nového § 387/A Trestného poriadku.
78 Treba teda zohľadniť len vnútroštátnu právnu úpravu platnú pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.
79 Článok 9 ods. 1 smernice 2013/48 stanovuje dve podmienky, ktoré musia upravovať prípadné vzdanie sa práva na prístup k obhajcovi zo strany podozrivej alebo obvinenej osoby.
80 Podľa písmena a) tohto ustanovenia tak podozrivej alebo obvinenej osobe musí byť poskytnutá informácia o obsahu práva na prístup k obhajcovi a o možných dôsledkoch vzdania sa tohto práva, so spresnením, že tieto informácie, ktoré môžu byť poskytnuté ústne alebo písomne, musia byť jasné a dostatočné, ako aj oznámené v jednoduchom a porozumiteľnom jazyku. Okrem toho v súlade s písmenom b) vzdanie sa práva musí byť dobrovoľné a jednoznačné.
81 Podľa článku 9 ods. 3 smernice 2013/48 členské štáty zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby mohli odvolať vzdanie sa práva následne kedykoľvek počas trestného konania a aby boli o tejto možnosti informované.
82 V tejto súvislosti, hoci sa podľa maďarského práva právo na prístup k obhajcovi považuje za neodňateľné právo, je nesporné, že podozrivé alebo obvinené osoby sa môžu rozhodnúť, že ho nebudú vykonávať. Ako však správne uviedla Komisia, rozhodnutie obvinenej osoby nevykonať toto právo má za následok, že táto osoba sa musí brániť bez pomoci obhajcu. Preto, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 90 a 91 svojich návrhov, takéto rozhodnutie má v praxi rovnaký účinok ako vzdanie sa práva v zmysle článku 9 smernice 2013/48.
83 Pokiaľ ide o tvrdenie Maďarska, podľa ktorého vzdanie sa práva na prístup k obhajcovi v trestnom konaní nie je v tomto členskom štáte formálne uznané, treba pripomenúť, že neexistencia určitého právneho pojmu v určitom členskom štáte ho nemôže oslobodiť od jeho povinnosti prijať legislatívne, normatívne alebo administratívne opatrenia na zabezpečenie riadneho prebratia všetkých ustanovení danej smernice. Tak zásada právnej istoty, ako aj potreba zabezpečenia úplnej uplatniteľnosti smerníc z právneho, a nielen zo skutkového hľadiska, si vyžadujú, aby všetky členské štáty začlenili požiadavky príslušnej smernice do jasného, presného a transparentného právneho rámca stanovujúceho záväzné ustanovenia v oblasti, ktorá je predmetom danej smernice. Takúto povinnosť majú členské štáty, aby sa zabránilo akejkoľvek zmene situácie, ktorá existuje v danom čase v týchto štátoch, a aby sa zabezpečilo, aby všetky subjekty práva v Európskej únii vrátane tých v členských štátoch, v ktorých určitý právny pojem uvedený v smernici neexistuje, za každých okolností jasne a presne vedeli, aké sú ich práva a povinnosti [pozri analogicky rozsudok z 1. augusta 2025, Komisia/Španielsko (Smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom), C‑70/24, EU:C:2025:615, bod 64].
84 V dôsledku toho treba konštatovať, že Maďarsko si tým, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku neprijalo legislatívne opatrenia potrebné na prebratie článku 9 smernice 2013/48 do svojho právneho poriadku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.
85 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Maďarsko si tým, že neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu na jednej strane s článkom 3 ods. 6 písm. b) smernice 2013/48 v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice a na druhej strane s článkom 9 tejto smernice, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.
O trovách
86 Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania a Maďarsko nemalo úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania tejto inštitúcie.
87 Podľa článku 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, že Česká republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Maďarsko si tým, že neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu na jednej strane s článkom 3 ods. 6 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice a na druhej strane s článkom 9 tejto smernice, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.
2. Maďarsko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
3. Česká republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Podpisy
* Jazyk konania: maďarčina.