(1)

Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade (1) spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonaní postupu pri nadmernom schodku (2) a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov (3). Cieľom tohto rámca je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií a predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. Podporuje sa ním aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním pravidiel.

(2)

Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, okrem iného, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a týkajúce sa spoločných priorít EÚ. V každom pláne sa má na tento účel uviesť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov (4), ktorým sa účinne zavádza rozpočtové obmedzenie na obdobie trvania plánu vzťahujúce sa na štyri alebo päť rokov (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho sa má v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (vrátane odporúčaní týkajúcich sa v príslušných prípadoch postupu pri makroekonomických nerovnováhach), a ako bude riešiť spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 14 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(3)

Po predložení plánu Komisia posúdi, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(4)

Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

(5)

Francúzsko svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložilo Rade a Komisii 31. októbra 2024. Predložilo ho po predĺžení lehoty stanovenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2024/1263, ku ktorému došlo po dohode s Komisiou, aby Francúzsko dostalo príležitosť predložiť plán založený na pevnom politickom záväzku novovymenovanej vlády. Po hlasovaní parlamentu o nedôvere 5. decembra bola však 23. decembra 2024 vymenovaná nová vláda. Predseda vlády 14. januára 2025 oznámil Národnému zhromaždeniu nový cieľový deficit na úrovni 5,4 % HDP na rok 2025, čo je viac ako predchádzajúci cieľ 5,0 % HDP, a zopakoval záväzok znížiť deficit pod úroveň 3 % HDP do roku 2029. Francúzsko 16. januára 2025 listom generálneho riaditeľa štátnej pokladnice požiadalo o prispôsobenie trajektórii vývoja čistých výdavkov, z ktorej vychádza odporúčanie, ktorým sa schvaľuje francúzsky strednodobý plán, a odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ s cieľom zohľadniť nový cieľový deficit. List neobsahuje aktualizované hodnoty pre iné fiškálne premenné.

(6)

S cieľom vytvoriť rámec pre dialóg vedúci k predloženiu národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov Komisia 21. júna 2024 zaslala Francúzsku referenčnú trajektóriu (5) podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1263. Referenčnú trajektóriu Komisia uverejnila 31. októbra 2024 (6). Referenčná trajektória sa zakladá na riziku a zabezpečuje, aby mal verejný dlh na konci obdobia fiškálnych úprav a v prípade neprijatia ďalších rozpočtových opatrení po tomto období úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni v strednodobom horizonte a aby sa deficit verejných financií počas obdobia úprav znížil pod úroveň 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto referenčnou hodnotou. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav. V súlade s článkom 6 písm. d) a článkami 7 a 8 nariadenia (EÚ) 2024/1263 je referenčná trajektória v súlade aj s referenčnou hodnotou pre deficit, ochranným opatrením týkajúcim sa udržateľnosti dlhovej služby a ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu.

V referenčnej trajektórii Francúzska sa stanovuje, že na základe predpokladov Komisie, ktoré tvoria základ pre predbežné usmernenia zaslané v júni 2024, a vychádzajúc zo sedemročného obdobia úprav by rast čistých výdavkov nemal presahovať hodnoty uvedené v tabuľke 1. To zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov o 1,6 % tak za obdobie úprav (2025 – 2031), ako aj za obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán (2025 – 2029).

Tabuľka 1: Referenčná trajektória, ktorú Komisia poskytla Francúzsku 21. júna 2024

(7)

V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedlo Francúzsko v októbri 2024 s Komisiou technický dialóg. Dialóg bol zameraný na trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ktorú plánuje Francúzsko, a na jej východiskové predpoklady (najmä plánovanú trajektóriu pre rast potenciálneho HDP, reálny HDP, deflátor HDP a fiškálny multiplikátor), ako aj na plánovaný súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, vrátane reforiem a investícií, ako je záväzok dokončiť nedávne reformy trhu práce v záujme dosiahnutia cieľa spočívajúceho v úplnej zamestnanosti, záväzok posilniť reindustrializáciu a konkurencieschopnosť vďaka podpore výskumu a inovácií a zjednodušeniu podnikateľského prostredia, záväzok urýchliť zelenú transformáciu a záväzok posilniť riadenie verejných financií, ktoré reagujú aj na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných spôsobilostí.

(8)

Plán neobsahuje správu o konzultačnom procese s príslušnými zainteresovanými stranami (vrátane sociálnych partnerov) pred jeho predložením.

(9)

Vysoká rada pre verejné financie (nezávislá francúzska fiškálna inštitúcia) vydala stanovisko k makroekonomickej prognóze a makroekonomickým predpokladom, z ktorých vychádza viacročná trajektória vývoja čistých výdavkov. Vysoká rada dospela k záveru, že informácie, ktoré vláda poskytla v čase prípravy stanoviska, neboli dostatočné na to, aby bolo možné posúdiť reálnosť viacročnej trajektórie stanovenej v strednodobom pláne, a to najmä pokiaľ ide o zloženie rastu po roku 2025, vývoj verejných financií alebo súbor reforiem a investícií, ktorými by sa podporilo predĺženie obdobia úprav zo štyroch na sedem rokov. Na základe dostupných informácií však vysoká rada usúdila, že scenár potenciálneho HDP a produkčná medzera, hoci sú stále mierne optimistické, sú v porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi primerané, pričom scenár skutočného rastu zostáva optimistický. Vysoká rada opätovne zdôraznila, že je dôležité, aby Francúzsko dodržiavalo trajektóriu strednodobého plánu a zároveň pokračovalo vo financovaní prioritných investícií a zachovávalo potenciál rastu.

(10)

Plán bol 21. októbra 2024 predložený národnému parlamentu.

(11)

Rada 26. júla 2024 konštatovala, že vo Francúzsku existuje z dôvodu nedodržania kritéria deficitu nadmerný deficit (7).

Toto odporúčanie sa predkladá v rovnakom čase ako odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, ktorého cieľom je odstrániť vo Francúzsku nadmerný deficit verejných financií. Súčasné prijatie týchto odporúčaní, ktoré je prispôsobené prechodu na nový rámec správy hospodárskych záležitostí a ktoré je týmto prechodom odôvodnené, zabezpečuje súlad medzi odporúčanými postupmi úprav.

(12)

Francúzsko predložilo 23. októbra 2024 svoj návrh rozpočtového plánu na rok 2025. Komisia prijala stanovisko k tomuto návrhu rozpočtového plánu dňa 26. novembra 2024 (8). Po hlasovaní parlamentu o nedôvere bol postup prijímania návrhu rozpočtu na rok 2025 pozastavený. Až do prijatia nového rozpočtu na rok 2025 osobitný zákon prijatý parlamentom v decembri 2024 umožňuje štátu výber daní a emisiu dlhopisov štátu a inštitúcií sociálneho zabezpečenia v roku 2025. Dekrét, ktorý vláda prijala 30. decembra 2024, zároveň umožňuje prenos rozpočtu na rok 2024 do roku 2025.

(13)

Rada 21. októbra 2024 adresovala Francúzsku súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra (9).

(14)

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:

(15)

Hospodárska činnosť vo Francúzsku zaznamenala v roku 2023 nárast o 0,9 % vďaka súkromnej spotrebe a kladnému príspevku čistého vývozu. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že hospodárstvo zaznamená v roku 2024 nárast o 1,1 % v dôsledku aj naďalej dynamického čistého vývozu podporujúceho súkromnú spotrebu a investície. V roku 2025 by sa mal reálny HDP zvýšiť o 0,8 %, keďže na hospodársku činnosť budú pôsobiť reštriktívne zámery fiškálnej politiky. Hoci súkromnú spotrebu podporuje dezinflácia a rast reálnych miezd, očakáva sa, že zostane utlmená, zatiaľ čo oneskorené účinky uvoľnenejšej menovej politiky, ako aj hospodárska a politická neistota budú naďalej negatívne ovplyvňovať súkromné investície. V roku 2026 sa očakáva nárast reálneho HDP o 1,4 %, keďže sa predpokladá, že menšie fiškálne úpravy a ďalšie znižovanie úverových nákladov budú stimulovať súkromný domáci dopyt a súkromné investície. Počas prognózovaného obdobia (t. j. 2024 – 2026) sa má podľa očakávaní rast potenciálneho HDP vo Francúzsku mierne spomaliť v dôsledku klesajúceho príspevku pracovnej sily. Miera nezamestnanosti bola v roku 2023 na úrovni 7,3 % a Komisia predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 7,4 %, v roku 2025 úroveň 7,5 % a v roku 2026 úroveň 7,6 %. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa v roku 2024 zníži z 5,3 % zaznamenaných v roku 2023 na 2,2 % a že následne dosiahne 1,6 % v roku 2025 a 1,7 % v roku 2026.

(16)

Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií vo Francúzsku v roku 2023 predstavoval 5,5 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 dosiahne 6,2 % HDP, zatiaľ čo v roku 2025 sa zníži na 5,3 % HDP a v roku 2026 za predpokladu nezmenenej politiky sa zvýši na 5,4 %. Prognóza Komisie zahŕňa návrh rozpočtu Francúzska na rok 2025, ktorý vláda predložila národnému parlamentu v októbri. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2023 úroveň 109,9 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa má miera zadlženosti na konci roka 2024 zvýšiť na 112,7 % HDP. Predpokladá sa, že na konci roka 2025 sa ešte zvýši na úroveň 115,3 % a na konci roka 2026 na úroveň 117,1 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.

(17)

Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Francúzska sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2029 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu siedmych rokov.

(18)

Plán obsahuje informácie požadované v článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263 s výnimkou informácií o konzultáciách s národnými parlamentmi a konzultácií uvedených v článku 11, ktoré sa vyžadujú podľa článku 13 písm. g) nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(19)

V pláne doplnenom listom orgánov zo 16. januára 2025 sa stanovuje záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov uvedenej v tabuľke 2, ktorá zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov na úrovni 1,1 % v priebehu rokov 2025 – 2029. V nasledujúcom posúdení sa zohľadňuje táto upravená trajektória vývoja čistých výdavkov. Navyše sa Francúzsko zaväzuje k súboru reforiem a investícií s cieľom predĺžiť obdobie úprav na 7 rokov (2025 – 2031), počas ktorého má plánovaný priemerný rast čistých výdavkov dosiahnuť 1,1 %.

Priemerný rast čistých výdavkov uvedený v pláne počas obdobia úprav (2025 – 2031) je nižší než referenčná trajektória, ktorú Komisia zaslala 21. júna 2024.

V pláne sa predpokladá, že rast potenciálneho HDP zostane do roku 2028 na stabilnej úrovni 1,2 % (nezmenený od roku 2024) a potom klesne na úroveň 1,0 % v roku 2029. Okrem toho sa v pláne očakáva, že miera rastu deflátora HDP klesne na 1,7 % v roku 2025 (z 2,3 % v roku 2024) a potom bude ďalej klesať až na 1,6 % v rokoch 2026 – 2029.

Tabuľka 2: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Francúzska

(20)

Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa Francúzsko v pláne zaviazalo, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu postupne zvyšoval z 112,9 % HDP v roku 2024 na 116,5 % HDP v roku 2027 a následne by postupne klesal až na 113,5 % na konci obdobia úprav (2031), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. V strednodobom horizonte, t. j. počas desiatich rokov po skončení obdobia úprav, by pomer dlhu k HDP mal naďalej stabilne klesať a v roku 2041 by mal dosiahnuť úroveň 100,9 %.

Tabuľka 3: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Francúzska

Podľa plánu by tak pomer dlhu k HDP dosiahol na konci obdobia úprav (2031) klesajúcu trajektóriu. Na základe predpokladov plánu je to realistické, keďže sa predpokladá, že dlh počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav podľa všetkých deterministických stresových testov analýzy udržateľnosti dlhovej služby vypracovanej Komisiou klesne, a stochastické prognózy naznačujú, že dlh by klesal s dostatočne vysokou pravdepodobnosťou.

Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 6 písm. a) a článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263. Podľa francúzskych orgánov a vlastných výpočtov Komisie sa strednodobý vývoj dlhu na základe upravenej trajektórie vývoja čistých výdavkov nebude výrazne líšiť od vývoja uvedeného v pôvodnom pláne.

(21)

Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by sa deficit verejných financií postupne znižoval zo 6,1 % HDP v roku 2024 na 2,8 % HDP v roku 2029 a 1,7 HDP na konci obdobia úprav (2031). Podľa plánu by tak saldo verejných financií nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP na konci obdobia úprav (2031). Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do roku 2041) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov uvedených v pláne je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 6 písm. b) a článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263. Podľa francúzskych orgánov a vlastných výpočtov Komisie sa strednodobý vývoj deficitu na základe upravenej trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedenej v liste orgánov nebude výrazne líšiť od vývoja uvedeného v pôvodnom pláne.

(22)

Časový profil fiškálnej úpravy meraný ako zmena štrukturálneho primárneho salda, ako sa opisuje v pláne, sa uskutočňuje prednostne v porovnaní s lineárnou trajektóriou vývoja, ktorá sa ako pravidlo uvádza v článku 6 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Do toho sa premieta veľké konsolidačné úsilie v roku 2025. Okrem toho je fiškálna úprava počas prvých štyroch rokov plánu viac ako úmerná celkovému úsiliu o úpravu.

Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s ochranným opatrením uvedeným v článku 6 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263, podľa ktorého sa úsilie nesmie koncentrovať na konci obdobia. Podľa francúzskych orgánov a vlastných výpočtov Komisie sa rozpočtová úprava vyplývajúca z upravenej trajektórie vývoja čistých výdavkov vykonáva v počiatočných fázach.

Tabuľka 4: Vývoj štrukturálneho primárneho salda v pláne Francúzska

(23)

Trajektória vývoja čistých výdavkov stanovená v pláne je v súlade s požiadavkami v rámci postupu pri nadmernom deficite [najmä s minimálnou ročnou štrukturálnou úpravou stanovenou v článku 3 ods. 4 treťom pododseku nariadenia Rady (ES) č. 1467/97]. Podľa francúzskych orgánov a vlastných výpočtov Komisie je rozpočtová úprava vyplývajúca z upravenej trajektórie vývoja čistých výdavkov naďalej v súlade s minimálnou ročnou štrukturálnou úpravou v rámci postupu pri nadmernom deficite.

(24)

Požiadavka preventívnej časti paktu stanovená v článku 8 nariadenia (EÚ) 2024/1263, pokiaľ ide o ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu, ktorého cieľom je zabezpečiť spoločnú rezervu vo vzťahu k referenčnej hodnote deficitu 3 % HDP, sa na Francúzsko uplatňuje od roku 2030, keďže deficit má byť od roku 2029 nižší ako 3 % HDP. V rokoch 2030 a 2031 by preto ročná úprava štrukturálneho primárneho salda nemala byť nižšia ako 0,25 % HDP, ak štrukturálny deficit zostal v predchádzajúcich rokoch nad úrovňou 1,5 % HDP, aby sa dosiahla spoločná rezerva odolnosti v štrukturálnom vyjadrení na úrovni 1,5 % HDP. Fiškálna úprava, ktorá vyplýva zo záväzkov v príslušnej oblasti politiky a makroekonomických predpokladov plánu, presahuje v oboch rokoch úroveň 0,25 %. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu. Podľa francúzskych orgánov a vlastných výpočtov Komisie rozpočtová úprava, ktorá vyplýva z upravenej trajektórie vývoja čistých výdavkov, naďalej spĺňa ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu.

(25)

Keď podľa plánu verejný dlh počas obdobia úprav prekročí úroveň 90 % HDP, v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) 2024/1263 musí pomer verejného dlhu k HDP v priemere klesnúť minimálne o 1 percentuálny bod ročne, dokým neklesne pod 90 %, a potom by mal v priemere klesať o 0,5 percentuálneho bodu. Keďže podľa plánu má byť deficit od roku 2029 nižší ako 3 % HDP, tento pokles sa počíta na rok 2031 (v porovnaní s úrovňou v roku 2030) a predstavuje 1,4 percentuálneho bodu (pozri tabuľku 3). Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s ochranným opatrením týkajúcim sa udržateľnosti dlhovej služby. Podľa francúzskych orgánov a vlastných výpočtov Komisie vývoj dlhu, ktorý vyplýva z upravenej trajektórie vývoja čistých výdavkov, naďalej spĺňa ochranné opatrenie týkajúce sa udržateľnosti dlhovej služby.

(26)

Plán vychádza zo súboru predpokladov, ktorý sa líši od predpokladov Komisie zaslaných Francúzsku 21. júna 2024. Konkrétne sa v pláne používajú odlišné predpoklady v prípade desiatich premenných, konkrétne: východiskový bod (štrukturálne primárne saldo v roku 2024), rast potenciálneho HDP, rast deflátora HDP, rast reálneho DPH, produkčná medzera, nominálna implicitná úroková sadzba, fiškálny multiplikátor, zosúladenie dlhu a deficitu, jednorazové opatrenia a ďalšie dočasné opatrenia, ako aj semielasticita rozpočtového salda. Okrem toho sa táto úprava uskutočňuje prednostne a Francúzsko používa na výpočet rastu čistých výdavkov iný vzorec. Posúdenie týchto rozdielov v predpokladoch sa uvádza ďalej v texte.

Ďalej v texte sú uvedené rozdiely v predpokladoch, ktoré majú najväčší vplyv na priemerný rast čistých výdavkov, pričom sa každý rozdiel posudzuje samostatne.

V pláne sa predpokladá nižšie štrukturálne primárne saldo na rok 2024, konkrétne štrukturálny primárny deficit vo výške 3,6 % HDP, zatiaľ čo Komisia očakávala vo svojich predbežných usmerneniach z jari 2024 štrukturálny primárny deficit vo výške 3,0 % HDP. Táto menej priaznivá východisková fiškálna pozícia sa odráža aj vo vyššom rozpočtovom deficite (6,1 % HDP v pláne) na rok 2024 oproti deficitu 5,3 % HDP v predpokladoch Komisie z jari. Táto revízia a sprievodné aktualizované makroekonomické podmienky na rok 2024 v pláne odrážajú novšie informácie, ktoré sú k dispozícii od jari. To je v súlade aj s prognózou Európskej komisie z jesene 2024. Tento rozdiel v predpoklade sa preto považuje za riadne odôvodnený. Ak sa posudzuje samostatne, tento rozdiel v predpokladoch prispieva k tomu, že priemerný rast čistých výdavkov v pláne je počas obdobia úprav nižší ako podľa predpokladov Komisie.

Spoločný vplyv opatrnejších predpokladov a riadne odôvodnených rozdielov v predpokladoch celkovo prevažuje nad vplyvom predpokladu o raste potenciálneho HDP. Okrem toho zvyšné rozdiely v predpokladoch, hoci nie sú vždy v súlade so spoločným rámcom analýzy udržateľnosti dlhovej služby, nemajú veľký vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v porovnaní s predpokladmi Komisie. Celkovo všetky rozdiely v predpokladoch spolu vedú k priemernému rastu čistých výdavkov v pláne, ktorý je nižší ako referenčná trajektória.

Komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s trajektóriou vývoja čistých výdavkov.

(27)

Podľa orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne sa záväzky, ktoré sa vzťahujú na čisté výdavky, splnia obmedzovaním výdavkov a diskrečným zvyšovaním príjmov. V pláne sa predpokladá konsolidácia na začiatku obdobia, pričom jedna štvrtina zníženia pomeru deficitu k HDP pod referenčnú hodnotu 3 % sa má dosiahnuť v roku 2025. To by sa dosiahlo najmä obmedzením výdavkov v porovnaní so scenárom bez zmeny politiky, a to najmä na úrovni ústrednej štátnej správy, ale s prispením všetkých podsektorov verejnej správy. Počas trvania plánu by sa úsilie o obmedzenie výdavkov pri súčasnom zlepšení ich kvality a účinnosti podporilo prepracovanými záväzkami v oblasti preskúmania výdavkov a zjednodušenia verejných činností. Hlavné doplnkové opatrenia na strane príjmov sú zamerané na dosiahnutie väčšej sociálnej a daňovej spravodlivosti a na podporu väčšej energetickej účinnosti. Týkajú sa mimoriadneho zdanenia najvyšších príjmov a ziskov najväčších spoločností, zníženia niektorých daňových výdavkov a ekologizácie zdaňovania.

Špecifikácia politických opatrení, ktoré sa majú prijať, sa potvrdí alebo upraví a vyčísli v ročných rozpočtoch. Zároveň v pláne existujú riziká súvisiace s vykonávaním orientačnej fiškálnej stratégie, ktoré vyplývajú z makroekonomických predpokladov plánu a ktoré by znamenali vyšší rast HDP podľa scenára úprav, ako aj možnosť nižších úspor v porovnaní s očakávaniami vyplývajúcimi z preskúmaní výdavkov.

Okrem toho sa v rozpočte na rok 2025, ktorý vláda predložila národnému parlamentu v októbri 2024, uvádza väčšina politických opatrení, ktorými sa dosiahne splnenie záväzku čistých výdavkov na rok 2025 (10).

(28)

V pláne sa Francúzsko zaväzuje k súboru reforiem a investícií zameraných na zlepšenie potenciálneho rastu a fiškálnej udržateľnosti s cieľom podporiť predĺženie obdobia fiškálnych úprav zo 4 na 7 rokov.

Súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, pozostáva z troch existujúcich záväzkov z plánu obnovy a odolnosti; dvoch záväzkov z plánu obnovy a odolnosti s dodatočnými špecifikáciami, ako aj šiestich nových reforiem a investícií (pozri aj prílohu II):

Reforma poistenia v nezamestnanosti zahrnutá do plánu obnovy a odolnosti (zložka 8 Ochrana pracovných miest, mládež, zdravotné postihnutie, odborná príprava) sa zameriavala na posilnenie stimulov na návrat do stabilného zamestnania a na obmedzenie striedania krátkodobých zmlúv a období nezamestnanosti. Reforma je existujúcim záväzkom plánu obnovy a odolnosti. Pozostávala z legislatívneho balíka prijatého v roku 2019, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2021 v rámci plánu obnovy a odolnosti. Zahŕňala opatrenia týkajúce sa výpočtu odmeny a opatrenie „bonus-malus“, ktorým sa určujú príspevky zamestnávateľov do systému.

Reformy v rámci zákona o plánovaní výskumu. Toto opatrenie je existujúcim záväzkom v rámci plánu obnovy a odolnosti (zložka 6, Technologická suverenita a odolnosť), konkrétne prostredníctvom opatrenia Štrukturálne aspekty zákona o plánovaní výskumu, v ktorom sa vyzýva, aby sa do 3. štvrťroka 2025 preukázalo zvýšenie verejných výdavkov na výskum v porovnaní s rokom 2020. Jednotlivé ustanovenia sa týkajú výskumu a vyššieho vzdelávania a ich cieľom je posilniť financovanie a organizáciu výskumu, podporovať vedeckú excelentnosť, zvýšiť atraktívnosť vedeckých pracovných miest a kariér a lepšie šíriť výsledky verejného výskumu do súkromného sektora posilňovaním prepojení medzi verejným výskumom a súkromnými inováciami, hospodárstvom a spoločnosťou. Vykonávanie zákona o plánovaní výskumu je rozložené na obdobie 2021 – 2030, teda na obdobie po skončení platnosti plánu obnovy a odolnosti.

Reformy v rámci zákona o zrýchlení výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Opatrenia vyplývajúce z vykonávania zákona, ktorý bol prijatý a nadobudol účinnosť v 1. štvrťroku 2023, sú existujúcim záväzkom v rámci plánu obnovy a odolnosti (zložka 10 REPowerEU), konkrétne prostredníctvom opatrenia Zákon o zrýchlení výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V období 2023 – 2030 sa plánuje vykonanie niekoľkých opatrení, ktoré budú nasledovať po prijatí minulých a budúcich vykonávacích dekrétov a ktorých cieľom je celkovo zrýchliť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vo Francúzsku, dosiahnuť ciele Francúzska v oblasti energetickej transformácie a zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie. Opatrenie zahŕňa viacero spôsobov intervencie, a to zjednodušenie postupov a zrýchlenie územného plánovania, zameranie na solárne (tepelné, fotovoltické a agrovoltické) a morské obnoviteľné zdroje energie, ako aj celoplošné financovanie.

Investície v rámci viacročného plánu Francúzsko 2030. Investičný plán zahŕňa program PIA4 (Programme d'Investissements d'Avenir) a tento záväzok dopĺňa existujúce opatrenia v pláne obnovy a odolnosti (najmä v rámci zložky 6, Technologická nezávislosť a odolnosť), konkrétne opatrenie Inovácie pre odolnosť našich obchodných modelov, ktorým sa podporujú investície do vývoja kľúčových digitálnych technológií, a opatrenie Podpora inovačných podnikov, ktorým sa financujú investície inovačných podnikov do výskumu a vývoja. Očakáva sa, že obe opatrenia budú dokončené do 4. štvrťroka 2024. Plán Francúzsko 2030 podporuje dlhodobú transformáciu výrobných procesov v strategických sektoroch, akými sú zdravotníctvo, energetika a letectvo, v rámci celého hodnotového reťazca od základného výskumu cez inovácie až po industrializáciu, pričom má širší rozsah ako plán obnovy a odolnosti. Plán takisto prispeje k uzavretiu investičnej medzery vo výdavkoch na výskum a vývoj v konkrétnych oblastiach a zrýchľuje ekologizáciu a digitalizáciu hospodárstva. Vzťahuje sa na obdobie 2022 – 2026.

Reformy vyplývajúce z hodnotenia kvality verejných výdavkov prostredníctvom posilnených preskúmaní výdavkov v porovnaní so záväzkami plánu obnovy a odolnosti. Plán obsahuje záväzok posilniť ročné preskúmania výdavkov vo všetkých podsektoroch verejnej správy. Záväzok tak dopĺňa opatrenia zahrnuté v pláne obnovy a odolnosti (zložka 7 Digitalizácia štátu, území, podnikov, kultúry) prostredníctvom opatrenia Hodnotenie kvality verejných výdavkov. Kvantitatívny kumulatívny cieľ trvalých úspor verejných výdavkov a zníženia daňových a sociálnych výdavkov (nad rámec opatrenia „reforma všeobecného zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie vo vzťahu k minimálnej mzde“) inšpirovaný preskúmaniami výdavkov sa navrhuje na obdobie 2025 – 2027. Očakáva sa, že vykonávanie bude trvať počas celého obdobia úprav a bude znamenať účinné a pravidelné začleňovanie výsledkov preskúmaní výdavkov do ročných návrhov rozpočtov sprevádzané zverejňovaním výročných monitorovacích správ, v ktorých budú uvedené zistené a dosiahnuté ročné aj kumulatívne úspory.

Reforma poistenia v nezamestnanosti po rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. Cieľom tohto opatrenia, ktoré je v porovnaní s plánom obnovy a odolnosti nové, je v nasledujúcich troch rokoch ďalej reformovať pravidlá poistenia v nezamestnanosti, najmä pokiaľ ide o starších pracovníkov, a zároveň zachovať výsledky reforiem z rokov 2019, 2021 a 2023 a prispieť k posilneniu ich pozitívneho vplyvu na rozpočet. V pláne sa predpokladá, že od polovice roka 2025 sa zavedú nové pravidlá, ktoré sú výsledkom rokovaní medzi sociálnymi partnermi, a že sa vypracuje hodnotiaca správa o kumulatívnych účinkoch všetkých reforiem poistenia v nezamestnanosti do konca roka 2027.

Reforma sadzby príspevkov do Caisse Nationale de Retraites des Agents des Collectivités Locales (CNRACL). Reforma, ktorá je v porovnaní s plánom obnovy a odolnosti nová, spočíva v trvalom zvýšení sadzby sociálnych príspevkov zamestnávateľov do osobitného dôchodkového systému, v rámci ktorého sa poisťujú úradníci miestnych samospráv a nemocníc. Jej cieľom je prispieť k finančnej rovnováhe systému zabezpečením pozitívneho vplyvu na rozpočet a na tento účel plán obsahuje záväzok, že počas obdobia úprav sa prípadne uskutoční ďalšie trvalé zvýšenie. Táto reforma sa preto prezentuje aj ako príspevok k celkovej udržateľnosti dôchodkového systému spolu s veľkou dôchodkovou reformou z roku 2023, ktorej hlavným prvkom bolo zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku, ako aj predpokladané predĺženie minimálneho obdobia platenia príspevkov na získanie plného dôchodku a ktorej vplyv sa plán zaväzuje zachovať z hľadiska udržateľnosti. V pláne sa okrem zvýšenia, ktoré už bolo prijaté v roku 2024, predpokladá prijatie zvýšenia príspevkov do CNRCAL o 5 percentuálnych bodov na základe zákonov o rozpočte na sociálne zabezpečenie na roky 2025 a 2026 a ich následné vykonávanie.

Reforma všeobecného zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie pri nízkych mzdách v porovnaní s minimálnou mzdou. Cieľom reformy, ktorá je v porovnaní s plánom obnovy a odolnosti nová, je zjednodušiť a racionalizovať existujúce systémy znižovania nákladov práce, aby sa stimulovala mzdová mobilita a znížili riziká pasce nízkych miezd, najmä na úrovni minimálnej mzdy. Reforma spočíva najmä vo vyhladení krivky všeobecných znížení, aby bola viac degresívna, a v obmedzení osobitných výnimiek zo zdravotných a rodinných príspevkov. V pláne sa predpokladá prijatie reformy v zákone o rozpočte na sociálne zabezpečenie na rok 2025, ktorá má byť schválená do decembra 2024, a jej postupné vykonávanie v dvoch fázach, ktoré sa majú ukončiť do konca roka 2025, resp. do konca roka 2026.

Reformy v rámci nového zákona o zjednodušení podnikateľského prostredia. Reforma, ktorá je v porovnaní s plánom obnovy a odolnosti nová, má tri hlavné ciele: radikálne znížiť zaťaženie podnikov administratívnymi postupmi, napríklad transformáciou niektorých povoľovacích postupov na jednoduché vyhlásenie alebo zlepšením prístupu spoločností k verejnému obstarávaniu; prehodnotiť vzťah medzi administratívou a podnikmi, najmä v prípade veľmi malých podnikov, a to zosúladením ich práv s právami samostatne zárobkovo činných osôb, a zefektívniť existujúce normy odchylnými opatreniami na podporu zavádzania projektov priemyselnej a energetickej transformácie. Nový zákon, ktorého prijatie sa očakáva do konca roka 2025, sa bude postupne vykonávať prijatím a monitorovaním vykonávacích dekrétov v období do roku 2028.

Reformy v rámci zákona o ekologickom priemysle. V nových záväzkoch vyplývajúcich zo zákona prijatého v 4. štvrťroku 2023, ktoré sú v porovnaní s plánom obnovy a odolnosti nové, sa predpokladá realizácia a pravidelné monitorovanie výsledkov rozložených na obdobie do roku 2030. Hlavné sledované ciele sa týkajú zrýchlenia vývoja zelených technológií a nasmerovania priemyslu smerom k dekarbonizácii. Konkrétnejšie, ale širšie osi intervencie sa týkajú uľahčenia zakladania nových priemyselných areálov, zlepšenia podmienok financovania zelených priemyselných projektov, ekologizácie verejného obstarávania a posilnenia podmienenosti verejnej podpory cieľmi zelenej transformácie.

Reforma daňových a sociálnych výdavkov. Cieľom reformy, ktorá je v porovnaní s plánom obnovy a odolnosti nová, je racionalizovať daňové a sociálne výdavky znížením a odstránením tých najmenej efektívnych. Kvantitatívny kumulatívny cieľ trvalého zníženia daňových a sociálnych výdavkov a úspor verejných výdavkov (nad rámec opatrenia „reforma všeobecného zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie vo vzťahu k minimálnej mzde“) sa navrhuje na obdobie 2025 – 2027. Očakáva sa, že vykonávanie bude trvať počas celého obdobia úprav a bude znamenať účinné a pravidelné začleňovanie znížení daňových a sociálnych výdavkov do návrhov rozpočtov, čo bude sprevádzané zverejňovaním výročných monitorovacích správ, v ktorých budú uvedené zistené a dosiahnuté ročné aj kumulatívne úspory.

(29)

V súlade s článkom 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1263 musia byť všetky reformy a investície, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, dostatočne podrobné, prednostne uskutočňované, časovo ohraničené a overiteľné.

(30)

Záväzky uvedené v pláne obnovy a odolnosti, ktoré tvoria základ pre predĺženie, obsahujú významné reformy a investície zamerané na zlepšenie fiškálnej udržateľnosti a zvýšenie rastového potenciálu hospodárstva. Francúzsko sa okrem toho zaväzuje pokračovať v reformnom úsilí počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, a zachovať úrovne investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov realizovaných počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán obnovy a odolnosti (pozri tabuľku 5 ďalej). Záväzky sa budú monitorovať počas celej implementácie plánu. V súlade s tým sa záväzky v rámci plánu obnovy a odolnosti môžu zohľadniť pri predĺžení obdobia úpravy, ako sa stanovuje v článku 36 písm. d) nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(31)

Očakáva sa, že súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie, zlepší potenciál rastu a odolnosti hospodárstva Francúzska udržateľným spôsobom, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1263. V pláne Francúzska sa neposkytuje odhad celkového očakávaného vplyvu predloženého súboru reforiem a investícií. Takýto vplyv sa však uvádza pri niektorých reformách na základe predchádzajúcich analýz a dostupnej literatúry. V tejto súvislosti by podľa plánu kumulatívny vplyv niektorých z týchto reforiem na HDP do roku 2030 presiahol 0,7 percentuálneho bodu, pričom v dlhodobom horizonte by bol o niečo vyšší. Odhaduje sa, že najmä reformou poistenia v nezamestnanosti sa zvýši HDP o 0,5 percentuálneho bodu a v dlhodobom horizonte sa vytvorí viac ako 40 000 pracovných miest. Okrem toho zo simulácií makroekonomického modelu výskumu a vývoja QUEST-III, ktorý vypracovala Komisia, vyplýva, že vykonaním zákona o plánovaní výskumu sa HDP zvýši o 0,2 percentuálneho bodu za 15 rokov a 0,3 percentuálneho bodu v dlhodobom horizonte. V prípade ostatných reforiem sa uvádza, že ad hoc hodnotenie buď už prebieha, alebo sa bude vykonávať v priebehu vykonávania plánu, čím sa podporí sprievodný súbor ukazovateľov. Tieto reformy by mali mať pozitívny vplyv aj na činnosť, ktorá v tejto fáze nie je kvantifikovaná. Celkovo sa na základe poskytnutých informácií zdá, že hospodárska stratégia, ktorá stojí za súborom reforiem a investícií vrátane záväzkov plánu obnovy a odolnosti, je dobre formulovaná a predpokladá sa, že sa ňou účinne riešia predtým zistené nedostatky v potenciáli rastu a odolnosti Francúzska (napr. v správach o krajine). Kľúčové oblasti intervencie sa týkajú trhu práce a pokroku smerom k plnej zamestnanosti; potreby podporiť reindustrializáciu a posilnenia konkurencieschopnosti; výziev spojených so spravodlivou zelenou a energetickou transformáciou a riadením verejných financií.

(32)

Očakáva sa, že súbor reforiem a investícií, ktoré sú základom pre predĺženie, podporí fiškálnu udržateľnosť, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Podľa odhadov uvedených v pláne by súbor reforiem a investícií, ktoré sú základom tohto rozšírenia, znamenal od roku 2027 priamy vplyv na zníženie deficitu vo výške približne 20 miliárd EUR ročne (0,6 % HDP), a to najmä v dôsledku rozpočtového vplyvu reforiem systému poistenia v nezamestnanosti z roku 2021 a doplnkovej reformy prijatej v roku 2023, ktorou sa upravuje trvanie dávok v nezamestnanosti v závislosti od situácie na trhu práce s cieľom poskytnúť viac stimulov na návrat do práce v priaznivých obdobiach a väčšiu ochranu v nepriaznivých fázach (0,1 % HDP), ako aj prepracovanie zníženia sociálnych príspevkov vo vzťahu k minimálnej mzde (0,2 % HDP), trvalé úspory z preskúmaní výdavkov a zníženie daňových a sociálnych výdavkov (0,3 % HDP). Na druhej strane sa očakáva, že reformy a investície zamerané na vykonávanie investičného plánu Francúzsko 2030, reformy a investície v rámci zákonov o plánovaní výskumu, zjednodušení a ekologickom priemysle budú mať okrem toho aj nepriamy pozitívny vplyv na verejné financie prostredníctvom zvýšených daňových príjmov, keďže tieto reformy by mali mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, investície a rast. Súbor reforiem a investícií, ktoré sú základom pre predĺženie, celkovo znamená priamy mierny príspevok k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií, hoci tento príspevok by mohol byť o niečo vyšší po pripočítaní potenciálneho príspevku z plánovaných preskúmaní výdavkov, racionalizácie daňových výdavkov a nepriamych účinkov vyplývajúcich z vyššieho HDP a vyššej zamestnanosti v dlhodobom horizonte.

(33)

Očakáva sa, že súbor reforiem a investícií, ktoré sú základom pre predĺženie, bude riešiť spoločné priority EÚ, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Sociálna a hospodárska odolnosť vrátane Európskeho piliera sociálnych práv by sa dosiahla najmä reformami systému poistenia v nezamestnanosti, zvýšenými príspevkami do dôchodkového systému miestnych a nemocničných úradníkov spolu so zachovaním dôchodkovej reformy z roku 2023, reformou všeobecného zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie pri nízkych mzdách v porovnaní s minimálnou mzdou a zákonom o zjednodušení podnikateľského prostredia. Priority spojené so spravodlivou zelenou a digitálnou transformáciou a so zabezpečením energetickej bezpečnosti by sa mali dosiahnuť prostredníctvom reforiem a investícií v rámci investičného plánu Francúzsko 2030, zákona o plánovaní výskumu, zákona o ekologickom priemysle a zákona o zrýchlení výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

(34)

Očakáva sa, že súbor reforiem a investícií, ktoré sú základom pre predĺženie, bude reagovať (11) na odporúčania pre Francúzsko vydané v rámci európskeho semestra, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Reformy a opatrenia v oblasti rozpočtového rámca a fiškálneho riadenia, dôchodkových systémov a aktívneho starnutia súvisia najmä s fiškálnymi štrukturálnymi odporúčaniami adresovanými Francúzsku v rokoch 2019, 2021, 2022 a 2024, v ktorých sa od Francúzska vyžaduje lepšie zacielenie daňových výdavkov, pokračovanie v úsilí o zvýšenie kvality rozpočtových opatrení, a to aj stanovením kvantitatívnych cieľov pre úspory výdavkov, dosahovanie úspor výdavkov a zvýšenie efektívnosti vo všetkých podsektoroch verejnej správy, reforma dôchodkového systému pri súčasnom zabezpečení jeho udržateľnosti a ďalšie zlepšenie rámcových podmienok na uľahčenie investícií a inovácií. Ďalšie reformy a opatrenia v oblastiach zelenej transformácie, inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a sociálnej a územnej súdržnosti sa týkajú príslušných odporúčaní adresovaných Francúzsku v rokoch 2019, 2020, 2021, 2022, 2023 a 2024 a vyžaduje sa v nich zlepšenie podnikateľského prostredia, zintenzívnenie výskumu a vývoja v podnikoch, zrýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a zníženie celkovej závislosti od fosílnych palív.

(35)

Plán zabezpečuje zachovanie plánovanej celkovej úrovne verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov, ktoré sa v priemere realizujú počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán obnovy a odolnosti, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

Tabuľka 5: Verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov v rámci plánu (% HDP)

(36)

A napokon, súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré sú základom pre predĺženie, možno považovať za zlučiteľný so záväzkami uvedenými v pláne obnovy a odolnosti a v partnerskej dohode dohodnutej v rámci viacročného finančného rámca, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Konkrétne sa v súlade s požiadavkami očakáva, že každý záväzok bude nadväzovať na plán obnovy a odolnosti alebo partnerskú dohodu Francúzska, resp. ich bude dopĺňať, a bude reagovať na odporúčania adresované Francúzsku a na jednu alebo viac spoločných priorít EÚ.

(37)

Na záver možno konštatovať, že súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, sa posudzuje ako súbor reforiem a investícií, ktoré ako celok spĺňajú kritériá uvedené v článku 14 nariadenia (EÚ) 2024/1263. V dôsledku toho sa obdobie úprav môže predĺžiť zo 4 na 7 rokov, ako sa uvádza v pláne.

(38)

Okrem súboru reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, sa v pláne opisujú zámery týkajúce sa ostatných reforiem a investícií, ktorých cieľom je reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach adresovaných Fínsku, a riešiť spoločné priority EÚ. Plán zahŕňa 28 reforiem a investícií, z ktorých sedem je finančne podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

(39)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu, ktorá spočíva v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane klimatických cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán obsahuje viacero opatrení. Týkajú sa odvetvia dopravy a rieši sa nimi aj prevencia znečisťovania, a to rozvojom verejnej dopravy (v rámci plánu obnovy a odolnosti), ekologizáciou francúzskych prístavov (v rámci plánu obnovy a odolnosti), plánom pre pešiu a cyklistickú dopravu a podporou nákupu a prenájmu ľahkých vozidiel s nízkymi emisiami. Plán sa zameriava aj na inovačné projekty pre zelenú transformáciu (v rámci plánu obnovy a odolnosti) v kontexte štvrtého investičného programu zameraného na budúcnosť (Programme d'Investissements d'Avenir, PIA4). V súvislosti s odporúčaniami adresovanými Francúzsku v rokoch 2022 a 2023, ktoré sa týkajú energetickej účinnosti, plán zahŕňa opatrenia, ako je napríklad zosúladenie sadzby DPH na plynové kotly a renovácia a modernizácia nemocničných budov. Opatrenia v pláne týkajúce sa priority digitálnej transformácie vychádzajú z cieľov stanovených v rámci politického programu Digitálne desaťročie pre infraštruktúru konektivity a digitalizáciu verejných služieb. Príklady opatrení v pláne sa týkajú plánu vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, od ktorého sa očakáva prínos pre digitalizáciu francúzskeho hospodárstva, ako aj opatrení v oblasti vesmíru, elektronického zdravotníctva a modernizácie a digitalizácie odborného vzdelávania.

(40)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán obsahuje niekoľko reforiem a investícií. V súvislosti s odporúčaniami adresovanými Francúzsku v rokoch 2019, 2022 a 2023 týkajúcimi sa zručností, odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých a s odporúčaniami adresovanými Francúzsku v rokoch 2019 a 2020 týkajúcimi sa aktívnych politík trhu práce, motivácie pracovať a účasti na trhu práce sa príslušné opatrenia týkajú: vytvorenia verejnej služby pre deti v ranom veku na miestnej úrovni s cieľom podporiť rodičov, a najmä ženy, ako aj domácnosti s nízkymi príjmami pri vstupe na trh práce a pri zotrvaní na ňom, reformy verejných služieb zamestnanosti a zvýšenej podpory príjemcov príjmu aktívnej solidarity a podnikov, podpory mladých ľudí bez zamestnania alebo odbornej prípravy v záujme trvalej profesijnej integrácie, zavedenia zložky odbornej prípravy v rámci programu Francúzsko 2030, plánu investícií do zručností zameraného na zlepšenie zamestnateľnosti osôb, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, programu podpory učňovského vzdelávania a reformy stredných odborných škôl. V súvislosti s odporúčaniami adresovanými Francúzsku v rokoch 2022, 2023 a 2024 v oblasti vzdelávania sa ďalšie opatrenia zameriavajú na zlepšenie základných zručností na stredných školách a na podporu a posilnenie učiteľského povolania, najmä posilnením počiatočnej a ďalšej odbornej prípravy. Okrem toho plán zahŕňa ďalšie politické opatrenia na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a jej zefektívnenie, obnovu a prispôsobenie zariadení starostlivosti o nezaopatrených starších ľudí, ako aj opatrenia zamerané na posilnenie prevencie a mobilizáciu umelej inteligencie na zlepšenie lekárskej diagnostiky a predpisovania liekov v zdravotníckych službách.

(41)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v energetickej bezpečnosti, plán obsahuje niekoľko opatrení, ako napríklad vývoj malých jadrových reaktorov a renováciu existujúcich jadrových zariadení. V súvislosti s odporúčaniami adresovanými Francúzsku v rokoch 2019, 2020, 2022 a 2023 týkajúcimi sa obnoviteľných zdrojov energie, energetickej infraštruktúry a sietí plán obsahuje opatrenia, ako napríklad druhé prepojenie elektrickej siete medzi Savojskom (Francúzsko) a Piemontom (Taliansko) a vykonávanie plánu na striedmu spotrebu energie.

(42)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v obranných spôsobilostiach, plán obsahuje zákon o vojenskom plánovaní, v ktorom sa stanovujú ciele obrannej politiky a jej finančné plánovanie na roky 2024 – 2030 s cieľom posilniť obranné spôsobilosti v geopolitickom kontexte rastúceho napätia vrátane vojny na Ukrajine. V opatrení sa predpokladajú investície do obranného priemyslu a prelomové inovácie v oblasti obrany.

(43)

V pláne sa uvádzajú informácie o súlade a vo vhodných prípadoch komplementarite s fondmi politiky súdržnosti, ako aj s plánom obnovy a odolnosti Francúzska. V pláne sa zdôrazňuje, že na to, aby sa predišlo riziku dvojitého financovania a nedostatočného využívania finančných prostriedkov, je potrebná úzka koordinácia pri čerpaní týchto prostriedkov vo Francúzsku. Podľa plánu sú reformy a investície, ktoré nie sú zahrnuté v pláne obnovy a odolnosti, opatreniami financovanými z vnútroštátnych zdrojov, ktoré nezahŕňajú európske spolufinancovanie. Niektoré opatrenia zahrnuté v pláne boli prijaté ako pokračovanie opatrení zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti. Okrem toho sa v pláne v prípade niekoľkých z nich vysvetľuje, akým spôsobom sa nimi pokračuje v opatreniach prijatých v pláne obnovy a odolnosti (reformy poistenia v nezamestnanosti, verejných služieb zamestnanosti a ekologického priemyslu), resp. akým spôsobom rozširujú opatrenia prijaté v pláne obnovy a odolnosti.

(44)

Cieľom plánu je prispieť k plneniu potrieb Francúzska v oblasti verejných investícií, ktoré súvisia so spoločnými prioritami EÚ.

Pokiaľ ide o spravodlivú digitálnu transformáciu, v pláne sa uvádza, že francúzske hospodárstvo musí, ako to vyplýva z medzinárodných porovnaní, pokračovať v digitalizácii a zvýšiť investície do výskumu a vývoja. Napríklad napriek povzbudivým zlepšeniam v nedávnej minulosti treba vynaložiť úsilie na ďalšiu podporu zavádzania nových informačných a komunikačných technológií a základných digitálnych nástrojov vo francúzskych spoločnostiach, najmä v MSP, čím sa posilní ich produktivita. Okrem iných priorít treba motivovať spoločnosti, aby viac investovali a stali sa konkurencieschopnejšími, najmä v sektoroch kľúčových pre zelenú a digitálnu transformáciu.

Pokiaľ ide o spravodlivú zelenú transformáciu a zaistenie energetickej bezpečnosti, v pláne sa odkazuje na odhadované ročné investičné potreby na splnenie národných cieľov dekarbonizácie do roku 2030 a na páky hospodárskej politiky na povzbudenie a podporu tohto dodatočného úsilia zo strany verejných aj súkromných subjektov, ako sa uvádza vo viacročnej stratégii financovania zelenej transformácie a energetickej politiky Francúzska (SPAFTE), ktorá bola uverejnená v októbri 2024.

V súvislosti so sociálnou a hospodárskou odolnosťou vrátane Európskeho piliera sociálnych práv sa v pláne odkazuje na kľúčový cieľ dosiahnuť plnú zamestnanosť a na investície plánované na tento účel v prospech aktívnych politík trhu práce a na zvýšenie účasti na trhu práce, pričom sa má podporiť zamestnanosť mladých ľudí a žien a začlenenie všetkých pracovníkov. Ďalšia oblasť uvedenej intervencie sa týka posilnenia zručností a vzdelávania, a to aj na miestnej úrovni, s cieľom predvídať budúce potreby francúzskeho hospodárstva a podporiť zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj inovácie v strategických sektoroch.

Pokiaľ ide o budovanie obranných spôsobilostí, v pláne sa odkazuje na potrebu posilniť suverenitu Francúzska v geopolitickom kontexte rastúceho napätia a podporiť ciele stanovené v strategickom programe na roky 2024 – 2029, ktorý Rada prijala 27. júna 2024, konkrétne posilniť pripravenosť a spôsobilosť EÚ v oblasti obrany, a to aj zvýšenými výdavkami na obranu.

(45)

Komisia celkovo zastáva názor, že plán Francúzska doplnený listom francúzskych orgánov zo 16. januára 2025 spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(46)

Rada víta strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Francúzska a domnieva sa, že jeho úplné vykonávanie by prispelo k zabezpečeniu zdravých verejných financií a podpore udržateľnosti dlhovej služby, ako aj udržateľného a inkluzívneho rastu.

(47)

Rada berie na vedomie posúdenie plánu zo strany Komisie. Rada však vyzýva Komisiu, aby predložila svoje posúdenie budúcich plánov v samostatnom dokumente, ktorý neobsahuje odporúčania Komisie na odporúčania Rady.

(48)

Rada berie na vedomie posúdenie Komisie týkajúce sa trajektórie vývoja čistých výdavkov a hlavných makroekonomických predpokladov v pláne, a to aj vo vzťahu k predchádzajúcim usmerneniam Komisie, ako aj dôsledky trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedenej v pláne pre deficit verejných financií a verejný dlh. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, že makroekonomické a fiškálne predpoklady, hoci sa v niektorých prípadoch líšia od predpokladov Komisie, vrátane zohľadnenia aktualizovaných makroekonomických a fiškálnych údajov, sú celkovo riadne odôvodnené a podložené spoľahlivými hospodárskymi argumentmi. Rada berie na vedomie širokú fiškálnu stratégiu plánu a riziká ohrozujúce výhľad, ktoré by mohli ovplyvniť naplnenie makroekonomického scenára a východiskové predpoklady a plnenie trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedenej v pláne. Rada víta najmä to, že pred predložením plánu sa uskutočnili konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, hoci to v pláne nebolo uvedené. Rada tiež konštatuje, že geopolitické riziká môžu vyvíjať tlak na výdavky na obranu.

(49)

Rada očakáva, že Francúzsko bude pripravené upraviť svoju fiškálnu stratégiu podľa potreby s cieľom zabezpečiť dodržanie trajektórie vývoja čistých výdavkov. Rada sa rozhodla pozorne monitorovať hospodársky a fiškálny vývoj vrátane vývoja, z ktorého vychádza scenár plánu.

(50)

Rada sa domnieva, že ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu o vplyvoch kumulatívnych mier rastu čistých výdavkov na každoročný dohľad by sa mali uskutočniť včas pred ďalším kolom fiškálneho dohľadu.

(51)

Rada schvaľuje súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré Francúzsko predložilo vo svojom strednodobom pláne, ktorý opodstatňuje predĺženie obdobia úprav, a víta úsilie o vyčíslenie vplyvu na rast a fiškálnu udržateľnosť. Rada súhlasí s Komisiou, že súbor reformných a investičných záväzkov, ktorý predložilo Francúzsko, odôvodňuje predĺženie obdobia úprav zo 4 na 7 rokov. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, v ktorom sa poukazuje na úplné splnenie kritérií uvedených v článku 14, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenie článku 36 ods. 1d nariadenia (EÚ) 2024/1263, súborom reforiem a investícií, ktoré toto predĺženie opodstatňujú. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, v ktorom sa uvádza, že reformné a investičné záväzky by mali udržateľným spôsobom zlepšiť rastový potenciál a odolnosť hospodárstva a podporiť fiškálnu udržateľnosť. Rada odporúča Francúzsku, aby v plnej miere vykonalo súbor reformných a investičných záväzkov s cieľom zachovať predĺženie obdobia úprav.

(52)

Rada berie na vedomie opis Komisie týkajúci sa reforiem a investičných potrieb a zámerov, okrem posúdenia súboru reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav a reagujú na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť realizáciu takýchto reforiem a investícií. Rada na základe správ predložených Komisiou posúdi takéto reformy a investície a bude monitorovať ich vykonávanie v rámci európskeho semestra.

(53)

Rada so záujmom očakáva výročnú správu Francúzska o pokroku, ktorá bude obsahovať najmä informácie o pokroku pri implementácii trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou, uskutočňovaní širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra a v príslušných prípadoch pri uskutočňovaní súboru reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav.

(54)

V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Francúzsku odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako sa stanovuje v pláne, a mala by schváliť súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav na sedem rokov,

1.

2.