|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2024/4911 |
20.8.2024 |
OZNÁMENIE KOMISIE
o usmerneniach týkajúcich sa podávania žiadostí zo strany podnikov o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2023/1781 (akt o čipoch)
(C/2024/4911)
Obsah
|
I. |
Úvod | 2 |
|
II. |
„Priekopnícke“ zariadenia | 3 |
|
1. |
Vymedzenie priekopníckeho zariadenia | 3 |
|
2. |
Vymedzenie integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ | 3 |
|
3. |
Výhody statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ | ......................................................................................................................................................4 |
|
A. |
Synergie so štátnou pomocou a odlišnosti | 5 |
|
B. |
Fáza pred podaním žiadosti | 5 |
|
4. |
Povinnosti vyplývajúce zo statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ | 6 |
|
A. |
Krízová fáza | 6 |
|
B. |
Prioritné objednávky | 7 |
|
III. |
Žiadosť o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ | 8 |
|
1. |
Kto môže podať žiadosť o získanie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ? | 8 |
|
2. |
Aké požiadavky zohľadňuje Komisia pri posudzovaní žiadosti? | 8 |
|
A. |
„Priekopnícky“ charakter | 8 |
|
B. |
Záväzok dodržiavať kritériá stanovené v článku 13 ods. 3 alebo článku 14 ods. 3 aktu o čipoch. | 9 |
|
C. |
Podnikateľský plán [článok 15 ods. 2 písm. b) aktu o čipoch] | 11 |
|
D. |
Dokumenty preukazujúce skúsenosti žiadateľa [článok 15 ods. 2 písm. c) aktu o čipoch] | 11 |
|
E. |
Dokument preukazujúci pripravenosť členského štátu (členských štátov), na ktorého (ktorých) území sa má zariadenie postaviť, uľahčovať jeho zriadenie [článok 15 ods. 2 písm. d) aktu o čipoch] | 11 |
|
F. |
Existencia politík a plánov v oblasti duševného vlastníctva [článok 15 ods. 2 písm. e) aktu o čipoch] | 12 |
|
G. |
Záväzok uprednostňovať prioritné objednávky v čase krízy (článok 26 aktu o čipoch) | 12 |
|
3. |
Aký postup uplatňuje Komisia pri hodnotení žiadostí? | 12 |
|
A. |
Prijatie žiadosti a prvostupňové posúdenie (overenie webového formulára) | 12 |
|
B. |
Druhostupňové posúdenie (úplnosť žiadosti) | 13 |
|
C. |
Treťostupňové posúdenie (súlad s kritériami na udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ) | 13 |
|
D. |
Poradenstvo Európskej rady pre polovodiče a rozhodnutie | 13 |
|
4. |
Monitoruje Komisia vykonávanie projektu po udelení statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ? | 14 |
|
A. |
Zmeny statusu | 14 |
|
B. |
Zrušenie statusu | 14 |
|
5. |
Ako funguje elektronické podávanie žiadosti? | 15 |
|
IV. |
Kontrolný zoznam a IT nástroje | 16 |
|
A. |
Kontrolný zoznam | 16 |
|
B. |
IT nástroje pre proces podávania žiadostí | 19 |
I. Úvod
V tomto oznámení (ďalej aj „usmernenia“) sa poskytujú usmernenia týkajúce sa procesu podávania žiadosti zo strany podniku o získanie statusu integrovaného výrobného zariadenia (IPF) alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2023/1781 (1) – aktu o čipoch (ďalej len „akt o čipoch“). V článku 15 aktu o čipoch sa Komisii ukladá povinnosť poskytnúť usmernenia týkajúce sa informácií požadovaných na predloženie žiadosti, aby sa projektu udelil status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ a ich príslušného formátu.
Akt o čipoch nadobudol účinnosť 21. septembra 2023 a je súčasťou širšieho balíka opatrení na posilnenie ekosystému polovodičov v EÚ (2).
Akt o čipoch je štruktúrovaný do troch pilierov:
|
— |
V rámci piliera 1 sa vytvára iniciatíva Čipy pre Európu na podporu budovania rozsiahlych technologických kapacít a inovácie v celej EÚ, aby sa umožnil vývoj a zavádzanie špičkových polovodičových a kvantových technológií novej generácie. |
|
— |
V rámci piliera 2 sa vytvára rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok a odolnosti podporou prilákania investícií a posilnených výrobných kapacít v oblasti výroby polovodičov, pokročilého púzdrenia, skúšania a montáže. |
|
— |
V rámci piliera 3 sa vytvára koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na posilnenie spolupráce s členskými štátmi a medzi nimi pri monitorovaní krízy a reakcii na ňu pod vedením Európskej rady pre polovodiče (3). |
V rámci piliera 2 môžu „ priekopnícke“ zariadenia (t. j. nové alebo podstatne modernizované zariadenia na výrobu polovodičov, ktoré poskytujú rozmer inovácie, ktorá sa v EÚ ešte nenachádza) požiadať o získanie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ. Uvedený rámec poskytuje týmto zariadeniam prostriedky na uľahčenie ich zriadenia a prevádzky v EÚ. Vyžaduje sa v ňom aj dodržiavanie kritérií, aby sa zabezpečil ich prínos k cieľom EÚ a ich spoľahlivosť ako dodávateľov čipov v čase krízy.
S cieľom poskytnúť usmernenia týkajúce sa procesu podávania žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ je tento dokument štruktúrovaný takto:
|
— |
V oddiele II sa predstavuje koncepcia „priekopníckeho zariadenia“ v EÚ, najmä spôsob, akým by sa táto jedinečná inovácia mala preukázať na účely aktu o čipoch (t. j. spôsob, akým sa vykoná uznanie za integrované výrobné zariadenie alebo otvorenú zákazkovú továreň EÚ). V oddiele II sa okrem toho podrobne opisujú prínosy konania o štátnej pomoci a synergie s ním, ako aj to, čo sa vyžaduje v akte o čipoch po získaní statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ. |
|
— |
V oddiele III sa poskytujú praktické usmernenia pre spoločnosti o tom, ako požiadať o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ a ako Komisia tieto žiadosti posudzuje. V oddiele III sa konkrétne uvádzajú hlavné kroky v procese podávania žiadosti a špecifikuje sa, ako by žiadatelia mali predložiť formulár žiadosti, podporné doklady a záväzky. |
|
— |
Oddiel IV obsahuje kontrolný zoznam pre spoločnosti, v ktorom sa uvádzajú všetky dôležité aspekty, ktoré je potrebné zvážiť pri príprave žiadosti, ako aj niektoré technické usmernenia o tom, ako používať informačné systémy na podávanie žiadosti Futurium a S-CIRCABC. |
II. „Priekopnícke“ zariadenia
1. Vymedzenie priekopníckeho zariadenia
Ako už bolo uvedené, „ priekopnícke“ zariadenia môžu požiadať o získanie statusu „ integrovaného výrobného zariadenia “ alebo „ otvorenej zákazkovej továrne EÚ “. V článku 2 bode 11 aktu o čipoch sa „priekopnícke zariadenie“ vymedzuje ako „ nové alebo podstatne modernizované zariadenie na výrobu polovodičov (4) alebo zariadenie používané na výrobu zariadenia alebo kľúčových komponentov pre takéto zariadenie prevažne používané pri výrobe polovodičov, ktoré prináša inovácie v súvislosti s výrobným procesom alebo konečným výrobkom, ktoré sa ešte v Únii nenachádzajú vo veľkom rozsahu ani sa neplánuje ich výstavba, vrátane inovácií, ktoré sa týkajú zlepšenia výpočtovej kapacity alebo úrovne ochrany, bezpečnosti alebo spoľahlivosti, energetických a environmentálnych vlastností, technologického uzla alebo substrátových materiálov, alebo zlepšenia zavádzania výrobných procesov, ktoré vedú k zvýšeniu efektívnosti, alebo inovácií, ktoré zlepšujú recyklovateľnosť alebo znižujú výrobné vstupy “.
Na účely posúdenia, či ide o „priekopnícke“ zariadenie, Komisia posúdi, či zariadenie ponúka rozmer inovácie, ktorý sa v EÚ ešte nenachádza. Faktorom na označenie ako „priekopnícke“ zariadenie je uvedenie inovatívneho prvku na vnútorný trh týkajúceho sa výrobných procesov alebo konečného výrobku (5), ktorý by sa mohol zakladať na nových alebo existujúcich technologických uzloch. Relevantné inovačné prvky by sa mohli týkať technologického uzla alebo substrátového materiálu, alebo prístupov, ktoré vedú k zlepšeniu výpočtovej kapacity alebo iných výkonnostných vlastností, energetickej efektívnosti, úrovne ochrany, bezpečnosti alebo spoľahlivosti, ako aj integrácie nových funkcií, napríklad kapacity pamäte. Príkladom inovácie je aj integrácia rôznych procesov vedúcich k zvýšeniu efektívnosti a automatizácia púzdrenia a montáže. Pokiaľ ide o environmentálne prínosy, medzi inovačné prvky môžu patriť kvantifikovateľné zníženie množstva spotrebovanej energie, vody alebo chemikálií alebo zlepšenie recyklovateľnosti. Vhodným referenčným zdrojom na identifikáciu oblastí, v ktorých sa takáto inovácia môže uskutočniť, je Medzinárodný plán IEEE pre zariadenia a systémy (International Roadmap for Devices and Systems – IRDS), v ktorom sa identifikujú kľúčové technologické trendy týkajúce sa zariadení, systémov a všetkých súvisiacich technológií (6).
Podľa vymedzenia by výrobné zariadenie nemalo byť len inovačné, ale malo by mať aj inovačnú spôsobilosť, ktorá sa ešte v EÚ nenachádza vo veľkom rozsahu ani sa neplánuje jej výstavba. To znamená, že v EÚ by ešte nemalo existovať ani sa aktuálne zriaďovať výrobné zariadenie schopné produkovať porovnateľný výrobok, proces alebo výkonnosť v priemyselnom meradle. Na druhej strane, ak by sa takáto inovácia už používala v oblasti výskumu a vývoja alebo výroby malého rozsahu, nevylučovalo by to nevyhnutne následné označenie novej hromadnej výroby za „priekopnícku“. Napríklad výrobné zariadenie, ktoré plánuje používať nový substrátový materiál, by sa mohlo označiť za „priekopnícke“ v EÚ napriek tomu, že tento substrátový materiál sa už testuje v pilotnej linke v niektorom členskom štáte. V tejto súvislosti treba poznamenať, že nie je vylúčené, že niekoľko súbežných projektov môže byť uznaných za „priekopnícke“, ak žiadny z nich nevytláča existujúce alebo plánované súkromné činnosti a ak neexistuje riziko nadmernej kapacity (7). K označeniu ako „priekopnícke“ zariadenie by mohlo viesť vybudovanie nového zariadenia, ako aj vybudovanie podstatne modernizovaného zariadenia.
2. Vymedzenie integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ
S cieľom podporiť investície do nových výrobných kapacít a zároveň zabezpečiť, aby boli prínosom pre EÚ ako celok, sa v kapitole III aktu o čipoch stanovuje rámec na realizáciu dvoch druhov „priekopníckych“ zariadení. Tieto dva druhy odrážajú dva spoločné obchodné modely zariadení na výrobu polovodičov v súčasnom prostredí odvetvia polovodičov a špecifikujú sa v článkoch 13 a 14 aktu o čipoch.
|
— |
V súlade s článkom 13 ods. 1 aktu o čipoch „ [i]ntegrované výrobné zariadenia sú priekopnícke zariadenia na výrobu polovodičov, a v relevantných prípadoch vrátane navrhovania, alebo na výrobu zariadenia alebo kľúčových komponentov pre takéto zariadenie, prevažne používané pri výrobe polovodičov v Únii, ktoré môžu integrovať ďalšie fázy dodávateľského reťazca a ktoré prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnosti únijného ekosystému polovodičov a ktoré môžu okrem toho v relevantných prípadoch prispieť k bezpečnosti globálnych dodávateľských reťazcov polovodičov “. Inými slovami, integrované výrobné zariadenia sú vertikálne integrované zariadenia na výrobu polovodičov, ktoré sú zapojené do začiatočnej fázy (front-end) výroby (8), výroby zariadení alebo kľúčových komponentov pre takéto zariadenia používané prevažne pri výrobe polovodičov v EÚ, ako aj do navrhovania integrovaných obvodov alebo poskytovania služieb v konečnej (back-end) fáze (9), alebo oboch. |
|
— |
Podľa článku 14 ods. 1 aktu o čipoch „ [o]tvorené zákazkové továrne EÚ sú priekopnícke zariadenia na výrobu polovodičov v Únii, ktoré ponúkajú výrobnú kapacitu neprepojeným podnikom, a tým prispievajú k bezpečnosti dodávok pre vnútorný trh a odolnosti únijného ekosystému polovodičov, a ktoré môžu okrem toho v relevantných prípadoch prispieť k bezpečnosti globálnych dodávateľských reťazcov polovodičov “. Otvorené zákazkové továrne EÚ sú teda zariadenia na výrobu polovodičov, ktoré venujú aspoň časť svojej výrobnej kapacity výrobe čipov podľa návrhu iných spoločností, najmä spoločností bez továrne. |
3. Výhody statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ
Získanie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ prináša spoločnostiam niekoľko výhod.
|
a) |
Po prvé, v akte o čipoch sa stanovuje zjednodušený prístup k administratívnym žiadostiam. Tieto ustanovenia sú určené na riešenie typických prekážok pri zavádzaní veľkokapacitných zariadení na výrobu polovodičov, ktoré súvisia s časovou náročnosťou získania administratívnych povolení pre projekty, ako aj so zložitými a s roztrieštenými povoľovacími postupmi. Podľa článku 18 môžu projekty, ktoré získali tento status, využívať zrýchlené vybavovanie administratívnych žiadostí, ako sú posudzovania vplyvov na životné prostredie a priestorové plánovanie. Ak už podľa vnútroštátneho správneho práva takéto projekty existujú, môže sa im priznať prioritný status. Okrem toho sa v akte o čipoch stanovuje, že bezpečnosť dodávok polovodičov možno považovať za naliehavý dôvod vyššieho verejného záujmu v zmysle článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 písm. c) smernice 92/43/EHS (10) (ďalej len „smernica o biotopoch“) a článku 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES (11) (ďalej len „rámcová smernica o vode“). Za výnimočných okolností tieto smernice umožňujú, aby sa projekty mohli realizovať aj napriek zápornému stanovisku pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ak sú splnené určité podmienky a existuje naliehavý dôvod vyššieho verejného záujmu. V tomto ustanovení aktu o čipoch sa objasňuje, že plánovanie, výstavbu a prevádzku integrovaných výrobných zariadení a otvorených zákazkových tovární EÚ možno za takýchto okolností považovať za vyšší verejný záujem. Podľa článku 18 ods. 4 na účely schvaľovania žiadostí a zlepšenia koordinácie administratívneho postupu môžu členské štáty používať prístup „jednotného kontaktného miesta“ a určiť orgán zodpovedný za uľahčovanie vybavovania a koordináciu administratívnych žiadostí súvisiacich s plánovaním, výstavbou a prevádzkou zariadení. Každý určený orgán môže vymenovať koordinátora, ktorý bude slúžiť ako jednotné kontaktné miesto pre integrované výrobné zariadenie alebo otvorenú zákazkovú továreň EÚ. |
|
b) |
Po druhé, integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ môžu získať prednostný prístup k pilotným linkám zriadeným v rámci iniciatívy Čipy pre Európu piliera 1 aktu o čipoch. To napríklad znamená, že ich žiadosť o využívanie pilotných liniek by sa mohla spracovať v zrýchlenom konaní a prednostne (ale bez toho, aby sa vylúčil účinný prístup iným podnikom alebo sa mu bránilo). |
|
c) |
Po tretie, udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ znamená, že zariadenie je „priekopnícke“ a prispieva k bezpečnosti dodávok v EÚ. Komisia zohľadní tento prvok samostatne okrem iných v prípadnom konaní o štátnej pomoci na základe článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sa uvádza v oznámení s názvom Akt o čipoch pre Európu (12) v prípade, že by členský štát navrhol podporiť akékoľvek takéto zariadenie prostredníctvom štátnej pomoci. „Priekopnícky“ rozmer stanovený v nariadení (EÚ) 2023/1781 – akte o čipoch a posúdenie štátnej pomoci sú úzko prepojené. Komisia môže schváliť verejnú podporu zriadeniu „priekopníckych“ zariadení v EÚ podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Tento prístup dopĺňa usmernenia pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu založené na článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ktoré sú určené na podporu viacnárodných projektov v oblasti výskumu a inovácií až po prvé priemyselné využitie v oblastiach spoločného záujmu, čím sa teda podporuje iná fáza inovačného cyklu. Hoci znením nariadenia (EÚ) 2023/1781 – aktu o čipoch nie je dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ, útvary Komisie zohľadnia v rámci posudzovania štátnej pomoci uznanie priekopníckeho rozmeru projektov. |
A. Synergie so štátnou pomocou a odlišnosti
Môže sa stať, že členský štát navrhne podporiť projekt, v rámci ktorého sa žiada o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ, aj štátnou pomocou. Je dôležité zdôrazniť, že podávanie žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ je samostatným konaním, ktoré sa líši od posudzovania štátnej pomoci. Tieto dva postupy si preto môžu vyžadovať predloženie rôznych druhov informácií.
Postup podávania žiadostí o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ má za cieľ zabezpečiť, aby zariadenie žiadajúcej spoločnosti spĺňalo vymedzenie a súvisiace podmienky buď článku 13, alebo článku 14 aktu o čipoch, a musí ho vykonať žiadajúca spoločnosť. Naproti tomu konanie o štátnej pomoci sa začína notifikáciou zo strany členského štátu a zahŕňa širšie právne a ekonomické posúdenie opatrenia verejnej podpory, ktoré sa má poskytnúť žiadajúcej spoločnosti. Okrem toho sa posúdenie vykonáva na základe viacerých kumulatívnych podmienok podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ s cieľom zabezpečiť, aby opatrenie podporovalo hospodársku činnosť, ktorú má uľahčovať, a aby nepriaznivo neovplyvňovalo podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.
Ak sa predpokladá verejná podpora prostredníctvom štátnej pomoci, spoločnosti, ktoré chcú požiadať o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ, a dotknutý/-é členský/-é štát/-y sa vyzýva/-jú, aby súčasne informoval/-i Komisiu o začatí oboch týchto procesov.
Podobne, ak sa konanie o štátnej pomoci už začalo alebo bolo ukončené, žiadatelia o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ sa vyzývajú, aby čo najskôr predložili žiadosť o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ a aby vo formulári žiadosti uviedli príslušné referenčné číslo štátnej pomoci. Ak majú žiadatelia o status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ k dispozícii relevantné dokumenty predložené notifikujúcim členským štátom v konaní o štátnej pomoci a majú zákonné právo tieto dokumenty používať, útvary Komisie týmto spoločnostiam odporúčajú, aby opätovne použili takéto podporné doklady a opisy v samostatnej žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ (pozri aj oddiel III.2). Podobne môžu žiadatelia o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ po dohode s členským štátom zapojeným do konania o štátnej pomoci a prostredníctvom neho v čo najväčšej možnej miere opätovne použiť dokumenty predložené v kontexte žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ aj v konaní o štátnej pomoci. Ak je to možné, tieto dva postupy a príslušné posúdenia sa budú v skutočnosti vykonávať súbežne. Príslušné útvary Komisie budú navzájom v úzkom kontakte, aby sa čo najlepšie skoordinovali, pokiaľ ide o súlad s kritériami pre udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia, resp. otvorenej zákazkovej továrne EÚ, urýchlili rozhodovanie a zabránili vytváraniu ďalšej záťaže pre žiadateľov. Príslušné útvary Komisie sa takisto pokúsia vydať súbežné rozhodnutia, ale časový rámec bude závisieť od úplnosti informácií poskytnutých žiadateľom aj členským štátom (členskými štátmi) a od skutkovej podstaty každého jednotlivého posudzovaného prípadu.
B. Fáza pred podaním žiadosti
Skúsenosti Komisie v konaní o štátnej pomoci preukazujú pridanú hodnotu komunikácie pred notifikáciou (13), ktorá umožňuje útvarom Komisie a notifikujúcemu členskému štátu (14) neformálne a dôverne prediskutovať právne a hospodárske aspekty navrhovaného projektu pred notifikáciou, a tým zvýšiť kvalitu a úplnosť notifikácií. V tejto súvislosti môže členský štát spolu s útvarmi Komisie spoločne vypracovať konštruktívne návrhy, ktorými sa riešia problematické aspekty plánovaného opatrenia. Táto fáza poskytuje príležitosť urýchliť spracovanie notifikácií po ich formálnom predložení Komisii. Komisia sa domnieva, že tento prístup možno primerane uplatniť aj v prípade postupu podávania žiadostí o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ formou „fázy pred podaním žiadosti“.
Fáza pred podaním žiadosti je pre žiadateľa príležitosťou diskutovať s Komisiou a získať usmernenia o tom, ako zabezpečiť, aby predložil všetky požadované informácie. Plodná fáza pred podaním žiadosti prispeje aj k lepšiemu pochopeniu všetkých podstatných otázok týkajúcich sa plánovaného projektu. Je dôležité zdôrazniť, že fáza pred podaním žiadosti nie je povinná. Spoločnosti môžu zvážiť fázu pred podaním žiadosti, najmä ak ich projekty obsahujú konkrétne prvky alebo osobitné črty, ktoré by bolo užitočné neformálne predbežne prediskutovať s útvarmi Komisie.
S cieľom umožniť konštruktívnu a efektívnu fázu pred podaním žiadosti je v záujme žiadateľa poskytnúť útvaru Komisie informácie, ktoré bude potrebovať na posúdenie plánovaného projektu, a použiť na to návrh formulára žiadosti. Na uľahčenie rýchleho spracovania žiadosti sú vo fáze pred podaním žiadosti v zásade vhodnejšie kontakty vo forme e-mailov, konferenčných hovorov a pod. ako stretnutia.
Kontakty vo fáze pred podaním žiadosti by nemali trvať dlhšie ako dva mesiace, vykonávajú sa prísne dôverne s cieľom poskytnúť nezáväzné a neformálne usmernenia zo strany útvaru Komisie na účely uľahčenia následného formálneho procesu podávania žiadosti.
V tejto fáze preto Komisia neposkytne žiadne formálne ani oficiálne posúdenie. Od spoločností sa predovšetkým neočakáva, že sa zaviažu plniť niektorú z povinností súvisiacich so statusom integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ.
4. Povinnosti vyplývajúce zo statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ
Okrem záväzkov prijatých na to, aby mohli požiadať o status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ (ktorých skutočné vykonávanie bude monitorovať Komisia, pozri podrobnejšie informácie v oddiele III), sa od podnikov, ktoré získajú status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ, vyžaduje, aby dodržiavali článok 26 aktu o čipoch. V súlade s týmto článkom, „ [a]k sa aktivuje krízová fáza podľa článku 23, Komisia môže vyžadovať, aby integrované výrobné zariadenie a otvorené zákazkové továrne EÚ prijali a uprednostnili objednávku výrobkov dôležitých v krízovej situácii (ďalej len ‚prioritná objednávka‘) “.
Aktivácia krízovej fázy aj uplatňovanie prioritných objednávok ako „krajné“ opatrenia podliehajú veľmi špecifickým kritériám a podmienkam, ktorými sa zabezpečuje, aby boli potrebné a primerané.
A. Krízová fáza
Krízová fáza v oblasti polovodičov by sa mala aktivovať, ak existujú konkrétne, závažné a spoľahlivé dôkazy o takejto krízovej situácii. Polovodičová kríza by nastala, ak existujú vážne narušenia dodávok polovodičov alebo závažné prekážky obchodu s polovodičmi v rámci EÚ, čo spôsobuje značný nedostatok polovodičov, medziproduktov, surovín alebo spracovaných materiálov, a ak takýto značný nedostatok bráni dodávkam, opravám a údržbe základných výrobkov používaných v kritických odvetviach (15) (napríklad zdravotníckych a diagnostických zariadení) do takej miery, že by to malo vážne škodlivé účinky na fungovanie kritických odvetví v dôsledku ich vplyvu na spoločnosť, hospodárstvo a bezpečnosť EÚ. Existencia takejto krízy by bola uznaná vykonávacím aktom Rady. Ak sa aktivuje krízová fáza a ak je to potrebné na riešenie polovodičovej krízy v EÚ, Komisia môže výnimočne prijať určité núdzové opatrenia obsiahnuté v súbore nástrojov pre núdzové situácie stanovenom v akte o čipoch. Každé opatrenie sa vykonáva po dialógu s Európskou radou pre polovodiče (16) a uskutoční sa len v rozsahu, v akom je to potrebné, vhodné a primerané, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ.
Súbor nástrojov pre núdzové situácie sa skladá z niekoľkých nástrojov:
|
— |
žiadosti o informácie (článok 25): v záujme lepšieho pochopenia narušení dodávateľského reťazca a umožnenia rozhodovania v reakcii na krízu je v zmysle aktu o čipoch Komisia splnomocnená podávať žiadosti o povinné predloženie informácií o výrobnom potenciáli, výrobných kapacitách a aktuálnych hlavných narušeniach, ako aj o ďalšie existujúce údaje potrebné na posúdenie charakteru krízy alebo na identifikáciu a posúdenie potenciálnych zmierňujúcich či núdzových opatrení, ktoré sa majú zaviesť, |
|
— |
prioritné objednávky (článok 26): pozri časť B, |
|
— |
spoločný nákup (článok 27): ako dodatočný nástroj na zabezpečenie rozdeľovania zdrojov do prioritných oblastí sa v akte o čipoch stanovuje rámec pre spoločný nákup výrobkov dôležitých v krízovej situácii. |
Európska rada pre polovodiče okrem toho môže poskytovať poradenstvo o potrebe zavedenia ochranných opatrení v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/479 (17) (napr. vývozné povolenia).
B. Prioritné objednávky
S cieľom riešiť absenciu dostupných nástrojov na zabezpečenie primeraného rozdeľovania zdrojov v EÚ počas nedostatku zvlášť zraniteľným kritickým odvetviam sa v akte o čipoch stanovuje prioritná povinnosť pre integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ. Prioritná povinnosť znamená vynútiteľnú povinnosť prijať a uprednostniť objednávku výrobkov dôležitých v krízovej situácii.
Túto povinnosť možno v náležitých prípadoch uložiť aj iným podnikom pôsobiacim v oblasti polovodičov, ktoré prijali takúto možnosť v rámci získania verejnej podpory. Okrem toho sa v súlade s článkom 26 ods. 3 od podniku pôsobiaceho v oblasti polovodičov usadeného v EÚ vyžaduje, aby informoval Komisiu, ak sa na neho začne vzťahovať opatrenie tretej krajiny týkajúce sa prioritnej objednávky. Ak má uvedená povinnosť výrazný vplyv na fungovanie určitých kritických odvetví, Komisia môže od uvedeného podniku vyžadovať, ak je to potrebné a primerané, aby prijal a uprednostnil objednávky výrobkov dôležitých v krízovej situácii.
Prioritné objednávky sa obmedzia na prijímateľov, ktorí používajú polovodiče v kritických odvetviach, alebo na podniky zásobujúce kritické odvetvia, ktorých činnosti sú narušené alebo ktorým hrozí narušenie a ktorí po vykonaní primeraných opatrení na zmiernenie rizika nie sú schopní predísť nedostatku alebo ho zmierniť. Komisia môže od prijímateľa požadovať, aby o tom predložil primerané dôkazy.
Táto povinnosť sa môže stanoviť formou rozhodnutia Komisie určeného jednotlivej spoločnosti po posúdení konkrétnych okolností prípadu a len ak je to nevyhnutné a primerané, pričom sa zohľadňujú legitímne ciele podniku a náklady a úsilie potrebné na akúkoľvek zmenu výrobného postupu. V rozhodnutí Komisie by sa špecifikoval výrobok, množstvo a lehota. Každá takáto objednávka sa musí zadať za spravodlivú a primeranú cenu. Spoločnosti, ktoré plnia povinnosť prioritnej objednávky, zase získajú ochranu pred zodpovednosťou za akékoľvek porušenie zmluvných záväzkov nevyhnutné na splnenie povinnosti takejto objednávky. Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom sa stanovia ďalšie praktické a prevádzkové opatrenia pre fungovanie prioritných objednávok (článok 26 ods. 8).
V článku 26 ods. 6 aktu o čipoch sa stanovuje, že „[p]red vydaním prioritných objednávok […] Komisia poskytne predpokladanému príjemcovi prioritnej objednávky príležitosť, aby sa vyjadril k uskutočniteľnosti a podrobnostiam objednávky. Komisia nevydá prioritnú objednávku, ak:
|
a) |
podnik nie je schopný vybaviť prioritnú objednávku z dôvodu nedostatočného výrobného potenciálu alebo výrobnej kapacity alebo z technických dôvodov, a to aj pri prednostnom spracovaní objednávky; |
|
b) |
by prijatie objednávky spôsobilo neprimerané hospodárske zaťaženie a podniku by spôsobilo mimoriadne ťažkosti vrátane významných rizík súvisiacich s kontinuitou činností.“ |
Keď žiadateľ získa status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ, bude mať právnu povinnosť dodržiavať ustanovenia týkajúce sa uprednostňovania objednávok v čase krízy podľa aktu o čipoch. Komisia požiada spoločnosti, aby počas postupu podávania žiadostí tento záväzok výslovne uznali.
III. Žiadosť o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ
Nasledujúci oddiel obsahuje súbor otázok a odpovedí (podľa článku 15 aktu o čipoch), ktoré žiadateľov usmerňujú v súvislosti s procesom podávania žiadostí, požadovanými dokumentmi a vhodným formátom a ktoré dopĺňajú formulár žiadosti a kontrolný zoznam v oddiele IV.
Tieto usmernenia vychádzajú z rastúcich skúseností útvarov Komisie so žiadosťami o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ podľa aktu o čipoch. V usmerneniach sa zohľadňuje judikatúra Súdneho dvora a Všeobecného súdu. Komisia môže tieto usmernenia revidovať vzhľadom na budúci vývoj a vyvíjajúce sa poznatky.
Analýzou žiadostí o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ nie je dotknutý výklad aktu o čipoch, ktorý môže poskytnúť Súdny dvor alebo Všeobecný súd. Komisia sa zaväzuje zaobchádzať so všetkými informáciami, ktoré môže získať v žiadosti o uznanie za integrované výrobné zariadenie alebo otvorenú zákazkovú továreň EÚ, s maximálnou dôvernosťou a používať takéto informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo v súlade s článkom 339 ZFEÚ, ako aj vnútorné pravidlá Komisie o bezpečnom zaobchádzaní s údajmi [najmä rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (18)], len na účely aktu o čipoch.
1. Kto môže podať žiadosť o získanie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ?
Podľa článku 15 ods. 1 aktu o čipoch „ [k]aždý podnik alebo každé konzorcium podnikov môže Komisii predložiť žiadosť , aby projektu udelila status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ“ . Na udelenie tohto statusu sa však vyžaduje splniť určité kritériá (pozri odpoveď na otázku č. 2).
2. Aké požiadavky zohľadňuje Komisia pri posudzovaní žiadosti?
Pri posudzovaní žiadosti Komisia kontroluje, či bol splnený súbor požiadaviek a predložený súbor dokumentov, ako sa uvádza ďalej.
Upozorňujeme, že na posúdenie žiadostí o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ sú užitočné aj dokumenty poskytnuté v súvislosti s postupom schvaľovania štátnej pomoci. Žiadatelia o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ, ktorí sú už zapojení do konania o štátnej pomoci alebo ho už ukončili, sa vyzývajú, aby vo formulári žiadosti uviedli príslušné referenčné číslo štátnej pomoci. Ak majú žiadatelia o status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ k dispozícii relevantné dokumenty predložené notifikujúcim členským štátom v konaní o štátnej pomoci a majú zákonné právo tieto dokumenty používať, útvary Komisie týmto spoločnostiam odporúčajú, aby opätovne použili takéto podporné doklady a opisy v samostatnej žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ. Alternatívne môžu žiadajúce spoločnosti poskytnúť aj povolenie od notifikujúceho členského štátu, že určité dokumenty predložené v súvislosti s notifikáciou štátnej pomoci sa môžu použiť aj v procese podávania žiadostí. Žiadne takéto konkrétne identifikované dokumenty nie je potrebné opätovne predložiť. Podobne môžu žiadatelia o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ po dohode s členským štátom zapojeným do konania o štátnej pomoci a prostredníctvom neho v čo najväčšej možnej miere opätovne použiť dokumenty predložené v kontexte žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ aj v konaní o štátnej pomoci. Upozorňujeme, že to platí pre všetky kritériá posudzované v žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ, pokiaľ sa dokumenty a opisy použité v rámci konania o štátnej pomoci môžu použiť na preukázanie súladu s kritériami a požiadavkami opísanými v ďalšom texte. Ak to nie je taký prípad, bude potrebné poskytnúť nové dokumenty a dôkazy alebo primerané doplnenia.
A. „Priekopnícky“ charakter
Komisia sa najprv zaoberá „priekopníckou“ povahou zariadenia (bod 1 formulára žiadosti), ako sa vyžaduje v článku 13 ods. 2 alebo článku 14 ods. 2 aktu o čipoch.
Od žiadateľa sa vyžaduje, aby opísal projekt z hľadiska vymedzenia „priekopníckeho projektu“. Ak už bolo oznámené rozhodnutie o štátnej pomoci, ktorým sa uznáva „priekopnícka“ povaha zariadenia, toto uznanie sa bude uplatňovať aj v prípade postupu podľa aktu o čipoch. Žiadateľ by mal konkrétne špecifikovať inovačné prvky, ktoré výrobný proces alebo konečný výrobok jeho zariadenia prináša na vnútorný trh, pričom takéto zariadenie sa v EÚ ešte nenachádza ani sa neplánuje jeho výstavba. Žiadateľ by mal objasniť, ako sa jeho projekt líši od existujúcich zariadení a – podľa jeho poznatkov – plánovaných projektov (s verejnou podporou alebo bez nej) v EÚ.
Žiadateľ by mal poskytnúť dôkazy z verejných zdrojov alebo poznatky o trhu týkajúce sa akýchkoľvek existujúcich alebo plánovaných zariadení, ktoré používajú podobné technológie, a podrobne vysvetliť, ako sa líšia od technológií žiadajúceho zariadenia.
Vysvetlenie by malo mať maximálne 5 000 znakov (približne tri strany). Podporné doklady možno nahrať do priečinka „01-First-of-a-kind“ na platforme S-CIRCABC .
|
Dokumenty, ktoré by mohli byť relevantné na preukázanie „priekopníckej“ povahy zariadenia, zahŕňajú trhové štúdie a správy o podnikaní a výrobkoch zariadenia, internú dokumentáciu projektov a/alebo dokumenty, ktoré predstavenstvo používa na interné rozhodovanie. Pozri aj oddiel II tohto usmernenia. |
B. Záväzok dodržiavať kritériá stanovené v článku 13 ods. 3 alebo článku 14 ods. 3 aktu o čipoch.
Komisia v druhom rade požiada žiadateľa, aby sa v bode 2 formulára žiadosti zaviazal k dodržiavaniu kritérií integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ stanovených v článku 13 ods. 3, resp. v článku 14 ods. 3 aktu o čipoch. Ide o tieto kritériá:
|
a) |
pozitívny vplyv (bod 2.1 formulára žiadosti): podnik musí preukázať, že jeho zriadenie bude mať jasný pozitívny vplyv (s účinkami presahu) na hodnotový reťazec EÚ v odvetví polovodičov (nad rámec dotknutého podniku alebo členského štátu) v strednodobom až dlhodobom horizonte s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a odolnosť polovodičového ekosystému (vrátane rastu startupov a MSP) a prispieť k zelenej a digitálnej transformácii EÚ. Vysvetlenie by malo mať maximálne 5 000 znakov (približne tri strany).
|
|
b) |
Uistenie, že nepodlieha extrateritoriálnemu uplatňovaniu záväzkov služieb vo verejnom záujme tretích krajín (bod 2.2 formulára žiadosti): žiadateľ musí poskytnúť uistenie, že nepodlieha extrateritoriálnemu uplatňovaniu záväzkov služieb vo verejnom záujme tretích krajín, ktoré by mohli oslabiť jeho schopnosť využívať svoju infraštruktúru, softvér, služby, zariadenia, aktíva, zdroje, duševné vlastníctvo alebo know-how, ktoré sú potrebné na splnenie povinnosti týkajúcej sa prioritných objednávok podľa aktu o čipoch. Okrem toho sa žiadateľ zaväzuje informovať Komisiu o vzniku takýchto záväzkov. Ak by integrované výrobné zariadenie alebo otvorená zákazková továreň EÚ mohli očakávať, že budú podliehať záväzku vyplývajúcemu zo služieb vo verejnom záujme tretej krajiny, ako aj konfliktnej povinnosti voči Komisii, boli by požiadané, aby upravili a nastavili výrobnú kapacitu tak, aby sa zabezpečilo splnenie povinností uložených Komisiou. Takéto uistenie by sa mohlo poskytnúť napríklad vo forme písomného vyhlásenia a muselo by zahŕňať záväzok informovať Komisiu, ak takýto prípad nastane. Upozorňujeme, že vysvetlenie by malo mať maximálne 5 000 znakov (približne tri strany). Dôkaz o tom, že podnik nepodlieha extrateritoriálnemu uplatňovaniu záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme tretích krajín, by sa mal nahrať do priečinka „02-IPF-OEF compliance criteria“ na platforme S-CIRCABC.
|
|
c) |
Investície do nepretržitej inovácie (bod 2.3 formulára žiadosti): od podniku sa vyžaduje, aby sa zaviazal k nepretržitej inovácii s cieľom dosiahnuť konkrétny pokrok v oblasti polovodičových technológií alebo pripraviť technológie novej generácie. Upozorňujeme, že vysvetlenie by malo mať maximálne 5 000 znakov (približne tri strany).
|
|
d) |
Zámer investovať do vzdelávania a zručností (bod 2.4 formulára žiadosti): žiadateľ musí vysvetliť, ako jeho projekt konkrétne podporí databázu talentov EÚ rozvíjaním a zavádzaním vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti zručností a rozširovaním základne kvalifikovaných pracovníkov s potrebnými zručnosťami. Upozorňujeme, že vysvetlenie by malo mať maximálne 5 000 znakov (približne tri strany). Podporné doklady by sa mali nahrať do priečinka „02-IPF-OEF compliance criteria“ na platforme S-CIRCABC.
|
C. Podnikateľský plán [článok 15 ods. 2 písm. b) aktu o čipoch]
Po tretie, žiadosť musí Komisii umožniť pochopiť podnikateľský plán podniku hodnotiaci finančnú a technickú životaschopnosť zariadenia (bod 3 formulára žiadosti). Podnikateľský plán musí pokrývať celú životnosť zariadenia vrátane informácií o akomkoľvek verejnom financovaní, ktoré sa plánuje získať od vlády alebo štátnych podnikov členského štátu inštalácie alebo iných krajín (mimo) EÚ.
Komisia neposkytuje usmernenia týkajúce sa konkrétneho formátu týchto dokumentov. Obsah týchto dokumentov by mal byť jasný a stručný.
Upozorňujeme, že vysvetlenie by malo mať maximálne 15 000 znakov (t. j. maximálne desať strán).
Podporné doklady by sa mali nahrať do priečinka „03-Business plan“ na platforme S-CIRCABC.
|
Všetky informácie poskytnuté na platforme sa použijú len na účely aktu o čipoch a vzťahuje sa na ne povinnosť služobného tajomstva v súlade s článkom 339 ZFEÚ, ako aj vnútorné pravidlá Komisie o bezpečnom zaobchádzaní s údajmi, najmä rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443. |
D. Dokumenty preukazujúce skúsenosti žiadateľa [článok 15 ods. 2 písm. c) aktu o čipoch]
Po štvrté, žiadosť musí Komisii umožniť posúdiť skúsenosti žiadateľa s inštaláciou a prevádzkou podobných zariadení (pozri bod 4 formulára žiadosti). Toto by sa mohlo preukázať predložením správy o činnosti za predchádzajúce roky alebo opisom projektového tímu a príslušných relevantných skúseností s riadením podobných projektov a/alebo prevádzkovaním podobných zariadení. Ak nie je k dispozícii žiadna správa o činnosti, Komisia navrhuje, aby sa vypracovala osobitne pre túto žiadosť a nechala osvedčiť právnym zástupcom.
Uvedený dokument by sa mal nahrať do priečinka „04-Proven experience“ na platforme S-CIRCABC.
E. Dokument preukazujúci pripravenosť členského štátu (členských štátov), na ktorého (ktorých) území sa má zariadenie postaviť, uľahčovať jeho zriadenie [článok 15 ods. 2 písm. d) aktu o čipoch]
Po piate, žiadosť musí umožniť Komisii skontrolovať, či žiadateľ poskytol vhodný podporný doklad preukazujúci pripravenosť členského štátu (členských štátov), v ktorom (ktorých) žiadateľ plánuje riadiť svoje zariadenie, podporiť zriadenie takéhoto zariadenia (pozri bod 5 formulára žiadosti).
|
Takýmto dokladom by mohol byť list členského štátu (napr. príslušného ministra podľa vnútroštátnych právomocí) alebo predbežné rozhodnutie členského štátu podporiť (finančne, administratívne a/alebo inak) zriadenie žiadateľovho zariadenia. Nestačí uviesť abstraktný zámer členského štátu podporovať zariadenia podobné plánovanému zariadeniu. Podpora členského štátu môže, ale nemusí, zahŕňať peňažnú dotáciu. Dokument by sa mal nahrať do priečinka „05-Member State support“ na platforme S-CIRCABC. |
F. Existencia politík a plánov v oblasti duševného vlastníctva [článok 15 ods. 2 písm. e) aktu o čipoch]
Inovatívne podniky v oblasti špičkových technológií sú čoraz viac vystavené zneužívaniu dôverných informácií, obchodných tajomstiev a chránených údajov, ako sú krádež duševného vlastníctva, neoprávnené kopírovanie, nútené transfery technológií, hospodárska špionáž alebo porušenie požiadaviek na dôvernosť, a to v EÚ, a najmä z krajín mimo EÚ. K zvyšovaniu rizika výskytu uvedených praktík prispel najnovší vývoj (napríklad častejší outsourcing, dlhšie globálne hodnotové reťazce a zvýšená miera používania informačných a komunikačných technológií). Neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie dôverných informácií, obchodných tajomstiev a chránených údajov ohrozuje schopnosť podnikov získať výnosy z prvenstva v rámci inovačného úsilia.
Žiadateľ musí (pozri bod 6 formulára žiadosti) preukázať existenciu vhodných politík vrátane technickej ochrany a vykonávacích opatrení zameraných na:
|
a) |
zabezpečenie ochrany nesprístupnených informácií, |
|
b) |
zabezpečenie ochrany práv duševného vlastníctva, najmä s cieľom zabrániť neoprávnenému sprístupneniu obchodných tajomstiev alebo úniku citlivých vznikajúcich technológií.
|
Dokumenty poskytujúce dôkazy o existencii ochrany týchto dvoch aspektov by sa mali nahrať do priečinka „06-Protection of sensitive information“ na platforme S-CIRCABC.
G. Záväzok uprednostňovať prioritné objednávky v čase krízy (článok 26 aktu o čipoch)
Podnik, ktorý získa status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ, má právnu povinnosť dodržiavať ustanovenia týkajúce sa uprednostňovania objednávok v čase krízy podľa aktu o čipoch. Pri podávaní žiadosti sa v bode 2.2 formulára žiadosti od podnikov požaduje, aby výslovne potvrdili, že uznali tento záväzok plniť povinnosť, ktorú status integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ zahŕňa v súvislosti s prioritnými objednávkami, ako sa uvádza v článku 26 aktu o čipoch.
3. Aký postup uplatňuje Komisia pri hodnotení žiadostí?
V súlade s článkom 15 aktu o čipoch Komisia posudzuje žiadosť v rámci spravodlivého a transparentného procesu na základe kritérií a príkladov uvedených v odpovedi na otázku č. 2 a v súlade s postupom uvedeným v článku 15 aktu o čipoch. Posúdenie sa skladá zo štyroch fáz, ktoré sa opisujú v ďalšom texte. V časovom rámci uvedenom pre každú fázu sa zohľadňuje skutočnosť, že Komisia musí spracovať žiadosť a prijať rozhodnutie do šiestich mesiacov od prijatia úplnej žiadosti. Neúplná žiadosť môže – v ktorejkoľvek fáze konania – viesť k oneskoreniam v procese podávania žiadosti.
A. Prijatie žiadosti a prvostupňové posúdenie (overenie webového formulára)
Spoločnosti môžu vyjadriť svoj záujem požiadať o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ prostredníctvom platformy Futurium, kde do webového formulára zadajú svoje identifikačné informácie a stručný opis zariadenia a projektu (ďalšie podrobnosti sú uvedené v prílohe). Ihneď po predložení žiadosti dostane žiadateľ automatickú správu z platformy Futurium a informuje sa Komisia.
Po doručení oznámenia žiadateľovi Komisia začne overovať, či je webový formulár správne vyplnený. V tejto fáze postupu sa môže Komisia skontaktovať so spoločnosťou prostredníctvom e-mailovej adresy uvedenej vo webovom formulári a v prípade potreby požiadať o ďalšie podrobnosti alebo informácie.
Keď Komisia úspešne overí totožnosť a zámer žiadateľa, žiadateľ sa vyzve, aby sa zapojil do podskupiny na platforme Futurium, do ktorej má prístup len on a Komisia. V rámci tejto podskupiny Komisia informuje žiadateľa a poskytne mu odkaz na zabezpečenú platformu S-CIRCABC, kde môže žiadateľ pokračovať v procese podávania žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ. Od žiadateľa sa vyžaduje, aby na platformu S-CIRCABC nahral vyplnenú žiadosť a súvisiace podporné doklady.
Po tom, ako žiadateľ nahrá všetky potrebné dokumenty a dôkazy, Komisia prostredníctvom podskupiny na platforme Futurium žiadateľovi potvrdí, že jeho žiadosť je vyplnená a teraz vstupuje do druhostupňového posudzovania.
Uvedené časy sú orientačné a sú založené na odhade času potrebného na posúdenie žiadosti v každej fáze postupu.
|
— |
Prijatie a fáza prvostupňového posúdenia by mali trvať dva týždne. |
B. Druhostupňové posúdenie (úplnosť žiadosti)
Komisia v tomto štádiu posudzuje, či sú zahrnuté všetky dokumenty a či sú technicky čitateľné. Ak sa Komisia domnieva, že informácie poskytnuté v žiadosti nie sú úplné, požiada žiadateľa v rámci podskupiny platformy Futurium, aby bez zbytočného odkladu predložil dodatočné informácie potrebné na doplnenie žiadosti.
|
— |
Keď Komisia do dvoch týždňov dospeje k záveru, že žiadosť je úplná a obsahuje všetky relevantné dokumenty a informácie, oznámi žiadateľovi prostredníctvom podskupiny na platforme Futurium začiatok tretieho a záverečného stupňa posúdenia. |
C. Treťostupňové posúdenie (súlad s kritériami na udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ)
Ako sa vysvetľuje v otázke č. 2, treťostupňové posúdenie sa zameriava na súlad s kritériami na udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ a životaschopnosť projektu. V druhom prípade Komisia posudzuje podnikateľský plán preukazujúci finančnú životaschopnosť projektu, dokumentáciu o skúsenostiach žiadateľa a list alebo dokument preukazujúci pripravenosť členského štátu (členských štátov), na území ktorého (ktorých) by sa zariadenie vybudovalo, uľahčiť jeho zriadenie. Na základe tejto dokumentácie môže Komisia cielene udeliť status projektom s preukázanými vyhliadkami na úspech.
|
— |
Treťostupňové posúdenie môže trvať tri až štyri mesiace z celkových šiestich mesiacov v závislosti od zložitosti predloženého projektu a od existencie jeho predchádzajúceho posúdenia v kontexte konania o štátnej pomoci. |
D. Poradenstvo Európskej rady pre polovodiče a rozhodnutie
Po dokončení posúdenia Komisia konzultuje s Európskou radou pre polovodiče na základe informácií, ktoré nemajú dôverný charakter, predložených žiadateľom a v súlade s rámcom bezpečnosti informácií, ktorý Komisia používa, a so všetkými pravidlami dôvernosti (pozri v ďalšom texte).
So zreteľom na stanoviská Európskej rady pre polovodiče Komisia dokončí posúdenie a oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie prostredníctvom e-mailu. Rozhodnutie sa potom zverejní aj na platforme Futurium. Vo verejnej verzii rozhodnutia sa odstránia všetky odkazy na dôverné informácie.
V rozhodnutí Komisie sa uvedie dĺžka trvania udeleného statusu (integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ) na základe predpokladaného trvania projektu.
|
— |
Rozhodnutie sa vydá najneskôr šesť mesiacov po prijatí úplnej žiadosti (pozri aj druhostupňové posúdenie). |
Graf 1
Proces hodnotenia žiadostí o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia (IPF) a otvorenej zákazkovej továrne EÚ (OEF)
4. Monitoruje Komisia vykonávanie projektu po udelení statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ?
Komisia monitoruje dosiahnutý pokrok pri zriaďovaní a prevádzke integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ. Komisia môže konkrétne od podniku požadovať, aby (každoročne alebo v inej frekvencii v závislosti od celkového trvania projektu) predkladal správu, v ktorej podrobne opíše pokrok dosiahnutý v rámci projektu a pokračujúci súlad so základnými kritériami a záväzkami, na základe ktorých bol status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ udelený. Komisia takisto pravidelne informuje Európsku radu pre polovodiče prostredníctvom platformy S-CIRCABC.
A. Zmeny statusu
Zmeny vyžiadané prevádzkovateľom zariadenia
V riadne odôvodnených prípadoch a v prípade nepredvídaných vonkajších okolností môže prevádzkovateľ zariadenia, ktorý získal status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ, predložiť Komisii odôvodnenú žiadosť (prostredníctvom podskupiny na platforme Futurium a v prípade potreby prostredníctvom dôkazov nahratých na platformu S-CIRCABC), aby preskúmala trvanie statusu alebo upravila jeho plány vykonávania, pokiaľ ide o súlad s požiadavkami. Dôvody a/alebo vonkajšie okolnosti Komisia posúdi na individuálnom základe. Komisia môže prehodnotiť trvanie udeleného statusu vo svojom pôvodnom rozhodnutí alebo prijať zmenu plánov vykonávania.
Zmeny požadované Komisiou
Ak Komisia zistí, že zariadenie už nespĺňa požiadavky na integrované výrobné zariadenie alebo otvorenú zákazkovú továreň EÚ stanovené v článkoch 13 a 14 aktu o čipoch, požiada prevádzkovateľa, aby predložil pripomienky a navrhol vhodné opatrenia.
B. Zrušenie statusu
Komisia môže zrušiť rozhodnutie, ktorým sa uznáva status integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ, ak sa uznanie zakladalo na žiadosti obsahujúcej nesprávne informácie alebo ak napriek ukončeniu postupu zariadenie nespĺňa požiadavky na udelenie statusu. Komisia sa pred prijatím takéhoto rozhodnutia poradí s Európskou radou pre polovodiče a informuje ju o dôvodoch navrhovaného zrušenia.
Prevádzkovateľ zariadenia má právo odvolať sa proti rozhodnutiu Komisie o zrušení statusu. Zariadenia, ktorých status bol zrušený, strácajú všetky práva spojené s uznaním tohto statusu vyplývajúce z aktu o čipoch. V súlade s článkom 15 ods. 8 aktu o čipoch sa však na takéto zariadenia naďalej vzťahuje povinnosť stanovená v článku 26 ods. 1 aktu o čipoch počas obdobia zodpovedajúceho obdobiu, ktoré sa pôvodne plánovalo v čase udelenia statusu alebo jeho preskúmania, prijať a uprednostniť objednávku výrobkov dôležitých v krízovej situácii (ďalej len „prioritná objednávka“), ak sa aktivuje krízová fáza.
5. Ako funguje elektronické podávanie žiadosti?
Žiadatelia o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ sa vyzývajú, aby predložili dokumenty ako elektronické súbory a pokiaľ možno elektronicky. Osobné doručenia, ktoré sa akceptujú len vo výnimočných prípadoch, by sa mali vykonať počas úradných hodín na adresu uvedenú na stránke s kontaktnými informáciami na platforme Futurium.
Jednotlivé spoločnosti alebo konzorcium spoločností môžu o uznanie svojho (plánovaného) projektu za integrované výrobné zariadenie alebo otvorenú zákazkovú továreň EÚ požiadať priamo Komisiu prostredníctvom komunitnej platformy Futurium. Na platforme Futurium by mal žiadateľ vyplniť webový formulár a uviesť kľúčové informácie, ako napr.:
|
— |
názov podniku a skratku (ak je to relevantné), |
|
— |
typ žiadosti (integrované výrobné zariadenie alebo otvorená zákazková továreň EÚ), |
|
— |
hlavné kontaktné miesto (prevádzkovateľ zariadenia alebo manažér projektu), |
|
— |
krajina pôvodu, |
|
— |
členský/-é štát/-y inštalácie, |
|
— |
stručné zhrnutie informácií o spoločnosti a o projekte (max. 5 000 znakov), |
|
— |
zhrnutie informácií o zariadení alebo jeho projekte a cieľoch, ktoré nemá dôverný charakter (max. 5 000 znakov). Zhrnutie musí byť vypracované tak, aby neobsahovalo žiadne dôverné informácie ani obchodné tajomstvá. Pred prijatím konečného rozhodnutia sa toto zhrnutie, ktoré nemá dôverný charakter, poskytne Európskej rade pre polovodiče na nahliadnutie, a to v súlade s rámcom bezpečnosti informácií a všetkých pravidiel dôvernosti (pozri ďalší oddiel). |
Po predložení tohto formulára sa Komisii a žiadateľovi doručí automatické oznámenie a Komisia môže začať overovať informácie predložené vo webovom formulári. Keď Komisia úspešne overí totožnosť a zámer žiadateľa, vytvorí priečinok na platforme S-CIRCABC, čo je webová aplikácia, ktorá umožňuje bezpečné zdieľanie dokumentov, informácií a zdrojov v súkromných pracovných priestoroch. Tento priečinok je viditeľný len pre Komisiu a žiadateľa. V tomto hlavnom priečinku Komisia vytvorí sériu podpriečinkov; jeden pre každý z krokov posudzovania vysvetlených v odpovedi na otázku č. 3. Komisia potom pozve žiadateľa do podskupiny na platforme Futurium a poskytne mu informácie a materiály do ďalších krokov v procese podávania žiadosti. Žiadateľ dostane odkaz na prístup na platformu S-CIRCABC a do jednotlivých vytvorených priečinkov a podpriečinkov, ako aj k formuláru žiadosti, ktorý má vyplniť a nahrať spolu s podpornými dokladmi uvedenými v týchto usmerneniach. Po tom, ako podnik nahrá všetky príslušné dokumenty na platformu S-CIRCAB, mal by o tom informovať Komisiu prostredníctvom podskupiny na platforme Futurium.
Vo všeobecnosti sa všetky dokumenty musia predložiť prostredníctvom platformy S-CIRCABC. Dokumenty sa akceptujú v ktoromkoľvek úradnom a pracovnom jazyku inštitúcií Únie. Žiadatelia preberajú plnú zodpovednosť za obsah dokumentov.
Podania podané elektronicky v pondelok až štvrtok pred 17.00 hod. bruselského času a v piatok a v dňoch pred sviatkami Komisie pred 16.00 hod. bruselského času sa spracujú v ten istý deň, a preto bude v súlade s predchádzajúcou praxou týkajúcou sa papierových podaní dátum prijatia aj dátumom oznámenia. Podania doručené po 17.00 hod. alebo v relevantných prípadoch po 16.00 hod. budú spracované nasledujúci pracovný deň, ktorý sa bude považovať za deň oznámenia.
Dôvernosť a osobné údaje
V článku 339 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa od Komisie, členov orgánov EÚ, členov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov EÚ vyžaduje, aby ani po skončení ich funkcie nezverejňovali informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných vzťahoch alebo nákladových zložkách.
Okrem toho v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) 2023/1781 – aktu o čipoch sa informácie získané počas vykonávania tohto nariadenia použijú len na účely tohto nariadenia a sú chránené príslušným právom EÚ a vnútroštátnym právom. Pokiaľ ide o rozsah týchto usmernení, predovšetkým informácie získané podľa článku 15 a článku 26 ods. 3 podliehajú služobnému tajomstvu a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie EÚ a relevantným vnútroštátnym právom, a to aj uplatnením ustanovení týkajúcich sa porušenia uvedených predpisov.
V akte o čipoch sa takisto vyžaduje, aby Komisia a vnútroštátne orgány, ich úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov zabezpečili dôvernosť informácií a údajov získaných pri vykonávaní svojich úloh a činností tak, aby sa chránili najmä práva duševného vlastníctva a citlivé obchodné informácie alebo obchodné tajomstvá. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých zástupcov členských štátov, pozorovateľov, expertov a iných účastníkov, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach Európskej rady pre polovodiče podľa článku 28, a členov Výboru pre polovodiče podľa článku 38 ods. 1.
Ak sa žiadatelia domnievajú, že by ich záujmy mohli byť poškodené, ak by sa niektoré z požadovaných informácií zverejnili alebo inak sprístupnili ostatným stranám, žiadatelia by mali tieto informácie predložiť oddelene a každú stranu zreteľne označiť spojením „obchodné tajomstvo“. Žiadatelia by mali takisto vysvetliť, prečo by tieto informácie nemali byť sprístupnené alebo zverejnené.
Všetky osobné údaje (20) poskytnuté vo formulári žiadosti budú spracúvané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (21).
IV. Kontrolný zoznam a IT nástroje
A. Kontrolný zoznam
Pri podávaní žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ postupujte podľa tohto kontrolného zoznamu. Upozorňujeme, že fáza pred podaním žiadosti nie je povinná (akcia 1). Okrem toho vykonať akciu 2 a vyplniť formulár žiadosti na platforme S-CIRCABC bude možné až po tom, ako Komisia kladne posúdi váš webový formulár na platforme Futurium.
|
Akcia |
Úloha |
Potrebné informácie |
Kontrola |
||||||
|
(NEPOVINNÉ) Skontaktujte sa s Komisiou na adrese CNECT-IPF-OEF@ec.europa.eu. |
Neuplatňuje sa |
|
||||||
|
Na platforme Futurium kliknite na žlté tlačidlo Application for integrated production facility and open EU foundry (Žiadosť o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ) a vyplňte webový formulár. |
Názov podniku alebo konzorcia |
|
||||||
|
Skratka projektu (ak je to relevantné) |
|
||||||||
|
Typ žiadosti (integrované výrobné zariadenie alebo otvorená zákazková továreň EÚ) |
|
||||||||
|
Meno a priezvisko, rola, organizácia a e-mailová adresa prevádzkovateľa zariadenia/manažéra projektu |
|
||||||||
|
Členský štát alebo členské štáty EÚ inštalácie zariadenia |
|
||||||||
|
Stručné predstavenie podniku/konzorcia (max. 5 000 znakov) |
|
||||||||
|
Zhrnutie informácií o zariadení alebo jeho projekte a cieľoch (max. 5 000 znakov) |
|
||||||||
|
Zhrnutie informácií o zariadení alebo jeho projekte a cieľoch, ktoré nemá dôverný charakter (max. 5 000 znakov). Zhrnutie musí byť vypracované tak, aby neobsahovalo žiadne dôverné informácie ani obchodné tajomstvá. Pred prijatím konečného rozhodnutia sa toto zhrnutie v súlade so všetkými pravidlami dôvernosti poskytne Európskej rade pre polovodiče na nahliadnutie. |
|
||||||||
|
Vyplňte formulár žiadosti a nahrajte ho vo formáte PDF dokumentu do priečinka „00-aplication form“ na platforme S-CIRCABC. Dodržte obmedzenia rozsahu textu uvedené v týchto usmerneniach. |
Opis zariadenia vzhľadom na vymedzenie priekopníckeho zariadenia a vysvetlenie, ako sa projekt líši od existujúcich zariadení a plánovaných projektov s verejnou podporou alebo bez nej v Európskom hospodárskom priestore. Podporné doklady môžu zahŕňať:
|
|
||||||
|
Vysvetlenie pozitívneho vplyvu zariadenia a účinkov presahu na hodnotový reťazec EÚ v odvetví polovodičov v strednodobom až dlhodobom horizonte. Podporné doklady: nešpecifikované. Len v prípade otvorených zákazkových tovární EÚ: špecifikácia výrobnej kapacity zariadenia v začiatočnej (front-end) alebo konečnej (back-end) fáze. |
|
|
Akcia |
Úloha |
Potrebné informácie |
Kontrola |
||||||
|
Vyplňte formulár žiadosti a nahrajte ho vo formáte PDF dokumentu do priečinka „00-aplication form“ na platforme S-CIRCABC. Dodržte obmedzenia rozsahu textu uvedené v týchto usmerneniach. |
Uistenie, že zariadenia nepodlieha záväzkom voči tretím krajinám. Podporné doklady:
|
|
||||||
|
Potvrdenie záväzku prijímať prioritné objednávky v súlade s článkom 26 aktu o čipoch. Podporné doklady: nevyžadujú sa. |
|
||||||||
|
Vysvetlenie záväzku podniku voči nepretržitej inovácii. Podporné doklady: nešpecifikované. |
|
||||||||
|
Opis zámeru investovať do vzdelávania a zručností. Podporné doklady môžu zahŕňať:
|
|
||||||||
|
Opis podnikateľského plánu zariadenia. Podporné doklady:
|
|
|
Akcia |
Úloha |
Potrebné informácie |
Kontrola |
||||||
|
Vyplňte formulár žiadosti a nahrajte ho vo formáte PDF dokumentu do priečinka „00-aplication form“ na platforme S-CIRCABC. Dodržte obmedzenia rozsahu textu uvedené v týchto usmerneniach. |
Dokumentácia o skúsenostiach zariadenia (vrátane správy o činnosti s opisom činností zariadenia za predchádzajúce roky alebo, ak nie je k dispozícii, právne osvedčenie). Podporné doklady:
|
|
||||||
|
Uistenie o podpore zriadeniu zariadenia zo strany členského štátu (členských štátov) inštalácie. Podporné doklady môžu zahŕňať:
|
|
||||||||
|
Opis existencie vhodných politík a opatrení na ochranu dôverných informácií a práv duševného vlastníctva s jasným vysvetlením, ako by sa mali pokyny v politikách vykonávať. Podporné doklady môžu zahŕňať:
|
|
B. IT nástroje pre proces podávania žiadostí
Predpokladom prístupu k IT nástrojom používaným v procese podávania žiadosti o udelenie statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ – platforiem Futurium a S-CIRCABC – je mať účet v službe EU Login.
|
— |
ak sa chcete dozvedieť, ako si vytvoriť nový účet EU Login, navštívte stránku: https://ecas.ec.europa.eu/cas/eim/external/register.cgi, |
|
— |
technickú podporu nájdete takisto v časti vyhradenej pre externých používateľov: https://europa.eu/!rdDfPj. |
Futurium
|
— |
po vytvorení účtu EU Login môžete pristupovať na platformu Futurium pomocou tejto webovej adresy: https://futurium.ec.europa.eu/en/application-status-integrated-production-facility-and-open-eu-foundry. |
Po prihlásení sa zobrazí domovská stránka a budete mať prístup k usmerneniam a webovému formuláru, kde môžete vyjadriť svoj záujem. Úplný prehľad požadovaných informácií sa nachádza v kontrolnom zozname v prílohe k usmerneniam (pozri snímku obrazovky).
Po schválení informácií uvedených vo webovom formulári budete pridaní do podskupiny, ktorá je viditeľná len pre vás a zamestnancov Komisie. Toto bude hlavný komunikačný kanál počas celého procesu podávania žiadosti (pozri príklad na snímke obrazovky).
Na platformu Futurium nenahrávajte žiadne citlivé ani dôverné informácie.
Na tento účel by sa mala používať platforma S-CIRCABC a v prípade potreby zabezpečené e-maily.
|
— |
ďalšie informácie o hlavných funkciách platformy Futurium sú k dispozícii v používateľskej príručke na adrese https://futurium.ec.europa.eu/en/documentation. |
S-CIRCABC
Upozorňujeme, že okrem požiadavky mať účet v službe EU Login je v prípade tejto konkrétnej žiadosti prístup na platformu S-CIRCABC možný len s dvojstupňovou autentifikáciou. Nakonfigurujte si účet v službe EU Login zodpovedajúcim spôsobom a pridajte aj číslo mobilného telefónu.
|
— |
Po vytvorení účtu v službe EU Login získate prístup na platformu S-CIRCABC a k svojej pridelenej skupine pomocou tejto webovej adresy: https://s-circabc.europa.eu/ui/welcome. |
Po prihlásení uvidíte v sekcii Knižnica túto štruktúru priečinkov:
Nahrajte podporné doklady do príslušných priečinkov, ako sa uvádza v usmerneniach.
Úplný prehľad dokumentov a priečinkov nájdete v kontrolnom zozname v prílohe k usmerneniam. Upozorňujeme, že vyplnený formulár žiadosti je potrebné nahrať do priečinka „00-aplication form“ na platforme S-CIRCABC.
Ak chcete nahrať dokumenty, prejdite do príslušného priečinka alebo podpriečinka, kliknite na tlačidlo ADD (PRIDAŤ) a vyberte položku FILES (SÚBORY) (pozri snímku obrazovky).
Ak máte záujem o ďalšie informácie alebo ak máte ďalšie otázky, obráťte sa na riaditeľstvo pre umelú inteligenciu a digitálny priemysel v rámci GR CNECT na tejto funkčnej e-mailovej schránke: CNECT-IPF-OEF@ec.europa.eu.
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 z 13. septembra 2023, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov a mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (akt o čipoch) (Text s významom pre EHP), PE/28/2023/INIT (Ú. v. EÚ L 229, 18.9.2023, s. 1), (https://eur-lex.europa.eu/legal- content/SK/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2023.229.01.0001.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2023 %3A229 %3ATOC).
(2) Komisia prijala 8. februára 2022 balík, ktorý tvorí:
|
a) |
oznámenie, v ktorom sa uvádzajú dôvody a celková stratégia v oblasti polovodičov [COM(2022) 45 final]; |
|
b) |
návrh nariadenia na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov (akt o čipoch); |
|
c) |
návrh zmien nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik KDT [COM(2022) 47 final]; |
|
d) |
odporúčanie členským štátom na podporu opatrení na monitorovanie a zmiernenie narušení v dodávateľskom reťazci polovodičov [C(2022) 782, Ú. v. EÚ L 35, 17.2.2022, s. 17]. |
(3) Európska rada pre polovodiče je riadiacim orgánom zloženým zo zástupcov členských štátov EÚ na vysokej úrovni a je zriadená článkami 28 až 30 aktu o čipoch. Európska rada pre polovodiče poskytuje Komisii poradenstvo, pomoc a odporúčania podľa kapitoly V aktu o čipoch.
(4) V článku 2 bode 15 aktu o čipoch sa ‚výroba polovodičov‘ vymedzuje ako ktorákoľvek z fáz výroby a spracovania polovodičových plátkov [vrátane substrátových materiálov, začiatočnej (front-end) a konečnej fázy (back-end)], ktorá je potrebná na dodanie hotového polovodičového výrobku.
(5) Konečný výrobok je na úrovni polovodiča (potenciálne v puzdre), a nie na úrovni zariadenia, v ktorom sa polovodič používa.
(6) Vychádza to z predchádzajúcej práce v rámci Medzinárodného technologického plánu pre polovodiče (International Technology Roadmap for Semiconductors – ITRS), v ktorom sa vymedzili aj referenčné hodnoty pre technologické uzly (v nanometroch) vyplývajúce z vývoja škálovania tranzistorov v súlade s prognózou podľa Moorovho zákona. IRDS v súčasnosti zahŕňa prácu rôznych medzinárodných tímov zameraných na tieto oblasti: more Moore (škálovanie), more than Moore (viac ako Moorov zákon), za hranicami zariadení CMOS, systémy a architektúry, integrácia púzdrenia, prepojiteľnosť vonkajších systémov, kryogénna elektronika a kvantové spracúvanie informácií, litografia, zvyšovanie výnosov, metrológia, továrenská integrácia, životné prostredie, bezpečnosť, zdravie a udržateľnosť.
(7) Za „priekopnícke“ môžu byť uznané viaceré súbežné projekty, pokiaľ je možné dokázať, že štátom podporované činnosti nevytláčajú existujúce alebo plánované súkromné činnosti. Každý návrh štátnej pomoci sa posúdi na základe svojej podstaty, aby sa zabránilo neprípustnému narušeniu hospodárskej súťaže. To zahŕňa komplexné posúdenie nevyhnutnosti, aby sa zabránilo situáciám nadmernej kapacity. Pozri poznámku pod čiarou č. 56 oznámenia s názvom Akt o čipoch pre Európu, COM(2022) 45.
(8) „Začiatočná fáza“ (front-end) je celé spracovanie polovodičového plátku (článok 2 bod 16). Začiatočná (front-end) fáza výroby integrovaných výrobných zariadení a otvorených zákazkových tovární EÚ by mohla zahŕňať jeden alebo všetky kroky spracovania polovodičového plátku na báze rôznych substrátových materiálov (Si, SiC, SOI atď.).
(9) „Konečná (back-end) fáza“ je púzdrenie, montáž a skúšanie každého jednotlivého integrovaného obvodu (článok 2 bod 17).
(10) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
(11) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(12) Oznámenie Komisie z 8. februára 2022, COM(2022) 45 final. Oznámenie je dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ.
(13) Kódex najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci, k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/competition/state_aid/legislation/best_practices_code_en.pdf.
(14) V rámci konaní o štátnej pomoci môže/-u (predbežnú) notifikáciu predložiť len dotknutý/-é členský/-é štát/-y.
(15) Kritické odvetvia sú vymedzené v prílohe IV k aktu o čipoch a zahŕňajú energetiku, dopravu, bankovníctvo, infraštruktúru finančného trhu, zdravotníctvo, pitnú vodu, odpadovú vodu, digitálnu infraštruktúru, verejnú správu, kozmický priestor, výrobu, spracovanie a distribúciu potravín, obranu a bezpečnosť.
(16) Pozri poznámku pod čiarou č. 5 týchto usmernení a články 28 až 30 aktu o čipoch.
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/479 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách pre vývozy (Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 34).
(18) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).
(19) Článok 14 ods. 3 písm. a).
(20) DPR-EC-22368.
(21) Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, k dispozícii na adrese https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32018R1725. Pozri aj vyhlásenie o ochrane osobných údajov týkajúce sa vyšetrovania fúzií na adrese https://ec.europa.eu/competition-policy/index/privacy-policy-competition-investigations_sk.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4911/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)