<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑587/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0587</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:234">EU:C:2017:234</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>20</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>20</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – M. BOBEK – VEC C‑587/15</P><P>LIETUVOS RESPUBLIKOS TRANSPORTO PRIEMONIŲ DRAUDIKŲ BIURAS</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Michal Bobek</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20170323">23. marca 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑587/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Lietuvos Respublikos transporto priemonių draudikų biuras</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Gintarasovi Dockevičiusovi</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Jurgite Dockevičienė</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva)]</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel</KEYWORD><KEYWORD>Nehoda medzi vozidlami, ktoré sa obvykle nachádzajú v rôznych členských štátoch</KEYWORD><KEYWORD>Úhrada sumy, ktorú národná kancelária poisťovateľov vyplatila ako náhradu škody</KEYWORD><KEYWORD>Žaloba, ktorej predmetom je regresný nárok proti osobám zodpovedným za nehodu</KEYWORD><KEYWORD>Procesné záruky</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>V júli 2006 došlo v Nemecku k dopravnej nehode dvoch motorových vozidiel: jedno z nich bolo zaregistrované v Litve a druhé, ktoré bolo vozidlom taxi, bolo zaregistrované v Nemecku. Obom vodičom bola za túto dopravnú nehodu uložená pokuta. Litovské vozidlo nebolo poistené. Nemecký vodič podal návrh na začatie konania proti nemeckej kancelárii poisťovateľov motorových vozidiel s cieľom domôcť sa náhrady škody. Nemecké súdy však vo veci nevydali právoplatné rozhodnutie a účastníci konania nakoniec uzavreli zmier s dohodou o urovnaní. Nemecká kancelária poisťovateľov vyplatila nemeckému vodičovi sumu urovnania. Následne jej túto sumu nahradila litovská kancelária poisťovateľov motorových vozidiel. Potom sa litovská kancelária poisťovateľov domáhala pred litovskými súdmi zaplatenia tej istej sumy zo strany vodiča a vlastníka vozidla s litovskou registráciou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Otázky predložené Súdnemu dvoru v prejednávanej veci sa týkajú predovšetkým právnych účinkov vyššie uvedenej dohody o urovnaní a súvisiacich práv, najmä procesných záruk v prípadoch, keď sa suma urovnania vymáha od tretích osôb pred vnútroštátnymi súdmi. Ako uviedol vnútroštátny súd, tieto osoby sa v Nemecku nezúčastnili žiadneho štádia súdneho konania ani rokovania o uzavretí zmieru.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Než však bude možné vykonať také posúdenie, je potrebné najprv vyriešiť jednu otázku, a to otázku právomoci Súdneho dvora. Súčasný legislatívny rámec poistenia motorových vozidiel v Únii je pomerne zložitý, lebo sa skladá z dvoch súborov nástrojov: smerníc o poistení motorových vozidiel a systému zelenej karty. Systém zelenej karty je podľa všetkého nástrojom použiteľným na prejednávanú vec. Tento systém bol zavedený vnútornými predpismi, teda nástrojom, ktorý nebol vypracovaný inštitúciou EÚ, avšak bol uverejnený ako príloha rozhodnutia Komisie. To vedie k otázke, či má Súdny dvor právomoc vykladať tieto vnútorné predpisy.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rozhodné právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Charta základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 47 Charty zakotvuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.</P><P>Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. …<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>.</P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Smernice o poistení motorových vozidiel</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Existuje šesť smerníc o poistení motorových vozidiel, pričom šiesta z nich kodifikuje päť predchádzajúcich.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 2 prvej smernice o poistení motorových vozidiel (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>prvá smernica<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Rady 72/166/EHS z <DATE ISO="19720424">24. apríla 1972</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="103" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1972">Ú. v. ES L 103, 1972, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 06/001, s. 10).</P></NOTE> stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty upustia od vykonávania kontroly poistenia zodpovednosti za škodu, pokiaľ ide o vozidlá obvykle sa nachádzajúce na území iného členského štátu.</ALINEA><ALINEA>Podobne členské štáty upustia od vykonávania kontrol takéhoto poistenia pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území tretieho štátu a vstupujú na ich územie z územia iného členského štátu. Avšak členské štáty môžu vykonávať náhodné kontroly.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Pokiaľ ide o vozidlá obvykle sa nachádzajúce na území členského štátu, sú ustanovenia tejto smernice s výnimkou článkov 3 a 4 voči nim účinné:</P><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>po uzavretí dohody medzi šiestimi národnými kanceláriami poisťovateľov, podľa ktorej každá národná kancelária zabezpečí v súlade s ustanoveniami svojich vnútroštátnych právnych predpisov o povinnom poistení vysporiadanie nárokov, pokiaľ ide o nehody, ku ktorým došlo na jej území a ktoré boli spôsobené vozidlami obvykle sa nachádzajúcimi na území iného členského štátu, bez ohľadu na to, či takéto vozidlá sú alebo nie sú poistené;</P></ITEM><ITEM><P>od dátumu pevne stanoveného Komisiou potom, ako Komisia zistí v úzkej spolupráci s členskými štátmi, že bola uzavretá takáto dohoda;</P></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><P>počas doby trvania tejto dohody.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></P></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 1 druhej smernice o poistení motorových vozidiel (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>druhá smernica<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Druhá smernica Rady 84/5/EHS z <DATE ISO="19831230">30. decembra 1983</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="008" PAGE.FIRST="17" DATE.PUB="1984">Ú. v. ES L 8, 1984, s. 17</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 06/007, s. 3).</P></NOTE> znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>…</P><PARAG IDENTIFIER="001.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Každý členský štát zriadi alebo poverí orgán, ktorého úlohou bude zabezpečiť náhradu škody najmenej do výšky povinného poistenia za škodu na majetku alebo ujmy na zdraví spôsobené neidentifikovaným vozidlom alebo vozidlom, ktoré nemalo splnené povinné poistenie stanovené v odseku 1.</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Poškodený sa môže v každom prípade obrátiť priamo na orgán, ktorý bude na základe informácií poskytnutých na jeho žiadosť poškodeným povinný podať mu odôvodnenú odpoveď ohľadom vyplatenia náhrady škody.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="001.007"><NO.PARAG>7.</NO.PARAG><ALINEA>Každý členský štát uplatňuje na vyplatenie náhrady škody svoje zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týmto orgánom bez toho, aby bol tým dotknutý akýkoľvek iný postup, ktorý je pre poškodeného výhodnejší.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 6 štvrtej smernice o poistení motorových vozidiel (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>štvrtá smernica<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo <DATE ISO="20000516">16. mája 2000</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="181" PAGE.FIRST="65" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 181, 2000, s. 65</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 06/003, s. 331).</P></NOTE> vyžaduje, aby bola osobe, ktorá utrpela ujmu na zdraví alebo jej bola spôsobená škoda pri nehode, ku ktorej došlo v inom členskom štáte ako je štát jej bydliska, poskytnutá náhrada škody. Tento článok uvádza, že poškodený môže získať náhradu škody od orgánu pre náhradu škody v členskom štáte svojho bydliska alebo sídla. Ďalej sa v tomto článku uvádza, že orgán pre náhradu škody je následne oprávnený požadovať úhradu sumy, ktorú vyplatil ako náhradu škody, od príslušného orgánu pre náhradu škody v členskom štáte prevádzkarne poisťovne, ktorá uzavrela poistnú zmluvu. Orgán pre náhradu škody v členskom štáte prevádzkarne poisťovne, ktorá uzavrela poistnú zmluvu, potom vstupuje do práv poškodenej osoby voči osobe, ktorá zapríčinila nehodu, alebo voči jej poisťovni. Členské štáty sú povinné uznať toto postúpenie, ako je upravené iným členským štátom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Smernicou 2009/103/ES (konsolidovaná smernica o poistení motorových vozidiel, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>konsolidovaná smernica<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>) sa vykonala kodifikácia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo <DATE ISO="20090916">16. septembra 2009</DATE> o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="263" PAGE.FIRST="11" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11</REF.DOC.OJ>). Vnútroštátny súd cituje príslušné ustanovenia konsolidovanej smernice. K danej dopravnej nehode však došlo ešte pred dňom prijatia konsolidovanej smernice. Tam, kde sa prejednávaná vec týka smerníc o poistení motorových vozidiel, mala by sa posudzovať <HT TYPE="ITALIC">ratione temporis</HT> podľa starších smerníc. Preto v týchto návrhoch odkazujem na príslušné ustanovenia starších smerníc. Je však potrebné dodať, že obsah týchto ustanovení je rovnaký, keďže konsolidovaná smernica je len kodifikačným nástrojom. Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140123">23. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Petillo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:26">EU:C:2014:26</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150326">26. marca 2015</DATE>, <NAME.CASE>Litaksa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑556/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:202">EU:C:2015:202</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0004">4</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161215">15. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Vieira de Azevedo a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑558/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:957">EU:C:2016:957</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0004">4</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rozhodnutie Komisie 2003/564</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Rozhodnutie Komisie 2003/564/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Vnútorné predpisy Rady kancelárií, ktoré boli prijaté Dohodou z <DATE ISO="20020530">30. mája 2002</DATE> pripojenou k rozhodnutiu Komisie 2003/564 z <DATE ISO="20030728">28. júla 2003</DATE> o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="192" PAGE.FIRST="23" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 192, 2003, s. 23</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 06/006, s. 55).</P></NOTE> obsahuje v prílohe vnútorné predpisy. Článok 3 vnútorných predpisov upravuje spôsob spracovania nárokov. Tento článok uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, za ktorú je zodpovedná, ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody. Hneď, ako je to možné, oznámi akúkoľvek takúto nehodu poisťovateľovi, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu[,] prípadne… príslušn[ej] kancelári[i]. Akékoľvek zanedbanie uvedeného si však nie je možné uplatňovať.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="003.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie.</ALINEA><ALINEA>Pre všetky záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody (dokonca aj keď sa odvoláva na právne ustanovenia platné v inej krajine) a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. Na základe tohto posledného ustanovenia kancelária po výslovnej žiadosti pred prijatím konečného rozhodnutia informuje príslušného poisťovateľa alebo kanceláriu.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 5 upravuje podmienky náhrady medzi kanceláriami poisťovateľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Podľa článku 6 každá národná kancelária poisťovateľov zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanoveniami článku 5.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Litovské právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>§ 17 ods. 4 litovského Transporto priemonių valdytojų civilinės atsakomybės privalomojo draudimo įstatymas (zákon o povinnom poistení) stanovuje: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>[Litovská] kancelária [poisťovateľov motorových vozidiel] vyplatí náhradu škody spôsobenej v inom členskom štáte Európskej únie v súlade s právnymi predpismi uvedeného členského štátu Európskej únie (ktorého národná kancelária poisťovateľov podpísala vnútorné predpisy), pokiaľ zodpovedná osoba, ktorej motorové vozidlo sa obvykle nachádza na území Litovskej republiky, nie je krytá povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel… Kancelária vyplatí náhradu aj v iných prípadoch v súlade s požiadavkami vnútorných predpisov.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>§ 23 ods. 5 tohto zákona stanovuje: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Po vyplatení sumy, na ktorú si uplatnil nárok orgán pre náhradu škody z iného členského štátu Európskej únie, je kancelária oprávnená požadovať preplatenie vyplatenej sumy od zodpovednej osoby, ktorá nie je poistená, alebo od poisťovateľa zodpovednej osoby.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20060720">20. júla 2006</DATE> došlo v Nemecku k dopravnej nehode medzi motorovým vozidlom registrovaným v Nemecku, ktoré viedol pán Floros, a motorovým vozidlom registrovaným v Litve, ktoré viedol pán Dockevičius (a ktoré vlastnila pani Dockevičienė). Nebolo jasné, kto z nich túto nehodu zavinil. Nemecké orgány uložili pánovi Florosovi pokutu vo výške 35 eur a pánovi Dockevičiusovi pokutu vo výške 60 eur. Vyšlo najavo, že vozidlo s litovskou registráciou nebolo v čase nehody poistené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20101011">11. októbra 2010</DATE> uplatnil pán Floros nárok na náhradu škody spôsobenej na jeho vozidle. So svojím nárokom sa obrátil na Deutsches Büro Grüne Karte e.V. (nemecká kancelária poisťovateľov, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>kancelária A<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>). Táto kancelária však jeho nároku nevyhovela.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Pán Floros preto podal návrh na začatie konania proti kancelárii A na Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko). Z titulu náhrady škody požadoval sumu <FT TYPE="DECIMAL">10831,77</FT> eura.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Tento súd žalobu <DATE ISO="20101227">27. decembra 2010</DATE> zamietol rozsudkom pre zmeškanie, keďže pán Floros sa nedostavil na súd. Následne <DATE ISO="20110808">8. augusta 2011</DATE> 25. občianskoprávny senát Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom) potvrdil zamietavý rozsudok, ale na inom základe, a to z dôvodu nedostatkov v opise skutočného priebehu nehody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Pán Floros sa proti tomuto rozsudku odvolal na Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko). V rozhodnutí z <DATE ISO="20120131">31. januára 2012</DATE> tento súd dospel k záveru, že prvostupňový rozsudok trpí vadou v dôsledku nedostatkov v dokazovaní, a že pokiaľ medzi stranami sporu nedôjde k uzavretiu zmieru, bude nevyhnutné vec opätovne prejednať. Vyzval účastníkov konania, aby uzavreli zmier a aby kancelária A vyplatila pánovi Florosovi sumu <FT TYPE="NUMBER">4095</FT> eur. Pokiaľ k tomu nedôjde, domnieval sa, že musí byť nariadené pojednávanie s cieľom vypočuť svedkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>V nadväznosti na toto odporúčanie dosiahli pán Floros a kancelária A zmier s dohodou o urovnaní (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>dohoda o urovnaní<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>). Pánovi Florosovi bola vyplatená celková suma <FT TYPE="DECIMAL">8352,96</FT> eura, ktorá zahŕňala sumu navrhovanú súdmi a náhradu trov právneho zastúpenia (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>suma urovnania<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Kancelárii A bola táto suma urovnania nahradená zo strany Lietuvos Respublikos transporto priemonių draudikų biuras (Kancelária poisťovateľov motorových vozidiel Litovskej republiky, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>kancelária B<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>žalobkyňa<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Následne kancelária B podala návrh na začatie konania pred litovskými súdmi. Od pána Dockevičiusa a pani Dockevičienė (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>spolužalovaní<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>) sa domáhala náhrady sumy urovnania. Právnym základom nároku bol litovský zákon o povinnom poistení, ktorým sa podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu preberá smernica 2009/103 (konsolidovaná smernica)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pozri vyššie poznámku pod čiarou 5.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20140505">5. mája 2014</DATE> Marijampolės rajono apylinkės teismas (Okresný súd Marijampolė, Litva) vyhovel nároku uplatnenému kanceláriou B (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>prvostupňový rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Spolužalovaní sa proti tomuto rozsudku odvolali. Dňa <DATE ISO="20141007">7. októbra 2014</DATE> Kauno apygardos teismas (Krajský súd, občianskoprávny senát, Kaunas, Litva) prvostupňový rozsudok zrušil (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>druhostupňový rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>V odôvodnení rozsudku, ktorým odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok, odvolací súd uviedol, že spolužalovaní nevyjadrili súhlas s výškou urovnania. Neboli stranou právneho vzťahu medzi kanceláriou A a kanceláriou B. Informáciu poskytnutú žalobkyňou o tom, že kancelária A vyplatila pánovi Florosovi náhradu škody, teda nemožno považovať za preukázanie existencie a výšky škody. Druhostupňový rozsudok taktiež obsahoval záver, že dôkazné bremeno nesie v tomto ohľade naďalej žalobkyňa. Poukazovalo sa v ňom na skutočnosť, že vnútorné predpisy ako právny základ pre náhradu medzi národnými kanceláriami poisťovateľov upravujú vzťahy len medzi týmito kanceláriami; neupravujú však priamo vzťahy medzi kanceláriami a tretími stranami. Ani litovský zákon o povinnom poistení ani konsolidovaná smernica nestanovujú, že by žalobca mohol vymáhať sumu (ktorú zaplatil kancelárii A) od osoby, ktorá spôsobila škodu, a to bez toho, aby sa určilo, či boli tieto sumy dôvodné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Proti tomuto druhostupňovému rozsudku bol podaný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd poukazuje na skutočnosť, že spolužalovaní neboli účastníkmi konania v Nemecku a ani do neho neboli nijako zapojení, ani sa nezúčastnili rokovania, ktoré viedlo k tomu, že pánovi Florosovi bola vyplatená suma urovnania. Kancelária A navyše vždy trvala na tom, že nároku na náhradu škody uplatnenému pánom Florosom nemožno vyhovieť. Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že pán Dockevičius popiera svoju vinu na predmetnej dopravnej nehode.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto skutočnosti má vnútroštátny súd pochybnosti o rozsahu procesných povinností jednotlivých národných kancelárií poisťovateľov a tomu zodpovedajúcich práv spolužalovaných vyplývajúcich z konsolidovanej smernice, vnútorných predpisov a taktiež Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 2, článok 10 ods. 1 a 4 a článok 24 ods. 2 [konsolidovanej] smernice, článok 3 ods. 4, článok 5 ods. 1 a 4, článok 6 ods. 1 a článok 10 vnútorných predpisov, ako aj článok 47 Charty (spolu alebo samostatne, ale bez obmedzenia na vyššie uvedené ustanovenia) chápať a vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">národná kancelária poisťovateľov (kancelária A) vyplatí náhradu škody osobe poškodenej cestnou dopravnou nehodou v členskom štáte, v ktorom je táto kancelária usadená, z toho dôvodu, že štátny príslušník iného členského štátu, ktorý škodu spôsobil, nemal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu,</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">v dôsledku tejto náhrady škody kancelária A vstúpi do práv poškodeného a požaduje preplatenie nákladov spojených s vysporiadaním nároku od národnej kancelárie poisťovateľov v krajine pôvodu zodpovednej osoby (kancelária B),</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">kancelária B nevykoná nezávislé prešetrenie alebo nepožiada o dodatočné informácie a vyhovie žiadosti kancelárie A o preplatenie,</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">kancelária B iniciuje súdne konanie proti žalovaným (zodpovednej osobe a majiteľovi vozidla), v ktorom sa domáha náhrady vynaložených výdavkov,</HT></P></ITEM><ITEM><P>žalobkyňa v tomto konaní (kancelária B) môže svoj nárok voči žalovaným (zodpovednej osobe a majiteľovi vozidla) založiť len na tom, že kancelárii A uhradila náklady, a (žalobkyňa) nie je vôbec povinná preukázať splnenie podmienok, ktorými sa riadi zodpovednosť žalovaného/zodpovednej osoby za škodu (zavinenie, protiprávne konanie, príčinná súvislosť a výška škody), a rovnako nie je vôbec povinná preukázať, že pri náhrade škody poškodenému bolo cudzie právo riadne uplatnené?</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><?PAGE NO="7"?><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má sa článok 24 ods. 1 piaty pododsek písm. c) [konsolidovanej] smernice a článok 3 ods. 1 a 4 vnútorných predpisov (spolu alebo samostatne, ale bez obmedzenia na vyššie uvedené ustanovenia) chápať a vykladať v tom zmysle, že kancelária A musí pred prijatím konečného rozhodnutia o vyplatení náhrady škody, ktorú utrpel poškodený, jasne a zrozumiteľne (aj z hľadiska jazyka, v ktorom je informácia poskytnutá) informovať zodpovednú osobu a majiteľa vozidla (pokiaľ nejde o tú istú osobu) o začatí a priebehu procesu vysporiadania nároku a poskytnúť im dostatok času na to, aby predložili svoje pripomienky alebo námietky k pripravovanému rozhodnutiu o vyplatení náhrady škody a/alebo k výške tejto náhrady?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Má sa v prípade zápornej odpovede na otázku č. 1 [<HT TYPE="ITALIC">t. j. pokiaľ žalovaní (zodpovedná osoba a majiteľ vozidla) môžu požadovať, aby žalobkyňa (kancelária B) predložila dôkazy, alebo pokiaľ môžu podať námietky okrem iného v súvislosti s okolnosťami cestnej dopravnej nehody, s uplatnením legislatívneho rámca zodpovednosti zodpovednej osoby za škodu, s výškou škody a s metódou jej výpočtu</HT>] článok 2, článok 10 ods. 1 a článok 24 ods. 2 [konsolidovanej] smernice a článok 3 ods. 4 druhý pododsek vnútorných predpisov (spolu alebo samostatne, ale bez obmedzenia na vyššie uvedené ustanovenia) chápať a vykladať v tom zmysle, že bez ohľadu na to, že kancelária B pred prijatím konečného rozhodnutia nepožiadala kanceláriu A o poskytnutie informácií o výklade právnych predpisov platných v krajine, v ktorej došlo k dopravnej nehode, a o vysporiadaní nároku, kancelária A musí tieto informácie v každom prípade poskytnúť kancelárii B, pokiaľ si ich tá následne vyžiada, spolu so všetkými ďalšími informáciami, ktoré kancelária B potrebuje na preukázanie svojej pohľadávky [z titulu regresného nároku] voči žalovaným (zodpovednej osobe a majiteľovi vozidla)?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Pokiaľ je odpoveď na otázku č. 2 kladná (<HT TYPE="ITALIC">t. j. kancelária A je povinná informovať zodpovednú osobu a majiteľa vozidla o procese vysporiadania nároku a dať im príležitosť podať námietky v súvislosti so zodpovednosťou alebo výškou škody</HT>), aké následky bude mať nesplnenie povinnosti kancelárie A poskytnúť informácie na:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>povinnosť kancelárie B vyhovieť žiadosti o preplatenie podanej kanceláriou A;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>povinnosť zodpovednej osoby a majiteľa vozidla nahradiť kancelárii B vynaložené náklady?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Má sa článok 5 ods. 1 a článok 10 vnútorných predpisov chápať a vykladať v tom zmysle, že suma, ktorú vyplatí kancelária A poškodenému ako náhradu škody, sa má považovať za nepreplatiteľné riziko, ktoré znáša samotná kancelária A (pokiaľ toto riziko neznáša kancelária B), a nie za peňažný záväzok ďalšej osoby, ktorá bola účastníkom tej istej cestnej dopravnej nehody, a to tým viac vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">orgán pre náhradu škody (kancelária A) pôvodne zamietol žiadosť poškodeného o náhradu škody,</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">poškodený z tohto dôvodu podal žalobu o náhradu škody,</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">nižšie súdy túto žalobu proti kancelárii A zamietli ako nedôvodnú a nepodloženú dôkazmi,</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">poškodený a kancelária A dosiahli zmier až na vyššom súde, ktorý poukázal na to, že pokiaľ účastníci konania odmietnu uzavrieť zmier, vráti vec nižšiemu súdu na nové posúdenie,</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">kancelária A odôvodnila svoje rozhodnutie uzavrieť zmier najmä tým, že sa tým predíde ďalším nákladom spojeným s predlžovaním súdneho konania,</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="ITALIC">v prejednávanej veci nebola zodpovednosť (zavinenie) žalovaného účastníka cestnej dopravnej nehody určená súdom?<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></HT></P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Písomné vyjadrenia predložili kancelária B, česká vláda, talianska vláda a Komisia. Litovská vláda a Komisia sa ústne vyjadrili na pojednávaní <DATE ISO="20161214">14. decembra 2016</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Tieto návrhy sú štruktúrované takto: vzhľadom na to, že otázky položené Súdnemu dvoru odkazujú tak na konsolidovanú smernicu, ako aj na vnútorné predpisy, zameriam sa najprv na vzťah medzi týmito dvoma súbormi pravidiel (A). Ak vnútroštátny súd nedospeje k inému záveru, na tento prípad sa vzťahuje systém zelenej karty, ktorý zaviedli vnútorné predpisy. Vnútorné predpisy však nie sú aktom vypracovaným inštitúciou Únie. Preskúmam teda, či má Súdny dvor právomoc vykladať ich (B). Následne sa budem zaoberať tým, aké požiadavky vyplývajú z práva Únie na procesné práva spolužalovaných (C).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Paralelné systémy: zelená karta a smernice o poistení motorových vozidiel</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V minulosti mal motorista na cestách povinnosť po prekročení ktorejkoľvek hranice preukázať skutočnosť, že je poistený na cestu do zahraničia. Okrem toho poistenie motorového vozidla pre prípad zodpovednosti za škodu muselo byť často dohodnuté s miestnym poisťovateľom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>MERKIN, R., HEMSWORTH, M.: <HT TYPE="ITALIC">The Law of Motor Insurance</HT>. 2nd ed. London: Sweet &amp; Maxwell, 2015, s. 26 – 27, bod I‑26. Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19770609">9. júna 1977</DATE>, <NAME.CASE>Ufficio van Ameyde</NAME.CASE> (<NO.CASE>90/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1977:101">EU:C:1977:101</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 1094, bod 8).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Problémy spojené s cestovaním do zahraničia a poistením sa riešili dohodou podpísanou <DATE ISO="19531217">17. decembra 1953</DATE> pod záštitou Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>V nadväznosti na odporúčanie č. 5 prijaté v roku 1949 Pracovnou skupinou pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, E/ECE/TRANS/145, E/ECE/TRANS/SCI/39, s. 2.</P></NOTE> Táto dohoda medzi kanceláriami poisťovateľov je známa pod označením <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>Inter‑Bureaux Standard Agreement<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>dohoda z roku 1953<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19921112">12. novembra 1992</DATE>, <NAME.CASE>Fournier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:431">EU:C:1992:431</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Dohoda z roku 1953 viedla k vzniku systému <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>Zelenej karty<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>systém zelenej karty<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri článok 2 bod 11 vnútorných predpisov a článok 1 ods. 5 konsolidovanej smernice.</P></NOTE> Zelená karta je medzinárodné osvedčenie o poistení vodiča pre prípad zodpovednosti za akúkoľvek nehodu, ku ktorej môže dôjsť v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>hostiteľskej krajine<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>. Taktiež osvedčuje, že záväzky vyplývajúce z tejto zodpovednosti splní poisťovateľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>domovskej krajiny<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> alebo príslušná kancelária poisťovateľov motorových vozidiel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Dohoda z roku 1953 bola následne niekoľkokrát zmenená, pričom poslednú zmenu predstavujú vnútorné predpisy. V súčasnej dobe sa na systéme zelenej karty zúčastňujú národné kancelárie poisťovateľov 48 štátov (vrátane všetkých členských štátov Európskej únie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Vnútorné predpisy boli prijaté a sú spravované Radou kancelárií (Council of Bureaux, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>CoB<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>), ktorá je medzinárodným neziskovým združením založeným podľa belgického práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Vnútorné predpisy stanovujú povinnosť príslušných národných kancelárií poisťovateľov (členov CoB) poskytnúť náhradu škody za nehody, ku ktorým došlo na ich území a boli spôsobené vozidlami, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom štáte. Zakotvujú tiež povinnosť kancelárie štátu registrujúceho tieto vozidlá zabezpečiť náhradu súm vyplatených kanceláriou nachádzajúcou sa v krajine, kde k nehode došlo.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Akokoľvek bol systém zelenej karty pokrokový, neriešil ďalšie problémy súvisiace s vedením vozidiel v zahraničí. K týmto problémom patrili kontroly motorových vozidiel na hraniciach, rozdiely medzi jednotlivými vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi náhradu škody a zložitosť súvisiacich cezhraničných súdnych sporov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>MERKIN, R., HEMSWORTH, M.: <HT TYPE="ITALIC">The Law of Motor Insurance</HT>. 2nd ed. London: Sweet &amp; Maxwell, 2015, s. 27, bod I‑27.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>V rámci Únie sa tieto aspekty riešili prostredníctvom piatich smerníc o poistení motorových vozidiel<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Prvá, druhá a štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel (uvedené vyššie v poznámkach pod čiarou 2 až 4); a tretia smernica Rady 90/232/EHS zo <DATE ISO="19900514">14. mája 1990</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="129" PAGE.FIRST="33" DATE.PUB="1990">Ú. v. ES L 129, 1990, s. 33</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 06/001, s. 249) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>tretia smernica<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>); a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z <DATE ISO="20050511">11. mája 2005</DATE>, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="149" PAGE.FIRST="14" DATE.PUB="2005">Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 14</REF.DOC.OJ>) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>piata smernica<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>).</P></NOTE>, ktoré boli kodifikované a nahradené konsolidovanou smernicou<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri vyššie poznámku pod čiarou 5.</P></NOTE>. Režim poistenia motorových vozidiel platný v rámci Únie bol od začiatku koncipovaný predovšetkým ako nástroj na uľahčenie voľného pohybu osôb, ktorý zlepšoval fungovanie vnútorného trhu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri odôvodnenie 1 prvej smernice. Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19770609">9. júna 1977</DATE>, <NAME.CASE>Ufficio van Ameyde</NAME.CASE> (<NO.CASE>90/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1977:101">EU:C:1977:101</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 1123, bod 13, s. 1124, bod 18), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19921112">12. novembra 1992</DATE>, <NAME.CASE>Fournier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:431">EU:C:1992:431</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0009">9</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Carvalho Ferreira Santos</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑484/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:158">EU:C:2011:158</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150326">26. marca 2015</DATE>, <NAME.CASE>Litaksa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑556/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:202">EU:C:2015:202</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Na splnenie tohto cieľa Únia prevzala a v určitých aspektoch rozšírila systém zelenej karty. Je zjavné, že oba tieto systémy sa vyvíjali súbežne, pričom jeden sa opieral o druhý a vzájomne na seba odkazovali.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Prvá smernica stanovila, že členské štáty zavedú povinné poistenie zodpovednosti za škodu voči tretím stranám a upustia od vykonávania kontrol poistenia pre prípad zodpovednosti za škodu pri vozidlách, ktoré sa obvykle nachádzajú na území iného členského štátu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Toto zrušenie hraničných kontrol poistenia motorových vozidiel však bolo podmienené uzavretím dohody medzi príslušnými národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Článok 2 prvej smernice stanovil uzavretie tejto dohody ako nevyhnutný predpoklad a referenčný dátum vstupu ustanovení smerníc do platnosti. Pozri článok 2 konsolidovanej smernice.</P></NOTE> V reakcii na to bola <DATE ISO="19721016">16. októbra 1972</DATE> podpísaná tzv. Supplementary Inter‑Bureaux Agreement (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>dohoda z roku 1972<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Okrem toho v odporúčaní 73/185 Komisia uviedla, že dohodou z roku 1972 sa naplnili podmienky stanovené v prvej smernici. Toto odporúčanie stanovilo dátum, odkedy sa členským štátom odporúča upustiť od vykonávania hraničných kontrol poistenia (1. júl 1973).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Odporúčanie 73/185 z <DATE ISO="19730515">15. mája 1973</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="194" PAGE.FIRST="13" DATE.PUB="1973">Ú. v. ES L 194, 1973, s. 13</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> Po tomto odporúčaní nasledovalo rozhodnutie 74/166, v ktorom Komisia v súlade s článkom 2 ods. 2 prvej smernice stanovila členským štátom povinnosť upustiť od hraničných kontrol poistenia od <DATE ISO="19740515">15. mája 1974</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Prvé rozhodnutie Komisie 74/166/EHS zo <DATE ISO="19740206">6. februára 1974</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Rady 72/166/EHS z <DATE ISO="19720424">24. apríla 1972</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="087" PAGE.FIRST="13" DATE.PUB="1974">Ú. v. ES L 87, 1974, s. 13</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> Táto povinnosť sa vzťahovala na vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na európskom území iného členského štátu a vzťahuje sa na ne príslušná dohoda medzi národnými kanceláriami poisťovateľov. Príslušným nástrojom, na ktorý sa odkazovalo, bolo znenie vyššie uvedenej dohody z roku 1973 (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>dohoda z roku 1973<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Uverejnená v prílohe k druhému rozhodnutiu Komisie 74/167/EHS zo <DATE ISO="19740206">6. februára 1974</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Rady 72/166/EHS z <DATE ISO="19720424">24. apríla 1972</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="087" PAGE.FIRST="14" DATE.PUB="1974">Ú. v. ES L 87, 1974, s. 14</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Komisia obdobne prijala na základe článku 7 ods. 2 prvej smernice druhé rozhodnutie (rozhodnutie 74/167), v ktorom členským štátom uložila povinnosť, aby upustili od rovnocenných kontrol pri vozidlách, ktoré sa obvykle nachádzajú na území uvedených tretích krajín a vstupujú na územie Spoločenstva (od <DATE ISO="19740515">15. mája 1974</DATE>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri druhé rozhodnutie Komisie uvedené vyššie v poznámke pod čiarou 19.</P></NOTE> Táto možnosť zaobchádzať s takýmito vozidlami ako s vozidlami, ktoré sa obvykle nachádzajú na území Spoločenstva, bola tiež podmienená určitou zárukou. Túto záruku museli poskytnúť národné kancelárie všetkých členských štátov, pokiaľ ide o vysporiadanie nárokov v súvislosti s nehodami, ku ktorým došlo na ich území a spôsobili ich takéto vozidlá. Toto rozhodnutie bolo následne prispôsobené jeho postupne sa rozširujúcej územnej pôsobnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri napríklad tretie rozhodnutie Komisie 75/23/EHS z <DATE ISO="19741213">13. decembra 1974</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Rady z <DATE ISO="19720424">24. apríla 1972</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="006" PAGE.FIRST="33" DATE.PUB="1975">Ú. v. ES L 6, 1975, s. 33</REF.DOC.OJ>); piate rozhodnutie Komisie 86/219/EHS zo <DATE ISO="19860516">16. mája 1986</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Rady 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="153" PAGE.FIRST="53" DATE.PUB="1986">Ú. v. ES L 153, 1986, s. 53</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Obdobne ako povinnosť upustiť od hraničných kontrol poistenia zakotvila prvá smernica povinnosť, aby členské štáty zabezpečili, že národné kancelárie poisťovateľov, zriadené na základe systému zelenej karty, získajú a navzájom si oznámia informácie o území, na ktorom sa dané vozidlo obvykle nachádza, o jeho tabuľke s evidenčným číslom a poistení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Článok 5 prvej smernice a článok 6 konsolidovanej smernice. Na účely definície pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>kancelárie<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> pozri článok 1 ods. 3 prvej smernice a článok 1 ods. 3 konsolidovanej smernice.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Druhá, tretia, štvrtá a piata smernica harmonizovali v rámci Únie ďalšie aspekty poistenia motorových vozidiel, ktoré nie sú na účely prejednávanej veci priamo relevantné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pre podrobný opis jednotlivých smerníc o poistení motorových vozidiel pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Stix‑Hackl vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Farrell</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:653">EU:C:2006:653</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vzájomné vzťahy medzi systémom zelenej karty a systémom smerníc o poistení motorových vozidiel, piata smernica podrobne spresnila povinnosti členských štátov zaviesť postup pri likvidácii škôd, ktorý sa použije aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>v prípade nehôd, ktoré môže likvidovať systém národných kancelárií poisťovateľov<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Smernica, ktorou sa mení a dopĺňa tretia smernica. Pozri článok 4 piatej smernice, článok 4e tretej smernice a článok 19 konsolidovanej smernice.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Napokon legislatívna história ukazuje, že niektoré zmeny zavedené piatou smernicou sa inšpirovali CoB.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri s odkazom na Radu kancelárií Formulár pre posúdenie dopadu, priložený k návrhu piatej smernice o poistení motorových vozidiel pod nadpisom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>Konzultácia<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>, bod 6 ods. 3, [KOM(2002) 244 v konečnom znení] (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="227E" PAGE.FIRST="387" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES C 227 E, 2002, s. 387</REF.DOC.OJ>), ktorý uvádza, že CoB <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>vyjadrila podporu hlavným ustanoveniam obsiahnutým v návrhu a spolupracovala s Komisiou na náležitom riešení niektorých zložitých problémov, ako napríklad problémov súvisiacich s vozidlami bez tabuľky s evidenčným číslom alebo s nezodpovedajúcou tabuľkou s evidenčným číslom alebo s poistením dovážaných vozidiel<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o právne dokumenty týkajúce sa vývoja systému zelenej karty, dohoda z roku 1973 bola uverejnená v sérii L <HT TYPE="ITALIC">Úradného vestníka Európskej únie</HT> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>Úradný vestník<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>) ako príloha rozhodnutia Komisie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri druhé rozhodnutie Komisie zo <DATE ISO="19740206">6. februára 1974</DATE> uvedené vyššie v poznámke pod čiarou 19. Pozri tiež šieste rozhodnutie Komisie 86/220/EHS zo <DATE ISO="19860516">16. mája 1986</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Rady 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="153" PAGE.FIRST="54" DATE.PUB="1986">Ú. v. ES L 153, 1986, s. 54</REF.DOC.OJ>) a deviate rozhodnutie Komisie 88/369/EHS z <DATE ISO="19880518">18. mája 1988</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Rady 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="181" PAGE.FIRST="47" DATE.PUB="1988">Ú. v. ES L 181, 1988, s. 47</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Rovnaké riešenie sa potom použilo aj na tzv. Multilateral Guarantee Agreement between National Insurers’ Bureaux (mnohostranná dohoda o zárukách medzi národnými kanceláriami poisťovateľov), podpísanú v Madride <DATE ISO="19910315">15. marca 1991</DATE>, ktorá zlúčila a nahradila skoršie dohody týkajúce sa systému zelenej karty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri rozhodnutie Komisie 91/323/EHS z <DATE ISO="19910530">30. mája 1991</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Rady 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="177" PAGE.FIRST="25" DATE.PUB="1991">Ú. v. ES L 177, 1991, s. 25</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Tento nástroj bol neskôr nahradený vnútornými predpismi, ktoré sú relevantné pre prejednávanú vec.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri vyššie poznámku pod čiarou 6.</P></NOTE> Podobne ako ich predchodcovia, aj vnútorné predpisy uvádzajú, že boli prijaté v súlade so zásadami prvej smernice. Vnútorné predpisy obsahujú tri prílohy, z ktorých jednu tvorí prvá smernica. V neskoršom dodatku z roku 2008 k vnútorným predpisom sa uvádza, že zohľadňuje piatu smernicu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Uvedená skutočnosť asi najlepšie vystihuje účel podrobného opisu vývoja a súbežnej existencie oboch systémov opísaných v tejto časti, a to pretože sa oba systémy vyvíjali spoločne. Z hľadiska legislatívnej techniky to všetko pripomína <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>matriošku<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>: rozhodnutie Komisie v sebe zahŕňa prílohu s vnútornými predpismi a v rámci nich sa v prílohe tejto prílohy nachádza ďalší legislatívny nástroj Únie, a to prvá smernica. Jedna vrstva závisí od druhej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>V súhrne je teda zjavné, že v súčasnosti sú systém zelenej karty a smernice o poistení motorových vozidiel v rámci Únie úzko prepojené. Najskôr vznikol systém zelenej karty a po ňom nasledovali smernice o poistení motorových vozidiel. Smernice o poistení motorových vozidiel boli zavedené ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>špecifická nadstavba pre Úniu<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>, pričom sú čiastočne napojené na systém zelenej karty. Od tohto času sa oba systémy vyvíjali súbežne, pričom Únia prevzala mnohé požiadavky a podmienky pre členské štáty zo systému zelenej karty.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O právomoci Súdneho dvora vykladať vnútorné predpisy</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Litovská vláda na pojednávaní potvrdila, že na nárok, ktorý je predmetom konania vo veci samej (pôvodne vysporiadaný kanceláriou A) a ktorý prešiel na kanceláriu B, sa vzťahoval systém zelenej karty. Táto okolnosť, ktorú musí overiť vnútroštátny súd, však vyvoláva otázku, či má Súdny dvor právomoc vykladať vnútorné predpisy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>S odvolaním sa na rozsudky Demouche<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19871006">6. októbra 1987</DATE>, <NAME.CASE>Demouche a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>152/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:421">EU:C:1987:421</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a Fournier<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19921112">12. novembra 1992</DATE>, <NAME.CASE>Fournier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:431">EU:C:1992:431</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Komisia v písomnom vyjadrení a na pojednávaní tvrdila, že Súdny dvor nemá právomoc vykladať vnútorné predpisy. Komisia poukázala na to, že právomoc Súdneho dvora podľa článku 267 písm. b) ZFEÚ sa obmedzuje len na akty inštitúcií Únie. Vnútorné predpisy nie sú aktom žiadnej inštitúcie Únie. Súdny dvor ich preto nemôže vykladať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Osobne s tým nesúhlasím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Existujú dva spôsoby, ako možno nahliadať na status vnútorných predpisov v právnom poriadku Únie: 1. formálne alebo 2. vecne. Nech zvolím akúkoľvek z týchto argumentačných metód, dospejem k tomu istému záveru, a to, že Súdny dvor môže v takom prípade, ako je prejednávaná vec, vykladať vnútorné predpisy.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Formálny prístup</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Po prvé vnútorné predpisy boli uverejnené ako príloha rozhodnutia 2003/564.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozhodnutie Komisie 2003/564/ES uvedené v poznámke pod čiarou 6.</P></NOTE> Toto rozhodnutie je samotné súčasťou právneho poriadku Únie. Vo všeobecnosti sa možno domnievať, že prílohy právnych aktov majú rovnakú právnu silu ako samotné právne akty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030911">11. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Rakúsko/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑445/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:445">EU:C:2003:445</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý uvádza, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>že protokoly a prílohy aktu o pristúpení predstavujú ustanovenia primárneho práva, ktoré – ibaže by akt o pristúpení stanovoval inak – možno pozastaviť, zmeniť či zrušiť len podľa postupov stanovených pre zmenu pôvodných zmlúv<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Po druhé rozhodnutie 2003/564 bolo uverejnené v sérii L Úradného vestníka, ktorá obsahuje záväzné právne predpisy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pokiaľ ide o skutočnosť, že v sérii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>C<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> sa uverejňujú len informácie, pozri <HT TYPE="ITALIC">a contrario</HT> odporúčania a návrhy týkajúce sa Európskej únie, rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110512">12. mája 2011</DATE>, <NAME.CASE>Polska Telefonia Cyfrowa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑410/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:294">EU:C:2011:294</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121213">13. decembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Expedia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑226/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:795">EU:C:2012:795</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>DHL Express (Italy) a DHL Global Forwarding (Italy)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑428/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:587">EU:C:2015:587</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, poznámka pod čiarou 17).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Po tretie článok 1 samotného rozhodnutia ukladá členským štátom jednoznačnú povinnosť upustiť od hraničných kontrol poistenia vozidiel z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré podliehajú vnútorným predpisom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri článok 1 rozhodnutia Komisie 2003/564/ES uvedeného v poznámke pod čiarou 6: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>Od <DATE ISO="20030801">1. augusta 2003</DATE> sa každý členský štát zdrží vykonávania kontrol povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte alebo na území…, na ktoré sa vzťahuje dohoda z <DATE ISO="20020530">30. mája 2002</DATE> medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, pripojenej ako dodatok k prílohe tohoto rozhodnutia.<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/></P></NOTE> Navyše článok 6 konsolidovanej smernice (pôvodne článok 5 prvej smernice) stanovuje povinnosť, aby členské štáty zabezpečili, že národné kancelárie poisťovateľov (na ktoré sa inak vzťahujú vnútorné predpisy) si vymieňajú určité informácie. Tieto záväzky, ktorých splnenie je podmienené prijatím vnútorných predpisov, sú z hľadiska práva Únie jasne vynútiteľné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Spojenie týchto skutočností má podľa môjho názoru jednoznačné právne dôsledky, a to formálnu inkorporáciu externého aktu do právneho poriadku Únie. To preukazuje, že Súdny dvor má právomoc vykladať tento akt, ktorý sa stal súčasťou rozhodnutia Komisie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vecný prístup</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Aj keby sa zaujal prístup spočívajúci v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>prednosti obsahu pred formou<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>, nedomnievam sa, že by bol záver iný. Práve naopak: pri podrobnom pohľade na celkový kontext a pôsobenie vnútorných predpisov v rámci práva Únie je podľa môjho názoru rovnako potrebné dospieť k záveru, že vnútorné predpisy sú súčasťou právneho poriadku Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Moja argumentácia k tejto otázke je štruktúrovaná takto: po prvé zasadím rozsudok Demouche do rámca judikatúry a). Po druhé vysvetlím svoje chápanie dosahu tohto rozsudku b). Po tretie sa budem venovať celkovému vývoju poistenia motorových vozidiel po vyhlásení rozsudku Demouche c). Po štvrté sa budem zaoberať novšou a vyvíjajúcou sa judikatúrou týkajúcou sa právomoci Súdneho dvora vykladať externé akty d). Po piate sa budem stručne zaoberať potenciálnou a širšou oblasťou právomoci, do ktorej spadajú pravidlá o poistení motorových vozidiel: voľný pohyb osôb e).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rozsudok Demouche</HT> v širšom kontexte</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Vec Demouche nebola izolovaným prípadom. Pri pohľade na judikatúru Súdneho dvora pred a po vydaní rozsudku Demouche je zjavné, že výkladové riešenia prijaté Súdnym dvorom a jeho generálnymi advokátmi vo veci dohody z roku 1972, ktorá je právnou predchodkyňou vnútorných predpisov, boli rôzne.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Generálny advokát Reischl sa v návrhoch vo veci Van Ameyde rozhodol <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>preskúmať<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> dohodu z roku 1972 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>s cieľom určiť pôsobnosť ustanovení práva Spoločenstva, ktoré sú doplnené [touto] dohodou, a výklad, ktorý sa musí zhodovať s výkladom dohody<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>, keďže tá je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>určitým spôsobom<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> súčasťou <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>predpisov Spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Reischl vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Ufficio van Ameyde</NAME.CASE> (<NO.CASE>90/76</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1977:76">EU:C:1977:76</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 1135). Súdny dvor nezaujal v rozsudku výslovné stanovisko k statusu dohôd o zelenej karte v rámci práva Únie. Uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>účelom systému zelenej karty, ktorý bol uznaný a vylepšený predpismi Spoločenstva, je uľahčiť voľný pohyb osôb a tovaru a zároveň chrániť záujmy osôb, ktorým bola spôsobená škoda alebo ktoré utrpeli zranenie…<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>, rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19770609">9. júna 1977</DATE>, <NAME.CASE>Ufficio van Ameyde</NAME.CASE> (<NO.CASE>90/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1977:101">EU:C:1977:101</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 1124, bod 18).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Generálny advokát Slynn v návrhoch vo veci Demouche tento prístup v celom rozsahu nepotvrdil. Konkrétne vyjadril určité výhrady k tomu, či sa mali návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Reischl, chápať v tom zmysle, že dohoda z roku 1972 je aktom inštitúcií Spoločenstva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Slynn vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Demouche a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>152/83</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1987:319">EU:C:1987:319</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 3845).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Následne Súdny dvor v rozsudku Fournier relativizoval svoj prístup k výkladu príslušnej dohody o systéme zelenej karty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19921112">12. novembra 1992</DATE>, <NAME.CASE>Fournier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:431">EU:C:1992:431</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Prejudiciálna otázka v uvedenej veci sa týkala výkladu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>vozidlo, ktoré sa obvykle nachádza na území iného členského štátu<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> v zmysle článku 1 ods. 4 prvej smernice. Stojí za povšimnutie, že Súdny dvor podal výklad požadovaný vnútroštátnym súdom, aj keď bolo jasné, že na skutkový stav danej veci sa vzťahoval systém zelenej karty, a nie smernice o poistení motorových vozidiel.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>To je tiež uvedené v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kleinwort Benson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑346/93</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:17">EU:C:1995:17</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Pravdepodobne z tohto dôvodu Súdny dvor dodal, že výrazy použité v dohode z roku 1972 a v prvej smernici nemajú nevyhnutne rovnaký zmysel, a bolo na vnútroštátnom súde, aby výrazom použitým v tejto dohode priznal <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>zmysel, ktorý považoval za vhodný, a to bez toho, aby bol viazaný… zmyslom… priznaným tomu istému výrazu… [v prvej smernici]<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19921112">12. novembra 1992</DATE>, <NAME.CASE>Fournier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:431">EU:C:1992:431</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Hľadanie miesta pre nástroje upravujúce zelenú kartu v rámci právneho poriadku Únie vyplýva tiež z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Fournier.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Fournier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/89</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:222">EU:C:1992:222</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, s. I‑5646).</P></NOTE> Generálny advokát uviedol, že aj keď Súdny dvor nemôže vykladať dohodu z roku 1972, neznamená to, že Súdny dvor nemá <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>žiadnu právomoc odpovedať na otázku vznesenú vnútroštátnym súdom<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>. Generálny advokát Jacobs, ktorý načrtol paralelu s rozsudkom Dzodzi<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19901018">18. októbra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Dzodzi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑297/88 a C‑197/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:360">EU:C:1990:360</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a súvisiacou judikatúrou<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19901108">8. novembra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Gmurzynska‑Bscher</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑231/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:386">EU:C:1990:386</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa domnieval, že právomoc Súdneho dvora poskytnúť výklad sa musí uplatniť, pretože dohoda z roku 1972, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>ktorá zďaleka nie je bežnou súkromnoprávnou zmluvou, je základným prvkom systému zavedeného [prvou smernicou]. Nielenže bola táto dohoda predvídaná smernicou, ale jej uzavretie bolo odkladacou podmienkou vstupu väčšiny ustanovení smernice do platnosti<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Fournier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/89</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:222">EU:C:1992:222</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> <HT TYPE="ITALIC">in fine</HT>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Postoje Súdneho dvora a generálneho advokáta vo veci Fournier, ako aj postoj generálneho advokáta vo veci Van Ameyde, svedčia podľa môjho názoru o tom, že nikdy nebola vytýčená striktná čiernobiela hranica medzi tým, či má Súdny dvor úplnú právomoc, alebo či nemá vôbec žiadnu právomoc, čomu by mohol nasvedčovať jednoduchý odkaz na rozsudok Demouche bez jeho kontextu. Existovali aj odtiene šedej. Súdny dvor už v minulosti uznal, že systém zelenej karty bol vzájomne prepojený s inými právnymi nástrojmi Únie a právny poriadok Únie ho jednoducho nemôže prehliadať.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Riešenie zvolené v uvedenej veci však bolo riešením <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>typu Dzodzi<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/>, ktoré spočíva v paralelizme výkladu ustanovení smerníc o poistení motorových vozidiel a systému zelenej karty. Aj keď by tento prístup bol stále možný, na základe dôvodov, ktoré uvediem v nasledujúcich bodoch tejto časti, nezastávam názor, že by presne vystihoval skutočné fungovanie systému zelenej karty v rámci Únie, ktoré odvtedy dosiahlo značný vývoj.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Dosah rozsudku <HT TYPE="ITALIC">Demouche</HT></HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Prejudiciálna otázka položená vo veci Demouche bola dosť úzka a konkrétna; týkala sa rozhodcovskej doložky stanovenej v dohode z roku 1972, konkrétne zmien vložených do tejto doložky uvedenou dohodou oproti pôvodnej dohode z roku 1953.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Rozhodcovská doložka sa stále nachádza v súčasnom znení vnútorných predpisov (článok 19).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Inými slovami sa vec Demouche týkala výlučne <HT TYPE="ITALIC">vnútorného</HT> fungovania systému zelenej karty vo vtedajšej podobe a fungovania mechanizmu riešenia sporov používaného národnými kanceláriami poisťovateľov. V uvedenej veci nevyvstala žiadna otázka možného vzájomného pôsobenia vnútorných predpisov a vtedajšieho systému zavedeného smernicami o poistení motorových vozidiel, ani dopadu tohto systému na práva tretích strán.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Naproti tomu v prejednávanej veci vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby spresnil okrem iného procesné záruky osôb, ktoré sa považujú za zodpovedné za nehodu a voči ktorým bol uplatnený regresný nárok na náhradu škody spôsobenej v inom členskom štáte. Tento nárok je dôsledkom fungovania systému zelenej karty, ktorý bol výslovne začlenený do práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Otázky položené v prejednávanej veci teda výrazne presahujú rámec vnútornej štruktúry vnútorných predpisov. Majú veľmi odlišnú povahu. V podstate sa týkajú <HT TYPE="ITALIC">externých</HT> právnych dôsledkov fungovania vnútorných predpisov na práva a povinnosti tretích strán. Z tohto hľadiska zastávam názor, že prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa výrazne líši od otázky položenej vo veci Demouche.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Celkový kontext a vývoj poistenia motorových vozidiel</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Okrem toho, že vo veci Demouche vyvstala odlišná otázka, ktorá si nevyžadovala posúdenie širších dôsledkov systému zelenej karty v rámci práva Únie zo strany Súdneho dvora, je taktiež potrebné zdôrazniť, že oblasť úpravy poistenia motorových vozidiel prostredníctvom systému zelenej karty – smerníc o poistení motorových vozidiel zaznamenala od vyhlásenia rozsudku vo veci Demouche v roku 1987 ďalší vývoj.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>V skratke, systémy zelenej karty a smerníc o poistení motorových vozidiel sa stali čím ďalej tým viac prepojenými z hľadiska vecného, inštitucionálneho a procesného.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Vecné</HT> prepojenie už bolo preskúmavané v bodoch 32 až 53 týchto návrhov. Zrušenie hraničných kontrol poistenia motorových vozidiel podľa prvej smernice bolo podmienené tým, čím sa stala dohoda z roku 1972. Toto zrušenie je aj naďalej podmienené tým, že vnútorné predpisy zostanú v platnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Inštitucionálne</HT> prepojenie medzi oboma systémami zachádza ešte ďalej. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>Národné kancelárie poisťovateľov<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> všeobecne poskytujú náhradu škody na základe systému zelenej karty. Podľa smerníc o poistení motorových vozidiel sú subjekty plniace obdobnú úlohu označené ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>orgány pre náhradu škody<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>. V skutočnosti však môže jediný subjekt plniť obe funkcie: národná kancelária poisťovateľov a orgán pre náhradu škody.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>V niektorých členských štátoch vybavuje nároky vzniknuté tak v rámci systému zelenej karty, ako aj v rámci smerníc o poistení motorových vozidiel jediný subjekt. V praxi tak navrhovateľ môže len ťažko rozlíšiť, kedy ten istý orgán koná podľa smerníc o poistení motorových vozidiel a kedy koná na základe systému zelenej karty, keďže vnútroštátny postup je tiež často rovnaký. Sama Litva je toho príkladom. Naproti tomu v Nemecku je úloha spočívajúca v poskytnutí náhrady rozdelená medzi dva rôzne subjekty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Procesné</HT> prepojenie možno ilustrovať napríklad na článku 6 konsolidovanej smernice (pôvodne článok 5 prvej smernice). Podľa tohto článku sú členské štáty povinné zabezpečiť výmenu niektorých informácií medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, ktoré sa riadia systémom zelenej karty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Okrem toho k likvidácii škôd vzniknutých v rámci jedného či druhého systému dochádza na základe rovnakého postupu, ako vyžaduje článok 19 konsolidovanej smernice (pôvodne článok 4e tretej smernice o poistení motorových vozidiel).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Článok 4e bol do tretej smernice o poistení motorových vozidiel vložený piatou smernicou. Pozri odôvodnenie 22 piatej smernice o poistení motorových vozidiel. Podobne internetové stránky CoB opisujú históriu, ktorá v chronologickom slede kombinuje tak vývoj v rámci systému zelenej karty, ako aj v rámci Európskej únie: http://www.cobx.org. Vyhľadávací nástroj pre poškodených pri dopravných nehodách na internetových stránkach CoB poskytuje možnosť voľby medzi orgánmi patriacimi pod jeden alebo druhý systém.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Len na okraj možno dodať, že dokumenty samotnej CoB, ktoré sú verejne dostupné, taktiež odrážajú prepojenosť systému zelenej karty a smerníc o poistení motorových vozidiel. Odkazujú na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>pilier zelenej karty<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>pilier smerníc o poistení motorových vozidiel<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>, čo zrejme oba vydáva za čiastkové prvky nejakého zastrešujúceho systému.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Vyššie uvedené úvahy podľa môjho názoru preukazujú, že akokoľvek je systém zelenej karty formálne nezávislý, stal sa natoľko prepojeným so systémom Únie, že <HT TYPE="ITALIC">de facto</HT> tvoria jeden celok.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Je potrebné dodať, že Supreme Court (Najvyšší súd, Spojené kráľovstvo) nedávno zaujal podobný postoj k spojitosti medzi štvrtou smernicou o poistení motorových vozidiel a dohodou medzi orgánmi pre náhradu škody a garančnými fondmi, ktorú predvídala štvrtá smernica, podobne ako to, čo prvá smernica stanovila vo vzťahu k dohode z roku 1972. Dospel k záveru, že na vzťah medzi oboma systémami nemožno nahliadať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>príliš technickým<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> spôsobom, ale skôr je potrebné ich <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>chápať ako súčasť koherentnej úpravy, na ktorú sa nazerá ako na celok a takto sa aj vykladá<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/>: Moreno v. The Motor Insurers’ Bureau [2016] UKSC 52, bod 33 (Lord Mance).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">d)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Nedávna judikatúra týkajúca sa právomoci Súdneho dvora vykladať externé akty</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Okrem vnútorného vývoja systému poistenia motorových vozidiel je relevantný aj širší kontext najnovšej judikatúry týkajúcej sa právomoci Súdneho dvora podľa článku 267 ZFEÚ. Od vyhlásenia rozsudku vo veci Sevince<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Súdny dvor rozhodol, že má právomoc vykladať rozhodnutia prijaté určitým orgánom, pokiaľ bol tento orgán zriadený na základe medzinárodnej dohody uzavretej s Úniou, za ktorej vykonávanie zodpovedá uvedený orgán. Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900920">20. septembra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Sevince</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑192/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:322">EU:C:1990:322</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19930121">21. januára 1993</DATE>, <NAME.CASE>Deutsche Shell</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑188/91</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1993:24">EU:C:1993:24</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor rozhodoval, že jeho právomoc podať výklad podľa článku 267 ZFEÚ sa neobmedzuje len na akty, ktoré prijali, striktne povedané, inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie. Táto právomoc sa vzťahuje aj na akty, ktoré hoci boli prijaté mimo inštitucionálny rámec Únie, sa následne stali súčasťou právneho poriadku Únie. Táto právomoc je odôvodnená samotným cieľom článku 267 ZFEÚ, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného uplatňovania všetkých predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900920">20. septembra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Sevince</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑192/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:322">EU:C:1990:322</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161027">27. októbra 2016</DATE>, <NAME.CASE>James Elliott Construction</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑613/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:821">EU:C:2016:821</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Naposledy Súdny dvor vo veci Elliott potvrdil svoju právomoc vykladať harmonizované normy prijaté CEN (súkromnoprávny subjekt), ktoré boli uverejnené v sérii C Úradného vestníka. Súdny dvor poznamenal, že takáto norma je súčasťou práva Únie, a to o to viac, že zhodu s týmito normami zabezpečuje Komisia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161027">27. októbra 2016</DATE>, <NAME.CASE>James Elliott Construction</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑613/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:821">EU:C:2016:821</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Ak tento záver platí pre technickú normu uverejnenú ako obyčajné oznámenie v sérii C Úradného vestníka, musím dospieť k záveru, že to isté sa musí <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT> uplatniť na tú časť rozhodnutia Komisie, ktorá bola uverejnená v Úradnom vestníku ako <HT TYPE="ITALIC">záväzné právne predpisy</HT> v sérii L Úradného vestníka. Ako bolo už navyše uvedené vyššie, z uvedeného rozhodnutia plynú vynútiteľné povinnosti,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri vyššie body 58 až 61 týchto návrhov.</P></NOTE> ktorých splnenie môže vynucovať Komisia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Tento postoj je ďalej podložený širším ústavným argumentom. Nedávno Súdny dvor vo veci Ledra Advertising<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160920">20. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ledra Advertising a i./Komisia a ECB</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑8/15 P až C‑10/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:701">EU:C:2016:701</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> dospel k záveru, že aj keď daný akt nemožno považovať za akt prijatý inštitúciou Únie, ktorý možno napadnúť žalobou na základe článku 263 ZFEÚ, Úniu to nevyhnutne nechráni pred žalobami na určenie mimozmluvnej zodpovednosti na základe článku 340 ZFEÚ. Analogicky to znamená, že aj keď inštitúcie Únie konajú v pomerne atypickom kontexte a neobvyklým spôsobom, neznamená to, že sa úplne vymykajú súdnemu preskúmaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Rovnaká logika podľa môjho názoru platí ešte dôraznejšie v prípade, že sa niektorá inštitúcia Únie rozhodne začleniť pôvodne externý právny akt do práva Únie a vyvodiť z toho právne následky tým, že bude vnútorne vynucovať jeho plnenie. Pokiaľ k tomu dôjde, tá istá inštitúcia nemôže následne zatvárať pred touto situáciou oči a tvrdiť, že keďže daný akt bol pôvodne vypracovaný treťou stranou, nie je aktom prijatým touto inštitúciou. Pokiaľ by sa pripustili takéto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>čierne diery<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> v súdnom preskúmavaní, bolo by to nezlučiteľné s víziou, že Únia je založená na vláde práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860423">23. apríla 1986</DATE>, <NAME.CASE>Les Verts/Parlament</NAME.CASE> (<NO.CASE>294/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:166">EU:C:1986:166</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020725">25. júla 2002</DATE>, <NAME.CASE>Unión de Pequeños Agricultores/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑50/00 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:462">EU:C:2002:462</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120626">26. júna 2012</DATE>, <NAME.CASE>Poľsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑335/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:385">EU:C:2012:385</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">e)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Inkorporované pravidlá dotýkajúce sa voľného pohybu osôb</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Na záver je potrebné spomenúť možno skôr okrajovú, avšak relevantnú záležitosť: celkový kontext, v ktorom vnútorné predpisy a smernice o poistení motorových vozidiel pôsobia, ako aj účel, na ktorý boli tieto systémy zavedené do právneho poriadku Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Ako už bolo uvedené vyššie, oba systémy boli zavedené ako nástroj na zabezpečenie voľného pohybu osôb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Pozri vyššie bod 39 týchto návrhov.</P></NOTE> S oboma uvedenými systémami sa potom stali späté ďalšie prvky voľného pohybu, a to voľný pohyb služieb, ako napríklad poskytovanie poisťovacích služieb (ako potvrdzujú štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel a konsolidovaná smernica).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri napríklad odôvodnenia 1 a 2 štvrtej smernice alebo odôvodnenie 2 konsolidovanej smernice.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>V kontexte prejednávanej veci je obzvlášť dôležité, že účasť členského štátu v rámci systému zelenej karty, ako bola stanovená vo vnútorných predpisoch alebo v ich právnom predchodcovi, má zreteľný dopad na slobodu osôb premiestňovať sa cez hranice v rámci Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri napríklad výnimku týkajúcu sa Grécka, stanovenú vo štvrtom rozhodnutí Komisie 86/218/EHS zo <DATE ISO="19860516">16. mája 1986</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Rady 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="153" PAGE.FIRST="52" DATE.PUB="1986">Ú. v. ES L 153, 1986, s. 52</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Preto by alternatívny (alebo doplnkový) spôsob prístupu k riešeniu otázky právomoci Súdneho dvora nespočíval na článku 267 písm. b) ZFEÚ, ale skôr na článku 267 písm. a) ZFEÚ. Nie je pochybnosť o tom, že predmet prejednávanej veci spadá do pôsobnosti pravidiel o voľnom pohybe obsiahnutých v Zmluve. Sekundárne právne predpisy Únie v podobe smerníc o poistení motorových vozidiel a konsolidovanej smernice, ktoré majú rovnakú vecnú pôsobnosť ako vnútorné predpisy, boli totiž prijaté s cieľom uľahčiť voľný pohyb osôb v rámci Únie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Z toho vyplývajú dva dôsledky. Po prvé vzhľadom na prepojenosť oboch systémov je potrebné zabezpečiť, aby uplatňovanie príslušných prvkov sekundárneho práva Únie, a to konsolidovanej smernice a vnútorných predpisov, bolo konzistentné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Či už z hľadiska ustanovení Zmluvy, ako je to v tejto časti, alebo z horizontálnej perspektívy, ktorá by potom viedla späť k paralelizmu typu Dzodzi v podobe, v akej bol uplatnený v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Fournier (pozri vyššie bod 68 a poznámku pod čiarou 40 týchto návrhov).</P></NOTE> Po druhé je tiež dôležité zabezpečiť, aby fungovanie týchto nástrojov nemalo nepriaznivý dopad na voľný pohyb osôb považovaných za zodpovedné za nehodu takým spôsobom, ktorý by bol nezlučiteľný s ustanoveniami primárneho práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že daný predmet spadá do pôsobnosti ustanovení o voľnom pohybe obsiahnutého v Zmluve, má tiež dopad na uplatniteľnosť procesných práv dotknutých strán, ktoré sú zakotvené najmä v článku 47 Charty a na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Podľa článku 51 ods. 1 Charty sú jej ustanovenia určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Delvigne</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑650/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:648">EU:C:2015:648</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160525">25. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Meroni</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑559/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:349">EU:C:2016:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra) a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161006">6. októbra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Paoletti a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑218/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:748">EU:C:2016:748</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Dosahovaním súladu s rozhodnutím Komisie, ktorým sa vnútorné predpisy začleňujú do právneho poriadku Únie, členské štáty uplatňujú právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty. Z tohto dôvodu sa stávajú použiteľnými aj záruky zakotvené v Charte.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">f)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Záver o právomoci Súdneho dvora</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené formálne a vecné úvahy som dospel k čiastkovému záveru, že Súdny dvor má právomoc vykladať vnútorné predpisy pripojené k rozhodnutiu Komisie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">C.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Práva tretích strán v kontexte pôsobenia vnútorných predpisov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa pýta, či konsolidovaná smernica a vnútorné predpisy umožňujú, aby národná kancelária poisťovateľov, <HT TYPE="ITALIC">in casu</HT> kancelária B, založila svoj nárok na úhradu voči takým osobám, ako sú spolužalovaní, len na skutočnosti, že kancelária B uhradila požadovanú čiastku inej národnej kancelárii poisťovateľov, <HT TYPE="ITALIC">in casu</HT> kancelárii A. Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či kancelária B (ako žalobkyňa) musí v celom rozsahu preukázať zodpovednosť, ktorá zakladá jej nárok, a teda aj výšku škody v členskom štáte žalovaného (prvá otázka).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa taktiež pýta na rozsah informačnej povinnosti, ktorú má kancelária A voči takým osobám, ako sú spolužalovaní a žalobkyňa (druhá a tretia otázka). Ďalej chce zistiť, aké sú dôsledky nesplnenia tejto povinnosti (štvrtá otázka). Napokon sa vnútroštátny súd pýta, či sa má na sumu vyplatenú jednou kanceláriou druhej kancelárii nahliadať podľa vnútorných predpisov ako na riziko bez nároku na náhradu, a nie ako na peňažný záväzok (piata otázka).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Prvá otázka položená vnútroštátnym súdom sa v podstate týka dôkazného bremena, ktoré nesie žalobkyňa v konaní vo veci samej. Tento aspekt ďalej vyvoláva otázku procesných záruk spolužalovaných. Domnievam sa, že táto otázka je zásadná pre rozhodnutie o nároku uplatnenom v konaní vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Naproti tomu zostávajúce otázky súvisia so záväzkami medzi kanceláriami A a B. Nezastávam názor, že odpoveď na túto otázku poskytne užitočné vodidlo, pokiaľ ide o konkrétne práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu medzi kanceláriami B a spolužalovanými, ktorý je predmetom žaloby v konaní vo veci samej prebiehajúcom pred vnútroštátnym súdom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku, a pokiaľ by Súdny dvor nasledoval môj návrh na odpoveď na túto otázku, zostávajúce položené prejudiciálne otázky by sa stali do značnej miery nadbytočnými.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné pripomenúť, že na prejednávanú vec sa nepoužijú smernice o poistení motorových vozidiel. Ako uviedla Komisia v písomnom vyjadrení a ako litovská vláda potvrdila na pojednávaní, nárok súvisiaci s predmetnou nehodou bol vysporiadaný na základe systému zelenej karty. Toto skutkové zistenie musí overiť vnútroštátny súd. Avšak vzhľadom na absenciu skutočností svedčiacich o opaku zastávam názor, že na položenú otázku je potrebné odpovedať len s ohľadom na vnútorné predpisy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Vnútorné predpisy však neupravujú procesné podmienky, za ktorých môže národná kancelária poisťovateľov, ktorá vstupuje do práv inej národnej kancelárie poisťovateľov, podať takú žalobu, ako bola podaná v konaní vo veci samej. Uvedené predpisy sa týkajú vzťahov medzi príslušnými národnými kanceláriami poisťovateľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že procesné a hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa takej žaloby o náhradu škody, ako je regresný nárok uplatnený žalobkyňou v konaní vo veci samej, sa budú v celom rozsahu riadiť vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom bola žaloba podaná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Ako som však objasnil vyššie v časti B týchto návrhov, vnútorné predpisy boli inkorporované do rozhodnutia Komisie. Stali sa tak súčasťou právneho poriadku Únie. Navyše vzhľadom na to, že plnia funkciu nástroja uľahčujúceho voľný pohyb osôb, a teda v celom rozsahu spadajú do jeho pôsobnosti, uplatnia sa minimálne požiadavky stanovené v Charte. Práve v tomto kontexte pristupujem k odkazu na článok 47 Charty (právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces), ktorý vnútroštátny súd uviedol v prvej otázke.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Je teda potrebné zabezpečiť, aby súdne vymáhanie nárokov vzniknutých podľa vnútorných predpisov bolo v súlade s minimálnymi procesnými zárukami zakotvenými v Charte. Tieto záruky sa uplatnia nielen na poškodených pri dopravných nehodách, ale aj na osoby, ktoré sú údajne zodpovedné za tieto nehody a uplatnili sa voči nim súvisiace nároky na náhradu škody. Vyvážený prístup je o to dôležitejší za takých okolností ako v konaní vo veci samej, keď zodpovednosť za predmetnú nehodu podľa všetkého nesú spoločne obaja vodiči.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Na základe horizontálneho porovnania obsahujú smernice o poistení motorových vozidiel pravidlá – hoci nie veľmi prepracované – regresného nároku orgánu pre náhradu škody voči osobe zodpovednej za nehodu, ktorou sa poškodenému spôsobila škoda mimo štátu jeho bydliska.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Toto pravidlo vložila štvrtá smernica (pozri články 20 až 26 konsolidovanej smernice).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Aj keď sa prejednávaná vec netýka takejto situácie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Skutočnosti uvádzané vnútroštátnym súdom nenaznačujú, že by pánovi Florosovi vznikla škoda mimo územia členského štátu, v ktorom má bydlisko.</P></NOTE> ťažko sa možno domnievať, že by sa minimálne procesné záruky, ktoré sa v takomto prípade uplatnia, nemali vykladať konzistentne v prípade regresných nárokov uplatnených v iných konaniach, ako je konanie vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>S prihliadnutím na prepojenosť smerníc o poistení motorových vozidiel so systémom zelenej karty v rámci Únie zastávam názor, že by osobám zodpovedným za nehody mala byť zaručená všeobecná minimálna procesná ochrana v zmysle článku 47 Charty. Ak sa takáto ochrana poskytuje v rámci jedného systému, druhý systém by sa nemal v rámci právneho poriadku Únie vyvíjať izolovane.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Aká minimálna ochrana by sa mala vzhľadom na vyššie uvedené a s ohľadom na uvedené úvahy vyžadovať, pokiaľ ide o také uplatnenie regresného nároku ako v konaní vo veci samej?</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Nárok v konaní vo veci samej je podľa všetkého nárokom na náhradu škody z mimozmluvnej/deliktuálnej zodpovednosti. Z hľadiska procesných záruk právo účastníkov konania na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý verejný proces v zmysle článku 47 Charty v zásade znamená,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>V tomto zmysle pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130228">28. februára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Oscar Orlando Arango Jaramillo a i./EIB</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑334/12 RX‑II</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:134">EU:C:2013:134</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>FLSmidth</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑238/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:284">EU:C:2014:284</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0112">112</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160525">25. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Meroni</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑559/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:349">EU:C:2016:349</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE> že spolužalovaní musia mať možnosť napadnúť tvrdenie o zodpovednosti a výške škody, ktorá sa má nahradiť. Túto možnosť treba poskytnúť buď v súdnom konaní v členskom štáte nehody (pokiaľ sa takéto konanie začalo), alebo v súdnom konaní v členskom štáte, v ktorom sa uplatnil regresný nárok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>S týmito požiadavkami by nebolo zlučiteľné, keby sa voči osobe považovanej za zodpovednú za nehodu automaticky vynucovalo plnenie dohody o urovnaní dosiahnutej v členskom štáte nehody, na ktorej sa dotknutá osoba nezúčastnila. K tomu istému záveru treba dospieť tak v prípade, že by takéto situácie boli označené za <HT TYPE="ITALIC">res inter alios acta</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P><HT TYPE="ITALIC">Res inter alios acta aliis neque nocere, neque prodesse potest</HT>. Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Seagon/Deko Marty Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑339/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:575">EU:C:2008:575</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a poznámka pod čiarou 12).</P></NOTE>, ako aj v prípade, že by sa na ne nazeralo z pohľadu súvisiaceho konceptu relatívnych účinkov zmluvy (<HT TYPE="ITALIC">privity of contract</HT>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130207">7. februára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Refcomp SpA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑543/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:62">ECLI:EU:C:2013:62</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), týkajúci sa francúzskeho práva. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Masdar (UK)/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑47/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:342">EU:C:2008:342</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Inými slovami uplatnenie regresnej náhrady škody na základe systému zelenej karty nemôže fungovať na báze vzájomného uznávania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>To možno prirovnať k systému podľa nariadenia č. 1215/2012. Uvedený systém predpokladá existenciu rozsudku, ktorý v zásade poskytuje záruku toho, že uplatniteľné procesné záruky boli dodržané. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z <DATE ISO="20121212">12. decembra 2012</DATE> o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="351" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> Zo skutočností obsiahnutých v spise je však zrejmé, že práve takýto prístup bol prijatý v prvostupňovom rozsudku v konaní vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Presné podrobnosti procesných záruk, ktoré sa musia uplatniť vo vzťahu k takým osobám, ako sú spolužalovaní v konaní vo veci samej, musia upraviť členské štáty. Avšak to, že jedna kancelária poisťovateľov len informovala druhú kanceláriu v inom členskom štáte, že predmetná náhrada škody bola vyplatená na základe vnútorných predpisov, nemožno považovať za dostatočný dôkaz zodpovednosti, teda ani výšky škody, ktorej náhrada sa má poskytnúť. Dôkaz na podporu regresného nároku uplatneného národnou kanceláriou poisťovateľov voči osobe, ktorá sa považuje za zodpovednú za dopravnú nehodu, v členskom štáte, v ktorom bolo vozidlo registrované, musí <HT TYPE="ITALIC">v celom rozsahu</HT> existovať na základe vnútroštátnych pravidiel tohto členského štátu upravujúcich zodpovednosť za škodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Stručne povedané: aj keď boli vnútorné predpisy inkorporované do právneho poriadku Únie rozhodnutím Komisie, nezavádzajú systém <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>vzájomného uznávania<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/>. Otázku, ako sa rozhodne o prípadnom uplatnení regresného nároku, rieši vnútroštátne právo. Článok 47 Charty však vyžaduje, aby sa jednotlivcovi, ktorý sa považuje za zodpovedného za dopravnú nehodu, poskytol <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>priestor na obhajobu pred súdom<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>, pokiaľ zodpovednosť popiera. K tomu môže dôjsť v členskom štáte nehody alebo v členskom štáte, kde bol proti danému jednotlivcovi uplatnený regresný nárok. Právo na spravodlivý proces sa v žiadnom prípade nemôže vytratiť. Nemôže sa stratiť v dôsledku medzier v právnych systémoch.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor na prvú prejudiciálnu otázku položenú Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) odpovedal takto:</TXT><P>Vnútorné predpisy Rady kancelárií, ktoré boli prijaté dohodou z <DATE ISO="20020530">30. mája 2002</DATE> ako príloha rozhodnutia Komisie 2003/564/ES z <DATE ISO="20030728">28. júla 2003</DATE> o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,<?PAGE NO="20"?> nemožno vykladať tak, že vyžadujú automatickú vykonateľnosť dohody o urovnaní, ktorá bola dosiahnutá bez účasti osoby považovanej za zodpovednú v členskom štáte, kde k nehode došlo, voči dotknutej osobe v členskom štáte, v ktorom bolo vozidlo registrované.</P><P>Skutočnosti zakladajúce akýkoľvek takýto regresný nárok uplatnený národnou kanceláriou poisťovateľov v členskom štáte, v ktorom bolo vozidlo registrované, voči osobe považovanej za zodpovednú za dopravnú nehodu, sa musia v celom rozsahu preukázať na základe vnútroštátnych pravidiel tohto členského štátu upravujúcich zodpovednosť za škodu, pričom sa musia dodržať najmä záruky stanovené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>